Zdroj: Marek Velček

Počas pandémie sme rozháňali ilegálne párty, policajt však nemôže byť všade, hovorí nočný primátor Bratislavy

Miroslav Kamody 11.06.2021, 07:00

V rozhovore sa okrem iného dozvieš:

  • Čo všetko robí nočný primátor hlavného mesta

  • Aký je najväčší problém nočnej Bratislavy

  • Koľko policajtov v meste reálne chýba

To, že to niekto preženie s alkoholom, pre nás neznamená, že je nežiadúci, hovorí Martin Královič, ktorý je od februára nočným primátorom Bratislavy.

Lajkuj Brainee.sk na Facebooku

Byť nočný primátor neznamená cez deň spať a po nociach číhať ako superhrdina na bezprávie. V čom spočíva gro vašej práce?

Nie je to vec, ktorú by sme vymysleli na Slovensku. Je inšpirovaná zahraničnými mestami, kde je rušný nočný život, napríklad Viedeň či Amsterdam. Mojou úlohou je manažovať nočný život, zlaďovať ho a komunikovať s kľúčovými hráčmi. Každá zo skupín má odlišné záujmy, motivácie a ciele. V prvom rade sú to obyvatelia lokalít, kde nočný život prebieha. Ďalej sú to návštevníci, samotné podniky, personál a vyhadzovači. Rovnako sú kľúčové aj bezpečnostné zložky – štátna a mestská polícia. S tou mestskou mám väčšie prepojenie, lebo zastávam aj funkciu poradcu primátora pre bezpečnosť. Mojou úlohou je byť komunikačnou spojkou medzi ním a náčelníkom mestskej polície.

V akom čase pracujete? Máme si to predstaviť tak, že keď Matúš Vallo odchádza z magistrátu, vy nastupujete?

Drvivá väčšina môjho času je v bežný pracovný deň. Keď sa nočný život rozbehne, plánujem byť viackrát v teréne. Nemôžete manažovať niečo, o čom viete len z kamier, rozprávania a z policajných reportov. Treba mať blízky kontakt s mestom. Na druhej strane, tá dennodenná alebo nočnonočná operatíva, je v prvom rade na polícii. Úlohou nočného primátora naozaj nie je stáť v strede Obchodnej ulice a dávať ľudí od seba, keď sa bijú.

Predtým ste pôsobili ako odborník na bezpečnosť na hromadných podujatiach a zastrešovali ste opatrenia na pochodoch Za slušné Slovensko. Prečo ste privolili na funkciu nočného primátora? Súviselo to aj s pandémiou?

Priznám sa, predtým, ako sa mi ozval primátor, som neplánoval nič meniť na pôsobení v rámci eventovej sféry. Je pravda, že ak by to bolo klasické obdobie z roku 2019, kedy si evenťáci v septembri hovorili, že ešte dvakrát sa vyspia a budú Vianoce, myslím, že by rozhodovanie prejsť do samosprávy bolo ťažšie. Ja som mal veľakrát negatívnu skúsenosť s úradníkmi a povedal som si, že toto je super výzva ukázať, že veci sa dajú robiť lepšie. Začínam ale chápať aj rozmer z druhej strany, že nie všetko sa vždy dá a že je tu kopec zákonných limitov.

Zdroj:  Marek Velček

Čo je dnes najväčším problémom nočného hlavného mesta?

Keď sa bavíme o Obchodnej a Starom Meste, jeden môj známy to nazval tak, že to je 365 dní trvajúci festival. Pre nás dôležité, aby ste ako návštevník, ktorý sa chce zabávať, mali dostatočnú ponuku zábavy, a zároveň aby sa vám nič nestalo. Cítime za vás zodpovednosť, aby ste sa zabavili v bezpečnom prostredí, zároveň ale vyžadujeme, aby ste sa zabávali do takej miery, aby ste nenarúšali bezpečnosť ostatných. To že to niekto preženie s alkoholom, to pre nás neznamená, že je nežiadúci. Ak sa niečo stane, nie je o tom, že máme na starosti len políciu. Je dôležité, aby boli policajti vyškolení v rámci prvej pomoci a poskytovania pomoci ľuďom, ktorí to preženú s alkoholom alebo drogami.

Pred dvomi rokmi došlo k vražde Filipínca Henryho na Obchodnej ulici. Mesto rýchlo zareagovalo a otvorilo novú pobočku mestskej polície. Tá je ale otvorená len od 9-tej do 18-tej. Nebolo by rozumnejšie, keby stanica funguje hlavne v nočných hodinách?

Čiastočne máte pravdu, ale od štvrtka do nedele je otvorené aj v noci. Nie je tam 24/7 režim, to je dané aj kapacitnými možnosťami mestskej polície. Určite je cieľ, aby fungovala nepretržite, aj aby sa počty hliadok a zásahové jednotky zväčšovali. Ja pevne verím, že je otázka najbližších týždňov a nie mesiacov, kedy sa nám podarí prejsť na nonstop režim aj na Obchodnej ulici.

Spomínali, že rizikové nie sú miesta, ale ľudia. Ich správanie asi len tak ľahko nezmeníme. Čo teda zmeniť vieme?

Vieme a chceme zmeniť to, v akom prostredí sa ľudia zabávajú. Jedna z vecí, ktorá nám v tom môže výrazne pomôcť, sú prevádzky a riešenie v podobe certifikátu Dobrého podniku. To je pre nás spôsob, ako ich motivovať a vysvetliť im, čo všetko môžu urobiť preto, aby ich prevádzka bola bezpečnejším miestom. Sú tam typické veci, napríklad pravidelne komunikovať s personálom a preškolovať ho, až po elementárne veci, aby najlacnejší nápoj bol nealkoholický. Aby sa nestalo, že keď ste smädní, kúpite si pivo. Toto sú všetko soft opatrenia, aby správanie návštevníkov bolo zvládnuteľnejšie a menej agresívne.

Protipandemické opatrenia v krajine trvajú už dlho a mnohých neprekvapí, keď sa koná ilegálna párty v klube, prípadne na Airbnb bytoch. Ako vie mesto proti týmto akciám bojovať?

Ak hovoríme o podnikoch, v centre mesta sa vykonávajú pravidelné kontroly. Naposledy si pamätám koncom minulého roka veľkú ilegálnu párty v úplnom centre mesta, riešila to mestská aj štátna polícia. Takisto pár týždňov dozadu sme mali väčšiu ilegálnu párty v jednom z prenajímaných bytov. Je to samozrejme kombinácia podnetov od občanov, pretože policajt nemôže byť všade. Okrem toho využívame kamerový systém.

V ľudoprázdnej Bratislave o polnoci, keď platí zákaz vychádzania, si na tých kamerách všimnete akýkoľvek pohyb a ak sa opakuje, napríklad že ľudia chodia von fajčiť, tak je to jasné. Nechcem dávať návod, ako sa pred tým celým skryť, čím viac sa budú opatrenia porušovať, tým si budeme epidemickú situáciu zhoršovať alebo naťahovať a o to neskôr príde uvoľňovanie.

Zdroj:  Marek Velček

Chystáte otvorenie nového operačného strediska mestskej polície. Čo to znamená pre mňa ako obyvateľa Bratislavy?

Keby ste teraz zavolali na linku mestskej polície 159, dovoláte sa na centrálny dispečing, kde vás operátor vypočuje a identifikuje, v ktorej územnej pôsobnosti sa daná vec deje a prepojí vás na expozitúru, kde vec poviete odznova. Pre vás to znamená, že dvakrát hovoríte to isté. To, čo zásadne meníme je, že operátorov dávame na jedno miesto, aby spolu komunikovali. Dokonca v prípadoch, kedy to bude možné, by sme chceli, aby polícia dávala spätnú väzbu o vyriešení problému, či už formou SMS alebo telefonátom, aby komunikácia nebola jednosmerná.

Počet mestských policajtov v Bratislave je roky poddimenzovaný. Zaregistroval som veľkú náborovú kampaň, ktorá sľubuje viac dovolenky, príspevok na bývanie či dvojtisícový bonus. Majú ľudia záujem o prácu mestského policajta? Koľko ich v Bratislave približne chýba?

Aktuálny stav je približne 300 príslušníkov mestskej polície. Ten ideálny je niekde okolo 500, dovolím si povedať, že až 550. Bratislava by zvládla a využila 250 nových policajtov, no nie je to teraz reálne, hlavne po finančnej stránke. Nedovolím si povedať, koľkí prejdú, keď dám ale súkromný odhad, tak tento rok by sa mohlo prijať 50 nových ľudí. Dôležité je urobiť tvrdé sito, aby sa do mestskej polície dostali len tí najlepší. Postupne začíname pohovory, čakajú ich fyzické skúšky, psychotesty a testy zo slovenského jazyka. Pán náčelník s obľubou hovorí, že nemôžeme zobrať človeka, ktorý je schopný v slove diktát urobiť dve chyby. Potom nasleduje trojmesačný prípravný kurz.

V ktorej mestskej časti žijete vy? Zmenili by ste v nej niečo, čo sa týka bezpečnosti?

Vedel som, že jedného dňa musí prísť táto otázka. (smiech) Ja žijem mimo Bratislavy, študoval som tu prvú vysokú školu, pohybujem sa v nej denne už 12 rokov a nebývam až tak ďaleko. Priznám sa, že niektoré názvy ulíc v okrajových častiach mi ešte robia problém, z pohľadu taktiky a prehľadu si ale nemyslím, že mám nejaké zásadné medzery.

Čo vám momentálne chýba v nočnej Bratislave najviac?

Najviac mi chýbajú živo sa zabávajúci mladí ľudia v podnikoch a verejných priestranstvách bez toho, aby zásadným spôsobom rušili nočný pokoj. Ja pevne verím, že v priebehu najbližších mesiacov sa vrátime do toho normálu, na ktorý sme boli pred februárom 2020 zvyknutí.

Martin Královič (33)

Martin Královič je odborník na manažment bezpečnosti davu. Študoval Crowd Safety Management na Buckinghamshire University v Anglicku, momentálne si dokončuje štúdium v odbore Crowded Places & Public Safety Management. 15 rokov sa venuje eventom a festivalom, medzi ktoré patrí aj Pohoda či Uprising. Baví ho kultúra, muzikály, hudba, práca a je milovníkom kvalitných gastropodnikov v Bratislave. S manželkou Veronikou má dve malé deti.