Na účtenke zo supermarketu čítam: Schovaj si ma a hraj o tridsať áut, pätnásť skútrov a poukážky. Z cestovky mi prišla správa: Nezmeškaj last minute. Jedna sedemdesiatročná bývalá predavačka mi nedávno rozprávala, že si cez e-shop objednala oblečenie.
Teraz jej každý týždeň chodí e-mail s ďalšími ponukami a ten sa začína: Anna, svet módy Ti leží pri nohách. „Prečo mi predajcovia tykajú?“ čuduje sa. „Vari by som si ako predavačka dovolila zákazníčke tykať? Alebo si myslia, že keď si niekto cez e-shop objedná mikinu a tričko, má automaticky šestnásť?“ Tykanie sa už stáva bežné v obchodných ponukách, v internetovej komunikácii alebo v reklamách.
Nezavďačíme sa
„Ako sa často pohybujem v online prostredí, všímam si, že veľa ľudí, ktorým sa zobrazujem iba na monitore, má tendenciu považovať ma za kolegu alebo kamoša, s ktorým zdieľa rovnaký osud osôb pripútaných na pracovnú stoličku,“ hovorí Daniel Šmíd, mentor a lektor etikety.
„Zblíženie vďaka rovnakosti. Nevidím však jediný dôvod, aby som rezignoval na bežné,
uznávam, mierne konzervatívne, spôsoby komunikácie so mnou. Napríklad mi vyráža dych, keď mi niekto hneď začne tykať a k tomu skráti moje meno.“
Áno, pribúda tých, ktorí považujú za normálne osloviť človeka, s ktorým sa kontaktujú prvýkrát v živote, inými slovami, ako býval...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.