Vedci sa zhodujú, že civilizácia je na skutočne zlom a nebezpečnom chodníčku. Zem nám prestáva energeticky stačiť, postupne ničíme lesnaté pľúca sveta, kvalitu pôdy, zásoby pitnej vody sa stenčujú. Do toho finančné výkyvy, pandémie a kríza demokracie či morálky primäli vedcov zamyslieť sa nad tým, čo sa udeje a kde dokážu vybraní jedinci prežiť, ak dôjde k najhoršiemu – globálnemu kolapsu spoločnosti.
Rebríček krajín, ktoré budú na prežitie spoločnosti najvhodnejšie, dali dokopy na základe niekoľkých atribútov. Napríklad – či sú krajiny schopné potravinovej sebestačnosti, či by vedeli ochrániť svoje hranice pred masovou migráciou, alebo udržiavať energetickú sebestačnosť a rôzne výrobné procesy dôležité na prežitie. Na vrchole rebríčka sú najmä úrodné ostrovy s nízkou ľudnatosťou.
Atraktívne ostrovy
Odborníkov neprekvapil fakt, že miliardári vo veľkom skupujú voľnú pôdu na Novom Zélande. Robia dobre. Práve ten totiž vyšiel v spomínanom rebríčku ako najvhodnejšie a najodolnejšie miesto na prežitie civilizácie, ak by sa udiala nejaká katastrofa. Nový Zéland to potvrdil aj empiricky – napríklad zvládnutím covidu. Pandémii podľahlo len pár ľudí, nakazených mali v porovnaní s ostatnými štátmi veľmi málo. Ostrovy sú v tomto vo výhode – môžu sa ľahko hermeticky pred okolitým svetom uzavrieť. Ak sa do toho započíta úrodná pôda, dostatok pitnej vody a dobrá infraštruktúra, skutočne nikoho neprekvapí, že ide o skvelé miesto na prečkanie akejkoľvek krízy.
Čo vedcov prekvapilo bolo druhé miesto v rebríčku, ktoré obsadila Veľká Británia. „Aj keď je ostrov husto osídlený a dokáže si vyrobiť len 50% potravín, stále je nesmierne odolným a schopným ostrovom prispôsobiť sa rôznym situáciám," dodali odborníci. V rebríčku sa nachádza aj Tasmánia či írsko.
