Jej príbeh otvoril oči mnohým ľuďom. Annamária Horváthová vyhrala pred troma rokmi bežeckú súťaž – v balerínkach. Jedným víťazstvom to však neskončilo. Annamária opäť bodovala. Tentokrát sa stala víťazkou Majstrovstiev Slovenska v behu na 1500 metrov. Ani tri roky po legendárnej súťaži nezaháľa.
Ľudia sú radi, že mladé dievča naďalej športuje, darí sa jej. Hlbšie sa však nad celou situáciou nezamýšľajú. Objavili sa aj názory, že média sa na jej úspechu, tak ako na úspechu iných rómskych žien, priživujú.
Je na dobrej ceste
Annamária má 15 rokov. Veľa dievčat z osady na Budulovskej má v už jej veku prvé dieťa. Tréner Norbert Pecze z Athletic Legion Club - Moldava Nad Bodvou hovorí, že práve sociálno-ekonomické zázemie je najväčšiu slabinou talentovanej bežkyne.
Z minuloročných majstrovstiev si zatiaľ domov odniesla striebornú a bronzovú medailu. Tento rok to bolo vytúžené zlato. Vyhrala len o stotinu. Darilo sa aj ostatným zverencom. Klub, ktorý v malom meste na východe Slovenska začal fungovať v rokoch 2013/14, získal 5 medailí.
Počas pandémie mala podľa Peczeho ťažšie obdobie, keďže nechodila na tréningy. „Bolo to tým, že v decembri a v januári bola celá osada uzavretá,“ tvrdí. Zdá sa však, že dobehla zmeškané. „Anannamária urobila veľký pokrok. Zatiaľ je na dobrej ceste,“ myslí si tréner. Počas covidu im odišli viacerí atléti. Rómska bežkyňa zotrvala.
Nejasná budúcnosť
Ako to vidí s jej budúcnosťou? „Chodí do špeciálnej triedy, má hendikep v taktike behu. Netrúfa si povedať, aké tempo má držať, beží za športovkyňou, o ktorej predpokladáme, že je favoritkou,“ vysvetľuje.
Navyše je podľa trénera v kritickom veku. „Každé dieťa má vo veku 15/16 rokov krízu. Keď to prekonáme príde ďalšia kríza v 19 rokoch. Keď potom atlét ostane pri športe, je to dobré,“ dodáva Pecze.
V osade majú deti deti. Tréner si to veľmi dobre uvedomuje. „Jej spolužiačka je tehotná. Snažím sa s Annamáriou aj s jej priateľom hovoriť aj o zodpovednosti v tomto smere, ale neviem, ako má v živote nastavené ciele,“ hovorí a dodáva: „Keď nebude behať, stratí sa. Mohla by sa tým živiť, len sa musí dostať na lepšiu úroveň.“
Neporovnateľné podmienky
„Stále nie je vyťažená, čo sa týka tréningových jednotiek. Keby chodila pravidelne, dodržala, to čo hovoríme, tak by bola na celkom inej úrovni. Má prirodzený talent,“ tvrdí jej tréner. „Viem, že Annamáriu porovnávajú s ostatnými atlétkami, ale nedá sa to porovnať. Najmä preto, z akých podmienok pochádza. Nežije už v rodinnom dome u babky, ale žije na Budulovskej v osade,“ hovorí.
Tento rok nemala ani občiansky preukaz, ani rodný list. Musel jej ich pomôcť vybaviť. Pomáhal jej napríklad zohnať zubného lekára, riešili bolesti nohy a podobne. „Ako tréner dám do toho všetko, ale vždy tam je riziko, že z toho nebude nič,“ krúti hlavou. Pred majstrovstvami sveta pre mentálne slabších chodil do osady každý týždeň, nakoniec to nevyšlo. Vraj „zlyhali administratívne“, nepodarilo sa im včas vybaviť niektoré potrebné dokumenty.
Preplnená osobitná škola a nezáujem štátu
Okrem vedenia atletického klubu, Pecze učí aj na základnej škole ČSA s vyučovacím jazykom slovenským. „Ako učiteľ vidím, že rómski rodičia vidia, že potrebujú svoje deti začleňovať,“ hovorí a dodáva, že štát v integrácii Rómov vo vzdelávacom procese zlyháva.
Spomína, ako s mladou atlétkou prišli o pol druhej v noci zo súťaže zo Šamorína. „Videl som vonku v osade o takom čase pobehovať dvoj až päť - ročné deti. Toto by mal riešiť štát,“ myslí si. „Keby štát chcel riešiť problémy v osadách, mohol by to vyriešiť,“ uzavrel Pecze.
