Európsky rok mládeže
Rok 2022 je Európskym rokom mládeže. Cieľom tejto snahy je zapojiť mladých ľudí a ich priority do tvorby politík a organizovať aktivity zamerané na mládež v celej EÚ. Mladí ľudia už dnes môžu profitovať z rôznych programov a iniciatív, ako napríklad dobre známy a obľúbený program Erasmus, , alebo jedna z najnovších iniciatív - Konferencia o budúcnosti Európy, kde tretina zúčastnených v občianskych diskusiách má menej ako 25 rokov.
Mládež v Európe
- 1 zo 6 obyvateľov v Európe je vo veku 15 až 29 rokov
- Tretina mladých ľudí vyhlásila, že v roku 2019 strávili 2 alebo viac týždňov prácou, tréningom alebo vzdelávaním v zahraničí
- Tri štvrtiny mladých ľudí vníma Európsku úniu a demokraciu pozitívne
Európsky rok mládeže 2022
Zdravie
V situácii s pokračujúcimi obavami ohľadom pandémie Covid-19 europoslanci súhlasili s posilnením Európskej liekovej agentúry (EMA) s cieľom zvýšiť transparentnosť klinických testov počas pohotovosti v oblasti verejného zdravia a tiež zlepšiť dostupnosť liekov a zdravotných pomôcok.
Začiatkom tohto roka Parlament prijme záverečnú správu vo Osobitnom výbore pre boj proti rakovine s odporúčaniami ako zlepšiť podporu výskumu a prevencie rakoviny a ako posilniť európske zdravotné systémy.
Dosiahnutie uhlíkovej neutrality
Emisné ciele, obnoviteľné zdroje energie a udržateľné palivá sú faktormi, ktoré prispejú k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Tieto sú súčasťou legislatívneho balíka Komisie tzv. Fit for 55, ktorým sa budú europoslanci zaoberať.
Digitálna transformácia
Europarlament bude pokračovať aj v práci na Akte o digitálnych službách a Akte o digitálnych trhoch. Ich cieľom je ochrániť práva užívateľov v online priestore a tiež zamedziť praktikám veľkých technologických gigantov.
Europoslanci tiež pripravia svoju pozíciu k Aktu o umelej inteligencii. Parlament sa dožadoval komplexného legálneho rámca ohľadom umelej inteligencie, ktorý môže posilniť európsku ekonomiku a tiež chrániť základné práva.
V tomto roku Európsky parlament očakáva prijatie legislatívy, ktorá zadefinuje USB-C ako spoločný štandard nabíjačky pre smartfóny a ďalšie mobilné zariadenia.
Ako po koronakríze znovu naštartovať európsku ekonomiku
Plány obnovy
Poslanci Európskeho parlamentu budú pokračovať v stretnutiach s Komisiou, aby monitorovali pokrok v plánoch obnovy a zabezpečili, že peniaze požičané na úrovni EÚ sa v členských štátoch vynaložia rozumne.
Historický úspech: Nové vedenie EP s dvoma Slovákmi
Európsky parlament do nového roka vstúpil aj s novým vedením. Jeho novou predsedníčkou sa stala maltská poslankyňa Roberta Metsola (EPP).
Roberta Metsola - nová predsedníčka Európskeho parlamentu
V predsedníctve EP, ktoré pozostáva z predsedníčky EP, štrnástich podpredsedov a piatich kvestorov, zasadnú dvaja poslanci zo Slovenska: podpredseda EP Michal Šimečka (RE, SK) a kvestorka EP Monika Beňová (S&D, SK).
Pre poslankyňu M. Beňovú je veľká česť byť opätovne zvolená. „Skutočne si cením a som vďačná za dôveru kolegov. Veľmi milo ma prekvapil vysoký počet hlasov a podpora, tak z našej sociálnodemokratickej frakcie, ale aj z iných frakcií zastúpených v Európskom parlamente.“
„Doposiaľ som ako kvestorka zodpovedala za väčšinu vydaných interných rozhodnutí týkajúcich sa fungovania Európskeho parlamentu z hľadiska ochrany zdravia, bezpečnosti. To súviselo aj so zabezpečením jeho administratívnej prevádzky v čase pandémie,“ dodala novozvolená kvestorka EP.
Za podpredsedu Európskeho parlamentu bol zvolený aj poslanec Michal Šimečka (RE, SK). Ide o prvého poslanca zo Slovenska na poste podpredsedu Európskeho parlamentu od vstupu krajiny do Európskej únie v roku 2004.
„Veľmi si vážim dôveru poslankýň a poslancov z celej Európy, ktorí ma dnes zvolili. Špeciálne ma teší, že je to úspech pre Slovensko. Prvýkrát sme získali takúto vysokú funkciu v EP, a mňa teší, že hlas Slovenska v európskej politike bude aj vďaka mojej práci opäť o niečo silnejší,“ zdôraznil nový podpredseda EP Michal Šimečka.
Ako dodal, v kampani pred víťaznými eurovoľbami v roku 2019 sľúbil, že bude nielen hlasom Slovenska v Bruseli, ale že bude tiež prinášať európske témy na Slovensko a bojovať doma za záujmy našich občanov.
„V tomto duchu vykonávam celý svoj mandát. Navrhol som desiatky opatrení pre mladých ľudí trpiacich dopadmi pandémie, navštevujem slovenské nemocnice a školy, bojujem proti pokusom obmedziť na Slovensku práva žien či menšín, alebo proti nespravodlivým drakonickým trestom za marihuanu, ktorú naše zákony trestajú prísnejšie ako vraždy či korupciu. Som presvedčený, že z pozície podpredsedu europarlamentu bude môj hlas, ktorým sa zastávam ľudí, počuť ešte hlasnejšie,” hovorí M. Šimečka.
Rok 2022 očami europoslancov
Digitálne témy, verejné zdravie a cesta ku klimatickej neutralite sú medzi hlavnými témami na parlamentnom programe pre rok 2022.
Europoslanci odpovedali na otázku aké výzvy stoja pred Úniou v tomto roku: najvýznamnejší legislatívny návrh, hlasovanie, udalosť či alebo rozhodnutie v roku 2022 v EÚ.
Vďaka členstvu v EÚ si vieme objednať dostatok vakcín, čo je pre nás ako malú krajinu veľkou výhodou. Ako veľký plus samozrejme považujem že sme sa dohodli na klimatických cieľoch pre celú Európsku úniu, a to záväzok znížiť emisie o 55% do roku 2030.
Balíček Fit for 55 je pre našu budúcnosť kľúčovou legislatívou. Klimatická kríza ovplyvní naše životy no jej riešenie je aj príležitosťou. Máme šancu riešiť výzvy, ktorým čelíme spôsobom spravodlivým k prírode aj k ľuďom.
Bude však dôležité, na koľko ambiciózne budú členské štáty pri napĺňaní klimatických cieľov. Ja budem ako v Európskom parlamente tak aj doma tlačiť na to, aby sme cieľ zníženia emisií minimálne o 55 percent dosiahli a to spravodlivým spôsobom.
Najväčším úspechom minulého roka je to, že vďaka EÚ sa mohol dať zaočkovať každý obyvateľ členských krajín, ktorý mal o vakcínu záujem - vzhľadom na globálnu situáciu je to luxus, ktorý zároveň znamená desaťtisíce zachránených životov a miliardy ušetrených eur vďaka dlhšie otvorenej ekonomike.
Najvýraznejším negatívom zas bolo rozhodnutie Poľska odmietnuť nadradenosť európskeho práva nad národným. Ak ho nevezme späť, alebo ak sa k nemu nebodaj pridajú ďalšie štáty, môže znamenať koniec fungujúceho jednotného trhu - a bez neho EÚ stráca zmysel. Tento útok ale neprišiel z ničoho nič. Je zavŕšením dlhodobého zhoršovania kvality právneho štátu predovšetkým v Maďarsku a Poľsku, ku ktorému však nemuselo dôjsť, ak by Európska komisia a ostatné členské štáty dôkladne uplatňovali svoje právomoci.
Odobratie kontroly nad eurofondmi by bolo pre Orbána i Kaczyńského katastrofou. Ak by k nemu reálne došlo, bol by ich politický osud pre európskych populistov - od Salviniho až po Fica a Uhríka - odstrašujúcim príkladom. Takto pre nich zostávajú inšpiráciou.
Akokoľvek bezohľadne doma centralizujú moc, môžu naďalej svojich oligarchov živiť z peňazí európskych daňových poplatníkov - čo viac si môžu autoritárski politici želať? Lenže pre nás ostatných, ktorí chceme, aby bola Európska únia naďalej stelesnením demokracie, solidarity a férovosti, to je neprijateľný stav. Preto budem v nasledujúcom roku pokračovať v boji proti demontáži právneho štátu a verím, že sa ku mne pridajú aj doteraz váhajúci kolegovia.
V ťažkých chvíľach, ktoré tieto roky priniesli, sme sa postavili bezprecedentným výzvam čelom. V úvode krízy sme rýchlymi zásahmi ochránili státisíce pracovných miest, naplnili sme ambiciózny cieľ 70-percentnej zaočkovanosti do júla 2021, no z dlhodobého hľadiska by som vyzdvihol najmä vznik Fondu obnovy.
Rozhodnutie členských štátov vziať si naň úver, ktorý budeme splácať v najbližších desaťročiach spoločne a z nových zdrojov, nadlho zažehnalo pochybnosti, či si vieme predstaviť budúcnosť bez Únie.
Desiatky nevyhnutných a neraz dlho odkladaných reforiem, ktorými je čerpanie miliárd podmienené, nám zase prinesú viac konkurencieschopnosti. Vo svete, v ktorom úzka spolupráca s USA prestala byť samozrejmosťou a v ktorom je stále silnejším hráčom Čína, je to nesmierne dôležité.
Keďže únia čelí viacerým výzvam, od ktorých zvládnutia závisí, akými silnými a akcieschopnými budeme v nasledujúcich rokoch a desaťročiach, aj dôležitých legislatívnych opatrení je viac.
V prvom rade treba zvládnuť obnovu koronakrízou utlmenej ekonomiky. Aj Slovensko má vďaka ponúkajúcim sa miliardám z plánu obnovy a z tradičných eurofondov bezprecedentnú šancu posunúť sa k modernejšej, zelenšej a technologicky vyspelejšej ekonomike, pričom všetko je v rukách vlády.
Ak chce EÚ hrať dôležitejšiu úlohu vo svete, musí tvrdšie popracovať na posilňovaní strategickej autonómie nielen v oblasti zahraničnej politiky a obrany, ale aj v zabezpečení kriticky dôležitých surovín.
V europarlamente bude v roku 2022 prioritou prerokovanie a schvaľovanie konkrétnych krokov v dekarbonizácii priemyslu, dopravy a bývania, obsiahnutých v balíku známom ako Fit for 55. Je mi cťou, že za jeden z tohto tuctu návrhov a to za revíziu zdaňovania energetických produktov budem ako hlavný spravodajca vo svojom výbore zodpovedať ja, pričom sa tu, ako aj v ďalších opatreniach budem snažiť o utlmenie negatívnych sociálnych dopadov zelenej transformácie na našich občanov.
Dúfam, že sa v budúcom roku konečne dočkáme účinných liekov na kovid a takisto upgradovanej verzie vakcíny, ktorá bude už účinnejšia aj na nové varianty koronavírusu.
Za najvýznamnejší moment roka 2021 považujem, že sa po počiatočných váhaniach nakoniec Komisii podarilo splniť deklarovaný cieľ 70 % očkovaných do konca leta.
“V pozadí” prebiehala diskusia v otázkach, ktoré ovplyvnia život v Európe a na celom svete na dlhé desaťročia. Napríklad o reformách v plánoch obnovy, o demografickej kríze, o boji proti klimatickej zmene, o udržateľnosti verejných financií, o geopolitických otázkach.
Do konca tohto volebného obdobia bude podľa mňa jednou z najdôležitejších iniciatív chystaná zmena fiškálnych pravidiel. Kľúčové bude presadiť výšku deficitu a dlhu na udržateľnej úrovni. Ak by sa verejné financie rozpadli, môžeme sa rozlúčiť s kvalitným zdravotníctvom, udržateľnosťou verejných financií či udržateľnosťou klímy.
Dôležité momenty EÚ v roku 2021 vnímam predovšetkým cez prizmu zelených tém. Európska komisia predstavila očakávaný legislatívny balík Fit for 55, dohodli sme sa na finálnom znení Európskeho klimatického zákona, odhlasovala sa nová, pre mňa nešťastná podoba poľnohospodárskej politiky, ktorá žiaľ nenaplnila svoj reformný zámer.
Za veľmi dôležitý moment považujem aj schválenie kritickej správy vo vyšetrovacom výbore pre transport zvierat, ktorý vyslal silný signál Európskej komisii. Zvieratá pri transportoch vystavujeme utrpeniu, ktoré nie je nevyhnutné. Dúfam, že sa nám podarí túto nešťastnú prax zmeniť k lepšiemu.
Preprava zvierat: systémové zlyhania odhalené
V roku 2022 nás čaká veľký balík legislatívy súvisiacej s energetickým využívaním biomasy. Od jeho nastavenia bude závisieť to, či si pri riešení klimatickej krízy nezničíme európske lesy.
Ja osobne tam vidím úskalia a riziká a nepovažujem súčasné nastavenie EÚ za optimálne, dokonca ani za funkčné. Ak sa nám to podarí rozlúsknuť tak, aby sme dosahovali naše klimatické ciele a nezničili si pritom naše lesné ekosystémy, tak to budem považovať za obrovský úspech.
Európa viac ako inokedy potrebuje stabilitu a jednotu. Na pozadí pandémie, ktorá poznačila tento rok, sú tu totiž aj iné výzvy, ekonomického, ekologického a bezpečnostného charakteru.
Spoločnosti sú značne polarizované, zloba a nenávisť sa šíria rovnako rýchlo ako pandémia sama. Mnoho rodín sa prepadáva do chudoby, zraniteľní sa stávajú ešte viac zraniteľnejší.
Za mnohé, spomeniem prijatie Fondu obnovy, ktorý má obrovský potenciál naštartovať naše ekonomiky a zlepšiť sociálne a ekonomické postavenie mnohých občanov. Samozrejme, za predpokladu, že reformy v národných programoch Fondu Obnovy sa neminú účinku, t.j. že budú robené pre ľudí a každý občan bude mať možnosť z nich profitovať.
Boj s pandémiou
Myslím, že nepreháňam ak začnem tým, že máme za sebou najneobvyklejšie obdobie v povojnovej histórií. Spečatenie odchodu Veľkej Británie sa nám vlastne teraz zdá ako jemný odvar problémov, ktorým sme museli čeliť za posledné dva roky. Nepochybne pandémia a situácia vyplývajúca z nej, započala obdobie neistoty a nestability.
V tomto kontexte by som jednoznačne spomenul balík obnovy NextGenerationEU, ktorý je najväčší stimulačný balík, aký kedy bol schválený EÚ inštitúciami. Približne 750 miliárd eur, by malo slúžiť na obnovu ekonomiky a na zelenú a digitálnu transformáciu. Nepochybne bude treba tieto finančné prostriedky využiť. Ja by som ale apeloval na to, že v nasledujúcom čerpaní bude treba, aby vláda konala uvážene, sociálne, ale predovšetkým obozretne. Tým mám na mysli že netreba zabúdať na fiškálnu zodpovednosť a deficitné míňanie vládneho rozpočtu.
Schválenie Európskej zelenej dohody je jednoznačne jeden z transformačných efektov. Ide o najväčší legislatívny záväzok Únie k zelenej transformácií. Dopad novej zelenej politiky má veľmi široký záber. Agro-potravinari, ale v podstate každý kút Európskeho hospodárstva bude v istej forme ovplyvnený zelenou transformáciou v najbližšom desaťročí.
Kľúčovú rolu pri zelenej transformácií bude nepochybne zohrávať tzv. Just Transition Mechanims, granty pre odvetvia, ktoré budú najviac negatívne ovplyvnené zelenou transformáciou a sústrediť investície do sektorov, ktoré posunú spoločnosť dopredu v nadchádzajúcich desaťročiach. Spravodlivá transformácia musí byť v centre politického záujmu pretože ambiciózne ciele nebudú inak dosiahnuteľné.
EÚ ukázala, že si dokážeme pomáhať a efektívne spolupracovať počas pandémie. Vďaka EÚ máme už mesiace v Európe k dispozícii dostatok vakcín pre každého, aktuálne už aj pre dôležitú tretiu dávku na účinný boj s dôsledkami omikronu.
Zaviedli sme európske covidové certifikáty, ktoré nám uľahčujú bezpečné cestovanie. A prostredníctvom európskeho plánu obnovy máme nádej na zelenú modernizáciu našej ekonomiky.
V roku 2022 máme šancu posunúť ďalej európsky a teda aj slovenský zápas s dezinformáciami, ktoré škodia nášmu životu v mnohých oblastiach.
Chcem prispieť k tomu, aby sme schválili takú európsku reguláciu sociálnych sietí (DSA), ktorá prenesie na globálnych digitálnych hráčov ako Facebook oveľa väčšiu zodpovednosť za obsah ktorý šíria aj medzi našimi občanmi.
A potrebujeme schváliť aj ďalšie európske opatrenia v zápase s dezinformáciami, aby všetky sociálne siete mali záväzok s nimi bojovať.
Silná preferencia EÚ v posledných rokoch v oblasti politiky zmeny klímy vyústila predložením legislatívneho balíčku 14 právnych predpisov v oblasti klímy zo strany EK - Fit for 55, ktoré transformujú spoločný záväzok EÚ zníženia emisií oxidu uhličitého do roku 2030 o 55% do konkrétnej reality jednotlivých sektorov výroby energie, priemyslu, ale aj domácnosti prostredníctvom zahrnutia oblasti vykurovania a dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami.
Všetky návrhy sú predložené s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Materiálne dôsledky týchto právnych predpisov môžu byť signifikantné. Od roku 2035 mal byť praktický vylúčený predaj nových áut na benzínový alebo dieselový pohon, významné priemyselné odvetvia budú musieť zmeniť svoje storočné výrobné procesy a bude sa musieť vyrobiť obrovské množstvo čistej energie.
Najväčšie obavy sú v súvislosti so zahrnutím vykurovania budov a cestnej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami , pretože to má potenciál priamo zvýšenie cien a prehlbovanie energetickej chudoby na Slovensku.
Našou dlhodobou víziou je férovejšia, zelenšia a digitalizovanejšia únia a s ňou i Slovensko. V roku 2022 bude kľúčový naďalej pretrvávajúci boj s pandémiou COVID-19 a jej následkami.
Cieľom je znovu oživenie hospodárstva a jeho najviac zasiahnutých odvetví, podpora očkovania a COVID pasy, ktoré nás môžu čo najskôr vrátiť k normálu.
Klimatická kríza je ďalšou zásadnou oblasťou. Prioritou pre rok 2022 je European Green Deal a schopnosť implementácie balíka Fit for 55.
V digitalizácii zostáva výzvou aj v tomto roku internet dostupný pre všetkých obyvateľov EÚ a investície do inovácii, technológií a bezpečnosti.
Vo viacerých členských štátoch EÚ sa udejú voľby. Najvýraznejší vplyv na nás môžu mať výsledky prezidentských a parlamentných volieb vo Francúzsku a parlamentných v Maďarsku.
Našu pozornosť by sme mali v tomto roku venovať migračnej kríze na Bieloruských hraniciach a tiež situácii na Ukrajine a v Rusku. Dôležitá je aj Čína a obchodná hrozba, ktorú predstavuje. Stále zostáva relevantnou podpora demokratických režimov vo svete a boj s antidemokratickými snahami vo vnútri EÚ i u nás na Slovensku, kde musíme ukázať jasný postoj a hodnoty, ktoré zastávame.
Očakávam, že v digitálnom priestore sa dohodneme na európskych online pravidlách, ktoré sa postupne stanú celosvetovými štandardami.
Európska únia a jej inštitúcie sa budú aj v tomto roku prioritne sústrediť na vysporiadanie sa s následkami pandémie koronavírusu, ako aj na pomoc členským štátom pri hospodárskej obnove v postpandemickej dobe.
Súčasťou tejto snahy bude aj plnenie environmentálnych cieľov vzťahujúcich sa k Európskej zelenej dohode a k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.
Podporovaný bude rozvoj digitalizácie spolu s potrebou zaistenia bezpečnejšieho online prostredia. V oblasti hospodárskeho rozvoja bude podporovaná tvorba kvalitných a udržateľných pracovných miest, ktoré musia zahŕňať aj spravodlivejšie pracovné podmienky a súvisiace prehlbovanie rovnosti.
Predstavená by mala byť stratégia Global Gateway zameraná na vytváranie partnerstiev vo svete v oblasti rozvoja obchodu a investícií. Urýchliť by sa mala príprava európskej obrannej únie v súvislosti s rozvojom konceptu strategickej autonómie.
V oblasti zdravotnej únie by pozornosť nemala byť zameraná len na boj s COVID-19, ale sústrediť by sa mala na vytvorenie komplexnej zdravotnej stratégie zahŕňajúcej všetky vekové skupiny od detí až po dlhodobú starostlivosť. Skúsenosti s pandémiou tiež ukazujú na potrebu posilnenia vybavenosti zdravotníckych zariadení, zlepšovanie diagnostiky, skríningu, prevencie a starostlivosti v prípade nádorových ochorení či zriedkavých chorôb, ako aj na podporu financovania výskumu a vývoja v oblasti zdravia a ďalšieho rozvoja zdravotníckych technológií.
Aj v tomto roku je najvýraznejšou spoločenskou výzvou zvládnutie pretrvávajúcej pandémie a jej ekonomických a sociálnych dôsledkov. V centre prirodzene aj naďalej ostáva hľadanie udržateľných riešení otázok zelenej ekonomiky.
Blížime sa k prijatiu významnej legislatívy v digitálnej oblasti. Zákon o digitálnych službách (DSA) nás posilní v boji proti dezinformáciám, nelegálnemu a škodlivému obsahu, čo sa čoraz viac stáva hrozbou pre demokratickú spoločnosť. Prostredníctvom Zákona o digitálnych trhoch (DMA) budeme v EÚ regulovať dominantné trhové postavenie digitálnych technologických gigantov.
Ako sa popasovať s rizikami, ktoré so sebou prináša umelá inteligencia
Za kľúčový považujem Akt o umelej inteligencii, ktorý predstavuje komplexný regulačný rámec pre jednotlivé kategórie umelej inteligencie podľa ich rizikovosti a bude ošetrovať jej transparentné používanie v súlade s etickými princípmi tak, aby vždy slúžila človeku a jeho dobru.
Pozornosť by som však rada upriamila aj na pripravované riešenie situácie pracovníkov platforiem, na ktoré v rámci ochrany zamestnancov v novom type zamestnania dlhodobo vyzývam.
Vítam tiež prípravu rozhodujúceho nástroja proti ekonomickému nátlaku, ktorý dáva EÚ možnosti brániť sa pred krajinami využívajúcimi neférové obchodné praktiky s veľkým potenciálom posilniť našu obranu predovšetkým voči narastajúcej obchodnej agresivite Číny.
Dominantnou zahraničnopolitickou témou so strategickým rozmerom zostáva naša schopnosť znižovať energetickú závislosť od Ruska čo je dôležité zvlášť v kontexte bezpečnosti a pokračujúceho napätia. EÚ musí byť schopná svoj vzťah k Rusku definovať principiálne.