Kvôli dlhej pracovnej dobe zomrú ročne stovky tisíc ľudí. Vyplýva to z prvej celosvetovej analýzy, ktorá sa zaoberá dôsledkami množstvo odpracovaných hodín na ľudské zdravie.
Trend sa zhoršuje a ďalej ho môže urýchliť pandémia covidu, upozornila dnes Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá štúdiu vypracovala spoločne s Medzinárodnou organizáciou práce (ILO).
55 hodín je hazard
Autori správy dochádzajú k záveru, že v roku 2016 zomrelo na mozgovú mŕtvicu alebo kvôli srdcovým ochoreniam spojeným s nadmierou odpracovaných hodín odhadom 745-tisíc ľudí. To je o takmer 30 percent viac ako v roku 2000.
"Práca 55 hodín týždenne a viac je vážne hazardovanie so zdravím," vyhlásila Maria Neiraová, riaditeľka oddelenia verejného zdravia, životného prostredia a sociálnych vplyvov na zdravie vo WHO. Dodala, že organizácia by rady, aby výsledky štúdie priniesli väčšiu ochranu pracovníkov.
WHO a ILO odhadujú, že v roku 2016 zomrelo na celom svete 398-tisíc ľudí kvôli mozgovým mŕtviciam a 347-tisíc ľudí na srdcové choroby, ktoré sa u nich prejavili v dôsledku toho, že pracovali 55 hodín týždenne a viac.
Štúdia dochádza k záveru, že takto dlhý pracovný čas zvyšuje riziko mozgovej mŕtvice o 35 percent a riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca o 17 percent - v porovnaní s ľuďmi, ktorí týždenne pracujú 35 až 40 hodín, podotkla agentúra Reuters.
Najviac obetí medzi mužmi
Zo štúdie ďalej vyplýva, že najviac obetí chorôb z nadmiery práce tvorili muži (72 percent) a ľudia v strednom veku alebo starší pracovníci. Vplyv nadmiery odpracovaných hodín sa u nich prejavil častokrát neskôr, niekedy aj desiatky rokov potom, čo si dlhú pracovnú dobu odpracovali.
Autori štúdie, ktorú teraz zverejnil odborný magazín Environment International, skúmali dopady množstva odpracovaných hodín na ľudské zdravie vo 194 krajinách sveta v rozmedzí rokov 2000 až 2016.
Medzi najviac postihnuté oblasti podľa nich patrí oblasti juhovýchodnej Ázie a západného Tichomoria, do ktorej WHO radí Čínu, Japonsko alebo Austrálii.
Treba ochrániť zdravie pracovníkov
Hoci sa správa nezaoberá obdobím pandémie covidu, WHO sa obáva, že nárast množstva práce odvádzanej na diaľku a globálne spomalenie ekonomiky by mohli mať za následok ďalšie zhoršenie situácie.
"Pandémia covidu významne zmenila spôsob, akým mnoho ľudí pracuje," uviedol šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
"Práca z domu sa stala normou v mnohých priemyselných odvetviach, častokrát zmazala hranice medzi domovom a prácou. Okrem toho mnoho podnikov bolo prinútených obmedziť alebo ukončiť prevádzku, aby ušetrili.
Pričom ľudia, ktorí zostávajú na výplatnej listine, pracujú viac hodín. Žiadna práca nestojí za riziko mŕtvice alebo srdcovej choroby. Vlády, zamestnávatelia a pracovníci musia spolupracovať, aby sa dohodli na limitoch, ktoré ochránia zdravie pracovníkov," dodal šéf WHO.