• Niektoré baktérie dokážu premieňať rozpustený urán na stabilnejšiu zlúčeninu.
• Objav pochádza zo zatopenej bývalej sovietskej uránovej bane v Nemecku.
• Vedci veria, že baktérie by raz mohli pomôcť čistiť rádioaktívne vody.

Nie každé miesto zničené ľudskou činnosťou zostane navždy mŕtve. V bývalej uránovej bani vo východnom Nemecku, ktorá po zjednotení krajiny v roku 1990 ukončila prevádzku, vznikol zvláštny podzemný svet. Baňa sa zaplavila vodou kontaminovanou uránom a odvtedy si vyžaduje nepretržité čistenie, píše portál ScienceAlert.

Tetovanie nie je len atrament. Vedci zisťujú, že môže meniť tvoj imunitný systém na celý život

Práve tam však vedci objavili mikroskopických obyvateľov, ktorí si s rádioaktívnym prostredím poradili spôsobom, aký nikto nečakal. Výsledky výskumu publikovaného v magazíne Nature Communications naznačujú, že baktérie môžu premieňať toxický urán na stabilnejšiu chemickú formu.

Keď baktérie dostanú správne „palivo“

Vedci odobrali vzorky vody priamo zo zariadenia, ktoré čistí vodu z bývalej bane. Následne baktériám pridali glycerol, jednoduchú organickú látku slúžiacu ako zdroj uhlíka.

„Naše predchádzajúce výskumy už ukázali, že baktérie dokážu využívať urán rozpustený vo vode pri svojom metabolizme, ak majú k dispozícii glycerol ako zdroj potravy,“ vysvetlila mikrobiologička Evelyn Krawczyk-Bärsch z Helmholtz-Zentrum Dresden-Rossendorf.

Dodáva, že nový výskum priniesol ešte zaujímavejší objav: „Prvýkrát sme zistili, že baktérie zásobované glycerolom dokážu premeniť toxický urán rozpustený vo vode na stabilnú chemickú zlúčeninu.“ Vedci sa pritom snažili čo najvernejšie napodobniť podmienky hlboko pod zemou.

„Chceli sme vytvoriť prirodzené podmienky pre bakteriálne spoločenstvo, ktoré už v bani žije, pretože v hĺbke približne 2-tisíc metrov sa zvyčajne nachádza veľmi málo alebo vôbec žiadny kyslík,“ povedal mikrobiológ Antonio Newman-Portela.

Urán sa zmenil na stabilnejšiu formu

Počas experimentov baktérie premieňali urán na takzvaný päťmocný urán. Ide o veľmi vzácny chemický stav, pri ktorom sa urán ľahšie viaže s ďalšími prvkami a môže vytvárať stabilné minerály. „Urán sa zvyčajne vyskytuje vo forme so štvormocným alebo šesťmocným stavom. Päťmocný urán existuje, ale je veľmi vzácny alebo len dočasný. Doteraz bol pozorovaný iba ako nestabilný oxidačný stav,“ vysvetlil Newman-Portela.

Na papieri čistá voda, v skutočnosti chemické znečistenie. Nová analýza spochybňuje hodnotenia kvality vody v Európe

V prítomnosti baktérií sa následne spájal so železom a kyslíkom do zlúčeniny FeU(V)O4. Vedci o nej síce vedeli už skôr, no netušili, že môže prirodzene vzniknúť práve vďaka baktériám. Po 130 dňoch zostalo vo vzorkách len približne päť percent pôvodného rozpusteného uránu. Baktérie ho nielen zachytili vo svojich bunkových stenách, ale zároveň výrazne podporili vznik stabilnejšej zlúčeniny.

Mohli by pomôcť aj inde vo svete

Kontaminácia uránom nie je problémom iba jednej bane. Zvýšené koncentrácie uránu vo vode boli zaznamenané aj v Spojených štátoch, Indii, Kanade, Francúzsku, Južnej Afrike či Austrálii. Biologické metódy čistenia patria už niekoľko desaťročí medzi sľubné alternatívy ku klasickým chemickým postupom.

Autori štúdie pripomínajú, že terénne testy ukázali výrazné zníženie množstva uránu bez vzniku veľkého množstva sekundárneho odpadu. Vedci však zostávajú opatrní. „Stále musíme preskúmať, do akej miery môžu baktérie pomôcť zneškodniť urán pri sanačných prácach,“ upozornila Krawczyk-Bärsch.

V zatopenej bývalej uránovej bani v Nemecku našli vedci baktérie s nečakanou schopnosťou.

Unsplash/Luca Maffeis

Ak sa ich schopnosti potvrdia aj mimo laboratória, z nenápadných mikroorganizmov by sa mohli stať nečakaní spojenci pri čistení niektorých z najtoxickejších miest na planéte.

• V Anglicku objavili tri vzácne mišpuľové stromy.
• Ich plody sa jedia až po prirodzenom zmäknutí.
• Stromy boli obľúbené už v stredoveku.
• Objav má pomôcť vrátiť tento zabudnutý druh do záhrad.

Predstav si, že sa prechádzaš starým parkom a namiesto obyčajných stromov objavíš živý pozostatok stredovekých záhrad. Presne to sa stalo záhradníkom v anglickom meste Middlesbrough, kde pri obnove bývalého areálu Nature‘s World narazili na tri vzácne mišpuľové stromy, píše BBC. Kedysi patrili medzi bežné ovocné dreviny, no dnes o nich väčšina ľudí nikdy nepočula.

Chceš zažiť krajinu ľadu a ohňa? Toto musíš vedieť, ak chceš precestovať Island na vlastnú päsť

Objav ukrytý v zarastenej rezervácii

Tím organizácie Middlesbrough Environment City našiel stromy počas prác v zarastenej prírodnej rezervácii v štvrti Acklam. Mišpule sa v Európe pestovali už v stredoveku a veľkej obľube sa tešili ešte v 17. storočí. Postupne však z ovocných sadov mizli a približne od polovice 20. storočia prakticky upadli do zabudnutia.

Vedúci projektu Matt Wilson priznal, že o tomto druhu pred nástupom do práce vôbec nevedel. „Našli sme tu tri mišpuľové stromy a neustále objavujeme niečo nové. Je to strom, ktorý ľudia využívali stovky rokov, až od čias stredovekej Európy,“ povedal.

Ovocie, ktoré potrebuje čas

Mišpule dozrievajú až na konci jesene, keď už väčšina ovocných stromov dávno neplodí. Zaujímavé je, že ich plody sa nejedia hneď po zbere. Najprv musia prejsť procesom, pri ktorom prirodzene zmäknú a čiastočne sa rozložia. Práve vtedy získajú sladkú chuť. Wilson ich prirovnal k netradičnej kombinácii. „Chutia ako datle alebo korenistá hruška,“ opísal svoju skúsenosť.

Tím teraz plánuje odobrať odrezky zo stromov a rozmnožiť ich. Cieľom je ukázať, že aj menej známe ovocné druhy môžu opäť nájsť miesto v moderných záhradách. „Chceme ľuďom ukázať, že aj takéto ovocie si môžu dopestovať doma. Zvládne to naozaj každý,“ dodal Wilson.

• Interocepcia je schopnosť vnímať signály vlastného tela.
• Výskumy ju spájajú s úzkosťou, depresiou aj poruchami príjmu potravy.
• Ľudia s lepšou interocepciou zvládali hlad bez výrazných výkyvov nálady.
• Nie všetci vedci sa zhodujú, či ide o samostatný „šiesty zmysel“.

Koľkokrát za deň si uvedomíš, že ti bije srdce, ako dýchaš alebo že tvoje telo začína byť smädné? Pravdepodobne len vtedy, keď sa niečo deje. Práve tieto nenápadné signály však môžu prezrádzať oveľa viac, než si myslíme, píše portál ScienceAlert.

Prečo máme pocit, že nič nestíhame? Za časovým tlakom nemusí byť len plný kalendár

Vedci ich spájajú s takzvanou interocepciou - schopnosťou mozgu vnímať a vyhodnocovať, čo sa deje vo vnútri tela. A podľa rastúceho množstva výskumov môže práve tento „vnútorný radar“ ovplyvňovať nielen naše fyzické potreby, ale aj psychickú pohodu.

Telo s tebou komunikuje neustále

Interocepcia sleduje veci, ktoré bežne nevidíme. Patrí medzi ne tep srdca, dýchanie, hlad, smäd či telesná teplota. Psychologičky Jennifer Murphy z Royal Holloway University of London a Freya Prentice z University College London vo svojom texte pre magazín The Conversation vysvetľujú, že ide o mimoriadne dôležitý systém.

„Hoci mu nevenujeme veľkú pozornosť, je to mimoriadne dôležitý zmysel, pretože zabezpečuje, aby všetky systémy v tele fungovali optimálne,“ napísali. Dodali, že telo nás vďaka nemu upozorní napríklad na smäd alebo na to, že je nám príliš teplo a mali by sme si vyzliecť vrstvu oblečenia.

Súvislosť s duševným zdravím

Vedci dnes skúmajú, či interocepcia nezohráva významnú úlohu aj pri psychických poruchách. Medzi nimi sú úzkosť, depresia, posttraumatická stresová porucha či poruchy príjmu potravy. Predpokladajú, že spôsob, akým vnímame napätie svalov, dýchanie alebo tep srdca, pomáha mozgu rozpoznať, či je situácia bezpečná alebo stresujúca.

Ak tento mechanizmus nefunguje správne, môže prispieť k vzniku problémov. Príkladom je človek s úzkosťou, ktorý si počas spoločenskej situácie až príliš intenzívne uvedomuje zrýchlený tep. To môže nepríjemné pocity ešte viac zosilniť.

Analýza 93 štúdií, ktorú Murphy a Prentice publikovali v roku 2022, ukázala aj rozdiely medzi mužmi a ženami. Ženy dosahovali nižšiu presnosť pri úlohách založených na vnímaní srdcového tepu. Vedkyne upozorňujú, že práve to môže čiastočne vysvetľovať vyšší výskyt úzkosti a depresie u žien po puberte, hoci vzťah je podľa nich oveľa zložitejší.

Ak chceš žiť dlhšie, choď voliť. Vedci našli zvláštnu súvislosť medzi hlasovaním a dlhším životom

Hlad nemusí znamenať zlú náladu

Výskum publikovaný tento rok v magazíne eBioMedicine sledoval, ako hlad ovplyvňuje náladu. Ukázalo sa, že ľudia s presnejšou interocepciou zažívali menej výrazné výkyvy nálady.

„Neznamená to, že nikdy nepociťovali hlad. Zdalo sa však, že si dokázali lepšie udržať stabilnú náladu,“ vysvetlil psychológ Nils Kroemer z University of Tübingen. Ďalší výskum vedcov z UCLA sa zameral na anorexiu. Pomocou kapsuly vytvárajúcej jemné vibrácie v žalúdku zistili, že pacienti skutočne horšie rozpoznávajú vnútorné signály hladu, a to aj po návrate na zdravú hmotnosť.

„Ľudia s mentálnou anorexiou telesné signály jednoducho neignorujú,“ povedal neurovedec Sahib Khalsa. „Ich nervový systém môže vnemy zo žalúdka spracovávať odlišne, takže ich ťažšie rozpoznáva, dôveruje im a učí sa z nich. To môže prispievať k pretrvávaniu príznakov aj po obnovení hmotnosti.“

Vedci tvrdia, že človek má šiesty zmysel

Shutterstock

Nie všetci vedci sú presvedčení

Okolo interocepcie však nepanuje úplná zhoda. Autori článku z roku 2024 v magazíne Frontiers in Psychology dokonca provokatívne vyhlásili, že „interocepcia neexistuje.“

Vedúci autor Felix Schoeller z MIT však neskôr vysvetlil, že cieľom bolo upozorniť na to, že vedci pod jedným pojmom spájajú príliš veľa odlišných javov. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že človek môže mať až 33 rôznych zmyslov.

Jedno je však isté. Naše telo s nami komunikuje neustále. A čím lepšie pochopíme jeho nenápadné signály, tým väčšiu šancu môžeme mať raz na účinnejšiu liečbu viacerých psychických ochorení.

Ale keďže tieto zistenia boli pozorované u chorých pacientov, nebolo jasné, či nepravidelné návštevy kúpeľne boli príčinou alebo výsledkom ich stavu. „Dúfam, že táto práca trochu otvorí mysle lekárov pre potenciálne riziká nezvládnutia frekvencie vyprázdňovania,“ povedal pre AFP hlavný autor Sean Gibbons z Inštitútu systémovej biológie.

Prešli by ste aktuálnymi testami autoškoly? Tento kvíz preverí, či ste znalý vodič

Štyri skupiny ľudí

Ten ďalej vysvetlil, že lekári často považujú nepravidelné pohyby len za „nepríjemnosť“. Gibbons a jeho tím zhromaždili klinické údaje, údaje o životnom štýle a biologické údaje – vrátane chémie krvi, črevného mikrobiómu, genetiky a ďalších – od viac ako 1 400 zdravých dospelých dobrovoľníkov bez známok aktívneho ochorenia.

Frekvencie vyprázdňovania, ktoré si účastníci sami uviedli, boli kategorizované do štyroch skupín: zápcha (jeden alebo dva pohyby čriev za týždeň), nízka-normálna (tri až šesť za týždeň), vysoká-normálna (jedna až tri za deň) a hnačka.

Keď stolica zostáva v čreve príliš dlho, mikróby vyčerpajú dostupnú vlákninu – ktorú fermentujú na prospešné mastné kyseliny s krátkym reťazcom – a namiesto toho fermentujú bielkoviny, pričom produkujú toxíny ako p-krezolsulfát a indoxylsulfát. Jednoducho povedané - nie je to dobré pre tvoje zdravie.

Nárast toxínov

„Zistili sme, že aj u zdravých ľudí, ktorí majú zápchu, dochádza k nárastu týchto toxínov v krvnom obehu,“ povedal Gibbons s tým, že tieto toxíny zaťažujú najmä obličky. V prípadoch hnačky tím našiel klinickú chémiu indikujúcu zápal a poškodenie pečene.

Ako často chodíš na záchod ty?

Pixabay

Gibbons vysvetlil, že počas hnačky telo vylučuje nadmerné množstvo žlčových kyselín, ktoré by inak pečeň recyklovala, aby rozpustila a absorbovala tuky z potravy. Črevným baktériám fermentujúcim vlákninu, známym ako „prísne anaeróby“, ktoré sú spojené s dobrým zdravím, sa darilo pri jednej až dvoch potrebách denne.

Gibbons však zdôraznil, že na presnejšie definovanie tohto optimálneho rozsahu je potrebný ďalší výskum. Z demografického hľadiska mali mladší ľudia, ženy a osoby s nižším indexom telesnej hmotnosti tendenciu mať menej časté vyprázdňovanie.

FOTO Napriek zákazu nafotil dronom Severnú Kóreu. O zábery sa podelil na internete, vyzerajú ako z iného sveta

Čo s tým?

Rozdiel môžu vysvetliť najmä hormonálne a neurologické rozdiely medzi mužmi a ženami, spolu so skutočnosťou, že muži vo všeobecnosti konzumujú viac jedla. Nakoniec spárovaním biologických údajov s dotazníkmi o životnom štýle tím vytvoril jasný obraz o tých, ktorí sú na tom najlepšie.

„Znamená to jesť viac ovocia a zeleniny, to bol najväčší signál, ktorý sme videli,“ povedal Gibbons spolu s pitím veľkého množstva vody, pravidelnou fyzickou aktivitou a konzumáciou stravy s prevahou rastlín. Ďalším krokom vo výskume by mohlo byť navrhnutie klinickej štúdie na zvládnutie pohybu čriev veľkej skupiny ľudí, ktorá by sa sledovala počas dlhšieho obdobia.

• 90-ročné borovice majú dodnes nevysvetlený tvar.
• Vedci chcú zistiť, kedy a ako boli stromy ohnuté.
• Vzniknúť má technológia na pestovanie podobných stromov.
• Cieľom je vytvoriť nový Krivý les pre ďalšie generácie.

Na prvý pohľad vyzerá ako miesto z fantasy filmu. Desiatky borovíc sa len pár centimetrov nad zemou prudko stáčajú do tvaru písmena C, akoby ich niekto pred rokmi zámerne pokrivil. Poľský Krivý les fascinuje návštevníkov už celé desaťročia, no dodnes nikto nevie, prečo stromy vyrástli práve takto, píše portál Notes from Poland.

Veronika sa presťahovala s rodinou do Gdanska: Štyria dáme na stravu 250 eur, potraviny majú kvalitnejšie ako my

Teraz sa vedci rozhodli, že záhade prídu na koreň. Času však veľa nezostáva. Pôvodné stromy postupne odumierajú a odborníci sa obávajú, že ak sa ich nepodarí preskúmať teraz, odpoveď môže navždy zmiznúť.

Kedysi ich boli stovky

Krivý les sa nachádza neďaleko mesta Gryfino na severozápade Poľska. Podľa poľskej vedeckej služby Nauka w Polsce vznikol približne v roku 1934 na ploche okolo 1 600 štvorcových metrov.

Pôvodne tu rástlo približne 400 zvláštne zakrivených borovíc. Dnes ich zostala už len približne stovka. Práve preto sa výskum výrazne zrýchlil.

Krivý les v Poľsku

Wikipedia/Michał Słupczewski

Ľudia alebo príroda?

Najčastejšie sa spomína teória, že stromy zámerne ohli ľudia. Lesníci z oblasti Gryfino sa domnievajú, že išlo o pestovanie špeciálne tvarovaného dreva na praktické využitie.

Podľa rôznych hypotéz mohlo slúžiť na výrobu nábytku, lodí, saní alebo častí vozov. Ako pripomína poľské rádio RMF: „Zakryvené drevo je výrazne odolnejšie voči namáhaniu než dosky vyrobené rozrezaním rovných kmeňov.“ Chýbajúce historické dokumenty však znamenajú, že ide stále len o nepotvrdené dohady.

Vedci chcú vytvoriť Krivý les 2.0

Už v roku 2021 vysadili lesníci v blízkosti nové borovice geneticky príbuzné tým pôvodným. Teraz podpísali dohodu so Západopomoranskou technologickou univerzitou, ktorá sa pokúsi zrekonštruovať proces ich zvláštneho rastu. Vedci chcú vyvinúť technológiu ohýbania stromov, ktorá by umožnila vytvoriť verného nástupcu dnešného Krivého lesa.

V Poľsku sa ukrýva Hitlerovo tajné podzemné mesto. Nacisti ho chceli ututlať, teraz ho môžete navštíviť

„Začneme tým, že spoznáme anatómiu týchto stromov. Preskúmame štruktúru drevných vlákien a ďalších častí, aby sme zistili, v akej fáze života boli stromy ohnuté,“ vysvetlil výskumník Marcin Kubus.

Dodal, že následne sa pokúsia pomocou prerezávania, ohýbania a ďalších pestovateľských postupov obnoviť ich charakteristický tvar. Podľa neho je však rozhodujúce začať ešte v období, keď sú stromy mladé.

Ani potom však nebude výsledok okamžitý. Lesník Daniel Pogorzelec upozornil, že vedci otestujú viacero rôznych metód a celý proces môže trvať celé desaťročia. Vedúci lesnej správy Jan Grzyś napriek tomu verí, že ak sa projekt podarí, vznikne „Krivý les 2.0“, ktorý si budú môcť pozrieť aj ďalšie generácie.

Podľa minuloročného výskumu Americkej akadémie spánkovej medicíny (AASM) sa až 29 percent obyvateľov Spojených štátov rozhodlo spať oddelene od svojich partnerov. Táto praktika dostala názov „spánkový rozvod“ a uprednostňujú ju najmä mileniáli.

Spíte v noci s pusteným ventilátorom? Veľká chyba! Tieto nepríjemnosti môže spôsobiť, radšej ho vypnite

Mladí v trende vedú

Správa za rok 2023 bola vypracovaná po tom, čo AASM online skúmala 2 005 dospelých, pričom jedna tretina účastníkov tvrdila, že buď príležitostne, alebo sústavne spia v oddelených miestnostiach. Zaujímavé je, že takmer polovica (43 percent) mileniálov sa rozhodla spať v inej izbe, zatiaľ čo 33 percent generácie X by urobilo to isté.

V rámci baby boomerov to bolo len 22 percent. Okrem toho sa zistilo, že na pohovku alebo posteľ v hosťovskej izbe si častejšie ľahnú muži, zatiaľ čo len 25 percent opýtaných žien uviedlo, že by urobili to isté.

Spánkový rozvod je čoraz populárnejší

Brainee x Canva

Seema Khosla, pulmonologička a hovorkyňa AASM, hovorí o prekvapivých výsledkoch: „Vieme, že zlý spánok môže zhoršiť vašu náladu a tí, ktorí majú nedostatok spánku, sa častejšie hádajú so svojimi partnermi. Voči osobe, ktorá spôsobuje prerušenie spánku, môže existovať určitá zášť, ktorá môže negatívne ovplyvniť vzťahy.”

V tomto prípade vyhľadaj odbornú pomoc

„Dobrý nočný spánok je dôležitý pre zdravie aj šťastie, takže nie je prekvapením, že niektoré páry sa rozhodnú spať oddelene pre svoju celkovú pohodu.” Okrem toho však doktorka varovala, že ak je dôvodom spánkového rozvodu hlasité chrápanie, je dobré vyhľadať lekársku pomoc.

Máš problém večer zaspať? Známy lekár poukázal na päť zlozvykov, ktoré zrejme robíš aj ty a ničia ti spánok

„Ak hlasné chrápanie partnera vedie k oddeleným priestorom na spanie, mali by ste ho povzbudiť, aby sa porozprával s lekárom o obštrukčnom spánkovom apnoe,” vysvetlila. Spánkové apnoe je vážna porucha spánku, pri ktorej sa dýchanie opakovane zastavuje a začína, uvádza klinika Mayo.

Po zverejnení tejto štúdie na seba nenechali internetové reakcie dlho čakať. A zatiaľ čo niektorí hovorili, že pokiaľ by im partner*ka povedali, že majú ísť spať do inej miestnosti, považovali by to za koniec, iní argumentovali, že išlo o najlepšie rozhodnutie, aké mohli urobiť. Do ktorého tábora patríš ty? 

FDA (americká Správa potravín a liečiv) zrušila registráciu modifikovaného rastlinného oleja známeho ako BVO v dôsledku nedávnych toxikologických štúdií, ktoré sťažujú podporu jeho pokračujúceho používania.

Má ísť o ekologického konkurenta polyesterovej módy. Oblečenie z viskózy však nie je také udržateľné ako sa zdá

Používal sa takmer 100 rokov

„Navrhované opatrenie je príkladom toho, ako agentúra monitoruje vznikajúce dôkazy a podľa potreby vykonáva vedecký výskum na skúmanie otázok súvisiacich s bezpečnosťou a prijíma regulačné opatrenia, keď veda nepodporuje pokračujúce bezpečné používanie aditív v potravinách,“ povedal James Jones, námestník komisára FDA pre ľudské potraviny.

BVO alebo brómovaný rastlinný olej sa používa ako emulgátor od 30. rokov minulého storočia, aby sa zaistilo, že citrusové ochucovadlá nevyplávajú na povrch limonády. Nalepením tuctu atómov brómu na triglycerid vznikne hustý olej, ktorý po zmiešaní s menej hustými tukmi pláva rovnomerne vo vode.

To však nie je jediný trik BVO. Štúdie na zvieratách silne naznačujú, že zlúčenina sa môže pomaly hromadiť v našich tukových tkanivách. Vzhľadom na potenciálnu schopnosť brómu zabrániť jódu vykonávať jeho najdôležitejšiu prácu v štítnej žľaze, zdravotnícke orgány na celom svete emulgátor už desaťročia podozrievali z viacerých rizík pre zdravie.

BVO konečne zakázali aj v Spojených štátoch

Unsplash/Amanda Shepherd

Zakázaný už dlho

V skutočnosti je BVO už zakázaný v mnohých krajinách vrátane Indie, Japonska a krajín Európskej únie. V štáte Kalifornia bol zakázaný v októbri 2022, pričom legislatíva má nadobudnúť účinnosť až v roku 2027.

FDA si však dávala načas. V 50. rokoch minulého storočia agentúra považovala zložku za všeobecne uznávanú ako bezpečnú, pretože oficiálna klasifikácia umožňovala položky, ktoré boli buď náležite testované, alebo – pre zložky bežne používané pred rokom 1958 – označiť ich ako „nejavia sa škodlivé”.

To sa zmenilo v nasledujúcom desaťročí, keď sa objavili otázky týkajúce sa jeho možnej toxicity, čo prinútilo FDA zmeniť svoju klasifikáciu a dočasne obmedziť jeho použitie na relatívne malé koncentrácie, ktoré nie sú vyššie ako 15 častí na milión výlučne v nápojoch s citrusovou príchuťou.

Ryby závislé na pervitíne či škorce omámené antidepresívami. Dopad farmaceutického odpadu a drog na prírodu je otrasný

Množstvo štúdií

Údaje o rizikách, ktoré predstavujú aj tieto malé množstvá BVO v priebehu času, nebolo ľahké zhromaždiť, pričom sa vo veľkej miere spoliehali na dlhodobé štúdie, ktoré prehodnocujú účinky na zdravie na značne veľkej vzorke ľudí. Dôkazy však pomaly pribúdali.

Štúdia v Spojenom kráľovstve zo 70. rokov zistila, že bróm sa hromadí v ľudských tkanivách, pričom štúdie na zvieratách spájajú vysoké koncentrácie BVO so srdcovými a behaviorálnymi problémami.

BVO konečne zakázali aj v Spojených štátoch

Unsplash/K8

Vyžaduje si to čas a množstvo ďalších štúdií, ale na základe novších štúdií na zvieratách založených na relatívnych koncentráciách BVO, ktoré ľudia pravdepodobne prehltnú, je FDA konečne presvedčená, že existuje dostatok dôkazov na úplný zákaz jeho používania.

Väčšina veľkých spoločností vyrábajúcich sódové nápoje je našťastie rýchlejšia ako samotné Spojené štáty. PepsiCo a Coca-Cola Co. v poslednom desaťročí postupne vyraďujú zložku zo svojich produktov. Stále však nie úplne. Ale keďže alternatívy k BVO sa už po celom svete úspešne využívajú, táto ingrediencia zrejme nikomu nebude chýbať.

Kvantové bodky sú nanočastice, takže ich malé vlastnosti, vrátane farby, sa riadia kvantovou mechanikou. Hoci ich neobjavil, Bawendi spôsobil revolúciu v technikách ich výroby s presnosťou a vo veľkom meradle, čím pripravil pôdu pre ich dnešné aplikácie.

V škole sme sa ju drvili, ale čo sme si reálne z chémie zapamätali? Tento kvíz o periodickej tabuľke odhalí vaše vedomosti

Spomienky na Harvard

Ale ako vysokoškolák zažil svoju úplne prvú skúšku z chémie a spomenul si, že táto skúsenosť ho takmer „zničila“, píše portál ScienceAlert na základe agentúry AFP. Tento 62-ročný vedec tuniského a francúzskeho pôvodu vynikal vo vede počas celej strednej školy bez toho, aby sa musel zapotiť.

Keď však koncom 70. rokov prišiel na univerzitu Harvard ako vysokoškolák, čakalo ho tvrdé prebratie. „Bol som zvyknutý, že sa nemusím učiť na skúšky,“ povedal v stredu novinárom a dodal, že ho vystrašila obrovská veľkosť sály aj prísna prítomnosť proktora.

„Pozrel som sa na prvú otázku a nevedel som na to prísť, druhú otázku som tiež nevedel,“ spomína na vysokoškolské začiatky. Nakoniec získal 20 bodov zo 100, čo bola najnižšia známka v celej triede. „A ja som si pomyslel, bože, toto je môj koniec, čo tu robím?“

Vytrvať

Hoci Bawendi miloval chémiu, uvedomil si, že sa nenaučil umeniu prípravy na skúšky, a tak sa rýchlo pustil do nápravy. „Prišiel som na to, ako sa učiť, čo som predtým nevedel,“ povedal, a potom „som mal na každej skúške takmer 100 bodov.“

Benzín na prídel a búranie ciest. Čo všetko odporúča nemecký profesor, aby sme zachránili ľudstvo?

Jeho odkaz pre mladých je jednoduchý: „Vytrvajte“ a nenechajte sa „zničiť“ neúspechmi. „Kľudne ma to mohlo zničiť, moja prvá skúsenosť s F (najhoršia známka na vysokej škole), zďaleka najhoršia v celom ročníku,“ dodal.

• Neexistuje dôkaz, že jediný gén z človeka urobí sériového vraha.
• Vedci skúmajú gén MAOA, jeho vplyv je však oveľa zložitejší.
• Veľkú úlohu zohráva prostredie, detstvo a rodinné vzťahy.
• Odborníci upozorňujú, že genetika nie je osud.

Filmy, seriály aj podcasty o skutočných zločinoch často vytvárajú dojem, že sérioví vrahovia sú úplne iný druh ľudí. Potom sa objaví správa o takzvanom „géne sériového vraha“ a internet zaplaví otázka - čo ak ho mám aj ja?

Posledné jedlo odsúdencov na smrť. Jedna potravina je zakázaná pre všetkých a môže za to bizarný incident

Psychologička a docentka na Clark Atlanta University, Kanika Bell, ktorá sa venuje výskumu násilného správania a spolupracovala na dokumentárnej sérii Killer Siblings, však hovorí, že realita je podstatne menej filmová. Jej vysvetlenia priniesol portál Oxygen.

Sérioví vrahovia fascinujú

Sérioví vrahovia predstavujú menej než jedno percento všetkých vrážd zaznamenaných za rok. Napriek tomu patria medzi najdiskutovanejšie kriminálne témy. „Fascinuje nás človek, ktorý pácha rituálne činy, všetko plánuje a medzi vraždami sa vracia do bežného života ako manžel, rodič alebo zamestnanec,“ vysvetľuje Bell.

Práve kontrast medzi zdanlivo normálnym životom a brutálnymi činmi podľa nej vedie ľudí k tomu, že hľadajú jednoduché vysvetlenia. Jedným z nich sa stal aj takzvaný „warrior gene“.

Existuje naozaj gén sériového vraha?

V populárnej kultúre sa už roky objavuje predstava, že mutácia génu MAOA môže stáť za násilným alebo antisociálnym správaním. Objavila sa dokonca aj v seriáli Riverdale a v niektorých súdnych prípadoch ju obhajoba použila ako argument pri vysvetľovaní správania obžalovaných.

Bell je však voči takýmto tvrdeniam skeptická. „Nerozumieme, prečo si niekto vyberá nevinné obete, brutálne ich zabíja, sexuálne napáda alebo zohavuje spôsobom, aký poznáme pri sériových vrahoch. Myslím si, že jednoducho túžime nájsť niečo, čo by tento jav vysvetlilo,“ hovorí.

Podľa nej zatiaľ neexistujú dôkazy, že by jediný gén dokázal vysvetliť celé spektrum extrémne násilného správania. „Zvyčajne sa pozeráme na psychologické, sociálne a rodinné faktory, ktoré môžu prispieť k tomu, že si človek vytvorí schopnosť páchať takéto činy,“ dodáva.

Vraždil celé roky a všetko si zapisoval: Teraz má sériový vrah pomáhať FBI. Môže nám pomôcť, odkazujú agenti

Gén MAOA

Gén MAOA riadi tvorbu enzýmu monoaminooxidáza A. Ten pomáha rozkladať neurotransmitery, teda chemické látky v mozgu, medzi ktoré patrí serotonín, dopamín či zlúčeniny súvisiace s adrenalínom. Tieto látky ovplyvňujú náladu, emócie, spánok, chuť do jedla aj reakcie na stres. Enzým funguje ako upratovací tím, ktorý ich po splnení úlohy odstráni.

Ak mutácia naruší jeho činnosť, môže vzniknúť veľmi zriedkavý stav nazývaný deficit monoaminooxidázy A. Takmer výlučne postihuje mužov a spája sa s miernym intelektovým znevýhodnením aj problémami so správaním vrátane agresívnych výbuchov.

Vedci predpokladajú, že pri zníženej aktivite enzýmu sa neurotransmitery hromadia v mozgu viac než zvyčajne. Nie je však úplne jasné, ako presne tento proces ovplyvňuje správanie človeka.

Môže za nás rozhodovať jediný gén, alebo je realita oveľa zložitejšia?

Reuters/Alamy Stock Photo

Niektoré výskumy naznačujú, že môže sťažovať kontrolu impulzov alebo ovplyvniť vývoj určitých oblastí mozgu. Objavila sa aj hypotéza, že úlohu môže zohrávať tyramín, látka nachádzajúca sa napríklad v syroch, ktorá by mohla u niektorých ľudí zhoršovať príznaky. Ani tieto teórie však zatiaľ nie sú definitívne potvrdené.

Môžu sa násilné sklony dediť?

Najväčší strach nemajú ľudia z vlastného génu, ale z predstavy, že by raz odovzdali sklony k násiliu svojim deťom. Bell prezradila, že stretla klientov, ktorí mali násilných rodičov alebo súrodencov a rozhodli sa nemať deti práve zo strachu z dedičnosti.

„Je veľmi ťažké upokojiť človeka, ktorý má násilného rodiča aj násilného súrodenca, a povedať mu, že je celkom možné, že bude mať skvelé deti a že sa to nebude prenášať genetickou cestou,“ vysvetľuje.

Masovú vrahyňu Hepnarovú museli vliecť. Kniha nazerá do popráv v neslávne známej pražskej väznici Pankrác

Dodáva však, že súčasný stav výskumu nepodporuje predstavu, že by sa sklony k násiliu dedili podobne spoľahlivo ako napríklad farba očí. „Myslím si, že niektorí ľudia veria, že genetika má v tomto smere oveľa väčšiu moc. Zatiaľ však nemáme štúdie, ktoré by existenciu takého genetického ukazovateľa potvrdili,“ uzatvára psychologička.

• Viac rastlinnej stravy prospieva črevám aj starnutiu.
• Kvalitné vzťahy majú podľa výskumu obrovský vplyv na dĺžku života.
• Sauna môže podporovať opravu buniek a znižovať zápaly.
• Biologický vek sa nemusí zhodovať s tým, koľko máš rokov.

Niektorí si ráno pripravujú matchu, iní poctivo zbierajú svojich 10-tisíc krokov denne. Keď príde reč na zdravší život, internet je plný rád, ktoré sľubujú viac energie aj pomalšie starnutie. Dobrá správa je, že podľa odborníčky netreba hľadať žiadny zázračný trik ani investovať do drahých estetických zákrokov, píše portál Unilad.

Vedci objavili zvláštnu súvislosť. Ak miluješ cibuľu, tvoje telo ti možno raz poďakuje

Molekulárna biologička Nichola Conlon, ktorá sa venuje výskumu starnutia buniek, sa o odporúčania podelila v britskej relácii This Morning. Vysvetlila, že každý z nás má vlastne dva „veky”. „Máme chronologický vek a biologický vek. Ten biologický hovorí o tom, ako rýchlo starnú naše bunky, a nemusí sa zhodovať s tým, koľko rokov máme naozaj,“ vysvetlila.

Jedlo, ktoré robí dobre črevám

Podľa vedkyne je jedným z najdôležitejších faktorov takzvané zdravé obdobie života. Ide o čas, počas ktorého človek nielen žije, ale zostáva aj v dobrej kondícii. Veľkú úlohu v tom zohráva jedálniček. Conlon odporúča zamerať sa na potraviny, ktoré podporujú zdravie črevného mikrobiómu. Práve ten totiž ovplyvňuje zápaly v celom tele.

„Nízka úroveň zápalu je jedným z najdôležitejších faktorov zdravého starnutia a dlhšieho života v dobrom zdraví,“ povedala. Čo zaradiť na tanier? Predovšetkým ovocie, zeleninu, orechy, semienka, bylinky či koreniny. Prínos majú aj čaj, káva a rastlinné zdroje bielkovín, napríklad fazuľa alebo šošovica.

Tajomstvom možno nie je pohár vína

Dlhé roky sa hovorilo, že pohár červeného vína denne môže prospievať dlhovekosti. Dnes sa však pohľad odborníkov mení. Podľa Conlon pozitívny efekt pravdepodobne nespôsobovalo samotné víno, ale spoločenské stretnutia, počas ktorých ho ľudia pili.

Odkázala pritom na dlhodobý výskum z Harvardovej univerzity, známy ako 85 Plus Study. Jeho výsledky ukázali, že jedným z najsilnejších faktorov ovplyvňujúcich zdravé starnutie bola kvalita medziľudských vzťahov. Inými slovami, pravidelné stretnutie s priateľmi alebo rodinou môže mať pre tvoje zdravie väčší význam než obsah pohára na stole.

Odborníčka odporúča saunu

Ďalším návykom, ktorý podľa výskumov stojí za pozornosť, je sauna. „V našich bunkách sa nachádzajú takzvané proteíny tepelného šoku. Pri vystavení vysokým teplotám sa aktivujú,“ vysvetlila vedkyňa. Výsledkom je, že telo spúšťa opravné procesy a zároveň môže znižovať zápal.

Umývaš si zuby trikrát denne? Vedci zistili, že tento jednoduchý zvyk môže súvisieť s nižším rizikom vážnej choroby

Podobný princíp podľa nej funguje aj pri studenej vode alebo ľadových kúpeľoch. Tie aktivujú inú skupinu ochranných proteínov. Výskum v tejto oblasti zatiaľ nie je jednoznačný, no prvé výsledky naznačujú, že aj chlad môže mať pozitívny vplyv na zápalové procesy.

Ak však nie si fanúšikom ponárania sa do ľadovej vody, sauna zostáva príjemnejšou alternatívou. Navyše môže poslúžiť aj ako spôsob, ako na chvíľu vypnúť a znížiť každodenný stres, ktorý je podľa odborníkov ďalším nepriateľom zdravého starnutia.

• V niektorých oblastiach pribudlo o 40 percent viac prípadov ploštíc.
• Čoraz viac populácií odoláva bežným chemickým postrekom.
• Neúspešné domáce pokusy o likvidáciu problém ešte zhoršujú.
• Vedci hovoria o prirodzenom výbere, ktorý zvýhodňuje najodolnejšie jedince.

Keď sa povie ploštica posteľná, väčšina ľudí si predstaví hororové momenty, ktoré sa jemu predsa nemôžu stať. Lenže tento nenápadný nočný parazit sa v posledných rokoch šíri čoraz rýchlejšie a odborníci upozorňujú na nový problém. Niektoré populácie si totiž postupne vytvorili odolnosť voči insekticídom, ktoré boli doteraz najúčinnejšou zbraňou.

Mravce sú inteligentnejšie, ako sme si mysleli. Vedci zistili, že svojim zraneným druhom vykonávajú operácie, aby ich zachránili

Podľa údajov, ktoré získal portál Metro, zaznamenala jedna z husto obývaných mestských častí Londýna približne 40-percentný nárast zamorenia plošticami v porovnaní s rokom 2025. Len počas prvej polovice 2026 tam riešili 155 prípadov, pričom 52 pribudlo za jediný mesiac.

Chemické postreky už často nestačia

Odborníci hovoria, že za rastom výskytu stojí viac faktorov. Po pandémii sa opäť naplno rozbehlo medzinárodné cestovanie, vo veľkých mestách rastie hustota bývania a mnohí ľudia sa pre vyššie životné náklady snažia problém vyriešiť lacnými domácimi metódami. Tie však často nezaberú a ploštice dostanú ďalšiu šancu rozmnožovať sa.

Majiteľ spoločnosti ThermoPest James Rhoades, ktorá využíva likvidáciu pomocou vysokých teplôt, tvrdí, že jeho firma zaznamenala tento rok približne 30-percentný nárast zákaziek.

Uhryznutie plošticou spôsobí vyrážky či červené škrvny.

James Heilman, Md/Wikipedia

„Každý rok vidíme viac ľudí, ktorí sa obracajú práve na nás. Údaje jasne naznačujú, že odolnosť voči chemickým prípravkom je dnes oveľa vyššia než kedykoľvek predtým,“ povedal. Podľa neho sa dnes neraz stáva, že ploštice po postreku jednoducho pokračujú ďalej, akoby sa nič nestalo.

Vyhrávajú tie najodolnejšie

Entomológ Chow-Yang Lee označuje odolnosť voči insekticídom za pravdepodobne najdôležitejší dôvod prudkého nárastu zamorenia. „Insekticídy určené na likvidáciu ploštíc čoraz častejšie zlyhávajú a odolnosť voči nim je dnes jednou z hlavných príčin neúspešného boja proti týmto škodcom,“ vysvetľuje.

Prečo idú komáre viac na teba ako na iných ľudí? Vedci odhalili nečakaného vinníka, na toto si daj pozor

Dodáva, že keď zásah nefunguje úplne, preživšie ploštice sa ďalej rozmnožujú a šíria do ďalších bytov. „Pri každom použití chemikálie prežijú tie najodolnejšie jedince. Po mnohých opakovaniach zostane populácia, ktorá je voči prípravkom takmer úplne odolná.“

Práve preto odborníci čoraz častejšie odporúčajú kombinovať viac spôsobov likvidácie vrátane tepelných metód či pascí namiesto spoliehania sa len na chemické postreky.

• Tetovanie spúšťa imunitnú reakciu, ktorá môže pretrvávať celý život.
• Farebné atramenty sú častejšie spojené s alergiami a zápalmi.
• Častice atramentu sa môžu dostať až do lymfatických uzlín.
• Vedci zatiaľ nenašli jasný dôkaz, že tetovanie spôsobuje rakovinu, no výskum pokračuje.

Keď si človek dá urobiť tetovanie, väčšinou rieši dizajn, veľkosť alebo to, či bude bolieť. Len málokto pritom premýšľa nad tým, čo sa deje hlboko pod kožou ešte celé roky po poslednom vpichu ihly, píše portál ScienceAlert.

Milovníci tetovaní, pozor! Čierne pásy majú skrytý se*uálny odkaz, záleží na tom, kde ich máš vytetované

Práve na túto otázku sa dnes snažia odpovedať vedci. Tetovania sprevádzajú ľudstvo už tisíce rokov, no ich vplyv na organizmus zostáva prekvapivo málo preskúmaný. Nové výskumy pritom naznačujú, že atrament nemusí zostať iba tam, kde ho tatér vložil.

Atrament sa môže dostať až do lymfatických uzlín

Po vpichnutí atramentu do kože sa okamžite aktivuje imunitný systém. Biele krvinky rozpoznajú pigment ako cudziu látku a pokúsia sa ho odstrániť. Narazia však na problém - častice atramentu sú príliš veľké na to, aby ich dokázali pohltiť - práve preto tetovania vydržia celé desaťročia.

Organizmus sa totiž ocitne v zvláštnej situácii, kedy sa celý život snaží bojovať s niečím, čo nedokáže odstrániť. Vedci navyše zistili, že časť pigmentu sa môže cez lymfatický systém dostať až do lymfatických uzlín. Tie fungujú ako dôležité centrá imunity, kde sa zachytávajú baktérie, vírusy, poškodené bunky aj rôzne cudzie látky.

Tetovanie

Unsplash/

Na vlastnej koži to nedávno zažil aj Machine Gun Kelly, ktorý si dal naraz vytetovať rozsiahlu čiernu plochu na hrudi a ramenách. Tvrdil, že pokožka v okolí zožltla a po zákroku mu bolo „naozaj zle“.

Nie všetky atramenty sú rovnaké

Moderné tetovacie farby sú chemicky oveľa zložitejšie, než si väčšina ľudí predstavuje. Okrem pigmentov obsahujú nosné kvapaliny, konzervačné látky aj drobné nečistoty. Lekárska mikrobiologička Manal Mohammed v článku pre The Conversation upozorňuje, že mnohé pigmenty pôvodne vôbec nevznikli na použitie v ľudskom tele.

„Obsahujú pigmenty, ktoré dodávajú farbu, kvapaliny pomáhajúce rozptýliť atrament, konzervačné látky proti rastu mikroorganizmov a malé množstvá nečistôt. Mnohé pigmenty, ktoré sa používajú dnes, boli pôvodne vyvinuté pre automobilové farby, plasty alebo tonery do tlačiarní, nie na vstrekovanie do ľudskej kože,“ vysvetľuje.

Tetovanie z ruky skončilo na jej jazyku. Herečke diagnostikovali rakovinu jazyka, podľa lekárov sa nič iné robiť nedalo

Výskumníci v niektorých atramentoch objavili stopy kovov, ako sú nikel, kobalt, chróm a výnimočne aj olovo. Vo vysokých koncentráciách môžu byť tieto látky toxické a poškodzovať orgány či nervový systém.

Farebné tetovania môžu spôsobovať viac problémov

Najväčšiu pozornosť vedcov priťahujú červené, žlté a oranžové atramenty. „Práve farebné atramenty, najmä červené, žlté a oranžové, sú častejšie spájané s alergickými reakciami a chronickým zápalom,“ upozorňuje Mohammed. Dodáva, že červený atrament býva spojený s pretrvávajúcim svrbením, opuchmi aj tvorbou drobných zápalových uzlíkov.

Tie vznikajú vtedy, keď sa imunitný systém pokúša izolovať materiál, ktorý nevie odstrániť. Extrémnym príkladom bol prípad muža z Poľska. Po reakcii na červený atrament prestal potiť, prišiel o všetko ochlpenie a rozvinulo sa uňho vitiligo - ochorenie spôsobujúce stratu pigmentu kože.

Tetovanie

Unsplash/

Slnečné žiarenie môže situáciu zmeniť

Niektoré farebné pigmenty obsahujú takzvané azo zlúčeniny. Tie zabezpečujú výrazné farby, no pod vplyvom ultrafialového žiarenia alebo pri laserovom odstraňovaní tetovania sa môžu rozkladať na aromatické amíny. Laboratórne výskumy tieto látky spájajú s genetickým poškodením buniek a vyšším rizikom vzniku rakoviny.

Ani čierny atrament však nie je úplne bez otáznikov. Môže obsahovať polycyklické aromatické uhľovodíky, ktoré sa nachádzajú aj v sadziach, výfukových plynoch či pripálených potravinách. Viaceré z nich sú klasifikované ako karcinogénne.

Rakovina? Odpoveď zatiaľ nie je jednoznačná

Dobrou správou je, že vedci zatiaľ nenašli presvedčivé dôkazy, že tetovania spôsobujú rakovinu u ľudí. Jedna observačná štúdia z minulého roka síce naznačila o 29 percent vyššie riziko melanómu u potetovaných ľudí, ďalšie novšie výskumy však takúto súvislosť nepotvrdili. Odborníci preto hovoria najmä o potrebe ďalších výskumov, nie o dôvode na paniku.

Rodina sa s ňou nebaví: Mladá žena so stovkami tetovaní a rozpoleným jazykom nič neľutuje

„Súčasné dôkazy nenaznačujú rozsiahle nebezpečenstvo, ale pribúdajúci výskum upozorňuje na dôležité nezodpovedané otázky týkajúce sa toxicity, vplyvu na imunitný systém a dlhodobého zdravia,“ píše Mohammed. Podľa nej môžu byť tetovania rizikovejšie najmä pre ľudí s autoimunitnými ochoreniami alebo oslabenou imunitou.

Na hygiene záleží viac, než si myslíš

Pri tetovaní vznikajú tisíce drobných vpichov, ktoré narušia prirodzenú ochrannú bariéru kože. Ak štúdio nedodržiava hygienu, zvyšuje sa riziko infekcií vrátane baktérie Staphylococcus aureus či vírusových hepatitíd typu B a C. Vedci odporúčajú zaujímať sa nielen o talent tatéra, ale aj o pôvod atramentov, sterilitu pracoviska a zdravotný stav človeka, ktorý si chce dať tetovanie.

Mohammed na záver pripomína: „Tetovania zostávajú silnou formou sebavyjadrenia, no zároveň predstavujú celoživotné vystavenie chemickým látkam. Keďže ich popularita vo svete rastie, čoraz ťažšie možno ignorovať potrebu lepšej regulácie, väčšej transparentnosti a ďalšieho vedeckého výskumu.“

• Taylor Swift v ľuďoch vyvoláva pocit blízkeho vzťahu aj bez osobného kontaktu.
• Psychológovia tento jav nazývajú parasociálny vzťah.
• Výskumy ukazujú, že mozog celebrity nevníma ani ako cudzincov, ani ako skutočných priateľov.
• Takéto vzťahy môžu byť prospešné, problém nastáva až vtedy, keď nahrádzajú reálny život.

Internet momentálne rieši jednu otázku viac než čokoľvek iné - ako bude vyzerať svadba Taylor Swift? Fanúšikovia rozoberajú možné svadobné šaty, účes, miesto obradu aj zoznam hostí. Väčšina z nich pritom vie, že pozvánku nikdy nedostane, píše portál ScienceAlert.

Svadba Taylor Swift bude poriadne drahá. Na jednodňový prenájom Madison Square Garden by Slovák musel šetriť 40 rokov

Napriek tomu sa na sociálnych sieťach objavujú tisíce komentárov od ľudí, ktorí jej úprimne prajú šťastie. Niektorí priznávajú, že dúfajú aspoň v jednu oficiálnu fotografiu zo svadby. Iní píšu, že si viac než čokoľvek želajú, aby bola konečne šťastná. Na prvý pohľad to môže pôsobiť zvláštne. Prečo máme potrebu emocionálne prežívať život človeka, ktorého sme nikdy nestretli?

Mozog nerozlišuje tak, ako by sme čakali

Podľa psychológa Bradleyho Bonda z University of San Diego nejde o nič výnimočné. Vysvetlil, že výskumy naznačujú, že na mediálne osobnosti reagujeme emocionálne veľmi podobne ako na ľudí zo svojho okolia, hoci zvyčajne menej intenzívne.

„V podstate náš mozog spracúva človeka podobným spôsobom bez ohľadu na to, či stojí priamo pred nami alebo ho vidíme na obrazovke,“ vysvetľuje Bond. Dodáva, že si síce uvedomujeme rozdiel medzi skutočným rozhovorom a sledovaním televízie či sociálnych sietí, no mozog aj tak spracúva tieto osoby ako ľudí, nie ako postavy na obrazovke.

Fanúšikovia v New Yorku

Christian Monterrosa/Reuters

Práve preto môže úspech obľúbeného speváka alebo herečky vyvolať úprimnú radosť. A naopak, ich neúspechy nás dokážu zasiahnuť viac, než by sme čakali.

Parasociálny vzťah nie je automaticky problém

Psychológovia tento jav označujú ako parasociálny vzťah. Ide o jednostranné puto, pri ktorom fanúšik pozná verejne známu osobnosť veľmi dobre, zatiaľ čo ona o jeho existencii vôbec nevie. Hoci sa o parasociálnych vzťahoch často hovorí negatívne, výskumy ukazujú, že nemusia byť škodlivé.

Naopak, môžu ľuďom pomáhať zvládať náročné obdobia, zmierňovať pocity beznádeje alebo posilňovať ich identitu. „Keď sa niečo dobré stane mediálnej osobnosti, ku ktorej cítime sociálne puto, tešíme sa spolu s ňou. Keď sa jej stane niečo zlé, môžeme byť smutní. Je to prirodzený prejav empatie,“ hovorí Bond. A svadba patrí medzi najväčšie životné míľniky.

Nikdy sme sa nepohádali, hovorí Travis Kelce o vzťahu s Taylor Swift. Odborník na vysvetľuje, prečo to môže byť red flag

Hudba vytvára pocit blízkosti

Podobný názor má aj psychologička Lindsey Conlin Maxwell z University of Southern Mississippi, ktorá sa zároveň netají tým, že patrí medzi fanúšičky Taylor Swift. Podľa nej fanúšikovia počas takmer 20 rokov počúvania jej hudby nadobudli pocit, akoby s ňou prežívali dôležité okamihy života.

„Aj keď je to jednostranný vzťah a Taylor nás osobne nepozná, my ako fanúšikovia máme pocit, že poznáme ju a že sme s ňou prešli emocionálnymi vzostupmi aj pádmi,“ vysvetľuje Maxwell. Preto podľa nej svadba nepôsobí ako udalosť niekoho cudzieho.

„Máme pocit, akoby sme boli jej súčasťou.“ Hudba podľa psychologičky zohráva mimoriadne dôležitú úlohu. Vyvoláva silné emócie a vytvára pocit spojenia medzi ľuďmi, ktorí sa nikdy osobne nestretli. „Hoci väčšina fanúšikov Taylor Swift ju nikdy nestretla, parasociálne puto vytvorené cez hudbu pôsobí veľmi skutočne,“ dodáva.

Fanúšikovia v New Yorku

David Dee Delgado/Reuters

Čo ukazujú skeny mozgu

Zaujímavé odpovede prinášajú aj neurologické výskumy. Štúdia publikovaná v roku 2020 v magazíne The Journal of Neuroscience sledovala mozgovú aktivitu 43 účastníkov, ktorí premýšľali o sebe, svojich blízkych aj celebritách.

Vedci zistili, že mozog si ľudí usporadúva podľa toho, ako blízko ich vnímame vo svojej sociálnej sieti. Celebrity sa nachádzali ďalej od kategórie „ja“ než rodina alebo priatelia, no zároveň neboli spracúvané ako úplní cudzinci.

Podobný záver priniesol aj výskum z roku 2023 publikovaný v magazíne Brain Sciences. Vedci zistili, že mozog jasne rozlišuje medzi influencermi či celebritami a skutočnými blízkymi ľuďmi, aj keď subjektívny pocit dôvery alebo blízkosti môže byť veľmi podobný. Inými slovami, náš nervový systém si pre známe tváre vytvoril vlastnú kategóriu.

Tridsiatnici, máte smolu: Podľa Gen Z ste už starí! Kde mladí nakreslili hranicu mládí a čo na to zvyšok sveta?

Kedy sa z fanúšikovstva stáva problém

Odborníci zároveň upozorňujú, že parasociálne vzťahy majú svoje hranice. Bond tvrdí, že problém nastáva vo chvíli, keď začnú nahrádzať skutočné priateľstvá alebo narúšajú každodenný život. „Ak sa posunieme od pocitu, že mediálna osobnosť je náš priateľ, k presvedčeniu, že je takmer božskou bytosťou, môže to byť problematické,“ upozorňuje.

Väčšina fanúšikov si však podľa Maxwell veľmi dobre uvedomuje, že Taylorin život patrí jej. „Ľudia si často myslia, že parasociálny vzťah znamená posadnutosť. V skutočnosti väčšina fanúšikov bez problémov chápe, že ide o jednostranný vzťah, a to je úplne v poriadku.“

Ak teda tento víkend premýšľaš nad tým, ako by mohla vyzerať svadba Taylor Swift alebo aký darček by si jej a Travisovi hypoteticky kúpila, psychológovia hovoria, že je to prirodzené. Tvoj mozog jednoducho robí to, na čo sa vyvíjal celé tisícročia - vytvára spojenia s inými ľuďmi.

Pokiaľ sa nám niečo veľmi tesne podarí, alebo tiež nepodarí, hovoríme, že to bolo len o fúz. Alebo o chlp. V Nemecku však idú s presnosťou ešte o niečo ďalej. Vo Švábsku vzniklo pre nešpecifickú veľmi malú dĺžku alebo malé množstvo niečoho pomenovanie Muggeseggele, píše Radomír Dohnal z portálu iDnes.

Nočná mora základnej školy. Tento kvíz preverí, či rozoznáte na slepej mape európske štáty

Je to veľkosť miešku muchy domácej. Výsledok meraný v muších mieškoch bude asi ešte o niečo tesnejší ako náš chĺpok. Podobnú odvodenú mieru majú aj Briti a Austrálčania. V hovorovej reči spomínajú gnat‘s cock a bee‘s dick. Teda komárí alebo včelí penis. Ale muší miešok znie tak nejako roztomilejšie.

V roku 2009 bolo slovko muggeseggele zaradené k najkrajším rýdzo švábskym idiómom a ako veľmi obľúbené platí dodnes. Zaujímajú ťa aj ďalšie vtipné či bizarné miery? Nájdeš ich v našej galérii nižšie.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Vlády a regulačné orgány sa teraz snažia tento trend dobehnúť a obmedziť, prípadne dokonca úplne zastaviť (napríklad Austrália) tieto návykové a nebezpečné produkty.

„V súčasnosti prevládajú na trhu vapy na jedno použitie, ktoré sú určené pre mladších ľudí. Napriek svojej krátkej životnosti sú vaporizéry komplexné produkty, ktoré obsahujú niekoľko cenných zdrojov,” hovorí Miles Park, odborný asistent v odbore priemyselný dizajn na UNSW v Sydney.

Desivé zistenia vedcov. Ľudia, ktorí vapujú, majú v tele vyššie hodnoty uránu a olova

Neexistujú však žiadne praktické prostriedky na ich zber alebo recykláciu. Väčšina končí ako elektronický odpad na skládke. Niektoré sú jednoducho vyhodené na ulicu ako odpadky. Čo sa teda skutočne nachádza v ich vnútri?

Takto fungujú

Vapy môžu byť kategorizované ako opakovane použiteľné alebo jednorazové, čo je najrozšírenejšia možnosť. Opätovne použiteľné vaporizéry majú nabíjateľnú batériu a náplň alebo tekuté náplne ponúkané v neuveriteľnom výbere príchutí.

Prepracovanejšie obsahujú mikroprocesory, ktoré ponúkajú prispôsobiteľné funkcie, farebné LED diódy a dokonca aj malé farebné obrazovky.

„Jednorazové jednorazové cigarety majú vo svojej najjednoduchšej konfigurácii spoločné komponenty, ktoré sa nachádzajú vo všetkých typoch elektronických cigariet. Vapy obsahuje batériu, tlakový senzor, LED svetlo, výhrevné teleso a zásobník s e-liquidom („džúsom“),” vysvetľuje Park. Keď sa senzor aktivuje potiahnutím zariadenia, batéria dodáva energiu vyhrievaciemu prvku, ktorý odparuje alebo rozprašuje kvapalinu.

Rozobraný vaporizér

The Conversation/Christopher Kidall Park

Rozobranie e-cigarety

Podobne ako pri štúdiu anatómie, aj priemyselní dizajnéri systematicky rozoberajú produkt. To im umožňuje identifikovať a opísať vnútorné komponenty a ich vzťahy v rámci produktu. Môže to poskytnúť užitočné informácie o materiáloch, výrobných procesoch, montáži a technológii.

„Rovnako môže poskytnúť prehľad o opraviteľnosti, modernizácii a jednoduchosti demontáže na účely obnovy po skončení životnosti pre potenciálne cenné alebo škodlivé materiály. Získali sme náhodný výber bežne nájdených, minutých, jednorazových vapeov, aby sme ich rozobrali, identifikovali a opísali, čo je vo vnútri.”

Kryt

Jednorazové vaporizéry nie sú určené na rozoberanie. Hlavný kryt je vyrobený z hliníka a pokrytý lakom a grafikou, na koncoch uzavretý plastovými časťami. Po odstránení koncových uzáverov krytu, čo často nie je jednoduchá úloha, sa vnútorná zostava vysunie.

Táto európska krajina už čoskoro definitívne zakáže fajčenie. Stopku dostanú bežné cigarety aj vapovanie

Tieto vnútorné časti sú zaklinené alebo zlepené dohromady v hlavnom kryte a svorky batérie sú prispájkované k vodičom pripojeným k tlakovému snímaču a vykurovaciemu prvku zabudovanému v nádrži na náplň.

Batéria

„Napriek tomu, že jednorazové e-cigarety nie sú dobíjateľné, všetky tie, ktoré sme rozobrali, obsahovali lítiovú batériu. Hoci sú oveľa menšie, nie sú nepodobné zväzkom batérií, ktoré sa nachádzajú vo výrobkoch, ako sú elektrické vŕtačky a elektrické vozidlá,” prezradil Park.

Tieto články majú vysokú hustotu výkonu -  dokážu uložiť veľa elektrickej energie v relatívne malom balení. To je potrebné na dodávanie periodických prívalov energie do vykurovacieho telesa. „Všetky batérie, ktoré sme testovali, si stále udržiavali náboj, ktorý by mohol napájať testovaciu žiarovku najmenej hodinu.”

Vapovanie

Unsplash/e-liquids Uk/

Tlakový snímač

Snímač tlaku vzduchu je polovodičové spínacie zariadenie. Nie na rozdiel od mikrofónu, ktorý premieňa vibrácie na elektrickú energiu, tlakový senzor zaznamená pokles tlaku a uzavrie elektronický spínač.

K tomu dochádza počas pôsobenia ťahania, čím sa v zariadení vytvorí čiastočné vákuum. Keď je spínač zatvorený, jednoduchý (skrat) obvod rozsvieti LED a dodáva prúd do vykurovacieho telesa.

Vyhrievacie teleso

„Vyhrievacie teleso je zapustené do uzáveru na jednom konci zásobníka e-liquidu a je pripojené ku knôtu. Keď je zariadenie aktivované, elektrický prúd ohrieva kovový pásik, ktorý odparuje časť prchavého e-liquidu.”

Vapovanie je horšie, ako sme si doteraz mysleli. Má devastačný vplyv na cievy a srdcové ochorenia

Nádržka na e-liquid

Jednorazové e-cigarety obsahujú absorpčný penový materiál nasýtený e-liquidom a nachádzajúci sa v plastovej tube so silikónovými koncovkami. V strede zásobníka je sací materiál, ktorý nasáva okolitý e-liquid, aby bol v kontakte s výhrevným telesom.

Samotná tekutina obsahuje celý rad zložiek, ako je propylénglykol, nikotín a arómy, pričom mnohé z nich majú neznámy vplyv na zdravie.

Určené na smetisko

Spotreba vaporizírov v posledných rokoch prudko stúpa a v súčasnosti predstavujú významný podiel alarmujúcej novej kategórie elektronického odpadu. Jednorazový elektronický odpad vedie k významnej strate cenných materiálov – najmä hliníka a lítia.

Vapovanie

Unsplash/karl Edwards/

„Horšie je, že keď sa do koša vyhodí jednorazová cigareta, energeticky husté lítiové batérie predstavujú nebezpečenstvo požiaru pre pracovníkov odpadového hospodárstva. Materiály v nich majú pri uvoľnení toxické účinky aj na životné prostredie,” dodáva Park.

Po zmiešaní potenciálne cenných kovov s inými materiálmi s nízkou hodnotou, ako je plast, je ťažké ich oddeliť a recyklovať. Celkovo sú e-cigarety na jedno použitie jednoznačne plytvanie zdrojmi a nebezpečenstvom pre životné prostredie.

Nesprchuj sa ani neumývaj riad

Vedel si napríklad, že počas búrky by si sa nemal sprchovať, kúpať či umývať riad? Kovové objekty a potrubia, ktorými prúdi voda sú tiež potencionálne nebezpečné. Podľa špecialistu na bezpečnosť bleskov môže elektrina z neho putovať potrubím a vodou a nakoniec ťa zasiahnuť, píše web AccuWeather. 

Počas búrky nikdy nerob tieto veci. Môže to byť extrémne nebezpečné, varuje expert

Unsplash/ Hannah Xu

„Je dobré držať sa ďalej od vecí, ktoré v domácnosti vedú elektrinu. To zahŕňa vodiče aj inštalačné práce, preto je sprchovanie počas búrky určite nebezpečné, rovnako ako umývanie rúk alebo riadu," hovorí John Jensenius, expert na bezpečnosť bleskov z americkej Národnej meteorologickej služby.

Máš zlý deň? Tohto Taliana neprekonáš. Po dovolenke mal pozitívny test na covid, opičie kiahne aj HIV

Nebezpečné môže byť aj čokoľvek, čo je zapojené v elektrine. Napríklad televízia, práčka či umývačka riadu, píše portál ScienceAlert. Blesky môžu zasiahnuť miesta vzdialené až 16 kilometrov od búrky. Ak preto začuješ hromy, mal by si sa premiestniť sa na bezpečné miesto.

Počas búrky nikdy nerob tieto veci. Môže to byť extrémne nebezpečné, varuje expert

Unsplash/Nathan Dumlao

Takým miestom je interiér, ako sme však spomínali, treba sa vyvarovať kontaktu s kovovými predmetmi, zástrčkami a elektrickými spotrebičmi. Odborníci taktiež neodporúčajú stáť v blízkosti okien a dverí. Nebezpečnými miestam pri búrke sú aj záhradné altánky či psie búdy. Automobily sú bezpečné, avšak netreba zabudnúť na zatiahnuté okná.

Nepomôžu ani plastové potrubia

Niektorí ľudia si myslia, že pokiaľ majú plastové potrubia, tak sa môžu bezpečne sprchovať aj počas búrky. Nie je to však pravda. 

„Voda vie vodiť elektrinu. Počas búrky napríklad dochádza k prípadom, keď blesk zasiahne človeka stojaceho v blízkosti mláky,“ vysvetľuje Jensenius. To, aké škody zasiahnutie blesku napácha, do veľkej miery závisí aj od uzemnenia domu. 

„Dom by mal byť postavený tak, že keď ho zasiahne elektrina, bude uzemnená do zeme. Ak je váš dom uzemnený do samostatných tyčí, ktoré sú v zásade zaseknuté do zeme, potom je to o niečo bezpečnejšie, pretože nič nie je pripevnené k vodovodným rúram,“ vysvetľuje meteorológ Dan Kottlowski.

Zvyčajne pol hodiny po zaznení posledného úderu hromu je bezpečný čas vrátiť sa späť do sprchy, k umývaniu riadu či iným činnostiam.

• Krvavý vodopád netvorí krv ani riasy, ale slaná voda bohatá na železo.
• Pod ľadom prežíva viac než milión rokov izolovaný ekosystém baktérií.
• Vedci prvýkrát sledovali okamih, keď sa slaná voda dostala na povrch.
• Výskum môže pomôcť aj pri hľadaní života mimo Zeme.

Na prvý pohľad to vyzerá, akoby ľadovec v Antarktíde krvácal. Zo snehobielej krajiny vyteká tmavočervená tekutina, ktorá farbí okolie do krvavých odtieňov. Miesto známe ako Blood Falls, teda Krvavý vodopád, fascinuje vedcov aj cestovateľov už viac ako 100 rokov. A čím viac ho skúmajú, tým zvláštnejší príbeh odhaľujú, píše portál ScienceAlert.

Vedci objavili pod Antarktídou stovky zemetrasení. Problém je, že sa odohrávajú tam, kde by nemali existovať

Najnovší výskum publikovaný začiatkom tohto roka v magazíne Antarctic Science priniesol ďalší dielik skladačky. Vedcom sa podarilo lepšie vysvetliť, prečo sa červená voda z ľadovca pravidelne objavuje na povrchu.

Omyl, ktorý vydržal roky

Keď austrálsky geológ Griffith Taylor objavil toto miesto v roku 1911, myslel si, že červené sfarbenie spôsobujú riasy. Ukázalo sa však, že pravda je oveľa zaujímavejšia. Pod severnou časťou Taylorovho ľadovca sa totiž ukrýva mimoriadne slaná voda bohatá na železo.

Ide o pozostatok dávneho morského ramena, ktoré zostalo uväznené pod ľadom pred najmenej 1,5 milióna rokov. Postupne sa z neho stala extrémne koncentrovaná soľanka, ktorá nezamŕza ani pri teplotách hlboko pod bodom mrazu. Keď sa dostane na povrch a stretne sa s kyslíkom, železo oxiduje podobne ako hrdza. Práve preto voda získa výraznú krvavočervenú farbu.

Voda preniká cez stovky metrov ľadu

Dlhé desaťročia bolo záhadou, ako sa soľanka dostáva z hĺbky až na povrch. Až v roku 2017 vedci z University of Alaska Fairbanks pomocou radaru objavili približne 300-metrovú sieť skrytých kanálov vo vnútri ľadovca. Práve nimi sa voda pod vysokým tlakom pomaly presúva nahor.

Veľká koncentrácia soli znižuje bod mrazu natoľko, že voda zostáva tekutá. Navyše pri jej čiastočnom zamŕzaní vzniká teplo, ktoré ohrieva okolitý ľad a pomáha udržiavať kanály otvorené. „Hoci to znie nelogicky, voda pri zamŕzaní uvoľňuje teplo, ktoré ohrieva chladnejší ľad v okolí,“ vysvetlila glaciologička Erin Pettit. Dodala, že Taylorov ľadovec je dnes najchladnejším známym ľadovcom na svete, v ktorom voda prúdi dlhodobo.

Život bez svetla aj kyslíka

Ešte väčším prekvapením než samotná červená voda je to, čo sa ukrýva hlboko pod ľadom. Stovky metrov pod povrchom, úplne bez slnečného svetla a kyslíka, prežíva celé spoločenstvo baktérií. Od okolitého sveta bolo izolované viac než milión rokov a energiu získava zo zlúčenín síry, pretože nič iné tam nie je k dispozícii.

Osamelá hora Erebor z Hobita skutočne existuje. Najvyššia sopka Antarktídy doslova chrlí zlato, denne ho vypľuje za tisíce eur

Mikrobiologičke Jill Mikucki z University of Tennessee trvalo niekoľko rokov, kým získala dostatočne kvalitné vzorky. Analýza následne odhalila živý mikrobiálny ekosystém, ktorý funguje v podmienkach, kde by väčšina známych organizmov neprežila.

Práve preto sa Blood Falls stali dôležitým miestom pre astrobiológov. Podobné extrémne prostredie by totiž mohlo existovať aj pod ľadom niektorých mesiacov planét v Slnečnej sústave.

Vedci zachytili okamih, ktorý nikto nečakal

Nový výskum vedený geovedcom Peterom Doranom z Louisiana State University priniesol ďalší objav. V septembri 2018 vedci úplnou náhodou súčasne sledovali ľadovec pomocou troch rôznych prístrojov. Stanica GPS merala pohyb ľadovca, kamera denne fotografovala Blood Falls a senzory monitorovali teplotu jazera pod ľadovcom.

Výsledky sa navzájom dokonale doplnili. Povrch ľadovca klesol približne o 15 milimetrov, jeho pohyb sa spomalil takmer o desať percent a kamera zaznamenala čerstvé červené škvrny pribúdajúce takmer každý deň.

Vedci tak prvýkrát priamo sledovali, ako nahromadený tlak pod ľadom vytlačil soľanku na povrch. Predpokladajú, že tento proces sa opakuje v cykloch. Tlak sa postupne zvyšuje, voda unikne, ľadovec sa mierne zmení a celý proces začne odznova.

Pokračujúce pozorovania môžu ukázať, či sa tieto udalosti časom menia. Blood Falls sa tak môžu stať jedinečným oknom do procesov, ktoré prebiehajú hlboko vo vnútri antarktických ľadovcov.

• Ventilátor počas noci môže víriť prach, peľ a zhoršiť alergie.
• Neustály prúd vzduchu vysušuje oči, pokožku aj ústa.
• Spánok pri ventilátore môže spôsobiť stuhnuté svaly a bolesť.
• Odborníci odporúčajú trik so zamrznutými fľašami pred ventilátorom.

Ventilátor nájdeš počas horúčav v takmer každej domácnosti. Nie každý je však o ich reálnej funkčnosti presvedčený. Ako píše portál Joe, pre niektorých ide o nevyhnutá nástroj, iní o nich zase tvrdia, že ide len o dekoratívne kúsky, pretože nedokážu odfúknuť ani smietky zo stola.

Bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patríš, každý rok sa so zvyšujúcim teplom zvyšuje aj naša potreba prudkého chladného vzduchu fúkaného do našej tváre. A hoci realitou je zvyčajne teplý a lepkavý vánok na našej pokožke, je to určite lepšie, ako mávať rukou pred tvárou ako maniak.

Ako sa pripraviť na extrémne horúčavy? Pozreli sme sa, či je vôbec možné zvýšiť tepelnú toleranciu nášho tela

Viaceré problémy

Sleep Advisor však uvádza, že ventilátory pre nás v skutočnosti predstavujú zdravotné riziko - a nie, nie je to kvôli ľuďom, ktorým sa do čepelí zachytávajú rôzne časti tela. Podľa odborníkov na spánok tieto zariadenia víria po miestnosti peľ a prach, čo predstavuje problém najmä pre tých, ktorí trpia astmou alebo sennou nádchou.

Okrem toho môže neustále fúkanie vzduchu vysušovať tvoju pokožku, oči a dokonca aj vnútro úst. Ak máš ventilátor pustený neustále a fúka ti do tváre, pripraviť sa musíš aj na podráždenie dutín, čo môže viesť k infekcii.

Ventilátor

Unsplash/Delaney Van

Nepríjemné prebudenie

A v podstate nemôžeš urobiť nič horšie, ako nechať ventilátor pustený vedľa seba celú noc. Neustály prúd vzduchu môže spôsobiť nepríjemné napnutie svalov a nie je nič horšie, ako keď sa zobudíš s pocitom, ako keby ťa zrazilo auto.

Sleep Advisor sa okrem iného podelil aj o niekoľko tipov, ako si doma vyrobíš vlastnú klimatizáciu a zároveň znížiš nepríjemné účinky ventilátora:

• nachystaj si štyri až šesť fliaš vody
• do každej z nich daj dve až tri polievkové lyžice soli
• daj fľaše do mrazničky
• keď si pôjdeš ľahnúť, polož zmrazené fľaše na podnos a polož ich pred ventilátor
• zapni ho - keď bude vzduch fúkať na fľaše, budeš cítiť chladivý vánok, ktorý zároveň nebude taký intenzívny

• Downburst je prudký zostupný prúd vzduchu z búrky, ktorý sa pri zemi rozleje do strán.
• Nebezpečná búrka sa často prezradí tmavou stenou oblakov, náhlym vetrom a častými bleskami.
• Dnešné riziko na Slovensku súvisí so studeným frontom po vlne horúčav.
• Keď počuješ hrom, vidíš zaplavenú cestu alebo výstrahu, presuň sa do bezpečia.

Najspoľahlivejšia varovná kontrolka nie je vždy upozornenie v mobile. Niekedy je to len neprirodzene tmavá stena nad kopcom, vietor, ktorý zrazu zmení smer, a ten krátky zvláštny pocit, že terasa už nie je najlepšie miesto na kávu. Práve takýto scenár dnes dáva na Slovensku zmysel sledovať pozornejšie než bežnú letnú prehánku.

Slovensko zasiahnu búrky. Dokážete rozoznať mraky na oblohe a určiť, čo nám z nich hrozí? Učili sme sa to v škole, otestujte sa

Portál iMeteo upozornil, že „po vlne horúčav sa dnes musíte pripraviť na vlnu silných búrok, ktoré môžu spôsobovať aj škody“. Podľa jeho predpovede má Slovensko ovplyvňovať studený front, na ktorom sa môžu už okolo poludnia tvoriť intenzívne búrky, najskôr v horských oblastiach a neskôr na veľkej časti územia.

Najvyššie riziko opisuje najmä na západe krajiny, Kysuciach a Považí, kde môžu prísť prívalové zrážky a lokálne úhrny okolo 100 litrov na meter štvorcový.

Búrka po horúčave vie prudko zosilnieť

Búrka potrebuje tri základné veci - vlhkosť, nestabilnú atmosféru a impulz, ktorý vytlačí vzduch nahor. MeteoSwiss vysvetľuje, že búrkové oblaky vznikajú vtedy, keď je vo vzduchu dosť vlhkosti, atmosféra umožňuje silné zvislé pohyby a existuje mechanizmus, ktorý tvorbu búrky spustí.

Po horúcom dni býva pri zemi teplý a vlhký vzduch - keď sa k nemu pridá studený front, chladnejší vzduch sa tlačí pod teplejší a núti ho prudko stúpať.

Čo je downburst a prečo o ňom každý hovorí

Downburst je jeden z najzradnejších búrkových javov, pretože neprichádza ako pomalé zosilňovanie vetra. Vzniká vtedy, keď sa v búrkovom oblaku rozbehne silný zostupný prúd vzduchu, ktorý po náraze na zem vyrazí prudko do strán. Aj Slovensko už nedávno videlo, prečo sa o downburste oplatí hovoriť zrozumiteľne.

iMeteo pri búrke v Bratislave opísalo downburst ako „extrémne silný zostupný prúd vzduchu v rámci búrkového oblaku, ktorý po náraze na zemský povrch prudko zosilnie a rozprskne sa do všetkých strán“. V hlavnom meste vtedy hlásili polámané stromy, komplikácie v doprave a lokálne zatopené komunikácie.

Nechce sa ti v horúčavách von? Týchto 5 bezplatných online hier ťa zabaví na celé hodiny

Ako ho spoznať

Downburst sa často prezradí náhlou zmenou vetra ešte pred najhorším dažďom. Ak sa vzduch zrazu ochladí, vietor udrie v prudkých poryvoch, prach alebo lístie sa rozbehne jedným smerom a z čela búrky sa valí nízka tmavá línia oblakov, nejde o romantickú letnú scénu. Pri downburste vietor zostupuje z búrky, po dopade na zem sa rýchlo rozšíri a môže napáchať škody podobné slabšiemu tornádu, hoci ide o odlišný jav.

Dôležitý rozdiel je v smere škôd. Tornádo má rotačný charakter, zatiaľ čo downburst vytvára najmä priamočiary vietor. NOAA preto pri búrkovom vetre používa aj označenie straight-line winds, teda priamočiare vetry, aby sa odlíšili od škôd spôsobených tornádom. Väčšina škodlivých vetrov pri búrkach pri zemi súvisí práve s výtokom vzduchu zo zostupného prúdu.

Znaky, že pred tebou nie je neškodný lejak

Prvý veľký signál je oblak cumulonimbus. Je to jediný typ oblaku, ktorý dokáže produkovať krúpy, hromy a blesky, často má tmavú plochú základňu a vysoký vrchol v tvare nákovy.

cumulonimbus

TASR/Veronika Mihaliková

Ak pred dažďom vidíš nízky vodorovný oblak nalepený na čele búrky, spozorni. Takýto oblak často súvisí s výtokom chladného vzduchu z búrky a môže predchádzať prudkým nárazom vetra. Druhý signál je samotný dážď. Pri downburste môže silný zostupný prúd stiahnuť k zemi jadro dažďa a krúp, ktoré dovtedy držal výstupný prúd vo vyšších častiach búrky.

Národná meteorologická služba opisuje, že keď takéto jadro padá nadol, strháva so sebou vzduch, zrýchľuje a po dopade na zem sa rozlieva do strán. Preto môže prísť niekoľko minút, počas ktorých sa počasie zmení z „ešte sa to dá“ na polámané konáre, letiace predmety a vodu tečúcu po ceste.

Nebezpečná búrka pritom nemusí vyzerať ako scéna z katastrofického filmu. Americká Národná meteorologická služba definuje silnú búrku už pri krúpach s priemerom aspoň 2,5 centimetra alebo pri vetre nad približne 93 kilometrov za hodinu. Vietor takejto sily dokáže lámať veľké konáre, vyvracať stromy a poškodzovať strechy či autá.

Škody do búrke v Slovinsku

Borut Zivulovic/Reuters

Pri dnešnej situácii je dôležitá aj voda - ako sme spomenuli vyššie, pri niektorých modelových scenároch na Slovensku dnes hrozí okolo 100 litrov zrážok na meter štvorcový, čo môže znamenať zatopené cesty, pivnice aj lokálne prívalové povodne.

Čo sledovať, keď sa búrka blíži

Nesleduj len to, či prší pred tvojím oknom. Pozri radar, smer pohybu jadra, bleskovú aktivitu a oficiálne výstrahy. Červené až fialové jadro na radare, rýchle pribúdanie bleskov a tmavá línia smerujúca priamo na tvoju obec sú praktické signály, že netreba dobiehať nákup ani dokončovať grilovačku.

SHMÚ má pre búrky vlastné meteorologické výstrahy po krajoch a pri nebezpečnej situácii je práve ich mapa najpraktickejší domáci zdroj, ktorý treba skontrolovať popri radare.

Poprechádzaj sa s nami upršanými ulicami New Yorku z pohodlia domova. Toto video v tebe vyvolá úplný pokoj

Ochrana bez paniky

Najlepšie pravidlo je aj najnudnejšie - keď počuješ hrom, choď dnu. Odporúča sa vyhľadať uzavretý bezpečný úkryt už pri zahrmení a nevracať sa von aspoň 30 minút po poslednom hrome. Vnútri sa drž ďalej od okien, káblových telefónov, zapojených elektrických zariadení a vodovodu, pretože blesk sa môže šíriť aj cez elektroinštaláciu a potrubia.

Ak sa blíži downburst, nerieš iba blesky. Stiahni zo záhrady stoličky, slnečník, kvetináče a všetko, čo by vietor mohol hodiť do okna alebo na auto. Nezostávaj pod stromami, pri vode ani na otvorenom priestranstve.

Ak šoféruješ, neskúšaj prejsť zaplavenou cestou - už 15 centimetrov rýchlo tečúcej vody môže zvaliť dospelého človeka a približne 30 centimetrov prúdiacej vody môže odplaviť väčšinu áut. Nebezpečná búrka ti často dá pár minút náskok. Downburst je presne ten jav, pri ktorom sa ich oplatí využiť hneď.

Charakteristické pre túto nákazu sú zmeny správania, podráždenosť, agresivita a paralýzy. A hlavne sme proti nej v podstate bezmocní - po vypuknutí besnoty u človeka (klinický stav choroby) je úmrtnosť 100-percentná.

Smrteľná baktéria z vody sa nebezpečne rozširuje. U našich susedov zabila tento rok už desiatky ľudí

Bizarný, no účinný nápad

Švajčiarske úrady, odhodlané bojovať proti tejto chorobe, vymysleli inovatívnu a nekonvenčnú stratégiu, pri ktorej museli mnohí dvíhať obočie. Operácia sa odohrávala na pozadí Európy, ktorá zápasila s výskytom besnoty, najmä v populáciách divých líšok.

Prístup Švajčiarska bol prelomový. V 60. a 70. rokoch 20. storočia federálny veterinárny úrad krajiny nariadil, aby sa kuracie hlavy napichali vakcínou proti vakcíne a následne ich zhadzovali z lietadiel do najhorších oblastí a vysoko rizikových miest. 

Táto metóda bola nielen vynaliezavá, ale aj účinná a znamenala začiatok kampane, ktorá nakoniec viedla k eradikácii (úplnému vymazaniu) besnoty vo Švajčiarsku. Návnada bola navrhnutá tak, aby prilákala líšky. Dávky vakcíny po požití imunizovala zviera proti besnote.

Líška

Unsplash/Sunguk Kim

Tisíce kuracích hláv

Stratégia sa opierala o prirodzené správanie líšok pri hľadaní potravy, čím sa zabezpečila distribúcia vakcíny medzi cieľovú populáciu. Použitie metód leteckej distribúcie umožnilo široké pokrytie a zasiahlo aj tie najodľahlejšie a neprístupné oblasti, kde sa líšky pohybovali. Vo výsledku tak z neba padali tisíce kuracích hláv, ktoré mali jasnú úlohu.

Táto metóda očkovania bola odklonom od tradičných prístupov, ktoré často zahŕňali odchyt a očkovanie jednotlivých zvierat – proces náročný na prácu a omnoho menej efektívny. Naproti tomu švajčiarska metóda umožňovala masové očkovanie voľne žijúcich živočíchov bez potreby priameho kontaktu medzi ľuďmi a zvieratami, čím sa výrazne znížilo riziko prenosu.

Úspech tejto kampane bol evidentný. V roku 1999 bolo Švajčiarsko oficiálne vyhlásené za oblasť bez výskytu mestskej a lesnej besnoty. Proaktívne a inovatívne opatrenia krajiny sa vyplatili a kedysi prevládajúca hrozba besnoty bola eliminovaná.

Utrpenie a smrť zvierat, ktoré sme obetovali v mene vedy. Desivé experimenty, ktoré vedci obhajujú pokrokom

Kreatívne riešenie problémov

Švajčiarsky model sa čoskoro stal štandardom na kontrolu a elimináciu zoonotických chorôb v rezervoároch voľne žijúcich živočíchov, čo ovplyvnilo programy kontroly besnoty na celom svete. Likvidácia besnoty vo Švajčiarsku použitím očkovaných kuracích hláv demonštrovala silu kreatívneho riešenia problémov v oblasti verejného zdravia.

Táto operácia chránila nielen zdravie švajčiarskeho obyvateľstva, ale chránila aj bohatú biodiverzitu krajiny tým, že chránila divokú zver pred pustošením besnoty. Dnes dedičstvo švajčiarskeho programu na eradikáciu besnoty naďalej inšpiruje a informuje globálne úsilie v boji proti zoonotickým chorobám.

• Toxoplasma gondii podľa odhadov infikuje asi tretinu ľudí na svete.
• Väčšina zdravých ľudí nemá príznaky, no u niektorých môže zasiahnuť oči.
• Vedci chcú, aby sa toxoplazmóze venovalo viac peňazí, výskumu a prevencie.
• Riziko sa dá znížiť lepšou hygienou, bezpečným jedlom a starostlivosťou v tehotenstve.

Niektoré veci v tele znejú ako problém z hororu, no v realite sú oveľa obyčajnejšie. Toxoplasma gondii je presne ten typ parazita, o ktorom sa pri káve nerozprávaš, no pokojne sa môže týkať aj teba. Podľa odhadov infikuje približne tretinu svetovej populácie. Väčšina zdravých ľudí si pritom nič nevšimne, lenže práve v tom je problém, píše portál ScienceAlert.

Všetci si mysleli, že je tehotný. Pravda však bola inde - muž mal v bruchu svoje dvojča

Strata zraku

U časti ľudí môže toxoplazmóza zasiahnuť oči a spôsobiť zápal, vážne poškodenie zraku alebo až jeho stratu. Očná toxoplazmóza je podľa vedcov najčastejšou infekciou vnútri oka na svete. A hoci nejde o nový objav, stále sa jej venuje prekvapivo málo pozornosti.

Vedci v novom stanovisku publikovanom v magazíne PLOS Neglected Tropical Diseases tvrdia, že toxoplazmóza by mala patriť medzi zanedbávané tropické choroby podľa kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie. Nešlo by len o formálnu škatuľku. Takéto uznanie by mohlo priniesť viac peňazí na výskum, prevenciu, diagnostiku aj liečbu.

„Toxoplazmóza je jednou z hlavných očných infekcií a významnou príčinou straty zraku na celom svete, no v globálnych zdravotníckych plánoch dostáva len obmedzenú pozornosť,“ hovorí oftalmologička a vedkyňa Justine Smith z Flinders University v Austrálii. „S uznaním Svetovej zdravotníckej organizácie môžeme výrazne pokročiť v prevencii a zvládaní tejto infekcie.“

Človek sa nakazí ľahko

Najčastejšie sa o toxoplazmóze hovorí v súvislosti s mačkami, ale robiť z nich hlavného záporáka by bolo príliš jednoduché. Človek sa môže nakaziť napríklad cez nedostatočne tepelne upravené mäso, ktoré bolo kontaminované parazitom. Ďalšou cestou je neúmyselné prehltnutie vajíčok parazita z mačacích výkalov, napríklad pri čistení mačacej toalety alebo cez kontaminovanú pôdu či vodu.

Väčšie riziko vzniká v tehotenstve. Ak sa žena nakazí prvýkrát počas tehotenstva, infekcia sa môže preniesť cez placentu na nenarodené dieťa. Následky môžu byť vážne a v niektorých prípadoch môže infekcia prispieť aj k potratu. Vedci odhadujú, že každý rok sa narodí približne 190-tisíc detí s toxoplazmózou.

„Toxoplazmóza sa často berie ako niečo nevyhnutné, má však dobre opísané cesty prenosu a dá sa jej predchádzať aj ju kontrolovať,“ hovorí oftalmológ João Furtado z University of São Paulo v Brazílii.

Medička vysvetľuje, čo za larvy boli v Jovinečkovom mäse: Teplo zabíja parazity, nie toxíny, hrozí extrémna otrava jedlom

Dostať ju na zoznam

Autori stanoviska tvrdia, že toxoplazmóza spĺňa všetky štyri kritériá zanedbávanej tropickej choroby. Častejšie zasahuje chudobnejšie komunity, je rozšírená v tropických a subtropických krajinách, dá sa jej predchádzať a napriek tomu je podfinancovaná. Mimoriadne častá je napríklad v Južnej Amerike.

Vedci upozorňujú, že stále neexistuje vakcína ani jednotný liečebný postup. Chýbajú aj presnejšie dáta o tom, aký veľký je skutočný globálny dosah parazita. Najhoršie následky pritom často dopadajú na ľudí, ktorí majú horší prístup k zdravotnej starostlivosti, čistej vode a sanitácii.

„Tieto dosahy by sa dali znížiť praktickými opatreniami verejného zdravia, ako sú lepšia bezpečnosť potravín, čistá voda, sanitácia a lepší prístup k predpôrodnej starostlivosti,“ dodáva Furtado.

Parazit, ktorého môže mať v tele každý tretí človek

Unsplash/amanda Dalbjörn/

Nejde o paniku, ale o prevenciu

Pointa nie je v tom, aby sa ľudia začali báť mačiek alebo každého obeda. Skôr ide o to, že veľmi rozšírený parazit sa roky tvári ako okrajový problém. Pritom lepšie kontroly potravín, dostupnejšie testovanie v tehotenstve, rýchlejšia diagnostika očných infekcií a jednoduchšia osveta by mohli reálne znížiť riziko.

Smith dodáva, že uznanie toxoplazmózy by pomohlo krajinám zaradiť jej prevenciu do programov starostlivosti o matky a deti, potravinovej bezpečnosti aj základnej zdravotnej starostlivosti. A to je celé - nie sci-fi parazit ani panika, ale bežné opatrenia, ktoré môžu zabrániť tomu, aby nenápadná infekcia niekomu zbytočne zobrala zrak.

• Nabíjačka spotrebúva elektrinu aj bez pripojeného mobilu.
• Jedna nabíjačka stojí ročne len drobné, no viac zariadení sa už môže nazbierať.
• Pohotovostný režim využíva aj televízor, mikrovlnka či herná konzola.
• Spotrebu pomôžu znížiť kvalitné nabíjačky alebo inteligentné zásuvky.

Mobil odpojíš, ale nabíjačku necháš v zásuvke. Veď načo ju stále vyťahovať? Je pripravená na ďalšie nabíjanie a nič sa predsa nedeje. Alebo áno? Je pravda, že nabíjačka po odpojení telefónu neprestane úplne fungovať, píše portál Engadget.

Už aj OSN bije na poplach. AI môže do roku 2030 spotrebovať viac vody, než ľudia vypijú za celý rok

Aj keď sa môže zdať, že je „vypnutá“, stále odoberá malé množstvo elektriny. Nie je to veľa, no technicky vzaté platíš aj za energiu, ktorú práve vôbec nevyužívaš.

Nabíjačka nikdy úplne nespí

Keď je nabíjačka zapojená v zásuvke, jej vnútorné súčiastky zostávajú aktívne. Ide o takzvanú pohotovostnú spotrebu, vďaka ktorej dokáže začať nabíjať zariadenie okamžite po jeho pripojení. Spotreba jednej bežnej nabíjačky sa pohybuje približne od 0,1 do 0,5 wattu. Za deň to predstavuje len niekoľko watthodín, takže pri jednej nabíjačke ide o zanedbateľné množstvo energie.

Jedna nabíjačka tvoju peňaženku prakticky nepocíti. Za celý rok môže jej pohotovostná spotreba predstavovať len niekoľko desiatok centov až približne 3,50 eura v závislosti od cien elektriny.

Situácia sa však mení, ak má domácnosť nabíjačky takmer v každej miestnosti. Mobilné telefóny, tablety, inteligentné hodinky, bezdrôtové slúchadlá či prenosné herné konzoly znamenajú ďalšie adaptéry, ktoré môžu byť zapojené nepretržite. Každý z nich síce spotrebúva minimum energie, no spolu už vytvárajú citeľnejšiu položku.

Nie sú to len nabíjačky

Pohotovostnú spotrebu nemajú iba nabíjačky. Elektrinu odoberajú aj televízory, počítače, herné konzoly, mikrovlnné rúry či kávovary. Podľa kanadskej vlády tvorí energia spotrebovaná zariadeniami v pohotovostnom režime približne 5 až 10 percent celkovej spotreby elektriny v bežnej domácnosti.

Ak chceš obmedziť pohotovostnú spotrebu, oplatí sa investovať do kvalitných a energeticky úspornejších nabíjačiek. Praktickým riešením sú aj inteligentné zásuvky, ktoré môžeš vypnúť na diaľku cez aplikáciu v smartfóne.

16-sekundové sprchy, zdieľané postele aj mŕtve telá na palube. Paul opisuje, ako vyzeralo 7 mesiacov na jadrovej ponorke

Dobrý nápad je tiež pravidelne kontrolovať stav nabíjačiek. Ak sú poškodené, prehrievajú sa alebo majú uvoľnené kontakty, je čas ich vymeniť. A ak chceš mať istotu, že nespotrebujú ani watt navyše, najjednoduchším riešením zostáva vytiahnuť ich zo zásuvky.

• Horúčavy môžu spôsobiť pocit ťažoby a miernu bolesť semenníkov.
• Najviac ohrození sú muži s rozšírenými žilami v miešku.
• Vo väčšine prípadov nejde o nič vážne.
• Silná alebo náhla bolesť si vyžaduje okamžitú návštevu lekára.

Leto prináša kúpaliská, klimatizáciu aj nekonečné hľadanie tieňa. Existuje však jedna nepríjemnosť, o ktorej sa medzi mužmi síce občas žartuje, no lekári hovoria, že je úplne reálna. V extrémnych horúčavách sa môžu objaviť takzvané „letné semenníky“ - stav, pri ktorom sa vplyvom vysokých teplôt objaví pocit ťažoby, citlivosť alebo nepríjemná bolesť v oblasti mieška, píše LADBible.

Muži si pichajú botox do semenníkov. Má svoje lekárske opodstatnenie, no väčšina to robí len kvôli vzhľadu

Podľa lekára Chuna Tanga telo zvyčajne vysiela pomerne jasné signály. „Typickými príznakmi sú tupá, ťahavá bolesť semenníkov, pocit ťažoby alebo celkové nepohodlie, ktoré býva výraznejšie po horúcom dni alebo po dlhom státí. Niektorí muži si všimnú aj mierny opuch alebo vyššiu citlivosť. Väčšinou nejde o ostrú bolesť, skôr o pretrvávajúci pocit, že niečo nie je celkom v poriadku,“ vysvetľuje.

Prečo sa to deje?

Semenníky sa nachádzajú mimo tela z jednoduchého dôvodu – potrebujú nižšiu teplotu než zvyšok organizmu. Keď však ortuť teplomera vystúpi príliš vysoko, cievy v miešku sa rozšíria. To zmení prietok krvi a môže vyvolať nepríjemný pocit tlaku či ťažoby.

„Teplo uvoľňuje a rozširuje krvné cievy. Je to dobré na ochladzovanie organizmu, no zároveň sa môže v žilách mieška hromadiť viac krvi. Ak sa k tomu pridá dehydratácia alebo dlhé státie, vzniká ideálne prostredie pre nepríjemné pocity,“ hovorí lekár.

Letné semenníky počas horúčav trápia väčšinu mužov

Pixabay

Niektorí muži sú pritom náchylnejší než iní. Týka sa to najmä tých, ktorí majú varikokélu - rozšírené žily v miešku. Tie odvádzajú krv menej efektívne, takže počas horúčav sa problém môže ešte zvýrazniť. „Je to podobné ako dopravná zápcha počas horúceho dňa. Ak je cesta už sama osebe preťažená, vysoké teploty dopravu ešte viac spomalia. Presne tak sa správajú aj rozšírené žily,“ prirovnáva Chun Tang.

Kedy je čas navštíviť lekára?

Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov ide skôr o nepríjemnosť než o zdravotné riziko. Lekár odporúča nosiť voľnejšiu spodnú bielizeň, dostatočne piť, robiť si prestávky od dlhého sedenia a snažiť sa intímne partie ochladzovať.

Ak sa však bolesť nezlepšuje, jedna strana mieška vyzerá výrazne inak alebo si muž nahmatá útvar pripomínajúci „vrece červov“, môže ísť o varikokélu a mal by vyhľadať odborníka.

Vedel si, že mandle ti po odstránení môžu opäť narásť? Toto sú všetky časti tvojho tela, ktoré sa dokážu regenerovať

Najväčším varovaním je náhla a silná bolesť. „To je jasný signál, že treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Rešpektujte svoje semenníky, udržiavajte ich v chlade a keď sa ozvú, počúvajte ich. Ak máte pochybnosti, nechajte sa vyšetriť,“ uzatvára Chun Tang.

Ide o dedičnú metabolická poruchu spôsobenú nedostatkom enzýmu ferrochelatázy. Hlavným symptómom je pocit silnej bolesti pri vystavení slnečnému žiareniu, preto sa často prezýva aj ako upírska choroba.

Smrteľná baktéria z vody sa nebezpečne rozširuje. U našich susedov zabila tento rok už desiatky ľudí

Pri prvotnom kontakte slnečného žiarenia s kožou pacient najprv pociťuje svrbenie a pálenie. Po pokračujúcom vystavení svetlu môže koža sčervenať a opuchnúť. Ak si náhodou o tejto chorobe ešte nepočul, je to preto, že ňou môže trpieť len jeden z 200-tisíc ľudí.

Všetko si kupuje online a cez deň nevychádza von

Jedným z nich je aj britský používateľ Redditu, ktorý sa na sociálnej sieti podelil o svoje každodenné fungovanie s touto chorobou. „Mám zriedkavú genetickú poruchu nazývanú erytropoetická protoporfýria. Toto je metabolická porucha, ktorá u niektorých pacientov (vrátane mňa) spôsobuje poškodenie pečene,“ píše vo svojom príspevku.

„Hlavným každodenným príznakom je však hypersenzitivita na denné svetlo. To znamená, že ak som vystavený dennému svetlu či už v lete alebo v zime, mám asi 2-3 minúty, než začnem pociťovať neznesiteľnú bolesť, ktorá trvá asi týždeň,“ opisuje Brit muky, kvôli ktorým sa nemôže obliecť, najesť sa, napiť a dokonca ani mať zapnuté osvetlenie v izbe.

Ilustračná fotografia.

Brainee/Canva/

Na otázku ako bežne cez deň funguje a nakupuje si potraviny prezradil, že stále nosí rukavice a šatku cez celú tvár.„Nakupujem online a vyhýbam sa chodeniu von počas dňa, pokiaľ naozaj nemusím,“ dodal.

Najhoršie na tom je, že jediný dostupný liek, ktorý zmierňuje neznesiteľné príznaky, je v Británii nedostupný. „Ide o implantát pod kožu s názvom Scenesse, ktorý poskytuje minimálne sedem ďalších minút na slnku. Znie to síce málo, ale zmenilo by mi to život. V Anglicku ho však nedostanem,“ priznal v diskusii pod príspevkom.

• Aj malé popáleniny môžu mať vážne následky – najmä ak zasiahnu väčšiu plochu alebo vzniknú v dôsledku chemikálií či elektriny.
• Slnečné lúče dokážu spôsobiť popáleniny druhého stupňa a zvyšujú riziko dehydratácie a rakoviny kože.
• Popáleninu vždy ochladzuj pod tečúcou vodou 20 minút, prikry ju fóliou a radšej sa poraď s lekárom.

Leto je o pohode, grilovačkách, výletoch a ľahkom živote. No často aj o spálenej koži, pľuzgieroch a zbytočných návštevách pohotovosti. Najmä ak miešaš vychladené drinky s nedopečenými burgermi a nadhodíš ich rukou cez rozžeravený gril. Ako píše portál The Conversation, ideálne je, ak máš po ruke priateľov ovládajúcich prvú pomoc. Nie každý však má také šťastie.

V ktorej krajine prežiješ nukleárnu vojnu a ako prežiť jadrový výbuch? Európa sa udusí, vo svete zomrú miliardy ľudí

Rýchly kurz anatómie kože

Tvoja koža má tri vrstvy:

• Epidermis – vonkajší štít
• Dermis – obsahuje nervy, cievy, potné žľazy
• Hypodermis – kotví kožu ku zvyšku tela

Popáleniny sa podľa hĺbky delia na:

• Prvý stupeň: povrchové, červené a bolestivé (napríklad mierne spálenie slnkom)
• Druhý stupeň: hlbšie, bolestivé s pľuzgiermi
• Tretí stupeň: najvážnejšie – pokožka môže byť biela, čierna, necitlivá

Nezabúdaj na jednu zásadnú vec - ak ťa popálenina vôbec nebolí, neznamená to, že je to v pohode, skôr naopak. Najčastejším vinníkom popálenín (okrem tvojej nedbanlivosti) je slnečné žiarenie. Znie nevinne, ale môže spôsobiť vážne popáleniny, dehydratáciu či dokonca úpal. Krém s SPF nie je len marketing.

Táboráky sú síce romantické, ale rizikové. Drž sa bezpečnej vzdialenosti, nenechávaj ich bez dozoru. A pokiaľ sa chystáš k moru, dávaj si pozor na grilovanie na pláži - bez ohľadu na to, či ho chystáš ty, alebo vidíš, že si griluje niekto iný. Niektorí totiž zakopávajú uhlíky do piesku. Tie však piesok ohrievajú a môžu popáliť nohy ešte dlho po tom, ako párty skončí.

V najhorúcejšej rieke sveta je teplota vody sto stupňov. Svoje obete dokáže uvariť zaživa

Čo robiť, keď sa popáliš

Chlaď – ale správne: Pod mierne tečúcou vodou aspoň 20 minút. Zabudni na ľad, ten môže zhoršiť situáciu.

Zabaľ – ale nie do vaty: Najlepšie do potravinovej fólie. Nelepí sa na ranu a zároveň chráni pred infekciou.

Zavolaj pomoc – ak treba: Ak je popálenina väčšia než tvoja dlaň, na citlivom mieste (tvár, ruky, genitálie), vznikla chemicky či elektrinou – choď k lekárovi.

Leto si máš užiť – nie preležať v nemocnici. Buď opatrný pri ohni, opaľovaní aj grilovaní. A keď už niečo zhorí, nech je to len steak.

• Pravidelné čistenie zubov trikrát denne súviselo s nižším rizikom demencie.
• Vedci sledovali viac ako 74-tisíc ľudí počas 13 rokov.
• Horšia ústna hygiena môže podporovať zápaly, ktoré ovplyvňujú aj mozog.
• Štúdia nepreukázala priamu príčinu, ale naznačuje silnú súvislosť.

Čistenie zubov patrí medzi rutiny, nad ktorými väčšina ľudí príliš nepremýšľa. Nový výskum však naznačuje, že pár minút denne pred zrkadlom môže mať význam aj ďaleko za hranicami ústnej dutiny. Vedci zistili, že ľudia, ktorí si zuby čistili častejšie, mali nižšie riziko vzniku demencie, píše DongA Science.

Čistiť si zuby pred alebo po raňajkách? Zubárka konečne prezradila definitívnu odpoveď. Správna je len jedna možnosť

Na výsledky prišli výskumníci zo Soul National University pod vedením profesora Park Sang-mina. Ich štúdia analyzovala údaje 74 156 dospelých, ktorí absolvovali zubné aj všeobecné zdravotné prehliadky v rokoch 2002 až 2005. Následne ich zdravotný stav sledovali až do roku 2019.

Výsledky prichádzajú v čase, keď demencia postihuje približne 50 miliónov ľudí na celom svete. So starnutím populácie ich počet ďalej rastie a keďže stále neexistuje liečba, ktorá by ochorenie dokázala zastaviť alebo vyliečiť, prevencia je jednou z najdôležitejších zbraní.

Trikrát denne prinieslo najlepšie výsledky

Výskumníci rozdelili účastníkov do deviatich skupín podľa toho, ako často si čistili zuby. Pri analýze zároveň zohľadnili množstvo ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť riziko demencie. Patril medzi ne vek, pohlavie, príjem, fajčenie, pitie alkoholu, pohyb, krvný tlak, hladina cukru a cholesterolu, ďalšie ochorenia, ochorenia ďasien aj strata zubov.

Čistenie zubov

Dreamstime

Ukázalo sa, že ľudia, ktorí zvýšili frekvenciu čistenia zubov na trikrát denne alebo viac, mali nižšie riziko celkovej demencie aj Alzheimerovej choroby. Naopak, ak si človek začal zuby čistiť menej často, riziko sa zvýšilo. Pokles o jedno čistenie denne súvisel s vyšším rizikom Alzheimerovej choroby. Ak frekvencia klesla na jedno čistenie, zvýšilo sa aj riziko cievnej demencie.

Nejde len o čisté zuby

Vedci upozorňujú, že zubná kefka pravdepodobne nie je jediným dôvodom lepších výsledkov. Pravidelné čistenie zubov môže odrážať celkový životný štýl, prístup k zdraviu aj nižšiu mieru zápalov v tele. Ak sa baktérie v ústach nekontrolujú dostatočne, môžu podporovať chronický zápal.

Ten sa následne spája s procesmi, ktoré poškodzujú nervové bunky a môžu prispievať k rozvoju neurodegeneratívnych ochorení. Profesor Park výsledky komentoval opatrne: „Táto štúdia na veľkej populácii potvrdzuje, že zmeny v návykoch ústnej hygieny môžu súvisieť so vznikom demencie.“

Zubári prezradili 6 malých zlozvykov, kvôli ktorým máš zažltnuté zuby. Dobrá správa je, že sa ich vieš jednoducho zbaviť

Zároveň dodal: „Nemôžeme tvrdiť, že ide o priamy príčinný vzťah. Výsledky však naznačujú, že dôsledná starostlivosť o ústnu dutinu môže zohrávať dôležitú úlohu pri udržiavaní celkového zdravia aj kognitívnych funkcií.“

• Nuda podľa terapeutky nie je nepriateľ, ale priestor pre nové nápady.
• Neustála zábava cez mobil oberá mladých o čas na premýšľanie.
• Sociálne siete podľa nej menia spôsob, akým tínedžeri vnímajú vlastné názory.
• Rodičom odporúča obmedziť čas s telefónom a podporovať koníčky.

Keď si naposledy čakal na autobus alebo sedel pár minút bez toho, aby si automaticky vytiahol mobil? Pre mnohých mladých je to dnes takmer nepredstaviteľné. Každá voľná sekunda sa dá vyplniť videami, správami alebo nekonečným scrollovaním. Práve v tom však podľa rodinnej terapeutky Hattie Awe tkvie problém, píše portál Newsweek.

TikTok zaplavil obsah generovaný umelou inteligenciou. AI Slop tvorí väčšinu obsahu na platforme

Odborníčka upozorňuje, že generácie Z a Alfa prichádzajú o niečo, čo staršie generácie považovali za úplne bežnú súčasť života - konštruktívnu nudu. Podľa nej to môže mať negatívny vplyv na emocionálne zdravie aj osobnostný rozvoj mladých ľudí.

Nuda ako štart kreativity

Kedysi bolo bežné, že keď sa človek nudil, jednoducho si musel nájsť vlastnú zábavu. Niekto siahol po knihe, iný skúšal nový koníček, stretol sa s kamarátmi alebo len sedel a premýšľal. Práve počas takýchto chvíľ často vznikali nové nápady.

Awe tento stav označuje ako „konštruktívnu nudu“. V rozhovore vysvetlila: „Vedieť zostať s nudou je predpokladom na to, aby človek našiel svoj životný smer.“

Neustála zábava cez mobil oberá mladých o čas na premýšľanie

Hollie Adams/Reuters

Dodáva, že práve zdanlivo bezcieľny čas vytvára priestor pre umenie, módu, nové myšlienky, objavy aj lepšie pochopenie samého seba. „Emocionálne uvedomenie a sebareflexia vznikajú vtedy, keď dostaneme čas zostať sami so svojimi myšlienkami a skúmať ich,“ povedala.

Telefón vypĺňa každú prázdnu chvíľu

Podľa terapeutky dnes väčšina tínedžerov pri prvom náznaku nudy automaticky siahne po smartfóne. Neustála dávka obsahu podľa nej prakticky odstránila priestor, ktorý bol kedysi určený na spracovanie emócií, premýšľanie alebo vnútorný pokoj.

Namiesto toho môžu mladí ľudia celé hodiny len pasívne sledovať obsah na sociálnych sieťach. Výsledkom je menej priestoru na vlastnú predstavivosť aj tvorivosť.

Apple ho pred rokmi pochoval, Gen Z z neho robí nový kult. iPody sa vracajú na scénu, mladí na to majú dobrý dôvod

Sociálne siete menia spôsob premýšľania

Awe upozorňuje aj na ďalší problém. Kým kedysi si mladí porovnávali svoje názory najmä s úzkym okruhom priateľov, dnes ich konfrontujú s miliónmi ľudí na internete. „S nástupom sociálnych sietí už mladí neporovnávajú svoje myšlienky len s priateľmi, ale s miliónmi ľudí,“ vysvetlila.

Podľa nej to znižuje schopnosť zvládať vlastné emócie bez neustáleho rozptýlenia a zároveň človeka zaplavuje názormi ostatných. „Pre tínedžerov môže byť veľmi náročné rozlíšiť, čo si skutočne myslia oni sami a čo preberajú od ľudí, ktorých obsah sledujú,“ dodala.

Odporúčanie rodičom

Jej rada je jednoduchá - telefón by nemal vypĺňať každú voľnú chvíľu. Odporúča používať ho vedome, napríklad len v určených častiach dňa, a zvyšok času nechať priestor aj obyčajnej nude.

Mladým chýba v živote nuda

Unsplash/Aedrian Salazar

„Trénujte mozog, aby sa cítil komfortne aj bez hudby či neustálej stimulácie. Len pozorujte svet okolo seba,“ radí Awe. Zároveň odporúča nájsť si koníček, ktorý môže byť kreatívny, športový, intelektuálny alebo spoločenský.

• Ľudia s lepšou duševnou pohodou žijú dlhšie a zdravšie.
• Veľká genetická štúdia to potvrdila u miliónov Európanov.
• Konzumácia syra a ovocia súvisí s vyšším skóre psychickej pohody.
• Syr mal silnejší pozitívny vplyv na zdravie než ovocie – a dokonca aj ako protiklad k fajčeniu.

Obrovská genetická analýza zistila, že ľudia s lepšou duševnou pohodou majú tendenciu žiť dlhšie a zdravšie – a niektoré možnosti životného štýlu, ako napríklad konzumácia väčšieho množstva syra, môžu v tomto efekte zohrávať významnú úlohu. Informoval o tom portál ScienceAlert.

Výskumníci v Číne neskúmali gény miliónov Európanov, len aby ukázali, že gouda je pre teba dobrá, ale to je jeden z výsledkov, ktoré priťahujú pozornosť. Veď kto by nechcel, aby mu bolo povedané, že jesť viac syra mu pomôže žiť dlhší a zdravší život?

Láka ťa dovolenka plná jedla? Známy portál priniesol rebríček desiatich miest s TOP gastrom

Masívna štúdia

Napriek tomu je v zisteniach štúdie, ktorá bola publikovaná v Nature Human Behaviour, oveľa viac, než len jedenie potravín, vďaka ktorým sa budete cítiť šťastní. Minulé pozorovacie štúdie zistili, že šťastie môže mať vplyv na to, ako človek starne, dokonca viac ako fajčenie.

Ale všetko sú to faktory, ktoré môžu byť trochu zmätočné, najmä ak prehliadneme také premenné, ako je napríklad socioekonomický status. Súčasná štúdia je ale iná. Využíva analytickú metódu známu ako Mendelova randomizácia, ktorá je cenným nástrojom na skúmanie toho, aké faktory ovplyvňujú naše gény a vedú k určitým zdravotným výsledkom.

Je to jedna z mála metód, ktoré môžu výskumníci použiť na predpovedanie potenciálne kauzálneho účinku bez toho, aby museli vykonať klinické skúšanie. Naprieč ôsmimi rôznymi súbormi údajov o populácii v Európe, z ktorých každý zahŕňa 38-tisíc až 2,4 milióna jednotlivcov, výskumníci našli potenciálny kauzálny dôkaz, že lepšia duševná pohoda, meraná spokojnosťou so životom, náladou, neurotizmom a symptómami depresie, ti môže pomôcť žiť dlhší a zdravší život.

Syr

Pixabay

Lepšia duševná pohoda

„Naša štúdia ponúka povzbudivé dôkazy, že zlepšenie duševnej pohody je životaschopnou cestou k zdravému starnutiu bez ohľadu na [socioekonomický status] jednotlivca,“ uzatvárajú autori.

Pri priblížení 33 dátových jednotiek z európskych súborov údajov tím skúmal, aké prechodné faktory môžu viesť k súvislosti medzi duševnou pohodou a zdravým starnutím, vrátane životného štýlu, ako je fajčenie, individuálne správanie (užívanie liekov či svalová hmota) a chorôb, ako je cukrovka a rakovina.

Tu prichádza na rad syr. Tí, ktorí uviedli, že jedli viac syra a ovocia, mali vyššie skóre duševnej pohody. A čo viac, konzumácia väčšieho množstva syra mala o 3,67 percenta pozitívny vplyv na ich sebahodnotené zdravie a dĺžku života.

Najnebezpečnejší syr na svete: Casu martzu je len pre silné žalúdky. Jeho hlavnou ingredienciou sú larvy

Pre predstavu, fajčenie cigariet malo 4,56-percentný negatívny vplyv na zdravotné faktory starnutia a konzumácia ovocia mala 1,96-percentný pozitívny vplyv. Je zaujímavé, že vedci zistili, že čas sledovania televízie bol faktorom životného štýlu s najväčším negatívnym vplyvom na faktory starnutia zdravia - až 7,39 percenta.

Syr je cesta

Preklenutie priepasti medzi duševným a fyzickým zdravím je veľmi zložitá práca a žiadna štúdia nemôže zvážiť každú možnú premennú, ktorá by na to mohla mať vplyv. Autori súčasného výskumu však tvrdia, že ich štúdia je „pedantná a vyčerpávajúca“ pri zvažovaní možných vplyvov, prinajmenšom medzi tými, ktorí majú európsky pôvod, teda aj nami.

Bude potrebný ďalší výskum, aby sme zvážili, prečo by konzumácia syra mohla mať taký veľký vplyv na zdravé starnutie v porovnaní napríklad s konzumáciou ovocia. Zatiaľ čo potraviny s vysokým obsahom tuku sú často považované za škodlivé pre ľudské zdravie, štúdie naznačujú, že umiernená konzumácia mliečnych tukov môže znížiť hladinu cholesterolu a znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení a úmrtnosti zo všetkých príčin.

Syr

Pixabay

Plnotučné mliečne výrobky, ako je zmrzlina, sú spojené s horším duševným zdravím, ale niektoré druhy syrov sa môžu líšiť, keď sa konzumujú v dobre vyváženej strave. Napríklad v nedávnej štúdii v Japonsku bola väčšia spotreba syra spojená s lepšou kognitívnou funkciou a niektoré ďalšie výskumy naznačujú, že syr môže spúšťať dopamínové dráhy mozgu, čo vedie k pocitom potešenia. Z týchto počiatočných štúdií sa tak zdá, že syr môže byť dobrý pre vašu myseľ a telo. 

• Vedci našli spojenie medzi obľubou cibule a nižším rizikom cukrovky 2. typu aj vysokého krvného tlaku.
• Chuť na cibuľu môže čiastočne ovplyvňovať gén spojený s čuchom.
• Výsledky zatiaľ nedokazujú, že cibuľa sama o sebe chráni zdravie.

Niektorí ju dávajú takmer do každého jedla, iní sa jej oblúkom vyhýbajú. Cibuľa patrí medzi potraviny, ktoré ľudí rozdeľujú možno viac než ananás na pizzi. Nová medzinárodná štúdia však naznačuje, že tvoja odpoveď na otázku, či ju máš rád, môže prezradiť viac, než si doteraz ktokoľvek myslel, píše portál ScienceAlert.

Mrazené ovocie a konzervovaná zelenina šetria peniaze aj čas. Vedci sa pozreli na to, či sú aj také zdravé ako čerstvé

Výskum publikovaný v magazíne BMC Medicine skúmal vzťah medzi genetickou výbavou, chuťovými preferenciami a zdravím. Vedci prišli na zaujímavý výsledok - ľudia, ktorí majú radi vôňu a chuť cibule, mali nižšiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky 2. typu aj vysokého krvného tlaku.

Odpoveď sa skrýva v génoch

Vedci analyzovali údaje viac ako 160-tisíc ľudí vo veku od 37 do 73 rokov. Porovnávali ich genetické informácie s obľúbenými potravinami a našli stovky rôznych súvislostí medzi 96 potravinovými preferenciami. Najviac ich zaujal vzťah medzi obľubou cibule a variantom génu OR2T6, ktorý ovplyvňuje čuchové receptory.

Následne toto spojenie potvrdili aj na ďalšej skupine mladších účastníkov s priemerným vekom 25 rokov. To je podľa autorov dôležité preto, že gény sa počas života nemenia. Životný štýl alebo choroba môžu zmeniť jedálniček človeka, ale nedokážu zmeniť genetickú informáciu, s ktorou sa narodil.

Cibuľa

Dreamstime

Vzťah medzi stravou a chorobami

Vedci následne skúmali, či je tento genetický variant spojený aj so zdravotnými výsledkami. Práve tu sa ukázalo, že ľudia s génom spojeným s obľubou cibule mali nižšie riziko vysokého krvného tlaku aj cukrovky 2. typu.

Na podobné analýzy použili metódu nazývanú mendelovská randomizácia. Tá využíva genetické rozdiely ako prirodzený experiment a pomáha odlíšiť skutočné príčinné súvislosti od náhodných korelácií.

„Náš výskum ukazuje, že gény ovplyvňujúce chuť a čuch predstavujú sľubný nástroj na skúmanie vzťahov medzi stravou a chorobami. Môžu posilniť dôkazy o príčine a následku vo výžive,“ vysvetľuje genetický epidemiológ Daniel Hwang z University of Queensland. „Potrebujeme lepšie spôsoby, ako pochopiť, ako strava ovplyvňuje ochorenia, ako sú cukrovka, srdcové choroby či rakovina,“ dodáva.

Chceš silnejšiu imunitu za pár eur? Tieto lacné potraviny fungujú lepšie než drahé doplnky

Ešte nie je dôvod nakúpiť kilo cibule

Výsledky však neznamenajú, že stačí začať jesť viac cibule a riziko ochorení automaticky zmizne. Samotní vedci upozorňujú, že ich práca zatiaľ nepreukazuje priamy vzťah príčiny a následku. Spojenie bude potrebné potvrdiť na väčších a rozmanitejších skupinách ľudí. Jednou z možností je, že úlohu zohrávajú bioaktívne látky obsiahnuté v cibuli, no zatiaľ ide len o hypotézu.

Podľa autorov je ešte dôležitejšie to, že ich nový genetický prístup vôbec funguje. Zo 140 skúmaných potravín sa výrazné spojenie objavilo iba pri cibuli, čo podľa nich naznačuje, že metóda dokáže odfiltrovať náhodné výsledky a upozorniť len na naozaj silné väzby.

Cibuľa

Ps, Kulinárne štúdio Mafra/

„Určiť, či konkrétna potravina spôsobuje ochorenie alebo s ním len súvisí, patrí medzi najväčšie výzvy výživového výskumu,“ hovorí Hwang. „Vytvorili sme rámec založený na génoch ovplyvňujúcich chuť a čuch, ktorý môže vedcom pomôcť lepšie pochopiť, ako strava prispieva k chronickým ochoreniam.“

Nezdravá strava sa dnes podľa odhadov spája približne s 11 miliónmi predčasných úmrtí ročne. Ak podobné výskumy pomôžu presnejšie odhaliť, ktoré potraviny skutočne chránia naše zdravie, môžu v budúcnosti ovplyvniť odporúčania pre milióny ľudí.

• Vedci vyvinuli spôsob, ako premeniť kávovú usadeninu na biouhlie za 90 sekúnd.
• Táto metóda nevyžaduje zdĺhavé sušenie ani oddeľovanie olejov.
• Výsledné biouhlie má vlastnosti porovnateľné s antracitovým uhlím.
• Technológia by mohla znížiť množstvo odpadu aj emisie pri spracovaní.

Každé ráno milióny ľudí pripravia šálku kávy a použitá usadenina skončí v koši. Na prvý pohľad ide o bezcenný odpad, no v skutočnosti obsahuje veľké množstvo energie. Práve tú sa teraz podarilo vedcom z Južnej Kórey využiť spôsobom, ktorý je výrazne rýchlejší než doterajšie technológie, píše portál Futurism.

Nejde len o počasie, ale aj o peňaženku. Super El Niño môže zdražiť kávu, čokoládu aj toto obľúbené ovocie

Výskumníci z Korea Institute of Geoscience and Mineral Resources vyvinuli metódu, ktorá dokáže premeniť mokrú kávovú usadeninu na kvalitné biouhlie už za 90 sekúnd. Výsledky predstavili prostredníctvom juhokórejskej National Research Council of Science and Technology.

Tajomstvom je extrémne horúca plazma

Najväčším problémom pri spracovaní použitej kávy bola vždy vysoká vlhkosť. Bežné postupy si vyžadovali zdĺhavé sušenie a ďalšie kroky, ktoré celý proces predlžovali na niekoľko hodín.

Použitú kávu už nemusíš vyhadzovať

Shutterstock

Nová technológia s názvom Flame Plasma Pyrolysis využíva plazmu s teplotou približne 900 stupňov Celzia. Tá v uzavretom prostredí extrémne rýchlo zahreje vodu uväznenú v kávovej usadenine. Vzniknú stovky mikroskopických explózií, ktoré vytvoria drobné póry a zmenšia objem biomasy až o 83,3 percenta.

Na konci procesu vznikne biouhlie s vlastnosťami porovnateľnými s antracitovým uhlím. Okrem využitia ako palivo môže slúžiť aj ako uhlíkový materiál v priemysle alebo pri environmentálnych technológiách.

Espresso, zelený čaj alebo maté: Ktorý nápoj ťa ráno naozaj postaví na nohy?

Menej odpadu, viac energie

Každý rok vznikne podľa vedcov približne 8 až 10 miliónov ton kávového odpadu. Väčšina z neho dnes končí na skládkach, hoci obsahuje veľký energetický potenciál. Nový postup má ešte jednu výhodu. Vedci tvrdia, že počas spracovania vzniká menej dymu a dechtu než pri starších metódach.

„Táto technológia predstavuje nový prístup, v ktorom odpad už nie je problémom na likvidáciu, ale cenným zdrojom energie,“ uviedol vedúci výskumu Taejun Park. Dodal, že tím chce technológiu rozšíriť aj na ďalšie druhy organického odpadu s vysokým obsahom vody a pripraviť ju na komerčné využitie.

Ako informuje portál Unilad, štúdia z februára tohto roku zrejme urobila veľký prielom. Odborníci v nej totiž zistili, odkiaľ pochádzajú naši predkovia.

Nová a rýchlejšia metóda vesmírneho cestovania. Vedci sa inšpirovali zvieracou ríšou

Výskumníci z inštitútu Big Data na Oxfordskej univerzite zmapovali doteraz najväčší ľudský rodokmeň pomocou genetických vzťahov medzi ľuďmi. Podarilo sa im to kombináciou moderných údajov a údajov o genómoch z ôsmich rôznych databáz.

Rodokmeň ľudstva

V tlačovej správe doktor Yan Wong, evolučný genetik z Big Data Institute a jeden zo spoluautorov štúdie, povedal: „V podstate sme vybudovali obrovský rodokmeň, genealógiu pre celé ľudstvo, ktorá vytvorila všetky genetické variácie, ktoré dnes nachádzame u ľudí.”

Podľa neho nám táto genealógia nám umožňuje vidieť, „ako genetická sekvencia každého človeka súvisí so všetkými ostatnými, pozdĺž všetkých bodov genómu.”

Sudán

Unsplash/Charl Folscher

Samotná štúdia hovorí, že jednotlivé genómové oblasti sa dedia len od jedného rodiča, či už matky alebo otca. Každý bod v genóme opísali ako strom so súborom stromov známym ako „sekvencia stromov“.

Moderné aj staré vzorky DNA

Toto spája genetické oblasti späť v čase s predkami, čo je bod, kde sa prvýkrát objavila genetická variácia. Ďalší hlavný autor, doktor Anthony Wilder Wohns, povedal: „V podstate rekonštruujeme genómy našich predkov a používame ich na vytvorenie rozsiahlej siete vzťahov.“

Na základe toho vedci vedia odhadnúť, kedy a kde títo predkovia žili. „Sila nášho prístupu spočíva v tom, že vytvára len veľmi málo predpokladov o základných údajoch a môže zahŕňať aj moderné aj staré vzorky DNA,“ opísal Wohns.

Halucinogénny špenát po Slovensku zasiahol aj Austráliu. Obchodníci majú hlavu v smútku, spôsobuje ťažké stavy

Všetky cesty vedú do Sudánu

Podľa všetkých odhadov, s ktorými vedci prišli, to vyzerá tak, že naši predkovia zrejme žili v africkom Sudáne. „Najskorších predkov, ktorých identifikujeme, vystopovali späť v čase do geografickej polohy, ktorá sa nachádza v modernom Sudáne,“ povedal pre Reuters.

„Títo predkovia žili pred a viac ako 1 miliónom rokov – čo je oveľa staršie ako súčasné odhady veku Homo sapiens – pred 250 000 až 300 000 rokmi. Takže kúsky nášho genómu boli zdedené od jednotlivcov, ktorých by sme nerozpoznali ako moderných ľudí.“

Pre upresnenie, výskumníci získali údaje z 3 609 jednotlivých sekvencií genómu z 215 populácií. Tieto vzorky pritom boli v rozmedzí od tisíc rokov do viac ako 100-tisíc rokov do minulosti.

Ako pripomína portál The Conversation, niečo podobné sa nedávno stalo nemenovanej žene v Kanade, ktorá zažila sedem epizód tejto záhadnej choroby. Trvalo dva roky, kým sa konečne dozvedela svoju diagnózu - mala „autopivovarský syndróm“ (Auto-brewery syndrome). Podobne bol na tom aj tento Belgičan.

Abstinuje desať rokov: Bývalá alkoholička opísala päť znakov, podľa ktorých zistila, že je závislá. Znejú ti povedome?

Keď telo produkuje alkohol

Ide o veľmi zriedkavý a málo pochopený stav, kedy mikróby v tvojom čreve začnú produkovať alkohol. „Príznaky auto-pivovarského syndrómu majú veľa podobností s príznakmi užívania alkoholu, ako je ospalosť, zmenená nálada a zvracanie. To sťažuje prístup k správnej lekárskej pomoci,“ vysvetľuje Rebecca A. Drummond, docentka imunológie a imunoterapie na University of Birmingham.

Presný počet ľudí, ktorí majú tento syndróm, nie je známy a v lekárskej literatúre je zaznamenaných len niekoľko prípadov. „Je možné, že existuje oveľa viac ľudí s týmto stavom, ako vieme – ale získanie diagnózy môže byť ťažké, čo môže obmedziť celkové hlásené počty,“ vysvetľuje odborníčka.

Z doteraz zhromaždených dôkazov sa zdá, že ľudia s týmto syndrómom nerodia. Namiesto toho je choroba vyvolaná narušením črevného mikrobiómu. Na výrobu alkoholických nápojov používame kvasinky (druh huby) na kvasenie cukrov v sacharidoch. Takto vzniká alkohol v pive, víne a liehovinách.

Alkohol môže spôsobiť vážne problémy

Unsplash/Thom Masat

Kvasinky v črevách

Predpokladá sa, že ľudia so syndrómom majú v črevách premnožené podobné druhy kvasiniek. To fermentuje jedlo, ktoré jedia, najmä sacharidy ako chlieb a cukor, a menia ich na alkohol.

„Najsilnejším dôkazom, ktorý máme na podporu tejto hypotézy, je, že antifungálne lieky podľa všetkého ľuďom s autopivovarským syndrómom pomáhajú. Antifungálne lieky zabíjajú kvasinky rastúce v čreve. Niekoľko pacientov s týmto stavom uviedlo, že táto liečba pomohla odstrániť ich symptómy.“

U kanadskej pacientky diéta s nízkym obsahom sacharidov tiež pomohla znížiť počet „epizód“ nezrozumiteľnej reči a závratov, ktoré mala. Obmedzenie množstva kvasiniek v čreve – ako aj potravinových zdrojov, ktoré kvasinky využívajú na rast – môže pomôcť spomaliť vnútornú produkciu alkoholu.

Belgičanovi súd povolil šoférovať pod vplyvom alkoholu. Jeho telo si ho totiž vyrába samo

Veľa ešte nevieme

Je však dôležité poznamenať, že zatiaľ nemáme konkrétny klinický dôkaz o tom, že to funguje u všetkých pacientov, takže ide len o teóriu. Rovnako tak nevieme, ktoré kvasinky sú presne za vznik syndrómu zodpovedné - je to preto, lebo na svete je minimum pacientov, ktorých by odborníci mohli skúmať.

Jedna štúdia ale porovnávala produkciu alkoholu z rôznych druhov kvasiniek nájdených v ľudskom čreve. Výsledky ukázali, že najviac alkoholu v testovaných podmienkach dokázala vyrobiť kvasinka s názvom Saccharomyces cerevisiae. Saccharomyces sú lepšie známe ako „pivovarské kvasnice” a ide o rovnaký druh, ktorý sa bežne používa na výrobu chleba a piva.

Rovnaká štúdia tiež zistila produkciu alkoholu z iných druhov, ktoré patrili do rodiny kvasiniek nazývaných Candida, ktoré bežne spôsobujú kvasinkové infekcie u ľudí. „U pacientov so syndrómom môže „náraz“ v raste kvasiniek ako Saccharomyces a Candida v čreve spôsobiť každú epizódu ich ochorenia,“ pokračuje odborníčka.

Alkoholizmus

Canva

Sú tam, alebo prichádzajú s jedlom?

Medzi ďalšie možné spúšťače autopivovarského syndrómu môže patriť aj užívanie antibiotík alebo črevná chirurgia, pretože obe sú spojené so zvýšeným rastom črevných húb. Stále však nevieme, či sa tieto kvasinky formujú v našich črevách, alebo prichádzajú z potravy, napríklad chleba.

„Hoci autopivovarský syndróm môže byť zriedkavý, je jasné, že naše črevné plesne majú široké účinky na naše zdravie a imunitný systém. Ešte len začíname chápať, ako tieto fascinujúce kvasinky ovplyvňujú naše zdravie,“ dodáva na záver s tým, že je potrebné urobiť množstvo výskumov, kým toto ochorenie pochopíme.

• Mrazené a konzervované ovocie či zelenina môžu mať podobnú výživovú hodnotu ako čerstvé.
• Často sú lacnejšie, vydržia dlhšie a znižujú plytvanie potravinami.
• Pri konzervách si treba dávať pozor na obsah soli a cukru.
• Sušené ovocie je vhodné skôr ako príležitostná pochúťka.

Keď sa hovorí o zdravom stravovaní, väčšina ľudí si automaticky predstaví čerstvé ovocie a zeleninu. Lenže realita je často iná. Ceny potravín rastú, rozpočty sú napnuté a nie každý má čas nakupovať každých pár dní, píše portál The Conversation.

Koľko stáli veci na Slovensku pred 20 rokmi? Pivo za 20 korún, kino za drobné a predražený internet s gigabajtom dát

Práve preto sa mnohí obracajú na mrazené alebo konzervované potraviny. Sú lacnejšie, vydržia dlhšie a netreba ich rýchlo spotrebovať. Otázka však znie - neprichádzame tým o dôležité živiny? Podľa odborníčky na výživu Margaret Murray zo Swinburne University of Technology nie je dôvod tieto alternatívy podceňovať.

Koľko ovocia a zeleniny vlastne potrebujeme?

Ovocie a zelenina obsahujú vitamíny, minerály a vlákninu, ktoré podporujú celkové zdravie a pomáhajú znižovať riziko ochorení vrátane srdcovo-cievnych chorôb či niektorých druhov rakoviny. Austrálsky sprievodca zdravým stravovaním odporúča dospelým denne skonzumovať aspoň dve porcie ovocia a päť porcií zeleniny.

Dôležité je, že do týchto odporúčaní sa započítavajú aj mrazené a konzervované produkty. Pol šálky mrazenej brokolice alebo pol šálky konzervovanej fazule sa napríklad počíta ako jedna porcia zeleniny. Jedna šálka konzervovaných broskýň alebo nakrájaného mrazeného manga predstavuje jednu porciu ovocia.

Sú mrazené a konzervované potraviny zdravé?

Unsplash/Muhammed A. Mustapha

Lacnejšie, rýchlejšie a bez odpadu

Jednou z najväčších výhod mrazených a konzervovaných potravín je cena. Vo väčšine prípadov vychádzajú lacnejšie než čerstvé alternatívy. Mnohé z nich sú už nakrájané alebo pripravené na použitie, takže šetria aj čas v kuchyni.

Navyše majú výrazne dlhšiu trvanlivosť. Kým čerstvý šalát či jahody sa môžu pokaziť za pár dní, konzerva alebo vrecko mrazenej zeleniny vydrží mesiace. To znamená menej vyhodeného jedla a menšie straty pre peňaženku.

Prekvapivé zistenie

Tu prichádza prekvapenie. Výskumy naznačujú, že mrazené a konzervované ovocie či zelenina si vo väčšine prípadov zachovávajú pôvodnú výživovú hodnotu. Niekedy dokonca lepšie než čerstvé produkty, ktoré už týždeň ležia v chladničke. 

Tieto 4 signály hovoria, že jedlo patrí do koša. Vráskavá šupka a hnedé škvrny medzi ne často nepatria

Margaret Murray vysvetľuje, že „výživová hodnota väčšiny mrazených a konzervovaných produktov je porovnateľná s čerstvým ovocím a zeleninou, ktoré boli týždeň skladované v chladničke“. Niektoré procesy dokonca dokážu obsah živín zvýšiť.

Príkladom sú marhule. Mrazené marhule môžu obsahovať viac vitamínu C než čerstvé, pretože tento vitamín sa používa aj pri konzervácii ovocia. Mrazenie funguje tak, že nízke teploty spomaľujú kazenie potravín a moderné priemyselné technológie dokážu zachovať farbu, štruktúru aj väčšinu živín.

Existuje však výnimka - ak sa počas mrazenia vytvoria veľké ľadové kryštály, môžu poškodiť štruktúru potraviny. Výsledkom býva mäkšia konzistencia a mierny pokles obsahu niektorých živín. Najväčší problém nastáva pri opakovanom rozmrazovaní a zmrazovaní.

Sú mrazené a konzervované potraviny zdravé?

Unsplash/Jacob McGowin

Čo sa deje pri konzervovaní?

Pri výrobe konzerv sa potraviny sterilizujú pri vysokých teplotách, aby mohli byť bezpečne skladované dlhý čas pri izbovej teplote. Nevýhodou je, že časť živín (vitamín C a ďalšie vitamíny rozpustné vo vode) sa môže rozložiť. Technológie sa však zlepšujú a moderné postupy využívajú kratšie časy spracovania a nižšie teploty, vďaka čomu sú straty menšie než v minulosti.

Treba si povedať, že nie všetky konzervované produkty sú rovnaké. Pri zelenine je dobré sledovať obsah soli. Ideálne sú výrobky označené ako „bez pridanej soli“. Pomôcť môže aj prepláchnutie zeleniny pod tečúcou vodou pred konzumáciou.

Pozornosť si zaslúžia aj pečené fazule v omáčke. Tá často obsahuje pridanú soľ a cukor. Ak ich jedávaš pravidelne, oplatí sa siahnuť po verziách so zníženým obsahom soli. Pri ovocí odborníci odporúčajú vyberať produkty konzervované vo vlastnej šťave namiesto sirupu. Dobrou voľbou sú aj balenia s označením „bez pridaného cukru“.

Podľa známeho trendu je chlieb z mrazničky zdravší. Overili sme, či je toto tvrdenie skutočne pravdivé

Šup s nimi do jedálnička

Konzervované ovocie môže poslúžiť ako rýchly snack alebo doplnok k jogurtu a cereáliám. V mnohých receptoch dokáže bez problémov nahradiť čerstvé ovocie.

Mrazená zelenina je ideálna na rýchle večere. Hrášok či edamame stačí variť len niekoľko minút a môžeš ich pridať do cestovín, rizota alebo wok jedál. Konzerva šošovice, cíceru alebo fazule zase zahustí omáčku, zvýši obsah vlákniny a bielkovín a zasýti na dlhší čas.

Pozor na sušené ovocie

Sušené strukoviny, ako fazuľa, cícer či šošovica, patria medzi najvýhodnejšie potraviny z hľadiska ceny. Majú dlhú trvanlivosť a obsahujú veľa vlákniny aj bielkovín.

Sú mrazené a konzervované potraviny zdravé?

Dreamstime

Sušené ovocie je trochu iný prípad. Odstránením vody sa v ňom koncentruje cukor, preto by nemalo byť každodennou náhradou za čerstvé, mrazené alebo konzervované ovocie. Ako občasná pochúťka však predstavuje rozumnú voľbu.

Ako uvádza Guardian, vedci z anglického inštitútu Francisa Cricka a University College London „narazili“ na úsek DNA, ktorý nekóduje proteíny – „génovú púšť“, ako ju nazývajú, ktorá sa silne javí ako spojené s IBD.

Neznáma choroba zabíjala vo veľkom. Po objavení sa hneď zmizla, vedci záhadu nevedia rozlúštiť už 500 rokov

Slabé miesto

Aj keď má podobný názov a súbor symptómov ako syndróm dráždivého čreva (IBS), IBD sa líši svojou závažnosťou a môže byť život ohrozujúca, ak sa nelieči. Portál Futurism pripomína, že tieto dve poruchy majú spoločnú ešte jednu hlavnú vec: nikto v skutočnosti nevie, čo ich spôsobuje. Ale s objavom tejto „génovej púšte“ sa to môže čoskoro zmeniť.

Ako napísali vedci z Crick Institute vo svojej práci, publikovanej tento týždeň v magazíne Nature, podivné chromozomálne slabé miesto, ktoré vedci našli takmer náhodou, sa objavuje iba v bielych krvinkách známych ako „makrofágy“, ktoré uvoľňujú chemickú látku nazývanú cytokín, ktorá katalyzuje (urýchľuje) črevný zápal, ktorý charakterizuje IBD.

V rozhovore pre BBC vedec James Lee povedal, že pri pohľade na slabé miesto výskumníci zistili, že časť genetického kódu, ktorú presne určili, pôsobí ako „hlavný regulátor“ funkcie makrofágov a sedí „priamo pri vrchole pyramídy“ a diktuje, aké chemikálie sa uvoľňujú.

Crohnova choroba trápi aj tisíce Slovákov

Unsplash/Sasun Bughdaryan

Všetko do seba zapadá

U ľudí bez IBD – a bez spomínanej „génovej púšte“ – táto časť DNA uvoľňuje biele krvinky normálne, a teda v prípade potreby útočia na baktérie, no inak sa upokoja. Pre tých, ktorí majú zdedené slabé miesto, sa však zdá, že uvoľňovanie cytokínov je príliš aktívne a zaplavuje črevá chemikáliami, ktoré spôsobujú zápal.

„To, čo sme našli, je jedna z veľmi centrálnych ciest, ktorá sa pokazí, keď ľudia dostanú zápalové ochorenie čriev, a toto je niečo ako svätý grál,“ pokračoval odborník. Výskumníci tiež prekvapivo zistili, že 95 percent ľudí s IBD malo rovnaké chromozomálne slabé miesto, čo silne naznačuje, že spolu súvisia.

Máme aj liek

A čo viac, výskumníci tiež zistili, že trieda protirakovinových liekov známych ako inhibítory MEK, ktoré už existujú a sú široko používané na blokovanie alebo zabíjanie rakovinových buniek, znižujú zápal v črevných bunkách odobratých pacientom s IBD.

Stačí, aby si kýchol, a lámu sa mu kosti. Muž so zriedkavou chorobou opisuje krutú realitu svojho života

Samozrejme, bude potrebná ďalšia štúdia, kým sa budú dať bezpečne používať. Biele krvinky hrajú dôležitú úlohu v bakteriálnej reakcii, vedci ich nechcú úplne vyradiť z fungovania.

Aj napriek tomu ide o krok, ktorý veda v tomto smere neurobila už niekoľko dlhých rokov. Ak sa potvrdí, že práve toto spôsobuje vznik črevných problémov - a zároveň máme liek na najhoršie symptómy a iné imunologické poruchy súvisiace so zápalom, pomôcť by sme vedeli približne desiatim miliónom ľudí, ktorí touto chorobou trpia. A medzi nimi aj tisícom Slovákov.

• Ľadová sprcha ti jadro tela neochladí, len ťa oklame, že si v pohode.
• Prudké ochladenie môže byť nebezpečné, najmä pre srdciarov.
• Studená voda horšie čistí a môže upchať póry - ahoj, akné!
• Najlepšie riešenie? Vlažná sprcha 26–27 stupňov, ktorá ochladí a neublíži.

Keď sa teplomer prehupne cez 30-tku, tvoja prvá myšlienka je zrejme jasná: „Dám si ľadovú sprchu!“ Problém je, že to, čo pôsobí osviežujúco na pokožku, nemusí vôbec pomôcť vnútornému teplomeru tvojho tela. A v niektorých prípadoch si dokonca môžeš viac uškodiť než pomôcť, píše portál The Conversation.

Potíš sa v noci? Nemusí to byť len kvôli horúčave. Kedy by si už mal vyhľadať odbornú pomoc?

Naše ideálne „nastavenie“ je okolo 37 stupňov Celzia. Keď teplota v jadre tela stúpne na 39 až 40 stupňov, mozog aktivuje núdzový režim - rozširujú sa cievy pri pokožke, zvyšuje sa potenie, telo sála teplo do okolia a snaží sa všetkými možnými spôsobmi ochladiť.

Približne 60 percent tepla stratíme vyžarovaním a 22 percentami potením. Keď je však okolitý vzduch ešte teplejší než naše telo, pocit osvieženia je len ilúzia - efektívne nás chladí len to, čo pomáha odvádzať teplo z vnútra von.

Studená voda? Tvoje telo si myslí, že je zima

Ak sa schladíš pod sprchou s 15-stupňovou vodou, tvoje cievy pri pokožke sa stiahnu. Tým sa zastaví tok tepla z vnútra tela na povrch, čo znamená, že zostaneš prehrievať orgány. Navyše, studený šok môže spôsobiť prudké zvýšenie krvného tlaku, čo je nebezpečné najmä pre ľudí s problémami s cievami či srdcom.

Sprcha

Dreamstime/

A áno, takéto šoky môžu spôsobiť arytmie či v krajnom prípade zlyhanie srdca, najmä ak sa ideš z extrémneho tepla rovno schladiť na maximum. Studená voda nielenže nepomáha ochladeniu jadra tela, ale ani neodstraňuje špinu a maz z pokožky tak efektívne ako vlažná. Navyše stiahne póry a môže zavrieť nečistoty dovnútra, čo je ideálny recept na čierne bodky či akné.

Čo teda robiť, keď je vonku horúco?

Zabudni na ľadovú sprchu. Zvoľ vlažnú alebo jemne chladnú vodu (26–27 stupňov), to je ideálny rozsah, ktorý telu pomôže teplo uvoľniť, nie zadržať. Ak sa predsa chceš schladiť viac, rob to postupne - začni končatinami alebo pomaly znižuj teplotu vody.

Tvoje telo nie je stroj. Oklamať ho ľadovou sprchou môžeš len chvíľu, ale skutočnú úľavu ti prinesie rozumná vlažná voda a trochu trpezlivosti.

Plemeno sučky sa personálu nepodarilo identifikovať, pretože sa javilo, že má fyzické vlastnosti psa aj líšky. Ich zmätok viedol k príchodu vedcov z okolitých univerzít, ktorí analyzovali genetiku zvieraťa, aby určili, čo je zač.

Skutočný príbeh stroskotanca. Muž po búrke skončil so svojím psom stratený tri mesiace uprostred Tichého oceánu

Vzácny hybrid

Žiaľ, sučka zomrela z neznámych príčin ešte začiatkom tohto roka. Aj napriek tomu sa však vedcom podarilo zistiť, odkiaľ zviera pochádza. Výsledky jej genetického zloženia odhalili, že samica je považovaná za prvého hybrida psa a líšky na svete.

Odborníci tvrdia, že jej matka bola pampová líška, zatiaľ čo domestikovaný pes bol otcom. Vzácne hybridné zviera dostalo prezývku „graxorra“ a „dogxim“. Prvé slovo pochádza z portugalského bežného názvu pre pampovú líšku, „graxaim-do-campo“. Medzitým sa „cachorra“ prekladá ako „fena“.

Plachá a opatrná

Mala tmavú smrť a špicaté uši, typické pre líšku. Spočiatku bola opatrná voči ľuďom a odmietala jedlo, pretože radšej chytala živú korisť v podobe hlodavcov. Nebola taká učenlivá ako pes, ale tiež jej chýbala agresivita, ktorá sa pri manipulácii očakávala od divokého zvieraťa, povedala ochranárka Flavia Ferrari, ktorá s hybridom pracovala.

„Mala plachú a opatrnú osobnosť, vo všeobecnosti sa radšej držala ďaleko od ľudí. V priebehu času, keď bola hospitalizovaná kvôli liečbe, verím, že sa začala cítiť bezpečnejšie,“ vysvetlila pre The Telegraph.

Odborníci sa domnievajú, že ak by v rámci liečby nebola vykastrovaná, bola by pravdepodobne schopná rozmnožovania. Veria tiež, že ide o vôbec prvý prípad úspešne vytvoreného hybridu v dôsledku chovu psov mimo vlastného rodu.

• Antarktída ukrýva stovky dovtedy neznámych zemetrasení.
• Otrasy vznikajú viac než 69 kilometrov pod povrchom.
• Vedci ich objavili pomocou umelej inteligencie.
• Objav môže zmeniť naše chápanie pohybu tektonických platní.

Antarktída pôsobí ako zamrznutý a pokojný kontinent. Pod jej obrovskou vrstvou ľadu sa však odohráva niečo, čo vedcov prekvapilo. Pomocou algoritmov umelej inteligencie odhalili stovky malých zemetrasení pod Davidovým ľadovcom, jedným z najväčších ľadovcov na kontinente, píše portál Futurism.

Najničivejšie zemetrasenie v histórii Slovenska. Pred vyše 260 rokmi zničilo takmer celé Komárno

Výskum publikovaný v magazíne Science vychádzal z dát nazbieraných v rokoch 2001 až 2004 a 2012 až 2015. Samotné otrasy neboli silné. Dosahovali magnitúdo od 1,6 do 3,5. Zaujímavé však bolo miesto ich vzniku.

Zemetrasenia z nečakanej hĺbky

Vedci zistili, že otrasy vznikali v hĺbkach presahujúcich 69 kilometrov pod povrchom. To je hlbšie, než sa nachádza hranica medzi zemskou kôrou a plášťom.

Takéto zemetrasenia sú nezvyčajné aj preto, že nevznikajú na hraniciach tektonických platní, kde sa väčšina zemetrasení bežne objavuje. Antarktické otrasy sa však odohrávali priamo uprostred platne, čo je pre geológov záhada. Výskumníci preto hľadali iné vysvetlenie. Podľa nich zohráva úlohu stret dvoch veľmi odlišných geologických prostredí.

Antarktída

Pixabay

Stret dvoch svetov

„Zemetrasenia vznikajú tam, kde sa studená a pevná kôra a horný plášť pod Východnou Antarktídou stretávajú s teplejšími a mäkšími horninami pod Západnou Antarktídou. Tento kontrast vytvára náhlu zmenu tektonickej pevnosti,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Long Ho z University of Alabama.

Vedcov prekvapil najmä počet objavených otrasov. Naznačuje totiž, že podobné zemetrasenia môžu existovať aj v ďalších častiach sveta, len sme ich doteraz nedokázali zachytiť.

Umelá inteligencia mení pravidlá hry

Práve tu vstupuje do hry umelá inteligencia. Tá dokázala v starých seizmických záznamoch nájsť signály, ktoré predchádzajúce metódy prehliadli. „Pokročilé schopnosti detekcie zemetrasení, aké boli použité v tomto výskume, môžu odhaliť, že tieto zemetrasenia sú vo svete oveľa bežnejšie, než si dnes myslíme,“ uvádzajú autori štúdie.

Najhoršie katastrofy, ktoré sa nestali. Unikátny medzinárodný projekt učí, ako im predchádzať a urobiť ľudstvo silnejším

Glaciológ Richard Alley z Penn State University, ktorý sa na výskume nepodieľal, povedal: „Antarktída bola považovaná za miesto, kde zemetrasenia takmer neexistujú. Teraz vieme, že problém nebol v ich nedostatku, ale v tom, že sme ich nevedeli počúvať.“

Ako je podrobne uvedené v štúdii publikovanej v časopise Kyklos, ktorá bola prvýkrát zozbieraná v PsyPost, nenašiel medzi nimi žiadnu významnú koreláciu, čo zasadilo ranu astrologickým dievčatám na celom svete.

Najzáhadnejšia kniha sveta má českú minulosť. Ani po sto rokoch dešifrovania Voynichov rukopis nikto celý nerozlúštil

Obrovská vzorka

Inými slovami, ľudia ešte musia nájsť skutočnú výhovorku pre svoj hrozný stav mysle - rozhodne to totiž nie je preto, že si tvrdohlavý škorpión.

Joshanloo vybral viac ako 12-tisíc účastníkov z dlhodobého prieskumu General Social Survey, amerického prieskumu, a analyzoval, ako merali svoju pohodu a zistili, či existuje nejaké spojenie medzi ich pohodou a ich vlastným znamením zverokruhu.

Astrológia je hlúposť, potvrdili vedci

Unsplash/Viva Luna Studios

„Pohoda sa merala v ôsmich zložkách: všeobecné nešťastie, depresívne symptómy, psychické utrpenie, pracovná nespokojnosť, finančná nespokojnosť, vnímaná fádnosť vlastného života, sebahodnotené zdravie a nespokojnosť s manželstvom,“ napísal Joshanloo.

Jednoducho hlúposť

Joshanloo tiež vykonal analýzu toho, či znamenia zverokruhu mali prediktívny vplyv na budúcu pohodu - a možno ťa to šokuje, no nenašiel žiadne prepojenie. „Dodatočná analýza odhalila, že astrologické znamenia nepredpovedali viac ako náhodné čísla,” poznamenal Joshanloo vo svojom článku.

India ako iný vesmír plný protikladov. Ako vyzerá život v najľudnatejšej krajine na svete?

Je to presvedčivé, aj keď neprekvapivé zistenie, najmä vzhľadom na veľkú veľkosť vzorky, ale poznajúc ľudstvo, mnohí z nás budú naďalej veriť, že náš osud je už dávno zapísaný vo hviezdach – v skutočnosti si to na základe prieskumu myslí až 30 percent Američanov. A Slováci príliš zaostávať zrejme tiež nebudú. 

Robíš pri rozprávaní túto konkrétnu vec? Nemáme pre teba dobré správy, ide o znak blížiacej sa demencie

Čo je Popcorn brain?

Termín zaviedol už v roku 2011 výskumník David Levy z Washingtonskej univerzity. Označuje duševný stav, ktorý je typický  rozptýlenými myšlienkami, roztrieštenou pozornosťou a sklonom mysle rýchlo prechádzať z jednej témy na druhú. Ľudia, ktorí zápasia s týmto problémom môžu mať problém sústrediť sa na úlohy alebo udržať súvislý sled myšlienok.

Charakteristická je pritom aj zvýšená únava, stres, úzkosť alebo pocit preťaženia veľkým množstvom informácií. „Popcorn brain označuje tendenciu našej pozornosti a sústredenia preskakovať z jednej veci na druhú, podobne rýchlo, ako pukajú kukuričné zrná,“ ​hovorí klinický psychológ Daniel Glazer. 

Myslíš si, že máš ADHD? Ak sa nájdeš v týchto desiatich bežných znakoch choroby, vyhľadaj pomoc

Čo ho spôsobuje?

Problémy so sústredením postihujú čoraz väčší počet ľudí. Doktor Glazer upozorňuje, že toto správanie mozgu spôsobuje najmä časté používanie sociálnych sietí. Tie nám poskytujú neustály prúd podnetov. Nekonečné množstvo nových príspevkov, ktoré pribúdajú každú sekundu, časté upozornenia a reklamy. To všetko súťaží o našu pozornosť.

„Toto podmieňuje naše mozgy, aby si zvykli a očakávali časté rozptyľovanie a okamžité uspokojenie,“ vysvetľuje. To môže mať za následok, že aj obyčajné činnosti, sa nám zdajú čoraz náročnejšie. „V dôsledku toho sa činnosti vyžadujúce trvalé sústredenie, ako je čítanie, pracovné projekty alebo osobné rozhovory, stávajú zložitejšími,“ dodáva.

To, že schopnosť sústrediť sa u ľudí klesá, potvrdzujú aj výskumy. Podľa štúdie, ktorú realizovala profesorka informatiky z Kalifornskej univerzity Gloria Mark, sa schopnosť ľudí udržať pozornosť na jednu činnosť v priebehu posledných 20 rokov znížila o viac ako polovicu. V roku 2004 bola priemerná schopnosť sústredenia na jednu činnosť 2,5 minúty. Dnes je to už iba 47 sekúnd.

Pozeráš sa počas videohovoru stále len na seba? Nie si sám, robí to každý. Psychológ vysvetlil, prečo je to tak

Môže za to dizajn sociálnych sietí

Čím viac času trávime online, tým viac naša pozornosť klesá. Podľa Glazera za to môže už samotný dizajn aplikácií, ktorých algoritmy sú nastavené tak, aby nás čo najdlhšie udržali aktívnych. „Zdá sa, že niektoré kľúčové aspekty populárnych aplikácií sú jedinečne vhodné na rozptýlenie pozornosti – ako napríklad variabilné rozvrhy odmien, mikrodávkovanie dopamínu a účelovo návykové návrhy optimalizované tak, aby maximalizovali angažovanosť,“ ​hovorí.

Po otvorení aplikácie sa do nášho tela dostane silná dávka dopamínu, kvôli ktorému sme ochotní sa k nej opätovne vracať, nehovoriac o bezhlavom scrollovaní.

Ak toto po prebudení robíš aj ty, nečuduj sa, že si vkuse unavený. Prečítaj si, čo pre lepší spánok pravidelne robia odborníci

Ako chrániť svoj mozog

Podľa doktora Glazera existuje niekoľko spôsobov, ako bojovať proti skracovaniu pozornosti. „Pokiaľ ide o riešenia, nastavenie určených časov bez technológií, vedomé pozastavenie sa, aby ste sa mohli sústrediť na jednu úlohu, a pravidelné odstraňovanie aplikácií môže pomôcť získať kontrolu,“ radí.

Dôležité je podľa neho pristupovať k sociálnym médiám s istým zámerom, vďaka čomu človek nestratí nad ich používaním kontrolu. „Zabudovanie technologických rutín a zvykov môže umožniť užívanie si sociálnych médií bez toho, aby sa zničila schopnosť sústrediť sa,“ uzatvára.

Koľko času denne tráviš s mobilom v ruke? Vieme, kedy je to problém!

Ako sa zbaviť závislosti na scrollovaní

Tráviš na sociálnych sieťach príliš veľa času bezduchým scrollovaním, ktoré nedokážeš zastaviť? Odborníci sa podelili so spôsobmi, ako tento zlozvyk dostať pod kontrolu.

Podobne ako pri ostatných druhoch závislostí, je dôležité si najskôr priznať, že máš problém a analyzovať, čo je jeho spúšťačom. „Vždy, keď zdvihnete telefón, opýtajte sa sami seba, prečo po ňom siahate a či máte na mysli pozitívny konečný cieľ,“ hovorí špecialista na duševné zdravie a odvykanie Ray Saudon. Podľa Saudona sa mnoho ľudí utieka k prokrastinácii z dôvodu, že sa nevedia popasovať s nejakou náročnou situáciou. Ak obmedzíš používanie smartfónu len na zámernú činnosť, pomôže ti to nadobudnúť kontrolu.

Počul si už výraz iPhone finger? Šialená teória, ktorá sa šíri na TikToku tvrdí, že smartfóny deformujú naše prsty. Aká je pravda?

V boji so závislosťou na scrollovaní ti môže pomôcť aj obmedzenie času na používanie konkrétnych aplikácií. Ak si nedokážeš rozkázať sám, urobí to za teba aplikácia tým, že sa sama od seba vypne.

Digitálny detox niekedy nemusí stačiť na vytvorenie zdravších a najmä dlhodobých návykov. „Ak váš telefón alebo sociálne médiá ovládajú váš život, mali by ste si od nich dať prestávku aspoň tri dni,“ hovorí psychológ Aaron Surtees. Pomôcť môže podľa odborníkov aj vytvorenie fyzickej vzdialenosti. „Musíte si fyzicky vytvoriť hranice a vzdialenosť od svojich zariadení a používať ich so špecifickým zámerom,“ uzatvára.

• Komáre si nevyberajú podľa krvnej skupiny ani farby vlasov.
• Rozhodujúci je pach tela a chemické látky na pokožke.
• Pitie piva môže zvýšiť tvoju atraktivitu pre komáre.
• Vedci identifikovali konkrétnu látku, ktorá komáre láka mimoriadne silno.

Keď sa večer stretne partia ľudí na terase, často sa zopakuje ten istý scenár. Niekto odchádza domov s desiatkami štípancov, zatiaľ čo ostatní zostanú takmer nedotknutí. Dlhé roky sa špekulovalo o krvnej skupine, farbe očí či vlasov. Najnovšie výskumy však ukazujú, že pravda je oveľa zaujímavejšia, píše portál ScienceAlert na základe správy AFP.

Už to začína! Slovensko zaplavili mestské kliešte, sú ešte infekčnejšie a agresívnejšie, ako tie v lesoch

Komáre si svoje obete vyberajú

„Nie je to mylná predstava - komáre skutočne priťahujú niektorých ľudí viac než iných,“ povedal francúzsky entomológ Frederic Simard z Inštitútu pre výskum a rozvoj. Zároveň však upozorňuje, že nikto nie je pre komáre neodolateľný neustále. Na ich rozhodovanie vplýva viacero faktorov, ktoré sa môžu meniť.

Samice komárov, ktoré ako jediné štípu, využívajú mimoriadne citlivé receptory. Najprv zachytia oxid uhličitý, ktorý vydychujeme. Podľa švédskeho vedca Rickarda Ignella ide o prvý signál, ktorý aktivuje ich správanie, keď sú ešte desiatky metrov ďaleko.

Krvná skupina je mýtus

Keď sa priblížia na približne desať metrov, začnú vnímať aj náš telesný pach. A čím sú bližšie, tým väčšiu úlohu zohráva telesná teplota a vlhkosť pokožky.

Prečo idú komáre viac na teba ako na iných ľudí?

David L. Hu, Georgia Tech/

Jedna z najrozšírenejších teórií však podľa vedcov neobstála. „Predstava, že komáre preferujú konkrétne krvné skupiny, nemá vedecký základ,“ vysvetlil Simard. Dodal, že dostupné štúdie pracovali s príliš malým počtom ľudí na to, aby priniesli presvedčivé dôkazy. Podobne neexistuje spojenie medzi atraktivitou pre komáre a farbou pokožky, očí alebo vlasov.

Za všetkým je pach tela

Skutočným lákadlom je chemická zmes látok, ktoré produkujú baktérie žijúce na našej pokožke. Vedci odhadujú, že človek uvoľňuje 300 až 1 000 rôznych pachových zlúčenín. Ignellov tím skúmal 42 žien a ich príťažlivosť pre druh komára Aedes aegypti, ktorý prenáša žltú zimnicu či dengue. Výskumníci identifikovali 27 látok, ktoré komáre dokážu rozpoznať.

Najatraktívnejšie boli ženy produkujúce vyššie množstvo zlúčeniny nazývanej 1-oktén-3-ol, známej aj ako hubový alkohol. Vzniká pri rozklade kožného mazu. „Ukázalo sa, že aj malé zvýšenie tejto látky dokáže ovplyvniť záujem komárov, čo nás prekvapilo,“ uviedol Ignell.

Najhoršia správa pred letom. Komáre prenášajú ešte viac vírusov, ako sme si doteraz mysleli

Pivo ti môže narobiť problémy

Ak si myslíš, že jedno pivo počas horúceho večera nič nezmení, vedci majú inú správu. Viaceré štúdie naznačili, že alkohol zvyšuje telesnú teplotu, množstvo vydychovaného oxidu uhličitého a zároveň mení pach pokožky.

Výskum v Burkine Faso ukázal, že komáre rodu Anopheles, ktoré prenášajú maláriu, výraznejšie priťahovali ľudia po konzumácii piva. Holandská štúdia z roku 2023 zistila, že dobrovoľníci, ktorí pili pivo počas predchádzajúcich 24 hodín, boli pre komáre 1,35-krát atraktívnejší.

Takto sa ubrániš

Komáre sa dnes objavujú aj v oblastiach, kde sa kedysi nevyskytovali. Vedci upozorňujú, že ich šírenie podporujú meniace sa klimatické podmienky.

Prečo idú komáre viac na teba ako na iných ľudí?

Flickr.com/sinu Kumar/

Ak chceš znížiť riziko štípancov, odborníci odporúčajú voľné oblečenie zakrývajúce pokožku, siete proti hmyzu a repelenty. Simard pridáva ešte jednu radu: „Snažte sa jesť ľahšie jedlá a s alkoholom to nepreháňajte.“

V tom čase bola známa pod jednoduchým názvom „potenie” a ani po vyše 500 rokoch vedci netušia, odkiaľ sa vzala, prečo to vyzeralo, že z ničoho nič zmizla a či sa ešte niekedy môže vrátiť. Najviac o nej vieme vďaka spisom britského lekára Johna Caiusa, ktorý bol v bode nula poslednej veľkej epidémie, ku ktorej došlo v Shrewsbury v Anglicku v roku 1551.

Smrtiace horúčavy. Kvôli teplu padajú na mexickom pobreží mŕtve opice priamo zo stromov

Niekoľkokrát sa vrátila

V súčasnosti sa predpokladá, že v Anglicku a niektorých častiach Európy vypuklo najmenej päť veľkých epidémií potenia, pričom prvá bola zaznamenaná v roku 1485. Niektorí vedci tiež tvrdili, že v rokoch 1578 a 1802 sa mohli vyskytnúť dve menšie ohniská.

Intenzívne epizódy potenia, ktoré obete zažili, očividne viedli k názvu choroby, tomu však bežne predchádzala zimnica, bolesti hlavy, silné vyčerpanie a bolesti okolo končatín a ramien. Jednou pozoruhodnou črtou bolo, ako rýchlo ľudia ochoreli, pričom sa zdá, že potenie prichádza v priebehu niekoľkých hodín od prvých príznakov.

Všetky zdokumentované epidémie okrem jednej mali vysokú úmrtnosť, pričom až 50 percent obetí zomrelo. Ak ľudia prekonali prvý deň potenia, zvyčajne prežili, ale ani to nebola úplná úľava, pretože niektorí ľudia mali tú smolu, že ochoreli viackrát. Zdá sa, že choroba má svoje obmedzenia, pretože ohniská sa často prehnali cez región a skončili v priebehu niekoľkých týždňov.

Široká škála potenciálnych vinníkov

Záhadu pridáva aj to, že v 18. a 19. storočí sa po celom Francúzsku objavili ohniská choroby nazvanej pikardiský pot. Pôvodné prepuknutia choroby z potenia sa nikdy nedostali do tejto oblasti Európy a opísané príznaky potu v Pikardii sa úplne nezhodujú s chorobou z potenia - bola miernejšia a zahŕňala vyrážku. Nie je teda jasné, či tieto dve choroby spolu vôbec súvisia.

Trvalo by o stáročia viac, kým by vedci všeobecne uznali existenciu mikroorganizmov a to, že by mohli spôsobiť nákazlivé choroby, ako je potenie (Caius zo svojej strany predpokladal, že za to môže špina). Ale aj keď sme boli schopní konkrétne spojiť mnohé epidémie minulosti s dnes známymi baktériami, ako je mor, týfus a chrípka, potenie nám dodnes uniká.

Vedci navrhli širokú škálu potenciálnych vinníkov. Patria sem druhy baktérií Borrelia šírené kliešťami a všami, ktoré môžu spôsobiť recidivujúcu horúčku, hantavírusy (typicky šírené hlodavcami) a dokonca aj inhalačná forma bakteriálneho ochorenia antrax.

Stačí, aby si kýchol, a lámu sa mu kosti. Muž so zriedkavou chorobou opisuje krutú realitu svojho života

Vykopte telá!

Ale zavedený popis potenia, najmä jeho rýchlo sa zhoršujúci postup a rýchle vymiznutie z postihnutej oblasti, sa celkom nezhoduje so žiadnym jedným zárodkom – aspoň nie natoľko, aby bolo možné vyhlásiť otvorený a zatvorený prípad len na základe nepriamych dôkazov.

V článku z roku 2022 virologička Antoinette C. van der Kuyl špekulovala o ďalšom možnom podozrivom - neznámom druhu rhabdovírusu, ktorý je súčasťou tej istej širokej rodiny, do ktorej patrí aj vírus besnoty. Van der Kuyl tiež ponúkla potenciálny spôsob, ako definitívne vyriešiť záhadu potenia.

Poznamenala, že Caiusov opis prepuknutia v roku 1551 obviňuje zo smrti 15-ročného vojvodu zo Suffolku Henryho Brandona a jeho mladšieho brata Charlesa chorobu z potenia. Keďže ich hroby sa dodnes zachovali, ich „pozostatky by mohli byť podrobené starodávnej analýze DNA,“ napísala.

Nejasná záhada

Ale aj keby sa takýto výkop mohol uskutočniť, možno by nebolo rozumné to ešte urobiť. Podľa van der Kuyl súčasné techniky nie sú dostatočne optimalizované na efektívnu analýzu starých vzoriek RNA vírusov z kostí a zubov, ktoré by mohli pretrvávať v telách bratov Brandonovcov.

Pôvod potenia tak zatiaľ zostáva záhadou. Dúfajme, že potenie zostane historickou kuriozitou a nikdy sa nestane súčasnou hrozbou pre zdravie. Nedávna pandémia koronavírusu nám totiž ukázala, že infekčné choroby sú naďalej nebezpečenstvom aj v ére modernej medicíny.

• Pravidlo piatich sekúnd nefunguje.
• Baktérie sa môžu preniesť za menej než jednu sekundu.
• Najrizikovejšie je mokré jedlo na tvrdej podlahe.
• Opláchnutie vodou rozhodne nemusí stačiť.

Kus jedla dopadne na kuchynskú dlažbu a v miestnosti nastane krátka pauza. Mozog začne okamžite vyjednávať - veď to bolo len na sekundu, podlaha vyzerá čisto, opláchnem to a ideme ďalej. Práve v tejto malej domácej dráme žije pravidlo piatich sekúnd. Je pohodlné, znie logicky a šetrí jedlo. Lenže baktérie nepoznajú stopky, píše The Guardian.

Nechávate posteľné prádlo aj týždeň neprevlečené? Je na ňom viac baktérií ako na záchodovej doske

Portál sa na tento mýtus pozrel cez Johna Tregoninga, profesora vakcínovej imunológie z Imperial College London. Ten pripomína viacero výskumov, ktoré ukazujú rovnaký výsledok - problém nie je v tom, či jedlo zdvihneš po jednej, piatich alebo desiatich sekundách. „Prenesú sa takmer okamžite,“ hovorí Tregoning o baktériách na kontaminovaných povrchoch.

Najhoršia kombinácia

Najznámejší moderný test spravili výskumníci z Rutgers University. V experimente skúšali melón, chlieb, chlieb s maslom a želé cukríky na nereze, keramickej dlažbe, dreve a koberci. Výsledok nebol úplne romantický pre nikoho, kto už niekedy zachránil hranolku z podlahy. V niektorých prípadoch sa baktérie preniesli za menej než jednu sekundu.

Najrizikovejšie dopadol melón, teda mokré jedlo. Donald Schaffner z Rutgers to vysvetlil veľmi jednoducho: „Baktérie nemajú nohy, pohybujú sa s vlhkosťou. Čím je jedlo mokrejšie, tým vyššie je riziko prenosu.“ Preto je rozdiel medzi suchým keksom a kúskom uhorky obrovský. Nie preto, že by keks bol magicky čistý, ale preto, že vlhkosť funguje ako taxík pre mikróby.

Vedci sa pozreli na pravidlo piatich sekúnd

Unsplash/kimia Kazemi/

Podlaha si pamätá

Ďalšia nepríjemná časť príbehu - nejde len o to, čo sa stalo pred sekundou. Štúdia vedená Paulom Dawsonom z Clemson University skúmala prenos baktérie salmonely z dlažby, dreva a koberca na chlieb a bolonskú salámu.

Salmonela podľa nej dokázala prežiť na suchých povrchoch až štyri týždne a stále sa mohla preniesť na jedlo. Pri dlažbe sa po 5 sekundách prenieslo na salámu viac než 99 percent buniek baktérií. To znamená, že neviditeľný problém môže zostať na kuchynskej linke alebo podlahe dlho po tom, čo si naň zabudol.

Tregoning to pre The Guardian zhrnul cez príklad s kontaminovaným kuracím mäsom - ak sa dotkne pracovnej plochy a o dve hodiny tam položíš chlieb, baktérie si ešte stále môžu nájsť cestu na tvoje jedlo. „Budú tam približne 24 hodín,“ hovorí.

Tieto 4 signály hovoria, že jedlo patrí do koša. Vráskavá šupka a hnedé škvrny medzi ne často nepatria

Opláchnutie nestačí

Rýchle opláchnutie pod kohútikom pôsobí ako dobrý kompromis medzi hygienou a neplytvaním. Lenže voda nie je dezinfekcia a pri pórovitom, mäkkom alebo členitom jedle sa nedostane všade. „Opláchnutie vodou nezaručí, že je čisté - najmä ak ti pes mohol po dome rozniesť niečo hrozné.“ Podobná logika sa však ukázala aj mimo kuchyne.

Štúdia z tohto roku skúmala kontamináciu ortopedických implantátov po kontakte s podlahou operačnej sály. Aj krátky kontakt stačil na zachytenie baktérií a dezinfekcia ich síce znížila, ale nie vždy úplne odstránila. Kuchyňa nie je operačná sála, no pointa je rovnaká - podlaha jednoducho nie je neutrálna zóna.

Jesť alebo vyhodiť?

Pre väčšinu zdravých ľudí nemusí každá spadnutá omrvinka znamenať katastrofu. Rozhodovanie však nemá stáť na počítaní do päť. Dôležitejšie je, čo spadlo, kam to spadlo a kto to bude jesť. Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb pripomína, že vyššie riziko vážnej otravy jedlom majú malé deti, starší ľudia, tehotné ženy a ľudia s oslabenou imunitou.

Ak teda padne na zem cukrík v obývačke, niekto nad tým mávne rukou. Ak spadne vlhká uhorka, melón, syr, mäso alebo jedlo pre dieťa, najrozumnejšia odpoveď je nudná, ale bezpečná - vyhodiť.

• Kreatín nie je povinný doplnok pre každého.
• Najväčší zmysel dáva pri serióznom tréningu.
• Základom má byť strava, nie prášok.
• Pri dávkovaní sa neoplatí frajeriť.

Ak dnes na TikToku alebo Instagrame sleduješ aspoň tri fitness profily, je stopercentná šanca, že ti vyskočilo video o kreatíne. Mladí ľudia ho dnes sypú do šejkrov rovnako automaticky ako proteín a berú ho ako povinnú vstupenku do zdravého životného štýlu, píše portál LADBible. Výživoví špecialisti však dvíhajú varovný prst.

Tieto 4 signály hovoria, že jedlo patrí do koša. Vráskavá šupka a hnedé škvrny medzi ne často nepatria

To, že je niečo virálnym trendom, ešte neznamená, že to potrebuješ aj ty. Britská expertka Bethan Crouse pre Guardian potvrdila, že kreatín patrí medzi vedecky najlepšie preskúmané doplnky výživy na svete a jeho účinky na svalovú silu sú reálne dokázané. Zároveň však dodáva, že tvrdiť, že by ho mal brať úplne každý, je totálny nezmysel.

Ak si ideš trikrát do týždňa silové tréningy, dvíhaš ťažké váhy a tvoj jedálniček nie je len náhodný chaos postavený na treske v majonéze a večernom kebabe, kreatín ti môže pomôcť posunúť výkon o pár percent nahor. Ak sa však hýbeš len rekreačne a tvoja strava je katastrofa, biely prášok tvoje svaly nezachráni.

Chia semienka sú mýtus, kde je reálny kreatín?

Mnoho ľudí zabúda na základnú vec - kreatín nie je umelá chemikália, ale organická zlúčenina, ktorú si naše telo sčasti tvorí samo a sčasti ju prijímame z potravy. Zahraničné texty a fitness influenceri často miešajú jablká s hruškami a radia dopĺňať stravu vecami ako ľanové či chia semienka.

Kreatín nie je zázrak pre každého

Unsplash/HowToGym

Tie sú síce skvelé pre zdravie a obsahujú omega-3, no množstvo kreatínu v nich je čistá nula. Kreatín sa totiž nachádza výhradne vo svalovom tkanive. Ak ho chceš do tela dostať prirodzene, tvojou jedinou cestou je kvalitné červené mäso alebo mastné ryby ako losos a makrela.

Ani zďaleka však z bežného jedla nedokážeš prijať také množstvo, aké ti dodá jedna odmerka čistého kreatínu monohydrátu. Stále však platí základné pravidlo športu - doplnok je len doplnok. Ak nemáš zvládnuté základy stravy, sypať kreatín sú doslova vyhodené peniaze.

Prípad, ktorý straší internet

Najväčším mýtom na internete je, že kreatín ti zničí obličky, lebo že vytvára obličkové kamene. Pravda je však oveľa desivejšia a nesúvisí s kameňmi, ale s chybami v dávkovaní. Bežná a bezpečná denná dávka je maximálne päť gramov. Keď ju však neandertálsky prepáliš, koleduješ si o vážny problém.

Masturbácia nie je ani neprirodzená ani nesprávna. Veľká štúdia odhalila jej pôvod, pomenovala aj rozdiely medzi mužmi a ženami

Známy je prípad Austrálčana Chrisa Hogana, ktorý koloval bulvárom ako odstrašujúci príklad. Hogan presypával odporúčané dávkovanie a bral neuveriteľných 20 gramov kreatínu denne vkuse celých sedem týždňov. Skončil na pohotovosti s totálnym kolapsom a zlyhaním obličiek.

Lekári však neskôr zistili šokujúcu vec - Hogan mal vrodenú polycystickú chorobu obličiek, o ktorej dovtedy vôbec netušil. Extrémne dávkovanie kreatínu tento skrytý genetický problém odpálilo na maximum a jeho orgány to skrátka nedali. Žiadne kamene, ale reálne zlyhanie obličiek.

Ak si tehotná, dojčíš, alebo máš v rodine akúkoľvek anamnézu spojenú s chorobami pečene alebo obličiek, kreatínu sa treba oblúkom vyhnúť. Zdravé telo päť gramov denne bez problémov prefiltruje, no riskovať zdravie kvôli väčšiemu bicepsu za to reálne nestojí. Najprv zapoj rozum, vyrieš stravu a tréning, až potom rieš prášky.

• Vedci získali viac než 594 potvrdených záberov psa krátkouchého.
• Tento amazonský predátor má čiastočne plávacie labky, čo je medzi tamojšími psovitými šelmami unikát.
• Najväčšou hrozbou je pre neho strata amazonských lesov.

V Amazónii existuje zviera, ktoré znie skôr ako miestna legenda než ako reálny predátor. Pes krátkouchý sa pohybuje tak potichu, že ho ľudia videli vo voľnej prírode len výnimočne. Má výborný sluch, silný čuch a talent zmiznúť skôr, než si uvedomíš, že tam vôbec bol, píše portál Independent. Aj preto si vyslúžil prezývku „prízračný pes“.

Čeľuste ako priemyselný lis, no ruky veľké asi ako dospelý človek. Vedci zistili, prečo mal T-Rex smiešne malé ruky

Nie preto, že by šlo o nejakú internetovú záhadu, ale preto, že aj pre vedcov bol dlhé roky takmer nepolapiteľný. Nová štúdia však ukazuje, že tento zvláštny obyvateľ dažďového pralesa môže byť rozšírenejší, než sa čakalo. Fotopasce rozmiestnené v pralesných oblastiach Bolívie a Peru teraz priniesli doteraz najväčší súbor potvrdených záznamov tohto druhu.

Pes, ktorý nevyzerá ako domáci miláčik

Na záberoch vidno zviera s tmavou hustou srsťou, ktorá môže byť čierno-sivá až červenohnedá. Má veľkú hlavu, malé zaoblené uši, krátke nohy a dlhý huňatý chvost. Ešte zaujímavejšie sú jeho labky. Sú čiastočne plávacie, pretože majú blany, čo je medzi psovitými šelmami Amazónie úplný unikát.

Vedci za 25 rokov usporiadali približne 500 záznamov z Bolívie a uskutočnili 34 intenzívnych prieskumov pomocou fotopascí. Tie umiestnili najmä v oblastiach Greater Madidi-Tambopata a Llanos de Moxos. Výsledkom je viac než 594 fotografií, najväčšia potvrdená zbierka záznamov psa krátkouchého v rámci jeho prirodzeného výskytu.

„Najprekvapivejším zistením bolo, že napriek tomu, že ide o takmer mýtickú šelmu, psy krátkouché sú oveľa početnejšie, než sme si predstavovali,“ napísali vedci v štúdii.

Vedci prvýkrát zdokumentovali občiansku vojnu medzi šimpanzmi. Začalo sa to potichu, no skončilo smrťou

Nie je taký vzácny, len sa vie dokonale skrývať

Dáta naznačujú, že v lesoch môže žiť približne 15 jedincov na 100 kilometrov štvorcových. To znamená, že ich môže byť viac, než veľkých šeliem, ako sú jaguáre, no menej než napríklad ocelotov. Zábery zároveň ukazujú, že je najaktívnejší cez deň od 6-tej do 12-tej. Pravdepodobne sa špecializuje na život vo vyššie položených lesoch ďalej od riek, preto ho ľudia takmer nevidia.

Vedci upozorňujú, že jeho budúcnosť závisí od ochrany lesného porastu. „Najdôležitejšou stratégiou manažmentu je ochrana amazonského lesného porastu, pri ktorom je najdôležitejším prvkom vytváranie a efektívna správa chránených území v kombinácii s udržateľným manažmentom domorodých území,“ uviedli.

• Plastové fľaše v teple a na slnku môžu púšťať viac drobných častíc.
• Najväčší problém sú nanoplasty, ktoré voľným okom neuvidíš.
• Vedci nachádzajú plastové častice vo vode, krvi, tkanivách aj cievnych plakoch.
• Najjednoduchšie riešenie je voda z kohútika a fľaša zo skla alebo ocele.

Tá fľaša, ktorú si v pondelok hodil do dverí auta a vo štvrtok z nej odpiješ po tréningu, nie je instantný jed. Problém je horší práve preto, že vyzerá nevinne. Voda je číra, fľaša drží tvar, chuť možno len trochu „plastová“.

Z absolútneho sci-fi sa stala realita. Vedci vyrobili liek na Parkinsonovu chorobu z plastových fliaš

Lenže plast sa v lete správa trochu inak. Teplo, slnko, čas, stláčanie, opakované otváranie a kyslejšie nápoje z neho môžu robiť zdroj častíc aj chemických látok, ktoré nevidíš.

Fľaša sa v horúčave mení na malé laboratórium

Najprv základné pojmy - mikroplasty sú kúsky plastu menšie než 5 milimetrov, nanoplasty sú ešte menšie a voľným okom ich neuvidíš. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín pripomína, že práve ich veľkosť komplikuje meranie aj hodnotenie rizika. Voda z fľaše preto nemusí byť „čistejšia“ len preto, že je zapečatená.

V roku 2024 tím vedcov testoval tri populárne značky balenej vody a v litri našiel priemerne približne 240-tisíc drobných plastových častíc. Asi 90 percent tvorili nanoplasty. Medzi nájdenými plastmi bol aj polyetyléntereftalát, materiál používaný na výrobu fliaš, a polyamid, ktorý sa používa aj pri filtrovaní vody. Jeden z autorov, Beizhan Yan, to zhrnul vetou: „Otvára sa nám okno do plastového sveta, ktorý sme doteraz nevideli.“

Plastové fľaše

Unsplash/jonathan Chng/

Slnko je často horšie než samotné teplo

Zaujímavé je, že horúce auto nie je celý príbeh. Štúdia z roku 2024 v magazíne Water skúmala uvoľňovanie drobných mikroplastov z jednorazových fliaš z polyetyléntereftalátu pri vonkajších podmienkach. Samotné zvýšenie teploty do 65 stupňov Celzia malo v tejto práci len malý efekt.

Keď sa však pridalo slnečné žiarenie a kyslé alebo zásadité prostredie nápoja, čísla vyskočili. Kombinácia kyslosti a teploty dosiahla viac než 21-tisíc častíc na liter, kombinácia zásaditosti a slnka viac než 31-tisíc častíc na liter.

Pre bežný život to znamená jednoduchú vec - nejde iba o fľašu zabudnutú v aute. Ide aj o fľašu na pláži, pri okne, v batohu na festivale, na balkóne alebo v športovej taške, ktorá celý deň leží na slnku. A nemusí ísť iba o čistú vodu. Ochutené vody, iontové nápoje, limonády alebo kyslejšie drinky môžu byť pre plast agresívnejšie prostredie.

VIDEO Veveričky vapujú v mestskom parku. Sladké náplne si mýlia s potravou, varujú vedci

Chemický kokteil nie je len metafora

Plastová fľaša môže okrem častíc púšťať aj látky spojené s výrobou alebo rozkladom materiálu. Štúdia z magazínu Environmental Pollution skúmala 16 značiek balenej vody z Číny a riešila, ako teplota a čas skladovania ovplyvňujú uvoľňovanie antimónu a bisfenolu A z fliaš z polyetyléntereftalátu.

Tieto výsledky neznamenajú, že každá fľaša je toxická bomba. Znamenajú však, že podmienky skladovania nie sú detail pre puntičkárov, ale časť problému.

Následky pre tvoje telo

Tu treba brzdiť aj pritlačiť naraz. Svetová zdravotnícka organizácia už pri pitnej vode upozornila, že dáta sú stále obmedzené a treba lepšie metódy aj viac výskumu. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín rovnako hovorí, že zatiaľ nevie uzavrieť, aké presné účinky majú mikroplasty a nanoplasty z potravy na ľudské zdravie a vedecké stanovisko má dokončiť do konca roka 2027.

Mikroplasty.

Cleanhub/

Lenže neistota nie je automaticky upokojenie. Menšie častice sú podozrivejšie, pretože sa môžu správať inak než veľké kúsky, ktoré telom jednoducho prejdú. V roku 2024 iná štúdia našla mikroplasty a nanoplasty v plakoch krčných tepien pacientov po operácii.

Tí, u ktorých boli častice zistené, mali počas približne 34 mesiacov vyššie riziko kombinácie infarktu, mŕtvice alebo úmrtia. Dôležité je však pripomenúť, že to bola pozorovacia štúdia, takže nedokazuje, že plasty tieto udalosti priamo spôsobili. Ukazuje však, že otázka už nie je len ekologická.

Čo robiť toto leto bez paniky

Najlepší trik je nudný - nenechávaj jednorazové plastové fľaše v teple, na priamom slnku ani v aute. Nekupuj balenú vodu do zásoby, ktorá bude týždne stáť v horúcej pivnici, kufri alebo garáži. Nepoužívaj jednorazovú fľašu donekonečna, najmä ak je poškriabaná, stláčaná alebo zmenila chuť vody.

Si v strese? Tvoje telo si myslí, že na teba každý deň útočí lev. Pritom ti len možno zvoní mobil

Ak máš bezpečnú vodu z vodovodu, fľaša zo skla alebo nehrdzavejúcej ocele je lepšia každodenná voľba. Nová štúdia dokonca zistila, že balená voda obsahovala 3-krát viac nanoplastových častíc než upravená pitná voda. „Pre priemerného človeka, ktorý je smädný a chce sa napiť, je najlepšie piť priamo z kohútika namiesto toho, aby siahal po balenej vod,“ ​povedala autorka Megan Jamison Hart 

Nie, jeden dúšok teplej vody z plastovej fľaše ti nezničí život. No leto je séria malých návykov. A ak niečo piješ každý deň, má zmysel, aby to nebolo z plastu, ktorý sa celý deň varil na slnku.

• Alkoholová zóna rizika začína vtedy, keď pitie prestávaš mať pod kontrolou.
• Varovný signál je pitie zo zvyku, stresu alebo nudy.
• Problém nemusí znamenať pitie každý deň.
• Rizikové je aj vyhľadávanie situácií, kde sa dá veľa piť bez otázok.

Pohár vína pri varení, pivo po práci, panák na lepší spánok. Na papieri to nevyzerá dramaticky, no práve takto sa podľa lekára Nialla Campbella z kliniky The Priory môže začať posúvať hranica medzi „dám si“ a „potrebujem si dať“. Pre denník The Telegraph opísal štyri signály, podľa ktorých sa dá rozpoznať alkoholová zóna rizika.

Miluje ich takmer každý Slovák. Vedkyňa, ktorá prežila rakovinu, varuje pred dvomi vecami, ktoré bežne konzumujeme

Pre upresnenie, nejde o oficiálnu diagnózu (narozdiel od samotného alkoholizmu), ale o bod, keď sa nadmerné pitie začína meniť na vážny a dlhodobý návyk. Okrem toho je dôležité si uvedomiť, že problém sa neobjaví iba raz po náročnom týždni, ale opakuje sa a drží človeka v rovnakom vzorci.

1. Pitie sa stalo rutinou

Campbell upozorňuje, že závislosť od alkoholu sa nemusí spájať len s traumou alebo veľkou životnou krízou. Niekedy sa začne obyčajne - alkohol sa zaradí do denného programu ako seriál, sprcha alebo večera. „Môže to byť zvykové,“ varoval.

Potom dodal: „Dostaneš sa do vzorca, že piješ každý deň rovnako - pohár vína pri varení večere, dopitie fľaše pri jedle, drink pred spaním. Môže sa to rýchlo nabaľovať.“ Riziko je práve v tom, že takáto rutina pôsobí normálne. Najmä keď človek pracuje z domu a nikto si nevšimne, že pije už cez deň.

Štyri signály, že pitie už nie je len víkendová zábava

Pexels/kampus Production/

2. Alkohol je emocionálna barlička

Stres, úzkosť, vyhorenie, samota. Veľa ľudí po alkohole siaha nie preto, že chcú oslavovať, ale preto, že chcú na chvíľu vypnúť. Poradca a psychoterapeut Andrew Harvey hovorí, že sa ľudí pýta: „Kedy ste začali alkohol používať namiesto toho, aby ste si ho užívali?“

Harvey ďalej upozorňuje, že alkohol býva pre mnohých „liekom na bolesť“. Lenže v skutočnosti človeka iba na chvíľu otupí. Problém neodstráni, len ho odloží na neskôr.

Ženy už pijú rovnako ako chlapi, po alkohole siahajú najmä tridsiatničky. Môže za to aj nedostatok lásky, hovorí psychiater

3. Máš viac voľného času a vypĺňaš ho pitím

Ďalší varovný signál sa môže objaviť po veľkej zmene režimu. Napríklad po odchode do dôchodku, po rozchode, počas práce z domu alebo v období, keď zrazu zmizne pevný denný plán. Ak sa prázdne miesta v kalendári začnú automaticky vypĺňať alkoholom, vzniká nový návyk. A ten môže byť nebezpečný aj vtedy, keď človek nepije denne

Campbell upozorňuje na rozšírený omyl - problém nemajú len ľudia, ktorí pijú každý deň. Rizikové je aj nárazové pitie, teda situácia, keď človek niekoľko dní nepije, no potom vypije veľa naraz.

Štyri signály, že pitie už nie je len víkendová zábava

Pexels/Andrea Piacquadio/

4. Hľadáš príležitosti, kde sa dá piť bez výčitiek

Festival, oslava, firemná akcia, dovolenka, zápas, „len jedno po škole alebo po práci“. Alkohol má jednu výhodu pre ľudí, ktorí s ním začínajú mať problém - spoločnosť mu často robí miesto. Varovné je, keď človek nezačne rozmýšľať nad tým, či chce ísť na akciu, ale nad tým, či sa tam bude dať piť.

Ešte rizikovejšie je, ak používa prostredie ako výhovorku - pil som veľa, lebo tam pili všetci. Alkoholová zóna rizika teda nemusí vyzerať ako filmový pád na dno. Často vyzerá ako dobre zabehnutý zvyk, ktorý si človek prestal spochybňovať. Ak sa v týchto signáloch spoznáš, najrozumnejší prvý krok nie je hanba, ale rozhovor s odborníkom, lekárom alebo blízkym človekom, ktorý ti nepomôže problém zamiesť pod koberec.

Aj na Slovensku sa však rozšíril trend, ktorý odporúča užívať každý deň jednu tabletku „len tak”, pre istotu. A asi ti nemusíme pripomínať, že takto sa lieky brať rozhodne nemajú.

Tento liek proti bolesti má doma každý Slovák, dnes po ňom možno sihanete aj vy. Vedci varujú, že vyvoláva rizikové správanie

Riziko prevažuje prínos

V priebehu posledných rokov odborníci ustúpili od plošného užívania aspirínovej terapie u starších dospelých. Ukázalo sa totiž, že užívanie aspirínu so sebou nesie zvýšené riziko závažného krvácania, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou preváži akýkoľvek prínos pri prevencii prvých srdcových infarktov alebo mozgových príhod.

Zároveň však treba dodať, že v istých prípadoch sa stále odporúča ľuďom, ktorí mali srdcový infarkt alebo mozgovú príhodu, aby sa zabránilo ďalším podobným zdravotným problémom.

Aspirín môže spôsobiť vážne problémy

Unsplash/Diana Polekhina

Keďže aspirín môže prispieť k nebezpečenstvu veľkých krvácaní, ako sú aneuryzmy, výskumníci chceli vedieť, či môže byť tiež faktorom pri jemnejšej strate krvi: druhu, ktorý môže viesť k anémii alebo zníženiu kyslíka v krvi.

Trápi najmä starších

Anémia je ďalším veľkým problémom starších ľudí, aj keď možno podceňovaný v porovnaní so srdcovými infarktmi a mozgovými príhodami. Štúdie ukazujú, že 30 % dospelých vo veku 75 rokov a starších na celom svete trpí anémiou, ktorá je spojená s horším zdravotným stavom, a to vrátane únavy, problémov s pamäťou a myslením, depresie a zvýšeného rizika úmrtia.

Štúdia zverejnená v pondelok v Annals of Internal Medicine sledovala viac ako 18-tisíc dospelých vo veku 65 a viac rokov z USA a Austrálie. Polovica užívala 100 miligramov aspirínu denne (nízku dávku) zatiaľ čo druhá polovica si vzala fiktívnu tabletku. Vedci ich sledovali asi päť rokov.

Väčšina z nás má v sebe vírus, o ktorom nikto počul. Prináša však so sebou zásadné riziká, ktoré ohrozujú teba aj deti

Účastníci štúdie absolvovali každoročné návštevy lekárov a krvné testy na hemoglobín a feritín, proteín v krvných bunkách, ktorý ukladá železo. A videli malý, ale jasný rozdiel. Dospelí, ktorí užívali aspirín, mali o 20 % vyššiu pravdepodobnosť, že budú anemickí ako tí, ktorí ho neužívali.

Výsledky hovoria jasne

Vedci na základe svojich výsledkov odhadli, že u 24 % seniorov v skupine s denným užívaním aspirínu sa do piatich rokov rozvinie anémia v porovnaní s 20 % v skupine s placebom. Tí, ktorí užívali aspirín, mali tiež mierne nižšie hladiny hemoglobulínu a feritínu, ktoré pomáhajú krvným bunkám prenášať kyslík.

Rozdiel zostal aj vtedy, keď výskumníci upravili svoje údaje tak, aby zohľadňovali rakovinu a závažné krvácavé príhody počas štúdie a ďalšie rozdiely medzi účastníkmi, ako je vek, pohlavie, cukrovka, ochorenie obličiek a užívanie nesteroidných protizápalových liekov.

Aspirín môže spôsobiť vážne problémy

Unsplash/Hal Gatewood

Štúdia sa nezaoberala tým, ako môže aspirín prispievať k anémii, ale autori majú predstavu o tom, ako by sa to mohlo stať. Aspirín sťažuje zrážanie krvi, pretože zabraňuje zlepeniu krvných doštičiek.

Vedci varujú

Blokuje tiež enzým Cox-1, ktorý je dôležitý pre udržanie sliznice žalúdka a čriev. S touto poškodenou ochrannou bariérou je ľahšie, aby malé množstvá krvi časom vytiekli z čreva, čo nakoniec spôsobuje anémiu.

WHO varuje svet: Príde ďalšia pandémia, môže byť ešte smrteľnejšia ako koronavírus

Vedci napísali, že keďže tento účinok videli v mnohých rôznych skupinách, bez ohľadu na ich základné zdravie, je pravdepodobné, že bude väčším problémom pre ľudí, ktorí majú iné riziko anémie, ako sú zápalové ochorenia, ako je artritída alebo chronická renálna insuficiencia.

Jedným dychom dodávajú, že lekári by mali  zvážiť dôkladnejšie sledovanie hladín hemoglobínu u svojich pacientov, najmä ak majú viaceré rizikové faktory vrátane užívania aspirínu.

• 19-ročnému mladíkovi diagnostikovali Alzheimerovu chorobu.
• Ide o najmladší známy prípad na svete.
• Vedci nenašli bežné genetické mutácie.
• Prípad mení pohľad na skorý nástup demencie.

V roku 2023 neurológovia na pamäťovej klinike v Číne diagnostikovali 19-ročnému mladíkovi Alzheimerovu chorobu, čím sa stal najmladším človekom, ktorému bol tento stav diagnostikovaný na svete. Ako píše portál ScienceAlert, tínedžer začal pociťovať pokles pamäte okolo 17. roku života a kognitívne straty sa v priebehu rokov len zhoršovali.

Zobrazovanie pacientovho mozgu ukázalo zmenšenie hipokampu, ktorý sa podieľa na pamäti, a jeho mozgovomiechový mok naznačil bežné markery tejto najbežnejšej formy demencie. Alzheimerova choroba sa často považuje za chorobu starých ľudí, no prípady s včasným nástupom, medzi ktoré patria pacienti mladší ako 65 rokov, tvoria až 10 percent všetkých diagnóz.

Vedci spojili tieto konkrétne jedlá s Alzheimerovou chorobou. Väčšina Slovákov ich pritom konzumuje denne

Nevedia si to vysvetliť

Takmer u všetkých pacientov mladších ako 30 rokov možno Alzheimerovu chorobu vysvetliť patologickými génovými mutáciami, čím sa zaraďujú do kategórie familiárnej Alzheimerovej choroby. Čím je človek mladší, keď dostane diagnózu, tým je pravdepodobnejšie, že je výsledkom chybného génu, ktorý zdedil.

Napriek tomu vedci z Capital Medical University v Pekingu nedokázali pri tomto pacientovi nájsť žiadnu z bežných mutácií zodpovedných za skorý nástup straty pamäte, ani žiadne podozrivé gény. Pred touto diagnózou v Číne mal najmladší pacient s Alzheimerom 21 rokov.

Prípady, ako ten v Číne, predstavujú niečo ako záhadu. Nikto z rodiny 19-ročného tínedžera nemal v anamnéze Alzheimerovu chorobu alebo demenciu, čo sťažuje kategorizáciu ochorenia, no tínedžer nemal žiadne iné choroby, infekcie ani traumu hlavy, ktoré by tiež mohli vysvetliť jeho náhly kognitívny pokles.

Mozgové vlny

Brainee x Canva

Rýchly spád

Dva roky predtým, ako ho poslali na kliniku, sa dospievajúci pacient musel snažiť, aby sa vôbec v škole vedel sústrediť. Sťažilo sa mu aj čítanie a upadla krátkodobá pamäť. Často si nepamätal udalosti z predchádzajúceho dňa a zabúdal na veci, ktoré mal urobiť. Nakoniec sa veci zhoršili tak, že ani nemohol skončiť strednú školu.

O rok na to už vykazoval straty v okamžitom vybavovaní, krátkom oneskorenom vybavovaní po troch minútach a dlhom oneskorenom vybavovaní po 30 minútach. Celkové skóre pamäte pacienta bolo o 82 percent nižšie ako u rovesníkov v jeho veku, zatiaľ čo skóre okamžitej pamäte bolo o 87 percent nižšie.

Na podporu diagnózy mladého muža je potrebné dlhodobé sledovanie, ale jeho lekársky tím v tom čase uviedol, že pacient „menil naše chápanie typického veku nástupu Alzheimerovej choroby.” „Pacient mal Alzheimerovu chorobu s veľmi skorým nástupom bez jasných patogénnych mutácií,” napísali neurológ Jianping Jia a kolegovia vo svojej štúdii publikovanej v Journal of Alzheimer‘s Disease, „čo naznačuje, že jej patogenézu ešte treba preskúmať.”

Stane sa Alzheimerova choroba minulosťou? Vedci objavili nový liek, ktorý obnovuje myslenie aj stratené spomienky

Najnáročnejšia vedecká otázka budúcnosti

Prípadová štúdia, publikovaná vo februári 2023, len ukazuje, že Alzheimerova choroba nesleduje jedinú cestu a je oveľa zložitejšia, ako sme si mysleli, a objavuje sa prostredníctvom mnohých ciest s rôznymi účinkami.

Vo vyhlásení pre South China Morning Post neurológovia, ktorí opísali prípad pacienta, tvrdili, že budúce štúdie by sa mali zamerať na prípady so skorým nástupom, aby sme ďalej zlepšili naše chápanie straty pamäti. „Skúmanie záhad mladých ľudí s Alzheimerovou chorobou sa môže stať jednou z najnáročnejších vedeckých otázok budúcnosti,“ uviedli.

• Pirátov v Nassau poznáme z historických záznamov, no doteraz chýbali ich vraky.
• Vedci pri Bahamách objavili šesť lodných vrakov, tri z nich pochádzajú zo zlatého veku pirátstva.
• Našli delá, guľky aj stopy po úmyselne zapálenej lodi.
• Objavy ukazujú, že život pirátov bol oveľa drsnejší než vo filmoch.

Keď sa povie karibský pirát, väčšine ľudí napadne Jack Sparrow z populárnej filmovej série, ktorého stvárnil Johnny Depp. Skutoční piráti však boli podstatne menej zábavní a oveľa nebezpečnejší. Práve ich svet sa teraz podarilo priblížiť vedcom, píše portál The Cool Down.

Skutočný Jack Sparrow pil čaj a za tri roky prepadol vyše 400 lodí. Toto je šialený príbeh Bartholomewa Robertsa

Výskumníci prvýkrát identifikovali a zdokumentovali sériu lodných vrakov v okolí prístavu Nassau na Bahamách, ktoré súvisia so zlatým vekom pirátstva. Ide o obdobie od konca 17. do začiatku 18. storočia, keď bola táto oblasť jedným z najznámejších pirátskych centier Atlantiku.

Hoci Karibik je s pirátmi spájaný už celé stáročia, archeológovia doteraz nemali priamy dôkaz v podobe identifikovaného vraku lode, ktorý by sa dal spojiť s touto érou. Až doteraz.

Delá, zbrane a spálená loď

Spoločný projekt New Providence Pirates Expedition a Wreckwatch TV objavil celkovo šesť vrakov. Tri z nich pochádzajú priamo z obdobia najväčšej slávy pirátov. Asi 35 kilometrov východne od Nassau vedci vytiahli zo dna železné delá, olovené guľky, otočné palubné delá a brúsny kameň. Ten pravdepodobne slúžil na ostrenie mečov.

Ďalší vrak ukrýval zvyšky drevenej konštrukcie lode. Zaujímavé je, že archeológovia na nej objavili stopy požiaru, čo podporuje teóriu, že piráti po vyrabovaní zajatú loď jednoducho zapálili.

Pod starým mostom v Nassau sa našli dosky z trupu lode, časti lán, fľaše, tehly z lodnej kuchyne a hlinené fajky. Niektoré niesli symboly jednorožca, koňa alebo koruny, čo pomohlo datovať nález do Londýna 40. rokov 18. storočia.

Realita bola oveľa tvrdšia než film

Objavy podľa vedcov posúvajú pirátsku históriu z ríše legiend do sveta reálnych dôkazov. Archeológovia môžu skúmať spôsob stavby lodí, používané nástroje, prevážaný náklad aj stopy násilia, ktoré formovali každodenný život v Nassau.

Boli homosexuáli a mali zdravotné poistenie. Skutoční piráti žili inak, ako nám ukazuje Disney

Archeológ a spoluriaditeľ projektu, Sean Kingsley, uviedol, že osada sa viac podobala na drsnú pohraničnú komunitu než na romantickú predstavu známej z filmov. Nové objavy by mohli pomôcť aj múzeám, vzdelávacím programom a cestovnému ruchu na Bahamách - pre návštevníkov totiž ponúkajú oveľa autentickejší pohľad na miesto, kde kedysi vládli najslávnejší piráti sveta.

• Jedlo vyhoď, ak má pleseň, sliz, vyteká z neho tekutina alebo zapácha.
• Hnedé banány či zvráskavené jablká sú väčšinou stále bezpečné.
• Mäkké ovocie s plesňou patrí do koša, pri tvrdom môžeš napadnutú časť odrezať.
• Ryža alebo cestoviny ponechané viac ako dve hodiny pri izbovej teplote radšej nejedz.

Otvoríš chladničku a nájdeš zvädnutý šalát, zvráskavené jablko alebo banán posiaty hnedými škvrnami. Prvá reakcia býva jednoduchá - vyhodiť. Lenže podľa odborníčky na výživu a potravinárstvo Emmy Beckett z Australian Catholic University tým často zbytočne plytváme jedlom aj peniazmi, píše pre portál The Conversation.

Nejde len o počasie, ale aj o peňaženku. Super El Niño môže zdražiť kávu, čokoládu aj toto obľúbené ovocie

Ako upozorňuje, austrálske domácnosti vyhodia približne 30 percent nakúpených potravín. Pre porovnanie, podľa údajov Eurostatu vyhodí každý Slovák ročne približne 99 kilogramov potravín. Až 67 percent z tohto odpadu vzniká priamo v domácnostiach.

Najčastejšie pritom končí v koši pečivo, ovocie, zelenina, mliečne výrobky a zvyšky uvarených jedál. V čase rastúcich cien potravín a životných nákladov je to problém, ktorý pocíti nejedna peňaženka. Dobrou správou je, že množstvo potravín vyzerá horšie, než na tom naozaj sú. Zlou správou je, že existujú situácie, keď sa už riskovať neoplatí. Pozri si rozdiel.

Štyri znaky, pri ktorých neriskuj

Emma Beckett upozorňuje na štyri hlavné signály, ktoré naznačujú, že jedlo už nemusí byť bezpečné:

• viditeľná pleseň,
• slizký povrch,
• vytekajúca tekutina,
• silný alebo kyslý zápach.

Kedy vyhodiť staré jedlo? Vedkyňa odhalila 4 jasné signály

Pixabay

„Ak má potravina jeden alebo viac z týchto znakov, je najlepšie ju vyhodiť,“ vysvetľuje odborníčka. Takéto jedlo môže obsahovať mikroorganizmy spôsobujúce otravu jedlom. Tá sa prejavuje bolesťami brucha, nevoľnosťou, vracaním alebo hnačkou. Naopak, vrásky, hnednutie či vysychanie často znamenajú len to, že potravina starne, nie že je nebezpečná.

Ovocie nemusí vyzerať dokonale

Hnedé alebo takmer čierne banány síce nevyzerajú lákavo, no stále sú vhodné do banana bread, palaciniek či smoothie. Pozor však na jednu vec. Zrelé banány produkujú etylén, prirodzený plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie ďalšieho ovocia v okolí.

Podobne sú na tom aj staršie jablká. Keď strácajú vodu, ich šupka sa zvrašťuje. Takéto jablká sa však výborne hodia na pečenie, dusenie alebo strúhanie. Aj citróny a pomaranče časom vysychajú. Ich kôru však môžeš využiť pri pečení či výrobe marmelády a dužinu napríklad do nápojov alebo marinád.

Podľa známeho trendu je chlieb z mrazničky zdravší. Overili sme, či je toto tvrdenie skutočne pravdivé

Ak sa pleseň objaví na väčšom a pevnom ovocí, často stačí odstrániť napadnutú časť s rezervou niekoľkých centimetrov. Pri mäkkom ovocí, ako sú jahody či maliny, je však podľa Beckettovej bezpečnejšie vyhodiť celý kus.

Zvädnutá zelenina ešte nemusí byť na odpis

Mrkva, paprika alebo cuketa, ktoré už stratili pevnosť, sú väčšinou len dehydrované. Stále ich môžeš upiecť, rozmixovať alebo pridať do polievok. Listová zelenina sa dá dokonca čiastočne zachrániť. Stačí ju rozdeliť na listy a približne pol hodiny namočiť do studenej vody. Takto dokáže znovu nasať časť stratenej vlhkosti.

Pri zemiakoch si však dávaj pozor na výrazné zelené sfarbenie alebo klíčky. Obsahujú prirodzené toxické látky, ktoré môžu byť vo väčšom množstve škodlivé. Zaujímavosťou sú huby - biely chumáčik pripomínajúci vatu nemusí byť pleseň. Často ide o podhubie - prirodzenú súčasť huby. Skutočná pleseň sa objavuje vo výrazných modrých, zelených, sivých alebo žltých škvrnách.

Kedy vyhodiť staré jedlo? Vedkyňa odhalila 4 jasné signály

Shutterstock

Chlieb a ryža si vyžadujú opatrnosť

Pri chlebe platí jednoduché pravidlo - ak je plesnivý, vyhoď ho celý. Pleseň sa totiž v pórovitých potravinách šíri oveľa hlbšie, než vidíš na povrchu. Ak je len tvrdý a vyschnutý, môžeš z neho pripraviť hrianky alebo strúhanku. Ryžu a cestoviny možno po uvarení spotrebovať ešte niekoľko dní, ale len vtedy, ak boli rýchlo schladené a uložené v chladničke.

Pred konzumáciou ich ale treba dôkladne zohriať. „Zvyšky jedla, ktoré zostali pri izbovej teplote dve hodiny alebo dlhšie, by sa mali vyhodiť,“ upozorňuje Beckettová. Niektoré baktérie totiž produkujú látky, ktoré nemusí odstrániť ani opätovné zohrievanie.

Pri mliečnych výrobkoch buď prísnejší

Mlieko či jogurty väčšinou konzumujeme bez ďalšej tepelnej úpravy. Preto odborníčka odporúča dodržiavať dátum spotreby a po jeho uplynutí ich radšej nekonzumovať. Mäkké syry s plesňou treba vyhodiť celé. Korene plesní totiž môžu preniknúť hlboko dovnútra a nie sú viditeľné voľným okom.

Tieto potraviny a nápoje počas horúčav dehydratujú. Pozor na ne, varujú odborníci

Pri tvrdých syroch, napríklad parmezáne, je situácia priaznivejšia. Napadnutú časť možno často odstrániť s dostatočnou rezervou a zvyšok syra zostáva použiteľný. Ako uzatvára Beckettová, „existuje mnoho spôsobov, ako zachrániť potraviny, ktoré už nie sú v najlepšej forme, ale stále nie sú pokazené“. Stačí poznať základné pravidlá bezpečnosti a nerozhodovať sa len podľa vzhľadu.