• Vedci vyvinuli spôsob, ako premeniť kávovú usadeninu na biouhlie za 90 sekúnd.
• Táto metóda nevyžaduje zdĺhavé sušenie ani oddeľovanie olejov.
• Výsledné biouhlie má vlastnosti porovnateľné s antracitovým uhlím.
• Technológia by mohla znížiť množstvo odpadu aj emisie pri spracovaní.

Každé ráno milióny ľudí pripravia šálku kávy a použitá usadenina skončí v koši. Na prvý pohľad ide o bezcenný odpad, no v skutočnosti obsahuje veľké množstvo energie. Práve tú sa teraz podarilo vedcom z Južnej Kórey využiť spôsobom, ktorý je výrazne rýchlejší než doterajšie technológie, píše portál Futurism.

Nejde len o počasie, ale aj o peňaženku. Super El Niño môže zdražiť kávu, čokoládu aj toto obľúbené ovocie

Výskumníci z Korea Institute of Geoscience and Mineral Resources vyvinuli metódu, ktorá dokáže premeniť mokrú kávovú usadeninu na kvalitné biouhlie už za 90 sekúnd. Výsledky predstavili prostredníctvom juhokórejskej National Research Council of Science and Technology.

Tajomstvom je extrémne horúca plazma

Najväčším problémom pri spracovaní použitej kávy bola vždy vysoká vlhkosť. Bežné postupy si vyžadovali zdĺhavé sušenie a ďalšie kroky, ktoré celý proces predlžovali na niekoľko hodín.

Použitú kávu už nemusíš vyhadzovať

Shutterstock

Nová technológia s názvom Flame Plasma Pyrolysis využíva plazmu s teplotou približne 900 stupňov Celzia. Tá v uzavretom prostredí extrémne rýchlo zahreje vodu uväznenú v kávovej usadenine. Vzniknú stovky mikroskopických explózií, ktoré vytvoria drobné póry a zmenšia objem biomasy až o 83,3 percenta.

Na konci procesu vznikne biouhlie s vlastnosťami porovnateľnými s antracitovým uhlím. Okrem využitia ako palivo môže slúžiť aj ako uhlíkový materiál v priemysle alebo pri environmentálnych technológiách.

Espresso, zelený čaj alebo maté: Ktorý nápoj ťa ráno naozaj postaví na nohy?

Menej odpadu, viac energie

Každý rok vznikne podľa vedcov približne 8 až 10 miliónov ton kávového odpadu. Väčšina z neho dnes končí na skládkach, hoci obsahuje veľký energetický potenciál. Nový postup má ešte jednu výhodu. Vedci tvrdia, že počas spracovania vzniká menej dymu a dechtu než pri starších metódach.

„Táto technológia predstavuje nový prístup, v ktorom odpad už nie je problémom na likvidáciu, ale cenným zdrojom energie,“ uviedol vedúci výskumu Taejun Park. Dodal, že tím chce technológiu rozšíriť aj na ďalšie druhy organického odpadu s vysokým obsahom vody a pripraviť ju na komerčné využitie.

Ako informuje portál Unilad, štúdia z februára tohto roku zrejme urobila veľký prielom. Odborníci v nej totiž zistili, odkiaľ pochádzajú naši predkovia.

Nová a rýchlejšia metóda vesmírneho cestovania. Vedci sa inšpirovali zvieracou ríšou

Výskumníci z inštitútu Big Data na Oxfordskej univerzite zmapovali doteraz najväčší ľudský rodokmeň pomocou genetických vzťahov medzi ľuďmi. Podarilo sa im to kombináciou moderných údajov a údajov o genómoch z ôsmich rôznych databáz.

Rodokmeň ľudstva

V tlačovej správe doktor Yan Wong, evolučný genetik z Big Data Institute a jeden zo spoluautorov štúdie, povedal: „V podstate sme vybudovali obrovský rodokmeň, genealógiu pre celé ľudstvo, ktorá vytvorila všetky genetické variácie, ktoré dnes nachádzame u ľudí.”

Podľa neho nám táto genealógia nám umožňuje vidieť, „ako genetická sekvencia každého človeka súvisí so všetkými ostatnými, pozdĺž všetkých bodov genómu.”

Sudán

Unsplash/Charl Folscher

Samotná štúdia hovorí, že jednotlivé genómové oblasti sa dedia len od jedného rodiča, či už matky alebo otca. Každý bod v genóme opísali ako strom so súborom stromov známym ako „sekvencia stromov“.

Moderné aj staré vzorky DNA

Toto spája genetické oblasti späť v čase s predkami, čo je bod, kde sa prvýkrát objavila genetická variácia. Ďalší hlavný autor, doktor Anthony Wilder Wohns, povedal: „V podstate rekonštruujeme genómy našich predkov a používame ich na vytvorenie rozsiahlej siete vzťahov.“

Na základe toho vedci vedia odhadnúť, kedy a kde títo predkovia žili. „Sila nášho prístupu spočíva v tom, že vytvára len veľmi málo predpokladov o základných údajoch a môže zahŕňať aj moderné aj staré vzorky DNA,“ opísal Wohns.

Halucinogénny špenát po Slovensku zasiahol aj Austráliu. Obchodníci majú hlavu v smútku, spôsobuje ťažké stavy

Všetky cesty vedú do Sudánu

Podľa všetkých odhadov, s ktorými vedci prišli, to vyzerá tak, že naši predkovia zrejme žili v africkom Sudáne. „Najskorších predkov, ktorých identifikujeme, vystopovali späť v čase do geografickej polohy, ktorá sa nachádza v modernom Sudáne,“ povedal pre Reuters.

„Títo predkovia žili pred a viac ako 1 miliónom rokov – čo je oveľa staršie ako súčasné odhady veku Homo sapiens – pred 250 000 až 300 000 rokmi. Takže kúsky nášho genómu boli zdedené od jednotlivcov, ktorých by sme nerozpoznali ako moderných ľudí.“

Pre upresnenie, výskumníci získali údaje z 3 609 jednotlivých sekvencií genómu z 215 populácií. Tieto vzorky pritom boli v rozmedzí od tisíc rokov do viac ako 100-tisíc rokov do minulosti.

Ako pripomína portál The Conversation, niečo podobné sa nedávno stalo nemenovanej žene v Kanade, ktorá zažila sedem epizód tejto záhadnej choroby. Trvalo dva roky, kým sa konečne dozvedela svoju diagnózu - mala „autopivovarský syndróm“ (Auto-brewery syndrome). Podobne bol na tom aj tento Belgičan.

Abstinuje desať rokov: Bývalá alkoholička opísala päť znakov, podľa ktorých zistila, že je závislá. Znejú ti povedome?

Keď telo produkuje alkohol

Ide o veľmi zriedkavý a málo pochopený stav, kedy mikróby v tvojom čreve začnú produkovať alkohol. „Príznaky auto-pivovarského syndrómu majú veľa podobností s príznakmi užívania alkoholu, ako je ospalosť, zmenená nálada a zvracanie. To sťažuje prístup k správnej lekárskej pomoci,“ vysvetľuje Rebecca A. Drummond, docentka imunológie a imunoterapie na University of Birmingham.

Presný počet ľudí, ktorí majú tento syndróm, nie je známy a v lekárskej literatúre je zaznamenaných len niekoľko prípadov. „Je možné, že existuje oveľa viac ľudí s týmto stavom, ako vieme – ale získanie diagnózy môže byť ťažké, čo môže obmedziť celkové hlásené počty,“ vysvetľuje odborníčka.

Z doteraz zhromaždených dôkazov sa zdá, že ľudia s týmto syndrómom nerodia. Namiesto toho je choroba vyvolaná narušením črevného mikrobiómu. Na výrobu alkoholických nápojov používame kvasinky (druh huby) na kvasenie cukrov v sacharidoch. Takto vzniká alkohol v pive, víne a liehovinách.

Alkohol môže spôsobiť vážne problémy

Unsplash/Thom Masat

Kvasinky v črevách

Predpokladá sa, že ľudia so syndrómom majú v črevách premnožené podobné druhy kvasiniek. To fermentuje jedlo, ktoré jedia, najmä sacharidy ako chlieb a cukor, a menia ich na alkohol.

„Najsilnejším dôkazom, ktorý máme na podporu tejto hypotézy, je, že antifungálne lieky podľa všetkého ľuďom s autopivovarským syndrómom pomáhajú. Antifungálne lieky zabíjajú kvasinky rastúce v čreve. Niekoľko pacientov s týmto stavom uviedlo, že táto liečba pomohla odstrániť ich symptómy.“

U kanadskej pacientky diéta s nízkym obsahom sacharidov tiež pomohla znížiť počet „epizód“ nezrozumiteľnej reči a závratov, ktoré mala. Obmedzenie množstva kvasiniek v čreve – ako aj potravinových zdrojov, ktoré kvasinky využívajú na rast – môže pomôcť spomaliť vnútornú produkciu alkoholu.

Belgičanovi súd povolil šoférovať pod vplyvom alkoholu. Jeho telo si ho totiž vyrába samo

Veľa ešte nevieme

Je však dôležité poznamenať, že zatiaľ nemáme konkrétny klinický dôkaz o tom, že to funguje u všetkých pacientov, takže ide len o teóriu. Rovnako tak nevieme, ktoré kvasinky sú presne za vznik syndrómu zodpovedné - je to preto, lebo na svete je minimum pacientov, ktorých by odborníci mohli skúmať.

Jedna štúdia ale porovnávala produkciu alkoholu z rôznych druhov kvasiniek nájdených v ľudskom čreve. Výsledky ukázali, že najviac alkoholu v testovaných podmienkach dokázala vyrobiť kvasinka s názvom Saccharomyces cerevisiae. Saccharomyces sú lepšie známe ako „pivovarské kvasnice” a ide o rovnaký druh, ktorý sa bežne používa na výrobu chleba a piva.

Rovnaká štúdia tiež zistila produkciu alkoholu z iných druhov, ktoré patrili do rodiny kvasiniek nazývaných Candida, ktoré bežne spôsobujú kvasinkové infekcie u ľudí. „U pacientov so syndrómom môže „náraz“ v raste kvasiniek ako Saccharomyces a Candida v čreve spôsobiť každú epizódu ich ochorenia,“ pokračuje odborníčka.

Alkoholizmus

Canva

Sú tam, alebo prichádzajú s jedlom?

Medzi ďalšie možné spúšťače autopivovarského syndrómu môže patriť aj užívanie antibiotík alebo črevná chirurgia, pretože obe sú spojené so zvýšeným rastom črevných húb. Stále však nevieme, či sa tieto kvasinky formujú v našich črevách, alebo prichádzajú z potravy, napríklad chleba.

„Hoci autopivovarský syndróm môže byť zriedkavý, je jasné, že naše črevné plesne majú široké účinky na naše zdravie a imunitný systém. Ešte len začíname chápať, ako tieto fascinujúce kvasinky ovplyvňujú naše zdravie,“ dodáva na záver s tým, že je potrebné urobiť množstvo výskumov, kým toto ochorenie pochopíme.

• Mrazené a konzervované ovocie či zelenina môžu mať podobnú výživovú hodnotu ako čerstvé.
• Často sú lacnejšie, vydržia dlhšie a znižujú plytvanie potravinami.
• Pri konzervách si treba dávať pozor na obsah soli a cukru.
• Sušené ovocie je vhodné skôr ako príležitostná pochúťka.

Keď sa hovorí o zdravom stravovaní, väčšina ľudí si automaticky predstaví čerstvé ovocie a zeleninu. Lenže realita je často iná. Ceny potravín rastú, rozpočty sú napnuté a nie každý má čas nakupovať každých pár dní, píše portál The Conversation.

Koľko stáli veci na Slovensku pred 20 rokmi? Pivo za 20 korún, kino za drobné a predražený internet s gigabajtom dát

Práve preto sa mnohí obracajú na mrazené alebo konzervované potraviny. Sú lacnejšie, vydržia dlhšie a netreba ich rýchlo spotrebovať. Otázka však znie - neprichádzame tým o dôležité živiny? Podľa odborníčky na výživu Margaret Murray zo Swinburne University of Technology nie je dôvod tieto alternatívy podceňovať.

Koľko ovocia a zeleniny vlastne potrebujeme?

Ovocie a zelenina obsahujú vitamíny, minerály a vlákninu, ktoré podporujú celkové zdravie a pomáhajú znižovať riziko ochorení vrátane srdcovo-cievnych chorôb či niektorých druhov rakoviny. Austrálsky sprievodca zdravým stravovaním odporúča dospelým denne skonzumovať aspoň dve porcie ovocia a päť porcií zeleniny.

Dôležité je, že do týchto odporúčaní sa započítavajú aj mrazené a konzervované produkty. Pol šálky mrazenej brokolice alebo pol šálky konzervovanej fazule sa napríklad počíta ako jedna porcia zeleniny. Jedna šálka konzervovaných broskýň alebo nakrájaného mrazeného manga predstavuje jednu porciu ovocia.

Sú mrazené a konzervované potraviny zdravé?

Unsplash/Muhammed A. Mustapha

Lacnejšie, rýchlejšie a bez odpadu

Jednou z najväčších výhod mrazených a konzervovaných potravín je cena. Vo väčšine prípadov vychádzajú lacnejšie než čerstvé alternatívy. Mnohé z nich sú už nakrájané alebo pripravené na použitie, takže šetria aj čas v kuchyni.

Navyše majú výrazne dlhšiu trvanlivosť. Kým čerstvý šalát či jahody sa môžu pokaziť za pár dní, konzerva alebo vrecko mrazenej zeleniny vydrží mesiace. To znamená menej vyhodeného jedla a menšie straty pre peňaženku.

Prekvapivé zistenie

Tu prichádza prekvapenie. Výskumy naznačujú, že mrazené a konzervované ovocie či zelenina si vo väčšine prípadov zachovávajú pôvodnú výživovú hodnotu. Niekedy dokonca lepšie než čerstvé produkty, ktoré už týždeň ležia v chladničke. 

Tieto 4 signály hovoria, že jedlo patrí do koša. Vráskavá šupka a hnedé škvrny medzi ne často nepatria

Margaret Murray vysvetľuje, že „výživová hodnota väčšiny mrazených a konzervovaných produktov je porovnateľná s čerstvým ovocím a zeleninou, ktoré boli týždeň skladované v chladničke“. Niektoré procesy dokonca dokážu obsah živín zvýšiť.

Príkladom sú marhule. Mrazené marhule môžu obsahovať viac vitamínu C než čerstvé, pretože tento vitamín sa používa aj pri konzervácii ovocia. Mrazenie funguje tak, že nízke teploty spomaľujú kazenie potravín a moderné priemyselné technológie dokážu zachovať farbu, štruktúru aj väčšinu živín.

Existuje však výnimka - ak sa počas mrazenia vytvoria veľké ľadové kryštály, môžu poškodiť štruktúru potraviny. Výsledkom býva mäkšia konzistencia a mierny pokles obsahu niektorých živín. Najväčší problém nastáva pri opakovanom rozmrazovaní a zmrazovaní.

Sú mrazené a konzervované potraviny zdravé?

Unsplash/Jacob McGowin

Čo sa deje pri konzervovaní?

Pri výrobe konzerv sa potraviny sterilizujú pri vysokých teplotách, aby mohli byť bezpečne skladované dlhý čas pri izbovej teplote. Nevýhodou je, že časť živín (vitamín C a ďalšie vitamíny rozpustné vo vode) sa môže rozložiť. Technológie sa však zlepšujú a moderné postupy využívajú kratšie časy spracovania a nižšie teploty, vďaka čomu sú straty menšie než v minulosti.

Treba si povedať, že nie všetky konzervované produkty sú rovnaké. Pri zelenine je dobré sledovať obsah soli. Ideálne sú výrobky označené ako „bez pridanej soli“. Pomôcť môže aj prepláchnutie zeleniny pod tečúcou vodou pred konzumáciou.

Pozornosť si zaslúžia aj pečené fazule v omáčke. Tá často obsahuje pridanú soľ a cukor. Ak ich jedávaš pravidelne, oplatí sa siahnuť po verziách so zníženým obsahom soli. Pri ovocí odborníci odporúčajú vyberať produkty konzervované vo vlastnej šťave namiesto sirupu. Dobrou voľbou sú aj balenia s označením „bez pridaného cukru“.

Podľa známeho trendu je chlieb z mrazničky zdravší. Overili sme, či je toto tvrdenie skutočne pravdivé

Šup s nimi do jedálnička

Konzervované ovocie môže poslúžiť ako rýchly snack alebo doplnok k jogurtu a cereáliám. V mnohých receptoch dokáže bez problémov nahradiť čerstvé ovocie.

Mrazená zelenina je ideálna na rýchle večere. Hrášok či edamame stačí variť len niekoľko minút a môžeš ich pridať do cestovín, rizota alebo wok jedál. Konzerva šošovice, cíceru alebo fazule zase zahustí omáčku, zvýši obsah vlákniny a bielkovín a zasýti na dlhší čas.

Pozor na sušené ovocie

Sušené strukoviny, ako fazuľa, cícer či šošovica, patria medzi najvýhodnejšie potraviny z hľadiska ceny. Majú dlhú trvanlivosť a obsahujú veľa vlákniny aj bielkovín.

Sú mrazené a konzervované potraviny zdravé?

Dreamstime

Sušené ovocie je trochu iný prípad. Odstránením vody sa v ňom koncentruje cukor, preto by nemalo byť každodennou náhradou za čerstvé, mrazené alebo konzervované ovocie. Ako občasná pochúťka však predstavuje rozumnú voľbu.

Ako uvádza Guardian, vedci z anglického inštitútu Francisa Cricka a University College London „narazili“ na úsek DNA, ktorý nekóduje proteíny – „génovú púšť“, ako ju nazývajú, ktorá sa silne javí ako spojené s IBD.

Neznáma choroba zabíjala vo veľkom. Po objavení sa hneď zmizla, vedci záhadu nevedia rozlúštiť už 500 rokov

Slabé miesto

Aj keď má podobný názov a súbor symptómov ako syndróm dráždivého čreva (IBS), IBD sa líši svojou závažnosťou a môže byť život ohrozujúca, ak sa nelieči. Portál Futurism pripomína, že tieto dve poruchy majú spoločnú ešte jednu hlavnú vec: nikto v skutočnosti nevie, čo ich spôsobuje. Ale s objavom tejto „génovej púšte“ sa to môže čoskoro zmeniť.

Ako napísali vedci z Crick Institute vo svojej práci, publikovanej tento týždeň v magazíne Nature, podivné chromozomálne slabé miesto, ktoré vedci našli takmer náhodou, sa objavuje iba v bielych krvinkách známych ako „makrofágy“, ktoré uvoľňujú chemickú látku nazývanú cytokín, ktorá katalyzuje (urýchľuje) črevný zápal, ktorý charakterizuje IBD.

V rozhovore pre BBC vedec James Lee povedal, že pri pohľade na slabé miesto výskumníci zistili, že časť genetického kódu, ktorú presne určili, pôsobí ako „hlavný regulátor“ funkcie makrofágov a sedí „priamo pri vrchole pyramídy“ a diktuje, aké chemikálie sa uvoľňujú.

Crohnova choroba trápi aj tisíce Slovákov

Unsplash/Sasun Bughdaryan

Všetko do seba zapadá

U ľudí bez IBD – a bez spomínanej „génovej púšte“ – táto časť DNA uvoľňuje biele krvinky normálne, a teda v prípade potreby útočia na baktérie, no inak sa upokoja. Pre tých, ktorí majú zdedené slabé miesto, sa však zdá, že uvoľňovanie cytokínov je príliš aktívne a zaplavuje črevá chemikáliami, ktoré spôsobujú zápal.

„To, čo sme našli, je jedna z veľmi centrálnych ciest, ktorá sa pokazí, keď ľudia dostanú zápalové ochorenie čriev, a toto je niečo ako svätý grál,“ pokračoval odborník. Výskumníci tiež prekvapivo zistili, že 95 percent ľudí s IBD malo rovnaké chromozomálne slabé miesto, čo silne naznačuje, že spolu súvisia.

Máme aj liek

A čo viac, výskumníci tiež zistili, že trieda protirakovinových liekov známych ako inhibítory MEK, ktoré už existujú a sú široko používané na blokovanie alebo zabíjanie rakovinových buniek, znižujú zápal v črevných bunkách odobratých pacientom s IBD.

Stačí, aby si kýchol, a lámu sa mu kosti. Muž so zriedkavou chorobou opisuje krutú realitu svojho života

Samozrejme, bude potrebná ďalšia štúdia, kým sa budú dať bezpečne používať. Biele krvinky hrajú dôležitú úlohu v bakteriálnej reakcii, vedci ich nechcú úplne vyradiť z fungovania.

Aj napriek tomu ide o krok, ktorý veda v tomto smere neurobila už niekoľko dlhých rokov. Ak sa potvrdí, že práve toto spôsobuje vznik črevných problémov - a zároveň máme liek na najhoršie symptómy a iné imunologické poruchy súvisiace so zápalom, pomôcť by sme vedeli približne desiatim miliónom ľudí, ktorí touto chorobou trpia. A medzi nimi aj tisícom Slovákov.

• Ľadová sprcha ti jadro tela neochladí, len ťa oklame, že si v pohode.
• Prudké ochladenie môže byť nebezpečné, najmä pre srdciarov.
• Studená voda horšie čistí a môže upchať póry - ahoj, akné!
• Najlepšie riešenie? Vlažná sprcha 26–27 stupňov, ktorá ochladí a neublíži.

Keď sa teplomer prehupne cez 30-tku, tvoja prvá myšlienka je zrejme jasná: „Dám si ľadovú sprchu!“ Problém je, že to, čo pôsobí osviežujúco na pokožku, nemusí vôbec pomôcť vnútornému teplomeru tvojho tela. A v niektorých prípadoch si dokonca môžeš viac uškodiť než pomôcť, píše portál The Conversation.

Potíš sa v noci? Nemusí to byť len kvôli horúčave. Kedy by si už mal vyhľadať odbornú pomoc?

Naše ideálne „nastavenie“ je okolo 37 stupňov Celzia. Keď teplota v jadre tela stúpne na 39 až 40 stupňov, mozog aktivuje núdzový režim - rozširujú sa cievy pri pokožke, zvyšuje sa potenie, telo sála teplo do okolia a snaží sa všetkými možnými spôsobmi ochladiť.

Približne 60 percent tepla stratíme vyžarovaním a 22 percentami potením. Keď je však okolitý vzduch ešte teplejší než naše telo, pocit osvieženia je len ilúzia - efektívne nás chladí len to, čo pomáha odvádzať teplo z vnútra von.

Studená voda? Tvoje telo si myslí, že je zima

Ak sa schladíš pod sprchou s 15-stupňovou vodou, tvoje cievy pri pokožke sa stiahnu. Tým sa zastaví tok tepla z vnútra tela na povrch, čo znamená, že zostaneš prehrievať orgány. Navyše, studený šok môže spôsobiť prudké zvýšenie krvného tlaku, čo je nebezpečné najmä pre ľudí s problémami s cievami či srdcom.

Sprcha

Dreamstime/

A áno, takéto šoky môžu spôsobiť arytmie či v krajnom prípade zlyhanie srdca, najmä ak sa ideš z extrémneho tepla rovno schladiť na maximum. Studená voda nielenže nepomáha ochladeniu jadra tela, ale ani neodstraňuje špinu a maz z pokožky tak efektívne ako vlažná. Navyše stiahne póry a môže zavrieť nečistoty dovnútra, čo je ideálny recept na čierne bodky či akné.

Čo teda robiť, keď je vonku horúco?

Zabudni na ľadovú sprchu. Zvoľ vlažnú alebo jemne chladnú vodu (26–27 stupňov), to je ideálny rozsah, ktorý telu pomôže teplo uvoľniť, nie zadržať. Ak sa predsa chceš schladiť viac, rob to postupne - začni končatinami alebo pomaly znižuj teplotu vody.

Tvoje telo nie je stroj. Oklamať ho ľadovou sprchou môžeš len chvíľu, ale skutočnú úľavu ti prinesie rozumná vlažná voda a trochu trpezlivosti.

Plemeno sučky sa personálu nepodarilo identifikovať, pretože sa javilo, že má fyzické vlastnosti psa aj líšky. Ich zmätok viedol k príchodu vedcov z okolitých univerzít, ktorí analyzovali genetiku zvieraťa, aby určili, čo je zač.

Skutočný príbeh stroskotanca. Muž po búrke skončil so svojím psom stratený tri mesiace uprostred Tichého oceánu

Vzácny hybrid

Žiaľ, sučka zomrela z neznámych príčin ešte začiatkom tohto roka. Aj napriek tomu sa však vedcom podarilo zistiť, odkiaľ zviera pochádza. Výsledky jej genetického zloženia odhalili, že samica je považovaná za prvého hybrida psa a líšky na svete.

Odborníci tvrdia, že jej matka bola pampová líška, zatiaľ čo domestikovaný pes bol otcom. Vzácne hybridné zviera dostalo prezývku „graxorra“ a „dogxim“. Prvé slovo pochádza z portugalského bežného názvu pre pampovú líšku, „graxaim-do-campo“. Medzitým sa „cachorra“ prekladá ako „fena“.

Plachá a opatrná

Mala tmavú smrť a špicaté uši, typické pre líšku. Spočiatku bola opatrná voči ľuďom a odmietala jedlo, pretože radšej chytala živú korisť v podobe hlodavcov. Nebola taká učenlivá ako pes, ale tiež jej chýbala agresivita, ktorá sa pri manipulácii očakávala od divokého zvieraťa, povedala ochranárka Flavia Ferrari, ktorá s hybridom pracovala.

„Mala plachú a opatrnú osobnosť, vo všeobecnosti sa radšej držala ďaleko od ľudí. V priebehu času, keď bola hospitalizovaná kvôli liečbe, verím, že sa začala cítiť bezpečnejšie,“ vysvetlila pre The Telegraph.

Odborníci sa domnievajú, že ak by v rámci liečby nebola vykastrovaná, bola by pravdepodobne schopná rozmnožovania. Veria tiež, že ide o vôbec prvý prípad úspešne vytvoreného hybridu v dôsledku chovu psov mimo vlastného rodu.

• Antarktída ukrýva stovky dovtedy neznámych zemetrasení.
• Otrasy vznikajú viac než 69 kilometrov pod povrchom.
• Vedci ich objavili pomocou umelej inteligencie.
• Objav môže zmeniť naše chápanie pohybu tektonických platní.

Antarktída pôsobí ako zamrznutý a pokojný kontinent. Pod jej obrovskou vrstvou ľadu sa však odohráva niečo, čo vedcov prekvapilo. Pomocou algoritmov umelej inteligencie odhalili stovky malých zemetrasení pod Davidovým ľadovcom, jedným z najväčších ľadovcov na kontinente, píše portál Futurism.

Najničivejšie zemetrasenie v histórii Slovenska. Pred vyše 260 rokmi zničilo takmer celé Komárno

Výskum publikovaný v magazíne Science vychádzal z dát nazbieraných v rokoch 2001 až 2004 a 2012 až 2015. Samotné otrasy neboli silné. Dosahovali magnitúdo od 1,6 do 3,5. Zaujímavé však bolo miesto ich vzniku.

Zemetrasenia z nečakanej hĺbky

Vedci zistili, že otrasy vznikali v hĺbkach presahujúcich 69 kilometrov pod povrchom. To je hlbšie, než sa nachádza hranica medzi zemskou kôrou a plášťom.

Takéto zemetrasenia sú nezvyčajné aj preto, že nevznikajú na hraniciach tektonických platní, kde sa väčšina zemetrasení bežne objavuje. Antarktické otrasy sa však odohrávali priamo uprostred platne, čo je pre geológov záhada. Výskumníci preto hľadali iné vysvetlenie. Podľa nich zohráva úlohu stret dvoch veľmi odlišných geologických prostredí.

Antarktída

Pixabay

Stret dvoch svetov

„Zemetrasenia vznikajú tam, kde sa studená a pevná kôra a horný plášť pod Východnou Antarktídou stretávajú s teplejšími a mäkšími horninami pod Západnou Antarktídou. Tento kontrast vytvára náhlu zmenu tektonickej pevnosti,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Long Ho z University of Alabama.

Vedcov prekvapil najmä počet objavených otrasov. Naznačuje totiž, že podobné zemetrasenia môžu existovať aj v ďalších častiach sveta, len sme ich doteraz nedokázali zachytiť.

Umelá inteligencia mení pravidlá hry

Práve tu vstupuje do hry umelá inteligencia. Tá dokázala v starých seizmických záznamoch nájsť signály, ktoré predchádzajúce metódy prehliadli. „Pokročilé schopnosti detekcie zemetrasení, aké boli použité v tomto výskume, môžu odhaliť, že tieto zemetrasenia sú vo svete oveľa bežnejšie, než si dnes myslíme,“ uvádzajú autori štúdie.

Najhoršie katastrofy, ktoré sa nestali. Unikátny medzinárodný projekt učí, ako im predchádzať a urobiť ľudstvo silnejším

Glaciológ Richard Alley z Penn State University, ktorý sa na výskume nepodieľal, povedal: „Antarktída bola považovaná za miesto, kde zemetrasenia takmer neexistujú. Teraz vieme, že problém nebol v ich nedostatku, ale v tom, že sme ich nevedeli počúvať.“

Ako je podrobne uvedené v štúdii publikovanej v časopise Kyklos, ktorá bola prvýkrát zozbieraná v PsyPost, nenašiel medzi nimi žiadnu významnú koreláciu, čo zasadilo ranu astrologickým dievčatám na celom svete.

Najzáhadnejšia kniha sveta má českú minulosť. Ani po sto rokoch dešifrovania Voynichov rukopis nikto celý nerozlúštil

Obrovská vzorka

Inými slovami, ľudia ešte musia nájsť skutočnú výhovorku pre svoj hrozný stav mysle - rozhodne to totiž nie je preto, že si tvrdohlavý škorpión.

Joshanloo vybral viac ako 12-tisíc účastníkov z dlhodobého prieskumu General Social Survey, amerického prieskumu, a analyzoval, ako merali svoju pohodu a zistili, či existuje nejaké spojenie medzi ich pohodou a ich vlastným znamením zverokruhu.

Astrológia je hlúposť, potvrdili vedci

Unsplash/Viva Luna Studios

„Pohoda sa merala v ôsmich zložkách: všeobecné nešťastie, depresívne symptómy, psychické utrpenie, pracovná nespokojnosť, finančná nespokojnosť, vnímaná fádnosť vlastného života, sebahodnotené zdravie a nespokojnosť s manželstvom,“ napísal Joshanloo.

Jednoducho hlúposť

Joshanloo tiež vykonal analýzu toho, či znamenia zverokruhu mali prediktívny vplyv na budúcu pohodu - a možno ťa to šokuje, no nenašiel žiadne prepojenie. „Dodatočná analýza odhalila, že astrologické znamenia nepredpovedali viac ako náhodné čísla,” poznamenal Joshanloo vo svojom článku.

India ako iný vesmír plný protikladov. Ako vyzerá život v najľudnatejšej krajine na svete?

Je to presvedčivé, aj keď neprekvapivé zistenie, najmä vzhľadom na veľkú veľkosť vzorky, ale poznajúc ľudstvo, mnohí z nás budú naďalej veriť, že náš osud je už dávno zapísaný vo hviezdach – v skutočnosti si to na základe prieskumu myslí až 30 percent Američanov. A Slováci príliš zaostávať zrejme tiež nebudú. 

Robíš pri rozprávaní túto konkrétnu vec? Nemáme pre teba dobré správy, ide o znak blížiacej sa demencie

Čo je Popcorn brain?

Termín zaviedol už v roku 2011 výskumník David Levy z Washingtonskej univerzity. Označuje duševný stav, ktorý je typický  rozptýlenými myšlienkami, roztrieštenou pozornosťou a sklonom mysle rýchlo prechádzať z jednej témy na druhú. Ľudia, ktorí zápasia s týmto problémom môžu mať problém sústrediť sa na úlohy alebo udržať súvislý sled myšlienok.

Charakteristická je pritom aj zvýšená únava, stres, úzkosť alebo pocit preťaženia veľkým množstvom informácií. „Popcorn brain označuje tendenciu našej pozornosti a sústredenia preskakovať z jednej veci na druhú, podobne rýchlo, ako pukajú kukuričné zrná,“ ​hovorí klinický psychológ Daniel Glazer. 

Myslíš si, že máš ADHD? Ak sa nájdeš v týchto desiatich bežných znakoch choroby, vyhľadaj pomoc

Čo ho spôsobuje?

Problémy so sústredením postihujú čoraz väčší počet ľudí. Doktor Glazer upozorňuje, že toto správanie mozgu spôsobuje najmä časté používanie sociálnych sietí. Tie nám poskytujú neustály prúd podnetov. Nekonečné množstvo nových príspevkov, ktoré pribúdajú každú sekundu, časté upozornenia a reklamy. To všetko súťaží o našu pozornosť.

„Toto podmieňuje naše mozgy, aby si zvykli a očakávali časté rozptyľovanie a okamžité uspokojenie,“ vysvetľuje. To môže mať za následok, že aj obyčajné činnosti, sa nám zdajú čoraz náročnejšie. „V dôsledku toho sa činnosti vyžadujúce trvalé sústredenie, ako je čítanie, pracovné projekty alebo osobné rozhovory, stávajú zložitejšími,“ dodáva.

To, že schopnosť sústrediť sa u ľudí klesá, potvrdzujú aj výskumy. Podľa štúdie, ktorú realizovala profesorka informatiky z Kalifornskej univerzity Gloria Mark, sa schopnosť ľudí udržať pozornosť na jednu činnosť v priebehu posledných 20 rokov znížila o viac ako polovicu. V roku 2004 bola priemerná schopnosť sústredenia na jednu činnosť 2,5 minúty. Dnes je to už iba 47 sekúnd.

Pozeráš sa počas videohovoru stále len na seba? Nie si sám, robí to každý. Psychológ vysvetlil, prečo je to tak

Môže za to dizajn sociálnych sietí

Čím viac času trávime online, tým viac naša pozornosť klesá. Podľa Glazera za to môže už samotný dizajn aplikácií, ktorých algoritmy sú nastavené tak, aby nás čo najdlhšie udržali aktívnych. „Zdá sa, že niektoré kľúčové aspekty populárnych aplikácií sú jedinečne vhodné na rozptýlenie pozornosti – ako napríklad variabilné rozvrhy odmien, mikrodávkovanie dopamínu a účelovo návykové návrhy optimalizované tak, aby maximalizovali angažovanosť,“ ​hovorí.

Po otvorení aplikácie sa do nášho tela dostane silná dávka dopamínu, kvôli ktorému sme ochotní sa k nej opätovne vracať, nehovoriac o bezhlavom scrollovaní.

Ak toto po prebudení robíš aj ty, nečuduj sa, že si vkuse unavený. Prečítaj si, čo pre lepší spánok pravidelne robia odborníci

Ako chrániť svoj mozog

Podľa doktora Glazera existuje niekoľko spôsobov, ako bojovať proti skracovaniu pozornosti. „Pokiaľ ide o riešenia, nastavenie určených časov bez technológií, vedomé pozastavenie sa, aby ste sa mohli sústrediť na jednu úlohu, a pravidelné odstraňovanie aplikácií môže pomôcť získať kontrolu,“ radí.

Dôležité je podľa neho pristupovať k sociálnym médiám s istým zámerom, vďaka čomu človek nestratí nad ich používaním kontrolu. „Zabudovanie technologických rutín a zvykov môže umožniť užívanie si sociálnych médií bez toho, aby sa zničila schopnosť sústrediť sa,“ uzatvára.

Koľko času denne tráviš s mobilom v ruke? Vieme, kedy je to problém!

Ako sa zbaviť závislosti na scrollovaní

Tráviš na sociálnych sieťach príliš veľa času bezduchým scrollovaním, ktoré nedokážeš zastaviť? Odborníci sa podelili so spôsobmi, ako tento zlozvyk dostať pod kontrolu.

Podobne ako pri ostatných druhoch závislostí, je dôležité si najskôr priznať, že máš problém a analyzovať, čo je jeho spúšťačom. „Vždy, keď zdvihnete telefón, opýtajte sa sami seba, prečo po ňom siahate a či máte na mysli pozitívny konečný cieľ,“ hovorí špecialista na duševné zdravie a odvykanie Ray Saudon. Podľa Saudona sa mnoho ľudí utieka k prokrastinácii z dôvodu, že sa nevedia popasovať s nejakou náročnou situáciou. Ak obmedzíš používanie smartfónu len na zámernú činnosť, pomôže ti to nadobudnúť kontrolu.

Počul si už výraz iPhone finger? Šialená teória, ktorá sa šíri na TikToku tvrdí, že smartfóny deformujú naše prsty. Aká je pravda?

V boji so závislosťou na scrollovaní ti môže pomôcť aj obmedzenie času na používanie konkrétnych aplikácií. Ak si nedokážeš rozkázať sám, urobí to za teba aplikácia tým, že sa sama od seba vypne.

Digitálny detox niekedy nemusí stačiť na vytvorenie zdravších a najmä dlhodobých návykov. „Ak váš telefón alebo sociálne médiá ovládajú váš život, mali by ste si od nich dať prestávku aspoň tri dni,“ hovorí psychológ Aaron Surtees. Pomôcť môže podľa odborníkov aj vytvorenie fyzickej vzdialenosti. „Musíte si fyzicky vytvoriť hranice a vzdialenosť od svojich zariadení a používať ich so špecifickým zámerom,“ uzatvára.

• Komáre si nevyberajú podľa krvnej skupiny ani farby vlasov.
• Rozhodujúci je pach tela a chemické látky na pokožke.
• Pitie piva môže zvýšiť tvoju atraktivitu pre komáre.
• Vedci identifikovali konkrétnu látku, ktorá komáre láka mimoriadne silno.

Keď sa večer stretne partia ľudí na terase, často sa zopakuje ten istý scenár. Niekto odchádza domov s desiatkami štípancov, zatiaľ čo ostatní zostanú takmer nedotknutí. Dlhé roky sa špekulovalo o krvnej skupine, farbe očí či vlasov. Najnovšie výskumy však ukazujú, že pravda je oveľa zaujímavejšia, píše portál ScienceAlert na základe správy AFP.

Už to začína! Slovensko zaplavili mestské kliešte, sú ešte infekčnejšie a agresívnejšie, ako tie v lesoch

Komáre si svoje obete vyberajú

„Nie je to mylná predstava - komáre skutočne priťahujú niektorých ľudí viac než iných,“ povedal francúzsky entomológ Frederic Simard z Inštitútu pre výskum a rozvoj. Zároveň však upozorňuje, že nikto nie je pre komáre neodolateľný neustále. Na ich rozhodovanie vplýva viacero faktorov, ktoré sa môžu meniť.

Samice komárov, ktoré ako jediné štípu, využívajú mimoriadne citlivé receptory. Najprv zachytia oxid uhličitý, ktorý vydychujeme. Podľa švédskeho vedca Rickarda Ignella ide o prvý signál, ktorý aktivuje ich správanie, keď sú ešte desiatky metrov ďaleko.

Krvná skupina je mýtus

Keď sa priblížia na približne desať metrov, začnú vnímať aj náš telesný pach. A čím sú bližšie, tým väčšiu úlohu zohráva telesná teplota a vlhkosť pokožky.

Prečo idú komáre viac na teba ako na iných ľudí?

David L. Hu, Georgia Tech/

Jedna z najrozšírenejších teórií však podľa vedcov neobstála. „Predstava, že komáre preferujú konkrétne krvné skupiny, nemá vedecký základ,“ vysvetlil Simard. Dodal, že dostupné štúdie pracovali s príliš malým počtom ľudí na to, aby priniesli presvedčivé dôkazy. Podobne neexistuje spojenie medzi atraktivitou pre komáre a farbou pokožky, očí alebo vlasov.

Za všetkým je pach tela

Skutočným lákadlom je chemická zmes látok, ktoré produkujú baktérie žijúce na našej pokožke. Vedci odhadujú, že človek uvoľňuje 300 až 1 000 rôznych pachových zlúčenín. Ignellov tím skúmal 42 žien a ich príťažlivosť pre druh komára Aedes aegypti, ktorý prenáša žltú zimnicu či dengue. Výskumníci identifikovali 27 látok, ktoré komáre dokážu rozpoznať.

Najatraktívnejšie boli ženy produkujúce vyššie množstvo zlúčeniny nazývanej 1-oktén-3-ol, známej aj ako hubový alkohol. Vzniká pri rozklade kožného mazu. „Ukázalo sa, že aj malé zvýšenie tejto látky dokáže ovplyvniť záujem komárov, čo nás prekvapilo,“ uviedol Ignell.

Najhoršia správa pred letom. Komáre prenášajú ešte viac vírusov, ako sme si doteraz mysleli

Pivo ti môže narobiť problémy

Ak si myslíš, že jedno pivo počas horúceho večera nič nezmení, vedci majú inú správu. Viaceré štúdie naznačili, že alkohol zvyšuje telesnú teplotu, množstvo vydychovaného oxidu uhličitého a zároveň mení pach pokožky.

Výskum v Burkine Faso ukázal, že komáre rodu Anopheles, ktoré prenášajú maláriu, výraznejšie priťahovali ľudia po konzumácii piva. Holandská štúdia z roku 2023 zistila, že dobrovoľníci, ktorí pili pivo počas predchádzajúcich 24 hodín, boli pre komáre 1,35-krát atraktívnejší.

Takto sa ubrániš

Komáre sa dnes objavujú aj v oblastiach, kde sa kedysi nevyskytovali. Vedci upozorňujú, že ich šírenie podporujú meniace sa klimatické podmienky.

Prečo idú komáre viac na teba ako na iných ľudí?

Flickr.com/sinu Kumar/

Ak chceš znížiť riziko štípancov, odborníci odporúčajú voľné oblečenie zakrývajúce pokožku, siete proti hmyzu a repelenty. Simard pridáva ešte jednu radu: „Snažte sa jesť ľahšie jedlá a s alkoholom to nepreháňajte.“

V tom čase bola známa pod jednoduchým názvom „potenie” a ani po vyše 500 rokoch vedci netušia, odkiaľ sa vzala, prečo to vyzeralo, že z ničoho nič zmizla a či sa ešte niekedy môže vrátiť. Najviac o nej vieme vďaka spisom britského lekára Johna Caiusa, ktorý bol v bode nula poslednej veľkej epidémie, ku ktorej došlo v Shrewsbury v Anglicku v roku 1551.

Smrtiace horúčavy. Kvôli teplu padajú na mexickom pobreží mŕtve opice priamo zo stromov

Niekoľkokrát sa vrátila

V súčasnosti sa predpokladá, že v Anglicku a niektorých častiach Európy vypuklo najmenej päť veľkých epidémií potenia, pričom prvá bola zaznamenaná v roku 1485. Niektorí vedci tiež tvrdili, že v rokoch 1578 a 1802 sa mohli vyskytnúť dve menšie ohniská.

Intenzívne epizódy potenia, ktoré obete zažili, očividne viedli k názvu choroby, tomu však bežne predchádzala zimnica, bolesti hlavy, silné vyčerpanie a bolesti okolo končatín a ramien. Jednou pozoruhodnou črtou bolo, ako rýchlo ľudia ochoreli, pričom sa zdá, že potenie prichádza v priebehu niekoľkých hodín od prvých príznakov.

Všetky zdokumentované epidémie okrem jednej mali vysokú úmrtnosť, pričom až 50 percent obetí zomrelo. Ak ľudia prekonali prvý deň potenia, zvyčajne prežili, ale ani to nebola úplná úľava, pretože niektorí ľudia mali tú smolu, že ochoreli viackrát. Zdá sa, že choroba má svoje obmedzenia, pretože ohniská sa často prehnali cez región a skončili v priebehu niekoľkých týždňov.

Široká škála potenciálnych vinníkov

Záhadu pridáva aj to, že v 18. a 19. storočí sa po celom Francúzsku objavili ohniská choroby nazvanej pikardiský pot. Pôvodné prepuknutia choroby z potenia sa nikdy nedostali do tejto oblasti Európy a opísané príznaky potu v Pikardii sa úplne nezhodujú s chorobou z potenia - bola miernejšia a zahŕňala vyrážku. Nie je teda jasné, či tieto dve choroby spolu vôbec súvisia.

Trvalo by o stáročia viac, kým by vedci všeobecne uznali existenciu mikroorganizmov a to, že by mohli spôsobiť nákazlivé choroby, ako je potenie (Caius zo svojej strany predpokladal, že za to môže špina). Ale aj keď sme boli schopní konkrétne spojiť mnohé epidémie minulosti s dnes známymi baktériami, ako je mor, týfus a chrípka, potenie nám dodnes uniká.

Vedci navrhli širokú škálu potenciálnych vinníkov. Patria sem druhy baktérií Borrelia šírené kliešťami a všami, ktoré môžu spôsobiť recidivujúcu horúčku, hantavírusy (typicky šírené hlodavcami) a dokonca aj inhalačná forma bakteriálneho ochorenia antrax.

Stačí, aby si kýchol, a lámu sa mu kosti. Muž so zriedkavou chorobou opisuje krutú realitu svojho života

Vykopte telá!

Ale zavedený popis potenia, najmä jeho rýchlo sa zhoršujúci postup a rýchle vymiznutie z postihnutej oblasti, sa celkom nezhoduje so žiadnym jedným zárodkom – aspoň nie natoľko, aby bolo možné vyhlásiť otvorený a zatvorený prípad len na základe nepriamych dôkazov.

V článku z roku 2022 virologička Antoinette C. van der Kuyl špekulovala o ďalšom možnom podozrivom - neznámom druhu rhabdovírusu, ktorý je súčasťou tej istej širokej rodiny, do ktorej patrí aj vírus besnoty. Van der Kuyl tiež ponúkla potenciálny spôsob, ako definitívne vyriešiť záhadu potenia.

Poznamenala, že Caiusov opis prepuknutia v roku 1551 obviňuje zo smrti 15-ročného vojvodu zo Suffolku Henryho Brandona a jeho mladšieho brata Charlesa chorobu z potenia. Keďže ich hroby sa dodnes zachovali, ich „pozostatky by mohli byť podrobené starodávnej analýze DNA,“ napísala.

Nejasná záhada

Ale aj keby sa takýto výkop mohol uskutočniť, možno by nebolo rozumné to ešte urobiť. Podľa van der Kuyl súčasné techniky nie sú dostatočne optimalizované na efektívnu analýzu starých vzoriek RNA vírusov z kostí a zubov, ktoré by mohli pretrvávať v telách bratov Brandonovcov.

Pôvod potenia tak zatiaľ zostáva záhadou. Dúfajme, že potenie zostane historickou kuriozitou a nikdy sa nestane súčasnou hrozbou pre zdravie. Nedávna pandémia koronavírusu nám totiž ukázala, že infekčné choroby sú naďalej nebezpečenstvom aj v ére modernej medicíny.

• Pravidlo piatich sekúnd nefunguje.
• Baktérie sa môžu preniesť za menej než jednu sekundu.
• Najrizikovejšie je mokré jedlo na tvrdej podlahe.
• Opláchnutie vodou rozhodne nemusí stačiť.

Kus jedla dopadne na kuchynskú dlažbu a v miestnosti nastane krátka pauza. Mozog začne okamžite vyjednávať - veď to bolo len na sekundu, podlaha vyzerá čisto, opláchnem to a ideme ďalej. Práve v tejto malej domácej dráme žije pravidlo piatich sekúnd. Je pohodlné, znie logicky a šetrí jedlo. Lenže baktérie nepoznajú stopky, píše The Guardian.

Nechávate posteľné prádlo aj týždeň neprevlečené? Je na ňom viac baktérií ako na záchodovej doske

Portál sa na tento mýtus pozrel cez Johna Tregoninga, profesora vakcínovej imunológie z Imperial College London. Ten pripomína viacero výskumov, ktoré ukazujú rovnaký výsledok - problém nie je v tom, či jedlo zdvihneš po jednej, piatich alebo desiatich sekundách. „Prenesú sa takmer okamžite,“ hovorí Tregoning o baktériách na kontaminovaných povrchoch.

Najhoršia kombinácia

Najznámejší moderný test spravili výskumníci z Rutgers University. V experimente skúšali melón, chlieb, chlieb s maslom a želé cukríky na nereze, keramickej dlažbe, dreve a koberci. Výsledok nebol úplne romantický pre nikoho, kto už niekedy zachránil hranolku z podlahy. V niektorých prípadoch sa baktérie preniesli za menej než jednu sekundu.

Najrizikovejšie dopadol melón, teda mokré jedlo. Donald Schaffner z Rutgers to vysvetlil veľmi jednoducho: „Baktérie nemajú nohy, pohybujú sa s vlhkosťou. Čím je jedlo mokrejšie, tým vyššie je riziko prenosu.“ Preto je rozdiel medzi suchým keksom a kúskom uhorky obrovský. Nie preto, že by keks bol magicky čistý, ale preto, že vlhkosť funguje ako taxík pre mikróby.

Vedci sa pozreli na pravidlo piatich sekúnd

Unsplash/kimia Kazemi/

Podlaha si pamätá

Ďalšia nepríjemná časť príbehu - nejde len o to, čo sa stalo pred sekundou. Štúdia vedená Paulom Dawsonom z Clemson University skúmala prenos baktérie salmonely z dlažby, dreva a koberca na chlieb a bolonskú salámu.

Salmonela podľa nej dokázala prežiť na suchých povrchoch až štyri týždne a stále sa mohla preniesť na jedlo. Pri dlažbe sa po 5 sekundách prenieslo na salámu viac než 99 percent buniek baktérií. To znamená, že neviditeľný problém môže zostať na kuchynskej linke alebo podlahe dlho po tom, čo si naň zabudol.

Tregoning to pre The Guardian zhrnul cez príklad s kontaminovaným kuracím mäsom - ak sa dotkne pracovnej plochy a o dve hodiny tam položíš chlieb, baktérie si ešte stále môžu nájsť cestu na tvoje jedlo. „Budú tam približne 24 hodín,“ hovorí.

Tieto 4 signály hovoria, že jedlo patrí do koša. Vráskavá šupka a hnedé škvrny medzi ne často nepatria

Opláchnutie nestačí

Rýchle opláchnutie pod kohútikom pôsobí ako dobrý kompromis medzi hygienou a neplytvaním. Lenže voda nie je dezinfekcia a pri pórovitom, mäkkom alebo členitom jedle sa nedostane všade. „Opláchnutie vodou nezaručí, že je čisté - najmä ak ti pes mohol po dome rozniesť niečo hrozné.“ Podobná logika sa však ukázala aj mimo kuchyne.

Štúdia z tohto roku skúmala kontamináciu ortopedických implantátov po kontakte s podlahou operačnej sály. Aj krátky kontakt stačil na zachytenie baktérií a dezinfekcia ich síce znížila, ale nie vždy úplne odstránila. Kuchyňa nie je operačná sála, no pointa je rovnaká - podlaha jednoducho nie je neutrálna zóna.

Jesť alebo vyhodiť?

Pre väčšinu zdravých ľudí nemusí každá spadnutá omrvinka znamenať katastrofu. Rozhodovanie však nemá stáť na počítaní do päť. Dôležitejšie je, čo spadlo, kam to spadlo a kto to bude jesť. Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb pripomína, že vyššie riziko vážnej otravy jedlom majú malé deti, starší ľudia, tehotné ženy a ľudia s oslabenou imunitou.

Ak teda padne na zem cukrík v obývačke, niekto nad tým mávne rukou. Ak spadne vlhká uhorka, melón, syr, mäso alebo jedlo pre dieťa, najrozumnejšia odpoveď je nudná, ale bezpečná - vyhodiť.

• Kreatín nie je povinný doplnok pre každého.
• Najväčší zmysel dáva pri serióznom tréningu.
• Základom má byť strava, nie prášok.
• Pri dávkovaní sa neoplatí frajeriť.

Ak dnes na TikToku alebo Instagrame sleduješ aspoň tri fitness profily, je stopercentná šanca, že ti vyskočilo video o kreatíne. Mladí ľudia ho dnes sypú do šejkrov rovnako automaticky ako proteín a berú ho ako povinnú vstupenku do zdravého životného štýlu, píše portál LADBible. Výživoví špecialisti však dvíhajú varovný prst.

Tieto 4 signály hovoria, že jedlo patrí do koša. Vráskavá šupka a hnedé škvrny medzi ne často nepatria

To, že je niečo virálnym trendom, ešte neznamená, že to potrebuješ aj ty. Britská expertka Bethan Crouse pre Guardian potvrdila, že kreatín patrí medzi vedecky najlepšie preskúmané doplnky výživy na svete a jeho účinky na svalovú silu sú reálne dokázané. Zároveň však dodáva, že tvrdiť, že by ho mal brať úplne každý, je totálny nezmysel.

Ak si ideš trikrát do týždňa silové tréningy, dvíhaš ťažké váhy a tvoj jedálniček nie je len náhodný chaos postavený na treske v majonéze a večernom kebabe, kreatín ti môže pomôcť posunúť výkon o pár percent nahor. Ak sa však hýbeš len rekreačne a tvoja strava je katastrofa, biely prášok tvoje svaly nezachráni.

Chia semienka sú mýtus, kde je reálny kreatín?

Mnoho ľudí zabúda na základnú vec - kreatín nie je umelá chemikália, ale organická zlúčenina, ktorú si naše telo sčasti tvorí samo a sčasti ju prijímame z potravy. Zahraničné texty a fitness influenceri často miešajú jablká s hruškami a radia dopĺňať stravu vecami ako ľanové či chia semienka.

Kreatín nie je zázrak pre každého

Unsplash/HowToGym

Tie sú síce skvelé pre zdravie a obsahujú omega-3, no množstvo kreatínu v nich je čistá nula. Kreatín sa totiž nachádza výhradne vo svalovom tkanive. Ak ho chceš do tela dostať prirodzene, tvojou jedinou cestou je kvalitné červené mäso alebo mastné ryby ako losos a makrela.

Ani zďaleka však z bežného jedla nedokážeš prijať také množstvo, aké ti dodá jedna odmerka čistého kreatínu monohydrátu. Stále však platí základné pravidlo športu - doplnok je len doplnok. Ak nemáš zvládnuté základy stravy, sypať kreatín sú doslova vyhodené peniaze.

Prípad, ktorý straší internet

Najväčším mýtom na internete je, že kreatín ti zničí obličky, lebo že vytvára obličkové kamene. Pravda je však oveľa desivejšia a nesúvisí s kameňmi, ale s chybami v dávkovaní. Bežná a bezpečná denná dávka je maximálne päť gramov. Keď ju však neandertálsky prepáliš, koleduješ si o vážny problém.

Masturbácia nie je ani neprirodzená ani nesprávna. Veľká štúdia odhalila jej pôvod, pomenovala aj rozdiely medzi mužmi a ženami

Známy je prípad Austrálčana Chrisa Hogana, ktorý koloval bulvárom ako odstrašujúci príklad. Hogan presypával odporúčané dávkovanie a bral neuveriteľných 20 gramov kreatínu denne vkuse celých sedem týždňov. Skončil na pohotovosti s totálnym kolapsom a zlyhaním obličiek.

Lekári však neskôr zistili šokujúcu vec - Hogan mal vrodenú polycystickú chorobu obličiek, o ktorej dovtedy vôbec netušil. Extrémne dávkovanie kreatínu tento skrytý genetický problém odpálilo na maximum a jeho orgány to skrátka nedali. Žiadne kamene, ale reálne zlyhanie obličiek.

Ak si tehotná, dojčíš, alebo máš v rodine akúkoľvek anamnézu spojenú s chorobami pečene alebo obličiek, kreatínu sa treba oblúkom vyhnúť. Zdravé telo päť gramov denne bez problémov prefiltruje, no riskovať zdravie kvôli väčšiemu bicepsu za to reálne nestojí. Najprv zapoj rozum, vyrieš stravu a tréning, až potom rieš prášky.

• Vedci získali viac než 594 potvrdených záberov psa krátkouchého.
• Tento amazonský predátor má čiastočne plávacie labky, čo je medzi tamojšími psovitými šelmami unikát.
• Najväčšou hrozbou je pre neho strata amazonských lesov.

V Amazónii existuje zviera, ktoré znie skôr ako miestna legenda než ako reálny predátor. Pes krátkouchý sa pohybuje tak potichu, že ho ľudia videli vo voľnej prírode len výnimočne. Má výborný sluch, silný čuch a talent zmiznúť skôr, než si uvedomíš, že tam vôbec bol, píše portál Independent. Aj preto si vyslúžil prezývku „prízračný pes“.

Čeľuste ako priemyselný lis, no ruky veľké asi ako dospelý človek. Vedci zistili, prečo mal T-Rex smiešne malé ruky

Nie preto, že by šlo o nejakú internetovú záhadu, ale preto, že aj pre vedcov bol dlhé roky takmer nepolapiteľný. Nová štúdia však ukazuje, že tento zvláštny obyvateľ dažďového pralesa môže byť rozšírenejší, než sa čakalo. Fotopasce rozmiestnené v pralesných oblastiach Bolívie a Peru teraz priniesli doteraz najväčší súbor potvrdených záznamov tohto druhu.

Pes, ktorý nevyzerá ako domáci miláčik

Na záberoch vidno zviera s tmavou hustou srsťou, ktorá môže byť čierno-sivá až červenohnedá. Má veľkú hlavu, malé zaoblené uši, krátke nohy a dlhý huňatý chvost. Ešte zaujímavejšie sú jeho labky. Sú čiastočne plávacie, pretože majú blany, čo je medzi psovitými šelmami Amazónie úplný unikát.

Vedci za 25 rokov usporiadali približne 500 záznamov z Bolívie a uskutočnili 34 intenzívnych prieskumov pomocou fotopascí. Tie umiestnili najmä v oblastiach Greater Madidi-Tambopata a Llanos de Moxos. Výsledkom je viac než 594 fotografií, najväčšia potvrdená zbierka záznamov psa krátkouchého v rámci jeho prirodzeného výskytu.

„Najprekvapivejším zistením bolo, že napriek tomu, že ide o takmer mýtickú šelmu, psy krátkouché sú oveľa početnejšie, než sme si predstavovali,“ napísali vedci v štúdii.

Vedci prvýkrát zdokumentovali občiansku vojnu medzi šimpanzmi. Začalo sa to potichu, no skončilo smrťou

Nie je taký vzácny, len sa vie dokonale skrývať

Dáta naznačujú, že v lesoch môže žiť približne 15 jedincov na 100 kilometrov štvorcových. To znamená, že ich môže byť viac, než veľkých šeliem, ako sú jaguáre, no menej než napríklad ocelotov. Zábery zároveň ukazujú, že je najaktívnejší cez deň od 6-tej do 12-tej. Pravdepodobne sa špecializuje na život vo vyššie položených lesoch ďalej od riek, preto ho ľudia takmer nevidia.

Vedci upozorňujú, že jeho budúcnosť závisí od ochrany lesného porastu. „Najdôležitejšou stratégiou manažmentu je ochrana amazonského lesného porastu, pri ktorom je najdôležitejším prvkom vytváranie a efektívna správa chránených území v kombinácii s udržateľným manažmentom domorodých území,“ uviedli.

• Plastové fľaše v teple a na slnku môžu púšťať viac drobných častíc.
• Najväčší problém sú nanoplasty, ktoré voľným okom neuvidíš.
• Vedci nachádzajú plastové častice vo vode, krvi, tkanivách aj cievnych plakoch.
• Najjednoduchšie riešenie je voda z kohútika a fľaša zo skla alebo ocele.

Tá fľaša, ktorú si v pondelok hodil do dverí auta a vo štvrtok z nej odpiješ po tréningu, nie je instantný jed. Problém je horší práve preto, že vyzerá nevinne. Voda je číra, fľaša drží tvar, chuť možno len trochu „plastová“.

Z absolútneho sci-fi sa stala realita. Vedci vyrobili liek na Parkinsonovu chorobu z plastových fliaš

Lenže plast sa v lete správa trochu inak. Teplo, slnko, čas, stláčanie, opakované otváranie a kyslejšie nápoje z neho môžu robiť zdroj častíc aj chemických látok, ktoré nevidíš.

Fľaša sa v horúčave mení na malé laboratórium

Najprv základné pojmy - mikroplasty sú kúsky plastu menšie než 5 milimetrov, nanoplasty sú ešte menšie a voľným okom ich neuvidíš. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín pripomína, že práve ich veľkosť komplikuje meranie aj hodnotenie rizika. Voda z fľaše preto nemusí byť „čistejšia“ len preto, že je zapečatená.

V roku 2024 tím vedcov testoval tri populárne značky balenej vody a v litri našiel priemerne približne 240-tisíc drobných plastových častíc. Asi 90 percent tvorili nanoplasty. Medzi nájdenými plastmi bol aj polyetyléntereftalát, materiál používaný na výrobu fliaš, a polyamid, ktorý sa používa aj pri filtrovaní vody. Jeden z autorov, Beizhan Yan, to zhrnul vetou: „Otvára sa nám okno do plastového sveta, ktorý sme doteraz nevideli.“

Plastové fľaše

Unsplash/jonathan Chng/

Slnko je často horšie než samotné teplo

Zaujímavé je, že horúce auto nie je celý príbeh. Štúdia z roku 2024 v magazíne Water skúmala uvoľňovanie drobných mikroplastov z jednorazových fliaš z polyetyléntereftalátu pri vonkajších podmienkach. Samotné zvýšenie teploty do 65 stupňov Celzia malo v tejto práci len malý efekt.

Keď sa však pridalo slnečné žiarenie a kyslé alebo zásadité prostredie nápoja, čísla vyskočili. Kombinácia kyslosti a teploty dosiahla viac než 21-tisíc častíc na liter, kombinácia zásaditosti a slnka viac než 31-tisíc častíc na liter.

Pre bežný život to znamená jednoduchú vec - nejde iba o fľašu zabudnutú v aute. Ide aj o fľašu na pláži, pri okne, v batohu na festivale, na balkóne alebo v športovej taške, ktorá celý deň leží na slnku. A nemusí ísť iba o čistú vodu. Ochutené vody, iontové nápoje, limonády alebo kyslejšie drinky môžu byť pre plast agresívnejšie prostredie.

VIDEO Veveričky vapujú v mestskom parku. Sladké náplne si mýlia s potravou, varujú vedci

Chemický kokteil nie je len metafora

Plastová fľaša môže okrem častíc púšťať aj látky spojené s výrobou alebo rozkladom materiálu. Štúdia z magazínu Environmental Pollution skúmala 16 značiek balenej vody z Číny a riešila, ako teplota a čas skladovania ovplyvňujú uvoľňovanie antimónu a bisfenolu A z fliaš z polyetyléntereftalátu.

Tieto výsledky neznamenajú, že každá fľaša je toxická bomba. Znamenajú však, že podmienky skladovania nie sú detail pre puntičkárov, ale časť problému.

Následky pre tvoje telo

Tu treba brzdiť aj pritlačiť naraz. Svetová zdravotnícka organizácia už pri pitnej vode upozornila, že dáta sú stále obmedzené a treba lepšie metódy aj viac výskumu. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín rovnako hovorí, že zatiaľ nevie uzavrieť, aké presné účinky majú mikroplasty a nanoplasty z potravy na ľudské zdravie a vedecké stanovisko má dokončiť do konca roka 2027.

Mikroplasty.

Cleanhub/

Lenže neistota nie je automaticky upokojenie. Menšie častice sú podozrivejšie, pretože sa môžu správať inak než veľké kúsky, ktoré telom jednoducho prejdú. V roku 2024 iná štúdia našla mikroplasty a nanoplasty v plakoch krčných tepien pacientov po operácii.

Tí, u ktorých boli častice zistené, mali počas približne 34 mesiacov vyššie riziko kombinácie infarktu, mŕtvice alebo úmrtia. Dôležité je však pripomenúť, že to bola pozorovacia štúdia, takže nedokazuje, že plasty tieto udalosti priamo spôsobili. Ukazuje však, že otázka už nie je len ekologická.

Čo robiť toto leto bez paniky

Najlepší trik je nudný - nenechávaj jednorazové plastové fľaše v teple, na priamom slnku ani v aute. Nekupuj balenú vodu do zásoby, ktorá bude týždne stáť v horúcej pivnici, kufri alebo garáži. Nepoužívaj jednorazovú fľašu donekonečna, najmä ak je poškriabaná, stláčaná alebo zmenila chuť vody.

Si v strese? Tvoje telo si myslí, že na teba každý deň útočí lev. Pritom ti len možno zvoní mobil

Ak máš bezpečnú vodu z vodovodu, fľaša zo skla alebo nehrdzavejúcej ocele je lepšia každodenná voľba. Nová štúdia dokonca zistila, že balená voda obsahovala 3-krát viac nanoplastových častíc než upravená pitná voda. „Pre priemerného človeka, ktorý je smädný a chce sa napiť, je najlepšie piť priamo z kohútika namiesto toho, aby siahal po balenej vod,“ ​povedala autorka Megan Jamison Hart 

Nie, jeden dúšok teplej vody z plastovej fľaše ti nezničí život. No leto je séria malých návykov. A ak niečo piješ každý deň, má zmysel, aby to nebolo z plastu, ktorý sa celý deň varil na slnku.

• Alkoholová zóna rizika začína vtedy, keď pitie prestávaš mať pod kontrolou.
• Varovný signál je pitie zo zvyku, stresu alebo nudy.
• Problém nemusí znamenať pitie každý deň.
• Rizikové je aj vyhľadávanie situácií, kde sa dá veľa piť bez otázok.

Pohár vína pri varení, pivo po práci, panák na lepší spánok. Na papieri to nevyzerá dramaticky, no práve takto sa podľa lekára Nialla Campbella z kliniky The Priory môže začať posúvať hranica medzi „dám si“ a „potrebujem si dať“. Pre denník The Telegraph opísal štyri signály, podľa ktorých sa dá rozpoznať alkoholová zóna rizika.

Miluje ich takmer každý Slovák. Vedkyňa, ktorá prežila rakovinu, varuje pred dvomi vecami, ktoré bežne konzumujeme

Pre upresnenie, nejde o oficiálnu diagnózu (narozdiel od samotného alkoholizmu), ale o bod, keď sa nadmerné pitie začína meniť na vážny a dlhodobý návyk. Okrem toho je dôležité si uvedomiť, že problém sa neobjaví iba raz po náročnom týždni, ale opakuje sa a drží človeka v rovnakom vzorci.

1. Pitie sa stalo rutinou

Campbell upozorňuje, že závislosť od alkoholu sa nemusí spájať len s traumou alebo veľkou životnou krízou. Niekedy sa začne obyčajne - alkohol sa zaradí do denného programu ako seriál, sprcha alebo večera. „Môže to byť zvykové,“ varoval.

Potom dodal: „Dostaneš sa do vzorca, že piješ každý deň rovnako - pohár vína pri varení večere, dopitie fľaše pri jedle, drink pred spaním. Môže sa to rýchlo nabaľovať.“ Riziko je práve v tom, že takáto rutina pôsobí normálne. Najmä keď človek pracuje z domu a nikto si nevšimne, že pije už cez deň.

Štyri signály, že pitie už nie je len víkendová zábava

Pexels/kampus Production/

2. Alkohol je emocionálna barlička

Stres, úzkosť, vyhorenie, samota. Veľa ľudí po alkohole siaha nie preto, že chcú oslavovať, ale preto, že chcú na chvíľu vypnúť. Poradca a psychoterapeut Andrew Harvey hovorí, že sa ľudí pýta: „Kedy ste začali alkohol používať namiesto toho, aby ste si ho užívali?“

Harvey ďalej upozorňuje, že alkohol býva pre mnohých „liekom na bolesť“. Lenže v skutočnosti človeka iba na chvíľu otupí. Problém neodstráni, len ho odloží na neskôr.

Ženy už pijú rovnako ako chlapi, po alkohole siahajú najmä tridsiatničky. Môže za to aj nedostatok lásky, hovorí psychiater

3. Máš viac voľného času a vypĺňaš ho pitím

Ďalší varovný signál sa môže objaviť po veľkej zmene režimu. Napríklad po odchode do dôchodku, po rozchode, počas práce z domu alebo v období, keď zrazu zmizne pevný denný plán. Ak sa prázdne miesta v kalendári začnú automaticky vypĺňať alkoholom, vzniká nový návyk. A ten môže byť nebezpečný aj vtedy, keď človek nepije denne

Campbell upozorňuje na rozšírený omyl - problém nemajú len ľudia, ktorí pijú každý deň. Rizikové je aj nárazové pitie, teda situácia, keď človek niekoľko dní nepije, no potom vypije veľa naraz.

Štyri signály, že pitie už nie je len víkendová zábava

Pexels/Andrea Piacquadio/

4. Hľadáš príležitosti, kde sa dá piť bez výčitiek

Festival, oslava, firemná akcia, dovolenka, zápas, „len jedno po škole alebo po práci“. Alkohol má jednu výhodu pre ľudí, ktorí s ním začínajú mať problém - spoločnosť mu často robí miesto. Varovné je, keď človek nezačne rozmýšľať nad tým, či chce ísť na akciu, ale nad tým, či sa tam bude dať piť.

Ešte rizikovejšie je, ak používa prostredie ako výhovorku - pil som veľa, lebo tam pili všetci. Alkoholová zóna rizika teda nemusí vyzerať ako filmový pád na dno. Často vyzerá ako dobre zabehnutý zvyk, ktorý si človek prestal spochybňovať. Ak sa v týchto signáloch spoznáš, najrozumnejší prvý krok nie je hanba, ale rozhovor s odborníkom, lekárom alebo blízkym človekom, ktorý ti nepomôže problém zamiesť pod koberec.

Aj na Slovensku sa však rozšíril trend, ktorý odporúča užívať každý deň jednu tabletku „len tak”, pre istotu. A asi ti nemusíme pripomínať, že takto sa lieky brať rozhodne nemajú.

Tento liek proti bolesti má doma každý Slovák, dnes po ňom možno sihanete aj vy. Vedci varujú, že vyvoláva rizikové správanie

Riziko prevažuje prínos

V priebehu posledných rokov odborníci ustúpili od plošného užívania aspirínovej terapie u starších dospelých. Ukázalo sa totiž, že užívanie aspirínu so sebou nesie zvýšené riziko závažného krvácania, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou preváži akýkoľvek prínos pri prevencii prvých srdcových infarktov alebo mozgových príhod.

Zároveň však treba dodať, že v istých prípadoch sa stále odporúča ľuďom, ktorí mali srdcový infarkt alebo mozgovú príhodu, aby sa zabránilo ďalším podobným zdravotným problémom.

Aspirín môže spôsobiť vážne problémy

Unsplash/Diana Polekhina

Keďže aspirín môže prispieť k nebezpečenstvu veľkých krvácaní, ako sú aneuryzmy, výskumníci chceli vedieť, či môže byť tiež faktorom pri jemnejšej strate krvi: druhu, ktorý môže viesť k anémii alebo zníženiu kyslíka v krvi.

Trápi najmä starších

Anémia je ďalším veľkým problémom starších ľudí, aj keď možno podceňovaný v porovnaní so srdcovými infarktmi a mozgovými príhodami. Štúdie ukazujú, že 30 % dospelých vo veku 75 rokov a starších na celom svete trpí anémiou, ktorá je spojená s horším zdravotným stavom, a to vrátane únavy, problémov s pamäťou a myslením, depresie a zvýšeného rizika úmrtia.

Štúdia zverejnená v pondelok v Annals of Internal Medicine sledovala viac ako 18-tisíc dospelých vo veku 65 a viac rokov z USA a Austrálie. Polovica užívala 100 miligramov aspirínu denne (nízku dávku) zatiaľ čo druhá polovica si vzala fiktívnu tabletku. Vedci ich sledovali asi päť rokov.

Väčšina z nás má v sebe vírus, o ktorom nikto počul. Prináša však so sebou zásadné riziká, ktoré ohrozujú teba aj deti

Účastníci štúdie absolvovali každoročné návštevy lekárov a krvné testy na hemoglobín a feritín, proteín v krvných bunkách, ktorý ukladá železo. A videli malý, ale jasný rozdiel. Dospelí, ktorí užívali aspirín, mali o 20 % vyššiu pravdepodobnosť, že budú anemickí ako tí, ktorí ho neužívali.

Výsledky hovoria jasne

Vedci na základe svojich výsledkov odhadli, že u 24 % seniorov v skupine s denným užívaním aspirínu sa do piatich rokov rozvinie anémia v porovnaní s 20 % v skupine s placebom. Tí, ktorí užívali aspirín, mali tiež mierne nižšie hladiny hemoglobulínu a feritínu, ktoré pomáhajú krvným bunkám prenášať kyslík.

Rozdiel zostal aj vtedy, keď výskumníci upravili svoje údaje tak, aby zohľadňovali rakovinu a závažné krvácavé príhody počas štúdie a ďalšie rozdiely medzi účastníkmi, ako je vek, pohlavie, cukrovka, ochorenie obličiek a užívanie nesteroidných protizápalových liekov.

Aspirín môže spôsobiť vážne problémy

Unsplash/Hal Gatewood

Štúdia sa nezaoberala tým, ako môže aspirín prispievať k anémii, ale autori majú predstavu o tom, ako by sa to mohlo stať. Aspirín sťažuje zrážanie krvi, pretože zabraňuje zlepeniu krvných doštičiek.

Vedci varujú

Blokuje tiež enzým Cox-1, ktorý je dôležitý pre udržanie sliznice žalúdka a čriev. S touto poškodenou ochrannou bariérou je ľahšie, aby malé množstvá krvi časom vytiekli z čreva, čo nakoniec spôsobuje anémiu.

WHO varuje svet: Príde ďalšia pandémia, môže byť ešte smrteľnejšia ako koronavírus

Vedci napísali, že keďže tento účinok videli v mnohých rôznych skupinách, bez ohľadu na ich základné zdravie, je pravdepodobné, že bude väčším problémom pre ľudí, ktorí majú iné riziko anémie, ako sú zápalové ochorenia, ako je artritída alebo chronická renálna insuficiencia.

Jedným dychom dodávajú, že lekári by mali  zvážiť dôkladnejšie sledovanie hladín hemoglobínu u svojich pacientov, najmä ak majú viaceré rizikové faktory vrátane užívania aspirínu.

• 19-ročnému mladíkovi diagnostikovali Alzheimerovu chorobu.
• Ide o najmladší známy prípad na svete.
• Vedci nenašli bežné genetické mutácie.
• Prípad mení pohľad na skorý nástup demencie.

V roku 2023 neurológovia na pamäťovej klinike v Číne diagnostikovali 19-ročnému mladíkovi Alzheimerovu chorobu, čím sa stal najmladším človekom, ktorému bol tento stav diagnostikovaný na svete. Ako píše portál ScienceAlert, tínedžer začal pociťovať pokles pamäte okolo 17. roku života a kognitívne straty sa v priebehu rokov len zhoršovali.

Zobrazovanie pacientovho mozgu ukázalo zmenšenie hipokampu, ktorý sa podieľa na pamäti, a jeho mozgovomiechový mok naznačil bežné markery tejto najbežnejšej formy demencie. Alzheimerova choroba sa často považuje za chorobu starých ľudí, no prípady s včasným nástupom, medzi ktoré patria pacienti mladší ako 65 rokov, tvoria až 10 percent všetkých diagnóz.

Vedci spojili tieto konkrétne jedlá s Alzheimerovou chorobou. Väčšina Slovákov ich pritom konzumuje denne

Nevedia si to vysvetliť

Takmer u všetkých pacientov mladších ako 30 rokov možno Alzheimerovu chorobu vysvetliť patologickými génovými mutáciami, čím sa zaraďujú do kategórie familiárnej Alzheimerovej choroby. Čím je človek mladší, keď dostane diagnózu, tým je pravdepodobnejšie, že je výsledkom chybného génu, ktorý zdedil.

Napriek tomu vedci z Capital Medical University v Pekingu nedokázali pri tomto pacientovi nájsť žiadnu z bežných mutácií zodpovedných za skorý nástup straty pamäte, ani žiadne podozrivé gény. Pred touto diagnózou v Číne mal najmladší pacient s Alzheimerom 21 rokov.

Prípady, ako ten v Číne, predstavujú niečo ako záhadu. Nikto z rodiny 19-ročného tínedžera nemal v anamnéze Alzheimerovu chorobu alebo demenciu, čo sťažuje kategorizáciu ochorenia, no tínedžer nemal žiadne iné choroby, infekcie ani traumu hlavy, ktoré by tiež mohli vysvetliť jeho náhly kognitívny pokles.

Mozgové vlny

Brainee x Canva

Rýchly spád

Dva roky predtým, ako ho poslali na kliniku, sa dospievajúci pacient musel snažiť, aby sa vôbec v škole vedel sústrediť. Sťažilo sa mu aj čítanie a upadla krátkodobá pamäť. Často si nepamätal udalosti z predchádzajúceho dňa a zabúdal na veci, ktoré mal urobiť. Nakoniec sa veci zhoršili tak, že ani nemohol skončiť strednú školu.

O rok na to už vykazoval straty v okamžitom vybavovaní, krátkom oneskorenom vybavovaní po troch minútach a dlhom oneskorenom vybavovaní po 30 minútach. Celkové skóre pamäte pacienta bolo o 82 percent nižšie ako u rovesníkov v jeho veku, zatiaľ čo skóre okamžitej pamäte bolo o 87 percent nižšie.

Na podporu diagnózy mladého muža je potrebné dlhodobé sledovanie, ale jeho lekársky tím v tom čase uviedol, že pacient „menil naše chápanie typického veku nástupu Alzheimerovej choroby.” „Pacient mal Alzheimerovu chorobu s veľmi skorým nástupom bez jasných patogénnych mutácií,” napísali neurológ Jianping Jia a kolegovia vo svojej štúdii publikovanej v Journal of Alzheimer‘s Disease, „čo naznačuje, že jej patogenézu ešte treba preskúmať.”

Stane sa Alzheimerova choroba minulosťou? Vedci objavili nový liek, ktorý obnovuje myslenie aj stratené spomienky

Najnáročnejšia vedecká otázka budúcnosti

Prípadová štúdia, publikovaná vo februári 2023, len ukazuje, že Alzheimerova choroba nesleduje jedinú cestu a je oveľa zložitejšia, ako sme si mysleli, a objavuje sa prostredníctvom mnohých ciest s rôznymi účinkami.

Vo vyhlásení pre South China Morning Post neurológovia, ktorí opísali prípad pacienta, tvrdili, že budúce štúdie by sa mali zamerať na prípady so skorým nástupom, aby sme ďalej zlepšili naše chápanie straty pamäti. „Skúmanie záhad mladých ľudí s Alzheimerovou chorobou sa môže stať jednou z najnáročnejších vedeckých otázok budúcnosti,“ uviedli.

• Pirátov v Nassau poznáme z historických záznamov, no doteraz chýbali ich vraky.
• Vedci pri Bahamách objavili šesť lodných vrakov, tri z nich pochádzajú zo zlatého veku pirátstva.
• Našli delá, guľky aj stopy po úmyselne zapálenej lodi.
• Objavy ukazujú, že život pirátov bol oveľa drsnejší než vo filmoch.

Keď sa povie karibský pirát, väčšine ľudí napadne Jack Sparrow z populárnej filmovej série, ktorého stvárnil Johnny Depp. Skutoční piráti však boli podstatne menej zábavní a oveľa nebezpečnejší. Práve ich svet sa teraz podarilo priblížiť vedcom, píše portál The Cool Down.

Skutočný Jack Sparrow pil čaj a za tri roky prepadol vyše 400 lodí. Toto je šialený príbeh Bartholomewa Robertsa

Výskumníci prvýkrát identifikovali a zdokumentovali sériu lodných vrakov v okolí prístavu Nassau na Bahamách, ktoré súvisia so zlatým vekom pirátstva. Ide o obdobie od konca 17. do začiatku 18. storočia, keď bola táto oblasť jedným z najznámejších pirátskych centier Atlantiku.

Hoci Karibik je s pirátmi spájaný už celé stáročia, archeológovia doteraz nemali priamy dôkaz v podobe identifikovaného vraku lode, ktorý by sa dal spojiť s touto érou. Až doteraz.

Delá, zbrane a spálená loď

Spoločný projekt New Providence Pirates Expedition a Wreckwatch TV objavil celkovo šesť vrakov. Tri z nich pochádzajú priamo z obdobia najväčšej slávy pirátov. Asi 35 kilometrov východne od Nassau vedci vytiahli zo dna železné delá, olovené guľky, otočné palubné delá a brúsny kameň. Ten pravdepodobne slúžil na ostrenie mečov.

Ďalší vrak ukrýval zvyšky drevenej konštrukcie lode. Zaujímavé je, že archeológovia na nej objavili stopy požiaru, čo podporuje teóriu, že piráti po vyrabovaní zajatú loď jednoducho zapálili.

Pod starým mostom v Nassau sa našli dosky z trupu lode, časti lán, fľaše, tehly z lodnej kuchyne a hlinené fajky. Niektoré niesli symboly jednorožca, koňa alebo koruny, čo pomohlo datovať nález do Londýna 40. rokov 18. storočia.

Realita bola oveľa tvrdšia než film

Objavy podľa vedcov posúvajú pirátsku históriu z ríše legiend do sveta reálnych dôkazov. Archeológovia môžu skúmať spôsob stavby lodí, používané nástroje, prevážaný náklad aj stopy násilia, ktoré formovali každodenný život v Nassau.

Boli homosexuáli a mali zdravotné poistenie. Skutoční piráti žili inak, ako nám ukazuje Disney

Archeológ a spoluriaditeľ projektu, Sean Kingsley, uviedol, že osada sa viac podobala na drsnú pohraničnú komunitu než na romantickú predstavu známej z filmov. Nové objavy by mohli pomôcť aj múzeám, vzdelávacím programom a cestovnému ruchu na Bahamách - pre návštevníkov totiž ponúkajú oveľa autentickejší pohľad na miesto, kde kedysi vládli najslávnejší piráti sveta.

• Jedlo vyhoď, ak má pleseň, sliz, vyteká z neho tekutina alebo zapácha.
• Hnedé banány či zvráskavené jablká sú väčšinou stále bezpečné.
• Mäkké ovocie s plesňou patrí do koša, pri tvrdom môžeš napadnutú časť odrezať.
• Ryža alebo cestoviny ponechané viac ako dve hodiny pri izbovej teplote radšej nejedz.

Otvoríš chladničku a nájdeš zvädnutý šalát, zvráskavené jablko alebo banán posiaty hnedými škvrnami. Prvá reakcia býva jednoduchá - vyhodiť. Lenže podľa odborníčky na výživu a potravinárstvo Emmy Beckett z Australian Catholic University tým často zbytočne plytváme jedlom aj peniazmi, píše pre portál The Conversation.

Nejde len o počasie, ale aj o peňaženku. Super El Niño môže zdražiť kávu, čokoládu aj toto obľúbené ovocie

Ako upozorňuje, austrálske domácnosti vyhodia približne 30 percent nakúpených potravín. Pre porovnanie, podľa údajov Eurostatu vyhodí každý Slovák ročne približne 99 kilogramov potravín. Až 67 percent z tohto odpadu vzniká priamo v domácnostiach.

Najčastejšie pritom končí v koši pečivo, ovocie, zelenina, mliečne výrobky a zvyšky uvarených jedál. V čase rastúcich cien potravín a životných nákladov je to problém, ktorý pocíti nejedna peňaženka. Dobrou správou je, že množstvo potravín vyzerá horšie, než na tom naozaj sú. Zlou správou je, že existujú situácie, keď sa už riskovať neoplatí. Pozri si rozdiel.

Štyri znaky, pri ktorých neriskuj

Emma Beckett upozorňuje na štyri hlavné signály, ktoré naznačujú, že jedlo už nemusí byť bezpečné:

• viditeľná pleseň,
• slizký povrch,
• vytekajúca tekutina,
• silný alebo kyslý zápach.

Kedy vyhodiť staré jedlo? Vedkyňa odhalila 4 jasné signály

Pixabay

„Ak má potravina jeden alebo viac z týchto znakov, je najlepšie ju vyhodiť,“ vysvetľuje odborníčka. Takéto jedlo môže obsahovať mikroorganizmy spôsobujúce otravu jedlom. Tá sa prejavuje bolesťami brucha, nevoľnosťou, vracaním alebo hnačkou. Naopak, vrásky, hnednutie či vysychanie často znamenajú len to, že potravina starne, nie že je nebezpečná.

Ovocie nemusí vyzerať dokonale

Hnedé alebo takmer čierne banány síce nevyzerajú lákavo, no stále sú vhodné do banana bread, palaciniek či smoothie. Pozor však na jednu vec. Zrelé banány produkujú etylén, prirodzený plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie ďalšieho ovocia v okolí.

Podobne sú na tom aj staršie jablká. Keď strácajú vodu, ich šupka sa zvrašťuje. Takéto jablká sa však výborne hodia na pečenie, dusenie alebo strúhanie. Aj citróny a pomaranče časom vysychajú. Ich kôru však môžeš využiť pri pečení či výrobe marmelády a dužinu napríklad do nápojov alebo marinád.

Podľa známeho trendu je chlieb z mrazničky zdravší. Overili sme, či je toto tvrdenie skutočne pravdivé

Ak sa pleseň objaví na väčšom a pevnom ovocí, často stačí odstrániť napadnutú časť s rezervou niekoľkých centimetrov. Pri mäkkom ovocí, ako sú jahody či maliny, je však podľa Beckettovej bezpečnejšie vyhodiť celý kus.

Zvädnutá zelenina ešte nemusí byť na odpis

Mrkva, paprika alebo cuketa, ktoré už stratili pevnosť, sú väčšinou len dehydrované. Stále ich môžeš upiecť, rozmixovať alebo pridať do polievok. Listová zelenina sa dá dokonca čiastočne zachrániť. Stačí ju rozdeliť na listy a približne pol hodiny namočiť do studenej vody. Takto dokáže znovu nasať časť stratenej vlhkosti.

Pri zemiakoch si však dávaj pozor na výrazné zelené sfarbenie alebo klíčky. Obsahujú prirodzené toxické látky, ktoré môžu byť vo väčšom množstve škodlivé. Zaujímavosťou sú huby - biely chumáčik pripomínajúci vatu nemusí byť pleseň. Často ide o podhubie - prirodzenú súčasť huby. Skutočná pleseň sa objavuje vo výrazných modrých, zelených, sivých alebo žltých škvrnách.

Kedy vyhodiť staré jedlo? Vedkyňa odhalila 4 jasné signály

Shutterstock

Chlieb a ryža si vyžadujú opatrnosť

Pri chlebe platí jednoduché pravidlo - ak je plesnivý, vyhoď ho celý. Pleseň sa totiž v pórovitých potravinách šíri oveľa hlbšie, než vidíš na povrchu. Ak je len tvrdý a vyschnutý, môžeš z neho pripraviť hrianky alebo strúhanku. Ryžu a cestoviny možno po uvarení spotrebovať ešte niekoľko dní, ale len vtedy, ak boli rýchlo schladené a uložené v chladničke.

Pred konzumáciou ich ale treba dôkladne zohriať. „Zvyšky jedla, ktoré zostali pri izbovej teplote dve hodiny alebo dlhšie, by sa mali vyhodiť,“ upozorňuje Beckettová. Niektoré baktérie totiž produkujú látky, ktoré nemusí odstrániť ani opätovné zohrievanie.

Pri mliečnych výrobkoch buď prísnejší

Mlieko či jogurty väčšinou konzumujeme bez ďalšej tepelnej úpravy. Preto odborníčka odporúča dodržiavať dátum spotreby a po jeho uplynutí ich radšej nekonzumovať. Mäkké syry s plesňou treba vyhodiť celé. Korene plesní totiž môžu preniknúť hlboko dovnútra a nie sú viditeľné voľným okom.

Tieto potraviny a nápoje počas horúčav dehydratujú. Pozor na ne, varujú odborníci

Pri tvrdých syroch, napríklad parmezáne, je situácia priaznivejšia. Napadnutú časť možno často odstrániť s dostatočnou rezervou a zvyšok syra zostáva použiteľný. Ako uzatvára Beckettová, „existuje mnoho spôsobov, ako zachrániť potraviny, ktoré už nie sú v najlepšej forme, ale stále nie sú pokazené“. Stačí poznať základné pravidlá bezpečnosti a nerozhodovať sa len podľa vzhľadu.

• Vedci objavili obrovskú geologickú štruktúru pod východnou Antarktídou.
• Nachádza sa približne 3,2 kilometra pod ľadom.
• Môže ovplyvňovať pohyb ľadovcov aj budúce topenie ľadu.
• Patrí pravdepodobne medzi najväčšie útvary svojho druhu na Zemi.

Antarktída je plná miest, kam sa človek nikdy nedostal. Teraz vedci odhalili ďalšie z nich. Približne 3,2 kilometra pod povrchom ľadu objavili gigantickú geologickú štruktúru, ktorá mohla vzniknúť pred miliónmi rokov, píše portál Futurism.

Nočná mora klaustrofobikov. Takto to vyzerá v najhlbšej stanici metra na svete, cestujúci musia prekonať až osem eskalátorov

Nový výskum publikovaný v magazíne Nature ukazuje, že viaceré známe útvary pod ľadom v skutočnosti tvoria jeden obrovský celok. Patrí medzi ne napríklad podľadovcové jazero Vostok, najväčšie známe jazero ukryté pod ľadom na planéte, ale aj rozsiahle panvy Wilkes a Aurora.

Kusy skladačky do seba konečne zapadli

Tieto oblasti vedci skúmali celé desaťročia. Až teraz si však uvedomili, že nejde o samostatné útvary, ale o časti jednej obrovskej štruktúry, ktorú nazvali East Antarctic Fan-shaped Basin Province. Na jej zmapovanie použili údaje z viacerých zdrojov.

Analyzovali gravitačné merania, magnetické dáta, geologické pozorovania aj modely zemskej kôry. Získané výsledky naznačujú, že útvar vznikol procesom nazývaným distribuované rotačné rozťahovanie. Jednoducho povedané, zemská kôra sa počas miliónov rokov pomaly rozťahovala od centrálnej oblasti smerom von.

Dôležité aj pre budúcnosť klímy

Objav nie je len geologickou kuriozitou. Vedci upozorňujú, že panvy pod ľadom pokrývajú približne polovicu Východoantarktického ľadového štítu.

Osamelá hora Erebor z Hobita skutočne existuje. Najvyššia sopka Antarktídy doslova chrlí zlato, denne ho vypľuje za tisíce eur

Ako napísali autori štúdie: „Keďže sa tieto panvy nachádzajú pod približne polovicou Východoantarktického ľadového štítu, pravdepodobne výrazne ovplyvňujú pohyb ľadu aj vývoj krajiny, a preto sú kľúčové pre ľadovcové a vodné procesy v Antarktíde.“

• Prvýkrát dostal človek naraz pečeň aj dve obličky z prasaťa.
• Orgány fungovali približne 36 hodín bez známok vážnych problémov.
• Prasa bolo geneticky upravené, aby telo orgány ľahšie prijalo.
• Vedci veria, že podobné transplantácie môžu raz zachrániť tisíce životov.

Predstava, že človek dostane pečeň alebo obličku z prasaťa, ešte donedávna znela ako námet na sci-fi film. Vedci však práve posunuli hranice medicíny o ďalší krok, píše portál Nature. Tím z Číny otiž prvýkrát transplantoval klinicky mŕtvemu človeku naraz dve obličky a celú pečeň od geneticky upraveného prasaťa.

FOTO Dvojhlavý pes skutočne existoval. Desivý experiment vyšiel až na dvadsiatyštvrtý pokus, psa nakoniec zabila táto vec

Výsledky štúdie publikovanej v magazíne Med ukázali, že orgány spočiatku fungovali prekvapivo dobre. Príjemcom bol 53-ročný muž, u ktorého lekári potvrdili mozgovú smrť. So súhlasom rodiny jeho telo udržiavali pri živote takmer päť dní, aby mohli sledovať správanie transplantovaných orgánov.

Xenotransplantácia

Celý postup patrí do oblasti nazývanej xenotransplantácia. Ide o transplantáciu orgánov medzi rôznymi živočíšnymi druhmi, napríklad z prasaťa do človeka. Doteraz sa podobné experimenty zameriavali najmä na jeden orgán. Niekoľko pacientov už dostalo prasacie srdce, obličku alebo časť pečene. V Spojených štátoch aj v Číne už prebiehajú klinické testy na živých ľuďoch.

„Transplantácia prasacích obličiek a pečene počas jednej operácie je jedinečná,“ uviedol Leonardo Riella z Massachusetts General Hospital, ktorý v roku 2024 viedol tím zodpovedný za prvú transplantáciu prasacej obličky živému človeku.

Darcovské prasa s genetickými modifikáciami.

Tao A Kol., Nature, 2025/

Prasa s upravenou DNA

Orgány pochádzali od prasaťa, ktorému vedci upravili genetickú informáciu na šiestich miestach. Tri ľudské gény pridali preto, aby znížili riziko tvorby krvných zrazenín. Ďalšie tri prasacie gény odstránili, aby imunitný systém človeka orgány neodmietol tak rýchlo.

Výsledky boli spočiatku sľubné. Už 19 hodín po operácii začala pečeň produkovať žlč, čo je jeden z hlavných znakov jej správneho fungovania. Hodnoty kreatinínu a močoviny, ktoré bývajú zvýšené pri poškodených obličkách, sa zároveň vrátili do normálu. To naznačovalo, že aj prasacie obličky pracujú tak, ako by mali.

Imunitný systém si všimol votrelca

Po približne 36 hodinách sa však objavili prvé známky odmietania orgánov. Vedci zistili, že bunky z prasacej pečene a obličiek začali postupne nahrádzať ľudské bunky. To naznačuje, že imunitný systém rozpoznal transplantované orgány ako cudzie telesá a začal proti nim bojovať. V pečeni sa objavili aj malé oblasti odumretého tkaniva a známky zrážania krvi.

Mali konšpirátori konečne pravdu? Vedci potvrdili, že transplantácie orgánov môžu zmeniť osobnosť aj sexuálnu orientáciu

Výskumníci zároveň zaznamenali zvýšený výskyt imunitných buniek označovaných ako S100A12+. Ide o bunky spojené so zápalom. Vedci sa domnievajú, že práve na ne by sa mohli v budúcnosti zamerať nové lieky, ktoré by pomohli predĺžiť životnosť transplantovaných orgánov.

Roky výskumu sú ešte pred nami

Podľa odborníkov sa podobné viacorgánové transplantácie v najbližších rokoch zrejme nestanú bežnou súčasťou medicíny. Operácie sú totiž veľmi komplikované a rizikové. Napriek tomu by mohli pomôcť pacientom so zlyhávaním pečene, pri ktorom často prestávajú fungovať aj obličky.

Vedúci výskumu Sü Jung uviedol, že tím plánuje ďalšie experimenty na klinicky mŕtvych ľuďoch aj na živých opiciach. Pred použitím u živých pacientov však musia vedci potvrdiť ešte jednu zásadnú vec - že z prasacích orgánov nehrozí prenos nebezpečných vírusov alebo baktérií.

Operácia (ilustračný obrázok)

UNLP

Ak sa to podarí, dnešný experiment by mohol byť začiatkom novej éry transplantácií, v ktorej nedostatok darcovských orgánov prestane byť takým veľkým problémom ako dnes.

Portál LadBible upozornil na nemenovaného muža, ktorý sa rozhodol na Reddite otvorene rozprávať o odstránení hrubého čreva. Ľudia ho vzápätí chválili za zdieľanie svojich skúseností a pomoc pri vyvracaní dezinformácií.

Ľudia sa ma pýtajú, ako chodím na záchod. Chcem ženu, ktorá by ma podporovala a ja ju tiež, hovorí influencer na vozíku

„V roku 1991 mi odstránili celé hrubé črevo a odvtedy nosím stomické vrecúško,“ napísal na úvod vlákna. „Nesedel som na záchode, aby som sa vykakal, už 35 rokov. Spýtajte sa ma na čokoľvek.“

Zákerné ochorenie

Používateľ ďalej prezradil, že mu v roku 1990 diagnostikovali ulceróznu kolitídu, ktorá spôsobila také krvácanie, že jediným riešením bolo odstránenie hrubého čreva. Odvtedy sa musí spoliehať na stomický vak, ktorý je umiestnený nad stómiou (chirurgickým otvorom čreva na povrchu brucha) kde sa mu zhromažďujú výkaly.

Keď sa ho opýtali, ako vak vyprázdňuje, vysvetlil: „Stretol som sa s niektorými stomikmi, ktorí pohodlne nosia podlhovastý vak, ktorý je ideálny na odtok medzi nohami, keď sedíte na záchode, ale tieto vrecúška sú pre aktívny životný štýl trochu nepríjemné.“

Muž už desiatky rokov nebol na záchode

Unsplash/Jas Min

„Páči sa mi kratšie vrecúško. Takže mojou ‘technikou‘ je postaviť sa čelom k záchodu, trochu sa prikrčiť, aby som sa vyhol ošpliechaniu, a namieriť presne tam, kde sa voda stretáva s misou. Žiadne špliechanie, žiadny rozruch, žiadny hnus.“

Zadok nemá a nepotrebuje ho

Okrem toho prezradil, že už od roku 1991 žije „bez zadku“, pričom namiesto otvoru má „len zvrásnenú jazva“, ktorá mu pripomína, že tam raz bol. Ľudia sa ho preto pýtali, či mu nechýba familiárne vysedávanie na záchode.

„Naozaj mi chýba kakanie, najmä keď som u niekoho iného a vidím ten malý stojan na časopisy alebo poličku na knihy, ktoré mi pripomínajú, že ľudia tento čas dobre využívajú,“ reagoval na správy.

Klientov poslednú dobu skôr odmietam, hovorí hodinová manželka. Profesiu by už nemenila

Ale keď sa ho opýtali, ako si nájde čas na čítanie bez toho vzácneho času na toaletu, vysvetlil: „V priebehu rokov som mal niekoľko zamestnaní, kde som skutočne išiel na záchod, len aby som si na pár súkromných chvíľ posedel a čítal, haha.“

Priznal však, že vak, s ktorým žije, ho ovplyvnil aj pri jeho sexuálnom živote. „Keď som mal operáciu, bol som ešte pár rokov od puberty, takže som nikdy nepoznal sex bez neho.“ Niektoré príležitosti na sex preto radšej z nervozity odmietol.

Dnes je šťastný a otvorený rozprávať

„Ale v neskorej puberte som mal prvých pár hrozných sexuálnych zážitkov, ktoré má za sebou každý tínedžer, a v mojich dvadsiatich rokoch som stretol naozaj úžasné skupiny ľudí. So svojou priateľkou som sa pripojil k niektorým miestnym príbuzným komunitám a ďalších 20 rokov bolo...úžasných.“

Muž už desiatky rokov nebol na záchode

Unsplash/Giorgio Trovato

V komentároch sa objavila aj osoba, ktorej bola ulcerózna kolitída diagnostikovaná a žiadala o radu. „Bude to v poriadku. Teraz máte diagnózu a hoci to nemusí znieť skvele, stavím sa s čímkoľvek, že čokoľvek vás viedlo k tej kolonoskopii, bolo ku*evsky hrozné,“ odpísal.

„Je mi ľúto, že si musel prejsť tým, čím si prešiel. Ale teraz sa to zlepší. Dýchaj. Uvoľni sa. Začni si predstavovať lepší život, pretože to príde,“ dodal. Ľudia, ktorí skupinu sledujú, mužovi tlieskali za svoju otvorenosť pri tejto nepríjemnej diagnóze a ďakovali mu za to, že im otvoril oči.

Brindle vo svojom výskume testovala spolu s kolegami hypotézy, že masturbácia primátov môže zvýšiť reprodukčný úspech a pomôcť vyhnúť sa sexuálne prenosným infekciám. „Náš výskum sme zamerali na primáty (skupina zvierat, do ktorej patrí človek), pretože ak by existovala cena pre najvynaliezavejších onanistov v živočíšnej ríši, vyhrali by sme.”

Masturbácia namiesto partnerky. Závislosťou na porne trpí čoraz viac mužov, kam sa môžeš obrátiť?

Vynaliezavé primáty

A primáty sú v tomto smere naozaj vynaliezavé. Mladé šimpanzy si vyrábajú svoje vlastné sexuálne hračky z kúskov rozžuvaného ovocia. Samice makakov chocholatých si zase plieskajú po zadku, pričom si opakovane vkladajú prsty do vagíny.

V jednej štúdii samce paviánov chacma v zajatí masturbovali, zatiaľ čo sa pozerali na samice s veľkými protetickými zadočkami, ktoré výskumníci pripevnili na replikáciu prirodzených opuchov, ktoré samice majú, keď sú najplodnejšie.

„Z evolučného hľadiska je masturbácia hádankou, pretože podľa definície vylučuje reprodukčných partnerov a je ťažké vymyslieť scenár, v ktorom by masturbácia mohla pomôcť prežiť. Mnoho ľudí ju odmietlo ako abnormálne a deviantné správanie alebo vedľajší produkt sexuálneho vzrušenia,” vysvetľuje odborníčka.

Vedci preskúmali pôvod masturbácie

Unsplash/Deon Black

Mapovanie masturbácie v rade primátov

Výskumníci vo svojej štúdii zhromaždili každý známy detail a doplnili ich o dotazníky, ktoré poctivo vyplnili „ústretoví, aj keď trochu zmätení kolegovia, ktorí majú skúsenosti s prácou s primátmi”. 

„Skombinovali sme informácie o evolučných vzťahoch medzi rôznymi primátmi (predstavte si to ako rozsiahly rodokmeň) s našimi novými údajmi o ich masturbátorskom správaní (alebo jeho nedostatku).”

Následne zistili, že masturbácia sa vyskytuje vo všetkých vekových skupinách, u samíc aj samcov, vo voľnej prírode aj v zajatí. „Zistili sme, že masturbácia je prastaré správanie primátov a dospeli sme k záveru, že predkovia všetkých opíc a ľudoopov, vrátane ľudí, pravdepodobne masturbovali.” 

Sex vo vesmíre je logistická nočná mora. Vedci a astronauti hovoria o radovánkach mimo Zeme

Môže masturbácia zvýšiť reprodukčný úspech?

Predchádzajúce výskumy ukázali, že morské leguány majú dômyselné tajomstvo. Väčšie samce monopolizujú samice a fyzicky oddeľujú malých samcov od ich partnerky, ak ich zbadajú pri kopulácii.

„Aby sa tomu zabránilo, malé samce masturbujú a ukladajú svoj ejakulát do špeciálneho vrecka na špičke svojho penisu. Keď sa nabudúce naskytne príležitosť na párenie, rýchlo uložia svoj vopred pripravený ejakulát. Prekvapivo táto metóda zlepšuje úspešnosť oplodnenia malých samcov o 41%,” opisuje tajomstvá prírody Matilda Brindle.

Primáty nemajú špeciálne vrecko na ukladanie semena, ale vzrušenie pred sexom je stále dobrou stratégiou pre mužov s nízkym postavením, pretože ich pravdepodobne vyrušia tí, ktorí sú na vrchole poradia rozmnožovania. Udržiavaním sa blízko k orgazmu tak môžu rýchlejšie ejakulovať, ak dostanú príležitosť na párenie.

Vedci preskúmali pôvod masturbácie

Unsplash/Jamie Haughton

Masturbácia u mužov môže tiež udržať spermie v kondícii, pretože ejakulácia umožňuje mužom doplniť si spermie čerstvými, vysoko kvalitnými spermiami. „Naša štúdia našla podporu pre teóriu, že masturbácia zvyšuje mužský – ale nie ženský – reprodukčný úspech.”

Masturbácia ako prevencia

Niektoré zvieratá, napríklad sysle kapské masturbujú po sexe. A čím viac partnerov majú, tým viac to rovia. Predpokladá sa, že medzi samcami je táto prax ejakulácie prostredníctvom masturbácie po sexe formou očisty pohlavných orgánov.

„Je však nepravdepodobné, že by sa ženská masturbácia vyvinula na prevenciu pohlavne prenosných chorôb, pretože vyššie vaginálne pH spojené so vzrušením je pohostinnejšie pre patogény, ako aj pre spermie,” vysvetľuje odborníčka.

Popredný vlasový chirurg varuje mužov: Príliš veľa masturbácie? S vlasmi to spraví neplechu

Ako je to teda so ženami?

Na prvý pohľad sa zdá, že údaje z vedeckej štúdie naznačujú, že ženská masturbácia je menej rozšírená ako jej mužský náprotivok. Vedci totiž nenašli dôkazy o evolučnej funkcii ženskej masturbácie.

„Nie som však presvedčená, že tieto výsledky odrážajú to, čo sa skutočne deje. Je to čiastočne preto, že ženské vzrušenie a masturbácia sú často oveľa menej zrejmé ako u mužov. Odráža to však aj širší trend vo vedách – šokujúci nedostatok informácií o sexuálnom správaní a anatómii žien,” poznamenáva Brindle.

Keďže v minulosti sa výskumníci zameriavali primárne na samce, získali o nich množstvo informácií, ktoré bolo možné použiť aj pri výskume. To však malo za následok, že o samiciach nebolo možné získať toľko informácií.

Vedci preskúmali pôvod masturbácie

Unsplash/Deon Black

„Náš výskum poukazuje na to, že masturbácia je normálnou súčasťou behaviorálneho repertoáru mnohých rôznych druhov – u samíc aj samcov, vo voľnej prírode aj v zajatí. Tí, ktorí odsudzujú masturbáciu ako neprirodzenú alebo nesprávnu, by sa mali pozrieť na našich bratrancov primátov a vydať sa na prechádzku divočinou,” dodáva na záver.

Deje sa to už celé stáročia - Gréci a Rimania si vytvárali masky na tvár z krokodílieho trusu, oslie mlieko a labutí tuk sa používali na minimalizáciu vrások, Kleopatra sa zrejme denne kúpala v kyslom oslím mlieku a samozrejme nemôžeme zabúdať ani na Alžbetu Báthoryovú.

Magnát míňa milióny ročne na to, aby vyzeral mlado. Projekt Blueprint zabezpečuje 30 lekárov

Nikdy nezostarnúť?

Jasným príkladom súčasnej honby za mladosťou je 45-ročný americký technologický miliardár Bryan Johnson, ktorý každoročne vynakladá dva milióny dolárov na proces odvrátenia starnutia. A dostal sa do bodu, keby údajne starne pomalšie ako niektoré deti.

„Mnohé z Johnsonových metód zvrátenia veku sú sporné, zahŕňajú riskantnú vedu a majú známe vedľajšie účinky,” upozorňuje pre portál The Conversation Rachael Jefferson-Buchanan, lektorka štúdií ľudského pohybu a kreatívneho umenia na Univerzite Charlesa Sturta.

Ako pripomína, proces starnutia sa s pribúdajúcimi rokmi nedá zastaviť, existuje však niekoľko vecí, ktoré môžeme všetci na udržanie svojho zdravia urobiť zadarmo. Pozrime sa však najprv z vedeckého pohľadu na to, čo robí Johnson.

Američan si najal tím 30 lekárov, aby mu vrátili mladosť.

Bloomberg

Prísna strava aj transfúzie krvi od syna

Pôst - Johnson sa pôsti 23 hodín denne, následne si dopraje jeden pokrm - 2 250 kalórií výživného jedla „prispôsobeného“ potrebám jeho tela. „Jedlo počas dňa môže mať pozitívny vplyv na to, ako metabolizujeme živiny, hladinu zápalu, hormonálnu reguláciu a kardiometabolické zdravie cukor, triglyceridy, cholesterol, krvný tlak, BMI a obvod pása,” hovorí Jefferson-Buchanan.

Príjem potravy v štýle Spartanu však môže zhoršiť reakciu tela na cukor (glukózová tolerancia). Zároveň to nie je nevyhnuté a o nič účinnejšie na udržanie hmotnosti ako napríklad zníženie príjmu kalórií pri každom jedle. „Na potvrdenie obmedzených zistení rizika a prínosu pôstu sú potrebné rozsiahle dlhodobé štúdie na ľuďoch.”

Za desať minút vypil 12 energeťákov. Mužova najväčšia chyba v živote, jeho pankreas začal požierať sám seba

Kyslé peelingy - Aby si Johnson udržal mladistvý lesk pokožky, absolvuje týždenné kyslé peelingy. Už však nehovorí, že ochabnutú pokožku tváre či hlboké jazvy a vrásky jednoducho nevyhladíš. Kyslé peelingy tiež prinášajú riziká - poškodenia orgánov, infekcie, zjazvenia a opuch.

Plazmatické infúzie -  Snáď najbizarnejšou procedúrou navodzujúcou mladosť, o ktorú sa Johnson pokúsil, je prijímanie transfúzií krvi od svojho 17-ročného syna. Krvné transfúzie sú však rizikom kvôli prenosu infekcií, horúčke či alergickým reakciám.

„Americké biotechnologické spoločnosti už desaťročia skúmajú plazmové infúzie na boj proti chorobám súvisiacim s vekom u ľudí. Neexistujú však žiadne preukázané klinické výhody.”

Bryan Johnson

Bryan Johnson/Blueprint

Obľúbená kryoterapia

Dnes sa ľudia po celom svete snažia starobu odvrátiť kryoterapiou. „Niektoré výskumy naznačujú, že by to mohlo mať výhody súvisiace s dlhovekosťou tým, že spomaľuje bunkovú degeneráciu, stimuluje produkciu kolagénu a elastínu, zvyšuje metabolizmus a znižuje zápal,” vysvetľuje odborníčka.

Wim Hof zahŕňa ponorenie do studenej vody ako jeden z troch pilierov svojej metódy Wima Hofa na „zvýšenie spojenia mysle a tela“, Cristiano Ronaldo zase vystavuje svoje telo extrémne nízkym teplotám na dve až štyri minúty, aby znížil známky starnutia a zlepšil svoje celkové zdravie. Vystavuje sa však riziku zlomenín kostí, poškodenia nervov, krvácania či opuchov.

Investuj do týchto dvoch vecí

Čo teda môžeme urobiť, aby sme aspoň trochu skrotili proces starnutia? Dve z najbežnejších metód proti starnutiu, ktoré Johnson odporúča, sú každodenné návyky starostlivosti o seba, ako je spánok a cvičenie.

53-ročný Čech prekonal šialený svetový rekord. V planku vydržal bez prestávky takmer desať hodín

Má prísny plán spánku, ktorý zahŕňa odchod do postele o 20:00 s hodinovou večierkou v tmavej miestnosti. Príliš veľa alebo príliš málo spánku je spojené s väčším rizikom obezity, srdcových chorôb a predčasnej smrti.

„Vypracovanie si pravidelnej spánkovej rutiny, zníženie rušivých vplyvov v spálni, ako sú mobilné telefóny a pravidelné cvičenie, to všetko môže pomôcť zmierniť problémy so spánkom.”

Rachael Jefferson-Buchanan upozorňuje, že od stredného veku musíme všetci pravidelne cvičiť, aby sme zvýšili svalovú hmotu, hustotu kostí, silu, vytrvalosť, koordináciu a rovnováhu. Vďaka tomu sa vyhneš pádu - jednému z najväčších zdravotných rizík pre starších ľudí.

Spánok je základ, na ktorý by mal myslieť každý

Unsplash/Gregory Pappas

Malé zmeny v spánku, stravovaní (jesť veľa zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov, zdravých tukov a dostatok bielkovín) a cvičenie môžu podporiť tvoje zdravé starnutie, znížiť pravdepodobnosť predčasného úmrtia a pomôcť nám všetkým viesť aktívny a nezávislý život v naše staršie roky. „To je to, do čoho sa skutočne oplatí investovať,” dodáva na záver odborníčka.

• Medzislovančina je umelý jazyk vytvorený pre Slovanov.
• Bez učenia jej dokáže porozumieť väčšina Slovákov.
• Vznikla spojením viacerých jazykových projektov v roku 2017.
• Podľa odhadov jej rozumie až 84 percent Slovanov.

Umelé jazyky majú pomerne dlhú históriu. Najznámejším je esperanto, ktorého základy ešte v roku 1887 zverejnil lekár Ludwik Lejzer Zamenhof. Jeho zámerom bolo vytvoriť ľahko naučiteľný a použiteľný neutrálny jazyk, ktorý by sa mohol používať v medzinárodnej komunikácii.

Aj napriek tomu, že chcel, aby postupne esperanto nahradilo národné jazyky, žiadny štát ho neprijal ako úradný jazyk. Dnes ho používa komunita 100-tisíc až dvoch miliónov ľudí, pričom približne 2-tisíc z nich tvoria rodení hovoriaci. O veľké spopularizovanie sa svojho času postaral Paľo Habera a Team, ktorí v tomto jazyku nahrali celý album.

Medzislovanský jazyk

Esperanto však nie je jediným umelým jazykom, ktorý sa vo svete pokúša preraziť. Existuje aj takzvaný medzislovanský jazyk, ktorý bol vytvorený tak, aby mu rozumel a bol schopný dohovoriť sa ním každý obyvateľ z pôvodne slovanských štátov, a teda Macedónci, Ukrajinci, Poliaci, Srbi, Slováci, Rusi, Slovinci, Chorváti, Česi a Bulhari.

Vo svojej podstate si aj napriek často zásadným rozdielom ľudia z týchto krajín rozumejú. Svoje by o tom vedel povedať každý, kto sa na istý čas ocitol v Poľsku, prípadne chodí pravidelne do Chorvátska na letnú dovolenku. Medzislovančina však stiera najzásadnejšie rozdiely a vytvára univerzálny jazyk, ktorému by sme mali bez problémov rozumieť všetci.

Úhlavný nepriateľ Slovákov ypsilon potrápi aj sčítaných ľudí. Trúfnete si dať tento kvíz na sto percent?

Pre lepšiu predstavivosť pridávame rovno dva príklady:

Deklarácia ľudských práv v medzislovančine: Vsi ljudi rodet se svobodni i ravni v dostojnosti i pravah. Oni sut obdarjeni razumom i svěstju i imajut postupati jedin k drugomu v duhu bratstva.

Deklarácia ľudských práv v slovenčine: Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú sa k sebe správať v duchu bratstva. 

Otčenáš v medzislovančine: Otče naš, ktory jesi v nebesah, nehaj sveti se ime Tvoje. Nehaj prijde kraljevstvo Tvoje, nehaj bude volja Tvoja, kako v nebu tako i na zemji. Hlěb naš vsakodenny daj nam dnes, i odpusti nam naše grěhy, tako kako my odpuščajemo našim grěšnikam. I ne vvedi nas v pokušenje, ale izbavi nas od zlogo.

Otčenáš v slovenčine: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.

Vojtěch Merunka (vľavo) and Jan van Steenbergen

Wikipedia/IJzeren Jan

Existuje už stáročia

Medzislovančina má pritom dlhú históriu. Pôvodne vznikla ešte v 17. storočí, keď chorvátsky kňaz Juraj Križanić napísal jeho prvú gramatiku. Do slovanských krajín sa rozšíril najmä v 19. storočí pod vplyvom panslavizmu (osvietenské liberálne hnutie usilujúce o zjednotenie slovanských národov, neskôr však nacionalistický smer pod vedením ruských cárskych kruhov).

Jazyk sa však ďalej vyvíjal, pričom aktuálna verzia pochádza z roku 2017, kedy došlo k zlúčeniu dvoch najväčších projektov 21: storočia - slovianskeho jazyka z roku 2006 a novoslovienčiny z roku 2009. Hlavnými autormi sú český informatik Vojtěch Merunka a holandský jazykovedec Jan van Steenbergen.

Novoslovienčina, za ktorou stál Čech Merunka, bola štúdiou, ako by dnes mohla vyzerať staroslovienčina, keby sa v stredoveku neprestala vyvíjať a keby na ňu pôsobili podobné vývojové vplyvy, aké pôsobili na národné slovanské jazyky. Základom novosločenčiny bola gramatika, morfológia a jazykový korpus asi 5-tisíc slov priamo odvodených z klasickej staroslovienčiny.

Hanba ako delo. Šimkovičovej angličtine v Abú Zabí rozumel málokto. Pridala sa k dlhému zástupu našich „anglicky“ hovoriacich politikov

Aj napriek tomu, že sa jedná o zaujímavý projekt, celospoločenskej popularity sa medzi krajinami nedočkal. V súčasnosti nie je možno ani nezávisle zistiť, koľko ľudí tento medzislovanský jazyk ovláda. V rozhovore z júla 2010 sám autor novslovenčiny uviedol, že medzi jeho fanúšikov patria „informatici, amatérski filológovia a duchovní, ale aj jazykoví analytici, literáti, historici a iní“.

Rozumie jej 300 miliónov ľudí

Vo svojom filme Pomaľované vtáča z roku 2019 ju dokonca použil český režisér Václav Marhoul. Film sa aj naprieč zmiešaným recenziám dočkal veľkého množstva cien - okrem iného aj desiatich Českých levov. Česká filmová a televizní akademie snímku dokonca vybrala ako kandidáta na Oscara v kategórii zahraničný film.

Portál Lexika uvádza, že v súčasnosti tento jazyk ovláda približne 200 ľudí, avšak podľa štatistických údajov až 84 percent Slovanov rozumie medzislovančine na dostatočnej úrovni, a teda patria medzi mierne pokročilých. V prepočte ide o takmer 300 miliónov ľudí.

Autori veria, že tento nový univerzálny jazyk by mohol nájsť svoje miesto najmä v oblasti turizmu - či už v doprave, hotelierstve, kultúre a ďalších informačno-komunikačných sférach. Aj keď by sa mohlo zdať, že medzislovančina je splnený sen rôznych rusofilov, populárna je najmä v odborných kruhoch.

Najväčšia facebooková skupina tohto jazyka s názvom Interslavic - Medžuslovjansky - Меджусловјанскы (medzislovančina ako písmo používa latinku aj cyriliku), má aktuálne cez 20-tisíc členov, ktorí si vymieňajú zaujímavé poznatky a komunikáciu v tomto jazyku. Čo sa z nej raz stane všeobecne uznávaný jazyk, to zrejme ukáže až čas.

• Krvné bunky môžu mať pôvod ešte pred vznikom zvierat.
• Vedci skúmali gény naprieč desiatkami druhov organizmov.
• Prvé krvné bunky vraj pripomínali dnešné imunitné bunky.
• Objav môže pomôcť aj pri výskume rakoviny.

Keď si porežeš prst alebo ti lekár berie krv, pravdepodobne nad tým veľmi nerozmýšľaš. Krv je jednoducho „súčasť systému“. Vedci však teraz prišli s teóriou, ktorá znie skoro ako sci-fi - časť mechanizmov v tvojej krvi môže byť staršia než samotné zvieratá, píše portál ScienceAlert.

Alfa samec, vnútorný vlk, vodca svorky. Sebaozvoj aj manosféra ho vzývajú a adorujú, je to však mýtus

Genetické nástroje si požičali od jednobunkovcov

Výskumný tím vedený japonskou Kyoto University sa pozrel hlboko do evolučnej minulosti a tvrdí, že krvné bunky nevznikli úplne od nuly. Namiesto toho si príroda údajne „požičala“ genetické nástroje od dávnych jednobunkových organizmov, ktoré žili ešte pred vznikom prvých živočíchov.

Vedci skúmali takzvaný transkriptóm. To je v podstate mapa toho, ktoré gény sú v bunke aktívne a ktoré sú vypnuté. Ak to znie komplikovane, predstav si to ako playlist buniek - každá bunka má vlastný zoznam „zapnutých skladieb“, ktoré určujú jej správanie.

Výskumníci porovnávali gény ľudí, myší, morských ježkov, červov či mušiek, ale aj veľmi jednoduchých jednobunkových organizmov. Hľadali podobnosti, ktoré by naznačili spoločný pôvod buniek. A výsledok ich poriadne prekvapil. Podľa analýzy prvé krvné bunky pravdepodobne vôbec nepripomínali dnešné červené krvinky, ktoré rozvážajú kyslík po tele.

Tvoja krv môže byť staršia než samotné zvieratá

Unsplash/haberdoedas Ii/

Skôr vyzerali ako primitívni „lovci odpadu“ podobní dnešným makrofágom, veľkým imunitným bunkám, ktoré ničia baktérie a pohlcujú nebezpečné votrelce. Tie fungujú trochu ako biologický vysávač - vedci používajú výraz fagocytóza, čo znamená, že bunka doslova obalí a „zožerie“ cudzí objekt.

Pomoc pri chorobách vrátane rakoviny

„Som hlboko dojatý týmito zisteniami, ktoré predstavujú vyvrcholenie našej práce a ukazujú, že vývoj krvných buniek stavovcov odráža 700-miliónov rokov evolučnej histórie,“ povedal imunológ Hiroshi Kawamoto. Veľkú rolu v objave zohral gén s názvom Fos. Tento gén pomáha regulovať rast a správanie buniek. Vedci si všimli, že sa objavuje nielen v krvných bunkách zvierat, ale aj v dávnych jednobunkových organizmoch.

Keď jeho aktivitu v jednom z týchto organizmov umelo zvýšili, bunky sa prestali zhlukovať a začali sa správať skôr ako samostatné améby. To podľa vedcov naznačuje, že schopnosť buniek pohybovať sa a „požierať“ cudzie častice vznikla extrémne dávno - ešte predtým, než sa objavili prvé zvieratá.

Čína poslala do vesmíru umelé embryá. Vedci chcú zistiť, či raz budeme mať deti na Marse

Neskôr sa vraj tieto pradávne bunky rozdelili na dve hlavné vetvy. Jedna viedla k dnešným makrofágom a druhá k bunkám, z ktorých sa postupne vyvinuli červené krvinky, krvné doštičky či T bunky, teda dôležitá súčasť imunity.

Výskum publikoval magazín Proceedings of the National Academy of Sciences a podľa vedcov môže pomôcť aj pri lepšom pochopení chorôb, vrátane rakoviny. „Keď si uvedomím, že toto dedičstvo z dávnej minulosti stále koluje v mojom tele ako krvné bunky, cítim sa bližšie k našim vzdialeným predkom,“ povedal autor štúdie Yosuke Nagahata.

Ako informuje portál Indy100, podľa prieskumov uskutočnených v 13 štátoch sveta si mnohí muži užívajú zážitok z posedenia aj pri vykonávaní malej potreby. A k svetovým rekordérom vôbec nemusíme ísť ďaleko.

Hnevá má, keď ženy povedia gynekológovi, že si občas cvrknú a on len mávne rukou, hovorí fyzioterapeutka

Vedú Nemci, na chvoste sú Mexičania

Nemecko je absolútnym víťazom tejto štatistiky. Až 62 percent z nich uviedlo, že sa im močenie v sede páči. Nasledujú Švédi, kde si sadá v priemere 50 percent mužov, aby úspešne vyprázdnili svoj močový mechúr.

Nezaostávajú ani Austrálčania či Taliani s 39, respektíve 34 percentami. O poznanie menej si muži pri malej potrebe sadajú vo Veľkej Británii (len 24 percent), v prípade Mexika je to napríklad len šesť percent mužov.

Množstvo mužov pri močení sedí

Unsplash/Giorgio Trovato

Celý prieskum spustil novinár Sam Wollaston, ktorý vyzval YouGov, globálnu spoločnosť venujúcu sa prieskumu verejnej mienky a analýze údajov, na doplnenie tejto štatistiky, pretože sa nevedel dopátrať k údajom, ako sú na tom Briti.

Vedci vedia, čo je najlepšie

Poznamenal, že hoci neexistujú žiadne spoľahlivé štatistiky, preskúmal svoj vlastný okruh priateľov, ktorý odhalil, že asi 70 percent jeho priateľov, väčšinou vo veku 50 rokov, pri močení stáli.

Dieťa sa narodilo bez konečníka a s dvoma pohlavnými údmi. Doposiaľ je na svete známych len sto takýchto prípadov

Aby toho nebolo málo, je vedecky preukázané, že močenie v sede je pre zdravie mužov omnoho lepšie. Podľa odborníkov z Leiden University Medical Center, sedenie pomohlo rýchlejšiemu a dôkladnejšiemu vyprázdneniu močového mechúra.

To je prospešné najmä pre tých, ktorí majú problémy s dolnými močovými cestami a zväčšenou prostatou. „Pozícia na močenie v sede je vhodnejšia ako státie,“ napísali v správe.

• Ventilátor počas noci môže víriť prach, peľ a zhoršiť alergie.
• Neustály prúd vzduchu vysušuje oči, pokožku aj ústa.
• Spánok pri ventilátore môže spôsobiť stuhnuté svaly a bolesť.
• Odborníci odporúčajú trik so zamrznutými fľašami pred ventilátorom.

Ventilátor nájdeš počas horúčav v takmer každej domácnosti. Nie každý je však o ich reálnej funkčnosti presvedčený. Ako píše portál Joe, pre niektorých ide o nevyhnutá nástroj, iní o nich zase tvrdia, že ide len o dekoratívne kúsky, pretože nedokážu odfúknuť ani smietky zo stola.

Bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patríš, každý rok sa so zvyšujúcim teplom zvyšuje aj naša potreba prudkého chladného vzduchu fúkaného do našej tváre. A hoci realitou je zvyčajne teplý a lepkavý vánok na našej pokožke, je to určite lepšie, ako mávať rukou pred tvárou ako maniak.

Ako sa pripraviť na extrémne horúčavy? Pozreli sme sa, či je vôbec možné zvýšiť tepelnú toleranciu nášho tela

Viaceré problémy

Sleep Advisor však uvádza, že ventilátory pre nás v skutočnosti predstavujú zdravotné riziko - a nie, nie je to kvôli ľuďom, ktorým sa do čepelí zachytávajú rôzne časti tela. Podľa odborníkov na spánok tieto zariadenia víria po miestnosti peľ a prach, čo predstavuje problém najmä pre tých, ktorí trpia astmou alebo sennou nádchou.

Okrem toho môže neustále fúkanie vzduchu vysušovať tvoju pokožku, oči a dokonca aj vnútro úst. Ak máš ventilátor pustený neustále a fúka ti do tváre, pripraviť sa musíš aj na podráždenie dutín, čo môže viesť k infekcii.

Ventilátor

Unsplash/Delaney Van

Nepríjemné prebudenie

A v podstate nemôžeš urobiť nič horšie, ako nechať ventilátor pustený vedľa seba celú noc. Neustály prúd vzduchu môže spôsobiť nepríjemné napnutie svalov a nie je nič horšie, ako keď sa zobudíš s pocitom, ako keby ťa zrazilo auto.

Sleep Advisor sa okrem iného podelil aj o niekoľko tipov, ako si doma vyrobíš vlastnú klimatizáciu a zároveň znížiš nepríjemné účinky ventilátora:

• nachystaj si štyri až šesť fliaš vody
• do každej z nich daj dve až tri polievkové lyžice soli
• daj fľaše do mrazničky
• keď si pôjdeš ľahnúť, polož zmrazené fľaše na podnos a polož ich pred ventilátor
• zapni ho - keď bude vzduch fúkať na fľaše, budeš cítiť chladivý vánok, ktorý zároveň nebude taký intenzívny

Tento deň zvyšuje povedomie o menštruačnej problematike a navrhuje potrebné riešenia. Dievčatá, ktoré si nemôžu dovoliť menštruačné hygienické pomôcky, musia vynechať školu, aby tak predišli obavám zo zakrvácania si oblečenia.

Stručná história menštruačných pomôcok. Ženy to v minulosti mali omnoho ťažšie, z historických praktík sa ti zdvihne žalúdok

My sme sa v Brainee rozhodli pozrieť na menej známe fakty o menštruácii. A kto vie, niektoré si možno nepoznala ani ty sama.

1. Menštruácia je v zime komplikovanejšia

Chladné počasie má zásadný vplyv na tvoju menštruáciu. To v realite znamená, že bude nielen silnejšia a bolestivejšia, ale s vysokou pravdepodobnosťou aj dlhšia ako inokedy.

Toto vo všeobecnosti platí aj pre ženy, ktoré žijú v chladnejšom podnebí. Tmavšie a kratšie dni sami o sebe ovplyvňujú náladu, no všetko sa zhoršuje v kombinácii so ženskými produktívnymi hormónmi.

Predpokladá sa, že je to spôsobené kvôli nedostatku slnečného žiarenia, ktoré pomáha nášmu telu produkovať vitamín D a dopamín - oba pritom zvyšujú našu náladu, šťastie, koncentráciu a celkovú úroveň zdravia.

Menštruácia sa týka takmer každej z nás

Unsplash/Annika Gordon

2. Otehotnieš môžeš aj počas menštruácie

Mnohé ženy možno zostanú pri tomto bode poriadne prekvapené (niektoré nie, pretože im vedľa v izbe plače dôkaz, že toto tvrdenie je pravdivé). Je síce nepravdepodobné, že počas menštruácie otehotnieš, nie je to však nemožné.

Spermie totiž dokážu v tele prežiť päť až šesť dní. To znamená, že ak máš relatívne krátky cyklus, máš sex tesne pred koncom menštruácie a ovuluješ tesne po jej skončení, potenciálne môžeš otehotnieť. Pre zaujímavosť - ľudia v stredoveku si mysleli, že ryšavé deti boli počaté práve v čase, keď ich matka mala menštruáciu.

Dali jej sto tampónov na šesť dní. Prvá Američanka vo vesmíre musela dať vrcholovým inžinierom NASA rýchlokurz o menzese

3. Menštruáciou stráviš takmer desať rokov života

Zdá sa to ako neuveriteľné dlhý čas, no je to skutočne tak. Od prvého cyklu po menopauzu má priemerná žena za život 450 menštruácií. To je približne 3 500 dní, respektíve približne 11-tisíc tampónov, ktoré žena za život spotrebuje.

Toto číslo okrem iného otvára aj tému menštruačnej chudoby, ktorá sa dotýka skupiny ľudí bez domova či s nízkym príjmom. Takéto ženy jednoducho nemajú dostatok peňazí na to, aby si mohli dovoliť vložky či iné hygienické potreby.

Na druhú stranu treba dodať, že počet dní je u každej ženy individuálny a neráta s tehotenstvom, dojčením, kultúrou či prostredím, v ktorom vyrastá a žije. Bez ohľadu na to však menštruácia ovplyvňuje drvivú väčšinu z nás.

Menštruácia sa týka takmer každej z nás

Unsplash/Josefin

4. Stratíš omnoho menej krvi, ako si myslíš

Ako môžem byť v poriadku, keď každý mesiac stratím také veľké množstvo krvi? Nuž, nestratíš. Aj keď sa to môže zdať ako veľké množstvo, tvoje telo počas menštruácie v skutočnosti stratí len približne tri polievkové lyžice krvi.

Priemerná žena môže počas normálneho cyklu stratiť od jednej polievkovej lyžice po malý pohárik krvi. Pokiaľ sa ti však zdá, že krvi je viac, mala by si vyhľadať pomoc lekára. Zvýšiť sa u teba môže riziko anémie, ktoré prináša závraty, únavu či vážnejšie problémy.

5. Môžeš voňať a znieť inak

Podľa výskumníkov v oblasti vokalizácie sa môže hlas žien počas menštruačného cyklu meniť v dôsledku našich hormónov, ktoré ovplyvňujú hlasivky. Ženy tak počas menštruácie môžu znieť inak - a podľa účastníkov testovania dokonca menej atraktívne.

Menštruovať je normálne, hovorí influencerka. Na festival prišla v priehľadných nohavičkách, ukazovala vložku

Rovnaké hormóny však ovplyvňujú aj tvoju prirodzenú vôňu - keď menštruuješ, voniaš inak. Ide však o živočíšnu vec z čias jaskynného života - mužov viac priťahovali ženy, ktoré ovulovali, a nie menštruovali, takže mohli splodiť potomstvo. Škoda, že hormónom nikto nepovedal, že doba sa zmenila.

6. Narodíš sa so všetkými vajíčkami

Ešte predtým, ako sa vôbec narodíš, dostaneš do vienka všetky vajíčka, ktoré sa udomácnia v tvojej maternici. V skutočnosti tvoj život začína s niekoľkými miliónmi vajíčok - oveľa väčším množstvom, než kedy budeš potrebovať. Kým dosiahneš pubertu, o značnú časť z nich prídeš.

Keď sa naštartuje menštruačný cyklus, jedno z týchto vajíčok každý mesiac dozrie a voľní sa. Všetky nadbytočné vajíčka postupne odumierajú, keď ti tikajú biologické hodiny, a preto po dosiahnutí menopauzy už nemôžeš mať ďalšie deti.

Menštruácia sa týka takmer každej z nás

Unsplash/Natracare

7. Krvácanie z očí?

Zriedkavá porucha menštruácie môže spôsobiť krvácanie z očí. Podľa prípadovej štúdie publikovanej v časopise Ophthalmic Plastic & Reconstructive Surgery, tento zriedkavý stav, známy aj ako zástupná menštruácia spôsobuje, že krvácaš z orgánov okrem maternice – ako sú napríklad tvoje oči –, keď máš menštruáciu.

Našťastie bolo zaznamenaných len niekoľko prípadov. Autori štúdie tvrdia, že tento stav je spôsobený, keď sa endometriálne tkanivo (ktoré normálne rastie v tvojej maternici a vylučuje sa počas menštruácie) prenáša krvným riečiskom.

8. Menštruácia môže zhoršiť príznaky astmy

V týždni pred menštruáciou môže zvýšená citlivosť na alergény spojená s nižšou kapacitou pľúc spôsobiť u 19 až 40 percent žien s astmou takzvanú predmenštruačnú astmu.

Menštruácia sa týka všetkých, bez ohľadu na rod alebo pohlavie. Hovoria lektorky vzťahovej a sexuálnej výchovy

Autori štúdie, ktorá bola publikovaná v odbornom magazíne Multidisciplinary Respiratory Medicine, tvrdia, že na vine môžu byť hormonálne zmeny. V súčasnej sezóne alergikov však ide o poriadne nepríjemné zistenie.

BONUS - Disney v 40. rokoch vytvoril animák o menštruácii

Na záver tu pre teba máme zaujímavosť, o ktorej dnes vie už len naozaj málokto. Spoločnosť Walta Disneyho v 40. rokoch skutočne vytvorila kreslený príbeh, ktorý dostal názov Príbeh menštruácie. 

Zrejme to príliš neprekvapí, no financovaný bol spoločnosťou Kotex, ktorá menštruačné produkty dodnes vyrába. V podstate je 10-minútový kraťas zameraný na dievčatá v predpubertálnom veku a vysvetľuje, čo už čoskoro zasiahne ich vaječníky.

• Bratislava má mať cez víkend 30 a 29 stupňov Celzia.
• Zakynthos má byť o 6 stupňov chladnejší než naše hlavné mesto.
• Chladnejšie vychádzajú aj Mykonos, Kréta, Madeira či Tenerife.
• Dôvodom je tepelná kupola, ktorá nad časťou Európy drží horúci vzduch.

Ak ti je v Bratislave teplo, tento víkend sa nemusíš pozerať na sever Európy. Úľavu nájdeš aj tam, kde ju zvyčajne nehľadáš - na gréckych ostrovoch, Kanárskych ostrovoch, Madeire či pri Jadrane. Pre Bratislavu hlásia v sobotu 30 stupňov Celzia a v nedeľu 29 stupňov Celzia, zároveň platí aj žltá výstraha pred vysokou teplotou, keďže lokálne sa môžu teploty dostať až k 33 stupňom.

Nelichotivé výsledky rozborov. Mesto blízko Bratislavy kontrolovalo studničky v lese, vo väčšine je arzén

Najväčším dovolenkovým paradoxom je momentálne Zakynthos. V sobotu hlásia 24 stupňov Celzia a v nedeľu len 23, teda o 6 stupňov menej než Bratislava počas oboch víkendových dní. Ešte výraznejšie vychádza Lefkada, kde predpoveď ukazuje len 19 a 20 stupňov, hoci pri ostrovných údajoch treba vždy rátať s rozdielmi medzi vnútrozemím, pobrežím a vetrom.

Pod Bratislavou budú aj ďalšie grécke klasiky. Mykonos má mať 23 a 24 stupňov, Skiathos 23 a 24, Heraklion na Kréte 24 a 25, Santorini 25 a 25, Rhodos 27 a 26 a Kos 27 a 26 stupňov Celzia. To samozrejme nie je zima, ale oproti rozpálenej strednej Európe je to celkom slušná klimatizácia bez diaľkového ovládača.

Podobne to vyzerá mimo Grécka. V Costa Adeje na Tenerife má byť 24 a 25 stupňov Celzia, v Arrecife na Lanzarote 25 a 26, vo Funchale na Madeire len 22 a 23. Dubrovník predpovedá 27 a 25, Budva 27 a 26, Saranda na albánskej riviére 25. Aj Malta, Cyprus či Algarve zostanú väčšinou pod Bratislavou alebo najviac na jej nedeľnej úrovni.

Bratislava bude cez víkend horúcejšia než Zakynthos či Kanárske

TASR

Masívna tepelná kupola

Ako vysvetľujú Hospodárske noviny, je za tým silná oblasť vysokého tlaku nad strednou a západnou Európou, ktorú meteorológovia označujú ako tepelnú kupolu. Ide jav, pri ktorom sa horúci vzduch hromadí „ako pod pokrievkou“ a bráni príchodu studenšieho frontu aj výraznejšej oblačnosti.

Jednoducho povedané, vysoký tlak tlačí vzduch smerom nadol. Ten sa pri klesaní stláča a otepľuje. Keď sa takýto systém prestane rýchlo presúvať, vznikne nad regiónom teplá pasca. Euronews vysvetľuje, že pri tepelnej kupole sa vysoký tlak môže stať takmer nehybným a teplo zostáva uväznené nad veľkou časťou územia.

Preto teraz neplatí jednoduché pravidlo, že čím južnejšie, tým teplejšie. Nad strednou a západnou Európou sedí horúci vzduch, zatiaľ čo ostrovy a pobrežia tlmí more, vietor alebo iné lokálne prúdenie. Bratislava tak môže byť cez deň teplejšia než Zakynthos, Mykonos, Madeira aj Tenerife.

Naše rieky sa pomaly dusia. Takmer 80 percent z nich má vážny problém, pod hladinou sa rozbieha tichá apokalypsa

Prekonávanie historických rekordov

BBC upozorňuje, že teplotné rekordy sa dnes často nielen prekonávajú, ale rovno lámu veľkými rozdielmi. S tým súhlasí aj portál Carbon News, ktorý uvádza, že ľuďmi spôsobená klimatická zmena, najmä spaľovanie uhlia, ropy a plynu, horúčavy výrazne zosilnila.

Associated Press pripomína, že Británia prekonala májový rekord druhýkrát za 24 hodín, keď v londýnskych Kew Gardens namerali 35,1 stupňa Celzia. Francúzsko zároveň hlásilo 36 stupňov a Météo-France uviedla, že teploty sú viac než 10 stupňov nad tým, čo je na toto obdobie bežné. „Rekordy v Británii a Francúzsku sú ohromujúco šialené,“ zhrnul klimatológ Peter Thorne.

Guardian píše, že Francúzsko zaznamenalo najteplejší májový deň svojej histórie a že tento typ skorých horúčav zapadá do trendu predlžujúcej sa horúcej sezóny. Klimatológ Robert Vautard pre agentúru AFP povedal: „Predlžovanie sezóny horúčav je typickým prejavom klimatickej zmeny.“

Bratislava bude cez víkend horúcejšia než Zakynthos či Kanárske

TASR/APJames Manning

Kedy sa to skončí?

Presný koniec sa pri tepelnej kupole nedá povedať jednou vetou, pretože závisí od toho, kedy sa rozpadne oblasť vysokého tlaku a pustí nad kontinent chladnejší front. Hospodárske noviny upozorňujú, že horúčavy len tak nepoľavia a teploty môžu ešte rásť. 

Pre bežného človeka z toho vychádza trochu absurdný cestovateľský záver - ak chceš cez najbližší víkend menej horúci vzduch než v Bratislave, nemusíš utekať do Nórska. Stačí pozrieť Zakynthos, Mykonos, Krétu, Kanárske ostrovy alebo Madeiru. Tentoraz sa ide k moru nielen za dovolenkou, ale pokojne aj za ochladením.

• Spracované mäso podľa výskumov zvyšuje riziko rakoviny.
• Alkohol patrí medzi potvrdené karcinogény rovnako ako tabak.
• Riziko rastie aj pri relatívne malom množstve alkoholu.
• Vedkyňa tvrdí, že veľa ľudí o týchto rizikách stále nevie.

Amy Morris mala pocit, že robí všetko správne. Športovala, žila zdravo a v rodine nemala žiadnu históriu rakoviny. Napriek tomu jej v roku 2016 diagnostikovali rakovinu vaječníkov v treťom štádiu, píše portál LADBible. Krátko po svadobnej ceste v Taliansku a Grécku si začala všímať zvláštne zmeny.

Rakovina pribúda aj u mladých ľudí. Toto sú príznaky, ktoré by si už nemal ignorovať

Priberala bez jasného dôvodu a mala silné pálenie záhy, ktoré neprestávalo. Ultrazvuk následne odhalil nádor na vaječníku veľký 21 krát 10 centimetrov. Po operácii a chemoterapii sa z rakoviny dostala. Dnes vystupuje na sociálnych sieťach ako výskumníčka aj človek, ktorý si chorobou prešiel na vlastnej koži.

Slanina, saláma aj hot dogy

Na svojom YouTube kanáli povedala, že existujú dve skupiny potravín a nápojov, pri ktorých sú dáta podľa nej veľmi jasné. Prvou sú spracované mäsové výrobky. Ide o mäso, ktoré bolo údené, konzervované alebo chemicky upravované, aby vydržalo dlhšie či malo výraznejšiu chuť. Patria sem napríklad slanina, saláma, párky, klobásy či šunka.

„Veľké epidemiologické štúdie ukázali jasné spojenie medzi vyššou konzumáciou spracovaného mäsa a zvýšeným rizikom rakoviny,“ povedala. Dodala, že už približne 50 gramov spracovaného mäsa denne môže zvýšiť riziko rakoviny o 18 percent. Aj organizácia Cancer Research UK upozorňuje, že čím menej spracovaného a červeného mäsa človek konzumuje, tým nižšie je riziko rakoviny čriev.

Aj víno je alkohol

Druhou veľkou témou je alkohol. Morris upozorňuje, že alkohol patrí do skupiny takzvaných karcinogénov prvej kategórie. To znamená látky, pri ktorých existujú silné dôkazy, že spôsobujú rakovinu. V rovnakej kategórii je aj tabak. „Ak vypiješ približne jeden alkoholický nápoj denne, riziko rakoviny sa zvýši asi o deväť percent,“ tvrdí výskumníčka.

Slovenskí influenceri s malými deťmi propagujú pobyt na slnku bez ochrany. Nebezpečný trend je hazard so zdravím, varujú lekári

Zároveň odmieta starú predstavu, že červené víno je „zdravšia“ forma alkoholu. Podľa nej veľké populačné dáta ukazujú jednoduchý vzorec - viac alkoholu znamená vyššie riziko rakoviny. Alkohol sa spája napríklad s rakovinou prsníka, pečene, čriev, úst, pažeráka či hrtana.

„Ak sa rozhodneš piť alkohol, aspoň poznáš dáta o riziku rakoviny a môžeš sa rozhodnúť informovane,“ dodala Morris. Aj podľa Cancer Research UK platí jednoduché pravidlo - čím viac človek obmedzí alkohol, tým viac zníži svoje riziko rakoviny. Mysli na to, keď ti nabudúce ponúknu slaninu a „za jeden”.

Vápencová doska, ktorá je vo vlastníctve Britského múzea, totiž obsahuje záznamy dôvodov, prečo zamestnanci neprišli do práce. Niektoré dôvody sú klasické a obstáli by aj dnes, iné výhovorky sú zase tak kreatívne, až predbehli svoju dobu.

Príbehy slávnych jedál: Falafel je modlou vegetariánov, údajne ho jeme už tisíc rokov. Aká je jeho skutočná história?

Tabuľka, datovaná do roku 1250 pred Kristom, obsahuje záznamy o dochádzke štyridsiatich zamestnancov v novoegyptskom hieratickom písme napísanom červeným a čiernym atramentom. Počíta každý vymeškaný deň každého zamestnanca a dôvod, ktorý údajne uviedol.

Uštipol ho škorpión

Niektoré z dôvodov sú prekvapivo bežné. V „štvrtom mesiaci zimy, 24 dňa“, ako cituje tabuľku portál Unilad, jeden zamestnanec menom Pennub zmeškal do práce. Jeho dôvod? Ochorela mu mama.

V ten deň boli chorí aj iní zamestnanci, ktorí uviedli svoje choroby, opäť pomerne bežné. Ale keď sa text dostane k robotníkovi menom Seba, dôvody sú o niečo pikantnejšie. Sebu totiž uštipol škorpión.

Okrem toho boli medzi výhovorkami aj zbieranie kameňov alebo pomoc pisárovi.

Varenie piva

Ten najzvláštnejší a pomerne častý dôvod prečo si egyptský robotníci brali v práci voľno, bolo varenie piva. „V starovekom Egypte bolo pivo také nevyhnutné, že sa považovalo za druh jedla. Konzumovalo sa denne a vo veľkých množstvách, obzvlášť počas náboženských slávností a osláv,“ uvádza sa na stránke Britského múzea.

Napríklad robotníci pri budovaná pyramídy v Gíze dostávali denný prídel približne päť litrov piva a dokonca bolo pivo spájané aj s niektorými egyptskými bohmi.

Niektorí zamestnanci ďalej uviedli, že zostali doma, aby pomohli svojej krvácajúcej manželke alebo dcére. Nie, neznamenalo to, že mali nehodu, ale potrebovali pomoc počas menštruácie.

Iní si zase brali deň voľna na balzamovanie svojich príbuzných, čo by sme dnes mohli prirovnať k pohrebu.

• Vedci skúmali 82 druhov dravých dinosaurov.
• Silné čeľuste postupne nahradili funkciu predných končatín.
• Čím silnejšia hlava, tým menšie ruky.
• Carnotaurus mal vraj ešte menšie ruky než T-Rex.

Keď sa povie Tyranosaurus rex, väčšina ľudí si predstaví obrovské zuby, brutálnu silu a ikonické miniatúrne ruky, ktoré vyzerali, akoby patrili úplne inému zvieraťu. Internet si z nich robí srandu celé roky. Nový výskum však naznačuje, že nešlo o žiadnu evolučnú katastrofu, ale o premyslený upgrade, píše portál Popular Science.

Po stopách megatvorov. Je potvrdené, že územia týchto slovenských miest kedysi brázdili dinosaury

Čo nepoužívaš, o to prídeš

Paleontológovia z University College London tvrdia, že T-Rex a ďalšie dravé dinosaury jednoducho prestali ruky potrebovať. „Je to klasický prípad štýlu ‚používaj to alebo o to prídeš‘,“ vysvetlil paleontológ Charlie Scherer.

Vedci analyzovali 82 druhov dvojnohých mäsožravých dinosaurov, takzvaných teropódov. To sú dinosaury, do ktorých patrí aj T-Rex. Zistili, že čím mali tieto zvieratá väčšiu a silnejšiu lebku, tým menšie mali predné končatiny. Výskum publikovaný v magazíne Proceedings of the Royal Society B ukazuje, že dravce postupne začali loviť väčšiu korisť.

Tyranosaurus Rex

Unsplash/

Namiesto toho, aby ju držali pazúrmi, jednoducho sa do nej zahryzli obrovskými čeľusťami a nepustili. „Snažiť sa zachytiť 30-metrového sauropóda pazúrmi nie je ideálne. Útočiť čeľusťami bolo pravdepodobne efektívnejšie,“ povedal Scherer. Sauropódy boli gigantické bylinožravé dinosaury s dlhými krkmi, napríklad Diplodocus. 

Horšie bol na tom už len Carnotaurus

Vedci vytvorili nový systém hodnotenia sily dinosaurích lebiek. Skúmali napríklad pevnosť kostí v hlave alebo silu zhryzu. T-Rex skončil na prvom mieste. Hneď za ním bol Tyrannotitan, obrovský predátor z dnešnej Argentíny, ktorý žil viac než 30 miliónov rokov pred T-Rexom.

Carnotaurus

Wikipedia/DiBgd

Zaujímavé je, že malé ruky nemali iba najväčšie dinosaury. Napríklad Majungasaurus z dnešného Madagaskaru bol oveľa menší, no tiež mal krátke predné končatiny a extrémne silnú hlavu. A ktorý dinosaurus mal podľa vedcov najabsurdnejšie malé ruky? „Carnotaurus mal smiešne maličké ruky, ešte menšie než T-Rex,“ dodal Scherer.

Pravdepodobne si to ani neuvedomuješ, ale niektoré potraviny či nápoje ti v takomto teple vyslovene škodia, pretože ťa dehydrujú. A to môže mať v extrémnych horúčavách veľmi nepríjemné dôsledky. Britskí odborníci vytvorili zoznam potravín a nápojov, ktorým by si sa mal počas horúcich dní radšej vyhýbať, píše web Mirror. 

Mango, špargľa, fenikel, artičoky

Všetky tieto potraviny sú prírodné diuretiká, to znamená, že sú močopudné a telo zbavujú prebytočnej tekutiny. Počas horúčav by tvoje telo malo byť dostatočne hydratované. Konzumáciou týchto potravín, rýchlo prídeš o vodu, môžeš byť dehydrovaný a hroziť ti môže dokonca kolaps.

Tieto potraviny ti počas horúčav škodia.

Unsplash/Charles Deluvio

Chlieb

Bochník chleba síce nemá vysoký obsah soli, avšak často vedie k tomu, že ľudia jedia jedlá s príliš vysokým obsahom soli. Tie zase vedú k vyššej produkcii moču, čo môže, podobne ako pri vyššie spomínaných potravín, viesť k dehydratácii. Deje sa to kvôli tomu, že mnoho ľudí chlieb konzumuje takmer ku všetkému, používa sa aj ako občerstvenie vo forme chlebíčkov či príloha ku slaným polievkam.

Tieto potraviny ti počas horúčav škodia.

Unsplash/Jude Infantini

Slané pochutiny

Nejeden človek ich miluje, ale ich konzumácia v extrémnom teple sa neodporúča. Príliš veľa soli škodí tvojim obličkám, takže obmedzenie príjmu soli je dôležité pre celkové zdravie. 

Klimatológ otvorene o počasí na Slovensku: Ak nezaprší, voda bude čoskoro na prídel

Tieto potraviny ti počas horúčav škodia.

Unsplash/Olga Kozachenko

Sladkosti

Ani milovníci sladkostí to v lete nemajú jednoduché. Čokoládové tyčinky, koláče či keksíky majú vysoký obsah cukru. A telo potrebuje veľa vody na metabolizáciu týchto potravín. Okrem toho, obličky reagujú na nadmerné množstvo cukru podobne ako pri soli –  stiahnu vodu z iných častí tela, čiže opäť môže hroziť dehydratácia.

Tieto potraviny ti počas horúčav škodia.

Unsplash/Denny Müller

Smoothies

Možno ťa to prekvapí, ale vysoká hladina cukru v obľúbených nápojoch, ktoré sú mixom ovocia či zeleniny, prispieva k dehydratácii. Urobíš lepšie, ak si dáš vodu.

Tieto potraviny ti počas horúčav škodia.

Unsplash/Jyoti Singh

Alkohol, energetické nápoje, káva

Je známym faktom, že alkohol organizmus dehydruje. Obzvlášť v čase teplotného pekla je však dobré si to pripomenúť. Obľúbený mok totiž znižuje produkciu antidiuretického hormónu (ADH), ktorý sa tvorí v hypotalame. Tým následne dochádza k obmedzeniu spätnej resorpcie vody. To isté platí aj pre nápoje, ktoré obsahujú kofeín. 

Medzi ďalšie potraviny, ktoré odborníci neodporúčajú konzumovať v extrémnych teplách, patria údeniny a vysoko spracované potraviny.

• Vo Fukušime sa po roku 2011 začali krížiť domáce prasatá s diviakmi.
• Vedci našli hybridné zvieratá s DNA domácich ošípaných.
• Niektoré sa rozmnožujú rýchlejšie než klasické diviaky.
• Výskumníci varujú, že podobné miešanie druhov môže meniť celé ekosystémy.

Keď v roku 2011 zasiahlo Japonsko zemetrasenie s magnitúdou 9,0 a následné cunami, svet riešil hlavne poškodenú jadrovú elektráreň vo Fukušime. Desaťtisíce ľudí museli odísť zo svojich domovov. Lenže v zakázanej zóne nezostali úplne sami iba duchovia opustených miest, píše Fox Weather.

Z jadrovej pustatiny vo Fukušime sa "vynoril" rádioaktívny hybrid diviaka

Rozmnožujú sa extrémne rýchlo

Z fariem totiž utiekli domáce prasatá. A keďže v okolí žili aj diviaky, začalo sa niečo, čo vedci dnes pozorne sledujú - kríženie dvoch rozdielnych populácií. Nová štúdia publikovaná v magazíne Journal of Forest Research opisuje, ako sa tieto zvieratá začali medzi sebou rýchlo miešať.

Vedci analyzovali DNA 191 diviakov a 10 domácich prasiat zozbieraných medzi rokmi 2015 až 2018. Zamerali sa najmä na mitochondriálnu DNA. To je genetická informácia, ktorú mláďatá dedia po matke a pomáha vedcom sledovať rodinné línie aj to, koľko generácií už uplynulo od prvého kríženia.

„Predpokladali sme, že jedinečná vlastnosť domácich ošípaných, rýchly celoročný reprodukčný cyklus, môže byť kľúčová,“ vysvetlil spoluautor štúdie Donovan Anderson z Hirosaki University. Domáce prasatá sa totiž rozmnožujú oveľa rýchlejšie než diviaky. A práve táto schopnosť sa preniesla aj na hybridné potomstvo.

Unikátna situácia

Vedci zistili, že niektoré hybridy boli už päť generácií vzdialené od pôvodného zmiešania druhov. Zároveň mali stále časť génov domácich prasiat. Pre vedcov je to unikátna situácia. Bežne totiž podobné experimenty v prírode nevidia v takom veľkom meradle.

Ako sa Černobyľ zmenil na divokú prírodnú rezerváciu. Vysvetľujeme, prečo sa tam po 40 rokoch vracajú vlky, medvede aj zubry

Zároveň však upozorňujú, že miešanie domestikovaných a divokých zvierat môže narušiť prirodzený vývoj druhov aj fungovanie ekosystémov.Fukušima sa tak nechtiac zmenila na zvláštne laboratórium pod otvoreným nebom. Miesto, kde sa ukazuje, čo sa stane, keď ľudia náhle zmiznú, ale ich zvieratá zostanú.

• Vedci z Oxfordu skúmali viac než 2-tisíc opíc a ľudoopov.
• Pravorukosť podľa nich súvisí so vzpriamenou chôdzou a veľkým mozgom.
• Ľudia neboli výnimoční, kým vedci nezapočítali veľkosť mozgu a spôsob pohybu.
• Prečo existujú ľaváci, stále nikto presne nevie.

To, že väčšina ľudí automaticky chytí pero pravou rukou, berieme ako úplnú samozrejmosť. Ale z pohľadu evolúcie ide o dosť zvláštnu vec, píše portál LADBible. Prečo sa ľudstvo tak výrazne priklonilo na jednu stranu, keď príroda zvyčajne funguje vyváženejšie?

Dnes je medzinárodný deň ľavákov. Pozri si výber tých najbizarnejších výrobkov určených len pre nich

Vedci z University of Oxford teraz tvrdia, že konečne našli odpoveď. A celé to vraj začalo ešte v momente, keď naši predkovia vstali zo štyroch a začali chodiť po dvoch.

Analyzovali tisíce primátov

Výskum publikovaný v PLOS Biology skúmal 2 025 opíc a ľudoopov zo 41 rôznych druhov primátov. Vedci porovnávali ich používanie rúk, veľkosť mozgu, pohyb, spôsob života aj schopnosť používať nástroje. Najskôr vyzeralo, že ľudia sú úplne mimo všetkých pravidiel prírody.

Potom však výskumníci pridali dva zásadné faktory - veľkosť mozgu a pomer dĺžky rúk a nôh. Zrazu sa ukázalo, že človek vlastne nie je až taký výnimočný. Oxfordská univerzita to zhrnula jednoducho: „Keď zohľadníte vzpriamenú chôdzu a veľký mozog, ľudia prestanú vyzerať ako evolučná anomália.“

Ľaváci majú medzinárodný deň 13. augusta.

Dreamstime

Chôdza po dvoch všetko zmenila

Vedci si myslia, že rozhodujúci moment prišiel vtedy, keď naši predkovia začali chodiť po dvoch nohách. Ruky už zrazu nemuseli slúžiť na pohyb, takže sa mohli viac využívať na jemné činnosti, napríklad uchopovanie, hádzanie alebo výrobu nástrojov. Neskôr sa začal zväčšovať aj ľudský mozog. A práve vtedy sa podľa vedcov preferencia pravej ruky výrazne posilnila.

„Naše výsledky naznačujú, že to pravdepodobne súvisí s niektorými kľúčovými vlastnosťami, ktoré z nás robia ľudí, hlavne vzpriamenou chôdzou a evolúciou väčších mozgov,“ vysvetlil evolučný antropológ Thomas A. Püschel.

Záhadní hobiti z Indonézie

Vedci sa pozreli aj na dávno vyhynuté druhy ľudí. Medzi nimi bol aj Homo floresiensis, malý človek prezývaný hobit, ktorého pozostatky našli v Indonézii. Tento druh mal menší mozog a menej výraznú preferenciu jednej ruky.

Osem ramien, nekonečné možnosti. Vedci zistili prekvapivú podobu medzi chobotnicami a ľuďmi

Vedci si myslia, že súviselo aj s tým, že sa stále čiastočne pohyboval lezením po stromoch a nechodil úplne moderne ako dnešní ľudia. Takže čím bol mozog väčší a čím viac sa druh spoliehal na chôdzu po dvoch, tým silnejšia bola tendencia používať pravú ruku.

Ľaváci sú stále záhadou

Ľaváci sú časť príbehu, ktorú vedci stále nevedia úplne vysvetliť. Tvoria asi desať percent populácie a zatiaľ nie je jasné, prečo sa tento rozdiel zachoval.

Výskumníci teraz skúmajú aj ďalšie zvieratá, napríklad kengury či papagáje, aby pochopili, či podobné správanie existuje aj inde v prírode. A možno práve tam sa skrýva odpoveď na jednu z najstarších otázok o ľudskom tele - ale možno aj nie, takže dovtedy budú ľaváci stále tak trochu vyčnievať.

• Ľudia v Európe vyhodia viac ako 70 kilogramov jedla ročne na osobu.
• Najväčší problém sú zlé nákupné návyky a chaos v dátumoch spotreby.
• Mrazené jedlo sa vyhadzuje výrazne menej než čerstvé.
• Podľa vedcov by pomohli menšie balenia aj lepšie vysvetlené etikety.

Otvoríš chladničku, nájdeš jogurt po dátume spotreby, zvädnutý šalát alebo pečivo tvrdé ako kameň a bez rozmýšľania ho hodíš do koša. Väčšina ľudí to berie ako úplnú normálku. Lenže práve z takýchto malých rozhodnutí vzniká obrovský problém, ktorý už dávno nesúvisí len s neporiadkom v kuchyni, píše portál The Conversation.

Európske domácnosti totiž vyhadzujú extrémne množstvo jedla. A to v čase, keď ceny potravín rastú, vojny komplikujú dodávky a milióny ľudí po svete riešia hlad. „Nie je to len odpad. Sú to stratené kalórie, stratené peniaze a rastúci klimatický problém,“ upozorňuje Ian Williams, profesor aplikovanej environmentálnej vedy na University of Southampton a autor analýzy.

Podľa jeho tímu vyhodí priemerný Európan viac než 70 kilogramov jedla ročne (áno, aj ty). Celkovo sa v Európe a Spojenom kráľovstve v roku 2025 vyhodilo približne 69 miliónov ton jedla. A nejde len o bohaté krajiny. Celosvetovo skončilo podľa posledných dostupných dát z roku 2022 v koši viac než miliarda ton potravín.

Supermarkety nás tlačia do väčších nákupov

Poznáš to - ak kúpiš dve balenia, tretie dostaneš zadarmo. Alebo zľava typu 1+1. Takéto akcie podľa vedcov výrazne zvyšujú množstvo vyhodeného jedla. Ľudia často nakúpia viac, než reálne zjedia. Situáciu zhoršuje aj nakupovanie v strese alebo nalačno. Vtedy má človek tendenciu brať do košíka viac vecí impulzívne.

Výskum zároveň ukázal jednoduchú vec - ľudia, ktorí si pred nákupom skontrolujú chladničku a idú do obchodu so zoznamom, vyhadzujú menej jedla. Problémom sú aj samotné obchody. Mnohé produkty sa predávajú vo veľkých baleniach, ktoré menšie domácnosti nestihnú spotrebovať. Ak človek býva sám, rodinné balenie šalátu alebo pečiva často skončí v koši.

Chaos v dátumoch spotreby

Jedným z najväčších problémov je nepochopenie etikiet na potravinách. Mnohí ľudia si myslia, že dátum minimálnej trvanlivosti predstavuje hranicu medzi tým, čo je dobré a čo už nie. V skutočnosti často hovorí len o kvalite produktu, nie o bezpečnosti. Inými slovami - potravina môže byť stále v poriadku, len už nemusí chutiť úplne rovnako.

„Strach z možnej choroby je často silnejší než pocit viny z plytvania jedlom,“ vysvetľuje Williams. Práve preto vedci tvrdia, že jasnejšie označovanie potravín by mohlo množstvo odpadu znížiť veľmi rýchlo.

Mraznička je silnejšia, než si myslíš

Veľkú rolu hrá aj to, ako jedlo doma skladujeme. Mnoho ľudí nevie správne mraziť potraviny alebo si zle organizuje chladničku. Vedci odporúčajú jednoduché pravidlo „prvý dnu, prvý von“. Znamená to, že najskôr treba zjesť staršie potraviny a nové odložiť dozadu.

Výrazne pomáha aj takzvané batch cooking. To je príprava väčšieho množstva jedla naraz, ktoré si potom rozdelíš na viac dní alebo zamrazíš. Zaujímavé je, že mrazené jedlo sa podľa analýzy vyhadzuje omnoho menej než čerstvé. Dáva to logiku - vydrží dlhšie a človek nemá pocit, že musí všetko zjesť okamžite.

Varíme viac, než treba

Veľa odpadu vzniká aj pri spoločenských situáciách. Keď príde návšteva, ľudia majú potrebu pripraviť priveľa jedla. Pre mnohých je totiž plný stôl symbolom pohostinnosti alebo starostlivosti. Moderný život navyše nepomáha. Ľudia jedia v aute, v práci alebo za pochodu.

Rastie aj popularita polotovarov a hotových jedál. Takzvaná convenience culture (kultúra pohodlného stravovania), šetrí čas, ale zároveň zvyšuje množstvo odpadu. Zaujímavé je, že bohatstvo krajiny automaticky neznamená viac odpadu. Vedci nenašli jasné prepojenie medzi výkonom ekonomiky a množstvom vyhodeného jedla. Dôležitejšie sú zvyky, kultúra a správanie ľudí.

Jednoduché riešenia

Podľa Williamsa existuje niekoľko relatívne jednoduchých riešení. Prvým je lepšie vysvetlenie dátumov na obaloch. Druhým menšie balenia potravín a obaly, ktoré sa dajú znovu uzatvoriť. Supermarkety by tiež mohli viac podporovať predaj „škaredého“ ovocia a zeleniny, ktoré ľudia často ignorujú len kvôli vzhľadu.

Pomôcť by mohli aj kurzy varenia, kampane o správnom skladovaní jedla alebo aplikácie, ktoré sledujú, čo má človek doma. „Malé zmeny doma môžu priniesť veľké úspory pre planétu aj rodinné rozpočty,“ tvrdí Williams.

A možno práve toto je na celej téme najbizarnejšie. V čase, keď ľudia riešia drahé potraviny a ekonomickú neistotu, obrovská časť jedla stále končí v koši len preto, že sme si zvykli nakupovať bez plánu.

• Vedci objavili 1 121 nových morských druhov.
• Niektoré žijú viac ako 800 metrov pod hladinou.
• Až 90 percent oceánskych druhov môže byť stále neobjavených.
• Vedci varujú, že časť z nich môže vyhynúť ešte pred pomenovaním.

Oceánske dno je pre ľudstvo zvláštne miesto. Máme detailné mapy Marsu, vieme sledovať vzdialené galaxie, ale obrovské časti hlbokého oceánu pre nás zostávajú prakticky nepreskúmané.

Toto je tvor, ktorý by pravdepodobne prežil koniec sveta. Nie je to potkan, šváb ani človek

A práve tam teraz vedci objavili viac ako tisíc úplne nových druhov, píše Oceanographic Magazine. Za objavmi stojí iniciatíva Ocean Census, ktorá počas trinástich expedícií spojila výskumníkov z desiatok krajín. Výsledok? 1 121 druhov, ktoré ľudstvo doteraz oficiálne nepoznalo.

Žraloky duchov a červy z podmorských sopiek

Medzi najbizarnejšie objavy patria takzvané ghost sharks, teda duchovité hlbokomorské chiméry. Ide o prastarých príbuzných žralokov a rají, ktorých evolučná línia siaha približne 400 miliónov rokov do minulosti. Vedci ich zaznamenali v hĺbkach viac ako 800 metrov pri pobreží Austrálie.

Vyzerajú zvláštne aj na pomery oceánu - majú veľké oči, hladké telo a pohyb pripomínajúci tvory zo sci-fi filmov. Nejde o nové zvieratá v zmysle, že by práve vznikli. Nové sú preto, lebo ich ľudia doteraz detailne nezdokumentovali.

Vedci objavili aj symbiotické štetinové červy žijúce vo vulkanických štruktúrach pri Japonsku. Okrem nich našli nové druhy koralov, kreviet, krabov, morských ježkov či sasaniek.

Ničíme niečo, o čom nič nevieme

Objavy prichádzajú v čase, keď sa čoraz viac diskutuje o hlbokomorskej ťažbe. Firmy chcú z dna oceánov získavať minerály potrebné pre batérie a zelené technológie. Vedci však upozorňujú, že môžeme zasiahnuť ekosystémy, o ktorých zatiaľ prakticky nič nevieme.

A práve to je problém. Ak vedci nepoznajú druhy, ktoré tam žijú, nedokážu presne povedať, ako funguje celý ekosystém. Potravinové reťazce, pohyb živín či ukladanie uhlíka v oceáne sú extrémne prepojené procesy. Zmiznutie jedného druhu môže spustiť efekt domina, ktorý sa prejaví až o desaťročia.

Toto je najstarší živý tvor na Zemi. Oceány brázdil už pred 700 miliónmi rokov

„Ako veľké narušenie dokáže systém absorbovať, kým sa úplne nezmení?“ pýtajú sa vedci. A pri hlbokom oceáne často nepoznáme ani len to, ako vyzerá zdravý stav ekosystému.

Môžu zmiznúť ešte pred objavením

Vedci odhadujú, že až 90 percent morských druhov stále nebolo objavených. Paradoxne ich pritom možno strácame rýchlejšie, než ich stíhame skúmať. Oceány ovplyvňuje otepľovanie, prekysľovanie vody, nadmerný rybolov aj plánovaná ťažba. Niektoré organizmy tak môžu vyhynúť skôr, než dostanú meno.

Dôležitá je aj rýchlosť výskumu. Kedysi trvalo priemerne 13,5 roka, kým sa nový druh oficiálne opísal a publikoval. Projekt Ocean Census chce tento proces zrýchliť. Dáta dnes vedci zverejňujú v priebehu dní alebo týždňov, aby ich mohli okamžite skúmať odborníci po celom svete.

Do projektu sa zapojilo viac ako 1 400 vedcov a taxonómov z 85 krajín. Taxonómovia sú odborníci, ktorí organizmy pomenúvajú, zaraďujú a určujú ich miesto v „rodokmeni života“. A možno práve to je na celom objave najzvláštnejšie. Čím viac technológií máme, tým viac zisťujeme, ako málo o vlastnej planéte vieme.

• Nie každý organizmus funguje najlepšie ráno.
• Tvoje biologické hodiny môžu ovplyvniť výkon aj regeneráciu.
• Večerné intenzívne tréningy môžu zhoršiť spánok.
• Aj tréning v „zlom“ čase je stále lepší než žiadny.

Budíky o piatej ráno, motivačné videá a fitness influenceri často vytvárajú dojem, že úspešný človek musí začínať deň ešte pred východom slnka. Lenže čo ak tvoje telo funguje úplne inak? Možno patríš medzi ľudí, ktorí sú ráno nepoužiteľní, ale večer majú energiu na rozdávanie, píše portál The Conversation.

Alex má najlepšiu pamäť na svete. Prehovoril o svojom nadaní: Pomocou tréningu sa mi môžeš vyrovnať aj ty

A podľa vedcov to nemusí byť len lenivosť alebo zlozvyk. Môže za tým stáť tvoj chronotyp, teda biologické nastavenie organizmu, ktoré určuje, kedy si prirodzene najviac aktívny. Paul Hough, prednášateľ športovej a pohybovej fyziológie na University of Westminster, upozorňuje, že naše telo funguje podľa vnútorných biologických hodín.

Tie ovplyvňujú nielen spánok, ale aj športový výkon, energiu či regeneráciu. „Vrchol výkonu sa môže líšiť podľa chronotypu a prispôsobenie tréningu tomu vášmu vám môže pomôcť trénovať tvrdšie a získať lepšie zdravotné benefity,“ vysvetľuje Hough.

Telo má vlastný režim

Chronotyp je v podstate biologická preferencia organizmu. Niektorí ľudia sú prirodzene ranné typy, iní fungujú lepšie večer. Väčšina populácie sa však nachádza niekde medzi tým. Za všetkým stoja cirkadiánne rytmy, vnútorné približne 24-hodinové cykly tela. Tie riadia množstvo procesov, ako krvný tlak, tep, hladinu cukru v krvi aj pocit únavy.

Cvičíš v nesprávny čas?

Andrea Piacquadio/Pexels

Fungujú dokonca aj bez svetla alebo jedla. Znie to komplikovane? V praxi ide jednoducho o to, že telo si počas dňa prepína medzi rôznymi režimami. V určitých hodinách je pripravené podávať výkon, inokedy chce oddychovať. A práve preto nemusí byť univerzálna rada, aby si cvičil ráno, ideálna pre každého.

Výskum ukázal zaujímavý rozdiel

Vedci nedávno sledovali ľudí, ktorí mali vyššie riziko srdcovo-cievnych ochorení. Rozdelili ich práve podľa chronotypu. Ranné typy cvičili medzi ôsmou a jedenástou dopoludnia. Večerné typy zase medzi šiestou a deviatou večer. Ďalšia skupina však trénovala opačne - ranní ľudia večer a nočné sovy ráno.

Výsledok? Ľudia, ktorí cvičili v čase prirodzenom pre ich organizmus, mali lepšie výsledky. Zlepšil sa im krvný tlak, kondícia, cholesterol aj spánok. To ale neznamená, že ranný tréning je katastrofa pre nočné sovy. Aj skupina, ktorá trénovala v „nesprávnom“ čase, stále profitovala zo športu. „Akékoľvek cvičenie je lepšie než žiadne, bez ohľadu na čas,“ tvrdí Hough.

TikTok objavil talianske babičky. Nonnamaxxing je trend, ktorý síce vyznieva vtipne, ale môže ti reálne zlepšiť život

Večer sú svaly často výkonnejšie

Existuje ešte jeden zaujímavý detail. Telesná teplota býva u väčšiny ľudí najvyššia popoludní a večer. A práve vtedy svaly fungujú efektívnejšie. To je dôvod, prečo býva sila, koordinácia či rýchlosť často lepšia neskôr počas dňa. Ak teda chceš dvíhať ťažké váhy alebo robiť technicky náročný tréning, popoludnie môže byť ideálne okno.

Naopak, ranné tréningy môžu byť pre organizmus tvrdšie, hlavne ak si prirodzený večerný typ. Hough preto odporúča dlhší rozbeh. „Ak ste nočná sova, ale môžete trénovať len ráno, kvalitné zahriatie je nevyhnutné,“ vysvetľuje. Odporúča ľahké aeróbne cvičenie na desať až pätnásť minút, ktoré postupne zvýši telesnú teplotu a bdelosť.

Pozor na večerné fitko

Aj večerné tréningy majú svoje limity. Intenzívne cvičenie krátko pred spaním môže zhoršiť kvalitu spánku. Organizmus zostane „naštartovaný“ a zaspávanie bude ťažšie. Vedci preto odporúčajú nechať medzi tréningom a spánkom aspoň dvojhodinový odstup.

Cvičíš v nesprávny čas?

Pixabay

Ak cvičíš neskoro, lepšou voľbou môže byť joga, ľahký beh alebo pokojnejší tréning. Dôležitý je aj samotný spánok. Ak si sa zle vyspal, telo počas večera cíti väčší tlak na oddych. Vtedy je byť tréning náročnejší a výkon slabší. Možno teda nepotrebuješ tvrdšiu disciplínu ani nový tréningový plán - tvoje telo len nechce robiť drepy o šiestej ráno. Čím skôr si to priznáš, tým lepšie budeš fungovať.

Tieto techniky vysvetľujú, že ak si chceš zapamätať veci, predstav si, že cestuješ cez špecifický fyzický priestor a ukladáš si z neho obrazy. Tie následne predstavujú informácie, ktoré si snažíš zapamätať. „Tieto techniky som aplikoval na moje štúdium a každodenné úlohy. Keď som prvýkrát použil pamäťový palác, aby som si vybavil 20-položkový nákupný zoznam, cítil som, akoby som v sebe objavil nadľudskú schopnosť, hoci to môže urobiť každý,“ prezradil Mullen.

Za pol roka sa dostal medzi najlepších

S tréningom začal v marci 2013 a aj napriek tomu, že ho súťaže nebavili pozoruhodné výsledky ho povzbudili aby sa do jednej prihlásil. „Vyskúšal som niekoľko aktivít, ako napríklad zapamätanie si poradie kariet z balíčka alebo zoznamov čísel,“ priznal sa teraz už trojnásobný majster sveta s najlepšou pamäťou. „Začal som trénovať v marci 2013 a do septembra som pokoril hranicu jednej minúty na zapamätanie a vybavovanie jedného balíčka kariet. Národný rekord mal niečo cez minútu, takže som si uvedomil, že môžem súťažiť s najlepšími,“ prezradil a v roku 2014 ako 22-ročný sa prihlásil do USA Memory Championship kde skončil druhý.

„Zapamätanie kariet bolo vždy moje obľúbené. Karty rozdelím na dvojice a ku každej dvojici priradím obrázok,“ vysvetľuje Mullen a ako príklad spomína scenériu a obrazy svojho domu z detstva. Podľa neho sú totiž pre ľudský mozog obrazy oveľa ľahšie zapamätateľné ako abstraktná predstava.

Zapamätal si balíček kariet za 15 sekúnd 

Alex ďalej vysvetľuje, že obrázky môžu byť náhodné, nemusia vždy súvisieť s informáciami, ktoré si chcete zapamätať. „Je to len o snahe vytvoriť mentálne obrazy, ktoré sú čo najkreatívnejšie, aby vytvorili nezabudnuteľný príbeh,“ opisuje techniku, ktorá mu pomohla zapamätať si balíček kariet za 15,61 sekundy, čo je jeho osobný rekord na majstrovstvách sveta.

Pre niekoho by sa takýto výkon rovnal superschopnsoti so sci-fi komiksu. Mullen však odmieta tvrdenie že on alebo jeho súperi majú nejakú nadľudskú pamäť.

Twitter/the_university_of_mississippi_medical_center/

Pre niekoho by sa takýto výkon rovnal superschopnsoti so sci-fi komiksu. Mullen však odmieta tvrdenie že on alebo jeho súperi majú nejakú nadľudskú pamäť. „Je to len o schopnosti čo najlepšie využívať svoje techniky. Nikto na súťaži sa nedokázal pozrieť na stránku s číslami a okamžite ju odrecitovať,“ Dodal Mullen.

Počul si o tomto podivnom prípade medicíny? Pacient M po strele do hlavy videl svet okolo seba obrátene

Najnovšie je 31-ročný Američan úradujúcim šampiónom Memory League World Championship, ktorá sa od tradičných pamäťových súťaží líši v tom, že je celá digitálna, má priame zápasy a skladá sa z kratších disciplín. „Ak je Memory World Championship maratón, Memory League je ako šprint,“ hovorí držiteľ niekoľkých pamäťových rekordov. Na záver dodáva, že techniky, ktoré sa naučil pri pamäťových športoch, automaticky využíva aj v bežnom živote.

Približne 62 percent ľudí prekladá nohu doprava (cez ľavú nohu), 26 percent to robí opačne a zvyšných 12 percent nemá žiadnu preferenciu, informuje portál The Conversation.

Textový pazúr, dvojité viečka či menší mozog. Desivý predpoklad, ako môžu ľudia vyzerať o stovky rokov

Zdravotné problémy

„Zvyčajne existujú dva spôsoby, ako sedieť na stoličke a prekrížiť si nohy, jeden je v kolene a druhý v členku,” vysvetľuje Adam Taylor, profesor a riaditeľ Centra pre výučbu klinickej anatómie na Lancaster University.

Práve ten sa rozhodol nájsť odpoveď na otázku, či je sedenie s prekríženými nohami škodlivé pre naše zdravie a držanie tela. „Na začiatok, výskumy ukazujú, že sedenie so skríženými nohami môže zvýšiť vychýlenie bokov, pričom jeden je vyšší ako druhý,” vysvetľuje na úvod.

Okrem toho mení rýchlosť, ktorou sa krv pohybuje cez cievy v dolných končatinách, čo môže zvýšiť riziko vzniku krvných zrazením. „Väčšina výskumov naznačuje, že kríženie na kolenách je horšie ako na členkoch. Takéto sedenie môže spôsobiť zvýšenie krvného tlaku v dôsledku hromadenia krvi v žilách.” To môže mať vplyv priamo na tvoje srdce.

Sedenie s prekríženými nohami

Unsplash/Clem Onojeghuo

Panva a stavce

Tu to však ani zďaleka nekončí. Čím dlhšie a častejšie budeš sedieť s prekríženými nohami, tým je pravdepodobnejšie, že sa dostavia dlhodobé zmeny v dĺžke svalov a usporiadaní kostí v panve. 

„A vzhľadom na spôsob, akým je vaša kostra spojená, môže prekríženie nôh tiež spôsobiť nesprávne postavenie chrbtice a ramien,” vysvetľuje Taylor a dodáva, že vychýliť v dôsledku zmien v stavcoch sa ti môže aj poloha hlavy.

Tvoj krk môže byť ovplyvnený aj tým, že jedna strana tela je slabšia ako druhá. „Rovnakú nerovnováhu možno pozorovať vo svaloch panvy a dolnej časti chrbta v dôsledku nesprávneho držania tela a stresu a námahy spôsobenej sedením so skríženými nohami.”

Za desať minút vypil 12 energeťákov. Mužova najväčšia chyba v živote, jeho pankreas začal požierať sám seba

Z vyššie uvedeného ti už musí byť jasné, že dlhodobé sedenie s prekríženými nohami zvyšuje pravdepodobnosť skoliózy, abnormálneho vychýlenia chrbtice, a iných deformácií.

Vplyv na spermie

Stále málo? Existujú dôkazy, že prekríženie nôh môže ovplyvniť produkciu spermií. Je to preto, že teplota semenníkov musí byť medzi 2 °C a 6 °C pod štandardnou telesnou teplotou.

„Sedenie zvyšuje teplotu semenníkov o 2 °C a prekríženie nôh môže zvýšiť teplotu semenníkov až o 3,5 °C. A štúdie naznačujú, že zvýšenie teploty miešku alebo semenníkov môže znížiť počet aj kvalitu spermií,” varuje Taylor.

Sedenie s prekríženými nohami

Unsplash/Tamara Bellis

Aby sme ale neboli len negatívni, jeden z výskumov naznačuje, že sedenie s prekríženými nohami môže byť pre niektorých ľudí prospešné. „Jedna malá štúdia z roku 2016 napríklad zistila, že ľuďom, ktorí majú jednu nohu dlhšiu ako druhú, môže sedenie so skríženými nohami pomôcť upraviť výšku oboch strán panvy a zlepšiť tak jej vyrovnanie.”

Joga pomáha

A čo slávny lotosový sed? „Existujú obmedzené údaje o tom, či dlhý čas strávený v tejto polohe môže viesť k niektorým problémom, ktoré spôsobuje sedenie so skríženými nohami na stoličke,” dodáva.

Pre mnohých joga prináša skutočné výhody, a to dokonca aj tým, ktorí už majú problémy s kolenami. Hlavnou radou podľa Taylora teda je, aby si sa vyhýbal prekríženiu nôh, prípadne nesedel v rovnakej polohe príliš dlho a bol pravidelne aktívny.

• Vedci skúmali, prečo niektoré staré budovy pôsobia strašidelne.
• Za časťou nepríjemných pocitov môže byť infrazvuk, ktorý človek vedome nepočuje.
• Infrazvuk môže zvyšovať podráždenosť a spúšťať stresovú reakciu tela.
• Nevysvetľuje všetky príbehy o duchoch, ale môže byť jeden z dôvodov, prečo sa niekde cítime zvláštne.

Už sa to určite stalo aj tebe - vošiel si do starého domu, tmavej pivnice alebo opusteného priestoru a zrazu máš pocit, že niečo nie je v poriadku. Nie je tam nikto, nič sa nehýbe, no telo akoby už dávno stlačilo vnútorné tlačidlo paniky. Vedci teraz tvrdia, že za časťou týchto strašidelných pocitov nemusia byť duchovia, píše portál Futurism.

Najstarší hotel ti zaplatí za noc v strašidelnom prostredí. Chcú, aby návštevníci zachytili dôkaz o paranormálnych javoch

Nová štúdia publikovaná v magazíne Frontiers in Behavioral Neuroscience skúmala infrazvuk, teda veľmi nízke zvukové vlny pod hranicou bežného ľudského sluchu. Kým človek zvyčajne počuje približne od 20 hertzov vyššie, infrazvuk sa pohybuje nižšie. Neznamená to však, že ho telo úplne ignoruje.

Vie nás poriadne rozhodiť

Infrazvuk môže vznikať úplne nudnými vecami - starým kotlom, potrubím, ventiláciou, kúrením alebo vibráciami v budove. Presne tým, čo by si čakal v dome, ktorý už má najlepšie roky za sebou.

Psychológ Rodney Schmaltz z MacEwan University v Kanade, spoluautor výskumu, pre The Guardian vysvetlil: „Infrazvuk môže dodať trochu telesného nepohodlia, na ktoré sa potom môže nalepiť vysvetlenie o duchovi alebo strašení.“ Tvoje telo sa cíti divne a mozog si začne hľadať príbeh. Ak už veríš v paranormálne javy, strašidelný dom je preň ľahká skratka.

Strašidelné domy, v ktorých sa objavujú duchovia.

Brainee x Canva

Experiment s hudbou, stresom a slinami

Vedci najprv testovali nápad v strašidelnej atrakcii, kde boli ukryté reproduktory s infrazvukom. Keď ich zapli, ľudia prešli priestor rýchlejšie. Potom pripravili kontrolovanejší pokus s 36 dobrovoľníkmi. Tí počúvali buď upokojujúcu hudbu, alebo nepríjemnejšie zvuky. Počas polovice testov im výskumníci tajne pustili infrazvuk, no účastníci nevedeli rozpoznať, kedy bol infrazvuk zapnutý.

Napriek tomu boli podráždenejší, hudbu hodnotili ako smutnejšiu a v slinách mali viac kortizolu - hormónu, ktorý telo uvoľňuje pri strese, čo vedcom ukázalo, že nejde len o dojem. Schmaltz to zhrnul jasne: „Jednoducho povedané, infrazvuk nepočuješ, ale tvoje telo a nálada naň zrejme aj tak reagujú, a tá reakcia býva nepríjemná.“

Nevysvetľuje to všetky duchárske príbehy

Vedci však netvrdia, že tým vyriešili všetky záhady sveta. Infrazvuk môže vysvetliť nepokoj, zimomriavky či pocit prítomnosti v miestnosti, nie však každé údajné zjavenie alebo príbeh o lietajúcich predmetoch.

VIDEO Dokáže skutočne Tesla zaznamenávať duchov? Senzory auta ich údajne zachytili na cintoríne pri dome z kultového V zajatí démonov

Aj ďalší odborníci upozorňujú, že výskum vplyvu infrazvuku má zmiešané výsledky a treba väčšie a presnejšie testy. Zatiaľ to teda vyzerá menej ako lov duchov a viac ako kontrola starých rúrok v pivnici. Niekedy je najstrašidelnejšia vec v dome len technický problém s veľmi dobrým marketingom.

• Vitamín B12 je pre telo nevyhnutný.
• Nedostatok môže byť vážny problém.
• Megadávky bez lekára nemusia byť dobrý nápad.
• Vysoké hodnoty v krvi môžu byť varovný signál.

Vitamíny majú skvelý imidž. Znejú ako niečo čisté, zdravé a bezpečné, čo si dáš ráno spolu s kávou a máš pocit, že si pre seba urobil niečo dospelé. Lenže telo nie je jednoduchá tabuľka v aplikácii na zdravie. A vitamín B12 je presne ten typ látky, pri ktorej platí, že málo je problém, no extrémne veľa nemusí automaticky znamenať supervýhodu.

Rakovina pribúda aj u mladých ľudí. Toto sú príznaky, ktoré by si už nemal ignorovať

Na jeho komplikovaný vzťah s rakovinou upozorňujú v texte pre The Conversation Ahmed Elbediwy, ktorý na Kingston University prednáša biológiu rakoviny a klinickú biochémiu, a Nadine Wehida, ktorá sa tam venuje genetike a molekulárnej biológii. Ako píšu, „cieľom nie je mať ho čo najviac. Cieľom je mať správne množstvo.“

Pre život nevyhnutný

Vitamín B12, známy aj ako kobalamín, je pre život nevyhnutný. Pomáha telu vyrábať červené krvinky, udržiavať nervový systém v chode a hrá dôležitú úlohu pri kopírovaní a opravovaní DNA. DNA si môžeš predstaviť ako návod na fungovanie buniek. Keď sa bunka delí, musí si tento návod čo najpresnejšie skopírovať.

B12 sa prirodzene nachádza najmä v živočíšnych potravinách, teda v mäse, rybách, vajciach, mlieku či syroch. Niektoré cereálie alebo pečivo bývajú obohatené, aby ho vedeli prijímať aj ľudia, ktorí nejedia mäso.

Vitamín B12 má komplikovaný vzťah s rakovinou

Odin Mcraig/pexels/

Riziko nedostatku sa týka najmä vegánov, starších ľudí a ľudí s ochoreniami tráviaceho traktu, pri ktorých telo horšie vstrebáva živiny. V takom prípade doplnky zmysel majú. Bez B12 môže prísť únava, problémy s krvou, nervami a pri dlhodobom nedostatku aj vážnejšie poškodenia.

Obavy z rakoviny

Znie to jednoducho: keď B12 pomáha bunkám fungovať, viac B12 by malo byť lepšie. Lenže práve tu sa príbeh komplikuje. Autori vysvetľujú, že pri nízkej hladine B12 sa DNA môže kopírovať chybne. Takéto chyby môžu časom viesť k mutáciám, teda zmenám v genetickom návode bunky.

Niektoré mutácie môžu po rokoch zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny, najmä rakoviny hrubého čreva. Zaujímavá je aj štúdia z Vietnamu z roku 2025, ktorá opísala takzvaný vzťah v tvare písmena U.

Nad zákernou rakovinou zvíťazil šesťkrát, teraz chce v brnení zabehnúť maratón

Jednoducho povedané, zvýšené riziko sa spájalo s veľmi nízkym aj veľmi vysokým príjmom B12. Je však dôležité zdôrazniť, že takýto typ výskumu ukazuje súvislosť, nie dôkaz, že B12 rakovinu spôsobuje.

Nie každá bunka je dobrá

Najväčší háčik je v tom, že B12 nepodporuje len zdravé bunky. Podporuje bunkový rast všeobecne. Ak už sú v tele prítomné prednádorové bunky, teoreticky by im extrémne vysoká dostupnosť živín podporujúcich rast mohla pomôcť tiež. Vedci však zdôrazňujú, že dokázať to u ľudí je veľmi ťažké.

Dlhodobé užívanie vysokých dávok vitamínov skupiny B zatiaľ neukázalo jasnú ochranu pred vznikom rakoviny ani pred úmrtiami na rakovinu. Niektoré pozorovacie výskumy dokonca naznačili mierne zvýšené riziko rakoviny pľúc pri dlhodobom užívaní vysokých dávok B6 a B12, najmä u mužov a fajčiarov. Opäť však platí, že súvislosť nie je automaticky dôkaz príčiny.

Vitamín B12 má komplikovaný vzťah s rakovinou

Stephen Andrews/pexels/

Keď je B12 v krvi príliš vysoko

Lekári si všimli, že veľa pacientov s rakovinou má nezvyčajne vysoké hladiny B12 v krvi. To však neznamená, že vitamín rakovinu spôsobil. Výskumy z rokov 2022 a 2024 naznačujú, že vysoký B12 môže byť skôr sprievodný jav. Autori to opisujú ako epifenomén, teda niečo, čo sa objaví popri chorobe, ale nemusí ju spúšťať.

Môže za tým byť pečeň, ktorá B12 skladuje. Ak je poškodená alebo pod tlakom nádoru, môže ho uvoľňovať viac do krvi. Niektoré nádory môžu zároveň zvyšovať množstvo bielkovín, ktoré sa na B12 viažu, a tým umelo dvíhať výsledok krvného testu.

Dopĺňať, ale nepreháňať

Pre väčšinu ľudí nie je B12 z bežnej stravy problém. Z jedla je veľmi ťažké prijať ho priveľa. Omnoho jasnejším a častejším problémom je nedostatok.

Slovenskí influenceri s malými deťmi propagujú pobyt na slnku bez ochrany. Nebezpečný trend je hazard so zdravím, varujú lekári

Pozor si však treba dať na dlhodobé megadávky bez odporúčania lekára alebo na opakovane vysoké hodnoty B12 v krvi, ak človek žiadne doplnky neužíva. V takom prípade to môže signalizovať problém s pečeňou, krvou alebo iné ochorenie, ktoré ešte nebolo odhalené.

Najtriezvejšie posolstvo je jednoduché - rakovine sa nedá predísť tým, že si vyberieš jeden vitamín a budeš ho brať vo veľkom. Dôležitejšie sú nudné, ale funkčné veci, ako pestrá strava, pohyb, nefajčenie, ochrana kože pred slnkom a preventívne prehliadky.

• Mestské parky a trávniky môžu byť rizikovejšie, než vyzerajú.
• V mestách môže byť infikovaných až 35 percent kliešťov.
• Borelióza je bakteriálna infekcia, encefalitída je vírusové ochorenie.
• Po prechádzke skontroluj seba aj domáce zviera.

Kliešť už nie je drobný nepriateľ z víkendovej túry. Podľa portálu iMeteo Slovensko zasiahla mestská populácia kliešťov, ktorá sa „nebezpečne priblížila k našim dverám“. V mestských parkoch môže byť lymskou boreliózou infikovaných priemerne až 35 percent kliešťov, zatiaľ čo v lesoch sa podľa rovnakého zdroja uvádza 15 až 20 percent.

Vitamín B je mýtus: Odborníci odhalili, čo ťa pred kliešťami naozaj ochráni

Zákerné ochorenia

Mestské trávniky, parky a okraje chodníkov sú pre kliešte hotový bufet. Vlhko, vyššia tráva a množstvo hostiteľov - psy, mačky, ježe, veveričky aj hlodavce. Práve zvieratá ich podľa portálu dokážu priniesť bližšie k bytovkám. Spolu s nimi prichádzajú aj patogény - pri kliešťoch ide najmä o baktérie lymskej boreliózy alebo vírus kliešťovej encefalitídy.

Borelióza je bakteriálna infekcia a lieči sa antibiotikami. Kliešťová encefalitída je vírusový zápal mozgu, proti ktorému existuje očkovanie, proti borelióze očkovanie podľa Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky neexistuje.

Preto má zmysel riešiť repelent, dlhšie oblečenie, kontrolu tela a pri prisatí rýchle odstránenie pinzetou alebo klieštikmi. Ak sa neskôr objaví kruhové začervenanie, horúčka, bolesť hlavy, svalov alebo kĺbov, rieš to s lekárom.

Najhoršie miesto? Okraj chodníka

Dnes už paradoxne nemusíš ležať v lese, aby si sa nakazil. Riziko môže čakať tam, kde sa denne prechádzaš - pri vyšliapaných chodníkoch lemovaných trávou. iMeteo upozorňuje, že kliešte vedia zachytiť pohyb človeka alebo zvieraťa zo vzdialenosti 20 až 30 metrov. Neútočia ako komáre. Skôr trpezlivo čakajú, kým sa o trávu obtrieš.

Celým svetom sa šíri choroba, ktorá spôsobuje alergiu na mäso a mliečne výrobky. Takto zistíš, či postihla aj teba

A ak máš doma psa alebo mačku, po venčení nekontroluj len seba. Kliešť sa môže presunúť aj zo zvieraťa na človeka, preto ochranu cez obojky, tablety alebo pipety rieš s veterinárom a vždy mysli na to, že prevencia je základ.

• Kvantová fyzika podľa Vedrala nehovorí, že realitu tvoríme pohľadom.
• Každá interakcia môže podľa tejto predstavy rozdeliť realitu na nové vetvy.
• V rôznych verziách vesmíru môžu existovať aj rôzne verzie teba.
• Nejde o ezoteriku, ale o jednu z interpretácií kvantovej fyziky.

Možno nie si hlavná postava vlastného príbehu. Možno si skôr jedna z mnohých verzií seba samého, ktorá práve teraz číta tento text, zatiaľ čo iná verzia teba niekde inde urobila inú voľbu, stretla iných ľudí alebo mala jednoducho väčšie šťastie.

Ivo cez Vedecké okienko popularizuje chémiu: Môj najvirálnejší post bol pokus s falošnou krvou. Fascinuje ma slonia zubná pasta

Tak nejako znie predstava, o ktorej pre magazín Popular Mechanics píše oxfordský fyzik Vlatko Vedral. Tvrdí, že populárne chápanie takzvaného efektu pozorovateľa je často úplne prevrátené.

Nie, pohľadom nevytváraš realitu

Efekt pozorovateľa sa v bežnej popkultúre často vysvetľuje tak, že častica existuje vo viacerých stavoch naraz, kým sa na ňu niekto nepozrie. Potom sa vraj realita „rozhodne“, čo vlastne je. Znie to ako skvelý základ pre mystiku, manifestovanie a tvrdenia, že vedomie tvorí svet.

Vedral však hovorí, že fyzika to takto nepodporuje. Nejde o žiadnu magickú schopnosť ľudskej mysle. Dôležitá je interakcia, teda akýkoľvek fyzický kontakt alebo vzájomné pôsobenie medzi vecami.

Ako slnečné okuliare

Predstav si fotón, teda časticu svetla. Keď dopadne na slnečné okuliare, nečaká na to, kým si to uvedomí tvoj mozog. Buď prejde cez sklo, alebo sa od neho odrazí. Rozhodujú fyzikálne podmienky, nie tvoj pohľad. Podľa Vedrala však nejde len o to, čo sa stane s fotónom. Dôležité je aj to, čo sa stane s tebou.

Verzia teba, ktorá konkrétny fotón zachytí, je iná než verzia teba, ktorá ho nezachytí. Tu sa veci začínajú lámať smerom k paralelným vesmírom. Vedral tvrdí, že pri každej drobnej kvantovej interakcii môžu vznikať nové vetvy reality. V jednej sa stane jedna vec, v druhej iná. A v každej z nich môže existovať trochu odlišná verzia teba.

„Bez prílišného preháňania je férové povedať, že všetky kvantové experimenty sú v skutočnosti len viac či menej komplikované verzie Schrödingerovho experimentu.“ Naráža na známy myšlienkový experiment so Schrödingerovou mačkou, ktorá je v kvantovej predstave naraz živá aj mŕtva, kým sa systém neurčí pozorovaním alebo interakciou.

Vedci namerali záporný čas. Stroj času za tým nehľadaj, kvantové častice sú prefíkané, vysvetľujú

Existuje niekde šťastnejšia verzia teba?

Vedralovu myšlienku zhŕňa veta: „Prvky reality zakódované v kvantových objektoch sú základné a ty, v tejto realite aj v iných, si formovaný zakaždým, keď ich pozoruješ.“

Čiže niekde v paralelnej vetve môže existovať verzia teba, ktorá stihla autobus, napísala správnu správu, vybrala si lepšiu školu alebo dnes jednoducho nežije najtrápnejší možný pondelok. Ako s touto informáciou naložíš, to už necháme na teba.

Ani zďaleka však nemajú uznanie celej vedeckej obce a stále panujú dohady, ako tajomné diery na dne oceánu vznikli. Jedna zo všeobecne uznávaných teórií hovorí, že diery sú produktom metánu alebo dokonca horúcich kvapalín, ktoré prúdia smerom nahor z vnútra Zeme a odfukujú jemné usadeniny.

Vedci rozlúskli záhadu druhého mesiaca našej planéty. Zrejme konečne vieme, odkiaľ pochádza a prečo sa pohybuje blízko Zeme

Nevedia si to vysvetliť

Tento názor je pravdivý pre množstvo podvodných dutín v niektorých častiach sveta, no vždy tomu tak je. Dokonca sa čoraz častejšie objavujú výnimky, ktoré vedcom nedajú spávať.

Pole Sur Pockmark pri pobreží Kalifornie je najväčšie svojho druhu v Severnej Amerike. Je veľké ako Los Angeles a obsahuje viac ako 5 200 priehlbín, z ktorých priemer siaha až do šírky 175 metrov a hĺbky 5 metrov. A keďže toto miesto by sa v budúcnosti malo stať veternou farmou, odborníci sa obávajú následkov prítomnosti metánu.

Na nedávnej expedícii k dieram, ktoré sa nachádzajú v hĺbke 500 až 1 500 metrov, našiel podvodný robot, prevádzkovaný výskumníkmi MBARI, „nedostatočné dôkazy“ o prieduchoch metánu alebo iných prúdoch tekutín. Čo ich teda spôsobilo?

Státisíce rokov

Podľa tímu vedcov škvrny vznikli čistou gravitáciou. Veľké odtlačky sa nachádzajú na kontinentálnom svahu a vzorky morského dna zozbierané robotom naznačujú, že sediment stekal po tomto svahu prerušovane najmenej posledných 280-tisíc rokov. Posledný veľký tok nastal pred 14-tisíc rokmi, pravdepodobne v dôsledku zemetrasenia alebo zrútenia svahu.

Výskumníci z MBARI tvrdia, že takéto udalosti by mohli viesť k erózii v strede každej ryhy. Keď sa uvoľní dostatočne veľký nával sedimentu, môže to dokonca spôsobiť „dostatočnú eróziu“ na vysekanie širšej ryhy a posunutie okrajov „viacerých škvŕn od seba desiatky kilometrov“, navrhujú odborníci v štúdii publikovanej v magazíne Journal of Geophysical Research Earth Surface.

To môže byť dôvod, prečo sa škvrny objavujú v „reťaziach“, hoci na potvrdenie tejto myšlienky je potrebné budúce modelovanie. „Zhromaždili sme obrovské množstvo údajov, čo nám umožnilo vytvoriť prekvapivé prepojenie medzi škvrnami a gravitačnými tokmi sedimentov,” hovorí výskumná technička Eve Lundsten z MBARI.

Zo Zeme zmizlo 90 percent najdrahšieho vzácneho plynu. Vedci si nedokážu vysvetliť, čo sa stalo

Blízko, a predsa tak ďaleko

„Nedokázali sme presne určiť, ako sa tieto škvrny pôvodne vytvorili, ale s pokročilou podvodnou technológiou MBARI sme získali nový pohľad na to, ako a prečo tieto prvky pretrvávajú na morskom dne státisíce rokov.” 

Aj keď sa toto územie považuje za jedno z najlepšie prebádaných morských dien na západnom pobreží Severnej Ameriky, stále to v podstate nič neznamená. Výskumníci totiž stále nevedia, ako sa sediment alebo tekutina pohybuje. Až donedávna odborníci nevedeli, že to boli sviňuchy a úhory, ktoré vytvárali najmenšie diery, aké sa vyskytujú na podobnom poli v Severnom mori.

Niekedy sa hovorí, že morské dno je konečnou hranicou Zeme. Preteky o preskenovanie tohto cudzieho sveta sú nielen kvôli vedeckej zvedavosti, ale aj kvôli životaschopnosti nových priemyselných odvetví, ako je pobrežná veterná farma alebo ťažba na morskom dne. Ale jedna vec je pozorovať ekosystém a úplne iná je ho pochopiť, dodáva ScienceAlert.

• Evolučne sme rovnako vzdialení od mačiek aj psov.
• Z pohľadu usporiadania génov máme bližšie k mačkám.
• Psy aj mačky patria medzi mäsožravce, ľudia medzi primáty.
• Mačky môžu vedcom pomáhať pri výskume rakoviny aj genetických chorôb.

Mačky sa správajú, akoby mali v byte vlastnú vládu. Psy zas často pôsobia, akoby ich najväčším životným poslaním bolo byť pri nás. Obe zvieratá sú nám extrémne blízke emocionálne, no biologicky je to o čosi komplikovanejšie, píše portál Live Science. Otázka, či máme bližšie k mačkám alebo psom, má dve odpovede. A záleží na tom, či sa pozeráme na evolúciu, alebo na genetiku.

Máš pocit, že tvojej mačke si svojej mačke ukradnutý? Výskum potvrdil, že na tom asi na tom niečo bude…

Remíza, hovorí evolúcia

Z evolučného pohľadu je to nerozhodne. Mark Springer, emeritný profesor evolúcie, ekológie a biológie organizmov na University of California, Riverside, pre Live Science povedal: „Z evolučnej perspektívy sme rovnako príbuzní so psami aj mačkami.“

Mačky, psy aj ľudia sú cicavce. To znamená, že patríme do veľkej skupiny živočíchov, ktoré majú spoločné znaky, napríklad mliečne žľazy a srsť alebo jej pozostatky. V rodokmeni cicavcov patria mačky a psy do radu mäsožravcov, po latinsky Carnivora. Ľudia patria medzi primáty.

Tieto dve línie sa podľa Springera oddelili od spoločného predka približne pred 90 až 95 miliónmi rokov. Mačky a psy sa od seba oddelili neskôr, približne pred 55 miliónmi rokov.

Máme bližšie k psom alebo mačkám?

Unsplash/Krista Mangulsone

Springer to vysvetlil ešte presnejšie: „Psy a mačky sú príbuznejšie cicavcom, ako sú šupinavce, kone, kravy, veľryby, netopiere, piskory a krtkovia, než ľuďom.“ A platí to aj opačne: „Ľudia sú príbuznejší letuchám, tanyám, králikom, potkanom a myšiam než mačkám a psom.“

Genetika nahráva mačkám

Inak je to však v prípade, keď sa pozrieme na DNA. DNA je návod, podľa ktorého telo funguje. Ak vedci merajú, koľko sa tento genetický kód menil počas evolúcie, ľudia sú opäť približne rovnako vzdialení od mačiek aj psov. Lenže existuje aj iný pohľad - ako sú gény uložené v chromozómoch. Chromozómy si môžeš predstaviť ako balíčky DNA v bunkách. A tu už mačky vyhrávajú.

William Murphy, odborník na porovnávaciu genomiku z Texas A&M University, vysvetlil: „Z hľadiska toho, ako sú gény usporiadané v chromozómoch, sú ľudia a mačky dvakrát podobnejší než ľudia a psy.“ Predkovia dnešných psov prešli počas evolúcie veľkými prestavbami chromozómov, mačky si zachovali usporiadanie genómu, teda celej genetickej výbavy, ktoré je bližšie tomu nášmu.

Najbizarnejšie tajné zbrane na svete. Ako špióni operovali holuby, mačky, veľryby a dokonca aj robotické sumce

Rovnaké problémy, podobné riešenia

Nejde len o zábavnú odpoveď do debaty pri káve. To, ako sú gény usporiadané, ovplyvňuje aj to, kedy sa zapínajú a vypínajú. Tomu sa hovorí regulácia génov. Vďaka tomu môžu byť mačky dôležitým modelom pri skúmaní ľudských chorôb. Napríklad polycystická choroba obličiek sa vyskytuje u ľudí aj mačiek. Liečba vyvíjaná pre mačky tak môže neskôr pomôcť aj ľuďom.

Mačky môžu byť užitočné aj pri výskume rakoviny. Jedna nedávna štúdia zistila, že gény spojené s rakovinou sú u mačiek výrazne podobné tým ľudským. Príkladom je gén FBXW7, ktorý bol zmenený vo viac než polovici skúmaných mačacích nádorov mliečnej žľazy. U ľudí sú zmeny v rovnakom géne spojené s horšími výsledkami pri rakovine prsníka.

Psy však z výskumu nevypadávajú. Vedci ich používajú pri skúmaní Alzheimerovej choroby, epilepsie, očných ochorení aj chorôb srdca. Záver je teda pekne mačací - evolučne je to remíza, no keď ide o štruktúru genómu, ľudia majú bližšie k mačkám.

Muži prezradili, čo im na ženách vadí. Ak nemáš koníčky a správaš sa drzo k čašníkom, vzťah z toho asi nebude

Nedokáže si pomôcť

Narcizmus alebo narcistická porucha osobnosti je diagnostikovateľná psychická porucha. Charakterizujú ju isté vzorce správania, ako napríklad grandiozita, nedostatok empatie a chronická potreba obdivu.

Pre laika môže byť problémom rozlíšiť skutočného narcistu od niekoho, kto prejavuje "len" povedzme zvýšené sebecké správanie. Ako teda rozoznať skutočného narcistu od niekoho, kto je len posadnutý sebou samým?

Prejavuje sa u teba sociálna úzkosť? Tento stav môže byť prepojený s tvojimi vnútornosťami

Narcista, hoci vie, že sa k ľuďom správa zle, si nedokáže pomôcť. Má chronický nedostatok empatie a nedokáže fungovať mimo svojho grandiózneho a nereálneho vnútorného sveta. Rovnako ako si ľudia, ktorí trpia úzkosťou nedokážu rozkázať, aby neboli úzkostliví, si narcista nemôže vybrať, že nebude narcistický. Avšak podobne ako pri úzkostnej poruche, aj narcizmus sa dá liečiť terapiou.

Podľa piateho vydania Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch musia ľudia s narcistickou poruchou osobnosti vykazovať aspoň päť z nasledujúcich znakov.

Dva typy narcistov

Narcistická porucha osobnosti je stav duševného zdravia, pri ktorom ľudia majú neprimerane vysoký pocit vlastnej dôležitosti. Vyhľadávajú príliš veľa pozornosti a chcú, aby ich ľudia obdivovali.

Ľuďom s touto poruchou osobnosti môže chýbať schopnosť porozumieť pocitom druhých alebo sa o ne zaujímať. V skutočnosti je však prehnaná sebadôvera len maskou. Narcisti si nie sú istí svojou sebahodnotou a ľahko ich rozruší aj tá najmenšia kritika.

Závažnosť narcistickej poruchy sa vo všeobecnosti meria agresivitou - čím agresívnejšia osoba je, tým závažnejšia je jej porucha osobnosti. 

Existujú dva základné typy narcistickej poruchy osobnosti - grandiózna a zraniteľná. Pre grandióznu narcistickú poruchu je charakteristický nedostatok empatie a vykorisťovanie ľudí pre svoj vlastný prospech. U človeka s týmto typom narcizmu možno ľahko pozorovať viacero z vyššie spomenutých znakov.

Naopak zraniteľný narcista má zvyčajne nízke sebavedomie. Je bojazlivý, neistý a úzkostlivý. Tento typ narcizmu sa odhaľuje ťažšie, pretože svoju precitlivenosť starostlivo skrýva.

Ak čítaš veľa beletrie, máme pre teba dobré správy. Robí z teba lepšieho človeka, toto sa deje s tvojim mozgom

Vzťah s narcistom

Rozpoznanie rozdielu medzi skutočným narcistom a niekým, kto sa len správa nepríjemne ti môže pomôcť vo vzájomnej interakcii. Ak máš dočinenia s niekým, kto v skutočnosti nie je narcista, no jeho správanie nie je prijateľné, problém by mohla vyriešiť otvorená komunikácia.

Interakcia s človekom, ktorý má narcistickú poruchu osobnosti môže byť náročná. Dôležité je si uvedomiť, že jeho správanie nemá s tebou absolútne nič spoločné. Bez ohľadu na to, čo robíš alebo hovoríš sa bude správať narcisticky. Netreba si jeho správanie brať osobne.

Toxická pozitivita nemá s optimizmom nič spoločné. Čo robí s naším duševným zdravím a ako si s ňou zdravo poradiť?

Ak však máš dočinenia s narcistom vo svojom osobnom živote, môže byť náročné povzniesť sa nad jeho správanie. Netreba zabúdať na to, že rovnako ako pri iných psychických poruchách môže byť účinná terapia. Ak však tvoj partner túto možnosť vylučuje a jeho správanie negatívne vplýva aj na tvoje psychické zdravie, potom je možno lepšie zvážiť možnosť rozchodu.