Plán obnovy je spoločnou reakciou krajín Európskej únie na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie. Jeho hlavným cieľom je podporiť reformy a investície, ktoré Slovensku umožnia začať opäť dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ. Slovensko pracovalo s budgetom šiestich miliárd eur, ktorý je rozdelený do piatich základných pilierov: lepšie vzdelanie, veda výskum, inovácie, efektívny štát a digitalizácia, zelené Slovensko a zdravý život.
Aj keď Ursula von der Leyen dokument oficiálne pri návšteve Slovenska v mene EÚ schválila, minister financií avizoval, že konečná suma môže byť o 900 miliónov eur nižšia. Prečo? Vraj kvôli nízkemu minuloročnému prepadu našej ekonomiky. Nie je to však pravda, jeho vyjadrenie uviedlo na pravú mieru samotné ministerstvo financií. Určitá časť financií plánu obnovy (30%) sa bude odvíjať od HDP a ekonomiky za rok 2020 a 2021.
Nik zatiaľ nevie, aké bude mať Slovensko HDP v tomto roku. Pravdepodobne nás čaká jesenná vlna covidu, ktorá môže teoreticky vyústiť do ďalších výpadkov ekonomiky. Odhadnúť, či o nejaké z avizovaných peňazí môžeme prísť, alebo konkrétne o koľko, si netrúfajú ani najväčší odborníci.
Neistota
Rozsiahly dokument dávalo primárne dokopy Ministerstvo financií SR pod taktovkou terajšieho premiéra Eduarda Hegera. Ten ho ešte stihol predstaviť Slovensku pred tým, ako vystriedal na poste vtedajšieho predsedu vlády, Igora Matoviča. Odborná verejnosť Hegerovmu ministerstvu vyčítala nedostatočnú komunikáciu o samotnom pláne. Celé mesiace nebolo verejnosti či dokonca opozičným politikom známe, ako práce na dokumente postupujú. Heger dokument predstavil s omeškaním už vo finálnej verzii. Menovite v ňom chýba napríklad jedno – kultúra. Ministerka Natália Milanová sa bráni, že kultúra je v potenciálnych dotáciách zahrnutá v iných odvetviach, ktoré sú v pláne rozpracované.
Na tvorbe plánovaných reforiem sa podieľali aj David, Kristína a Eliška. Okrem tvorby najrozsiahlejšieho dokumentu v histórii Slovenska ich spája ešte jedno – neostali v zahraničí budovať kariéru, ale vrátili sa domov a zamestnali v štátnej správe. Bolo štúdium v zahraničí pre nich ich vstupenkou do tímu na Ministerstve financií SR a prečo sa vlastne vrátili naspäť na Slovensko?
David (26), Obnoviteľné zdroje energií a energetická infraštruktúra
Možno ťa zaujíma, ako sa mladý človek k práci v štátnej správe dostane. U Davida to bol štandardný proces, ako v hocijakej inej profesii – poslal životopis. Zaujímalo nás, čo 26-ročného mladíka môže lákať v byrokratickom prostredí štátnej správy. „Práca v štátnej správe ma vždy lákala z dôvodu prirodzeného záujmu o veci verejné a po škole som hneď zvažoval túto cestu ako možnú alternatívu,“ a dodáva, že práca v štátnej správe nie je preňho byrokraticky zaťažujúca. Takže ak ťa to ťahá do verejného sektora, ale každý ti hovorí, že to je len nudná byrokracia, aspoň to vyskúšaj. Možno zistíš, že v praxi to tak vôbec nemusí byť.
Dávidovou agendou v pláne obnovy sú Obnoviteľné zdroje energií a energetická infraštruktúra, v ktorej využíva skúsenosti nadobudnuté na univerzite. David študoval na LSE (London school of Economics v Londýne) a okrem samozrejmej znalosti angličtiny, ktorá je dnes už naozaj alfa-omega, bola dôležitá schopnosť kriticky analyzovať a syntetizovať veľké množstvo nových či neznámych údajov a informácií.
,,Človek jednoducho nemôže počítať s tým, že s informáciami a skillsetom, ktorými disponuje na začiatku semestra, ten semester aj úspešne dokončí. Vždy preto musí byť pripravený učiť sa nové veci a spracovávať nové informácie. A pri príprave plánu obnovy to bolo veľmi podobné. V neposlednom rade štúdium človeka pripraví aj na časovo veľmi vypäté situácie, ale verím, že toto veľmi dobre poznajú všetci študenti,“ tvrdí.
A prečo sa vrátil na Slovensko? Do zahraničia išiel študovať a vždy sa plánoval vrátiť domov a uplatniť sa tu. Výhodou preňho je, že diplom z LSE v Londýne mu v niečom dodával pokoj a nepociťoval výrazné obavy v tom, či by sa na Slovensku mohol uplatniť. Aj keď si svoj čas v Anglicku užíval každý deň, rovnako tak si užíva aj svoju prácu na Slovensku. ,,Keď ťa baví a napĺňa to čo robíš tak je jedno kde to robíš,“ uzatvára.
Eliška (27), Zelená agenda
Študovala udržateľný rozvoj v Dánsku na Aalborg University. Zaujali ju totiž korelácie medzi históriou, politickou situáciou, inováciami a ekonomickou stabilitou a práve severské univerzity takéto študijné programy ponúkali. „Študijný odbor mi ukázal, že neexistuje jediná vízia a príklad krajiny, na ktorú majú ostatné krajiny vzhliadať. Naučila som sa nazerať na diverzitu aspektov potrebných pre úspešné fungovanie krajiny a pochopila dôležitosť regionálneho kontextu,“ tvrdí Eliška. Keď jej skončili víza, rozmýšľala, kde by chcela zakotviť. Dozvedela sa o organizácii Leaf, ktorá sprostredkúva zaujímavé pracovné pozície na Slovensku. Zo štúdia v zahraničí si odniesla viacero cenných poznatkov, ktoré následne do plánu obnovy aplikovala. Podľa jej slov však zahraničie nebolo vstupenkou do tímu.
Eliška sa v časti zelenej ekonomiky podieľala na príprave komponentu adaptácia na zmenu klímy a dekarbonizácia priemyslu – znie to komplikovane, však? Ale aj na tom sú schopní pracovať ambiciózni absolventi. Ako to všetko pocíti človek v bežnom živote? „Reformné úsilie bude možné vnímať v národných parkoch, kde sa bezzásahovosť území značne rozšíri a vymožiteľnosť ochrany prírody nadobudne väčšiu silu. Výsledkom reformy s vodou by mali byť čistejšie korytá riek, rozmanité mokrade a príroda ponechaná na svoj vlastný rozmach.“ Podľa jej slov by sa mala zvýšiť kontrola znečisťovania, energetická efektívnosť a zníži sa množstvo skleníkových plynov v ovzduší.
„Stavebný odpad, ktorý vznikne bude podliehať značnej recyklácií a dôraz bude kladený na celý materiálový cyklus stavebných produktov,“ vysvetľuje Eliška. Celkovo je na zelenú agendu Európskou komisiou vyčlenená väčšina – až 37% z celkového budgetu, čo v reále predstavuje neuveriteľných 1 900 miliárd eur. Na otázku, či je to podľa nej dosť peňazí a koľko z nich reálne uvidí Slovensko, odpovedala Eliška jednoducho. „Je nutné dosiahnuť aspoň 37% podielu z celkovej alokácie na opatrenia prispievajúce klíme. Metodológia na jej výpočet je striktne sledovaná Európskou komisiou. Z môjho pohľadu máme už teraz dostatočne ambiciózne výzvy pred sebou.“
A prečo by sa o plán obnovy mali zaujímať mladí ľudia? Eliška hovorí, že sa týka nás všetkých. Na ministerstve pracuje, ako ostatní, za tabuľkový plat, ktorý im trochu kompenzujú osobnostné odmeny. Pravdou je, že v súkromnom sektore by zarobili určite viac. Nie je to však len o peniazoch – najmä v mladom veku, ktorý je vhodný na zbieranie cenných skúseností a kontaktov.
Kristína (28), Koordinácia komunikácie s Európskou komisiou
Kristína vyštudovala tvorbu verejných politík v oblastí médií a komunikácie rovnako ako David na LSE, na jednej z najlepších univerzít v oblasti médií a komunikácie. ,,Pre mňa je veľmi zaujímavé a dôležité vnímať, ako sú médiá regulované či už na európskej alebo svetovej úrovni a ako to ovplyvňuje nás bežných ľudí,‘‘ vysvetľuje.
Po škole plánovala ostať v zahraničí, ale nakoniec sa hneď po ukončení štúdia vrátila na Slovensko. ,,Vôbec to neľutujem, práve naopak, som veľmi rada, že som sa vrátila. Som presvedčená aj na základe osobnej skúsenosti, že Slovensko je krajinou príležitostí, stačí mať odvahu a otvorenú myseľ,“ hovorí presvedčene.
Rozdiel na štúdiu v zahraničí vidí najmä v memorovaní. V zahraničí uprednostňovali rozvíjanie kritického myslenia a pýtania sa otázok. ,,Odvtedy chápem, že žiadna otázka nie je hlúpa a je nesmierne dôležité pýtať sa, pretože len vtedy sa človek otvára iným pohľadom a je schopný sa pozerať na život z úplne inej perspektívy,“ dopĺňa Kristína.
Veľa mladých ľudí odchádza študovať do zahraničia aj z dôvodu, že to bude vyzerať dobre v CVčku, čo je podľa Kristíny pekné a určite to urobí dojem, no nie je to všetko. ,,Otvorí vám možno viac príležitostí, ale v konečnom dôsledku pri pohovore je to na vás ako sa viete „predať“, ako vystupujete, aké uznávate hodnoty, aké máte skúsenosti a vedomosti, a aký ste človek po ľudskej stránke. Toto za vás meno školy na 100% nepovie, ale práve tieto aspekty sú pri pohovore veľmi dôležité.“
V rámci plánu obnovy sa venuje koordinácii komunikácie s Európskou komisiou, čo v praxi znamená mať prehľad naprieč celým plánom obnovy, chápať súvislosti a prepojenia. ,,Svoju rolu vnímam ako miesto, kde sa zhromažďuje väčšina informácií (ako taký lievik) a je nanajvýš dôležité tieto informácie a ľudí skoordinovať tak, aby celý proces prípravy a implementácie plánu obnovy prebiehal čo najhladšie. Tento celý proces je zaobalený práve do komunikácie s Európskou komisiou, získavaní dôležitých informácií a distribúcií informácií smerom k relevantným stakeholderom,“ vysvetľuje.
