Aj tí, čo Moskvu nikdy nenavštívili pravdepodobne vedia, že má metro. Moskovské metro totiž patrí k najznámejším na svete, a denne prepraví takmer 9 miliónov pasažierov. Počul si však o ďalšom metre v Moskve?
Príbeh jednej z najväčších záhad histórie, doteraz nie je úplne objasnený. Metro 2, údajný tajný podzemný systém metra má byť paralelne spojený s verejným moskovským metrom (Metro 1). Metro bolo údajne vybudované alebo aspoň spustené za čias Josifa Stalina a KGB ho označovala kódovým označením D-6. Možnosť, že hlavné riaditeľstvo špeciálnych programov a ruské Ministerstvo obrany metro prevádzkuje aj dnes v časoch vojny na Ukrajine, vzhľadom na situáciu nikto nemôže vylúčiť.
Metro 2
Stalin bol známy svojou paranojou, a najviac sa bál toho, že sa stane cieľom atentátu. Nehovoriac o tom, že stavanie rôznych podzemných projektov má v Rusku dlhú tradíciu. Preto neváhal a hnaný strachom z možného útoku údajne nechal postaviť toto tajné metro. Bolo to niekedy v období krátko pred druhou svetovou vojnou. Atómová bomba v tom období ešte neexistovala, no neskôr sa ukázalo, že metro môže pomôcť aj v takomto prípade. Píše britský web Unknown World.
Metro 2 bolo priamo spojené so Stalinovou Dachou (predmestská rezidencia), ministerstvom obrany, veliteľskými bunkrami a ďalšími vojenskými zariadeniami. Súčasťou metra sú aj podzemné bunkre. Tie v prípade potreby mohli slúžiť ruskému vodcovi a vedeniu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu aj s ich rodinami, ako bezpečný úkryt. Metro zase poskytovalo možnosť evakuácie.
Čo sa týka metra, má ísť celkovo o štyri linky, ktoré údajne slúžili, možno aj stále slúžia, na vojenské účely.
Samozrejme, v Rusku je množstvo vecí utajených, avšak existenciu Metra-2 FSB (Federálna služba bezpečnosti Ruskej federácie) nikdy nevyvrátila (ani nepotvrdila), a rovnako sa k tomu stavia aj správa moskovského metra. Metro 2 má byť údajne omnoho väčšie, než je oficiálne moskovské metro, a vraj sa nachádza vo väčšej hĺbke ako je pre podzemné dráhy bežné.
Linky
Linka 1 má mať dĺžku 27 kilometrov a vraj funguje od roku 1967. Linka vedie priamo z Kremľa cez stanicu Leninské hory do podzemného mestečka Ramenskoje, s kapacitou pre 12 až 15 tisíc ľudí a tunelom pre chodcov, spájajúcim mestečko s hlavnou budovou Moskovskej univerzity (MGU). Ďalej pokračuje cez stanicu Akadémie FSB (bývala KGB), Akadémie Generálneho štábu a končí na vládnom letisku Vnukovo 2.
Linka 2 má mať až 60 km a bola skolaudovaná začiatkom roka 1987. Tiež sa začína v Kremli, potom pokračuje na juh pozdĺž Varšavskej diaľnice cez primoskovskú obec Vidnoje k vládnemu penziónu Bor, kde je náhradný vstup do veliteľského stanovišťa Generálneho štábu. Je možné, že sa táto linka bude stavať ďalej a bude pokračovať k bunkru vo Voronove.
Linka 3 vraj premáva od začiatku roka 1987. Začína taktiež pod Kremľom, no neskôr smeruje cez predpokladané stanice na Lubianke (tam sa nachádza budova bývalej KGB, dnes FSB), štáb protivzdušnej obrany Moskovskej oblasti na ulice Miasnickaya 33.
Ďalej trasa pokračuje pozdĺž diaľnice Entuziastov a Izmajlovský park až ku „konečnej“ – obci Zaria, ktorá je dnes súčasťou mesta Balašicha, kde sídli Centrálne velenie protivzdušných síl Ruska.
Najmenej sa vie o linke 4, ktorá vraj funguje až od roku 1997. Na jej výstavbu boli vyčlenené peniaze v štátnom rozpočte Ruskej Federácie, a vyvolalo to obrovský škandál v americkom Kongrese, pretože financie mali pochádzať z amerických úverov. Linka 4 má byť vetvou prvej linky a spájať Kremeľ s vládnym sanatóriom v Barviche.
Dôkazy o existencii
Napriek tomu, že Rusko nikdy existenciu tajného metra oficiálne nepotvrdilo, existuje viacero nepriamych dôkazov, ktoré to potvrdzujú. V roku 2021 napríklad vyšla kniha Dmitrija Jurkova o novom výskume histórie špeciálneho opevnenia. Z týchto odtajnených archívnych dokumentov možno zostaviť celkové usporiadanie koľajového systému, pričom sú identifikované hlavné komponenty.
Hlboký jednokoľajový tunel
Ide o najstarší komponent, ktorého výstavba sa začala v polovici 50. rokov 20. storočia (návrh bol dokončený v roku 1956) a má poskytnúť riešenie problému rozšírenia červenej linky na juhozápad, za stanicu metra Sportivnaja a rieku.
V roku 1991 ministerstvo obrany Spojených štátov amerických zverejnilo správu s názvom Vojenské sily v prechode, ktorá niekoľko strán venovala tajnej vláde v podzemí v Moskve. Zahŕňala aj schému systému prekrytú na mape mesta.
„Sovieti vybudovali hlboké podzemie v mestskej Moskve aj mimo mesta. Tieto zariadenia sú vzájomne prepojené sieťou hlboko prepojených liniek metra, ktoré poskytujú vedenie rýchle a bezpečné prostriedky na evakuáciu. Vedenie sa môže presunúť zo svojich kancelárií v čase mieru, cez skryté vchody v ochranných štvrtiach pod mestom," píše sa v správe.
„V moskovskej oblasti sú dôležité hlboké podzemné veliteľské stanovištia, jedno sa nachádza v Kremli. Sovietska tlač zaznamenala prítomnosť obrovského podzemného bunkra pre vedenie v susedstve Moskovskej štátnej univerzity. Sú určené pre národný veliteľský orgán v čase vojny. Odhaduje sa, že sú hlboké medzi 200 m a 300 m a môžu ubytovať približne 10 000 ľudí. Špeciálna linka metra premáva z niektorých miest v Moskve a možno aj k VIP terminálu na letisku Vnukovo."
V priebehu rokov niektorí ľudia tvrdili, že objavili vchod či sa priamo dostali do tajného metra, no oficiálne nebolo nič potvrdené.
Mestské legendy a konšpirácie
Metro 2 sa postupne stalo predmetom mnohých mestských legiend či konšpirácii v Rusku, ale aj za hranicami, a lákalo urbexerov z celého sveta.
Pátrajú po ňom aj mnohí novinári, spisovatelia či amatérski nadšenci. V súčasnej situácii, kedy Rusko vedie vojnu na Ukrajine a hrozba jadrovej vojny vyzerá byť znovu reálna, sa otázky okolo tajného ruského metra vynárajú čoraz častejšie.
Za zmienku stojí aj vyjadrenie bývalého šéfa moskovského metra Dmitrija Gajeva, ktorý svojho času povedal: „Keď sa ma opýtate: môžeme ho (Metro 2 - pozn. red.) používať pre prepravu pasažierov? To rozhodnutie nie je na mne, ale na organizáciách, ktoré dráhy vlastnia. Ja tú možnosť nevylučujem. O tajných dopravných tuneloch toho koluje veľa. Ja nič nepopieram. Bol by som prekvapený, keby neexistovali.“
Vladimir Ševčenko, bývalý poradca Vladimira Putina, ale aj Michaila Gorbačova či Borisa Jeľcina, zase pripúšťa, že niektoré informácie sú síce prehnané, ale v podstate jedna linka metra za vlády Stalina fungovala. Mala viesť z jeho sídla v Kremli mimo Moskvu.
