Meno Byron Preiss ti pravdepodobne nič nehovorí. Tento americký spisovateľ má síce na konte hneď niekoľko titulov, celosvetovej slávy sa však nedočkal. Rodák z Brooklynu sa narodil v roku 1953. Študoval na Pensylvánskej a neskôr Stanfordskej univerzite, aby sa neskôr do školských lavíc vrátil ako učiteľ.
V roku 1971 Preiss spolu s grafikom Jimom Sterankom vytvorili populárny protidrogový komiks The Block, ktorý bol špeciálne navrhnutý tak, aby jeho myšlienka dokázala osloviť aj najnižšie vrstvy. Komiks bol distribuovaný do škôl v celej krajine a v mnohých prípadoch pomohol deťom spoznať temnú stránku drog skôr, ako na vlastnej koži.
Komiksy a vlastné vydavateľstvo
Posilnený týmto úspechom sa o tri roky neskôr rozhodol založiť vydavateľstvo Byron Preiss Visual Publications. Okrem toho si zarábal ako takzvaný book packager. Ide o pozíciu vhodnú pre freelancerov a vydavateľstvá ju využívajú hlavne vtedy, keď vydavateľstvá nemajú čas alebo peniaze na všetko, čo súvisí s vydaním knihy.
Ide o akýsi spojovací článok medzi vydavateľskou spoločnosťou a spisovateľmi, výskumníkmi, redaktormi a tlačiarmi, ktorí navrhujú a vyrábajú knihu. Book Packaging je na trhu žánru beletrie bežné, najmä pri knihách zameraných na dospievajúcich a mladistvých a na trhu s ilustrovanou literatúrou faktu.
Bol známy posadnutosťou novými technológiami. Ako jeden z prvých publikoval elektronické knihy na disku CD-ROM. Redigoval záznam audioknihy The Words of Gandhi, ktorú v roku 1984 nahovoril Ben Kingsley. Herec za dielo získal Cenu Grammy v kategórii najlepšie hovorené slovo alebo nehudobná nahrávka.
Tajomstvo, ktoré mnohým nedá spávať
Preiss spolupracoval na viacerých publikáciách a postaral sa aj o niektoré detské knihy „napísané” slávnymi celebritami. Svoju kariéru sa rozhodol opätovne nakopnúť v roku 1982. Inšpiroval sa konceptom knihy Masquerade od Kita Williamsa a napísal The Secret, ktorá kombinovala 12 krátkych veršov a 12 prepracovaných fantasy obrazov Johna Juda Palencara.
Ešte predtým, než však knihu vydal, prešiel naprieč Severnou Amerikou s lopatou a dvanástimi škatuľami z plexiskla. Každá z nich obsahovala kľúč, ktorý bolo možné vymeniť za klenot v hodnote tisíc dolárov. Nikto - dokonca ani jeho manželka - nevedel, kde ich všetky ukryl.
Preiss si od toho sľuboval veľký záujem o knihu a spustenie pátrania po pokladoch. To síce započalo, no nikdy nie v takých veľkých rozmeroch, ako v prípade britskej knihy Masquerade. Niekedy to už skoro vyzeralo tak, že žiadne poklady ani neexistujú.
Nájdené poklady a tragická smrť
Rok po vydaní sa podarilo nájsť prvý poklad schovaný v Chicagu a potom nastalo dlhoročné ticho. S nástupom internetu opäť stúpol záujem o Priessovu knihu a v roku 2004 sa podarilo rozlúštiť druhú hádanku. Poklad sa nachádzal v Clevelande.
V roku 2005 prišla tragická správa - Byron Preiss zomrel pri dopravnej nehode v East Hamptone v New Yorku. Do hrobu si tak zobral aj lokácie zvyšných pokladov. O tom, že samotné hádanky a indície v knihe sú naozaj náročné svedčí aj fakt, že tretí poklad sa našiel až v roku 2019.
Miestni hľadači pokladov identifikovali pravdepodobné miesto, ale vykopali ho až stavební robotníci. To spôsobilo masívny nárast záujmu o poklad, ktorého hodnota sa rokmi navyšuje. Množstvo ľudí si myslí, že odhalilo ďalšie tajomstvá a predpokladané lokácie z knihy, no zatiaľ bez viditeľného úspechu.
Hľadači sa nevzdávajú
Koncom minulého roka amatérsky hľadač pokladov James Morrow tvrdil, že odhalil lokácie dvoch skrytých pokladov. Oba sa majú nachádzať v Kanade, konkrétne v St. John's a Halifaxe. Stále ich však nenašiel. V jednom prípade ho stopli zamestnanci miestneho úradu, ktorí mu nedovolili kopať.
„Vedel, že je nemožné to vyriešiť na diaľku,“ povedal Morrow o Preissovi. „Povedal, že tieto by mal vyriešiť miestny obyvateľ. Chcel by som byť prvou osobou, ktorá vyrieši viac ako jednu vec,“ dodal pre CBC.
Iní hľadači tvrdia, že poklady sa nachádzajú vo veľkých amerických mestách, napríklad v New Yorku, St. Petersburgu na Floride či v Golden Gate parku v San Franciscu. Jedno je však isté - nikto ďalší doteraz zvyšné poklady nenašiel. A otázkou je, či ich ešte niekto vôbec niekedy nájde.
