Tím vedcov z Maastrichtskej univerzity v Holandsku dnes v Londýne predstavil prvý hamburger vyrobený z mäsa vypestovaného v univerzitnom laboratóriu z buniek v Petriho miskách. Rakúsky odborník na výživu Hanni Rützler, jeden z dobrovoľníkov, podľa agentúry AP povedal, že hamburger chutil "takmer ako mäso", ale nebol taký šťavnatý. Podobne sa vyjadril druhý dobrovoľník, americký novinár Josh Schonwald. "Labburger", teda hamburger z laboratória, neobsahoval tuk, čo podľa bolo Schonwalda tiež mínus, ale keď doň zahryzol, malo to blízko k bežnému hamburgeru. Rützler i Schonwald ochutnávali novinku bez príloh, aby sa mohli sústrediť na chuť mäsa.
Výroba stála 250-tisíc eur, financoval to spoluzakladateľ spoločnosti Google Sergey Brin. Vedúcim výskumného tímu na Maastrichtskej univerzite bol doktor Mark Post. Sám išiel príkladom a ochutnal výrobok, ktorý sa pod jeho dohľadom zrodil v Petriho miske. Tímu profesora Posta trvalo vyše šesť týždňov, kým sa mu po odobratí svalových buniek podarilo v laboratórnych podmienkach vypestovať okolo 20.000 malých "plátkov" umelého mäsa. Stlačením všetkých vlákien dohromady vznikla zmes pre hamburger.
"Labburger", ako médiá nazvali syntetický hamburger, vedci dotvorili dodaním strúhanky, soli, vaječného prášku a trochy šafranu pre správnu farbu. "Náš hamburger bol vyrobený zo svalových buniek odobratých z kravy. Nič sme nemenili. Aby mal úspech, hamburger musí mať rovnaký vzhľad, rovnakú konzistenciu a dúfajme, že aj rovnakú chuť ako ten skutočný," povedal Post pred ochutnávkou. Podľa jeho slov bunky "pracujú", čiže rastú samé od seba, pričom jeho tím im len vytvoril vhodné podmienky na vývoj.
Profesor Post je presvedčený, že táto skúsenosť bude dôležitá pre výrobu mäsa v laboratórnych podmienkach, čo pomôže riešiť jeden z hlavných problémov ľudstva - výrobu potravín bez škôd na životnom prostredí. "Kravy sú veľmi neefektívne. Musíme ich veľa kŕmiť, aby sme sa mohli sami najesť. Umelo pripravené mäso bude účinnejšie," vyhlásil v tejto súvislosti Post pre britský denník Guardian.
Podľa výpočtov jeho tímu je v súčasnosti okolo 30 percent zemského povrchu určeného na pasienky pre zvieratá. Pritom sa predpokladá nárast ľudskej populácie na 9,5 miliardy obyvateľov v roku 2060, čo znamená, že trh s mäsom by sa mal zdvojnásobiť. To by ale znamenalo zvýšenie počtu čried dobytka a ďalšie emisie metánu, ktoré pomáhajú vytvárať skleníkový plyn a znižovanie priestoru pre pestovanie potravinárskych plodín na ornej pôde.
Dr. Post tvrdí, že umelo kultivované hovädzie mäso, ktoré sa jeho tímu podarilo vytvoriť, prechádza nevyhnutnými štúdiami na vplyv na životné prostredie, ale podľa prvých odhadov laboratórna príprava mäsa, ktorá sa stane výzvou pre budúce desaťročia, by viedla k zníženiu využívania pôdy a vody o 90 percent a zároveň by znížila celkovú spotrebu energie až o 70 percent.