Krutosť Dorothey Binzovej sa rýchlo rozniesla po celom tábore, zakrátko si vyslúžila prezývku „Krásna mrcha“.
Kým nedostala prácu v koncentračnom tábore nič nenasvedčovalo tomu, že by v nej mohla existovať taká násilná povaha.
Dorothea sa narodila 16. marca 1920 v malom meste Templin v Nemecku do rodiny lesníka. Tak, ako všetky tamojšie deti, navštevovala miestnu školu aj kostol. Ideológia, ktorú im vštepovali už od malička, sa jej ale zapáčila viac ako ostatným.
V desiatich rokoch ju vzali do Zväzu mladých dievčat. V pätnástich rokoch dokončila súkromnú školu. Po nej len chvíľu pracovala ako slúžka. Krátko potom sa prihlásila do SS a 1. septembra 1939 vo svojich devätnástich rokoch bola prevelená do koncentračného tábora Ravensbrück, kde začala pracovať v kuchyni.
Op 30 april 1945 werd het #concentratiekamp voor vrouwen #Ravensbrück bevrijd.
— DrJo ?? (@DrJHAmsterdam) May 2, 2020
Een van de ergste kampbeulen, een ware sadiste was Dorothea Binz.
Dagelijks martelde ze gevangen, moordde, vernietigde het leven.
2 mei 1947 werd ze zelf geëxecuteerd.
Een menselijk monster. pic.twitter.com/Gp6tgLqFrs
Z umývačky riadu dozorkyňa
Stačil iba mesiac a z umývačky riadu sa stala dozorkyňa, ktorá mala na starosti desiatky väzenkýň. Nacistickým ideám oddane verila a myslela si, že chráni vlasť pred podvratnými indivíduami. Prešla náročným výcvikom, rovnako ako ostatné dozorkyne podobných zariadení. Ten bol náročný hlavne po psychologickej stránke, pretože u dozorcov koncentračných táborov sa netrpela ľútosť alebo súcit s väznenými osobami.
A tak dozorkyňa obchádzala baraky v jednej ruke s bičom, v druhej s vôdzkou, na ktorej viedla ovčiaka vycvičeného tak, aby útočil na ľudí. Svedkovia dosvedčili, že keď sa objavila na Appellplatze, nastalo ticho. Stačilo jej drobné vyprovokovanie a bola schopná väzenkyne zmlátiť do krvi alebo ich dokopať na smrť. V tábore si našla aj svoju životnú lásku – ženatého Edmunda Bräuninga, s ktorým sa vraj bozkávala priamo pred mučenými väzenkyňami. Ich utrpeniu sa len smiali.
Ravensbrück
Ravensbrück bol nemecký koncentračný tábor v severnom Nemecku určený výlučne pre ženy. Odhaduje sa, že v tábore bolo počas vojny 132-tisíc žien. Z toho asi 48 500 žien z Poľska, 28 000 zo Sovietskeho zväzu, takmer 24 000 z Nemecka a Rakúska, takmer 8 000 z Francúzska a tisíce z iných krajín. Viac ako 20 000 z celkového počtu boli Židovky. V jeho útrobách počas v priebehu druhej svetovej vojny zahynulo viac ako 50-tisíc väzenkýň.
Nenávidela Rusky
Binzovej sa obzvlášť páčilo sťažovať život väzenkynisam Červenej armády. Nazývala ich ruskými sviňami. Jedna z preživších ju opísala ako sadistku, ktorej oči žiarili, keď mohla týrať ľudí.
V auguste 1943 ju SS povýšilo na zástupkyňu, teda hlavnú dozorkyňu, ktorá bola podriadená priamo veliteľovi tábora. Binzová údajne vyškolila niektoré z najkrutejších ženských dozorkýň vrátane Ruth Neudeckovej.
Spravodlivosti neunikla
Hoci sa snažila spravodlivosti uniknúť, nepodarilo sa jej to. Z Ravensbrücku nakoniec utiekla počas pochodu smrti a 3. mája 1945 ju zajali Briti v Hamburgu.
„Snáď si nemyslíte, že sme boli všetci zlí ľudia,“ vyhlásila Binzová predtým, než si sama prevliekla cez hlavu oprátku a čakala na popravu.
