Od vzniku NATO v roku 1949 sa doteraz uskutočnilo 15 summitov, na ktorých sa zišli hlavy štátov a vlád. Prítomnosť najvyšších predstaviteľov členských štátov nemení účinnosť rozhodnutí prijatých alianciou -- tie majú rovnakú účinnosť, nech sa prijmú na akejkoľvek úrovni. Vrcholné schôdzky majú skôr ukázať, akú dôležitosť členské štáty týmto rozhodnutiam prisudzujú. Členské štáty sa nestretávajú len na summitoch. Napríklad Severoatlantická stála rada na úrovni veľvyslancov sa stretáva aj niekoľkokrát za týždeň. Minimálne raz za pol roka sa Severoatlantická rada stretáva na úrovni ministrov zahraničia a obrany.

Summity NATO

Paríž 16. -- 19. decembra 1957
Potvrdenie základných cieľov a jednoty Severoatlantickej aliancie. Zlepšenie koordinácie a organizácie síl NATO a mechanizmu politických konzultácií. Členské štáty uznali potrebu užších hospodárskych stykov. Zaviazali sa spolupracovať v duchu článku 2 Severoatlantickej zmluvy, ktorý má eliminovať konflikty v medzinárodnej hospodárskej politike a povzbudzovať ekonomickú spoluprácu.
Brusel 26. júna 1974
Podpis Deklarácie o atlantických vzťahoch, ktorú prijali ministri zahraničia NATO v Ottawe 19. júna. Znova sa tak prihlásili k cieľom a ideálom zmluvy v čase 25. výročia jej vzniku. Konzultácie o vzťahoch medzi Východom a Západom ako súčasti príprav na sovietsko-americký summit o obmedzení strategických jadrových zbraní.
Brusel 29. -- 30. mája 1975
Potvrdenie zásadného významu aliancie a spojeneckej jednoty tvárou v tvár medzinárodným hospodárskym tlakom, ktoré vyvolala ropná kríza v roku 1974. Podpora úspešného uzavretia rokovania v rámci Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe.
Londýn 10. -- 11. mája 1977
Otvorenie štúdie o dlhodobých trendoch vo vzťahoch medzi Východom a Západom a o dlhodobom obrannom programe, ktorého cieľom je zlepšenie obranyschopnosti členských štátov NATO.
Washington 30. -- 31. mája 1978
Zhodnotenie výsledkov dlhodobých iniciatív prijatých na londýnskom summite v roku 1977. Potvrdenie platností záväzkov aliancie: zachovanie bezpečnosti a hľadanie uvoľnenia napätia medzi Východom a Západom. Schválenie cieľa trojpercentného rastu výdavkov na zbrojenie.
Bonn 10. júna 1982
Prijatie Španielska. Schválenie Bonnskej deklarácie, ktorá stanovila šesťbodový program za mier v slobodnom prostredí. Zverejnenie vyhlásenia o cieľoch aliancie a o politike kontroly zbrojenia a odzbrojenia. Vyhlásenie o integrovanej obrane NATO.
Brusel 21. novembra 1985
Mimoriadne zasadanie Severoatlantickej rady ku konzultáciám s prezidentom Ronaldom Reaganom o pozitívnych výsledkoch ženevského summitu ZSSR a USA o kontrole zbrojenia a ďalších oblastiach spolupráce.
Brusel 2. -- 3. marca 1988
Potvrdenie cieľov a zásad aliancie vo vzťahoch medzi Východom a Západom. Prijatie plánu na posilnenie stability v Európe prostredníctvom rokovania o obmedzení konvenčných zbraní.
Brusel 29. -- 30. mája 1989
Vyhlásenie k 40. výročiu aliancie, ktoré zakotvuje politiku a bezpečnostné ciele NATO na 90. roky v oblasti obrany, kontroly zbrojenia, posilnenia politických konzultácií, zlepšenia vzťahov medzi Východom a Západom a odvrátenie globálnych hrozieb. Prijatie všeobecného konceptu kontroly zbrojenia a odzbrojenia.
Brusel 4. decembra 1989
Americký prezident George Bush oznámil začiatok novej éry spolupráce medzi Východom a Západom. Vyhláseniu predchádzalo stretnutie s prezidentom Michailom Gorbačovom na Malte.
Londýn 6. júla 1990
Zverejnenie Londýnskej deklarácie o novom NATO, v ktorej sú návrhy na rozvoj spolupráce s krajinami strednej a východnej Európy v politickej a vo vojenskej oblasti, ako aj nadviazanie stáleho diplomatického kontaktu týchto krajín a alianciou.
Rím 7. -- 8. novembra 1991
Schválená nová strategická koncepcia založená na politickom dialógu s ostatnými krajinami, na rozhodnutí spolupracovať vo všetkých bezpečnostných otázkach s krajinami strednej a východnej Európy a na rozhodnutí zaručiť obranu a bezpečnosť 16 členom NATO spolu so stabilitou nového usporiadania v Európe. Rozhodnutie o vytvorení síl rýchlej reakcie. Prijaté vyhlásenie k situácii v ZSSR a vyhlásenie k situácii v Juhoslávii.
Brusel 10. -- 11. januára 1994
Schválený americký projekt Partnerstva za mier, definovaná nová bezpečnostná politika. Schválený návrh na vytvorenie kombinovaných mnohonárodných síl.
Madrid 8. -- 9. júl 1997
Prijatá tzv. madridská deklarácia o euroatlantickej bezpečnosti a spolupráci. Štáty NATO sa dohodli na prizvaní ČR, Maďarska a Poľska. Účastníci prijali mimoriadne vyhlásenie k situácii v Bosne a Hercegovine a Chartu o mimoriadnom partnerstve medzi NATO a Ukrajinou.
Washington 23. -- 25. apríla 1999
Summit zvolaný pri príležitosti 50. výročia vzniku NATO. Prijatá strategická koncepcia pre 21. storočie, v ktorej aliancia schválila možnosť zasahovania mimo územia členských štátov. Rozhodnutie, že ďalšie rokovanie o rozšírení aliancie sa uskutoční do roku 2002. NATO a sedem štátov susediacich s Juhosláviou prijali Pakt o stabilite Balkánu.