Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) apeluje na krajiny a spoločnosti, aby viac urobili pre ochranu klímy. Emisie skleníkových plynov budú podľa jej najnovšej správy rásť až do roka 2040 aj vtedy, ak všetky krajiny splnia svoje predsavzatia. Podľa expertov je nevyhnutné radikálne zníženie emisií.
Výkonný riaditeľ Fatih Birol prostredníctvom Twitteru uviedol, že je potrebná široká koalícia, ktorá spojí vlády, investorov, spoločnosti a osobnosti vystupujúce za ochranu klímy.
IEA má globálny dosah, keďže medzi jej 30 členov patria veľké západné krajiny, ako Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia či USA.
Dlhodobé ciele nesplníme
Správa prišla k záveru, že dohodnuté ciele sa v dlhodobom horizonte nesplnia. IEA pritom počítala so scenárom, ktorý zohľadňuje úmysly a ciele jednotlivých vlád.
Podľa agentúry sa globálna spotreba energie bude do roka 2040 zvyšovať o jedno percento ročne. "Zhruba polovicu tohto rastu vykompenzujú šetrné energetické zdroje, najmä fotovoltaika, a ďalšiu tretinu zemný plyn, ktorého spotrebu podporuje obchodovanie so skvapalneným zemným plynom (LNG)," píše sa v správe.
Hoci sa zvyšovanie emisií spomaľuje, ciele stanovené na rok 2040 nebudú splnené. IEA ďalej upozorňuje, že veľké športovo-úžitkové vozidlá (SUV) úplne rušia akýkoľvek efekt elektrickej mobility. Dopyt po SUV a ďalších ťažkých automobiloch sa už teraz postaral o to, že sa globálne spotrebúva viac ropy.
Konferencia v Paríži
Na klimatickej konferencii v Paríži sa v roku 2015 zhruba 190 štátov dohodlo na tom, že globálne otepľovanie obmedzia na 1,5 stupňa Celzia. Mnohé krajiny odvtedy stanovili svoje národné ciele, podľa expertov to však ani zďaleka nestačí.
Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC) vo svojej mimoriadnej správe vypočítala, že na splnenie tohto cieľa sa musia globálne emisie oxidu uhličitého do roka 2030 v porovnaní s rokom 2010 znížiť o 45 percent a do roka 2050 dokonca na nulu.
To bude vyžadovať doteraz nevídanú a radikálnu transformáciu hospodárskych a dopravných systémov: preč od uhlia, ropy a plynu, a to okamžite.
IEA odhaduje, že veterná energia na mori bude čoraz konkurencieschopnejšia a do roka 2040 by mohol do tejto oblasti natiecť zhruba bilión dolárov (908,6 miliardy eur). "Úspech Európy v oblasti námornej veternej energie vzbudil záujem Číny, Spojených štátov a ďalších krajín o túto technológiu," píše IEA.