Vo svete sa neustále množia kritické názory o vplyve kryptomien, NFT-čiek a budúceho metaverza na životné prostredie. Podľa Iwa Salamiho, docenta v práve z University of East London, je najvyšší „čas riešiť slabú udržateľnosť blockchainu.” Informoval o tom portál The Conversation.
Prvým krokom by podľa neho mala byť zmena spôsobu fungovania transakcií na blockchaine. Len tento krok by totiž mohol znížiť jeho spotrebu energie o 99,99 %. Na úvod si však, pre nezainteresovaných, v stručnosti vysvetlíme, ako fungujú kryptomeny.
Čo je kryptomena?
Kryptomena je digitálna reprezentácia hodnoty, ktorú na rozdiel od tradičných peňazí nevydáva žiadna centrálna banka ani agentúra. Kryptomeny sú poháňané technológiou blockchain, ktorá umožňuje výmenu virtuálnych mincí ako bitcoin a ether.
Ťažba kryptomien je proces vytvárania nových mincí riešením zložitých matematických problémov. Proces ťažby tiež overuje transakcie v sieti kryptomeny, čím sa dokazuje, že sú pravé. Krypto transakcie sa overujú dvoma hlavnými spôsobmi - buď pomocou mechanizmu „potvrdenia o práci“ alebo „potvrdenia o vklade“.
Ako fungujú transakcie?
Dôkaz o práci vyžaduje, aby baníci (mineri) z celého sveta súťažili o vyplnenie matematickej hádanky. Víťaz je odmenený vopred stanoveným množstvom kryptomeny a schopnosťou overiť svoju transakciu. Ako dôkaz o vklade vlastníci kryptomien overujú blockchainové transakcie na základe počtu mincí, ktoré vkladajú.
Inými slovami, vlastníci kryptomien sú povinní zložiť svoju vlastnú kryptomenu ako záruku za príležitosť úspešne schvaľovať transakcie. Doklad o práci je bezpečnejší ako doklad o vklade, ale je pomalší a spotrebuje viac energie.
Ťažobné aktivity priekopníckych blockchainov, ako je bitcoin, sú založené na dôkaze práce, a teda využívajú obrovské množstvo energie. Prechod transakcií na dôkaz o podiele má však potenciál dramaticky znížiť emisie.
Aj keď sa obnoviteľná energia v súčasnosti používa na napájanie niektorých aktivít v oblasti kryptomien, určite by sa dala lepšie využiť inde: napríklad na napájanie domácností alebo podnikov. Namiesto toho, ak by boli blockchainové transakcie overené prostredníctvom dôkazu o podiele – krok, ktorý plánuje urobiť napríklad kryptomena Ethereum, ich spotreba energie by sa mohla znížiť na 0,01 % pôvodnej hodnoty.
Neuveriteľné emisie
Odhadovaný výkon potrebný na prevádzku siete bitcoinov na celom svete je mimoriadnych 7,46 gigawattov (GW) ročne. Pre porovnanie, v roku 2020 vyrobila priemerná jadrová elektráreň približne 1 GW elektrickej energie za rok. Energia potrebná len na jednu bitcoinovú transakciu by mohla poháňať priemernú americkú domácnosť na viac ako 70 dní.
Bitcoinová transakcia pridá do atmosféry približne 400 kg CO². Ťažba bitcoinov a etherea dokopy vypúšťa do atmosféry viac ako 70 miliónov ton CO². To vieme prirovnať k ročným emisiám výfukových plynov viac ako 15,5 milióna áut.
Pokiaľ ti to príde ako šialené, tak čerešničkou na torte je, že jedna firma zaoberajúca sa ťažbou kryptomien sa dokonca snaží obnoviť prevádzku v dvoch uhoľných elektrárňach v Pensylvánii, aby vyrobila viac energie.
Budúcnosť krypto sveta
Hlavnou obavou, ktorú vyjadril americký výbor, bolo, že vzhľadom na potenciál dramatického nárastu hodnoty kryptomien bude ich požadovaná spotreba energie (a s tým aj vplyv na životné prostredie) pravdepodobne naďalej enormne rásť.
Je to čiastočne vďaka boomu na súvisiacich trhoch, ako sú decentralizované financie (DeFi) a nezastupiteľné tokeny (NFT), ktoré sú z veľkej časti založené na blockchaine Ethereum.
Hoci DeFi bolo spustené len v roku 2017, jeho hodnota už v novembri 2021 dosiahla 100 miliárd eur. A celková predajná hodnota NFT vzrástla zo 88 miliónov eur v roku 2020 na 35 miliárd v roku 2021.
Keďže NFT-čka sa najčastejšie vytvárajú na blockchaine Ethereum – ktorý využíva dôkaz o práci na overenie transakcií, jeho vytvorenie si vyžaduje veľa energie. A keďže NFT vystupujú na poprednom mieste v rastúcom metaverze, ich dopyt po energii sa bude len zvyšovať.
Pozitívny vplyv na životné prostredie?
„Znie to rozporuplne, ale prijatie technológie blockchain by v skutočnosti mohlo mať z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na životné prostredie. Je to preto, že by to spoločnostiam umožnilo automatizovať mnohé z ich zložitých platobných systémov, čím by sa znížil počet zamestnancov dochádzajúcich do práce a výsledkom by bolo menej emisií súvisiacich s dopravou,“ hovorí Salami.
Aj keď je veľmi ťažké predpovedať rozsah tejto transformácie, začína byť jasné, že s rastom technológie blockchainu sa dočkáme aj jeho výhod. „Napríklad, keďže vývoj v blockchaine pokračuje v prelomení nových možností v podnikaní a financiách, vidíme, že kryptomeny urýchľujú finančné začlenenie pre tých, ktorí boli historicky vylúčení z účasti na formálnych finančných systémoch.“
Keďže do metaverza vstupuje čoraz viac podnikov, vlády a regulačné orgány by sa mali snažiť zabezpečiť, aby sa dopady na životné prostredie minimalizovali bez potláčania inovácií. „Požiadavka, aby blockchainy prijali dôkaz o podiele, by bol dobrý začiatok,“ dodáva na záver Salami.
