Éric Zemmour

Zdroj: Twitter/Éric Zemmour

Rasista, xenofób a popierač histórie. Toto je muž, ktorý môže vyhrať prezidentské voľby vo Francúzsku

Miroslav Kamody 16.11.2021, 15:00

Éric Zemmour je momentálne jedným z najpopulárnejších ľudí vo Francúzsku. Môže to spôsobiť veľké problémy.

Lajkuj Brainee.sk na Facebooku

Do miestnosti vojde popierač histórie, rasista a xenofób - to nie je začiatok nevkusného vtipu, ale francúzska realita stelesnená v jednej osobe. Éric Zemmour sa stal vo Francúzsku v priebehu posledných rokov fenoménom, aký krajina už veľmi dlho nezažila. 

Ide o politického komentátora a spisovateľa, ale tiež jednu z najkontroverznejších postáv dnešného Francúzska. Ľavica ho vníma ako väčšieho radikála než Marie Le Penovú; on sám sa považuje za gaullistu a bonapartistu. Gaullizmu ide predovšetkým o silnú štátnu autoritu vo vnútornej politike a vodcovstvo ustanovené priamou väzbou na občanov skrz referendá, plebiscity a priame voľby.

Bonapartista je zase osobou, ktorá sa buď aktívne zúčastňovala alebo obhajovala konzervatívne, monarchistické a imperiálne politické frakcie vo Francúzsku 19. storočia. Aby toho však nebolo málo, Zemmour podnecuje k rasovej nenávisti a neustále zo seba sype rasistické urážky. 

Éric Zemmour
Zdroj:  TASR/Bertrand Guay, Pool Photo via AP

Žaloby a kandidatúra

Očividne mu to však robí radosť. Za svoju kariéru bolo proti nemu vznesených už 12 žalôb, z čoho bol zatiaľ dvakrát uznaný vinným. Za podnecovanie rasovej nenávisti ho odsúdili za to, že v roku 2011 vo verejnoprávnej televízii povedal, že zamestnávatelia majú právo odmietnuť černochov a Arabov, si nebol istý, že sa veci budú opakovať. „Ak kvôli tomu pôjdem do väzenia, môžete mi priniesť pomaranče,“ dodal na konci rozhovoru.

​Aj keď do dnešných dní ešte neoznámil kandidatúru na prezidenta Francúzska, vyzerá to tak, že od toho nie je ďaleko. Le Parisien odhalil, že si v Paríži prenajal veľké kancelárske priestory. Väčšina prieskumov s ním ráta a so 17 % sa zaraďuje na druhé miesto za Emmanuela Macrona (23 %). Predbehol už aj Marine Le Penovú a má veľkú šancu vyzvať súčasného prezidenta v druhom kole budúcoročných volieb.

Éric Zemmour
Zdroj:  Twitter/Éric Zemmour

Prekrúcanie histórie

Zemmourova história Francúzska je verziou Dolchstosslegende z 21. storočia – mýtu o bodnutí do chrbta – ktorý pomohol dostať nacistov k moci v Nemecku v 30. rokoch. Podľa tejto veľkej lži nebolo Nemecko porazené na bojisku v roku 1918, ale zradili ho socialisti, liberáli a Židia – predovšetkým Židia.

Zemmour nenávidí migrantov tak veľmi, že zrejme sám zabudol na to, že pochádza z prisťahovaleckej rodiny alžírskych Židov, ktorí prišli do Francúzska počas alžírskej vojny. Mnohí ho nazývajú francúzskym Trumpom, v skutočnosti je však ešte horší. My sme pre teba vybrali jeho najkontroverznejšie výroky, aby si si na neho urobil názor sám:

  • Islam je civilizácia nezlučiteľná s princípmi Francúzska.

  • Nazvať svoje dieťa Mohamed znamená kolonizovať Francúzsko.

  • Najjasnejší predstavitelia islamskej diaspóry už dávno prišli na to, ako využiť tento liberalizmus na to, aby vyhodili do vzduchu zvyšky národného štátu, oslobodili sa od slabej autority republiky a nastolili Alahov zákon vo svojich vlastných enklávach.

  • Francúzske krstné meno ukazuje, že naozaj chcete patriť. Rodinné meno odkazuje na civilizáciu krajiny pôvodu, ktorá tu zostala. Francúzske krstné meno odkazuje na budúcnosť.

  • Hostiteľke Hapsatou Sy, černošskej žene, povedal v priamom prenose diskusie, že je škoda, že jej rodičia nedali kresťanské meno. Vaše meno je urážkou Francúzska,“ povedal. „Rodičia vás mali volať Corinne.“

  • Dnes žijeme v de facto kolonizácii populáciou, ktorá pochádza z juhu Stredozemného mora a ktorá vnucuje – prostredníctvom množstva a niekedy aj násilím – de facto šaríu.

  • Očakáva „novú občiansku vojnu“ medzi „tými, ktorí si neželajú opustiť identitu Francúzska, čiže jeho kresťanskú a bielu identitu,“ a tými, ktorí akceptujú „islamizáciu Francúzska“.

  • Zemmour raz povedal publiku v parížskej Veľkej synagóge, že „slovo 'deportácia' v roku 1942 neznamenalo 'deportovaný do Osvienčimu'. Znamenalo to tých, ktorí boli deportovaní do východnej Európy.“

  • Antisemitizmus sa znovuzrodil vo Francúzsku s príchodom obyvateľstva z moslimských území, kde je antisemitizmus - ak chcete - kultúrny.

  • Francúzsko je krajina predurčená svojou kultúrnou prevahou byť medzi veľkými krajinami sveta. Jeho osud bol zradený vnútornými nepriateľmi a podkopaný žiarlivými cudzincami. Samotná existencia Francúzska je teraz ohrozená plánovanou „veľkou náhradou“ belochov hnedými a čiernymi.

  • Ako sa ženy dostali do Národného zhromaždenia a Senátu? Prostredníctvom zákonov, ktoré prinútili strany, aby si ich vybrali. A nemusím vám hovoriť, ako ich vybrali... Nasadili priateľky, manželky, milenky atď.

  • Vo svojom stĺpčeku pre Le Figaro opísal tie oblasti v Paríži, kde sa „najviditeľnejšie fyzické zmiznutie francúzskeho obyvateľstva […], kým z predmestí na konci na dlhej ceste z hlbín Afriky nahradil bývalých obyvateľov arabsko-moslimský ľud.“

  • Zastáva teóriu, že maršal Pétain, prezident bábkového vichistického režimu počas nemeckej okupácie, „uzatvoril pakt s diablom, ktorý umožnil nacistom deportovať zahraničných Židov v Francúzsko, aby zachránil francúzskych Židov“.

  • Som zvyknutý hovoriť, že keď máte najväčšiu populáciu v Európe a obrovskú Napoleonovu armádu, práva človeka sú veľkolepé, môžete ich vnútiť každému. Ale keď ste 1 percento svetovej populácie a keď máme pred dverami 1,5 miliardy Afričanov, ktorí v mene práv človeka chcú prísť do Francúzska, hovorím, že práva človeka sú smrťou Francúzska. 

  • Reakcia na súd s teroristom, ktorý bol zapojený do útokov v Paríži: „Vedeli to a neurobili nič. Vláda si bola vedomá nebezpečenstva a uprednostňovala smrť Francúzov, než aby zabránila „migrantom“ prísť do Francúzska.“

  • Ak chceme vraj teroristov zasiahnuť, treba bombardovať bruselský Molenbeek a nie ďalekú Sýriu.

Éric Zemmour
Zdroj:  Twitter/Éric Zemmour

Kritika odborníkov

„Klasická, konzervatívna buržoázia si môže povedať, toto je dobrý Žid: Hovorí, že Vichy nebolo také zlé a že moslimovia sú ešte horší, ako ľudia zvyčajne hovoria,“ povedal Dominique Moïsi, politológ, ktorého otec prežil Osvienčim. Odkaz na Vichy súvisí s formálnou vládou, ktorá od roku 1940 do roku 1944 vládla celému Francúzsku.

Fakticky však spravovala len územie zahŕňajúce južnú časť Francúzska (a niektoré kolónie), ktoré bolo formálne slobodné a neokupované nacistickou Treťou ríšou. Na jej čele stál maršal Philippe Pétain, ktorý s Nemeckom otvorene spolupracoval. 

„Najviac ma šokuje,“ hovorí Daniel Schneidermann, francúzsky mediálny analytik, „všeobecný zmätok, ktorý umožňuje, aby jeho prejav patril medzi ostatné.“