Ako ste sa dostali k tomu, že dnes prevádzkujete svoju McDonald’s reštauráciu?
Už na strednej škole – v mojom prípade to bola obchodná akadémia – som „poškuloval“ po možnosti mať prevádzku akejkoľvek úspešnej franšízy. Je to totiž zabehnutý biznis, kedy sa jednoducho pridáte k veľkým hráčom – alebo ak použijeme športovú terminológiu, je to ako hrať za Real Madrid. Aktuálne mám 33 rokov, no 13 rokov z toho som žil v zahraničí. Najskôr v Anglicku, kde som pracoval ako barman a neskôr vo Švajčiarsku, kde som si aj otvoril vlastný Irish pub. Do mestečka, kde som ho mal však prišiel veľký franšízový Irish pub, ktorý mi vzal väčšinu zákazníkov. Vtedy som si ešte väčšmi uvedomil, že byť súčasťou franšízy je veľká devíza. Rozhodol som sa vrátiť sa na Slovensko a v tom období som akurát na internete narazil na informáciu, že McDonald’s hľadá franšízantov. Prihlásil som sa, prešli sme si spolu viacerými kolami interview, absolvoval som psychologické testy, mítingy a mnohé ďalšie potrebné kroky a keď ma „odobrili“, začal som tréning.
Vravíte, že ste chceli v prvom rade franšízu, tých je však viac. Prečo zrovna McDonald’s?
McDonald’s mám ako značku veľmi rád, a to už od detstva. Živo si spomínam na to, keď v Nitre – odkiaľ pochádzam – otvorili prvý Mekáč. Bol to pre mňa zážitok a dostal som ho vždy za odmenu, napríklad za vysvedčenie. Veľmi dobre poznám aj nitrianskeho franšízanta, ktorý sa aj stal mojim mentorom. Už ako dieťaťu mi McDonald’s vždy vyčaril úsmev na tvári a tak je to dodnes, keď ho sám prevádzkujem. A samozrejme, ako som už spomínal, franšíza je ako hra s veľkými hráčmi a v gastro biznise je ekvivalent Realu Madrid práve McDonald’s.
Čo bola najväčšia zmena keď ste prišli zo Švajčiarska podnikať sem na Slovensko?
Zákerná otázka (smiech). Podnikať na Slovensku je trošku adrenalínový zážitok. V Švajčiarsku to bolo administratívne omnoho jednoduchšie a aj dane boli výrazne nižšie. Hoci je to tu ťažšie, myslím si, že keď ten biznis robíte srdcom a finančné veci neriešite každý deň, tak tie výsledky prídu. Okrem toho, veľmi sa mi páči mentalita ľudí na Liptove – je tu taký „holiday feeling“, som preto veľmi rád, že som dostal práve Liptovský Mikuláš.
|
Andrej Tégel hneď po škole odišiel do zahraničia – najskôr pôsobil v Anglicku, neskôr vo Švajčiarsku, kde viedol vlastný Irish pub. Po návrate na Slovensko len ako 33-ročný prevzal vlastnú McDonald’s reštauráciu v Liptovskom Mikuláši. Miluje prácu s ľuďmi a zo svojej prevádzky plánuje spraviť najlepší Mekáč na Slovensku. V tomto roku bol zvolený do Rady European Franchise Leading Groupship, v ktorej spolu s Antonom Novotným reprezentuje slovenský McDonald’s na európskej aj svetovej úrovni. |
Obávali ste sa niečoho pri preberaní vlastnej reštaurácie?
Nebál som sa, pretože viem, že McDonald’s je silný hráč. Všetko okolo franšízy som mal poctivo naštudované a vedel som, že McDonald’s pôjde jednoducho vždy. Bál som sa trošku slovenského trhu, ak mám pravdu povedať, keďže som veľmi skoro odišiel žiť do zahraničia a nemal som tu veľa skúseností. Vedel som však, že aj s týmto mi vie spoločnosť pomôcť počas tréningu.
Spomenuli ste tréning. McDonald’s je známy tým, že jeho franšízanti si musia prejsť ročným tréningom a v rámci neho všetkými pozíciami. Aké to bolo?
Náročné, nebudem klamať. Prešiel som si od pozícií v kuchyni či na kase, cez „crew“ trénera, asistenta, manažéra prevádzky až po vedúceho reštaurácie. Jednoducho všetko. Hlavne na začiatku to bolo veľmi fyzicky náročné, keď som chodil domov s boľavými nohami po 12-hodinovej šichte. Nebol som už na to zvyknutý, keďže som si predtým viedol vlastný pub. Boli aj chvíle, keď som si myslel, že to zavesím na klinec, ale teraz som veľmi rád, že som to nespravil. Ľudia okolo mňa ma podporili – zamestnanci na jednotlivých prevádzkach, kde som tréning absolvoval - ľudia z McDonaldu, všetci. Som im za to vďační. Veľmi si vážim aj franšízantov, u ktorých som bol. Boli úžasne trpezliví a všetko mi vysvetľovali, hoci to boli veci, ktoré sa ľudia bežne učia roky a ja som to musel zvládnuť za 10 mesiacov.
Čo bolo pre vás počas tréningu najnáročnejšie a čo vás naopak najviac bavilo?
Najťažšie bolo pre mňa riadenie ľudí. Nieže by som s ním nemal skúsenosti, mal som, no mentalita vo Švajčiarsku a tu na Slovensku je iná. Musel som sa naučiť, ako so zamestnancami vychádzať, ako ich motivovať a pracovať s nimi.
Na druhej strane práve ľudia boli aj to, čo ma bavilo najviac. V každej z troch prevádzok, kde som absolvoval časť tréningu, boli skvelí ľudia, veľa sme si pomáhali, zabávali sa spolu. Veľmi dobré vzťahy mám aj s ostatnými franšízantami, s ktorými sme absolvovali tréning v rovnakom čase, no aj so skúsenejšími franšízantami. Takže keď teraz prídem niekde na Slovensku do McDonald's, skoro vždy tam niekoho poznám a cítim sa ako člen jednej veľkej rodiny. Aj keď viem, že to znie ako klišé. (smiech)
Vraveli ste, že najnáročnejšie bolo pre vás riadenie ľudí. Pomohol vám s tým tréning?
Určite, McDonald’s má tieto tréningy naozaj prepracované. Aj čo sa týka manažérskych „skills“ vrátane riadenia a motivácie ľudí. Ale nielen s tým. Mal som podporu môjho tréningového konzultanta, biznis konzultanta, franšízového riaditeľa a dokonca samotného generálneho riaditeľa McDonald's pre Českú republiku a Slovensko Tomasza Rogacza. Takže kedykoľvek som mal alebo mám problém, môžem im zavolať.
Reštauráciu ste prevzali v čase pandémie, asi najnáročnejšom období pre gastro. Ako sa vás táto situácia dotkla?
Toto je výborná story. (smiech) Preberanie mojej reštaurácie totiž bolo kvôli pandémie bezo mňa. Svoj McDonald’s som mal slávnostne prebrať 1. novembra 2020, no 30. októbra som zistil, že som pozitívny. Veľmi ma to mrzelo, keďže som sa tešil, ale nedalo sa nič robiť. Ďalšie dni som musel stráviť v karanténe.
Čo sa týka biznisovej stránky, tržby nám, samozrejme, klesli. Ale na rozdiel od mnohých iných gastro prevádzok zákazníkov stále máme, takže ja som v podstate spokojný. Posledný mesiac dva som oželel nejaký zisk, ale nemusel som tým pádom prepúšťať ľudí, ani skracovať úväzky. Momentálne máme 35 plných úväzkov a 25 brigádnikov a tí sú pre mňa priorita, cítim voči nim zodpovednosť. Takže áno, je to teraz náročnejšie, ale myslím, že to zvládame vcelku dobre, stále sme v plusových číslach.
Ako často ste u seba v reštaurácii?
Som workoholik – ako mi už aj povedalo veľa ľudí – a okrem 10-dňovej karantény na začiatku a 3-dňových vianočných sviatkov, ktoré som strávil s rodičmi v Nitre, som bol v práci každý deň. Nie že by to bolo nutné, alebo preto, že by som chcel kontrolovať ľudí – to nie. Mňa tá práca jednoducho baví. Keď máme toho už veľa, po 4 hodinách idem domov, no niekedy som tam aj 12 hodín. Hlavne keď máme – ako to zvykneme u nás volať – bomby. (smiech) Som buď v kuchyni, na drive-thru, riadim smenu alebo čokoľvek iné. Moja najobľúbenejšia pozícia je dvojka, to je objednávanie. Snažím sa byť aj trošku vtipný a robiť to s miernou nadsázkou, tak, ako sa to zvykne robiť v zahraničí. Zákazníkov sa pýtam, či majú dobrý deň, pozriem sa na nich a poviem im: „Vidím, že vy by ste si dali ešte našu čučoriedkovú taštičku,“ alebo niečo podobné. Chcem, aby mali čo najlepší zákaznícky zážitok. Práve toto sa snažím zaviesť vo svojej prevádzke, familiárnejší prístup k zákazníkom.
Aké máte plány do budúcnosti?
Veľké. Momentálne sa snažím podať čo najlepší výkon a dokázať McDonald’s, že si vybrali dobre. Odkedy som prevzal prevádzku sa nám napríklad podarilo zlepšiť zákaznícke hodnotenie nášho drive-thru, čiže som veľmi rád, že práca, ktorú tu robím, prináša ovocie. Bol som tiež zvolený do Rady EFLG, teda European Franchise Leading Groupship ako zástupca dlhoročného franšízanta z Bratislavy. Spolu budeme reprezentovať slovenský McDonald’s na európskej aj svetovej úrovni, takže sa na to veľmi teším a je to pre mňa veľká výzva.
Môj hlavný plán je ale udržiavať dobrý tím v mojej reštaurácii, naďalej sa zlepšovať a stať sa najlepšou prevádzkou na Slovensku. No a dúfam aj v ďalšie McDonaldy.
Takže chcete prevziať viac reštaurácií?
Samozrejme. Toto je moja prvá reštaurácia a keď v nej budem dosahovať dobré výsledky, pevne dúfam, že budem môcť prebrať aj ďalšie reštaurácie. Robím pre to maximum.
(PR)