Keď sa to tak vezme, kresťanstvo je veľmi depresívna záležitosť. Celá pointa náboženstva stojí na neustálom pocite viny a strachu z pekla už od narodenia. Rodíme sa ako hriešnici, potom celý život hrešíme myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého. A tak s pocitom viny chodíme do kostola, kde kľačíme, bijeme sa do pŕs a prosíme o odpustenie: Moja vina, moja vina, moja preveľká vina. To je na diagnózu.
Ja som jednu mal.
Síce mi ju žiaden odborník neurčil, ale robil som si test na internete a tak som presvedčený o tom, že mi katolícka výchova spôsobila obsedantno-kompulzívnu poruchu. Prejavovala sa tým, že som nemohol stúpiť na čiaru na dlažbe, musel som sa dotknúť všetkých tlačidiel vo výťahu a pred odchodom z domu som panicky kontroloval, či som nenechal zapnutý sporák alebo žehličku. A to napriek tomu, že som nevaril a nežehlil. Každopádne, radšej som odchádzal s pokojom v duši ako keby som sa mal vrátiť do domu v plameňoch.
Zamkol som? Dávam kľúč do zámku a naozaj som zamkol. Nenechal som pustený plyn? Prečo by som nechal pustený plyn? Ale naozaj by som mal skontrolovať, či som nenechal pustený plyn. Odomykám, idem do kuchyne, plyn je vypnutý. Dobre. Zamykám. Ale naozaj som zamkol? Áno, naozaj som zamkol. A nepustil som nedopatrením plyn, keď som kontroloval, či je plyn vypnutý? Musím naspäť. Všetko v poriadku. Odchádzam. Nezabudol som zamknúť? Ha, zabudol! Ešte že som taký dôsledný.
Tieto rituály mi síce komplikovali život, ale to bolo nič oproti obsesívno-kompulzívnej poruche v spojení s katolíckou náukou. Pretože som v hlave nonstop riešil, za čo by som mohol ísť do pekla.
Neklamal som náhodou? Určite som klamal a to je hriech a ja teraz pôjdem do pekla. Do riti! A ešte aj nadávam. Super, ďalší hriech. Do riti! Do riti! Do riti! Ďalšie tri hriechy na konte, fakt skončím v pekle. Prečo nemôžem prestať? Do riti! Michal, kroť sa, si v kostole. Nenechal som pustený plyn?
Ani som nemusel čakať, kým sa do pekla dostanem, ja som v tom pekle reálne bol.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Samozrejme, katolíci ponúkajú možnosť očistiť sa od všetkých hriechov a to cez spoveď. Prídete, poviete, čo vás trápi, dostanete rozhrešenie a idete v mene Božom kade ľahšie.
Bral som meno Božie nadarmo, nectil som si otca, matku, hádal som sa so súrodencami, chytal som sa tam, kde som sa chytať nemal, bral som meno Božie nadarmo. To už som hovoril? Desaťkrát Zdravas? Zbohom! Musím bežať, asi mi horí dom.
Úvahy o mojej hriešnej duši dosiahli vrchol, keď som mal pätnásť. Chodil som na katolícku školu a mal som pred birmovkou, na ktorej som mal prijať Ducha svätého a birmovné meno Patrik. A pred birmovkou som musel absolvovať spoveď, aby som na sviatosť predstúpil čistý.
Čo ale čert nechcel, večer po spovedi som si zamasturboval.
Masturboval som. Nielenže som masturboval, ale masturboval som pred birmovkou. Ja tak pôjdem do pekla ako nikdy. Nemal by som ísť na spoveď? Asi hej, masturbácia nie je ako meno Božie nadarmo. Ale s jedným hriechom? To tam prídem a to už nezahovorím ďalšími hriechmi. Bože! No super, ešte aj meno Božie nadarmo. Do riti! Do riti! Do riti!
Nakoniec som na birmovku išiel bez dodatočnej spovede. Predsa len je prakticky nemožné strániť sa hriechu, keď hriechom sú už samotné myšlienky. Čo keby Duch svätý prijal fakt, že som mal 15 a bol som proste nadržaný?
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Odvtedy som už na spoveď nechodil, masturboval som si veselo ďalej a ani som si to neuvedomil, ale obscesívno-kompulzívne nutkania sa stratili. Takže teraz je to len na moje dobré slovo, že som tú poruchu mal, ale Boh a internetový test sú mi svedkom!
Ako vyznanie som si definoval, že som padlý katolík. Bol som v tom vychovávaný, skúsil som tak žiť, zlyhal som a nechcem sa k tomu vracať. Snažím sa ale zachovať istý duchovný aspekt v sebe a nájsť si vlastný spôsob, akým náboženstvo zohráva v mojom živote úlohu. Keď sa to tak vezme, Ježiš bol v princípe veľmi liberálny a inšpiratívny človek. Opovrhoval pokryteckou bigotnou spoločnosťou, trávil čas s vyvrheľmi a prostitútkami (to je archaický výraz pre sexuálne pracovníčky) a hlásal toleranciu voči ľuďom.
Netolerantné hodnoty prišli až s inštitútom cirkvi, ktorá kontroluje spoločnosť cez pocity strachu a viny. A tieto pocity si niektorí ľudia kompenzujú tým, že hľadajú v druhých ľuďoch chyby, na ktoré by mohli poukazovať. Čo je úplne absurdné, keďže sám Ježiš povedal: „Pokrytec, vyber najprv brvno z vlastného oka a potom uvidíš, ako vybrať triesku z oka svojho brata.“
Pokrytectvo sa stalo hybnou silou náboženstva, keďže veľa katolíkov sa prezentuje ako cnostná autorita, ktorá chce vyberať triesky v podobe LGBT, potratov a genderu.
Ja som si uvedomil, že som proste vyvrheľ. Neviem, či by Ježiš so mnou trávil čas, ale viem, že takto žijem plnohodnotnejší život. Jednak som našiel sám seba a tiež mám miesto plynového sporáka indukčnú dosku.
