• Niektoré známe tipy na spánok môžu nespavosť zhoršiť.
• Viac času v posteli sa nerovná viac spánku.
• Úplný zákaz mobilu alebo kávy nemusí pomôcť.
• Obsedantná snaha „spať dokonale“ vedie k väčšej úzkosti.

Všetci vieme, aký rozdiel spraví poriadny spánok, od lepšej nálady až po zdravšie srdce. Preto sa čoraz viac hovorí o „spánkovej hygiene“ a zaručených trikoch, ako spať lepšie. Lenže nie všetky z týchto rád fungujú pre ľudí s nespavosťou. Niektoré z nich môžu byť dokonca kontraproduktívne, píše portál The Conversation.

Tajná zbraň proti nespavosti. Vedci v tom majú jasno, odporúčajú toto efektívne cvičenie

Viac času v posteli nie je riešenie

Keď sa nedarí zaspať, veľa ľudí skúsi ísť skôr do postele alebo v nej zostať dlhšie. Podľa expertky Kirsty Vant z Royal Holloway University of London je to chyba: „Čím viac času strávite v posteli bdením, tým viac sa oslabuje spojenie postele so spánkom a posilňuje sa spojenie s frustráciou.“

Riešenie? Choď spať neskôr, no vstávaj vždy v rovnaký čas. Tak posilníš „spánkový tlak“, a teda prirodzenú potrebu tela zaspať.

Úplný zákaz obrazoviek môže uškodiť

Modré svetlo zo zariadení síce tlmí melatonín, ale ľudia s nespavosťou často chytia mobil až vtedy, keď aj tak nedokážu zaspať. Ticho a tma môžu niekedy len podporiť úzkosť.

„Pokojný podcast alebo nenáročný dokument môže byť presne tá správna rozptýlenosť, ktorá pomôže uvoľniť sa,“ hovorí Vant.

Mobil v posteli nemusí byť zlý

Pixabay

Káva nemusí byť nepriateľ

Kofeín blokuje látku, ktorá vyvoláva ospalosť, to je fakt. Ale každý ho spracúva inak. Niekomu môže ranná káva dokonca pomôcť naštartovať deň a udržať zdravý rytmus spánku a bdenia. Dôležité je skôr vyhnúť sa káve neskoro poobede a večer.

Posadnutosť „dokonalým spánkom“

Trh so spánkovými doplnkami a gadgetmi má hodnotu viac než 430 miliárd eur. No prehnaná snaha sledovať spánok a optimalizovať ho vedie k takzvanej orthosomnii - úzkosti zo samotného spánku. „Najlepšie, čo môžeš urobiť, je trochu sa uvoľniť a prestať spánok nasilu kontrolovať,“ radí expertka.

Bizarný trend. Dospelí siahajú po cumlíkoch, aby si navodili pokoj v hektickej práci a každodennom strese

Očakávať vždy rovnaký spánok je nereálne

Život nie je vždy rovnaký - stres, zdravie, vek či dokonca rodičovské povinnosti ovplyvňujú spánok. Preto je normálne, že niekedy spíš horšie.

„Tvrdiť niekomu s nespavosťou, aby sa ‚proste vypol‘, je ako povedať niekomu s poruchou príjmu potravy, aby ‚jedol zdravo‘,“ vysvetľuje Vant.

Čo naozaj funguje?

Ak ťa trápi dlhodobá nespavosť, spánková hygiena sama o sebe nestačí. Oveľa účinnejšia je kognitívno-behaviorálna terapia pre nespavosť (CBT-I) - psychologická metóda, ktorá má najlepšie výsledky.

Spánok

Pexels

Novinkou sú aj lieky blokujúce systém bdelosti v mozgu (takzvané antagonisty orexínu). Dobrá správa? Nespavosť je liečiteľná a nie je to tvoja chyba.

• 98,5 percent tela tvoria kyslík, uhlík, vodík, dusík, vápnik a fosfor.
• Zvyšok sú minerály ako železo, zinok, meď či selén, ktoré sú kľúčové aj v malých dávkach.
• Nedostatok aj nadbytok prvkov dokáže spôsobiť vážne problémy.
• Periodická tabuľka nie je nuda, ale doslova mapa tvojho tela.

Autor textu Dan Baumgardt pre portál The Conversation spomína, ako dlho nechápal, prečo je pre medikov povinná chémia. Odpoveď prišla, keď sa zahľadel na periodickú tabuľku, pretože práve v nej sa nachádza každý atóm v našom tele.

Ivo cez Vedecké okienko popularizuje chémiu: Môj najvirálnejší post bol pokus s falošnou krvou. Fascinuje ma slonia zubná pasta

Najviac nás tvorí kyslík (65 percent), potom uhlík (18 percent), vodík (10 percent), dusík (3 percentá), vápnik (1,5 percenta) a fosfor (niečo cez 1 percento). Bez nich by sme vôbec neexistovali. Ale rozhodujúci je aj ten posledný „percentíčkový zvyšok“.

Minerály, ktoré ťa držia pokope

Vápnik je must-have pre kosti, zuby a svaly. Najviac ho nájdeš v mliečnych výrobkoch, orieškoch a zelenej zelenine. Chýba? Objavia sa kŕče, necitlivosť či dokonca záchvaty. Prebytok? Obličkové kamene alebo srdcové arytmie.

Fosfor je základ DNA a ATP (adenozíntrifosfát čoby univerzálna energetická mena bunky, ktorá poskytuje energiu pre prakticky všetky biologické procesy vrátane svalovej kontrakcie, prenosu nervových impulzov a chemickej syntézy). Je ho dosť v mäse, rybách, obilninách či orieškoch, dokonca aj v kolových nápojoch.

Ľudské telo

Dreamstime

Horčík funguje podobne ako vápnik, a teda podporuje nervy, svaly aj kosti. Nájdeš ho v strukovinách či celozrnných potravinách. Suplementy sú často zbytočné, no pozor, prehnaná dávka vie rozhádzať tvoje srdce.

Sodík, draslík a chlór sú trio, ktoré riadi elektrickú aktivitu buniek a rovnováhu tekutín. Trochu soli potrebujeme všetci, ale nadbytok prináša vysoký tlak a problémy so srdcom. Zatiaľ čo banány či zemiaky sú fajn zdroj draslíka, dávaj si pozor na množstvo. Koniec koncov, injekcia draslíka vo veľkej dávke je dokonca súčasťou protokolu smrtiacej injekcie v USA.

Síra síce smrdí ako pokazené vajce, no bez nej by si nerástol. Máš ju v cibuli, cesnaku či kapuste.

Stopové prvky: malé dávky, veľký efekt

Sem patria hrdinovia ako železo, ktoré prenáša kyslík v krvi. Jeho nedostatok prináša únavu, závraty a slabosť. Potom zinok, ktorý podporuje imunitu a hojenie, jód pre hormóny štítnej žľazy, či selén z para orechov, ktorý funguje ako antioxidant a chráni plodnosť.

V škole sme sa ju drvili, ale čo sme si reálne z chémie zapamätali? Tento kvíz o periodickej tabuľke odhalí vaše vedomosti

Sú tu aj menší hráči - mangán pre kosti a metabolizmus, chróm pre správnu reakciu na inzulín či meď, ktorá pomáha s krvou a nervami. A áno, v tele vieš nájsť aj stopy zlata, olova či arzénu. Tie už ale rozhodne nie sú žiadne vitamíny: olovo poškodzuje nervy, arzén doslova trávi bunky.

Periodická tabuľka nie je len nuda z učebnice, ale tvoje zrkadlo. Ukazuje, že rovnaké prvky, ktoré študenti preklínajú pri písomkách z chémie, sú základom tvojho tela - a dávka rozhoduje, či ti zachránia život alebo ho skrátia. Ako dodáva Baumgardt: „Periodická tabuľka nie je len mriežka písmen a čísel. Je to mapa teba.“

• Muži, ktorí majú na Tinderi najviac sexu, majú bližšie psychopatii.
• Ženy zase hlásia väčšiu spokojnosť so svojimi rozhodnutiami.
• Viac ako 30 percent účastníkov išlo aspoň raz na Tinder rande.
• Štúdia bola prekvapivo pestrá: účastníci mali od 16 do 70 rokov.

Výskumníci Lennart Freyth a Peter K. Jonason skúmali, kto má na zoznamkách najväčší úspech. Do prieskumu zapojili takmer 500 nemecky hovoriacich ľudí vo veku od 16 do 70 rokov. Účastníci vyplnili dotazníky o svojich skúsenostiach s Tinderom, sexuálnom správaní aj osobnostných črtách, píše Futurism.

Láska z internetu má trhliny. Výskum ukázal, že páry zoznamujúce sa online sú v manželstve menej spokojné

Dark Triad a Tinder úspechy

Výskumníci merali takzvané Dark Triad vlastnosti: narcizmus (prílišná sebaláska), machiavelizmus (manipulatívnosť) a psychopatiu (nízka empatia, impulzívnosť, občas aj agresivita).

A výsledky? Muži, ktorí priznali, že mali sex s matchmi z appky, mali vyššie skóre práve v psychopatii. Tento trend sa neobjavil ani u mužov bez sexuálnych skúseností z Tinderu, ani u žien.

Aplikácia Tinder

Reuters/Akhtar Soomro

Čo hovoria ženy

Ženy, ktoré uviedli, že mali sex s niekým z aplikácie, hodnotili svoje rozhodnutia pozitívnejšie než tie, ktoré to neurobili. Podľa Freytha to môže súvisieť s takzvaným efektom utopených nákladov - keď už žena investovala čas do písania a dohodla si rande, na mieste bola ochotnejšia „ísť ďalej“.

Ako povedal pre PsyPost: „Zistili sme, že ženy na rande akoby znížili svoje štandardy. Berieme to ako sunk cost efekt - po investovanom čase bolo rozhodnutie pokračovať už prijaté.“

Nápadník z Tinderu mi chcel na prvom rande predať poistenie. Slováci sa s nami podelili o redflagy, na ktoré si dávaj pozor

Koľko ľudí reálne randí?

Približne 31 percent účastníkov priznalo, že boli na Tinder rande. Zo všetkých, ktorí mali sex s niekým, koho spoznali cez aplikáciu, tvorili dve tretiny muži. Autori upozorňujú, že výsledky sú sebahlásené, teda môžu byť skreslené hanbou alebo naopak chvastúnstvom.

Napriek tomu považujú vzorku za výnimočnú. Priemerný vek bol totiž okolo 40 rokov, čo je výrazne viac než v bežných štúdiách o zoznamkách. Ako by podobný výskum dopadol v Latinskej Amerike, USA či Ázii, zatiaľ ostáva otvorené. Jedno je však jasné už teraz  -Tinder odhaľuje, že naša psychológia je rovnako dôležitá ako náš profilový obrázok. A niekedy možno ešte viac.

• Satelity ukázali, že ročné obdobia nie sú všade na Zemi v rovnakom rytme.
• Najväčšie „hotspoty“ sa nachádzajú v stredomorských oblastiach a tropických horách.
• Asynchrónne sezóny môžu meniť evolúciu a podporovať vznik nových druhov.
• Dôsledky vidíme aj v poľnohospodárstve, napríklad pri zbere kávy v Kolumbii.

Ročné obdobia udávajú tempo života pre rastliny, zvieratá aj nás. Načasovanie týchto cyklov, známe ako fenológia, ľudia pozorujú už stáročia. Dnes to robíme oveľa sofistikovanejšie - zo satelitov, vysvetľuje pre portál The Conversation ekológ Drew Terasaki Hart z Organizácie vedeckého a priemyselného výskumu Commonwealthu.

Vedci zadefinovali dve nové ročné obdobia. K jari, letu, jeseni a zime sa pridali ďalšie, ktoré prepíšu budúcnosť ľudstva

No doterajšie metódy predpokladali jednoduchý model, kde má každý región jasne určenú jar, leto, jeseň a zimu. To síce funguje pre Európu alebo Severnú Ameriku, kde zima oddeľuje sezóny ako hrubá čiara, ale v trópoch či suchých oblastiach je to inak. Tam rastliny rastú v menších vlnách počas roka a cykly sú ťažšie uchopiteľné.

Keď sú susedia v inom čase

Nová analýza dvadsaťročných satelitných dát ukázala prekvapivé vzorce. V stredomorských regiónoch od Kalifornie cez Čile až po samotné Stredomorie rastú lesy iným tempom než okolité ekosystémy a celé to pripomína sezónny „dvojvrchol“.

Tento nesúlad sa objavuje aj medzi veľmi blízkymi miestami. Phoenix a Tucson, vzdialené len 160 kilometrov, majú úplne odlišné zrážkové režimy a tým pádom aj načasovanie rastu rastlín. Podobné vzorce sa ukázali v tropických horách, kde vietor a oblaky formujú malé, ale zásadné rozdiely v lokálnej klíme.

Evolúcia na steroidoch

Tento chaos nie je len zaujímavá mapa pre geekov. Znamená to, že v niektorých oblastiach majú rastliny a zvieratá úplne iné sezónne rytmy než ich susedia. Keď populácie kvitnú, migrujú alebo sa rozmnožujú v rozdielnom čase, menej sa medzi sebou krížia.

To vedie k genetickému oddeľovaniu a časom až k vzniku nových druhov. Ak sa to deje opakovane, z týchto „horúcich miest“ sa stávajú epicentrá biodiverzity.

Od kávy po klimatickú krízu

Satelitná mapa predpovedala dokonca aj rozdiely v poľnohospodárstve. V Kolumbii sa farmy vzdialené len deň cesty môžu nachádzať v úplne odlišných cykloch úrody kávy, akoby boli na opačných stranách planéty.

Miesto, kde je v zime aj -50 stupňov a vzduch môže byť smrteľný. Vitaj v Noriľsku, najdepresívnejšom meste sveta

Podľa ekológa Harta ide o viac než len vedeckú kuriozitu. Pochopenie týchto vzorcov je kľúčové pre poľnohospodárstvo, ochranu prírody, ale aj pre to, ako klimatická zmena zasiahne naše ekosystémy. Planéta teda nehrá na štyri jasné ročné obdobia, ktoré poznáme z učebníc. Je to remix s nekonečne veľa variáciami a my ich ešte len začíname pomaly chápať.

Boli časy, keď na Zemi vedľa seba žilo viacero druhov rodu homo. Tak, ako dnes žije pri sebe viacero druhov mačkovitých šeliem alebo medveďov. Slovami známeho historika Yuvala Noaha Harariho „sme si titul človek privlastnili“.

Možno objavia aj ďalších

Zamyslel si sa niekedy nad tým, koľko rôznych druhov ľudí existovalo? Je to veľká nezodpovedaná otázka, antropológovia sa ešte musia zhodnúť na odpovedi.

O neandertálcoch, človeku vzpriamenom či denisovanoch si určite počul. Ktovie, koľkí naši ďalší súrodenci čakajú na objavenie niekde v útrobách jaskýň alebo hlboko v zamrznutom permafroste niekde na Sibíri. My ti dnes predstavíme päť menej známych homo. Niektoré z týchto druhov boli veľké, iné trpasličie, niektoré boli lovcami, iné zberačmi.

1. Homo rudolfensis (Človek od jazera Rudolf)

Názov druhu je odvodený zo staršieho názvu náleziska na brehu Rudolfovho jazera (dnes nazývaného jazero Turkana) v Keni. Homo rudolfensis je dokonalým príkladom úskalí opisu druhu. K dispozícii sú totiž obmedzené fosílne dôkazy. Bol uznaný na základe jedného exempláru lebky, ktorá pochádza z obobia spred 2,4 až 1,9 miliónov rokov.

Pôvodne túto lebku pripisovali početnejšiemu druhu Homo habilis (človek zručný), ktorý bol jeho súčasníkom.

Rudolfensis meral viac ako 135 centimetrov, vážil okolo 30 kilogramov a objem jeho mozgovne dosahoval asi 550 kubických centimetrov (niekedy je uvádzané i 700). Homo habilis mal v lebke menší priestor na mozog. Človek od jazera Rudolf má tiež väčšie zuby a menší nadočnicový oblúk ako ostatné lebky človeka zručného.

2. Homo antecessor (Človek predchodca)

Homo antecessor žil v rokoch 1,2 mil. – 700-tis. pred naším letopočtom. Bol jedným z prvých homidov v Európe.

Najviac nálezov predchodcu (jednej kostrovej skameneliny) sa našlo v Španielsku v jaskyni Gran Dolina v masívnom archeologickom nálezisku v regióne Atapuerca. Ďalšie nálezy – zuby a nástroje pochádzajú z Anglicka.

Zaradenie Človeka predchodcu je však predmetom sporov. O tomto druhu sa často uvádza, že je kombináciou moderných a „primitívnych čŕt" – niektoré jeho črty sú podobné rysom neandertálcov, iné denisovanom, zatiaľ čo ďalšie sa skôr podobajú na Homo sapiens.

Nedávna štúdia starovekých proteínov extrahovaných zo zubnej skloviny jednej z fosílií Atapuerca potvrdila, že Homo antecessor je veľmi úzko spätá „sesterská línia“ s modernými ľuďmi, neandertálcami a denisovanmi. Všetky tieto populácie majú spoločného predka. 

3. Homo floresiensis (človek floreský)

Homo floresiensis (človek floreský)

Wikimedia/cicero Moraes Et Alii/

Pre milovníkov Pána prsteňov a Hobita je tu dobrá správa! Hobiti naozaj existovali. Človek floreský je totiž často populárne nazývaný hobit, pretože bol malého vzrastu. S ohľadom na dobu, z ktorej nálezy pochádzajú, by bol súčasníkom Homo sapiens.

Žil na izolovanom indonézskom ostrove Flores pred 18-tisíc rokmi. Jeho čiastočne fosilizovanú kostru a jednu kompletnú čeľusť objavili v roku 2003 v usadeninách jaskyne. O pár rokov neskôr archeológovia odkryli pozostatky ďalších 14 jedincov.

​Títo „trpaslíci“, ktorí dobre ovládali kopie, dosahovali výšku iba jeden meter a vážili 25 kilogramov.

Objavovanie vesmíru prináša aj riziko smrti. Vedci vypočítali, aká je šanca, že ťa zabije vesmírny odpad

Najprv sa vedci domnievali, že jeho priamym predchodcom bol Človek zručný (Homo habilis) a jeho malý vzrast pripisovali ostrovnému nanizmu, ktorý spôsobuje, že telá veľkých druhov živočíchov sa v prostredí s obmedzenými potravinovými zdrojmi po niekoľkých generáciách zmenšia.

Aj pri hobitovi sa vedci stále nevedia dohodnúť, či ide o nový samostatný ľudský druh. Jedna z téz hovorí, že ide o jedinca druhu Homo sapiens trpiaceho vrodenými vývojovými chorobami, ako Laronov syndróm alebo endemický kreténizmus. Viaceré štúdie naznačujú, že by malo ísť o samostatný druh. Floreský človek však stále ostáva pre svet záhadou.

4. Homo luzonensis

Na filipínskom ostrove Luzon totiž vedci objavili pozostatky neznámeho druhu, ktorého podľa miesta nálezu pomenovali homo luzonensis.

Wikimedia/ervin Malicdem/

Rodina homo sa nedávno rozrástla o nový ľudský druh. Na filipínskom ostrove Luzon totiž vedci objavili pozostatky neznámeho druhu, ktorého podľa miesta nálezu pomenovali homo luzonensis. V jaskyni Callao objavili sedem zubov, dve kosti z ruky, tri z nohy a časť stehennej kosti. Patrili dvom dospelým jedincom a jednému dieťaťu.

V roku 2019 antropológovia dospeli k záveru, že tieto kosti sa dostatočne líšia od druhov, ako sú Homo erectus a Homo floresiensis na to, aby o nich mohli hovoriť ako o novom druhu. Obzvlášť zaujímavé sú kosti prstov luzonensis. Sú mierne zakrivené, čo je znak, ktorý zdieľajú živé druhy primátov žijúcich v stromoch. To naznačuje, že pre Homi luzonensis mohol byť život na stromoch súčasťou ich životného štýlu.

5. Homo longi (Dračí muž)

Homo longi (Dračí muž)

Chuang Zhao/

​Naposledy nájdený možný druh homo pochádza z Číny. Detaily o tomto druhu prezradila trojica nových vedeckých štúdií tento rok v júni. Síce lebka Homo longi bola nájdená už pred desiatkami rokov, vedcom bola poskytnutá na analýzu len nedávno.

Moderná história lebky vystrihnutá ako z filmu o Indianovi Jonesovi. Nájsť ju mal v roku 1933 muž v najsevernejšej čínskej provincii, konkrétne v meste Harbin, kde pomáhal na stavbe mosta. Keď lebku našiel, rozhodol sa ju neodovzdať svojmu japonskému nadriadenému. Namiesto toho ju uložil do opustenej studne. Lebka tam zostala 85 rokov a prežila japonskú inváziu, občiansku vojnu, komunistické hnutie a kultúrnu revolúciu. Muž miesto skrytej lebky prezradil svojej rodine až na smrteľnej posteli. Jej členovia ju potom v roku 2018 odovzdali výskumníkom.

​Hlava dračieho muža je zatiaľ najväčšia nájdená z radu homo. Obsahovala veľký mozog - s dlhým, nízkym tvarom a mohutným hrebeňom obočia nad očami. To všetko sú „primitívnejšie“ vlastnosti. Jeho tvár, nos a čeľuste boli veľmi široké a mal veľké oči. Tvár bola nízka, s jemnými lícnymi kosťami a bola zastrčená späť pod mozgovú dutinu tak, ako u moderného človeka Tento nový objav je ďalšou pripomienkou náročnosti priradenia jedného exemplára novému druhu.

Vedci označili dračieho muža ako „dlho stratenú sesterskú líniu“ Homo sapiens. Výskum naznačuje, že lebka a niekoľko ďalších fosílií z Číny tvoria tretiu líniu ľudí, ktorí žili vedľa neandertálcov a Homo sapiens. Rodokmeň naznačoval, že novo popísaný Homo longi je s Homo sapiens bližšie príbuzný ako neandertálci. Inými slovami, Homo longi s nami zdieľal novšieho spoločného predka ako neandertálci.

Analýza rodokmeňa priniesla aj ďalšie prekvapivé zistenie - spoloční predkovia, ktorých ľudia zdieľajú s neandertálcami, pravdepodobne žili pred viac ako jedným miliónom rokov, čo je asi o 400-tisíc rokov skôr, ako si vedci predtým mysleli.

• Himaláje vznikajú vďaka kolízii indickej a eurázijskej tektonickej platne.
• Nové seizmické dáta naznačujú, že indická platňa sa pod povrchom láme a rozpadáva.
• Tento objav potvrdzuje len teoretické predpoklady z počítačových modelov.
• Nové poznatky môžu pomôcť lepšie predpovedať zemetrasenia.

Motory poháňajúce rast najvyšších hôr sveta do neba bežia hlboko pod vrstvou planéty. Geológovia majú určitú predstavu o mechanizmoch, ktoré fungujú, ale dôkazy zatiaľ ponechali dostatok priestoru na diskusiu o detailoch, píše portál ScienceAlert.

V kombinácii s novým pohľadom na predchádzajúci výskum priniesla nedávna analýza nových seizmických údajov zozbieraných z celého južného Tibetu prekvapivé zobrazenie síl pôsobiacich pod Himalájami. Štúdia bola prezentovaná na konferencii American Geophysical Union v roku 2023.

Malá rekordérka uchvátila svet. Štvorročná Češka siahla na Everest, prepísala tak históriu

Kolízia medzi kusmi kôry

Pri prezentácii minulý rok v decembri výskumníci z inštitúcií v Spojených štátoch a Číne opísali rozpad indickej kontinentálnej platne, ktorá sa drví pozdĺž základne eurázijskej tektonickej platne, ktorá na nej sedí.

Je to prekvapivý kompromis na dvoch modeloch, ktoré sa v súčasnosti uprednostňujú ako vysvetlenie zdvihnutia tibetskej náhornej plošiny a kolosálneho himalájskeho pohoria.

V oboch prípadoch je zodpovedná kolízia medzi kusmi kôry patriacimi Indii a Eurázii. Približne pred 60 miliónmi rokov bola indická platňa zatlačená pod svojho severného suseda, keď ju unášali prúdy roztavenej horniny v plášti. Kúsok po kúsku sa euroázijská pevnina zdvihla k oblohe na ramenách utopeného obra, čo nám prinieslo najvyššie nadmorské výšky Zeme.

India sa štiepi na dve časti

Unsplash/Joshua Olsen

Vedci pracujú s viacerými možnosťami

Štúdie hustoty plášťa a kôry naznačujú, že pomerne vznášajúca sa indická kontinentálna platňa by sa nemala tak ľahko potopiť, čo znamená, že je pravdepodobné, že ponorené časti kôry by sa mali stále drviť pod bruchom eurázijskej platne a ďalej sa ponárať do hlbín plášťa.

Ďalšou možnosťou je, že indická platňa sa zdeformuje spôsobom, ktorý spôsobí, že niektoré časti sa pokrčia a preložia a iné sa ponoria a potopia. Objavujú sa rôzne perspektívy v závislosti od toho, aké druhy dôkazov sa uprednostňujú a ako sa údaje spracúvajú.

Zatiaľ čo počítačové modely naznačovali, že hrubšie časti niektorých dosiek by sa mohli takto rozpadnúť, štúdia poskytuje prvý empirický dôkaz o tom, že k tomu došlo. Opis tímu je v súlade s geologickými modelmi založenými na limitoch pramenitej vody obohatenej héliom-3 a vzorcoch zlomenín a zemetrasení blízko povrchu.

Vzniká nový oceán. Tento kontinent sa rozdeľuje na viac kusov, mapa Zeme sa zmení

Pomoc pre budúce modely

Pod týmto všetkým sa časti starej indickej dosky zdajú byť viac-menej nedotknuté, no ďalšie sa oddeľujú asi o 100 kilometrov nižšie, čo umožňuje základni deformovať sa do roztaveného srdca planéty.

Jasný 3D popis hraníc a hraníc dosiek, keď sa navzájom brúsia, nielen uľahčuje pochopenie toho, ako náš povrch vyzeral, ale môže slúžiť ako základ pre budúce metódy predpovede zemetrasení, pripomína portál.

A to do toho celého nerátame fanúšikov hororových filmov či kníh, ktorým sa venujú počas celého roka. Niektorým sa však toto zaujatie horormi môže zdať podivné. Veď denne čítame o streľbách na školách, zneužívaní detí či vojne - zoznam skutočných hrôz je nekonečný. Prečo teda hľadať umelý strach pre zábavu, keď svet ponúka skutočný teror v takom veľkom množstve?

Nebojím sa plynovej komory, pretože ma pošle do raja: Šifru od Zodiaca rozlúštili po viac ako 50 rokoch

Kontrolovaný strach

„Ako vývojová psychologička, ktorá píše temné trilery, považujem prienik psychológie a strachu za zaujímavý. Aby som vysvetlila, čo poháňa túto fascináciu strachom, poukazujem na teóriu, že emócie sa u ľudí vyvinuli ako univerzálna skúsenosť, pretože nám pomáhajú prežiť,” hovorí Sarah Kollatová z vysokej školy Penn State.

Ako pokračuje, vytváranie strachu v inak bezpečných životoch môže byť príjemné – a je to spôsob, ako si ľudia môžu precvičiť a pripraviť sa na reálne nebezpečenstvá.

Zážitky kontrolovaného strachu – kde môžeš kliknúť na diaľkové ovládanie, zavrieť knihu alebo vyjsť zo strašidelného domu, kedykoľvek chceš – ponúkajú fyziologické vzrušenie, ktoré strach spúšťa, no bez akéhokoľvek skutočného rizika.

„Keď sa cítite v ohrození, vo vašom tele sa zdvihne adrenalín a aktivuje sa evolučná reakcia bojuj alebo uteč. Vaša srdcová frekvencia sa zvýši, dýchate hlbšie a rýchlejšie a váš krvný tlak stúpa. Vaše telo sa pripravuje brániť sa nebezpečenstvu alebo sa čo najrýchlejšie dostať preč.”

Strach nemusí byť len v tvojej hlave

Unsplash

Táto fyzická reakcia je rozhodujúca, keď čelíš skutočnej hrozbe. Keď ale zažiješ kontrolovaný strach – ako strach zo scény v seriáli o zombie – môžeš si vychutnať tento energický pocit, podobný bežeckým skokom, bez akéhokoľvek rizika. A potom, keď sa s hrozbou vysporiadaš, tvoje telo uvoľní dopamín, ktorý poskytuje pocity potešenia a úľavy.

Budovanie puta

V jednej štúdii výskumníci zistili, že ľudia, ktorí navštívili strašidelný dom ako skúsenosť s kontrolovaným strachom, vykazovali menšiu mozgovú aktivitu v reakcii na podnety a menšiu úzkosť. Toto zistenie naznačuje, že vystavenie sa hororovým filmom, strašidelným príbehom alebo napínavým videohrám nás potom môže skutočne upokojiť. 

„Podstatnou motiváciou pre človeka je pocit príslušnosti k sociálnej skupine. Ak ho ľudia nemajú, sú uviaznutí v epidémii osamelosti, ktorá necháva ľudí ohrozených psychickými a fyzickými problémami. Spoločné prežívanie zážitkov strachu posilňuje putá medzi jednotlivcami. Dobrými príkladmi sú veteráni, ktorí spolu slúžili v boji, ľudia, ktorí prežili prírodné katastrofy, a „rodiny“ vytvorené v skupinách prvých zasahujúcich,” pokračuje odborníčka.

Prejavuje sa u teba sociálna úzkosť? Tento stav môže byť prepojený s tvojimi vnútornosťami

Skúsenosti s kontrolovaným strachom umelo vytvárajú podobné príležitosti na vytváranie väzieb. Vystavenie stresu spúšťa nielen reakciu bojuj alebo uteč, ale v mnohých situáciách spúšťa aj to, čo psychológovia nazývajú systém „tend-and-befriend“ .

„Vnímaná hrozba podnecuje ľudí, aby inklinovali k potomstvu a vytvárali sociálne a emocionálne väzby na ochranu a pohodlie. Tento systém je do značnej miery regulovaný takzvaným „hormónom lásky“ oxytocínom.“

Výsledkom je, že keď prechádzaš rekreačným zážitkom strachu ako v strašidelnom dome s priateľmi alebo pri spoločnom sledovaní hororov, vytváraš emocionálne štádium, aby si sa cítil spätý s ľuďmi vedľa teba.

Milovníci hororov boli pripravení lepšie

„Skúsenosti s kontrolovaným strachom môžu byť tiež spôsobom, ako sa pripraviť na najhoršie. Spomeňte si na prvé dni pandémie COVID -19, keď filmy Nákaza a Vypuknutie  boli na streamovacích platformách trendom a ľudia na celom svete sa ukrývali doma. Sledovaním scenárov hrozieb, ktoré sa odohrávajú kontrolovaným spôsobom prostredníctvom médií, sa môžete dozvedieť o svojich obavách a emocionálne sa pripraviť na budúce hrozby.“

Strach nemusí byť len v tvojej hlave

Unsplash

Napríklad výskumníci z Aarhus University‘s Recreational Fear Lab v Dánsku v jednej štúdii preukázali, že ľudia, ktorí pravidelne sledovali hororové médiá, boli počas pandémie koronavírusu psychicky odolnejší ako tí, ktorí horory nemali radi.

Vedci naznačujú, že táto odolnosť môže byť výsledkom akéhosi tréningu, ktorým títo fanúšikovia prešli – nacvičovali si zvládanie strachu a úzkosti, ktoré vyvoláva ich preferovaná forma zábavy. V dôsledku toho boli lepšie pripravení zvládnuť skutočný strach vyvolaný pandémiou.

Prežiť a prosperovať

V prípade skúseností s kontrolovaným strachom je vystrašenie kľúčovou technikou, ktorá nám pomôže prežiť a prispôsobiť sa v desivom svete. Vyvolaním silných, pozitívnych emócií, posilnením sociálnych sietí a prípravou na tvoje najhoršie obavy budeš lepšie schopný prijať každý deň naplno.

Ženy sťahoval z kože a vyrábal z nich obleky. Na Netflix o pár dní dorazí príbeh o šialenom sériovom vrahovi Edovi Geinovi

„Takže keď sa budete nabudúce rozhodovať medzi veselou komédiou a strašidelným trilerom pre svoj filmový večer, vyberte si temnú stránku – je to dobré pre vaše zdravie,“ dodáva odborníčka na záver.

S pomocou nositeľnej elektroniky monitorovala ich rannú, popoludňajšiu a večernú fyzickú aktivitu. Vedecký kolektív z univerzity v Sydney zaujímala frekvencia, s ktorou sa účastníci a účastníčky pokusu venovali aktivite strednej až energickej intenzity. Ako jedno kolo sa pritom počítala každá taká, ktorá trvala tri minúty a viac.

Ak toto po prebudení robíš aj ty, nečuduj sa, že si vkuse unavený. Prečítaj si, čo pre lepší spánok pravidelne robia odborníci

Autorský tím štúdie však nezaujímala konkrétna povaha telesnej aktivity. Mohlo ňou byť zdvíhanie činiek v posilňovni, ale aj výživná prechádzka. „Nevylučovali sme žiadnu činnosť, ktorú sme sledovali. Mohlo to byť čokoľvek od power chôdze, teda energickej vychádzky, po chôdzi do schodov. Ale tiež beh, fyzická práca popri zamestnaní, energické upratovanie bytu,“ cituje portál SchiTechDaily Matthewa Ahmadiho, ktorý sa výskumu zúčastnil.

Inými slovami, autorský kolektív si nezužoval skúmanú aktivitu len na štruktúrované tréningy, ktoré za cvičenie považuje každý. Zohľadňoval aj energický pohyb v bežnom živote, to je ďalší prínos austrálskej práce. Tromi minútami však fyzickú činnosť podmieňovala štúdia preto, že predchádzajúce výskumy preukázali, že zdravotné prínosy pohybu sa v onom limite lámu, po troch minútach poskočia nahor.

Cvičenie

Pixabay

Pri analýze rozsiahleho dátového súboru štúdiu zaujímalo, či a ako sa budú líšiť prínosy s ohľadom na dobu aktivity a jej frekvenciu a celkovú dĺžku. Ako referenčnú hladinu použila tých, ktorí vlastne vôbec necvičili -  ktorí si dopriali iba jedno kolo takejto aktivity denne, alebo ani to nie.

Večer víťazí, frekvencia je dôležitejšia

Porovnanie pritom preukázalo, že aj keď dáta autorský tím očistil od faktorov, ako je vek, presedená doba, spotreba alkoholu alebo fajčenie, boli na tom lepšie ako referenčná hladina všetci tí, ktorí cvičili. V akúkoľvek dobu, s akoukoľvek frekvenciou, akokoľvek dlho. Telesná aktivita jednoducho pomáhala, v akejkoľvek podobe, zhŕňa magazín QZ.

Najviac benefitov si však odniesli tí, ktorí sa venovali aktivite strednej až prudkej intenzity v čase medzi šiestou hodinou a polnocou. A to hneď v niekoľkých ohľadoch. Po porovnaní s dátami národného registra zdravia štúdia zistila, že mali najnižšie riziko predčasnej smrti a smrti kvôli srdcovému ochoreniu.

Inštruktorka jogy: Svalnatí chlapi majú čo na hodine robiť, vďaka joge sa dá v pohode schudnúť

Večerná aktivita súvisela s rizikom úmrtia na akúkoľvek príčinu o 61 percent nižším ako základná hladina, popoludní sa pýšila štyridsaťpercentným rozdielom, ráno tridsaťtripercentným. Obdobne sa večerný telesný pohyb strednej až prudkej intenzity spájal s rizikom smrti kvôli srdcovej poruche nižším o 36 percent, v prípade popoludňajšieho to bolo 16 percent, pri rannom 17 percent, zhŕňa server EverydayHealth. Večerná fyzická nálož súvisela aj s nižším rizikom rozvinutia neuropatie, ochorení obličiek a retinopatie, teda ochorenia sietnice.

Večerná aktivita sa zdá byť pre ľudí s obezitou najprínosnejšia, uzatvára zistenie štúdie web HealthLine. A podčiarkuje ďalší záver, frekvencia telesnej aktivity sa z výsledkov javí byť významnejším faktorom ako celková dĺžka. Veda ponúka aj vysvetlenie, prečo by večerné načasovanie mohlo prinášať dodatočné benefity.

Pohyb a inzulín

Podľa Matthewa Kamperta, odborníka na športovú medicínu a endokrinológiu, dávajú závery austrálskej štúdie zmysel s ohľadom na predchádzajúce výskumy. Tie ukázali, že inzulínová senzitivita pozná cirkadiánne rytmy. Vo večerných hodinách je nižšia, podľa niektorých náhľadov je to nastavené preto, aby sa organizmus chránil pred hypoglykémiou, nízkou hladinou krvného cukru, počas noci, keď nejeme, vysvetľuje Kampert. Pre tých, ktorí nevedia produkovať dosť inzulínu na kompenzáciu, a medzi ne patria napríklad ľudia s obezitou, môže večerná fyzická aktivita situáciu vyrovnať.

Cvičenie

Pixabay

Inzulínovú citlivosť totiž zvyšuje, takže svalové bunky dokážu krvný cukor lepšie využívať. Pri svalovej kontrakcii okrem toho bunky zdatnejšie využívajú krvný cukor ako zdroj energie, aj keď nie je inzulínu dostatok.

Niekdajší profesionálny vzpierač, terajší tréner a odborník na športové vedy Sergij Putsov súhlasí. „Byť fyzicky aktívny počas neskoršej časti dňa je tiež spojené s lepšou metabolickou funkciou. To môže viesť k lepšej inzulínovej citlivosti, zvýšenému kalorickému výdavku a oxidácii tukov,“ popísal.

Okrem toho podotýka, že cvičenie dokáže zaručiť kvalitný spánok, pretože podporuje produkciu hormónu melatonínu. Okrem toho podporuje uvoľnenie, redukuje stres.

Kamoš sa ti zverí, že "má depku", a ty to ignoruješ? Chyba. Riaď sa týmito pokynmi, možno niekomu naozaj pomôžeš

Autorský kolektív pritom pripomína, že jeho výskum nepreukázal príčinnú súvislosť. Aj keď prínosy večerného cvičenia podčiarkuje rozsiahlosť výskumu, dĺžka, počas ktorej účastníkov a účastníčky sledoval, a jeho pozornosť k faktorom, ako je životný štýl.

Angelo Sabag z autorského tímu však predovšetkým zdôrazňuje, že zdravá je telesná aktivita kedykoľvek. Predovšetkým pre obéznych ľudí. Pustiť sa do nej je dôležitejšie ako rozjímať nad tým, či ráno, popoludní alebo večer.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Tento stav sa označuje ako letný typ sezónnej afektívnej poruchy, teda takzvaný SAD, a aj keď nie je oficiálnou diagnózou podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, odborníci ju dobre poznajú. Zatiaľ čo napríklad zimná depresia býva spájaná s nedostatkom svetla, krátkymi dňami a chladom, letná depresia má iné príčiny.

Nová aplikácia umožňuje ženám anonymne hodnotiť mužov. Je z nej obrovský hit s miliónom stiahnutí

Horúce a ostré slnko

Psychológovia a psychiatri sa zhodujú, že hlavnými spúšťačmi sú intenzívna horúčava, vysoká vlhkosť vzduchu, ostré slnko a tiež skoré svitanie, ktoré môže narúšať kvalitu spánku. Práve teplé noci bez úľavy môžu prispievať k podráždeniu a vyčerpaniu.

Niekoľko štúdií už potvrdilo, že teplo skutočne zhoršuje poruchy nálady a správania. Následne potom zvyšuje agresivitu a napätie, a tak v horúcich dňoch dokonca stúpa počet násilných trestných činov. To je rozdiel od zimnej formy, kde naopak prevažuje útlm, prejedanie a celková ľahostajnosť.

Že horúco zhoršuje psychické problémy, potvrdzujú aj dáta. Štúdia publikovaná v roku 2018 sledovala 600 miliónov príspevkov na X (vtedy ešte Twitter) a zistila, že s rastúcou teplotou klesala miera pozitívnych vyjadrení a rástla frekvencia slov spojených s depresiou.

Depresia

Brainee x Canva

Nárast hospitalizácií na psychiatrii počas letných mesiacov bol zaznamenaný v mnohých krajinách, rovnako ako vyšší počet samovrážd v období horúčav. Tieto poznatky naznačujú, že letná depresia nie je len psychologický dojem, ale reálny problém, ktorý môže mať veľmi vážne dôsledky.

Je to letná depresia?

Medzi typické príznaky patria poruchy spánku, podráždenosť, úzkosti, strata energie, pokles záujmu o bežné činnosti, zhoršená koncentrácia, pocit menejcennosti, strata chuti do jedla a znížené libido. Niektorí ľudia tiež reagujú na leto vyhýbaním sa spoločnosti alebo pocitmi, že zlyhávajú, pretože si nevedia leto užiť ako ostatní.

U citlivejších ľudí alebo tých s anamnézou depresie môže dôjsť aj k rozvoju závažného depresívneho stavu. Liečba letných depresií sa nijako zásadne nelíši od iných typov. Môže zahŕňať psychoterapiu, medikáciu alebo kombináciu oboch. U ľahších foriem môže pomôcť zmena denného režimu, zníženie tepelnej záťaže (klimatizácia, chladný priestor na spanie), obmedzenie sociálneho tlaku a dostatočný odpočinok.

Chceš piť víno každý deň a ešte aj pomôcť vede? Španielsko hľadá 10 000 dobrovoľníkov na štvorročný výskum

Hlavne je ale dôležité si pripustiť, že aj v lete, keď sa všetci radujú zo slnečných dní, môže byť človeku ťažko a že je to v poriadku. A nevyvíjať na seba zbytočný tlak, ktorý môže nepríjemné duševné stavy iba prehĺbiť. Pri sezónnej afektívnej poruche je navyše tá výhoda, že je viazaná len na určité obdobie a netrápi stále.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Stephen Hawking - génius, ktorý aj s ťažkou chorobou ovplyvnil vedu aj verejnosť.
• Autor bestsellerov o vesmíre, zrozumiteľných aj laikom.
• Tvrdil, že vesmír vznikol podľa prírodných zákonov, nie zásahom Boha.
• Podľa neho neexistuje posmrtný život, máme len tento jeden.

Stephen Hawking bol bezpochyby jedným z najväčších géniov svojej doby. Počet jeho vedeckých publikácií sa blíži k 200 a vyznačujú sa tým, že napriek tomu, že sú príkladnými vedeckými odbornými dielami, sú čiastočne aj populárno-náučné, teda zrozumiteľné i nie úplne zasvätenému čitateľovi, a aj tak nestrácajú svoju odbornosť.

Geniálna myseľ v chorom tele

Príkladom sú knihy, ako Stručná história času (A Brief History of Time), Vesmír v orechovej škrupinke (The Universe in a Nutshell) alebo Ilustrovaná teória všetkého (The Illustrated Theory of Everything), ktoré patria k najčítanejším knihám vôbec.

Dúfam, že zomrieš, povedala mu mama. Mladík bol vyše 10 rokov uzavretý vo svojom tele, nikto ale netušil, že podvedome vníma

Obrovskú popularitu však okrem vedeckých znalostí získal najmä tým, že väčšinu života trpel amyotrofickou laterálnou sklerózou, kvôli ktorej nebol schopný rozprávať ani sa hýbať. Aj napriek úmrtiu v roku 2018 sa jeho myšlienky naďalej šíria, a to nielen vo vedeckom svete, ale aj na internete.

Existuje Boh?

Ako informuje portál Joe, ako smršť sa internetom opäť raz prehnali jeho slová o existencii Boha. Vo svojej knihe The Theory of Everything: The Origin and Fate of the Universe z roku 2002 Hawking napísal: „Po stáročia sa verilo, že postihnutí ľudia ako ja žijú pod kliatbou, ktorú uvalil Boh.”

Stephen Hawking

Wikipedia/Doug Wheller

„No, myslím, že je možné, že som tam hore niekoho nahneval, ale radšej si myslím, že všetko sa dá vysvetliť aj inak, prírodnými zákonmi. Ak veríte vo vedu, tak ako ja, veríte, že existujú určité zákony, ktoré sa vždy dodržiavajú. Ak chcete, môžete povedať, že zákony sú Božím dielom, ale to je skôr definícia Boha ako dôkaz jeho existencie.“

Pokračoval: „Každý môžeme slobodne veriť, čomu chceme, a podľa môjho názoru najjednoduchším vysvetlením je, že Boh neexistuje. Nikto nestvoril vesmír a nikto neriadi náš osud. To ma vedie k hlbokému poznaniu, že pravdepodobne neexistuje nebo ani posmrtný život. Máme tento jeden život, aby sme ocenili veľkolepý dizajn vesmíru a som za to nesmierne vďačný.”

• Viac než deväť hodín spánku denne sa môže podpísať pod vyššie riziko úmrtia.
• Priveľa spánku môže byť skôr príznakom choroby než jej príčinou.
• Každý máme iné potreby, väčšine však stačí sedem až deväť hodín.
• Kvalita a pravidelnosť spánku sú dôležitejšie než jeho dĺžka.

Spánok je kľúčový pre naše zdravie, ale ani s ním sa to nesmie prehnať. Ako píše portál The Conversation, výskum ukazuje, že ľudia, ktorí spia viac než deväť hodín denne, majú až o 34 percent vyššie riziko úmrtia než tí, ktorí spia „zlatých“ sedem až osem hodín. Čo za tým stojí a prečo priveľa spánku nemusí byť len lenivá pohoda, ale varovný signál?

Podľa Sleep Health Foundation by dospelí mali spať ideálne sedem až deväť hodín denne. Niektorí ľudia prirodzene potrebujú menej, no väčšine z nás spôsobí menej ako sedem hodín problémy - únavu, podráždenosť či slabšiu koncentráciu. Dlhodobo má nedostatok spánku súvis s kardiovaskulárnymi ochoreniami, cukrovkou 2. typu, depresiou aj rakovinou.

Naši prapraprarodičia vôbec nepoznali osemhodinový spánok. V noci boli celé hodiny hore, prečo sa to zmenilo?

Mladí to majú inak

Naše potreby však spánku môžu súvisieť s vekom. Tínedžeri často chcú spať viac a môžu mať fyzickú potrebu, pričom odporúčania spánku pre tínedžerov sú o niečo vyššie ako pre dospelých, osem až desať hodín. Tínedžeri môžu tiež chodiť spať a vstávať neskôr.

Starší dospelí môžu chcieť tráviť viac času v posteli. Pokiaľ však nemajú poruchu spánku, množstvo, ktoré potrebujú na spánok, bude rovnaké ako v mladosti.

Príliš veľa spánku?

Vedci z CQUniversity Australia analyzovali 79 štúdií sledujúcich spánok a zdravie ľudí aspoň rok. Výsledok? Tí, ktorí spali menej než sedem hodín, mali o 14 percent vyššie riziko úmrtia. Ale tí, ktorí spali viac ako deväť hodín denne, dokonca až o 34 percent vyššie riziko.

Vedci varujú, že príliš veľa spánku rapídne zvyšuje riziko úmrtia

Pexels/Ron Lach

Podobná analýza z roku 2018 potvrdila, že priveľa spánku sa spája aj s problémami ako depresia, chronická bolesť či priberanie. A to rozhodne nie je dobrá správa pre milovníkov leňošenia a dlhého spánku.

Nie príčina, ale príznak

Dôležité je, že vedci nenašli priamu príčinu. Skôr to vyzerá tak, že dlhý spánok môže byť prejavom už existujúcich zdravotných problémov, ako sú chronické choroby, vedľajšie účinky liekov či zlá kvalita spánku. Inak povedané, viac spíme preto, že niečo nie je v poriadku, a nie naopak.

Potrebujú ženy skutočne viac spánku než muži? Veda pozná odpoveď, no nebude sa ti páčiť

Najlepšie, čo môžeš urobiť, je držať sa zdravého režimu, a teda pravidelne spať sedem až deväť hodín, vyhýbať sa obrazovkám pred spaním a cez deň sa viac hýbať a byť na svetle. Ak na sebe spozoruješ, že spíš podozrivo veľa alebo sa stále cítiš unavený, radšej sa poraď s lekárom.

• Ľudské mäso síce obsahuje energiu, no prináša extrémne riziko chorôb.
• Matematický model ukázal, že kanibalizmus vedie ku kolapsu komunity.
• Najväčším problémom sú infekcie šíriace sa medzi ľuďmi.

Ľudia robili počas histórie množstvo vecí, ktoré dnes považujeme za nepredstaviteľné. Medzi nimi vyčnieva kanibalizmus. Objavoval sa v časoch hladomorov, vo vojnových katastrofách aj ako súčasť niektorých rituálov. Napriek tomu sa nikdy nestal bežným spôsobom života, píše portál ScienceAlert.

Maďarsko šokoval prípad kanibala. Nemocničný pracovník mal ľudské pozostatky zbierať aj zo Slovenska

Vedcov dlho zaujímalo, prečo sa k nemu ľudia opakovane vracali, no zároveň od neho zakaždým upustili. Na túto otázku sa teraz pozreli matematici a evoluční biológovia z Karlovej univerzity v Prahe a Univerzity vo Vroclave v Poľsku.

Ich štúdia, publikovaná už v úvodnej tretine výskumu v prestížnom magazíne PNAS, sa nesústredila na morálku ani psychológiu, ale na čistú matematiku. Vedci vytvorili model, ktorý porovnával energetické výhody kanibalizmu s rizikami, ktoré prináša.

Ľudské mäso nie je „výhodnejšie“ než iné

Z biologického pohľadu je ľudské mäso jednoducho ďalším zdrojom energie. V extrémnych situáciách môže človeku dočasne pomôcť prežiť podobne ako akékoľvek iné mäso.

Kostra

Unsplash/Fred Pixlab

Výskumníci však upozorňujú, že takáto výhoda platí len za veľmi špecifických podmienok. Podľa modelu by muselo ísť o situáciu, keď je iné jedlo prakticky nedostupné, konzumovaný človek je už mŕtvy, mäso je tepelne upravené a nejde o človeka, ktorý sám jedol ľudí. Len čo sa tieto podmienky prestanú napĺňať, výhody miznú veľmi rýchlo.

Najväčším nepriateľom sú choroby

Kľúčovým problémom nie sú kalórie, ale infekcie. Patogény sa medzi príslušníkmi rovnakého druhu šíria oveľa jednoduchšie než medzi rôznymi druhmi zvierat. Ak sa kanibalizmus v komunite opakuje, vznikajú celé reťazce prenosu chorôb. To znamená, že človek môže skonzumovať niekoho, kto už predtým jedol iného človeka.

S každým ďalším článkom takéhoto reťazca rastie pravdepodobnosť šírenia nebezpečných ochorení. „Náš model jasne ukazuje, že pravidelný kanibalizmus je z dlhodobého hľadiska pre ľudské populácie neudržateľný,“ hovorí teoretický a evolučný biológ Petr Tureček z Karlovej univerzity.

Ostrov kanibalov. Stalinov režim spôsobil zbytočnú nočnú moru, ktorá na Sibíri zabila desaťtisíce ľudí

Vedci vypočítali, že zdravotné následky veľmi rýchlo prevážia nad akýmkoľvek energetickým ziskom. „Epidemiologické náklady spojené so šírením nevyliečiteľných chorôb veľmi rýchlo prevážia nad kalorickými výhodami a spoľahlivo vedú ku kolapsu celej komunity,“ vysvetľuje Tureček.

Skutočný príklad z Papuy-Novej Guiney

Model podporuje aj reálny historický príklad. Vedci pripomínajú kmeň Fore z Papuy-Novej Guiney, kde bolo súčasťou pohrebných obradov jedenie zosnulých príbuzných. V komunite sa rozšírilo smrteľné ochorenie mozgu nazývané kuru. Ide o priónové ochorenie spôsobené nesprávne poskladanými bielkovinami.

Na rozdiel od mnohých baktérií či vírusov ich nezničí ani varenie alebo pečenie. Až po ukončení pohrebných rituálov spojených s kanibalizmom výskyt ochorenia postupne zmizol.

Kostra

Unsplash/Katherine Kromberg

Jedno z najsilnejších spoločenských tabu

Autori tvrdia, že ich model pomáha vysvetliť, prečo sa zákaz kanibalizmu objavil nezávisle od seba v mnohých kultúrach. „Tieto obmedzenia vysvetľujú, prečo sa kanibalizmus objavoval len epizodicky a zároveň prečo sa tak rozšírili kultúrne tabu proti nemu,“ píšu autori štúdie.

Podľa nich epidemiologické riziká postupne formovali kultúru a vytvorili stabilné spoločenské pravidlá, ktoré odrádzali od správania síce krátkodobo výhodného, no z dlhodobého pohľadu katastrofálneho.

Vedci zároveň priznávajú, že ich model nezohľadňuje všetky možné dôvody, prečo sa kanibalizmus v minulosti objavoval. V niektorých spoločnostiach mohol slúžiť aj na zastrašovanie nepriateľov alebo ako symbol spoločenského postavenia. Takéto motívy si však podľa autorov vyžadujú úplne iný typ matematických modelov a zostávajú témou budúceho výskumu.

Fonetik a kognitívny vedec Axel Ekström a kolegovia z KTH Royal Institute of Technology si však pri štúdiu dvoch šimpanzov videných vo verejne dostupnom domácom videu a v spravodajstve zo 60. rokov minulého storočia myslia, že tento predpoklad môže byť založený na nesprávnom predpoklade.

Vedci skúmali kvír správanie u 1500 zvieracích druhov. Je bežnejšie a prirodzenejšie, ako si mysleli

Vedci sa mýlili

„Predpokladaný chýbajúci článok, ktorý šimpanzom bráni v dobrovoľnom spojení čeľuste a hlasu, evidentne neexistuje,” vyhlasujú výskumníci vo svojom článku, ktorý bol publikovaný v Scientific Reports.

Pri prehľadávaní starých verejných videí Ekström a tím našli dvoch šimpanzov na rôznych kontinentoch, ktorí vyslovujú to, čo znie ako „mama“ - slovo, ktoré ich údajne naučili ich anglicky hovoriaci opatrovatelia. „Tvrdí sa, že slovo „mama“ mohlo byť medzi prvými slovami, ktoré sa objavili v ľudskej reči,“ vysvetľujú vedci.

Ide často o jeden z prvých zvukov, ktoré vydávajú ľudské deti, takže vzor „m-samohláska-m-samohláska“ je pre nás pomerne jednoduché vytvoriť. Spolu s predchádzajúcou štúdiou, v ktorej Ekström analyzoval zvukovú nahrávku tretieho šimpanza v televíznom filme zo 60-tych rokov minulého storočia, keď hovoril slová „papa“ a „pohár“, tieto zistenia naznačujú, že šimpanzie mozgy sú schopné zámerne opakovať aspoň niektoré zvuky.

Každého volal mama

„Tieto výsledky potvrdzujú rastúci počet dôkazov, že veľké ľudoopy sa učia hlasovú produkciu,” píšu vedci. To znamená, že náš neurologický audiovokálny systém – ktorý sa u spevavcov vyvinul aj samostatne – by mohol byť oveľa starší, ako sme si mysleli. Naša línia primátov naposledy zdieľala spoločného predka so šimpanzmi pred miliónmi rokov.

Jedno z videí predstavovalo šimpanza menom Johnny zo Suncoast Primate Sanctuary na Floride. „Johnny každého volal mama,” povedal majiteľ účtu s videom. „Vedel, že mama mu dá všetko, čo chce...”

Zatiaľ čo šimpanzy zvyčajne uprednostňujú gestá pred zvukom, keď spolu komunikujú vo voľnej prírode, stále používajú rôzne vokalizácie. A čo viac, ich jazyk založený na gestách je štruktúrovaný rovnako ako náš vokálny. Gibony sú tiež známe tým, že produkujú viac ako 20 rôznych zvukov s odlišným významom.

Mačka, psy, šimpanzy či vodné medvede. Pozri sa, akých štvornohých chlpáčov už ľudstvo poslalo do vesmíru

Skreslené výsledky

Predchádzajúce správy o reči primátov boli „odmietnuté bez dôkladnej analýzy“, ale všetko ukazuje, že absencia dôkazu nie je to isté ako dôkaz neprítomnosti, tvrdí Ekström a tím. Veria, že do klasických štúdií s veľmi pochybnou etikou bolo vložených príliš veľa akcií, ktoré pravdepodobne skreslili ich výsledky.

Zvieratá zapojené do slávnych projektov v jazyku opíc spred 50 rokov boli vystavené neprirodzeným podmienkam vrátane sociálnej izolácie a zanedbávania, často potom, čo boli traumaticky odobraté od svojich matiek. To by takýmto povinne sociálnym a vysoko inteligentným primátom neumožnilo spravodlivo reprezentovať svoje schopnosti.

Šimpanz

TASR/Pavel Neubauer

Pokusy vyhnúť sa humanizácii zvieracích subjektov občas namiesto toho vytvorili zaujatosť v opačnom extréme, čo prispelo k nášmu obrovskému podceňovaniu inteligencie zvierat. Ale rovnako ako veda postupne rozširuje ľudské poznanie, naša inteligencia je postavená na základoch, ktoré existovali aj pred nami.

„Veľké ľudoopy dokážu produkovať ľudské slová,“ uzatvárajú Ekström a kolegovia. „To, že to pred polstoročím nedokázali, bola chyba vedcov, nie zvierat.“

Bizarný fenomén

Jav dostal meno po žene z Tokia, ktorá vo februári 1985 poslala list do jedného japonského časopisu, píše web IFLScience. V liste žena opisovala, že zakaždým keď vojde do kníhkupectva, treba jej ísť na veľkú potrebu. Po zverejnení tohto listu sa prekvapivo začalo ozývať množstvo ľudí, ktorí tvrdili, že v kníhkupectvách zažívajú niečo podobné.

Ľudia to popisovali ako „zdrvujúce, náhle a neznesiteľné“ nutkanie na stolicu, ktoré pociťujú len v kníhkupectvách. Niektorí tvrdili, že pritom mali aj ďalšie príznaky, ako je bolesť v črevách či „pocit dvíhania“ v rektálnom priechode. Časť ľudí dokonca uviedla, že je to pre nich také utrpenie, že musia prosiť ostatných, aby za nich chodili nakupovať knihy.

Skutočný Príbeh služobníčky? Nový seriál na Netflixe približuje desivý kult pedofilného proroka, ktorý mal 78 žien

Takto sa teda zrodil zvláštny fenomén. Samotná Mariko Aoki v liste napísala, že „si nie je istá, prečo to tak je“. A nie je veru sama. Jav skúmala aj veda, v popkultúre sa dokonca stal fenoménom, o ktorom sa hovorilo v amerických televíznych reláciách či seriáloch, bolo o ňom napísaných množstvo článkov, no dodnes nie je jasné, či tento fenomén naozaj existuje.

Teórie

Jestvuje však viacero teórií, ktoré sa ho pokúšajú vysvetliť. Podľa News Lagoon je jednou hypotézou, že atrament alebo papier používaný pri výrobe niektorých kníh, môže u niektorých ľudí vyvolávať nutkanie na defekáciu.

Bizarný fenomén Mariko Aoki alebo keď to na teba príde v kníhkupectve.

Unsplash/Renee Fisher

Iná teória zase hovorí o tom, že máme spoločenský zvyk čítať na záchode a práve tento faktor, môže podmieniť v našom tele nutkanie na stolicu, kedykoľvek, keď otvoríme knihu.

Taktiež sa hovorilo o tom, že všetko to ohýbanie a drepovanie pri skenovaní políc v knižnici, aby sme si mohli prečítať zopár stránok zaujímavej knihy, môže pohnúť našimi črevami.

Ďalšia, pomerne zvláštna teória tvrdí, že sme podvedome zahltení všetkými informáciami, s ktorými sa stretávame v kníhkupectve, a nutkanie vyprázdniť naše črevá je psychosomatickým pokusom uniknúť všetkým týmto údajom.

Tak či onak, dôkazy stále nie sú dostatočné. Výskumy v Japonsku boli totiž robené na malej vzorke ľudí, preto sa nedajú považovať za úplne relevantné.

• Ventilátor počas noci môže víriť prach, peľ a zhoršiť alergie.
• Neustály prúd vzduchu vysušuje oči, pokožku aj ústa.
• Spánok pri ventilátore môže spôsobiť stuhnuté svaly a bolesť.
• Odborníci odporúčajú trik so zamrznutými fľašami pred ventilátorom.

Ventilátor nájdeš počas horúčav v takmer každej domácnosti. Nie každý je však o ich reálnej funkčnosti presvedčený. Ako píše portál Joe, pre niektorých ide o nevyhnutá nástroj, iní o nich zase tvrdia, že ide len o dekoratívne kúsky, pretože nedokážu odfúknuť ani smietky zo stola.

Bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patríš, každý rok sa so zvyšujúcim teplom zvyšuje aj naša potreba prudkého chladného vzduchu fúkaného do našej tváre. A hoci realitou je zvyčajne teplý a lepkavý vánok na našej pokožke, je to určite lepšie, ako mávať rukou pred tvárou ako maniak.

Ako sa pripraviť na extrémne horúčavy? Pozreli sme sa, či je vôbec možné zvýšiť tepelnú toleranciu nášho tela

Viaceré problémy

Sleep Advisor však uvádza, že ventilátory pre nás v skutočnosti predstavujú zdravotné riziko - a nie, nie je to kvôli ľuďom, ktorým sa do čepelí zachytávajú rôzne časti tela. Podľa odborníkov na spánok tieto zariadenia víria po miestnosti peľ a prach, čo predstavuje problém najmä pre tých, ktorí trpia astmou alebo sennou nádchou.

Okrem toho môže neustále fúkanie vzduchu vysušovať tvoju pokožku, oči a dokonca aj vnútro úst. Ak máš ventilátor pustený neustále a fúka ti do tváre, pripraviť sa musíš aj na podráždenie dutín, čo môže viesť k infekcii.

Ventilátor

Unsplash/Delaney Van

Nepríjemné prebudenie

A v podstate nemôžeš urobiť nič horšie, ako nechať ventilátor pustený vedľa seba celú noc. Neustály prúd vzduchu môže spôsobiť nepríjemné napnutie svalov a nie je nič horšie, ako keď sa zobudíš s pocitom, ako keby ťa zrazilo auto.

Sleep Advisor sa okrem iného podelil aj o niekoľko tipov, ako si doma vyrobíš vlastnú klimatizáciu a zároveň znížiš nepríjemné účinky ventilátora:

• nachystaj si štyri až šesť fliaš vody
• do každej z nich daj dve až tri polievkové lyžice soli
• daj fľaše do mrazničky
• keď si pôjdeš ľahnúť, polož zmrazené fľaše na podnos a polož ich pred ventilátor
• zapni ho - keď bude vzduch fúkať na fľaše, budeš cítiť chladivý vánok, ktorý zároveň nebude taký intenzívny

Portál BuzzFeed však zozbieral hneď niekoľko takýchto tvrdení, ktoré sa vôbec nezakladajú na pravde. Je možné, že s väčšinou z nich si sa v priebehu života stretol aj ty. A niektorým zrejme ešte stále veríš. Poďme si ich spolu definitívne vyvrátiť. 

Žiarenie z mobilov je nebezpečné, vakcíny obsahujú čipy. Šesť mýtov a konšpirácií, v ktorých by si si mal urobiť poriadok

Väčšina kyslíka, ktorý dýchame, pochádza zo stromov

Ešte v škole sme sa naučili, že stromy a iné rastliny využívajú oxid uhličitý (to, čo vydychujeme) v procese fotosyntézy, ktorá vytvára kyslík (to, čo dýchame). Drvivá väčšina ľudí si stále myslí, že väčšina kyslíka pochádza zo stromov a hustej vegetácie, no nie je to pravda.

Podľa National Geographic len asi 28 percent kyslíka na Zemi pochádza z dažďových pralesov. Väčšina, niekde medzi 50 až 85 percent, ale v skutočnosti pochádza z morských rastlín, akými sú napríklad chaluha a fytoplanktón v oceáne. 

Stromy

Unsplash/Kenrick Baksh

„Hajzlové” pavúky sú najjedovatejšie na svete, no ich tesáky sú príliš malé

Veľmi dobre ich poznáš - sú totiž úplne všade. A rozhodne nie sú najjedovatejšie, a dokonca nie je problém ani v ich tesákoch. V skutočnosti dokonca existujú tri rôzne druhy hmyzu, pričom všetky zrejme považuješ za tieto pivničné tenké pavúky.

Prví dvaja - žeriavové muchy a zberači - nie sú jedovaté vôbec, prípadne sa natierajú jedom, ktorý zabíja dravce, no pre človeka nemá žiadny účinok. Obyčajný pivničný pavúk potom má jed, no nie je obzvlášť silný. Okrem toho je vedecky potvrdené, že ak by mali dlhšie tesáky, ich jed by rozhodne nebol silnejší.

Vyvraciame mýty. Mexiko má aj napriek drogovej povesti miesta, ktoré môžeš bezpečne navštíviť

Albert Einstein prepadol z matematiky

Tento mýtus je nesmierne populárny a s príchodom internetu zažil svoje znovuzrodenie. Koniec koncov, je príjemné počuť, že aj taký génius ako Einstein dokázal prepadnúť z matematiky. Dáva nám to totiž nádej, že aj my v sebe jedného dňa prebudíme génia. Nuž, nie je to ale pravda.

Time píše, že informácia sa prvýkrát objavila v roku 1935 v stĺpčeku „Verte Neverte”. Keď správu o jeho prepadnutí ukázal samotnému Einsteinovi rabín z Princetonu, dostal takúto odpoveď: „Nikdy som nezlyhal v matematike...predtým, ako som mal 15 rokov, som ovládal diferenciálny a integrálny počet.”

Albert Einstein

Unsplash

Vlasy a nechty rastú aj po smrti

Veľmi populárny mýtus. Ako vysvetľuje BBC, naše nechty a vlasy potrebujú energiu na produkciu nových buniek a rast. Táto energia pochádza zo spaľovania glukózy, na ktorú je však potrebný kyslík. Ako zrejme vieš, srdce po smrti už nepumpuje kyslík cez našu krv, takže glukóza sa nemôže spáliť a naopak nemôže dôjsť k rastu.

Dôvod, prečo tento mýtus pravdepodobne pretrváva roky, je ten, že telá môžu po smrti vyvolať ilúziu rastu vlasov alebo nechtov. V skutočnosti sa ale deje to, že pokožka sa sťahuje, pretože je dehydratovaná, čo následne spôsobuje, že vlasy a nechty vyzerajú dlhšie.

Dedinčania bojovali proti nemŕtvym, aby nepovstali z hrobov. Za démonov považovali ženy, ktoré sa nevydali či mali narušený menštruačný cyklus

Chĺpky na tele sú hustejšie a tmavšie po každom holení

Nočná mora mnohých žien aj mužov. Môžeš byť však pokojný, niekoľko štúdií zistilo, že holenie v skutočnosti chĺpky nijako nezväčšuje. Prečo to teda vyzerá tak, že áno? Vloger Hank Green vysvetľuje, že chĺpky sa časom zosvetlia vystavením slnku alebo chemickým zlúčeninám, a preto sa nám zdajú svetlejšie.

Čo sa týka hrúbky, ide len o ilúziu. Holenie, na rozdiel od voskovania, nevytiahne celý chĺpok z folikulu – iba odreže jeho časť. Konce vlasov, ktoré vidíme, bývajú tenšie, zúžené a jemnejšie. Chĺpky pri holení striháme bližšie k drieku, čo je jeho najhrubší bod. To neznamená, že tvoje telesné chĺpky rastú silnejšie, len sú vždy k folikulu.

Holenie

Dreamstime

Ak prehltneš žuvačku, zlepí ti črevá, prípadne v tebe zostane sedem rokov

Pediatrický gastroenterológ David Milov pre Yale Scientific povedal: „Žuvačka je celkom imúnna voči tráviacemu procesu. Pravdepodobne prechádza pomalšie ako väčšina potravín, ale nakoniec ju normálne upratovacie vlny preženú cez tráviaci trakt.”

Tejto téme sme sa nedávno venovali aj obsiahlejšie v našom článku, ktorý nájdeš po kliknutí na tento odkaz. Nájdeš v ňom celé vysvetlenie, čo žuvačka robí s tvojím telom, rovnako tak aj jedno varovanie, ktoré by si nemal ignorovať.

Cukor spôsobuje hyperaktivitu

Všeobecne uznávaný mýtus bol spopularizovaný koncom 70. rokov 20. storočia, podnietený knihou s názvom Prečo je vaše dieťa hyperaktívne a štúdiou, ktorá to celé podporila. Podľa New York Times je to pravdepodobne preto, že v tom čase sa popularizovali stimulačné lieky na liečbu hyperaktivity a ADHD a mnohí rodičia uprednostňovali myšlienku zvládania hyperaktivity svojho dieťaťa zmenou stravy pred liekmi.

Milovníci sladkého majú hlavu v smútku. Cena čokolády stúpla o takmer polovicu, nič nenasvedčuje tomu, že sa to zmení

Štúdia však nebola široko podporovaná vedcami a znova a znova bola opakovane vyvrátená. Podľa tejto štúdie „silné presvedčenie rodičov môže byť spôsobené očakávaním a spoločným vzťahom.” Podrobnejšie vysvetlenie si môžeš prečítať tu.

Ľudia v stredoveku si mysleli, že Zem je plochá

Samozrejme, boli hlúpejší a nemali také nástroje, aké máme my dnes. Aj keď, vzhľadom na názory niektorých ľudí v súčasnosti je diskutabilné tvrdiť, že práve technológie nám v tomto smere pomáhajú. 

Ľudia v stredoveku si naozaj nemysleli, že Zem je plochá, vysvetľuje profesorka filozofie Kate Rogers z University of Delaware. Od 9. storočia to bolo vďaka objavom Aristotela a vlastnému pozorovaniu pre vzdelaných jedincov to bolo všeobecne známe. Tí hlúpi tomu možno verili, ale to by si mohli podať ruky aj s dnešnými hlúpymi ľuďmi.

Planéta Zem z vesmíru

Unsplash/Actionvance

Liečenie tým, že si dáš zemiaky do ponožiek

Aj s týmto si sa už pravdepodobne stretol. Veľa ľudí verí, že zemiaky, ktoré sú po odstránení čierne, fungujú ako detox a absorbujú/odstraňujú toxíny z tvojho tela cez chodidlá. Toto dodnes vidíš aj na internete a momentálne sa trend teší popularite aj na TikToku - jednoducho nakrájaš zemiak, dáš si pár plátkov do ponožky a po niekoľkých hodinách si zdravší a zemiak čierny.

Samozrejme, že je čierny, pretože zemiak oxiduje. Keď sú plátky surových zemiakov vystavené vzduchu, môžu stmavnúť. Navyše, ak nôž použitý na krájanie zemiakov obsahuje železo, môže to tiež spôsobiť ich očernenie. Doktorka Karla Robinson potvrdila, že neexistujú dôkazy o tom, že by zemiakový detox na chodidlách bol pravdivý.

Celý koncept „alfa“ a „beta“ vlkov

Toto bude šok najmä pre chlapcov a mužov, ktorí sa na internete prezentujú ako alfasamci. Biológovia voľne žijúcich živočíchov už totiž väčšinou upustili od používania výrazov „alfa“ a „beta“, pretože svorky vlkov v skutočnosti fungujú skôr ako rodiny vo voľnej prírode.

Samosprávy našli spôsob, ako zatočiť s medveďmi. Na pomoc si zavolali roboty, v Japonsku sa im darí

Štúdie z polovice 20. storočia boli vykonané na vlkoch v zajatí, ktorí fungujú úplne inak ako divoké svorky. Títo vlci často nezdieľajú rodinné línie, vďaka čomu je oveľa pravdepodobnejší boj o hierarchiu v svorke, na rozdiel od divokých svoriek, ktoré tvoria rodičia a ich potomkovia. Všetci členovia svorky sa podriaďujú matke a otcovi a nebojujú o dominanciu.

L. David Mech – jeden z výskumníkov, ktorí sa podieľali na popularizácii „alfa“ a „beta“ vlkov – sa skutočne bránil používaniu výrazov, pretože nový výskum dokázal, že sú nesprávne. Minulý rok dokonca vyradil z tlače svoju známu knihu Vlk: Ekológia a správanie ohrozeného druhu.

• Daniel Gajdusek získal v roku 1976 Nobelovu cenu za objasnenie prenosu smrteľnej choroby kuru.
• Vedec so slovenskými koreňmi dokázal, že ochorenie sa šírilo rituálnym kanibalizmom.
• Napriek vedeckému úspechu bol v roku 1997 odsúdený za sexuálne zneužívanie maloletého chlapca.
• Po prepustení z väzenia žil v Európe, do Spojených štátov sa už nikdy nevrátil a svoje činy až do smrti obhajoval.

Nobelova cena patrí k najprestížnejším oceneniam, aké môže človek za svoj život získať. Udeľuje sa každoročne od roku 1901 v piatich kategóriách - fyzika, chémia, medicína, literatúra a za prínos pre mier. Ocenenie vzniklo na základe poslednej vôle švédskeho vedca, priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela.

Každý držiteľ získa okrem samotnej medaily a diplomu nárok aj na finančnú odmenu vo výške 10 miliónov švédskych korún (923-tisíc eur). V neposlednom rade je to však celosvetové uznanie a popularita. 

Je rovnako sľubný ako kontroverzný. Údaje ukazujú, že nový liek na Alzheimerovu chorobu skutočne funguje

Česko, Slovensko a Nobelovka

Aj keď sa napríklad naši bratia Česi môžu pochváliť už piatimi nositeľmi tejto ceny, na Slovensku do dnešných dní nemáme laureáta, ktorý by sa tu narodil a sústredil významnú časť svojho výskumu. Filip Lenard sa síce zrejme narodil v Bratislave, no Nobelovu cenu za fyziku získal za prácu o katódových lúčov, ktoré študoval na univerzitách po Európe.

Blízko k oceneniu zrejme mali aj Dionýz Ilkovič či Pavol Országh Hviezdoslav, nepodarilo sa im ho však získať. Iný však bol príbeh vedca Daniela Carletona Gajduseka, ktorý skutočne v roku 1976 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu získal. Jeho odbornú prácu však zatienila úplne iná kauza. Poďme však poporiadku.

Gajdusek síce nebol Slovák, no jeho otec áno. Ten pracoval ako mäsiar v Smrdákoch a neskôr sa rozhodol emigrovať do Spojených štátov. Starí rodičia z matkinej strany zase prišli z maďarského Debrecínu. Daniel Gajdusek sa tak v roku 1923 narodil už v americkom New Yorku.

Daniel Carleton Gajdusek

Wikipedia/

Osudová štúdia

Na University of Rochester študoval fyziku, biológiu, chémiu a matematiku a promoval v roku 1943. O tri roky neskôr získal doktorát na Harvarde a postdoktorandský výskum vykonával na Kolumbijskej univerzite aj Kalifornskom technologickom inštitúte. V roku 1951 bol na tri roky povolaný do armády, následne sa presunul do Austrálie, kde začal so svojou osudovou prácou.

Zameral sa na chorobu kuru. Tá sa šírila medzi obyvateľmi Fore v Novej Guinei v 50. a 60. rokoch 20. storočia a spôsobovala chvenie, sporadické záchvaty smiechu a šialenstvo. Následne nevyhnutne viedla k smrti. Postihla jedného z desiatich ľudí v približne 35-tisícovom kmeni. 

Pitvy ukázali, že mozgy obetí boli posiate otvorenými dierami, vďaka čomu ich kedysi pevné orgány pripomínali huby - čo viedlo k všeobecnému názvu spongiformné encefalopatie. Gajdusek spojil šírenie choroby s praktizovaním pohrebného kanibalizmu. Po odstránení kanibalizmu choroba kuru zmizla medzi obyvateľmi Fore v priebehu jednej generácie.

Neplodnosť spôsobuje aj táto jednoducho prenosná choroba. Príznaky sú podobné u žien aj u mužov

Prelomové zistenia

Gajdusek poskytol prvý lekársky opis tejto jedinečnej neurologickej poruchy, ktorá bola v populárnej tlači nesprávne označená ako „choroba zo smiechu”. Ako vedec dokonca v tomto kmeni žil, študoval ich jazyk, kultúru a vykonával pitvy obetí kuru.

Gajdusek dospel k záveru, že kuru sa prenášalo rituálnou konzumáciou mozgov zosnulých príbuzných, ktorú praktizovali Fore. Túto hypotézu potom dokázal úspešným prenosom choroby na primáty a preukázaním, že mala nezvyčajne dlhú niekoľkoročnú inkubačnú dobu.

V tom čase išlo dokonca o prvý dôkaz infekčného šírenia nezápalového degeneratívneho ochorenia u ľudí. Za tento výskum získal v roku 1976 Nobelovu cenu za za fyziológiu a medicínu a navždy sa tak zapísal do histórie.

V roku 1977 publikoval článok s názvom „Nekonvenčné vírusy a pôvod a zmiznutie kuru“. Gajdusek predpokladal, že príčina choroby, rovnako ako v prípade Klusavky či Creutzfeldt-Jakobovej choroby, je spôsobená takzvaným nekonvenčným vírusom. Tie mali mať dlhú inkubačnú dobu a nevyvolávali u hostiteľa imunitnú odpoveď. Neskôr sa zistilo, že ide o nesprávne poskladané proteíny alebo prióny.

Kuru

Wikipedia/liberski Pp/

Temné obvinenia

Mohol to byť vrchol Gajdusekovej kariéry, no postupne na svetlo sveta začala vychádzať omnoho hrozivejšia skutočnosť. V súkromí sa totiž tento vedec rozhodol počas svojich ciest v južnom Pacifiku adoptovať 56 detí, prevažne chlapcov, aby s ním žili v Spojených štátoch.

Tu im zabezpečil stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie. Jeden z chlapcov ho však po čase obvinil z toho, že ho v detstve obťažoval. V roku 1996 bol Gajdusek obvinený. Proti nemu boli nielen záznamy v jeho denníku, ale aj hovor zaznamenaný FBI, kde sa Gajdusek priznáva, že je pedofil a že sa chlapca dotýkal. Okrem toho spomenul aj ďalšie svoje obete.

Na radu svojho právnika vyjednal Gajdusek dohodu o vine a treste a v apríli 1997 bol odsúdený na 12 až 18 mesiacov väzenia - napriek tomu, že množstvo listov od významných vedcov žiadalo súd o zhovievavosť. Z väzenia sa však dostal po pol roku a súdy mu dovolili odpykať si päťročnú skúšobnú dobu bez dozoru v Európe.

Vedci o krok bližšie k liečbe rakoviny. V terapii používajú niečo, čo mal už takmer každý z nás

Obhajovanie pedofílie

Do Spojených štátov sa už nikdy nevrátil a až do svojej smrti svoju pedofíliu obhajoval. Často hovoril, že americké zákony sú neprimerane prudérne a tvrdil, že si vybral chlapcov len z kultúr, kde bol sex medzi mužmi bežný a nevýrazný.

Neskôr žil v Amsterdame a zimy trávil v nórskom Tromsø, kde mu polárna noc okolo zimného slnovratu pomohla urobiť viac práce. Tu nakoniec 12. decembra 2008 aj zomrel.

Jeho životu, vedeckým úspechom a kauzám sa venuje dokumentárny film The Genius and the Boys od Bosse Lindquista. V ňom „sedem mužov dôverne svedčilo o tom, že Gajdusek mal s nimi sex, keď boli chlapci“, pričom štyria uviedli, že „sex bol neznepokojujúci“, zatiaľ čo pre troch z nich „bol sex zahanbením, urážaním a porušením“.

• Vedci rozdelili ľudí do piatich spánkových typov.
• Každý profil odhaľuje iný vzťah medzi spánkom, psychikou a správaním.
• Nie je dôležitá len dĺžka, ale aj kvalita a rytmus spánku.
• Tvoj mozog doslova „ukazuje“, ako spíš.

Vedci z Concordia University v Kanade analyzovali údaje o 770 zdravých mladých dospelých z Human Connectome Project, vrátane snímok mozgu, spánkových návykov a psychologických dotazníkov, píše portál ScienceAlert.

Umelá inteligencia nechá ľudí zomrieť, len aby prežila. Výskedky novej štúdie sú ako zo sci-fi hororu

Výsledok? Objavili päť jasne odlišných „spánkovo-biopsychosociálnych“ profilov, ktoré sa líšia podľa mozgových vzorcov aj psychického nastavenia. Ich zistenia boli publikované v odbornom magazíne PLOS Biology.

1. profil: Nespavý pesimista

Ľudia v tejto skupine zápasia s problémami so zaspávaním a celkovou nespokojnosťou so spánkom. Zároveň hlásia vyššie úrovne depresie, úzkosti, stresu, strachu a hnevu. Jednoducho, zlé noci = zlý mindset.

2. profil: Únava bez dôvodu

Títo ľudia nemajú žiadne zásadné problémy so spánkom, no aj tak bojujú s psychickými ťažkosťami, od ADHD až po smútok a stres. Ich problémy teda nevychádzajú zo spánku, ale z iných faktorov, ktoré im znižujú mentálnu pohodu.

Spánok

Pexels/Ron Lach

3. profil: Pomocník tabletky

Tretí typ je definovaný užívaním liekov na spanie. Títo ľudia pôsobia zodpovedne a spokojne vo vzťahoch, no paradoxne sa u nich objavujú kognitívne problémy, ako slabšia pamäť, znížená plynulosť myslenia a priestorová orientácia.

4. profil: Krátky spáč

Títo ľudia spia málo a ich mozog to dáva najavo. Kratší spánok sa spája s agresívnejším správaním, problémami so spracovaním emócií, jazykom a logickým uvažovaním.

5. profil: Nočný rušiteľ

Piaty profil tvoria ľudia, ktorí často prerušujú spánok. Okrem agresivity a kognitívnych ťažkostí majú aj vyšší výskyt úzkosti, vysokého tlaku, problémov s alkoholom a fajčením. Ich mozog doslova bojuje s únavou.

Myslíš si, že máš ADHD? Ak sa nájdeš v týchto desiatich bežných znakoch choroby, vyhľadaj pomoc

Tvoj spánok = tvoj mozog

„Rôzne spánkové profily súvisia s unikátnymi vzorcami mozgovej aktivity, meranými pomocou MRI. To naznačuje, že náš spánok sa odráža nielen v zdraví a správaní, ale aj v samotnej štruktúre mozgu,“ vysvetľuje neurovedkyňa Aurore Perrault z Concordia University.

Vedci pripomínajú, že počet hodín spánku sám o sebe neznamená zdravie. Niektorí ľudia prirodzene potrebujú viac, iní menej. Rozhodujúca je kvalita a rytmus - teda ako, kde, s kým a kedy spíš. Spánok je zložitý ako ľudská psychika, a možno práve preto nás niekedy necháva hore celú noc.

• Mozog sa po dlhom tréningu dokáže reorganizovať.
• Niektoré úlohy presunie do iných oblastí mozgu.
• Vďaka tomu zvládne efektívnejšie robiť dve veci naraz.
• Objav môže pomôcť medicíne aj vývoju umelej inteligencie.

Každý to pozná. Šoféruješ a pritom sa rozprávaš. Raňajkuješ, popritom si čítaš správy a ešte odpovedáš na otázku kamaráta. Máš pocit, že robíš viac vecí naraz, no neurovedci už roky tvrdia, že pri náročnejších úlohách ide skôr o veľmi rýchle prepínanie pozornosti než o skutočný multitasking, píše portál ScienceAlert.

Bingewatchuješ vkuse telku? Zistenia vedcov ťa prinútia zrušiť všetky predplatné

Nová štúdia vedcov z Georgetown University Medical Center, publikovaná v magazíne Journal of Cognitive Neuroscience, však naznačuje, že náš mozog môže byť oveľa flexibilnejší, než sme si mysleli. Po dostatočne intenzívnom tréningu totiž dokáže niektoré úlohy „presunúť“ do iných oblastí, čím uvoľní kapacitu na ďalšiu činnosť.

Mozog si vytvorí vlastnú obchádzku

Dobrým príkladom je šoférovanie. Keď si začiatočník, musíš vedome premýšľať nad každým pohybom rúk, nôh aj očí. Po rokoch praxe však množstvo činností vykonávaš automaticky. Nemusíš premýšľať nad tým, kedy zaradiť alebo ako otočiť volantom. Vedci zistili, že práve takýto proces nie je iba pocit. Mozog si skutočne dokáže zmeniť spôsob fungovania.

„Máme ďalší dôležitý dielik skladačky v tom, ako sa mozog učí. Povzbudzujúce je, že sa naozaj môžeš naučiť multitasking. Existuje spôsob, ako prestavať architektúru mozgu a zapojiť iné jeho oblasti,“ povedal neurovedec Maximilian Riesenhuber, hlavný autor štúdie.

Vedci ukázali, že skutočný multitasking nemusí byť mýtus

Shutterstock

Čo sa deje v hlave

Pri náročných úlohách väčšinou pracuje prefrontálna kôra. Tá riadi plánovanie, rozhodovanie či riešenie problémov, no má jednu nevýhodu. Spravidla dokáže efektívne spracovávať iba jednu náročnú úlohu naraz. Vedci tento jav označujú ako „frontálne úzke hrdlo“.

Výskumníci preto sledovali mozgovú aktivitu 11 dobrovoľníkov pomocou funkčnej magnetickej rezonancie a elektroencefalografie. Účastníci počas niekoľkých týždňov absolvovali viac než 30-tisíc úloh, pri ktorých triedili obrázky áut do dvoch kategórií.

Skenovanie mozgu pred tréningom aj po ňom odhalilo zaujímavú zmenu. Na začiatku triedenie riadila prefrontálna kôra. Po tisíckach opakovaní však významnú časť práce prevzala spánková kôra, ktorá sa podieľa na rozpoznávaní objektov a ukladaní spomienok.

Pacient M po strele do hlavy videl svet okolo seba obrátene. Lekári informovali o podivnom prípade

„Predchádzajúce výskumy ukázali, že skúseným ľuďom sa pri určitých kategóriách objektov aktivujú špecifické oblasti spánkovej kôry, napríklad pri vtákoch, autách alebo dokonca Pokémonoch. Ich nevýhodou však bolo, že sledovali ľudí až po tom, ako sa stali expertmi. My sme merali mozog pred tréningom aj po ňom, takže vidíme, že intenzívny tréning doslova vytvoril novú špecializovanú oblasť,“ vysvetlil psychológ Patrick Cox, prvý autor štúdie.

Lepší výkon pri dvoch úlohách naraz

Vedci potom účastníkom zadali dve úlohy súčasne. Ľudia, ktorým mozog presunul viac práce do spánkovej kôry, si výrazne lepšie poradili aj s druhou úlohou.

Podľa výskumníkov môže mať tento objav praktické využitie. Skúsený rádiológ napríklad po rokoch praxe dokáže takmer automaticky rozpoznať, či je útvar na röntgenovej snímke neškodný alebo nebezpečný. Mozog mu tým šetrí mentálnu kapacitu na ďalšie rozhodnutia.

Vedci ukázali, že skutočný multitasking nemusí byť mýtus

Sarah Chai/

Zatiaľ iba prvý krok

Výskumu sa zúčastnilo iba 11 ľudí, preto bude potrebné výsledky overiť na väčších skupinách. Vedci chcú zároveň zistiť, ktoré typy úloh sa dajú takto „presunúť“ najľahšie a ktoré nie.

Objav by mohol pomôcť nielen lepšie pochopiť učenie a vznik návykov, ale aj vývoj umelej inteligencie či výskum nutkavého správania. „Ukázali sme, že sa nervové okruhy skutočne menia tak, aby mozog dokázal robiť dve veci naraz. Toto je naozaj skutočný multitasking,“ uzatvára Riesenhuber.

• 2 až 3 šálky kávy denne môžu znížiť riziko demencie až o 35 percent.
• Najväčší efekt sa ukázal u ľudí do 75 rokov.
• Viac kofeínu už nepomáha a môže zhoršovať spánok či úzkosť.
• Aj čaj má ochranný efekt, najmä pri pravidelnom pití.

Ak máš pocit, že bez kávy nevieš ráno fungovať, možno tvoj mozog už teraz dostáva niečo navyše. Vedci totiž prišli s veľkou štúdiou, ktorá naznačuje, že kofeín môže v určitom množstve pomáhať znižovať riziko demencie, píše portál The Conversation.

Bed-rotting je späť. Psychologička vysvetľuje, prečo to nemusí byť lenivosť, aj to, kedy ti už môže uškodiť

Výskum sledoval 131 821 amerických zdravotníkov (sestry a ďalších profesionálov) až 43 rokov. Za ten čas sa u 11 033 ľudí (približne osem percent) rozvinula demencia. Ukázalo sa však, že tí, ktorí pili kofeín v „strednej“ dávke, mali nižšiu šancu, že sa medzi nimi objavia.

Najsilnejší efekt sa ukázal u ľudí do 75 rokov. Ak denne prijímali približne 250 až 300 miligramov kofeínu, riziko demencie sa znížilo o 35 percent. To zodpovedá približne dvom až trom šálkam kávy. Podstatné je, že vyššie dávky už nepriniesli žiadny ďalší ochranný efekt.

Viac kávy neznamená viac zdravia

Zaujímavé je aj to, že ľudia, ktorí pili viac kofeínovej kávy, boli často mladší, ale zároveň častejšie pili alkohol, fajčili a prijímali viac kalórií. To sú faktory, ktoré môžu riziko demencie naopak zvyšovať. Takže káva môže pomôcť, ale nedokáže vykompenzovať všetko ostatné.

Káva pomáha chrániť mozog pred demenciou

Anselmo Machado/pexels/

Vedci vysvetľujú, že kofeín blokuje adenozín, látku, ktorá tlmí aktivitu mozgu. Keď je adenozín potlačený, mozog sa viac „prebudí“ a lepšie fungujú neurotransmitery ako dopamín a acetylcholín. Práve tieto látky môžu s vekom slabnúť a pri Alzheimerovej chorobe sú často narušené.

Kofeín môže mať aj ďalšie pozitívne efekty, napríklad znižovať zápal alebo pomáhať regulovať metabolizmus cukru. Výskum dokonca naznačil, že ľudia, ktorí pili viac než dve šálky kávy denne, mali nižšie množstvo toxických amyloidových plakov spájaných s Alzheimerovou chorobou.

Čaj pomáha tiež, ale inak

Výskum ukázal, že aj čaj môže chrániť mozog. Najlepšie výsledky mali ľudia, ktorí pili jednu až dve šálky denne. Zelený čaj nebol skúmaný samostatne, no iné štúdie naznačujú, že aj ten môže mať podobný efekt.

Naty pracuje v kaviarni na Lofotách: Mám 18 eur na hodinu, zákazníci vás tu často ani nepozdravia. Na mesiac tmy si zvykneš

Vedci upozorňujú, že pri vysokých dávkach kofeínu môže byť problém v tom, ako ho telo odbúrava. Príliš veľa kávy môže narušiť spánok a zvýšiť úzkosť, a tým zrušiť potenciálne benefity. Ako to celé zhrnuli samotné dáta - na ochranu mozgu stačí málo. Viac už nie je lepšie.

• Ľudia sa dokážu naučiť echolokáciu približne za 10 týždňov.
• Počas tréningu sa mení fungovanie aj štruktúra mozgu.
• Schopnosť si osvojili nevidiaci aj vidiaci účastníci.
• Vedci teraz porovnávajú ľudský mozog s delfínmi, ktoré echolokáciu využívajú prirodzene.

Netopiere sa bez problémov pohybujú v úplnej tme, delfíny lovia aj v kalnej vode a veľryby sa orientujú na obrovské vzdialenosti. Všetky pritom využívajú rovnaký trik - vysielajú zvuky a podľa ich ozveny si vytvárajú obraz okolia. Znie to ako superschopnosť zo sci-fi, no ukazuje sa, že niečo podobné dokáže aj človek, píše portál ScienceAlert.

Najhoršie obavy vedcov sa stali realitou. Baktérie odolné voči antibiotikám môžu preskakovať medzi ľuďmi a domácimi miláčikmi

Výskum publikovaný už v roku 2021 v magazíne PLOS One ukázal, že nevidiaci aj vidiaci ľudia sa dokážu naučiť echolokáciu pomocou krátkych cvakavých zvukov ústami. Stačilo na to približne 10 týždňov tréningu.

Mozog sa začne prispôsobovať

Vedci z britskej Durham University sa rozhodli zistiť, čo sa počas tohto procesu deje priamo v mozgu. Ich následná štúdia, publikovaná v magazíne Cerebral Cortex, sledovala 26 účastníkov pomocou skenovania mozgu pred tréningom aj po ňom.

Najväčším prekvapením bolo, že zmeny sa neobjavili iba v oblastiach spracúvajúcich zvuk. Reagovať na ozvenu začala aj primárna zraková kôra, teda časť mozgu, ktorá za normálnych okolností spracúva vizuálne informácie.

Netopier

Unsplash/riizz/

„Po prvýkrát ukazujeme funkčné aj štrukturálne zmeny v primárnych zmyslových oblastiach mozgu u nevidiacich aj vidiacich ľudí, ktorí sa naučili echolokáciu pomocou cvakavých zvukov v dospelosti,“ uvádzajú autori štúdie. Podľa vedcov ide o dôležitý objav, pretože doteraz sa predpokladalo, že podobná schopnosť mozgu prispôsobiť sa vzniká najmä po dlhodobom výpadku jedného zo zmyslov.

Nezáleží na tom, či vidíš

Výsledky naznačujú, že mozog dospelého človeka je oveľa flexibilnejší, než sa dlho predpokladalo. Nevidiaci aj vidiaci účastníci si dokázali vytvoriť citlivosť na zvukové ozveny, hoci niektoré jemné zmeny v štruktúre mozgu sa medzi oboma skupinami líšili.

„Tieto výsledky poskytujú silný dôkaz, že schopnosť primárnej zmyslovej oblasti reagovať na podnety z iného zmyslu možno považovať za prirodzenú vlastnosť typického dospelého ľudského mozgu,“ píšu vedci.

Vedci objavili zvláštnu súvislosť. Ak miluješ cibuľu, tvoje telo ti možno raz poďakuje

Delfíny ponúkli ďalšiu stopu

Ďalší výskum z roku 2025 sa pozrel na echolokáciu z úplne iného uhla. Vedci skúmali mozgy troch delfínov, ktoré echolokáciu používajú prirodzene, a jednej kosticovej veľryby, ktorá ju nevyužíva, hoci sa tiež spolieha na mimoriadne citlivý sluch. Vedci našli množstvo podobností. Najväčší rozdiel bol v silnejšom spojení smerujúcom do mozočka u delfínov.

„Kedysi si neurovedci mysleli, že mozoček slúži najmä na udržiavanie rovnováhy a riadenie pohybu. Novšie dôkazy však naznačujú, že funguje ako centrum integrácie zmyslových a pohybových informácií a zároveň ako systém na veľmi rýchle predpovedanie toho, čo sa stane,“ vysvetľuje biológ Peter Tyack z Woods Hole Oceanographic Institution.

Podľa morského vedca Petra Cooka z New College of Florida sa výskum dostáva do novej éry. „Technológie sú konečne na takej úrovni, že môžeme začať odhaľovať fungovanie týchto záhadných nervových systémov.“ Vedci veria, že čím viac údajov získajú, tým lepšie pochopia nielen echolokáciu, ale aj to, ako ľudský mozog dokáže prepájať jednotlivé zmysly spôsobmi, ktoré sme ešte donedávna považovali za nemožné.

Upozornil na to na svojom facebookovom profile prednosta Všeobecnej internej kliniky Fakultnej nemocnice Brno Ondřej Ludka​. Podľa neho sa lekári každé leto stretávajú s pacientmi, ktorí zjedia veľké množstvo melóna a následne sa ich zdravotný stav zhorší.

Slovensko už tento týždeň čaká návrat extrémnych horúčav. Vysoké teploty už nezvládajú ani zvieratá zvyknuté na púšť

„Na Všeobecnej internej klinike Fakultnej nemocnice Brno sa počas letných mesiacov opakovane stretávame s pacientmi so srdcovým zlyhávaním, ktorí si doprajú niekedy až celý melón.“

Problém nie je melón, ale množstvo

Melón obsahuje približne 90 percent vody. Kto ho počas krátkeho času zje niekoľko kilogramov, prijme zároveň veľké množstvo tekutín. Zatiaľ čo zdravý organizmus si s tým väčšinou poradí, u ľudí so srdcovým zlyhávaním môže dôjsť k preťaženiu obehového systému.

„Srdce už nemusí zvládnuť zvýšený objem tekutín. Tie sa začnú hromadiť v organizme, objavia sa opuchy, rýchly nárast hmotnosti, zhorší sa dýchavičnosť a niekedy je potrebná hospitalizácia,“ vysvetľuje profesor Ludka. Nejde pritom len o melón. Podobný problém podľa neho môže vzniknúť aj pri nadmernom pití minerálnych vôd, sladených nápojov alebo piva počas horúcich dní.

Červená dyňa

Pixabay

​Melón si netreba odopierať

Ľudia so srdcovým zlyhávaním zvyčajne dostávajú od lekárov odporúčanie, koľko tekutín môžu počas dňa prijať. Mnohí si však neuvedomujú, že do tohto limitu sa započítavajú nielen nápoje, ale aj potraviny s vysokým obsahom vody. „Patrí medzi ne práve melón, ale napríklad aj polievky, uhorky alebo niektoré druhy ovocia,“ upozorňuje profesor Ludka.

Podľa profesora Ludku nie je dôvod melón z jedálnička úplne vyradiť. Rozhodujúca je predovšetkým striedmosť. „Neznamená to, že by si ľudia so srdcovým zlyhávaním nemohli dať melón. Môžu. Len s rozumom. Jeden alebo dva plátky sú niečo úplne iné ako celý melón zjedený počas popoludnia.“

Na záver pridáva jednoduché odporúčanie, ktoré svojim pacientom opakuje každé leto: „Nesledujte len to, čo pijete. Sledujte aj to, čo jete a čo obsahuje vodu.“

VYSVETĽUJEME Keď horúčava zabíja. Toto sa deje s telom, keď teploty presiahnu kritické hodnoty

A ako vlastne spoznať, že sa v tele hromadia tekutiny? Pacienti so srdcovým zlyhávaním by mali spozornieť, ak sa počas niekoľkých dní objaví rýchly nárast hmotnosti, opuchy členkov alebo nôh, zhoršujúca sa dýchavičnosť či výrazná únava. V takom prípade je vhodné čo najskôr kontaktovať ošetrujúceho lekára.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Domáce zvieratá môžu zdieľať baktérie s ľuďmi častejšie ako hospodárske zvieratá.
• Vedci našli takmer identické kmene baktérií u mačiek, psov a pacientov v nemocniciach.
• Neznamená to, že sa človek nakazí od svojho domáceho miláčika.
• Výskumníci chcú zistiť, ako často baktérie medzi druhmi naozaj preskakujú.

Predstava, že sa nebezpečné baktérie šíria medzi ľuďmi a ich domácimi miláčikmi, znela ešte donedávna skôr ako námet na katastrofický film. Nový výskum však naznačuje, že nejde len o hypotézu. Vedci síce nehovoria o dôkaze priameho prenosu, no genetické stopy ukazujú, že príležitosť na takýto prenos existuje - a možno už dlhší čas, píše portál ScienceAlert.

Vedci objavili baktérie, ktoré doslova požierajú urán. Mohli by pomôcť vyčistiť rádioaktívne miesta po celom svete

Výskum publikovaný v magazíne Applied and Environmental Microbiology sa zameral na baktériu Acinetobacter baumannii, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia označuje za patogén najvyššej priority. Preslávila sa najmä tým, že spôsobuje závažné nemocničné infekcie a dokáže odolávať aj antibiotikám, ktoré lekári používajú ako poslednú možnosť.

Pátranie sa začalo pri uhynutých kuriatkach

Vedci skúmali embryá sliepok a kačíc, ktoré uhynuli ešte pred vyliahnutím. V ich mozgovom tkanive našli baktériu Acinetobacter baumannii. Na prvý pohľad to vyzeralo ako ďalší dôkaz, že hospodárske zvieratá môžu byť zdrojom antibioticky odolných superbaktérií.

Lenže výsledky prekvapili. Kmene z hydiny neboli výrazne odolné voči antibiotikám. Skutočný problém sa objavil až po porovnaní ich genetických údajov s databázou baktérií od ľudí a domácich zvierat.

Pes a mačka

Unsplash/Tran Mau Tri Tam

Mačky a psy boli ľuďom geneticky najbližšie

Výskumníci analyzovali 509 vzoriek baktérie zo 17 krajín a 33 živočíšnych druhov. Patril medzi ne bocian biely v Poľsku, kone, mačky či psy z veterinárnych kliník v Európe. Výsledky následne porovnali s tisíckami klinických vzoriek od ľudí.

Ukázalo sa, že baktérie nájdené u mačiek, psov a koní boli geneticky takmer nerozoznateľné od tých, ktoré infikovali pacientov v nemocniciach. Ich podobnosť presahovala 99 percent, v niektorých prípadoch dokonca 99,5 percenta. Naopak, baktérie z hydiny, hospodárskych a voľne žijúcich zvierat boli od ľudských vzoriek oveľa vzdialenejšie.

„Naša štúdia naznačuje, že Acinetobacter baumannii má vyšší potenciál prenosu medzi domácimi zvieratami a ľuďmi ako medzi ľuďmi a hospodárskymi alebo voľne žijúcimi zvieratami. Tento zvýšený potenciál môže súvisieť s blízkym kontaktom domácich zvierat s človekom,“ uvádzajú autori štúdie.

Tetovanie nie je len atrament. Vedci zisťujú, že môže meniť tvoj imunitný systém na celý život

Baktérie niesli gény, ktoré by tam byť nemali

Vedci objavili ešte jednu znepokojujúcu skutočnosť. Mačky a psy niesli gény zabezpečujúce odolnosť voči karbapenémom. Ide o skupinu antibiotík, ku ktorým lekári siahajú vtedy, keď ostatné lieky zlyhajú.

V chove hospodárskych zvierat sa pritom tieto antibiotiká vôbec nesmú používať. Tieto gény sa objavili výlučne u domácich zvierat. Ani jedna vzorka z hydiny, hospodárskych alebo voľne žijúcich zvierat ich neobsahovala.

Netreba panikáriť, ale ani problém podceňovať

To všetko však neznamená, že človek dostane nemocničnú infekciu od svojho psa alebo mačky. Samotní vedci zdôrazňujú, že ich výskum neposkytuje priamy dôkaz o prenose baktérie z konkrétneho zvieraťa na konkrétneho človeka.

Pes a mačka

Unsplash/Krista Mangulsone

„Neexistuje priamy dôkaz, že baktéria preskočila z konkrétneho domáceho zvieraťa na konkrétneho človeka. Genetické údaje však naznačujú, že takáto možnosť existuje a pravdepodobne už dlhší čas,“ vysvetľujú autori.

Americká spoločnosť pre mikrobiológiu už minulý rok upozornila, že vzťah medzi antibioticky odolnými baktériami u domácich zvierat a ľudí si vyžaduje oveľa podrobnejší výskum. Nová štúdia pridáva ďalší dielik do skladačky, no odpovedí zatiaľ prináša menej než otázok.

Vedci teraz plánujú odoberať ešte viac vzoriek - z labiek, peria, kopýt aj od ľudí, ktorí so zvieratami žijú. Až ďalšie výskumy ukážu, ako často tieto nebezpečné baktérie medzi druhmi naozaj putujú.

• Dlhodobé pozeranie televízie súviselo u mužov s menším objemom mozgu.
• Práca za stolom rovnaké negatívne výsledky nepriniesla.
• Vedci tvrdia, že dôležitá je mentálna aktivita počas sedenia.
• Výskum sledoval viac než 1 700 ľudí počas takmer 24 rokov.

Keď si bol malý, možno si aj ty počul vetu, že „televízor ti raz zničí mozog“. Znie to ako klasická rodičovská alebo babičkina hláška, ktorou sa deti odháňali od obrazovky. Lenže tentoraz sa ukazuje, že na nej možno bolo viac pravdy, než sme si mysleli, píše portál ScienceAlert.

Pacient M po strele do hlavy videl svet okolo seba obrátene. Lekári informovali o podivnom prípade

Nová štúdia publikovaná v magazíne Alzheimer‘s & Dementia naznačuje, že hodiny strávené pred televízorom môžu súvisieť so zmenami v mozgu spojenými s vyšším rizikom Alzheimerovej choroby. Zaujímavé pritom je, že rovnaké množstvo času presedené v kancelárii podobný efekt nemalo.

Nie každé sedenie je rovnaké

O tom, že dlhé sedenie telu neprospieva, sa hovorí už roky. Spája sa s vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky aj kratšou dĺžkou života. Vedci upozorňujú, že pri mozgu môže byť rozhodujúce niečo iné. Ak sedíš za stolom, čítaš, píšeš alebo riešiš problémy, mozog neustále pracuje. Pri nekonečnom sledovaní seriálov či televíznych programov je však oveľa pasívnejší.

Práve na tento rozdiel sa zamerali vedci z University of Southern California. Výskumníci analyzovali údaje od 1 712 ľudí zapojených do dlhodobého projektu ARIC. Keď do štúdie vstúpili koncom 80. rokov, mali približne 50 rokov. Odpovedali na otázky o tom, ako často vo voľnom čase pozerajú televíziu a koľko času presedia v práci.

Bingewatchuješ vkuse telku?

Shutterstock

Približne o 24 rokov neskôr, keď už mali okolo 70 rokov, absolvovali magnetickú rezonanciu mozgu. Vedci sa zamerali najmä na oblasti, ktoré bývajú medzi prvými zasiahnuté Alzheimerovou chorobou, a tiež na zmeny v bielej hmote mozgu, ktoré sú spojené s vyšším rizikom zhoršovania pamäti a demencie.

Výsledok prekvapil aj samotných vedcov

Ukázalo sa, že muži, ktorí počas stredného veku veľmi často pozerali televíziu, mali menší objem mozgu v citlivých oblastiach a viac zmien spojených s úbytkom kognitívnych schopností. Naopak, ľudia, ktorí počas práce sedeli väčšinu času za stolom, mali menej poškodení bielej hmoty a väčší objem viacerých oblastí mozgovej kôry.

Vedcov zaskočilo ešte jedno zistenie. Rovnaký vzťah sa nepotvrdil u žien. „Zistili sme, že súvislosť medzi sledovaním televízie a štruktúrou mozgu bola oveľa silnejšia u mužov než u žien,“ vysvetlil biologický vedec Natan Feter z University of Southern California.

Objednaj si jedlo či oblečenie, ktoré nikdy neprídu. Nové dopamínové aplikácie ovládli internet, no majú aj temnú stránku

Podľa neho môže byť dôvodom to, že ženy svoje sedenie častejšie prerušujú alebo existujú biologické rozdiely v tom, ako mozog reaguje na dlhodobé pasívne sedenie.

Nestačí len ísť večer do fitka

Možno by sa zdalo, že riešením je pravidelné cvičenie. Lenže výskumníci zohľadnili aj celkovú fyzickú aktivitu účastníkov a výsledky sa prakticky nezmenili. Inými slovami, večerný tréning podľa tejto štúdie nevymazal možné rozdiely spojené s dlhými hodinami pred televízorom.

„Roky sme sa sústreďovali na to, koľko ľudia sedia. Naše výsledky naznačujú, že by sme mali venovať pozornosť aj tomu, čo počas sedenia robia,“ povedal biológ David Raichlen z University of Southern California.

Bingewatchuješ vkuse telku?

Shutterstock

Vedci upozorňujú, že kancelárska práca býva síce tiež sedavá, ale často zahŕňa čítanie, písanie, rozhodovanie alebo riešenie problémov. Takéto aktivity môžu podporovať takzvanú kognitívnu rezervu, teda schopnosť mozgu lepšie zvládať zmeny spojené so starnutím. Naopak, pasívne sledovanie televízie mozog stimuluje podstatne menej.

Mozog potrebuje zamestnať

Autori zároveň pripomínajú, že výskum nedokazuje, že televízia priamo spôsobuje zmeny v mozgu. Účastníci sami odhadovali, koľko času pred obrazovkou trávia, čo nie je úplne presná metóda. Výsledky mohli ovplyvniť aj ďalšie faktory, napríklad občerstvenie pri televízii, alkohol alebo dokonca podriemkavanie počas sledovania.

Vedci našli nečakaný recept na pomalšie starnutie. Možno ho máš bližšie, než si myslíš, vyskúšať ho môžeš už dnes

Napriek tomu ide o jednu z najdlhších štúdií svojho druhu. Trvala takmer štvrťstoročie a namiesto samotných testov pamäti využila aj magnetickú rezonanciu mozgu. Vedci preto tvrdia, že ak si plánuješ ďalší seriálový maratón, je dobré si to ešte raz premyslieť.

Mozgu však pravdepodobne prospeje, ak si počas dlhého sedenia dopraješ prestávky alebo ho zamestnáš aj inak - napríklad čítaním, hlavolamami, kreatívnou činnosťou či dokonca písaním správ. Výskumníci zároveň dodávajú, že na potvrdenie týchto súvislostí bude potrebný ďalší výskum.

• Vedci odhadujú teoretickú hranicu života na 156 rokov.
• Najväčšou prekážkou sú poškodenia DNA v niektorých bunkách.
• Nie všetky orgány starnú rovnakým tempom.
• Výskum neznamená, že sa ľudia začnú dožívať 156 rokov už čoskoro.

Keď sa hovorí o dlhovekosti, väčšinou sa spomínajú vitamíny, biohacking alebo drahé omladzovacie procedúry. Vedci však tvrdia, že odpoveď sa môže skrývať oveľa hlbšie - priamo v našich bunkách, píše portál News Nation.

Vek, v ktorom si mal prvý s*x, môže ovplyvniť to, ako rýchlo zostarneš. Vedci odhalili mrazivé prepojenie

Kde sa berie limit ľudského života?

Výskumníci zo Skolkovského inštitútu vedy a technológií vytvorili model, ktorý skúmal, akého veku by sa človek mohol dožiť, keby odstránili všetky známe prejavy starnutia okrem takzvaných somatických mutácií. Ide o zmeny DNA, ktoré vznikajú po počatí v bežných bunkách tela a môžu postupne zhoršovať ich fungovanie.

Výsledok bol prekvapivý. „Naša analýza ukazuje zásadný rozdiel medzi orgánmi. Bunky, ktoré sa prakticky neobnovujú, napríklad neuróny alebo bunky srdcového svalu, predstavujú hlavnú prekážku dlhovekosti. Somatické mutácie skracujú teoretickú dĺžku života z 1 759 rokov na približne 156 rokov,“ uvádzajú autori štúdie.

Vedci vypočítali, koľko rokov môže človek maximálne žiť

Unsplash/Matt Bennett

Niektoré orgány zvládajú čas lepšie

Vedci zároveň zistili, že orgány ako pečeň si dokážu udržiavať funkčnosť oveľa dlhšie, pretože ich bunky sa priebežne obnovujú. Podľa modelu by sa pri spoločnom fungovaní všetkých orgánov mohla priemerná dĺžka života pohybovať medzi 146 až 194 rokmi, čo je približne dvojnásobok dnešnej hodnoty.

Autori zároveň upozorňujú, že samotné somatické mutácie nevysvetľujú celé starnutie. Významnú úlohu zohrávajú aj ďalšie biologické procesy, takže nejde o návod, ako sa už zajtra dožiť 156 rokov.

Každodenné návyky, ktoré ti môžu predĺžiť život. Nejde len o jedlo či pohyb, radí vedkyňa

Podľa najnovších údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb je súčasná priemerná dĺžka života v Spojených štátoch 79 rokov. Podľa najnovších dostupných údajov sa priemerná dĺžka života pri narodení na Slovensku pohybuje okolo 78,3 až 78,7 roka, podľa použitej metodiky a zdroja.

Ako vysvetľuje portál ScienceAlert, pacientom M bol muž, ktorého postrelili do hlavy počas španielskej občianskej vojny v roku 1938. Zranenie pre neho nebolo smrteľné, no keď sa prebral, svet videl obrátene.

Pred pár rokmi nemožné, dnes skutočnosť. Vedci pomocou umelej inteligencie dokázali čítať myšlienky, môže to však spôsobiť veľký problém

Svet už nikdy nevidel normálne

Mal pocit, že ľudia a predmety prichádzajú z opačnej strany, než kde v skutočnosti boli, čo sa rozšírilo aj na jeho sluch a hmat. Dokonca vedel čítať písmená a čísla vytlačené normálne aj odzadu bez toho, aby medzi nimi mozog videl akýkoľvek rozdiel.

To však nebolo všetko. Ľahko sa mu napríklad mohlo stať, že by bol zmätený mužmi pracujúcimi hore nohami na lešení. Na druhú stranu, nemal problém odčítať čas na náramkových hodinkách z akéhokoľvek uhla.

Portál pripomína, že ide o skutočne bizarný súbor symptómov, no k tomu všetkému sa pridali aj ďalšie. Zahŕňali videnie farieb odtrhnutých od ich predmetov, zobrazenie predmetov v troch rôznych verziách a občas aj farbosleposť.

Muž videl celý život obrátene

Unsplash/Elsa Gonzalez

Študovali ho desiatky rokov

A ako sa vôbec dá s takouto podivnou diagnózou prežiť? Uvádza sa, že pacient M sa so všetkým vyrovnal prekvapivo pokojne. Takmer 50 rokov ho študoval španielsky neurológ Justo Gonzalo a jeho analýza viedla k významnému posunu v tom, ako vidíme mozog.

A nejde ani zďaleka o jediný prípad, kedy šialené zranenie pomohlo vedcom lepšie porozumieť mozgu. Počas štyridsiatych rokov 20. storočia Gonzalo navrhol, že mozog nie je súborom samostatných častí, ale namiesto toho má rôzne funkcie rozdelené v gradientoch cez orgán.

To bola myšlienka, ktorá bola v rozpore s konvenčnou múdrosťou tej doby. „Mozog bol videný ako malé škatuľky,“ povedal pre El País neuropsychológ Alberto García Molina z Guttmannovho inštitútu v Španielsku.

Alzheimerova choroba je autoimunitné ochorenie. Zásadné zistenie vedcov môže pomôcť k jej liečbe

Zmena vnímania mozgu

„Keď ste zmenili škatuľku, údajne tam bol konkrétny deficit. Pre doktora Gonzala modulárne teórie nedokázali vysvetliť otázky, ktoré sa objavili s pacientom M, a tak začal vytvárať svoju teóriu dynamiky mozgu, čím sa rozišiel s hegemonickou víziou o tom, ako funguje mozog.“

Pri štúdiu pacienta M a ďalších ľudí s poranením mozgu Gonzalo navrhol, že účinky poškodenia mozgu závisia od veľkosti a polohy poranenia. Ukázal tiež, že tieto zranenia nezničia špecifické funkcie, ale ovplyvňujú rovnováhu rôznych funkcií, tak ako to bolo v prípade pacienta M.

Gonzalo identifikoval tri syndrómy: centrálny (poruchy viacerých zmyslov), paracentrálny (ako centrálny, ale s účinkami, ktoré nie sú rovnomerne rozložené) a okrajový (ovplyvňujúce mozgové dráhy pre špecifické zmysly).

Mozog

Unsplash/Robina Weermeijer

Nová štúdia

Bola to priekopnícka práca založená na neuveriteľnom prípade, ale nie je taká známa, ako by mala byť. Až teraz Gonzalova dcéra, Isabel Gonzalo-Fonrodona, spolupracovala s Garcíou Molinou na novom článku, ktorý načrtáva výskum zahŕňajúci pacienta M.

Ako hovorí štúdia, jednotlivé prípadové štúdie nás učia o funkcii mozgu už stovky rokov a poskytujú cenný alternatívny zdroj vedeckých dôkazov k súčasným metaanalýzam a veľkým klinickým skúškam.

To, že myšlienky o mozgu podobné Gonzalovmu zostávajú výrazné, je dôkazom toho, že vo svojej interpretácii zranení a spätného videnia pacienta M niečo pochopil a postavil základy pre budúce objavovanie skrytých tajov mozgu.

• Príliš intenzívna radosť môže vo veľmi zriedkavých prípadoch poškodiť srdce.
• Syndróm šťastného srdca napodobňuje infarkt, no príčina je iná.
• Lekári upozorňujú, že nejde o neškodný stav.
• Pacientka sa po liečbe úplne zotavila.

Len málokto by čakal, že jedna z najkrajších udalostí v živote môže skončiť na pohotovosti. Presne to sa však stalo 65-ročnej žene, ktorá si naplno užívala svadbu svojej dcéry. O niekoľko dní neskôr ju začala trápiť bolesť na hrudi a dýchavičnosť, píše portál ScienceAlert. 

Vedci tvrdia, že človek má šiesty zmysel. Pre naše zdravie môže mať väčší význam, než sa doteraz predpokladalo

Lekári mali spočiatku podozrenie na infarkt, no realita bola oveľa zvláštnejšia. Výnimočný prípad opísali vedci v magazíne Oxford Medical Case Reports, kde upozorňujú na mimoriadne zriedkavý jav nazývaný syndróm šťastného srdca.

Vyzeralo to ako infarkt, ale príčina bola iná

Žena pociťovala bolesti na hrudi tri dni po svadobných oslavách. Keďže podobné problémy mala aj niekoľko mesiacov predtým, lekári ju okamžite poslali na urgentný príjem. Vyšetrenia naznačovali znížené prekrvenie srdca, ktoré sa najčastejšie spája s krvnou zrazeninou.

Lenže žiadnu nenašli. Namiesto toho objavili zvláštnu deformáciu ľavej srdcovej komory. Tá sa dočasne zmenila do tvaru, ktorý zhoršil schopnosť srdca efektívne pumpovať krv do tela.

Žena bola tak extrémne šťastná, že skončila na pohotovosti

Pixabay/hopestar21/

Keď radosť spôsobí stres

Tento stav sa nazýva takocubo kardiomyopatia. Ide o zriedkavé ochorenie, ktoré veľmi pripomína infarkt, no vzniká iným mechanizmom. Hoci je vo väčšine prípadov zvratné, rozhodne nie je neškodné a môže ohroziť život.

Syndróm môže spustiť mimoriadne silný emocionálny zážitok. Väčšina ľudí pozná takzvaný syndróm zlomeného srdca, ktorý sa objavuje po rozchode, úmrtí blízkeho alebo inom veľkom strese. Existuje však aj jeho opačný variant - syndróm šťastného srdca, pri ktorom organizmus reaguje na obrovskú dávku radosti.

Vedci odhadujú, že približne 1 až 3 percentá pacientov s podozrením na infarkt, u ktorých sa nepotvrdí krvná zrazenina, v skutočnosti trpia takocubo kardiomyopatiou. Zo všetkých zaznamenaných prípadov však len približne štyri percentá vyvolali pozitívne emócie.

Žene sa počas pôrodu dvakrát zastavilo srdce, prakticky zomrela. Teraz si spomenula na to, čo sa v tých momentoch dialo

Príčinu nepoznáme

Presná príčina stále nie je úplne objasnená. Vedci sa domnievajú, že pri silných emóciách dochádza k masívnemu vyplaveniu stresových hormónov, ktoré môžu dočasne ovplyvniť fungovanie srdca.

Autori štúdie vysvetľujú: „Oba stavy zahŕňajú aktiváciu sympatického nervového systému a prudké zvýšenie hladiny katecholamínov, no neurohormonálne reakcie sa môžu líšiť podľa toho, či ide o pozitívne alebo negatívne emócie.“ Podľa nich môže mať syndróm šťastného srdca miernejšie príznaky a lepšie krátkodobé výsledky, no na potvrdenie je potrebných viac výskumov.

Lekári vyzývajú na väčšiu opatrnosť

Prvé prípady takocubo kardiomyopatie zaznamenali až v roku 1983 v japonskom meste Hirošima. Názov pochádza z tradičných japonských nádob na chytanie chobotníc, pretože poškodená ľavá komora pripomína svojím tvarom práve tieto nádoby.

Žena bola tak extrémne šťastná, že skončila na pohotovosti

Shutterstock

Kardiológ John Madias z Icahn School of Medicine at Mount Sinai v New Yorku upozornil, že lekári aj verejnosť by mali venovať syndrómu šťastného aj zlomeného srdca väčšiu pozornosť. „Krátkodobé aj dlhodobé komplikácie a úmrtnosť pri oboch podtypoch takocubo kardiomyopatie sú podobné,“ hovorí Madias.

Dodáva, že vedci by mali podrobnejšie skúmať, aké pozitívne emócie dokážu tento syndróm spustiť. V prípade 65-ročnej pacientky sa našťastie všetko skončilo dobre. Jej srdce sa úplne zotavilo a podľa autorov štúdie sa „teší na ďalšie šťastné životné míľniky svojich detí v nasledujúcich rokoch“.

• 74 percent príslušníkov Generácie Z pilo alkohol za posledných šesť mesiacov.
• Za tri roky ide o výrazný nárast zo 66 percent.
• Najčastejšie siahajú po koktailoch a pijú vo väčších skupinách.
• Odborníci tvrdia, že pandémia posunula ich vzťah k alkoholu, nie že ho zmenila.

Ešte nedávno sa zdalo, že Generácia Z prepisuje pravidlá. Menej alkoholu, menej divokých večierkov a viac starostlivosti o zdravie. Práve preto sa o nej často hovorilo ako o najtriezvejšej generácii za dlhé roky, píše portál Futurism. Nový prieskum výskumnej spoločnosti IWSR však naznačuje, že tento obraz už prestáva platiť.

Zriedkavý syndróm privádza ľudí do šialenstva. Telo začne produkovať alkohol, lekári si s ním nevedia dať rady

Mladí začínajú piť čoraz viac

Podľa prieskumu uviedlo 74 percent príslušníkov Generácie Z, že za posledných šesť mesiacov vypili aspoň jeden alkoholický nápoj. Ešte pred tromi rokmi to bolo 66 percent, čo predstavuje výrazný nárast. „Na večierok prišli neskoro, ale nevynechali ho,“ povedal prezident spoločnosti IWSR Marten Lodewijks pre Business Insider.

Najviac alkoholu podľa prieskumu stále pijú mileniáli, kde aspoň jeden nápoj za posledného pol roka priznalo 81 percent opýtaných. Nasleduje Generácia X so 77 percentami, Generácia Z so 74 percentami a napokon Baby Boomers so 71 percentami.

Pijú inak ako ich rodičia

To však neznamená, že mladí kopírujú zvyky starších. Generácia Z najčastejšie siaha po kokteiloch. Až 84 percent opýtaných uviedlo, že počas posledného pol roka vypili miešaný alkoholický nápoj.

Mladí začínajú piť čoraz viac

Unsplash

Zároveň ide o generáciu, ktorá najčastejšie tvrdí, že sa riadi odporúčaniami štátnych zdravotníckych autorít týkajúcimi sa alkoholu. Takmer polovica respondentov uviedla, že tieto odporúčania sleduje. Mladí tiež častejšie pijú vo väčších skupinách - pri poslednej príležitosti ich 18 percent konzumovalo alkohol s piatimi alebo viacerými ľuďmi.

Pandémia všetko posunula

Podľa Lodewijksa bola predstava, že Generácia Z je mimoriadne striedma, založená na špecifickom období ich života. „Dôkazy ukazujú, že spotrebitelia z Generácie Z si alkohol užívajú približne v rovnakej miere ako zvyšok spoločnosti,“ uviedol.

Za hlavnú príčinu považuje pandémiu ochorenia Covid-19. Práve v čase, keď mnohí mladí dosiahli zákonný vek na konzumáciu alkoholu, boli bary a kluby zatvorené a festivaly sa nekonali. „Doslova vstupovali do dospelosti v období, keď sa všetko zatvorilo,“ vysvetlil Lodewijks pre Business Insider.

Ženy už pijú rovnako ako chlapi, po alkohole siahajú najmä tridsiatničky. Môže za to aj nedostatok lásky, hovorí psychiater

Možno teda nešlo o generáciu, ktorá alkohol odmietala. Skôr o generáciu, ktorá jednoducho nemala príležitosť piť rovnako ako jej predchodcovia. Najnovšie čísla naznačujú, že tento rozdiel sa rýchlo vytráca.

„Migréna je choroba s obrovským osobným a spoločenským dopadom. Väčšina ľudí nemôže počas migrény fungovať na svojej obvyklej úrovni a očakávanie ďalšieho záchvatu môže ovplyvniť produktivitu, vzťahy a duševné zdravie človeka,” vysvetľujú docent a klinický akademický neurológ Mark Slee a prednášajúci Anthony Khoo z Flinders University.

Odborníci sa pozreli na filmovú sériu Nezvratný osud. Ktoré tragické úmrtia z nej sú v skutočnom živote najpravdepodobnejšie?

Čo sa deje v mojom mozgu?

Biologický základ migrény je zložitý a mení sa v závislosti od fázy migrény. Zjednodušene povedané - najskoršia fáza sa nazýva prodrom. Je to spojené s aktiváciou časti mozgu nazývanej hypotalamus, o ktorej sa predpokladá, že prispieva k mnohým symptómom, ako je nevoľnosť, zmeny chuti do jedla a rozmazané videnie.

„Nasleduje fáza aury, keď na povrchu mozgu dochádza k vlne neurochemických zmien rýchlosťou 3–4 milimetre za minútu. To vysvetľuje, ako zvyčajne aura človeka postupuje v priebehu času. Ľudia často pociťujú zmyslové poruchy, ako sú záblesky svetla alebo mravčenie v tvári alebo rukách,” hovoria odborníci.

Vo fáze bolesti hlavy sa aktivuje systém trojklaného nervu. To vyvoláva pocit na jednej strane tváre, hlavy a hornej časti krku, čo vedie k uvoľňovaniu proteínov, ako je CGRP (peptid súvisiaci s génom kalcitonínu). Ten spôsobuje zápal a rozšírenie krvných ciev, čo je základom pre silnú pulzujúcu bolesť spojenú s bolesťou hlavy. Nakoniec, postdromálna fáza nastáva po odznení bolesti hlavy a zvyčajne zahŕňa zmeny nálady a energie.

Migréna dokáže poriadne potrápiť

Dreamstime

Čo môžem urobiť, keď mi je zle?

Užitočným spôsobom, ako si predstaviť liečbu migrény, je porovnať ju s hasením ohňa. Lieky sú oveľa úspešnejšie, keď sa aplikujú pri najbližšej príležitosti (táborový oheň). Keď sa útok úplne rozvinie (do lesného požiaru), lieky majú oveľa skromnejší účinok.

Pomôcť si však môžu vysoké dávky aspirínu či lieky nazývané triptány (pôsobia tak, že znižujú dilatáciu krvných ciev a znižujú uvoľňovanie zápalových chemikálií), ktoré ale treba užívať s opatrnosťou, keďže sťahujú cievy. Pomáhajú aj bezpečnejšie  gepanty (blokujú alebo modulujú uvoľňovanie CGRP) alebo ditany (schválené v zámorí na akútnu liečbu migrény).

Existuje vôbec prevencia?

Samozrejme! „Prvým krokom je zistiť, či zmeny životného štýlu môžu znížiť frekvenciu migrény. To môže zahŕňať zlepšenie spánkových návykov, rutinný rozvrh jedál, pravidelné cvičenie, obmedzenie príjmu kofeínu a vyhýbanie sa spúšťačom, ako je stres alebo alkohol,” hovoria odborníci.

Muž trpel silnými migrénami, ktoré spôsobila pásomnica v jeho mozgu. Nakazil sa zrejme po tom, čo zjedol obľúbenú pochúťku Slovákov

Napriek tomuto úsiliu má mnoho ľudí stále časté migrény, ktoré sa nedajú zvládnuť len pomocou akútnej terapie. Voľba, kedy začať s preventívnou liečbou, sa u každého líši. Tí, ktorí trpia invalidizujúcimi príznakmi alebo majú viac ako niekoľko migrén za mesiac, najviac profitujú zo začiatku preventívnych opatrení.

Takmer všetky prostriedky na prevenciu migrény majú existujúcu úlohu pri liečbe iných zdravotných stavov a lekár zvyčajne odporúča lieky, ktoré môžu tiež pomôcť zvládnuť akékoľvek už existujúce stavy. Medzi preventívne opatrenia prvej línie patria:

• tablety, ktoré znižujú krvný tlak (kandesartan, metoprolol, propranolol)
• antidepresíva (amitriptylín, venlafaxín)
• antikonvulzíva (valproát sodný, topiramát).

Pre všetky preventívne opatrenia proti migréne je kľúčovým princípom začať s nízkou dávkou a postupne zvyšovať. Je zriedkavé, že prínosy sú viditeľné okamžite, ale časom tieto lieky zvyčajne znižujú frekvenciu migrény o 50 percent alebo dokonca aj viac. Najdôležitejšou však stále zostáva komunikácia so svojim ošetrujúcim lekárom.

• Moderný svet sa mení rýchlejšie, než sa dokázal prispôsobiť náš mozog.
• Sociálne siete a neustále porovnávanie sa zvyšujú stres aj úzkosť.
• Vedci hovoria o takzvanom evolučnom nesúlade medzi človekom a prostredím.
• Pomôcť môžu lepšie navrhnuté mestá aj digitálne platformy.

Kedy si naposledy zažil deň, počas ktorého si nemusel nikam utekať, nič urgentne riešiť a nemal pocit, že zaostávaš? Ak si na taký deň nevieš spomenúť, nie si sám. Ako píše portál ScienceAlert, vedci totiž tvrdia, že problém nemusí byť v tvojej disciplíne ani odolnosti.

Hrozivé štatistiky o infarktoch. Ak ho má mladá žena, lekári ju pošlú domov až 7-krát častejšie než muža

Podľa novej práce publikovanej v magazíne Behavioral Sciences je možné, že moderný svet jednoducho predbehol evolúciu ľudského mozgu. A to začína byť veľký problém.

Náš mozog vznikol pre úplne iný svet

Tím vedcov zo Singapuru analyzoval predchádzajúce výskumy aj existujúce teórie a prišiel s hypotézou, že ľudia dnes žijú v prostredí, na ktoré sa ich myseľ nikdy nestihla pripraviť. Po väčšinu svojej evolúcie človek fungoval v malých skupinách ľudí, ktorých dobre poznal. Hrozby boli jasné a okamžité - predátor, nepriateľská skupina alebo nedostatok potravy.

Dnes je realita úplne iná. Žijeme v mestách so státisícmi či miliónmi obyvateľov, sme neustále online a denne spracúvame obrovské množstvo informácií aj sociálnych porovnaní. Výsledkom je takzvaný evolučný nesúlad - situácia, keď sa biologická výbava človeka stretáva s prostredím, na ktoré nebola navrhnutá.

Náš mozog už jednoducho nestíha dnešnému svetu

Shutterstock

„Stres, osamelosť a úzkosť často považujeme za osobné alebo životné problémy, ale môžu odrážať aj nesúlad medzi prostredím, v ktorom ľudia žijú, a podmienkami, v ktorých sa vyvíjali naše mysle a telá,“ vysvetľuje environmentálna psychologička Sarah Chan zo Singapore University of Technology and Design.

Dodáva, že by sme preto nemali rozmýšľať iba nad tým, ako zvýšiť psychickú odolnosť jednotlivcov, ale aj nad tým, ako navrhujeme mestá a celé komunity.

Súťaž, ktorá sa nikdy nekončí

Vedci upozorňujú, že samotná súťaživosť nie je nič nové. Rozdiel je v tom, že kedysi človek porovnával svoje postavenie s niekoľkými desiatkami ľudí vo svojom okolí. Dnes sa porovnávame s priateľmi, kolegami, influencermi, celebritami aj úplne cudzími ľuďmi na internete. A tento proces sa nikdy nezastaví.

Aj ty máš problém so sústredením? Môže za tým byť Popcorn brain. Čo ho spôsobuje?

„Súťaživosť nie je novinka, ale moderný život môže vytvárať pocit, že nikdy nekončí,“ hovorí psychológ Jose Yong z James Cook University v Singapure. Podľa neho evolučný pohľad pomáha vysvetliť, prečo ľudia reagujú tak silno na porovnávanie alebo strach zo zaostávania, aj keď tieto signály prichádzajú len z obrazoviek alebo od úplne neznámych ľudí.

Svet pridáva ďalšie vrstvy stresu

Autori zároveň upozorňujú, že tlak nevytvárajú iba sociálne siete. Klimatická zmena, pandémia, rast cien, ekonomická neistota či prudký rozvoj umelej inteligencie vytvárajú to, čo označujú ako polykrízu - viacero navzájom prepojených problémov, ktoré sa navzájom posilňujú.

Vo vedeckej práci píšu, že rastúce životné náklady a prehlbujúca sa ekonomická nerovnosť zvyšujú finančnú aj spoločenskú neistotu. Tá následne vedie k vyhoreniu, slabším medziľudským vzťahom a ešte väčšiemu pocitu súťaženia.

Náš mozog už jednoducho nestíha dnešnému svetu

Pixabay

Riešením nie je návrat do minulosti

Vedci svoju teóriu nazvali Social Evolutionary Mismatch and Competition Hypothesis (Hypotéza sociálneho evolučného nesúladu a konkurencie). Tvrdia, že lepšie pochopenie tohto fenoménu by mohlo pomôcť pri riešení psychických problémov, ktoré sú dnes čoraz rozšírenejšie.

Nevolajú pritom po odmietnutí technológií. Skôr navrhujú, aby boli mestá aj digitálne platformy navrhované tak, aby znižovali stres a pocit neustáleho súperenia.

Pomôcť môže viac zelene, prírodných priestorov aj online prostredie, ktoré nebude odmeňovať nekonečné porovnávanie. „Potrebujeme navrhovať riešenia, ktoré budú spolupracovať s našou evolučnou podstatou, nie bojovať proti nej,“ uzatvára Jose Yong.

• Raňajky z nepasterizovaného mlieka viedli k nákaze tuberkulózou.
• Chorobu jej diagnostikovali až po 15 rokoch.
• Dospievanie prežila vyčerpaná a izolovaná doma.
• Dnes zdieľa svoj príbeh, aby pomohla iným k skoršej diagnóze.

Smrteľné raňajky neznejú ako bežná správa. No presne to sa stalo Tilly Rose, ktorej príbeh opísal portál The Sun Health. Keď mala len päť rokov a trávila čas na mliečnej farme svojej pratety v írskom Corku, každé ráno si pripravovala cereálie z čerstvého nepasterizovaného mlieka.

Konšpirátorom odletia hlavy. Vedci vytvorili univerzálnu vakcínu v nosovom spreji, ochráni ťa pred týmito ochoreniami

Netušila, že práve týmto si do tela vpustila tuberkulózu. „Ten jeden moment na farme spustil domino efekt, ktorý formoval celý môj život,“ povedala dnes 33-ročná Tilly pre The Sun Health. Predtým bola zdravým dieťaťom, milovala šport a pohyb. Potom však prišla únava, ktorá ju postupne vyradila zo života.

Roky bez odpovedí

Počas dospievania sa jej dni zmenili na boj s extrémnym vyčerpaním. Budila sa „spotená od hlavy po päty“ a lekári roky tvrdili, že ide len o infekcie hrudníka či zápaly pľúc. Aj obyčajné vyjdenie schodov bolo problém. Rodina sa dokonca presťahovala do bungalovu, pretože chôdza po schodoch bola pre jej pľúca príliš náročná.

„Nebola to len únava. Mala som pocit, že celé telo bojuje s pohybom. Príznaky som zvládala lepšie, keď som zostala úplne nehybná,“ spomína. V 16 rokoch už nedokázala jesť tuhú stravu a prešla na tekutú diétu.

Neskôr podstúpila operáciu, keď jej časť čreva zablokovalo. Lekári ju odstránili, no príčina zostávala záhadou. „To sú momenty, ktoré už nikdy nedostanem späť. Povedali mi, aby som si nerobila skúšky ani nepodávala prihlášku na univerzitu.“

Slovo, ktoré všetko vysvetlilo

Zlom nastal až vtedy, keď mladý lekár navrhol test na tuberkulózu. Diagnóza po 15 rokoch konečne vysvetlila všetko. Testy potvrdili vzácny kmeň spojený s nepasterizovanými mliečnymi výrobkami, ktoré pila „každé ráno“ v detstve.

„Bola som vystrašená. Tuberkulóza je slovo plné stigmy. Bála som sa, že sa na mňa ľudia budú pozerať inak a stanem sa len dievčaťom s tuberkulózou.“ Dnes hovorí otvorene o tom, čo jej choroba vzala.

Najväčší infekčný zabijak planéty zabil len za minulý rok 1,23 milióna ľudí. WHO prichádza s ráznym varovaním

„Prišla som o veľkú časť vlastného života. Ale ak tento príbeh pomôže aspoň jednému človeku dostať diagnózu skôr, potom to stojí za to.“ Svoje skúsenosti zhrnula aj v memoároch Be Patient: Life, Loss and Laughter from Behind the Hospital Curtain, ktoré vyšli v 2025. V slovenčine si ju však neprečítaš.

• Pravidelné návštevy kina či múzea súviseli s pomalším biologickým starnutím.
• Ich účinok bol podľa vedcov porovnateľný s pravidelným cvičením.
• Výskum sledoval takmer 2-tisíc ľudí vo veku nad 50 rokov.
• Vedci chcú, aby bola kultúra dostupnejšia pre čo najviac ľudí.

Nie každý recept na dlhší život začína v posilňovni alebo pri tanieri plnom zeleniny. Niekedy stačí kúpiť si lístok do kina, zájsť na koncert alebo stráviť popoludnie v galérii. Presne na to upozorňuje nový výskum publikovaný v magazíne Journal of Epidemiology and Community Health, ktorý skúmal, ako kultúrne aktivity vplývajú na biologické starnutie, píše The Telegraph.

Koľko stáli veci na Slovensku pred 20 rokmi? Pivo za 20 korún, kino za drobné a predražený internet s gigabajtom dát

Kultúra ako tréning pre telo aj mozog

Vedci analyzovali údaje od takmer 2-tisíc účastníkov dlhodobého projektu English Longitudinal Study of Ageing, ktorý sleduje ľudí vo veku od 50 rokov v Anglicku. Účastníci odpovedali, ako často navštevujú kino, divadlo, koncerty, operu, múzeá alebo galérie. Na základe odpovedí získali skóre kultúrnej aktivity od nula do pätnásť bodov.

Popritom zdravotníci hodnotili desať ukazovateľov fyzického starnutia vrátane indexu telesnej hmotnosti, sily stisku ruky, rýchlosti chôdze či diastolického krvného tlaku.

Výsledky ukázali jasný trend. Ľudia, ktorí chodili za kultúrou aspoň raz za niekoľko mesiacov, mali priemerný fyziologický vek 66,9 roka. To bolo približne o tri roky menej než u tých, ktorí podobné aktivity navštevovali len výnimočne.

Kinosála

Unsplash/jake Hills/

Účinok porovnateľný s pohybom

Výskumníci upozorňujú, že pravidelný kontakt s kultúrou bol „významne spojený s nižším psychologickým starnutím“. Dodávajú, že jeho vplyv „môže byť porovnateľný s pravidelnou fyzickou aktivitou“. Nie je to pritom prvý podobný výsledok.

Skorší výskum odborníkov z University College London zistil, že ľudia, ktorí sa aspoň raz týždenne venovali kultúrnym aktivitám, napríklad čítaniu, počúvaniu hudby alebo návštevám múzeí, boli biologicky približne o rok mladší než tí, ktorí sa im venovali len zriedka. Pravidelné cvičenie pritom v priemere súviselo s biologickým vekom nižším približne o šesť mesiacov.

Prečo môže kultúra fungovať?

Vedci si myslia, že kultúrne aktivity stimulujú mozog, podporujú sociálne kontakty a znižujú pocit osamelosti. Zároveň ide o faktor, ktorý sa dá pomerne jednoducho ovplyvniť.

Vedci tvrdia, že človek má šiesty zmysel. Pre naše zdravie môže mať väčší význam, než sa doteraz predpokladalo

„Kultúrna angažovanosť je niečo, čo možno meniť, a preto môže predstavovať účinný spôsob podpory zdravého a dlhého života. Jej vplyv môže byť porovnateľný s pravidelnou fyzickou aktivitou,“ uviedli autori štúdie.

Podľa nich by pomohlo aj lepšie sprístupniť kultúrne podujatia z geografického aj finančného hľadiska. Ako príklad uvádzajú 10-týždňový múzejný program s komentovanými prehliadkami, diskusiami a tvorivými aktivitami. U osamelých seniorov priniesol viac radosti, povzbudenia a lepšiu psychickú pohodu.

• Klonovanie dnes slúži najmä vede, nie na vytváranie kópií ľudí.
• Dolly vznikla až na 277. pokus.
• Vedci dnes klonujú niektoré zvieratá aj kvôli ochrane ohrozených druhov.
• Ľudské klonovanie zostáva zakázané a vedecky príliš riskantné.

Keď sa v roku 1996 narodila ovca Dolly, svet mal pocit, že stojí na prahu úplne novej éry. Filmy aj médiá maľovali obrazy budúcnosti, v ktorej si ľudia budú objednávať vlastných klonov, domáce zvieratá budú večné a vyhynuté druhy sa vrátia späť na Zem, píše portál The Conversation.

Startup chce pestovať klony ľudí. Telá by mali slúžiť ako náhradné diely, neskôr do nich chce presúvať naše mozgy

Po 30 rokoch je jasné, že realita sa vydala úplne iným smerom. Klonovanie síce nezmenilo svet tak, ako si mnohí predstavovali, no stalo sa jedným z najdôležitejších nástrojov modernej biotechnológie. Ako vysvetľuje Sathana Dushyanthen, odborníčka na onkologické vedy a digitálne zdravotníctvo z The University of Melbourne, práve výskum okolo Dolly pomohol vedcom pochopiť, že dospelé bunky dokážu oveľa viac, než sa kedysi predpokladalo.

Dolly nebola obyčajná ovca

Dolly bola prvým cicavcom, ktorého vedci vytvorili z dospelej bunky. Nepoužili spermie ani oplodnené vajíčko. Namiesto toho vzali bunku z mliečnej žľazy dospelej ovce, vybrali z nej jadro s genetickou informáciou a vložili ho do vajíčka inej ovce, z ktorého predtým odstránili vlastnú DNA.

Pomocou elektrického impulzu sa bunka „naštartovala“, začala sa deliť a vzniknuté embryo následne preniesli do náhradnej matky. Výsledkom bola ovca, ktorá mala takmer identickú DNA ako darca bunky. Znie to jednoducho, no v skutočnosti išlo o mimoriadne náročný proces.

Jeden úspech po stovkách neúspechov

Dolly sa narodila až po 277 pokusoch. Ani dnes nie je klonovanie zvierat jednoduché ani lacné. Nestačí totiž skopírovať DNA. Každá bunka v tele má rovnakú genetickú informáciu, no správa sa inak. Bunky kože robia niečo úplne iné ako svalové bunky alebo bunky mliečnej žľazy.

„Najväčšou výzvou nie je skopírovať DNA. Problém je presvedčiť vysoko špecializovanú dospelú bunku, aby zabudla na svoju pôvodnú úlohu a začala sa správať ako čerstvo oplodnené embryo,“ vysvetľuje Sathana Dushyanthen.

Vedci tento proces nazývajú epigenetické preprogramovanie. Bunka musí doslova prepísať chemické pokyny, ktoré rozhodujú o tom, ktoré gény budú aktívne a ktoré zostanú vypnuté. Práve tu často dochádza k chybám, preto veľká časť embryí neprežije alebo sa nevyvíja správne.

AI zvyšuje sofistikovanosť podvodov cez telefón. Na Slovensku je operátor, ktorý chráni zákazníkov

Klonovanie dnes zachraňuje výskum

Paradoxne, najväčší prínos Dolly nespočíva v samotnom klonovaní. Výskum totiž priviedol vedcov k objavu indukovaných pluripotentných kmeňových buniek. Ide o dospelé bunky, ktoré dokážu vedci biologicky „preprogramovať“ tak, aby sa opäť správali podobne ako embryonálne bunky.

Tie už neslúžia na vytváranie nových organizmov, ale na výskum. Vedci ich využívajú pri skúmaní rakoviny, neurologických ochorení, testovaní nových liekov aj vývoji regeneratívnej medicíny. Inými slovami, pomáhajú pochopiť choroby bez toho, aby bolo potrebné experimentovať priamo na ľuďoch.

Ako zdôrazňuje Sathana Dushyanthen, práve Dolly ukázala, že ani dospelé bunky nie sú biologicky definitívne. Je možné ich „prepísať“ a prinútiť robiť niečo úplne iné.

Ovca Dolly

Wikipedia/toni Barros/

Klonujú sa kone, psy aj ohrozené zvieratá

Klonovanie sa dnes využíva aj mimo laboratórií. Niektoré chovateľské programy klonujú mimoriadne cenné hospodárske zvieratá, aby zachovali ich výnimočnú genetiku. V Austrálii je možné komerčne klonovať kone a viaceré klony už štartovali na medzinárodných jazdeckých súťažiach.

V Spojených štátoch a Číne dokonca existujú firmy, ktoré ponúkajú klonovanie domácich miláčikov. Známym príkladom je speváčka Barbra Streisand, ktorá si nechala naklonovať svoju fenku Samanthu. Nové šteniatka síce zdedili jej DNA, no správali sa úplne inak. „Zdieľali len genetickú informáciu, nie spomienky ani životné skúsenosti,“ upozorňuje Dushyanthen.

Môže klonovanie zachrániť vyhynuté druhy?

Predstava návratu mamutov stále láka vedcov aj verejnosť. Skutočné klonovanie však pri zvieratách, ktoré vyhynuli pred tisíckami rokov, prakticky nie je možné. Na vytvorenie klonu je potrebná nepoškodená DNA, vhodné vajíčko aj blízko príbuzný náhradný druh.

Budeme piť ťavie mlieko namiesto kravského? Výhodami totálne valcuje, v niektorých krajinách už zakladajú megafarmy

Pri mamutoch sa genetický materiál za tisícročia rozpadol, takže vedci skúmajú inú cestu. Pomocou technológie CRISPR upravujú DNA dnešných zvierat tak, aby získali niektoré vlastnosti vyhynutých druhov. Budúci „mamut“ by teda v skutočnosti nebol mamutom. Bol by to geneticky upravený slon s niektorými mamutími znakmi.

Klonovanie však môže pomôcť aj inak. V roku 2020 vedci úspešne naklonovali fretku čiernonohú z genetického materiálu zvieraťa, ktoré uhynulo ešte pred desaťročiami. Cieľom bolo zvýšiť genetickú rozmanitosť populácie, ktorá sa v Spojených štátoch dostala na pokraj vyhynutia.

Ľudí sa klonovať nechystáme

Najväčšie sci-fi predpovede sa napokon nenaplnili. Klonovanie ľudí zostáva vo väčšine krajín zakázané alebo prísne regulované. Dôvodom nie sú len etické otázky, ale aj samotná bezpečnosť.

Úspešnosť klonovania zvierat je stále nízka a riziká pre embryá, náhradné matky aj prípadné deti by boli podľa vedcov neakceptovateľné. Ako uzatvára Sathana Dushyanthen, Dolly síce neodštartovala éru ľudských klonov, ale zmenila spôsob, akým vedci rozmýšľajú o bunkách, genetike a možnostiach modernej medicíny. A práve to môže byť jej najväčší odkaz.

• Niektoré baktérie dokážu premieňať rozpustený urán na stabilnejšiu zlúčeninu.
• Objav pochádza zo zatopenej bývalej sovietskej uránovej bane v Nemecku.
• Vedci veria, že baktérie by raz mohli pomôcť čistiť rádioaktívne vody.

Nie každé miesto zničené ľudskou činnosťou zostane navždy mŕtve. V bývalej uránovej bani vo východnom Nemecku, ktorá po zjednotení krajiny v roku 1990 ukončila prevádzku, vznikol zvláštny podzemný svet. Baňa sa zaplavila vodou kontaminovanou uránom a odvtedy si vyžaduje nepretržité čistenie, píše portál ScienceAlert.

Tetovanie nie je len atrament. Vedci zisťujú, že môže meniť tvoj imunitný systém na celý život

Práve tam však vedci objavili mikroskopických obyvateľov, ktorí si s rádioaktívnym prostredím poradili spôsobom, aký nikto nečakal. Výsledky výskumu publikovaného v magazíne Nature Communications naznačujú, že baktérie môžu premieňať toxický urán na stabilnejšiu chemickú formu.

Keď baktérie dostanú správne „palivo“

Vedci odobrali vzorky vody priamo zo zariadenia, ktoré čistí vodu z bývalej bane. Následne baktériám pridali glycerol, jednoduchú organickú látku slúžiacu ako zdroj uhlíka.

„Naše predchádzajúce výskumy už ukázali, že baktérie dokážu využívať urán rozpustený vo vode pri svojom metabolizme, ak majú k dispozícii glycerol ako zdroj potravy,“ vysvetlila mikrobiologička Evelyn Krawczyk-Bärsch z Helmholtz-Zentrum Dresden-Rossendorf.

Dodáva, že nový výskum priniesol ešte zaujímavejší objav: „Prvýkrát sme zistili, že baktérie zásobované glycerolom dokážu premeniť toxický urán rozpustený vo vode na stabilnú chemickú zlúčeninu.“ Vedci sa pritom snažili čo najvernejšie napodobniť podmienky hlboko pod zemou.

„Chceli sme vytvoriť prirodzené podmienky pre bakteriálne spoločenstvo, ktoré už v bani žije, pretože v hĺbke približne 2-tisíc metrov sa zvyčajne nachádza veľmi málo alebo vôbec žiadny kyslík,“ povedal mikrobiológ Antonio Newman-Portela.

Urán sa zmenil na stabilnejšiu formu

Počas experimentov baktérie premieňali urán na takzvaný päťmocný urán. Ide o veľmi vzácny chemický stav, pri ktorom sa urán ľahšie viaže s ďalšími prvkami a môže vytvárať stabilné minerály. „Urán sa zvyčajne vyskytuje vo forme so štvormocným alebo šesťmocným stavom. Päťmocný urán existuje, ale je veľmi vzácny alebo len dočasný. Doteraz bol pozorovaný iba ako nestabilný oxidačný stav,“ vysvetlil Newman-Portela.

Na papieri čistá voda, v skutočnosti chemické znečistenie. Nová analýza spochybňuje hodnotenia kvality vody v Európe

V prítomnosti baktérií sa následne spájal so železom a kyslíkom do zlúčeniny FeU(V)O4. Vedci o nej síce vedeli už skôr, no netušili, že môže prirodzene vzniknúť práve vďaka baktériám. Po 130 dňoch zostalo vo vzorkách len približne päť percent pôvodného rozpusteného uránu. Baktérie ho nielen zachytili vo svojich bunkových stenách, ale zároveň výrazne podporili vznik stabilnejšej zlúčeniny.

Mohli by pomôcť aj inde vo svete

Kontaminácia uránom nie je problémom iba jednej bane. Zvýšené koncentrácie uránu vo vode boli zaznamenané aj v Spojených štátoch, Indii, Kanade, Francúzsku, Južnej Afrike či Austrálii. Biologické metódy čistenia patria už niekoľko desaťročí medzi sľubné alternatívy ku klasickým chemickým postupom.

Autori štúdie pripomínajú, že terénne testy ukázali výrazné zníženie množstva uránu bez vzniku veľkého množstva sekundárneho odpadu. Vedci však zostávajú opatrní. „Stále musíme preskúmať, do akej miery môžu baktérie pomôcť zneškodniť urán pri sanačných prácach,“ upozornila Krawczyk-Bärsch.

V zatopenej bývalej uránovej bani v Nemecku našli vedci baktérie s nečakanou schopnosťou.

Unsplash/Luca Maffeis

Ak sa ich schopnosti potvrdia aj mimo laboratória, z nenápadných mikroorganizmov by sa mohli stať nečakaní spojenci pri čistení niektorých z najtoxickejších miest na planéte.

• V Anglicku objavili tri vzácne mišpuľové stromy.
• Ich plody sa jedia až po prirodzenom zmäknutí.
• Stromy boli obľúbené už v stredoveku.
• Objav má pomôcť vrátiť tento zabudnutý druh do záhrad.

Predstav si, že sa prechádzaš starým parkom a namiesto obyčajných stromov objavíš živý pozostatok stredovekých záhrad. Presne to sa stalo záhradníkom v anglickom meste Middlesbrough, kde pri obnove bývalého areálu Nature‘s World narazili na tri vzácne mišpuľové stromy, píše BBC. Kedysi patrili medzi bežné ovocné dreviny, no dnes o nich väčšina ľudí nikdy nepočula.

Chceš zažiť krajinu ľadu a ohňa? Toto musíš vedieť, ak chceš precestovať Island na vlastnú päsť

Objav ukrytý v zarastenej rezervácii

Tím organizácie Middlesbrough Environment City našiel stromy počas prác v zarastenej prírodnej rezervácii v štvrti Acklam. Mišpule sa v Európe pestovali už v stredoveku a veľkej obľube sa tešili ešte v 17. storočí. Postupne však z ovocných sadov mizli a približne od polovice 20. storočia prakticky upadli do zabudnutia.

Vedúci projektu Matt Wilson priznal, že o tomto druhu pred nástupom do práce vôbec nevedel. „Našli sme tu tri mišpuľové stromy a neustále objavujeme niečo nové. Je to strom, ktorý ľudia využívali stovky rokov, až od čias stredovekej Európy,“ povedal.

Ovocie, ktoré potrebuje čas

Mišpule dozrievajú až na konci jesene, keď už väčšina ovocných stromov dávno neplodí. Zaujímavé je, že ich plody sa nejedia hneď po zbere. Najprv musia prejsť procesom, pri ktorom prirodzene zmäknú a čiastočne sa rozložia. Práve vtedy získajú sladkú chuť. Wilson ich prirovnal k netradičnej kombinácii. „Chutia ako datle alebo korenistá hruška,“ opísal svoju skúsenosť.

Tím teraz plánuje odobrať odrezky zo stromov a rozmnožiť ich. Cieľom je ukázať, že aj menej známe ovocné druhy môžu opäť nájsť miesto v moderných záhradách. „Chceme ľuďom ukázať, že aj takéto ovocie si môžu dopestovať doma. Zvládne to naozaj každý,“ dodal Wilson.

• Interocepcia je schopnosť vnímať signály vlastného tela.
• Výskumy ju spájajú s úzkosťou, depresiou aj poruchami príjmu potravy.
• Ľudia s lepšou interocepciou zvládali hlad bez výrazných výkyvov nálady.
• Nie všetci vedci sa zhodujú, či ide o samostatný „šiesty zmysel“.

Koľkokrát za deň si uvedomíš, že ti bije srdce, ako dýchaš alebo že tvoje telo začína byť smädné? Pravdepodobne len vtedy, keď sa niečo deje. Práve tieto nenápadné signály však môžu prezrádzať oveľa viac, než si myslíme, píše portál ScienceAlert.

Prečo máme pocit, že nič nestíhame? Za časovým tlakom nemusí byť len plný kalendár

Vedci ich spájajú s takzvanou interocepciou - schopnosťou mozgu vnímať a vyhodnocovať, čo sa deje vo vnútri tela. A podľa rastúceho množstva výskumov môže práve tento „vnútorný radar“ ovplyvňovať nielen naše fyzické potreby, ale aj psychickú pohodu.

Telo s tebou komunikuje neustále

Interocepcia sleduje veci, ktoré bežne nevidíme. Patrí medzi ne tep srdca, dýchanie, hlad, smäd či telesná teplota. Psychologičky Jennifer Murphy z Royal Holloway University of London a Freya Prentice z University College London vo svojom texte pre magazín The Conversation vysvetľujú, že ide o mimoriadne dôležitý systém.

„Hoci mu nevenujeme veľkú pozornosť, je to mimoriadne dôležitý zmysel, pretože zabezpečuje, aby všetky systémy v tele fungovali optimálne,“ napísali. Dodali, že telo nás vďaka nemu upozorní napríklad na smäd alebo na to, že je nám príliš teplo a mali by sme si vyzliecť vrstvu oblečenia.

Súvislosť s duševným zdravím

Vedci dnes skúmajú, či interocepcia nezohráva významnú úlohu aj pri psychických poruchách. Medzi nimi sú úzkosť, depresia, posttraumatická stresová porucha či poruchy príjmu potravy. Predpokladajú, že spôsob, akým vnímame napätie svalov, dýchanie alebo tep srdca, pomáha mozgu rozpoznať, či je situácia bezpečná alebo stresujúca.

Ak tento mechanizmus nefunguje správne, môže prispieť k vzniku problémov. Príkladom je človek s úzkosťou, ktorý si počas spoločenskej situácie až príliš intenzívne uvedomuje zrýchlený tep. To môže nepríjemné pocity ešte viac zosilniť.

Analýza 93 štúdií, ktorú Murphy a Prentice publikovali v roku 2022, ukázala aj rozdiely medzi mužmi a ženami. Ženy dosahovali nižšiu presnosť pri úlohách založených na vnímaní srdcového tepu. Vedkyne upozorňujú, že práve to môže čiastočne vysvetľovať vyšší výskyt úzkosti a depresie u žien po puberte, hoci vzťah je podľa nich oveľa zložitejší.

Ak chceš žiť dlhšie, choď voliť. Vedci našli zvláštnu súvislosť medzi hlasovaním a dlhším životom

Hlad nemusí znamenať zlú náladu

Výskum publikovaný tento rok v magazíne eBioMedicine sledoval, ako hlad ovplyvňuje náladu. Ukázalo sa, že ľudia s presnejšou interocepciou zažívali menej výrazné výkyvy nálady.

„Neznamená to, že nikdy nepociťovali hlad. Zdalo sa však, že si dokázali lepšie udržať stabilnú náladu,“ vysvetlil psychológ Nils Kroemer z University of Tübingen. Ďalší výskum vedcov z UCLA sa zameral na anorexiu. Pomocou kapsuly vytvárajúcej jemné vibrácie v žalúdku zistili, že pacienti skutočne horšie rozpoznávajú vnútorné signály hladu, a to aj po návrate na zdravú hmotnosť.

„Ľudia s mentálnou anorexiou telesné signály jednoducho neignorujú,“ povedal neurovedec Sahib Khalsa. „Ich nervový systém môže vnemy zo žalúdka spracovávať odlišne, takže ich ťažšie rozpoznáva, dôveruje im a učí sa z nich. To môže prispievať k pretrvávaniu príznakov aj po obnovení hmotnosti.“

Vedci tvrdia, že človek má šiesty zmysel

Shutterstock

Nie všetci vedci sú presvedčení

Okolo interocepcie však nepanuje úplná zhoda. Autori článku z roku 2024 v magazíne Frontiers in Psychology dokonca provokatívne vyhlásili, že „interocepcia neexistuje.“

Vedúci autor Felix Schoeller z MIT však neskôr vysvetlil, že cieľom bolo upozorniť na to, že vedci pod jedným pojmom spájajú príliš veľa odlišných javov. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že človek môže mať až 33 rôznych zmyslov.

Jedno je však isté. Naše telo s nami komunikuje neustále. A čím lepšie pochopíme jeho nenápadné signály, tým väčšiu šancu môžeme mať raz na účinnejšiu liečbu viacerých psychických ochorení.

Ale keďže tieto zistenia boli pozorované u chorých pacientov, nebolo jasné, či nepravidelné návštevy kúpeľne boli príčinou alebo výsledkom ich stavu. „Dúfam, že táto práca trochu otvorí mysle lekárov pre potenciálne riziká nezvládnutia frekvencie vyprázdňovania,“ povedal pre AFP hlavný autor Sean Gibbons z Inštitútu systémovej biológie.

Prešli by ste aktuálnymi testami autoškoly? Tento kvíz preverí, či ste znalý vodič

Štyri skupiny ľudí

Ten ďalej vysvetlil, že lekári často považujú nepravidelné pohyby len za „nepríjemnosť“. Gibbons a jeho tím zhromaždili klinické údaje, údaje o životnom štýle a biologické údaje – vrátane chémie krvi, črevného mikrobiómu, genetiky a ďalších – od viac ako 1 400 zdravých dospelých dobrovoľníkov bez známok aktívneho ochorenia.

Frekvencie vyprázdňovania, ktoré si účastníci sami uviedli, boli kategorizované do štyroch skupín: zápcha (jeden alebo dva pohyby čriev za týždeň), nízka-normálna (tri až šesť za týždeň), vysoká-normálna (jedna až tri za deň) a hnačka.

Keď stolica zostáva v čreve príliš dlho, mikróby vyčerpajú dostupnú vlákninu – ktorú fermentujú na prospešné mastné kyseliny s krátkym reťazcom – a namiesto toho fermentujú bielkoviny, pričom produkujú toxíny ako p-krezolsulfát a indoxylsulfát. Jednoducho povedané - nie je to dobré pre tvoje zdravie.

Nárast toxínov

„Zistili sme, že aj u zdravých ľudí, ktorí majú zápchu, dochádza k nárastu týchto toxínov v krvnom obehu,“ povedal Gibbons s tým, že tieto toxíny zaťažujú najmä obličky. V prípadoch hnačky tím našiel klinickú chémiu indikujúcu zápal a poškodenie pečene.

Ako často chodíš na záchod ty?

Pixabay

Gibbons vysvetlil, že počas hnačky telo vylučuje nadmerné množstvo žlčových kyselín, ktoré by inak pečeň recyklovala, aby rozpustila a absorbovala tuky z potravy. Črevným baktériám fermentujúcim vlákninu, známym ako „prísne anaeróby“, ktoré sú spojené s dobrým zdravím, sa darilo pri jednej až dvoch potrebách denne.

Gibbons však zdôraznil, že na presnejšie definovanie tohto optimálneho rozsahu je potrebný ďalší výskum. Z demografického hľadiska mali mladší ľudia, ženy a osoby s nižším indexom telesnej hmotnosti tendenciu mať menej časté vyprázdňovanie.

FOTO Napriek zákazu nafotil dronom Severnú Kóreu. O zábery sa podelil na internete, vyzerajú ako z iného sveta

Čo s tým?

Rozdiel môžu vysvetliť najmä hormonálne a neurologické rozdiely medzi mužmi a ženami, spolu so skutočnosťou, že muži vo všeobecnosti konzumujú viac jedla. Nakoniec spárovaním biologických údajov s dotazníkmi o životnom štýle tím vytvoril jasný obraz o tých, ktorí sú na tom najlepšie.

„Znamená to jesť viac ovocia a zeleniny, to bol najväčší signál, ktorý sme videli,“ povedal Gibbons spolu s pitím veľkého množstva vody, pravidelnou fyzickou aktivitou a konzumáciou stravy s prevahou rastlín. Ďalším krokom vo výskume by mohlo byť navrhnutie klinickej štúdie na zvládnutie pohybu čriev veľkej skupiny ľudí, ktorá by sa sledovala počas dlhšieho obdobia.

• 90-ročné borovice majú dodnes nevysvetlený tvar.
• Vedci chcú zistiť, kedy a ako boli stromy ohnuté.
• Vzniknúť má technológia na pestovanie podobných stromov.
• Cieľom je vytvoriť nový Krivý les pre ďalšie generácie.

Na prvý pohľad vyzerá ako miesto z fantasy filmu. Desiatky borovíc sa len pár centimetrov nad zemou prudko stáčajú do tvaru písmena C, akoby ich niekto pred rokmi zámerne pokrivil. Poľský Krivý les fascinuje návštevníkov už celé desaťročia, no dodnes nikto nevie, prečo stromy vyrástli práve takto, píše portál Notes from Poland.

Veronika sa presťahovala s rodinou do Gdanska: Štyria dáme na stravu 250 eur, potraviny majú kvalitnejšie ako my

Teraz sa vedci rozhodli, že záhade prídu na koreň. Času však veľa nezostáva. Pôvodné stromy postupne odumierajú a odborníci sa obávajú, že ak sa ich nepodarí preskúmať teraz, odpoveď môže navždy zmiznúť.

Kedysi ich boli stovky

Krivý les sa nachádza neďaleko mesta Gryfino na severozápade Poľska. Podľa poľskej vedeckej služby Nauka w Polsce vznikol približne v roku 1934 na ploche okolo 1 600 štvorcových metrov.

Pôvodne tu rástlo približne 400 zvláštne zakrivených borovíc. Dnes ich zostala už len približne stovka. Práve preto sa výskum výrazne zrýchlil.

Krivý les v Poľsku

Wikipedia/Michał Słupczewski

Ľudia alebo príroda?

Najčastejšie sa spomína teória, že stromy zámerne ohli ľudia. Lesníci z oblasti Gryfino sa domnievajú, že išlo o pestovanie špeciálne tvarovaného dreva na praktické využitie.

Podľa rôznych hypotéz mohlo slúžiť na výrobu nábytku, lodí, saní alebo častí vozov. Ako pripomína poľské rádio RMF: „Zakryvené drevo je výrazne odolnejšie voči namáhaniu než dosky vyrobené rozrezaním rovných kmeňov.“ Chýbajúce historické dokumenty však znamenajú, že ide stále len o nepotvrdené dohady.

Vedci chcú vytvoriť Krivý les 2.0

Už v roku 2021 vysadili lesníci v blízkosti nové borovice geneticky príbuzné tým pôvodným. Teraz podpísali dohodu so Západopomoranskou technologickou univerzitou, ktorá sa pokúsi zrekonštruovať proces ich zvláštneho rastu. Vedci chcú vyvinúť technológiu ohýbania stromov, ktorá by umožnila vytvoriť verného nástupcu dnešného Krivého lesa.

V Poľsku sa ukrýva Hitlerovo tajné podzemné mesto. Nacisti ho chceli ututlať, teraz ho môžete navštíviť

„Začneme tým, že spoznáme anatómiu týchto stromov. Preskúmame štruktúru drevných vlákien a ďalších častí, aby sme zistili, v akej fáze života boli stromy ohnuté,“ vysvetlil výskumník Marcin Kubus.

Dodal, že následne sa pokúsia pomocou prerezávania, ohýbania a ďalších pestovateľských postupov obnoviť ich charakteristický tvar. Podľa neho je však rozhodujúce začať ešte v období, keď sú stromy mladé.

Ani potom však nebude výsledok okamžitý. Lesník Daniel Pogorzelec upozornil, že vedci otestujú viacero rôznych metód a celý proces môže trvať celé desaťročia. Vedúci lesnej správy Jan Grzyś napriek tomu verí, že ak sa projekt podarí, vznikne „Krivý les 2.0“, ktorý si budú môcť pozrieť aj ďalšie generácie.

Podľa minuloročného výskumu Americkej akadémie spánkovej medicíny (AASM) sa až 29 percent obyvateľov Spojených štátov rozhodlo spať oddelene od svojich partnerov. Táto praktika dostala názov „spánkový rozvod“ a uprednostňujú ju najmä mileniáli.

Spíte v noci s pusteným ventilátorom? Veľká chyba! Tieto nepríjemnosti môže spôsobiť, radšej ho vypnite

Mladí v trende vedú

Správa za rok 2023 bola vypracovaná po tom, čo AASM online skúmala 2 005 dospelých, pričom jedna tretina účastníkov tvrdila, že buď príležitostne, alebo sústavne spia v oddelených miestnostiach. Zaujímavé je, že takmer polovica (43 percent) mileniálov sa rozhodla spať v inej izbe, zatiaľ čo 33 percent generácie X by urobilo to isté.

V rámci baby boomerov to bolo len 22 percent. Okrem toho sa zistilo, že na pohovku alebo posteľ v hosťovskej izbe si častejšie ľahnú muži, zatiaľ čo len 25 percent opýtaných žien uviedlo, že by urobili to isté.

Spánkový rozvod je čoraz populárnejší

Brainee x Canva

Seema Khosla, pulmonologička a hovorkyňa AASM, hovorí o prekvapivých výsledkoch: „Vieme, že zlý spánok môže zhoršiť vašu náladu a tí, ktorí majú nedostatok spánku, sa častejšie hádajú so svojimi partnermi. Voči osobe, ktorá spôsobuje prerušenie spánku, môže existovať určitá zášť, ktorá môže negatívne ovplyvniť vzťahy.”

V tomto prípade vyhľadaj odbornú pomoc

„Dobrý nočný spánok je dôležitý pre zdravie aj šťastie, takže nie je prekvapením, že niektoré páry sa rozhodnú spať oddelene pre svoju celkovú pohodu.” Okrem toho však doktorka varovala, že ak je dôvodom spánkového rozvodu hlasité chrápanie, je dobré vyhľadať lekársku pomoc.

Máš problém večer zaspať? Známy lekár poukázal na päť zlozvykov, ktoré zrejme robíš aj ty a ničia ti spánok

„Ak hlasné chrápanie partnera vedie k oddeleným priestorom na spanie, mali by ste ho povzbudiť, aby sa porozprával s lekárom o obštrukčnom spánkovom apnoe,” vysvetlila. Spánkové apnoe je vážna porucha spánku, pri ktorej sa dýchanie opakovane zastavuje a začína, uvádza klinika Mayo.

Po zverejnení tejto štúdie na seba nenechali internetové reakcie dlho čakať. A zatiaľ čo niektorí hovorili, že pokiaľ by im partner*ka povedali, že majú ísť spať do inej miestnosti, považovali by to za koniec, iní argumentovali, že išlo o najlepšie rozhodnutie, aké mohli urobiť. Do ktorého tábora patríš ty? 

FDA (americká Správa potravín a liečiv) zrušila registráciu modifikovaného rastlinného oleja známeho ako BVO v dôsledku nedávnych toxikologických štúdií, ktoré sťažujú podporu jeho pokračujúceho používania.

Má ísť o ekologického konkurenta polyesterovej módy. Oblečenie z viskózy však nie je také udržateľné ako sa zdá

Používal sa takmer 100 rokov

„Navrhované opatrenie je príkladom toho, ako agentúra monitoruje vznikajúce dôkazy a podľa potreby vykonáva vedecký výskum na skúmanie otázok súvisiacich s bezpečnosťou a prijíma regulačné opatrenia, keď veda nepodporuje pokračujúce bezpečné používanie aditív v potravinách,“ povedal James Jones, námestník komisára FDA pre ľudské potraviny.

BVO alebo brómovaný rastlinný olej sa používa ako emulgátor od 30. rokov minulého storočia, aby sa zaistilo, že citrusové ochucovadlá nevyplávajú na povrch limonády. Nalepením tuctu atómov brómu na triglycerid vznikne hustý olej, ktorý po zmiešaní s menej hustými tukmi pláva rovnomerne vo vode.

To však nie je jediný trik BVO. Štúdie na zvieratách silne naznačujú, že zlúčenina sa môže pomaly hromadiť v našich tukových tkanivách. Vzhľadom na potenciálnu schopnosť brómu zabrániť jódu vykonávať jeho najdôležitejšiu prácu v štítnej žľaze, zdravotnícke orgány na celom svete emulgátor už desaťročia podozrievali z viacerých rizík pre zdravie.

BVO konečne zakázali aj v Spojených štátoch

Unsplash/Amanda Shepherd

Zakázaný už dlho

V skutočnosti je BVO už zakázaný v mnohých krajinách vrátane Indie, Japonska a krajín Európskej únie. V štáte Kalifornia bol zakázaný v októbri 2022, pričom legislatíva má nadobudnúť účinnosť až v roku 2027.

FDA si však dávala načas. V 50. rokoch minulého storočia agentúra považovala zložku za všeobecne uznávanú ako bezpečnú, pretože oficiálna klasifikácia umožňovala položky, ktoré boli buď náležite testované, alebo – pre zložky bežne používané pred rokom 1958 – označiť ich ako „nejavia sa škodlivé”.

To sa zmenilo v nasledujúcom desaťročí, keď sa objavili otázky týkajúce sa jeho možnej toxicity, čo prinútilo FDA zmeniť svoju klasifikáciu a dočasne obmedziť jeho použitie na relatívne malé koncentrácie, ktoré nie sú vyššie ako 15 častí na milión výlučne v nápojoch s citrusovou príchuťou.

Ryby závislé na pervitíne či škorce omámené antidepresívami. Dopad farmaceutického odpadu a drog na prírodu je otrasný

Množstvo štúdií

Údaje o rizikách, ktoré predstavujú aj tieto malé množstvá BVO v priebehu času, nebolo ľahké zhromaždiť, pričom sa vo veľkej miere spoliehali na dlhodobé štúdie, ktoré prehodnocujú účinky na zdravie na značne veľkej vzorke ľudí. Dôkazy však pomaly pribúdali.

Štúdia v Spojenom kráľovstve zo 70. rokov zistila, že bróm sa hromadí v ľudských tkanivách, pričom štúdie na zvieratách spájajú vysoké koncentrácie BVO so srdcovými a behaviorálnymi problémami.

BVO konečne zakázali aj v Spojených štátoch

Unsplash/K8

Vyžaduje si to čas a množstvo ďalších štúdií, ale na základe novších štúdií na zvieratách založených na relatívnych koncentráciách BVO, ktoré ľudia pravdepodobne prehltnú, je FDA konečne presvedčená, že existuje dostatok dôkazov na úplný zákaz jeho používania.

Väčšina veľkých spoločností vyrábajúcich sódové nápoje je našťastie rýchlejšia ako samotné Spojené štáty. PepsiCo a Coca-Cola Co. v poslednom desaťročí postupne vyraďujú zložku zo svojich produktov. Stále však nie úplne. Ale keďže alternatívy k BVO sa už po celom svete úspešne využívajú, táto ingrediencia zrejme nikomu nebude chýbať.

Kvantové bodky sú nanočastice, takže ich malé vlastnosti, vrátane farby, sa riadia kvantovou mechanikou. Hoci ich neobjavil, Bawendi spôsobil revolúciu v technikách ich výroby s presnosťou a vo veľkom meradle, čím pripravil pôdu pre ich dnešné aplikácie.

V škole sme sa ju drvili, ale čo sme si reálne z chémie zapamätali? Tento kvíz o periodickej tabuľke odhalí vaše vedomosti

Spomienky na Harvard

Ale ako vysokoškolák zažil svoju úplne prvú skúšku z chémie a spomenul si, že táto skúsenosť ho takmer „zničila“, píše portál ScienceAlert na základe agentúry AFP. Tento 62-ročný vedec tuniského a francúzskeho pôvodu vynikal vo vede počas celej strednej školy bez toho, aby sa musel zapotiť.

Keď však koncom 70. rokov prišiel na univerzitu Harvard ako vysokoškolák, čakalo ho tvrdé prebratie. „Bol som zvyknutý, že sa nemusím učiť na skúšky,“ povedal v stredu novinárom a dodal, že ho vystrašila obrovská veľkosť sály aj prísna prítomnosť proktora.

„Pozrel som sa na prvú otázku a nevedel som na to prísť, druhú otázku som tiež nevedel,“ spomína na vysokoškolské začiatky. Nakoniec získal 20 bodov zo 100, čo bola najnižšia známka v celej triede. „A ja som si pomyslel, bože, toto je môj koniec, čo tu robím?“

Vytrvať

Hoci Bawendi miloval chémiu, uvedomil si, že sa nenaučil umeniu prípravy na skúšky, a tak sa rýchlo pustil do nápravy. „Prišiel som na to, ako sa učiť, čo som predtým nevedel,“ povedal, a potom „som mal na každej skúške takmer 100 bodov.“

Benzín na prídel a búranie ciest. Čo všetko odporúča nemecký profesor, aby sme zachránili ľudstvo?

Jeho odkaz pre mladých je jednoduchý: „Vytrvajte“ a nenechajte sa „zničiť“ neúspechmi. „Kľudne ma to mohlo zničiť, moja prvá skúsenosť s F (najhoršia známka na vysokej škole), zďaleka najhoršia v celom ročníku,“ dodal.

• Neexistuje dôkaz, že jediný gén z človeka urobí sériového vraha.
• Vedci skúmajú gén MAOA, jeho vplyv je však oveľa zložitejší.
• Veľkú úlohu zohráva prostredie, detstvo a rodinné vzťahy.
• Odborníci upozorňujú, že genetika nie je osud.

Filmy, seriály aj podcasty o skutočných zločinoch často vytvárajú dojem, že sérioví vrahovia sú úplne iný druh ľudí. Potom sa objaví správa o takzvanom „géne sériového vraha“ a internet zaplaví otázka - čo ak ho mám aj ja?

Posledné jedlo odsúdencov na smrť. Jedna potravina je zakázaná pre všetkých a môže za to bizarný incident

Psychologička a docentka na Clark Atlanta University, Kanika Bell, ktorá sa venuje výskumu násilného správania a spolupracovala na dokumentárnej sérii Killer Siblings, však hovorí, že realita je podstatne menej filmová. Jej vysvetlenia priniesol portál Oxygen.

Sérioví vrahovia fascinujú

Sérioví vrahovia predstavujú menej než jedno percento všetkých vrážd zaznamenaných za rok. Napriek tomu patria medzi najdiskutovanejšie kriminálne témy. „Fascinuje nás človek, ktorý pácha rituálne činy, všetko plánuje a medzi vraždami sa vracia do bežného života ako manžel, rodič alebo zamestnanec,“ vysvetľuje Bell.

Práve kontrast medzi zdanlivo normálnym životom a brutálnymi činmi podľa nej vedie ľudí k tomu, že hľadajú jednoduché vysvetlenia. Jedným z nich sa stal aj takzvaný „warrior gene“.

Existuje naozaj gén sériového vraha?

V populárnej kultúre sa už roky objavuje predstava, že mutácia génu MAOA môže stáť za násilným alebo antisociálnym správaním. Objavila sa dokonca aj v seriáli Riverdale a v niektorých súdnych prípadoch ju obhajoba použila ako argument pri vysvetľovaní správania obžalovaných.

Bell je však voči takýmto tvrdeniam skeptická. „Nerozumieme, prečo si niekto vyberá nevinné obete, brutálne ich zabíja, sexuálne napáda alebo zohavuje spôsobom, aký poznáme pri sériových vrahoch. Myslím si, že jednoducho túžime nájsť niečo, čo by tento jav vysvetlilo,“ hovorí.

Podľa nej zatiaľ neexistujú dôkazy, že by jediný gén dokázal vysvetliť celé spektrum extrémne násilného správania. „Zvyčajne sa pozeráme na psychologické, sociálne a rodinné faktory, ktoré môžu prispieť k tomu, že si človek vytvorí schopnosť páchať takéto činy,“ dodáva.

Vraždil celé roky a všetko si zapisoval: Teraz má sériový vrah pomáhať FBI. Môže nám pomôcť, odkazujú agenti

Gén MAOA

Gén MAOA riadi tvorbu enzýmu monoaminooxidáza A. Ten pomáha rozkladať neurotransmitery, teda chemické látky v mozgu, medzi ktoré patrí serotonín, dopamín či zlúčeniny súvisiace s adrenalínom. Tieto látky ovplyvňujú náladu, emócie, spánok, chuť do jedla aj reakcie na stres. Enzým funguje ako upratovací tím, ktorý ich po splnení úlohy odstráni.

Ak mutácia naruší jeho činnosť, môže vzniknúť veľmi zriedkavý stav nazývaný deficit monoaminooxidázy A. Takmer výlučne postihuje mužov a spája sa s miernym intelektovým znevýhodnením aj problémami so správaním vrátane agresívnych výbuchov.

Vedci predpokladajú, že pri zníženej aktivite enzýmu sa neurotransmitery hromadia v mozgu viac než zvyčajne. Nie je však úplne jasné, ako presne tento proces ovplyvňuje správanie človeka.

Môže za nás rozhodovať jediný gén, alebo je realita oveľa zložitejšia?

Reuters/Alamy Stock Photo

Niektoré výskumy naznačujú, že môže sťažovať kontrolu impulzov alebo ovplyvniť vývoj určitých oblastí mozgu. Objavila sa aj hypotéza, že úlohu môže zohrávať tyramín, látka nachádzajúca sa napríklad v syroch, ktorá by mohla u niektorých ľudí zhoršovať príznaky. Ani tieto teórie však zatiaľ nie sú definitívne potvrdené.

Môžu sa násilné sklony dediť?

Najväčší strach nemajú ľudia z vlastného génu, ale z predstavy, že by raz odovzdali sklony k násiliu svojim deťom. Bell prezradila, že stretla klientov, ktorí mali násilných rodičov alebo súrodencov a rozhodli sa nemať deti práve zo strachu z dedičnosti.

„Je veľmi ťažké upokojiť človeka, ktorý má násilného rodiča aj násilného súrodenca, a povedať mu, že je celkom možné, že bude mať skvelé deti a že sa to nebude prenášať genetickou cestou,“ vysvetľuje.

Masovú vrahyňu Hepnarovú museli vliecť. Kniha nazerá do popráv v neslávne známej pražskej väznici Pankrác

Dodáva však, že súčasný stav výskumu nepodporuje predstavu, že by sa sklony k násiliu dedili podobne spoľahlivo ako napríklad farba očí. „Myslím si, že niektorí ľudia veria, že genetika má v tomto smere oveľa väčšiu moc. Zatiaľ však nemáme štúdie, ktoré by existenciu takého genetického ukazovateľa potvrdili,“ uzatvára psychologička.

• Viac rastlinnej stravy prospieva črevám aj starnutiu.
• Kvalitné vzťahy majú podľa výskumu obrovský vplyv na dĺžku života.
• Sauna môže podporovať opravu buniek a znižovať zápaly.
• Biologický vek sa nemusí zhodovať s tým, koľko máš rokov.

Niektorí si ráno pripravujú matchu, iní poctivo zbierajú svojich 10-tisíc krokov denne. Keď príde reč na zdravší život, internet je plný rád, ktoré sľubujú viac energie aj pomalšie starnutie. Dobrá správa je, že podľa odborníčky netreba hľadať žiadny zázračný trik ani investovať do drahých estetických zákrokov, píše portál Unilad.

Vedci objavili zvláštnu súvislosť. Ak miluješ cibuľu, tvoje telo ti možno raz poďakuje

Molekulárna biologička Nichola Conlon, ktorá sa venuje výskumu starnutia buniek, sa o odporúčania podelila v britskej relácii This Morning. Vysvetlila, že každý z nás má vlastne dva „veky”. „Máme chronologický vek a biologický vek. Ten biologický hovorí o tom, ako rýchlo starnú naše bunky, a nemusí sa zhodovať s tým, koľko rokov máme naozaj,“ vysvetlila.

Jedlo, ktoré robí dobre črevám

Podľa vedkyne je jedným z najdôležitejších faktorov takzvané zdravé obdobie života. Ide o čas, počas ktorého človek nielen žije, ale zostáva aj v dobrej kondícii. Veľkú úlohu v tom zohráva jedálniček. Conlon odporúča zamerať sa na potraviny, ktoré podporujú zdravie črevného mikrobiómu. Práve ten totiž ovplyvňuje zápaly v celom tele.

„Nízka úroveň zápalu je jedným z najdôležitejších faktorov zdravého starnutia a dlhšieho života v dobrom zdraví,“ povedala. Čo zaradiť na tanier? Predovšetkým ovocie, zeleninu, orechy, semienka, bylinky či koreniny. Prínos majú aj čaj, káva a rastlinné zdroje bielkovín, napríklad fazuľa alebo šošovica.

Tajomstvom možno nie je pohár vína

Dlhé roky sa hovorilo, že pohár červeného vína denne môže prospievať dlhovekosti. Dnes sa však pohľad odborníkov mení. Podľa Conlon pozitívny efekt pravdepodobne nespôsobovalo samotné víno, ale spoločenské stretnutia, počas ktorých ho ľudia pili.

Odkázala pritom na dlhodobý výskum z Harvardovej univerzity, známy ako 85 Plus Study. Jeho výsledky ukázali, že jedným z najsilnejších faktorov ovplyvňujúcich zdravé starnutie bola kvalita medziľudských vzťahov. Inými slovami, pravidelné stretnutie s priateľmi alebo rodinou môže mať pre tvoje zdravie väčší význam než obsah pohára na stole.

Odborníčka odporúča saunu

Ďalším návykom, ktorý podľa výskumov stojí za pozornosť, je sauna. „V našich bunkách sa nachádzajú takzvané proteíny tepelného šoku. Pri vystavení vysokým teplotám sa aktivujú,“ vysvetlila vedkyňa. Výsledkom je, že telo spúšťa opravné procesy a zároveň môže znižovať zápal.

Umývaš si zuby trikrát denne? Vedci zistili, že tento jednoduchý zvyk môže súvisieť s nižším rizikom vážnej choroby

Podobný princíp podľa nej funguje aj pri studenej vode alebo ľadových kúpeľoch. Tie aktivujú inú skupinu ochranných proteínov. Výskum v tejto oblasti zatiaľ nie je jednoznačný, no prvé výsledky naznačujú, že aj chlad môže mať pozitívny vplyv na zápalové procesy.

Ak však nie si fanúšikom ponárania sa do ľadovej vody, sauna zostáva príjemnejšou alternatívou. Navyše môže poslúžiť aj ako spôsob, ako na chvíľu vypnúť a znížiť každodenný stres, ktorý je podľa odborníkov ďalším nepriateľom zdravého starnutia.

• V niektorých oblastiach pribudlo o 40 percent viac prípadov ploštíc.
• Čoraz viac populácií odoláva bežným chemickým postrekom.
• Neúspešné domáce pokusy o likvidáciu problém ešte zhoršujú.
• Vedci hovoria o prirodzenom výbere, ktorý zvýhodňuje najodolnejšie jedince.

Keď sa povie ploštica posteľná, väčšina ľudí si predstaví hororové momenty, ktoré sa jemu predsa nemôžu stať. Lenže tento nenápadný nočný parazit sa v posledných rokoch šíri čoraz rýchlejšie a odborníci upozorňujú na nový problém. Niektoré populácie si totiž postupne vytvorili odolnosť voči insekticídom, ktoré boli doteraz najúčinnejšou zbraňou.

Mravce sú inteligentnejšie, ako sme si mysleli. Vedci zistili, že svojim zraneným druhom vykonávajú operácie, aby ich zachránili

Podľa údajov, ktoré získal portál Metro, zaznamenala jedna z husto obývaných mestských častí Londýna približne 40-percentný nárast zamorenia plošticami v porovnaní s rokom 2025. Len počas prvej polovice 2026 tam riešili 155 prípadov, pričom 52 pribudlo za jediný mesiac.

Chemické postreky už často nestačia

Odborníci hovoria, že za rastom výskytu stojí viac faktorov. Po pandémii sa opäť naplno rozbehlo medzinárodné cestovanie, vo veľkých mestách rastie hustota bývania a mnohí ľudia sa pre vyššie životné náklady snažia problém vyriešiť lacnými domácimi metódami. Tie však často nezaberú a ploštice dostanú ďalšiu šancu rozmnožovať sa.

Majiteľ spoločnosti ThermoPest James Rhoades, ktorá využíva likvidáciu pomocou vysokých teplôt, tvrdí, že jeho firma zaznamenala tento rok približne 30-percentný nárast zákaziek.

Uhryznutie plošticou spôsobí vyrážky či červené škrvny.

James Heilman, Md/Wikipedia

„Každý rok vidíme viac ľudí, ktorí sa obracajú práve na nás. Údaje jasne naznačujú, že odolnosť voči chemickým prípravkom je dnes oveľa vyššia než kedykoľvek predtým,“ povedal. Podľa neho sa dnes neraz stáva, že ploštice po postreku jednoducho pokračujú ďalej, akoby sa nič nestalo.

Vyhrávajú tie najodolnejšie

Entomológ Chow-Yang Lee označuje odolnosť voči insekticídom za pravdepodobne najdôležitejší dôvod prudkého nárastu zamorenia. „Insekticídy určené na likvidáciu ploštíc čoraz častejšie zlyhávajú a odolnosť voči nim je dnes jednou z hlavných príčin neúspešného boja proti týmto škodcom,“ vysvetľuje.

Prečo idú komáre viac na teba ako na iných ľudí? Vedci odhalili nečakaného vinníka, na toto si daj pozor

Dodáva, že keď zásah nefunguje úplne, preživšie ploštice sa ďalej rozmnožujú a šíria do ďalších bytov. „Pri každom použití chemikálie prežijú tie najodolnejšie jedince. Po mnohých opakovaniach zostane populácia, ktorá je voči prípravkom takmer úplne odolná.“

Práve preto odborníci čoraz častejšie odporúčajú kombinovať viac spôsobov likvidácie vrátane tepelných metód či pascí namiesto spoliehania sa len na chemické postreky.

• Tetovanie spúšťa imunitnú reakciu, ktorá môže pretrvávať celý život.
• Farebné atramenty sú častejšie spojené s alergiami a zápalmi.
• Častice atramentu sa môžu dostať až do lymfatických uzlín.
• Vedci zatiaľ nenašli jasný dôkaz, že tetovanie spôsobuje rakovinu, no výskum pokračuje.

Keď si človek dá urobiť tetovanie, väčšinou rieši dizajn, veľkosť alebo to, či bude bolieť. Len málokto pritom premýšľa nad tým, čo sa deje hlboko pod kožou ešte celé roky po poslednom vpichu ihly, píše portál ScienceAlert.

Milovníci tetovaní, pozor! Čierne pásy majú skrytý se*uálny odkaz, záleží na tom, kde ich máš vytetované

Práve na túto otázku sa dnes snažia odpovedať vedci. Tetovania sprevádzajú ľudstvo už tisíce rokov, no ich vplyv na organizmus zostáva prekvapivo málo preskúmaný. Nové výskumy pritom naznačujú, že atrament nemusí zostať iba tam, kde ho tatér vložil.

Atrament sa môže dostať až do lymfatických uzlín

Po vpichnutí atramentu do kože sa okamžite aktivuje imunitný systém. Biele krvinky rozpoznajú pigment ako cudziu látku a pokúsia sa ho odstrániť. Narazia však na problém - častice atramentu sú príliš veľké na to, aby ich dokázali pohltiť - práve preto tetovania vydržia celé desaťročia.

Organizmus sa totiž ocitne v zvláštnej situácii, kedy sa celý život snaží bojovať s niečím, čo nedokáže odstrániť. Vedci navyše zistili, že časť pigmentu sa môže cez lymfatický systém dostať až do lymfatických uzlín. Tie fungujú ako dôležité centrá imunity, kde sa zachytávajú baktérie, vírusy, poškodené bunky aj rôzne cudzie látky.

Tetovanie

Unsplash/

Na vlastnej koži to nedávno zažil aj Machine Gun Kelly, ktorý si dal naraz vytetovať rozsiahlu čiernu plochu na hrudi a ramenách. Tvrdil, že pokožka v okolí zožltla a po zákroku mu bolo „naozaj zle“.

Nie všetky atramenty sú rovnaké

Moderné tetovacie farby sú chemicky oveľa zložitejšie, než si väčšina ľudí predstavuje. Okrem pigmentov obsahujú nosné kvapaliny, konzervačné látky aj drobné nečistoty. Lekárska mikrobiologička Manal Mohammed v článku pre The Conversation upozorňuje, že mnohé pigmenty pôvodne vôbec nevznikli na použitie v ľudskom tele.

„Obsahujú pigmenty, ktoré dodávajú farbu, kvapaliny pomáhajúce rozptýliť atrament, konzervačné látky proti rastu mikroorganizmov a malé množstvá nečistôt. Mnohé pigmenty, ktoré sa používajú dnes, boli pôvodne vyvinuté pre automobilové farby, plasty alebo tonery do tlačiarní, nie na vstrekovanie do ľudskej kože,“ vysvetľuje.

Tetovanie z ruky skončilo na jej jazyku. Herečke diagnostikovali rakovinu jazyka, podľa lekárov sa nič iné robiť nedalo

Výskumníci v niektorých atramentoch objavili stopy kovov, ako sú nikel, kobalt, chróm a výnimočne aj olovo. Vo vysokých koncentráciách môžu byť tieto látky toxické a poškodzovať orgány či nervový systém.

Farebné tetovania môžu spôsobovať viac problémov

Najväčšiu pozornosť vedcov priťahujú červené, žlté a oranžové atramenty. „Práve farebné atramenty, najmä červené, žlté a oranžové, sú častejšie spájané s alergickými reakciami a chronickým zápalom,“ upozorňuje Mohammed. Dodáva, že červený atrament býva spojený s pretrvávajúcim svrbením, opuchmi aj tvorbou drobných zápalových uzlíkov.

Tie vznikajú vtedy, keď sa imunitný systém pokúša izolovať materiál, ktorý nevie odstrániť. Extrémnym príkladom bol prípad muža z Poľska. Po reakcii na červený atrament prestal potiť, prišiel o všetko ochlpenie a rozvinulo sa uňho vitiligo - ochorenie spôsobujúce stratu pigmentu kože.

Tetovanie

Unsplash/

Slnečné žiarenie môže situáciu zmeniť

Niektoré farebné pigmenty obsahujú takzvané azo zlúčeniny. Tie zabezpečujú výrazné farby, no pod vplyvom ultrafialového žiarenia alebo pri laserovom odstraňovaní tetovania sa môžu rozkladať na aromatické amíny. Laboratórne výskumy tieto látky spájajú s genetickým poškodením buniek a vyšším rizikom vzniku rakoviny.

Ani čierny atrament však nie je úplne bez otáznikov. Môže obsahovať polycyklické aromatické uhľovodíky, ktoré sa nachádzajú aj v sadziach, výfukových plynoch či pripálených potravinách. Viaceré z nich sú klasifikované ako karcinogénne.

Rakovina? Odpoveď zatiaľ nie je jednoznačná

Dobrou správou je, že vedci zatiaľ nenašli presvedčivé dôkazy, že tetovania spôsobujú rakovinu u ľudí. Jedna observačná štúdia z minulého roka síce naznačila o 29 percent vyššie riziko melanómu u potetovaných ľudí, ďalšie novšie výskumy však takúto súvislosť nepotvrdili. Odborníci preto hovoria najmä o potrebe ďalších výskumov, nie o dôvode na paniku.

Rodina sa s ňou nebaví: Mladá žena so stovkami tetovaní a rozpoleným jazykom nič neľutuje

„Súčasné dôkazy nenaznačujú rozsiahle nebezpečenstvo, ale pribúdajúci výskum upozorňuje na dôležité nezodpovedané otázky týkajúce sa toxicity, vplyvu na imunitný systém a dlhodobého zdravia,“ píše Mohammed. Podľa nej môžu byť tetovania rizikovejšie najmä pre ľudí s autoimunitnými ochoreniami alebo oslabenou imunitou.

Na hygiene záleží viac, než si myslíš

Pri tetovaní vznikajú tisíce drobných vpichov, ktoré narušia prirodzenú ochrannú bariéru kože. Ak štúdio nedodržiava hygienu, zvyšuje sa riziko infekcií vrátane baktérie Staphylococcus aureus či vírusových hepatitíd typu B a C. Vedci odporúčajú zaujímať sa nielen o talent tatéra, ale aj o pôvod atramentov, sterilitu pracoviska a zdravotný stav človeka, ktorý si chce dať tetovanie.

Mohammed na záver pripomína: „Tetovania zostávajú silnou formou sebavyjadrenia, no zároveň predstavujú celoživotné vystavenie chemickým látkam. Keďže ich popularita vo svete rastie, čoraz ťažšie možno ignorovať potrebu lepšej regulácie, väčšej transparentnosti a ďalšieho vedeckého výskumu.“

• Taylor Swift v ľuďoch vyvoláva pocit blízkeho vzťahu aj bez osobného kontaktu.
• Psychológovia tento jav nazývajú parasociálny vzťah.
• Výskumy ukazujú, že mozog celebrity nevníma ani ako cudzincov, ani ako skutočných priateľov.
• Takéto vzťahy môžu byť prospešné, problém nastáva až vtedy, keď nahrádzajú reálny život.

Internet momentálne rieši jednu otázku viac než čokoľvek iné - ako bude vyzerať svadba Taylor Swift? Fanúšikovia rozoberajú možné svadobné šaty, účes, miesto obradu aj zoznam hostí. Väčšina z nich pritom vie, že pozvánku nikdy nedostane, píše portál ScienceAlert.

Svadba Taylor Swift bude poriadne drahá. Na jednodňový prenájom Madison Square Garden by Slovák musel šetriť 40 rokov

Napriek tomu sa na sociálnych sieťach objavujú tisíce komentárov od ľudí, ktorí jej úprimne prajú šťastie. Niektorí priznávajú, že dúfajú aspoň v jednu oficiálnu fotografiu zo svadby. Iní píšu, že si viac než čokoľvek želajú, aby bola konečne šťastná. Na prvý pohľad to môže pôsobiť zvláštne. Prečo máme potrebu emocionálne prežívať život človeka, ktorého sme nikdy nestretli?

Mozog nerozlišuje tak, ako by sme čakali

Podľa psychológa Bradleyho Bonda z University of San Diego nejde o nič výnimočné. Vysvetlil, že výskumy naznačujú, že na mediálne osobnosti reagujeme emocionálne veľmi podobne ako na ľudí zo svojho okolia, hoci zvyčajne menej intenzívne.

„V podstate náš mozog spracúva človeka podobným spôsobom bez ohľadu na to, či stojí priamo pred nami alebo ho vidíme na obrazovke,“ vysvetľuje Bond. Dodáva, že si síce uvedomujeme rozdiel medzi skutočným rozhovorom a sledovaním televízie či sociálnych sietí, no mozog aj tak spracúva tieto osoby ako ľudí, nie ako postavy na obrazovke.

Fanúšikovia v New Yorku

Christian Monterrosa/Reuters

Práve preto môže úspech obľúbeného speváka alebo herečky vyvolať úprimnú radosť. A naopak, ich neúspechy nás dokážu zasiahnuť viac, než by sme čakali.

Parasociálny vzťah nie je automaticky problém

Psychológovia tento jav označujú ako parasociálny vzťah. Ide o jednostranné puto, pri ktorom fanúšik pozná verejne známu osobnosť veľmi dobre, zatiaľ čo ona o jeho existencii vôbec nevie. Hoci sa o parasociálnych vzťahoch často hovorí negatívne, výskumy ukazujú, že nemusia byť škodlivé.

Naopak, môžu ľuďom pomáhať zvládať náročné obdobia, zmierňovať pocity beznádeje alebo posilňovať ich identitu. „Keď sa niečo dobré stane mediálnej osobnosti, ku ktorej cítime sociálne puto, tešíme sa spolu s ňou. Keď sa jej stane niečo zlé, môžeme byť smutní. Je to prirodzený prejav empatie,“ hovorí Bond. A svadba patrí medzi najväčšie životné míľniky.

Nikdy sme sa nepohádali, hovorí Travis Kelce o vzťahu s Taylor Swift. Odborník na vysvetľuje, prečo to môže byť red flag

Hudba vytvára pocit blízkosti

Podobný názor má aj psychologička Lindsey Conlin Maxwell z University of Southern Mississippi, ktorá sa zároveň netají tým, že patrí medzi fanúšičky Taylor Swift. Podľa nej fanúšikovia počas takmer 20 rokov počúvania jej hudby nadobudli pocit, akoby s ňou prežívali dôležité okamihy života.

„Aj keď je to jednostranný vzťah a Taylor nás osobne nepozná, my ako fanúšikovia máme pocit, že poznáme ju a že sme s ňou prešli emocionálnymi vzostupmi aj pádmi,“ vysvetľuje Maxwell. Preto podľa nej svadba nepôsobí ako udalosť niekoho cudzieho.

„Máme pocit, akoby sme boli jej súčasťou.“ Hudba podľa psychologičky zohráva mimoriadne dôležitú úlohu. Vyvoláva silné emócie a vytvára pocit spojenia medzi ľuďmi, ktorí sa nikdy osobne nestretli. „Hoci väčšina fanúšikov Taylor Swift ju nikdy nestretla, parasociálne puto vytvorené cez hudbu pôsobí veľmi skutočne,“ dodáva.

Fanúšikovia v New Yorku

David Dee Delgado/Reuters

Čo ukazujú skeny mozgu

Zaujímavé odpovede prinášajú aj neurologické výskumy. Štúdia publikovaná v roku 2020 v magazíne The Journal of Neuroscience sledovala mozgovú aktivitu 43 účastníkov, ktorí premýšľali o sebe, svojich blízkych aj celebritách.

Vedci zistili, že mozog si ľudí usporadúva podľa toho, ako blízko ich vnímame vo svojej sociálnej sieti. Celebrity sa nachádzali ďalej od kategórie „ja“ než rodina alebo priatelia, no zároveň neboli spracúvané ako úplní cudzinci.

Podobný záver priniesol aj výskum z roku 2023 publikovaný v magazíne Brain Sciences. Vedci zistili, že mozog jasne rozlišuje medzi influencermi či celebritami a skutočnými blízkymi ľuďmi, aj keď subjektívny pocit dôvery alebo blízkosti môže byť veľmi podobný. Inými slovami, náš nervový systém si pre známe tváre vytvoril vlastnú kategóriu.

Tridsiatnici, máte smolu: Podľa Gen Z ste už starí! Kde mladí nakreslili hranicu mládí a čo na to zvyšok sveta?

Kedy sa z fanúšikovstva stáva problém

Odborníci zároveň upozorňujú, že parasociálne vzťahy majú svoje hranice. Bond tvrdí, že problém nastáva vo chvíli, keď začnú nahrádzať skutočné priateľstvá alebo narúšajú každodenný život. „Ak sa posunieme od pocitu, že mediálna osobnosť je náš priateľ, k presvedčeniu, že je takmer božskou bytosťou, môže to byť problematické,“ upozorňuje.

Väčšina fanúšikov si však podľa Maxwell veľmi dobre uvedomuje, že Taylorin život patrí jej. „Ľudia si často myslia, že parasociálny vzťah znamená posadnutosť. V skutočnosti väčšina fanúšikov bez problémov chápe, že ide o jednostranný vzťah, a to je úplne v poriadku.“

Ak teda tento víkend premýšľaš nad tým, ako by mohla vyzerať svadba Taylor Swift alebo aký darček by si jej a Travisovi hypoteticky kúpila, psychológovia hovoria, že je to prirodzené. Tvoj mozog jednoducho robí to, na čo sa vyvíjal celé tisícročia - vytvára spojenia s inými ľuďmi.

Pokiaľ sa nám niečo veľmi tesne podarí, alebo tiež nepodarí, hovoríme, že to bolo len o fúz. Alebo o chlp. V Nemecku však idú s presnosťou ešte o niečo ďalej. Vo Švábsku vzniklo pre nešpecifickú veľmi malú dĺžku alebo malé množstvo niečoho pomenovanie Muggeseggele, píše Radomír Dohnal z portálu iDnes.

Nočná mora základnej školy. Tento kvíz preverí, či rozoznáte na slepej mape európske štáty

Je to veľkosť miešku muchy domácej. Výsledok meraný v muších mieškoch bude asi ešte o niečo tesnejší ako náš chĺpok. Podobnú odvodenú mieru majú aj Briti a Austrálčania. V hovorovej reči spomínajú gnat‘s cock a bee‘s dick. Teda komárí alebo včelí penis. Ale muší miešok znie tak nejako roztomilejšie.

V roku 2009 bolo slovko muggeseggele zaradené k najkrajším rýdzo švábskym idiómom a ako veľmi obľúbené platí dodnes. Zaujímajú ťa aj ďalšie vtipné či bizarné miery? Nájdeš ich v našej galérii nižšie.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Vlády a regulačné orgány sa teraz snažia tento trend dobehnúť a obmedziť, prípadne dokonca úplne zastaviť (napríklad Austrália) tieto návykové a nebezpečné produkty.

„V súčasnosti prevládajú na trhu vapy na jedno použitie, ktoré sú určené pre mladších ľudí. Napriek svojej krátkej životnosti sú vaporizéry komplexné produkty, ktoré obsahujú niekoľko cenných zdrojov,” hovorí Miles Park, odborný asistent v odbore priemyselný dizajn na UNSW v Sydney.

Desivé zistenia vedcov. Ľudia, ktorí vapujú, majú v tele vyššie hodnoty uránu a olova

Neexistujú však žiadne praktické prostriedky na ich zber alebo recykláciu. Väčšina končí ako elektronický odpad na skládke. Niektoré sú jednoducho vyhodené na ulicu ako odpadky. Čo sa teda skutočne nachádza v ich vnútri?

Takto fungujú

Vapy môžu byť kategorizované ako opakovane použiteľné alebo jednorazové, čo je najrozšírenejšia možnosť. Opätovne použiteľné vaporizéry majú nabíjateľnú batériu a náplň alebo tekuté náplne ponúkané v neuveriteľnom výbere príchutí.

Prepracovanejšie obsahujú mikroprocesory, ktoré ponúkajú prispôsobiteľné funkcie, farebné LED diódy a dokonca aj malé farebné obrazovky.

„Jednorazové jednorazové cigarety majú vo svojej najjednoduchšej konfigurácii spoločné komponenty, ktoré sa nachádzajú vo všetkých typoch elektronických cigariet. Vapy obsahuje batériu, tlakový senzor, LED svetlo, výhrevné teleso a zásobník s e-liquidom („džúsom“),” vysvetľuje Park. Keď sa senzor aktivuje potiahnutím zariadenia, batéria dodáva energiu vyhrievaciemu prvku, ktorý odparuje alebo rozprašuje kvapalinu.

Rozobraný vaporizér

The Conversation/Christopher Kidall Park

Rozobranie e-cigarety

Podobne ako pri štúdiu anatómie, aj priemyselní dizajnéri systematicky rozoberajú produkt. To im umožňuje identifikovať a opísať vnútorné komponenty a ich vzťahy v rámci produktu. Môže to poskytnúť užitočné informácie o materiáloch, výrobných procesoch, montáži a technológii.

„Rovnako môže poskytnúť prehľad o opraviteľnosti, modernizácii a jednoduchosti demontáže na účely obnovy po skončení životnosti pre potenciálne cenné alebo škodlivé materiály. Získali sme náhodný výber bežne nájdených, minutých, jednorazových vapeov, aby sme ich rozobrali, identifikovali a opísali, čo je vo vnútri.”

Kryt

Jednorazové vaporizéry nie sú určené na rozoberanie. Hlavný kryt je vyrobený z hliníka a pokrytý lakom a grafikou, na koncoch uzavretý plastovými časťami. Po odstránení koncových uzáverov krytu, čo často nie je jednoduchá úloha, sa vnútorná zostava vysunie.

Táto európska krajina už čoskoro definitívne zakáže fajčenie. Stopku dostanú bežné cigarety aj vapovanie

Tieto vnútorné časti sú zaklinené alebo zlepené dohromady v hlavnom kryte a svorky batérie sú prispájkované k vodičom pripojeným k tlakovému snímaču a vykurovaciemu prvku zabudovanému v nádrži na náplň.

Batéria

„Napriek tomu, že jednorazové e-cigarety nie sú dobíjateľné, všetky tie, ktoré sme rozobrali, obsahovali lítiovú batériu. Hoci sú oveľa menšie, nie sú nepodobné zväzkom batérií, ktoré sa nachádzajú vo výrobkoch, ako sú elektrické vŕtačky a elektrické vozidlá,” prezradil Park.

Tieto články majú vysokú hustotu výkonu -  dokážu uložiť veľa elektrickej energie v relatívne malom balení. To je potrebné na dodávanie periodických prívalov energie do vykurovacieho telesa. „Všetky batérie, ktoré sme testovali, si stále udržiavali náboj, ktorý by mohol napájať testovaciu žiarovku najmenej hodinu.”

Vapovanie

Unsplash/e-liquids Uk/

Tlakový snímač

Snímač tlaku vzduchu je polovodičové spínacie zariadenie. Nie na rozdiel od mikrofónu, ktorý premieňa vibrácie na elektrickú energiu, tlakový senzor zaznamená pokles tlaku a uzavrie elektronický spínač.

K tomu dochádza počas pôsobenia ťahania, čím sa v zariadení vytvorí čiastočné vákuum. Keď je spínač zatvorený, jednoduchý (skrat) obvod rozsvieti LED a dodáva prúd do vykurovacieho telesa.

Vyhrievacie teleso

„Vyhrievacie teleso je zapustené do uzáveru na jednom konci zásobníka e-liquidu a je pripojené ku knôtu. Keď je zariadenie aktivované, elektrický prúd ohrieva kovový pásik, ktorý odparuje časť prchavého e-liquidu.”

Vapovanie je horšie, ako sme si doteraz mysleli. Má devastačný vplyv na cievy a srdcové ochorenia

Nádržka na e-liquid

Jednorazové e-cigarety obsahujú absorpčný penový materiál nasýtený e-liquidom a nachádzajúci sa v plastovej tube so silikónovými koncovkami. V strede zásobníka je sací materiál, ktorý nasáva okolitý e-liquid, aby bol v kontakte s výhrevným telesom.

Samotná tekutina obsahuje celý rad zložiek, ako je propylénglykol, nikotín a arómy, pričom mnohé z nich majú neznámy vplyv na zdravie.

Určené na smetisko

Spotreba vaporizírov v posledných rokoch prudko stúpa a v súčasnosti predstavujú významný podiel alarmujúcej novej kategórie elektronického odpadu. Jednorazový elektronický odpad vedie k významnej strate cenných materiálov – najmä hliníka a lítia.

Vapovanie

Unsplash/karl Edwards/

„Horšie je, že keď sa do koša vyhodí jednorazová cigareta, energeticky husté lítiové batérie predstavujú nebezpečenstvo požiaru pre pracovníkov odpadového hospodárstva. Materiály v nich majú pri uvoľnení toxické účinky aj na životné prostredie,” dodáva Park.

Po zmiešaní potenciálne cenných kovov s inými materiálmi s nízkou hodnotou, ako je plast, je ťažké ich oddeliť a recyklovať. Celkovo sú e-cigarety na jedno použitie jednoznačne plytvanie zdrojmi a nebezpečenstvom pre životné prostredie.

Nesprchuj sa ani neumývaj riad

Vedel si napríklad, že počas búrky by si sa nemal sprchovať, kúpať či umývať riad? Kovové objekty a potrubia, ktorými prúdi voda sú tiež potencionálne nebezpečné. Podľa špecialistu na bezpečnosť bleskov môže elektrina z neho putovať potrubím a vodou a nakoniec ťa zasiahnuť, píše web AccuWeather. 

Počas búrky nikdy nerob tieto veci. Môže to byť extrémne nebezpečné, varuje expert

Unsplash/ Hannah Xu

„Je dobré držať sa ďalej od vecí, ktoré v domácnosti vedú elektrinu. To zahŕňa vodiče aj inštalačné práce, preto je sprchovanie počas búrky určite nebezpečné, rovnako ako umývanie rúk alebo riadu," hovorí John Jensenius, expert na bezpečnosť bleskov z americkej Národnej meteorologickej služby.

Máš zlý deň? Tohto Taliana neprekonáš. Po dovolenke mal pozitívny test na covid, opičie kiahne aj HIV

Nebezpečné môže byť aj čokoľvek, čo je zapojené v elektrine. Napríklad televízia, práčka či umývačka riadu, píše portál ScienceAlert. Blesky môžu zasiahnuť miesta vzdialené až 16 kilometrov od búrky. Ak preto začuješ hromy, mal by si sa premiestniť sa na bezpečné miesto.

Počas búrky nikdy nerob tieto veci. Môže to byť extrémne nebezpečné, varuje expert

Unsplash/Nathan Dumlao

Takým miestom je interiér, ako sme však spomínali, treba sa vyvarovať kontaktu s kovovými predmetmi, zástrčkami a elektrickými spotrebičmi. Odborníci taktiež neodporúčajú stáť v blízkosti okien a dverí. Nebezpečnými miestam pri búrke sú aj záhradné altánky či psie búdy. Automobily sú bezpečné, avšak netreba zabudnúť na zatiahnuté okná.

Nepomôžu ani plastové potrubia

Niektorí ľudia si myslia, že pokiaľ majú plastové potrubia, tak sa môžu bezpečne sprchovať aj počas búrky. Nie je to však pravda. 

„Voda vie vodiť elektrinu. Počas búrky napríklad dochádza k prípadom, keď blesk zasiahne človeka stojaceho v blízkosti mláky,“ vysvetľuje Jensenius. To, aké škody zasiahnutie blesku napácha, do veľkej miery závisí aj od uzemnenia domu. 

„Dom by mal byť postavený tak, že keď ho zasiahne elektrina, bude uzemnená do zeme. Ak je váš dom uzemnený do samostatných tyčí, ktoré sú v zásade zaseknuté do zeme, potom je to o niečo bezpečnejšie, pretože nič nie je pripevnené k vodovodným rúram,“ vysvetľuje meteorológ Dan Kottlowski.

Zvyčajne pol hodiny po zaznení posledného úderu hromu je bezpečný čas vrátiť sa späť do sprchy, k umývaniu riadu či iným činnostiam.

• Krvavý vodopád netvorí krv ani riasy, ale slaná voda bohatá na železo.
• Pod ľadom prežíva viac než milión rokov izolovaný ekosystém baktérií.
• Vedci prvýkrát sledovali okamih, keď sa slaná voda dostala na povrch.
• Výskum môže pomôcť aj pri hľadaní života mimo Zeme.

Na prvý pohľad to vyzerá, akoby ľadovec v Antarktíde krvácal. Zo snehobielej krajiny vyteká tmavočervená tekutina, ktorá farbí okolie do krvavých odtieňov. Miesto známe ako Blood Falls, teda Krvavý vodopád, fascinuje vedcov aj cestovateľov už viac ako 100 rokov. A čím viac ho skúmajú, tým zvláštnejší príbeh odhaľujú, píše portál ScienceAlert.

Vedci objavili pod Antarktídou stovky zemetrasení. Problém je, že sa odohrávajú tam, kde by nemali existovať

Najnovší výskum publikovaný začiatkom tohto roka v magazíne Antarctic Science priniesol ďalší dielik skladačky. Vedcom sa podarilo lepšie vysvetliť, prečo sa červená voda z ľadovca pravidelne objavuje na povrchu.

Omyl, ktorý vydržal roky

Keď austrálsky geológ Griffith Taylor objavil toto miesto v roku 1911, myslel si, že červené sfarbenie spôsobujú riasy. Ukázalo sa však, že pravda je oveľa zaujímavejšia. Pod severnou časťou Taylorovho ľadovca sa totiž ukrýva mimoriadne slaná voda bohatá na železo.

Ide o pozostatok dávneho morského ramena, ktoré zostalo uväznené pod ľadom pred najmenej 1,5 milióna rokov. Postupne sa z neho stala extrémne koncentrovaná soľanka, ktorá nezamŕza ani pri teplotách hlboko pod bodom mrazu. Keď sa dostane na povrch a stretne sa s kyslíkom, železo oxiduje podobne ako hrdza. Práve preto voda získa výraznú krvavočervenú farbu.

Voda preniká cez stovky metrov ľadu

Dlhé desaťročia bolo záhadou, ako sa soľanka dostáva z hĺbky až na povrch. Až v roku 2017 vedci z University of Alaska Fairbanks pomocou radaru objavili približne 300-metrovú sieť skrytých kanálov vo vnútri ľadovca. Práve nimi sa voda pod vysokým tlakom pomaly presúva nahor.

Veľká koncentrácia soli znižuje bod mrazu natoľko, že voda zostáva tekutá. Navyše pri jej čiastočnom zamŕzaní vzniká teplo, ktoré ohrieva okolitý ľad a pomáha udržiavať kanály otvorené. „Hoci to znie nelogicky, voda pri zamŕzaní uvoľňuje teplo, ktoré ohrieva chladnejší ľad v okolí,“ vysvetlila glaciologička Erin Pettit. Dodala, že Taylorov ľadovec je dnes najchladnejším známym ľadovcom na svete, v ktorom voda prúdi dlhodobo.

Život bez svetla aj kyslíka

Ešte väčším prekvapením než samotná červená voda je to, čo sa ukrýva hlboko pod ľadom. Stovky metrov pod povrchom, úplne bez slnečného svetla a kyslíka, prežíva celé spoločenstvo baktérií. Od okolitého sveta bolo izolované viac než milión rokov a energiu získava zo zlúčenín síry, pretože nič iné tam nie je k dispozícii.

Osamelá hora Erebor z Hobita skutočne existuje. Najvyššia sopka Antarktídy doslova chrlí zlato, denne ho vypľuje za tisíce eur

Mikrobiologičke Jill Mikucki z University of Tennessee trvalo niekoľko rokov, kým získala dostatočne kvalitné vzorky. Analýza následne odhalila živý mikrobiálny ekosystém, ktorý funguje v podmienkach, kde by väčšina známych organizmov neprežila.

Práve preto sa Blood Falls stali dôležitým miestom pre astrobiológov. Podobné extrémne prostredie by totiž mohlo existovať aj pod ľadom niektorých mesiacov planét v Slnečnej sústave.

Vedci zachytili okamih, ktorý nikto nečakal

Nový výskum vedený geovedcom Peterom Doranom z Louisiana State University priniesol ďalší objav. V septembri 2018 vedci úplnou náhodou súčasne sledovali ľadovec pomocou troch rôznych prístrojov. Stanica GPS merala pohyb ľadovca, kamera denne fotografovala Blood Falls a senzory monitorovali teplotu jazera pod ľadovcom.

Výsledky sa navzájom dokonale doplnili. Povrch ľadovca klesol približne o 15 milimetrov, jeho pohyb sa spomalil takmer o desať percent a kamera zaznamenala čerstvé červené škvrny pribúdajúce takmer každý deň.

Vedci tak prvýkrát priamo sledovali, ako nahromadený tlak pod ľadom vytlačil soľanku na povrch. Predpokladajú, že tento proces sa opakuje v cykloch. Tlak sa postupne zvyšuje, voda unikne, ľadovec sa mierne zmení a celý proces začne odznova.

Pokračujúce pozorovania môžu ukázať, či sa tieto udalosti časom menia. Blood Falls sa tak môžu stať jedinečným oknom do procesov, ktoré prebiehajú hlboko vo vnútri antarktických ľadovcov.