Pixabay
StoryEditor

Fanúšikovia hororov lepšie znášajú covidovú dobu, ukazuje veda

23.11.2020, 13:23
Doprajeme si skrze nich dávky strachu, úzkosti, desu. A je to vlastne nácvik. Tým, že sa vystavujeme strašidelným fikciám v hororových filmoch, získavame odolnosť a učíme sa stratégiám, ako sa vyrovnať s traumatizujúcou realitou.

Horory nás posilňujú aj v dobe koronavírusu, tvrdí podľa portálu iDNES.cz veda.

Je to téma plná paradoxov. Na jar, v čase, keď koronavírus šíriaci sa svetom evokoval nastávajúci globálny súdny deň, sa v Spojených štátoch stalo jedným z najsledovanejších filmov dráma Nákaza, uvádza server Chicagskej univerzity.

Napriek výzvam jednej z predstaviteliek snímky Kate Winsletovej, ktorá verejnosť v magazíne Insider varovala, že je film tak realistický, že v čase skutočnej pandemickej nákazy v spoločnosti len rozoseje silnejší des. Naozaj, ako by nestačila skľučujúca realita.

Lenže to môže byť celkom inak. Hororové motívy, post-apokalyptické námety so zombie, chorobami, vírusmi, nájazdami nepriateľských mimozemšťanov, nemusia len posilňovať stres z náročného zažívania skutočnosti.

Vysvetlenie ponúka Coltan Scrivner, práve z Chicagskej univerzity. So svojimi kolegami vzal dobu zahalenú nebezpečenstvom COVID-19 ako príležitosť vzťah medzi skutočnou traumou a záujmom o morbídnu, cintorínsku, hororovú fikciu preskúmať.

Psychicky odolnejší a pripravenejší

A závery ich štúdie, publikovanej v magazíne Personality and Individual Differences, sú výrečné. Potvrdili predpoklad, ktorý veda označuje ako hypotézu simulácie súdneho dňa.

"Podľa tejto myšlienky sú ľudia, ktorí podstúpili simuláciu niečoho hrozivého, o niečo lepšie pripravení alebo schopní zvládať to v realite," usudzuje Scrivner.

Fanúšikovia hororov a filmov s tematikou sveta skazy tak vykazovali väčšiu psychickú odolnosť voči ťaživej skutočnosti, opisuje server PsyPost a poznamenáva, že vedecký tím svoj výskum stihol vykonať už v apríli 2020, teda v čase, keď obavy z COVID-19 udreli v plnej sile.

Stúpenci strašidelných žánrov sa v menšej miere ako ostatní podpisovali pod výroky ako "Od začiatku pandémie spím horšie", "Počas pandémie zažívam depresie viac ako obvykle".

"Naša štúdia preukázala, že ľudia, ktorí častejšie podstupujú vplyv desivej fikcie, ako sú fanúšikovia hororov a ľudia so záujmom o morbídne fenomény, vykázali počas pandémie COVID-19 robustnejšiu, pevnejšiu psychologickú odolnosť.

Sledovanie filmov s tematikou spoločenských otrasov, ku ktorým počas pandémie môže dôjsť, bolo navyše spojené s vykazovanou väčšou pripravenosťou pre pandémiu COVID-19," sumarizujú vedci.

Doklady zo svojich pionierskych šetrenie o tom, že sledovanie hororov pomáha ľuďom regulovať emócie a zvládať trauma v reálnom živote, chce Scrivner v budúcnosti preskúmať pozornejšie.

Kým táto štúdia dokázala, že fanúšikovia hororov sú psychicky odolnejší, chce prísť na kĺb vysvetleniu prečo. Akým mechanizmom k tomu horory prispievajú? Hypotézu so svojimi kolegami už má.

"Naša špekulácia znie, že je to tak preto, že vďaka tomu, že sa vystavujú desivej fikcii, 'praktizujú' fanúšikovia hororov častejšie regulovanie svojich emócií," usudzuje.

Rozkoš zo strachu a úzkosti

Scrivner sa pritom snaží fenoménu strachu porozumieť zo všetkých strán. So svojimi kolegami z Recreational Fear Lab z dánskej Aarhuskej univerzity preto skúmal, ako vlastne vzniká z desu potešenie.

Áno, na otázku, prečo sa vlastne radi nechávame strašiť maniakmi s motorovými pílami, bábikami posadnutými diablom, bezcitnými nemŕtvymi. Odpoveď našli s pomocou merania srdcového tepu divákov hororov.

Štúdiu považuje ďalší z členov autorského tímu, Scrivnerov kolega Marc Malmdorf Andersen, za jeden z prvých empirických dôkazov vzťahu medzi strachom, potešením a fyzickým vzrušením z "rekreačných" foriem strachu.

Pre svoj pokus si vedci vzali 110 mužov a žien a pôsobivú atrakciu strašidelného domu s päťdesiatimi miestnosťami obývanými mnohými realisticky pôsobiacimi príšerami, ktoré sa návštevníkom zjavovali veľmi sofistikovane, zabudnite na tuctové domy hrôzy.

Svojich dobrovoľníkov vedci vybavili meračom srdcového tepu a objekt prešpikovali kamerami. Sledovali ich, zatiaľ čo prechádzali domom, po akcii ich spovedali ohľadom ich subjektívnych pocitov a ich výpovede a hodnotenie porovnávali s analýzou nameraných dát.

Výsledkom bolo porovnanie momentov strachu a potešenia na subjektívnej, behaviorálnej a fyziologickej úrovni.

Vedci pritom zistili, že existuje krivka v tvare obráteného písmena U, ktorej najvyšší bod predstavuje vrchol, maximum potešenia.

"Keď sa ľudia neboja dosť, atrakcia ich nijako zvlášť nebaví. A to isté platí, ak sa desia príliš. Zdá sa, že pre maximalizáciu potešenia je ústredné 'to pravé' množstvo strachu," cituje Andersena server Big Think.

Krivke v tvare U zodpovedá aj trajektória srdcového tepu. Pre potešenie z desu je tak potreba "tá správna" odchýlka od normálneho fyziologického stavu, súdia vedci.

Ak desivé vnemy produkujú dlhé a veľké výkyvy z bežného srdcového tepu, nasledujú nepríjemné pocity. Hra na zábavu končí.

Podľa Andersena to vlastne zodpovedá tomu, čo veda vie o vzťahu ľudí a hier. "Napríklad vieme, že zvedavosť sa spúšťa, keď sa ľuďom naruší, avšak v správnej miere, ich očakávania. A pre potešenie z hry je dôležitá správna dávka neistoty a prekvapenie," vysvetľuje. A tie isté ingrediencie sú potrebné pre vydarený vtip, dodáva server Big Think.

01 - Modified: 2024-04-09 13:36:37 - Feat.: - Title: Prvé znamenie: Prichádza Satan! 02 - Modified: 2024-02-23 13:51:08 - Feat.: - Title: Najväčšia štúdia o očkovaní proti covidu odhaľuje skutočné zdravotné riziká, ktorým čelíte 03 - Modified: 2024-02-15 13:05:40 - Feat.: - Title: Skokový pokles inflácie: Komu ďakovať za spomalenie zdražovania 04 - Modified: 2024-02-16 23:00:00 - Feat.: - Title: Dlhý covid vplýva inak na deti aj tehotné. U nás pomoc chýba 05 - Modified: 2024-01-24 23:00:00 - Feat.: - Title: Ako sa symptómy covidu zmenili s každým novým variantom
menuLevel = 2, menuRoute = science/biologia-a-chemia, menuAlias = biologia-a-chemia, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
24. apríl 2024 05:47