Starnutie je niečo, čo má vplyv na telo každého človeka na planéte. Je však dôležité pripomenúť, že ak ľudia majú rovnaký počet rokov, automaticky to neznamená, že po fyzickej stránke starnú rovnakým tempom.
Pohľad hlboko do očí človeka by mohol byť oveľa lepší spôsob, ako zmerať jeho skutočný biologický vek, píše portál ScienceAlert. To by mohlo poskytnúť nový a omnoho presnejší pohľad na budúci zdravotný stav pacientov.
Presný algoritmus
Model strojového učenia sa totiž naučil predpovedať roky života človeka jednoducho pohľadom na jeho sietnicu - tkanivo v zadnej časti oka. Algoritmus je taký presný, že by podľa štúdie mohol predpovedať vek takmer 47-tisíc dospelých v strednom a staršom veku v Spojenom kráľovstve v rozmedzí 3,5 roka.
O niečo viac ako desať rokov po skenovaní týchto sietnic zomrelo 1 871 jedincov a tí, ktorí mali staršie sietnice, s väčšou pravdepodobnosťou spadali do tejto skupiny.
Ak napríklad algoritmus predpovedal, že sietnica osoby je o rok staršia, ako je jej skutočný vek, riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny v nasledujúcich 11 rokoch sa zvýšilo o dve percentá. Zároveň týmto ľuďom o tri percentá vzrástlo riziko úmrtia z inej príčiny, ako sú srdcovo-cievne ochorenia či rakovina.
Hostiteľ krvných ciev a nervov
Zistenia sú čisto pozorovacie, čo znamená, že stále nevieme, čo poháňa tento vzťah na biologickej úrovni. Napriek tomu výsledky podporujú rastúce dôkazy, že sietnica je vysoko citlivá na poškodenia spôsobené starnutím. Keďže toto viditeľné tkanivo je hostiteľom krvných ciev aj nervov, mohlo by nám povedať dôležité informácie o vaskulárnom a mozgovom zdraví jednotlivca.
Predchádzajúce štúdie naznačili, že bunky v zadnej časti ľudského oka nám môžu pomôcť predpovedať nástup budúcich kardiovaskulárnych ochorení, ochorení obličiek a iných príznakov starnutia. Toto je však prvá štúdia, ktorá prezentuje „vekovú medzeru sietnice“ ako silný prediktor úmrtnosti ako celku.
„Významná súvislosť medzi vekovým rozdielom sietnice a nekardiovaskulárnou / nerakovinovou úmrtnosťou spolu s rastúcimi dôkazmi o prepojení medzi okom a mozgom môže podporiť názor, že sietnica je „oknom“ neurologických ochorení,“ napísali autori štúdie.
Iné metódy sú príliš nákladné a invazívne
Pretože iba 20 ľudí v štúdii zomrelo na demenciu, autori v tomto prípade nedokázali spojiť túto špecifickú poruchu mozgu so zdravím sietnice. Poukazujú tiež na to, že úmrtia súvisiace s kardiovaskulárnymi ochoreniami v posledných rokoch klesli, keďže medicína naďalej bráni tomu, čo by kedysi bolo smrteľné.
„Táto práca podporuje hypotézu, že sietnica hrá dôležitú úlohu v procese starnutia a je citlivá na kumulatívne poškodenia starnutím, ktoré zvyšujú riziko úmrtnosti,“ uzatvárajú autori.
Iné existujúce prediktory biologického veku, ako je neuroimaging, hodiny metylácie DNA a hodiny starnutia transkriptómu nie sú také presné, ako sa zdá byť veková medzera sietnice. Tieto metódy môžu byť tiež značne nákladné, časovo náročné a invazívne.
Sietnicu je možné ľahko naskenovať za menej ako päť minút. Ak sa dozvieme viac o tom, ako je táto vrstva tkaniva spojená so zvyškom tela, lekári by mohli mať na rukách vynikajúci nový nástroj. Nehovoriac o tom, že ľudia by rýchlo a lacno zistili, ako je na tom ich zdravie.
