Počul si už o kríze dvadsiatnikov? Ide o regulérny pojem. Bežné príznaky takéhoto stavu sú pocity strachu, osamelosti alebo zmätku z toho, aké kroky podniknúť v ranej dospelosti. Štúdie ukázali, že nezamestnanosť a výber kariéry je hlavnou príčinou stresu a úzkosti u mladých dospelých.
Kríza štvrtiny života je viazaná na obdobie medzi 20. a približne 30. rokom života, kedy dochádza k významným zmenám, ktoré vytvárajú základ ďalšieho života. Napriek tomu, že ňou trpí nejeden mladý človek, sa o nej nehovorí tak veľa ako napríklad o kríze stredného veku.
Nájdeš sa v príbehu mladého Mareka?
Náš respondent, ktorý si neprial byť menovaný, to zažil na vlastnej koži. Budeme mu hovoriť Marek. Keď mal 26 rokov, začal si uvedomovať, že je nešťastný. Mladý muž vyštudoval vysokú školu umeleckého zamerania a napriek evidentnému talentu sa mu nepodarilo nájsť si po škole adekvátnu prácu vo svojom odbore.
Po štúdiách zostal žiť v rodnom meste a zamestnal sa v práci, ktorá ho vôbec nebavila. Niekde robiť chcel, z niečoho žiť musel. Veď to poznáš. Vo vzťahoch sa mu tiež nedarilo a väčšinu svojho dospelého života prežil ako single osoba, ktorá cez víkendy vyhľadávala nezáväzný sex. Kvôli nízkemu platu si nemohol dovoliť vlastné bývanie a tak žil v byte so svojou mamou a mladším bratom.
Marek uviazol niekde na polceste medzi dieťaťom a dospelým mužom. Tento spôsob života ho doviedol až k tomu, že jediné, na čo sa naozaj tešil, boli víkendové alkoholické záťahy so svojimi kamarátmi. Útechu nachádzal v sledovaní seriálov a hraní videohier. Jeho letargia a nechuť dospela do takého štádia, že často po práci ani nevychádzal z bytu.
Nejde však o „depku“ dospeláka, či lenivosť, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Psychologička pre Brainee vysvetlila, že ide o terminus technicus, ktorý sa deje v nejednom živote.
„Kríza je súčasťou ľudského vývinu a často sa s ňou stretávame pri prechode medzi vývinovými fázami, napr. prechod na vysokú školu, zo školy do práce, z práce na dôchodok a iné. Quarterlife crisis alebo kríza dvadsiatnikov sa spája s jedným z takýchto vývinovo významných období, “ hovorí Petra Panáková z platformy ksebe.
Generácia Petra Pana
Množstvo mladých ľudí v súčasnosti odďaľuje niektoré rituály prechodu do dospelosti, najmä v porovnaní so staršími generáciami. Peter Pan je postava škótskeho spisovateľa JM Barrie. Ide o chlapca, ktorý nikdy nedospel a svoje nekonečné detstvo trávil v bájnej krajine Neverland.
Určitá pohodlnosť či návyk zostať pri rodičoch a nehrnúť sa do rodiny, hypotéky či stavby vlastných domov dospela do takého štádia, že terajšiu generáciu mileniálov zvyknú symbolicky označovať aj ako „generáciu Petra Pana“.
Marek si uvedomoval, že takýto život nie je to, čo chcel, a že sa takto nedá žiť večne. Mal však strach spraviť rázny krok vpred a zároveň si nevedel vybrať, akou cestou má ísť.
„Ide o fenomén moderných a ekonomicky vyspelých spoločností, kde si mladí ľudia môžu dovoliť predlžovať svoje študentské obdobie a súčasne viesť život dospelých bez prislúchajúcej zodpovednosti. Zároveň máme príliš veľa možností ako žiť, čo vytvára určitú paralýzu pri vyberaní, pretože je nutné prevziať za toto rozhodnutie zodpovednosť a to nie je ľahké, “ vysvetľuje psychologička.
Marek úplne nezanevrel na svoje pôvodné zameranie. Po tom, ako si odmakal šichtu v továrni na výrobu práčiek, sa venoval hudbe, no ubíjalo ho to. V malom meste, kde žil bola šanca na adekvátnu prácu takmer mizivá.
„S týmto obdobím je spájaný pojem vynárajúcej sa dospelosti. Kríza mladých je tak často spájaná s prechodom z akademickej pôdy do sveta práce. Ohrozenejšou skupinou tak môžu byť vysokoškoláci či mladí dospelí, ktorí nemajú jasne nastavené životné hodnoty, priority či ich sebapoznanie nie je tak rozvinuté,“ tvrdí Petra Panáková.
Mareka trápilo viacero vecí. Nebol spokojný so svojou prácou ani vzťahmi, a taktiež s tým, že sa nevedel osamostatniť a odpútať od rodiny.
Sociálne siete tomu nepomáhajú
Aj keď bilancovanie je skôr výsadou starších ľudí, mladí trpiaci touto krízou si po uvedomení, že ich život nenaberá správny smer, taktiež začínajú bilancovať svoje rozhodnutia. Vybrali si správne profesné zameranie? Napĺňa ich vzťah, ktorý majú? Majú ostať v meste, v ktorom žijú alebo sa odsťahovať inde?
„Mladí počas krízy môžu riešiť rôzne témy, pre niekoho to môže byť neuspokojenie v pracovnej oblasti, ekonomická situácia a neschopnosť osamostatniť sa od rodičov, hľadanie životného partnera a budovanie rodiny či samotná kríza identity. Tieto témy sú sprevádzané rôznymi pocitmi a prežívaním,“ hovorí psychologička.
„Práve globalizácia a prirodzený záujem sledovať životy iných v nás vytvára priestor pre porovnávanie a súťaživosť. Súčasný moderný svet a život na internete normalizuje vysoký životný štandard. Mladí ľudia si tak vytvárajú vysoké a častokrát neadekvátne ašpirácie, ktoré môžu viesť k stagnácii, úzkosti, zmätku či kríze identity,“ hovorí Panáková.
Cesta von
Náš respondent sa nakoniec s krízou dokázal vysporiadať. Musel však vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Tesne pred tridsiatkou sa presťahoval do väčšieho mesta, kde si po čase našiel adekvátnu prácu, aj priateľku. Nebolo to také jednoduché a Marek si počas pokusov o zmenu svojho života prešiel kadečím, avšak nakoniec to stálo za to.
„Každá kríza v našom živote, aj kríza mladého veku, môže byť obdobím nového rastu, objavovania, reorganizácie a reorientácie našich hodnôt, priorít a smerovania. V konečnom dôsledku z nej môže vzísť veľmi plodné obdobie, o to viac ak má mladý človek počas krízy aj určitú sociálnu podporu, napr. v rodine, priateľoch, okolí či odborníkovi. Jednou z možných ciest je vnímať krízu dvadsiatnikov ako „výzvu dvadsiatnikov”,“ uzatvára psychologička Petra Panáková.
V umení
Kríza dvadsiatnikov sa stala predmetom viacerých známych filmov či populárnych piesní. Najznámejším filmom s touto tematikou je legendárny Absolvent z roku 1967. Film rozpráva príbeh 21-ročného Benjamina Braddocka (Dustin Hoffman), čerstvého absolventa vysokej školy bez presne stanoveného životného cieľa, ktorého zvedie staršia vydatá žena, pani Robbinsonová. Neskôr sa však Benjamin zaľúbi do jej dcéry a udalosti sa značne skomplikujú.
Taká Nirvana by tiež vedela prispieť do debaty. Práve táto kríza sa stala námetom mnohých piesní tejto kultovej kapely.
