„Zvieratá majú veľa vlastností, ktoré by sme sa od nich mohli naučiť,“ hovorí. Zoofilné predstavy podľa sexuologičky Hany Fifkovej nikomu neubližujú. Ľudia, ktorí ale súložia so zvieratami, by sa mali liečiť.
Láska k fene
Michal (priezvisko si neprial zverejniť) vyrastal s rodičmi a bratom na dedine. Na základnej škole si uvedomil, že mu spolužiačky veľa nehovoria. Keď jedného dňa videl film so zvieracou pornografiou, došlo mu, že v triede svoju lásku asi nestretne. Zistil totiž, že ho priťahujú zvieratá.
„Keď som to zistil, nechcel som kvôli tomu prichádzať do styku so zvieratami, bránil som sa tomu. Časom som dospel k názoru, že tieto predstavy má každý človek, len ich potláča. Až pred pár rokmi, keď som narazil na jednu českú zoofilnú komunitu na internete, som zistil, že to tak nie je,“ hovorí Michal.
Keď ho raz spolubývajúci zoznámil so svojim psom, zistil, že ho zvieratá nielen sexuálne priťahujú, ale že je tiež schopný sa do nich zamilovať. Spomínaný kamarát bol jedným z prvých, kto sa o Michalovej orientácii dozvedel. Na lásku k jeho fene reagoval prekvapivo pokojne.
„Keď som mu povedal, čo k nej cítim, odpovedal, že to je na nej. To od neho bolo skvelé,“ hovorí Michal. S fenkou si vraj rozumel natoľko, že u neho potom ďalší pol rok bývala. „To obdobie bolo krásne, každý deň som sa strašne tešil z práce domov, až mi skočí okolo ramien. Bola totiž celkom veľká,“ spomína Michal. Láska skončila, keď sa kamarát odsťahoval aj so svojim psom.
Michal sa začal zaujímať o právne aspekty vzťahu so zvieratami a zistil, že zákony neriešia vzťah alebo sexuálny styk do doby, než je dokázané, že sa zvieraťu ubližuje (právne postihnuteľná je aj výroba a šírenie zvieracej pornografie).
Sám síce styk so zvieratami má, ale najskôr s nimi musí podľa svojich slov nadviazať hlboký vzťah a uistiť sa, že to tak chce aj zviera. „Zákon tieto veci síce nerieši,“ domnieva sa Michal, „ale spoločnosť ako celok ich často odsudzuje. Preto musí väčšina z nás túto stránku svojej osobnosti tajiť,“ dodáva.
Na svojej usadlosti v Brne má dlhosrstú kóliu a dve ovce. Plánuje, že si k nim zaobstarajú aj kone. „Náš vzťah je o láske. Žiadne z mojich zvierat nemá záujem o niečo intímne. Nechávam to na nich. Dá sa rozpoznať, keď budú pripravené. Poznať partnera, aj keď je to zviera, chce trochu cviku. Hoci zvieratá majú sexuálne potreby, ľudia ich často ignorujú. V horšom prípade eliminujú,“ hovorí Michal.
Mohli by sme sa od nich učiť
Michala nepriťahujú len zvieratá, mal plnohodnotný vzťah aj s mužom. U väčšiny ľudí mu však chýba fyzická príťažlivosť. „Na ľuďoch sa mi páčia zvieracie vlastnosti. Veľa ľudí je povrchných, nie sú skromní ani úprimní, pretvarujú sa. To zvieratá nerobia. Majú veľa vlastností, ktoré by sme sa od nich mohli naučiť,“ hovorí.
Vybral si kóliu, pretože sa mu páčia dlhosrsté plemená – napokon dlhé vlasy sú vraj jediným fyzickým aspektom, ktorý dokáže oceniť aj u ľudí. „Moja sučka je úžasná, neľutujem žiadne chvíle, ktorú s ňou strávim. Len ma mrzí, koľko práce mám okolo domu, že sa jej nemôžem stále venovať. Každá chvíľa s ňou je krásna,“ rozpráva nadšene o kólii, s ktorou bežne trávia voľný čas doma alebo v lese na prechádzke.
So svojou orientáciou sa zveril pár priateľom a matke. Tá mu vraj povedala, nech sa o tom nikde veľmi nezmieňuje a tiež sa mu stále snaží dohodiť partnerku. „Moja matka vidí, že môj vzťah k zvieratám je úprimný a že ich vážne milujem. Väčšina ľudí, ktorým sa priznám, vie, že nerobím nič zlé. Väčšina z mojich priateľov to prijala celkom v pokoji as rozumom, nestretol som sa s negatívnou reakciou. Viem ale, že niektorí ľudia by to neprijali, tak im to nehovorím,“ dodáva Michal.
Predtým navštevoval aj diskusné fórum zoofilnej komunity, ale to už nefunguje. Napriek tomu je stále v kontakte aj s inými zoofilmi, ktorých v komunite spoznal. „Podľa mňa sú iba dve veci, podľa ktorých považujem za nevýhodné byť zoofilom. Prvá z nich je, že so svojou partnerkou nikdy nebudem mať deti a tou druhou je nutnosť skrývať túto stránku osobnosti,“ uzatvára svoje rozprávanie Michal.
Človek, ktorý súloží so zvieratami, by sa mal liečiť, myslí si sexuologička
Človek, ktorý je zoofilne orientovaný, podľa sexuologičky Hany Fifkovej túži po sexe so zvieraťom a uprednostňuje ho pred inými možnosťami. Človek, ktorý sa iba zoofilne chová, má sex so zvieraťom napríklad preto, že nemá inú možnosť alebo inej možnosti nie je schopný.
„Treba rozlišovať zoofilnú orientáciu, ktorá znamená vrodenú a trvalú sexuálnu preferenciu zvieraťa ako preferovaného sexuálneho objektu, a zoofilné správanie, ktoré môže mať inú príčinu ako vrodenú dispozíciu,“ hovorí Fifková.
Sama sa vraj nikdy nestretla s „pravým zoofilom“, ale niekoľkokrát vyšetrovala alebo liečila klientov zoofilne sa správajúcich – tí podľa nej sexom so zvieratami nahrádzali chýbajúci sex s ľudským náprotivkom. „Napríklad jeden mentálne handicapovaný klient mával pravidelne sex so sliepkami, keď sa vracal opitý z dedinskej krčmy,“ dodala.
Ak sa sex so zvieratami odohráva iba v mysli zoofilov, potom je to podľa Fifkovej ich vec. Pokiaľ ale zvieratá znásilňujú, potom by sa mali ísť liečiť. „Sex so zvieratami samozrejme v poriadku nie je. Ide o sex so slabším a závislým tvorom,“ dodala Fifková.
Brainee patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj iDnes.cz.
