Cyklokoalícia podporuje rozvoj cyklodopravy a verejné priestory, ktoré sú priateľské pre chodcov. Okrem toho pravidelne bojuje za kvalitnejšiu cyklodopravu na Slovensku rôznymi petíciami a návrhmi zákonov. Vďaka apelácii z viacerých strán bola cyklodoprava doplnená aj do Plánu obnovy a odolnosti Ministerstva dopravy s alokáciou približne 100 miliónov eur. O rozvoji cyklodopravy na Slovensku, ale aj o praktických radách a tipoch pre milovníkov cyklistiky sme sa rozprávali s prezidentom Cyklokoalície Danom Kollárom.
Čo je hlavnou myšlienkou cyklokoalície?
Cyklokoalícia vznikla pred viac ako desiatimi rokmi s cieľom zlepšiť podmienky pre cyklistickú a tiež pešiu dopravu najmä v Bratislave, kde sme chceli jazdiť na bicykli bezpečnejšie a komfortnejšie. Dnes sa venujeme celkovo téme udržateľnej mobility, veľká časť našej činnosti je zameraná na celoštátnu úroveň a spolupracujeme aj s ďalšími slovenskými mestami. Snažíme sa zlepšovať kvalitu života v našich mestách a obciach a sme presvedčení, že viac pešej a cyklistickej dopravy je na to výborným nástrojom.
Myslíte si, že je Bratislava pre cyklistov bezpečná?
Aj v Bratislave sa už dajú nájsť úseky, ktoré sú bezpečné a pohodlné na jazdu na bicykli. Zároveň aj také, na ktoré sa odváži málokto, určite je preto čo zlepšovať.
V čom hlavné mesto zaostáva, čo sa cyklodopravy týka?
Bratislave stále chýba ucelená sieť hlavných cyklotrás. Najpodstatnejšie je vybudovanie tzv. radiál, komfortne spájajúcich centrum mesta s ďalšími mestskými časťami, ideálne vo vyššom štandarde ako kvalitné, stavebne oddelené trasy. Kým napríklad z niektorých častí Petržalky sa už dá do centra dostať pomerne bezpečne, z ostatných smerov sa jazde po ceste s rýchlo idúcimi autami nevyhnete.
Druhým nedostatkom Bratislavy je práve absencia dopravného upokojovania. Na mnohých uliciach sa dnes jazdí zbytočne prirýchlo. Všetky ulice mimo hlavných ťahov by mali byť riešené ako súvislé Zóny 30, podobne ako je to bežné aj v zahraničí, a doplnené fyzickými prvkami dopravného upokojovania, vďaka ktorým sa bude táto rýchlosť naozaj dodržiavať. Takéto upokojené ulice okrem iných výhod umožňujú jazdu na bicykli aj bez špeciálnej cyklistickej infraštruktúry a prirodzene dopĺňajú hlavnú sieť cyklotrás.
Podporuje cyklodopravu súčasný primátor Bratislavy Matúš Vallo?
Dnes už môžeme povedať, že cyklodopravu podporuje každý rozumný primátor. To bolo možno vidieť aj v posledných komunálnych voľbách, kde všetci relevantní kandidáti hovorili práve o tom, akým spôsobom chcú podporovať cyklodopravu. Okrem deklaratívnej podpory je ale dôležité, ako sa opatrenia darí realizovať v praxi. Tu žiaľ musíme konštatovať, že mesto s rozvojom cyklodopravy zaostáva za očakávaniami, aj za vlastnými sľubmi primátora o vytvorení 25 kilometrov cyklotrás do roku 2022, čo určite nebude dosiahnuté. Napriek tomu vidíme oproti minulosti výrazný posun vpred a veríme, že podpora cyklodopravy zo strany mesta sa bude aj naďalej zvyšovať.
Kde na Slovensku sú podľa vás najkvalitnejšie cyklotrasy?
Konkrétne jednotlivé cyklotrasy ťažko menovať, dajú sa ale vypichnúť mestá, v ktorých je celkovo podpora cyklodopravy na dobrej úrovni. Z tých väčších je to najmä Trnava a Trenčín, na druhej strane Slovenska má čo ponúknuť napríklad Prešov, a množstvo dobrých príkladov nájdeme samozrejme aj v Bratislave.
A kde naopak zaostávajú?
Zoznam by bol dlhý, vo všeobecnosti sú všetky slovenské mestá a obce v tejto oblasti trochu pozadu. Dôležité ale je, že stále viac z nich si to uvedomuje a pracuje na zlepšení, prípadne sa nám ozýva s otázkami ako na to.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako ste doposiaľ prispeli k zlepšeniu cyklodopravy na Slovensku?
Ťažko vymenovať všetko, za celú našu existenciu toho bolo skutočne veľa. Na úrovni štátu sme dosiahli niekoľko zmien v zákone o cestnej premávke aj vo vyhláške, zapojili sa do prípravy mnohých dlhodobých stratégií, priniesli do investícií v cyklodoprave princíp hodnoty za peniaze a taktiež sme zlepšili podmienky pre kombinovanie vlaku a bicykla.
Na lokálnej úrovni je to napríklad dlhoročné každodenné upozorňovanie na nedostatky na cyklotrasách, ktoré ľudia na bicykli pociťujú. Zapájame sa tiež do množstva povoľovacích konaní k veľkým developmentom alebo dopravným stavbám, kde dohliadame na to, aby sa myslelo aj na chodcov a cyklistov. Ak sa vám niekde v meste javí, že ste natrafili na cyklotrasu "odnikiaľ nikam", často ide práve o tento prípad - developer ju postavil na základe našich pripomienok, občanov to nič nestálo a časom sa k nej pripojí zvyšok cyklodopravnej siete.
Za najviditeľnejší úspech ale môžeme považovať celkový posun vo vnímaní cyklodopravy na Slovensku. V časoch vzniku Cyklokoalície bola táto téma vnímaná ako niečo „exotické.“ Dnes už je cyklodoprava celkom samozrejmou témou v mestách po celom Slovensku, rovnako sa jej už s plnou vážnosťou venuje aj štát.
Návrh na zlepšenie cyklodopravy sa ocitol aj v Pláne obnovy a odolnosti z dielne Ministerstva dopravy SR. O čo konkrétne ide?
Jedným z cieľov tohto finančného mechanizmu Európskej únie bolo podporovať tzv. zelené opatrenia, aj v oblasti dopravy. Hoci v pôvodnom návrhu cyklodoprava chýbala, po tlaku zo strany mnohých organizácií občianskej spoločnosti, ale napríklad aj väčšiny slovenských europoslancov, bola do plánu doplnená s alokáciou zhruba 100 miliónov eur.
Tie bude Slovensko čerpať primárne na výstavbu cyklotrás do roku 2026. Nejde však len o „asfaltovanie", plán obsahuje aj reformné aktivity. V oblasti cyklodopravy sa nám podarilo presadiť vytvorenie metodiky, na základe ktorej sa bude posudzovať prínos jednotlivých projektov cyklotrás. Tie totiž nemôžeme stavať len tak kdekoľvek, ak chceme, aby boli naozaj využívané. Rovnako bolo vďaka našim pripomienkam do Plánu obnovy a odolnosti doplnené vyčlenenie zdrojov na vzdelávanie samospráv, ktoré nakoniec cyklotrasy stavajú.
Myslíte si, že výstavba cyklotrás nemá na Slovensku dostatočnú finančnú podporu?
Samotné financie podľa nás nie sú tým hlavným problémom, najmä vďaka zdrojom z EÚ. V minulosti sa ale veľká časť z nich premrhala na nezmyselné projekty - cyklotrasy, ktoré nemajú dopravný význam a nevyužívajú sa, prípadne len na rekreačné účely. Cieľom podpory cyklodopravy je najmä to, aby ľudia mohli presadnúť z áut na bicykle. To sa nikdy nebude diať pri vzdialenostiach ako 40 kilometrov, preto sú plány vzájomného prepájania veľkých miest či východu a západu Slovenska cyklotrasami nezmyselné. Pri veľkých vzdialenostiach jednoducho auto alebo vlak zostávajú pre väčšinu ľudí rýchlejšie a pohodlnejšie.
Naopak, polovica ciest autom sa u nás deje do vzdialenosti 5 kilometrov. Práve to sú tie cesty, ktoré by mohli byť nahradené bicyklom, keby na to boli vytvorené podmienky. Preto je dôležité zamerať sa najmä na mestá, kde nám zároveň žije na jednom mieste veľa potenciálnych užívateľov cyklotrás. Zamerať sa treba tiež na blízke prímestské obce, na blízke priemyselné areály alebo napojenia na železničné stanice. Nové finančné mechanizmy by už našťastie na toto mali myslieť.
V najbližších rokoch bude peňazí ešte viac - spomínal som 100 miliónov z Plánu obnovy, okrem toho sa podobná suma očakáva aj z „klasických“ eurofondov, teda pripravovaného Operačného programu Slovensko. Zo strany samospráv je vôľa a politická odvaha ísť do zásadnejších projektov – tá u nás často chýba. Ďalším častým problémom je, že ak aj mesto chce, často nevie ako – preto apelujeme na viac vzdelávania úradníkov aj projektantov a sami pripravujeme vzdelávacie webináre či publikácie.
Ktorým štátom by sme sa mali inšpirovať?
Krajinou, ktorá je považovaná za bicyklový raj je samozrejme Holandsko a každý, kto ho navštívi pochopí, že cyklodoprava naozaj môže fungovať v masových číslach a spoločnosti to prináša nesmierne benefity. Podobne sa oplatí sledovať, ako doprava funguje v Dánsku, Belgicku a ďalších západoeurópskych či severských krajinách.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Za inšpiráciou ale netreba chodiť ďaleko – doslova za rohom máme Viedeň, ktorá sa pravidelne objavuje v rebríčkoch najlepších miest pre život. Dobré príklady už môžeme vidieť aj v mnohých českých či maďarských mestách. Napokon, navzájom sa už jeden od druhého môžu inšpirovať aj slovenské mestá.
Počet úmrtí cyklistov na cestách neustále pribúda. Myslíte si, že Slovensko by malo pristúpiť k striktnejším opatreniam ohľadne bezpečnosti na cestách, ako to urobilo napr. Španielsko?
Určite áno. Aj to bol dôvod, prečo sme tento rok iniciovali petíciu za zvýšenie bezpečnosti chodcov a cyklistov, ktorú v priebehu leta podpísalo takmer 22-tisíc ľudí. Potrebných je viacero legislatívnych úprav, ktoré nás priblížia ku krajinám s výrazne nižšími číslami nehodovosti na cestách. Zároveň je potrebné aj dohliadať na dodržiavanie zákona – typickým príkladom je maximálna povolená rýchlosť. Rýchlosť je najväčším „zabijakom“ na cestách, napriek tomu ju na Slovensku bežne prekračuje odhadom 70 % vodičov. Sme preto radi, že sa táto téma aj v týchto dňoch skloňuje v parlamente.
Počas zimných mesiacov vidíme na zľadovatelých cestách mnoho odvážnych cyklistov. Je to podľa vás zodpovedné?
O nezodpovednosti možno hovoriť zo strany správcov komunikácií, ktorí by mali zabezpečovať, aby cesty zľadovatelé neboli – najmä tie, kde sa pohybujú cyklisti. Prepravovať sa na bicykli aj v zime by malo byť celkom bežné aj na Slovensku. Práve v severských krajinách je bežné, že väčšina ľudí bicykluje celoročne.
Od akého veku neodporúčate jazdiť na bicykli?
Bicyklovať sa dá do akéhokoľvek veku, samozrejme, kým to zdravotný stav dovoľuje. Časté sú aj prípady, kedy už chôdza seniorom spôsobuje problémy, ale pohyb na bicykli im stále umožňuje mobilitu. Pri probléme s rovnováhou je možné využívať na tento účel predávané trojkolky. Práve krajiny s kvalitnou cyklistickou infraštruktúrou ako napríklad Holandsko sú charakteristické tým, že seniorom dávajú viac možností pre pohyb a nevyčleňujú ich tak zo spoločnosti.
Na čo podľa vás myslieť pri kúpe bicykla?
V prvom rade na hlavný účel využitia. Je pochopiteľne rozdiel, či na bicykli plánujem chodiť každodenne do práce a s nákupom domov, či na ňom plánujem cez víkendy zlepšovať kondíciu, či si chcem užívať jazdu v lese alebo sa chcem presúvať, ľudovo povedané, dvesto metrov do krčmy. Od toho sa odvíja aj typ bicykla, doplnková výbava a samozrejme aj jeho cena.
Ako by mal vyzerať vhodne vybavený bicykel na zimu?
V princípe sa vybavenie bicykla na zimu od toho letného veľmi nelíši. Praktické sú blatníky a možno o niečo častejšia údržba bicykla, pokiaľ jazdíme napríklad po posolených cestách. Určite je dôležité dbať na dostatočné osvetlenie, teda dostatočne silné svetlá vpredu aj vzadu, nakoľko sú v zimných mesiacoch dni kratšie.
S bicyklom sa dostanete všade, poriadne sa rozhýbete a okrem toho je táto forma dopravy aj ekologická. Prečo by mali ľudia vymeniť auto za bicykel?
Popísali ste to dobre, bicykel prináša výhody v mnohých smeroch. Za zdôraznenie stoja z pohľadu jednotlivca hlavne zdravotné benefity, najmä v dobe, keď väčšina obyvateľstva trpí nedostatkom fyzickej aktivity. Aktívnym pohybom počas dopravy do práce či do školy človek „zabije dve muchy jednou ranou.“ Výskum ukazuje, že bicyklovanie výrazne pomáha zlepšovať celkovú kondíciu a znižuje riziko vzniku rakoviny či srdcovocievnych ochorení, ktoré na Slovensku ročne zabijú viac ako 20-tisíc ľudí. Rovnako sa ukazuje pozitívny vplyv na psychické zdravie či napríklad lepšiu koncentráciu detí, ktoré do školy dochádzajú na bicykli.
Zároveň je to aj lacnejšie a jednoduchšie – odpadajú starosti s parkovaním, tankovaním a starostlivosťou o auto. Na bicykel jednoducho nasadnete a idete.
Je krádež bicyklov stále taká častá ako v minulosti?
Podrobné štatistiky bohužiaľ nemáme, často sa ale tento problém nafukuje. V praxi odporúčame investovať do dobrého zámku a na obyčajnú prepravu na krátke vzdialenosti používať lacnejší bicykel, ktorý sa často ani neoplatí kradnúť. Pri drahších bicykloch, ako sú športové bicykle alebo napríklad elektrobicykle, je už potrebné hľadať na parkovanie bezpečnejšie miesto, najmä ak je to na dlhšiu dobu.
Pracujete v súčasnosti na nejakom projekte, poprípade chystáte nejaké novinky?
V týchto dňoch sa zameriavame najmä na legislatívne zmeny, o ktorých rokujeme s parlamentnými poslancami aj ministerstvami. Medializované bolo najmä zavedenie 1,5-metrového odstupu pri predchádzaní cyklistu a v zákone o cestnej premávke navrhujeme viacero ďalších úprav.
V najbližšom období bude tiež kľúčová úspešná implementácia spomínaného Plánu obnovy a odolnosti, pri ktorej sa snažíme byť nápomocní Ministerstvu dopravy aj samotným samosprávam.
Finišujeme tiež napríklad s prípravou koncepcie rozvoja cyklistickej dopravy v meste Partizánske, ktoré nás začiatkom roka oslovilo so žiadosťou o vypracovanie dokumentu, ktorý by im pomohol rozbicyklovať mesto. Práve živý záujem zo strany mnohých slovenských miest o zlepšovanie podmienok pre cyklodopravu nás napĺňa nádejou, že sa na Slovensku hýbeme správnym smerom.
