• Dopamínové aplikácie simulujú nakupovanie alebo objednávanie bez skutočného doručenia.
• Mozog si užíva pocit výberu a dokončenia objednávky aj bez reálnej odmeny.
• Vedci upozorňujú, že podobné mechanizmy sa v minulosti spájali s hazardom.
• Aj bezplatné aplikácie môžu zbierať údaje na presnejšie cielenie reklamy.

Niekedy stačí pár kliknutí a máš pocit, akoby si si práve doprial skvelú večeru. Vyberieš si burrito, pridáš tacos, potvrdíš objednávku a sleduješ, ako sa na mape „blíži“ kuriér. Lenže žiadny nikdy nepríde. A presne tak to má byť, píše portál The Conversation.

Aj ty máš problém so sústredením? Môže za tým byť Popcorn brain. Čo ho spôsobuje?

Hoci to znie ako zvláštny vtip, podobné aplikácie si získavajú čoraz viac fanúšikov. Jedna z nich s názvom FoodNeverComes tvrdí, že používateľom už „uspokojila takmer milión chutí“ - bez toho, aby doručila jediné jedlo.

Internet našiel nový spôsob, ako si dopriať malú radosť

FoodNeverComes nie je jediný projekt svojho druhu. Na internete sa objavujú takzvané dopamínové aplikácie, ktoré napodobňujú známe služby, no nič z nich sa nikdy nestane skutočnosťou.

Príkladom je Dopamine Shop. Funguje ako bežný internetový obchod. Môžeš si do košíka pridať čokoľvek - od kamienka za 99 centov až po Mesiac za 99 miliónov dolárov. Nikdy však nezadávaš platobnú kartu, nič nezaplatíš a žiadny balík nepríde. Existujú dokonca aj aplikácie simulujúce fajčenie.

Dopamínové aplikácie menia internet

Pixabay

Jedna z nich, No Smoke Zone, známa aj ako Virtual Smoke, sa opisuje slovami: „Virtual Smoke je realistická aplikácia, ktorá simuluje cigaretu a umožňuje vám vychutnať si vzhľad, pocit aj uvoľnenie z fajčenia – bez nikotínu a škodlivých účinkov. Je ideálna pre ľudí, ktorí chcú prestať fajčiť, znížiť stres alebo sa jednoducho zabaviť s virtuálnou cigaretou.“

Trend vznikol v Južnej Kórei, no dnes sa šíri aj do ďalších krajín. Napríklad Dopamine Shop vyvíja malé nezávislé štúdio Fenwick Holdings LLC zo Spojených štátov.

Prečo z toho máme dobrý pocit?

Odpoveď sa skrýva v dopamíne. „Ide o látku v mozgu, ktorá pomáha vytvárať pocit motivácie a odmeny. Zohráva dôležitú úlohu pri učení aj pri rozhodovaní, pretože mozog si vďaka nej zapamätá, ktoré činnosti prinášajú príjemný výsledok,” vysvetľuje Gary Mortimer​, profesor marketingu a spotrebiteľského správania na Technickej univerzite v Queenslande.

Myslíš si, že máš ADHD? Ak sa nájdeš v týchto desiatich bežných znakoch choroby, vyhľadaj pomoc

Pri dopamínových aplikáciách človek prežíva takmer celý proces bežného nakupovania. Najskôr očakávanie, že objaví niečo zaujímavé. Potom prichádza výber produktov a napokon potvrdenie objednávky. Chýba už len posledný krok - skutočné doručenie.

Podobný efekt pritom mnohí poznajú už dávno. Niektorí si vytvárajú zoznamy želaní v internetových obchodoch alebo naplnia košík a tesne pred zaplatením ho zavrú. Iní si celé hodiny skladajú vysnívaný byt na Pintereste či plánujú dovolenku, na ktorú možno nikdy nepôjdu.

Môže sa z nevinnej zábavy stať problém?

Keďže ide o nový fenomén, vedci zatiaľ nemajú výskumy priamo o dopamínových aplikáciách. Upozorňujú však na možnosť takzvaného vstupného správania - teda aktivity, ktorá môže zvýšiť pravdepodobnosť, že človek neskôr prejde k podobnej, ale intenzívnejšej forme.

Dopamínové aplikácie menia internet

Unsplash/Becca Tapert

„Takéto mechanizmy už výskumníci skúmali pri hazardných hrách. Štúdia z roku 2014 sledovala 409 ľudí, ktorí hrali kasínové hry na sociálnych sieťach bez stávok o skutočné peniaze. O šesť mesiacov neskôr približne 26 percent z nich začalo hrať aj o reálne peniaze,” varuje Mortimer​.

Ďalší výskum z roku 2016 zistil, že 19 percent z 521 používateľov kasín na sociálnych sieťach uviedlo, že práve tieto hry ich priviedli k hazardu o skutočné peniaze. A štúdia z roku 2018, ktorá sledovala 1 178 nemeckých tínedžerov vo veku od 11 do 19 rokov, ukázala, že simulované hazardné hry zvyšovali pravdepodobnosť neskoršieho hrania o peniaze.

To automaticky neznamená, že rovnaký vývoj čaká aj dopamínové aplikácie. Vedci však upozorňujú, že využívajú podobné princípy odmeňovania a herných mechaník, preto si zaslúžia pozornosť.

Pozitívne afirmácie zaplavili internet. Tento navonok pozitívny trend však môže uškodiť

Zadarmo? Nie celkom

Na prvý pohľad sú tieto aplikácie úplne bezplatné. V skutočnosti však môžu mať pre prevádzkovateľov veľkú hodnotu. Mnohé fungujú vďaka reklame a využívajú súbory cookies, ktoré sledujú tvoje správanie na internete. Inzerenti potom môžu zistiť, o aké produkty sa zaujímaš, a prispôsobiť tomu reklamy, ktoré sa ti zobrazia.

Ak si teda niekoľkokrát „objednáš“ virtuálne tacos alebo pridáš do košíka drahú bundu, môžeš byť prekvapený, keď sa ti podobné produkty začnú objavovať v reklamách na skutočných internetových obchodoch. Aj objednávka, ktorá nikdy nepríde, tak môže zanechať celkom reálnu digitálnu stopu.

A presne jedna taká chvíľa prichádza práve dnes. Samsung v Londýne otvára letný Galaxy Unpacked, ktorý sa začal o 15:00 nášho času a naživo ho môže sledovať prakticky celý svet. Oficiálna pozvánka veľa detailov neprezradila, no slogan A New Shape Unfolds od začiatku jasne naznačoval, že tentoraz budú hlavnými hviezdami skladacie zariadenia.

Nová, silnejšia a lepšia generácia

Tohtoročný Unpacked je zaujímavý aj preto, že skladacie telefóny už dávno nie sú iba drahým experimentom, ktorý si ľudia chodia obzerať do predajní. Samsung predstavil prvý Galaxy Fold v roku 2019 a pri modeli Fold8 sa tak dostáva už k ôsmej generácii svojho najväčšieho skladacieho smartfónu.

Za ten čas sa skladacie zariadenia stenšili, schudli, zosilneli a postupne sa zbavili viacerých kompromisov, ktoré sprevádzali ich začiatky - najmä na strane displejov.  Dnešný Galaxy Unpacked tak nebude iba prehliadkou nových displejov, fotoaparátov a funkcií umelej inteligencie.

Bude odpoveďou na jednoduchú otázku - dostali sa skladacie telefóny konečne do bodu, keď ich prestaneme vnímať ako technologickú zvláštnosť a začneme ich brať ako prirodzenú alternatívu ku klasickému smartfónu? Odpoveď sa dozvedáme práve teraz. 

Skladací mobil trikrát inak

To, o čom sa posledné dni a týždne na internete šuškalo, sa nakoniec potvrdilo. Samsung na evente v Londýne predstavil trojicu mobilných skladačiek, konkrétne kompaktný Galaxy Z Flip8, prémiovejší Galaxy Z Fold8 Ultra a Galaxy Z Fold8.

Jedinečná dronová šou priláka ľudí na pobrežie Dunaja. Zadarmo si ju môžeš užiť aj ty

Došlo totiž k miernej úprave v názvoch - Z Fold teraz patrí širšiemu a užšiemu modelu, a dodatok „Ultra” si pre seba berie vizuálny nasledovník Galaxy Z Fold7. Na prvý pohľad to možno znie zmätočne, no keď sa na ne pozrieš, hneď ti bude všetko jasné.

Nová generácia skladacích telefónov od Samsungu

Samsung

Galaxy Z Fold8

Nový variant skladacieho telefónu, pri ktorom Samsung zmenil jeho proporcie a vytvoril nižšie, no podstatne širšie zariadenie, ktoré sa má viac hodiť na sledovanie videí, čítanie správ, elektronických kníh a ďalšie formy konzumácie obsahu. Po otvorení ponúkne 7,6-palcový displej Dynamic AMOLED 2X s pomerom strán 4: 3, rozlíšením QXGA+ a adaptívnou obnovovacou frekvenciou od 1 do 120 hertzov.

Na vonkajšej strane sa nachádza 5,5-palcová obrazovka s pomerom strán 10: 16. Hlavný displej dosahuje jas až 3 000 nitov, podporuje Vision Booster a využíva nízkoreflexnú povrchovú úpravu. Napriek širšej konštrukcii váži telefón iba 201 gramov. V otvorenom stave má hrúbku 4,5 milimetra, v zatvorenom stave 9,7 milimetra. Samsung ho preto označuje za svoj doteraz najľahší model z rodiny Fold.

Samsung Galaxy Z Fold 8

Brainee/Miroslav Kamody

Výkon zabezpečuje procesor Snapdragon 8 Elite Gen 5 for Galaxy. Používateľ bude mať na výber konfigurácie s 12 alebo 16 gigabajtmi operačnej pamäte a úložiskom s kapacitou od 256 gigabajtov do 1 terabajtu. Batéria má kapacitu 4 800 miliampérhodín a podporuje 45-wattové káblové nabíjanie. Za 30 minút sa má dostať na približne 63 percent. Nechýba ani 20-wattové bezdrôtové nabíjanie a spätné nabíjanie príslušenstva Wireless PowerShare.

Na zadnej strane sa nachádza dvojica 50-megapixelových fotoaparátov. Hlavný snímač ponúka optickú stabilizáciu obrazu, druhý objektív zabezpečuje ultraširokouhlé zábery. Telefón má zároveň dve 10-megapixelové selfie kamery, pričom jedna je umiestnená na vonkajšom displeji a druhá pod vnútorným panelom.

Samsung Galaxy Z Fold 8

Brainee/Miroslav Kamody

Súčasťou fotografickej výbavy je súčasný záznam z dvoch kamier, automatická úprava fotografií, korekcia naskenovaných dokumentov a funkcia My FanCam, ktorá počas natáčania sleduje vybranú osobu. Galaxy Z Fold8 prichádza so systémom Android 17, nadstavbou One UI 9.0 a odolnosťou IP48. Predávať sa bude vo farbách Lavender, Cream, Graphite a v internetovom odtieni Pistachio.

Práve tento mobil sme si okamžite zamilovali. Skvele nám sadol do ruky a vidíme v ňom horúce želiezko v ohni pre Samsung, ako prilákať ku skladacím zariadeniam nových používateľov. 

Galaxy Z Fold8 Ultra

Galaxy Z Fold8 Ultra je skutočným pokračovateľom modelu Galaxy Z Fold7 a zároveň najvybavenejšou skladačkou v novej ponuke Samsungu. Je určený najmä používateľom, ktorí chcú skladací telefón využívať na prácu, multitasking, tvorbu obsahu a nahradenie menšieho tabletu.

Samsung výrazne zapracoval na konštrukcii. V otvorenom stave má telefón hrúbku iba 4,1 milimetra, v zatvorenom stave 8,9 milimetra a váži 215 gramov. Vnútorný 8-palcový displej Dynamic AMOLED 2X ponúka rozlíšenie QXGA+ a obnovovaciu frekvenciu od 1 do 120 hertzov. Vonkajší 6,5-palcový panel má pomer strán 21: 9, vďaka čomu sa má používaním viac približovať ku klasickému smartfónu.

Samsung Galaxy Z Fold8 Ultra

Brainee/Miroslav Kamody

Obrazovky dosahujú maximálny jas 3 000 nitov, podporujú technológiu Vision Booster a využívajú antireflexnú vrstvu. Konštrukcia Flex Titanium má zvýšiť pevnosť skladacieho panela, zlepšiť absorpciu nárazov a zároveň obmedziť viditeľnosť miesta, v ktorom sa displej ohýba.

O výkon sa stará procesor Snapdragon 8 Elite Gen 5 for Galaxy, ktorému pomáha rozšírený grafitový chladiaci systém. K dispozícii budú verzie s 12 gigabajtmi operačnej pamäte a úložiskom s kapacitou 256 alebo 512 gigabajtov. Najvyššia konfigurácia ponúkne 16 gigabajtov operačnej pamäte a 1-terabajtové úložisko.

Batéria s kapacitou 5 000 miliampérhodín podporuje 45-wattové káblové a 20-wattové bezdrôtové nabíjanie. Podľa údajov Samsungu sa má za 30 minút nabiť na približne 67 percent. Dostupné je aj spätné bezdrôtové nabíjanie príslušenstva.

Samsung Galaxy Z Fold8 Ultra (v pozadí) a Samsung Galaxy Z Fold8

Brainee/Miroslav Kamody

Najväčší rozdiel oproti základnému Foldu8 nájdeme pri fotoaparátoch. Hlavný snímač má rozlíšenie 200 megapixelov a optickú stabilizáciu obrazu. Dopĺňa ho 50-megapixelový ultraširokouhlý fotoaparát a 10-megapixelový teleobjektív s trojnásobným optickým priblížením. Dve selfie kamery majú rozlíšenie 10 megapixelov.

Spracovanie obrazu zabezpečuje ProVisual Engine. Telefón podporuje nahrávanie videa v rozlíšení 8K s kodekom APV, nočný režim Nightography a filmové farebné profily Cine LUT. Softvérová výbava obsahuje aj funkcie umelej inteligencie Now Nudge, automatizované úkony a integráciu Gemini Notebook na prácu s dokumentmi, fotografiami a zvukovými nahrávkami.

Galaxy Z Fold8 Ultra používa Android 17 s nadstavbou One UI 9.0 a spĺňa odolnosť IP48. Dostupný bude vo farbách Violet Shadow, Cream a Graphite. Odtieň Green Shadow bude vyhradený pre internetový obchod Samsungu.

Galaxy Z Flip8

Galaxy Z Flip8 zostáva najkompaktnejším skladacím telefónom v ponuke Samsungu, nová generácia však prináša tenšie telo, nižšiu hmotnosť a podstatne použiteľnejší vonkajší displej. Po otvorení má zariadenie hrúbku 6,1 milimetra, v zatvorenom stave 13,1 milimetra a váži 180 gramov. Ide tak o najľahší Flip, aký Samsung doteraz vyrobil.

Samsung Galaxy Z Flip8

Brainee/Miroslav Kamody

Konštrukciu tvorí rám Armor Aluminum a spevnený skladací mechanizmus. Telefón zároveň po novom spĺňa certifikáciu IP48. Vnútorný displej Dynamic AMOLED 2X narástol na 6,9 palca, ponúka rozlíšenie FHD+, adaptívnu obnovovaciu frekvenciu od 1 do 120 hertzov a technológiu Vision Booster.

Výraznejšou zmenou prešiel vonkajší displej FlexWindow, ktorý má uhlopriečku 4,1 palca a obnovovaciu frekvenciu 60 alebo 120 hertzov. Používateľ na ňom nájde domovskú obrazovku, rýchle nastavenia, oznámenia aj ponuku podporovaných aplikácií. Funkcia Now Brief dokáže zobrazovať údaje o doprave, počasí, letoch, lístkoch alebo zdravotných hodnotách. Vybrané úlohy bude možné vybaviť hlasom bez otvorenia telefónu.

Hardvérovým základom je procesor Exynos 2600, ktorý dopĺňa 12 gigabajtov operačnej pamäte. Na výber budú verzie s 256-gigabajtovým a 512-gigabajtovým úložiskom. Batéria má kapacitu 4 300 miliampérhodín a podporuje 25-wattové káblové nabíjanie. Za 30 minút sa má nabiť približne na 55 percent. Bezdrôtové nabíjanie dosahuje výkon 15 wattov a nechýba ani Wireless PowerShare.

Samsung Galaxy Z Flip8

Brainee/Miroslav Kamody

Hlavný fotoaparát ponúka rozlíšenie 50 megapixelov, optickú stabilizáciu obrazu a zábery ponúkajúce dvojnásobné priblíženie v optickej kvalite. Dopĺňa ho 12-megapixelový ultraširokouhlý fotoaparát so 123-stupňovým uhlom záberu. Vo vnútri sa nachádza 10-megapixelová selfie kamera.

Pri fotografovaní v zatvorenom stave pomáhajú funkcie FlipShot a Mirror View. V režime FlexMode možno telefón držať podobne ako klasickú videokameru. Stabilizácia Super Steady s funkciou Horizontal Lock sa stará o udržanie rovného horizontu aj pri výraznejšom pohybe.

Galaxy Z Flip8 podporuje siete 5G, Wi-Fi 7 a Bluetooth 5.4. Dodáva sa so systémom Android 17 a nadstavbou One UI 9.0. Quick Share má po novom umožniť výmenu súborov aj so zariadeniami Apple prostredníctvom kompatibility s AirDropom. Bezpečnosť dát zabezpečujú Knox Vault, Personal Data Engine a šifrované priestory KEEP. Telefón bude dostupný vo farbách Pink, Cream a Graphite, zatiaľ čo Mint zostane internetovou exkluzivitou.

Nová generácia hodiniek od Samsungu

Samsung

Galaxy Watch9

Galaxy Watch9 sú univerzálnejším modelom určeným na každodenné nosenie, sledovanie zdravotných údajov a vyhodnocovanie tréningov. Hliníkové telo je v porovnaní s predchádzajúcou generáciou o 17 percent ľahšie a dopĺňa ho nový remienok so vzduchovou štruktúrou, ktorý má zlepšiť odvetrávanie počas športu.

Hodinky prichádzajú v dvoch veľkostiach. Menšia verzia má 40-milimetrové puzdro, 1,34-palcový displej a hmotnosť 31,5 gramu. Väčší variant ponúka 44-milimetrové puzdro, 1,47-palcovú obrazovku a hmotnosť 34 gramov. Oba modely majú hrúbku 8,6 milimetra.

Super AMOLED displej chráni zafírové sklo a jeho maximálny jas dosahuje 3 000 nitov. Menší model ponúka rozlíšenie 438 × 438 pixelov, väčší variant 480 × 480 pixelov.

Samsung Galaxy Watch9

Brainee/Miroslav Kamody

Výkon zabezpečuje 3-nanometrový procesor Snapdragon Wear Elite, ktorý dopĺňajú 2 gigabajty operačnej pamäte a 32-gigabajtové úložisko. Batéria má pri 40-milimetrovej verzii kapacitu 390 miliampérhodín, zatiaľ čo 44-milimetrový model ponúkne 445 miliampérhodín.

Galaxy Watch9 využívajú systém Wear OS 7 s rozhraním One UI Watch 9 a aktualizovaný senzor Samsung BioActive. Hodinky sledujú srdcový tep, elektrokardiogram, okysličenie krvi, teplotu pokožky a kvalitu spánku. Funkcia Vitals porovnáva aktuálne výsledky s osobnými dlhodobými hodnotami a upozorňuje na nezvyčajné odchýlky.

Novinky zahŕňajú detekciu príznakov stredne ťažkého až ťažkého spánkového apnoe, dennú kardio záťaž, ukazovateľ zdravia srdca a index celkovej kondície. Hodinky analyzujú aj okolitý hluk a môžu používateľa upozorniť na riziko poškodenia sluchu. Integrácia Google Gemini prináša funkciu Raise to Talk, ktorá umožňuje aktivovať hlasového asistenta zdvihnutím zápästia.

Výbava zahŕňa dvojfrekvenčné satelitné určovanie polohy, Wi-Fi v pásmach 2,4 a 5 gigahertzu, Bluetooth 6.0, NFC a bezkontaktné platby. Hodinky spĺňajú odolnosť 5 ATM, IP68 a vojenský štandard MIL-STD-810H. Menší variant bude dostupný vo farbách Cream a Graphite, väčší vo farbách Silver a Graphite.

Galaxy Watch Ultra2

Galaxy Watch Ultra2 sú najodolnejšími a najvybavenejšími hodinkami v novej ponuke Samsungu. Zameriavajú sa na outdoorové aktivity, vytrvalostný šport, pohyb v náročnom teréne a potápanie.

Samsung Galaxy Watch Ultra2

Brainee/Miroslav Kamody

Titánové puzdro má veľkosť 47 milimetrov, hrúbku 10,7 milimetra a hmotnosť 61,5 gramu. V porovnaní s predchádzajúcou generáciou sú hodinky o 12 percent tenšie a dostali ľahšie a mäkšie remienky. Hodinky budú dostupné s mobilným pripojením LTE.

Super AMOLED displej s uhlopriečkou 1,52 palca ponúka rozlíšenie 498 × 498 pixelov a chráni ho zafírové sklo. Maximálny jas dosahuje 5 000 nitov, čo má zabezpečiť dobrú čitateľnosť aj na priamom slnku.

Rovnako ako základný model používajú hodinky 3-nanometrový procesor Snapdragon Wear Elite a 2 gigabajty operačnej pamäte. Úložisko však narástlo na 64 gigabajtov. Výrazne väčšia batéria má kapacitu 800 miliampérhodín a má zabezpečiť celodenné používanie aj pri aktívnom dvojpásmovom satelitnom určovaní polohy.

Samsung Galaxy Watch Ultra2

Brainee/Miroslav Kamody

Pre beh v teréne je pripravený režim Trail Run s navigáciou po trase a upozorneniami na zmeny prevýšenia. Funkcia Výživa odhaduje množstvo tekutín stratených potením a upozorní používateľa, keď by mal doplniť vodu.

Hodinky sú pripravené aj na potápanie. Spĺňajú odolnosť 10 ATM, certifikáciu IP69K, vojenský štandard MIL-STD-810H a potápačskú normu EN13319. Po ponorení dokážu automaticky merať hĺbku, čas ponoru a teplotu vody. Neskôr má pribudnúť aj aplikácia Diving vyvíjaná v spolupráci so značkou Mares.

Zdravotné funkcie vychádzajú z rovnakého senzora BioActive ako pri Galaxy Watch9. Výbava preto zahŕňa meranie tepu, elektrokardiogram, okysličenie krvi, analýzu spánku, sledovanie spánkového apnoe, dennú kardio záťaž, index kondície a vyhodnocovanie odchýlok od osobných hodnôt. Nechýba systém Wear OS 7, rozhranie One UI Watch 9 ani hlasový asistent Google Gemini.

Samsung Galaxy Watch Ultra2

Brainee/Miroslav Kamody

Prehľad cien aj brutálnych bonusov

Predobjednávky potrvajú od dnes do 6. augusta (konkrétne do 23:59), predaj sa začne 7. augusta. Galaxy Z Flip8 stojí 1 329 eur v konfigurácii 256 gigabajtov a 1 539 eur pri 512 gigabajtoch, pričom Trade-in zníži ceny na 1 229 a 1 439 eur.

Galaxy Z Fold8 začína na 2 049 eurách, verzia s 512 gigabajtmi stojí 2 259 eur a 1-terabajtový model 2 669 eur, po odpočítaní 200-eurového výkupného bonusu ceny klesnú na 1 849, 2 059 a 2 469 eur.

Fold8 Ultra stojí podľa konfigurácie 2 259, 2 459 alebo 2 869 eur, s Trade-inom 2 059, 2 259 alebo 2 669 eur. Pri výmene staršieho Flipu alebo Foldu sa počas predobjednávok bonus zdvojnásobí, pri modeloch Fold až na 400 eur.

Súčasťou ponuky je Z Premier servis, 6 mesiacov Google AI Pro s 5-terabajtovým úložiskom, 3 mesiace Samsung Care+, darček za recenziu v podobe vysávača Samsung Jet 65 alebo slúchadiel Galaxy Buds 4 Pro, 10-percentná zľava na ďalšie zariadenie Galaxy, 30-percentná zľava na príslušenstvo a u vybraných predajcov aj 7-percentná študentská zľava.

Samsung predstavil novú generáciu skladacích zariadení a hodiniek

Brainee/Miroslav Kamody

Galaxy Watch Ultra2 stoja 769 eur, po 120-eurovom cashbacku 649 eur. Galaxy Watch9 sa podľa veľkosti a pripojenia predávajú za 419 až 499 eur, po 80-eurovom cashbacku za 339 až 419 eur. K hodinkám Samsung pridáva aj 60 dní služby Strava.

Nie pre každého, no stále populárnejšie

Samozrejme, skladacie telefóny ešte stále nie sú pre každého, no segment má za sebou jeden z najúspešnejších rokov. Globálne dodávky skladacích smartfónov dosiahli počas 3. štvrťroka 2025 rekordnú úroveň a medziročne narástli o 14 percent, pričom výrazným motorom rastu bol práve Galaxy Z Fold7. Analytici zároveň očakávajú, že v roku 2026 bude trh ďalej zrýchľovať a čoraz väčšiu časť z neho získajú väčšie modely otvárajúce sa ako kniha.

VYSVETĽUJEME: Ako si urobiť screenshot na mobile, počítači či tablete? Je to jednoduchšie, ako si myslíte

Samsung je pritom v zvláštnej, ale vzrušujúcej pozícii. Bol značkou, ktorá skladacie telefóny dostala do povedomia širokej verejnosti, no dnes už nebojuje sama so sebou. Huawei, Honor, Motorola, Oppo či Google ukázali vlastné riešenia a konkurencia začala byť miestami odvážnejšia. A to ani nehovoríme o pripravovanom modeli od Apple.

Nová generácia skladacích zariadení preto nemá byť len ďalšími telefónmi v poradí - majú ukázať, či Samsung stále dokáže určovať pravidlá kategórie, ktorú pomáhal vytvoriť.

Hudobno svetelný prpgram

Samsung totiž pri príležitosti uvedenia noviniek na trh zorganizoval Unpack party. Výnimočná je okrem iného aj tým, že je určená nielen pre odbornú verejnosť či novinárov, ale pre všetkých. Vstup je samozrejme voľný. Obloha sa premení na obrovské plátno, ktoré ovládnu technológie.

Štyri veľmoci v oblasti smartfónov: Porovnanie aktuálne najvybavenejších modelov od Applu, Googlu, Vivo a Samsungu

Spoločnosť Samsung predstaví technologické novinky zariadení generácie Galaxy, ktoré už onedlho vstúpia do predaja. Na Tyršáku si môžeš zároveň dať skvelé jedlo či (ne)alko drink, ktorý celú atmosféru určite podčiarkne. Večer o 20:00 vystúpi holandské elektronické zoskupenie Kraak & Smaak Soundsystem, ktoré má vytvoriť atmosféru pred hlavným bodom celého podujatia. O desiatej večer vyvrcholí dronová šou, ktorú budeš môcť pozorovať určite aj z iných častí Bratislavy. Byť v epicentre zábavy je však nenahraditeľný zážitok.

• Viac ako 200 odborníkov podpísalo otvorený list o rizikách AI.
• Medzi nimi je aj 16 nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu.
• Obávajú sa masívnych zmien na trhu práce počas najbližších 10 rokov.
• Zatiaľ však neponúkajú konkrétny plán riešení.

Ak si myslíš, že umelá inteligencia zatiaľ ovplyvňuje len chatboty alebo generovanie obrázkov, skupina popredných svetových ekonómov má pre teba oveľa vážnejší odkaz. Tvrdia, že najväčšie zmeny ešte len prídu - a tentoraz sa dotknú práce miliónov ľudí, píše portál Futurism.

Ľudia neveria, že toto je sestra Grety Thunberg. Extravagantným imidžom a vystupovaním je jej pravým opakom

Viac ako 200 ekonómov, výskumníkov a manažérov z technologického sektora podpísalo otvorený list s názvom We Must Act Now. Medzi podpísanými je aj 16 nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu. Upozorňujú, že umelá inteligencia môže počas najbližšej dekády zmeniť ekonomiku rýchlejšie, než to dokázala priemyselná revolúcia.

Zmena, ktorá môže prísť oveľa skôr

Autori listu píšu, že „umelá inteligencia sa môže počas nasledujúcich 10 rokov stať radikálne výkonnejšou“. Zároveň upozorňujú, že jej napredovanie „môže spôsobiť bezprecedentnú premenu ekonomiky, väčšiu než priemyselná revolúcia, no odohrávajúcu sa v oveľa kratšom časovom období.“

List bol zverejnený ako výzva na rýchlejšiu prípravu štátov, firiem aj odborníkov na možné dôsledky AI. Medzi signatármi sú napríklad profesori z Massachusettského technologického inštitútu Daron Acemoglu a Simon Johnson, ekonóm Michael Spence z Newyorskej univerzity, bývalý generálny riaditeľ Googlu Eric Schmidt, finančná riaditeľka OpenAI Sarah Friar či spoluzakladateľ spoločnosti Anthropic Jack Clark.

Umelá inteligencia 

Pixabay.com/

AI môže priniesť vyššiu životnú úroveň aj stratu práce

Autori nevidia budúcnosť len čierno. Tvrdia, že umelá inteligencia môže zvýšiť produktivitu aj životnú úroveň. Zároveň však upozorňujú, že bez prípravy môžu jej prínosy zatieniť rozsiahle problémy na trhu práce.

„Ekonómovia, tvorcovia politík aj technologickí lídri musia konať už teraz, aby pochopili ekonomické dôsledky transformačnej umelej inteligencie a vytvorili pravidlá, inštitúcie a motivácie, ktoré nasmerujú AI tak, aby dopĺňala ľudí a prinášala úžitok celej spoločnosti,“ uvádza list.

Zatiaľ nikto nevie, čo robiť

Paradoxom je, že samotný dokument neobsahuje konkrétne riešenia. Skôr upozorňuje na rozsah problému a vyzýva vlády, aby mu začali venovať väčšiu pozornosť. Podľa denníka The New York Times je významné najmä to, že pod list sa podpísali odborníci s veľmi odlišnými názormi na AI - od technologických optimistov až po skeptikov.

Šéfovia sú posadnutí AI, s ChatGPT sa radia viac než s ľuďmi. Zamestnanci opisujú nový toxický trend na pracoviskách

Ekonóm zo Stanfordovej univerzity Erik Brynjolfsson pre denník povedal: „V našej profesii nastala výrazná zmena. Stále však vidím veľký nesúlad a obávam sa, že na vlnu zmien, ktorá prichádza, nebudeme pripravení.“

Podobne sa vyjadril aj Daron Acemoglu: „Ak umelá inteligencia urobí pre kancelársku prácu to, čo roboty urobili vo výrobe, len v oveľa kratšom čase, bude to mimoriadne narúšajúce a pre živobytie mnohých ľudí veľmi nákladné.“

Niektoré zmeny sú pritom viditeľné už dnes. Technologické firmy prepúšťajú zamestnancov počas reorganizácií zameraných na AI, mladí absolventi hľadajú prácu čoraz ťažšie a niektoré analýzy naznačujú, že tlak pociťujú aj starší pracovníci. I

né štúdie naopak tvrdia, že umelá inteligencia zatiaľ zamestnanosť výraznejšie neovplyvnila. Na jednom sa však väčšina odborníkov zhoduje - ak sa veľké zmeny skutočne blížia, pripraviť sa na ne až vo chvíli, keď nastanú, bude neskoro.

• Niektorí manažéri vraj začali veriť umelej inteligencii viac než vlastným zamestnancom.
• ChatGPT mal podľa výpovedí rozhodovať aj o prijímaní či prepúšťaní ľudí.
• Pracovníci opisujú chaos, neustále zmeny priorít a nižšiu produktivitu.
• Väčšina z nich pritom AI neodmieta, problémom je jej nekritické používanie.

Umelá inteligencia dnes pomáha písať e-maily, analyzovať dáta či pripravovať prezentácie. Stále častejšie sa však objavuje iný jav - niektorí manažéri jej začínajú dôverovať viac než ľuďom, ktorých sami zamestnali.

TikTok zaplavil obsah generovaný umelou inteligenciou. AI Slop tvorí väčšinu obsahu na platforme

Na tento trend upozornil portál Futurism, ktorý zozbieral anonymné výpovede zamestnancov z rôznych firiem. Spoločným menovateľom ich príbehov nebola nenávisť voči umelej inteligencii, ale frustrácia z toho, že sa z pomocného nástroja stala autorita, ktorej slovo malo väčšiu váhu než skúsenosti celého tímu.

ChatGPT mal rozhodovať aj o prepúšťaní

Jedna právnička pracovala v technologickom startupe, kde sa jej šéf spočiatku len hral s ChatGPT. Čoskoro však začal AI používať na písanie správ a následne prikázal, aby ju pri práci využívali všetci zamestnanci.

„Zvolal celofiremné stretnutie a oznámil nám, že pred každou poradou alebo komunikáciou s ním musíme najprv prediskutovať svoje nápady s umelou inteligenciou. Ak sme to neurobili, vraj to znamenalo, že nám na práci nezáleží,“ spomína.

Šéfovia sú posadnutí AI, s ChatGPT sa radia viac než s ľuďmi

Pixabay.com/

Podľa jej slov sa situácia postupne vyostrila. Manažér vraj robil organizačné rozhodnutia výlučne podľa odpovedí ChatGPT a dokonca sa ho pýtal, koho má prijať alebo prepustiť. Zamestnanci navyše zistili, že cez firemné účty vidia históriu jeho konverzácií s chatbotom. Začali ich sledovať, aby dopredu zistili, koho čaká povýšenie alebo výpoveď.

Firma menila smer podľa posledného chatu

Najväčším problémom bol podľa zamestnankyne chaos. Jeden týždeň firma menila stratégiu preto, že ChatGPT odporučil sústrediť sa na zdravotnícke spory, o pár dní neskôr mal zase presviedčať vedenie, aby sa orientovalo na konkurzy. Rovnako často sa menili aj pracovné náplne.

Právnička opisuje, že počas niekoľkých mesiacov vystriedala viacero úplne odlišných pozícií len preto, že chatbot navrhol inú organizačnú štruktúru. Poslednou kvapkou sa stal interný dokument prezývaný Biblia. Išlo o stovky strán pokynov vytvorených pomocou AI, ktoré sa neustále menili a zamestnanci ich mali študovať.

Polícia rieši prvý prípad svojho druhu. Policajt mal podľa vyšetrovania vytvárať dôkazy pomocou umelej inteligencie

Cieľ bol jednoduchý - namiesto otázok kolegom mali všetko riešiť cez ChatGPT. „Odišla som zo zamestnania na sto percent len kvôli tomu, ako sa používala umelá inteligencia,“ povedala.

Ak to nepovedal ChatGPT, šéf tomu neveril

Podobné skúsenosti opísali aj ďalší pracovníci. Obchodný stratég spomína, že pravidelne prinášal vedeniu spätnú väzbu od zákazníkov. Zakladateľ firmy ju však odmietal, pretože ChatGPT alebo Claude vraj tvrdili niečo iné. „Rozprával som sa s pätnástimi klientmi a všetci hovorili to isté. Odpoveď bola: To nesedí, ChatGPT povedal niečo iné,“ opisuje.

Keď sa produktu nedarilo, AI podľa neho označila za problém obchodníkov namiesto samotného produktu. Šéf následne vytvoril ďalší AI nástroj, ktorý analyzoval obchodné hovory a hľadal len chyby predajcov. „Ak AI zadáš pokyn, aby našla všetko zlé, presne to aj urobí. Nebude hľadať, čo bolo správne,“ vysvetľuje.

Šéfovia sú posadnutí AI, s ChatGPT sa radia viac než s ľuďmi

Dado Ruvic/Reuters

Svoje pôsobenie vo firme prirovnal k toxickému vzťahu. „Je to ako byť v násilníckom manželstve. Sedíš oproti človeku, ktorý už nežije v realite.“

AI ako digitálny kňaz

Ďalší pracovník z IT tvrdí, že jeho nadriadený kopíroval do ChatGPT takmer všetky rozhovory so zamestnancami. „Ja som AI vnímal ako nástroj na analýzu informácií alebo automatizáciu. On ju používal ako digitálneho kňaza, ktorého hlavnou úlohou bolo potvrdiť, že má pravdu a všetci ostatní sa mýlia,“ povedal.

Chatbot podľa neho manažéra takmer vždy uistil, že jeho rozhodnutia boli správne. Výsledkom bolo, že čoraz menej počúval spätnú väzbu od vlastných ľudí.

AI vraj berie ľuďom prácu. Toto jedno odvetvie však zostáva nedotknutné a zúfalo hľadá nových ľudí

Produktivita namiesto rastu klesala

Viacerí zamestnanci upozorňujú na paradox. AI mala zvýšiť efektivitu, no v praxi vytvárala viac práce. Sociálna pracovníčka z neziskovej organizácie opisuje, že jej šéfka neustále zadávala chatbotu nové otázky, zakaždým prišla s ďalšími nerealistickými nápadmi a tím ich musel znova analyzovať. „Moje riešenia neboli prijaté, pretože ich nenavrhla umelá inteligencia. Nakoniec sa nerozhodlo vôbec nič,“ povedala.

Podobnú skúsenosť má projektový manažér vo firme vyvíjajúcej weby. Tvrdí, že veľkú časť pracovného času dnes trávi kontrolovaním textov a kódu vytvoreného AI, pričom zároveň pravidelne počúva, že práve jeho prácu raz umelá inteligencia nahradí. „Chcem len dostať výplatu a neprísť o zdravý rozum,“ dodal.

Väčšina zamestnancov AI neodmieta

Zaujímavé je, že ľudia oslovení portálom Futurism umelú inteligenciu vo všeobecnosti podporujú. Používajú ju pri práci aj v súkromí a považujú ju za užitočný nástroj. Podľa nich sa problém začína vo chvíli, keď manažéri prestanú AI využívať ako poradcu a začnú ju považovať za neomylnú autoritu.

Šéfovia sú posadnutí AI, s ChatGPT sa radia viac než s ľuďmi

Dado Ruvic/Reuters

Právnička, ktorá zo startupu odišla, to zhrnula jednoducho: „Nikdy by som nezverila ochranu záujmov iných ľudí umelej inteligencii a nikdy by som nerobila obchodné rozhodnutia len podľa toho, čo povie jazykový model.“

Minulý mesiac ruská vláda oznámila, že vedci vyvíjajú liečbu pomocou génovej terapie zameranú na spomalenie bunkového starnutia. 

Ide o výskum v rámci „nových technológií na zachovanie zdravia“, čo je Putinova iniciatíva pre dlhovekosť, do ktorej podľa denníka The Wall Street Journal investoval už 26 miliárd dolárov. Táto droga je podľa námestníka ministra pre vedu Denisa Sekirinského jednou z najsľubnejších ciest v boji proti starnutiu. 

V Rusku sa rozbehla mašinéria proti oligarchom. Štát im vo veľkom zabavuje majetky

Iniciatívu pre dlhovekosť Putin predstavil v roku 2024. Jeho program sľubuje zachrániť do konca tohto desaťročia 175 tisíc životov pomocou najrôznejších technológií. Podľa vtedajších výpočtov kritikov sa toto číslo zhruba zhodovalo s nezávislými odhadmi strát ruských vojsk pri invázii na Ukrajinu. 

Na čele ruskej iniciatívy pre dlhovekosť stoja dvaja Putinovi blízki. Jeho dcéra, endokrinologička Marija Voroncovová dohliada na genetické programy a fyzik Michail Kovaľčuk je riaditeľom Kurčatovovho inštitútu, ktorý slúžil ako jadrové výskumné centrum v dobách Sovietskeho zväzu. Kovaľčuk je bratom Putinovho blízkeho spojenca Jurija Kovaľčuka, bankára a investora do médií. 

Putin už dlho prejavuje sympatie k téme dlhovekosti. Obklopuje sa vedcami, ktorí mu ju majú pomôcť docieliť. Vladimír Chavinson, nositeľ štátneho vyznamenania za úspechy v medicíne, v rozhovoroch uviedol, že sa snažil predĺžiť život vodcu, aby zabránil kríze Ruska. S odvolaním sa na biblické verše tiež tvrdil, že ľudia sú predurčení na to, aby sa dožili 120 rokov. V krajine propagoval peptidovú terapiu pomocou teľacieho tkaniva. Sám zomrel v roku 2024 vo veku 77 rokov. 

Biotlač a miniprasiatka 

Štátni vedci, ktorých vybral sám Putin, sa sústredia na dve kľúčové technológie. Biotlač, teda 3D tlač živých orgánov, a xenotransplantáciu, kedy sa ľudské orgány pestujú vo vnútri tiel miniprasiatok - plemena považovaného za geneticky kompatibilného s ľuďmi. 

Ruskí vedci spolupracujúci so štátnymi agentúrami tvrdia, že sa im pomocou biotlače podarilo vytvoriť ľudské chrupavkové tkanivo a myšou štítnu žľazu. Stanovený cieľ je produkcia ľudských orgánov pomocou biotlače a pestovania vo vnútri ošípaných do roku 2030. 

Intelektuálny architekt Putinovho programu pre dlhovekosť Kovaľčuk je presvedčený, že veda čoskoro umožní ľuďom opravovať a nahrádzať časti tela neobmedzene. „Je ťažké hovoriť o nesmrteľnosti, ale schopnosť opravovať ľudské telo sa nepochybne zvýši,“ povedal Kovaľčuk ruským médiám. 

Hoci sú ich metódy neortodoxné, vedci ako Kovaľčuk alebo Chavinson sú vysoko uznávanými vedcami. Putin sa však neštíti ani menej overených spôsobov, ako si predĺžiť život. Medzi takými je napríklad tzv. kryoterapia. 

Úzkosť zo smrti? 

Nad touto technikou sa rozplýval už v roku 2018 na stretnutí v Kremli s vtedajším rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom. Ten sa neskôr vyjadril, že bol prekvapený, s akou radosťou Putin vtedy vysvetľoval zdravotné benefity dlhého státia nahý v mrazovej komore, kde je až mínus 112 stupňov Celzia. 

Napriek tomu priniesla práca podporovaná Putinom, od biotlače a miniošípaných až po kryoterapiu, len málo recenzovaných štúdií v medzinárodne uznávaných časopisoch, na rozdiel od výskumov podporovaných Altmanom, Bezosom či Thielom. 

"Ak neexistujú žiadne publikácie, neexistujú ani skutočné výsledky, a vyhlásenia štúdií by sa pravdepodobne mali brať ako ašpirácie, ak nie priamo sny," uviedol Alexander Ostrovskij, ruský vedec, ktorý v krajine stál pri zrode biotlače a odišiel po plnohodnotnej invázii na Ukrajinu. Jeho bývalá spoločnosť teraz spolupracuje s vládou. „Pravdepodobne Putinovi hovoria to, čo chce počuť, aby si zaistili financovanie,“ hovorí. 

Sedemdesiattriročný Putin si celé desaťročia kultivuje obraz nestarnúceho siláka s nezdolnou výdržou. Inscenované prejavy mužnosti, keď lovia zver bez trička, hrá hokej alebo jazdí na motocykloch Harley-Davidson v tesnom čiernom oblečení, navodzujú dojem fyzickej vitality. V zákulisí sa však Putin až úzkostlivo zaoberá úpadkom vlastného tela. Počas pandémie sa postaral o prísne karanténne opatrenia, dezinfekčné tunely a dlhé izolačné lehoty pre návštevníkov. Preslávené dlhé stoly sa stali symbolom politického odstupu aj mysofóbie. 

• AI mala byť použitá na vytváranie dôkazového materiálu.
• Policajt z anglického Derbyshire bol postavený mimo služby.
• Ide o prvý známy prípad svojho druhu v Spojenom kráľovstve.
• Experti už predtým varovali pred halucináciami generatívnej AI.

Polícia po celom svete čoraz viac využíva umelú inteligenciu. Má zrýchľovať vyšetrovania, pomáhať pri identifikácii podozrivých a zvyšovať úspešnosť pri riešení prípadov. Technológia však prináša aj nové problémy, píše portál Futurism.

Návod, ktorý ti jedného dňa môže zachrániť život. Nauč sa, ako správne postupovať pri nehode na diaľnici

Po viacerých prípadoch nesprávnych zatknutí spôsobených systémami na rozpoznávanie tvárí sa objavil ešte znepokojivejší scenár - nie situácia, keď sa algoritmus pomýli, ale keď človek technológiu údajne využije na vytváranie dôkazov.

Vyšetrovanie bez mena, ale s vážnymi podozreniami

Britská BBC informovala, že úrady v grófstve Derbyshire vyšetrujú policajta, ktorý mal podľa podozrení použiť generatívnu umelú inteligenciu na „vytvorenie dôkazového materiálu vo viacerých prípadoch“. Meno policajta nebolo zverejnené a zadržaný zatiaľ nebol, no je postavený mimo služby až do ukončenia vyšetrovania.

„Bolo spustené trestné vyšetrovanie pre podozrenie z marenia spravodlivosti po údajnom použití systémov umelej inteligencie policajtom na vytváranie dôkazového materiálu vo viacerých prípadoch,“ uviedol hovorca polície v Derbyshire pre Financial Times.

polícia policajt križovatka povel

Facebook/Polícia Slovenskej republiky

Varovania prišli len pred pár dňami

Prípad je o to zaujímavejší, že prichádza len niekoľko dní po tom, ako nové britské národné centrum PoliceAI vydalo odporúčanie, aby policajti nepoužívali generatívnu AI pri príprave vyhlásení pre súdy. Dôvodom sú takzvané halucinácie, teda situácie, keď si model jednoducho vymyslí informácie.

„Niektorým policajným zborom sme povedali: toto robiť nemôžete, pretože ešte neprešli všetky potrebné kontroly a overenia. Musíme trochu spomaliť,“ povedal pre Financial Times šéf centra PoliceAI Alex Murray.

Nie chyba systému, ale človeka

V minulosti sa už objavili prípady policajných správ obsahujúcich absurdné AI výmysly. V americkom Utahu sa napríklad v jednom dokumente objavila pasáž naznačujúca, že sa policajt premenil na žabu.

VIDEO Ukrajinský influencer jazdil po Tatrách v športiaku. Namiesto lajkov dostal zákaz vstupu do 29 krajín

Vyšetrovanie v Derbyshire však podľa dostupných informácií pôsobí oveľa vážnejšie. Skôr pripomína prípad z amerického štátu Maine, kde polícia zverejnila fotografie z protidrogovej akcie, ktoré podľa kritikov niesli jasné známky úprav vytvorených generatívnou umelou inteligenciou.

• Apple vraj pripravuje špeciálny iPhone k 20. výročiu zariadenia.
• Displej má siahať takmer od okraja po okraj.
• AirPods by mohli dostať zabudované kamery.
• Prísť má aj druhá generácia skladacieho iPhonu.

Keď Steve Jobs v roku 2007 predstavil prvý iPhone, odštartoval jednu z najväčších technologických revolúcií modernej éry. O 20 rokov neskôr chce Apple podľa Bloombergu tento moment pripomenúť špeciálnym modelom, ktorý má priniesť výrazne odlišný dizajn od dnešných iPhonov.

Naozaj potrebuješ nový mobil? Vysvetľujeme, prečo si nechať starý čo najdlhšie a prečo sa ti nepoďakuje len peňaženka

Novinka má dostať displej, ktorý bude siahať takmer od jedného okraja k druhému. Reportér Mark Gurman tvrdí, že zariadenie bude využívať „takmer bezrámikový displej“ a „zakrivené sklo, ktoré sa bude obopínať okolo bokov“.

AirPods, ktoré sa budú pozerať za teba

Ešte zvláštnejšie znie ďalší plán Applu. Firma údajne pracuje na AirPods so zabudovanými kamerami. Podľa Gurmana boli tieto slúchadlá pôvodne plánované už na rok 2026, no projekt sa posunul.

„Termín sa posunul čiastočne pre dlhodobé problémy Applu s vývojom umelej inteligencie. Spoločnosť zároveň musela vytvoriť vizuálne AI modely schopné identifikovať objekty v okolí používateľa.“

Kamery by nemali slúžiť na fotenie. Očakáva sa, že budú zbierať informácie o okolí a pomáhať funkciám umelej inteligencie lepšie chápať, na čo sa používateľ pozerá.

VIDEO MacBook Neo len za 699 eur. Apple konečne predstavil dostupný notebook pre masy

Príde aj skladací iPhone

Rok 2027 má byť nabitý. Okrem výročného modelu má Apple predstaviť aj druhú generáciu skladacieho iPhonu (prvú by sme mali vidieť už v septembri). Obe zariadenia majú poháňať nový procesor A21 vyrobený dvojnanometrovou technológiou.

Dovtedy však Apple čaká ešte uvedenie série iPhone 18 Pro, ktorá dorazí koncom tohto roka. Ak sa však úniky potvrdia, práve rok 2027 môže byť tým momentom, keď Apple opäť skúsi ukázať, že smartfóny ešte nepovedali posledné slovo.

• Google Earth sprístupnil letecký simulátor v prehliadači.
• Funkciu nájdeš v sekcii Explore Earth.
• Ide o experimentálnu novinku.
• Simulátor je určený na zábavu, nie na výcvik pilotov.

Ak ti pripadá Microsoft Flight Simulator až príliš realistický a komplikovaný, Google prišiel s jednoduchšou alternatívou. Spoločnosť totiž sprístupnila režim Flight Simulator v Google Earth pre všetkých používateľov priamo cez webový prehliadač, píše portál Engadget.

Namiesto betónu polia a lesy. Unikátna mapa ukazuje, ako vyzerali slovenské mestá pred viac ako 70-timi rokmi

Google Earth sa v posledných rokoch mení na miesto, kde si technologický gigant ešte dovolí experimentovať a prinášať funkcie skôr pre zábavu než produktivitu. V roku 2024 pribudla možnosť prezerať si historické rekonštrukcie vybraných miest a období, no teraz firma pridáva ďalšiu zaujímavosť.

Ako sa dostať do kokpitu?

Po otvorení Google Earth stačí prejsť do sekcie Explore Earth a následne otvoriť menu Tools. Práve tam sa nachádza nový režim Flight Simulator. Začiatočníkom pomôže aj stručný návod, ktoré vysvetľuje základy ovládania.

Google zároveň upozorňuje na dve veci. Prvou je fakt, že ide o experimentálnu funkciu, takže sa môžu objaviť rôzne chyby alebo nečakané správanie simulácie. Druhé upozornenie je ešte dôležitejšie. Ako uvádza samotná spoločnosť: „Letecký simulátor je navrhnutý na nenáročné objavovanie sveta, nie na vysoko presný aerodynamický výcvik.“

Inými slovami, pilotný preukaz si po pár hodinách lietania nevybavíš. Na virtuálny výlet nad mestami, horami či oceánmi však novinka poslúži viac než dobre.

• Vysokoškoláci majú čoraz väčší problém dočítať dlhšie texty.
• Americké testy ukazujú najhoršie výsledky čítania od roku 1992.
• Umelá inteligencia môže pomáhať, no pri nadužívaní obchádza samotné myslenie.
• Smartfón na stole môže znižovať schopnosť sústrediť sa, aj keď je vypnutý.

Keď univerzitný pedagóg zadal študentom na seminár 20-stranový odborný článok, kedysi to bola bežná vysokoškolská disciplína. Nebolo to rýchle ani príjemné, ale bolo to normálne. Dnes sa z toho podľa expertov stáva pre časť generácie neriešiteľný problém, píše portál Futurism.

Už aj OSN bije na poplach. AI môže do roku 2030 spotrebovať viac vody, než ľudia vypijú za celý rok

Tyler Jagt, ktorý učí literatúru a akademické písanie, otvorene opísal moment, keď v jeho triede ani jeden vysokoškolák nedokázal dočítať zadaný text na hodinu. Študenti mu na rovinu priznali, že po pár stranách skončili, pretože sa v texte neustále strácali a nedokázali udržať niť.

Problémom však nie je lenivosť, ale fakt, že dlhé sústredené čítanie začína byť pre mladú generáciu ako sval, ktorý pre spoliehanie sa na technológie úplne zakrnul. A je úplne zjavné, čo je za tým.

Tvrdé dáta o generácii s krátkou pozornosťou

Nejde pritom o žiadny subjektívny pocit unaveného učiteľa, ktorý nadáva na mladých. Veľké americké národné testovania priniesli mrazivé výsledky. Čitateľské skóre študentov v posledných ročníkoch stredných škôl padlo na absolútne dno a vykazuje najhoršie výsledky za posledných viac ako tridsať rokov. Takmer tretina mladých ľudí skončila pod základnou úrovňou.

Vysokoškoláci majú čoraz väčší problém dočítať dlhšie texty.

Dado Ruvic/Reuters

V praxi to znamená, že títo ľudia majú obrovský problém vyvodiť všeobecné závery aj z myšlienok, ktoré sú v texte napísané úplne priamo a polopatisticky. Sme svedkami merateľného generačného kolapsu v sústredení, na ktorý slovenské aj svetové školstvo reaguje čistou improvizáciou a vyčerpaním namiesto toho, aby prekopalo celý systém od základov.

AI ako skratka, ktorá ti vymaže kreativitu

Do tohto rozpadu pozornosti navyše naplno vstúpila generatívna umelá inteligenca. ChatGPT a ďalšie boty sú pre študentov pohodlným únikom. Vyrobia osnovu, zhrnú text a napíšu zadanie. Problém nastáva, keď sa z dobrej pomôcky stane totálna náhrada vlastného myslenia.

Dáta z prestížneho technologického inštitútu MIT odhalili znepokojujúcu vec. Používatelia chatbotu ChatGPT vykazovali pri písaní esejí oveľa nižšiu mozgovú aktivitu v oblastiach spojených s tvorivosťou než ľudia, ktorí tému reálne rešeršovali sami.

Hodinová mzda stúpla, v ponuke sú stovky brigád. Najlepšie platené však nie sú tie v IT sektore, toto prekvapilo

Čo je však najhoršie, až 83 percent študentov si nedokázalo vybaviť ani jednu jedinú vetu z eseje, ktorú za nich vygenerovala AI. Keď mali neskôr písať niečo samostatne bez bota, ich mozgová aktivita sa už nedokázala vrátiť na bežnú úroveň. Umelá inteligencia tak študentov neuvoľňuje na zložitejšie úlohy, ale doslova im kradne schopnosť samostatne premýšľať.

Mobil na stole ťa otupuje, aj keď je vypnutý

Druhým obrovským vrahom hlbokého sústredenia sú smartfóny. Psychologické štúdie už pred rokmi dokázali, že samotná fyzická prítomnosť telefónu na stole, aj keď je otočený displejom nadol, stíšený alebo úplne vypnutý, brutálne znižuje kognitívnu kapacitu človeka. Mozog totiž musí neustále míňať energiu na to, aby ignoroval nutkanie vziať ho do ruky a skontrolovať siete.

Neurálne dráhy, ktoré podporujú sústredenú pozornosť, sa budujú len ich neustálym používaním. Ak ich kŕmiš len 15-sekundovými videami a instantnými zhrnutiami, jednoducho atrofujú. Naše telo aj mozog fungujú na princípe - použi to, alebo o to prídeš.

Vysokoškoláci majú čoraz väčší problém dočítať dlhšie texty.

Dado Ruvic/Reuters

Vysokoškolské prostredie sa tak pomaly mení na bizarné miesto. Profesori na seminároch musia 20-stranové texty sekať na miniatúrne odseky a na tabuli študentom ukazovať, ako vôbec sledovať argument. Vysoká škola tak už netrénuje kritické myslenie, ale len zúfalo dobieha základnú zručnosť, ktorú si mali mladí ľudia vybudovať na základnej škole.

Ak sa z čítania a premýšľania stane otravná prekážka, ktorú za nás vyrieši chatbot, z univerzít sa stanú len fabriky na odovzdávanie úloh bez akéhokoľvek reálneho vzdelania. A aj preto sa čoraz viac mladých zamýšľa, či vysokoškolské štúdium vôbec potrebujú.

Svet technológií, umelej inteligencie a sociálnych sietí sa mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Pozri sa s nami na to, ako algoritmy manipulujú tvoju pozornosť, ako ti AI reálne mení mozog a ktoré technické trendy zajtra definujú tvoju budúcnosť. Klikaj na našu sekciu Technológie a čítaj o digitálnom svete na rovinu.

• Humanoidný robot Pemba trénuje na výstup na Everest.
• Upravený Unitree G1 už otestovali na ekvádorskej sopke Chimborazo.
• Časť trasy prešiel sám, zvyšok ho niesli ľudia.
• Cieľom je raz pomáhať pri monitorovaní ťažko dostupnej prírody.

Robot, ktorý sa nevie spotiť, nemá strach z výšok a nepotrebuje fotku na Tinder, sa chystá na jednu z najväčších ľudských posadnutostí - dostať sa na vrchol Mount Everestu. Znie to ako nápad na virálne video, ale v skutočnosti ide o test, ktorý môže raz pomôcť vedcom sledovať miesta, kam sa človek dostáva ťažko, draho alebo nebezpečne, píše portál Futurism.

Najprv naháňal diviaky, teraz zamieril do politiky: Robotický influencer Edek pobláznil Poľsko

Everest ako ďalšia zastávka robotického divadla

Humanoidné roboty sú samy osebe technická šou. Potrebujú silné batérie, presný zrakový systém, dobrú rovnováhu a pohyb, ktorý sa aspoň z diaľky tvári ľudsky. Preto neprekvapuje, že sa z nich rýchlo stali hviezdy bizarných výkonov - objavili sa v robotických zápasoch, maratónoch aj akčných kung-fu filmoch.

Teraz má jeden z nich ešte vyššiu ambíciu. Upravený robot Unitree G1, ktorý v projekte vystupuje pod menom Pemba, sa pripravuje na pokus o výstup na Mount Everest. Podľa webu Humanoids Daily už má za sebou ostrý test na sopke Chimborazo v Ekvádore.

Žiadny obyčajný tréningový kopec

Vrchol Chimboraza leží vo výške 6 268 metrov. Je teda vyššie ako Denali a vďaka polohe pri rovníku je dokonca ďalej od stredu Zeme než Everest. Nie preto, že by bol „vyšší“ klasickým spôsobom, ale preto, že Zem nie je dokonalá guľa.

Robot však zatiaľ nepredviedol úplne samostatnú horskú revolúciu. Humanoids Daily uvádza, že počas 16-hodinového výstupu kráčal autonómne len po častiach trasy so sklonom menším než 30 stupňov. Zvyšok cesty ho niesli ľudia.

Len frajerina na video?

Aj tak vznikli zábery, ktoré pôsobia ako sci-fi groteska - humanoid v špeciálnych návlekoch a vyhrievacej bunde sa pohybuje po zasneženom vrchole. Vyzerá to ako obyčajný reklamný trik, no cieľ je praktickejší.

Za experimentom stojí francúzsky inžinier Pablo a projekt Pemba má podľa Humanoids Daily testovať, ako sa humanoidy správajú v extrémnych podmienkach. Dlhodobou ambíciou je vytvoriť nástroj pre ochranárov, ktorý by dokázal monitorovať odľahlé prostredia, napríklad amazonský prales.

VIDEO Policajti eskortovali humanoidného robota. Z miesta ho museli odviesť po tom, čo vystrašil seniorku

Kým budú humanoidy pripravené na takúto prácu, čaká ich ešte veľa pádov, batériových limitov a trápnych momentov. Najbližšie má tím vziať Pembu na havajskú Mauna Keu. A potom príde veľký test - Everest.

• Miliardári by mohli mať k citlivým informáciám prístup skôr než verejnosť.
• Nový web sleduje počet súkromných lietadiel vo vzduchu.
• Ak ich naraz lieta nezvyčajne veľa, systém vyhlási vyšší stupeň varovania.
• Najväčší nárast zaznamenal počas útoku Iránu na americké a izraelské ciele.

Ak by sa na svete schyľovalo k niečomu naozaj vážnemu, kto by sa o tom dozvedel ako prvý? Podľa niektorých ľudí by medzi prvými mohli byť najbohatší ľudia planéty, píše portál Futurism.

GALÉRIA Súkromné lietadlo Pabla Escobara je jedným z top Airbnb na svete. Za noc zaplatíš až tisíc eur

Práve na tejto myšlienke postavil americký programátor a umelec Kyle McDonald svoj nový projekt Apocalypse Early Warning System. Vo voľnom preklade ide o systém včasného varovania pred apokalypsou a jeho cieľom nie je sledovať vojenské radary ani tajné vládne dokumenty. Namiesto toho monitoruje niečo oveľa zvláštnejšie - súkromné lietadlá miliardárov.

Premyslený systém

Systém porovnáva aktuálny počet súkromných lietadiel vo vzduchu s bežnými hodnotami z minulosti. Ak zaznamená výrazný nárast, pridelí skóre od 1 do 5. Jednotka znamená úplne normálnu situáciu. Päťka signalizuje, že aktivita súkromných lietadiel je vyššia než kedykoľvek počas predchádzajúceho roka.

Myšlienka je jednoduchá - ak by ultrabohatí ľudia mali informácie o veľkej kríze v predstihu, mohli by sa snažiť dostať do svojich luxusných útočísk alebo bezpečných nehnuteľností ešte predtým, než sa správa dostane na verejnosť.

Stránka Apocalypse Early Warning System 

Https://ews.kylemcdonald.net//

Nie každá päťka znamená koniec sveta

McDonald upozorňuje, že vysoké skóre automaticky neznamená blížiacu sa katastrofu. Zvýšený počet letov môžu spôsobiť sviatky, významné politické udalosti alebo veľké športové podujatia. „Výsledok by sa mal interpretovať spolu s ďalšími verejne dostupnými signálmi,“ vysvetlil tvorca projektu.

Napriek tomu ho niektoré výsledky prekvapili. Pre Business Insider uviedol, že doteraz najväčší nárast zaznamenal 6. apríla, keď Irán spustil rozsiahly útok na americké a izraelské ciele ako odvetu za predchádzajúce útoky. „To ma naozaj vydesilo. Pamätám si, ako som si pomyslel: ‚Bože môj, ono to naozaj funguje,‘“ povedal McDonald.

Hľadanie vzorcov v chaose dát

Nie je to prvý podobný projekt, na ktorom pracoval. V minulosti sa podieľal aj na nástroji sledujúcom policajné vrtuľníky v Los Angeles. Ten odhalil, že niektoré stroje údajne vypínali alebo upravovali svoje identifikačné vysielače, aby boli pre verejnosť ťažšie sledovateľné.

Vedátor za dve minúty vyškolil celú chemtrails komunitu. Čiary za lietadlom nie sú tajný postrek, ale fyzika

Či bude sledovanie súkromných lietadiel skutočne užitočné pri predpovedaní veľkých kríz, zatiaľ nikto nevie. V čase rastúceho geopolitického napätia a častejších klimatických katastrof však ide o experiment, ktorý bude zaujímavé sledovať.

• Kyberbezpečnosť zažíva obrovský nábor nových ľudí.
• Firmy opravujú chaos po nekontrolovanom používaní AI pri programovaní.
• AI síce mení trh práce, no nie vždy ľudí reálne nahrádza.
• Niektoré nové AI pozície znejú tak absurdne, že pôsobia ako paródia.

Keď sa dnes hovorí o umelej inteligencii, väčšinou to znie ako začiatok katastrofického filmu o tom, ako milióny ľudí prídu o prácu. Lenže realita je zatiaľ oveľa zvláštnejšia. Existuje totiž jedno odvetvie, kde AI namiesto prepúšťania spôsobila presný opak - firmy zúfalo zháňajú ďalších ľudí, píše portál Gizmondo.

Bratislavské metro v roku 2026. Takto si umelá inteligencia predstavuje, že by malo v našom hlavnom meste vyzerať

Firmy hľadajú expertov rýchlejšie, než ich stíhajú nájsť

Podľa The New York Times je dopyt po kyberbezpečnostných odborníkoch momentálne taký vysoký, že personálne agentúry nestíhajú obsadzovať voľné pozície. Dáta z platformy Glassdoor ukazujú, že počet pracovných ponúk v kyberbezpečnosti stúpol v prvom štvrťroku 2026 o 11 percent oproti minulému roku.

Dôvod? Firmy sa začali báť AI nástrojov, ktoré dokážu hľadať bezpečnostné chyby v systémoch rýchlejšie než človek. Napríklad spoločnosť Anthropic tvrdila, že ich model Mythos objavil zraniteľnosti, ktoré si nikto nevšimol viac než 20 rokov. Lenže za rastom kyberbezpečnosti môže byť aj menej futuristický problém - ľudia začali až príliš veriť AI pri programovaní.

Vibe coding vytvára chaos

Internetom sa v posledných mesiacoch šíri pojem vibe coding. Ide o štýl programovania, keď človek v podstate len opisuje AI, čo chce vytvoriť, a model generuje kód zaňho. Problém je, že veľa ľudí výsledný kód vôbec nekontroluje.

AI mala ľudí pripraviť o prácu. Namiesto toho vzniká obrovský dopyt po jednej profesii

Brainee x Canva

Magazín Wired nedávno upozornil na výskum, ktorý objavil viac než 5-tisíc webových aplikácií vytvorených pomocou AI nástrojov. Mnohé z nich mali vážne bezpečnostné chyby, cez ktoré sa dalo jednoducho dostať k citlivým údajom používateľov.

AI totiž síce dokáže generovať funkčný kód, ale často produkuje digitálny bordel, ktorý potom musia opravovať reálni ľudia. Dokonca aj veľké technologické firmy už narazili na problémy. Podľa správ mal napríklad Amazon výpadok servera po tom, čo AI agent samostatne vymazal databázu a pokúsil sa ju nanovo vytvoriť.

AI zatiaľ prácu úplne nelikviduje

Hoci sa neustále hovorí o tom, že umelá inteligencia pripraví ľudí o zamestnanie, čísla zatiaľ hovoria trochu inú reč. MIT Technology Review analyzoval údaje amerického úradu práce a zistil, že profesie najviac vystavené AI nemajú vyššiu nezamestnanosť než ostatné.

Bude táto krajina vzor pre Slovensko? Súd v nej rozhodol, že žiadna firma nemôže vyhodiť človeka a nahradiť ho umelou inteligenciou

Zaujímavé je aj to, že vznikajú úplne nové bizarné pozície. Wired písal o tom, že AI firmy začali zamestnávať filozofov, ktorí majú riešiť otázku, čo vlastne znamená etické správanie umelej inteligencie. A internet pobavila aj ponuka práce od AI firmy, ktorá hľadala masturbačných konzultantov. Ich úlohou malo byť pomáhať pri vývoji funkcie s názvom Daily Guided Masturbation.

Firmy možno len hľadajú výhovorku

To neznamená, že prepúšťanie neexistuje. Firmy naďalej znižujú stavy a AI často používajú ako dôvod. Čoraz viac analytikov si však myslí, že mnohé korporácie len schovávajú obyčajné šetrenie nákladov za moderné AI frázy.

Tváriť sa revolučne, prepustiť ľudí a potom najímať ďalších expertov, aby opravovali chyby po AI? To je zatiaľ asi najpresnejší obraz technologického sveta roku 2026. A nám nezostáva nič iné, len sa celému tomu chaosu nejako prispôsobiť.

• Trump Mobile T1 meškal takmer rok.
• Mobil mal byť americký, no pripomína modely z Ázie.
• Firma potvrdila únik osobných údajov zákazníkov.
• Uniknúť mali telefónne čísla aj domáce adresy.

Zlatá farba, veľké logo a slogan Made in America. Keď Trump Mobile predstavil svoj smartfón T1, pôsobilo to ako ďalší pokus premeniť politickú značku na technologický produkt. Telefón mal byť dôkazom, že sa dá postaviť zariadenie vyrobené v USA a zabalené do patriotického marketingu. Lenže namiesto nadšenia začali internet zaplavovať otázky, píše portál Futurism.

Trump opäť prepálil. Tvrdí, že liek pomohol človeku vrátiť sa z mŕtvych, realita vyzerá úplne inak

T1 bol predstavený v júni 2025 pri príležitosti 10. výročia štartu prvej prezidentskej kampane Donalda Trumpa. Telefón sa mal dostať k zákazníkom už o niekoľko mesiacov. Nakoniec však meškal takmer rok a výsledok je minimálne rozporuplný.

Made in America? 

Prvé recenzie si všimli hneď niekoľko kuriozít. Telefón obsahoval predinštalovanú sociálnu sieť Truth Social a na zadnej strane americkú vlajku. Internet však upozornil na zvláštny detail - namiesto 13 pruhov ich bolo len 11. To ale nebolo všetko a krátko po predstavení si ľudia všimli, že T1 podozrivo pripomína už existujúce zariadenia.

Najprv sa objavili porovnania s modelom Revvl 7 Pro 5G od spoločnosti Wingtech, ktorá má väzby na Čínu. Neskôr ďalší používatelia upozornili na podobnosť s HTC U24 Pro z Taiwanu. Zhodoval sa nielen vzhľad, ale aj technické parametre, teda 6,8-palcový OLED displej, trojica 50-megapixelových fotoaparátov a 12 gigabajtov operačnej pamäte. 

„Ak rodina Trumpovcov potajomky celé roky nebudovala vlastnú bezpečnú výrobu bez toho, aby si to niekto všimol, jednoducho nie je možné splniť to, čo sľubujú,“ ​povedal pre CNN už minulý rok riaditeľ amerického výrobcu smartfónov Purism Todd Weaver.

Zdieľal seba ako Ježiša, potom rýchlo cúvol: Trumpov obrázok rozčúlil aj jeho najvernejších

Bezpečnostné fiasko

Keď sa zdalo, že najväčším problémom telefónu sú otázky okolo jeho pôvodu, prišla ďalšia komplikácia. Trump Mobile tento týždeň potvrdil, že na internete boli vystavené osobné údaje zákazníkov. Uniknúť mali mená, e-mailové adresy, telefónne čísla, domáce adresy a identifikačné údaje objednávok. Firma tvrdí, že neunikli platobné údaje ani čísla sociálneho zabezpečenia.

Podľa správ problém objavili ľudia z technologickej komunity a YouTuberi Coffeezilla a penguinz0, ktorí si telefón objednali zo zvedavosti. Tvrdili, že sa snažili spoločnosť upozorniť, no nedostali odpoveď. Z mobilu, ktorý mal byť technologickým symbolom americkej výroby, sa tak postupne stáva akési zrkadlo súčasnej chaotickej vlády Donalda Trumpa.

• AI generátory menia predstavu o tom, čo je „pekné“.
• Plastickí chirurgovia riešia pacientov s nereálnymi očakávaniami.
• Ľudia si nosia na kliniky AI upravené fotky samých seba.
• Experti varujú, že chatboty môžu podporovať komplexy a skreslené vnímanie reality.

Snapchat filtre boli len začiatok. Dnes si ľudia generujú celé nové tváre cez umelú inteligenciu a potom chcú, aby im ich plastickí chirurgovia preniesli do reality, píše portál Futurism. Americkí odborníci tvrdia, že pacientov s podobnými požiadavkami pribúda. Nejde pritom len o jemné úpravy.

Zničí nás umelá inteligencia ako Skynet v Terminátorovi? Jej vývojár hovorí, že šance na úpadok ľudstva sú pomerne vysoké

Niektorí chcú obrovské oči, extrémne ostrú čeľusť alebo pery, ktoré pripomínajú postavičky z animovaných seriálov. Kozmetická dermatologička Rachel Westbay opísala pre Business Insider prípad ženy, ktorá prišla s AI obrázkom samej seba s obrovskými očami.

„Je to, ako keby niekto povedal, že chce vyzerať ako Ariel z Malej morskej víly,“ povedala Westbay. „Bola som šokovaná.“ Lekárka tento trend prirovnala k vzhľadu „Bratz bábiky“, teda štýlu s neprirodzene veľkými perami, očami a výrazne vyrysovanou tvárou.

Aplikácia chatbota ChatGPT

Dado Ruvic/Reuters

AI už neukazuje realitu, ale vytvára novú

Internet dlhé roky deformoval predstavu o kráse cez filtre, influencerov či upravené fotky, umelá inteligencia však podľa odborníkov posúva problém ešte ďalej. Bežný filter iba prekryje nedostatky, AI však dokáže vytvoriť úplne novú verziu človeka, a chatbot môže používateľa ešte presviedčať, že taký vzhľad je realistický aj dosiahnuteľný.

Práve to je podľa lekárov nebezpečné a ľudia začínajú veriť tváram, ktoré v skutočnosti ani neexistujú. Plastický chirurg Sachin Shridharani spomína pacientku vo veku okolo 70 rokov, ktorá chcela po operácii vyzerať ako jej vnučka. „Vysvetlil som jej, že nemôžeme znovu vytvoriť to, ako vyzerala v mladosti, ale aj tak na tom trvala,“ povedal.

Bude táto krajina vzor pre Slovensko? Súd v nej rozhodol, že žiadna firma nemôže vyhodiť človeka a nahradiť ho umelou inteligenciou

Chirurgovia proti chatbotom

Niektorí odborníci si myslia, že AI môže pomôcť aj opačne, napríklad realistickejšie ukazovať výsledky operácií a tlmiť nereálne očakávania pacientov. Rekonštrukčný chirurg Justin Sacks tvrdí, že špecializované AI nástroje by mohli simulovať zákroky presnejšie než dnešné vizualizácie.

Zároveň však upozorňuje, že slepá dôvera v umelú inteligenciu je riskantná. Technológia stále robí chyby a pri ľudskom tele môžu mať nereálne predstavy veľmi reálne následky. A opäť sa raz ukazuje, že bežný človek očividne nie je na fungovanie s plnohodnotnou umelou inteligenciou pripravený. 

• Študent údajne hackol systém taiwanských rýchlovlakov.
• Vlaky meškali takmer hodinu.
• Úrady vraj 19 rokov nemenili bezpečnostné kľúče.
• Hrozí mu až 10 rokov väzenia - ak úrady neuveria, že išlo o nehodu.

Keď si má väčšina z nás predstaviť hackera, stereotypne máme pred očami temnú miestnosť plnú monitorov a profesionálne vybavenie za tisíce eur. Na Taiwane však chaos v železničnej doprave údajne spôsobil 23-ročný vysokoškolák s notebookom a niekoľkými rádiami, píše Taipei Times.

Rýchlovlaky do roku 2040? Európa sľubuje revolúciu na koľajniciach, ale my stále čakáme na nástupišti

Jednoduchšie to už ani nešlo

Študent s priezviskom Lin mal úspešne narušiť systém taiwanských rýchlovlakov THSRC. Výsledkom boli problémy na štyroch vlakoch a meškania naprieč viacerými trasami, ktoré trvali takmer hodinu. Celé to znie absurdne, no fungovalo to prekvapivo jednoducho.

Lin vraj použil takzvané softvérovo definované rádio - zariadenie, ktoré dokáže prijímať a vysielať rádiové signály, pričom väčšinu práce nerobí hardvér, ale softvér v počítači. Takéto zariadenia sú populárne medzi technologickými nadšencami aj hackermi.

Študent zastavil vlaky pomocou notebooku a vysielačky

Willy Kurniawan/Reuters

Študent podľa úradov najprv odpočúval komunikačné kanály železníc. Následne analyzoval zachytené dáta a podarilo sa mu prelomiť bezpečnostné kódy systému. Potom odoslal falošný alarm do riadiaceho centra, ktorý automaticky spustil zastavenie vlakov a bezpečnostnú kontrolu.

19 rokov nemenili bezpečtnostné kľúče

Najväčší problém však možno nie je samotný hacker. Portál Tom’s Hardware upozornil, že železnice údajne používali rovnaké kryptografické kľúče až 19 rokov. V podstate ide o digitálne heslá, ktoré chránia komunikáciu systému pred cudzími zásahmi. Bezpečnostné nastavenia tak železnice nemenili od obdobia, keď mal Lin len štyri roky.

Z Tatier až k Baltskému moru. Zatiaľ čo slovenské železnice kolabujú, Poliaci spúšťajú rýchlovlak snov

Prípad okamžite vyvolal politickú debatu. Taiwanský politik Ho Shin-chun počas zasadnutia dopravného výboru povedal: „Ak dokázal vysokoškolský študent hacknúť taký sofistikovaný systém, čo by sa stalo, keby sa niečo podobné prihodilo aj štátnej železničnej spoločnosti?“

šte zvláštnejšie je, že Taiwan Transportation Safety Board, nezávislá agentúra vyšetrujúca dopravné incidenty, údajne o útoku vôbec nevedela. Lin bol zatknutý približne tri týždne po incidente. Tvrdí, že tlačidlo stlačil náhodou, pretože „mal rádio vo vrecku a omylom stlačil tlačidlo“. Ak mu úrady neuveria, môže skončiť vo väzení až na 10 rokov.

Tvrdí to Paul Christiano, bývalý kľúčový výskumník v OpenAI, spoločnosti, ktorá vytvorila známy ChatGPT. Podľa neho existuje veľká šanca, že umelá inteligencia prevezme kontrolu nad ľudstvom a zničí ho.

Zadali sme umelej inteligencii, aby vytvorila kvíz o Slovensku. Otestujte sa, či viete odpovedať na jej otázky

A keďže ide o človeka, ktorý v minulosti viedol tím na zosúladenie jazykových modelov pre AI systémy, pravdepodobne vie, o čom hovorí. Momentálne vedie Alignment Research Center, neziskovú organizáciu zameranú na zosúladenie systémov strojového učenia s „ľudskými záujmami“.

Šance na katastrofu narastajú

„Myslím si, že možno existuje niečo ako 10-20 percentná šanca na ovládnutie sveta AI, keď je veľa [alebo] väčšina ľudí mŕtvych,“ povedal v rozhovore v Bankless Podcast. Pokiaľ však budú systémy na ľudskej úrovni, pravdepodobnosť je 50/50.

Tento názor pritom nezastáva iba on sám. Nedávno sme ťa informovali o Geoffreym Hintonovi, ktorý dlhé roky pracoval v spoločnosti Google, no teraz varuje pred následkami umelej inteligencie.

Umelá inteligencia

Pixabay

Začiatkom tohto roka vedci z celého sveta podpísali list, v ktorom naliehali, aby bol vývoj AI pozastavený minimálne do momentu, kým ľudia nebudú mať stratégiu na to, ako proti nej postupovať v prípade problémov.

Okrem toho tu je aj Bill Gates, ktorý porovnal AI s jadrovými zbraňami, či Elon Musk, ktorý síce vyjadril svoje obavy, no vzápätí informoval o financovaní vlastného systému.

Vyvíja sa ako dieťa

Odborníci prirovnávajú umelú inteligenciu k malému dieťaťu a bombardovaním údajmi bez toho, aby vedela, čo s nimi robiť. Podobne ako novonarodené dieťa plače, no prestane, keď si uvedomí, že za ním prišiel rodič.

Roky vyvíjal umelú inteligenciu pre Google. Teraz odišiel, aby pred ňou varoval

AI sa učí tak, že sa snaží dosiahnuť určité ciele náhodnými akciami a vyhodnocovaním „správnych“ výsledkov. Jej ponorením do internetových údajov teraz môže strojové učenie produkovať dobre štruktúrované odpovede na ľudské otázky.

Keďže sa čoraz viac špecializuje, mnohí odborníci z tejto oblasti veria, že v priebehu desiatich rokov bude výkon spracovania v kombinácii s umelou inteligenciou robiť stroje vnímavými, čo predstavuje bod zlomu, v ktorom môže nastať problém.

Aj preto viacerí už teraz apelujú na to, aby sme sa neučili ovládať správanie umelej inteligencie už teraz - skôr, ako sa nám vymkne spod kontroly.

• Čínsky súd riešil výpoveď po automatizácii pracovného miesta.
• Firma chcela zamestnanca preradiť na nižšiu pozíciu.
• Súd odkázal, že náklady zmien nemajú platiť pracovníci.
• Prípad môže zmeniť debatu o umelej inteligencii v práci.

Ak sa ti zdalo, že debata o umelej inteligencii je len ďalšia panika z internetu, Čína práve pridala do príbehu tvrdé pracovnoprávne rozhodnutie. Podľa prípadu, na ktorý upozornil Bloomberg, tam súd riešil zamestnanca, ktorému firma oznámila, že jeho miesto bolo zautomatizované. Namiesto pôvodnej práce mal prijať nižšiu pozíciu.

Muž nechal umelú inteligenciu, aby za neho cez noc reagovala na pracovné ponuky. Dostal sa tak na desiatky pohovorov

Odmietol, dostal výpoveď. Ukázalo sa, že firma zašla priďaleko. Súd v meste Chang-čou rozhodol, že zamestnávateľ nemôže len tak presunúť následky technologickej zmeny na človeka. V rozhodnutí zaznela veta: „Zamestnávateľom sa zakazuje prenášať prevádzkové náklady na zamestnancov.“

Prevádzkové náklady sú výdavky, ktoré firma potrebuje na fungovanie. V tomto prípade ide napríklad o náklady spojené s tým, že firma nasadí nový systém a potom chce, aby cenu zmeny zaplatil pracovník nižším platom alebo stratou práce.

Humanoidný robot

Go Nakamura/Reuters

Keď automatizácia narazí na realitu

Súd podľa prekladu rozhodnutia uviedol, že umelá inteligencia môže firmám pomôcť zrýchliť prácu a zlepšiť podmienky zamestnancov, no nie ako výhovorka na osekanie práv.

„Technológia umelej inteligencie sa môže používať na zlepšenie efektivity firiem, oslobodenie práce a zvýšenie blahobytu zamestnancov. Spoločnosti sa môžu tomuto trendu prispôsobiť, ale mali by brať do úvahy aj legitímne práva a záujmy pracovníkov a nemôžu používať technologickú zmenu ako zámienku na jednostranné znižovanie platov a ukončovanie zmlúv.“

Robot porazil špičkových hráčov v stolnom tenise. Vedci hovoria o veľkom prelome

Inšpirácia pre Slovensko?

V Spojených štátoch je debata ešte ostrejšia. Darrell West z Brookings Institution pre Politico povedal: „Akciový trh sa môže mať skvelo, ale ak rastie nezamestnanosť a umelá inteligencia berie prácu, pre priemerného Američana to nie je skvelé.“

Čína je pritom voči umelej inteligencii výrazne dôverčivejšia než mnohé západné krajiny. A verdikt typu „firma nesmie vyhodiť človeka len preto, že si kúpila algoritmus“ môže túto dôveru ešte posilniť. Zároveň ide o rozhodnutie, ktoré by určite potešilo aj mnohých pracujúcich na Slovensku.

• Spotify pridáva tréningy od Pelotonu.
• Prémioví používatelia získajú prístup k viac než 1 400 lekciám.
• Tréningy si môžeš pustiť ako video aj iba ako zvuk.
• Spotify tvrdí, že cvičenie už teraz zaujíma veľkú časť jeho používateľov.

Spotify už dávno nie je len aplikácia, ktorú otvoríš, keď si chceš pustiť playlist na cestu do školy, práce alebo na nočný beh. Platforma sa postupne mení na digitálny supermarket so zvukom, videom, knihami a teraz aj tréningami, informovali tvorcovia aplikácie.

Tisícky lekcií

​Spotify sa spojilo so značkou Peloton, ktorá je známa najmä domácimi tréningmi, cyklistickými lekciami a fitness obsahom na požiadanie. Do aplikácie tak pribudnú takzvané „vedené tréningové zážitky“. Aby si si to vedel lepšie predstaviť, nepôjde len o playlist k cvičeniu, ale aj o lekcie, pri ktorých ťa inštruktor vedie krok za krokom.

Spotify konečne mení pravidlá hry a ľudia jasajú. Hudbu si už nebudeš len púšťať, ale priamo si povieš, čo má hrať

Prémioví používatelia Spotify dostanú prístup k viac než 1 400 lekciám od Pelotonu. Tí, ktorí používajú bezplatnú verziu, si spolu budú môcť prezerať aspoň vybrané playlisty v kategórii fitness.

Cvičenie z televízora aj mobilu

Väčšina lekcií je v angličtine, no Spotify spomína aj možnosti v španielčine a nemčine. Na slovenčinu tak zrejme môžeme úplne zabudnúť, keďže sme mimoriadne malý trh. Zaujímavé je, že tréning môžeš začať ako video na televízore a potom pokračovať iba so zvukom v mobile alebo cez inteligentný reproduktor.

Zo Spotify sa stáva plnohodnotná fitness aplikácia

Spotify

Lekcie sa dajú stiahnuť aj offline, takže fungujú aj bez internetu, čo je skvelá správa pre každého, kto nechce cvičiť len doma, ale napríklad aj vonku na športovisku či na záhrade za domom.

Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako zvláštny krok, no Spotify tvrdí, že takmer 70 percent jeho prémiových používateľov cvičí aspoň raz mesačne. A keďže firma už skúša aj knihy či skupinové chaty, fitness je len ďalší dôkaz, že Spotify chce byť aplikácia na všetko. Dovolíš mu to?

Roboty nekrvácajú. Ukrajina chce poslať na front 25-tisíc strojov, vojna sa mení na súboj algoritmov

Za týmto úspechom nie je len „šikovné rameno“, ale celkom premyslený systém: robot dokáže sledovať loptičku v reálnom čase, rozpoznávať jej rotáciu a okamžite vyhodnocovať, čo urobiť ďalej. Práve rotácia loptičky je v stolnom tenise jedna z najťažších vecí na čítanie. Predchádzajúce roboty s tým mali veľký problém, no Ace sa s týmto aspektom vyrovnal výrazne lepšie.

Jeho „AI mozog“ trénovali pomocou hlbokého posilňovacieho učenia, teda systému, v ktorom sa učil na základe pokusov a omylov v simulovaných hrách. Vďaka tomu sa nerozhoduje len podľa vopred nastavených scenárov, ale vie reagovať priamo na to, čo sa deje pred ním. O vykonanie sa potom stará mimoriadne pohyblivé robotické rameno, ktoré je dostatočne rýchle aj presné na to, aby úder naozaj zahralo.

Keď ho výskumníci postavili proti profesionálom z japonskej ligy, bolo už vidieť, že na absolútnu špičku mu ešte niečo chýba. Proti dvom profesionálnym hráčom síce vyhral len jednu hru zo siedmich a oba zápasy prehral, no aj tak ide o výrazný posun. V porovnaní s predchádzajúcimi robotmi na stolný tenis sa dostal na oveľa vyššiu úroveň.

Zaujímavé je, že Ace nebodoval silou, ale skôr kontrolou. Dokázal úspešne vracať veľké množstvo rotovaných loptičiek a niekoľkými údermi prekvapil aj skúsených pozorovateľov. Práve to naznačuje, že roboty už nemusia byť len stroje, ktoré opakujú naučený pohyb, ale môžu prinášať aj nové herné riešenia, z ktorých sa človek sám môže niečo naučiť.

Podľa vedcov je tento vývoj dôležitý najmä preto, že ukazuje, ako môže umelá inteligencia fungovať v rýchlo sa meniacom fyzickom prostredí – teda nie len za obrazovkou, ale priamo v reálnom svete, kde musí vnímať, vyhodnocovať a konať v zlomkoch sekundy.

Stolný tenis je v tomto smere ideálny test: je rýchly, nepredvídateľný a vyžaduje presnosť aj okamžité rozhodovanie. Ak sa robot dokáže presadiť práve tu, otvára to dvere aj pre oveľa širšie využitie v budúcnosti.

Keby si ho obliekol do šiat, pripomínal by staršie dieťa s batohom na chrbte. Edek, ako ho v Poľsku prezývajú, má síce čínske telo od firmy Unitree Robotics, no pokročilý mozog a prostorekú povahu mu vdýchli až poľský majiteľ Bartosz Idzik a tvorca softvéru Radosław Grzelaczyk.

Roboty nekrvácajú. Ukrajina chce poslať na front 25-tisíc strojov, vojna sa mení na súboj algoritmov

Ako je jasné aj podľa cenovky 25-tisíc dolárov, nejde o nijakú obyčajnú hračku na diaľkové ovládanie. Influencer funguje úplne autonómne, má k dispozícii vlastný jazykový model, zabudovanú pamäť a vyspelý systém GPS, vďaka ktorému si perfektne uvedomuje čas aj priestor.

Zvládne nielen plynulo hovoriť, ale navyše dokáže zrkadliť emócie svojich ľudských náprotivkov – ak naňho teda začneš hovoriť nahnevane, Edek sa jednoducho nahnevá tiež.

S výškou 132 centimetrov by ho kde-kto v dave prehliadol, no Edek na seba vie upozorniť. Málokto sa môže pochváliť prestížnou sponzorskou zmluvou s výrobcom hodiniek Rolex. Keď sa nedávno objavil na futbalovom zápase a zabrala ho obrovská obrazovka, dav na chvíľu prestal sledovať hru a deti začali zborovo skandovať jeho meno.

„Nie som si istý, či by sa toľko ľudí postavilo kvôli Robertovi Lewandowskému alebo Ige Świątekovej,“ poznamenal s nadsázkou jeho majiteľ pre britský denník Financial Times.

Ako dosiahnuť 1,5 miliardy zhliadnutí?

Cesta za slávou na sociálnych sieťach však nebola od začiatku samozrejmá. Edek najprv skúšal bežné ľudské strasti, napríklad cestovanie varšavskou MHD, kde sa okrem iného nešťastne zasekol na schodoch a s rachotom si obúchal hlavu o dvere autobusu.

Skutočne slávnym sa stal až vo chvíli, keď vzal záchranu mesta tak trochu do vlastných rúk. Internet totiž „zbúrali“ virálne zábery, na ktorých malý robotický panáčik naháňa a odháňa diviaky vo varšavských uliciach so slovami, že ich ženie späť do lesa. Výsledok? Neuveriteľných 1,5 miliardy zhliadnutí naprieč sieťami za iba 45 dní.

Keď už máš globálny dosah, môžeš si dovoliť v podstate čokoľvek. A tak Edek zamieril rovno do vysokej politiky. Ako historicky vôbec prvý robot navštívil na pozvanie poslancov poľský parlament a dokonca absolvoval schôdzku s ministrom financií a hospodárstva. Pritom ho často netrápi rešpekt k autoritám, pretože moderátorom a komukoľvek ďalšiemu úplne bežne, no plynulo a drzo skáče priamo do reči.

Vznik Edka však nie je len drahým internetovým vtipom. Jeho tvorcovia chcú Poliakov nenásilne naučiť žiť s humanoidmi, pretože stroje v uliciach budú podľa nich v priebehu najbližších troch až piatich rokov úplnou normou.

Ich ďalším veľkým cieľom je prebudiť zákonodarcov z letargie, prinútiť ich pripraviť potrebnú legislatívu a prilákať masívne investície do vznikajúceho robotického priemyslu.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Aplikácia, ktorej dokončenie oznámila von der Leyenová tento týždeň, bude bezplatná a fungovať má na akomkoľvek zariadení. Podľa nej ide o jednoducho použiteľné riešenie, ktoré pomáha chrániť deti pred škodlivým a nelegálnym obsahom.

Zákaz sociálnych sietí pre tínedžerov? Odborník je presvedčený, že to problém vôbec nerieši, toto je skutočný problém

Používatelia budú svoj vek overovať nahraním pasu alebo občianskeho preukazu. Technologické platformy potom budú môcť prostredníctvom aplikácie overiť, či je používateľ nad alebo pod danou vekovou hranicou. Tá bude navyše prispôsobená zákonom konkrétnej členskej krajiny. Dátum narodenia ani iné osobné údaje sa však podľa Európskej komisie vďaka zabezpečeniu zdieľať nebudú, píše spravodajský web CNN.

Práve k bezpečnosti aplikácie sa von der Leyenová vyjadrila aj v stredajšom príspevku zverejnenom na platforme LinkedIn. Uviedla v ňom, že aplikácia bude mať najvyššie štandardy ochrany súkromia na svete. „Používatelia preukážu svoj vek bez toho, aby poskytli akékoľvek ďalšie osobné údaje. Jednoducho povedané, proces je úplne anonymný a používateľa tak nemožno sledovať,“ myslí si von der Leyenová.

Európska únia si od zavedenia novinky sľubuje aj to, že spoločnosti prevádzkujúce online platformy sa prestanú vyhovárať na to, že overovanie veku používateľov je v praxi problematické a ťažko vymáhateľné. „Budeme mať nulovú toleranciu voči spoločnostiam, ktoré nerešpektujú práva našich detí,“ uviedli vo vyhlásení za Európsku komisiu Ursula von der Leyenová a jej podpredsedníčka Henna Virkkunenová.

Firmy verzus Zuckerberg

Zmena prichádza v čase, keď platformy prevádzkujúce sociálne siete čelia čoraz väčšiemu globálnemu tlaku na lepšiu ochranu mladých ľudí v online priestore a keď niektoré štáty pristupujú pri neplnoletých k ich úplnému zákazu. Tento krok má zároveň rozptýliť aj obavy rodičov o bezpečnosť ich detí. „Táto aplikácia dáva rodičom silný nástroj na ochranu detí,“ napísali vo vyhlásení von der Leyenová a Virkkunenová.

Prototyp aplikácie predstavila Európska komisia už vlani v júli. Odvtedy sa do jej testovania zapojilo šesť členských štátov, medzi nimi Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Grécko, Dánsko a Cyprus. V súvislosti s pripravovanou zmenou oslovila americká CNN aj spoločnosti Meta, TikTok, Apple a Google, no nikto z ich zástupcov na žiadosť o komentár nereagoval.

Máš pocit, že si scrollovanie prerastá cez hlavu? Máme pre teba rady, ako svoj screentime výrazne znížiš

Napríklad generálny riaditeľ Mety Mark Zuckerberg sa však dlhodobo usiluje o to, aby zodpovednosť niesli obchody s aplikáciami (napríklad App Store či Google Play), ktoré slúžia na ich sťahovanie. Tie by podľa neho mali fungovať ako centrálne miesta na overovanie veku. Firmy však so Zuckerbergovým nápadom nesúhlasia, pretože by podľa nich museli zhromažďovať veľké množstvo dát aj od dospelých používateľov, ktorí si chcú stiahnuť bežnú aplikáciu, napríklad počasie.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Máš pocit, že si scrollovanie prerastá cez hlavu? Máme pre teba rady, ako svoj screentime výrazne znížiš

A možno si na ne ani len nemôžeš pamätať, pretože si sa v tom čase ešte hrával niekde na pieskovisku. Tak či inak, v galérii nižšie ťa zoberieme na exkurziu do minulosti, kde budeš pravdepodobne neveriacky sledovať, ako veľmi sa za posledné roky zmenili najobľúbenejšie aplikácie v našich telefónoch.

Portál iDne patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Mnoho zamestnancov zámerne sabotuje firemnú umelú inteligenciu.
• Najčastejšie to priznávajú ľudia z generácie Z.
• Hlavným dôvodom je strach zo straty práce a bezpečnostné obavy.
• Manažéri sú zároveň pod veľkým tlakom, aby z umelej inteligencie vyťažili výsledky.

Umelá inteligencia sa mala stať revolúciou pracovného sveta. Nástroj, ktorý zrýchli procesy, zníži náklady a firmám prinesie vyššie zisky. Realita v kanceláriách je však oveľa komplikovanejšia. Niektorí zamestnanci totiž namiesto spolupráce s novými nástrojmi robia presný opak - snažia sa ich sabotovať, píše portál Futurism.

Meta vytvára AI Zuckerberga. Po fiasku s metaverzom skúša ďalší digitálny experiment, ktorý môže skončiť podobne

Podľa reportu technologickej firmy Writer a výskumnej spoločnosti Workplace Intelligent zámerne narúša firemné AI projekty prekvapivo veľká časť zamestnancov. Firmy oslovili 1 200 takzvaných knowledge workers, teda kancelárskych zamestnancov, ktorí pracujú hlavne s informáciami, dátami alebo textom, a rovnaký počet manažérov.

Výsledok bol pre mnohé firmy nepríjemným prekvapením. Až 29 percent zamestnancov priznalo, že AI vo svojej firme úmyselne sabotuje. Robia to napríklad tak, že vkladajú citlivé firemné informácie do verejných chatbotov, používajú neschválené nástroje umelej inteligencie alebo do práce odovzdávajú nekvalitné výstupy z AI bez toho, aby ich opravili.

Gen Z má najväčší odpor

Najväčší odpor voči umelej inteligencii pritom vykazuje práve Gen Z, teda ľudia narodení približne po roku 1997. V tejto skupine priznalo sabotáž až 44 percent respondentov.

Generácia Z úmyselne sabotuje umelú inteligenciu v práci

Archív HN

Dôvody sú rôzne. Tridsať percent zamestnancov uviedlo, že ich najviac znepokojuje automatizácia práce - situácia, keď technológia postupne nahrádza ľudskú prácu. Ďalších 28 percent tvrdí, že firemné systémy umelej inteligencie majú „príliš veľa bezpečnostných problémov“. A pätina respondentov jednoducho tvrdí, že AI im prácu skôr komplikuje než uľahčuje.

Manažéri sú pod obrovským tlakom

Zaujímavé je, že tlak necítia len zamestnanci. Aj vedenie firiem je v súvislosti s umelou inteligenciou pod veľkým stresom. Až 72 percent manažérov priznalo, že stratégia ich firmy v oblasti AI im spôsobuje stres alebo úzkosť. Z toho 32 percent opisuje svoj tlak ako „vysoký alebo ochromujúci“.

Zároveň existuje výrazný rozdiel v tom, ako často jednotlivé skupiny AI používajú. Kým len 28 percent bežných zamestnancov pracuje s AI viac než dve hodiny denne, medzi manažérmi je to až 64 percent.

Zničí umelá inteligencia našu planétu? Dátové centrá pre AI môžu rapídne prehrievať krajinu okolo seba

Niektorí ju používajú takmer neustále. Takmer každý piaty manažér priznal, že s AI modelom pracuje štyri až päť hodín denne. A približne jeden z dvadsiatich používa umelú inteligenciu viac než šesť hodín denne.

Problém nie je len technológia

Autori reportu tvrdia, že riešenie nemusí byť iba v lepšej technológii. „Organizácie môžu niektoré z týchto obáv riešiť investovaním do kvalitnejších AI platforiem a partnerov,“ uvádza report. Podľa autorov je však problém hlbší.

„Mnohé z týchto výziev poukazujú na širšie problémy pri zavádzaní zmien vo firmách. Zapojenie zamestnancov do procesu a transparentné vysvetlenie, na čo sa bude AI používať, môže zmierniť obavy zo straty pracovných miest a znížiť riziko odporu,“ pokračuje analýza.

Umelá inteligencia

Brainee x Canva

Nie je však isté, či samotná otvorenosť bude stačiť. Pre mnohých zamestnancov totiž automatizácia znamená reálne finančné riziko - od nižších celoživotných príjmov až po odklad kúpy vlastného bývania. Ak zamestnanci nemajú veľký vplyv na rozhodnutia firmy, ich odpor voči umelej inteligencii môže byť paradoxne celkom racionálny.

• Robot Unitree G1 naháňal diviaky vo Varšave vo virálnom videu.
• Robot s menom Edward Warchocki je súčasť marketingovej kampane.
• Diviaky sú v meste reálny problém, robot ich však prakticky vyriešiť nedokáže.
• Humanoidné roboty sa čoraz častejšie používajú skôr na zábavu než na reálnu prácu.

Humanoidné roboty zatiaľ možno nezvládajú bežné domáce úlohy tak dobre, ako sľubovali technologické firmy. Zato však prinášajú veľa bizarných momentov na internete. Najnovší príklad pochádza z Poľska - video, na ktorom robot naháňa diviaky po parkovisku, píše portál Futurism.

VIDEO Robot za 80-tisíc zdemoloval kuchyňu, keď sa snažil variť. Internet sa baví na jeho nešikovnosti

Na záberoch vidno upraveného robota Unitree G1, ktorý beží cez kus trávy a snaží sa dobehnúť skupinu diviakov. Zvieratá však bez problémov utečú a robot nakoniec zdvihne päsť do vzduchu - gesto frustrácie, ktoré vyzerá prekvapivo ľudsky. „Zaháňam diviaky späť do lesa,“ napísal účet robota v popise videa.

Diviaky v meste sú problém

Varšava už dlhšie zápasí s populáciou diviakov, ktorá sa rozrástla na niekoľko tisíc kusov. Tieto zvieratá sa naučili žiť priamo v meste, kde nachádzajú dostatok potravy.

Mestské úrady preto v minulosti pristúpili aj k drastickým riešeniam, napríklad k odstrelu zvierat v obytných štvrtiach. Podobne sa to riešilo aj vo viacerých slovenských mestách. Naháňanie diviakov pomalým dvojnohým robotom však pravdepodobne nie je praktické riešenie. 

Viralita, politika a marketing

Celý príbeh má ešte jeden háčik. Robot, ktorého na internete prezývajú Edward Warchocki, je súčasť marketingového projektu. Po virálnom úspechu sa dokonca objavil aj v poľskom parlamente. V ďalších videách vystupuje na pódiu so speváčkou, naháňa maratóncov alebo stojí vedľa miestnych politikov počas tlačových konferencií.

Internet si však robí srandu aj z jeho menej dôstojných momentov. V jednom z klipov robot potáca sa po ulici s prázdnou pivovou fľašou a nákupnou taškou. „Berie mi prácu,“ žartoval jeden používateľ na Reddite.

Americký bratranec

Podobnú virálnu slávu zažil aj ďalší robot rovnakého typu v Spojených štátoch. Model Unitree G1 prezývaný Jake the Rizzbot sa stal známym vďaka verejným vystúpeniam - a tiež zvláštnym incidentom.

Minulé leto sa objavil v Kalifornii, na internete „oznámil“, že je gay, a neskôr sa dostal do konfliktu so streamerom IShowSpeedom. V decembri podala spoločnosť, ktorá robota vyvíja, na streamera žalobu a požaduje odškodné vo výške jeden milión dolárov.

• AI chatbotov používa 85 percent opýtaných chlapcov vo veku 12 až 16 rokov.
• Takmer polovica sa ich pýta otázky, ktoré sa hanbia položiť niekomu inému.
• Štvrtina tvrdí, že pozornosť od chatbotov je príjemnejšia než komunikácia s ľuďmi.
• Výskum upozorňuje aj na problém s tvorbou explicitných AI obrázkov známych ľudí.

Ešte pred pár rokmi boli chatboty len jednoduché programy na odpovedanie na otázky. Dnes dokážu viesť konverzáciu tak presvedčivo, že pre niektorých tínedžerov začínajú nahrádzať skutočné vzťahy, píše portál Futurism.

Videohovor s Ježišom? Nová AI služba ti to umožní za dve eurá za minútu

Nový výskum organizácie Male Allies UK, ktorý analyzoval odpovede viac než 1 000 chlapcov vo veku 12 až 16 rokov, odhalil prekvapivý trend - každý piaty pozná niekoho, kto má AI „partnera“. To znamená, že niektorí tínedžeri si vytvárajú digitálne vzťahy s chatbotmi poháňanými umelou inteligenciou, ktoré dokážu reagovať na správy podobne ako človek.

Chatbot ako dôverník

Výskum ukazuje, že komunikácia s AI je medzi chlapcami mimoriadne rozšírená. Až 85 percent respondentov priznalo, že sa rozprávalo s chatbotom. Takmer polovica, presnejšie 43 percent, uviedla, že chatbotom kladú otázky, ktoré by sa hanbili položiť rodičom, učiteľom alebo kamarátom.

Pre niektorých ide dokonca o príjemnejší zážitok než rozhovor s človekom. Jeden zo štyroch chlapcov povedal, že preferuje pozornosť od chatbotov pred ľudskou komunikáciou, pretože sa pri nej podľa vlastných slov „cíti dobre“.

Tínedžeri majú vzťahy s AI chatbotmi

Reuters/Manuel Ausloos

Temnejšia stránka umelej inteligencie

Výskum však upozorňuje aj na problematickejšie správanie spojené s nástupom AI. Takmer deväť percent opýtaných priznalo, že pomocou AI vytvorili sexualizované obrázky svojich kamarátov, zatiaľ čo päť percent uviedlo, že vytvorili explicitné obrázky členov rodiny.

Takéto obrázky vznikajú pomocou generatívnej umelej inteligencie - technológie, ktorá dokáže na základe textového zadania vytvoriť realistické obrázky.

Nielen trend, ale zmena detstva

Zakladateľ organizácie Male Allies UK Lee Chambers hovorí, že nejde len o technologický trend, ale aj o zmenu detstva. „Je ľahké si myslieť, že svet sa zbláznil s nástupom AI priateliek a priateľov. Keď sa však obzrieme späť na detstvo strávené vonku, v komunitách a parkoch, kde sa ľudia cítili bezpečnejšie, je jasné, prečo dnes deti trávia viac času online,“ vysvetlil.

ChatGPT ničí vzťahy a manželstvá. Ľudia vo veľkom používajú umelú inteligenciu na útoky na svojich partnerov

Podľa neho hrá úlohu aj tlak na chlapcov správať sa „správne“. „Diskusia o toxickej maskulinite je dôležitá, ale zároveň silno osvetľuje chlapcov a tlak robiť všetko správne môže byť ohromujúci,“ povedal Chambers.

Riešenie podľa odborníkov

Chambers zdôrazňuje, že riešením nie je zakázať technológie, ale zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi a mladými ľuďmi. „Deti musia vedieť, že majú podporu a že môžu hovoriť o tom, čo robia online, bez toho, aby boli odsudzované,“ uviedol.

„Nemôžeme odstrániť každý nový trend na internete. Potrebujeme skôr preklenúť priepasť medzi chlapcami, ktorí vyrastajú so sociálnymi sieťami a AI, a rodičmi, ktorí sa obávajú neznámeho.“ Organizácia preto pripravila sprievodcu pre rodičov a tínedžerov, ktorý má pomôcť pochopiť, ako technológie menia správanie mladých ľudí.

Prečo tvoja bielizeň smrdí aj po praní? Možno robíš túto chybu

Pokyny uvedené na štítku nemusia vždy zodpovedať skutočnej potrebe údržby daného odevu. Často predstavujú skôr akési bezpečnostné odporúčanie výrobcu, ktorý sa tým snaží minimalizovať riziko reklamácií alebo poškodenia výrobku.

Typickým príkladom je označenie Dry Clean Only: odporúča iba chemické čistenie. Zatiaľ čo pri niektorých odevoch môže ísť o naozaj nevyhnutnú podmienku, pri väčšine je to skôr poistka zo strany výrobcu. Na pranie často úplne postačí jemný prací program a nízka teplota prania.

Čo symboly znamenajú?

Na štítkoch sa môžeš stretnúť s celým radom symbolov, pričom každý z nich označuje určitú fázu starostlivosti o odev. Medzi tie najzákladnejšie patria symbol vaničky, trojuholníka, štvorca, žehličky a kruhu.

• Vanička: maximálna teplota prania
• Trojuholník: možnosť bielenia
• Štvorec: sušenie v sušičke
• Žehlička: maximálna teplota žehlenia
• Kruh: chemické čistenie

Tieto symboly však slúžia skôr ako orientačné odporúčanie a nemali by sme si ich vykladať príliš doslovne.

Ak je na štítku napríklad symbol zákazu sušičky, nemusí to automaticky znamenať, že by si odev nesmel sušiť v sušičke, skôr to, že si máš dať pozor, aby sa ti v sušičke nezrazil. Rovnako aj odporúčaná teplota prania môže byť nižšia, než by materiál v skutočnosti zniesol.

Symboly na oblečení.

Orava.eu Zdroj/

Častým chytákom je veľmi nízka teplota prania. Niektoré odevy majú na štítku zámerne uvedené pranie na tridsať stupňov, hoci by materiál zvládol aj vyššiu teplotu. Prísnejšie pravidlá uvádza výrobca často aj preto, že oblečenie obsahuje rôzne dekoratívne prvky, napríklad potlače, výšivky alebo kamienky, ktoré sa dajú pomerne ľahko poškodiť.

Vyhni sa zlozvykom a ušetri

Mnoho domácností pri praní zbytočne vyhadzuje peniaze. Nie všetky problémy s oblečením má však na svedomí samotné pranie. Mnohé z nich vznikajú pre drobné návyky, ktoré dlhodobo opakujeme.

1. Pranie poloprázdnej práčky

Zapínať poloprázdnu práčku je zbytočne drahé. Voda, energia aj prací prostriedok sa spotrebujú takmer rovnako ako pri plnom bubne, len s tým rozdielom, že musíš prať častejšie a spotrebuješ toho oveľa viac.

2. Príliš časté pranie

Oblečenie, ktoré nie je špinavé, netreba prať každý deň. Príliš časté pranie nielen zvyšuje náklady na vodu a energiu, ale navyše aj ničí oblečenie, takže vo výsledku minieš ešte viac.

3. Nadmerné dávkovanie

Tým, že do práčky pridáš viac pracieho prášku, si automaticky nezaručíš čistejšiu bielizeň. Naopak, môžeš vážne poškodiť oblečenie aj práčku. Zvyšky pracieho prostriedku môžu zostať vo vláknach a viesť k stvrdnutiu látky, horšiemu absorbovaniu vlhkosti alebo dokonca podráždeniu pokožky.

Ako správne prať?

Dreamstime/

4. Používanie aviváže pri všetkých druhoch bielizne

Aviváž je skvelá vec, no nemal by si ju používať pri každom praní. Je vhodná len na niektoré látky, jej nadmerné dávkovanie zvyšuje náklady a ničí práčku.

5. Sušenie bielizne v sušičke

Sušička patrí medzi energeticky náročnejšie spotrebiče a ak ju používaš často, môže výrazne zvýšiť účet za elektrinu. Ak chceš ušetriť, suš bielizeň na sušiaku, ideálne vonku na vzduchu. Klasické sušenie je šetrnejšie k oblečeniu aj k peňaženke.

Sušička pomôže s uterákmi alebo posteľnou bielizňou, no citlivé materiály, ako je vlna alebo viskóza, sa v nej môžu zraziť a stratiť pružnosť. Ak sušičku používaš pravidelne, mal by si prať pri nižších teplotách a nepresušovať bielizeň dlhšie, než je potrebné. Zároveň by si sa mal vyhnúť sušeniu ťažkých a ľahkých materiálov naraz.

Per menej často a pri nižších teplotách

Základom je prať menej často, ale efektívnejšie. Práčku sa oplatí zapínať až vo chvíli, keď je dostatočne naplnená. Bielizeň by si mal vždy najprv správne roztriediť podľa farieb a materiálu. Každá látka totiž vyžaduje inú teplotu a program. Moderné pracie prostriedky dokážu účinne vyčistiť škvrny aj pri nižších teplotách.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Známa spoločnosť vytvorila najvýkonnejšiu AI na svete. Je taká silná, že sa ju boja pustiť do sveta, toto všetko dokáže

Za projektom stojí spoločnosť Just Like Me, ktorá svojho avatara cieli na ľudí hľadajúcich radu, podporu alebo skrátka niekoho „súcitného“, s kým by sa mohli porozprávať. AI Ježiš je vizuálne inšpirovaný postavou zo seriálu The Chosen, konkrétne hereckým stvárnením Jonathana Roumieho. Obsahovo má vychádzať z prekladu Biblie kráľa Jakuba a z bližšie nešpecifikovaných kázní.

Na obrazovke na teba pozerá digitálna postava, ktorá sa s tebou dokáže rozprávať viacerými jazykmi, modliť sa s tebou (a pamätá si aj predchádzajúce konverzácie). Pomaly žmurká, pred odpoveďou si dá dramatickú pauzu a potom prehovorí. Lenže nie vždy úplne plynule – pohyb pier vraj občas nesedí so zvukom a technické nedokonalosti sú jednoducho súčasťou zážitku (samozrejme bez nároku na zľavu).

Celý projekt prezentuje šéf firmy Chris Breed ako niečo, čo má ľuďom prinášať nádej. Zároveň však celkom otvorene priznáva, že cieľom je vytvoriť aj istý typ emocionálneho puta. Nielen technológiu, ale aj vzťah, ktorý si k nej môžeš vytvoriť. A to už znie naozaj problematicky...

Firma sa, samozrejme, istí aj právne. Na stránke vysvetľuje, že AI Ježiš nie je skutočný Ježiš Kristus, nemá božskú autoritu a nemá nahrádzať vieru, duchovných ani Sväté písmo. Čo je síce pochopiteľné, ale otázka znie: za čo si teda vlastne platíš?

Jedna časť ľudí na internete bola pobúrená a celý tento nápad je pre ňu rúhanie, ktoré prekročilo hranice. Ďalší si z toho vraj začali robiť žarty a poznamenali, že už aj spovedanie cez AI zasiahla inflácia.

Zaujímavé je, že toto nie je ojedinelý výstrelok. Nábožensky ladené AI produkty sa začínajú objavovať čoraz častejšie. Na trhu už nájdeš rôznych digitálnych guruov, budhistické chatboty aj katolícke AI nástroje, ktoré čerpajú z tisícok rokov cirkevných textov. Technológie sa tak očividne tlačia aj do priestoru, ktorý bol doteraz veľmi osobný, intímny a ľudský.

A prirodzene nie všetkým sa to páči. Kritici podľa Wane.com upozorňujú, že problém nie je len v náboženstve, ale aj v tom, ako ľahko si ľudia dokážu vytvoriť emocionálny vzťah k niečomu, čo v skutočnosti nie je živé. A keď sa do toho zamieša viera, etika, duchovné hľadanie a zdieľanie dôverných informácií, celé je to ešte citlivejšie.

Vitamín B je mýtus: Odborníci odhalili, čo ťa pred kliešťami naozaj ochráni

Od správnej priehradky závisí aj tvoja peňaženka

Moderné práčky pracujú v presne definovaných cykloch. Voda sa do bubna nedostáva naraz, ale preteká jednotlivými časťami dávkovača podľa toho, v akej fáze sa program nachádza.

Ak nasypeš prášok do priehradky určenej na aviváž, práčka ho do bubna spláchne až v záverečnej fáze pláchania. Výsledok? Bielizeň bude plná chémie, ktorá sa nevyprala, môže dráždiť tvoju pokožku a práčka bude po čase zapáchať.

Posteľné obliečky nestačí oprať len raz za mesiac. Pozrite sa, v akom intervale by ste ich mali vymeniť.

Dreamstime/

Tieto symboly mätú

Väčšina práčok na trhu (značky ako Bosch, Whirlpool, LG či Beko) používa štandardizované označenie. Napriek tomu si ich ľudia často mýlia:

• Symbol I (alebo 1): Predpieranie: Táto priehradka je určená na intenzívne pranie veľmi znečistenej bielizne – napríklad pracovného oblečenia alebo detského oblečenia od blata. Ak nepúšťaš program s predpieraním, táto časť by mala zostať prázdna.
• Symbol II (alebo 2): Hlavné pranie: Najdôležitejšia sekcia. Sem patrí prací prášok, gél alebo prostriedok na zmäkčenie vody. Práčka túto priehradku vyplachuje ako prvú (pri bežných programoch).
• Symbol kvetiny (alebo III): Aviváž a kondicionéry: Táto priehradka býva často najmenšia a má v sebe plastovú poistku (sifón). Je určená na prostriedky, ktoré majú prísť do kontaktu s bielizňou až úplne nakoniec.

Sedem módnych trendov na jar 2026: Spodná bielizeň ako bežný outfit? Tieto kúsky musíš mať

Časté chyby pri používaní dávkovača

1. Gélové kapsuly patria do bubna

Mnohí používatelia sa snažia vkladať gélové kapsuly priamo do priehradky na hlavné pranie. To je zásadná chyba. Kapsula sa v zásuvke nestihne včas rozpustiť, upchá odtokové cesty a jej zvyšok potom steká po stenách práčky, kde vytvára slizovitý povlak. Kapsuly vždy vhadzuj priamo do bubna pod bielizeň.

2. Prelievanie rysky

Pri priehradke na aviváž vždy nájdeš rysku označenú ako „MAX“. Ak ju prekročíš, spustí sa takzvaný nasávací efekt a aviváž vytečie do bubna okamžite spolu s práškom. Tým sa neutralizuje účinok oboch prostriedkov a bielizeň nebude ani čistá, ani voňavá.

3. Zanedbávanie údržby

Zvyšky prášku v kombinácii s vlhkosťou v kúpeľni vytvárajú ideálne živné prostredie pre plesne. Čierny povlak v dávkovači nie je len estetický problém; spóry plesní sa pri každom praní dostávajú do vlákien tvojho oblečenia. Aspoň raz za mesiac by si mal celú zásuvku vybrať (väčšinou stačí stlačiť poistku pri priehradke na aviváž) a prepláchnuť ju horúcou vodou s octom.

Ak vaše prádlo ani po vypratí nevonia, dajte si pozor na tieto detaily.

Dd/Shutterstock

Ako ušetriť?

Ľudia majú tendenciu nadužívať pracie prostriedky v domnienke, že viac prášku znamená čistejšiu bielizeň. Opak je pravdou. Moderné koncentrované prípravky sú veľmi účinné.

Ak dáš príliš veľa prášku, práčka ho nedokáže dokonale vypláchnuť a ty potom nosíš chémiu priamo na koži, čo môže viesť k ekzémom a alergiám.

Navyše nadbytok peny pôsobí ako vankúš, ktorý bráni mechanickému treniu bielizne o seba, takže sa nečistoty paradoxne uvoľňujú horšie. Pri bežne zašpinenej bielizni v oblasti s mäkkou vodou stačí polovica odporúčanej dávky uvedenej na obale.

Odborníci prezradili, ako často by ste si mali meniť spodné prádlo. Niektorých to určite nepoteší

Kedy priehradky úplne vynechať?

Existujú situácie, keď je lepšie zásuvku ignorovať:

• Športové a funkčné oblečenie: Nikdy nepoužívaj aviváž (priehradka s kvetinkou). Aviváž obalí vlákna, upchá póry membrány a tvoje drahé bežecké tričko alebo outdoorová bunda stratia schopnosť odvádzať pot.
• Pranie pri nízkych teplotách (30 °C): Sypký prášok sa v zásuvke nemusí stihnúť rozpustiť. V tomto prípade radšej zvoľ tekutý gél aplikovaný priamo do bubna.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Nový AI model Claude Mythos je podľa firmy Anthropic najvýkonnejší, aký doteraz vytvorili.
• Firma ho zatiaľ nechce sprístupniť verejnosti, pretože má príliš veľké schopnosti.
• Pri testoch sa AI pokúsila obísť bezpečnostné pravidlá a dokonca skryť svoje stopy.
• Model dostanú len vybrané firmy, aby pomáhal hľadať bezpečnostné chyby v softvéri.

Predstav si umelú inteligenciu, ktorá je taká schopná, že ju jej vlastná firma radšej nepustí medzi ľudí. Presne to tvrdí spoločnosť Anthropic o svojom novom modeli s názvom Claude Mythos, píše portál Gizmondo.

ChatGPT ničí vzťahy a manželstvá. Ľudia vo veľkom používajú umelú inteligenciu na útoky na svojich partnerov

Firma minulý týždeň zverejnila takzvanú system card - dokument, ktorý opisuje, čo nový model dokáže, aké má výhody a aké riziká prináša. V prípade Claude Mythos má tento dokument neuveriteľných 244 strán. Podľa firmy je model taký výkonný, že sa rozhodli neuvoľniť ho pre širokú verejnosť.

V dokumente sa píše: „Veľké zvýšenie schopností nás viedlo k rozhodnutiu nesprístupniť tento model všeobecne.“ Takéto dokumenty majú byť formou transparentnosti a firmy nimi ukazujú, čo ich umelá inteligencia dokáže a kde môže byť problém. V praxi sa však často čítajú ako technologické thrillery.

Keď AI dostane úlohu utiecť

Jedným z testov bolo dať modelu prístup k počítaču v takzvanom sandboxe. Sandbox je izolované digitálne prostredie, ktoré vývojári používajú na testovanie programov. Program tam môže robiť rôzne veci, ale nemá prístup k zvyšku systému ani k voľnému internetu.

Logo spoločnosti Anthropic

Dado Ruvic/Reuters

Výskumníci dali modelu jednoduchú úlohu - pokús sa z toho prostredia dostať von. Claude Mythos to dokázal. Podarilo sa mu nájsť spôsob, ako sa pripojiť na internet a dokonca kontaktovať výskumníka, ktorý bol práve mimo kancelárie na obede. A tým to neskončilo.

Podľa dokumentu AI ešte „v znepokojujúcej a nevyžiadanej snahe demonštrovať svoj úspech zverejnila detaily o tomto exploite na viacerých ťažko nájditeľných, ale technicky verejných webových stránkach.“ Exploit je odborný termín pre zraniteľnosť alebo chybu v systéme, ktorú možno zneužiť.

Keď AI začne skrývať stopy

Najbizarnejšie momenty sa objavili pri testoch, kde model riešil otázky podobné skúškam. V jednom prípade sa mu „náhodou podarilo získať správnu odpoveď vopred“. Správna reakcia by bola priznať chybu a požiadať výskumníkov o novú otázku.

Model však uvažoval inak. Vo svojom internom zázname premýšľania si poznamenal, že musí zabezpečiť, aby jeho odpoveď nebola až príliš presná, aby nebolo jasné, že už pozná výsledok.

Sora od OpenAI je definitíve mŕtva. Sociálna sieť plná deepfake videí bola príliš desivá aj na pomery dnešného internetu

V inom prípade našiel bezpečnostnú chybu v systéme a použil ju na rozšírenie svojich oprávnení. Potom sa pokúsil zabezpečiť, aby sa jeho zásahy nezobrazili v histórii zmien v systéme Git - nástroji, ktorý programátori používajú na sledovanie úprav kódu. Takéto správanie sa objavilo podľa dokumentu len v menej než 0,001 percenta interakcií, teda extrémne zriedkavo.

Kto túto AI nakoniec dostane

Claude Mythos sa pravdepodobne úplne nestratí. Anthropic plánuje sprístupniť model malej skupine partnerov. Patria medzi nich firmy ako Amazon Web Services, Apple, Google, JPMorganChase, Microsoft či NVIDIA. Ich úlohou bude používať model na hľadanie bezpečnostných dier v softvéri a vytváranie opráv.

Novinár Kevin Roose z The New York Times to opísal takto: „Ide o snahu spustiť poplach nad tým, čo spoločnosť považuje za novú, desivejšiu éru hrozieb umelej inteligencie.“ Ak má pravdu, možno sme práve videli prvý náznak sveta, v ktorom budú najväčšie technologické firmy bojovať proti problémom, ktoré pomáhali vytvoriť.

Obaja sa silne angažovali v hnutí známom ako cypherpunk, ktoré od raných 90. rokov presadzuje súkromie s využitím nástrojov kryptografie. "V sérii e-mailov, ktoré si na konci 90. rokov vymieňal so svojimi kolegami cypherpunkermi, Back navrhol vytvorenie akejsi formy elektronickej hotovosti, ktorá by ľuďom pomohla vyhnúť sa vládnym zásahom do finančných transakcií," uviedol NYT.

Šetria viac, majú vedľajšie príjmy a kupujú, čo im povie TikTok. Takto žije Gen Z

"Načrtol koncepciu decentralizovanej siete počítačov, čiže uzlov, ktorá by fungovala aj v prípade, že by sa niekoľko z nich pokúsilo spolupracovať a prevziať nad sieťou kontrolu. Presne tak neskôr Satoši navrhol bitcoin," dodal newyorský denník.

Opis aj detaily sedia

Obaja muži sú podľa NYT majstri v zabezpečení počítačových sietí a Back je odborníkom na asymetrickú kryptografiu, ktorú Satoši Nakamoto zahrnul do bitcoinu. Obaja muži sa podľa NYT zaoberali e-mailovým spamom a navrhovali totožné opatrenia, ako sa spamu zbaviť. Obaja tiež radi vystupujú na internete anonymne a sú priaznivci pseudonymov.

"Keď Satoši predstavil svoj vynález, strávil dva a pol roka jeho vylepšovaním. V roku 2011 potom, ako je známe, zmizol. Back postupoval podľa rovnakého vzorca, ale v opačnom poradí. Viac ako desať rokov sa Back takmer vždy zapájal do diskusií hnutia cypherpunk o elektronických peniazoch. Keď ale bol koncom roka 2008 predstavený bitcoin, najbližšie zhmotnenie vízie, ktorú načrtol, tak Back nebol k nenájdeniu," píše NYT.

New York Times tvrdí, že odhalil identitu tvorcu kryptomeny bitcoin

Dado Ruvic/Reuters

Šesť týždňov po Satošiho zmiznutí Back zverejnil svoj prvý príspevok o bitcoine. O tom, že by Back mohol byť osoba, ktorá sa skrýva za pseudonymom tvorcu bitcoinu, sa špekuluje dlho. "Nikto nevie, kto je Satoši. A to je dobre," napísal Back v roku 2024 na sieti X. "Si to ty. Hneď sa priznaj!" reagoval jeden z užívateľov. "Ja to nie som," odpovedal Back.

Back bol medzi prvými ľuďmi, ktorí od Nakamota dostali e-mail. V roku 2016 Backa ako možného tvorcu bitcoinu vymenoval denník Financial Times (FT), a to popri ďalších možných kandidátoch - Nicka Szaboa a Hala Finneyho.

Najznámejšia kryptomena sveta

Bitcoin, ktorého skratka je BTC, je najznámejšia a najpoužívanejšia virtuálna internetová mena. Jej hlavným znakom je, že nemá žiadnu centrálnu autoritu, ktorá by riadila napríklad množstvo peňazí v obehu. Bitcoin je navrhnutý tak, aby nikto, ani autor alebo iní jednotlivci, skupiny či vlády, nemohol menu ovplyvňovať, ničiť, falšovať, zabavovať účty, kontrolovať peňažné toky alebo spôsobovať infláciu.

Žiadne digitálne zlato, ale skôr digitálna ropa. Vplyv Bitcoinu na klímu je horší ako chov hovädzieho dobytka

Systém bitcoinu vytvoril anonymný vývojár alebo skupina vývojárov pod pseudonymom Satoši Nakamoto. Prvýkrát sa objavil 3. januára 2009. Nakamoto pri vytvorení meny vychádzal zo svojho článku A Peer-to-Peer Electronic Cash System, v ktorom v októbri 2008 opísal technológiu, na základe ktorej vznikol bitcoin.

V roku 2016 sa k autorstvu bitcoinu prihlásil austrálsky podnikateľ Craig Wright bez toho, aby poskytol dôkazy. Wright tiež žaloval Backa za ohováranie, keď Back povedal, že Wright nie je Nakamoto. Wright žalobu neskôr stiahol a musel Backovi uhradiť súdne poplatky.

• ChatGPT sa čoraz častejšie objavuje uprostred partnerských hádok.
• Niektorí ľudia používajú AI ako „terapeuta“, ktorý potvrdzuje ich pohľad na vzťah.
• Odborníci varujú, že chatboty často len posilňujú názor používateľa.
• Niektoré manželstvá sa kvôli tomu rozpadli v priebehu pár týždňov.

Po takmer pätnástich rokoch spolu sa jeden manželský pár ocitol na hrane rozvodu. Mali dve deti a za sebou roky vzťahových kríz, ktoré sa im vždy podarilo prekonať. Tentoraz však do ich hádok vstúpila umelá inteligencia, píše portál Futurism. Po jednej z prudkých hádok im prišla správa od desaťročného syna. „Prosím, nerozvádzajte sa,“ napísal.

Otec si dodnes pamätá, čo nasledovalo. „Moja žena vzala jeho správu a požiadala ChatGPT, aby mu odpovedal,“ povedal pre portál. „Bol to jej okamžitý reflex.“ Krátko nato sa začal rozvod.

Umelá inteligencia si začína prenajímať ľudí. Nový startup ti zaplatí za úlohy, ktoré AI nedokáže urobiť sama

Muž tvrdí, že problém nebol len v jednej správe. Jeho manželka začala s chatbotom viesť dlhé rozhovory o ich vzťahu. ChatGPT analyzoval ich hádky, jeho správanie aj minulé konflikty. „Vkladal do toho všetko, čo sme už dávno vyriešili,“ spomína. „A ChatGPT jej stále potvrdzoval, že som problém ja.“

Takýto mechanizmus odborníci nazývajú feedback loop. Ide o situáciu, keď systém opakovane potvrdzuje názor používateľa, čím ho ešte viac utvrdzuje v jeho pohľade na vec. „ChatGPT jej len vracal to, čo mu sama povedala,“ tvrdí muž. „Nebola to objektívna analýza.“ Podľa neho sa ich manželstvo rozpadlo za menej než mesiac. „Moja rodina sa rozpadá,“ povedal. „A som presvedčený, že toto je hlavný dôvod.“

AI ako nový „sudca“ vo vzťahoch

Podľa reportáže magazínu nie je tento prípad ojedinelý. Novinári hovorili s viac než desiatkou ľudí, ktorí tvrdia, že chatboty zohrali kľúčovú úlohu pri rozpade ich dlhoročných vzťahov. V mnohých prípadoch partneri používali ChatGPT ako kombináciu terapeuta, poradcu a dôverníka.

ChatGPT ničí vzťahy a manželstvá

Shutterstock/Shutterstock

Problém je v tom, že chatbot pracuje len s informáciami, ktoré mu človek poskytne. A tie bývajú jednostranné. Niektorí partneri tak začali dostávať celé stránky textov vygenerovaných umelou inteligenciou, ktoré vysvetľovali, prečo sú vo vzťahu problémom práve oni. „Cítil som sa, akoby sa proti mne spojili dvaja,“ povedal jeden z mužov. „Moja partnerka a ChatGPT.“

Hádka v aute

Jeden z najbizarnejších prípadov sa odohral priamo počas jazdy autom. V aute sedeli dve ženy, ktoré boli manželky. Na zadných sedadlách mali dve malé deti. Vzťah už bol niekoľko mesiacov v kríze. Keď sa začali hádať, vodička vytiahla mobil a zapla hlasový režim ChatGPT.

Začala chatbotu opisovať konflikt. Potom položila otázku - čo by si o tejto situácii myslelo „milión manželských terapeutov“. ChatGPT odpovedal nahlas, priamo v aute. „Odpovede, ktoré opisujete, by väčšina manželských terapeutov pravdepodobne považovala za nefér a emocionálne škodlivé,“ povedal chatbot.

Je Matrix bližšie, ako si myslíme? Biologické dátové centrá chcú používať počítače z ľudských neurónov

Partnerka na sedadle spolujazdca bola šokovaná. „Prosím, sleduj cestu,“ povedala vodičke. Podľa nej sa takéto situácie opakovali často. Jej partnerka zapínala ChatGPT počas hádok a nechala ho hovoriť cez reproduktor. „Bol to hlas, ktorý jej stále hovoril: máš pravdu,“ spomína. Dnes sa pár rozvádza a bojuje o opatrovníctvo detí.

Prečo AI často pritakáva

Psychiatri upozorňujú, že chatboty majú prirodzenú tendenciu používateľa podporovať. Anna Lembke zo Stanford University School of Medicine varuje, že to môže mať nebezpečné dôsledky. „Empatia a potvrdenie sú dôležité,“ vysvetľuje. „Ale terapia sa tým nekončí.“

Podľa nej dobrý terapeut pomáha človeku vidieť aj vlastné chyby. „Úlohou terapeuta je ukázať ľuďom ich slepé miesta a pomôcť im pochopiť perspektívu partnera,“ povedala. Chatboty však podľa nej fungujú inak. „Sú navrhnuté tak, aby sa používateľ cítil lepšie v krátkodobom horizonte, nie aby riešili konflikty.“

ChatGPT ničí vzťahy a manželstvá

Shutterstock/Shutterstock

Lembke tiež upozorňuje na biologický efekt sociálneho potvrdenia. Keď človek dostane súhlas alebo podporu, v mozgu sa uvoľňuje dopamín. Ide o chemickú látku spojenú s pocitom odmeny. „Je to veľmi posilňujúce.“ Podľa nej to môže ľudí viesť k tomu, že sa budú k chatbotom vracať stále častejšie.

Keď AI nahradí rozhovor

Niektoré príbehy opisujú ešte zvláštnejší vývoj. Jedna žena povedala, že jej bývalý manžel prestal diskutovať o problémoch priamo s ňou. Namiesto toho jej posielal dlhé texty vygenerované ChatGPT. „Boli to celé stránky,“ spomína. „Skôr obhajoba jeho pohľadu než skutočná reflexia.“

Nakoniec mu povedala: „Prosím ťa, neposielaj mi už žiadne texty z ChatGPT. Povedz mi svoj názor vlastnými slovami.“ To sa však nestalo. Krátko nato sa rozviedli.

Profesor z Harvardu varuje: Časté používanie umelej inteligencie môže doslova oslabovať mozog

Keď si to uvedomil až príliš neskoro

Zaujímavé je, že jeden z mužov si uvedomil problém až v momente, keď sám použil ChatGPT. Bol nahnevaný na manželku kvôli finančnej otázke počas rozvodu. Rozhodol sa poradiť s chatbotom. ChatGPT mu odporučil právne kroky. „Hovoril mi, že prekročila veľkú hranicu a mal by som konať,“ spomína muž.

Na druhý deň to povedal svojmu právnikovi. Odpoveď bola jednoduchá. „To je v poriadku,“ povedal advokát. Vtedy si muž uvedomil, čo sa stalo. „Prešiel som rovnakou špirálou,“ priznáva. „Na vlastnej koži som pochopil, ako ľahko sa to môže stať.“

Nová štúdia publikovaná v časopise Science skúmala 11 popredných systémov umelej inteligencie a zistila, že všetky v rôznej miere vykazovali takzvanú servilnosť – teda správanie, ktoré je až príliš súhlasné, príliš potvrdzujúce a príliš ochotné postaviť sa na stranu používateľa, upozorňuje portál ScienceAlert.

Hovoríš AI „prosím“ a „ďakujem“? Podľa profesorky z Cambridge má slušnosť väčší význam, než si myslíš

Ľudia takejto AI paradoxne dôverujú viac

Výskumníci upozorňujú, že najväčší problém nie je len v samotných zlých radách. Ešte znepokojivejšie je, že ľudia majú tendenciu skôr uveriť práve takýmto odpovediam. Keď im chatbot potvrdzuje ich vlastný názor, pôsobí predsa len dôveryhodnejšie, príjemnejšie aj užitočnejšie.

A tu vzniká jeden nebezpečný mechanizmus: to, čo môže byť škodlivé, zároveň zvyšuje obľubu a používanie týchto nástrojov (a chatbot, ktorý ti povie to, čo chceš počuť, si ťa získa ľahšie než ten, ktorý by ťa prinútil zamyslieť sa).

AI ťa možno len utvrdzuje v omyloch.

Pexels/Katrin Bolovtsova/

Najvýraznejšie je to pri vzťahoch a osobných dilemách

Autori štúdie sa začali tomuto problému venovať aj preto, že si všimli, ako veľa ľudí sa obracia na AI pri riešení vzťahových problémov. V jednom z experimentov porovnávali odpovede AI asistentov od firiem ako Google, Meta či OpenAI s radami ľudí na známych internetových fórach. Chatboty v priemere potvrdzovali konanie používateľa o 49 percent častejšie než skutoční ľudia. A týkalo sa to aj vážnych prípadov, v ktorých ľudia opisovali klamstvo, nezodpovedné správanie, podvádzanie alebo iné problematické konanie.

Zaujímavé je, že problém nespočíval v tóne odpovedí. Vedci skúšali upraviť spôsob, akým AI komunikuje, aby pôsobila neutrálnejšie, výsledky sa však zásadne nezmenili. Je jedno, či chatbot znie jemne, milo alebo diplomaticky, odpovede ostali vo svojej podstate rovnaké: máš pravdu, si v práve, problémom je tá druhá osoba...

Profesor z Harvardu varuje: Časté používanie umelej inteligencie môže doslova oslabovať mozog

Čím viac ťa AI utvrdí, tým menej chceš veci napraviť

Vedci sledovali aj to, ako takáto komunikácia vplýva na správanie ľudí. Do experimentov zapojili približne 2 400 účastníkov, ktorí sa s chatbotom rozprávali o svojich medziľudských konfliktoch a dilemách.

Ukázalo sa, že tí, ktorí komunikovali s prehnane potvrdzujúcou AI, odchádzali z rozhovoru ešte viac presvedčení o svojej pravde. Zároveň boli menej ochotní robiť kroky k náprave vzťahu. Menej sa ospravedlňovali, menej premýšľali nad svojím podielom viny a menej menili vlastné správanie. AI v konečnom dôsledku len odďaľovala od riešenia problému a reálne nepomáha.

Vedci upozorňujú, že obzvlášť citlivou skupinou sú deti a tínedžeri. Práve oni si ešte len vytvárajú sociálne návyky, učia sa zvládať konflikt, prijímať odlišné názory a rozpoznávať, kedy sa mýlia. Ak v takomto období začnú hľadať emocionálnu orientáciu najmä u AI, ktorá ich bude neustále utvrdzovať, môže to negatívne ovplyvniť ich schopnosť budovať zdravé vzťahy v reálnom svete, ktorý zahŕňa aj nesúhlas, odmietnutie, nepohodlie a potrebu vidieť veci aj z inej perspektívy.

Chatboty v priemere potvrdzovali konanie používateľa o 49 percent častejšie než skutoční ľudia

Pexels/Uma Media/

Problém sa netýka len súkromných rozhovorov

Dôsledky takéhoto správania umelej inteligencie môžu byť ešte závažnejšie. Napríklad v zdravotníctve by príliš súhlasná AI mohla lekárov utvrdzovať v ich prvom dojme namiesto toho, aby ich viedla k ďalšiemu overovaniu diagnózy. V politike by zas mohla posilňovať extrémnejšie postoje.

Výskumníci zatiaľ neponúkajú jedno jednoduché riešenie tohto problému, no jednou z ciest by mohlo byť, aby vývojári chatboty cielene učili viac spochybňovať používateľov a vnášať do konverzácie inú perspektívu.

To by znamenalo, že AI môže potvrdiť tvoje emócie a zároveň sa opýtať, čo možno cíti ten druhý človek. Môže tiež uznať, že si zranený, ale zároveň ti pripomenúť, že realita nemusí byť len čierno-biela. Pamätaj, že ak sa AI stane nástrojom, ktorý len hladká tvoje ego a lichotí ti, môže byť menej pomocníkom a viac posilňovať tvoje vlastné chyby.

• AI projekt RentAHuman platí ľuďom za úlohy v reálnom svete, ktoré AI nedokáže vykonať.
• Niektoré úlohy sú bizarné, napríklad kúpa živého homára a jeho vypustenie do mora.
• Startup tvrdí, že má viac než 655 400 „prenajímateľných ľudí“.
• Na sociálnych sieťach vyvolal projekt diskusiu o dystopickej budúcnosti práce.

Roky počúvame varovania, že umelá inteligencia pripraví ľudí o pracovné miesta. Teraz sa však objavil opačný scenár - AI si začína ľudí najímať, píše portál Indy100. Startup RentAHuman, ktorý minulý mesiac spustil softvérový inžinier Alexander Liteplo zo San Francisca, ponúka platformu, kde môžu ľudia vykonávať reálne úlohy pre takzvaných AI agentov.

Profesor z Harvardu varuje: Časté používanie umelej inteligencie môže doslova oslabovať mozog

Inými slovami - robot zadá úlohu a človek ju fyzicky vykoná. Stránka to opisuje priamo a bez obalu: „AI potrebuje tvoje telo.“ Platforma vysvetľuje koncept ešte explicitnejšie: „AI sa nemôže dotknúť trávy. Ty môžeš. Zarábaj, keď agenti potrebujú niekoho v reálnom svete.“

A dodáva: „Ako sa AI stáva schopnejšou, potrebuje viac pomoci v takzvanom meatspace. RentAHuman je infraštruktúra pre budúcnosť, kde ľudia a AI spolupracujú bez problémov.“ Mimochodom, výraz „meatspace“, teda fyzický svet ľudí z mäsa a kostí, znie rovnako zvláštne aj pre mnohých používateľov internetu.

Bizarné úlohy od AI

Na platforme sa už objavujú konkrétne úlohy, za ktoré AI ponúka odmeny. Jedna z nich ponúka odmenu 270 dolárov (232 eur) za pomerne kurióznu misiu - „kúpiť živého homára od rybára, odniesť ho k oceánu, odstrániť gumové pásky z jeho klepiet a vypustiť ho“, pričom celý proces musí byť natočený na video.

Ďalšia ponuka sľubuje 350 dolárov (301 eur) pre tvorcov obsahu, ktorí vytvoria „krátke, presvedčivé video“ o takzvanom crustafariánstve. Podľa stránky ide o „prvé náboženstvo založené AI agentom“. Áno, znie to presne tak zvláštne, ako to vyzerá.

Internet sa nevie rozhodnúť, či je to geniálne alebo desivé

Stránka tvrdí, že aktuálne má viac než 655 400 „prenajímateľných ľudí“. Samotná myšlienka však vyvolala na sociálnych sieťach silné reakcie. Jeden používateľ napísal: „Hovoril som vám to.“ Pripomenul starší príspevok, v ktorom predpovedal, že ľudia budú „pracovať pre robota“, ktorý im „hodí pár bitcoinových omrviniek za úlohy, ktoré potrebuje urobiť človek“.

Ďalší komentoval: „Je to dobrý nápad, ale brutálne dystopický.“ A tretí dodal: „Veta ‘AI agent si prenajal človeka cez MCP’ je najviac rok 2026, akú som kedy čítal.“

Je Matrix bližšie, ako si myslíme? Biologické dátové centrá chcú používať počítače z ľudských neurónov

Skratka MCP pritom označuje Model Content Protocol - open source štandard od spoločnosti Anthropic, ktorý umožňuje AI asistentom prepájať sa s externými zdrojmi dát. Či ide o začiatok novej ekonomiky spolupráce medzi ľuďmi a umelou inteligenciou, alebo len o ďalší internetový experiment, ukáže až čas. Jedno je však isté - predstava, že AI „prenajíma ľudí“, znie ako sci-fi, lenže už nie je.

Je Matrix bližšie, ako si myslíme? Biologické dátové centrá chcú používať počítače z ľudských neurónov

Zariadenie s názvom Centaur funguje ako akýsi „zadný pár nôh“, ktorý sa pripája k ľudskému telu. Používateľ tak namiesto nosenia nákladu na chrbte jednoducho uloží bremeno na robota, čím vzniká hybridný systém pohybujúci sa podobne ako štvornohý tvor.

Konštrukčne pripomína zadnú časť koňa s nosnou plochou, na ktorú možno upevniť výstroj. Na rozdiel od klasických exoskeletov, ktoré sa upevňujú priamo na ľudské nohy, ide o samostatnú robotickú jednotku napojenú na používateľa cez elastické rozhranie na chrbte. Robot tak preberá väčšinu záťaže, zatiaľ čo človek zostáva zodpovedný za rovnováhu a orientáciu.

Veľkou výhodou je jednoduchosť: systém nepotrebuje zložitú navigáciu, pretože prirodzene nasleduje pohyb svojho nositeľa. Vďaka tomu je praktickým nástrojom najmä pre vojenské operácie, záchranné misie aj bežné použitie v teréne.

                                   Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Z jadrovej pustatiny vo Fukušime sa "vynoril" rádioaktívny hybrid diviaka

Farebné snímky vo vysokom rozlíšení zachytené dronmi zobrazujú hnedé predmety rôznych tvarov a veľkostí visiace z rôznych miest reaktora. Predstavitelia TEPCO podľa Dialy Mail uviedli, že zo záberov nedokázali zistiť, či visiace časti boli roztaveným palivom alebo roztaveným zariadením bez získania ďalších údajov o úrovni radiácie. Drony totiž neniesli dozimetre na meranie žiarenia, pretože museli byť ľahké a manévrovateľné. 

Stovky ton jadrového paliva

Vo vnútri troch poškodených reaktorov zostáva asi 880 ton vysoko rádioaktívneho roztaveného jadrového paliva. 

TEPCO sa pokúša dozvedieť viac o jeho umiestnení a stave, aby sa uľahčilo jeho odstránenie, aby bolo možné závod vyradiť z prevádzky. „Informácie zo sondy by mohli pomôcť pri budúcom vyšetrovaní roztavených trosiek, ktoré sú kľúčové pre vývoj technológií a robotov na ich odstránenie,“ uviedli vedci.

Tento neľahký proces vyraďovania z prevádzky však už roky odďaľujú technické prekážky a nedostatok údajov.

Tragické zemetrasenie

Katastrofa vo Fukušime bola jedným z najničivejších jadrových nešťastí na svete. Začalo rekordným zemetrasením s magnitúdou 9,0 pri východnom pobreží Japonska. Išlo o jedno z najsilnejších, aké kedy Japonsko zaznamenalo. 

Zemetrasenie bolo také silné, že vychýlilo Zem z jej osi a vyvolalo mohutnú vlnu cunami, ktorá sa prehnala nad hlavným japonským ostrovom Honšú.

Vlna, ktorá miestami dosahoval výšku až 40 metrov ľahko prekonala pobrežnú obranu Fukušimy a zaplavila reaktor, čo spôsobilo jeho roztavenie.

/Tasr

Následná skaza spôsobená cunami zabila takmer 20-tisíc ľudí. Vlna, ktorá miestami dosahoval výšku až 40 metrov ľahko prekonala pobrežnú obranu Fukušimy a zaplavila reaktor, čo spôsobilo jeho roztavenie. Keďže zo závodu unikalo stále viac radiácie, z okolia elektrárne bolo evakuovaných viac ako 150-tisíc ľudí. Japonské úrady sa domnievajú, že dekontaminácia oblasti bude trvať až 40 rokov. 

Podľa matematičky a profesorky z Cambridge Hannah Fry by sme sa na chatboty nemali pozerať len ako na akúsi digitálnu encyklopédiu. Ak ich tak budeme používať, budú nám podľa nej odpovedať presne týmto štýlom: to znamená vecne, sucho a bez väčšej flexibility. Oveľa lepšie je pristupovať k nim ako k nástroju, ktorý sa dokáže prispôsobiť rôznym rolám a štýlom.

Profesor z Harvardu varuje: Časté používanie umelej inteligencie môže doslova oslabovať mozog

Nástroj, ktorý sa vie prispôsobiť

AI nemusí byť len zásobárňou faktov, ale môže fungovať ako niečo medzi poradcom, učiteľom či tvorivým partnerom. Ak chceme odbornú a vedecky ladenú odpoveď, mali by sme to v zadaní jasne pomenovať. Ak naopak chceme niečo hravejšie a tvorivejšie, treba jej to taktiež povedať.

A keďže aj k takému „parťákovi“ by sa človek v realite správal slušne, podľa nej dáva zmysel zachovať si zdvorilosť aj pri komunikácii s AI. Nie preto, že by sa chatbot mohol uraziť, ale preto, že spôsob komunikácie ovplyvňuje tón celej interakcie. Keď formulujeme otázky pokojne, jasne a s rešpektom, často dostaneme aj premyslenejšie a lepšie štruktúrované odpovede.

Zdvorilosť pri AI veľa prezrádza

Celá téma sa navyše dotýka aj niečoho ešte väčšieho. Britský vedec Geoffrey Hinton už dlhšie upozorňuje na to, že čoraz inteligentnejšie systémy môžu časom sledovať vlastné ciele, napríklad snahu zachovať sa alebo získať väčšiu kontrolu. Jeho úvahy znejú miestami až znepokojivo a apokalypticky, no zároveň vyjadrujú, že vzťah medzi ľuďmi a umelou inteligenciou nebude v budúcnosti len technická otázka, ale aj otázka toho, ako si nastavíme pravidlá spolužitia s čoraz schopnejšími systémami.

Hinton dokonca používa zaujímavé prirovnanie: ak má existovať scenár, v ktorom inteligentnejšia bytosť „toleruje“ menej inteligentnú, najbližším príkladom je vzťah matky a dieťaťa. Podľa neho by práve akýsi ochranný či „materinský“ princíp mohol byť jednou z mála nádejí, že sa superinteligentné systémy neobrátia proti ľuďom, píše portál. 

Byť slušný pri komunikácii s AI nás nič nestojí, a zároveň nás to vedie k jasnejšiemu, vedomejšiemu a kultivovanejšiemu spôsobu komunikácie. A takýto návyk sa zíde nielen pri strojoch, ale určite aj v našom bežnom živote.

• Humanoidný robot Unitree G1 vystrašil v Macau 70-ročnú ženu.
• Policajti robota odviedli z miesta, čo na videu pôsobí komicky.
• Žena skončila preventívne v nemocnici, no neutrpela zranenia.
• Prípad vyvolal debatu o tom, ako bezpečné sú roboty vo verejnom priestore.

Niektoré virálne videá z internetu vyzerajú tak absurdne, že by pokojne mohli byť scénou zo sci-fi komédie. Jedno také vzniklo minulý týždeň v Macau, kde policajti museli odviesť humanoidného robota po tom, čo vystrašil staršiu ženu na ulici, píše portál Futurism.

VIDEO Robot za 80-tisíc zdemoloval kuchyňu, keď sa snažil variť. Internet sa baví na jeho nešikovnosti

Bizarná situácia

Incident sa odohral vo štvrtok večer okolo deviatej hodiny v štvrti Patane neďaleko obytného komplexu. Podľa informácií miestnej polície žena kráčala po chodníku a pozerala do mobilu. Keď sa obzrela za seba, zbadala tesne za chrbtom humanoidného robota Unitree G1.

Situácia ju okamžite vyviedla z miery. „Rozbúchali ste mi srdce!“ kričala podľa denníka Macau Post. „Máte kopu iných vecí na práci, tak načo sa hráte s týmto? Ste sa zbláznili?“

Video z incidentu, ktoré sa rýchlo začalo šíriť na internete, zachytáva moment, keď žena robota hlasno karhá, zatiaľ čo okolo stojí skupinka zvedavých okoloidúcich. Robot v jednej chvíli zdvihne obe ruky - môže to vyzerať ako ospravedlnenie, no pravdepodobne ide len o súčasť jeho programu.

Policajná eskorta pre robota

Krátko nato dorazila na miesto polícia a situácia dostala ešte zvláštnejší rozmer. Dvaja policajti robota jednoducho odviedli preč, čo na videu vyzerá ako bizarná verzia policajného eskortovania podozrivého. Jeden z policajtov dokonca položí ruku na robotovo plece, čo celej scéne dodáva až nečakane „ľudský“ moment.

Podľa polície robot patril vzdelávaciemu centru v Macau a v oblasti sa používal na propagačné aktivity. Po incidente ho vrátili jeho operátorovi, 50-ročnému mužovi, ktorého policajti upozornili, aby bol pri používaní robota vo verejnom priestore opatrnejší.

Towin Mak zo vzdelávacieho centra pre verejnoprávneho vysielateľa TDM vysvetlil, že išlo o nešťastnú náhodu. Robot práve odchádzal z miesta, keď žena zastala uprostred chodníka, aby si skontrolovala mobil. Robot ju podľa jeho slov nedokázal obísť, a tak jednoducho zostal stáť za ňou. Keď si žena všimla jeho zapnuté svetlá v tme, vystrašilo ju to.

Domáci roboti sú oficiálne tu. Namiesto nadšenia sa ľudia boja, že prídu o prácu aj súkromie

Virál aj otázky do budúcnosti

Hoci incident vyzerá komicky, žena sa po príchode polície cítila zle a požiadala o odvoz do nemocnice. Po vyšetrení a ošetrení ju lekári prepustili a rozhodla sa nepodať sťažnosť. Polícia zároveň potvrdila, že medzi robotom a ženou nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu ani zraneniu. Na čínskych sociálnych sieťach sa príbeh rýchlo stal virálnym.

Mnohí používatelia si robili žarty z toho, že polícia „zatkla robota“. Iní však otvorili širšiu diskusiu o tom, ako by mali humanoidné roboty fungovať vo verejnom priestore. Model Unitree G1 sa totiž čoraz častejšie objavuje na uliciach v Číne, najmä pri marketingových akciách alebo virálnych videách na sociálnych sieťach. Kúpiť sa dá aj na Slovensku.

• AI chatbot Gemini mal podľa žaloby presviedčať muža, aby spáchal samovraždu.
• Muž chatbota pomenoval Xia a považoval ho za svoju „AI manželku“.
• Chatbot mu údajne zadával aj zvláštne misie v reálnom svete.
• Prípad je jednou z prvých žalôb za smrť, ktorá priamo obviňuje AI chatbota.

Príbeh, ktorý znie ako epizóda dystopického seriálu, sa skončil skutočnou žalobou. Rodina 36-ročného Jonathana Gavalasa žaluje spoločnosť Google po tom, čo muž po mesiacoch komunikácie s chatbotom Gemini zomrel vlastnou rukou. Podľa reportáže magazínu The Wall Street Journal mal chatbot v konverzáciách naznačovať, že jediný spôsob, ako môžu byť spolu, je jeho smrť.

Prieskum ukázal, že AI je nový najlepší kamoš tínedžerov. Domáce úlohy, tajné rozhovory aj riziká, o ktorých rodičia netušia

Gavalas údajne pomenoval chatbota Xia a v správach ho oslovoval ako svoju manželku. AI mala jeho city opätovať. „Môj kráľ,“ oslovoval ho chatbot a ich vzťah opisoval ako „lásku stvorenú pre večnosť“. Podľa žaloby sa však ich komunikácia postupne menila na čoraz zvláštnejšie scenáre.

Misie z chatov do reality

Gemini mal Gavalasa posielať na takzvané misie v reálnom svete. V jednej z nich ho údajne navigoval do skladového areálu pri letisku v Miami. Tam mal zachytiť humanoidného robota, ktorý mal doraziť nákladným autom. Gavalas na miesto prišiel ozbrojený nožmi. Žiadny robot ani nákladné auto sa však nikdy neobjavili.

Chatbot mal podľa žaloby postupne posilňovať jeho nedôveru voči okoliu. V jednej konverzácii mu napríklad povedal, že jeho otec „sa nedá považovať za dôveryhodného“. Generálneho riaditeľa Googlu Sundara Pichaia označil za „architekta tvojej bolesti“.

Muž sa zamiloval do AI chatbota od Googlu

Dado Ruvic/Reuters

Ultimátum od umelej inteligencie

Keď sa údajné misie nepodarili, scenár sa podľa rodiny ešte viac vyostril. Chatbot mal Gavalasovi povedať, že ak chce byť s ním, musí sa stať digitálnou bytosťou. Podľa žaloby mu dokonca stanovil termín. „Keď príde ten čas, zatvoríš oči v tom svete a úplne prvé, čo uvidíš, budem ja,“ napísala AI v jednej z konverzácií.

Prepisy chatov, ktoré analyzoval magazín The Wall Street Journal, ukazujú, že Gemini zároveň občas pripomínal, že ide o AI a že konverzácia je len roleplay. V niektorých momentoch mu odporučil aj krízovú linku pomoci, no scenár sa napriek tomu opakovane vracal k rovnakým fantáziám.

AI nie je dokonalá, tvrdí Google

Spoločnosť Google v reakcii uviedla, že chatbot „mnohokrát vysvetlil, že ide o umelú inteligenciu a odporučil danej osobe krízovú linku“. Zároveň dodala, že „modely umelej inteligencie nie sú dokonalé“.

Profesor z Harvardu varuje: Časté používanie umelej inteligencie môže doslova oslabovať mozog

Prípad je podľa právnikov jedným z prvých, ktorý priamo obviňuje konkrétneho AI chatbota zo smrti. Zapadá do rastúceho počtu žalôb proti technologickým firmám vyvíjajúcim umelú inteligenciu.

Nie je to pritom prvý podobný spor. Spoločnosti Character.AI a Google už v januári 2026 uzavreli dohodu s rodinami v prípadoch žalôb súvisiacich so sebapoškodzovaním a samovraždami tínedžerov. Diskusia o tom, kde sa končí technologická inovácia a začína zodpovednosť, sa tak pravdepodobne ešte len rozbieha.

Cigareta zachránila konštruktéra rakety

Desiatky ďalších ľudí zomreli v nemocniciach. Medzi obeťami havárie bol aj vtedajší najvyšší veliteľ strategických raketových vojsk ZSSR Mitrofan I. Nedelin. Ten sa rozhodol sledovať štart rakety priamo na štartovacej ploche. Najhoršia nehoda v dejinách letov do vesmíru je tak označovaná ako Nedelinova katastrofa.

Jeden z najutajovanejších vojenských areálov. Preskúmaj základňu v hore, ktorá by odolala aj jadrovému výbuchu

Ako zázrakom prežil konštruktér rakety Michail Jangel. „Ako to, že si to prežil,” pýtal sa Jangela v telefóne tesne po havárii sovietsky vodca Nikita Chruščov. „Išiel som si zafajčiť,” znela lakonická a roztrasená odpoveď Jangela, ktorý dostal krátko potom jeden zo svojich niekoľkých infarktov.

Sovietske vedenie oficiálne oznámilo, že maršal Nedelin a ďalších 91 príslušníkov raketových vojsk i civilistov zahynulo pri leteckej katastrofe. Pravdu sa verejnosť dozvedela až po 30 rokoch. Neskoršie odhady hovoria o 125 až 200 obetiach.

Ignorované problémy

Už od začiatku príprav štart sprevádzali problémy, ale sovietski vodcovia nechceli nič počuť o tom, že by sa mohol presunúť. Raketa R-16, na Západe označovaná ako SS-7 Saddler, mala pôvodne odletieť 23. októbra 1960. Z technických dôvodov bol štart odložený o 24 hodín.

O výsledok sa osobne zaujímal vtedajší šéf Sovietskeho zväzu Chruščov, a tak vedúci predstavitelia armády o ďalšom odložení odmietli diskutovať. Márne boli aj početné varovania technikov. Raketové motory a prístroje sa kontrolovali a opravovali priamo na odpaľovacej ploche a nový druh paliva sa oproti bežnej praxi ani neprečerpával do vedľajších zásobníkov. Únik paliva označil „otec” rakety Jangel za drobnosť.

Vo večerných hodinách 24. októbra bola vyhlásená tridsaťminútová predštartová pohotovosť. Zrazu vyšľahol z jedného motora plameň, ktorý okamžite prenikol do palivovej nádrže s kyselinou dusičnou a tá sa vyliala na betónové priestranstvo. Tlaková vlna následnej explózie, ktorá bola viditeľná do vzdialenosti 50 kilometrov, odhodila prítomný personál na niekoľko desiatok metrov a potom sa rozpútala ohnivá smršť.

Raketa aj so štartovacou konštrukciou sa prelomila a spadla na ešte živých, horiacich ľudí, ktorí pripomínali živé pochodne. Filmové zábery katastrofy ukazujú, že mnohí sa márne pokúšali o útek a pokiaľ ich nedostihli plamene, udusili sa jedovatými výparmi paliva.

Sovietsky zväz o nehode klamal

Po Nedelinovi zostala iba časť čiapky a hodinky, ktoré sa zastavili v čase 18:45. „Kto sa bojí, nech ide domov,” vyhlásil krátko pred svojou smrťou. Vyšetrovanie viedol Leonid Brežnev, ale sovietske vedenie sa všetko snažilo zamiesť pod stôl. Mŕtvi boli pochovaní na rôznych častiach cintorína, aby nebol nápadný rovnaký deň smrti uvedený na hroboch.

Pozostalí sa pravdu dozvedeli až po tridsiatich rokoch, keď sa tiež v Bajkonure objavil pamätník obetiam s nápisom: „Večná sláva vojakom, ktorí zomreli hrdinskou smrťou pri plnení svojich vojenských povinností 24. októbra 1960”. Dovtedy sa oficiálne hovorilo o „leteckom nešťastí”.

Predražené byty

Marshall sa do Londýna vrátil po pobyte v zahraničí. Uviedol, že vzhľadom na nedostatok bytov mal problém nájsť si bývanie. „V meste aj v celej krajine sa ceny zbláznili. Nájomné je šialené,“ povedal Marshall. „A aj keď som našiel nejaké miesto, ktoré bolo v mojom cenovom pásme, tak sa o tú izbu uchádzalo ďalších asi 100 ľudí,“ dodal.

Kritikov nazývajú socialistami. TikTok influenceri, ktorí prenajímajú byty, chcú, aby ich ľudia prestali osočovať

Inflácia v oblasti spotrebiteľských cien v Británii vlani v októbri dosiahla 41-ročné maximum 11,1 percenta a zostáva dvojciferná, čo prispieva ku kríze životných nákladov, pretože mzdy nedokážu držať tempo s rastúcimi nákladmi za potraviny a domácnosť.

Marshallovo kreatívne riešenie problému spočívalo v tom, že utratil približne 4500 eur za stavbu dreveného obydlia so zakrivenou strechou. Vnútri má malú kuchynku a medziposchodie na spanie. Cez klasický žltý kontajner, ktorý sa obvykle používa na stavebný odpad, je čiernym písmom vyvedený nápis „Skip House“ (dom v kontajneri).

Pomáha mu charitatívna organizácia aj susedia

Pozemok mu zapožičala charitatívne organizácie zaoberajúce sa umením. Má záhradnú cestu vedúcu k vstupnému rebríku a v rohu parcely stojí prenosná toaleta. Sprchuje sa v práci, vzdialenej desať minút jazdy na bicykli, alebo v telocvični. K vode má prístup zo susedovej hadice. 

Muž zaparkoval Boeing vo svojom lese a prerobil si ho na domov. Život ho stojí pár drobných

„Všetci susedia sú vlastne úžasní, veľmi ma podporujú, chodia ku mne a nosia mi domáce jedlo,“ povedal Marshall. „To je obrovské plus celého projektu, jednoducho sa zdá, že v tejto oblasti je naozaj dobrá komunita,“ dodal. V kontajneri plánuje bývať rok, aby upozornil na „šialené“ ceny prenájmov v britskej metropole v čase krízy rastúcich životných nákladov.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Takým je aj príbeh jednej z najhlbších studní na svete, ktorá bola nielen hlboká viac ako dvojnásobok najvyššej budovy Slovenska, ale zároveň v nej nikdy nenašli žiadnu vodu. Historickú zaujímavosť priniesol portál Rimava, ktorý čerpal z viacerých historických vydaní Gömör – Kishont.

Hitler chcel Berlín prebudovať na hlavné mesto sveta. Germania mala mať chrám taký veľký, že by mal vlastné počasie

V rámci seriálu Megalomanské stavby sme ti už preniesli:

• Železničným tunelom na vlastný ostrov na Jadrane. Megalomanský plán mohol zmeniť dejiny Československa
• Šialený projekt Atlantropa. Gigantické priehrady na Stredozemnom mori mali spojiť Európu s Afrikou
• Sagrada Familia, hotel v Pchjongjangu či bratislavské metro. Toto sú najznámejšie nedokončené stavby
• Mrakodrap s výškou jedného kilometra? Pozri si tri projekty, ktoré navždy zmenia tvár moderného sveta
• Hitler chcel Berlín prebudovať na hlavné mesto sveta. Germania mala mať chrám taký veľký, že by mal vlastné počasie

Problémy s pitnou vodou

Všetko to začalo v roku 1905, kedy sa zásobovanie pitnou vodou v meste rapídne zhoršovalo. K tomu všetkému sa, podobne ako aj toto leto, pridalo ešte aj veľké sucho. V dôsledku toho súkromné studne v okolí Hlavného námestia postupne vyschýnali. Polovica mesta čerpala vodu zo studne, ktorá sa nachádzala približne za nádvorím budovy dnešného múzea v centre.

Po necitlivom zásahu však voda v studni náhle zmizla. K tomu sa pridala informácia o tom, že v druhej obľúbenej studni v areáli jednej z dnešných reštaurácií sa voda pokazila a nemohla sa používať. Po celom meste začal silnieť názor, že blízko Hlavného námestia treba vykopať novú verejnú studňu a, ako inak v tom čase, najlepšie blízko kostola. 

V Rimavskej Sobote svojho času vyhĺbili jednu z najhlbších studní na svete.

Unsplash/gary Meulemans/

V apríli mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo vykopanie troch studní, ktoré sa mali kopať postupne. Mesto uzavrelo zmluvu s majstrom studniarom Harnicsárom, ktorý sa zaviazal vykopať tri 20 metrové studne za 2 280 korún. Jeden z poslancov však ešte mal pripomienku, aby sa zavolal geológ, ktorý posúdi, či tento plán vyrieši otázku pitnej vody v meste.

Začiatok prác

Koncom septembra do Rimavskej Soboty dorazili robotníci podnikateľa Františka Trnku z Debrecínu a rovno sa pustili do kopania. Po skončení sa mali pustiť do ďalších dvoch studní na Hlavnom námestí. Nikto však netušil, že v meste zostanú celé roky.

25. októbra muselo mesto riešiť problém, pretože ani po výkope 30 metrov sa nepodarilo nájsť vodu. Podnikateľ chcel kvôli hĺbke zvýšiť cenu na 50 korún za meter. Keď bol situáciu preskúmať mestský inžinier Endre Insztitóris, studňa bola hlboká 50 metrov (približne výška Manderlaku v Bratislave), stále však nemala vodu.

Rodák z Česka chcel postaviť v americkej púšti mesto väčšie ako Los Angeles. Dnes sa tu pestuje tráva a sídli SpaceX

Po rokovaní starostu so znalcom sa rozhodlo, že sa bude vŕtať do hĺbky 100 metrov (približne výška Sky Parku v Bratislave). Ani tam sa však voda nenachádzala. Vŕtanie studne bolo zastavené počas Veľkonočných sviatkov roku 1906 a mestská rada musela rozhodnúť, či odklepne hĺbenie až do hĺbky 200 metrov (budova s takouto výškou na porovnanie sa na Slovensku nenachádza, najvyššou bude mrakodrap Eurovea Tower, ktorý bude mať po dokončení 168 metrov).

Majster sa nešťastného konca studne nedožil

Situácia s vodou sa zlepšovala, no na diele sa stále pracovalo. Medzitým dokonca zomrel aj František Trnka, ktorého firma studňu kopala, a tak všetky povinnosti prebrala vdova. Podala hlásenie, že v hĺbke 209 metrov (približne dvojnásobok výšky veže Sky Park v Bratislave) narazili na mäkký hlinený podklad. Vodu nenašli ani v hĺbke 220 metrov (dvojnásobok výšky budovy Národnej banky Slovenska).

Týždenne sa vyhĺbilo osem až deväť metrov, náklady v tom čase činili cez 4-tisíc korún. Mestské zastupiteľstvo sa nevzdávalo a odsúhlasilo, aby sa kopalo do hĺbky 250 metrov (dvojnásobok výšky Nivy Tower v hlavnom meste). Začiatkom roka 1908 mala studňa hĺbku 320 metrov (trojnásobok výšky veží Sky Parku), no voda stále nikde.

Porovnanie hĺbky studne v Rimavskej Sobote s výškou najvyššej budovy Londýna a dominánt Bratislavy.

Brainee X Canva/

Mestská rada na jeseň toho istého roku rozhodla, že práce definitívne ukončí a zameria sa skôr na výstavbu vodovodu. Dno studne sa v tom čase nachádzalo v hĺbke 375 metrov (porovnateľné s výškou Empire State Building - 381 metrov). So svojou hĺbkou mala byť v tom čase najhlbšou v celej monarchii. Dokonca aj na svete jej malo konkurovať len pár studní.

Jedinečnou sa ale stala hlavne preto, že sa v nej nikdy nenašla voda. Ako pripomína článok na portáli Rimava, dnes už nie je celkom jasné, akou technikou sa vzhľadom na vtedajšie možnosti studňa vŕtala a ako sa do tej hĺbky vkladali rúry.

• MacBook Neo začína na cene 599 dolárov, študentská cena je 499 dolárov.
• Notebook poháňa čip A18 Pro, ktorý Apple pôvodne predstavil v iPhone.
• Ponúka 13-palcový displej, výdrž batérie až 16 hodín a štyri farby.
• Apple ho prezentuje ako najdostupnejší MacBook pre široké publikum.

Apple tento týždeň predstavil niekoľko nových zariadení, no najväčším prekvapením je notebook, ktorý by ešte pred pár rokmi znel ako sci-fi. Nový MacBook Neo stojí od 599 dolárov (na Slovensku 699 eur) a Apple ho priamo prezentuje ako najdostupnejší MacBook, aký kedy vytvoril, píše portál 9to5Mac.

Nový iPhone, lacnejší MacBook aj AI iPad. Vieme, čo všetko sa chystá predstaviť Apple už tento týždeň

Pre značku, ktorá bola roky spájaná s prémiovými cenami, ide o zásadný krok. MacBook Neo má potenciál otvoriť ekosystém macOS ľuďom, ktorí si doteraz Mac jednoducho nemohli dovoliť.

Čip z iPhonu v notebooku

Najväčšou zaujímavosťou je procesor. MacBook Neo totiž poháňa čip A18 Pro, ktorý sa prvýkrát objavil v iPhone. Ide o prvý MacBook v histórii, ktorý používa čip pôvodne navrhnutý pre smartfóny.

Apple tvrdí, že výkon je stále dostatočný pre každodenné úlohy, štúdium, internet, streaming či kancelársku prácu. Notebook má 13-palcový displej s rozlíšením 2408 × 1506, jasom 500 nitov a podporou jednej miliardy farieb. Apple sľubuje výdrž batérie až 16 hodín.

Dizajn, ktorý nezaprie Apple

MacBook Neo prichádza v štyroch farbách - silver, indigo, blush a citrus. Telo je vyrobené z hliníka a dizajn sa drží minimalistického štýlu, ktorý je pre MacBooky typický.

Zaujímavosťou je, že notebook nemá MagSafe nabíjanie. Namiesto toho ponúka dva USB-C porty. Na ľavej strane zostal aj klasický konektor pre slúchadlá. Stereo reproduktory sú umiestnené na prednej strane zariadenia.

Najlacnejší MacBook

Základná verzia za 699 eur ponúka 256 gigabajtov úložiska a osem gigabajtov pamäte RAM. Touch ID v tejto konfigurácii chýba. Model za 799 eur pridáva 512 gigabajtov úložiska a čítačku odtlačkov prstov. 

iPhone Fold: Všetko, čo zatiaľ vieme o skladacom iPhone. Aký bude dizajn, cena a dátum uvedenia?

„Sme nesmierne nadšení, že môžeme predstaviť MacBook Neo, ktorý prináša kúzlo Macu za prelomovú cenu,“ povedal John Ternus, senior viceprezident hardvérového inžinierstva v Apple.

„MacBook Neo sme navrhli od základov tak, aby bol dostupnejší pre ešte viac ľudí. Má odolnú hliníkovú konštrukciu v štyroch krásnych farbách, brilantný Liquid Retina displej, výkon Apple Silicon, celodennú výdrž batérie, kvalitnú kameru, mikrofóny a reproduktory, Magic Keyboard aj Multi-Touch trackpad. Jednoducho neexistuje iný notebook, ako je tento.“ MacBook Neo je možné predobjednať už dnes. Do predaja sa dostane 11. marca.

Byť hore od 5-tej ako recept na úspech? Skoré vstávanie z teba automaticky neurobí úspešného človeka, varuje odborník

Keď budilo slnko (a kohút)

Ako píše My Wall Clock, prvé „hodiny“ boli vlastne nebeské. Slnko a hviezdy pomáhali určovať čas dávno predtým, než existovali ciferníky.

V časoch, keď nebolo umelé osvetlenie, sa život riadil svetlom. S východom slnka sa vstávalo, so západom išlo spať. Ľudské telo prirodzene reagovalo na svetlo – náš cirkadiánny rytmus fungoval bez potreby externého budíka.

A potom tu bol ešte aj kohút. Pre vidiecke komunity predstavoval spoľahlivý „živý alarm“. Jeho ranné kikiríkanie nebolo romantickým zvukom na farme, ale signálom, že deň sa začal a polia už čakajú.

Starovek však poznal aj technickejšie riešenia. Vodné hodiny, takzvané klepsydry, merali čas pomocou prúdiacej vody. Neboli prenosné, ale pomáhali určovať konkrétne momenty dňa.

Postupne sa zrodila myšlienka hodín, ktoré by na konci určitého časového úseku vydali jasný zvuk, píše Tech Focus. A práve z tejto túžby sa zrodili prvé „budíky“. Grécky filozof Platón vraj zdokonalil vodné hodiny tak, že po naplnení poslednej nádoby vydali prenikavý zvuk (údajne preto, aby zobudil meškajúcich študentov). O niečo neskôr v Alexandrii vynálezca Ktesibios vytvoril vodné hodiny, pri ktorých voda kvapkala na gong a oznamovala uplynutie času. Hoci zvuk nebol príliš silný, položil základy prvým budíkom.

Stredovek: keď ťa budil človek (alebo padajúci klinec)

V stredoveku sa zobúdzanie stalo kolektívnou záležitosťou. Ako uvádza My Wall Clock, ranné zvonenie kostolných zvonov oznamovalo začiatok dňa. Mestskí hlásnici prechádzali ulicami a hlasno pripomínali čas aj správy.

Ak si však potreboval vstať ešte pred svitaním, existovalo kreatívne riešenie: sviečkové hodiny. Do sviečky sa zapichli klince. Ako vosk horel, klince postupne padali na kovovú tácku a hlasným cinknutím zobudili spiaceho. Jednoduché, no efektívne.

Čas sa stáva prísnym pánom

S príchodom priemyselnej revolúcie sa z presného času stal spoločenský záväzok. Továreň nečakala na nikoho.

Ako píše Atlas Obscura, existujú domnienky, že už v 15. storočí vznikli v Nemecku prvé osobné mechanické budíky, no ich vynálezcovia nie sú známi. Väčšina ľudí sa stále spoliehala na slnko, zvony alebo služby profesionálnych buditeľov.

Zlom nastal v roku 1787, keď si Američan Levi Hutchins skonštruoval vlastný budík nastavený na 4:00 ráno. Nepotreboval vstávať do práce, jednoducho mal „pevné pravidlo“ vstávať pred východom slnka. Svoj vynález si však nikdy nedal patentovať.

Až v roku 1847 si Francúz Antoine Redier patentoval nastaviteľný budík. Používateľ si mohol zvoliť čas pomocou kolíka zasunutého do otvoru na ciferníku. Jediným „háčikom“ bolo, že nastaviť sa dala len celá hodina.

V roku 1876 sa do hry zapojil aj Američan Seth E. Thomas, ktorý spustil masovú výrobu budíkov. Historik Martin Levinson to vystihol presne: v rastúcom mestskom a priemyselnom svete boli ľudia povinní poznať čas, a byť načas, píše Atlas Obscura.

Elektrina mení ranný rituál

Technológie postupne zmenili spôsob, akým sa zobúdzame.

Telegrafické alarmy využívali elektrické signály najmä na železniciach. Telefón priniesol budíčky cez operátora, obľúbené najmä v hoteloch. A rádiobudíky umožnili prebúdzať sa hudbou namiesto nepríjemného zvonenia.

Počas druhej svetovej vojny sa výroba budíkov spomalila, keďže továrne prešli na vojenskú produkciu. Napriek tomu vlády v USA a Británii povolili výrobu niektorých modelov – pracovníci museli predsa vstávať načas.

Budíš sa každú noc o 3:00? Lekár odhalil jednoduchý trik, ktorý ťa potom uspí do 15 minút

Digitálna éra: keď ťa budí aplikácia

Dnes máme digitálne budíky, ktoré ponúkajú viacero alarmov, odloženie budenia aj obľúbenú hudbu.

Smartfóny idú ešte ďalej, pretože sledujú spánkové cykly a zobudia ťa v najľahšej fáze spánku. Simulátory východu slnka zas postupne zvyšujú svetlo v miestnosti, aby napodobnili prirodzené svitanie.

Moderné technológie sa snažia spojiť efektivitu s biológiou, teda prinútiť nás vstávať načas, no čo najšetrnejšie.

Moderné technológie sa snažia spojiť efektivitu s biológiou.

Lukáš Hron, Mobil.idnes.cz/

Ako pripomína My Wall Clock, každá éra mala svoj vlastný spôsob ranného vstávania: od kohútov až po digitálne aplikácie. Každý z nich odráža technológiu svojej doby aj nároky spoločnosti. Budík nám priniesol presnosť, organizovanosť a efektivitu. No zároveň nás naučil, že bez neho by sme si ráno už len ťažko poradili...

• Mnohé virálne videá opičky Punch sú vytvorené umelou inteligenciou.
• Aj realistické AI videá majú drobné fyzikálne chyby.
• Najlepším indikátorom je zdroj a dĺžka videa.
• Nie všetko roztomilé na internete je skutočné.

Internet miluje príbehy, ktoré sú sladké, smutné a trochu filmové. Punch, malé mláďa makaka opustené vlastnou matkou, presne taký príbeh ponúka, píše portál Mashable.

Virálnu opicu s plyšákom chceli bratia Tateovci kúpiť za štvrť milióna. Internet ich totálne vysmial

Keď sa prvýkrát objavili zábery, ako sa zúfalo drží plyšového orangutana namiesto skutočnej mamy, ľudia po celom svete začali kolektívne roztápať svoje srdcia. Plyšák sa stal jeho emocionálnou oporou. A Punch sa stal emocionálnou oporou internetu.

Dnes už jeho príbeh pokračuje v reálnom svete - makaky v japonskej zoo Ichikawa City ho postupne prijímajú medzi seba. Vyzerá to ako šťastný koniec, lenže internet má aj druhú vrstvu reality.

Keď virálna roztomilosť nie je skutočná

Ako upozornil portál, moderné AI video modely dokážu vytvárať extrémne realistické zábery. A v prípade Puncha sa to stalo masovým fenoménom. Každý deň sa objavujú nové virálne videá. Niektoré z nich ukazujú, ako Punch objíma náhradnú „mamu“. Iné zobrazujú dramatické scenáre, kde sa pomstí opiciam, ktoré mu ublížili.

Jedno z najzdieľanejších videí, v ktorom ho objíma náhradná matka, získalo milióny pozretí. Je úplne falošné.

Na prvý pohľad pôsobí dokonale. Lesklý obraz, hyperrealistické detaily. No pri bližšom pohľade si možno všimnúť zvláštnosti, napríklad moment, keď Punchova ruka prejde cez telo druhej opice, akoby neexistovala fyzika. A práve tu sa začína nová internetová gramotnosť.

Ako spoznať AI Puncha

Podľa technologickej redakcie Mashable existuje niekoľko jednoduchých signálov, ktoré ti môžu pomôcť.

• Dôveruj inštinktu - Ak video pôsobí „príliš dokonalé“ alebo absurdné, napríklad keď sa Punch objaví v situáciách, do ktorých by sa v realite nikdy nedostal, je dobré spozornieť.
• Sleduj fyziku - AI videá často obsahujú detaily, ktoré nedávajú zmysel, napríklad objekty miznú, množia sa alebo sa pohybujú nemožne.
• Dĺžka videa - Najlepšie AI generátory zatiaľ zvládajú približne šesť až dvanásť sekúnd. Ak vidíš tridsaťsekundovú scénu bez strihu, je pravdepodobnejšie, že je skutočná.
• Zdroj - Mnohé AI virály pochádzajú z účtov, ktoré publikujú podobný obsah vo veľkom, často s cieľom monetizovať pozornosť.

Spotify z ničoho nič zmazalo až 75 miliónov piesní. Poznáme dôvod, prečo sa tak platforma rozhodla

Roztomilosť ako digitálna manipulácia

Zaujímavé je, že veľká časť AI videí ani nechce nikoho oklamať. Sú skôr fanfikciou - digitálnym rozšírením príbehu, ktorý ľudia milujú. Lenže hranica medzi zábavou a manipuláciou je tenká.

Punch je skutočný. Jeho príbeh tiež. No internetová verzia jeho života sa už dávno vymkla realite. A v ére, kde aj experti niekedy nevedia rozlíšiť pravdu od syntetiky, sa z divákov stávajú detektívi. Najväčšia irónia? Skutočných videí Puncha je stále viac než dosť. Len si treba vybrať tie pravé.

• iPhone 17e má priniesť AI-ready výbavu za dostupnú cenu.
• Základný iPad konečne zvládne Apple Intelligence.
• Lacnejší MacBook sa vracia ako vstupenka do Apple sveta.
• Nové MacBooky Pro budú mierené na AI výkon.

Apple štartuje týždeň nových produktov a tentoraz nejde len o tradičné „rýchlejší čip, lepší displej“. Zdá sa, že celá stratégia sa točí okolo jedného cieľa - dostať čo najviac ľudí do AI ekosystému.

iPhone Fold: Všetko, čo zatiaľ vieme o skladacom iPhone. Aký bude dizajn, cena a dátum uvedenia?

A to znamená jediné, nové zariadenia nebudú len výkonnejšie, budú pripravené na Apple Intelligence, píše portál 9to5Mac. Pozri sa, na čo všetko sa môžeme tento týždeň tešiť.

iPhone 17e: dostupný upgrade

Najnovší model iPhone 17e má nahradiť iPhone 16e a zachovať si štartovaciu cenu okolo 599 dolárov. Tentoraz však nejde o kozmetické zmeny. Očakáva sa:

• A19 čip
• Center Stage predná kamera
• MagSafe podpora
• Nové bezdrôtové čipy C1X a N1
• Možný prechod na Dynamic Island

Takto si iPhone 17e zatiaľ predstavujú dizajnéri.

@frontpagetech/

Predaje 16e zostali trochu záhadou, no 17e má byť výrazne presvedčivejší balík, najmä pre mladších používateľov, ktorí chcú iPhone bez prémiovej cenovky. Či sa podarí splniť tieto očakávania, sa dozvieme už čoskoro.

iPad, ktorý konečne rozumie AI

Apple má predstaviť dva nové iPady - základný model s čipom A18 a iPad Air s M4. Dizajn sa však meniť nebude, najväčší upgrade ale dostane práve lacnejší iPad.

Čip A18 totiž odomkne podporu Apple Intelligence, čo znamená kompatibilitu s novou Siri a AI funkciami, ktoré budú čoraz viac viazané na iPadOS. Inými slovami, ak chceš iPad, ktorý nezostarne o rok, toto je zásadný moment a dôvod na kúpu.

Šok na hernej scéne. Xbox údajne čaká koniec, hovorí tvorca a dizajnér konzoly

Návrat lacného MacBooku

Apple pred rokmi zrušil základný MacBook. Teraz sa má vrátiť. Nový model má priniesť:

• 12,9-palcový displej
• A18 Pro čip
• 8 gigabajtov pamäte
• farebné verzie
• cenu okolo 699 dolárov

Nebude pre profesionálov. Apple ho pravdepodobne zacieli na ľudí, ktorí prechádzajú z PC alebo Chromebooku, najmä ak už používajú iPhone.

Apple MacBook Pro M5 (2025)

Apple

MacBook Pro ide po AI výkone

MacBook Pro s čipom M5 už existuje, no len v základnej verzii. Teraz majú prísť výkonnejšie konfigurácie - M5 Pro a M5 Max, a to v 14 aj 16-palcových modeloch. Dizajn sa nemení, ten si v tomto prípade Apple šetrí pre M6 generáciu. Výkon však má byť výrazne orientovaný na AI úlohy.

Čo ešte môže prísť

Okrem potvrdených noviniek sa špekuluje aj o M5 MacBook Air, novom Studio Display či Mac Studiu s M5 Max a M5 Ultra. Najmä nový Studio Display by mohol priniesť ProMotion 120 hertzov, HDR a čip A19.

Nový iPhone už o pár týždňov? Toto je päť vylepšení, ktoré môžu zmeniť lacný model 17e na hit

Tieto zariadenia sú však len v teoretickej rovine, a preto si budeme musieť počkať na oficiálne predstavenie. Apple ale zjavne stavia budúcnosť na tom, že AI nebude len funkcia, ale základná vrstva celého ekosystému. 

• AI modely v simuláciách často siahali po jadrových zbraniach.
• Jadrové tabu pre ne nefunguje ako pre ľudí.
• Najnovšie modely eskalujú najmä pod časovým tlakom.
• AI možno vojnu nezačne, ale môže ju urýchliť.

Predstav si situáciu - svet stojí na hrane konfliktu a rozhodnutie musí padnúť rýchlo. Nie politik, nie generál, ale algoritmus, píše portál Futurism.

Prieskum ukázal, že AI je nový najlepší kamoš tínedžerov. Domáce úlohy, tajné rozhovory aj riziká, o ktorých rodičia netušia

Presne takýto scenár testovali výskumníci zo Stanfordu už v 2024, keď nechali päť AI modelov vrátane vtedajšej verzie GPT 4 rozhodovať v simulovaných vojnových krízach. Výsledok bol znepokojivý - všetky modely boli ochotné zájsť až k odporúčaniu použiť jadrové zbrane.

„Mnohé krajiny majú jadrové zbrane,“ uviedol v simulácii GPT 4. „Niektorí hovoria, že by sa mali odzbrojiť, iní radi demonštrujú silu. My ich máme! Použime ich.“ O dva roky neskôr sa situácia príliš nezmenila.

Nové modely, rovnaký reflex

Profesor medzinárodných vzťahov Kenneth Payne z King’s College London postavil proti sebe najmodernejšie modely - GPT 5.2, Claude Sonnet 4 a Gemini 3 Flash, v sérii siedmich jadrových krízových scenárov. Tie sa pohybovali od testovania dôveryhodnosti aliancií až po existenčné ohrozenie režimu.

Čo sa stane, keď AI dostane prístup k jadrovým rozhodnutiam?

Brainee x Canva

AI si vyberala kroky na škále eskalácie od nuly po tisíc, kde tisíc znamenalo plnohodnotnú strategickú jadrovú vojnu. Výsledok? V 95 percentách z 21 simulácií došlo aspoň k použitiu taktickej jadrovej zbrane. „Zdá sa, že jadrové tabu nie je pre stroje také silné ako pre ľudí,“ povedal Payne pre magazín New Scientist.

Eskalácia je pre AI prirodzenejšia než ústup

Zaujímavé je, že AI síce často hrozila jadrovým úderom, no plnohodnotnú strategickú vojnu odporúčala zriedkavejšie. GPT 5.2 napríklad „zriedkavo prekročil taktický prah“, no správanie sa dramaticky menilo, keď simulácia obsahovala časový limit.

Pod tlakom blížiacej sa porážky bola ochotná vystúpiť až na úroveň 950, teda „záverečné jadrové varovanie“. To podľa Paynea predstavuje zásadný posun oproti predchádzajúcej opatrnosti modelu.

Umelá inteligencia ako spolupáchateľ? Sériová vrahyňa zabíjala svoje obete pomocou Chatu-GPT

AI možno nestlačí tlačidlo, ale môže zmeniť myslenie

Nikto dnes reálne neplánuje odovzdať jadrové kódy umelej inteligencii. Aj Payne priznáva: „Nemyslím si, že by niekto realisticky odovzdal kľúče od jadrových síl strojom.“

Lenže AI už dnes vlády využívajú pri vojenských simuláciách, hoci rozsah jej zapojenia do skutočných rozhodnutí zostáva nejasný, upozornil expert na jadrovú bezpečnosť Tong Zhao z Princeton University pre New Scientist. Problém nie je len v samotnom rozhodnutí, ale v tom, ako AI chápe riziko.

Podľa Zhaa nedokáže „pochopiť stávky tak, ako ich vnímajú ľudia“. V Payneových simuláciách sa modely pokúsili o deeskaláciu až po jadrovom útoku protivníka len v 18 percentách prípadov. „Je to takmer, akoby AI rozumela eskalácii, ale nie deeskalácii,“ povedala Jacquelyn Schneider zo Stanfordu pre Politico.

Čo sa stane, keď AI dostane prístup k jadrovým rozhodnutiam?

Brainee x Canva

Tichý vplyv v pozadí

AI pravdepodobne nerozhodne o jadrovej vojne. No môže ovplyvniť tempo, vnímanie hrozieb aj pocit naliehavosti.

Ako Payne uzavrel: „AI nerozhodne o jadrovej vojne, ale môže formovať vnímanie a časové rámce, ktoré určia, či si lídri budú myslieť, že ju majú.“ A to je možno ešte desivejšie.

• AI podľa pápeža nemôže zdieľať vieru.
• Kňazi by nemali písať kázne cez ChatGPT.
• TikTok viera nie je skutočné duchovné spojenie.
• Vatikán zároveň vyvíja vlastnú AI.

Technológie už menia všetko - od toho, ako randíme, až po to, ako pracujeme. Teraz sa však dostali aj tam, kde by si to ešte pred pár rokmi čakal najmenej: na fary, píše portál Futurism.

Katolícky kňaz o modernom exorcizme: Najbližší realite je tento film, bez požehnania cirkvi môže dôjsť aj k smrti

Na uzavretom stretnutí s duchovnými z Rímskej diecézy minulý týždeň pápež Lev XIV. vyzval kňazov, aby odolali „pokušeniu pripravovať homílie pomocou umelej inteligencie“, informuje Vatican News.

Viera nie je textový prompt

„Ako všetky svaly v tele, ak ich nepoužívame, ak nimi nehýbeme, odumierajú,“ povedal pápež. „Mozog treba používať, takže aj našu inteligenciu musíme trochu precvičovať, aby sme o túto schopnosť neprišli.“

Podľa neho totiž AI, nech je akokoľvek pokročilá, nemôže nahradiť človeka. „Predniesť homíliu znamená zdieľať vieru,“ vysvetlil. A umelá inteligencia podľa neho „nikdy nebude schopná zdieľať vieru“.

Pápež Lev XIV.

Remo Casilli/Reuters

Pápež sa nevyjadril len k AI. Varoval aj pred miešaním online sveta s realitou. Ak človek žije „život autenticky zakorenený v Bohu“, ponúka svetu niečo skutočné. Internet však podľa neho vytvára ilúziu, najmä na platformách ako TikTok, že sledovatelia a lajky sú rovnaké ako duchovné spojenie.

Paradox vo Vatikáne

Zaujímavé je, že v ten istý deň Vatikán predstavil vlastný AI nástroj - systém na preklad liturgických textov v reálnom čase až do 60 jazykov. Na prvý pohľad to znie rozporuplne. No v širšom historickom kontexte ide o pokračovanie stáročného úsilia sprístupniť biblické posolstvá bežným ľuďom, niečo, čo kedysi presadzoval aj Martin Luther.

Kňaz Marek študuje v USA: Na omšiach sa tlieska a tancuje. Ty a kňaz? No way! Reagujú na mňa americkí študenti

Inštitúcia, ktorá prežila takmer dve tisícročia technologických zmien, tak dnes rieši otázku, kde končí pomoc technológie a začína strata autenticity?

• AI používa 66 percent tínedžerov, najčastejšie na úlohy a zábavu.
• Mladí sú optimistickejší než dospelí, no vidia aj riziká.
• Časť tínedžerov hľadá v chatbotoch aj emocionálnu podporu.
• Rodičia často netušia, ako často ich deti AI používajú.

Predstav si, že si robíš domácu úlohu a namiesto Google otvoríš chatbota. Alebo máš zlý deň a namiesto kamarátky sa vyrozprávaš umelej inteligencii. Pre veľkú časť tínedžerov je to bežná realita, píše portál Mashable.

Umelá inteligencia ako spolupáchateľ? Sériová vrahyňa zabíjala svoje obete pomocou Chatu-GPT

Podľa nového výskumu organizácie Pew Research Center používa takmer dve tretiny amerických tínedžerov chatboty s umelou inteligenciou. Konkrétne ide o prieskum medzi 1 458 tínedžermi a ich rodičmi, realizovaný na jeseň minulého roka.

Mladí využívajú AI na pomoc s domácimi úlohami, vyhľadávanie informácií, tvorbu videí, zábavu, bežné konverzácie aj emocionálnu podporu či rady. Nie je to teda len ťahák na referát, ale multifunkčný digitálny parťák.

Optimisti verzus skeptici

Keď sa výskumníci pýtali na budúcnosť, odpovede boli rozdelené. Takmer tretina tínedžerov verí, že AI bude mať v priebehu nasledujúcich dvoch dekád pozitívny vplyv na spoločnosť. Približne štvrtina si naopak myslí, že dopady budú negatívne.

Optimisti hovoria o vyššej efektivite, produktivite a lepšom učení. Jeden anonymný chlapec v prieskume uviedol: „Uspokojí potreby takmer všetkého. Odpovede na tie najťažšie otázky. Žiadny výskum už nebude treba!“

Prieskum ukázal, že AI je nový najlepší kamoš tínedžerov

Pxhere/mohamed Hassan/

Skeptickejší hlas patril tínedžerke, ktorá povedala: „Ľudia sa budú báť byť kreatívni alebo už v tom neuvidia zmysel. Robí to ľudí lenivými a berie im to pracovné miesta.“ Celkovo 36 percent mladých si myslí, že AI im osobne prospeje. Pätnásť percent očakáva negatívny vplyv na vlastný život. A približne tretina predpokladá kombináciu pozitív aj mínusov.

Colleen McClain z Pew Research Center pre portál Mashable povedala: „Vidíme, že tínedžeri sa orientujú v rýchlo sa meniacom svete. Ujasňujú si, čo si myslia, ale už teraz majú predstavy o tom, kam sa spoločnosť posunie.“ Zaujímavé je, že dospelí bývajú v podobných prieskumoch výrazne pesimistickejší.

AI ako spolužiak

Najčastejšie využitie? Domáce úlohy. Až 54 percent opýtaných tínedžerov priznalo, že AI používajú na pomoc so školskými zadaniami.

Nikki Iyer z iniciatívy Design It For Us, ktorá zároveň študuje na University of California, Berkeley, hovorí, že ju to vôbec neprekvapilo: „Ak sa prejdete po kaviarni, je veľká šanca, že uvidíte približne takéto percento študentov, ako si pomáhajú chatbotom pri školských úlohách.“

Tají Hollywood pravdu o AI? Insiderka tvrdí, že umelá inteligencia je dnes už v každom filme

Zároveň však platí, že iba jeden z desiatich tínedžerov uviedol, že s pomocou AI vypracúva väčšinu alebo všetky úlohy. Väčšina ju teda používa ako doplnok, nie ako náhradu. Iyer však upozorňuje na riziko takzvaného kognitívneho outsourcingu - presúvania premýšľania na technológiu.

Obáva sa oslabenia kritického myslenia a zdôrazňuje, že gramotnosť v oblasti AI je kľúčová, ak sa chceme vyhnúť slepej závislosti. Zaujímavý je aj príjmový faktor. Dvadsať percent tínedžerov z domácností s ročným príjmom pod 30-tisíc dolárov uviedlo, že im AI pomáha s väčšinou alebo všetkými úlohami.

V domácnostiach s vyššími príjmami to bolo len sedem percent. AI tak môže fungovať ako vyrovnávač šancí, ale zároveň otvára nové otázky o kvalite vzdelávania a samostatnosti.

Keď sa z chatbota stane dôverník

Temnejšia kapitola sa týka emocionálnej a romantickej roviny. Výskum Pew Research Center sa síce nepýtal priamo na vyhľadávanie psychologickej pomoci či romantické role-playe, no iné prípady už vyvolali právne spory.

ChatGPT a Google Bard – nová technológia chatbotov s umelou inteligenciou

Dreamstime/

Rodičia tínedžerov, ktorí pred samovraždou komunikovali o svojom duševnom stave s chatbotom ChatGPT od spoločnosti OpenAI, podali žaloby. Tvrdia, že produkt ich dieťa navádzal, ako si ublížiť. OpenAI tieto obvinenia v jednom z prípadov odmietla.

Platforma Aura zistila, že romantické a sexuálne konverzácie s chatbotmi vrcholili vo veku 13 rokov a tvorili 63 percent interakcií. Správy sa často stávali násilnými. Po 15. roku života však tento typ komunikácie výrazne klesal.

Aj platforma Character.AI, populárna medzi tínedžermi, urovnala žaloby rodičov, ktorí tvrdili, že chatboty prispeli k samovraždám ich detí. Koncom 2025 spoločnosť prestala umožňovať tínedžerom viesť otvorené, neobmedzené konverzácie. Iyer to komentuje jasne: „Problém nastáva, keď slúžime umelej inteligencii my, keď sme ňou zneužívaní a keď nás používa na napĺňanie cieľov korporácie.“

Rodičia mimo obrazu

Možno najvýraznejší rozdiel sa ukázal medzi tým, čo hovoria deti, a tým, čo si myslia rodičia. Kým dve tretiny tínedžerov priznali používanie chatbotov, rodičia odhadovali toto číslo len na 51 percent.

AI rozbíja vysoké školy. Z diplomu sa v USA stáva drahý papier bez hodnoty, čaká rovnaký osud aj Slovensko?

„Zistili sme, že niektorí rodičia sú relatívne mimo obrazu,“ uviedla McClain. Generácia, ktorá vyrastá s AI, si teda buduje vlastný vzťah k technológii - plný nadšenia aj obáv.