Zdroj: Karin Harmanová

Karin vyrába handmade diáre: Tie naše ti nediktujú, aký život máš žiť a ako si ho máš organizovať

Radka Rosenbergová 17.09.2021, 18:00

Najprv sa venovala spevu, ktorému však dala po krátkej dobe stopku. Radšej si zvolila podnikanie a teraz vyrába ekologické zápisníky, obľúbené nielen na Slovensku. Zoznám sa s Karin Harmanovou, ktorá okrem toho všetkého neustále cestuje.

Lajkuj Brainee.sk na Facebooku

Od opery k podnikaniu

Zápisníky pod značkou Karouch začala vyrábať pred viac ako desiatimi rokmi. Tvrdí, že diáre si ju vlastne našli sami. „Istú dobu sme s mojou dobrou priateľkou mali aj značku oblečenia, vyrábala som kabelky. Pár modelov sme vytvorili zo sieťky na okná proti hmyzu. Bolo to riadne uletené, čo sa nám veľmi páčilo,“ smeje sa Karin. Venovala sa mnohým aktivitám na všetko zrazu nemala čas. „Nakoniec však u mňa zvíťazili diáre a zápisníky. Musela by som mať viac zručností a vedomostí vo fashion dizajne a v tej dobe som nastupovala na vysokú školu, Karouch sa o čosi viac rozrástol… Nedá sa robiť všetko, to je jedna z vecí, ktoré si neustále musím pripomínať.“

Študovala operný spev a svoj nádherný hlas využívala aj v zbore v Divadle Nová scéna v Bratislave, no po šiestich rokoch sa rozhodla s týmto zamestnaním skončiť. Vôbec to však neľutuje. „Spievala som na Novej Scéne v zbore v krásnych muzikálov ako Cats alebo Mamma Mia. Bol to úžasný čas aj skúsenosti, ktoré som získala, lenže pravda je taká, že som nikdy nechcela žiť v Bratislave. A po šiestich rokoch som si uvedomila, že to cítim stále rovnako a je čas odísť. Preto, aj keď to nebolo ľahké, som sa musela rozlúčiť s Novou scénou,“ vysvetľuje Karin.

Zdroj:  Timea Krauszová

Toto rozhodnutie však vôbec neľutuje, no priznáva, že sa jej za divadlom cnie. „Nemôžem povedať, že by mi to nechýbalo, ale uvedomila som si, že je to tak dobre. A keby mi to nebolo ľúto, znamenalo by to len jedno - že som premárnila päť rokov svojho života. Od začiatku som však vedela, že to nie je navždy a raz to rozhodnutie budem musieť urobiť, aby sa mi dvere otvorili zas niekde inde. Stálo to za to.“

Spev vyučovala aj na základnej umeleckej škole, kde mala okrem toho aj hodiny klavíra. Priznáva, že bolo pre ňu mimoriadne ťažké odtiaľ odísť. „Bola to skvelá práca, ale vedela som, že sa chcem svojej značke venovať naplno. Nebolo to ľahké rozhodnutie najmä počas pandémie. No stála som na križovatke. Tušila som, že ak chcem svoju značku potiahnuť ďalej, musím jej venovať všetok čas a energiu. Preto som sa, priznávam, s ťažkým srdcom rozlúčila s “mojimi” deťmi v škole a vydala sa na vlastnú cestu.“

Zdroj:  Karin Harmanová

​Prekvapivo ju však opera nikdy veľmi nezaujímala. Príliš skoro sa však musela rozhodnúť, ktorým smerom sa má v živote uberať. „Hudba a umenie ako také sú však môjmu srdcu blízke. Baví ma rozoberať ho a skúmať, počúvať, pozerať sa. Dáte mi iste za pravdu, že rozhodnúť sa v pätnástich, čo v živote budete robiť, je príliš. Je určite okej, ak chcete niečo robiť inak, ako to ostatní od vás očakávajú. Ja som sa našla v zborovom spievaní, spievaní vokálov, muzikáloch a v jazze a ako príležitostnú prácu som to milovala. Naozaj som teraz všetko nechala, ale nikde nie je napísané, že by som sa raz nemohla k spevu vrátiť. Myslím si, že mi to nedá a v nejakom dobrom projekte sa ešte budem v budúcnosti realizovať. Samozrejme, popri karouchovaní,“ objasňuje Karin.

Motivačným citátom dala stopku

Jej zápisníčky a diáre sú vyrobené z filcu a vo veľkej miere vytvárané ručne. Sú podľa nej ľahšie a vydržia dlhšie ako bežné kartónové či koženkové obaly. So smiechom dodáva, že diárom tak nikdy nie je zima. „Prvotriedne materiály používam aj na ostatné časti produktu, všetky diáre a zápisníky tlačíme na dizajnový papier značky Munken. Aj vnútra sú špecifické. Na rozdiel od iných diárov, naše ti nediktujú, aký život máš žiť a ako si ho máš organizovať. Rešpektujeme, že každý človek je iný a má na organizáciu času iné požiadavky. V diári preto nájdeš jednoduché členenie a veľa priestoru na vlastnú realizáciu, nič navyše. Najmä žiadne motivačné citáty,“ smeje sa Karin.

Zdroj:  Dávid Ferenčík

Okrem toho si Karin doslova zakladá na tom, aby zápisníky do veľkej miery vyrábali ručne. „Mohli by sme ušetriť kopec peňazí, ak by sme ich kompletne vyrobili strojovo, ale do toho rozhodne nikdy nechcem ísť. Nevylučujem, že budú aj také produkty, ale pri diároch a zápisníkoch je to priamo vpísané do ich DNA, že ich vyrábame ručne.“

Milión stromov pre Afriku

Vďaka diárom však pomáha aj tým, ktorí to najviac potrebujú. Výťažok z predaja totiž poputuje nadácii Integra, ktorá sa zameriava najmä na ľudí v núdzi, okrem toho sadením stromov zlepšuje stav klímy.

„Našimi peniažkami podporujeme ich projekt Milión stromov pre Afriku. Výsadba stromov pomáha zmierniť následky porušenej planéty. Stromy umožnia Zemi lepšie sa zregenerovať a absorbovať nadbytočné emisie uhlíka. Navyše ide o úžitkové stromy, ktoré dávajú miestnym ľuďom prácu. Pre ich pestovateľov zabezpečujú stromy udržateľný zdroj obživy a dôstojné pracovné aj životné podmienky. Dlho som cítila, že chcem vrátiť našej zemi aspoň kúsok z toho, čo si z nej beriem a venovať časť zisku dobrej veci,“ tvrdí Karin.

Zdroj:  Karin Harmanová

​To znamená, že z každého predaného kusu putuje desať až pätnásť percent zisku na výsadbu stromov. Nadácia Integra spustila projekt v roku 2019 a jeho cieľom je výsadbou stromov zmierniť klimatickú krízu. Svoj obrovský záujem o klimatickú krízu a ekológiu Karin dokazuje aj tým, že sa snaží vyrábať bez zbytočného množstva odpadu. Všetok odpadový materiál odkladá a využije ho v ďalšom procese výroby. „Iní by ho možno vyhodili, ja v ňom vidím plnohodnotný materiál na ďalšie použitie. Ja vlastne v ateliéri ani nemám kôš, len malé vrecúško zavesené pod stolom, kde vyhadzujeme už len drobné smeti a prach z vysávača. Zo zvyškových materiálov vyrábame v kolekcii Karouch zero-waste vianočné ozdoby, náušnice, narodeninové pohľadnice, záložky do kníh, či podšálky,“ vymenúva.

Karin žije spolu s manželom. Obaja sú digitálni nomádi. Jednoducho nie sú závislí od lokality, v ktorej sa nachádzajú a veľa cestujú. Pred pol rokom sa presťahovali do Prahy a obaja majú prejdených množstvo krajín. „Nie sme však typickí digitálni nomádi, ktorých možno sledujete na Instagrame. Nežijeme v Ázii, nemeníme lokalitu každý mesiac, nespávame v karavane. Momentálne som v Chorvátsku, kde tento rok trávim šesť týždňov a som tu už tretíkrát. Plánujeme žiť aj v Taliansku a uvidíme, kam nás ešte vietor zaveje. Nič z toho by bez našej nezávislosti na lokalite nebolo možné. Pre mňa je digitálne nomádstvo práve o tom mať možnosť cestovať, nie nutne ju bezhlavo využívať a stále niekam utekať. Skvelé je, že sme rovnako nastavení v našej rodine obaja, ja aj manžel.“

Zdroj:  Karin Harmanová

Má viac času pre seba

Tento spôsob života jej ponúka obrovské množstvo slobody a práve tú si najviac váži. Všetok čas totiž patrí iba jej a dokáže si ho rozplánovať presne tak, ako potrebuje. „Keď som bola zamestnaná, musela som si všetok voľný čas plánovať na konkrétne dni, čo ma niekedy obmedzovalo. Teraz sa mi páči, že keď sa mi ozve niekto, kto prišiel práve do Prahy a spýta sa, či mám čas, môžem povedať, že mám. Keď nájdem lacné letenky, urobíme si krátky výlet a nemusíme sa obmedzovať na víkendy. Považujem to za obrovský dar, že sa to dá, že žijeme v takej krajine, kde sa môžem takto slobodne rozhodovať o svojom živote.“

No nie je všetko také ružové, ako sa ľuďom možno zdá. „Samozrejme, má to svoju daň. Veľakrát dorábam prácu ešte v noci alebo cez víkend, pretože tá robota si ma vždy počká. A niekedy sa mi cnie po obedoch a kávičkách s kolegami, kedy sme sa všetci posťažovali na prácu a tak uvoľnili stres. Každá práca má svoje plusy aj mínusy a my sme si takýto štýl života s manželom chceli vždy vyskúšať.“

Zdroj:  Karin Harmanová

​Ona však nepracuje tak, ako väčšina podnikateľov, čo mnohí nedokážu pochopiť. Odkedy sa venuje svojej značke naplno, neustále počúva otázky typu: A čo vlastne celý deň robíš? „Čuduj sa svete, na vlastnom podnikaní je stále čo robiť. No ľudia, ktorí to nikdy nevyskúšali, nemajú šancu to pochopiť. Na druhej strane, otvorene priznávam, že nepracujem toľko, čo niektorí iní podnikatelia. Je to vedomé rozhodnutie a uvedomujem si jeho následky. Ak by som pracovala šestnásť hodín denne, moja značka by bola naozaj inde. No pre mňa sú dôležité aj iné hodnoty, rodina, čas strávený s manželom, kamarátmi a najmä pohoda a pokoj v duši,“ objasňuje Karin.

Umelkyňa nemá typický bežný pracovný deň. Práve to ju na jej práci tak veľmi baví. „Najviac sa z mojej ponuky predávajú diáre, takže môj rok sa delí na Pred Vianocami a Po Vianociach. Jeseň a zima sú náročné, denne prichádza množstvo objednávok, komunikujem s obchodnými partnermi, dopĺňam zásoby do obchodov, odpovedám na dopyty na Instagrame... je to veselé. Mimo sezóny je to potom o plánovaní rozpočtu, vymýšľam nové produkty na jarné a letné mesiace, snažím sa nadviazať nové spolupráce a podobne,“ opisuje.

Odkaz po starkých

O jej produkty je záujem nielen na Slovensku. Diáre obleteli veľa krajín. „Mnoho predajov máme z Čiech, kde sú produkty aj vo viacerých dizajnových obchodoch, ktorých je v Čechách oveľa viac než na Slovensku. Čo ma veľmi teší je, že sme mali aj jednu veľkú a niekoľko menších objednávok z USA či Kanady. Do budúcna sa chceme rozhodne plnohodnotne rozšíriť aj na globálny trh,“ tvrdí Karin.

Jej najväčšou inšpiráciou sú najmä staré denníky. Priznáva, že to je to najkrajšie, čo má. „Staré denníky, pamätníky a zápisky po mojich starých a prastarých rodičoch sú najkrajšie dedičstvo, ktoré od nich mám. To isté môžeme robiť aj my. Zapisovať veľa aj málo a všetky diáre si odložiť pre svoje vnúčatá či pravnúčatá. Niektoré veci v našom živote sú naozaj definitívne, ale spomienky, tie vedia byť večné. Tie nám nikto nikdy nevezme a je len na nás, či sa ich rozhodneme zvečniť. Toto ma pri mojej práci inšpiruje najviac,“ dodáva na záver.

Zdroj:  Karin Harmanová