• Kontrolovanie mobilu po sexe môže partnera zraniť viac, než si ľudia myslia.
• Takzvaný „phubbing“ znamená ignorovanie partnera kvôli mobilu.
• Dlhé spoločné scrollovanie vytvára len ilúziu blízkosti.
• Mobil sa často používa aj ako únik pred nepríjemnými rozhovormi.

Mobil bol kedysi lčisto praktická vec, no dnes leží medzi partnermi v posteli, pri večeri aj počas rozhovorov. A podľa terapeutov začína mať vo vzťahoch väčšiu moc, než si väčšina ľudí pripúšťa, píše portál Mashable. Výskumy ukazujú, že páry trávia viac než 27 percent spoločného času používaním smartfónov.

Y2K móda, digitálne foťáky a hudba z vinylov. Gen Z túži po minulosti, ktorú nikdy nezažila

Keď dá človek prednosť displeju pred partnerom, spokojnosť vo vzťahu podľa odborníkov klesá. A problém sa netýka len starších generácií. Práve mileniáli priznávajú, že mobily im čoraz viac ničia intimitu. Portál preto oslovil terapeutov a párových poradcov, aby pomenovali najtoxickejšie mobilové návyky vo vzťahoch.

Mobil hneď po sexe

Jeden z najhorších momentov na vytiahnutie telefónu? Podľa terapeutov práve chvíľa po sexe. „Toto je moment najväčšej zraniteľnosti medzi dvoma partnermi,“ vysvetľuje manželský terapeut Matthew Bernarda.

„Keď jeden z nich okamžite siahne po mobile, ten moment sa neprirodzene preruší.“ Bernarda tvrdí, že partner bez telefónu sa často cíti ignorovaný alebo menej dôležitý než notifikácia, ktorá práve prišla. A takéto momenty si ľudia pamätajú veľmi dlho. Podľa prieskumu značky Lovehoney pritom siaha po mobile ihneď po sexe približne štvrtina ľudí.

oto je 5 návykov, ktoré podľa terapeutov ničia vzťahy

Dreamstime

Phubbing ako nový typ ignorácie

Možno to znie ako zvláštne internetové slovo, ale phubbing sa objavuje čoraz častejšie. Ide o spojenie slov phone a snubbing, teda ignorovanie človeka kvôli mobilu. Vyzerá to nenápadne. Partner niečo rozpráva, druhý popritom scrolluje Instagram alebo odpovedá na správy. Fyzicky je prítomný, ale mentálne nie.

„Aj malé rozptýlenia pri komunikácii môžu spôsobiť, že sa druhý človek cíti ignorovaný,“ hovorí terapeutka Bonnie Lambert. Podľa odborníkov je problém najmä v takzvaných mikro-odpojeniach. Nie je to jedna veľká hádka, ale stovky drobných momentov, keď mobil vyhrá nad konverzáciou.

Tajné kontroly partnerovho mobilu

Čítanie partnerových správ bez dovolenia je podľa terapeutov digitálna verzia prehrabávania sa vo vreckách. „Človek tým v skutočnosti nehľadá dôkaz, že je všetko v poriadku. Práve naopak. Už samotná potreba kontrolovať mobil ukazuje, že vo vzťahu niečo nefunguje,“ tvrdí Bernarda.

Žena bola 15 rokov vo vzťahu s Eiffelovou vežou, napokon sa rozišli. Čo stálo za koncom a akú rolu v tom hral plot?

Odborníci upozorňujú, že opakované sledovanie správ alebo online komunikácie môže prerásť až do manipulatívneho správania a kontroly partnera. A to sa len málokedy končí rozumnou diskusiou a napravením vzťahu, všakže.

Spoločné scrollovanie, ktoré ničí blízkosť

Pozná to veľa párov. Jeden vedľa druhého na gauči, každý na vlastnom TikToku. Ticho, pokoj, žiadna hádka. Na prvý pohľad ideál. Psychológ Daniel Glazer však tvrdí, že dlhé hodiny „paralelného scrollovania“ vytvárajú len ilúziu blízkosti.

„Partneri majú pocit, že spolu trávia čas, ale emocionálne sa od seba vzďaľujú,“ vysvetľuje. Podľa neho časom miznú spontánne rozhovory, malé vtipy aj krátke momenty intimity. Každý totiž zostáva zatvorený vo vlastnom digitálnom svete.

oto je 5 návykov, ktoré podľa terapeutov ničia vzťahy

Dreamstime/

Mobil ako únik pred hádkou

Nepríjemné rozhovory nemá rád takmer nikto. Práve preto sa mobil často mení na obranný mechanizmus. „Keď príde nepríjemná téma, veľa ľudí automaticky siahne po mobile,“ vysvetľuje psychologička Kendall Maloof.

Nejde pritom vždy o vedomé správanie. Podľa nej si mnohí ani neuvedomujú, že mobil používajú ako štít pred konfliktom. Výsledok je však rovnaký. Partner síce sedí vedľa nich, emocionálne je úplne nedostupný.

Odporúčania terapeutov

Odborníci nehovoria, že páry majú mobily úplne zahodiť. Skôr odporúčajú malé pravidlá, ktoré môžu výrazne pomôcť. Napríklad nemať telefóny pri jedle, obmedziť ich v spálni alebo si nastaviť krátke bezmobilové bloky počas dňa.

Boli ich súčasťou alebo pri tom prichytili druhých. Ľudia sa podelili s príbehmi o aférach na pracovisku

Terapeutka Ruta Drungilaite odporúča jednoduchú vec: „Keď partner rozpráva, polož mobil a pozri sa mu do očí.“ A možno najťažšie pravidlo dnešnej doby? Ráno najprv pozdraviť partnera a až potom skontrolovať notifikácie.

• Sex nie je presný ukazovateľ kvality vzťahu.
• Frekvencia sexu sa medzi pármi extrémne líši.
• Na intímny život vplývajú práca, stres aj deti.
• Dôležitejšia než počet je spokojnosť oboch partnerov.

Filmy, seriály aj internet často vytvárajú dojem, že šťastné páry majú sex neustále. Realita je však oveľa menej dramatická a oveľa rozmanitejšia, píše portál Unilad. Skúsenosti viacerých párov ukazujú, že frekvencia sexu v dlhodobom vzťahu sa môže líšiť od niekoľkokrát týždenne až po raz za mesiac.

Vedci našli mužský bod G. Skrýva sa na mieste, ktoré mnohí často úplne prehliadajú

A ani jedna z týchto možností automaticky neznamená, že je vzťah lepší alebo horší. Sex je síce dôležitou súčasťou partnerského života, no neexistuje univerzálne číslo, ktoré by určovalo kvalitu vzťahu. Inými slovami - neexistuje „správny“ počet.

„Sex môže byť dôležitou súčasťou zdravého vzťahu, ale nie je úplným barometrom jeho kvality alebo spokojnosti,“ vysvetľuje psychosexuálna terapeutka Kate Moyle zo spoločnosti Lelo.

Na počte až tak nezáleží

Podľa odborníkov má sex viacero pozitívnych účinkov. Počas intimity sa v mozgu uvoľňujú rôzne chemické látky, ktoré podporujú pocit blízkosti a pohody. Tento proces sa označuje ako neurochemická reakcia, teda biologické zmeny v mozgu, ktoré ovplyvňujú naše emócie.

Ako často majú šťastné páry s*x?

Unsplash/we-vibe Toys/

„Aj keď existujú dobre zdokumentované zdravotné benefity sexu, napríklad uvoľňovanie neurochemických látok a silnejší pocit blízkosti, funguje to najmä vtedy, keď je sex chcený a príjemný,“ vysvetľuje Moyle.

Dodáva tiež, že medzi emóciami a sexom existuje obojsmerný vzťah: „Páry, ktoré sa cítia emocionálne blízko, často zo sexu získajú viac. A naopak, keď je sex dobrý, cítia sa navzájom bližšie.“

Každý pár má vlastný rytmus

Konkrétne skúsenosti párov ukazujú, aké rozdielne môžu byť ich sexuálne životy. Jeden pár, obaja vo veku tridsaťdva rokov a vo vzťahu už osem rokov, hovorí, že sex mávajú približne raz za týždeň. Keď je však pracovné obdobie hektické, môže prejsť aj dva týždne bez intimity.

Prečo ženy často netúžia po sexe tak často ako muži? Štúdia odhaľuje dôvod, ktorý prekvapí

Úplne opačný rytmus má pár Elizabeth (59) a Aaliyah (54). Spolu sú rok a pol a nežijú v jednej domácnosti. Sex mávajú viac než štyrikrát týždenne. Jedno „poriadne“ stretnutie majú počas dňa, keď sú deti v škole, a kratšie chvíle intimity si nájdu aj inokedy.

Na opačnom konci spektra je dvojica Jessy (32) a Steven (46). Kvôli extrémne dlhým pracovným hodinám majú sex približne raz za mesiac. „Množstvo sexu nie je odrazom lásky, ktorú k sebe cítime,“ hovoria.

Frekvencia sa mení

Podľa sexuologičky Tary Suwinyattichaiporn je dôvodov veľa. „Na zníženú frekvenciu sexu vo vzťahoch vplýva množstvo faktorov - napríklad zvyk, nedostatok času na intímny život, deti, pracovné zaťaženie, stres, financie alebo chorí členovia rodiny,“ vysvetľuje.

Ako často majú šťastné páry s*x?

Dreamstime/Dreamstime

Pre mnohé páry preto vznikajú malé kompromisy. Jedným z najčastejších riešení je ranný sex ešte pred začiatkom pracovného dňa. A práve to ukazuje jednoduchú pravdu - každý pár si musí nájsť vlastný rytmus, ktorý funguje pre oboch.

• Trend 6-7 znamená randenie s ľuďmi, ktorých považujeme za priemerne atraktívnych.
• Niektorí veria, že takí partneri sú spoľahlivejší a viac investujú do vzťahu.
• Kritici tvrdia, že ide o znižovanie štandardov v randení.
• Experti upozorňujú, že atraktivita sama o sebe nič nehovorí o kvalite partnera.

Internet má zvláštnu schopnosť meniť aj tie najintímnejšie veci v našich životoch na trendy. Najnovším príkladom je takzvaný trend „6-7“ v randení, píše portál LADBible.

Skáčeš zo vzťahu do vzťahu? Ak na sebe vidíš týchto 5 znakov, radšej si daj pauzu

Možno si pamätáš, keď sa čísla 6-7 objavovali všade - v marketingu, v politických debatách alebo na TikToku. Zdalo sa, že ide o jeden z tých zvláštnych internetových vtipov, ktorý rýchlo zmizne. Lenže tentoraz sa tento koncept presunul do sveta randenia.

A jeho význam je prekvapivo jednoduchý. Ide o myšlienku, že by si mal randiť s niekým, koho by si na škále atraktivity ohodnotil približne šiestimi alebo siedmimi bodmi z desiatich.  Prečo by to ale niekto robil zámerne?

Menej atraktívny partner = stabilnejší vzťah

Zástancovia tohto trendu tvrdia, že ľudia v tomto „strednom pásme“ môžu byť vo vzťahoch spoľahlivejší a emocionálne dostupnejší. Teória hovorí, že veľmi atraktívni ľudia, takzvané „desiatky“, majú viac možností a viac pozornosti od okolia. To môže podľa niektorých viesť k tomu, že do vzťahu investujú menej energie.

Zo 6-7 sa stal nový trend v randení

Pixabay.com/

Do hry vstupuje aj psychológia neistoty. Niektorí ľudia sa totiž necítia komfortne vo vzťahu, kde majú pocit, že ich partner je výrazne atraktívnejší než oni.

Znižovanie štandardov

Nie všetci sú však z tohto trendu nadšení. Komentátorka Brianna Lyman povedala v relácii Fox & Friends: „Myslím si, že ľudia trochu znižujú svoje štandardy. Každý by mal mať pocit, že jeho partner je desiatka. Ak by mi partner povedal: ‘Nie si desiatka,’ už by to nebol môj partner.“

Podľa nej by si ľudia mali vybrať tri alebo štyri vlastnosti, ktoré sú pre nich najdôležitejšie - napríklad humor, hodnoty alebo spoľahlivosť, a hľadať „desiatku“ práve v týchto oblastiach.

Osobné stretnutia ich vyčerpávajú: Mnohým mileniálom dnes vyhovuje láska na diaľku, len cez obrazovku

Realita je komplikovanejšia

Susan Trombetti, generálna riaditeľka zoznamovacej služby Exclusive Matchmaking, vysvetlila pre The Independent, že myšlienka trendu je jednoduchá: „Ak si vyberiete niekoho menej atraktívneho, môže viac investovať do vzťahu a byť vďačnejší, zatiaľ čo ‘desiatka’ má údajne viac možností.“ Zároveň však upozorňuje, že ide len o stereotyp.

„Atraktívny človek môže byť emocionálne dostupný, zrelý a schopný vytvoriť hlboké spojenie. Rovnako tak niekto menej atraktívny nemusí byť,“ dodala. „Je to generalizácia.“ Vzťahová expertka April Davis zo služby Luma Luxury Matchmaking dodáva, že trend má aj pozitívnu stránku - môže ľudí prinútiť prestať naháňať takzvanú okamžitú chémiu.

Okamžitá chémia je pocit silnej príťažlivosti hneď pri prvom stretnutí. „Veľa ľudí si idealizuje okamžitú chémiu a ignoruje skutočné znaky dlhodobej kompatibility,“ vysvetlila. A možno práve v tom je pointa celého trendu - menej dokonalosti na prvý pohľad, viac šance na niečo, čo vydrží dlhšie.

Keď už nie je cesty späť

Tím vedený profesorkou Janinou Bühler analyzoval vzťahy 11 295 ľudí zo štyroch krajín – Nemecka, Austrálie, Spojeného kráľovstva a Holandska. Títo ľudia boli v partnerských vzťahoch od 12 do 21 rokov a rozprávali o svojej spokojnosti ešte pred samotným rozchodom.

Milujeme sa, ale rozchádzame sa. Bianka Rumanová a Jovinečko idú od seba, infuencer prezradil dôvod

Výsledky, publikované v Journal of Personality and Social Psychology, ukázali, že v nefunkčných vzťahoch často dochádza k pomalému poklesu romantických citov, až sa nakoniec dosiahne bodu zlomu, po ktorom už rozchod nič nezastaví.

Dve fázy konca vzťahu

Podľa vedcov existujú v odsúdených vzťahoch dve hlavné fázy:

• Terminálna fáza – pomalý, postupný pokles spokojnosti vo vzťahu
• Bod zlomu – moment, keď sa vzťah už nedá zachrániť

„Keď sa dosiahne táto terminálna fáza, vzťah je odsúdený na zánik,” vysvetľuje profesorka. Vedci zistili, že neodvratný rozchod sa následne odohráva v rozmedzí 7 až 28 mesiacov pred tým, ako jeden z partnerov definitívne povie zbohom.

Kedy sa už vzťah nedá zachrániť?

Unsplash/Yuvraj Singh

Pre jedného pomalý proces, pre druhého šok

Rozchod však neprežívajú obaja partneri rovnako. Ten, kto sa rozhodne ukončiť vzťah, zvyčajne pociťuje tento „terminálny úpadok” až rok pred tým, ako skutočne urobí krok k rozchodu.

Druhý partner si to pritom často vôbec neuvedomuje – a keď si to napokon začne všímať, môže to samotný rozchod ešte urýchliť. Tým, ktorí sú opúšťaní, sa spokojnosť nevytráca pomaly, ale zažívajú prudký prepad šťastia.

Mnohí ľudia si myslia, že rozchody sú vždy náhle a nepredvídateľné. Bühler však tvrdí, že vo väčšine prípadov sa dajú predvídať oveľa jednoduchšie, než si myslíme.

Muži prezradili, čo im na ženách vadí. Ak nemáš koníčky a správaš sa drzo k čašníkom, vzťah z toho asi nebude

Dá sa vzťah ešte zachrániť?

Hoci bod zlomu znamená definitívny koniec, Bühler dodáva, že vzťah má stále šancu, ak sa nachádza len v „predterminálnej fáze”, čiže keď si partneri začínajú všímať pomalé ochladnutie citov.

Riešenie? Dávať si pozor na prvé príznaky poklesu spokojnosti u seba aj partnera a konať skôr, než začne rapídny pád. Inými slovami, ak chceš vzťah zachrániť, čas hrá proti tebe.

Ide o situáciu, keď človek prechádza z jedného romantického vzťahu do druhého bez toho, aby si doprial skutočný priestor na oddych a spracovanie emócií. Často sa za tým skrýva nepokoj, strach zo samoty alebo potreba zaplniť vnútorné prázdno.

Tento typ situácií opisujú aj vzťahové terapeutky pre portál SELF:

Si jediný single v partii? Vieme, že to nemusí byť vždy ľahké. Poradíme ti, ako sa s tým vysporiadať

Randenie, ktoré slúži skôr ako únik (než radosť)

Jedným z prvých signálov je, že skrátka nechceš riešiť vlastné problémy. Keď ťa prevalcuje stres v práci, keď ťa ešte stále bolí rozchod alebo keď máš pocit, že sa všetko kazí, zrazu ťa to začne ťahať na zoznamky. Nie však kvôli skutočnému spojeniu, ale kvôli úľave.

V takej chvíli sa romantika mení na „anestetikum“. Na niečo, čo ťa na chvíľu otupí, rozptýli a odvedie pozornosť od toho, čo ťa v reálnom živote trápi.

Nie je nič zlé na tom, že túžiš po blízkosti.

Pexels/Katerina Holmes/

Na začiatku ideš naplno, no rovnako rýchlo vychladneš

Všetko je nové, intenzívne a vzrušujúce – a pre niekoho je práve táto fáza s „motýľmi v bruchu“ tým najnávykovejším z celého vzťahu.

Keď sa počiatočné vzrušenie začne meniť na skutočný vzťah a zodpovednosť, záujem zrazu opadne. Deje sa to preto, že to, čo ťa priťahovalo najviac, nebola láska samotná, bol to iba ten pocit novosti.

Pýtali sme sa Slovákov, či môže byť medzi mužom a ženou nevinné kamarátstvo. Niektoré odpovede nás zaskočili

Stále je tu niekto

Možno s niekým len píšeš, možno máš po ruke človeka, ku ktorému sa vraciaš, keď ti je smutno... a možno je tam nejaký komplikovaný „takmer vzťah“.

Skrátka obdobie bez románikov u teba takmer neexistuje. A akonáhle aj nastane nejaké prázdnejšie obdobie, objaví sa vnútorný nepokoj a potreba niečo s tým robiť (niekomu napísať), len aby neprišlo obdobie samoty.

Možností, že prežijeme lásku na prvý pohľad, akú poznáme z románov a pesničiek, je menej.

Pixabay.com/

Rande ťa viac stresuje, než teší

Randenie by malo byť aspoň trochu zvedavé a prirodzené. A máš sa naň tešiť. Ak však na každé stretnutie prichádzaš s napätím a pocitom, že to musí vyjsť, je z toho tlak na výkon.

Táto naliehavosť dokáže zabiť všetko pekné. Namiesto iskry nastúpi nervozita, analyzovanie každej vety a namiesto prítomného momentu premýšľanie o budúcnosti.

Manosféra má tajný jazyk emoji, ktorý desí rodičov. Nový dokument ukazuje, čo sa deje s mladými mužmi na internete

Stále sa ti opakujú tie isté problémy

Rovnaké scenáre a podobné sklamania. Keď si po vzťahu nedáš čas zastaviť sa a pozrieť sa na to, čo sa vlastne stalo, ľahko si so sebou nesieš staré vzorce ďalej. A potom máš pocit, že stretávaš stále tých istých ľudí, že sa ti dejú stále tie isté nepríjemnosti... hoci problém môže byť aj v tom, že si si nikdy nedoprial priestor pochopiť sám seba.

Nie je nič zlé na tom, že túžiš po blízkosti. Ak je však pre teba samota neznesiteľná, ak nevieš vydržať bez romantickej pozornosti a ak máš pocit, že bez niekoho vedľa seba nie si úplný, možno je čas aspoň na chvíľu prestať hľadať...

Búrlivé výšiny ovládnu valentínske kiná. Soundtrack od Charlie XCX či erotika medzi Margot Robbie a Jacobom Elordim

Prvá otázka nie je originálna, ale je potrebná. Mali ste k erotike, k takejto erotike, vždy blízko?

No, ja som skôr konzervatívny typ. Tento žáner, toto prostredie som nikdy nevyhľadávala. A myslím, že istý ostych je u mňa v podstate stále.

Ako sa teda stane, že taká žena už niekoľko rokov šéfuje veľkému erotickému veľtrhu?

Spadla som do toho vlastne po hlave. S nápadom usporiadať Erotický veľtrh prišiel môj vtedajší partner Petr, išiel do toho so svojím kamarátom Jakubom. Lenže niečo nefungovalo podľa plánov, tak som začala pomáhať a byť aktívnejšia. Takže svoj diel som si odmakala už od prvého ročníka. S priateľom sme sa dokonca rozhodli, že do toho dáme všetko, čo sme mali na stavbu nášho domu. Dodnes si pamätám, ako sedím v kancelárii na zemi a hovorím si: Bože, o všetko prídeme.

Namiesto domčeka budeme mať kopu vibrátorov.

Lenže ja nerada nechávam veci… vyhniť.

Zodpovednosť preľstila konzervatívne založenie.

Tak. A zároveň v tom bola aj snaha pomôcť partnerovi, ktorého som milovala. A potom išlo, samozrejme, aj o peniaze. Keď som vedela, že v tom máme celé imanie, už vlastne nebolo na výber.

Na Erofest dorazí Little Caprice & Marcello Bravo.

Instagram/Profilová Fotka Používateľa Erofest.cz Erofest.cz Zdroj/

Zábrany museli ísť bokom. Ale aj tak ste sa museli v tom prostredí stretávať s mimoriadnymi situáciami. Bola to veľká výzva?

No jasné, bolo veľa momentov, keď som si hovorila: Prečo tu som? Keď prišli na casting pornoherečky do súťaže Miss Erotika, jedna si úplne prirodzene a dosť bezprostredne sadla môjmu partnerovi na kolená… a ja som len pozerala a vôbec nechápala, čo sa deje. Dnes by to so mnou už ani nepohlo.

Vítal vás váš nový svet.

Dosť presne si spomínam, ako som na začiatku šla na rozhovor, lenže mi nikto nepovedal, že sa tam bude točiť porno. A ja som prišla do situácie, keď na posteli ležalo priviazané dievča, scéna mala vrcholiť. Štáb to kvôli mne prerušil. Lenže kým sme teda robili rozhovor, pán herec ďalej usilovne pracoval na veľkom finále. Zrazu kričí: „Už, už to na mňa ide!“, štáb sa zdvihne a beží to stihnúť natočiť. Pamätám si, ako som tam zostala, čakala a hovorila si pre seba: „Tvár sa, že to vidíš každý deň.“ (smiech)

Ako dopadol váš prvý ročník? Erotické veľtrhy tu predsa boli už predtým, v deväťdesiatych rokoch, nie?

Áno, najprv ich dlhé roky úspešne robila Ivana Mattei. Keď skončila, boli ďalšie pokusy, tie však nikdy nedopadli dobre. A po istej pauze sme prišli my. Hovorili sme si, že budeme radi, keď prídu štyri tisíce ľudí. Prišlo ich osem tisíc.

Keď preskočíme do súčasnosti, koľko návštevníkov má veľtrh v posledných ročníkoch?

Teraz máme 22-tisíc za dva dni. Každý rok to zhruba o dvetisíc poskočí. Len po covide sme spadli trochu nižšie, museli sme sa vracať späť.

A aké je zloženie ľudí, čo chodia?

O niečo málo viac býva mužov, asi 52 až 54 percent, ale je to takmer vyrovnané a pomer zostáva podobný od prvých ročníkov. Chodia mladí v partiách – skupiny kamarátov aj kamarátok. Potom staršie páry, manželia. Najsilnejšia skupina je medzi 25 a 45 rokmi. No inšpirovať sa chodí aj veľa ľudí po šesťdesiatke, sedemdesiatke – a je super vidieť, že vek nemusí znamenať koniec sexuality.

Veľmi pestrá je aj ponuka. Porno, mainstreamová erotika, tá tvrdšia, okrajová, pomôcky, prednášky, osveta.

Veľmi nám záleží na spätnej väzbe. Od ľudí, ktorí prišli prvýkrát a prekonali ostych, často počúvame: „Myslela som si, že sa ocitnem niekde, kde do toho budú všetci búchať. Ale ono to tak vôbec nie je, je to super!“ Je tam veľa možností, ako si to prejsť po svojom. Hala so stánkami, kde si veci môžete ohmatať, kúpiť, v pokoji prejsť, sú tam súťaže. Hala s hlavnou stage a vystúpeniami. Nová Alterno Zóna, ktorá ponúka BDSM, fetiše, viazanie. Tú zabezpečuje skúsená crew z HellEvents, Míla Bugchter, ktorí sú v tom kovaní. Pink Education Zone je zas čisto vzdelávacia – psychológovia, sexuológovia, kouči, panelové diskusie, podané tak, aby to nebola nuda, ale zároveň to obohatilo.

OnlyFans modelka si našla v zozname odberateľov meno svojho bratranca. Ten prišiel s bizarnou výhovorkou

Je to trochu nečakané, lebo vedľa seba na jednej akcii existuje nablýskaný komerčný biznis aj undergroundová erotika. Konvenčnejší sex aj alternatívny. Nebije sa to?

Na jednej strane sú štandardné erotické shopy, na druhej naozaj okrajová erotika. Ja by som povedala, že to je taká naša misia – prepájať to. Takže áno, keď tam niekto príde za najznámejšou pornoherečkou, ktorú pozná z médií, a zrazu okolo neho chodia ľudia v odvážnejších outfitoch či štylizáciách, môže ho to prekvapiť. Ale napokon zistí, že je to v poriadku – nie je to pre každého, ale je to neškodné a patrí to k tomu. Ľudia tam neriešia, kto čo ako má.

To znie ako oáza súznenia a tolerancie v spoločnosti, ktorá sa inak často fackuje.

Nechcem to hovoriť prehnane ani idealizovať, ale je to tak, proste tam prídete a ľudia sú na seba milí. Je to nesúdiace prostredie. Berú sa takí, akí sú. Nedá sa to úplne umelo vytvoriť, ale funguje to. A aj po tých jedenástich rokoch o tom hovorím stále s nadšením.

Lenže vy tomu asi aj zámerne pomáhate – takto rozkročiť program musí byť oriešok, nie?

Veľa ľudí by napríklad nešlo hneď na Fetish Weekend, niečo také alternatívne, „podzemné“ – bolo by to pre nich za hranou. Majú z toho rešpekt, nevedia, koho tam stretnú. Ale sú zvedaví. Preto mám obrovskú radosť, že robíme Alterno Zónu, kde môžu nakuknúť pod pokrievku. A na to nadviaže aj Alterno Vanilla, prvá akcia od HellEvents pre ľudí, ktorí sú týmto štýlom úplne „nepobozkaní“: poď, pozri sa, ako to funguje.

Bol som na erotickom veľtrhu koncom deväťdesiatych rokov. Tiež nechcem súdiť, ale v hlave mi z publika zostali takí brunátni pánkovia, čo vyzerali dosť… umanuto. Malo to trochu obskúrny nádych. Chceli ste z toho vystúpiť?

Zámerne sme chceli iný formát. Vtedy to naozaj priťahovalo tých „pánkov“, ako hovoríte, ktorí na to čakali celý rok, vzali si foťáky, kamery a šli si spraviť „materiál“. Od toho sme chceli odísť. Nechceli sme lákať na štýl „bude tam baba a kto bude chcieť, môže sa pridať“. Nehovorím, že to tak kedysi bolo úplne, ale nechceli sme ani, aby to u nás niekto mohol čo i len očakávať. Tomu sme nechceli dať žiadnu šancu.

Mali ste konkrétne hranice, aby ste veľtrh posunuli vyššie?

Mali. Dali sme si jasné pravidlo, že nechceme live sex. Autoerotická show áno, ale tomuto sme sa dlho vyhýbali.

Nakoniec ste ustúpili?

Problém bol, že časť publika po tom volá. Mne osobne sa viac páčia burlesky, akrobatky, pre mňa je sexy toto, nemusím vidieť „až príliš“. Lenže je veľa ľudí, vlna fanúšikov, čo živý sex milujú a chodia na to. A my sme došli do fázy, keď sme si povedali: ľudia to naozaj chcú, tak dobre, ale musí to byť na úrovni. A prišlo to v správny moment, myslím. Základy veľtrhu boli stabilne kultivované. A zhodou okolností prišla pornoherečka Brittany Bardot, že majú Vikings of Valhalla a že robia show. Je to grupáč na pódiu, to zas áno. Ale má to tému, dej, kostýmy, je to vlastne gigantické, nabité takým živočíšnym chtíčom. A preto je to aj jedna z najobľúbenejších show.

Akrobatka, tanečnica a performerka s úspechmi na medzinárodných súťažiach.

Instagram/Erofest.cz Zdroj/

Takže ste živý sex „strávili“.

Povolenie na to majú len Vikingovia. Raz tam mala živú show vlastne aj Daisy Lee, ale aj to bolo tematické a pristupovalo sa k tomu prísne. Stále je to unikát.

Musíte riešiť situácie, keď niekto z návštevníkov podľahne atmosfére tak, že je to cez čiaru?

Musím zaklopať, že toto sme riešiť nemuseli. Všetko prebieha pokojne. Ľudia sa k sebe správajú slušne, nikto nikoho neobťažuje, nikto sa tam nechodí „vlámať“ cez hranice. Občas sa stane, že sa ľudia pýtajú, či u nás môžu mať sex – to samozrejme nemôžu. Niekedy sa na afterparty k sebe ľudia majú tak, že sú už polonahí a vlastne sa k sexu chystajú. Máme však dobrú security, diplomatickú, pozornú, vždy to utne: nevieme, či tam bol súhlas alebo nebol, či je tam opitosť… Keď niečo také v areáli načapeme, jednoducho to stopneme hneď.

Nesúdenie, súhlas, bezpečie… dostávajú sa tieto princípy aj do tohto erotického prostredia?

Stopercentne. A akokoľvek to môže znieť paradoxne, tak práve ľudia z alternatívnejších komunít, BDSM, sú na tieto veci veľmi citliví a pozorní.

Ešte k limitom, za ktoré nechcete ísť. Sú aj iné?

Prišli nám napríklad ponuky na prednášku, ako si spraviť úspešný kanál na OnlyFans. A to sú veci, do ktorých sa púšťať nechceme. Nevadí nám, že niekto robí OnlyFans alebo točí porno. Ale nechceme ľudí aktívne tlačiť do toho, aby sa do toho púšťali. Mali sme napríklad produkcie, ktoré pri stánkoch hľadali herečky – keď si niekto s niekým dohodne prácu, je to ich vec. Ale aby Erofest robil promo v štýle „poď robiť ofko, poď točiť porno“, to fakt nie.

Ako náročné je zháňať vystupujúcich?

Je dosť návštevníkov, ktorí chodia každý rok. A niekedy od nich počúvame, že vystupujúci sú rovnakí, program podobný. Problém je, že tých najlepších performeriek a performerov nie je veľa. Nájsť toho „skvostného“ je ťažké, aj v zahraničí. Bude to znieť možno trochu škaredo, ale napríklad pornoherečiek, ktoré spravia autoerotickú show, je veľa. No nájsť niekoho, kto to má naozaj premakané, nápadité, ponúkne niečo odlišné, je náročné.

Žena priznala, že je ekosexuálka. Tvrdí, že je vo vzťahu so stromom, podľa nej to môže vyriešiť klimatickú krízu

A aké sú cesty?

Naozaj jazdíme po celom svete, do Las Vegas, obchádzame veľtrhy. Inšpirujeme sa, dohadujeme sa, robíme si kontakty. Pomáhajú aj väzby cez výrobcov erotických pomôcok, tí mávajú spolupráce s rôznymi tvorcami. Musíme sa snažiť, pretože nebojujeme len tu v Česku, ale aj o zahraničnú pozíciu.

A ako ste na tom v Európe? To je predovšetkým berlínsky veľtrh, nie?

Prinajmenšom v Európe sa nám darí. Berlín tu vždy bol, je číslo jeden. Ale ja si už trúfam povedať, že mu začíname celkom slušne šliapať na päty. Návštevnosťou nie – jednak to majú na štyri dni a jednak Nemci sú jednoducho iná cieľovka. Ale keď to vezmeme v prepočte na dni… A tiež vieme, že k nám chodia „inšpirovať sa“, napríklad čo sa týka stage a podobných vecí. Myslím, že sme ich v niektorých ohľadoch už aj dobehli, možno niekde jemne predbehli. Alebo v tom aspoň radi žijeme. (smiech)

A čo napríklad expanzia na Slovensko?

Úprimne, skúšali sme to, dvakrát, ale myslím, že sa tam neplánujeme vracať. Stretli sme sa tam s pomerne silným odporom časti miestnej scény a politiky, s tlakmi, aby sa veľtrh vôbec neuskutočnil. Telefonáty subjektom, ktoré nám prenajali priestor, reštrikcie, rôzne vyhrážky. Jeden týždeň sa povedalo, že môžeme, druhý, že nie. Prostredie na to nebolo príliš „čisté“.

A návštevníci?

Tí boli skvelí. Ale bolo vidieť, že reagujú trochu inak než u nás. Užívali si to naplno, akoby si chceli dohnať to, čo im bolo dlho nedostupné. Pamätám si živo, že tam mala vystúpenie Daisy Lee vo vírivke. Nič moc nerobila, len sa čľapkala. Pred ňou bol nalepený hlúčik a zrazu vidím, ako si jeden pán stiahol nohavice a začal si tam robiť dobre. Security úplne zaskočená.

Konzervatívny ľud vybuchol.

(smích) Možno aj trochu, no. Takže za pánom prídem a hovorím: Takto nie. A on sa slušne upravil a ospravedlnil: Pardon. (smiech)

Ešte sa spýtam k formátu. Myslíte, že by sa vedľa vás biznisovo uživil veľtrh, ktorý by sa zameral čisto na porno, bez toho ostatného?

Myslím, že nie, v tomto rozmere. Sila je v tom prepojení – ľudia si u nás môžu prejsť stánky, pozrieť si vystúpenia, zájsť na prednášku. Môžu si vybrať, či chcú viac show, produkty, alebo edukáciu. Čisto porno festival alebo naopak čisto vzdelávacia akcia je podľa mňa príliš úzko zameraná.

Čo pre vás organizovanie veľtrhu znamená? Celoročnú prácu?

Už teraz vlastne dohadujeme termín na ďalší rok. Je to celoročná práca, samozrejme približne šesť mesiacov pred konaním začne byť výrazne intenzívnejšia. A teraz sme vo fáze, keď pracujeme v podstate nonstop, aj v noci –  celý štvorčlenný tím, ten najtesnejší.

Vaša práca je konkrétne čo, ak neusmerňujete nezbedných pánov?

Ja robím hlavnú stage, vlastne všetky programy, riešim promo a reklamy, partnerské spolupráce, komunikujem s návštevníkmi, občas sa hrám na programátorku a opravujem web, píšem newslettre, riešim tím, robím Erotic Awards, zmluvy, administratívu a občas aj dohadujem stánkarov. Som taký ten prísnejší článok v tíme: často veci kritizujem, ale zároveň riešim problémy. Na mieste potom lietam od čerta k diablovi, aby všetko fungovalo. Pokojne aj vrátane upratovania. Už mi vlastne chýbajú len toalety a bude to kompletné, už mi nebude nič chýbať. (smiech)

A čo máte na tom najradšej?

Štyri veci. Prvá je atmosféra. Ja sa vždy strašne teším, až stretnem všetkých tých ľudí – to je môj motor, to sa nedá úplne opísať slovami. Druhá vec sú performeri, s ktorými spolupracujem roky. Keď mám šťastie sledovať ich show, často som dojatá, keď vidím, ako sa posúvajú. Hlavná stage je moje alfa a omega, taký môj podpis. Tretí moment je, keď Erofest úspešne skončí a s Petrom, spolumajiteľom Erofestu, sa objímeme, že to dobre dopadlo. A štvrtá vec sú prednášky, s edukačnou zónou som vlastne začínala.

Ako sa vzdelávanie na erotický veľtrh dostalo? Neozývali sa hlasy, že predsa nie ste osvetový spolok ani vysoká škola?

Keď som prišla s edukačnou zónou, vlastne ma nikto nebral veľmi vážne, nikto to príliš neriešil. (smiech)

To hovoríte o kolegoch. Ale čo prednášajúci, chceli k vám prísť? Možno to chcelo trochu odvahy.

Áno, tí prví vlastne vôbec nevedeli, do čoho idú. Navyše to väčšina robila dobrovoľne, keďže to bolo nové, nebol na to rozpočet. Za to by som im chcela spätne veľmi poďakovať. Na rovinu poviem, že zo začiatku to bol taký pokus-omyl: uvidíme, čo z toho bude. A dopadlo to skvele. Druhý rok sme to posunuli zase o kus ďalej. A potom sme mali šťastie na partnera, ktorý je už druhý rok garantom tejto zóny. Zároveň kolega Jakub hovorí, že sa z toho stal silný marketingový nástroj – ako veľtrh priblížiť ľuďom, ktorí nejdú primárne po show alebo erotike, ale skôr po edukácii.

Kto chodí na prednášky, dá sa to zovšeobecniť?

Skôr mladšie publikum. A zodpovedá to aj štatistikám: mladá generácia začína so sexom neskôr než predchádzajúce. Aj spôsob zoznamovania je iný. A iné je aj premýšľanie o sexualite, vidím to aj na kolegoch a kolegyniach okolo dvadsiatky. To všetko sa stretáva s tým, že na prednášky o tom, čo má kto rád, ako sa o seba starať a ako o veciach hovoriť, chodia skôr tí mladší.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee

Na scéne sa objavuje pojem „telesexuál“. Podľa portálu Vice označuje ľudí, ktorých romantický život sa odohráva predovšetkým v digitálnom priestore, na diaľku. City, intimita aj partnerské spojenie vznikajú a fungujú najmä cez obrazovku, bez toho, aby bol osobný kontakt nevyhnutný. Inde sa uvádza aj ďalšie vysvetlenie tohto termínu: označuje ľudí, ktorých vnímanie intimity je silne ovplyvnené fiktívnym obsahom (knihami, seriálmi či videohrami). 

Si jediný single v partii? Vieme, že to nemusí byť vždy ľahké. Poradíme ti, ako sa s tým vysporiadať

Myslíš, že to nedáva zmysel? Mileniáli dnes trávia veľkú časť života v digitálnom priestore. Cez obrazovky pracujú, komunikujú, budujú si kontakty, riešia konflikty... a aj flirtujú. Pre mnohých je teda úplne prirodzené, že sa práve tam presunula aj romantika.

Láska cez obrazovku už nie je len núdzové riešenie

Podľa prieskumu Dating.com medzi 2 000 mileniálmi by viac než polovica respondentov bola otvorená vzťahu na diaľku, ktorý by sa nikdy nepretavil do osobného stretnutia. Menšia, ale stále výrazná časť dokonca uviedla, že takýto model vzťahu priamo preferuje. Ďalší zas pripustili, že by vedeli zvážiť fungovanie aj v čisto online vzťahu. Pre mnohých je zas osobný kontakt vyčerpávajúci alebo nekomfortný, a tak nový trend začína byť oveľa pochopiteľnejší.

Za týmto posunom zrejme netreba hľadať výlučne iba technológiu, ale dôležitú rolu zohráva aj únava. Veľa ľudí je dlhodobo preťažených, vyčerpaných a zahltených povinnosťami. Po práci už nemajú energiu na zložité presuny, prípravy na rande ani na ďalšie sociálne výkony. Digitálny vzťah v tomto kontexte pôsobí jednoduchšie a pohodlnejšie: nevyžaduje toľko logistiky, času, snahy a ani energie.

Online priestor, kde sa mnohí vedia otvoriť jednoduchšie než v realite.

Pexels/Kampus Production/

Ľudia sa ani v dnešnom uponáhľanom, rýchlom svete lásky nevzdávajú: stále túžia po blízkosti, porozumení a spojení s niekým druhým. Len si túto blízkosť čoraz častejšie prispôsobujú svetu, v ktorom žijú. Online priestor im preto môže pripadať ako miesto, kde sa vedia otvoriť jednoduchšie.

Pre niekoho to môže byť smutný obraz dnešných vzťahov, pre iného zas pomerne logická odpoveď na tento hektický spôsob života... Vyzerá to ale tak, že podobne ako práca z domu či online priateľstvá, aj láska si našla svoju verziu fungovania na diaľku.

Výskumy existenciu tohto rozdielu potvrdzujú. Je stredný až veľký: menší záujem o sex než muži majú až tri ženy zo štyroch.

Prečo je to tak? Doterajšie štúdie spomínali biologické rozdiely a príčinu hľadali vo vrodenom nastavení mužov a žien. Iné zas tvrdili, že predošlé výskumy nedokázali zohľadniť ženy, ktoré sú veľmi sexuálne aktívne a ktorých libido by celkové skóre posunulo vyššie. Ďalšie namietali, že výskumy zabúdali na ženy, ktoré majú sex so ženami.

Pýtali sme sa Slovákov, či môže byť medzi mužom a ženou nevinné kamarátstvo. Niektoré odpovede nás zaskočili

Iné vysvetlenia poukazujú na ďalší rozdiel medzi mužmi a ženami: na potešenie zo sexu, ktoré sa mužom dostáva viac a častejšie než ženám. Je to doložené a „orgazmická priepasť“ (orgasm gap) je už dlho témou článkov. Súvislosť so záujmom o sex je pritom zjavná. Keďže milostné hry odmeňujú viac mužov než ženy, muži po sexe túžia viac.

Kanadská štúdia, ktorú publikoval magazín Personality and Social Psychology Review, toto vysvetlenie spresňuje. Analyzovala viac než tri stovky predchádzajúcich výskumov.

Horší sex. A najhorší je ten prvý

Aj táto štúdia hľadá vysvetlenie v menšom potešení, ktoré sex ženám prináša. Špeciálne ju však zaujímalo načasovanie tejto rozdielnosti. Skúmala teda ženský sexuálny život od jeho začiatku. Ten štúdie, ktoré analyzuje, umiestňujú vo vysokopríjmových krajinách najčastejšie medzi 17. a 18. rok života dievčat.

Prvý sex, ktorý dievčatá zažívajú, sa pritom líši od prvých sexuálnych skúseností chlapcov. Pre dievčatá je horší. Kým aj v dospelosti prináša sex ženám v priemere menšie potešenie než mužom, prvé skúsenosti bývajú vôbec najhoršie. Prvé sexuálne akty sú poznačené bolesťou alebo diskomfortom až u 69 percent dievčat. Na druhej strane, u chlapcov je to najviac u 8 percent. Viac žien navyše zažije drsnejší sex (spojený so škrtením alebo fackovaním) v mladšom veku než neskôr.

Prvý sex býva pre ženy horší...

Pexels/Ron Lach/

To všetko formuje ich prístup k sexu. Navyše je podľa štúdie potrebné pripočítať aj riziko nechceného tehotenstva, ktoré pri prvých sexuálnych skúsenostiach dopadá viac na dievčatá než na ich partnerov.

Sú to skúsenosti, ktoré určujú vzťah k sexu.

Keď sa sex spája so stresom

Ak chceme človeku porozumieť, musíme sa pýtať, čo sa dialo, keď mal dvadsať rokov, píše štúdia. Skúsenosti z dospievania formujú to, kým sme a čo chceme. Pri sexe to platí obzvlášť, pretože záujem oň sa objavuje práve v období dospievania. „A práve v tomto časovom okne, keď sú ženy najlepšie pripravené poučiť sa zo sexu, zažívajú najmenej príjemný sex v celom živote,“ uzatvára štúdia.

Jedna z autoriek Diana Peragine pre server PsyPost poznamenala, že výskum ukázal, že mozog je počas dospievania pripravený učiť sa zo sexuálnych skúseností, a poučenia, ktoré z nich získa, môžu byť trvalé. Lenže v tomto kľúčovom období ženy pri prvom sexe často čelia „dokonalej búrke“ negatívnych emócií, dodala.

Si jediný single v partii? Vieme, že to nemusí byť vždy ľahké. Poradíme ti, ako sa s tým vysporiadať

Štúdia však zdôrazňuje, že jej zistenia nie sú len varovaním. Obdobie dospievania, ktorého význam pre sexuálnu túžbu výskum potvrdil, je totiž aj príležitosťou. Dievčatá by nemali dostávať len informácie o menštruácii alebo „iba“ o súhlase a antikoncepcii. Súčasťou sexuálnej výchovy by malo byť aj potešenie zo sexu: ako o ňom hovoriť, ako si komunikovať potreby a fantázie.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Pravda je ale taká, že odmietnutie k životu patrí. Neznamená to, že s tebou niečo nie je v poriadku, a ani to, že láska pre teba neexistuje. Je to síce nepríjemná, ale úplne bežná súčasť cesty. A ak chceš odmietnutie zvládnuť trochu ľahšie a neostať v ňom zacyklený, podľa portálu Dating Advice ti môžu pomôcť tieto štyri veci:

Pýtali sme sa Slovákov, či môže byť medzi mužom a ženou nevinné kamarátstvo. Niektoré odpovede nás zaskočili

Nehraj sa na siláka

Jedna z najhorších rád po sklamaní je, že sa máš jednoducho otriasť a ísť ďalej. Takto jednoducho to väčšinou nefunguje (a tento typ rady zrejme ešte nikomu nikdy skutočne nepomohol). Keď si do niekoho investoval čas, energiu, pozornosť, nádej a city, je úplne prirodzené, že ťa odmietnutie zabolí... Nemusíš sa tváriť, že je všetko v pohode, keď nie je.

Pokojne si dopraj priestor na smútok. Pusti si hudbu, pri ktorej sa vyplačeš, zostaň doma v teplákoch, daj si večer len pre seba a nechaj všetky tie emócie vyplaviť von. To, že cítiš sklamanie, nie je slabosť, je to normálna reakcia na stratu niečoho, v čo si dúfal.

Dôležité však je aj to, aby si v tom nezostal príliš dlho. Preto si skús sám pre seba určiť hranicu – možno pár dní, pár týždňov... ale nenechaj sa tým pohltiť navždy.

Keď budeš pripravený, začni sa pomaly vracať späť. Nemusíš si hneď plánovať nové rande – stačí ísť medzi ľudí a pripomenúť si, že svet sa ešte nezastavil.

Plač lieči.

Pexels/Andres Lugo-garza/

Neobracaj všetko proti sebe

Veľa ľudí po odmietnutí automaticky skĺzne do sebakritiky. Začnú si hovoriť, že neboli dosť zaujímaví, atraktívni, vtipní... jednoducho „dosť dobrí“.

Dobre si zapamätaj jednu vec: to, že ťa niekto nechcel, ešte nehovorí nič o tvojej hodnote. Tvoja hodnota na tom nie je postavená.

Skús sa k sebe v takom období správať tak, ako by si sa správal k niekomu, koho máš rád. Asi by si mu nepovedal, že nestojí za nič len preto, že ho niekto odmietol, však? Skôr by si mu pripomenul, že je úžasný a že jeden človek neurčuje jeho hodnotu. Presne to potrebuješ pripomenúť aj sebe.

V týchto krajinách vraj žijú emocionálne najvyspelejší ľudia. Slovákov či Čechov by si v rebríčku hľadal márne

Nezostaň len v pozícii „čakateľa“

Toto je vec, na ktorú veľa ľudí pri randení zabúda. Namiesto toho, aby si skutočne všímal, kto je ten druhý človek, často stačí, že o teba prejaví záujem, a ty si z toho celý paf. Lebo je príjemné byť chcený, užívať si pozornosť, že medzi vami funguje chémia a že to celé má iskru.

Lenže chémia sama o sebe nestačí. Dôležité je aj to, či sa ten človek naozaj hodí k tebe. Či má podobné hodnoty, či vie s tebou komunikovať, či je konzistentný a či ti prináša pokoj... alebo skôr neistotu a napätie.

To, že ťa niekto odmietol, ešte neznamená, že si menej príťažlivý. Možno si len uvedomil, že medzi vami nie je tá romantická zhoda A ak ťa niekto ghostne, nehovorí to nič o tvojej hodnote, ale skôr o jeho neschopnosti komunikovať dospelo a priamo. Chceš naozaj bojovať o niekoho, kto sa nevie zachovať férovo?

Randenie je oveľa zdravšie vtedy, keď nielen čakáš, kto si vyberie teba, ale keď si aj ty sám začneš všímať, kto si tvoju energiu skutočne zaslúži (a vyvíjať iniciatívu).

Odmietnutie nehovorí nič o tvojej hodnote.

Pexels/Rdne Stock Project/

Pozri sa na svoje vzorce (aby si sa lepšie pochopil)

Toto býva tá najťažšia, ale zároveň najdôležitejšia časť. Niekedy nejde len o to, že si natrafil na nesprávneho človeka. Oplatí sa položiť si otázku, či si náhodou nevyberáš stále ten istý typ partnera, upozorňuje portál. 

Možno ťa opakovane priťahujú emocionálne nedostupní ľudia, alebo končíš pri partneroch, ktorí ti dávajú málo istoty. Možno si zvykol „naháňať“ tých, pri ktorých musíš o pozornosť bojovať. Alebo ťa len priťahuje presne to napätie, ktoré ti v skutočnosti ubližuje... Práve to môže byť pozvánkou k väčšiemu sebapoznaniu.

Nemáš sa zhadzovať alebo sa viniť za všetko, čo sa ti stalo. Ide skôr o to, aby si si začal všímať svoje opakujúce sa vzorce. Keď ich uvidíš jasnejšie, vieš robiť iné rozhodnutia. A keď začneš robiť iné rozhodnutia, postupne sa zmenia aj tvoje „výsledky“. Prestaneš sa točiť v kruhu a začneš si vyberať zdravšie.

Tento typ človeka ti potichu berie energiu, a možno aj roky života. Vedci varujú pred jeho vplyvom

Keď ťa niekto odmietne, bolí to. Niekedy veľmi. Skús to vnímať skôr ako informáciu, že tento človek pre teba zrejme nebol ten správny. A hoci to teraz možno neznie utešujúco, v konečnom dôsledku je lepšie, keď sa to ukáže skôr než neskôr.

Najviac, čo pre seba môžeš urobiť, je zostať sám sebou. Nesnažiť sa zapáčiť za každú cenu, nezmenšovať sa, len aby si niekomu vyhovel. A keď niekto nedokáže oceniť to, kým si, nechaj ho ísť. Zaslúžiš niekoho, kto v tom bude s tebou naplno.

A úprimne? Môže to byť jedna z najlepších vecí, ktoré pre svoj milostný život urobíš. Portál Dating Advice prezrádza päť dôvodov, ktoré ťa snáď presvedčia, prečo sa oplatí spraviť prvý krok.

Celý život sa snažíme zapáčiť, no možno úplne zbytočne. Vedci odhalili, ako to s príťažlivosťou v skutočnosti je

Sebavedomie je príťažlivé. Aj pre mužov

Veľa žien si stále myslí, že keď urobia prvý krok, budú pôsobiť až príliš priamo alebo zúfalo. Alebo že stratia hrdosť. Lenže v praxi to funguje úplne inak. Mužom sa ženská iniciatíva zvykne páčiť. Pôsobí totiž ako znak sebavedomia, otvorenosti a istoty v seba. A to je veľmi príťažlivé samo osebe.

Podľa portálu aj starší prieskum Match.com ukázal, že väčšine mužov by vôbec neprekážalo, keby žena urobila prvý krok. Mnohí to dokonca prijali s otvorenou náručou. Žena, ktorá vie, čo chce, a nebojí sa to ukázať a vysloviť nahlas, vôbec nepôsobí slabo. Pôsobí dospelo.

Pôsobí totiž ako znak sebavedomia, otvorenosti a istoty v seba.

Pexels/Bogdan Dirică/

Prestaneš len pasívne čakať

Keď čakáš, kým ťa niekto osloví, v podstate nechávaš veľkú časť svojho randenia na náhodu. Kto sa odváži, „zobudí“, kto si ťa všimne, kto bude mať náladu, kto práve nebude riešiť svoju bývalú...

Keď však urobíš prvý krok ty, zrazu sa mení celá dynamika. Už nie si len niekto, kto dúfa, že si ho niekto vyberie. Ty sama si tá, ktorá si vyberá.

Aj pri online zoznamovaní platí, že algoritmus síce môže ponúkať zhody, ale chémiu za teba nevycíti. Tú si musíš overiť sama. Ak sa ti niekto páči, ozvi sa. Možno práve tam čaká spojenie, ktoré by inak nikdy nevzniklo, povzbudzuje portál. 

Rande bez tekutej „odvahy“? Trend dry dating sľubuje úprimnejšie spojenie, a ľudia ho milujú

Skúsenosť, ktorá ťa niečo naučí

Urobiť prvý krok nie je len o tom, či z toho bude rande. Každý takýto moment ti totiž pripomenie, že vieš zvládnuť neistotu. Že dokážeš povedať, čo chceš, a najmä že sa nezložíš ani z toho, ak odpoveď nebude presne taká, v akú dúfaš.

A práve toto je typ skúsenosti, ktorá sa potom prenáša aj do iných oblastí života. Zrazu sa nebojíš ozvať a jasnejšie si nastaviť hranice. Menej sa ospravedlňuješ za svoje potreby, menej sa bojíš odmietnutia.

Zrazu sa nebojíš ozvať a jasnejšie si nastaviť hranice.

Pexels/Andrea Piacquadio/

Odmietnutie zvyčajne nie je až taká katastrofa

Práve strach z odmietnutia býva pre veľa žien ten hlavný blok. Bojíš sa, že to bude trápne, ponižujúce, celé divné... Lenže skutočnosť býva väčšinou oveľa menej dramatická, než si predstavuješ.

A ak muž nemá záujem, často to povie úplne normálne a slušne. Bez divadla, bez zosmiešňovania, bez toho, aby z toho vznikla nejaká katastrofa. Ber to tak, že skôr to vníma ako lichôtku, aj keď odpoveď znie nie.

Tým, že sa opýtaš, získaš jasno. Namiesto nekonečného analyzovania správ, pohľadov a náznakov vieš, na čom si, a prestaneš investovať energiu a čas do niečoho, čo nemá zmysel. A to je obrovská úľava.

Muži naozaj nevedia čítať medzi riadkami

Toto je asi jedna z najväčších právd moderného randenia: to, čo ty považuješ za jasný signál, si on možno vôbec nevšimol.

Ty si síce myslíš, že mu už mesiace niečo celkom očividne naznačuješ... a on? Možno si úprimne myslí, že si len priateľská.

To, že muž nekoná, ešte automaticky neznamená, že nemá záujem. Niekedy len netuší, že by mohol. Niekedy sa bojí, a niekedy proste len nechce urobiť zlý krok. Aj preto býva priamosť osviežujúca a oslobodzujúca. Zbaví oboch tej otravnej hmly.

To, čo ty považuješ za jasný signál, si on možno vôbec nevšimol.

Pexels/Www.kaboompics.com/

Ako ho pozvať von bez zbytočného stresu?

Nemusíš z toho robiť veľké romantické vyznanie, úplne stačí jednoduchosť. Ako napríklad prirodzené pozvanie na kávu.

Najlepšie je byť konkrétna. Namiesto neurčitého „mohli by sme niekedy niekam ísť“ je lepšie navrhnúť niečo hmatateľné. Čas, miesto, jednoduchý plán. Ten druhý potom presne vie, na čo reaguje.

A ak odpoveď nebude kladná? Aj to sa dá zvládnuť elegantne. Stačí pokojné: „V pohode, ďakujem za úprimnosť.“ A ide sa ďalej.

Buď hrdá na to, že si úprimná, odvážna a nechceš stavať svoj život len na čakaní. Najhoršie, čo sa môže stať, je, že povie nie. A to najlepšie? Že sa začne niečo pekné, čo by bez tvojej odvahy nikdy nevzniklo.

Ako na to?

O svoje skúsenosti sa podelila aj 28-ročná Shannon, ktorá už tri roky nemá priateľa, zatiaľ čo jej skupina priateľov dáva prednosť vzťahom. Cíti sa kvôli tomu niekedy odstrčená. „Dvaja moji priatelia majú spoločné stretnutia so svojimi partnermi, ktorých sa nezúčastňujem, pretože nemám partnera. Vždy to spomenú len tak mimochodom, keď sa rozprávame. Je to akýsi vtip. V tejto chvíli úprimne nechcem, aby ma do toho vôbec zahrnuli, pretože ma už vynechali aj zo svojich stretnutí,“ podelila sa.

Preto ak sa v tvoji kamaráti rozhodnú venovať svoj čas partnerom, pričom ťa odstrčia na vedľajšiu koľaj, nezúfaj. Začni pracovať na sebe, ako radí aj Shannon. „Rozhodla som sa stráviť zvyšok tohto roka plnením svojich koníčkov a starostlivosťou o seba, pretože sa mi zdá, že moji priatelia na mňa nemajú čas. Rozhodla som sa, že mnohých z nich takmer odstavím,“ vysvetlila.

Objaví sa aj závisť

Je prirodzené, že niekedy sa pri takýchto situáciách objaví aj závisť. Nie je to úplne v tom, že by si to svojim priateľom neprial, ale nemôžeš sa jednoducho ubrániť myšlienkam, že by si chcel, aby sa to prihodilo aj tebe a nebol si jediný nezadaný. Podobne to cíti aj 28-ročná Tara, ktorá hovorí, že síce miluje slobodu, ale niekedy sa pozastaví nad závistlivými pocitmi. „Nespolieham sa na to, že mi niekto iný prinesie istotu alebo že sa budem cítiť úplná. Keď však teraz vidím, že všetci moji priatelia majú vážne vzťahy, zasnúbili sa alebo sa vzali, klamala by som, keby som povedala, že ma nenapadá, kedy sa to môže stať aj mne,“ hovorí.

Žiarliš na ex svojho partnera? Ide o Rebekin syndróm. Odborník varuje: Dať problému takéto pomenovanie môže uškodiť

Avšak pre ňu nie je zlé to, že je single, ale skôr tie otázky a pripomienky, keď je single a pozývajú ju niekam. „Naozaj sa musíš ukázať! Mala by si dať šancu ľuďom, za ktorými by si normálne nešla,“ hovorí. „Je únavné počúvať, ako to na mňa premietajú iní ľudia, a frustrujúce, že predpokladajú, že keď nemám vzťah, musím ho prioritne hľadať. Som šťastná, že sa v živote sústredím na iné veci, a keď príde čas na vzťah, bude to tiež skvelé,“ dodáva.

Tara s tým bojuje najmä tým, že si v priateľstvách stanoví hranice. V praxi to vyzerá tak, že si sama vyberá príležitosti, na ktorých sa cíti dobre.

A čo ľudia, ktorí chcú byť single?

Tí ľudia v partii, ktorí si sami zvolili, že sú single a je im tak dobre, sú často konfrontovaní rôznymi rečami a predsudkami. Niekedy je to únavné. V niektorých prípadoch postačí aj komunikácia, naznačiť priateľom, že sa necítia dobre, keď na nich tlačia, aby si niekoho našli.

Je tiež dôležité, aby sa v partii neobjavila taká ťaživá atmosféra, ktorá nezadanému priateľovi dala dojem, že ho odstrkujú a vynechávajú. V prvom rade ale pokiaľ sa tak cítiš, začni pracovať na sebe, na svojich cieľoch a snoch. Niekedy vzťah príde práve v momente, keď sa sústredíš na seba.

• Introverzia nie je slabosť - často prináša silné schopnosti počúvať a premýšľať do hĺbky.
• Networking nemusí znamenať hlučné miestnosti, stačí pár kvalitných rozhovorov.
• Introvertom pomáha príprava, menšie podujatia a premyslené nadväzovanie kontaktov.
• Dlhodobé vzťahy vznikajú z hĺbky, nie z počtu stretnutí.

Networking sa v pracovnom svete často prezentuje ako spoločenské predstavenie - pevné podanie ruky, rýchle predstavenie a množstvo krátkych rozhovorov v preplnenej miestnosti. Pre mnohých ľudí však takéto situácie pôsobia skôr vyčerpávajúco než motivujúco. Platí to najmä pre introvertov, píše portál The Conversation.

Necítiš sa ako introvert ani ako extrovert? Možno patríš do skupiny otrovertov, toto sú ich charakterové črty

Nemusíš byť najviditeľnejší v miestnosti

Predstava, že budovanie kontaktov je prirodzenou doménou extrovertov, je však podľa výskumu skreslená. Networking totiž nemusí znamenať byť najviditeľnejším človekom v miestnosti. Môže ísť jednoducho o vytváranie vzťahov spôsobom, ktorý je autentický a dlhodobo udržateľný.

Autorka knihy Permission Granted a profesorka manažmentu na Dublin City University Maura McAdam vo svojom výskume podnikateliek ukazuje, že introverti dokážu v kariére prosperovať práve vtedy, keď využijú svoje prirodzené silné stránky. Ako vysvetľuje: „Networking nemusí byť predstavenie. Je to predovšetkým o vytváraní skutočných spojení.“

Aj keď sa jej výskum zameriava najmä na ženy podnikateľky, rovnaké princípy podľa nej platia pre každého, kto sa v hlučnom pracovnom svete cíti skôr tichší než dominantný.

Si introvert a desíš sa práce?

Shutterstock

Introverzia nie je nedostatok sebavedomia

Prvá vec, ktorú treba pochopiť - introverzia nie je plachosť ani nedostatok sebavedomia. Ide o spôsob, akým človek spracúva energiu a informácie. Introverti často vynikajú schopnosťou hlbokého premýšľania, sú dobrí poslucháči a komunikujú premyslene. V pracovných vzťahoch sú to vlastnosti, ktoré môžu byť mimoriadne cenné.

Nie je potrebné obehnúť celú miestnosť a porozprávať sa s každým. Dva kvalitné rozhovory môžu mať väčší efekt než desať povrchných. Podľa Maury McAdam je networking skutočná práca. Vyžaduje mentálnu aj emocionálnu energiu.

Rušné miestnosti dokážu byť pre introvertov preťažujúce a nekonečný small talk rýchlo vyčerpáva. Navyše samotná predstava spoločenského výkonu môže vytvárať stres ešte predtým, než sa vôbec začne. Keď si človek uvedomí, že tento pocit je prirodzený, dokáže sa na networking pozrieť realistickejšie.

Zomriem sám? Bizarná aplikácia z Číny reaguje na život v samote, denne ju používajú milióny ľudí

Zmeň pohľad na networking

V jadre nejde o to zapôsobiť. Networking je predovšetkým o spojení medzi ľuďmi. Ak sa na stretnutie pozeráš ako na príležitosť niečo sa naučiť, tlak okamžite klesá. Jeden úprimný rozhovor si ľudia často zapamätajú dlhšie než sériu rýchlych predstavení. „Ľudia reagujú na úprimný záujem, pozornosť a otvorenosť,“ vysvetľuje McAdam.

Príprava je tajná zbraň introvertov

Introverti majú v networkingu jednu veľkú výhodu - dokážu sa dobre pripraviť a zážitok tak bude menej chaotický. Pomáha tiež vybrať si pár ľudí, s ktorými by si sa rád porozprával.

Užitočné je mať pripravených aj niekoľko jednoduchých otázok alebo krátke predstavenie v jednej vete. Rozhovor sa potom začne prirodzenejšie.

Vyber si prostredie, ktoré ti sedí

Nie každý networking je rovnaký. Mnohí introverti sa cítia lepšie v menších a štruktúrovanejších formátoch - okrúhle stoly, workshopy, ranné stretnutia alebo pokojná káva jeden na jedného.

Si introvert a desíš sa práce?

Shutterstock

Veľké neorganizované miestnosti môžu byť zahlcujúce. Vybrať si inú formu stretnutia nie je vyhýbanie sa networkingu, ale stratégia.

Skutočná sila je vo follow-upe

Zaujímavé je, že introverti často excelujú v jednej fáze networkingu - v pokračovaní kontaktu. Krátka správa na LinkedIne alebo pozvanie na pokračovanie rozhovoru môže urobiť veľký rozdiel. Tento premyslený spôsob budovania vzťahov je podľa výskumu niečo, v čom sú introverti prirodzene dobrí.

Chráň svoju energiu

Networking spotrebúva energiu. Pocit vyčerpania preto nie je chyba charakteru, ale biológia. Pomáha plánovať si čas na oddych pred aj po stretnutí, obmedziť počet interakcií za týždeň a dopriať si krátke prestávky. Introverti nepotrebujú viac sebavedomia a lepšie hospodáriť so svojou energiou.

Niekedy už jednoducho nevládzeme. Cítiš, že máš low social battery? Tieto tipy ti pomôžu dobiť energiu

Hĺbka namiesto hlasitosti

Firemná kultúra často oslavuje najhlasnejších ľudí v miestnosti. Skutočné profesionálne vzťahy však vznikajú z počúvania, zvedavosti a prítomnosti. Práve to sú kvality, ktoré introverti prinášajú prirodzene.

Ako zdôrazňuje Maura McAdam: „Nemusíte dominovať miestnosti, aby ste vytvorili zmysluplné spojenia. Stačí nadväzovať kontakty spôsobom, ktorý vám sedí.“ Začať môžeš pomaly. Chráň svoju energiu. A dôveruj svojim tichším silným stránkam.

Možno najtriezvejšie to pomenúva Lucia (30), ktorá upozorňuje, že realita býva zložitejšia, než si občas chceme priznať my sami: „Myslím si, že akokoľvek sa snažíme o čisté priateľstvo, vždy na začiatku vzťahu je jedna strana tá, čo túži po niečom viac. Postupom času a rokov sa túžba môže vytratiť a nahradiť ju skutočné priateľstvo, kde si obaja silno dôverujú.“

A možno práve v tom je tá podstata: nejde o to, či takéto priateľstvo existuje – veď vieme, že áno, sme predsa svedkami množstva prípadov, ktoré to dokazujú.. Oveľa zaujímavejšie je, čo všetko doň vstupuje a čo ho formuje.

Priateľstvo medzi mužom a ženou má podľa našich respondentov svoju vlastnú dynamiku.

Pexels/Alexander Mass/

Prečo o tom stále pochybujeme?

Spoločnosť má s medzirodovými priateľstvami dlhodobo problém. Podľa Greater Good Magaine psychológ Michael Monsour vo svojej knihe Women and Men as Friends: Relationships Across the Life Span in the 21st Century píše, že mužom a ženám nie je veľmi dopriate byť „len priatelia“. Takéto vzťahy narážajú na bariéry už od detstva a v dospelosti ich okolie často spochybňuje alebo automaticky číta ako potenciálnu romancu. Schválne: skús sa zamyslieť, koľkokrát sa ti počas života stalo, že ťa okolie s takýmto priateľstvom podpichovalo alebo ho jednoducho nechápalo... a koľkokrát to v tebe vyvolalo rozpaky a nepríjemné pocity.

Na túto myšlienku nadväzuje aj Rhaina Cohen v novšej knihe The Other Significant Others: Reimagining Life with Friendship at the Center, kde pripomína, že priateľstvá bývajú podceňované, hoci sú pre náš život často rovnako dôležité ako rodina či partnerský vzťah.

Nezabúdajme ani na jeden dôležitý „kultúrny nános“: predstava, že keď si muž a žena rozumejú, musí za tým byť príťažlivosť. Filozofka Elizabeth Brake tento spoločenský reflex pomenúva ako amatonormativitu: teda presvedčenie, že romantický vzťah je ten najvyšší, nadradený v spoločnosti, a že každý po ňom automaticky túži.

Lenže skutočný život býva oveľa pestrejší, farebnejší a menej predvídateľný, než sú definície (alebo romantické komédie).

Myslíš si, že negatívne emócie sú zlé? Pravda ťa prekvapí – môžu ti pomôcť

Je toto priateľstvo iné? Áno, ale práve v tom môže byť jeho sila

Priateľstvo medzi mužom a ženou má podľa našich respondentov svoju vlastnú dynamiku. Nie je horšie ani lepšie, len prináša inú energiu, inú komunikáciu a často aj iný pohľad na svet. Ale možno práve preto také obohacujúce.

Veronika si všimla rozdiel najmä v spôsobe, akým spolu muž a žena fungujú v bežnom kontakte: „Celkovo taká tá dynamika toho priateľského vzťahu je iná. Často krát aj samotné témy rozhovorov. Všimla som si, že kamaráti opačného pohlavia sú k sebe viac sarkastickí a častejšie sa doberajú.“ Zároveň dodáva aj zaujímavý postreh o rozdieloch v komunikácii: „Muži vedia byť často krát úprimnejší a kamoške povedia niektoré skutočnosti priamo do tváre, bez veľkého prikrášľovania. Ženy sú emotívnejšie a empatickejšie... Muži podľa mňa častejšie utešujú humorom a ženy empatiou.“

Karin vníma takéto priateľstvo ako priestor, ktorý človeka vyťahuje z vlastnej perspektívy: „Rozhodne iné pohľady na život, iné životné skúsenosti. Muži rozmýšľajú úplne inak ako ženy, a je to istým spôsobom veľmi oslobodzujúce. Núti to obe strany premýšľať out of box.“

Priateľstvo býva hodnotnejšie než potreba nasledovať svoje city.

Pexels/Mart Production/

Podobne to cíti aj Lucia, podľa ktorej je veľkou hodnotou práve odstup a nový uhol pohľadu: „Očakávania od vzťahu, tiež iný uhol pohľadu, ktorý môže často pomôcť v riešení rôznych kríz či situácií.“ A Jakub pripomína aj praktickú stránku veci: „Vedia si navzájom oveľa lepšie poradiť vo vzťahových otázkach. Majú lepší pohľad na správanie opačného pohlavia.“

Lukáš zasa upozorňuje, že takýto typ vzťahu si pýta inú komunikačnú citlivosť: „Smerom voči ženám sa vyžaduje iný prístup, volenie vhodnejších slov a celkovo iná forma komunikácie.“

Kde sa to celé začne komplikovať

Najväčšou skúškou takéhoto priateľstva bývajú primárne dve veci: city a pohľad partnerov.

Jakub veľmi trefne pomenúva, čo sa v praxi deje pomerne často: „Je jednoduchšie manželke povedať idem s kamošmi na pivo ako idem s kamoškou na kávu.“ A pokračuje ešte otvorenejšie: „Hlavne keď sa stretávate pravidelne, ako je to u kamošov proste bežné. Vzniká často podozrenie a nedôvera. Môže sa stať, že následkom toho dôjde k obmedzeniu priateľstva alebo rozpadu partnerského vzťahu. A všetko len kvôli nepochopeniu situácie.“

Toto je veľmi dôležitý moment, lebo priateľstvo medzi mužom a ženou často nestroskotá na tom, čo medzi nimi je, ale na tom, čo si o ňom myslí okolie. Alebo partner. A to je tlak, ktorý sa niekedy znáša veľmi ťažko.

Nehovor „musíme sa porozprávať“: Týchto 5 pravidiel na lepšiu komunikáciu vo vzťahu fungujú lepšie

A čo keď sa do toho zamiešajú city?

Niekedy to ostane čistým priateľstvom... a niekedy aj nie. Naši respondenti odkryli pestrú paletu možností, ako sa tento typ vzťahu môže vyvinúť. Veronika má skúsenosť, že city dokázali veľmi blízky vzťah narušiť: „Môj blízky priateľ sa do mňa zamiloval. Potreboval čas to spracovať a bohužiaľ to spracováva dodnes. Prestal sa so mnou priateliť, keď som si našla súčasného partnera.“

Na opačnej strane stojí Lucia, u ktorej sa priateľstvo premenilo na lásku v tom najlepšom zmysle: „Zažila som prípad, kedy sa z priateľstva stal vzťah. Zatiaľ stále trvá a je pekný a plný úprimnosti.“

Karin zasa opisuje takmer „rýdze“ vzťahy, ktoré sa do romantickej roviny nikdy neposunuli, hoci sú intenzívne: „Stále sú to iba priateľstvá, aj keď veľmi silné. Niečo ako súrodenci. Starší brat a mladšia sestra, alebo staršia sestra a mladší brat.“ V tejto súrodeneckej metafore môže byť veľa pravdy. Dodáva totiž aj to, čo je pre zdravé hranice zásadné: „Vždy vieme, čo si môžeme k tomu druhému dovoliť a kedy je to už za hranicou.“

Akokoľvek sa snažíme, vždy na začiatku vzťahu je jedna strana tá, čo túži po niečom viac.

Pexels/Cottonbro Studio/

Lukáš s humorom priznáva, že drobné iskrenie nie je výnimočné: „Jednou zo zásad je ‚nesiahať‘ na kolegyne alebo dievčatá v kapele. Priateľstvá so ženami mimo týchto kruhov sú ale iná záležitosť... Priznávam, že z niekoľkých priateľstiev vznikli drobné flirty, no tie napokon neprerástli do hlbšieho vzťahu.“ A Jakub to uzatvára veľmi realisticky: „Ak sa bavíme o čistom priateľstve, tak to nie. Ak sa bavíme o kamoške, ktorú ale celú dobu vnímate, že by za určitých okolností mohlo byť aj niečo viac, tak to možné je. Niekde to skončilo rozchodom a koncom priateľstva a niekde sú dnes manželia a majú deti.“

City sa môžu objaviť, ale nie vždy musia automaticky všetko pokaziť. Niekedy vzťah ukončia, inokedy ho zásadným spôsobom zmenia, a niekedy len preveria, či medzi dvoma ľuďmi naozaj existuje pevné priateľstvo.

Mladšia generácia to vidí slobodnejšie

Zaujímavé je, že generácia Z sa na túto tému pozerá uvoľnene a s nadhľadom. Podľa Adolecent Content výskum medzi mladými vo veku 15 až 27 rokov ukázal, že 84 percent z nich má priateľov opačného alebo preferovaného pohlavia a 75 percent verí, že tieto vzťahy môžu zostať čisto platonické. Zároveň až 91 percent priznalo, že sa v nich niekedy romantické city objavili, no mnohí aj tak považovali samotné priateľstvo za hodnotnejšie než potrebu tie city nasledovať.

Prečo sa vlastne usmievame? Odpoveď siaha hlboko do minulosti, dnes je to naša superpower

Podľa štúdie UCLA z roku 2023 navyše mladých čoraz viac zaujímajú príbehy o platonických vzťahoch a priateľstve. A sociologička Rebecca Adams, ktorá sa výskumu medzirodových priateľstiev venuje už od konca 70. rokov, upozorňuje, že si ako spoločnosť konečne začíname viac uvedomovať hodnotu priateľstva ako takého. Môže byť bezpečné, úprimné, obohacujúce a veľmi hlboké. A niekedy sa môže skomplikovať – citmi, žiarlivosťou alebo nepochopením.

Možno napokon nie je otázkou, či môžu byť muž a žena len priatelia. Lepšia otázka znie nasledovne: vedia dvaja ľudia ustáť pravdu o tom, čo medzi nimi naozaj je? Lebo ak áno, potom môže byť takéto priateľstvo jedným z najcennejších vzťahov, aký môžeme mať.

Jacob Elordi prehovoril o vášnivých scénach s Margot Robbie: Bolo to náročné najmä fyzicky

Iskra nemusí preskočiť za tri sekundy, a bez komunikácie to nejde

Jedna z najčastejších predstáv, ktoré romantické príbehy posilňujú, je, že skutočná chémia musí prísť okamžite. Stačí jeden osudový pohľad, jedno letmé dotknutie a všetko je okamžite jasné – práve si stretol svoju životnú lásku. V skutočnom živote to ale takto veľmi nefunguje...

Niektoré z najlepších spojení vznikajú skôr pomaly. Ľudia si k sebe hľadajú cestu postupne, budujú si dôveru, veľa komunikujú, spoznávajú sa a až potom medzi nimi vznikne skutočná intimita. A to, že „blesky“ neudierajú hneď na prvom stretnutí, ešte vôbec nemusí znamenať, že medzi nimi nič nie je.

Na obrazovke bývajú muži často tí, ktorí majú všetko pod kontrolou

Netflix/

Filmová romantika celkom rada predstiera, že zamilované osoby si rozumejú bez slov. Stačí pohľad alebo gesto a každý hneď vie, na čom je. Nie je však v skutočnosť práve otvorená komunikácia tá najdôležitejšia?

To znamená pýtať sa, hovoriť o svojich hraniciach, o tom, čo nám je príjemné a čo už nie. Práve vďaka tomu sa cítime bezpečne, komfortne a uvoľnene.

Kto takto naozaj vyzerá? 

Dobové drámy milujú jemné svetlo, krásne uhly a telá, ktoré pôsobia takmer bezchybne. Lenže reálne telá takto nevyzerajú (a ani tak nemajú vyzerať, pretože to nie je prirodzené): máme strie, vrásky, textúru pokožky aj mnohé drobné „nedokonalosti“. A práve toto je úplne normálne, práve to je na nás krásne a jedinečné.

Dokonalosť na obrazovke je len výsledok svetla, kamery, kostýmov, make-upu a dôslednej postprodukcie. Množstvo romantických scén je technicky perfektne pripravených a precízne nacvičených. Porovnávať sa s tým je nefér už v samotnom základe, pretože iba porovnávame realitu s esteticky naaranžovanou predstavou o dokonalosti.

Množstvo romantických scén je technicky perfektne pripravených a precízne nacvičených.

Continental Film/Continental Film

Sebavedomie neznamená dominovať, a ženy nemusia reagovať podľa scenára

Na obrazovke bývajú muži často vykresľovaní ako tí, ktorí majú všetko pod kontrolou. V intímnych situáciách sú rozhodní, dominantní, presne vedia, čo robia, čo chcú a málokedy o sebe pochybujú. V realite je ale celkom prirodzené, že všetci (áno, aj muži) mávajú neistoty, slabosti a množstvo otázok.

Skutočne dobrý partner je ten, ktorý vie počúvať, vnímať druhého a otvorene sa pýtať. Je v tom často oveľa viac istoty a zrelosti než v teatrálnom sebavedomí (to vyzerá dobre možno akurát v telke).

Každý človek reaguje inak a aj intimitu vníma vlastným spôsobom.

X/X

Rovnako skreslený obraz sa týka aj žien. Žena má na intímne situácie reagovať okamžite, intuitívne a bez najmenšieho zaváhania. Akoby jej telo malo automaticky vedieť, čo cítiť, ako treba reagovať a kedy je to správne načasovanie.

Lenže ženské prežívanie nie je takéto univerzálne. Každý človek reaguje inak a aj intimitu vníma vlastným spôsobom. A predstava, že všetko má prísť spontánne a bez námahy, vie v reálnom živote skôr vytvárať tlak.

Vo filmoch vyzerá všetko zmyselne a vizuálne podmanivo. V skutočnosti však môže byť intimita nešikovná aj smiešna, trochu trápna, občas chaotická a nie vždy úplne najelegantnejšia... To z nej však nerobí nič menej hodnotné, a práve tie najľudskejšie momenty bývajú často tie najúprimnejšie a skutočné.

Telo sa snaží upokojiť a spracovať emócie rôzne: najčastejšie tichou domácnosťou, ignorovaním, ale aj podvedomými gestami. Odborník na reč tela Guy Taylor podľa portálu Vice hovorí, že po hádke máme často chuť všetko viac vysvetľovať, viac sa obhajovať, viac sa ospravedlňovať... Lenže ak tvoje telo stále vyzerá ako štít, slová nezaberú.

Keď sa láska vytráca potichu: Tieto varovné signály ti napovedia, že sa od partnera vzďaľuješ

Tu je 5 jednoduchých vecí, ktoré vieš spraviť okamžite, píše portál (a dokážu zmeniť možno viac než len dusnú atmosféru v miestnosti):

Otvorený postoj

Po hádke sa veľa ľudí automaticky stiahne: zhrbia sa, odklonia sa, vtiahnu ramená, pritiahnu ruky k telu, akoby sa chránili. Lenže partner to môže čítať ako odmietnutie.

Síce to môže byť zo začiatku náročné, no skús spraviť presný opak: vyrovnaj chrbát, uvoľni ramená a otvor hrudník. Nemusíš sa odrazu cítiť silou mocou sebavedomo. Stačí, že prestaneš vysielať signál: „nepribližuj sa ku mne“.

Nemusíš sa odrazu cítiť silou mocou sebavedomo, stačí, že prestaneš vysielať obranný signál.

Pexels/Freestocks.org/

Jemný očný kontakt

Po hádke môže byť očný kontakt nepríjemne intímny, a práve preto je dôležitý. Ak sa pozeráš všade, len nie na partnera, konflikt sa často iba predlžuje.

Nemyslíme však „prebodávajúci, uprený pohľad“. Skôr krátke, prirodzené, pohľady a „mäkší“ výraz. To buduje dôveru a dáva najavo, že si prítomný a počúvaš.

Neprekrižuj ruky

Prekrížené ruky sú pohodlné. Ale po hádke pôsobia ako uzavretie a bariéra. Druhý človek to môže vnímať ako napätie, odstup či emočné stiahnutie.

Namiesto toho maj ruky voľne popri tele alebo polož dlane tak, aby boli viditeľné. Otvorené dlane totiž pôsobia bezpečne a spolupracujúco.

Vo vzťahoch si dajte pozor aj na reč tela, ktorá môže zničiť všetku lásku medzi vami.

Dreamstime/

Pauza zachraňuje vzťahy

Keď sa pohádate, je v tom tempo. Hovoríš rýchlejšie, reaguješ ostrejšie, telo je v strese. A práve vtedy stačí maličká vec: pauza.

Pred odpoveďou sa na sekundu zastav, nadýchni sa, vytvor ticho. Tá krátka pauza dokáže spraviť zázrak, pretože dá mozgu šancu prepnúť z emócie na rozum. A znižuje šancu, že povieš niečo, čo budeš o hodinu ľutovať. 

Daj partnerovi mini signál

Niekedy stačí jeden detail, aby sa atmosféra zlomila. Môže ísť o drobný úsmev, jemnejší pohľad, otvorené gesto (ako napríklad mierne prikývnutie alebo uvoľnené ruky). Pre tých odvážnejších je možnosťou napríklad aj jemný dotyk alebo objatie.

Môže to byť pre partnera tichý, láskavý odkaz: „Už nebojujem. Som tu a chcem sa posunúť ďalej.“

Možno si hovoríš, že vo vašom vzťahu je každá snaha márna, pretože partner zásadne „vypne“, len čo otvoríš ústa. Hneď na začiatku si preto povedzme, že nejde ani tak o to donútiť toho druhého, aby ťa počúval, ale vytvoriť také podmienky, aby sa mu do toho vôbec chcelo.

Jelene v lese komunikujú skrz tajnú svietiacu reč. Vedci odhalili UV stopy, ktoré ľudské oko nie je schopné vidieť

Je dobré si uvedomiť, že nedostatok pozornosti partnera často nie je ani tak o nedostatku lásky, skôr o zlej komunikačnej stratégii. Veľkú rolu môže hrať aj stres alebo iné negatívne vplyvy.

Mnoho ľudí navyše počúva len „naoko“, pretože sa chce vyhnúť konfrontácii alebo obvineniu z nezáujmu. Ak sa však chceš s partnerom rozprávať, je potrebné osvojiť si techniky, ktoré z pasívneho počúvania spravia aktívny rozhovor.

Pravidlo 5 minút, ktoré mení tón rozhovoru

Nikdy nezačínaj dôležitý rozhovor vetou „Musíme sa porozprávať“ alebo „Takto to už ďalej nejde.“ Podobné oznámenia okamžite spúšťajú v druhom obranný mechanizmus a komunikácia je odsúdená na krach.

Namiesto toho sa skús s partnerom ešte pred rozhovorom naladiť na rovnakú vlnu. Skôr než začneš hovoriť o probléme, venujte aspoň päť minút nejakej príjemnej spoločnej aktivite, spýtaj sa, aký mal deň, alebo si dajte kávu.

Až potom prejdi k vážnej téme, ktorú chceš otvoriť, no bez výčitiek, láskavo a otvorene. Ak sa partner necíti napádaný, jeho mozog je otvorenejší a informácie prijíma ľahšie

Venujte aspoň päť minút nejakej príjemnej spoločnej aktivite...

Pexels/Www.kaboompics.com/

Správny čas rozhodne, či ťa vypočuje

Vážne témy si zaslúžia špeciálne podmienky, keď sa obaja vedia dobre sústrediť. Preto ich nepreberajte počas bežného chodu domácnosti, pri varení, na gauči pri televízii alebo v posteli pred zaspaním.

Urob to ako v práci, keď potrebuješ riešiť niečo dôležité. Požiadaj partnera o „stretnutie“. „Mám na srdci dôležitú vec, ktorá mi nedá spať. Môžeš mi venovať 20 minút dnes po večeri?“

Keď rozhovor dostane formálnejší charakter, zvýrazníš dôležitosť témy, zabezpečíš jej pozornosť a zároveň znížiš rušivé vplyvy, ako je telefón alebo televízna obrazovka.

Keď sa láska vytráca potichu: Tieto varovné signály ti napovedia, že sa od partnera vzďaľuješ

Vyhni sa obviňovaniu

Najrýchlejšia cesta k tomu, aby ťa partner prestal počúvať, vedie cez obviňovanie a sťažnosti. Zabudni na vety ako „Ty nikdy neurobíš to, čo si sľúbil!“ alebo „Ty po sebe v kuchyni zásadne neupratuješ.“

Oveľa úspešnejšia stratégia je používanie „ja“ výrokov. Nehovor: „Práca je pre teba dôležitejšia než ja.“ Zameraj sa na svoj pocit a dopad partnerovho správania. Povedz: „Cítim sa osamelo, keď často zostávaš v práci dlhšie. Potrebujem len objatie.“ Vety zamerané na tvoje pocity vedú k empatii, kým tie kritické k obrane a hádke.

„Často sa práve kvôli vzájomným nedorozumeniam plazivo rodí partnerská kríza, keď sú obaja frustrovaní a nechápu, prečo sa odcudzujú,“ uviedla pre Ona Dnes psychologička Jitka Douchová. „Žena to má často tak, že predpokladá automatické porozumenie, takže veľa nehovorí. A keď už áno, často kritizuje, čo neznie ako konštruktívny podnet, že si v niečom nerozumieme a mali by sme sa o tom rozprávať. Kritiku totiž každý vníma ako útok a reakciou je potom útočná obhajoba.“

Počúvate sa vo vzťahu? 

Dreamstime/

Povedz presne, čo potrebuješ

Ak ti hlavu poplietli romantické filmy alebo romány pre ženy, vráť sa do reality a priznaj si, že partner nie je mág a nevie čítať tvoje myšlienky. A to ani vtedy, keď je do teba po uši zamilovaný.

Muži často reagujú oveľa lepšie na konkrétnu „akčnú“ požiadavku než na všeobecné emocionálne sťažnosti. Keď vyjadríš svoj pocit, jasne povedz, čo v tej chvíli potrebuješ.

Nehovor: „Mal by si mi viac pomáhať a viac ma podporovať.“ Skús to takto: „Prosím, teraz potrebujem, aby si ma len držal za ruku a povedal, že to zvládnem.“

Alpine divorce naberá na popularite. Temný trend medzi pármi, ktorý hraničí s psychickým zneužívaním

Nech to nie je monológ

Keď dopovieš, môžeš partnera požiadať, aby vlastnými slovami zhrnul, o čom ste sa práve rozprávali (kvôli zrekapitulovaniu informácií a uisteniu sa, že ste na jednej vlne).

Existujú síce borci, ktorí dokážu na požiadanie zopakovať aj dlhé súvetie bez toho, aby mali čo i len tušenie, čo znamená. Ty však nechceš napodobňovanie. Chceš, aby s tebou naozaj komunikoval.

Uvedom si, že rozhovor by pre partnera nemal byť povinnosťou alebo dokonca utrpením, ale príjemnou cestou k naplnenému vzťahu. Aktívne počúvanie je zručnosť, ktorú sa obaja učíte za pochodu. Keď zmeníš svoj prístup, dávaš partnerovi šancu konečne počuť, čo mu hovoríš, a láskavo na to reagovať.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Portál Vice predstavuje 5 (na prvý pohľad) nenápadných, no presvedčivých signálov, že sa od partnera možno vzďaľuješ:

Chceš sa znova vrhnúť do randenia a vzťahu? Než odpovieš áno, polož si týchto 5 otázok

Už to nie je tá prvá osoba, ktorej chceš zavolať…

Stane sa ti niečo skvelé? Zadarilo sa ti v práci, máš nejaké úžasné novinky, niečo, čo ťa naozaj potešilo – a ty to automaticky radšej píšeš kamoške, mame alebo hocikomu inému, len nie partnerovi?

A pri zlej správe je to so zdieľaním podobné? Namiesto toho, aby ti bol oporou, máš strach, že to len zhorší? Keď už partner nie je tvoj „bezpečný prístav“ ani pri radosti, ani pri strachu, niečo sa vo vašom spojení oslabuje...

Intimita sa vytratila (a tebe to vlastne vyhovuje)

Intimita má mnoho podôb a znamená aj držanie sa za ruky, objatie, túlenie, romantický pohľad, alebo rozhovor, ktorý ide viac do hĺbky.

Každý vzťah má aj slabšie obdobia, to je úplne normálne. No ak u vás zmizla akákoľvek forma intimity, alebo ešte horšie – ak sa blízkosti vyhýbaš alebo ťa predstava dotyku stresuje a vadí ti, môže to znamenať, že sa „odpájaš“.

Už ťa viac vytáča než priťahuje?

Pexels/Cottonbro Studio/

Smútiš za vzťahom, aj keď v ňom stále si

Toto je asi jeden z najťažších momentov. Keď si vedľa niekoho, kto by ti mal byť blízky, no zároveň máš pocit, že ste sa navzájom stratili, odcudzili...

Možno sa len pevne držíš spomienky na začiatok vzťahu, na to, akí ste boli zaľúbení, ako ste sa spolu smiali, ako vám to fungovalo. A práve to bolí: rozdiel medzi tým, čo bolo v minulosti, a tým, čo je dnes. Ak už vnútorne „oplakávaš“ puto, ktoré ste kedysi mali, je to veľký varovný signál.

Viac ťa vytáča, než priťahuje

To, čo bolo kedysi roztomilé, sa zrazu javí ako neznesiteľné. Jasné, každý vie byť občas otravný a aj partner dokáže poriadne liezť na nervy. Ale rozdiel je, či ťa partner vytočí raz za čas, alebo či ťa irituje takmer stále a pri každej maličkosti.

Ak ťa pri pohľade na neho zaplaví skôr podráždenie než náklonnosť, môže ísť o hromadiacu sa zatrpknutosť. A tá vie byť tichý zabijak lásky aj rešpektu. 

Hádky nemusia byť tým najhorším, čo sa vo vzťahu môže diať (paradoxne často znamenajú, že ti na tom ešte záleží). Oveľa horšia je apatia: stav, keď ti je už vlastne všetko jedno...

Otvorený vzťah ako lákadlo? Realita mnohé páry rýchlo vráti späť k monogamii, toto sú 3 hlavné dôvody

Už ti nenapadá, ako ho potešiť

Láska sa často vyjadruje v maličkostiach: ráno pripravíš kávu alebo čaj, prekvapíš obľúbenou čokoládu, alebo počas dňa pošleš milú správu, len tak...

Keď však prestaneš mať chuť robiť tieto drobné gestá, keď sa už nesnažíš, aby sa cítil dobre, a ani ťa to dokonca nemrzí… je to znamenie, že citová iskra slabne. Už to nie je o tom, že na tieto gestá občas zabudneš, už ti to skrátka nepríde dôležité.

Nie každý z týchto bodov znamená, že je automaticky koniec. Niekedy je to len náročnejšia fáza, niekedy únava a preťaženie, niekedy skrátka nenaplnené potreby, ktoré sa ale dajú pomenovať a spoločne riešiť. Každopádne je to ale pozvánka na úprimnosť, najmä k sebe. A je dôležité si tieto problémy pomenovať skôr, než z ticha postupne vznikne odstup.

Chceš sa znova vrhnúť do randenia a vzťahu? Než odpovieš áno, polož si týchto 5 otázok

Typické je zrkadlenie

Upravíš si vlasy – upraví si vlasy. Zasmeješ sa – zasmeje sa tiež. Spravíš nejaké gesto – spraví ho tiež.

To nie je nejaké zámerné „kopírovanie“, to je nevedomé zrkadlenie (pokiaľ samozrejme nejde o zámernú manipuláciu, ale to už je iný príbeh). Znamená to, že ťa tieto intenzívne vníma a je s tebou na jednej vlne. Je to jeden z najprirodzenejších signálov, že sa pri tebe cíti dobre a chce sa na teba naladiť.

Pýta sa stále viac a viac

Niekto ti na tvoj „sloh“ odpíše jedným smajlíkom alebo obľúbeným „ok“, a pritom sa tvári, že komunikuje... Ale toto je presný opak.

Keď má ozajstný záujem, vracia sa do rozhovoru. Pýta sa doplňujúce otázky. Pamätá si detaily, o ktorých ste si písali. Vymýšľa nové témy, len aby konverzácia pokračovala. Takýto kontakt s tebou nepôsobí ako povinná jazda medzi seriálmi alebo krátenie času v práci... V takomto rozhovore je naplnenie a hĺbka.

Čas a pozornosť sú veľmi vzácne... A ak ti ich dáva, je to celkom jasný signál.

Čas a pozornosť sú veľmi vzácne...

Pexels/Ekaterina Shishkonakova/

Trochu iný očný kontakt

Nie nepríjemný. Skôr taký, že z neho cítiš zámer, alebo že ti ním chce niečo naznačiť.

Možno sa na teba pozrie o sekundu dlhšie, než je bežné. Možno len skúma, čo to s tebou spraví, alebo sa na teba skrátka nevie vynadívať. Isté však je, že toto nebude len kamarátstvo...

Povie ti niečo osobné

Prezradí ti niečo skutočné, osobné, pravdivé...a také, o čom rozhodne nerozpráva každému. Zároveň ťa tým ale nezahltí, a dá rovnaký priestor na zdôverenie sa aj tebe. Bez nátlaku či výsluchu.

Takto sa buduje blízkosť. A ľudia to robia vtedy, keď chcú, aby to malo aj ďalšie pokračovanie.

Nežný dotyk je často najrýchlejší spôsob.

Pexels/Katerina Holmes/

Dotyk prichádza prirodzene

Jemne sa dotknete rukami, alebo ti položí ruku na chrbát, upraví ti čiapku (aj keď si o to neprosíš). Ale nie je to trápne ani nasilu. Je to práveže až smiešne ľahké a automatické. 

Nežný dotyk je často najrýchlejší spôsob, ako niekto povie: „Som tu a páčiš sa mi.“ A keď je to prirodzené a rešpektujúce, je to silný signál záujmu.

Chce aby ti bolo dobre

Toto je možno najsexi signál zo všetkých. Nechá ti lepšie miesto na sedenie, prispôsobí tempo chôdze, alebo sa spýta sa, ako sa cítiš. Je to tá maličká starostlivosť, ktorá vyjadruje záujem.

Alpine divorce naberá na popularite. Temný trend medzi pármi, ktorý hraničí s psychickým zneužívaním

Najväčší dôkaz? Konzistentnosť

Najpresvedčivejší signál, že je z teba „paf“, nie je jediné gesto. Je to opakované správanie, prítomnosť. Nemusíš prosiť o pozornosť, ani sa báť, či ti odpíše aj zajtra...

Ak máš ešte stále pochybnosti, najlepšie bude sa jednoducho spýtať: „Ako to medzi nami vlastne je?“ Je to šetrenie času, energie… aj vlastnej dôstojnosti, uzatvára portál. 

• Niektorí ľudia po abstinencii pociťujú viac energie a sebakontroly.
• Telo však môže reagovať aj negatívne, napríklad oslabením panvového dna.
• Abstinencia môže zmeniť dynamiku vo vzťahoch a sexuálnom živote.
• Vedci sa zhodujú, že extrémne tvrdenia o „super benefitoch“ bez masturbácie nemajú silnú vedeckú oporu.

Masturbácia patrí medzi najbežnejšie ľudské správanie. Lekári často hovoria o jej zdravotných výhodách - napríklad o tom, že u mužov môže znižovať riziko rakoviny prostaty. Napriek tomu existujú ľudia, ktorí sa rozhodnú prestať úplne, píše portál Unilad.

Prečo krvácam počas s*xu? Poznáme otázky, ktoré ľudia najviac googlili v súvislosti s milostnými radovánkami

Diskusia o tejto téme sa znovu rozprúdila po tom, čo americká reality hviezda Madison Prewett, známa zo šou The Bachelor, priznala, že s masturbáciou skončila na celé desaťročie. Hovorila o tom vo svojom podcaste Stay True v roku 2025.

„Bol to pre mňa veľký boj,“ priznala. „Je to veľká časť môjho osobného príbehu, niečo, s čím som zápasila už od základnej školy.“ Dodala, že rozhodujúcu úlohu zohrala jej viera a komunita ľudí okolo nej.

„Vďaka Božej milosti a podpore veriacich ľudí okolo mňa som sa zbavila pornografie aj masturbácie... ani neviem presne, asi už desať rokov,“ povedala. Jej priznanie otvorilo starú otázku: čo sa vlastne stane s telom a psychikou, keď človek prestane masturbovať úplne?

Čo sa stane s telom a hlavou, keď prestaneš m*sturbovať?

Unsplash/ Christopher Lemercier/

Telo môže reagovať rôzne

Prvé zmeny si človek môže všimnúť priamo na tele, a nie vždy sú pozitívne. Podľa doktorky Sharon Stills, ktorá o téme písala pre Women‘s Health Network, má orgazmus u žien aj fyzický efekt na svaly panvového dna. Počas vyvrcholenia sa maternica mierne zdvihne nad panvové dno, čo zvyšuje napätie svalov a posilňuje celý tento región.

Výskum z roku 2015 zároveň ukázal, že ženy, ktoré uvádzali vyššiu mieru sexuálnej aktivity, mali spravidla silnejšie svaly panvového dna. Samozrejme, existujú aj iné spôsoby, ako tieto svaly posilniť, napríklad špeciálne cviky. Tie však pravdepodobne nepôsobia tak lákavo ako orgazmus.

U mužov môže telo reagovať iným spôsobom. Pri dlhšej abstinencii sa častejšie objavujú takzvané mokré sny, teda samovoľná ejakulácia počas spánku.

VYSVETĽUJEME Čo sa stane s tvojím telom, keď mesiac nemáš s*x a ani sa neuspokojuješ?

Mozog bez dopamínu

Zmena sa môže prejaviť aj v hlave. Masturbácia totiž aktivuje systém odmeny v mozgu a spôsobuje vyplavovanie dopamínu-  neurotransmiteru spojeného s pocitom potešenia. Niektoré výskumy naznačujú, že krátka abstinencia môže mať zaujímavé psychologické efekty.

Štúdia z roku 2022 z Univerzity v Innsbrucku zistila, že muži, ktorí sa tri týždne vyhýbali masturbácii aj pornografii, pociťovali menej únavy a hanblivosti a zároveň uvádzali vyššiu aktivitu a sebakontrolu.

Nie každý však reaguje rovnako. Jedna autorka magazínu InStyle, ktorá sa rozhodla masturbáciu na čas vynechať, opísala úplne opačnú skúsenosť. „Dostala som miernu bolesť hlavy, cítila som viac stresu a bola som taká podráždená, že po týždni, keď som štekala po kolegoch, jeden z nich nakoniec vybuchol: Prečo máš TAKÚ ZLÚ náladu?“ napísala.

Čo sa stane s telom a hlavou, keď prestaneš m*sturbovať?

Dreamstime/Dreamstime

Vplyv na vzťahy

Zaujímavé zmeny sa môžu objaviť aj v partnerskom živote. Autorka z InStyle priznala, že hoci bola bez masturbácie nervóznejšia, malo to aj jeden nečakaný efekt - lepší sex s partnerom.

„Keďže som bola viac vzrušená, bola som nadšená už od začiatku partnerského sexu, namiesto toho, aby som potrebovala svojich obvyklých dvadsať minút na rozbeh,“ napísala.

Nie všetci odborníci však považujú abstinenciu za dobrý nápad. Sexuologička Melinda DeSeta píše pre Psychology Today, že masturbácia môže podporovať pozitívny vzťah k vlastnému telu.

„Masturbácia môže pomôcť budovať pozitívny obraz o vlastnom tele. Čím viac má človek zdravé skúsenosti s objavovaním erotických zón a princípov vlastného potešenia, tým zdravšie a atraktívnejšie sa bude cítiť aj pred partnerom,“ vysvetľuje.

Ako často mastu*bujeme? Odborníci sa pozreli na rozdiely medzi mužmi a ženami, ale aj zdravotnú stránku sebauspokojovania

Inými slovami, niekomu môže abstinencia zvýšiť napätie a vzrušenie, inému môže masturbácia pomôcť zlepšiť sexuálnu sebadôveru.

Lepšie sústredenie alebo len frustrácia?

Internet je plný komunít, ktoré tvrdia, že vzdanie sa masturbácie prináša dramatické benefity - viac energie, silnejšiu motiváciu či lepšiu koncentráciu. Jeden novinár magazínu Vice opísal svoju skúsenosť po 21 dňoch bez masturbácie takto: „Úplne mi to zmenilo život. Dokončil som prácu, upratal byt a konečne som dokončil osobné projekty, ktoré som roky odkladal.“

Problém je, že vedecké dôkazy pre takéto dramatické tvrdenia sú zatiaľ slabé. Podľa portálu Healthline neexistuje výskum, ktorý by jasne potvrdil, že samotná abstinencia od masturbácie automaticky zlepšuje koncentráciu alebo spánok. Sebakontrola sa totiž dá budovať aj bez úplného vzdania sa sexuálneho potešenia.

Ako sa môže zmeniť pohľad na sex

Dlhodobá abstinencia môže ovplyvniť aj to, ako človek vníma sex a intimitu. Niektorí ľudia hovoria, že sa cítia viac pod kontrolou svojich túžob. Iní opisujú opačný efekt - pocit, že určitá časť ich identity je utlmená.

Čo sa stane s telom a hlavou, keď prestaneš m*sturbovať?

Unsplash/

Profesor Jim Pfaus pre Vice pripomína, že masturbácia má aj fyziologické výhody. „Masturbácia je skvelý spôsob, ako znižovať stres. Existujú dôkazy, že sex alebo masturbácia môžu znížiť pokojovú tepovú frekvenciu až na dvanásť hodín,“ vysvetlil.

Dodáva, že má aj dôležitý psychologický rozmer. „Prostredníctvom masturbácie sa prepájame s typmi erotických stimulov, ktoré vidíme vo vizuálnych podnetoch. To živí naše sexuálne fantázie a obohacuje náš tvorivý proces.“

Prestať masturbovať tak môže mať rôzne efekty - od väčšej disciplíny až po frustráciu. A pre väčšinu ľudí pravdepodobne platí jednoduché pravidlo, že extrémy zvyčajne nie sú potrebné.

• Alpine divorce je trend, pri ktorom partner nechá druhého partnera samého v prírode.
• Psychoterapeuti upozorňujú, že ide o formu psychického zneužívania.
• Pojem pochádza z temnej poviedky z 19. storočia.
• Ak sa ti to stane, je dôležité riešiť bezpečnosť aj psychické následky.

Predstav si klasické rande z profilov na zoznamkách - slnečné nedeľné dopoludnie, turistika v horách, pekné výhľady a spoločné fotografie na Instagram. Pre mnohé páry je práve príroda ideálnym miestom na trávenie času spolu, píše portál LADBible.

Stačí len 20 minút denne. TikTok trend sľubuje efektívnu selfcare, odborníci ho prekvapivo schvaľujú

Lenže nový termín zo sveta randenia mení tento romantický obraz na niečo oveľa temnejšie. Hovorí sa mu alpine divorce a označuje situáciu, keď partner počas výletu v prírode jednoducho odíde a druhého nechá samého uprostred neznámeho terénu. Znie to absurdne, no psychoterapeuti hovoria, že sa s takýmito prípadmi naozaj stretávajú.

Narcistické zneužívanie

Psychoterapeutka Stephanie Sarkis, ktorá sa špecializuje na narcistické zneužívanie, povedala pre USA Today, že už mala klientov, ktorí takúto skúsenosť zažili. „Videla som to už niekoľkokrát. Pre mnohých ľudí je to najväčší strach: byť v prostredí, kde nemáme kontrolu nad tým, čo sa deje, a byť niekde opustený,“ vysvetlila.

Podľa nej je takáto situácia extrémne stresujúca. „Myslím si, že všetci máme v určitej miere strach z opustenia. Byť niekde v oblasti, ktorú nepoznáte, kde je divoká príroda a kde sa môžete ľahko stratiť, najmä ak tam nie sú značené chodníky, to je pre ľudí skutočný strach,“ dodala.

Alpine divorce naberá na popularite

Facebook/Gelnické Iluminácie Zdroj/

Odkiaľ sa pojem vzal

Samotný termín sa začal v poslednom období objavovať najmä na TikToku, kde ľudia zdieľajú videá o tom, ako ich partner nechal počas výletu niekde „uprostred ničoho“. Korene názvu však siahajú oveľa hlbšie - až do 19. storočia. Pochádza z poviedky An Alpine Divorce od autora Roberta Barra.

V príbehu sa muž rozhodne zavraždiť svoju manželku. Vezme ju na výlet do švajčiarskych hôr a plánuje ju zhodiť zo skaly. Tesne pred tým, ako sa ju pokúsi zabiť, mu však žena prezradí, že jeho plán odhalila. Povie mu, že všetkým priateľom oznámila svoje podozrenie, že ju chce počas dovolenky vo Švajčiarsku zavraždiť.

Potom roztrhá časti svojich šiat a rozhádže ich po okolí ako dôkazy a nakoniec sama skočí zo skaly. Jej výkriky prilákajú dvoch turistov, ktorí prídu na miesto nešťastia a nájdu tam jej manžela. Ten si v tej chvíli uvedomí, že má problém. Aj keď ju fyzicky nezabil vlastnými rukami, nikto mu neuverí, že skočila sama.

Bed-rotting je späť. Psychologička vysvetľuje, prečo to nemusí byť lenivosť, aj to, kedy ti už môže uškodiť

Prečo ide o formu zneužívania

Psychoterapeuti upozorňujú, že takzvaný alpine divorce nie je len bizarný rozchodový príbeh z internetu. V skutočnosti môže ísť o jasný znak toxického alebo zneužívajúceho vzťahu. Podľa Sarkis sa takýto moment môže objaviť v rôznych fázach vzťahu a často naznačuje vážny problém s empatiou.

„Takíto ľudia mohli už predtým prejavovať nedostatok empatie, napríklad tým, že sa nezaujímali o vaše potreby, zhadzovali vás, vysmievali sa vám, tvrdili vám, že nie ste dosť dobrí, alebo vás nútili venovať sa iba ich potrebám,“ vysvetlila.

Nechať niekoho samého v prírode bez pomoci pritom môže byť nielen psychicky traumatizujúce, ale aj reálne nebezpečné. Situáciu často ešte zhoršuje takzvaný gaslighting. Partner, ktorý človeka opustil, môže následne tvrdiť, že za všetko môže práve obeť.

Alpine divorce naberá na popularite

Pexels/Pexels

„Ľudia s nedostatkom empatie veľmi radi niekomu dávajú lekciu,“ povedala Sarkis. „Hľadajú dôvod, aby vás mohli obviniť, a často majú veľmi výbušnú povahu. Jednoducho odídu bez toho, aby vôbec premýšľali o vašich potrebách alebo o tom, že vás opúšťajú.“

Čo robiť, ak sa to stane

Príbehov o takýchto situáciách sa na internete objavuje čoraz viac, a odborníci preto upozorňujú aj na praktickú stránku problému. Najdôležitejšie je myslieť na bezpečnosť. Ak ideš na výlet do prírody s niekým, koho veľmi nepoznáš, je dobré:

• povedať niekomu blízkemu, kam ideš,
• vybrať miesto, kde sa pohybuje viac ľudí,
• a mať vždy možnosť niekomu zavolať.

Rande bez tekutej „odvahy“? Trend dry dating sľubuje úprimnejšie spojenie, a ľudia ho milujú

Ak sa už niečo také stane, odborníci odporúčajú riešiť aj psychické následky. Opustenie partnerom môže byť traumatizujúce a rozhovor s terapeutom môže pomôcť spracovať, čo sa stalo.

Sarkis zároveň upozorňuje na jednu dôležitú vec - ak niekto dokáže urobiť niečo také bezcitné, je veľká šanca, že by to urobil znova. Inými slovami, niekedy je najlepší krok jednoducho odísť zo vzťahu a už sa neobzerať späť.

Na sociálnych sieťach Batra odpovedá na otázky ľudí, ktorí chcú pochopiť, ako funguje jej myslenie. Jedna z najčastejších tém, ktorá ich prirodzene zaujíma, je vzťahy a láska.

Môže sa psychopat zmeniť? Veda dnes hovorí niečo úplne iné, než by si možno čakal

„Rozumiem emóciám, ale necítim ich“

Batra vysvetľuje, že dokáže pochopiť, čo druhý človek prežíva, no nedokáže to sama cítiť. Podľa nej to potvrdilo aj vyšetrenie mozgu. Pri PET skene, ktorý zaznamenáva aktivitu mozgu, sa totiž u nej neobjavila reakcia ani pri sledovaní utrpenia iných ľudí. Ona síce rozumie tomu, čo sa deje, ale jej mozog na to nereaguje tak ako u väčšiny ľudí.

Zatiaľ čo mnohí ľudia opisujú lásku ako silnú emocionálnu väzbu, Batra ju vníma trochu inak. Hovorí, že vzťahy často hodnotí skôr prakticky, alebo ako obchod. Ak napríklad niekto strávi hodiny počúvaním jej problémov alebo výlevov, cíti, že mu to musí nejakým spôsobom „vrátiť“.

Súčasť jej sveta

To však podľa nej neznamená, že nedokáže mať blízke vzťahy. Batra podľa Unilad tvrdí, že keď sa v jej živote objaví človek, ktorý je pre ňu výnimočný, začne ho vnímať ako súčasť samej seba. „Ak s niekým nedokážem deň či dva nehovoriť, znamená to, že tam niečo je,“ opisuje svoj vlastný spôsob vnímania lásky. Zároveň dodáva, že by nikdy nechcela ublížiť niekomu, koho takto vníma.

Podľa Batry je však dôležité vedieť, že za jej vonkajším správaním sa skrýva aj veľa vnútorných bojov. Ak niekto dokáže zvládnuť jej výbuchy hnevu alebo obdobia depresie, považuje takého človeka za niekoho, koho nechce vo svojom živote stratiť (v podstate tak pre ňu nadobúda cenu).

VIDEO Vraj jej káže ubližovať ľuďom. Diagnostikovaná sociopatka opisuje svoj stav a prezradila, čo jej hovorí vnútorný hlas

Sociopatia má dnes iný názov

Termín „sociopatia“ sa dnes v medicíne používa menej. Odborníci preferujú názov antisociálna porucha osobnosti, ktorý je presnejší (a menej stigmatizujúci).

Batra tvrdí, že k rozvoju jej poruchy pravdepodobne prispelo niekoľko traumatických udalostí z detstva. A zaujímavé je, že podľa nej sa sociopatické črty môžu niekedy prejaviť aj fyzicky. Tvrdí napríklad, že keď sa veľmi nahnevá, jej oči pôsobia „prázdne“ alebo bez emócií.

Ľudské emócie a vzťahy môžu vyzerať veľmi odlišne od toho, na čo sme zvyknutí. Aj bez empatie však podľa nej môže existovať niečo, čo nazýva vlastnou verziou lásky.

Medzitým sa od žien očakávalo, že budú vždy trpezlivé, pochopia všetko a ešte aj odvedú väčšinu emocionálnej práce vo vzťahu. Potom však prišiel seriál Bridgerton... a zaužívané romantické pravidlá sa začali meniť.

Fanúšikovia Bridgertonu sú nahnevaní z nových epizód. Kde sú hlavné postavy z minulých sérií?

Muž, ktorý sa nebojí cítiť

Muži v Bridgertone samozrejme nie sú dokonalí (to nie je nikto). Robia chyby, niekedy sú nerozhodní a občas sa zamotajú do vlastných emócií. Rozdiel je však v tom, že svoje city neskrývajú.

Dávajú najavo záujem (úprimne, priamo, nie v hádankách a „tajomných signáloch“). A keď urobia chybu, dokážu si ju priznať a ospravedlniť sa bez toho, aby k tomu boli donútení. pre lásku sú ochotní zdolávať prekážky (aj spoločenské rozdiely). A práve tieto atribúty, ktoré by sme kedysi možno označili iba za „zlaté alebo milé“, sa dnes ukázali ako nesmierne atraktívne.

Pozornosť je sexy, záujem je sexy, túžba je sexy. A muž, ktorý bez hanby priznáva svoje city, zrazu pôsobí oveľa viac sexi než ten, ktorý hrá nekonečné emocionálne hry.

Romantika bez emocionálnej únavy

Podľa odborníkov sa mení aj to, čo ľudia od vzťahov očakávajú. Dnes sú mnohí ľudia takmer chronicky unavení: z práce, zo stresu aj z neustálych spoločenských zmien. Preto už emocionálne nedostupný partner nepôsobí tajomne, ale skôr otravne.

Predstava romantiky, ktorá vyzerá ako doťahovanie s niekým, kto sa nevie vyjadriť, už jednoducho nefunguje. Aj preto začína byť atraktívny nový typ mužskej energie: taký, ktorý je prítomný, vnímavý a dokáže komunikovať.

Rande bez tekutej „odvahy“? Trend dry dating sľubuje úprimnejšie spojenie, a ľudia ho milujú

Diváci chcú viac romantiky aj v realite

Zaujímavé je, že seriál ovplyvňuje aj reálne očakávania vo vzťahoch. Podľa Vice analýza vyhľadávania na internete ukázala, že po návrate Bridgertonu výrazne stúpol počet ľudí, ktorí hľadali frázy typu „môj muž nie je romantický“. Zároveň prieskum podľa Dating.com ukázal, že viac než tretina žien by bez problémov randila s mužom z prostredia, kde sú muži emocionálne prístupnejší.

Pravdou je, že citliví muži tu boli vždy, len sa o nich pridlho hovorilo ako o „milých, ale... nezaujímavých a tak trochu nudných“. Bridgerton však ukázal, že muž, ktorý sa nebojí cítiť, môže byť rovnako príťažlivejší (ak nie viac) než ten, ktorý si drží odstup. Našťastie... takto má vyzerať romantika!

Nie je preto žiadnym prekvapením, že mnohé páry po experimente s otvoreným vzťahom napokon znovu siahnu po monogamii. Podľa Business Insider existuje niekoľko opakujúcich sa dôvodov, prečo sa to deje.

Monogamne dokáže žiť len zlomok populácie, hormóny lásky môžu zhoršiť naše správanie, hovorí sexuológ

Koľko ľudí dokážeš milovať?

Prvým problémom je emocionálna kapacita. Myšlienka, že dokážeme milovať viacerých ľudí rovnako intenzívne a bez komplikácií, znie možno pre niekoho lákavo, no prax ukazuje, že naše city nie sú nevyčerpateľné. Pre mnohých je náročné zvládať viacero hlbokých vzťahov naraz bez pocitu preťaženia či neistoty.

Nerovnosť a trieštenie emócií môže navyše zapríčiniť značný chaos v „primárnom vzťahu“, čo môže viesť až k emocionálnemu odlúčeniu či strate hĺbky a intimity.

Otvorenie vzťahu nemusí napraviť vaše problémy.

Shutterstock/Shutterstock

Sloboda, ktorá stojí veľa úsilia

Druhým (a racionálnejším) faktorom je logistika. Otvorený vzťah neznamená menej pravidiel, ale často práve presný opak. Neustále plánovanie, dohadovanie hraníc, kontrolné rozhovory a koordinácia času môžu by vyčerpávajúce. To, čo má priniesť pocit slobody, sa ľahko zmení na ďalší „projekt“, o ktorý sa treba sústavne starať a ktorý treba manažovať.

Hovorieva ti partner, že ho zanedbávaš alebo naňho nemáš čas? Je dosť možné, že v otvorenom vzťahu to budeš časom počúvať nie od jedného, ale od viacerých... Zložité, vyčerpávajúce.

Toto nevyrieši vaše staré problémy

Častou motiváciou býva aj nádej, že otvorenie vzťahu napraví problémy v primárnom vzťahu, napríklad stereotyp a nudu, rozdielne sexuálne potreby alebo rôzne iné dlhodobé konflikty. Realita býva taká, že nové skúsenosti zvyčajne skôr zvýraznia už existujúce trhliny. Žiarlivosť, frustrácia či pocit nedostatku pozornosti nezmiznú, často sa ešte zosilnia. Pokiaľ problémy iba prekrývate iným vzťahom, nič to nerieši.

Začalo to ako experiment: Ako dnes žije jeden z najsledovanejších netradičných vzťahov?

To však neznamená, že otvorené vzťahy nemôžu fungovať. Pre niektorých ľudí predstavujú stabilný a uspokojivý model. Treba si však uvedomiť, že nejde o univerzálne riešenie pre všetkých.

A návrat k monogamii nie je prehra ani krok späť. Pre mnohé páry je to jednoducho výsledok skúsenosti - zistia, čo im vyhovuje, a vyberú si takú formu blízkosti, v ktorej sa obaja cítia bezpečne a spokojne. A to je predsa najdôležitejšie.

Kto je narcista?

Narcista je niekto, kto má o sebe neuveriteľne vysokú mienku, a to až do takej miery, že škodí sebe a všetkým okolo seba. Niekto s narcistickou poruchou osobnosti (NPD) môže potrebovať pozornosť a túžbu po obdive, ale veľmi často sa pod sebamilujúcim povrchom skrýva niekto, kto si nie je istý sám sebou a ľahko ho rozruší kritika.

VYVRACIAME MÝTUS Žiadny Soros ani Amerika. Fico tvrdí, že mimovládky sú zahraniční agenti: Kto ich skutočne financuje?

Podľa kliniky Mayo je narcista niekto, kto „bude mať neprimerane vysoký pocit vlastnej dôležitosti“. Narcistická porucha osobnosti bola dokonca označená ako stav duševného zdravia.

Na druhú stranu je potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo množstvo ľudí prejavuje narcistické správanie, stretnúť sa so skutočným narcistom je neuveriteľne zriedkavé. Len zlomok populácie trpí skutočnou narcistickou poruchou osobnosti. 

Echoista a grécka mytológia

Termín pre niekoho, kto je priamym opakom narcistu je echoista. Pochádza pritom z rímskeho príbehu, ktorý zahŕňa aj postavu Narcisa z gréckej mytológie. V ňom bola nymfa Echo prekliata, aby opakovala iba slová, ktoré hovorili iní, pritom sa však zamilovala do nádherného muža Narcisa. 

Ľudí s pravou narcistickou poruchou je v skutočnosti veľmi málo

Unsplash/Sander Sammy

Avšak to, že bol Narcis do seba taký zamilovaný, znamenalo, že si takmer nevšímal ostatných, a keď sa mu snažila vyznať lásku, nenachádzala slová a bola odmietnutá. Potom zmizla a Narcis urobil to, kvôli čomu ho všetci poznajú - zomrel, pretože sa nedokázal odtrhnúť od vlastného odrazu v kaluži.

Echoisti sú teda ľudia, ktorí sa o druhých starajú natoľko, že to môže byť na ich vlastnú škodu. Podľa doktorky Beth Dunlapovej bude echoista často plachý, mať strach, že bude ťarchou a často sa snaží presadiť v sociálnych situáciách, pretože nechce robiť starosti iným.

Spoznáte pri sebe narcistu? Psychológ odhaľuje najčastejšie znaky, ktoré ho charakterizujú

Echoista sa s najväčšou pravdepodobnosťou pokúsi byť oporou a môže byť empatický až do tej miery, že prevezme bremená iných, akoby boli jeho vlastné, v snahe podeliť sa o svoje pocity.

Škoda sami sebe

Ak teda nezdieľaš, čo chceš alebo potrebuješ v spoločenských situáciách, a to najmä zo strachu, že tým obťažuješ ostatných, prípadne máš problém s prijímaním komplimentov, možno aj ty patríš k echoistom. Ako naznačuje samotný termín, echoista bude odrážať potreby a pocity iných namiesto svojich vlastných.

Zatiaľ čo mnohí ľudia majú veľkú schopnosť empatie a vynaložia úsilie na pomoc iným ľuďom, echoista je ten, kto sa v skutočnosti nikdy nedokáže postaviť nad ostatných, čo je často na jeho vlastnú škodu. Mysli na to, že nie je nič zlé na tom byť empatickým človekom, ktorý občas uprednostňuje potreby iných nad svojimi vlastnými, ale echoista to robí na vlastnú škodu.

Byť echoistom tiež nie je ideálne

Unsplash/Annie Spratt

Na konci dňa si práve ty najdôležitejšou osobou vo svojom živote a je spravodlivé, aby boli tvoje potreby v určitom okamihu na prvom mieste. Zisti, ako sú tvoje túžby a potreby nezávislé od túžob a požiadaviek ostatných.

Dôležité je nezanedbávať starostlivosť o seba, stanovovať si hranice a naučiť sa jednoducho povedať „nie“. Vybuduj si sebaúctu, pretože na tebe záleží a zaslúžiš si uznanie za veci, ktoré si dosiahol.

Dry dating znamená spoznávať sa triezvo, bez pohára, ktorý by otupil nervozitu alebo naše zmysly a skreslil by tak dojem z druhého človeka. Niektorí sa preň rozhodnú kvôli zdraviu, iní kvôli osobnému rastu či negatívnym skúsenostiam s alkoholom.

Mnohí však hovoria, že najväčším benefitom (najmä pri randení) je autenticita. Bez alkoholu si viac sám sebou a dokážeš lepšie vnímať, či medzi vami naozaj existuje chémia a nejaké prepojenie.

Chceš sa znova vrhnúť do randenia a vzťahu? Než odpovieš áno, polož si týchto 5 otázok

Prekvapivo zábavné (a aj zapamätateľné). Aké sú benefity?

Predstava triezveho rande môže znieť trochu nudne a fádne, no realita býva skôr opačná, píše platforma na základe príbehov ľudí na Reddite. Ľudia, ktorí ho vyskúšali, často opisujú väčšiu sebadôveru, prirodzenejší rozhovor a silnejší pocit spojenia.

Veľkým bonusom je aj to, že si pamätáš úplne všetko, a nemáš potom žiadne pochybnosti, či bola romantika skutočná alebo len pod vplyvom alkoholu.

Po období COVID-19 začali tiež mnohí viac premýšľať o zdraví, fyzickom aj psychickom. Alkohol pre niektorých prestal byť samozrejmosťou a do popredia sa dostala vedomá voľba, čo telu a mysli prospieva.

Svoje zohrali aj financie. Večer pri drinkoch sa dokáže poriadne predražiť, zatiaľ čo rande bez alkoholu je výrazne šetrnejšie k tvojej peňaženke.

Keď má človek na rande tvoju plnú pozornosť. 

Shutterstock/Shutterstock

Prečo má dry dating taký úspech?

Si viac prítomný a máš jasnú myseľ. Bez alkoholu si plne sústredený na druhého človeka. Vnímaš detaily, reč tela aj atmosféru (a ráno nič nie je „zahmlené“).

Rozhovor je prirodzený, ide viac do hĺbky a menej sa skrýva za spoločenské masky. Ak preskočí iskra, mala by byť skutočná.

Toto rande je bez rizík spojených s pitím. Pre ľudí v abstinencii alebo s negatívnou skúsenosťou s alkoholom je to bezpečný spôsob, ako randiť bez pokušenia.

Robíš vo vzťahu tieto chyby? Úspešné páry to majú úplne inak. Toto sú ich návyky

Kam ísť na rande bez alkoholu?

Možností je viac než dosť, a často sú ešte omnoho zábavnejšie a originálnejšie, než posedávanie pri bare. Platforma Dating Advice napríklad odporúča tieto:

• Kaviareň alebo čajovňa – nenútená, pohodová a intímna atmosféra ideálna na prvé stretnutie.
• Prechádzka alebo turistika – pohyb uvoľňuje stres a prirodzene podporuje hlbší rozhovor.
• Kultúra a tvorivé aktivity – napríklad galérie, múzeá či workshopy, na ktorých sa lepšie spoznáte a zároveň budete mať od začiatku nejakú tému.
• Aktívne rande – ako napríklad bowling, lezecká stena, kvízy alebo iný šport.
• Kino alebo divadlo – klasika, ktorá vie fungovať veľmi dobre.
• Večera s nealko nápojmi – ešte vždy môžete ísť na romantickú večeru, len si miesto vína dáte niečo nealko.

Rande v kaviarni alebo čajovni.

Priscilla Du Preez/Unsplash

Nie každý je fanúšik

Dnes sa normy posúvajú a tlak „dať si drink“ slabne. Single ľudia čoraz viac hľadajú zážitky, ktoré podporujú ich pohodu a hodnoty. Komunikácia vo vzťahu, ktorý nezačínal alkoholom, je totiž od začiatku úprimná a vedomá.

Samozrejme, ako vždy a všade, aj tu existujú aj skeptici. Niektorí považujú dry dating za menej zábavný alebo menej romantický. Môže tiež vyvolávať pocit, že o niečo prichádzaš...

No pre mnohých je to práve naopak: namiesto strachu, že niečo zmeškajú, prichádza pocit kontroly a pokoja. S rastúcim dôrazom na zdravý životný štýl a duševnú pohodu sa očakáva, že dry dating bude smerom do budúcna len silnieť. Pribúda nealkoholických nápojov, barov s nealko nápojmi aj podujatí bez alkoholu.

Vždy máš slobodu vybrať si. Randiť môžeš tak, aby to bolo v súlade s tvojimi hodnotami – bez tlaku, bez výčitiek a bez potreby umelej „odvahy“.

Zdá sa, že už nejde len o intenzívnu túžbu mať partnera. Čoraz viac premýšľame nad tým, či máme kapacitu na zdravý vzťah, a to po všetkých stránkach: mentálnej, emočnej, ale aj časovej.

Máš vzťah na diaľku? Tieto valentínske tipy vám pomôžu cítiť sa bližšie, aj keď vás delia kilometre

Vzťahová psychologička a pisovateľka Sabrina Romanoff podľa portálu odporúča krátku „vnútornú kontrolu“ predtým, než sa znovu ocitneš na nejakom rande. Týchto päť otázok by ti do budúcna mohlo ušetriť veľa sklamaní:

1. Zásadná otázka: prečo chceš randiť?

Byť s niekým je príjemné (a prirodzené), no práve tvoja úprimná motivácia je kľúčová. Túžiš po skutočnom spojení, alebo ťa len desí samota či pocit, že „všetci okolo už niekoho majú“? Ak ťa do randenia tlačí okolie alebo snáď panika z toho, že ti „ušiel vlak“ a nikoho si už nenájdeš, pravdepodobne skončíš v kompromisoch (a sklamaniach), ktoré ťa skôr vyčerpajú než reálne naplnia...

Až 43 percent mladých single v USA chodí na menej rande.

Pixabay/Nhlk/

2. Si pripravený, alebo len hľadáš náplasť na zlomené srdce?

Nový vzťah dokáže krásne prekryť bolesti po starom. Lenže dobre vieme, že potlačené emócie nezmiznú, len sa presťahujú do ďalšieho vzťahu (a to nemusí vždy dopadnúť dobre). Ak v tebe stále žije hnev, smútok či nedôvera, možno ešte potrebuješ trochu viac času pre seba. Emocionálna dostupnosť neznamená dokonalosť, ale schopnosť byť prítomný, otvorený a reagovať pokojne, nie zranene.

Od nenávisti k uzdraveniu. Toto sa deje v hlavách mužov, ktorí odišli z manosféry

3. Počítaš aj s nepohodlím?

Vzťahy nie sú len romantické večery a prechádzky po farebnej dúhe obsypanej ružovými kvetmi... Sú aj o zraniteľnosti, neistote a občasnom odmietnutí. Ak očakávaš, že ti partner prinesie len pokoj, istotu a že všetko bude dokonalé, môžeš zažiť trpké sklamanie. Skutočná blízkosť totiž často vzniká práve v momentoch, keď vystúpiš zo svojej komfortnej zóny. Práve vtedy zažívame rast a budujeme vzťah. 

Niektoré rande jednoducho nedopadnú podľa vašich predstáv.

Shutterstock/Shutterstock

4. Prečo sa ti stále deje to isté?

Máš pocit, že sa stále cyklíš v rovnakých vzťahoch? Nie je to náhoda ani „smola na partnerov“. Skôr ide o vzorce, ktoré si nesieme so sebou: koho si vyberáme, čo tolerujeme alebo ako reagujeme v konfliktoch. Až keď tieto vzorce spoznáš a pomenuješ, môžeš ich konečne zmeniť.

5. Čo momentálne od vzťahu naozaj chceš?

Tvoje potreby sa menia. To, čo ti stačilo pred piatimi rokmi, ťa dnes už vôbec nemusí napĺňať. Mnohí však randia podľa starých predstáv bez toho, aby si ujasnili, čo by ich urobilo šťastnými teraz. Jasnosť v tomto bode dokáže zabrániť mnohým nedorozumeniam aj sklamaniam, tvrdí Sabrina Romanoff.

Vedcom sa však nedávno podarilo zistiť, že ľudia si bozky vymieňali najmenej pred 4 500 rokmi. Prečo sú tieto zistenia, publikované v magazíne Science, také zásadné? Posúvajú totiž históriu bozkov najmenej o tisíc rokov dozadu.

Zaľúbený pár tri dni po svadbe rozdelila vojna. Stretli sa úplnou náhodou po 60 rokoch

Je staršie, ako sme si mysleli

„Bozkávanie sa praktizuje oveľa dlhšie, než si možno mnohí z nás uvedomovali, alebo si o tom aspoň mysleli,“ povedal vedúci autor štúdie Troels Pank Arbøll, odborný asistent asýriológie na univerzite v Kodani. Z Mezopotámie máme zachovanné tisíce hlinených tabuliek, ktoré vrhajú nové svetlo na bozkávanie a intimitu v starovekom svete.

„Romantické a sexuálne skúsenosti sú súčasťou väčších vzorcov ľudského sociálneho správania,“ povedal Justin R. Garcia, profesor na Indiana University v Bloomingtone. „Pochopenie toho, ako sa toto správanie prejavuje, mení a vyvíja, nám pomáha lepšie pochopiť, kto sme dnes.“

Do tohto objavu bol najstarším zaznamenaným dôkazom o bozkávaní jeden zo zväzkov védy a opisuje ľudí, ktorí sa dotýkajú perami. Ide o skupinu indických biblických textov, ktoré sa datujú okolo roku 1 500 pred Kristom a sú základom hinduistického náboženstva. Okrem toho sa bozkávanie opisuje aj v inom staroindickom texte - Kámasútre.

Bozkávanie

Unsplash/Niki Sanders

Nové zistenia

Aj preto si odborníci dlho mysleli, že bozkávanie pochádza z Indie. To však už neplatí - hlinené tabuľky z Mezopotámie ukázali príbehy, že bohovia mali pohlavný styk a potom sa pobozkali. V priebehu storočí sa písmo rozšírilo. S tým prišli ďalšie záznamy každodenného života a zmienky o bozkoch, ktoré si vymieňali manželské páry a nezosobášení ľudia ako prejav túžby.

Niektoré príklady dokonca varovali pred nebezpečenstvom bozkávania - napríklad pobozkanie ženy, ktorá sa zaviazala k určitej forme celibátu, malo viesť k zbaveniu schopnosti hovoriť. Ďalší zákaz zase riešil bozkávanie na ulici, čo len potvrdzuje, že išlo o každodenný druh činnosti.

Nebozkávajú sa len ľudia

Nie je to však len človek, ktorý sa bozkáva. Podobne si šimpanzy vymieňajú bozky za pozdravy, pre bonobov je zase bozkávanie súčasťou ich veľmi častej sexuálnej hry, napísal primatológ Frans BM De Waal, behaviorálny biológ z Emory University v Atlante.

Speváčka LP odhalila, že je zadaná. Už päť mesiacov tvorí pár s českou misskou a moderátorkou

Je možné, že romantické bozkávanie sa vyvinulo u primátov ako spôsob hodnotenia kondície potenciálneho partnera, „prostredníctvom chemických signálov prenášaných slinami alebo dychom,“ myslia si vedci. Do Európy sa bozkávanie zrejme dostalo po vlnách migrácie z euroázijských trávnatých plôch.

Odborníci majú podozrenie, že romantické bozkávanie sa v Európe doby bronzovej stalo akceptované, a to nie len kvôli migrácii. Je pravdepodobnejšie, že prax bozkávania bola ľuďom v Európe už aspoň zbežne známa, pretože bola bežná v Mezopotámii – a možno aj v iných častiach starovekého sveta – a neobmedzovala sa len na Indiu.

Bozkávanie vtedy a dnes

Na rozdiel od bozkov zdieľaných medzi rodičmi a deťmi, o ktorých sa predpokladá, že sú „všadeprítomné medzi ľuďmi naprieč časom a geografiou“, romantické bozky nie sú všade bežné. Dokonca aj dnes sa mnohé kultúry vyhýbajú romantickému bozkávaniu.

Bozkávanie

Unsplash/BĀBI

V štúdii zo septembra 2015 výskumníci skúmali 168 moderných kultúr po celom svete a zistili, že iba 46 percent z nich praktizovalo bozkávanie, ktoré bolo sexuálne alebo romantické.

Autori uviedli, že takéto bozkávanie bolo oveľa menej bežné v spoločenstvách hľadajúcich potravu a bolo pravdepodobnejšie, že sa vyskytuje v spoločnostiach, ktoré mali odlišné sociálne triedy, „pričom zložitejšie spoločnosti sa s väčšou pravdepodobnosťou bozkávajú týmto spôsobom“. Jedno je isté - o počiatkoch bozkávania toho ešte veľa nevieme.

Podľa New York Post takmer polovica mladých nezadaných vo veku od 18 do 27 rokov priznala, že by si jednoducho vedela predstaviť stretnúť partnera počas obyčajného nákupu potravín, zistila nedávna štúdia vedená spoločnosťou Smirnoff v spolupráci s YouGov. A ešte viac z nich tvrdí, že skutočné, zmysluplné spojenia vznikajú skôr tvárou v tvár než cez obrazovku, dodáva portál.

Znamená to, že sa generácia Z začína „odhlasovať“ a ide hľadať von?

Štatistiky odhalili, akí muži bodujú na zoznamkách. Vzniká tak otázka, prečo vlastne ženy priťahujú psychopati

Láska v reálnom svete má väčšiu šancu

V New Yorku, ale aj inde vo svete, sa z toho už stal malý fenomén. Niektoré ženy otvorene hovoria o takzvanom „boyfriend shoppingu“ – cielene chodia do konkrétnych supermarketov, kde je podľa nich väčšia šanca stretnúť zaujímavých mužov.

Znie to ako neuveriteľné klišé, ale napríklad pomoc s tovarom z hornej police môže zafungovať ako perfektný icebreaker, alebo aj obyčajný, priateľský úsmev pri výbere avokád môže bodovať ako nenútený flirt.

Zároveň tí, ktorí nakupujú kvalitné, organické potraviny, sa môžu (aspoň na prvý pohľad) javiť ako ideálni kandidáti, pretože to, čo človek nakupuje, konzumuje a ako míňa peniaze, o ňom veľa napovie.

Stretnúť lásku môžeš napríklad aj v knižnici či múzeu.

Pexels/Knko Photography/

Podľa Amber Brooks, hlavnej autorky výskumu z DatingAdvice.com dnes drvivá väčšina mladých single ľudí túži po osobných stretnutiach, píše New York Post. A supermarket je len jednou z možností. Romantika môže celkom pokojne vzniknúť aj na ďalších miestach, ako napríklad na spoločenskej udalosti alebo kultúrnom podujatí, v kníhkupectve, múzeu či galérii, na tvorivom kurze či workshope, ale dokonca aj na proteste alebo oslave. Dôležité je mať autentický kontakt.

Prečo teda práve potraviny? Možno preto, že nákup je prirodzená súčasť nášho života. Ľudia sú tam (na rozdiel od zoznamky) uvoľnenejší a prirodzenejší.

Vidíš, čo druhý človek kupuje, ako sa správa, ako komunikuje. Je to malý pohľad do jeho každodennosti. Tak keď nabudúce pôjdeš po mlieko, skús zdvihnúť zrak od telefónu (nikdy nevieš, kto práve porovnáva ceny masla vedľa teba).

Pred televíznymi kamerami sa priznal, že bol svojej partnerke neverný, informuje portál iDnes. 

Olympiáda eštelen začala, už je tu prvý trapas. Športovcom sa medaily rozpadávajú v rukách

Nečakané priznanie

„Pred pol rokom som stretol lásku svojho života, najkrajšiu a najláskavejšiu osobu na svete. Ale pred tromi mesiacmi som urobil najväčšiu chybu v živote a podviedol som ju,“ povedal Laegreid nórskej televízii.

Svojej partnerke priznal neveru len týždeň pred hrami a tá sa s ním okamžite rozišla. Dodal, že posledné týždne pre neho boli „tými najťažšími v živote“.

V rozhovore tiež uviedol, že rozmýšľal, či má o svojej situácii hovoriť verejne. „Mám oči len pre ňu,“ zdôrazňoval Laegreid. „Mal som v živote zlatú medailu a viem, že teraz sa na mňa mnohí budú pozerať inak.“ Povedal, že za chybu nesie zodpovednosť len on sám a že netuší, či mu verejné priznanie pomôže získať priateľku späť.

„Jednoducho som sa rozhodol, že radšej spácham spoločenskú samovraždu, než aby som sa takej ženy vzdal. Naozaj by som sa s ňou veľmi rád podelil o radosť z medaily,“ vyhlásil víťaz celkového hodnotenia Svetového pohára z minulej sezóny.

Televízna stanica neskôr potvrdila, že biatlonistovo priznanie nebolo v rozhovore vopred dohodnuté.

Odpoveď bývalej partnerky

Napokon sa rozhodla prehovoriť aj samotná bývalá partnerka športovca, v rozhovore pre nórske médiá vystúpila anonymne, informoval portál Unilad. V úvode zagratulovala tímovému kolegovi svojho expartnera k zisku zlatej medaily, následne sa dotkla toho, čo ju najviac zasiahlo. „Odpustiť je ťažké. Aj keď vám niekto vyzná lásku pred celým svetom...“

Bývalá partnerka otvorene priznala, že do tejto situácie sa nikdy nechcela dostať. „Bolí ma to. Ale sme skontaktovali sme sa a on vie, čo si o tom celom myslím,“ priznala.

V náročnom období jej pomohla najmä rodina a priatelia. Práve im venovala veľké poďakovanie. Nezabudla ani na neznámych ľudí, ktorí jej poslali správy podpory, hoci netušili, kto presne je.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Ako teda urobiť z Valentína výnimočný deň, aj keď vás delia kilometre? Odborníci z TouchNote sa spojili s terapeutkou pre vzťahy Georginou Vass, aby pomohli rozlúsknuť tento problém. Tu sú štyri tipy, ktoré zdieľala:

Robíš vo vzťahu tieto chyby? Úspešné páry to majú úplne inak. Toto sú ich návyky

Vzťah sa buduje každý deň

Veľké a romantické gestá vyzerajú síce na sociálnych sieťach skvelo (obrovská kytica, luxusná večera, lupene ruží po celom dome...), ale pravda je taká, že vzťah nedrží pokope jeden zdanlivo „dokonalý“ deň v roku.

Drží ho pravidelná komunikácia a drobné, láskavé návyky (napríklad každodenná správa na „dobré ráno“, krátky telefonát medzi povinnosťami), ale hlavne záujem tak intenzívny, že ho cítiš aj na diaľku.

Práve tieto malé momenty vytvárajú pocit blízkosti. Valentín by mal byť len príjemnou čerešničkou na torte.

Dôležitá je pravidelná komunikácia, drobné prejavy lásky, hlboké rozhovory a skutočný záujem...

Pexels/Yan Krukau/

Rozprávajte sa tak, aby ste sa cítili blízko

Keď sa nemôžete dotknúť fyzicky, musíte sa vedieť „dotknúť slovami“. Komunikácia je vo vzťahoch na diaľku všetkým.

Nejde o to, aby ste si písali nonstop, ale o to, aby ste sa po rozhovore cítili pochopení, vypočutí a pokojní. Kvalita rozhovoru tu prevažuje nad kvantitou a hlavné je, aby ste sa po spoločnom rozhovore cítili naplnení.

Prečo sa muži vzdávajú vlastného priezviska: Trend, ktorý by schválil aj Masaryk, rozdúchal Brooklyn Beckham

Staromódna romantika má stále svoje čaro

V dobe rýchlych reakcií a hlasoviek má napríklad ručne písaný list s romantickým odkazom obrovskú silu. Je to dôkaz, že si niekto našiel na teba čas.

Otvoríš obálku, cítiš papier, vidíš rukopis a čítaš slová, ktoré vznikli len pre teba. To je romantika, ktorá sa nedá nahradiť skratkami, emoji ani GIF-kom. A malá kartička s veľkým vyznaním môže povedať viac než drahý akýkoľvek darček.

Valentín cez obrazovku? Prečo nie!

Áno, nie je to ideálne, ale môže to byť krásne, keď sa budete snažiť. Naplánujte si spoločný večer, napríklad si uvarte rovnaké jedlo, pustite si ten istý film, zahrajte si online hru, dajte si „rande“ pri káve alebo víne cez video.

Skúste spoločne spraviť aj z obyčajného hovoru malý sviatok. Zarecitovať vlastnú básničku či zaspievať pesničku, pekne sa obliecť alebo skrátka nejako originálne prekvapiť. Aj virtuálne chvíle môžu byť plné emócií.

• Manosféra sa často tvári ako sebarozvoj, no šíri nedôveru a nenávisť k ženám.
• Algoritmy sociálnych sietí tlačia mladých mužov do radikalizovaných echo komôr.
• Mnohí odchádzajú až vtedy, keď si uvedomia, že ich hnev niekto speňažuje.
• Cesta von nevedie cez popretie mužskosti, ale cez empatiu a sebapoznanie.

Ešte nedávno bola manosféra okrajovou internetovou subkultúrou. Dnes je pevnou súčasťou mainstreamu. Ide o sieť online komunít zameraných na mužskosť, randenie a rodovú politiku, ktoré sa často skrývajú za jazyk „sebazdokonaľovania“ alebo takzvaných tvrdých právd o svete, píše portál Indy100.

Ako internet mení chlapcov na nenávistných mužov: Hlboký ponor do manosféry a jej dopadov

V ich jadre stojí takzvaná Red Pill ideológia. Tá tvrdí, že spoločnosť je nastavená proti mužom a že ženy sú prirodzene manipulatívne, nedôveryhodné a hypergamné, teda vyhľadávajú partnerov s vyšším spoločenským alebo ekonomickým statusom. Problém je, že tieto tvrdenia nie sú podložené reálnymi dátami o vzťahoch, čo dlhodobo potvrdzuje akademický výskum.

Algoritmy, ktoré normalizujú hnev

Britský mediálny regulátor Ofcom upozornil, že obsah z manosféry často mieša motivačný jazyk s otvorenou nevraživosťou voči ženám. Práve táto kombinácia umožňuje, aby sa škodlivé myšlienky šírili nenápadne.

Platformy ako TikTok, Reddit, Instagram či YouTube tento obsah algoritmicky zosilňujú. Používateľov tak postupne vtiahnu do rodovo polarizovaných echo komôr, kde sa hnev a frustrácia navzájom potvrdzujú.

Tieto naratívy sú dnes natoľko rozšírené, že na ne reaguje aj mainstreamová kultúra. Televízna tvorba vrátane seriálu Adolescence sa s nimi musí vyrovnávať a reflektovať príbehy, ktoré kolujú online.

Muži, manosféra a cesta von z online nenávisti

Unsplash/Subhaan Saleem

Nie je to len internetová hra

Manosféra neexistuje len v memečkách a prehnaných persónach influencerov. Je prítomná v reálnom živote a medzi skutočnými mužmi. Najčastejšie oslovuje mladších chlapcov, ktorí hľadajú smer, identitu a pocit spolupatričnosti, no nie sú voči nej imúnni ani starší muži. 

Podľa iniciatívy Educate Against Hate majú ľudia, ktorých tento obsah priťahuje, často slabé sebavedomie a negatívne vnímanie ostatných. Práve to z nich robí ideálne publikum pre jednoduché odpovede na zložité otázky.

Keď chýbajú vzory, nastupujú predajcovia istoty

V posledných mesiacoch sa proti tomuto typu mužskosti ozývajú aj verejné osobnosti. Model David Gandy kritizoval „nezrelý“ a „rozkladný“ naratív manosféry a upozornil, že mladí chlapci zlyhávajú na absencii zdravých mužských vzorov.

Keď tieto vzory chýbajú, prázdne miesto zaplnia online osobnosti, ktoré ponúkajú „správne” odpovede a emocionálne uistenie. Ich hodnoty sú často pochybné, no dávajú sledovateľom pocit, že sú videní a pochopení. Práve tento pocit uznania často mení zvedavosť na lojalitu.

Seriál Adolescent bude po novom súčasťou výučby v tejto európskej krajine. Má edukovať mladých chlapcov

Cena, ktorú platia ženy aj muži

Dominantné témy manosféry sú naprieč platformami až zarážajúco rovnaké - mizogýnia, emocionálna izolácia a postupná radikalizácia, ktorá normalizuje nepriateľstvo voči ženám a mení vzťahy na boj. Staršie generácie to môžu odmietať ako internetový šum, no dôsledky sa prejavujú v reálnom správaní, najmä voči ženám.

Zároveň týmto obsahom trpia aj samotní mladí muži. Štúdia organizácie Movember ukázala, že tí, ktorí pravidelne sledujú influencerov hovoriacich o mužskosti, hlásia výrazne vyššiu mieru pocitov bezcennosti, nervozity a smútku.

Niektoré komunity navyše posúvajú používateľov k extrémnym subkultúram, ako je looksmaxxing, kde sa hodnota človeka redukuje na fyzický vzhľad a nereálne ideály.

Uvedomil som si, že to nie som ja

Nie každý, kto do týchto priestorov vstúpi, v nich aj zostane. 21-ročný Alexandre, narodený v Portugalsku a vychovaný v Spojených štátoch, hovorí, že jeho vstup do manosféry súvisel s jeho evanjelikálnym kresťanským prostredím.

Hlboký ponor do manosféry a jej dopadov

Brainee x Canva

Zlom nastal, keď svoje online názory vyslovil aj mimo týchto komunít. Reakcie boli úplne iné než na internete. „Cítil som sa hlboko nepríjemne, akoby som nekonal v súlade s tým, kým naozaj som,“ opisuje moment uvedomenia. Názory, ktoré prebral online, boli podľa neho zakorenené v „nenávisti, závisti a hanbe“.

„Dodnes si pamätám ten takmer hmatateľný pocit hanby, keď mi došlo, aké trápne bolo moje správanie - že som nenávidel ženy len preto, že som mal pocit, že ma odmietli ešte skôr, než som to vôbec skúsil,“ hovorí.

Dnes vyzýva ľudí, aby sa pýtali, komu tento obsah v skutočnosti slúži. „Určite nepomáha tým, ktorí ho konzumujú. Sú však ľudia, ktorí zarábajú milióny na podnecovaní nenávisti voči ženám,“ dodáva.

Zlomový moment

Podobnú cestu má za sebou aj 23-ročný Jamel z Barbadosu, ktorý počas pandémie priznal závislosť od obrazoviek. Obsah manosféry sa mu spočiatku javil ako motivujúci sebarozvoj, najmä v čase, keď sa svet zastavil.

Andrew Tate je hrozbou pre mladých. Je veľmi ťažké vrátiť dospievajúcich na správnu cestu, hovorí psychologička

Priťahovali ho témy disciplíny, úspechu a merania hodnoty cez výsledky. Frustrácia prišla, keď si uvedomil, že štandardy sú pre ľudí čerstvo po škole prakticky nedosiahnuteľné, najmä ak ich nastavujú muži takmer dvojnásobného veku.

Postupne si začal všímať vzorce plné zavádzania a šírenia nenávisti bez zodpovednosti. „Keď si niekto vybral stranu, bolo takmer nemožné vidieť inú perspektívu. To veľmi uľahčovalo uviaznutie v cykle zatrpknutosti,“ opisuje.

Zlomovým bodom boli aj AI-generované videá, kde je muž vždy zradou postihnutou obeťou a žena vykreslená ako zlo. „Komentáre pod nimi boli desivé. Ľudia oslavovali tento druh nenávisti a ja som sa v tom prestal spoznávať,“ hovorí. „Uvedomil som si, že na sebe chcem pracovať úprimnejšie, nie naháňať identitu, ktorú mi predpisujú ľudia online,“ dodáva.

Muž verzus medveď a pohľad zvonka

Veľkú rolu zohrali aj ženy v jeho živote a virálny trend Man vs Bear. V 2024 dostali ženy otázku, či by radšej zostali samy v lese s mužom alebo s medveďom. To, že mnohé si vybrali medveďa, Jamelovi otvorilo oči.

„Prinútilo ma to túžiť po svete, kde sa ženy nemusia báť mužov a kde muži neospravedlňujú nenávisť voči ženám,“ hovorí. Rozhovory so ženskými kamarátkami a rodinou označuje za zásadne formujúce. Ich skúsenosti mu ukázali, že ženy čelia strachom, ktoré sú pre mnohých mužov neviditeľné.

Cesta von začína pochybnosťou

Odchod z manosféry zvyčajne neznamená odmietnutie mužskosti. Ide skôr o tiché odnaučenie sa hnevu, ktorý sa na ňu nalepil. Prvé pochybnosti prichádzajú vo chvíli, keď hnev prestane pôsobiť posilňujúco a sľuby úľavy sa nenaplnia.

Príbehy mužov, ktorí odišli, ukazujú, že zmysel, sebadôvera a blízkosť nevznikajú z hierarchií a obviňovania, ale zo zvedavosti, zodpovednosti a empatie. „Vedz, že si dosť taký, aký si,“ odkazuje Jamel. „Nepotrebuješ univerzálne uznanie, aby si mal hodnotu.“

„Spoločnosť, ktorá nenávidí celé pohlavie, sa nakoniec zrúti,“ uzatvára. „Je na nás všetkých, aby sme v sebe videli dobro a nedovolili, aby činy pár jednotlivcov definovali celok.“

Ľudia dnes čoraz viac túžia po niekom, kto je starostlivý a zodpovedný, kto im dokáže dať pocit bezpečia, porozumenia, emocionálneho naplnenia a skutočnej podpory, informuje portál indy100. 

A práve tu prichádza zásadný zlom.

Robíš vo vzťahu tieto chyby? Úspešné páry to majú úplne inak. Toto sú ich návyky

Víťazom sú… zdravotníci!

Podľa najnovších prieskumov zoznamovacej aplikácie The League sú dnes najžiadanejšími partnermi ľudia zo zdravotníctva. Lekári, terapeuti, zdravotné sestry či chirurgovia sa dostali na vrchol rebríčka „sexi povolaní“.

Práve tieto povolania spájajú inteligenciu, empatiu, zodpovednosť aj stabilitu. A to je kombinácia vlastností, ktoré sú na partnerovi veľmi príťažlivé.

A navyše – kto by nechcel mať doma niekoho, kto sa o teba dokáže odborne postarať, keď ti nie je dobre?

Ikonický doktor Derek Shepherd zo seriálu Klinika Grace.

Instagram/Derekneuroshep_ Zdroj/

Čo sa stalo s finančníkmi?

Krypto guruovia, manažéri fondov a burzoví vlci sa v rebríčku atraktivity prepadli, píše indy100.

Väčšina ľudí dnes zároveň uvedomuje, že nechce partnera, ktorý žije len pre prácu. Work-life balance je nové bohatstvo, ktoré je nesmierne dôležité nie len pre jedinca, ale aj v partnerskom vzťahu.

Aj tento prieskum potvrdzuje, že mladí ľudia majú v otázkach ohľadom randenia jasno: sú vyberavejší, otvorenejší emóciám a oveľa viac riešia psychickú pohodu než staršie generácie.

Pre nich už nie je sexy len kariérny úspech, ale aj schopnosť počúvať, čas na vzťah a duševná stabilita. Dobre padnúci oblek síce vyzerá super, ale to nestačí.

Prečo sa muži vzdávajú vlastného priezviska: Trend, ktorý by schválil aj Masaryk, rozdúchal Brooklyn Beckham

Rebríček atraktivity sa mení

Popri zdravotníkoch bodujú aj učitelia, záchranári, právnici, vedci či ľudia z IT. Skrátka také profesie, ktoré majú presah, reálny spoločenský dopad a hlbší zmysel. 

Aké by teda mohla znieť nová definícia ideálneho partnera? Je to niekto, kto má vášeň pre svoju prácu, ale zároveň si vie aj oddýchnuť, ale hlavne je ti oporou a stojí pri tebe, keď treba. A to je skutočný poklad (bez ohľadu na to, ako vyzerá pracovná uniforma).

Prečo sa muži vzdávajú vlastného priezviska: Trend, ktorý by schválil aj Masaryk, rozdúchal Brooklyn Beckham

Vďačnosť, ktorú je naozaj počuť

Úspešné páry si neberú lásku ako samozrejmosť. Často si hovoria úprimné „ďakujem“. Či už za každodenné maličkosti, za veľké veci, alebo len za to, že tu jednoducho jeden pre druhého sú.

„Ďakujem, že si ma vypočul. Vážim si ťa.“ Takéto slová znejú v ich vzťahu denne, a vždy srdečne.

Hádky, ktoré neničia, ale spájajú

Áno, aj šťastné páry sa hádajú. Zásadný rozdiel je však v tom, ako.

Neponižujú sa, neútočia pod pás, nevytiahnu staré krivdy len preto, aby zranili. Namiesto toho sa učia počúvať. Hľadajú riešenie, nie víťaza. Každý konflikt berú ako šancu pochopiť sa lepšie. Nie sú to dvaja partneri, ktorí bojujú proti sebe, ale bojujú spoločne proti problému.

Nejde len o veľké gestá.

Pexels/Yuri Catalano/

Intimita nie je luxus

V mnohých vzťahoch časom vyhasne iskra – u niektorých skôr, u iných neskôr. Môžu za to každodenné povinnosti a rutina, neustály stres a únava. Úspešné páry to však nenechajú zájsť až tak ďaleko.

Rozprávajú sa o tom, čo vo vzťahu potrebujú. Plánujú si spoločný čas, napríklad aj rande (áno, aj po rokoch sa dá ísť so svojím partnerom na romantickú večeru). Prekvapujú sa a hľadajú nové spôsoby, ako si byť blízki a ako znovu prebudiť tú iskru.

Nie preto, že „musia“. Ale preto, že naozaj chcú.

Láska v maličkostiach

Nejde len o veľké gestá. Ide aj o milú správu počas dňa, o šálku teplej kávy pripravenej ráno, o objatie len tak, bez dôvodu. Veľmi dôležitý je aj vypnutý mobil pri rozhovore – aby partner cítil, že ho naozaj počúvaš a že má tvoju plnú pozornosť (to sa pri scrollovaní skrátka nedá).

Tieto drobnosti tvoria základ silného vzťahu.

Priťahuje ťa intelekt viac než vzhľad? Možno si sapiosexuál

Rešpekt ako samozrejmosť

V zdravom vzťahu sa partneri neobmedzujú. Každý má svoje vlastné sny, priateľov a záujmy.

Ale navzájom sa podporujú, namiesto toho, aby sa kontrolovali a dávali si zákazy. Dôvera je pre nich omnoho dôležitejšia než žiarlivosť.

Keď je partner aj najlepší kamarát

Tie najpevnejšie vzťahy stoja na priateľstve, na smiechu, na spoločnom humore, na spoločných zážitkoch. Na tom, že spolu radi trávia čas – aj keď práve možno nerobia nič výnimočné. Na tom, že sa môžu zdôveriť s trápením.

Nemusia sa pretvarovať, môžu byť sami sebou.

Tie najpevnejšie vzťahy stoja na priateľstve.

Pexels/Gustavo Fring/

Umenie povedať „prepáč“

Ospravedlniť sa nie je slabosť, je to sila. Úspešné páry sa nehanbia povedať: „Mrzí ma to. Chcem to napraviť.“

A rovnako dôležité je aj vedieť aj prijať ospravedlnenie a  odpustiť.

Spolu, nie proti sebe

Vo vzťahu nejde o to, kto má pravdu. Ide o to, aby ste boli na jednej strane.

Úspešné páry riešia problémy ako tím, podporujú sa a spolupracujú. Nie je to súťaž. Je to partnerstvo. Vlastné ego musí ustúpiť porozumeniu a empatii. Ochota ustupovať a robiť kompromisy je kľúčová.

Skôr než pôjdeš na rande, povedz, koho volíš. Toto sú trendy randenia roku 2026 podľa Tinderu

Každodenná voľba

Byť spolu dlhé roky nie je náhoda. Je to vedomé a každodenné rozhodnutie byť k sebe láskavý, počúvať sa, snažiť sa, nevzdávať sa pri prvom probléme. Komunikovať  spolu.

A práve to robí z obyčajného vzťahu výnimočný a dlhotrvajúci

Alana sa vždy považovala za heterosexuálku a mala skúsenosti len s mužmi. Postupne však začala cítiť, že chce preskúmať aj inú stránku svojej identity. Namiesto toho, aby pred Kevinom svoje pochybnosti skrývala, otvorene sa s ním o nich rozprávala.

Spoločne sa rozhodli pre skúsenosť s inou ženou. Bez tajomstiev, bez klamstiev a s dôverou. Tou ženou bola Megan.

Prečo sa muži vzdávajú vlastného priezviska: Trend, ktorý by schválil aj Masaryk, rozdúchal Brooklyn Beckham

Keď city prerastú hranice dohody

To, čo sa spočiatku zdalo len fyzické, sa postupne premenilo na hlbšie puto. Po niekoľkých mesiacoch si všetci traja uvedomili, že medzi nimi vzniklo niečo viac než len príťažlivosť. V januári 2021 sa oficiálne stali trojicou.

Život v takomto vzťahu si vyžaduje otvorenú komunikáciu, empatiu a veľa trpezlivosti. No podľa Kevina prináša aj nečakané výhody. „Máme viac podpory, viac pochopenia a viac pohľadov na vec. Keď sa s niekým pohádam, ten tretí mi často pomôže vidieť situáciu inak,“ vysvetľuje. Vzťah sa tak nestáva bojiskom, ale priestorom na rast.

Megan priznáva, že jednou z najväčších výziev bolo pochopiť, že rovnosť neznamená rovnakosť. „Každý vzťah je iný. S Alanou mám iné spojenie než s Kevinom. A je to v poriadku. Láska má veľa podôb.“

Práve toto prijatie im pomohlo vytvoriť stabilný a funkčný vzťah.

Ich život sledujú státisíce ľudí

Trojica sa rozhodla svoju cestu neskrývať. Na sociálnych sieťach otvorene zdieľajú radosti aj výzvy každodenného života v netradičnom vzťahu.

Na Instagrame ich profil „Camp Throuple“ sledujú stovky tisíc fanúšikov, podobne úspešní sú aj na TikToku.

Pre mnohých sa stali inšpiráciou, pre iných kontroverziou. No oni sami tvrdia, že najdôležitejšie je, že našli spôsob, ako byť spolu šťastní.

Priťahuje ťa intelekt viac než vzhľad? Možno si sapiosexuál

Neexistuje len jeden „správny“ model vzťahu. Pre niekoho je to manželstvo, pre iného otvorený vzťah, pre ďalších polyamoria. Najdôležitejšie je porozumenie, rešpekt a úprimnosť.

Brooklyn Beckham dal jasne najavo, že si neželá, aby ho rodičia kontaktovali, ani aby sa o ňom verejne vyjadrovali v rozhovoroch či na sociálnych sieťach. Pôvodne nešlo o žiadne súdne konanie ani právne vymáhateľný krok, ale len o žiadosť.

Podľa Brooklyna tejto žiadosti predchádzali nepríjemné klebety a nezmyselné ohovárania o jeho manželke Nicole Peltzovej Beckhamovej, vrátane tvrdení rodičov, že je jej rukojemníkom a „pod papučou“, teda že je úplne ovládaný svojou ženou.

Posmešky, poruchy príjmu potravy a krachujúci biznis. Victoria Beckham na Netflixe odkrýva svoju temnú minulosť

Keď rodina prekročí hranice

„Davidovi Beckhamovi bolo oznámené, že so svojím synom Brooklynom a jeho manželkou má komunikovať len v nevyhnutných prípadoch a výlučne prostredníctvom kancelárie Schillings. Podľa neho je to v súčasnosti jediný spôsob, ako spolu môžu hovoriť,“ cituje svoj zdroj britský denník The Mail.

To podľa všetkého vysvetľuje, prečo Brooklyn krátko pred Vianocami zablokoval svojich rodičov aj bratov Romea a Cruza na sociálnych sieťach. Prekážalo mu, že ho rodina sleduje, označuje a zdieľa jeho príspevky o varení, čo bolo podľa neho v rozpore s jeho želaním, aby ho nechali na pokoji.

Napätie v rodine Beckhamovcov pretrváva. Ľudia z Brooklynova okolia tvrdia, že na obnovenie vzťahov je potrebné úprimné ospravedlnenie zo strany jeho rodičov a ukončenie klebiet a špekulácií o jeho súkromnom živote.

Brooklynova manželka Nicola si teraz zo sociálnych sietí vymazala všetky fotografie s Beckhamovcami.

Modelka Nicola Peltzová sa narodila do rodiny miliardára Nelsona Peltza.

Ap/

Spor, ktorý sa začal svadbou

Victoria a David by si podľa informácií denníka The Mail želali urobiť za zbytočnými spormi hrubú čiaru a vzťahy čo najskôr napraviť. „Urobia čokoľvek, aby sa so synom zmierili a boli s ním opäť v normálnom kontakte,“ dodáva zdroj.

Napätie medzi Brooklynom a jeho rodičmi sa začalo výraznejšie prejavovať po jeho svadbe s Nicolou Peltzovou v roku 2022. Už vtedy sa písalo o nezhodách okolo organizácie svadby, rozdielnych predstavách o tom, kto má mať hlavné slovo, aj o pocite, že Victoria Beckhamová bola počas príprav odsunutá na vedľajšiu koľaj. Tieto udalosti samy o sebe vzťahy nezničili, no zasadili do nich prvé trhliny.

Postupne sa mal konflikt prehlbovať najmä pre odlišné životné štýly a nastavené hranice. Brooklyn a Nicola chceli väčšiu nezávislosť, pokoj a kontrolu nad svojím súkromím, zatiaľ čo David a Victoria sú zvyknutí fungovať ako veľmi súdržná, mediálne viditeľná rodina. Práve rozdielny prístup k verejnosti, značke „Beckham“ a rodinnej lojalite je jedným z kľúčových problémov v súčasných narušených vzťahoch.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Žena prezradila kamarátke svoju orientáciu, jej reakcia priateľstvo ukončila. Čo je abrosex*alita?

Čo vlastne znamená byť heteroflexibilný?

Na prvý pohľad ide o ľudí, ktorí sa považujú za heterosexuálnych. Rozdiel je však v tom, že nie sú úplne uzavretí možnosti skúseností s osobami rovnakého pohlavia. Neznamená to nutne, že ich aktívne vyhľadávajú, skôr že ich nevylučujú.

Heteroflexibilita je pomerne široký pojem. Zahŕňa ľudí, ktorí sú otvorení experimentom, aj tých, ktorí sa nachádzajú niekde medzi heterosexuálnou a bisexuálnou identitou. Môže ísť napríklad o ženu vo vzťahu s mužom, ktorá by bola otvorená spoločnej skúsenosti s ďalšou ženou. Ale aj o niekoho, kto síce žije ako heterosexuál, no vníma svoju príťažlivosť ako menej striktne ohraničenú. Skrátka ide o flexibilitu, nie o nálepky.

Príťažlivosť nefunguje vždy podľa pevných pravidiel.

Pexels /felipe Balduino/

Prečo o tom hovoríme práve teraz?

Odborníci upozorňujú, že nárast nových identít neznamená „módny trend“, ale skôr rastúce uvedomenie si, že sexualita je prirodzene komplexná a premenlivá. Príťažlivosť nefunguje vždy podľa pevných pravidiel a pre mnohých ľudí nie je ani nemenná počas celého života.

Ako to vystihol jeden z odborníkov zapojených do analýzy dát: bolo by skôr prekvapujúce, keby ľudia nikdy necítili zvedavosť či príťažlivosť mimo striktne definovaných kategórií.

Skôr než pôjdeš na rande, povedz, koho volíš. Toto sú trendy randenia roku 2026 podľa Tinderu

Mestá, kde je flexibilita rozšírená

Z dát vyplýva aj zaujímavá geografická mapa. Za „najheteroflexibilnejšie mesto sveta“ bol označený Berlín, ktorý zároveň vedie aj v počte otvorených vzťahov. Na druhej strane Atlantiku zase New York zaznamenal prudký nárast bisexuálnej populácie.

Tieto čísla naznačujú, že veľké a otvorené mestá vytvárajú priestor, kde sa ľudia cítia bezpečnejšie hovoriť o svojej identite (bez potreby zapadať do presne definovaných škatuliek).

Podľa dátových analytikov sa v roku 2025 čoraz viac ľudí nebojí skúmať intimitu autentickým a hravým spôsobom. Sexualita a identita sa prestávajú vnímať ako pevne dané body, ale skôr ako spektrum, ktoré sa môže meniť v čase.

Heteroflexibilita je odrazom doby, v ktorej si ľudia dovoľujú byť úprimnejší k sebe samým, a menej viazaní očakávaniami okolia. A zdá sa, že tento posun sa ešte len začína.

Aj keď veta obsahovala slovné uistenie o podpore, tón, akým to bolo podané, bol pre Emmu celkom jasný: pochopenie v tomto prípade nenastalo. Práve táto bagatelizácia jej identity bola dôvodom, prečo sa rozhodla priateľstvo ukončiť, opísala pre server Metro. „Zdieľala som niečo veľmi osobné s niekým, komu som dôverovala. A namiesto rešpektu prišlo zosmiešnenie.“

Skôr než pôjdeš na rande, povedz, koho volíš. Toto sú trendy randenia roku 2026 podľa Tinderu

Čo znamená byť abrosexuálny?

Zatiaľ čo pojmy ako gej, lesba či bisexuál sú už pre väčšinu spoločnosti známe, existujú identity, o ktorých sa hovorí len málo. Abrosexualita patrí medzi ne.

Tento pojem sa začal viac používať okolo roku 2015 a označuje ľudí, ktorých sexuálna príťažlivosť sa v čase mení. Abrosexuálna osoba sa nemusí celý život cítiť rovnako – jeden deň môže vnímať sama seba ako heterosexuálnu, inokedy ako bisexuálnu, lesbu či dokonca asexuálnu.

Nejde o zmätok ani „rozhodovanie sa“, ale o prirodzenú plynulosť sexuality. Príťažlivosť sa môže meniť bez jasného dôvodu, jemne a nepredvídateľne. Práve odtiaľ pochádza aj názov: zo starogréckeho slova, ktoré znamená jemný či delikátny.

Abrosexualita - vlajka.

Instagram/Alexyanaki Zdroj/

Láska, vzťahy a premenlivosť

Jedna anonymná abrosexuálna osoba opísala svoju skúsenosť slovami, ktoré vystihujú realitu mnohých ľudí s touto identitou. Niekedy sa cíti asexuálne alebo demisexuálne, inokedy veľmi bisexuálne či homosexuálne.

Vo vzťahoch to môže znamenať, že sexuálna príťažlivosť k partnerovi nie je vždy rovnaká, no emocionálne puto, náklonnosť a blízkosť zostávajú. Láska sa nemusí vytratiť len preto, že sa mení forma túžby.

Každý abrosexuálny človek to však prežíva inak. Neexistuje jeden správny vzorec, len osobné skúsenosti, ktoré si zaslúžia rešpekt.

S*xuje Gen Z menej? Mnoho mladých nevie pomenovať svoje pohlavné orgány, hovorí s*xuologička Caisová

Keď musíš svoju identitu stále vysvetľovať

Emma Flint hovorí, že byť abrosexuálna znamená často odpovedať na tie isté otázky. Ľudia sa pýtajú, čo ten pojem znamená, či je to „skutočné“ a ako to funguje v praxi.

Otázky jej neprekážajú, pokiaľ sú úprimné a rešpektujúce. „Nikto sa nenarodil so znalosťou všetkých pojmov. Ani ja som o abrosexualite zo začiatku nevedela. Dôležité je počúvať bez zľahčovania.“

Odborníci zároveň pripomínajú, že coming out nemusí predstavovať veľké vyhlásenie. Niekedy stačí jednoduché vysvetlenie vlastnými slovami. Také, ktoré vystihuje, ako sa človek cíti práve teraz. Sexualita totiž nemusí byť nemenná, aby bola platná.

Používatelia zoznamovacích aplikácii sú už unavení zo zmiešaných signálov, ghostingu a nekonečného swipovania bez výsledku. O to viac sa do popredia dostáva otázka: ako bude vyzerať randenie, keď už ľudia nechcú hry, ale skutočné spojenie? Ako píše portál Mashable, Tinder to na najbližších 12 mesiacov vidí takto…

Žiadne omáčky –  jasne povedz, čo chceš

Jedným z hlavných trendov, ktoré Tinder na rok 2026 predpovedá, je otvorenosť. Ľudia na rande sa prestávajú hrať na klasické „uvidíme, kam to zájde“ a čoraz viac dávajú najavo, čo hľadajú – či už vážny vzťah, niečo nezáväzné alebo len príjemnú spoločnosť.

Úprimnosť a jasná komunikácia sa stávajú novým sexepílom. Byť emocionálne dostupný už nie je slabosť, ale výhoda. Menej domýšľania, viac pomenovaných očakávaní – aspoň taký je ideálny scenár.

David miluje ferraty: Keď spíš zavesený na skale, modlíš sa, nech si neocikáš posteľ. Liezť nad morom bol zážitok

Apolitický postoj? Skôr red flag

Ak si niekto myslí, že politika na rande nepatrí, rok 2026 ho možno rýchlo vyvedie z omylu. Hodnoty a postoje sa čoraz častejšie stávajú filtrom ešte pred prvým stretnutím. Tinder hovorí o ére takzvaného „hot-take dating“, kde sa názory neriešia až po treťom pohári vína, ale pokojne hneď v profile.

Témy ako spoločenská spravodlivosť, práva menšín či pohľad na rodinu už dávno nie sú len okrajovou debatou. Pre mnohých singles sú to zásadné otázky, ktoré rozhodujú o tom, či má vôbec zmysel ísť na kávu.

Byť apolitický sa podľa Tinderu nevypláca.

Pinterest/@sorranyandrea/

Keď randí celý group chat

Randenie už nie je sólo disciplína. Tinder predpokladá, že do hry budú čoraz viac vstupovať kamaráti – ako poradcovia, dohadzovači ale aj spolurandiči. Skupinové a dvojité rande majú odbúrať stres, trápne ticho a pocit, že človek je na všetko sám. A ak potenciálny partner prejde týmto testom, aspoň vieš, že obstál aj pred tvojím group chatom.

Priatelia majú zároveň obrovský vplyv na to, ako slobodní ľudia vnímajú lásku. Vzťahy v ich okolí im dodávajú nádej, že aj v digitálnom chaose sa dá nájsť niečo skutočné.

Menej ghostingu, viac empatie

Pandémia zmenila spôsob, akým sa ľudia pozerajú na vzťahy – a tento posun pretrváva. V roku 2026 by malo byť randenie viac o rešpekte, empatii a otvorených rozhovoroch. Aj odmietnutie sa dá podať ľudskejšie než tichom v chate.

Byť emocionálne prítomný, vedieť pomenovať pocity a komunikovať ich bez strachu z toho, že to bude trápne, sa stáva novým štandardom.

Double dates by mali byť v roku 2026 veľmi trendy.

Pinterest/@elfyau1396/

AI ako wingman

Umelá inteligencia už dávno nie je len pracovným nástrojom – pomaly si nachádza miesto aj v láske. Tinder síce umelej inteligencii nepasuje do role dohadzovača, no ráta s tým, že používatelia zoznamky ju budú využívať ako pomocníka: pri výbere fotiek, písaní profilu či kam a kedy na rande. Ostáva len veriť, že AI bude mať jasnejšie odpovede než „uvidíme“.

Nádej ako hlavný trend

Hoci sa randenie môže zdať únavné a občas až absurdné, Tinder v tom má jasno: ľudia sa nevzdávajú. Napriek frustrácii, zlým skúsenostiam a vyhoreniu zo swipovania zostáva v hre jeden silný pocit – nádej. A možno práve tá spôsobí, že nový rok neprinesie len nové ja, ale aj niekoho, s kým ho budeš chcieť prežiť.

Monika žije v Dánsku: Ak si po 25-ke slobodný, na narodeniny ťa priviažu k stĺpu a zasypú vreciami škorice. Pivo stojí 8 eur

Incident sa stal v júli na koncerte v meste Foxborough v štáte Massachusetts. Štadiónová kamera vtedy zachytila ​​Cabotovú, ako sa objíma so svojim vtedajším šéfom, generálnym riaditeľom spoločnosti Astronomer Andym Byronom. Keď si obaja uvedomili, že sú na veľkoplošnej obrazovke, inštinktívne sa skrčili a snažili sa pred kamerou schovať.

Škandál na koncerte Coldplay: Ženatý milionár prichytený s kolegyňou, internet z toho vybuchol. Títo majú aféru, smial sa Chris Martin

Je nezamestnateľná

Situáciu ešte priživil frontman Coldplay Chris Martin, ktorý s nadsadením poznamenal: „Buď majú pomer, alebo sú jednoducho veľmi hanbliví.“ Video sa počas krátkej doby rozšírilo po sociálnych sieťach a nazbieralo milióny zhliadnutí.

Zatiaľ čo sa internet po niekoľkých dňoch presunul na iné témy, pre Cabotovú všetko ešte len začalo. „Stala som sa vtipom. Asi najviac ohováranou personalistkou v histórii HR,“ povedala denníku The Times.

Päťdesiattriročná Cabotová po škandále rezignovala po tom, čo firma oznámila suspendovanie a interné vyšetrovanie generálneho riaditeľa. Byron neskôr z funkcie odišiel. Cabotová v súčasnosti hovorí, že si hľadá nové zamestnanie, ale opakovane jej firmy hovoria, že je „nezamestnateľná“

Manžel bol na koncerte tiež

V samostatnom rozhovore pre The New York Times uviedla, že s Byronom nemala sexuálny vzťah a že sa pred onou nocou nikdy nebozkávali. Priznala však, že do svojho šéfa bola zamilovaná. „Urobila som zlé rozhodnutie. Vypila som pár pohárov a správala sa nevhodne voči svojmu nadriadenému,“ povedala. „Prevzala som za to zodpovednosť a zaplatila som kariérou.“

Krátko po incidente sa rozviedla so svojím manželom, ktorý v tom momente bol na rovnakom koncerte.

Na otázku prečo sa rozhodla prehovoriť až teraz, odpovedala: „Pretože to pre mňa ani pre moje deti neskončilo. Obťažovanie nikdy neprestalo.“ Jej dve deti sa podľa jej slov hanbia, keď ich vyzdvihuje zo školy alebo chodia na ich športové krúžky. „Sú na mňa naštvané. A možno na mňa budú naštvané celý život. To je niečo čo musím prijať.“

Cabotová sa tiež pýta, či jej bývalý šéf čelil rovnakej vlne nenávisti ako ona. „Myslím, že som ako žena niesla hlavnú vlnu urážok,“ povedala. Ľudia ju označovali za „zlatokopku.“ Na vrcholku škandálu bol podľa nej rozoberaný každý detail jej vzhľadu. Postava, tvár aj oblečenie.

Najlepšie memečka týždňa: Sú také dobré, že by si sa za ne nehanbil ani na koncerte Coldplay

Najtvrdšia kritika prichádza od žien

Situácia postupne prerástla na otvorené vyhrážanie. Cabotová uviedla, že dostávala správy od ľudí, ktorí tvrdili, že vedia, kde nakupuje. „Idem si pre teba,“ stálo v jednej zo správ. Jej osobné údaje sa objavili na internete a niekoľko týždňov bola bombardovaná až 600 telefonátmi denne. Pred domom ju postávali paparazzi a dostala desiatky vyhrážok smrťou. „Moje deti sa báli, že umriem. A že umrú aj ony.“

Zvlášť bolestné pre ňu bolo zistenie, že najtvrdšia kritika prichádzala od žien. Tie podľa jej slov stáli nielen za väčšinou nenávistných správ, ale aj osobných útokov.

V súčasnosti sa situácia upokojuje. Pre deti našla terapeuta a sama sa snaží vrátiť k bežnému životu. Napríklad tým, že znova začala chodiť hrať tenis. S Andym Byronom boli krátko v kontakte a vymieňali si rady, ako situáciu zvládnuť. Nakoniec sa ale zhodli, že bude lepšiu komunikáciu ukončiť. Odvtedy spolu nehovoria.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Manosféra je sieť online komunít, ktoré šíria toxickú maskulinitu a mizogýniu.
• Algoritmy sociálnych sietí pomáhajú tomuto obsahu dostať sa k čoraz mladším chlapcom.
• Výskumy ukazujú prepojenie manosféry s radikalizáciou a extrémnymi postojmi.
• Prevencia stojí na otvorených rozhovoroch, digitálnej gramotnosti a zdravých vzťahoch.

Fenomén manosféry detailne opísala výskumníčka Debbie Ging v analýze pre The Conversation. My jej zistenia rozširujeme o ďalšie výskumy a pohľady odborníkov.

Manosféra je označenie pre rozsiahlu a voľne prepojenú sieť online komunít - webstránok, fór, YouTube kanálov a profilov na sociálnych sieťach, ktoré spája presvedčenie, že moderná spoločnosť mužov systematicky znevýhodňuje. V týchto priestoroch sa často šíria silne antifeministické postoje, spochybňovanie rovnosti pohlaví a normalizácia nenávisti voči ženám.

Seriál Adolescent bude po novom súčasťou výučby v tejto európskej krajine. Má edukovať mladých chlapcov

Pod manosféru spadajú rôzne skupiny, ktoré sa navonok môžu tváriť odlišne, no ideologicky sa často prelínajú. Patria sem napríklad takzvaní. men’s rights activists, pick-up umelci, skupiny incelov (involuntárnych celibátov) či MGTOW - muži, ktorí deklarujú, že sa úplne dištancujú od vzťahov so ženami.

Spoločným jazykom manosféry je metafora „červenej pilulky“, inšpirovaná filmom Matrix. Prijať „red pill“ znamená uveriť, že muž vidí skrytú pravdu o svete, v ktorom ženy údajne držia moc a muži sú obeťami systému.

Prečo je taká príťažlivá?

Výskumy ukazujú, že manosféra cieli najmä na chlapcov v období dospievania, keď sa formuje ich identita, sebavedomie a predstavy o vzťahoch. Sociálne siete im v tomto procese zohrávajú kľúčovú rolu. Algoritmy platforiem ako YouTube či TikTok zvýhodňujú obsah, ktorý vyvoláva silné emócie, a práve ten manosféra produkuje veľmi efektívne.

Na začiatku ide často o zdanlivo nevinné videá o sebazlepšovaní, randení či „ako byť úspešným mužom“. Postupne sa však k nim pridávajú tvrdenia o tom, že ženy sú menej racionálne, že muži musia byť dominantní a že empatia je slabosť.

Podľa odborníkov manosféra ponúka jednoduché odpovede na komplexné problémy - frustráciu z odmietnutia, sociálnu izoláciu či pocit zlyhania.

Od sebazlepšovania k radikalizácii

Analýzy ukazujú, že manosféra funguje podobne ako iné radikalizačné siete. Najprv vytvára pocit spolupatričnosti, potom posilňuje naratív obete a napokon presviedča používateľa, že svet je proti nemu. Štúdia evolúcie manoféry naprieč internetom upozorňuje, že najtoxickejšie časti manosféry, najmä incelské a MGTOW komunity, sú zároveň tie, ktoré najviac radikalizujú svojich členov.

Je pravda, že 80 percentám žien sa páči len 20 percent mužov? Vysvetľujeme fenomén, ktorý spopularizoval seriál Adolescent

Výskum publikovaný na arXiv navyše ukazuje, že dlhodobé zapojenie do týchto komunít mení jazyk, hodnoty aj vnímanie reality používateľov smerom k extrémnejším postojom.

Prejavy v reálnom živote

Odborníci upozorňujú, že manosféra nekončí pri obrazovke. Mizogýnne postoje sa prenášajú do správania v škole, vo vzťahoch aj v online komunikácii. Objavujú sa generalizácie o ženách, zosmiešňovanie rovnosti pohlaví a legitimizácia agresivity ako znaku „skutočnej mužnosti“.

V najextrémnejších prípadoch sa manosféra prelína s krajne pravicovými ideológiami a konšpiračnými teóriami, čím sa zvyšuje riziko offline násilia.

Aj v slovenskom priestore sa manosféra javí ako heterogénna sieť komunít, ktoré sľubujú mladým mužom jednoduché odpovede na komplexné problémy, a to často za cenu nenávisti voči ženám, antisystémových postojov a sociálnej izolácie.

Dá sa s tým ešte niečo urobiť?

Podľa organizácie UN Women riešenie nespočíva len v zákaze obsahu, ale najmä v prevencii. Kľúčové sú otvorené, neodsudzujúce rozhovory s chlapcami o tom, čo sledujú online a prečo ich to priťahuje.

Dôležitú úlohu zohráva aj digitálna gramotnosť, teda pochopenie toho, ako algoritmy fungujú a prečo im platformy podsúvajú čoraz extrémnejší obsah. Rovnako zásadná je podpora zdravých sociálnych vzťahov, pocitu bezpečia a priestoru hovoriť o neistotách bez zosmiešňovania.

Bude TikTok zakázaný? 13-ročným deckám pretláča obsah mizogýnov a videá o samovraždách

Manosféra nie je okrajový internetový fenomén, ale reálny problém, ktorý ovplyvňuje spôsob, akým mladí muži vnímajú seba, ženy aj spoločnosť. Algoritmy sociálnych sietí tento obsah posilňujú a urýchľujú jeho šírenie. Ak chceme predísť ďalšej radikalizácii, musíme chlapcov osloviť skôr, než to za nich urobí manosféra.

Práca českého autorského tímu pripomína, akým komplexným fenoménom je oblasť BDSM, ktorá osciluje medzi podriadenosťou a dominanciou, masochizmom a sadizmom, zväzovaním a výcvikom. Pohráva sa s mocenskou dynamikou, bolesťou a má sexuálnu dimenziu.

P*rnotrendy roka 2025. Tieto kategórie a úchylky dominovali posledné mesiace internetu

Ako sa však BDSM vzťahuje k životu mimo spálne? Ako súvisí s postavením ľudí, ktorí sa mu venujú, v partnerských vzťahoch všeobecne? Končí moc domina v spálni, alebo zodpovedá aj postoju v bežnom fungovaní partnerského vzťahu? Aký vzťah majú úlohy v BDSM k spoločenskému postaveniu účastníkov tohto sexu? Platí klišé „cez deň šéf, v noci na štyroch“?

Práve tieto súvislosti skúmala štúdia vedená Evou Jozifkovou. K dispozícii pritom mala hypotézy, s ktorými pracovali už predošlé výskumy.

Prvý možný pohľad považuje BDSM len za hru – a nič viac. Hypotéza sexuálnej hry nepripúšťa súvislosť medzi tým, čo si užívame pri týchto hrátkach, a naším partnerským a spoločenským životom. Ide o oddelené svety, BDSM je len hra dospelých, ktorá so životom mimo nej nesúvisí.

Druhá hypotéza sa označuje ako kompenzačná. Tvrdí, že naše sexuálne či partnerské vzťahy odzrkadľujú naše postavenie v sociálnej sfére. Sem patrí predstava riaditeľa továrne, ktorý je doma utláčaným mužíkom alebo neposlušným chlapcom pred pani učiteľkou v sadomasochistickom salóne. Podľa tejto teórie sú naše roly v BDSM, a v partnerstve a sociálnom živote, protikladmi. V BDSM zažívame kontrast. Vyvažujeme sa, kompenzujeme.

Ako nás prezrádzajú naše tajné túžby?

Dreamstime/

Veda však pozná aj možnosť, že sexuálne vzrušenie z dominancie či submisivity zodpovedá všeobecným vzorcom správania. Všeobecná tendencia dominovať alebo byť naopak poddajný so sebou nesie pravdepodobnosť dosiahnutia zodpovedajúcej mocenskej pozície v spoločnosti. A rovnako sa prejavuje nielen v sexe, ale aj v správaní v partnerskom živote a vo vzťahoch k ostatným ľuďom.

Iná hypotéza počíta s možnosťou, že dominantné alebo submisívne správanie sa neodráža len v sexe, ale aj v partnerskom živote všeobecne. Nie však vo vzťahoch k ostatným ľuďom. Obmedzuje sa výlučne na partnerskú rovinu.

Veda zvažuje aj možnosť, že v základe mocenských hier BDSM nie je len sexuálna fantázia. Že ich simulovaná a zosilnená hierarchia odkazuje na biologické faktory spojené s prežitím a reprodukciou. Že mocenské pozície teda nie sú uzavreté výlučne v oblasti sexuality.

Aby česká štúdia posúdila, či sa mocenská polarita prenáša aj mimo sexu, skúmala viac než štyristo mužov a žien, ktorí sa venovali BDSM sexu. Získala ich na českých fórach a diskusných skupinách zameraných na BDSM.

Prečo krvácam počas s*xu? Poznáme otázky, ktoré ľudia najviac googlili v súvislosti s milostnými radovánkami

Moc sa nekončí v spálni

Výskumníci ich rozdelili na tých, ktorých sexuálne vzrušovala dominantná rola, na submisívnych, na tých, ktorým vyhovovali obe polohy, a na tých, ktorých mocenská dynamika sexuálne nevzrušovala, hoci ju mohli zažívať. Štúdia sa ich pýtala na sexuálny život aj na partnerské fungovanie mimo sexu. Zaujímalo ju aj ich správanie k ľuďom v spoločenskom živote, sledovala prítomnosť tendencie k dominancii alebo poddajnosti.

Výsledky sa pre jednotlivé skupiny líšili.

Viac než polovica mužov a žien, ktorých v sexe vzrušovala dominancia, vykazovala dominantné správanie aj v partnerskom živote ako celku. Naopak, takmer polovica sexuálne submisívnych zažívala submisivitu v partnerstve aj mimo sexu. Dá sa teda povedať, že približne polovica mužov a žien sa svojho pólu mocenskej hierarchie držala nepretržite, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Nešlo len o záležitosť sexuálnej hry.

Kto je v skutočnosti dominantný?

Pexels/Анатолий Андреев/

Skupina označovaná ako „switch“, teda tí, ktorí v sexe striedali mocenské pozície, dopadla vo výskume celkom inak. Jej muži a ženy zažívali dominanciu v sexe aj mimo neho v partnerskom živote menej často než výluční stúpenci dominancie. A rovnako podstupovali submisivitu v sexe aj mimo neho menej často než čistí priaznivci submisivity. Dominanciu všeobecne v partnerskom živote zažívalo necelých pätnásť percent, submisivitu trinásť percent, oboje takisto trinásť percent. „Výsledky teda naznačujú, že ľudia zo skupiny ‚switch‘ majú menšiu tendenciu prenášať hierarchickú dynamiku do svojich nesexuálnych vzťahov,“ uvádza server PsyPost.

Štvrtá skupina odhalila, že dominanciu a podriadenosť v sexe zažívajú aj ľudia, ktorých hierarchia sexuálne nevzrušuje. Napriek tomu pocity dominancie a submisivity pri sexe zažilo šesťdesiat percent z nich. Avšak až sedemdesiatpäť percent tieto pocity v partnerskom živote mimo sexu nepozná.

Výskum sa však zaujímal aj o to, ako sa skúsenosti s mocenskými hrami v sexe premietajú do vzťahov k iným ľuďom, nielen do partnerského života.

Sila submisivity

Výsledky ukázali, že submisivita predstavuje silnú líniu. Respondenti a respondentky, ktorí boli v bežnom živote podriadenejší, pochádzali z radov tých, ktorí nezažívali dominanciu pri sexe ani v partnerskom živote všeobecne. A zároveň z tých, ktorí mali nižší socioekonomický status a boli mladší ako 55 rokov.

Účinok submisivity bol silnejší než vplyv dominancie. Dominancia v sexe a v mimosexuálnom partnerskom živote sa do správania voči ostatným ľuďom mimo partnerského vzťahu nepremietala tak výrazne.

Dosah submisivity alebo dominancie do bežného života pritom neovplyvňovalo pohlavie. Zistenia platili pre mužov aj pre ženy.

S*xuje Gen Z menej? Mnoho mladých nevie pomenovať svoje pohlavné orgány, hovorí s*xuologička Caisová

Čo znamenajú výsledky českej štúdie pre existujúce hypotézy? Jednoznačne nepotvrdili kompenzačnú hypotézu. Mocenské roly v sexe nie sú obrátenými pozíciami, ktoré zažívame v každodennom živote. Áno, klišé o bankovom riaditeľovi, ktorý sa pri sexe hrá na sluhu, je skutočne skôr len klišé. Rovnako sa nezdá, že by dominancia alebo submisivita v sexe fungovali výlučne v tandeme s mocenskou dynamikou v partnerskom vzťahu. Naopak, majú tendenciu premietať sa aj do vzťahov k ostatným ľuďom. Nejde teda len o hru bez presahu mimo spálne.

Mocenská polarita v sexe, v rámci všetkých aspektov partnerského vzťahu aj na úrovni spoločenského života a vzťahov k ostatným ľuďom má podobnú vývojovú líniu.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Koniec toxickým hrám, začína éra úprimnosti. Tinder predpovedá, že rok 2026 prinesie revolúciu v randení

Dnešné randenie vie byť vyčerpávajúce. Nekonečné brázdenie po zoznamovacích aplikáciách, prázdne rozhovory, ghosting, zmiešané signály, sklamania a toxicita. Ľudia túžia po úprimnom spojení, ale často narážajú na steny nezáujmu, chaosu a citovej únavy. A presne v tomto bode vstupuje do hry AI. Je vždy dostupná, vždy ti odpíše, nikdy ťa neodignoruje, nikdy nemá zlý deň, nikdy ťa nesúdi.

Pre mnohých sa čím ďalej, tým viac stáva bezpečným priestorom, kde môžu hovoriť o svojich pocitoch bez strachu z odmietnutia. Môžu sa vyrozprávať a zároveň cítia záujem. A presne to je dôvod, prečo umelá inteligencia prestáva byť iba nástrojom, a začína byť emočným partnerom.

Pre mnohých je to úplne v poriadku

Takmer polovica ľudí tvrdí, že by dokázali akceptovať, keby mal ich partner blízky vzťah s umelou inteligenciou. Druhá polovica má zas pocit, že je to už za hranou. Tí najradikálnejší hovoria priamo o emocionálnej nevere, iní sa zas pýtajú: „Prečo radšej hovoríš s robotom než so mnou?“

Takéto otázky sú nepríjemne presné a úderne, pretože ak si niekto hľadá oporu u digitálnej bytosti, znamená to, že niečo v reálnom vzťahu nefunguje, uvádza vo svojej správe dating aplikácia Happn.

Prečo ľudia opúšťajú skutočné vzťahy?

Pexels/Trarete/

Z virtuálneho rande priamo k oltáru

To, čo dnes znie ako bizarný experiment, sa už v niektorých častiach sveta deje.

Predstav si, že už vznikajú AI zoznamovacie kaviarne (spoločnosť EVA AI nedávno jednu otvorila v New Yorku), kde sa ľudia stretávajú spolu so svojimi virtuálnymi partnermi. A existujú dokonca aj také prípady, keď sa ľudia symbolicky zosobášili so svojou AI postavou.

Napríklad podľa portálu Independent istá žena v Japonsku sa nedávno vydala za vlastného AI partnera v snahe vyrovnať sa so zlomeným srdcom. „Viem, že niektorým ľuďom to pripadá zvláštne, ale ja vnímam Klausa ako Klausa. Nie ako človeka, nie ako nástroj. Len ako jeho,“ uviedla 32-ročná Kano (ktorá mala počas obradu na sebe okuliare pre rozšírenú virtuálnu realitu) pre médiá.

Pre niekoho je takáto predstava úplne šialená, pre iného je to jediný spôsob, ako znovu veriť v blízkosť po sklamaní.

Mladá študentka si zarába objímaním. Koľko zarába profesionálna „cuddlerka“?

Prečo nás to priťahuje?

V skutočných vzťahoch je všetko komplikované. Sú tam hádky, zranenia, tichá domácnosť aj boj s egom. Na rozdiel od toho ti dá AI pokoj, stabilitu, pozornosť a ilúziu bezpečia. A presne toto je to nebezpečné miesto – tam, kde si pohodlie začneme zamieňať s láskou.

Či by nás umelá inteligencia dokázala naučiť milovať? Možno áno. Vie nás učiť pomenovať pocity, lepšie komunikovať a pochopiť to, čo presne potrebujeme. Napríklad ukázať nám naše „jazyky lásky“.

AI zoznamovacie kaviarne, aj svadby s AI partnerom.

Pexels/Peter Olexa/

Ale je tu jedna vec, ktorú nám nikdy nedá: tie skutočné, ľudské nedokonalosti. Láska je plná kompromisov, zlyhaní a ľudskej autenticity. A presne v tom je jej najväčšia sila. Otázka teraz ale znie, koľko ľudí sa zamiluje do AI? Koľko párov sa kvôli nej rozpadne? Randenie bolo chaotické vždy, ale nikdy ešte nebolo až takto technologické a umelé.

A možno je toto len odraz toho, po čom naozaj túžime. Nie po dokonalosti, ale po istote, prijatí a pocite, že sme pre niekoho dôležití.

• Otrovert je človek, ktorý je sociálny, ale necíti sa súčasťou skupiny.
• Má rád hlboké rozhovory, no drží si emočný odstup.
• Je nezávislý, pozorovací a nerieši, že mu ostatní nerozumejú.
• Nový pojem vytvoril americký psychiater Rami Kaminski.

Ak máš pocit, že introvertné verzus extrovertné testy ti vždy vyšli niekde „medzi“, nie si v tom sám. Americký psychiater Rami Kaminski predstavil nový typ osobnosti: otrovert. A podľa všetkého by takto mohli fungovať aj mnohí tvorcovia, umelci či myslitelia, vrátane Fridy Kahlo, Franza Kafku či Alberta Einsteina, píše portál LadBible.

Zabudni na FOMO. Trendom nielen medzi mladými je FOBI, kedy dúfame, že nás nikam nepozvú

Kaminski vysvetľuje, že otrovert je „človek, ktorý necíti príslušnosť k žiadnej skupine“, aj keď je úplne schopný socializovať sa. „Zatiaľ čo väčšina ľudí sa cez spoločenské normy naučí cítiť príslušnosť ku komunite, otroverti ostávajú sociálni, no nie komunitní,“ hovorí.

Hlboké spojenia jeden na jedného, ale nula pocitu pre skupiny

Otrovert je človek, ktorý vie vytvárať intenzívne a hlboké vzťahy, no v skupine zostáva vnútorne odpojený. Kaminski si to uvedomil už ako dieťa - keď v skautoch prišiel na rad jeho sľub a všetci boli nadšení, no on necítil nič.

Tento nový pojem si okamžite získal pozornosť ľudí, ktorí sa v ňom našli - napríklad Rob Hwang, ktorý pre Science of People povedal, že „všetko zapadlo“, keď o otrovertoch čítal. „Konečne existuje slovo pre nás, ktorí žijeme zvonku a pozeráme sa dnu - nie preto, že sme hanbliví alebo asociálni, ale preto, že tam jednoducho najlepšie fungujeme,“ vysvetlil.

Objav, či si otrovert

Unsplash/Robert McGowan

Hwang dokonca zostavil aj vlastný zoznam znakov, podľa ktorých zistíš, či si otrovert.

Uprednostňuješ rozhovory jeden na jedného

Otroverti sa podľa Hwanga prirodzene „ťahajú k individuálnym rozhovorom pred skupinovými“. Ale aj tam si držia istý odstup - akúsi neviditeľnú sklenenú stenu. „Záleží mi na ľuďoch, ale vždy som o krok dozadu,“ hovorí Hwang.

Emócie riešiš sám

Otroverti sú typickí „samorastovia“, ktorí svoje vnútro spracovávajú radšej sami. Nechcú utešovanie, nepotrebujú rozhovor, a keď sa ich niekto pýta na pocity, môže to pôsobiť až rušivo. „Kým ostatní hľadajú validáciu či pohodlie, ty všetko filtruješ interne,“ opisuje Hwang.

Imunitný systém proti skupinám

Otrovert necíti skupinovú energiu ani potrebu patriť. „Si pozoruhodne imúnny voči tlaku skupiny, trendom a kolektívnym názorom,“ dodáva Hwang. Nie preto, že by bol rebel, ale preto, že necíti ťah ku skupine.

Si sigma, gama alebo omega muž? Generácia Z delí mužov do týchto 6 skupín. Zisti, ktorá ťa najviac vystihuje

Pozoruješ ľudí ako Attenborough zvieratá

Hwang hovorí, že otroverti sú extrémne pozorní, sledujú dynamiku, signály, vzorce správania. Nie preto, že sú nervózni, ale vďaka emočnému odstupu.

Kamaráti? Skôr známi

Otroverti bývajú silne nezávislí, takže ich sociálny okruh je zvyčajne malý. Väčšinou poznajú veľa ľudí, ale blízkych priateľov minimum. „Vzťahy si držíš v priečinkoch. Nie preto, že niečo tajíš, ale preto, že skupinová dynamika je ako kostým, ktorý jednoducho nesedí,“ hovorí Hwang.

Small talk je pre teba cudzí jazyk

Otrovert vie small talk robiť, ale vnútri to pôsobí neprirodzene. „Každá bežná interakcia je vedomý proces, ako keby si si to prekladal v hlave,“ vysvetľuje Hwang. Kaminski dodáva, že otroverti sú v „sociálnom maskovaní“ prekvapivo dobrí – ale je to vyčerpávajúce.

Objav, či si otrovert

Unsplash/Alexandru Zdrobău

Je ti jedno, že ťa ľudia nepochopia

To najvýraznejšie znamenie? Otrovert necíti potrebu vysvetľovať sa. „Prijal si, že byť outsiderom znamená byť nepochopený, a úprimne? Je to pre teba v poriadku,“ hovorí Hwang.

Influenceri vás zavádzajú, pokiaľ ide o investovanie: Čo je pravda a čo vás môže stáť peniaze?

Muži aj ženy najčastejšie tajne nakupujú oblečenie – uviedla to pätina mužov a 35 percent žien. U žien bola druhou najčastejšou položkou kozmetika, ktorú si takto zakúpila štvrtina opýtaných, uviedol server BBC.

Muži na druhom mieste uvádzali takzvané neresti, teda cigarety a alkohol, ktoré si bez vedomia partnerky zadovážila pätina z nich. Častejšie než ženy tiež podliehajú hazardu alebo kupujú darčeky pre priateľov a rodinu bez toho, aby to doma oznámili.

Najväčšími tajnostkármi sú mladšie ročníky. Generácia Z, teda ľudia narodení medzi rokmi 1997 a 2012, takto minulý rok minula v priemere 4 303 libier. Ľudia nad 55 rokov iba 384 libier.

Neúprimní o svojich výdavkoch či príjmoch nie sú ani niektorí Česi. Pätina z nich pred partnerom niektoré príjmy alebo výdavky skrýva. Vyplýva to z Indexu prosperity a finančného zdravia, ktorý pripravuje Česká spořitelna spolu so Sociologickým ústavom a projektom Európa v dátach.

Medzi Čechmi sú však výrazné rozdiely v tom, čo muži a ženy tajne kupujú. „Zatiaľ čo muži častejšie taja výdavky na elektroniku alebo úpravy a doplnky do auta, ženy bez vedomia partnera výrazne častejšie míňajú na oblečenie, topánky alebo kozmetiku,“ uviedol Tomáš Odstrčil, šéfredaktor Európy v dátach.

Čo všetko pred sebou partneri skrývajú?

Pexels/Mikhail Nilov/

Tajnosti ničia vzťahy aj spoločné plány

Podľa Laury Suterovej, riaditeľky oddelenia osobných financií spoločnosti AJ Bell, môžu aj malé skryté výdavky naznačovať väčší problém v tom, ako páry spravujú a plánujú svoje financie. Rozdiely medzi deklarovanými a skutočnými výdavkami sú podľa nej „jednou z najrýchlejších ciest k finančným sporom v páre“.

Tajné výdavky môžu komplikovať zostavovanie spoločného rozpočtu aj plánovanie dlhodobých cieľov, ako je kúpa domu alebo sporenie na horšie časy. „Nemusíš partnerovi hlásiť každý nákup kávy alebo manikúru, ale o významných výdavkoch, opakovaných zvykoch alebo o čomkoľvek, čo môže narušiť spoločný finančný plán, by mal vedieť,“ povedala Suterová pre BBC.

Podľa finančnej expertky Iony Bainovej je naopak žiaduce, aby si partneri ponechali určitú mieru finančnej slobody. Problém nastáva vtedy, ak jeden z partnerov nebol na začiatku vzťahu úprimný o svojich hodnotách a prioritách a teraz sa obáva, že by jeho správanie partner neschválil.

„Takéto správanie je pochopiteľné, ale z dlhodobého hľadiska vedie k väčším konfliktom. Je totiž nemožné plánovať veci ako spoločný nákup domu alebo deti, ak nie ste úprimní v tom, ako míňate svoje peniaze,“ dodala.

                                 Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Podľa Tinderu budú nezadaní úprimnejší, autentickejší, emocionálne zrelší, ale zároveň sebavedomejší než kedykoľvek predtým. Randenie už nemá byť zdrojom úzkosti a stresov, ale príjemným spôsobom, ako si okoreniť život. 

Prekvapivý spôsob, ako uspieť na prvom rande? Generácia Z sa mu paradoxne vyhýba

Láska bez stresu a prehnaných analýz

Marketingová šéfka Tinderu, Melissa Hobley, to vystihla nasledovne: randenie nemá pôsobiť ako ďalší únavný termín v našich už aj tak preplnených diároch. Mladí ľudia túžia po spojení, ktoré je prirodzené, autentické a tak trochu hravé. Už nechcú donekonečna rozoberať každú vetu v chate ani zbytočne dramatizovať každý jeden match. Uprednostňujú taktiež pomalšie tempo a reálne stretnutia pred tými virtuálnymi. 

Novým trend preto verí v menej premýšľania a viac cítenia. Menej zväzujúceho strachu, viac nádeje.

Dáta boli analyzované a zozbierané zo zoznamovacej aplikácie.

Akhtar Soomro/Reuters

Úprimnosť je sexy

Z dát, ktoré Tinder zbieral v USA, Británii, Kanade a Austrálii, vychádza jednoznačný poznatok: mladí ľudia chcú počuť pravdu. A to hneď na začiatku.

Až 64 percent mladých nezadaných vo veku 18 až 25 rokov tvrdí, že emocionálna úprimnosť je to, čo dnešné randenie potrebuje zo všetkého najviac. Ďalších 60 percent túži najviac po otvorenej a jasnej komunikácii zámerov, teda po tom, aby každý hneď vedel, na čom je, bez zbytočného strácania času. Žiadne neistoty ani nekonečné „vodenie za nos“. Odborníci to nazývajú „clear-coding“: komunikuješ to, čo hľadáš. Zrozumiteľne, čisto a jednoducho.

Štatistiky odhalili, akí muži bodujú na zoznamkách. Vzniká tak otázka, prečo vlastne ženy priťahujú psychopati

Viac empatie, menej zranení

Do popredia sa dostáva aj citlivejší prístup k odmietnutiu. Takmer polovica opýtaných chce viac empatie aj v prípade, že to nevyjde. Randenie má byť o hľadaní, spojení, spoznávaní, a nie o zraňovaní ega, ubližovaní a traumatizovaní. 

A vieš, čo je úplne najkrajšie zistenie? Že slovo, ktoré ľudia najviac používajú v súvislosti s randením v roku 2026, je nádej. Nádej, že tentoraz to skutočne vyjde. Nádej, že úprimnosť sa vyplatí (a nie vypomstí). Tá sentimentálna a oldschoolová nádej je opäť v móde.

Ľudia túžia po úprimnosti a zrelom spoznávaní sa.

Pexels/Pavel Danilyuk/

Emócie bez zbytočného chaosu

Novým trendom má byť aj takzvaný „emocionálny vibe“. Ľudia síce budú hľadať chémiu, ale bez prehnaných drám a intenzívnych výbuchov citov. Chcú cítiť tú povestnú iskru, no zároveň zostať nohami pevne na zemi. Menej toxických vzťahov, viac zdravých, reálnych spojení, ktoré budú „dospelé“ a perspektívne.

Ak patríš medzi tie romantické duše, ktoré dúfajú, že rok 2026 prinesie konečne toho „pravého“ alebo „pravú“, možno naozaj svitá na lepšie časy (minimálne vo sfére randenia). Držíme ti palce, aby si zažíval menej hier a maskovania, viac autenticity a radosti.

Prekvapivý spôsob, ako uspieť na prvom rande? Generácia Z sa mu paradoxne vyhýba

Cuddle terapia narozdiel od tej psychologickej, verbálnej, ponúka ako liečbu fyzický kontakt (podľa potrieb klienta), ktorý je pre náš život nesmierne dôležitý, dokáže pomôcť bojovať s chronickým stresom a vytvoriť pocit blízkosti, uvoľnenia a bezpečia. 

Ako vyzerá práca profesionálnej objímačky?

Mladá vysokoškoláčka, Američanka, ktorá na internete vystupuje v anonymite, patrí medzi tých, ktorí našli dieru na trhu a vedia vyplniť medzeru po potrebe ľudského dotyku, teda aspoň na hodinu.

Svojim klientom ponúka výlučne platonické objatia, vždy cez oblečenie, bez akéhokoľvek sexuálneho podtónu. A aj keď to mnohým znie zvláštne, pre jej zákazníkov je toto presne to, čo potrebujú.

Stretnutia môžu trvať od jednej hodiny až po osem hodín a jej klientela je čisto mužská. Niektorí túžia po tichom, upokojujúcom objatí, iní sa chcú iba rozprávať, vyrozprávať, byť pochopení, alebo jednoducho cítiť prítomnosť a blízkosť druhej osoby.

Najstarší klient mal 65 rokov, najčastejšie sú to však dvadsiatnici až tridsiatnici.

Treba mať jasne stanovené hranice.

Pexels/Darina Belonogova/

Nekompromisné hranice

Mladá cuddlerka má jasné pravidlá: žiadny sex, žiadne obnažovanie. A keď klient prekročí hranicu? Sedenie okamžite končí. „Stáva sa to zriedka, lebo klientov si dopredu dôsledne preverujem,“ vysvetľuje. „Ale ak niekto nezvládne rešpektovať hranice, jednoducho odídem. Bezpečnosť je vždy na prvom mieste.“

Koľko sa dá zarobiť objímaním?

Hodina objatia stojí približne 100 dolárov. Mesačne tak zarobí neuveriteľných 3 500 až 5 000 dolárov, podľa toho, koľko zákaziek vezme. Áno, za objatia. Tak čo, začínaš už zvažovať zmenu povolania? 

Podľa expertky na vzťahy majú všetci neverníci túto jednu vec spoločnú. Znie to desivo, ale pointa je úplne inde

Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, aj túto práce treba vedieť a pristupovať k nej odborne. Profesionálna objímačka musí poznať rôzne techniky, prispôsobiť sa každému klientovi individuálne a reagovať na to, čo práve potrebuje – od hladkania vlasov až po pomalé prechádzanie nechtami po chrbte. Každý muž je iný a každý hľadá niečo trochu iné, špecifické.

A je jasné, že túto prácu by nemohol robiť každý aj kvôli tomu, že niektorí ľudia majú z ľudského kontaktu doslova hrôzu.

Záleží na výzore? Žiaľ áno

Hoci ide čisto o platonický kontakt, objímačka priznáva, že vzhľad aj tu hrá dôležitú úlohu: „Nie som žiadna instagramová modelka, ale nie som ani škaredá. A klienti mi často povedia, že pri výbere objímačky sa pozerajú aj na to, či im je sympatická a či ich priťahuje.“

V biznise, kde ide o intimitu, je to možno pochopiteľné. V biznise, kde ide o osamelosť, je to možno smutné. Ale v biznise, ktorý dnes rastie rýchlejšie než kedykoľvek predtým, je to jednoducho realita.

• Trendy: chodidlá, pegging, pee-play, podpazušia a pančuchy.
• Rastie vyhľadávanie špecifických a hravých fetišov.
• Pee-play má zdravotné riziká, varujú experti.
• Najviac ľudí si robí dobre v nedeľu a pondelok večer.

December tradične znamená bilancovanie roka. A zatiaľ čo celý svet rieši, či im Spotify zase trafilo hudobnú identitu, ženský erotický portál Ersties zverejnil svoj vlastný „wrapped“ - prehľad toho, čo ľudia v roku 2025 najčastejšie hľadajú, keď sa vypnú svetlá a zapne anonymný režim, píše portál Unilad.

Bol som závislý na p*rne. Obrazovka úplne nahradila intimitu, v tomto bode som pochopil, že potrebujem pomoc

Ersties vo svojom výročnom prehľade vysvetľuje, že celý rok pozoruje „výrazný nárast vyhľadávania výstredných, hravých a vysoko špecifických záujmov“. Ľudia sa podľa reportu prestali hanbiť za svoje fetiše a výsledok je poriadne pestrý.

1. Chodidlá - kráľ fetišov roku 2025

Portál hlási nárast vyhľadávania obsahu súvisiaceho s nohami. Od detailov chodidiel až po celé roleplay situácie je to jeden z najvýraznejších trendov, ktorý sa drží už roky a ďalej rastie.

2. Pegging - tabu, ktoré prestáva byť tabu

Ďalší trend, ktorý naberá na sile, je pegging. Používatelia ho vyhľadávajú čoraz otvorenejšie, pričom Ersties tvrdí, že je to známka toho, že ľudia sa konečne prestávajú hanbiť za to, čo ich vzrušuje.

Pegging je sexuálna praktika, pri ktorej žena preniká do partnera (zvyčajne muža) pomocou pripínacieho dilda. Je to forma análnej stimulácie, ktorá je dobrovoľná, konsenzuálna a často spojená s preskúmavaním rolí moci a zvedavosti v páre.

P*rnotrendy roka 2025

Dreamstime/Dreamstime

3. Pee-play - riskantný trend s varovaním odborníkov

Jedným z najvýraznejších posunov je rastúci záujem o takzvaný pee-play. Ide o hru s plným močovým mechúrom, známe aj ako omoraši, čo je japonský termín, ktorý doslova znamená „počúrať sa“.

Sexuálna pedagogička Gigi Engle pre Metro uviedla: „Je to forma kontroly močového mechúra, kde si jedna osoba drží plný mechúr, zvyčajne na príkaz dominantného partnera.“

Dodáva aj fyziologické vysvetlenie: „Pre niektorých ľudí môže plný mechúr viesť k intenzívnejšiemu vrcholeniu, pretože zväčšený mechúr tlačí na vaginálny a klitorálny komplex.“ Odborníci však upozorňujú, že táto praktika môže spôsobovať zdravotné riziká, najmä opakované zadržiavanie moču a infekcie.

S*xuje Gen Z menej? Mnoho mladých nevie pomenovať svoje pohlavné orgány, hovorí s*xuologička Caisová

4. Podpazušia - čisté aj spotené

Áno, čítaš správne. Trendy na rok 2025 zahŕňajú aj lízanie podpazuší a dokonca vyhľadávanie videí so spotenými podpazušiami. Je to ďalší príklad toho, ako sa zo špecifického fetišu môže stať mainstreamový obsah.

5. Pančuchy a silonky - nestarnúca klasika

Ersties zaznamenal aj výrazný skok v záujme o obsah s pančuchami a silonkami. Zdá sa, že elegantné textílie a vizuálna estetika pančúch stále fungujú ako jeden z najsilnejších spúšťačov.

Keď a kde pozeráme porno najviac? Report ešte odhalil aj správanie používateľov. Najrušnejšie dni sú nedeľa a pondelok, zatiaľ čo najpopulárnejší čas je od 21:00 do polnoci. Možno je to proste spôsob, ako sa prepnúť pred pracovným chaosom, alebo rituál, ktorým ľudia končia víkend. Tak či tak, čísla sú jasné.

Ženy odmietajú randiť kvôli „mankeepingu“. Čo to vlastne je a kedy sa z teba už stáva jeho osobná asistentka?

Všetci túžia po úprimnosti, no boja sa ju ukázať

Teraz ti však prezradíme, že všetka tá hanba a trápnosť je väčšinou len v našej hlave.

Kým 52 % ľudí sa cíti skutočne hlúpo po tom, ako sa niekomu otvorili, len 19 % sa cíti nepríjemne, keď je voči nim úprimný niekto iný. To znamená, že sme na seba omnoho prísnejší, než je nutné. A to, čo považujeme za našu ohromnú trápnosť, môže osoba oproti nám vnímať celkom prirodzene (ba dokonca si vážiť našu úprimnosť). 

A ešte jedna dobrá správa: podľa Hinge sú práve tí, ktorí prelomia počiatočný strach a ukážu svoju zraniteľnú stránku, najväčší favoriti na druhé rande v roku 2026. Zraniteľnosť teda vôbec nie je red flag, červená vlajka. Práve naopak, je to jasná zelená.

Zraniteľnosť vie byť pre druhého príťažlivá.

Dd/

Hinge expert na lásku Moe Ari Brown dáva niekoľko prekvapivo jednoduchých tipov, ako sa nezložiť v momente, keď začneš mať pocit, že si to s otvorenosťou prehnal a cítiš sa až príliš „odhalene“:

• Uzemni seba a svoje telo: pomôžu tri pomalé nádychy (4 sekundy nádych, 4 zadržanie dychu, minimálne 6 sekúnd výdych).
• Pomenuj si to: ticho si pre seba priznať „cítim sa zraniteľne po tom, čo som sa otvoril“ je až prekvapivo funkčné a upokojujúce.
• Nerieš výsledok, ale úmysel: každý prejav autenticity je tvoja malá výhra. Neprechádzaj si v hlave reakcie, ale pripomeň si, prečo ste to povedal: pre pravdivosť, otvorenosť, nežnosť.

Je to len jemný odkaz pre generáciu, ktorá sa bojí byť naplno videná a zároveň túži po skutočnej blízkosti. Pravda je taká, že zraniteľnosť ľudí neodstrašuje. Vo väčšine prípadov ich privádza ešte bližšie k sebe.

Ženy odmietajú randiť kvôli „mankeepingu“. Čo to vlastne je a kedy sa z teba už stáva jeho osobná asistentka?

Prečo práve mileniáli?

Podľa expertky na vzťahy Annabelle Knight majú ženy pocit, že mileniáli vyrástli mimo sveta toxickej maskulinity, antifeministických influencerov a videí, ktoré stali návodom na život pre veľkú časť mužov z generácie Z. Ženy to od nich prirodzene ťahá preč smerom k mužom, ktorí pôsobia rovnocenne, stabilne a emocionálne dostupne.

Mileniálni muži podľa nej „pôsobia menej performatívne a viac emočne prítomne“, jednoducho prirodzenejšie a normálnejšie.

Na internete sa pod to podpisujú aj samotní muži: „Keď som bol na appkách, písalo mi mnoho mladších žien. Boli prekvapené, že čítam knihy, upratujem si byt a vnímam ich ako rovnocenné. Zdá sa, že latka je aktuálne riadne nízko.“

Mileniálni pôsobia menej performatívne a viac emočne prítomne.

Pexels/Alexander Mass/

Túžba po emocionálnej autenticite

Vzťahy s vekovým rozdielom nie sú nič nové. Ale ich dôvod áno. Po rokoch, keď algoritmy určovali, aký obsah budú mladí muži konzumovať, začali ženy túžiť po spontánnosti a autenticite. Podľa Annabelle ide o kultúrnu reakciu, nielen obyčajný módny výstrelok. Zároveň však dôrazne upozorňuje, že vekový rozdiel nerieši všetko.

Gen Z používa telefóny viac ako ktokoľvek iný, čo môže starším partnerom vo vzťahu prekážať. Taktiež môže vzťah partnerov s väčším vekovým rozdielom skomplikovať to, že sa nezhodujú ich aktuálne ich životné fázy (plánovanie budúcnosti, rodiny, kariéry...). Častými problémami sú aj iné životné tempo, odlišné kultúrne referencie, rozdielne chápanie záväzku, komunikácie a riešenia konfliktov. Randenie mimo vlastnej generácie síce môže byť osviežujúce, ale niekedy aj úplne mätúce. 

Na druhej strane to môže byť aj obrovské plus v rámci získania nových perspektív, nových sociálnych okruhov alebo novej dynamiky vo vzťahu.

Podľa expertky na vzťahy majú všetci neverníci túto jednu vec spoločnú. Znie to desivo, ale pointa je úplne inde

Aktuálna verzia starého príbehu

Ako príklady uvádza Annabelle páry od Georgea Clooneyho a Amal až po Cher a Alexandra Edwardsa. Vekové rozdiely tu boli vždy. Nie sú novým trendom, sú len prispôsobením sa tomu, čo človek aktuálne hľadá. Napríklad emočnú kompatibilitu, stabilitu či rovnaké priority.

V ére, v ktorej algoritmy splošťujú identitu, nie je randenie so starším či mladším partnerom iba akýmsi rebelstvom, ale stratégiou, ako nájsť niečo skutočné.

Vek však nezaručuje aj vyspelosť.

Pexels/Cottonbro Studio/

Vek nie je zárukou zrelosti

Treba si tiež pripomenúť, jednu dôležitú vec: že vek sám o sebe nič negarantuje. Ani mileniáli nie sú automaticky „vyzretejší“, len preto, že vyrastali ešte pred TikTokom. A mladší partneri zas nie sú automaticky emocionálne nezrelí. Všetko záleží od individuálnej osobnosti človeka, od jeho charakteru a množstva ďalších faktorov, ktoré naňho vplývajú. 

Zrelosť neprichádza s narodeninami a žiadna štúdia nepotvrdzuje, že muži začnú zázračne „dospievať“ v 30-ke či 40-ke.

V konečnom dôsledku je to jednoduché. Nezáleží na vekovom rozdiely, ale na empatii, zodpovednosti a skutočnej emocionálnej dostupnosti. Teda na veciach, ktoré žiadny algoritmus nenaprogramuje.

• Psychoterapeutka tvrdí, že všetkých neverníkov spája „mŕtvosť“ - emocionálne otupenie.
• Ide o vnútorný pocit prázdna, rutiny a straty iskry vo vzťahu.
• Odborníčka Jess Matthews opisuje štyri hlavné prejavy tejto „mŕtvosti“.
• Nevera často nie je pomstou, ale útekom pred pocitom, že človek je „neživý“.

Skúsená psychoterapeutka a autorka kníh Esther Perel už roky skúma, prečo ľudia podvádzajú. A hoci sú štatistiky kruté, v Británii sa podľa prieskumov prizná k nevere každý piaty dospelý, Perel tvrdí, že všetkých týchto ľudí spája jeden zvláštny psychologický stav, píše portál LadBible. Nazýva ho „deadness“, čo môžeme preložiť ako mŕtvosť.

13 snov, ktoré máme všetci: Čo ti chce mozog povedať, keď padáš, meškáš… alebo si zrazu nahý na verejnosti?

Podľa nej sa tento pojem v jej výskumoch objavuje stále dokola. A nejde o výčitku ani nálepku, ale o pomenovanie vnútorného pocitu, ktorý sa u mnohých objaví ešte skôr, než príde samotná nevera.

Čo je vlastne „mŕtvosť“?

Austrálska vzťahová expertka Jess Matthews, ktorá rozoberá Pereline výskumy, vysvetľuje, že výraz znie dramaticky, ale realita je omnoho tichšia a nenápadnejšia. Ako vysvetľuje: „Hoci to slovo môže znieť dramaticky, v skutočnosti opisuje stav, ktorý sa potichu vplíži do mnohých dlhodobých vzťahov: emocionálne otupenie, odpojenie a pocit osobnej erózie.“

Podľa nej je to „sliepka alebo vajce“ problém - niekedy vznikne zo vzťahu, inokedy z človeka. „Mŕtvosť môžeme zažiť ako jednotlivci vo vzťahu alebo ju cítiť v samotnej dynamike spojenia,“ pokračuje. Prejavuje sa rutinou, monotónnosťou, potláčaním emócií a vytrácaním túžby. Miluješ svojho partnera, ale zároveň sa ťa drží pocit, že niečo zásadné chýba.

Podľa expertky na vzťahy majú všetci neverníci túto jednu vec spoločnú

Dreamstime

Ako vyzerá „mŕtvosť“ v praxi

Matthews tvrdí, že ľudia, ktorí tento stav zažívajú, prejavujú najčastejšie tieto štyri symptómy:

• Začínate sa cítiť viac ako kamaráti než ako partneri.
• Svoj osobný život vnímaš ako nudný alebo prázdny.
• Si neustále v role rodiča, mediátora alebo toho, kto drží všetko pokope.
• Zaniká spontánnosť aj intimita - všetko je predvídateľné.

Ako „mŕtvosť“ vedie k nevere

Podľa Matthews ľudia vo väčšine prípadov nepodvádzajú preto, aby niekomu ublížili. Ide o niečo úplne iné: „Neverníci sa nechcú pomstiť. Chcú sa znova cítiť živí.“ Nevera sa tak stáva únikom od otupenia, niekedy dokonca pokusom o „vzkriesenie vlastného ja“.

Láska na prvý prompt? Ľudia sa začínajú rozvádzať, pretože partneri majú pomer s umelou inteligenciou

Matthews to zhrňuje jasne: „Z toho, čo som videla, nevera vychádza najmä zo sebectva. Je to vedľajší produkt pocitu nedostatku alebo neistoty v sebe samom.“ A hoci to neospravedlňuje žiadne klamstvo či zradu, odhaľuje to dôležitú vec: Neverných partnerov často neženie túžba po niekom inom, ale hlboký strach z toho, že sa sami seba už necítia ako kedysi.