Severoatlantická zmluva bola podpísaná vo Washingtone 4. apríla 1949, a tým sa vytvorila aliancia 10 európskych a dvoch severoamerických nezávislých štátov odhodlaných vzájomne brániť slobodu každého z nich. Odvtedy pristúpilo k zmluve v období rokov 1952 až 1999 ďalších sedem európskych krajín.
Strany tejto zmluvy potvrdzujú svoju vieru v ciele a princípy Charty Spojených národov a svoje želanie žiť v mieri so všetkými národmi a vládami, súc odhodlané zachovať slobodu svojich národov, ich spoločné dedičstvo a civilizáciu, založenú na princípoch demokracie, individuálnej slobody a zákonnosti, snažiac sa presadzovať v severoatlantickom regióne blahobyt a stabilitu, rozhodnuté zjednotiť svoje snahy pre kolektívnu obranu a zachovanie mieru a bezpečnosti, sa preto dohodli na tejto Severoatlantickej zmluve:
ČLÁNOK 1
Strany sa zaväzujú, tak, ako to je uvedené v Charte Spojených národov, riešiť všetky medzinárodné spory, do ktorých môžu byť zatiahnuté mierovými prostriedkami, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť a vo svojich medzinárodných vzťahoch sa zriekajú použitia sily alebo hrozby použitia sily, a to žiadnym spôsobom, ktorý by bol nezlučiteľný s cieľmi Spojených národov.
ČLÁNOK 2
Strany budú prispievať k ďalšiemu rozvíjaniu mierových a priateľských medzinárodných vzťahov posilňovaním ich slobodných inštitúcií, zaisťujúc lepšie chápanie princípov, na ktorých sú založené tieto inštitúcie a rozvíjajúc zodpovedajúce podmienky na zabezpečenie stability a blahobytu. Zaväzujú sa odstrániť všetky konflikty vo svojej medzinárodnej hospodárskej politike a podporovať hospodársku spoluprácu vzájomne medzi sebou a s inými krajinami.
ČLÁNOK 3
Aby sa čo najefektívnejšie dosiahli ciele tejto zmluvy, budú strany, konajúc jednotlivo a spoločne, nepretržitým a efektívnym spôsobom, rozvíjaním svojich vlastných prostriedkov a vzájomne si pomáhajúc, udržiavať a rozširovať svoje individuálne a kolektívne možnosti čeliť ozbrojenému útoku.
ČLÁNOK 4
Strany budú vzájomne konzultovať vždy, kedykoľvek bude podľa názoru jednej z nich ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť jednej zo strán.
ČLÁNOK 5
Strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo v Severnej Amerike sa bude považovať za útok namierený proti všetkým stranám a následne sa dohodli, že ak dôjde k takémuto útoku, každá zo strán, uplatňujúc zákonnú obranu, individuálnu a kolektívnu, uznanú článkom 51 Charty Spojených národov, napomôže napadnutej strane alebo stranám, prijmúc individuálne a na základe dohovoru s ostatnými stranami také kroky, ktoré považuje za potrebné vrátane použitia ozbrojených síl na nastolenie a udržanie bezpečnosti v severoatlantickom regióne. Každý ozbrojený útok tohto charakteru a každé následne prijaté opatrenie bude ihneď oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, len čo Bezpečnostná rada prijme potrebné kroky na nastolenie a udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
ČLÁNOK 6
Pre uplatnenie článku 5 je za ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým stranám považovaný ozbrojený útok:
proti územiu jednej z nich, v Európe alebo Severnej Amerike, proti francúzskym departementom Alžírska, proti územiu Turecka alebo proti ostrovom v severoatlantickom regióne na sever od obratníka Raka, daným pod správu jednej zo strán;
proti silám, plavidlám alebo lietadlám jednej zo strán nachádzajúcich sa na tomto území a v inom priestore Európy, v ktorom sú ku dňu vstupu tejto zmluvy do platnosti rozmiestnené okupačné sily jednej zo strán alebo sa nachádzajúcich v Stredozemnom mori, alebo v severoatlantickom regióne severne od obratníka Raka.
ČLÁNOK 7
Táto zmluva neovplyvňuje a nebude interpretovaná ako ovplyvňovanie žiadnym spôsobom práva a povinnosti vyplývajúcich z charty, pre strany, ktoré sú členmi Spojených národov alebo ako ovplyvňovanie primárnej zodpovednosti Bezpečnostnej rady pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti.
ČLÁNOK 8
Každá zo strán vyhlasuje, že žiadny z medzinárodných záväzkov v súčasnosti platných medzi štátmi nie je v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy a zaväzuje sa neuzatvoriť žiaden medzinárodný dohovor, ktorý by bol v rozpore s touto zmluvou.
ČLÁNOK 9
Strany týmto vytvárajú radu, v ktorej bude každá z nich zastúpená, s poslaním preskúmať otázky vzťahujúce sa na realizáciu tejto zmluvy. Rada bude organizovaná spôsobom, aby mohla kedykoľvek a rýchlo zasadnúť. Vytvorí si doplňujúce orgány, ktoré bude považovať za potrebné; zvlášť okamžite vytvorí obranný výbor, ktorý odporučí opatrenia na realizáciu článkov 3 a 5.
ČLÁNOK 10
Strany môžu jednotným súhlasom prizvať ktorúkoľvek európsku krajinu, aby nasledovala princípy tejto zmluvy a prispela tak k bezpečnosti severoatlantického regiónu. Každá takto prizvaná krajina sa môže stať stranou tejto zmluvy, predložiac svoj nástroj pristúpenia vláde Spojených štátov amerických. Tá bude informovať každú zo strán o uložení každého nástroja pristúpenia.
ČLÁNOK 11
Táto zmluva bude ratifikovaná a jej ustanovenia budú aplikovať všetky strany v súlade s ich príslušnými ústavnými postojmi. Ratifikačné listiny budú čo najskôr uložené vo vláde Spojených štátov amerických, ktorá bude informovať ostatné signatárske krajiny o uložení každého ratifikačného nástroja. Zmluva nadobudne platnosť medzi krajinami, ktoré ju ratifikovali, okamihom jej ratifikácie väčšinou krajín vrátane Belgicka, Kanady, Spojených štátov amerických, Francúzska, Luxemburska, Holandska a Veľkej Británie a vstúpia do platnosti vzhľadom na ostatných signatárov, dňom uloženia ich ratifikácie.
ČLÁNOK 12
Po uplynutí desať alebo viac rokov od vstúpenia do platnosti tejto zmluvy budú strany, ak o to požiada niektorá z nich, spoločne viesť konzultácie s cieľom prehodnotiť túto zmluvu, berúc do úvahy faktory ovplyvňujúce v danom okamihu mier a bezpečnosť v severoatlantickom regióne vrátane vývoja všeobecných a regionálnych dohovorov, uzatvorených v súlade s Chartou Spojených národov na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
ČLÁNOK 13
Dvadsať rokov po vstúpení do platnosti zmluvy, hociktorá zo strán bude môcť odstúpiť od tejto zmluvy, a to oznámiac vláde Spojených štátov amerických vypovedanie zmluvy jeden rok vopred. Táto bude informovať vlády ostatných krajín o uložení každého nástroja vypovedania.
ČLÁNOK 14
Táto zmluva, ktorej francúzske a anglické znenie majú rovnakú platnosť, bude uložená v archívoch vlády Spojených štátov amerických. Zodpovedajúco overené kópie budú vládou Spojených štátov amerických odovzdané vládam ostatných krajín.