Päťdesiatpäťročný Lisala Folau minulú sobotu popoludní natieral dom, keď za ním pribehol jeho starší brat a varoval ho, že vybuchla sopka a blíži sa vlna cunami. Niekoľko desiatok obyvateľov ostrova Atata, ktorý je súčasťou súostrovia Tonga, bojovalo o prežitie a snažilo sa zachrániť. Folaua, ktorý je invalid a má problémy s chôdzou, zmietla vlna do mora.
Teraz ho zahraničné médiá prezývajú „Skutočný Aquaman“ podľa komiksového superhrdinu. Lisala Folau totiž katastrofu, ktorú vyvolal mohutný výbuch sopky, prežil.
Jeho príbeh je jedným z prvých, ktoré sa po čiastočnom obnovení kontaktu so súostrovím dostali za hranice krajiny.
Svoj zážitok popísal miestnej rádiovej stanici a jej editor ho preložil a zdieľal na Facebooku. Píše The Guardian.
More ho „spláchlo“ spolu s neterou
,,Môj starší brat a synovec mi prišli na pomoc, vlna prešla cez časť domu, presunuli sme sa do inej časti domu. Pamätajte na to, že som invalid. Nemôžem poriadne chodiť... a keď môžem, verím, že dieťa dieťa je rýchlejšie ako ja,“ dodal.
Vysoké vlny prechádzali domom ako nič, a tak sa aj s neterou schoval na strome, zatiaľ čo starší brat bežal pre pomoc.
This is the best story of the year so far. Lisala Folau is incredible!! #TongaTsunami https://t.co/M9XaGmLR2U
— Ani Møller (@animoller) January 21, 2022
Keď po chvíli vlny ustali, zliezol s neterou zo stromu. Zrazu ale prišla ďalšia vlna, ktorá svojou výškou prekonala šesť metrov. „Moja neter Elisiva a ja sme sa nemali čoho chytiť, a tak nás to spláchlo do mora. Bolo sedem hodín večer,“ rozprával Tonžan. Voda ich potom unášala ďalej, ale stále počuli svoje volania.
Synovi neodpovedal, bál sa o jeho život
„Bola tma a nevideli sme sa. Čoskoro som už nepočul ani neter, ale namiesto nej som začul volanie svojho syna,“ pokračuje. Rozhodol sa však, že mu neodpovie. „Žiadny syn nemôže opustiť svojho otca. A tak ja, otec, som bol potichu, pretože keby som odpovedal, skočil by do vody a pokúsil by sa ma zachrániť. Vedel som, že som v ťažkej situácii, a povedal som si, že ak príde to najhoršie, tak nech sa to stane iba mne,“ vysvetľuje.
Vlny ho odniesli na východ ostrova Toketoke. Folau povedal, že v nedeľu ráno videl policajnú loď smerujúcu na ostrov Atata. „Schmatol som handru a zamával som, ale loď ma nevidela. Potom sa vracala smerom na Tongu a znova som zamával, ale možno ma nevideli,“ opisuje.
Zdatný plavec
Potom sa pokúsil dostať na ostrov Polo'a, vyrazil asi o desiatej doobeda a doplával naň okolo šiestej v nedeľu večer.
„Volal som a kričal o pomoc, ale nikto tam nebol. Myslel som na moju sestru, ktorá trpí cukrovkou, a moju najmladšiu dcéru, ktorá má problémy so srdcom. Toto všetko mi behalo hlavou.“ Myšlienky na rodinu ho nakoniec prinútili, aby plával ďalej.
Tvrdí, že bol pevne rozhodnutý, že by som sa mohol dostať do mui'i Sopu, oblasti sa nachádzajúcej sa na západnom okraji hlavného mesta Nuku'alofa, na hlavnom ostrove Tongatapu.
Dvadsaťosem hodín plávania
Do cieľa dorazil neskoro večer. Potom sa mu podarilo zastaviť prechádzajúce auto, ktorého vodič ho vzal k sebe domov a umožnil mu, aby sa spojil s rodinou. Cestu z ostrova Atata na osem kilometrov vzdialený ostrov Tongatapu, ktorá trvá loďou pol hodiny, Folau plával s dvoma prestávkami za 28 hodín. Keďže neplával priamo, preplával vzdialenosť dlhú 30 kilometrov.
Podľa olympijskej plavkyne Eriky Radewagenovejje Folauov príbeh o prežití pôsobivý. „Je absolútne úžasné, vzhľadom na to, že utekal pred katastrofickou udalosťou, byť pod takým tlakom, mentálnym a dodatočným fyzickým tlakom úteku v tme,“ myslí si.
„Aj veľmi skúsení plavci majú fyzické hranice, ale na to, čo urobil on, je potrebné iné myslenie. Nie je to tak, že by spadol z člna, ale unikal pred erupciou sopky, ktorú zmietla vlna cunami. Mal pred sebou viac fyzických prekážok, ako je popol, úlomky, vlny a ďalšie faktory, ktoré spôsobili, že jeho plávanie by bolo oveľa náročnejšie.“
