Každý z nás má svoj obľúbený film, ktorý pozerá počas Vianoc. Pre niekoho je to Sám doma, pre iných zase Mrázik či Popoluška. Počas tohto sviatočného obdobia si však Slováci zamilovali aj ďalší film. A ten happy end rozhodne nemá.
Film Hačikó: Príbeh psa z roku 2009 roztopil a následne rozplakal srdcia divákov. Opisuje príbeh amerického profesora v podaní Richarda Gera, ktorý denne dochádza do práce vlakom. Jedného dňa si adoptuje opustené šteňa, ktorému dá meno Hači.
Pes svojho pána verne denne sprevádza na stanicu a večer ho vždy chodí čakať. Jedného dňa však Parker zomrie, no Hači ho aj napriek tomu chodí denne čakať na stanicu. To sa dialo deväť rokov, až kým sám Hači nezomrel.
Podľa skutočného príbehu
Napriek tomu, že film, nakrútený podľa skutočného príbehu divákov dojal už niekoľkokrát predtým, mnohí si ho napriek tomu pozrú zas. Málokto však vie, ako vlastne v skutočnosti jeho pravý majiteľ vyzeral a takisto aj ako vyzeral hrdina, ktorý aj po smrti ostal verný svojmu pánovi.
Najvernejší pes Hačikó (Hachikō) a jeho majiteľ profesor Hidesaburó Ueno: V galérii prinášame fotografie skutočného majiteľa a jeho verného psa:
Skutočnou postavou, ktorou sa film inšpiroval, bol v roku 1924 Hidesaburó Ueno, japonský vedec, ktorý sa venoval inžinierstvu v oblasti poľnohospodárstva. Na fakulte poľnohospodárstva, Tokijskej univerzity (tej istej, kde študoval) pôsobil najskôr ako asistent profesora a neskôr už ako profesor.
Vedel si, že...
Hačiho hrali vo filme až tri psy plemena Akita inu (Leyla, Chico a Forrest), pretože cvičitelia sa báli straty nad ich kontrolou v jednotlivých scénach. Po skončení natáčania bol Chico adoptovaný trénerom, ktorého tím psy trénoval.
Slávu verného psa rozpútal študent
Hidesaburo Ueno sa z práce vracal každý deň v rovnaký čas a jeho pes ho rovnako tak každý deň verne čakal na nástupišti vlakovej stanice Shibuya. V máji 1925 sa však z práce nevrátil, priamo uprostred prednášky nečakane zomrel v dôsledku krvácania do mozgu.
A napriek tomu, že Hačikóa Ueno navždy opustil, aj po jeho smrti pravidelne chodieval na stanicu a svojho pána čakal, kým sa nevráti z práce. Hačikó čakal na svojho pána celkovo po dobu neuveriteľných 11 rokov.
Hovorí sa dokonca, že deň predtým, ako profesor zomrel, bol pes nepokojný a všemožne sa snažil zabrániť mu, aby šiel do práce. Hačikóa si vzali profesorovi príbuzní, po neustálych útekoch si ho však nakoniec osvojil profesorov záhradník, ktorý ho poznal odmalička.
Zlatá Akita sa ale na stanicu vracať neprestala a každý deň čakala, že z vlaku o štvrtej vystúpi pán Ueno. Enormný záujem verejnosti sa spustil po tom, ako bývalý študent profesora Uena uverejnil niekoľko článkov o Hačikóovej pozoruhodnej lojalite
Vedel si, že...
V deň, keď Hačikó zomrel, bol v celom Japonsku vyhlásený štátny smútok.
V roku 1932 bol jeden z nich publikovaný v novinách Asahi Šinbun, na čo spustil celonárodný záujem o zvieracieho hrdinu. Mnohí neváhali cestovať cez celú krajinu, aby videli oddanosť štvornohého miláčika na vlastné oči.
Symbol oddanosti a priateľstva
Hačikó zomrel 8. marca 1935, kedy bolo jeho telo bolo nájdené na Tokijskej ulici. Jeho pozostatky však ostali zachované. Zreparované boli nakoniec vystavené v japonskom Národnom vedeckom múzeu v Tokiu, uvádza Telegraph.
Bronzová socha Hačikóa stojí do dnešného dňa na vlakovej stanici Shibuya v Tokiu, kde Hačikó verne čakal na svojho pána, každý deň až do osudného okamihu.
Jeho vernosť pamiatke pána dojíma dodnes nielen obyvateľov Japonska, ktorí ho považujú za exemplárny príklad oddanosti, ale aj celý svet. Takže ak sa aj tieto sviatky chystáš pozrieť tento film, dopredu sa zásob servítkami. Budeš ich určite potrebovať.
