Nová metropola vyrastie asi 160 kilometrov od Soulu a najbližšími mestami budú Tedžon a Čchongču. Podľa premiéra I He-čchana má táto oblasť vynikajúce podmienky pre dopravu a životné prostredie, informoval denník Korea Times.
Výstavba nového hlavného mesta na 7 100 hektároch "zelenej lúky" sa začne o tri roky. V roku 2012 by už malo stáť 73 vládnych budov, ktoré budú schopné fungovať a v roku 2030 by mala byť metropola kompletne postavená. Náklady celého projektu sa odhadujú na 32 miliárd dolárov a opozícia s ním zásadne nesúhlasí. Kritici poukazujú na fakt, že náklady sú podhodnotené a v skutočnosti by mohli byť až dvojnásobné.
Soul je hlavným mestom Južnej Kórey od roku 1948; storočia predtým bol pod iným menom rezidenciou vládnucej dynastie, ktorá prišla o moc začiatkom 20. storočia, keď Kóreu anektovalo Japonsko. O presune hlavného mesta sa diskutuje už desaťročia. Hlavným dôvodom je jeho poloha - leží neďaleko hraníc s komunistickou Severnou Kóreou. Prezident Ro Mu-hjon s myšlienkou o novom hlavnom meste išiel pred dvoma rokmi do predvolebného boja.
Soul má 77-krát viac obyvateľov ako Čchongču, ktoré žije predovšetkým z poľnohospodárstva a hydinárstva. Presťahovaním hlavného mesta by počet jeho obyvateľov vzrástol do roku 2030 na 500-tisíc. Už minulý rok stúpli v oblasti náklady na bývanie o trojnásobok. Vláda však medzitým v regióne zakázala obchod s nehnuteľnosťami a stavbu nových budov.
Mestá na zelenej lúke
Umelo vybudované hlavné mestá nie sú ničím nezvyčajným. Jedným z prvých bola austrálska Canberra, ktorú založili v roku 1913. Tento krok mal skoncovať s rivalitou Melbourne a Sydney, ktoré sa dovtedy o štatút hlavného mesta sporili. Architekt Walter Burley Griffin sa pritom inšpiroval Washingtonom. Dnes má Canberra 300-tisíc obyvateľov.
Prototypom umelo vybudovaných miest je aj Brazília, ktorú v päťdesiatych rokoch navrhol Oscar Niemeyer. Podľa plánu mala vyplniť vákuum v srdci krajiny a stať sa architektonickým zázrakom moderny. Napriek tomu musela brazílska vláda diplomatov a úradníkov sankciami nútiť, aby sa do metropoly, ktorá leží 960 kilometrov od Ria de Janeiro, presťahovali. Dnes je Brazília na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.
Niektoré plány o umelom vybudovaní miest boli také odvážne, že sa nikdy neuskutočnili. To bol prípad Minnesota Experimental City (MXC), ktorá mala vzniknúť v 60. rokoch v Minnesote. Na 24-tisíchektárovej ploche malo žiť štvrť milióna ľudí, väčšina plochy mala pozostávať z parkov, fariem a divočiny. MXC malo byť mestom bez áut a škôl - jeho projektanti chceli zaviesť systém "doživotnej výučby" - každý obyvateľ by bol zároveň učiteľom aj žiakom.