Seriál Stranger Things je globálnym fenoménom, ktorý milujú stovky miliónov divákov. Svedčí o tom aj masívna premiéra štvrtej série, ktorá prekonala všetky možné rekordy. Atmosféra 80. rokov, studená vojna a tajomné psychologické experimenty sú dokonalým mixom, ktorý dokáže strhnúť, ale aj vystrašiť.
Málokto však vie, že populárny seriál sa inšpiroval konšpiračnou teóriou o projekte Montauk. Je však dôležité dodať, že sa nezakladá na žiadnych overiteľných faktoch a niektoré zdroje sú pochybné aj podľa štandardov konšpiračných teórií, píše web All That‘s Interesting.
Zdokumentovaná história znepokojivých experimentov Ústrednej spravodajskej služby spolu s gigantickou popularitou Stranger Things však spôsobuje, že príbehy o projekte Montauk opäť plávajú na povrch. Poďme sa teda pozrieť na to, čo hovoria.
Experimenty na vedenie psychologickej vojny
Príbeh projektu Montauk začal vážne v roku 1992 samostatne vydanou knihou Prestona B. Nicholsa s názvom he Montauk Project: Experiments In Time. Tá vyšla viac ako desať rokov potom, čo armáda Montauk prestala používať. Už v polovici osemdesiatych rokov sa ale hovorilo o tom, že americká armáda vykonávala experimenty ohľadne psychologickej vojny na východnom konci Long Islandu, takže Nicholsova kniha priliala olej do už existujúceho ohňa.
Nichols bol presvedčený o tom, že sa podarilo obnoviť potlačené spomienky na tajomný experiment, ktorého sa zúčastnil ako subjekt. Ako v prípade každej konšpiračnej teórie, čoskoro sa z ničoho nič objavili ďalší ľudia, ktorí potvrdili Nicholsove bizarné tvrdenia. Čím viac ľudí si spomenulo, tým zamotanejšia začala táto konšpirácia byť. Vraj mala byť dokonca spojená s filadelfským experimentom, pri ktorom sa údajne cestovalo čase.
Spomienky mu vrátil hypnotizér
Svoje by o tom vedel povedať aj Joe Loffreno, ktorý už 18 rokov pracuje na skalnatom východnom cípe Long Islandu, ktorý sa teraz volá Camp Hero State Park. „Je to miesto, ktoré ovláda môj život a moje nočné mory,” povedal pre The New York Post. Loffreno. 53-ročný vyrastal v Montauku a teraz pracuje ako zamestnanec parkov v Camp Hero. Tiež úprimne verí, že je jedným zo stratených a mučených „Montauk Boys“ spopularizovaných v Nicholsovej knihe.
„Ešte pred dvoma rokmi som tomu neveril,“ povedal Loffreno. „Bol som hypnotizovaný [certifikovaným hypnotizérom] asi 40 minút a všetky tieto spomienky sa vynorili späť. Urobili nám tam veľmi zlú vec. Boli sme len malé deti. Nemali právo na nás experimentovať. Bola to veľmi temná, veľmi zlá vec.“
Pri opise udalostí si vraj pamätá, že ležal na stole a vychádzali z neho drôty ako elektródy: „Analyzovali nás ako zvieratá.“ Vraj sa tam dialo presne to, čo sme videli v Stranger Things. Deti mali vedieť na napríklad na základe prameňa vlasov nájsť, kde sa nachádza osoba, ktorej patrí či posúvať predmetmi.
Povedal, že tam bolo až 50 ďalších detí. Verí, že niektoré z nich boli neskôr zabité. Aj keď pravdepodobnosť, že sa niečo také mohlo stať, je nulová, Loffreno vraj nie je žiadny čudák. Má priateľku, deti a medzi miestnymi veľa kamarátov.
Dokument, ktorý všetko ešte zhoršil
Neskôr sa na scéne objavil Christopher Garetano, ktorý vyrastal neďaleko základne. Ten v roku 2014 natočil dokument „Montauk Chronicles“ s trojicou mužov, ktorí tvrdia, že im vymyli mozgy a experimentovali na nich. V 70-tych a 80-tych rokoch mal dokonca Nichols viesť niečo, čo sa nazývalo „psychotronické hnutie“, ktoré tvrdilo, že vládni agenti používajú elektromagnetické vlny na zasievanie myšlienok do hláv ľudí.
Garetano pre The Post povedal, že mal pocit, že Nichols a ostatní nie sú dôveryhodní. Ale pokračoval v skúmaní Camp Hero tak tvrdohlavo, že zamestnal geofyzika, aby analyzoval zem pod starou základňou. Povedal, že našli dôkazy o veľkých štruktúrach, ktoré nie sú viditeľné na žiadnych oficiálnych mapách. Namiesto toho, aby sa uspokojil s vyvrátením tvrdení nedôveryhodných mužov, prišiel s ďalšou konšpiráciou.
„Zabudnite na všetky tie mimozemské a MK Ultra [experimenty CIA na ovládanie mysle z 50. a 60. rokov] svinstvá,“ hovorí. „Myslím, že tam bol nejaký druh experimentovania s deťmi alebo tínedžermi, možno utečencami z New Yorku.“ Niektorí dokonca tvrdili, že v podzemí sa nachádza odstavený jadrový reaktor.
Neexistujú žiadne dôkazy, len dohady
„Verím, že je celkom možné, že [príbehy o experimentoch na ľuďoch sú] pravdivé,“ povedal Peter Bové, bývalý reklamný manažér na Manhattane a autor románu „Montauk Time“. „Vedecky, fyziologicky je to všetko mysliteľné skutočné. Verím, že tam boli armádne experimenty, ktoré zahŕňali interdimenzionálne cestovanie a spad z toho stále existuje, ako trhlina v časopriestorovom kontinuu,“ povedal Bove, ktorý v tejto oblasti trávi leto od detstva a pozná takmer každého v meste.
„Potom, čo som to povedal, však neexistuje žiadny pevný dôkaz, ktorý som videl, aby to dokázal.“ Práve túto vetu je dobré si zapamätať. Je jasným ukazovateľom toho, že neexistujú žiadne dôkazy o experimentovaní s deťmi. Ide len o konšpiračnú teóriu, s ktorou síce pracovali tvorcovia Stranger Things, no od reality má ďaleko.
Čo sa skutočne dialo v Montauku
Camp Hero, ktorý bol kedysi domovom armádnej základne počas 2. svetovej vojny a leteckej stanice počas studenej vojny, bol vyradený z prevádzky v roku 1981 a teraz je vo vlastníctve štátnych parkov. Nachádza sa na 755 akroch hustých lesov a pustých mokradí s nádherným 360-stupňovým výhľadom na Atlantický oceán a Block Island.
Vysoko nad areálom sa týči posledná zo supervýkonných radarových veží SAGE z čias studenej vojny skonštruovaných v prípade sovietskeho jadrového útoku – s úmyslom dať USA 30-minútové varovanie. Antény vysielali až 425 MHz, čo je tiež frekvencia „údajne” potrebná na vstup do ľudského vedomia.
Bolesti hlavy
Mnoho miestnych obyvateľov v Montauku sa vysmieva príbehom o tom, že Camp Hero je miestom tajných vládnych experimentov zahŕňajúcich ovládanie mysle, cestovanie v čase, červie diery, teleportáciu a deti napojené na drôty v skrytých podzemných laboratóriách.
Aj tí, ktorí kritizujú príbehy o „tajnej podzemnej základni“, pripúšťajú, že keď bola veža v prevádzke, rušila televízne prijímače a inú elektroniku a že veľa ľudí hlásilo, že trpí bolesťami hlavy. „Nechcem prilievať olej do ohňa, pretože neverím všetkým tým zombie,“ povedal jeden z 40-ročných obyvateľov. „Ale vplyv, ktorý mala veža na mesto, bol skutočný. Neviem, či to ovplyvnilo naše myšlienky, ako niektorí ľudia hovoria, ale bola to sila.“
Ako protipól všetkých týchto tvrdení stojí historik Henry Osmers. Ten lamentuje nad tým, ako konšpiračné teórie priviedli čudákov, ktorí ignorujú oficiálnu vojenskú históriu oblasti. Tá sa pritom datuje do vojny za nezávislosť, pričom základňa bola mimoriadne dôležitá nielen počas studenej, ale aj v časoch druhej svetovej vojny.
