Štúdiu, ktorá sa zamerala na súvislosť medzi zmenami klímy a záplavami zverejnila klimatologická skupina Worl Weather Attribution a Európska klimatická nadácia (ECF).
Výsledky podľa ECF podporujú závery rozsiahlej správy, ktorú tento mesiac zverejnil Medzinárodný panel pre zmenu klímy pôsobiaci v OSN. Ten konštatoval, že teraz sú konečne sú k dispozícii nesporné dôkazy o tom, že ľudia otepľujú klímu planéty a že takto spôsobené zmeny sú hlavným hnacím mechanizmom zmien v poveternostných extrémoch. Nová správa ukazuje, že tým, ako sa zvyšujú teploty, bude západná a stredná Európa vystavené stále väčšiemu množstvu extrémnych zrážok a záplav.
Kruté počasie zasiahlo časť západnej Európy aj toto leto. V okolí riek Ahr a Erft spadlo za deň viac ako 90 milimetrov zrážok, čo bolo omnoho viac než pri predchádzajúcich rekordoch. Pri následných povodniach zahynulo v Nemecku a Belgicku najmenej 220 ľudí.
„Udalosti roku 2021 znovu ukazujú, že extrémy, ktoré prekonávajú doposiaľ pozorované rekordy, posilňované zmenami klímy, môžu udrieť kdekoľvek a spôsobiť obrovské škody a obete. Miestne a národné úrady v západnej Európe si musia byť vedomé zvýšených rizík plynúcich z extrémnych zrážok, aby sa lepšie pripravili na potenciálne budúce udalosti,“ povefal k tomu šéf klimatického úradu Frank Kreienkamp.
Vedci analyzovali záznamy o počasí a počítačové simulácie, aby spočítali vplyv klimatických zmien na intenzívne dažďové zrážky, ktoré spôsobili záplavy. Vedci porovnali s minulosťou dnešnú klímu, aby globálne otepľovanie oproti koncu 19.storočia zvýšilo priemernú teplotu o 1,2 stupňov Celzia.
Štúdia sa zamerala na extrémne dažde, ktoré vyvolali povodne v dvoch obzvlásť silne zasiahnutých oblastiach v Nemecku, kde v priemere spadlo za deň 93 milimetrov zrážok za deň, a v Belgicku, kde v regióne okolo rieky Mása napršalo 106 milimetrov vody za dva dni. Autori pritom analyzovali skôr intenzitu zrážok než hladiny riek, čiastočne i preto, že veľká voda niektoré stanice zničila.
Kdekoľvek v západnej Európe
Experti odhalili v týchto lokálnych zrážkových vzorcoch veľkú mieru premenlivosti medzi jednotlivými rokmi. Aby vyhodnotili vplyv klimatických zmien, pozreli sa na údaje zo širšieho regiónu.
Analyzovali pravdepodobnosť, že by sa extrémne zrážky mohli objaviť kdekoľvek v regióne západnej Európy, vrátane východného Francúzska, západného Nemecka, východného Belgicka, Holandska, Luxemburska a severného Švajčiarska, a ako to ovplyvňuje stúpanie globálnej teploty. Pri tomto širšom regióne vedci zistili, že zmeny klímy spôsobené človekom zvýšili o tri až 19 percent množstvo dažďových zrážok, ktoré spadli za jeden deň. Klimatické zmeny taktiež zvýšili na 1,2 násobok až deväťnásobok pravdepodobnosť, že nastanú udalosti s prudkými zrážkami podobné tým, ktoré spôsobili nedávne záplavy.
Podobné udalosti môžeme pri súčasnom podnebí očakávať v akejkoľvek oblasti západnej Európy zhruba raz za sto rokov. S tým, ako bude pribúdať množstvo skleníkových plynov a teploty budú rásť, budú takéto výdatné dažde častejšie. Na štúdii sa podieľalo 39 vedcov z Belgicka, Nemecka, Luxemburska, Holandska a Spojených štátov amerických.
IDNES.cz patrí do vydavateľstvo Mafra, ktoré vlastní aj Brainee.sk
