Ľubomíra Somodiová
StoryEditor

Videli, ako im vyleteli domy do vzduchu. Takto to dnes vyzerá v obciach, ktoré vysídlili kvôli Starine

Ľubomíra Somodiová18.11.2021., 17:00h
Pred takmer 40 rokmi došlo na východe republiky k najväčšiemu vysídleniu v dejinách Slovenska. Tritisícpäťsto obyvateľov zo siedmich rusínskych dedín muselo ustúpiť vode.
Lajkuj Brainee.sk na

Prichádzame z Runiny od vysmiateho krčmára s čupakabrou a anokandou do Ruského – vysídlenej rusínskej dediny. Akousi predzvesťou osudu je zaniknutá obec Smerkovica, ktorú cestou míňame. Pohltil ju les a nikto v nej roky nežije.

To isté by sme mobli povedať aj o Ruskom, ale neplatí to úplne. Hoci v roku 1986 kvôli výstavbe vodnej nádrže Starina – najväčšiemu rezervoáru pitnej vody na Slovensku a zároveň v strednej v Európe (s objemom 59,8 milióna metrov kubických vody), museli vysťahovať všetkých obyvateľov, vysídlenci sa na miesto stále vracajú. Pripomína skôr chatovú oblasť alebo akési "búdkovo".

Popri ceste vidno postavené búdky a chatky, pri ktorých sú odstavené autá. Občas sa na prašnej ceste mihne človek, alebo prejde auto s plnou posádkou. Cintorín je stále udržiavaný a na niektorých hroboch visia vence z dnešnej doby plastovej.

​Sedem zaniknutých rusínskych obcí

Ruské nebola jediná obec v okolí, ktorá padla pokroku. V roku 1976 prišla ďalším obyvateľom šiestich malebných dediniek v dlhých dolinách Bukových hôr správa, že sa so svojimi domami, poliami a sadmi majú rozlúčiť, aby ostatní ľudia v regióne mali prístup ku kvalitnej vode.

Zaujímavé je, všetko mohlo dopadnúť inak. Pôvodne vraj mala stáť vodná nádrž v okolí Papína v okrese Humenné.

Hovorí sa, že Papínčania lobovali u prezidenta a napokon sa štátna moc rozhodla pre obce nad Stakčínom, keďže to malo byť ekonomicky výhodnejšie. Následne mali nádrži ustúpiť len tri obce: Starina, Ostružnica a Dara.

Finálne však vysťahovali aj obce Zvala, Ruské, Smolník a Veľkú Poľanu. Vysídlenci videli vyletieť do vzduchu vlastné domy.

Fakty o Starine

  • Bola vybudovaná v rokoch 1981 až 1988 pre zásobovanie regiónu východného Slovenska
    (najmä Prešova a Košíc) pitnou vodou.
  • Uviedli ju do prevádzky 20. augusta 1987.
  • Zaberá plochu 311,4 hektára a jej objem predstavuje 59,8 milióna metrov kubických, čím tvorí 31% objemu všetkých slovenských vodárenských nádrží pri kvalite surovej vody približujúcej sa k upravenej.
  •  Kvalitu testujú pstruhy a mušle V úpravni vody v Stakčíne (okr. Snina) testujú vodu pstruhy a mušle. Ak jej kvalita klesne, pstruh už nevládze vo vytvorenom protiprúde plávať a naráža do mriežok, ktoré sú v akváriu. Podľa počtu úderov vyhodnocujú jej čistotu. Mušle sa zasa pri znečistenej vode zatvárajú.

​Išlo o najväčšie vysťahovanie obyvateľov v dejinách Slovenska. Podľa oficiálnych údajov vtedajšieho ONV vysťahovali 3500 obyvateľov. Komunisti sa s miestnymi nemaznali. Presťahovali ich na nové sídliská do Sniny a Humenného. Ak odmietli, išli nasilu, vyvlastňovacím rozkazom. Mnohí, najmä straší obyvatelia, takúto zmenu nezvládali dobre. Nevedeli si zvyknúť na život v paneláku. Ľudí, ktorí žili spätí s prírodou, na poliach a lúkach, v lesoch a veľkých domov, zo dňa na deň prinútili nasťahovať sa do komunistických panelákov na novovybudovanom sídlisku. V priebehu pár rokov veľa z nich pomrelo. Cnelo sa im za lesmi, za lúkami.

Do obcí sa starousadlíci vracajú

Pod vodu sa ponorila iba jedna zo siedmich rusínskych obcí - Starina, po ktorej nesie vodná nádrž názov. Z ostatných obcí sa museli ľudia vysťahovať, aby bola voda stopercentne čistá. Vysídlenci sa do obcí stále vracajú. V lete cez víkendy je v nich rušno. Ľudia, ktorí nedokážu zabudnúť na svoj domov, ich potomkovia, ktorí stále vlastnia pozemky. Aby však mohli prísť do dedín, potrebujú povolenie. Cítia krivdu aj po desiatkach rokov. Pýtajú sa napríklad, kde skončili ikonostasy a zvony z chrámov a časť lyžiarskych vlekov z Ruského. Na východe to totiž svojho času poriadne žilo!

Ruské Porta Rustica

Ruské bolo bez obyvateľov od mája 1986. V zime v roku 1987 vraj začali búrať domy. Až na jeden. Mária Krišková sa odmietla vysťahovať. Keď po čase súhlasila, „v deň, keď sa mala odsťahovať, neprežila,“ spomína bývalá poštárka pre denník Sme.

V dedine pred vysídľovaním kedysi prekvital bohatý kultúrny život. V roku 1933 miestny učiteľ založil dychovku.

Jedným z najväčších úspechov slávnej ruščanskej dychovky bolo II. miesto na celoštátnej súťaži v Prahe. Dodnes je však v bývalom chotári veselo, najmä počas stretnutia rodákov.

Vysídlené obce v dokumentoch

Problematike presídlených obcí a obyvateľov sa venuje dokumentárny film slovenskej televízie Vyhnala ich voda či dokumentárny projekte Rusnaci – hľadanie stratených domovov

Nádherná príroda

Panenskú prírodu v okolí vysťahovaných dedín dnes navštevujú najmä turisti. V katastri bývalej obce Ruské sa zase nachádza prírodná rezervácia, na ktorej území rastú vzácne teplomilné lúčne spoločenstvá kručinôčky krídlatej či páperníka širokolistého.

Cez Ruské vedie medzinárodná turistická cyklotrasa do susedného Poľska.

Obcou prechádza aj Kamenná cesta - Via (Porta) Rusica. Ide o najstaršiu slovenskú cestnú stavbu na Slovensku.

Najstaršie nepriame údaje o tejto obchodnej ceste pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. V súčasnosti sa v pôvodnom stave zachoval päťkilometrový úsek od konca zaniknutej obce Ruské do priesmyku Ruské sedlo.

Rozsiahle horské lúky a lesné porasty s prevahou listnatých drevín v katastrálnych územiach obcí vysťahovaných pri výstave vodnej nádrže Starina poskytujú zubrom dostatok potravy, priestoru i pokoja. 

Zobor TASR - Jana Ďurašková

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
19. apríl 2024 06:28