Poznáš ten pocit. Kontroluješ, či máš so sebou všetko potrebné: „Kľúče mám, telefón mám, rúško ... sakra, kde som dal peňaženku?“ V sekunde ťa zavalí pot a v celom tele máš nepríjemné pocity. Prisahal by si, že si si ju vložil do tašky, na miesto, kde ju stále dávaš. Začneš si hovoriť: „Už zase? Ja sa snáď nikdy nepoučím.“ Predstavuješ si, ako si všetky papiere vybavuješ nanovo a lúčiš sa s hotovosťou. Ak je s tebou tvoj najlepší kamoš, nevie, či sa má smiať alebo plakať, tiež je z teba zúfalý. V tvojom vnútornom monológu, že si fakt nepoučiteľný strácač, ťa podporí slovami: „To si celý ty!“
Na chvíľu váhaš, či mu dáš podpásovku a vytiahneš naňho kľúče, ktoré stratil minulý týždeň, no možno si to rozmyslíš. Budeš ešte potrebovať jeho pomoc.
Roztržitosť
Daniel Schacter, profesor psychológie na Harvardovej univerzite, popisuje vo svojej knihe Sedem hriechov pamäti najčastejšie spôsoby, ktorými nás normálna pamäť zrádza.
Jeden z typov zabúdania sa objavuje v prípade, že informáciám, ktoré si chceš zapamätať, nevenuješ dostatočnú pozornosť. Zabudneš, kam si si práve položili mobil, pretože si sa nesústredili na to, kam ho dávaš. Myslel si pri tom na niečo iné. „Môžete zabudnúť na čokoľvek, keď nerozmýšľate nad tým, čo práve robíte,“ hovorí pre VICE. „Keď rozmýšľate nad tým, čo poviete kamarátovi, keď ho stretnete, alebo rozmýšľate, čo si dáte v reštaurácii, zvyšujete svoju šancu zabudnúť telefón alebo nabíjačku,“ tvrdí. Radí, aby ste veci, ktoré plánujete, robili v momente, kedy vám „prejdú hlavou“. Keď viete, že budete potrebovať v parku fľašu s vodou, v tom momente si ju dajte do tašky a dajte si ju k dverám, nečakajte, robte to vtedy, keď sa vaša myseľ vedome venuje tomu, čo chcete urobiť.
Nepodliehaj panike
Ak sa často stretávaš s tým, že stále znova a znova robíš tú istú chybu - strácaš svoju kreditnú kartu v chaotickej taške a denne si 5-krát prezváňaš „zatúlaný telefón“, je ťažké nebyť na seba naštvaný.
„Všetky negatívne asociácie len zhoršujú situáciu tým, že ste na seba nahnevaný a vybuchujete, vašu pamäť to zhorší ešte viac,“ ozrejmuje pre VICE Susan Krauss Whitbourne, profesorka psychológie na University of Massachusetts Amherst.
Zopárkrát sa zhlboka nadýchni a pokús sa vybaviť si presne to miesto, kde si naposledy videl svoj zmiznutý predmet. „Musíte odbúrať všetky tie vrstvy hnevu, frustrácie, zlej sebaúcty, stereotypov o sebe samom a venovať pozornosť tomu, čo robíte,” povedala Whitbourne.
Má to aj svoje výhody
Psychologička zároveň dodáva, že mať medzery v pamäti ti na druhej strane umožňuje sústrediť sa na širší obraz, namiesto dennej rutiny. „Sústredenie sa na dôležitejšie veci, ako je naša rutina, má svoje výhody,“ tvrdí „To je dôvod, prečo veľa vecí, ktoré robíme, môžu byť vykonávané automaticky, dáva nám to priestor myslieť na oveľa dôležitejšie veci.“
Chce to systém
Keď si vo víre hľadania, je jednoduché za sebou nechať hotovú spúšť. Najlepšie, čo môžeš urobiť, je byť systematický. „Hlavnou chybou ľudí je, že sa okamžite naštvú a začnú náhodne a nesystematicky hľadať chýbajúci objekt,“ povedal pre VICE Michae Solomon, autor knihy Ako nájsť stratené objekty. „Prvý z mojich dvanástich princípov je „nehľadať“. Nehľadajte to, kým nebudete mať predstavu, kde hľadať, a kým nebudete v správnom rozpoložení.“
Ak máš stále problémy so zapamätaním si, kde si niečo nechal, nemusí byť na škodu urobiť si pre seba poznámku - písomnú alebo ústnu „Slovami označte, čo robíte,“ vysvetľuje Whitbourne.
Ďalší tip? Určte si miesto, kde budete danú vec odkladať. „Jedna vec, ktorú považujem za užitočnú, napríklad s kľúčmi alebo okuliarmi, je pokúsiť sa ich odložiť vždy na jedno miesto,“ povedal Schacter.
Všetci traja odborníci zdôraznili, že každý človek občas niečo zabudne, aj keď je to frustrujúce. „Strata vecí je neoddeliteľnou súčasťou ľudského bytia,“ uzavrel Solomon.
