Niekedy do konkrétneho krematória, ktoré si vyberie rodina zosnulého, inokedy do toho s najnižšou cenou, aby sa ušetrilo. Podľa šéfa Správy pražských cintorínov Martina Červeného však niekedy organizované zvozy tiel majú k piete veľmi ďaleko. Zákon ale nijako neporušujú.
Bolo to v roku 2018, kedy krajský Deník.cz informoval o tom, ako nebožtíci, ktorí chcú ich príbuzní nechať spopolniť v krematoriu, z Varnsdorfu prejde takmer 250 kilometrov. Tamojšie mestské služby totiž zosnulých neprevážali do 70 kilometrov vzdialeného Ústí nad Labem, kde krematórium funguje, ale až do juhočeského Tábora.
Hovorí sa tomu pohrebná turistika. Ako poznamenal riaditeľ Správy pražských cintorínov Martin Červený, ide o odľahčené a obrazné pomenovanie javu, keď telá zomrelých cestujú v nákladných vozidlách po republike, alebo cez hranice. Najčastejšie sa k nám na spopolnenie dovážajú napríklad telá z Nemecka.
Začiatok tohto fenoménu sa podľa Červeného datuje začiatkom deväťdesiatych rokov. „Potom, čo sa v rámci privatizácie dostali niektoré krematóriá do súkromného vlastníctva. Tieto krematória potom lákali pohrebné služby na nižšiu cenu kremácie. Ich cieľom bolo naplniť kapacitu, pálili nepretržite cez deň v noci. Vzhľadom na to, že sa nenachádzala v husto osídlených lokalitách, museli prevádzkovatelia zvážať telá zomrelých z iných krajov, často mnoho desiatok kilometrov a často za neracionálne ceny,“ popísal Červený.
V praxi to funguje tak, že pohrebné služby dávajú vypraviteľovi, teda objednávateľovi pohrebu, na výber, v ktorom krematóriu si želá vykonať spopolnenie. Iné ale automaticky vozia do krematória s najnižšou cenou. Niektorí prevádzkovatelia krematórií organizujú aj zvozy.
„Veľkokapacitné vozidlá obchádzajú pohrebné služby a naberajú telá. Nebožtík tak môže na týchto okružných jazdách uraziť oveľa väčšiu vzdialenosť, než je vzdialenosť cieľového krematória,“ dodal Červený. Napríklad aj už vyššie spomínaných 250 kilometrov.
Dôvod? Peniaze
Prečo k pohrebnej turistike dochádza, má vcelku jednoduché vysvetlenie. Financie. Aj taký argument v roku 2018 použil vedúci mestskej pohrebnej služby vo Varnsdorfe Luboš Funda. „Ušetríme na autách, pretože firma si pre zosnulých jazdí. Teraz dostaneme určite ponuku z krematória z Liberca, takže zistíme, či to bude výhodnejšie,“ povedal vtedy médiu.
Za súčasnej situácie je snaha ušetriť peniaze ešte pochopiteľnejšie. Zdražuje sa. Ako pred časom informovala MF DNES, rastúce ceny plynu na burze i pád Bohemia Energy as tým spojený prechod k iným, drahším dodávateľom spaľovania nebožtíkov výrazne predražia. Pohrebné služby preto zvyšujú svoje ceny.
Červený potvrdil, že rozdiel v cene spopolnenia je oproti pražským krematóriám až tisíc korún. Upozornil však na to, že sa zvyšuje náklad na dopravu. „Pozostalému sa ale často rozdiel do konečnej ceny nepremietne a iba zvýši maržu pohrebnej službe. Mám k dispozícii faktúru pražskej pohrebnej služby, kde je kremácia v mimopražskom krematóriu účtovaná čiastkou 3 800 korún. V strašníckom krematóriu by stála 2 900 korún,“ poznamenal.
Že si pohrebná služba zvolí krematórium v dlhšej vzdialenosti je podľa Združenia pohrebníctva v SR dané aj z iných dôvodov - dostupnosťou, solídnosťou krematória, ochotou jeho personálu, dĺžkou pracovnej doby krematória alebo napríklad rýchlosťou kremácie.
„Praktika výberu krematória pohrebnou službou je úplne normálny obchodný vzťah, kedy prevádzkovateľ pohrebnej služby vyberá svojho obchodného partnera tak, aby vykonaná služba zodpovedala jeho predpokladom a prevádzkovým možnostiam,“ uviedol predseda Združenia Ladislav Kopal.
„Nikto predsa nemôže nútiť pohrebnú službu, aby pre svojich zákazníkov využívala služby krematória, ku ktorému sama nemá dôveru, prípadne ktoré má napríklad o 40 percent vyššiu cenu ako ostatní v jej dojazdovej vzdialenosti alebo toto krematórium neponúka ďalšie doplnkové služby, prevozy rakví na spopolnenie priamo krematóriom alebo rýchlosť odovzdania urny po spopolnení,“ dodal s tým, že podľa neho je pohrebná turistika len zlý názov normálnych obchodných vzťahov medzi krematóriou a pohrebnými službami.
O prevoze sa pozostalí nemusia dozvedieť
Podľa ministerstva pre miestny rozvoj sú súčasné pravidlá dostatočné. „Zákon o pohrebníctve chráni práva zosnulých a dohliada na nakladanie s ľudskými pozostatkami. Nemôže však určovať podmienky výberu miesta pochovania, teda konkrétneho krematória alebo konkrétneho pohrebiska,“ uviedol za rezort Vilém Frček.
Zákon o pohrebníctve vzdialenosti prevozov zosnulých nijako neobmedzuje. Pohrebná služba má povinnosť prevážať telá oblečené alebo zahalené. Pokiaľ preprava trvá dlhšie ako 8 hodín alebo je dlhšia ako 500 km, musí pohrebná služba tela uložiť do uzavretých rakví, alebo prevážať v chladiacom zariadení.
Legislatíva upravuje tiež požiadavky na vozidlá, ktoré musia mať úchyty na upevnenie rakví alebo nosidiel s vakmi a nákladový priestor musí byť ľahko umývateľný.
Otázkou v celom procese však zostáva etika samotnej pohrebnej turistiky. „Už samotný prevoz vo vozidlách typu Avia, alebo Iveco má k pieti ďaleko. Niektoré z krematórií potom plnia kapacity naozaj na hranu možností, spopolňujú nonstop a ich zázemie tejto prevádzke nezodpovedá. Môžem ukázať naozaj naturalistickú fotodokumentáciu. Oveľa bližšie než k pochovaniu tela zosnulého má tento spôsob na priemyselnú likvidáciu,“ popísal šéf pražských cintorínov.
Problém je podľa neho tiež v tom, že o tejto praxi nemusí mať pozostalí tušenie. Pokiaľ pohrebná služba nedá na výber a pozostalých o takých krokoch neinformujú, nemusia sa nikdy dozvedieť, že telo ich blízkeho sa stalo „nadrozmernou zásielkou“.
Ako ale pripomenulo Združenie pohrebníctva v SR, platí tiež, že si rodina môže povedať, v akom krematóriu chce, aby bol ich blízky spopolnený. „Ak je to možné, pohrebná služba aj krematórium tomuto prianiu vyhovie," uviedol Ladislav Kopal.
Napriek tomu podľa Červeného v posledných rokoch dochádza k pohrebnej turistike častejšie. Vidieť ich to podľa neho na počte kremácií v pražských krematóriách - aj napriek výraznému nárastu zomrelých v posledných dvoch rokoch počty kremácií klesli.
„Osobne som riešil prípad známeho, ktorý sa až z poznámky na faktúre dozvedel, že spopolnenie príbuzného prebehlo v inom meste," dodal. Pritom podľa Frčka majú pohrebné služby povinnosť vypraviteľa pohrebu informovať o mieste, kde budú pozostatky zosnulého spopolnené.
V Česku je 28 krematórií. Nie sú v území rovnomerne rozložené, menej ich je napríklad na Morave. Asociácia pohrebných služieb označuje Česko za kremačnú veľmoc, v mestách kremácia dosahuje aj 97 percent pochovania. Prvé krematórium slúži od 31. októbra 1918 v Liberci, vtedy sa však jednalo ešte o nepovolený spôsob pochovávania. Kremácia umožnil až zákon prijatý v januári 1919 s platnosťou od 1. apríla toho istého roku.
Posledné nové krematórium vzniklo v Česku v marci minulého roka. Fungovať môže v nepretržitej prevádzke 24 hodín, sedem dní v týždni. Na rozdiel od iných zariadení nepotrebuje technologické prestávky.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
