Podľa satelitných záznamov sa každým rokom roztápa čoraz viac. Ako uvádza web Live Science, do konca 21. storočia môže úplne zmiznúť. To by viedlo k vyhynutiu ľadových medveďov a iných druhov polárnych živočíchov.
Región „The last ice area“ sa pýši tým, že obsahuje najstarší a najhrubší arktický ľad. Rozprestiera sa na ploche viac ako milión kilometrov štvorcových od západného pobrežia kanadského arktického súostrovia po severné pobrežie Grónska. Ani v najhoršom sne vedci nečakali, že sa táto ľadová oblasť s hrúbkou asi štyroch metrov roztopí tak rýchlo.
O menej než 80 rokov úplne zmizne
Podľa najnovších zistení však arktického ľadu v týchto oblastiach neustále ubúda. Ani tie najoptimistickejšie scenáre, podľa ktorých by sa okamžite obmedzili emisie uhlíka, to nezastavia. V najpesimistickejšom scenári, v ktorom emisie pokračujú v súčasnom tempe ich nárastu, by mohol tento arktický ľad zmiznúť do roku 2100 a s ním aj ľadové medvede a tulene, ktoré tu žijú.
„Ak tento celoročný ľad úplne zmizne, zrútia sa všetky ekosystémy, ktoré sú od neho závislé,“ uvádza spoluautor štúdie Robert Newton, vedúci vedecký pracovník z výskumného strediska Lamont-Doherty Earth Observatory na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Arktického morského ľadu každým rokom pribúda a ubúda, no pretože oxid uhličitý a ďalšie skleníkové plyny stále viac prispievajú k otepľovaniu atmosféry, jeho objem sa medziročne zmenšuje. Za posledných pätnásť rokov ho bolo podľa satelitných záznamov najmenej. Uvádza to Národné dátové stredisko pre sneh a ľad (National Snow and Ice Data Center - NSIDC).
Je grizzly možným riešením?
A čo je ešte strašidelnejšie - množstvo staršieho, hrubšieho arktického ľadu, ktorý vždy dokázal prežiť minimálne jednu sezónu topenia, je rekordne nízke. Jeho veľkosť sa za posledných 40 rokov zmenšila zhruba o štvrtinu. Obrovské topenie ľadu môže ovplyvniť mnohé zvieratá a organizmy, vrátane fotosyntetických rias, drobných kôrovcov, rýb, tuleňov, narvalov, veľrýb či ľadových medveďov.
„Napríklad tulene a ľadové medvede sa spoliehali na to, že ich brlohy v hrebeňovej a vlnitej hladine morského ľadu zostanú približne na jednom mieste,“ uviedli vedci v štúdii. Obzvlášť ľadové medvede (Ursus maritimus) by mohli vyhynúť. Tento rýchly posun biotopov môže viesť buď k vyhynutiu ľadových medveďov alebo k rozsiahlejšiemu kríženiu s medveďmi grizly (Ursus arctos horribilis). Vedci uvažujú, že takto krížené ľadové medvede by mohli nahradiť tie súčasné. Problémom je, že ich množenie by trvalo mnoho rokov.
V ešte pesimistickejšom scenári vedci očakávajú, že ľad v tejto oblasti úplne zmizne a s ním aj ekosystémy, ktoré sú od neho závislé. Síce naznačili, že ryby a fotosyntetické riasy sa môžu "presťahovať" na sever, no sú skeptickí. Nie sú si istí, či by tu mohli žiť po celý rok, najmä počas dlhej bezslnečnej arktickej zimy.
Už 9. augusta OSN varovalo vo svojej správe o zmene klímy, že očakávajú globálne zvýšenie teploty o 1,5 stupňa Celzia v dôsledku klimatických zmien v priebehu nasledujúcich 20 rokov. Vyzerá to tak, že tieto hrozby sú čoraz reálnejšie.
