Meme je kultúrou mladých. Na mobiloch či počítačoch vedia scrollovaním satirických stránok stráviť denne aj celé hodiny. Jednou z najzaujímavejších slovenských stránok je Stojatá Voda. Meme stránka funguje už nejakých päť rokov a svojimi vtipmi často tne do živého.
O tom, či si myslí, že mémy sú novodobá forma umenia, kto a ako mu v minulosti stránku zrušil, ale aj ako dostal ponuku byť „štvrtým adminom“ Zomri, sa dozvieš v nasledujúcich riadkoch.
Ako si sa dostal k tvorbe mémov a prečo ten názov Stojatá Voda?
Na základke, keď som do učebníc dokresľoval ramapitekom gigantické č*ráky a nechával to kolovať po triede. V roku 2016 som si spravil blog s karikatúrami a krátkymi, dosť zlými poviedočkami. Začal som robiť aj mémy pre kamošov, veľa vecí som posielal Zomri. Neuverejňovali však každý jeden obrázok, dokonca mi navrhli, či nechcem byť „štvrtý admin“, lebo som mal guľometné tempo.
Ja som už v tom čase začal vešať svoje mémy na svoju stránku a oni to uvítali a často ju zdieľali. Názov Stojatá Voda mám podľa fiktívnej kapely Stillwater z filmu Almost Famous. Mne to utkvelo v hlave ako bombastický názov, žiadny väčší význam za tým nie je.
Existujú názory, že meme je vlastne novodobá forma umenia. Čo si o tom myslíš?
Umenie som študoval na strednej aj vysokej škole, takže keby som sa príliš snažil, možno prídem s erudovanou akademickou explikáciou, že je to umenie, ale necítim to tak, ani o tom tak neuvažujem. Na umenie mám úplne iné a ďaleko osobnejšie záľuby a projekty. Ak si nejaký memečkár alebo internetový photoshopista myslí, že robí umenie, tak je to pre mňa úsmevné...
Ja sám vnímam umenie ako niečo posvätné. Memečka sú vlastne hrozne plytký pop, ktorý musíš odčítať na prvú. Je to internetový odpad, ale ZÁBAVNÝ! Ak však chcem poukázať na nejaký horúci aktuálny spoločenský problém alebo si z neho spraviť prdel, je to najrýchlejší spôsob, ako to vytvoriť a dostať myšlienku k stovkám až tisícom ľudí.
Pesničku napíšeš za deň, knihu napíšeš za rok, film za dva roky a ak sa ti na hocičo z toho chytí aspoň 200 ľudí, budeš rád, že aspoň ktosi.
Dnes sa už aj na Slovensku veľa hovorí o hraniciach humoru na internete, v minulosti sa niektoré incidenty stali predmetom káuz. Ako to vidíš?
Všetci vedia, že sa na svojej stránke viem kolosálne opustiť a vychrliť slohový elaborát a myslím si, že túto tému tam prepieram každý rok. Podľa mňa je to dosť dôležitá téma, tak sa rozpíšem aj tu a opováž sa to zeditovať!
Osobne neuznávam koncept ohraničovania. Ak postavíš hranice, izoluješ sa a odrezávaš aj množstvo možností. V tejto izolácii napokon vytváraš toxické prostredie zo strachu z neznámeho a neochoty počúvať názory spoza plota. Čiže humor by podľa mňa mať hranice nemal. Na druhej strane, je súčasťou jazyka, ktorý sa neustále vyvíja a vďaka tomu, že sa vyvíja jazyk, vyvíjajú sa spolu s ním aj myšlienky a nové, vylepšené naratívy celých kultúr a spoločenstiev.
Vývoj neznamená budovanie hraníc, ale oslobodzovanie a očisťovanie od toho, čo nefungovalo. Ak príde boomer s vtipom o Rómoch z roku 1989 a príde mu smiešny, nech sa páči. Žijeme v roku 2022 a humor je súčasťou jazyka, ktorý sa vyvíja a updatuje. Ak toto pochopíme, je šanca, že sa z našich naratívov vytratia dehumanizujúce, ľudácke koncepty o tom, ako židák židáči, cigán cigáni a aké sú ženy za volantom vlastne sprosté.
Ľudia, ktorí fňukajú, že už si nemôžu zo srandy ani strieľať z koncentrákov, toto nepochopia. Potom z teba robia políciu humoru, a pritom si len nechcú pripustiť, že ostávajúc v humore zo stredoveku nepriamo podporujú pretrvávanie stredovekých naratívov.
Tým, že sa otvoríš vývoju, stúpaš na nový level, a humor z roku pána, ktorý si poniektorí „Zdenkovia Izerovia" ešte chcú silou mocou udržať, slabne a stráca na hodnote.
Neznamená to, že ho zakazuješ, alebo že ja sa budem v humore nejako obmedzovať, keď je milión iných vecí, z ktorých si viem aj drsne uťahovať. Znamená to len, že sa im snažíš povedať, že sú s tým otravní. Je to ako prísť so škôlkarským vtipom o dvoch balónikoch na púšti a zadrieť ho niekomu v práci, lebo keď si mal 7 rokov, tak sa ti to páčilo.
Keď ti kolega v robote povie, že to je trápne, tak mal zrejme na to dôvod. A to taký, že tvoj vtip už opustil teritórium dospeláckeho jazyka a všetci okolo teba sa vyvinuli, len ty sa nechceš a ešte si na to hrdý. Takto sa chovajú napríklad konzervatívci a extrémisti.
Príspevky na tvojej stránke často prezentujú tvoje osobné názory.
Áno. Ale aj to najpodradnejšie meme beriem ako môj osobný názor/vyjadrenie/komentár/postoj. Je to moja stránka, tak ju robím autorsky. Som plne cítiaci a mysliaci tvor.
No a na to niektorí návštevníci zabúdajú, berú ma ako stroj na ukájanie ich osobného cynizmu a myslia si, že je to celé o nich a o tom, čo chcú vidieť a na čom sa chcú smiať. Je to ako keby prišli k tebe domov, vyzuli sa, sadli si na gauč a zhúkli: „Prestaň sa opúšťať a zabav ma!“ Neuvedomujú si, že vtedy vyzerajú ako total bulovia, a že ja nie som TV Dajto.
Ako dlho pripravuješ jedno meme?
Meme mám do 5 minút. Niekedy to robím aj za chôdze. Ak chcem photoshopovať, tak to mi trvá zhruba rovnako, max. 30 minút. Tam záleží od komplikovanosti rozloženia a hľadania obrázkov, vhodných výrazov či pngčiek a gradingu, nech to drží vizuálne ako-tak pokope. Ale nejak extra sa s tým ne*rtkám.
Tvoju stránku sa v minulosti pokúsili zrušiť extrémisti…
Aj sa im to podarilo spolu s mojím starým profilom, ktorý čelil rad radom mesačným banom. Teraz si už dávam väčší pozor, čo zavesím, lebo ma nebaví každý mesiac niekomu vysvetľovať, že mám ban. Takže som tak trochu skrotol. Nemyslím si ale, že v tom majú prsty len nejakí extrémisti... tá sieť, ktorým vadia tieto zosmiešňujúce stránky, je väčšia. A pritom je to také easy.
Keby sme ako spoločnosť mali na vysokých a verejných pozíciách erudované elity, nevznikali by situácie, kedy by som zapínal režim posmeškára.
Miesto toho sa vo verejnom priestore producírujú hlavne šarlatáni, podvodníci, plagiátori a iná tragikomická verbež, tak čo ti iné ostáva, než sa na tom smiať?
Títo psychopati nemajú humor, nepoznajú humor a chcú, aby ich bez akýchkoľvek zásluh národ bral vážne. Niektorí nemajú ani zásluhy, ani charakter, ani charizmu, ani hocičo, na čom vzniká prirodzená autorita.
Majú buď hodnosť, alebo nejakú „dôležitú“ pracovnú pozíciu, ktorá už iba v starých babkách vzbudzuje rešpekt, keďže im v hlavách stále bliká kontrolka, že ak je vo funkcii s puncom autority, mal by si sa ho radšej báť. Moja generácia je ale zvyknutá spochybňovať a zosmiešňovať narcisov hrajúcich sa na autority.
Pokiaľ viem, väčšina tvorcov meme na svojich stránkach nezarába. Ako to je?
Cynická obluda ryžuje na tých diároch, nie? Zomri sú už viac odevná značka ako meme stránka, či? Chlapci zarábajú. Ja sa snažím zarábať inde, preto som verný anarcho-punkovému tone of voice Stojatej, a preto asi nechcem nič za to, že ostatným urobím krajší deň srandičkami na sociálnej sieti, kde som aj ja iba hosťom. Ale ak mi chce niekto poslať peniaze, tak mu mile rád nadiktujem IBAN do správy.
Čomu sa venuješ v civilnom živote?
Naháňam po záhrade roztrúsené petrošekely, čo mi Soroš hádže z dronu (smiech).
Ktoré slovenské meme stránky považuješ za kvalitné?
Kedysi som to hltal a poznali sme sa navzájom. Niektorí kamoši mali svojské a novátorské úlety ako Genitív na každý deň alebo Každý deň rovnaká fotka Petra Stašáka. Zaujímalo ma aj ako kto zareaguje na spoločenské dianie. Bolo to presne, ako keď sedíte v krčme na pive a pretekáte sa, kto vypotí väčšiu kravinu.
Dnes má memestránku kdejaký drbo bez názoru a koncepcie, takže ma to už ani moc nezaujíma. Občas si čeknem Nihilist Memes a metalove_memky na Instáčiku. Prípadne niekto, kto to dočítal až sem, mi môže odporučiť niečo, čo ho baví. Nechám to na vás.
