Štúdium ťa na realitu až tak nepripraví

Určite si sa stretol už s tvrdením, ako máš byť rád, že si ešte študent a môžeš viesť ako tak bezstarostný život. Štúdium býva často náročné, a niektorí študenti ani nemajú dostatok spánku, čo presedia nad knihami. Tak to chodí aj na medicíne. Ak si prečítaš príbehy nižšie, určite si pomyslíš, že by niektorí z nich radšej sedeli v škole na prednáškach a nevedomky, čo ich čaká, sa učiť na skúšky. Lebo realita býva často iná a nič ľudí nepripraví na ten skok do skutočného sveta. A to sme ako deti chceli byť dospelí.

Anestéziologička: Boli časy, keď som o pol štvrtej ráno vracala od únavy. Vychovávame kvalitných lekárov pre zahraničie

Vtrhli v kuklách

Aj pokojná noc sa raz dva môže zmeniť na chaotickú, takú, ktorá ti rozprúdi krv v žilách a doplní trochu adrenalínu. Svoje vie aj jeden z mladých doktorov Mike. „Bola to pomerne pokojná noc. Zrazu do miestnosti vtrhli dvaja chlapi v kuklách, ktorí niesli svojho zakrvaveného priateľa a kričali, aby sme mu pomohli. Ich kamarát bol vraj dobodaný.“ Doktor opisoval, ako mužov v kuklách poprosil, aby opustili miestnosť a následne vyložili dobodaného muža na stôl, kde ho vyzliekli, aby zistili, v ktorých miestach sa nachádza zranenie, píše sa na portáli Vice.

Doktori sa podelili o svoje skúsenosti zo služieb, ktoré absolvovali tesne po štúdiu.

Jcomp/Freepik

Následne spustil traumatologickú pohotovosť, ktorá má za úlohu zvolať anestéziológa, ortopéda a všeobecného chirurga bez ohľadu na to, či spia alebo majú na starosti iného pacienta. „Napriek tomu, že som bol relatívne mladším členom tímu, musel som viesť celú operáciu. V noci totiž nie je dostatok lekárov, aby zvládli všetky naliehavé prípady.“ Príbeh ale skončil celkom dobre, podarilo sa mužovi zastaviť krvácanie a zabrániť, aby upadol do šoku. Podľa slov doktora to bola ale veľmi intenzívna hodina, počas ktorej mu určite nebolo všetko jedno.

Keď ale šéfovi povedal, že by potreboval väčšiu podporu, jeho odpoveď bola: „Je mi ľúto, ale na vedľajšej posteli sa mladému 21-ročnému mladíkovi zastavilo srdce, pretože si na večierku šnupol nesprávny druh kokaínu.“ Pre mladého lekára to znamenalo uvedomiť si, že sa deje toho tak veľa, že sa jednoducho nedá predvídať, koľko mimoriadnych udalostí sa za jednu noc vyskytne.

Príbeh dobodaného muža síce skončil záchranou jeho života, ale napokon muž obvinil lekárov, že mu ukradli hodinky. „Keby len vedel, ako sme sa báli o jeho život,“ pomyslel si v tom čase doktor. Ako sa hovorí, za dobrotu na žobrotu.

Sám vojak v poli

Asi niet lepšieho prirovnania s nasledujúcou skúsenosťou ďalšieho doktora. Tentokrát ženy Becky. Svoju prvú nočnú službu opisuje: „Ako jediná som sa starala sama o 450 pacientov, pričom som musela zachraňovať štyroch z nich, ktorí boli v kritickom stave súčasne.“ Všetko sa to zomlelo okolo druhej hodiny ráno, keď mladá lekárka absolvovala svoju úplne prvú nočnú službu. Mala vtedy 25 rokov. V tú noc sa spustil pípač až pri štyroch pacientov súčasne.

„Jeden pacient mal infarkt, ďalší ťažký astmatický záchvat, ďalší diabetický záchvat a na štvrtého si už ani nepamätám. Bolo takmer nemožné myslieť, pretože som bola taká vystresovaná a prepracovaná, že som nedokázala spracovať, čo sa s nimi deje a čo musím urobiť.“ Žena sa vtedy musela starať o 15 oddelení, pričom na každom z nich bolo približne 30 pacientov. Netají sa ani tým, že sa cítila sama a vystrašená. „Potom som len vyšla na chodbu a dlho som plakala. Chvíľu som vážne uvažovala, že s medicínou končím.“

Niektoré zážitky sú naozaj len pre silné žalúdky.

Ani Kolleshi/Unsplash

Krvácajúci mužský orgán a chaos okolo

K lekárskej práci patria aj krvavé situácie, ktoré by mnohí z nás nezniesli. Svoju skúsenosť opísala mladá lekárka Orla. „Moja prvá pohotovosť po skončení štúdia bola pre mňa krst ohňom, alebo skôr krvou. Po pár hodinách som dostala signál pohotovosti, a potom som počula krik ženy, z ktorej sa vykľula pacientova manželka. Keď som sa pozrela, čo sa deje, muž tam ležal a z konca penisu mu striekala fontána krvi.“ Ako opisuje, snažila sa v tej situácii vymyslieť, čo má robiť. Predsa len, nevidí sa to každý deň.

A taktiež sa na niečo podobné ani nepripravuje na lekárskej škole a pracovať pod tlakom, keď na váš všetci kričia, tiež nie je ideálne. „Nakoniec som sa vrhla na jeho penis a rukou som ho zovrela, aby som zastavila krvácanie. Manželka kričí, on kričí, ja v podstate tiež kričím, zatiaľ čo v ruke držím penis toho muža a čakám na pomoc.“

Samozrejme, mladá žena sa teraz z tohto zážitku smeje, ale v tom momente jej nebolo všetko jedno, pretože nemala podporu staršieho a oveľa skúsenejšieho človeka.

Steven Hassan totiž z prvej ruky vie, aké to je. V 70. rokoch, v časoch štúdia na vysokej škole, ho totiž naverbovali do kultu. Ten mal názov Moonies a veľmi rýchlo v ňom dospel k presvedčeniu, že Armageddon a tretia svetová vojna sa bezprostredne blížia.

Zomrela slávna YouTuberka MotoTanya. Najkrajšia motorkárka sa pri osudnej nehode zrazila s kamiónom

Slepo nasledoval otca

„Trvalo mi len niekoľko týždňov, kým som sa presvedčil, že Mesiáš je na Zemi, aj keď som Žid,” spomínal na svoju skúsenosť pre CNN. Vodcom skupiny bol Sun Myung Moon, označovaný aj ako Otec. „Letel by som lietadlom do svetového obchodného centra, ak by mi to Otec nariadil,” povedal.

„Bol som si istý, že by ma nedokázali prinútiť zradiť otca. Chcel som rodičom dokázať, že nemám vymytý mozog ani ovládanú myseľ.” Trvalo takmer dva a pol roka, kým Hassan opustil kult po stretnutí so skupinou bývalých členov Moonies.

Na základe svojich skúseností teraz pomáha ostatným ako poradca v oblasti duševného zdravia a zameriava sa najmä na pomoc bývalým členom sekty, aby sa ich život vrátil do starých koľají. A hoci by si mohol predpokladať, že kulty sa zameriavajú iba na extrémne zraniteľných ľudí, nie je to pravda.

Situačná zraniteľnosť

Podľa Hassana sa snažia zlomiť najmä ľudí, ktorí prechádzajú „situačnou zraniteľnosťou“. „Každá ľudská bytosť bude mať počas života situačnú zraniteľnosť,“ vysvetlil. Môže ísť o smrť milovanej osoby, choroba alebo presťahovanie do nového mesta. Vytvorí sa tak zraniteľnosť, ktorú môžu členovia kultu využiť.

Kulty nechcú komplikované osobnosti, pretože je náročnejšie ich kontrolovať. Zameriavajú skôr na zraniteľného človeka, ktorý môže byť produktívny, aby zarábal peniaze

Hassan ďalej povedal, že kulty nechcú ľudí, ktorí sú „vyrušovaní“, pretože ich možno ťažšie kontrolovať – skôr chcú niekoho, kto môže byť produktívny, aby zarobil peniaze pre kult.

Ježiš nezomrel na kríži, ale odišiel do Japonska plodiť deti a pestovať cesnak. Bizarný príbeh má potvrdzovať jeho hrobka

Vypnuté kritické myslenie

Sociálna psychologička Alexandra Stein sa pripojila k politickému kultu v Minneapolise vo veku 26 rokov, pričom jej život skupina kontrolovala počas 80. rokov. Tiež uvádza, že zraniteľnosti sú „situačné, nie dispozičné“.

Obaja títo bývalí členovia kultu veria, že to práve nedostatok kritického myslenia, ktorý trápi naverbovaných ľudí v kultoch.„Môžeme byť naprogramovaní špecifickými technikami a metódami kontroly mysle, aby sme vypli kritické myslenie, aby sme si do mysle implantovali iracionálne strachy alebo fóbie, ktoré nám bránia v rozhodovaní,“ povedal Hassan.

Aj keď Stein priznáva, že jej kritické myslenie „cvaklo“ hneď po tom, čo opustila kult, po jej odchode nešlo všetko hladko. „Povaha týchto skupín, ktorá vás izoluje, znamená, že nemáte navonok žiadnych priateľov, žiadnu prácu, žiadne bývanie,“ povedala. „Keď odchádzate, určite nemáte identitu, ktorá je oddelená od skupiny,“ dodala.

Polícia po rokoch obvinila podozrivého z vraždy slávneho rapera Tupaca. Šesťdesiatročný Davis je posledný žijúci podozrivý

Napriek tomu sú americké zákony o zbraniach v porovnaní s inými krajinami dosť uvoľnené. Je to o to nezvyčajnejšie, pretože Spojené štáty nemajú problém zakázať množstvo iných vecí, ktoré sa nám aspoň zdajú oveľa menej škodlivé ako zbrane. Tak napríklad:

Trúbenie na klaksón pred obchodom so sendvičmi

V 200-tisícovom meste Little Rock v štáte Arkansas je po 21. hodine nezákonné trúbiť na klaksón pred obchodmi so sendvičmi. Aby sme boli presní, platí to aj pre akékoľvek miesto, kde sa podávajú studené nápoje. Ak sa tu niekedy ocitneš, mysli na to, inak dopadneš zle.

Sendvič

Unsplash/Eiliv Aceron

Sexuálne hračky

V Sandy Springs v štáte Georgia zákon vyhlasuje, že „akékoľvek zariadenie navrhnuté alebo predávané ako užitočné predovšetkým na stimuláciu ľudských pohlavných orgánov je obscénny materiál“ a je zakázané.

V roku 2016 sa uskutočnil pokus odvolať sa proti zákazu, no neúspešne. Len dodáme, že v štáte Georgia potrebuješ licenciu na nosenie zbrane, ale ktokoľvek starší ako 21 rokov ju môže mať vo svojom dome.

Hračkárske pištole

V štáte Kansas si neplnoletí nesmú kupovať hračkárske zbrane. Je jedno, či bude na „guličky” alebo vodná. Dovolený nie je žiadny druh. Mimochodom, tento štát minulý rok schválil zníženie zákonného veku na nosenie strelnej zbrane z 21 na 18 rokov.

Syr Brie

V roku 2004 dospela vláda Spojených štátov k zásadnému rozhodnutiu, ktoré sa pretavilo do schváleného zákona. Ten hovorí, že akýkoľvek syr mladší ako 60 dní, dovážaný alebo predávaný na území USA musí byť vyrobený s pasterizovaného mlieka. To v praxi znamená, že mnohé druhy syra vrátane obľúbeného plesňového Brie sú zakázané.

Príbehy slávnych jedál. Plesňový syr sme náhodou objavili v jaskyni, Nivu okrem Česka a Slovenska vôbec nikto nepozná

Vysoké opätky

V kalifornskom mestečku Carmel potrebuješ povolenie na to, aby si mohol chodiť po uliciach v opätkoch vyšších ako dva palce (približne päť centimetrov). Je milé a uspokojujúce vidieť, že v Spojených štátoch myslia na bezpečnosť ľudí.

Kaviár

V roku 2005 Spojené štáty zakázali kaviár beluga kvôli obavám, že sa vyrába neudržateľným spôsobom. V tom istom roku došlo v Amerike k najmenej štyrom masovým streľbám vrátane streľby v Tacoma Mall, pri ktorej strelec vošiel do nákupného centra a spustil paľbu, pričom zranil šesť ľudí.

Nazývanie vegetariánskych náhrad „mäsom“

V niekoľkých štátoch USA je nezákonné označovať vegetariánske hamburgery ako „hamburgery“ alebo „klobásy“. V niekoľkých štátoch USA je legálne nosiť zbraň bez povolenia a pravdepodobne ju môžeš nazvať hamburgerom alebo vlastne ako chceš. Je to úplne jedno.

Hamburger

Unsplash/Food Photographer

Parašutizmus v opitosti

No dobre, toto nám príde ako férové nariadenie. Druhá vec však je, že za opaskom môžeš mať zbraň.

Výberová chronológia najtragickejších prípadov streľby v USA v roku 2023

16. januára - Šesť ľudí prišlo o život pri streľbe v dome v mestečku Goshen v americkom štáte Kalifornia. Medzi obeťami bola aj 17-ročná matka a jej šesťmesačné dieťa.

21. januára - Jedenásť mŕtvych a deväť zranených si vyžiadala streľba, ku ktorej došlo v tanečnom klube v meste Monterey Park v okrese Los Angeles v Kalifornii. Podozrivý zo streľby sa sám zastrelil po tom, ako ho vypátrala polícia.

23. januára - Sedem ľudí, z toho päť čínskych občanov, zahynulo pri dvoch navzájom súvisiacich streľbách v pobrežnom mestečku Half Moon Bay v štáte Kalifornia. Polícia po útoku zadržala 66-ročného čínskeho občana.

24. januára - V obchode so zmiešaným tovarom v meste Yakima v štáte Washington zastrelil útočník troch ľudí. Podľa polície 21-ročný Jarid Haddock, ktorý sa neskôr sám zastrelil, jednoducho "vošiel do obchodu a spustil paľbu".

14. februára - V areáli Michiganskej štátnej univerzity v USA páchateľ zastrelil tri osoby a ďalším piatim spôsobil zranenia. Napokon spáchal samovraždu.

17. februára – Šesť ľudí zahynulo pri streľbe na viacerých miestach obce Arkabutla na severe amerického štátu Mississippi. Útočníka zadržali.

6. marca - Traja ľudia zahynuli a jedna osoba bola hospitalizovaná po streľbe v dome na predmestí Chicaga. Útočník sa vlámal do domu.

27. marca - Tri deti a troch dospelých zastrelila útočníčka na súkromnej kresťanskej základnej škole v meste Nashville v americkom štáte Tennessee. Podozrivú strelkyňu zastrelili počas zásahu policajti.

10. apríla – Štyroch ľudí zabil v banke v americkom meste Louisville jej bývalý zamestnanec. Zranenia pri incidente utrpelo deväť ľudí vrátane dvoch policajtov. Útočník pri zásahu polície zahynul.

16. apríla - Štyria ľudia zahynuli a viacero ďalších utrpelo zranenia pri streľbe v mestečku Dadeville v americkom štáte Alabama. K streľbe došlo počas narodeninovej oslavy.

7. mája – Osem ľudí zastrelil v nákupnom centre v americkom štáte Texas ozbrojenec, ktorého následne zabil zasahujúci policajt. Zranených bolo sedem ľudí.

15. mája - Najmenej traja ľudia zahynuli a viacero ďalších utrpelo zranenia po streľbe, ku ktorej došlo v meste Farmington v americkom štáte Nové Mexiko.

4. júla - Tri obete vrátane dvoch detí si vyžiadala streľba v dome v americkom štáte Missouri. Streľba sa odohrala v meste Saint Ann v okrese Saint Louis.

16. júla - Najmenej štyria ľudia, traja muži a jedna žena, prišli o život pri streľbe v mestečku Hampton v americkom štáte Georgia.

24. augusta - Štyria ľudia vrátane útočníka zahynuli a päť ďalších utrpelo zranenia pri streľbe v motorkárskom bare v americkom štáte Kalifornia.

27. augusta - Štyria ľudia vrátane útočníka zahynuli pri streľbe v obchode v meste Jacksonville v americkom štáte Florida. Podľa polície bol útok rasovo motivovaný.

24. septembra - Streľba v meste Atlanta v americkom štáte Georgia si vyžiadala tri obete. Útočník najprv pristúpil k dvom ľuďom, na ktorých následne začal strieľať, jedna z obetí útoku paľbu dokázala opätovať.

25. október - Útočníka na úteku, ktorý pri hromadnej streľbe v bowlingovej hale a bare v americkom meste Lewiston zabil 18 ľudí, našli o pár dní mŕtveho v meste Lisbon v štáte Maine. Robert Card, po ktorom polícia pátrala viac ako dva dni, spáchal samovraždu strelnou zbraňou. V lete ho na dva týždne umiestnili do psychiatrického zariadenia, pretože sa vyhrážal útokom na vojenskú výcvikovú základňu v meste Saco a tvrdil, že počuje hlasy.

• Joe Ligon vyšiel z väzenia po 68 rokoch.
• Za mreže sa dostal ako 15-ročný.
• Tvrdí, že väzenie mu zobralo slobodu, nie myseľ.
• Iní prepustení väzni nerozumeli smartfónom ani moderným technológiám.

Predstav si, že naposledy si bol na slobode v čase, keď po uliciach jazdilo pár áut, mrakodrapov bolo oveľa menej a smartfóny existovali len vo vedecko-fantastických predstavách. Presne takýto pocit zažil Joe Ligon, keď po takmer siedmich desaťročiach vyšiel z väzenia, píše portál LADBible.

Nebolo to len brutálne väzenie bez šance na únik. Alcatraz ponúkal luxusné jedlo, za jej mrežami bol aj Čech

Za mreže sa dostal ako tínedžer

Ligon mal len 15 rokov, keď sa v roku 1953 spolu so štyrmi ďalšími tínedžermi vydal lúpiť ľudí, aby získali peniaze na alkohol. Počas série útokov boli nožom zabití Charles Pitts a Jackson Hamm, ďalších šesť ľudí utrpelo zranenia.

Ligon priznal, že bodol muža menom Clarence Belvey do hrudníka, no popieral zodpovednosť za obe vraždy. Napriek tomu dostal ako mladistvý doživotný trest bez možnosti podmienečného prepustenia.

V sedemdesiatych rokoch mu ponúkli milosť. Odmietol ju, pretože nechcel zvyšok života stráviť pod dohľadom probačných úradov. Zlom nastal až po rozhodnutiach Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických, ktorý označil takéto tresty pre mladistvých za protiústavné. V roku 2021 sa vo veku 88 rokov konečne dostal na slobodu.

Nezavreli mi myseľ

Po prepustení poskytol rozhovor televízii CBS, v ktorom opísal svoje prvé dojmy. Priznal, že pri odchode z väzenia mal slzy na krajíčku. „Takmer som sa rozplakal, ale napokon som sa rozplakal so širokým úsmevom na tvári,“ povedal. Krátko nato dodal: „Som slobodný človek. Konečne slobodný.“

Pri prechádzke mestom si všimol, ako veľmi sa okolie zmenilo. „Tie autobusy tam predtým neexistovali. Kedysi tam jazdili električky,“ povedal. Vysoké budovy ho však neprekvapili. „Pozrel som sa von a videl všetky tie mrakodrapy, ale to som očakával,“ vysvetlil.

Aj počas pobytu vo väzení totiž sledoval, ako sa svet za múrmi postupne mení. Jeho najznámejšia veta však vystihuje celý príbeh: „Zavreli ma do väzenia, ale nezavreli mi myseľ.“

Ako vyzerá doživotie na Slovensku, ktoré si odpykáva aj Mikuláš Černák? Cela má 3,5 metra, niektorí odsúdení sa radšej zabili

Keď slúchadlá pripomínali tajných agentov

Podobný kultúrny šok zažil aj Otis Johnson, ktorý strávil za mrežami 44 rokov. Po prepustení nechápal, prečo ľudia kráčajú po uliciach a rozprávajú sa sami so sebou. Až neskôr zistil, že používajú bezdrôtové slúchadlá a smartfóny.

Prekvapili ho aj reklamné obrazovky vo výkladoch. „Na oknách? Nikdy som nič také nevidel. Kedysi sme vo výkladoch videli len ľudí, nie videá,“ povedal so smiechom.

Hoci sa svet zmenil takmer na nepoznanie, potešilo ho, že niektoré z jeho obľúbených jedál sa stále dali kúpiť. Nie všetko však prežilo desaťročia technologických aj spoločenských zmien.

• Skorý prvý sex môže podľa štúdie súvisieť s horším starnutím.
• Vedci sledovali rozsiahle dáta zo Spojeného kráľovstva.
• Nejde o dôkaz, že sex v mladom veku sám spôsobuje horšie zdravie.
• Kľúčová je prevencia, sexuálna výchova a včasná pomoc.

Vek, v ktorom človek zažije prvý pohlavný styk, môže byť jedným zo zásadných signálov toho, ako bude vyzerať jeho zdravie o desiatky rokov neskôr, píše portál Unilad. Vyplýva to z najnovšej štúdie, v ktorej experti analyzovali obrovský súbor genetických dát zo Spojeného kráľovstva. Výsledky analýzy neznejú pre ľudí, ktorí sa so sexom poponáhľali, práve dvakrát priaznivo.

Masturbácia nie je ani neprirodzená ani nesprávna. Veľká štúdia odhalila jej pôvod, pomenovala aj rozdiely medzi mužmi a ženami

Rýchlejšie starnutie tela aj psychické dno

Dáta ukázali jasnú štatistickú súvislosť - ľudia, ktorí začali so sexuálnym životom v príliš mladom veku, vykazovali neskôr v dospelosti horšie skóre v ukazovateľoch starnutia a dlhovekosti.

Podľa autorov štúdie v tom hrajú kľúčovú rolu faktory, ktoré sa v priebehu života postupne sčítajú. Skorší sexuálny debut totiž v dátach často kráčal ruka v ruke s psychickými problémami, sklonmi k depresiám, ADHD, ale napríklad aj s pľúcnymi chorobami či celkovou fyzickou krehkosťou tela vo vyššom veku.

Neznamená to však, že samotný prvý sex v pätnástich ti automaticky zničí zdravie na celý život. Načasovanie prvého styku skôr funguje ako spúšťač rôznych psychologických a behaviorálnych dráh, ktoré ťa neskôr dobehnú.

Vek, v ktorom si mal prvý s*x, môže ovplyvniť, ako rýchlo zostarneš

Dreamstime

Čo sa skrýva za číslami?

Prečo to tak je? Vedci ponúkajú logické vysvetlenie, ktoré sa schováva za genetickými markerovými dráhami. Skorý sex medzi tínedžermi so sebou štatisticky častejšie prináša riziká ako neplánované tehotenstvo, pohlavne prenosné infekcie, ale najmä skorší kontakt s alkoholom, cigaretami či inými návykovými látkami.

Zároveň platí, že ľudia, ktorí do sexuálneho života skočia prirýchlo, sa často nachádzajú v nestabilnejšom sociálnom prostredí alebo v tom čase prežívajú rodinné a psychické problémy. Tie sa neskôr podpíšu pod rýchlejšie opotrebovanie organizmu. Rané životné skúsenosti skrátka formujú to, ako sa neskôr staráme o svoje telo a v akom strese žijeme.

Riešenie je jednoduché

Riešením tohto problému preto podľa odborníkov nie je strašenie mladých ľudí, zakazovanie alebo moralizovanie na stredných školách. Jedinou funkčnou cestou je včasná, otvorená sexuálna výchova bez tabu a hanby, psychologická podpora pre dospievajúcich a dostupnosť pomoci.

Telefón po s*xe, TikTok pri hádke a tajné kontroly správ. Toto je 5 návykov, ktoré podľa terapeutov ničia tvoj vzťah

Najpraktickejší odkaz štúdie je tak jasný - menej hanby, viac informácií a riešenie zdravotných aj psychických problémov hneď, ako sa objavia, nie až vtedy, keď ti začne rapídne zlyhávať telo.

Na Brainee nehráme formu a o veciach, ktoré trápia mladú generáciu, píšeme bez cenzúry a moralizovania. Zaujímajú ťa úprimné texty o sexe, vzťahoch, úzkostiach, duševnom zdraví či trendoch, o ktorých sa starší boja hovoriť? Klikaj na našu sekciu.

• Muž počas letu čiastočne vysalo z rozbitého okna lietadla.
• Prežil pravdepodobne aj vďaka zapnutému bezpečnostnému pásu.
• Cestujúci tvrdia, že zachraňovali oni, nie palubný personál.
• Ryanair obvinenia odmieta a posádku bráni.

Keď dnes večer zatvorí oči, nevracia sa mu pohľad z okna ani panika v kabíne. V hlave mu znovu a znovu zaznieva jediný zvuk - ohlušujúci výbuch. Presne ten ho zobudil zo spánku počas ranného letu spoločnosti Ryanair z Grécka do Nemecka. O niekoľko sekúnd neskôr sa ocitol v situácii, ktorú prežije len málokto.

Ryanair hrozí stopkou pre lety do tejto obľúbenej destinácie. Dôvodom sú chaos a dlhé rady na letisku

Jedenásť dní po nehode poskytol 61-ročný Srb Ljubiša Karović exkluzívny rozhovor pre britský denník The Guardian. Napriek zraneniam hovorí, že najhoršie nie sú bolesti, ale spomienky. „Pamätám si ten výbuch. Je to zvuk pred chaosom, zvuk, ktorý počujem zakaždým, keď zavriem oči a snažím sa zaspať,“ opísal.

Z okna ho vysalo vo výške viac ako štyri kilometre

Karović sedel pri okne na sedadle 11F. Počas letu sa okno za doteraz neobjasnených okolností rozbilo a kabína stratila tlak. Muža prudký nápor vzduchu vtiahol smerom von z lietadla. Na jeho tele zostali rozsiahle popáleniny a modriny od pravej ruky až po hruď. Lekári mu nasadili krčný golier a upozornili, že zotavenie bude trvať dlhé týždne.

O príčine incidentu stále prebieha vyšetrovanie. Karović verí, že život mu zachránil bezpečnostný pás. „Mám veľké šťastie. Hlavu aj krk ma stále bolia, ale žijem. Možno ma zachránil pás. Možno to bol osud. Verím v Boha a každý deň mu za to ďakujem.“

Jeho právnik Vasilis Tsiaras situáciu opísal ešte dramatickejšie. „Bol na ceste do Nemecka osláviť bratove narodeniny. Namiesto toho sa vo výške približne 4 600 metrov ocitol s hlavou a pravou rukou mimo lietadla letiaceho rýchlosťou viac ako 600 kilometrov za hodinu. Pozrel sa smrti do očí a vrátil sa späť,“ povedal pre The Guardian.

Zachraňovali ho cestujúci

Na palube letu FR1879 sedela aj Karovićova manželka Svetlana, len o tri rady ďalej. Na okamih, keď sa okno rozbilo, vraj nikdy nezabudne. Po kabíne lietali fľaše aj ďalšie predmety, z plafónu vypadli kyslíkové masky a cestujúci sa snažili jej manžela za každú cenu udržať v lietadle.

„Pribehla som k nemu tiež. Nepomohol personál, ale cestujúci. Jeden muž, myslím, že bol Albánec, bol neuveriteľný. Najprv sa pokúsil otvor zakryť taškou, ktorú okamžite vysalo von, potom použil kufor a ten už fungoval. Budeme mu navždy vďační,“ povedala.

Bratislavské letisko láme rekordy, no MHD nestíha. Dopravný podnik aj magistrát prezradili, čo plánujú s preťaženou linkou 61

Podľa svedkov zostal Karović napoly mimo lietadla približne jeden a pol až dve minúty. Samotný muž si veľa nepamätá. „Hovorili mi, že som dvakrát odpadol a tlak vzduchu mi na chvíľu zdeformoval tvár. To všetko mi pripomenula manželka.“

Spor s Ryanairom pokračuje

Karovićov právnik tvrdí, že posádka bola počas incidentu paralyzovaná strachom a cestujúcim pomáhali predovšetkým ostatní pasažieri. „Nemáme výhrady voči pilotovi. Dodržal všetky bezpečnostné postupy a situáciu zvládol veľmi dobre. Problém je, že môj klient počas celej udalosti ani po nej od palubného personálu nedostal pomoc, akú očakával,“ tvrdí Tsiaras.

Ryanair tieto obvinenia odmieta. Spoločnosť vo vyhlásení pre The Guardian uviedla, že počas náhlej straty tlaku musia mať všetci pripútané pásy a nasadené kyslíkové masky. Po dosiahnutí bezpečnej výšky vraj posádka Karovića presadila k manželke, zabezpečila lekára na palube aj zdravotníkov pripravených po pristátí v Solúne.

Jedna rada pre každého

Karović dlhé roky pravidelne lietal za prácou. Dnes si už nevie predstaviť, že by znovu nastúpil do lietadla. Lekári zatiaľ nevylúčili ani operáciu krčnej chrbtice.

Okrem fyzických následkov ho však prenasledujú aj psychické spomienky na sekundy, počas ktorých visel medzi kabínou a otvorenou oblohou. Napriek tomu chce odkázať jedinú vec. „Vždy sa uistite, že máte zapnutý bezpečnostný pás. Nechcem, aby niekto zažil to, čo sa stalo mne.“

• Krakov vypísal tender za 43 miliónov eur na prípravu metra.
• Mesto plánuje dve linky cez historické centrum.
• Stavba sa zrejme začne až medzi rokmi 2040 a 2045.
• Projekt bude potrebovať podporu poľskej vlády aj Európskej únie.

Bratislavčania už roky počúvajú debaty o tom, či by si hlavné mesto zaslúžilo metro. Kým u nás sa podobné diskusie pravidelne vracajú, Krakov sa rozhodol posunúť od slov k činom, píše portál Notes from Poland.

Bratislavské metro v roku 2026. Takto si umelá inteligencia predstavuje, že by malo v našom hlavnom meste vyzerať

Druhé najväčšie mesto Poľska práve odštartovalo jednu z najdôležitejších etáp projektu, ktorý môže úplne zmeniť dopravu v meste. Nejde ešte o samotnú výstavbu, ale o krok, bez ktorého by sa nikdy nezačala.

Začína sa plánovanie za 43 miliónov eur

Krakov vyhlásil tender v hodnote 188 miliónov zlotých, približne 43 miliónov eur, na takzvanú predprojektovú prípravu metra. Tá zahŕňa štúdiu uskutočniteľnosti, environmentálnu správu, geologický prieskum aj posúdenie vplyvu budúcej stavby na okolité budovy.

Práve tieto dokumenty rozhodnú o konečnej podobe celej siete vrátane trás, staníc či tunelov. Myšlienka metra pritom nie je nová. Hovorí sa o nej celé desaťročia a už v roku 2014 ju podporilo 55 percent obyvateľov v miestnom referende. Až v roku 2024 však vtedajší primátor Aleksander Miszalski predstavil konkrétny plán výstavby.

Historické centrum je najväčšia výzva

Navrhované metro má pozostávať z dvoch liniek, ktoré spoja juhozápadné a juhovýchodné predmestia s východnou časťou mesta. Trasa povedie popri historickom centre Krakova zapísanom na zozname svetového dedičstva UNESCO. Práve preto bude mimoriadne dôležité preveriť, či razenie tunelov neohrozí historické budovy.

„Hoci tento proces ešte neznamená, že sa začala výstavba, ide o jeden z najdôležitejších krokov, ktoré môže mesto urobiť samo. Naším cieľom je pripraviť Krakov na ďalšiu etapu - fázu navrhnúť a postaviť,“ povedala riaditeľka mestského úradu pre verejné investície Maria Wojtacha.

Na metro si ešte počkajú

Ak niekto dúfal, že prvé bagre vyrazia do ulíc už o pár rokov, bude sklamaný. Pôvodný plán počítal so začiatkom výstavby v roku 2030 a dokončením okolo roku 2035.

FOTO Takto to naozaj bolo s bratislavským metrom. Vieme, kde by sa nachádzali stanice a prečo ho už dnes nikto nechce stavať

Podľa súčasného vedenia mesta je však oveľa realistickejší termín medzi rokmi 2040 a 2045. Samotná predprojektová príprava totiž môže trvať až 50 mesiacov.

Bez štátu a Európskej únie to nepôjde

Mestskí predstavitelia zároveň otvorene priznávajú, že Krakov si metro z vlastného rozpočtu zaplatiť nedokáže. „Výstavba metra presahuje finančné možnosti miestnej samosprávy. Preto bude potrebná podpora poľskej vlády aj Európskej únie. Metro by malo byť vnímané ako strategická národná investícia, podobne ako veľké železničné, cestné či letecké projekty,“ uviedol Rafał Solecki z mestského oddelenia stratégie a európskych fondov.

Do príprav sa zapojí aj konzorcium siedmich krakovských univerzít a výskumných inštitúcií. Odborníci budú dohliadať najmä na ochranu historického dedičstva počas plánovania aj výstavby.

Metro

Unsplash/Fons Heijnsbroek

„Budovanie metra v historickom meste je mimoriadne zložitý projekt, ktorý si vyžaduje osobitnú pozornosť pri ochrane kultúrneho dedičstva. Podpora vedeckej obce je preto mimoriadne dôležitá,“ povedal rektor Krakovskej technickej univerzity Andrzej Szarata.

• Veľká technologická firma ponúkla farmárskej rodine 26 miliónov dolárov za ich pozemok.
• 82-ročná Ida Huddleston ponuku odmietla, aby ochránila rodinnú farmu.
• Obáva sa nedostatku vody a znečistenia pôdy pri dátových centrách.
• Firma môže dátové centrum postaviť aj tak - hneď vedľa jej pozemku.

Pre väčšinu ľudí by ponuka 26 miliónov dolárov znamenala životnú výhru. Pre 82-ročnú farmárku Idu Huddleston z amerického štátu Kentucky to však nebola dostatočná cena za rodinnú pôdu. Jej rodina vlastní farmu na severe Kentucky už celé generácie.

Je Matrix bližšie, ako si myslíme? Biologické dátové centrá chcú používať počítače z ľudských neurónov

Podľa reportáže televízie WKRC sa ju minulý rok pokúsila kúpiť „veľká firma z oblasti umelej inteligencie“, ktorá tam chcela postaviť dátové centrum - obrovskú budovu plnú serverov, ktoré ukladajú a spracúvajú dáta z internetu. Rodina však ponuku odmietla.

Je to podvod, povedala

Nechce dátové centrum ani na svojich pozemkoch, ani v ich blízkosti. Farma má približne 1 200 akrov, čo je asi 4,8 štvorcového kilometra pôdy. „Nazývajú nás starými hlúpymi farmármi, ale nie sme,“ povedala Huddleston pre Local 12 WKRC. „Vieme, že keď mizne naše jedlo, mizne aj pôda a voda - a prichádza jed. Vtedy vieme, že máme problém.“

Farmárka tým narážala na správy o nedostatku vody a znečistení pôdy v oblastiach, kde vznikajú veľké dátové centrá. Tieto zariadenia totiž potrebujú obrovské množstvo elektriny aj vody na chladenie serverov. Huddleston zároveň pochybuje, že projekt prinesie miestnym ľuďom pracovné miesta alebo ekonomický rast. „Je to podvod,“ povedala v rozhovore pre televíziu.

Firma, ktorej meno reportáž nezverejnila, už medzitým upravila svoje plány. Podala žiadosť o zmenu územného plánu pre viac než 2 000 akrov pôdy v severnom Kentucky, čo znamená, že dátové centrum môže nakoniec vyrásť priamo vedľa farmy Huddlestonovej. Jej stanovisko je však silným vyjadrením vzdoru a upriamenie pozornosti na skutočne dôležité veci.

Urbanová sa umiestnila na prvej priečke v ženskej disciplíne Underhand Chop, v ktorej športovci sekajú kmeň, na ktorom stoja, čo simuluje sekanie porazeného stromu. Češka presekala 27,9 centimetra hrubý špalek z borovice bielokmeňovej za 21,28 sekundy. Ovládla tiež ženskú disciplínu Standing Chop, v ktorej pretekári musia čo najrýchlejšie presekať vzpriamený kmeň, akoby rúbali strom. Urbanová pokorila 22,8 centimetra borovice za 19,38 sekundy.

Feministka Marika: To, že sa môžu ženy rozhodnúť ostať v domácnosti a starať sa o deti, je aj vďaka nám

Ďalší rekord padol v ženskej disciplíne Boom Run, ktorá spočíva v prebehnutí ôsmich kladov z červeného cédra umiestnených vo vode. Američanka Meredith Ingbretsonová, ktorá pochádza z Haywardu, to dokázala za 13,78 sekundy.

Hoci ženy súťažia už od prvého ročníka šampionátu v roku 1960, podľa organizátorov sa rozšírila škála disciplín, na ktorých sa môžu zúčastniť. Spočiatku ženy súťažili iba vo valení klády, pri ktorom dvaja súperi stoja na plávajúcom kmeni a jeho roztočení sa snažia zhodiť protivníka do vody. Dnes sa zúčastňuje viac ako 20 disciplín.

"Keď som začínala so sekaním, sekala som spolu s mužmi," povedala AP americká drevorubačka Nancy Zalewská, ktorá súťaží už 27 rokov a teraz trénuje aj ďalšie športovkyne.

Tradícia súťaženia medzi drevorubačmi siaha až do 90. rokov 19. storočia, uvádza organizátori klání, ktoré sa koná pri brehoch jazera Hayward. Drevorubačská tematika je tu všadeprítomná - deti sú oblečené do flanelových košieľ s kšandami a miestni predajcovia im rozdávajú nafukovacie sekery a hračky pripomínajúce motorové píly. Popri samotnej súťaži program ponúka ukážky ukážky rezbárstva, valenia klád pre deti a ďalšie sprievodné akcie venované sekaniu dreva.

Skokan do vody Jason Statham

Statham ako chlapec na dovolenke s rodičmi v Miami každý deň okúzlene pozoroval skokana do vody, ako sa ladne ponára pod hladinu bazéna. Po návrate do Anglicka sa 11-ročný Statham rozhodol, že sa stane skokanom do vody a zapísal sa do plaveckého oddielu.

Najbohatším športovcom histórie bol Gaius Diocles. Počas kariéry zarobil miliardy, na ktoré sa nikto nedoťahuje ani dnes

Neskôr sa stal členom britského tímu a desať rokov pretekal. V roku 1985 nastúpil do skokanskej školy a jeho snom bola účasť na olympijských hrách. O tri roky neskôr sa chcel kvalifikovať na hry v Soule, ale neuspel. V roku 1990 pretekal na Hrách Commonwealthu a o olympijské hry znovu usiloval pred tými v Barcelone v roku 1992.

V roku 2016 potom v rozhovore s Press Association priznal, že to, že sa nikdy na olympijské hry nedostal, je pre neho dodnes citlivou témou. Jeho skokanské zručnosti sa mu ale určite veľmi hodili pri nakrúcaní filmu MEG: Monštrum z hlbín z roku 2018.

Krasokorčuliarka Vera Wang

Statham ale zďaleka nie je jediná celebrita, ktorá neúspešne usilovala o účasť na olympijských hrách. Budúca módna návrhárka Vera Wang sa v roku 1968, keď mala 19 rokov, chcela dostať na zimné hry v Grenobli.

Mladá žena vtedy snívala o kariére profesionálnej krasokorčuliarky a svoje schopnosti preukázala na viacerých amerických šampionátoch. Sitom na hry v roku 1968 ale neprešla. Ku krasokorčuľovaniu sa neskôr okľukou vrátila, keď navrhla kostým pre americkú krasokorčuliarku Michelle Kwanovú.

Rozštep Salmy Hayek

Keď bola Hayek dievčatko, mala iné ciele ako herectvo. Ako začínajúcu gymnastku si ju všimol lovec talentov a ponúkol jej miesto v mexickom národnom tíme s cieľom zúčastniť sa olympijských hier. „Zobrali ma, aby som bola súčasťou olympijského tímu,” povedala Hayek v roku 2012 denníku The New Zealand Herald. Túto možnosť ale čoskoro vylúčil otec Hayekovej.

„Mala som osem alebo deväť rokov a otec to odmietol, pretože by to znamenalo, že budem musieť žiť v mexickom hlavnom meste, v internátnej škole pre gymnastov a trénovať šesť až osem hodín denne, čo mi znelo nebesky.”

V roku 2015 herečka na svojom instagramovom účte zverejnila starú fotografiu, na ktorej robí rozštep. „Priala by som si, aby som to stále vedela, ale mám aspoň dôkaz, že som kedysi bola gymnastkou,” napísala Hayek k príspevku.

Lukostrelkyňa Geena Davisová 

Športového sviatku sa mohla zúčastniť aj ďalšia herečka. Američanka Geena Davisová v sebe po začiatku svojej filmovej kariéry objavila vášeň pre lukostreľbu. Všetko sa začalo v roku 1996, keď sledovala olympijské hry v Atlante. Hrdinka filmu Thelma a Louise (1991) prejavila talent pre streľbu šípmi.

A to natoľko, že sa v júli 1999 stala jednou z 300 žien, ktoré sa uchádzali o miesto v olympijskom tíme USA, aby sa nasledujúci rok mohli zúčastniť letných hier v Sydney. Umiestnila sa na 24. mieste a nekvalifikovala sa. Zúčastnila sa však súťaže Sydney International Golden Arrow.

Jazdkyňa Bella Hadid 

V roku 2016 sa musela oprávnených olympijských ambícií vzdať Američanka Bella Hadidová, jej sľubnú kariéru jazdkyne na koni ukončili príznaky lymskej boreliózy. „Bella sa musela vzdať svojho celoživotného sna o profesionálnej jazdeckej kariére a možnosti zúčastniť sa olympijských hier kvôli závažným príznakom a neschopnosti jazdiť,” vysvetlila vtedy na svojom blogu jej matka Yolanda Hadid.

Pre Bellu to bola veľká rana a je to pre ňu veľmi citlivá téma. Je však vytrvalá, vytýčila si nový cieľ a stala sa úspešnou modelkou, hoci ďalej bojuje s príznakmi chronického ochorenia, dodala jej matka. Vlani v marci potom modelka zverejnila na svojom instagrame fotografiu na koni s tým, že sa vrátila k pretekaniu.

Kráľovskí športovci

Medzi účastníkmi olympijských hier je niekoľko členov kráľovských rodín. Britská princezná Anna bola dokonca prvou, kto sa tohto druhu súťaže zúčastnil, v roku 1976 súťažila v jazdectve na hrách v Montreale. V sedle Goodwilla, koňa kráľovnej Alžbety II., skončila Anna po troch dňoch súťaže na 24. mieste.

O päť rokov skôr však získala zlatú medailu na majstrovstvách Európy. Stála tiež na čele výboru, ktorý chystal hry v Londýne v roku 2012, kde získala striebornú medailu v rovnakej disciplíne jej dcéra Zara Phillipsová.

Monacká monarchia má v kráľovskej rodine hneď dvoch olympionikov, princa Alberta II. a jeho manželku Charlene. Princ bol ako člen monackého bobového tímu na piatich olympiádach, najlepšie skončil v roku 1988 na 25. mieste.

Jeho manželka, vtedy juhoafrická reprezentantka Charlene Wittstocková, pretekala v plaveckej štafete na 4x100 metrov v Sydney, jej tím skončil piaty. O osem rokov neskôr neuspela v kvalifikácii na hry v Pekingu. V roku 2006 sa ale objavila na hrách v Turíne, kde prvýkrát oficiálne stála po boku svojho vtedy budúceho muža Alberta II.

Stalo sa to 17. januára 1966. Okolo 10-tej hodiny uvidel rybár v Alboranskom mori, ktoré sa rozprestiera medzi Španielskom a Marokom a z jednej strany je ohraničené Gibraltárskym prielivom, padať biely balík. V momente, keď sa biely balík zrútil do hlbín mora, sa rovnaký incident odohrával aj v španielskej dedine Palomares.

Rusi sa vyhrážajú, že vyhodia do vzduchu najväčšiu jadrovú elektráreň. Týchto 11 vecí ti pomôže prežiť jadrový útok

Bomby roztrúsené po okolí

Kusy lietadiel rýchlo padali z lietadiel a časť z nich dopadla do mora. Miestni obyvatelia v Palomares sa až neskôr dozvedeli, že vo vzduchu havarovali dve americké vojenské lietadlá, pričom trosky strojov aj cenného nákladu skončili roztrúsené po vode aj pevnine.

Ako už prezrádza nadpis článku, nákladom lietadiel boli atómové bomby. Chvíľu to aj vyzeralo, že príbeh nakoniec bude mať šťastný koniec. Tri bomby sa totiž podarilo nájsť na súši, a keďže stále môžeš ísť do Málagy na dovolenku, je jasné, že nevybuchli. Problém nastal vtedy, keď si kompetentní uvedomili, že bomby mali byť štyri.

Výbuch atómovej bomby

Brainee X Canva/

Jedna sa zrejme zrútila na dno mora a nepodarilo sa ju nájsť. A to rozhodne nie je vec, ktorú chceš nájsť na výlete pri šnorchlovaní. Najbizarnejšie na celej veci ale je, že vôbec nejde o jediný prípad, kedy Spojené štáty doslova stratili jadrovú zbraň.

Nenašli ani len trosky

Ďalší podobný incident sa stal 10. marca 1956 v lietadle smerujúcom do Maroka. To viezlo jadrové zbrane a vo vzduchu malo doplniť míňajúce sa palivo. Všetci boli pripravení na tento náročný úkon, no lietadlo sa neukazovalo. Na prieskum bol vyslaný medzinárodný tím, ktorý mal hľadať trosky. No opäť sa nič nenašlo. Je pravdepodobné, že nebezpečný náklad zostal na dne mora.

Na mape nebolo desiatky rokov. Toto je príbeh tajného ruského mesta, kde vyvíjali atómovú bombu (podcast)

Stále málo? Presuňme sa o deväť rokov neskôr, konkrétne do 5. decembra 1965. Počas vojenského cvičenia sa americké námorné lietadlo stratilo pri presune. Podzvuková stíhačka Navy A-4 Skyhawk bola na palube USS Ticonderoga, keď zišla z výťahu. Pilot aj jadrová zbraň vo vnútri sa potom potopili do mora a, ako už zrejme tušíš, nikdy sa nenašli.

Deje sa to častejšie, než si myslíš

K nesprávnemu umiestneniu jadrových zbraní, bômb a lietadiel dochádza podľa portálu Unilad omnoho častejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Drvivú väčšinu z nich sa však vždy podarilo nájsť a chybu odčiniť skôr, než malo dôjsť k tomu najhoršiemu.

Napriek tomu však táto trojica jadrových zbraní zostáva niekde v hlbinách oceánu, takže môžeme pokojne povedať, že žraloky a medúzy nie sú ani zďaleka to najhoršie, čo na teba v hlbinách mora môže čakať. 

A zatiaľ čo iné krajiny v tom či onom bode nesprávne umiestnili jadrové zbrane, Jeffrey Lewis, riaditeľ Východoázijského programu nešírenia zbraní, povedal: „Väčšinou vieme o amerických prípadoch.”

• Kniha Enocha nie je súčasťou Biblie, no patrí medzi najznámejšie apokryfné texty.
• Konšpirátori tvrdia, že opisuje väzenie pre padlých anjelov pod Antarktídou.
• Ich argument stojí na veľmi voľnej interpretácii starovekého textu.
• Historici ani biblisti tieto tvrdenia nepovažujú za dôveryhodné.

Niektoré konšpirácie sú také absurdné, že by ich odmietol aj scenárista Indiana Jonesa. Napriek tomu si dokážu nájsť tisíce fanúšikov. Jednou z nich je teória, podľa ktorej sa hlboko pod antarktickým ľadom nachádza väzenie pre padlých anjelov. Dôkazom má byť staroveká Kniha Enocha, ktorá sa nikdy nestala súčasťou Biblie, píše portál LADBible.

Existuje krypta civilizácie, uzamkli ju na začiatku druhej svetovej vojny. Otvoria ju až o 6000 rokov, takto to v nej vyzerá

Práve fakt, že tento text bol z biblického kánonu vyradený, dáva konšpirátorom dostatok priestoru na tvrdenia, že cirkev pred ľuďmi zatajuje "skutočnú pravdu". Realita je však oveľa prozaickejšia.

Čo je Kniha Enocha?

Kniha Enocha je staroveký židovský apokryfný text pripisovaný Enochovi, pradedovi Noema, ktorého Biblia pozná ako staviteľa archy počas veľkej potopy. Väčšina kresťanských cirkví ju nepovažuje za posvätné písmo, hoci v Etiópskej pravoslávnej cirkvi je dodnes súčasťou biblického kánonu.

Text obsahuje množstvo mystických vízií, opisov anjelov, nebeských ciest aj Božieho súdu. Práve tieto pasáže sa stali živnou pôdou pre moderné internetové teórie.

Biblia

Unsplash

Odkiaľ sa vzala Antarktída?

Zástancovia tejto konšpirácie tvrdia, že zmienky o „komnatách chladu“ na „koncoch Zeme“ v skutočnosti opisujú severný alebo južný pól. Podľa ich interpretácie tam Boh uväznil padlých anjelov na 10-tisíc rokov. V Knihe Enocha sa píše, že skupina anjelov opustila svoje poslanie, spojila sa s ľuďmi a splodila obrovské bytosti nazývané Nefilim.

Text tvrdí, že Nefilim boli nenásytní. „Pohltili všetko, čo ľudia vlastnili,“ opisuje staroveký spis. Keď im prestalo jedlo stačiť, „začali požierať samotných ľudí.“ Príbeh pokračuje ešte bizarnejšie. Obri sa podľa textu obrátili jeden proti druhému, navzájom sa zabíjali a pili svoju krv, až napokon prišiel Boží trest.

Keď sa z apokryfu stane internetová senzácia

Práve motív uväznených anjelov dnes mnohí spájajú s predstavou, že pod Antarktídou sa skrýva niečo, čo ľudstvo ešte neobjavilo. Neexistujú však žiadne archeologické ani historické dôkazy, ktoré by takúto interpretáciu podporovali. Ide výlučne o voľné čítanie symbolického textu.

Biblickí obri možno neboli len mýtus. Staroveký zvitok z Egypta rozvíril debatu medzi vedcami

Podobné príbehy navyše často končia rovnakým scenárom. Objaví sa predpoveď konca sveta, internet ju nafúkne a niektorí jej uveria natoľko, že robia životné rozhodnutia. V minulosti sa našli ľudia, ktorí pred údajným súdnym dňom predali domy, dali výpoveď v práci alebo sa zbavili majetku, pretože verili, že ich čaká vytrhnutie do neba.

Ak teda niekde narazíš na tvrdenie, že sa čoskoro otvoria ľadové brány Antarktídy a po 10-tisíc rokoch vyjdú na slobodu padlí anjeli, možno bude rozumnejšie spraviť jednu vec - namiesto predaja domu si radšej over zdroj.

• Sigma zaplatila za Dembeho takmer 40 miliónov českých korún.
• Pre zranenie ešte neodohral ani minútu.
• V Ugande sa oženil a zostal bez platných víz.
• Klub netuší, kedy sa drahá posila vráti.

Sigma Olomouc zaplatila v zime za futbalistu Johna Paula Dembeho takmer 40 miliónov českých korún (približne 1,65 milióna eur). O niekoľko mesiacov neskôr však klub nerieši jeho góly, ale oveľa absurdnejší problém - útočník zostal v Ugande, nemá víza a popri čakaní na ne sa stihol oženiť, píše portál Livesport.

Erling Haaland žije ako stroj. Večer vypína Wi-Fi, je pečeň a spí s páskou cez ústa

Drahá posila bez jedinej minúty

Dvadsaťjedenročný Dembe prišiel zo švédskeho Häckenu ako veľká ofenzívna nádej. Krátko po prestupe si však vážne poranil koleno a za Sigmu doteraz neodohral ani minútu.

Po sezóne odletel domov na dovolenku. Klub ešte 22. júna tvrdil, že sa má vrátiť počas prvého týždňa prípravy. Nestalo sa. Dembe nemá vybavené dokumenty ani platné víza na cestu späť do Česka.

Sigma čaká, hráč rieši svadbu

Vedenie klubu tvrdí, že situáciu nedokáže urýchliť. „Stále naňho čakáme. Nemáme to vo svojich rukách,“ povedal tréner a generálny športový manažér Sigmy Pavel Hapal pred odchodom mužstva na sústredenie.

Dembe medzitým absolvoval v Ugande tradičný svadobný obrad so svojou partnerkou. Podľa webu Sports Light Uganda sa rozhodol venovať čas novej rodine. Objavili sa dokonca správy, že mal rokovať o pôsobení v ugandskej lige. Sigma túto verziu odmietla.

Vuvuzely, maskoti a futbalový gýč. Veci, ktoré si z Majstrovstiev sveta vo futbale pamätáme viac než výsledky

Zatiaľ tak platí, že klub investoval milióny do hráča, ktorý ešte nenastúpil, zostal tisíce kilometrov ďaleko a jeho návrat blokuje byrokracia. V Olomouci namiesto formy útočníka sledujú, či vôbec dostane povolenie nastúpiť do lietadla.

Stanton oba výkony predviedol v Miláne rámci talentovej šou Lo Show Dei Record, ktorú vysiela talianska televízna stanica Canale 5. Tento Američan sa pokúsil o rekord v dvoch kategóriách – najťažší objekt potiahnutý očnými jamkami a najťažší objekt zdvihnutý obomi očnými jamkami počas hltania meča.

Špeciálne háky

Pri pokuse o prekonanie prvého rekordu si Stanton na očné jamky upevnil špeciálne kovové háky, pomocou ktorých po pódiu potiahol auto značky Cadillac aj s vodičom s celkovou hmotnosťou 2 413 kilogramov.

Šampión v Hot dogov tento rok svoj 17 titul neobháji. Sponzorsky sa prisľúbil výrobcovi vegánskeho mäsa, organizátor to nezvládol

V kategórii najťažší objekt zdvihnutý obomi očnými jamkami počas hltania meča sa Američan stal prvým držiteľom rekordu. Zdvihnutím svojej asistentky stanovil jeho hodnotu na 58,8 kilogramu.

Ekológovia však varujú, že to už dlho platiť nemusí. Je to hlavne kvôli drahým orgánom nachádzajúcim sa v inom morskom druhu, ktorý sa stal terčom skupín organizovaného zločinu. Nehumánny a nelegálny rybolov s nebezpečnými sieťami však zo sviňuchy spravil neúmyselnú obeť, ktorá sa dostala až na pokraj vyhynutia.

Vieš, čo je sviňucha a prečo Leonardovi DiCapriovi na nej tak záleží? Ohrozený druh je na pokraji vyhynutia

Vaquita, čo v španielčine znamená „malá krava“, je svetovo najohrozenejším morským cicavcom. Predpokladá sa, že ich tu zostalo len asi tucet – posledný prieskum ich biotopu odhadol, že existuje iba šesť až osem jedincov, aj keď iní môžu existovať mimo skúmanej oblasti. To je enormný pokles oproti odhadovanej populácii približne 600 kusov na konci 90. rokov. 

Hlavným dôvodom tohto nebezpečného poklesu sú rybárske siete – z ktorých najnebezpečnejšia je takzvaná žiabrová sieť. Využíva sa hlavne na lov na dne mora, kde bez rozdielu zabíja morský život.

Morský kokaín 

Hrozby pre vaquitu zosilnil nezákonný rybolov iného ohrozeného druhu rýb nazývaného totoaba, ktorý pláva v rovnakých vodách Kalifornského zálivu. Totoaba sú vyhľadávané pre svoje plávacie mechúry, ktoré sú v Číne vysoko cenené pre ich použitie v tradičnej medicíne a kozmetike. Ich cena sa môže vyšplhať až na viac ako desať tisíc dolárov (9100 eur) za kilogram. Lukratívnu ingredienciu preto často prirovnávajú k morskému kokaínu.

Túto alarmujúcu situáciu skúma nový dokument portálu Vice, The Cartel‘s Cash Catch. Počas trojročného vyšetrovania sa Vice rozprával s osobami zo všetkých strán tohto ekologicky katastrofálneho odvetvia, od rybárov, až po členov organizovaného zločinu. „Je to pre nás zdroj príjmu,“ povedal jeden predstaviteľ neslávne známeho kartelu Sinaloa, ktorý tvrdil, že ovláda obchod s totoabou v regióne. 

Za každú chytenú rybu platia rybárom 600 dolárov (550 eur). „Za jeden deň dostaneme päť až osem plávacích mechúrov. Každý týždeň teda posielame do USA približne 40. My z toho zarobíme 475-tisíc dolárov (435-tisíc eur) týždenne, len z USA,“ prezradil člen kartelu.

Mexické úrady podnikli kroky na boj proti nelegálnemu obchodu a na ochranu sviňúch, vrátane vytvorenia federálne chránenej zóny nazývanej útočisko Vaquita, v ktorej sa nachádza „oblasť nulovej tolerancie“, kde je zakázaná akákoľvek rybolovná činnosť. Úrady vyzvali rybárov, ktorí sa zaoberajú legálnym rybolovom, aby používali ekologickejšie udržateľné siete, ktoré sú pre sviňuchy bezpečnejšie. Okrem toho mexické námorníctvo zhodilo aj betónové bloky zakončené kovovými hákmi, ktoré nebezpečné siete trhajú a ničia.

Doteraz prijaté opatrenia však nedokázali zastaviť katastrofálny pokles populácie vaquita. A hoci je rybolov žiabrovými sieťami zakázaný vo veľkej časti horného Kalifornského zálivu, táto prax zostáva rozšírená. 

Chceli zistiť vplyv izolácie

Projekt s názvom „Timecave“ (časová jaskyňa) univerzít Granada a Almería viedli a sprevádzali výskumníci z rozličných odvetví. Podľa ich informácií Flaminiová nemala žiaden kontakt s vonkajším svetom, odkedy v novembri 2021 začala tento experiment. Jej pobyt pod zemou je zachytený na videu a má z neho vzniknúť dokumentárny film.

Flaminiová po celý nemala pri sebe hodinky ani telefón. Disponovala len laptopom, pomocou ktorého mohla síce informovať svoje okolie, avšak ona samotná nemohla prijímať nijaké správy. Viaceré televízie vrátane RTVE prinášali niekoľkohodinové živé prenosy.

Cieľom tejto vedeckej iniciatívy je preskúmať vplyv kompletnej izolácie a určiť, či vedie k neuropsychologickým a kognitívnym zmenám.

Podľa španielskych vedcov prelomila Flaminiová svetový rekord Talianky Christine Lanzoniovej, ktorá v roku 2007 strávila v jaskyni pod povrchom zeme 269 dní.

Flaminiová označila svoju skúsenosť v krátkom vyhlásení ako „znamenitú“. Ďalšie podrobnosti chce priblížiť neskôr.

Ale čo ak sú tieto slová strašidelné? To chcel vedieť jeden používateľ sociálnych sietí, čo ho prinútilo spýtať sa ľudí z Redditu: „Aké boli najstrašidelnejšie posledné slová, ktoré ste počuli od pacienta tesne pred jeho smrťou?“ A odpovedali mu tisícky ľudí. Toto sú tie najstrašidelnejšie. 

Mŕtvi mlčia, chválil sa vrah z Horehronia v krčme. Nález ovce v jaskyni Mariána nakoniec usvedčil, súd ho poslal na šibenicu

Muž v čiernom

Jedna osoba si spomenula na desivý moment, keď sa žena priznala, že videla muža oblečeného v čiernom len chvíľu predtým, ako naposledy vydýchla, čo lekára vydesilo natoľko, že už potom nechcel byť v miestnosti.

„Milá stará dáma povedala mojej sestričke, že sa chce obliecť do bielej. Keď sa jej spýtali prečo, povedala: ‘Muž v čiernom je tu‘. Pozrela sa do rohu miestnosti. Sestrička sa pozrela, ale nikto tam nebol. Vtedy som vošiel do miestnosti. Požiadali sme ju, aby opísala, čo vidí, a ona povedala: ‘Je celý v čiernom a má na hlave cylinder‘.”

„Potom zašepkala ‘a jeho oči sú červené‘, zatiaľ čo sa jej oči presunuli cez miestnosť priamo za sestru - akoby ho sledovala, ako sa k nám približuje. Zomrela neskôr v noci. Bolo to však neočakávané. Tá miestnosť ma desila ešte dlho potom.”

Posledné slová pred smrťou

Unsplash/National Cancer Institute

Návšteva príbuzného

Niekto iný zase napísal o 83-ročnej žene, ktorá povedala: „Moja mama je tu. Ideme?“ O niekoľko minút neskôr nakoniec zomrela. 

Zlá predtucha

Spomenuli si aj na inú staršiu dámu, ktorá povedala: „Myslím, že dnes zomriem...” Sestra jej preto urobila odbery, no všetko vyzeralo byť v poriadku. „Bola stabilizovaná. O pár hodín neskôr dostala infarkt. Nie sú to jej posledné slová, ale posledné, ktoré mi kedy povedala.“

Návšteva anjela

Iná sestrička, ktorá pracovala jednotke s ľuďmi s demenciu a Alzheimerom, spomenula: „Stav môjho veľmi obľúbeného pacienta sa neustále zhoršoval, takže som ho veľmi často kontrolovala. Viedli sme dlhé rozhovory a žarty, ale v posledných dvoch týždňoch svojho života prestal úplne rozprávať a v skutočnosti vôbec neuznával konverzáciu namierenú na neho.”

Toto mesto horí už vyše 50 rokov. Za skazu môžu samotní obyvatelia, plamene budú zúriť celé storočie

„Večer som dokončila svoje kolá s liekmi a išla som za ním, aby som ho videla predtým, ako som odišla. Povedala som mu, že odchádzam a že ho uvidím nasledujúci deň, pozrel sa mi do očí, usmial sa tak úprimne a povedal: ‘Vyzeráš ako anjel.’ Myslela som si, že to bolo milé. Na druhý deň ráno zomrel.”

Priznanie na smrteľnej posteli

Jedna osoba napísala: „Som chirurg. Muž na smrteľnej posteli stále dokola opakoval ‘telo je v lese pri dube‘, až kým neodišiel. Polícia bola upozornená a prehľadala niekoľko lesov za mužovým domom, ale nikdy nič nenašla.” Ak aj ale išlo o priznanie dávno zabudnutného prípadu, jeho rozlúštenie sa už zrejme nikdy nedozvieme.

Posledné slová pred smrťou

Unsplash/Mathurin NAPOLY/matnapo

Ďalej ti prinášame ešte niekoľko ďalších krátkych príbehov, o ktoré sa ľudia podelili:

• Nie som lekár, ale počul som jednu starú pani, ktorá to šepkala svojmu manželovi, ktorý umieral na problémy s obličkami. „Toto porazíš, vyviazol si z vraždy, toto nič nie je.”

• Môj starý otec na smrteľnej posteli povedal, že „nemajú oči” - stále mi z toho behá mráz po chrbte.

• Som hrobár. Išli sme do opatrovateľského domu a keď sme kráčali po chodbe, jeden z pacientov sa rozčúlil, otvoril dvere na svojej izbe a videl nás kráčať s nosidlami. „Uvidíme sa budúci týždeň chlapci.” A hádajte, koho sme mali vyzdvihnúť budúci týždeň.

Na tomto ostrovčeku žijú ikonické druhy ako kiwi, jašterica Te Kākahu či kākāpō - jediný papagáj, ktorý nevie lietať a o ktorom sa predpokladá, že vo voľnej prírode ich zostáva len približne 250. Keď preto jedného dňa ochranári na ostrove zbadali jediného samca lasice, bolo im jasné, že musia konať, nech to stojí čokoľvek.

Najlepšie memečka týždňa: Sú také dobré, že by nimi mohli oblepiť Kaliňákov plot pri Kukurici

Riziko veľkej katastrofy

Tento cicavec, pôvodom z Eurázie a Severnej Ameriky, sa živí rôznymi zvieratami a vtákmi. Pokiaľ by nerušene žil na ostrove, mohol by sa postarať o katastrofu monštruóznych rozmerov.

Ministerstvo ochrany prírody krajiny (DOC) preto spustilo rozsiahlu reakciu na biologickú bezpečnosť zahŕňajúcu odborníkov na odchyt, armádu, psov, cestné kamery, helikoptéry, lode a člny. Celá misia však dlho vyzerala ako totálne fiasko.

Trvalo totiž neuveriteľných osem mesiacov, kým sa malého tvora konečne podarilo chytiť a usmrtiť, čo jeden úradník označil za veľké víťazstvo. „Je to obrovská výhra - ale teraz nemôžeme zložiť nohu z pedála,” povedala kontrolórka incidentov DOC Rebecca Teele v tlačovej správe, ktorá vítala zajatie lasice vlani v apríli.

„Toto je jedno z miest s najvyššou prioritou pre biodiverzitu vo Fiordlande a je dôležité, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby sme ochránili zraniteľné druhy, ktoré tam žijú.” Až minulý mesiac však ročná revízia, ktorú zverejnil výbor pre životné prostredie novozélandského parlamentu, odhalila cenu misie na ulovenie tohto lovca.

Mastný účet

Nakoniec išlo o sumu takmer pol milióna novozélandských dolárov (necelých 300-tisíc eur). A to už je suma, pre ktorú ľudia naprieč krajinou zdvihli obočie. Úradníci sa však obhajujú. „Nečinnosť by bola drahšia – s potenciálne zničujúcim dopadom na našu populáciu kākāpō,“ povedal Aaron Fleming, operačný riaditeľ DOC pre Južný ostrov.

Podľa nich by sa v najhoršom prípade dalo pristúpiť jedine k presídleniu papagájov, čo by predstavovalo obrovské náklady. Niektorí odborníci tvrdili, že náklady v prípade nechytenia lasice by sa počítali v miliónoch. Ako sa však tento tvor na toto miesto dostal?

V tejto krajine pršali z neba tisíce kuracích hláv. Bizarný nápad mal pomôcť s vážnou chorobou, ktorá zabíjala ľudí

Spolu s ostatnými druhmi boli lasice a fretky privezené na Nový Zéland koncom 19. storočia, aby kontrolovali králiky ničiace pastviny oviec – v skutočnosti však mali zničujúci vplyv na jedinečné vtáctvo v krajine a priamo sa podieľali na vyhynutí niekoľkých poddruhov.

Hubenie predátorov

Tieto dravce zabijú na Novom Zélande približne 25 miliónov pôvodných vtákov ročne, pričom asi 4-tisíc pôvodných druhov je ohrozených alebo im hrozí vyhynutie, uvádza DOC. V snahe ochrániť ich krajina minula od roku 2016 viac ako 300 miliónov dolárov na dosiahnutie svojho cieľa, ktorým je krajina bez predátorov do roku 2050.

V rámci tohto programu vláda plánuje vyhubiť potkany, vačice, lasice a fretky. „Lasice sú dosť malé na to, aby sa dostali do nôr králikov a potkanov, alebo dokonca do kupolových hniezd malých vtákov, a dosť kľukaté, aby sa vo vnútri otočili,” vysvetľuje Carolyn M. Kingová, emeritná profesorka na univerzite vo Waikato.

Lasica

Unsplash/Brent Jones

Vody sa neboja

Sú to aj zdatní plavci. Jedna zo štúdií zistila, že takmer polovica z nich pláva bez prestávky „viac ako hodinu“, čo naznačuje „trvalé riziko pravidelných návštev alebo invázií“ na ostrovy v okruhu 3 až 5 kilometrov od pevninského pobrežia. V takejto vzdialenosti sa nachádza aj Chalky Island.

„Je možné, že priplával na ostrov alebo sa odviezol na naplavenom dreve,” povedal Fleming z DOC o teraz neslávne známom votrelcovi. Chalky Island a susedné Passage Islands sú podľa DOC bez predátorov od roku 1999 po vôbec prvej kampani na ochranu týchto území.

Bizarné kniežatstvo na pobreží Anglicka. Bývalá vojenská pevnosť je najmenším neuznaným štátom na svete

Menší ako Štúrovo

Asi 3-tisíc míľ (necelých 5-tisíc kilometrov) od pobrežia Spojených štátov leží malý zhluk sopečných ostrovov známych ako atol Midway, ktoré sa sotva držia nad hladinou Tichého oceánu. Najväčší z nich má len päť kilometrov štvorcových a zvyšok ostrovčekov predstavuje ledva sedem kilometrov štvorcových pevniny.

Dokopy tak ide o oblasť približne rovnako veľkú ako je Štúrovo. Aj napriek svoju drobnému vzrastu a totálne odľahlej polohe však má atol Midway tak bohatú a preslávenú históriu, že by sa zaplnila niekoľko kníh. Nebolo by to však len príjemné čítanie.

Atol Midway

Wikipedia/u.s. Fish And Wildlife Service/

Ostrov bol objavený v roku 1859 a už v roku 1903 si ho Spojené štáty formálne nárokovali. Krátko nato sa sem prisťahovali prví obyvatelia s úsilím o položenie transpacifického telegrafného kábla. Čoskoro ich nasledoval vojenský personál, ktorý na mieste vybudoval prvú a jedinú vojenskú základňu.

Vojnové roky

Na konci 30. rokoch sa atol stal dôležitým miestom pristátia lietadiel, ktoré prechádzali cez Tichý oceán. Samotný ostrov zohral síce malú, ale zato kľúčovú úlohu počas druhej svetovej vojny. Práve vďaka nemu sa podarilo americkým silám len šesť mesiacov po bombových útokoch na Pearl Harbor poraziť japonské námorníctvo.

Aj Slováci boli súčasťou veľkých vojnových konfliktov. Čo všetko viete o našej armáde a bojovej minulosti?

Bitku o tento atol približuje aj film režiséra Rolanda Emmericha s názvom Midway (u nás distribuovaný pod názvom Bitka o Midway) z roku 2019. Šlo o jednu z najslávnejších bitiek na mori a vo vzduchu, ktorá vďaka odvahe a statočnosti amerických bojovníkov významne prispela ku konečnému víťazstvu spojeneckých vojsk v druhej svetovej vojne.

Žije tu len 40 ľudí

Na vrchole slávy tohto ostrova na ňom žilo približne 5-tisíc ľudí, no treba dodať, že takmer všetci boli súčasťou vojenského personálu. Po skončení druhej svetovej vojny stratil ostrov pre americkú armádu strategický význam. V roku 1996 bolo oficiálne rozhodnuté, že vojenské základne budú vyradené z prevádzky a ostrov bol označený za národné útočisko pre divokú zver.

Atol Midway počas druhej svetovej vojny

Wikipedia//

Zároveň mu bol udelený aj chránený štatút. Dnes na ňom žije približne 40 ľudí, pričom takmer všetci sú zmluvnými partnermi a zamestnancami americkej Fish and Wildlife Service. Prístup na ostrov je prísne monitorovaný s cieľom chrániť miestnu populáciu voľne žijúcich živočíchov.

Teenager prepísal históriu: Na slovenskom lietadle preletel svet ako najmladší človek v dejinách

Pokiaľ by si ho chcel z nejakého dôvodu navštíviť, máš smolu. Návšteva je možná len z obchodných dôvodov, pretože ešte v roku 2012 bol z dôvodu škrtov v rozpočte ukončený turistický program. Ani vtedy sa sem však ľudia vo veľkom nehrnuli - posledný rok spusteného návštevníckeho programu sem zavítalo len 332 ľudí, píše portál Unilad.

Milióny vtákov

Ekonomika ostrova funguje, po ukončení vyberania turistických poplatkov, výlučne z vládnych zdrojov. Na ostrov sa musia lietadlom alebo loďou dovážať takmer všetky zásoby. Ostrov má malý skleník a záhradu, aby zvyšných pár obyvateľov malo k dispozícii čerstvé ovocie a zeleninu.

Atol Midway

Wikipedia/u.s. Navy Photo By Mass Communication Specialist 2nd Class Mark Logico/

Okrem zaniknutej námornej základne, centra voľne žijúcich živočíchov a vojenského pamätníka je jedinou ďalšou významnou stavbou na súostroví malý cintorín na ostrove Sand, známy ako cintorín doktorov, pretože sú tam pochovaní štyria lekári. Ich dátumy smrti sa pohybujú od roku 1906 do roku 1950.

Jediným ďalším pozoruhodným faktom o ostrove je jeho veľká vtáčia populácia. V Národnej prírodnej rezervácii Midway Atoll totiž žije 21 rôznych plemien morských vtákov vrátane niekoľkých vzácnych druhov albatrosov, ktoré sa stali maskotmi ostrova. Dokopy na tomto malom území žijú približne tri milióny vtákov.

Zabila sedem bábätiek, ďalších šesť sa chystala. Zdravotná sestra sa už z basy živá nedostane

Pred týmito hroznými činmi sa Mary pokúsila uškrtiť niekoľko ďalších detí a v listoch vyjadrila túžbu pokračovať v zabíjaní. Jej vyčíňanie prerušilo až zatknutie.

Mary, ktorá sa narodila 26. mája 1957, 16-ročnej sexuálnej pracovníčke Betty McCrickettovej, celé detstvo zanedbávali a sexuálne zneužívali. Svedectvá naznačujú, že Betty sa neúspešne pokúsila zbaviť Mary a predať ju adoptívnym rodičom.

Vraždy

25. mája, deň pred svojimi 11. narodeninami, Mary uškrtila Martina Browna v opustenom dome v anglickom Scotswoode. Neskôr sa spolu s priateľkou Normou na miesto činu vrátili, len aby sa pozreli na chlapcovo telo.

Po Martinovej smrti sa Mary objavila v jeho dome a požiadala jeho rodičov, či sa môže pozrieť na jeho telo, čím poodhalila svoj zvrátený čin. Následne sa spolu s Normou vlámali do miestnej materskej školy, kde zanechali listy, v ktorých sa priznali k Martinovej smrti a zároveň sa vyhrážali ďalším zabíjaním. To však polícia nebrala vážne a listy považovala za detský žart.

O niekoľko dní neskôr boli Mary a Norma chytené pred škôlkou, policajti ich však prepustili bez vzneseného obvinenia. Ich listy a vlámanie brala polícia len ako ich snahu o upútanie pozornosti. Až do 31. júla 1968, kedy polícia našla mŕtveho ďalšieho chlapca Briana Howea. Mary a Norma ho uškrtili a zmrzačili.

Počas súdneho procesu boli činy Mary Bell opísané ako činy vykonané „výhradne pre potešenie a vzrušenie zo zabíjania“, čo viedlo k jej odsúdeniu za zabitie v dôsledku diagnostikovaných psychopatických sklonov. Normu prepustili pre málo dôkazov.

Vzhľadom na jej nebezpečnú povahu a hrozbu, ktorú predstavovala pre deti, bola Mary Bell odsúdená na neurčitý trest odňatia slobody.

Kde je teraz?

Po 12 rokoch liečby a rehabilitácii v nápravnom zariadení ju v roku 1980 prepustili. Mary Bell dostala novú identitu, aby mala šancu na nový život a chránila ju pred bulvárnou pozornosťou.

Veci sa pre Bell zhoršili po tom, čo sa jej v roku 1984 narodila dcéra. Bellina dcéra nevedela o zločinoch svojej matky, kým nemala 14 rokov. V tom čase ich podľa portálu All thats interesting bulvár znovu objavil a pred zástupom novinárov museli dokonca z vlastného domu doslova utiecť.

Dnes je Mary Bell v ochrannej väzbe na tajnej adrese. Ona aj jej dcéra zostávajú v anonymite a sú chránené súdnym príkazom.

• V sídle Európskej komisie vypli klimatizáciu na väčšine poschodí.
• Zamestnanci kritizujú, že vedenie malo chladenie zachované.
• Niektorí situáciu prirovnali k feudalizmu.
• Vlna horúčav odhalila problém klimatizácie v celej Európe.

Keď sa povie Európska komisia, väčšina ľudí si predstaví nekonečné rokovania, dokumenty a rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú stovky miliónov Európanov. Lenže tento týždeň sa v bruselskom sídle riešila oveľa prízemnejšia téma - ako prežiť pracovný deň bez klimatizácie.

Európska komisia zakázala svojim zamestnancom TikTok. Boja sa špionáže zo strany Číny

Podľa portálu Politico muselo ikonické sídlo Berlaymont počas rekordných horúčav vypnúť chladenie na poschodiach od prvého po siedme. Zamestnancom prišla okolo poludnia urgentná správa: „Z dôvodu extrémnych poveternostných podmienok bude klimatizácia od 1. do 7. poschodia vypnutá po zvyšok dňa.“

Nie všetci sa potili rovnako

Budova má 13 poschodí a sídli v nej predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen spolu s ďalšími komisármi. Väčšina ich kancelárií sa nachádza od ôsmeho poschodia vyššie, kde klimatizácia zostala funkčná.

Európska komisia

HN/Pavel Novotný

Práve to vyvolalo medzi zamestnancami poriadnu vlnu nevôle. Jeden z úradníkov pre Politico anonymne povedal: „Je to ako feudalizmus.“ Ďalší situáciu označil za „hanbu“. Ani na ôsmom poschodí však nebolo ideálne. Jeden zo zamestnancov tvrdí, že napriek fungujúcej klimatizácii namerali v kancelárii 25,7 stupňa Celzia.

Horúčavy menia starý kontinent

Extrémne teploty v posledných dňoch lámu rekordy naprieč Európou a opäť otvorili diskusiu o tom, že klimatizácia stále nie je na kontinente samozrejmosťou. Klimatizáciu má len približne pätina domácností.

Môže Európska únia vylúčiť Slovensko zo zoskupenia? Toto je jediný spôsob, ako by to bolo možné

V Belgicku sa horúčavy dotkli aj dopravy. Približne pätina vlakov nemá klimatizáciu, čo prinútilo železničnú spoločnosť obmedziť viaceré spoje počas dopravnej špičky. Výpadky elektriny pre vysokú spotrebu chladiacich systémov pritom tento týždeň riešil aj Európsky parlament.

• Prenájom Madison Square Garden má stáť približne 1 milión dolárov za jednu noc.
• Podľa klebiet sa tu tento týždeň vezmú Taylor Swift a Travis Kelce.
• Údajne dorazí až 1 000 hostí vrátane svetových celebrít.
• Oficiálne potvrdenie svadby zatiaľ neexistuje.

Niektoré svadby stoja desiatky tisíc eur. Potom sú tu také, o ktorých sa hovorí po celom internete ešte skôr, než sa vôbec potvrdia. Presne to je prípad Taylor Swift a hráča amerického futbalu Travisa Kelceho, píše portál Unilad.

Blíži sa svadba Taylor Swift? Internet zaplavili špekulácie, že sa bude vydávať v New Yorku

Fanúšikovia aj médiá už niekoľko dní riešia, či sa dvojica tento týždeň tajne zosobáši v jednej z najslávnejších arén sveta - Madison Square Garden v New Yorku.

Milión dolárov len za prenájom

Ak sa klebety ukážu ako pravdivé, pôjde o jednu z najdrahších svadobných lokalít vôbec. Portál TMZ tvrdí, že prenájom Madison Square Garden na jedinú noc stojí približne jeden milión dolárov. Pre lepšiu predstavu, Slovák s priemernou mzdou 1 826 eur by túto sumu našetril za približne 40 rokov.

Nie je pritom stále potvrdené, že práve tam svadba naozaj bude. Taylor Swift vystupovala v tejto aréne už osemkrát, preto by výber miesta dával fanúšikom určitý zmysel. Prečo však dáva zmysel samotnej speváčke, to zostáva nejasné.

Madison Square Garden

Vincent Alban/Reuters

Indície, ktoré rozbehli internet

Špekulácie nabrali obrátky po tom, čo si fanúšikovia všimli, že v Madison Square Garden nie sú naplánované žiadne koncerty ani podujatia tesne pred víkendom okolo 4. júla. Ďalšou indíciou sú informácie, podľa ktorých mali Taylor Swift a Travis Kelce požiadať hostí, aby boli 2. a 3. júla v New Yorku, no presné miesto im vraj neprezradili.

„Taylor a Travis povedali hosťom len to, aby boli v New Yorku. Žiadnu inú lokalitu neoznámili,“ uviedol zdroj pre magazín Us Weekly. Dodal tiež: „Nechávajú hostí niekoľko dní v neistote. Na celú udalosť míňajú milióny dolárov.“

Až tisíc hostí a uzavreté ulice

Denník The New York Times informoval, že podľa jeho zdrojov by sa 2. júla malo konať menšie stretnutie približne pre 100 ľudí. Hlavná svadobná oslava s asi tisíc hosťami má nasledovať o deň neskôr.

Nie je to jej veľký moment, ale náš spoločný triumf. Psychológ vysvetľuje našu parasociálnu posadnutosť láskou k celebritám

Noviny zároveň uviedli: „Prípravy siahajú aj za hranice arény. Podľa troch ľudí oboznámených so situáciou bolo podané povolenie na uzavretie ulíc v okolí Madison Square Garden od 2. júla až do poludnia 4. júla.“

Médiá navyše tvrdia, že viacerí Kelceho spoluhráči z Kansas City Chiefs si už rezervovali hotely neďaleko Times Square. Napriek množstvu indícií však Taylor Swift ani Travis Kelce svadbu zatiaľ oficiálne nepotvrdili.

• Platformu žaluje za to, že podľa neho cielene podporovala jeho závislosť.
• Prišiel o dva milióny dolárov, prácu aj úspory na dôchodok.
• Po pokuse ukončiť hazard skončil v nemocnici pre samovražedné myšlienky.
• Podobné žaloby už riešili aj americké a britské súdy.

Predstava, že odkladáš peniaze na svadbu, no o pár rokov zistíš, že nezostalo vôbec nič, znie ako nočná mora. Presne to sa stalo 32-ročnému Danovi Millerovi z amerického štátu Illinois. Tvrdí však, že za jeho pádom nestála len vlastná slabosť, ale aj systém, ktorý ho podľa neho cielene povzbudzoval pokračovať v stávkovaní, píše portál Unilad.

Muži ukrývajú viac než ženy. Prieskum ukázal, ktoré finančné tajomstvá najčastejšie trápia vzťahy

Zo zábavy sa stala závislosť

Miller podal žalobu na spoločnosť DraftKings po tom, ako podľa nej prehral približne dva milióny dolárov. V dokumentoch tvrdí, že platforma ignorovala jasné varovné signály jeho závislosti a namiesto ochranných opatrení mu ponúkala ďalšie bonusy.

Účet si založil v roku 2020 a spočiatku stávkoval len príležitostne. Už o rok neskôr sa však stal VIP zákazníkom. To mu prinieslo rôzne výhody, od bezplatných stávok cez bonusy až po vstupenky na profesionálne športové podujatia.

Podľa žaloby bola platforma navrhnutá tak, aby využívala systém odmeňovania v ľudskom mozgu. Personalizované algoritmy mali podľa Millera posilňovať ilúziu kontroly, povzbudzovať hráčov do dobiehania strát a udržiavať ich pri ďalšom stávkovaní namiesto toho, aby zasiahli pri známkach závislosti.

Stratil prácu aj nádej

Keď minul všetky peniaze určené na svadbu, siahol po hotovostných výberoch z kreditných kariet, osobných pôžičkách aj úsporách na dôchodok. V septembri 2024 jeho zamestnávateľ zistil rozsah jeho problémov a prepustil ho.

Ani vtedy sa podľa žaloby kontakt zo strany VIP manažéra neskončil. Miller tvrdí, že ho oslovoval každý deň a za jeho „vernosť“ mu dokonca daroval vstupenky do VIP lóže na štadióne Soldier Field.

O mesiac neskôr napísal list na rozlúčku a skončil v nemocnici so silnými samovražednými myšlienkami. Tvrdí, že len dva týždne pred hospitalizáciou mu DraftKings poslal päť bonusových kreditov v hodnote 200 dolárov na ďalšie stávky. Po prepustení aplikáciu opäť nainštaloval a k hazardu sa rýchlo vrátil.

Výhra v lotérii sa môže rýchlo zmeniť na nočnú moru. Tieto príbehy víťazov ti ukážu, že peniaze rozhodne nie sú všetko

Nie je to prvý podobný spor

DraftKings čelil podobnej žalobe už v roku 2024. Iný hráč tvrdil, že platforma rovnakým spôsobom podporovala jeho závislosť, ktorá ho pripravila o takmer milión dolárov rodinných úspor. Právnici spoločnosti dlhodobo argumentujú, že „osobná zodpovednosť nie je chybou produktu“.

Poukazujú na to, že dospelí ľudia vstupujú do hazardu dobrovoľne a poznajú jeho riziká. Niekoľko súdov už podobné žaloby zamietlo s tým, že stávkové spoločnosti nemajú zákonnú povinnosť zabrániť používateľom míňať priveľa peňazí alebo rozvinúť si závislosť. 

Miller dnes tvrdí, že sa lieči zo závislosti, opäť pracuje a zapísal sa na zoznam ľudí, ktorí majú zakázaný prístup na hazardné platformy v štáte Illinois. Verí, že zverejnenie jeho príbehu môže od podobného osudu odradiť ďalších ľudí.

GALÉRIA Ako by vyzerali deti Harryho Stylesa a Taylor Swift, keby sa nerozišli? AI vygenerovala obrázky, ktoré sú až desivo reálne

Tentoraz rozvírila špekulácie správa denníka The New York Times, podľa ktorého bola už začiatkom júna podaná žiadosť o uzavretie ulíc v okolí legendárnej Madison Square Garden od 2. do 4. júla. Existenciu žiadosti následne potvrdila aj kancelária starostu New Yorku, jej zadávateľ však zostáva neznámy.

Skladajú čriepky

Americké médiá zároveň priniesli ďalšie informácie, ktoré celej teórii ešte pridali na sile. Niekoľko hráčov tímu Kansas City Chiefs si malo rezervovať izby v hoteloch neďaleko arény a policajti zabezpečujúci bezpečnosť na stanici Penn Station mali byť údajne upozornení na možnú svadbu Taylor Swift počas sviatočného víkendu.

Taylor Swift a Travis Kelce sa zasnúbili

Instagram/taylorswift/

Ak by sa tieto informácie potvrdili, znamenalo by to aj dočasné uzavretie časti Manhattanu počas osláv amerického Dňa nezávislosti. Práve miesto údajného obradu vyvolalo najväčšiu diskusiu. Mnohí si totiž speváčku predstavovali na romantickej svadbe v jej sídle na Rhode Islande alebo na inom súkromnom mieste. Madison Square Garden, hala s kapacitou takmer 20-tisíc divákov uprostred rušného Manhattanu, je podľa ľudí prekvapivou voľbou.

Trolling alebo realita?

„Pokojne nech všetci čakajú pred Madison Square Garden, zatiaľ čo svadba prebehne niekde úplne inde. Skôr verím, že tam bude len recepcia. Ak si však naozaj vybrali práve túto halu, je to asi najgýčovejšie miesto, aké mohli zvoliť. Na druhej strane práve tam majú najväčšie súkromie a bezpečnosť,“ písali fanúšikovia.

Nie je to jej veľký moment, ale náš spoločný triumf. Psychológ vysvetľuje našu parasociálnu posadnutosť láskou k celebritám

Taylor Swift ani Travis Kelce sa k celej záležitosti zatiaľ nevyjadrili. Či sa špekulácie fanúšikov potvrdia, ukážu už najbližšie dni.

Portál Antiyoutuber patrí do portfólia vydavateľtva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• NASA pri mapovaní grónskeho ľadu znovu objavila tajnú základňu Camp Century.
• Podzemné mesto malo byť súčasťou utajeného plánu na rozmiestnenie jadrových rakiet.
• Projekt nakoniec zlyhal a základňu v roku 1967 opustili.
• Pod ľadom však dodnes zostáva jadrový odpad, ktorý môže byť v budúcnosti problémom.

Keď vedci z NASA na jar 2024 prelietavali nad Grónskym ľadovým štítom, očakávali, že radar im ukáže iba vrstvy ľadu a skalnaté podložie. Namiesto toho sa na obrazovke objavil pravidelný systém tunelov a budov. Nebol to prírodný útvar, ale pozostatky Camp Century - jednej z najambicióznejších vojenských stavieb studenej vojny, píše portál Popular Mechanics.

V Európe sa nachádza tajná Oblasť 51. Lietadlom ste tam za menej ako tri hodiny

„Hľadali sme podložie pod ľadom a zrazu sa objavil Camp Century,“ povedal vedec z Laboratória prúdového pohonu NASA Alex Gardner. „Najskôr sme vôbec netušili, na čo sa pozeráme.“

Mesto ukryté pod ľadom

Camp Century vznikol v úplnom utajení medzi rokmi 1959 a 1960 zásluhou ženijného zboru americkej armády. Základňa sa nachádzala približne 240 kilometrov od leteckej základne Thule a tvorilo ju 21 podzemných tunelov s celkovou dĺžkou takmer troch kilometrov.

NASA pri jej opätovnom objavení využila radarový systém UAVSAR, ktorý pracuje s rádiovými vlnami. Na rozdiel od technológie LiDAR nepoužíva laser, ale dokáže preniknúť cez hrubé vrstvy ľadu a odhaliť objekty ukryté pod povrchom. Na radarových snímkach sú dodnes dobre rozpoznateľné viaceré budovy bývalej základne.

Výstavba bola extrémna

Vybudovať celé podzemné mesto uprostred Grónska znamenalo logistický výkon, ktorý dnes pôsobí neuveriteľne. Na miesto dopravili približne 6-tisíc ton materiálu na ťažkých saniach, ktoré sa pohybovali rýchlosťou len okolo troch kilometrov za hodinu. Cesta z americkej základne Thule trvala približne 70 hodín.

Inžinieri najprv vyrezali do snehu hlboké priekopy. Najväčšia z nich, prezývaná Main Street, merala viac než 300 metrov. Až potom nad nimi postavili drevené budovy prekryté oceľovými strechami. Energiu zabezpečoval jeden z prvých prenosných jadrových reaktorov PM-2A, ktorý musel spoľahlivo fungovať aj v teplotách okolo mínus 70 stupňov Celzia.

Veda bola len zásterkou

Na prvý pohľad išlo o vedeckú základňu. Výskumníci tu skúmali ľadové jadrá a geológiu Grónska, pričom ich objavy výrazne rozšírili poznatky o dávnej histórii ostrova. To však nebol hlavný dôvod jej existencie. Camp Century mal byť súčasťou prísne tajného projektu Iceworm.

Ako sa prevalili vojenské či štátne tajomstvá. Vyzradil ich omylom hollywoodsky film aj popletený kongresman

Americká armáda plánovala pod grónskym ľadom vybudovať sieť tunelov s rozlohou približne 135-tisíc štvorcových kilometrov, v ktorej by bolo rozmiestnených až 600 balistických rakiet. Celý komplex malo obsluhovať približne 11-tisíc vojakov žijúcich pod ľadom.

Projekt však narazil na technické aj praktické problémy. Pohyb ľadového štítu deformoval tunely rýchlejšie, než ich bolo možné opravovať. Armáda preto základňu v roku 1967 definitívne opustila.

Problém zostal pod ľadom

Reaktor síce po uzavretí odviezli, no nie všetko zmizlo spolu s ním. Pod ľadom zostalo viac ako 177-tisíc litrov rádioaktívneho odpadu a ďalší kontaminovaný materiál. V 60. rokoch sa predpokladalo, že ľad základňu navždy uväzní. O globálnom otepľovaní sa vtedy prakticky nehovorilo.

„Mysleli si, že sa nikdy neobjaví na povrchu,“ povedal klimatológ William Colgan ešte v roku 2016. „V 60. rokoch pojem globálne otepľovanie ani neexistoval. Dnes sa klíma mení a otázkou je, či to, čo je tam dole, tam aj zostane.“

Podľa výpočtov vedcov by sa ľad v oblasti mohol začať výraznejšie topiť okolo roku 2090. To znamená, že vojenský projekt, ktorý mal zostať navždy pochovaný pod grónskym ľadom, by sa mohol opäť pripomenúť.

• V niektorých štátoch USA si odsúdenci stále môžu vybrať posledné jedlo.
• Najčastejšie si objednávajú steaky, pizzu, vyprážané jedlá a zmrzlinu.
• Alkohol ani tabak nie sú povolené za žiadnych okolností.
• Obrovská objednávka jedného väzňa v Texase viedla k zrušeniu tejto tradície v celom štáte.

Predstava posledného jedla pred smrťou už desaťročia fascinuje ľudí. Ak by si mal možnosť vybrať si posledný pokrm v živote, čo by skončilo na tvojom tanieri? V amerických väzniciach, kde sa ešte stále vykonáva trest smrti, nejde o hypotetickú otázku, ale o reálnu tradíciu. Tá však má svoje hranice, píše portál Unilad.

FOTO Tenisové kurty či opaľovanie na pláži. Takto vyzerajú najluxusnejšie väznice na svete

Niektoré posledné objednávky sa zapísali do histórie. Sériový vrah John Wayne Gacy Jr., prezývaný Vražedný klaun, si vyžiadal vedro vyprážaných kurčiat z KFC, 12 vyprážaných kreviet, hranolčeky a takmer pol kilogramu jahôd. Bombový útočník Timothy McVeigh si vystačil len s dvoma veľkými baleniami mätovo-čokoládovej zmrzliny.

Hostina, ktorú nakoniec neochutnal

Ešte väčší rozruch vyvolal Lawrence Russell Brewer, odsúdený za rasovo motivovanú vraždu. V roku 2011 si objednal dva vyprážané hovädzie steaky, trojitého cheeseburgera so slaninou, mäsovú pizzu, prílohy aj dezerty. Keď mu jedlo priniesli, odmietol ho so slovami: „Nie som hladný.“

Práve tento incident nahneval predstaviteľov Texasu natoľko, že štát následne zrušil možnosť objednať si špeciálne posledné jedlo. Dnes dostávajú odsúdenci rovnaké jedlo ako ostatní väzni.

Vraždiaci klaun John Wayne Gacy.

Twitter.com/darkstar/

Jedna vec je zakázaná úplne všade

Približne 12 amerických štátov stále umožňuje odsúdeným požiadať o špeciálne posledné jedlo. Niekde však platia finančné limity, inde si môžu vybrať len z bežnej väzenskej kuchyne.

Existuje však pravidlo, ktoré platí bez výnimky. Alkohol sa v poslednom jedle neobjaví nikdy. Väznice ho považujú za zakázaný predmet a jeho podávanie nie je dovolené. Rovnako zakázané sú aj tabakové výrobky. Za posledného odsúdenca, ktorý údajne dostal pohár brandy a cigaru, je považovaný Manuel Fernandez v roku 1835.

Čo si väzni vyberajú najčastejšie?

Výskum Cornellovej univerzity, ktorý analyzoval 193 posledných jedál odsúdencov, ukázal jasný trend. Najčastejšie sa objavovali steaky, pizza, hamburgery, hranolčeky a rôzne vyprážané jedlá. Zo sladkostí dominovala zmrzlina, jablkový koláč a torty, k nápojom patrili najmä kolové limonády, ľadový čaj či ovocné nápoje.

Ako vyzerá doživotie na Slovensku, ktoré si odpykáva aj Mikuláš Černák? Cela má 3,5 metra, niektorí odsúdení sa radšej zabili

Vedci sa domnievajú, že ľudia v extrémnom strese prirodzene siahajú po jednoduchých a kalorických jedlách, ktoré si spájajú s pocitom pohodlia alebo spomienkami na bežný život.

• Horúčavy nútia európske mestá otvárať špeciálne ochladzovacie centrá.
• Vo Francúzsku rozdávajú lístky do klimatizovaných kín zadarmo.
• Belgickí študenti písali skúšky v kostole, kde bolo chladnejšie.
• Nemeckí poštári dostali povolenie nosiť bermudy.

Keď teplomer ukazuje takmer 40 stupňov Celzia, klimatizácia sa z luxusu mení na otázku prežitia. Európu v týchto dňoch zasiahla vlna extrémnych horúčav a meteorológovia varujú, že niektoré rekordy môžu padnúť už v najbližších dňoch, píše BBC.

Jaskynné tajomstvo proti horúčavám. Odborníci radia jednoduchú metódu, ako ochladiť byt aj bez klimatizácie

Kým ešte pred pár rokmi boli takéto teploty výnimočné, dnes sa mnohé mestá snažia pripraviť na scenár, ktorý sa opakuje každé leto. A niektoré riešenia sú naozaj netradičné.

Amsterdam stavia sieť úkrytov pred horúčavou

V holandskom Amsterdame vzniká sieť takzvaných ochladzovacích miest. Obyvatelia sa môžu ukryť pred najväčšou páľavou v knižniciach, komunitných centrách, kostoloch, divadlách, mestských farmách či dokonca supermarketoch. Tieto priestory ponúkajú sedenie, pitnú vodu a toalety. V mnohých prípadoch sú vítané aj domáce zvieratá.

Mesto sa pritom nespoliehalo na odhady. Úradníci analyzovali množstvo tieňa v jednotlivých štvrtiach, počet zraniteľných obyvateľov či rýchlosť prehrievania budov. Prvé ochladzovacie centrá preto vznikajú najmä v oblastiach, ktoré modely označili za najrizikovejšie.

Európa bojuje s horúčavami

Jack Taylor/Reuters

Prispôsobujú sa aj školy. Mnohé zavádzajú takzvaný tropický režim vyučovania. Znamená to kratšie vyučovanie, viac prestávok, dodatočné zásoby nápojov a intenzívnejšie vetranie tried.

Francúzi posielajú ľudí do kina

V Paríži prišli s riešením, ktoré by mnohým znelo skôr ako odmena než ochranné opatrenie. Miestna radnica rozdáva bezplatné vstupenky do klimatizovaných kín. Nárok majú ľudia mladší ako 25 rokov a starší ako 65 rokov, pričom ponuka platí na popoludňajšie predstavenia.

Mestá zároveň odporúčajú tráviť najteplejšie hodiny v múzeách, knižniciach alebo kinách. Niektoré francúzske samosprávy dokonca dočasne zrušili vstupné do mestských múzeí. Ešte väčšiu pozornosť však vzbudil nečakaný hit železiarstiev. Francúzi vo veľkom vykupujú prášok nazývaný Blanc de Meudon.

Deň, keď sa Slovensko premenilo na horúcu pec. V roku 2007 padol v tomto meste absolútny teplotný rekord

Po zmiešaní s vodou vznikne biely náter, ktorým sa potierajú okná. Ten odráža časť slnečných lúčov a pomáha znižovať teplotu v interiéri. Hoci ide o jednoduchý trik, podľa mnohých obyvateľov funguje prekvapivo dobre.

Španielsko zapína fontány a rozdáva vstupy zadarmo

V Španielsku patrí medzi najhorúcejšie oblasti Aragónsko, kde teploty stúpajú na extrémne hodnoty. Mestá reagujú znižovaním cien vstupov do verejných bazénov. V meste Logroño zašli ešte ďalej a počas horúčav sprístupnili bazény úplne zadarmo.

Miestne úrady zároveň predĺžili prevádzku okrasných fontán až do neskorého večera a na viacerých miestach zapli vodné rozprašovače. Extrémne počasie však zasiahlo aj tradičné oslavy. Niektoré mestá zrušili tradičné ohne počas sviatku svätého Jána Krstiteľa, pretože riziko požiarov je príliš vysoké. V meste León zrušili aj plánovaný ohňostroj.

Európa bojuje s horúčavami

Mohammed Salem/Reuters

Po celej krajine zároveň fungujú tepelné útočiská. Ide o klimatizované verejné budovy, do ktorých môže vstúpiť ktokoľvek a na niekoľko hodín uniknúť pred horúčavou. Španielsko navyše už od roku 2024 chráni pracovníkov zákonom. Zamestnávatelia musia počas vĺn horúčav zabezpečiť bezpečnostné opatrenia a obmedziť fyzicky náročnú prácu v najteplejších hodinách dňa.

Viac cestovín, menej piva, radí Taliansko

Ani krajina preslávená slnkom nie je na podobné teploty v júni zvyknutá. Počet miest s najvyšším stupňom výstrahy rastie a vláda opätovne zaviedla podporu pre zamestnancov, ktorí pracujú v najťažších podmienkach. Týka sa to napríklad stavebných robotníkov či poľnohospodárov.

Firmy môžu počas extrémnych horúčav obmedziť alebo prerušiť činnosť a pracovníci následne dostávajú podporu zo štátnych fondov. V Palerme museli upraviť aj turistické atrakcie. Jazdy v kočoch ťahaných koňmi sú povolené iba večer alebo počas chladnejších dní.

Predpoveď počasia: To najhoršie ešte len príde, valí sa na nás extrémne teplo. Meteorológovia prezradili, koľko bude stupňov

Zaujímavé odporúčanie vydalo aj talianske ministerstvo zdravotníctva. Ľuďom radí uprednostniť cestoviny pred mäsom a namiesto kávy či vychladeného piva piť viac vody.

Belgickí študenti skončili v kostole

Belgicko sa pripravuje na jedny z najhorúcejších dní vo svojej histórii. Niektoré regióny sa približujú k prekonaniu národného júnového teplotného rekordu, ktorý pochádza ešte z roku 1947. Horúčavy už spôsobujú problémy v doprave - staršie prímestské vlaky bez klimatizácie boli dočasne vyradené z prevádzky.

Originálne riešenie našli v meste Tervuren pri Bruseli. Keďže v školských budovách bolo príliš horúco, študenti písali skúšky v miestnom kostole. Farár situáciu okomentoval slovami: „Deti robia maximum a Duch Svätý sa postará o zvyšok.“

Európa bojuje s horúčavami

Abdul Saboor/Reuters

Bermudy pre poštárov a varovanie pred kúpaním

Nemecko očakáva, že teploty môžu v niektorých regiónoch dosiahnuť až 40 stupňov Celzia. Spoločnosť Deutsche Post odporučila doručovateľom nosiť košele s dlhými rukávmi a pokrývky hlavy na ochranu pred slnkom. Zároveň dostali možnosť objednať si firemné bermudy.

Úrady však riešia aj ďalší problém. Po viacerých tragických úmrtiach počas víkendu záchranári upozorňujú, že ľudia podceňujú riziká kúpania počas horúčav. Lesníci zase varujú pred prudko rastúcim rizikom požiarov. Zakladanie ohňa mimo vyhradených miest je preto čoraz väčším problémom.

Nemecká zdravotná poisťovňa DAK dokonca spustila špeciálnu telefonickú linku, na ktorej môžu ľudia získať rady, ako zvládať extrémne teploty. Európa tak postupne testuje riešenia, ktoré boli ešte nedávno výnimočné. Klimatizované útočiská, bezplatné kiná či skúšky v kostoloch ukazujú, že boj s horúčavami sa stáva súčasťou každodenného života miliónov ľudí.

• Muž z Budapešti pracoval v nemocnici.
• Polícia uňho našla lebky, kosti aj zakonzervovanú tvár.
• Pozostatky mal získavať aj zo slovenských cintorínov.
• Priznal sa, že z častí tiel pripravoval jedlo.

Niektoré policajné prípady znejú skôr ako scenár hororu než skutočná udalosť. Jeden z nich aktuálne riešia naši južní susedia, píše portál TVP World.

Dahmer nemal žiadny rešpekt. Prehovoril muž, ktorý vo väzení ukončil život jedného z najznámejších sériových vrahov

Maďarská polícia zadržala 30-ročného muža z Budapešti, ktorý podľa vyšetrovateľov „posadnuto“ zbieral ľudské pozostatky a dokonca ich mal konzumovať. Prípad je zaujímavý aj pre Slovensko, pretože časť ostatkov mal údajne získavať vykopávaním tiel na opustených cintorínoch v Maďarsku aj na Slovensku.

Nechutné dôkazy

Počas domových prehliadok policajti objavili zakonzervovanú ľudskú tvár, kosti uložené v kufri, kompletnú dolnú končatinu, mozog, ruku, viacero lebiek a srdce uložené v nádobe. Pri srdci odborníci ešte skúmajú, či patrilo človeku alebo zvieraťu.

Lebka

Pixabay

Podľa polície sa muž priznal k nezákonnému nakladaniu s ľudskými pozostatkami. Vyšetrovateľom povedal, že ho ľudské časti tiel mimoriadne priťahovali a že si z nich pripravoval jedlo. „Bol som obzvlášť fascinovaný ľudskými pozostatkami, z ktorých som si rôznymi spôsobmi pripravoval pokrmy a jedol ich,“ uviedol podľa polície.

Záľuba, ktorá šokovala aj blízkych

Úrady tvrdia, že podozrivý sa intenzívne zaujímal o anatómiu a patológiu. Rád pitval zvieratá a o svojej záľube hovoril priateľom aj rodine. Vyšetrovatelia zároveň uviedli, že si svoju zbierku fotografoval.

Slovenský kanibal Matej Čurko svoje obete hľadal na internete. Našli uňho dve telá, no mohli ich byť desiatky

Polícia teraz preveruje pôvod všetkých nájdených pozostatkov. Ak sa podarí potvrdiť ďalšie podozrenia, muž môže čeliť aj ďalším obvineniam.

• Švédsky kráľ Adolf Fridrich v roku 1768 vyhlásil vlastný „štrajk“.
• Ministri sa ho pokúsili nahradiť pečiatkou s jeho podpisom.
• Úradníci odmietli uznávať rozhodnutia podpísané len pečiatkou.
• Kríza ukázala, že aj bez moci bol kráľ pre štát nečakane dôležitý.

Predstav si, že by prezident alebo premiér jedného rána oznámil, že až do odvolania nebude robiť vôbec nič. Žiadne podpisy, žiadne rozhodnutia, žiadne schôdzky. Presne niečo podobné sa stalo vo Švédsku v roku 1768, píše portál The Conversation.

Koľko stáli veci na Slovensku pred 20 rokmi? Pivo za 20 korún, kino za drobné a predražený internet s gigabajtom dát

Kráľ Adolf Fridrich sa rozhodol prestať vykonávať svoje povinnosti a pohrozil abdikáciou, ak parlament okamžite nezvolá mimoriadne zasadnutie. Oficiálne išlo o spor okolo finančného plánu, no panovník mal aj širší cieľ. Chcel posilniť svoje právomoci, ktoré boli v tom čase už veľmi obmedzené.

Členom Kráľovskej rady dal tri dni na zvolanie parlamentu. Dovtedy sa odmietol podieľať na akomkoľvek rozhodovaní. V praxi teda vstúpil do štrajku proti vlastnému štátu.

Ako sa zo Švédska takmer stala republika

Aby celý príbeh dával zmysel, treba sa vrátiť o niekoľko desaťročí späť. Švédsko bolo ešte koncom 17. storočia absolútnou monarchiou. Kráľ rozhodoval prakticky o všetkom. Situácia sa však zmenila po smrti kráľa Karola XII. v roku 1718. Krajina bola vyčerpaná rokmi vojen a švédska šľachta, duchovenstvo, mešťania aj roľníci sa rozhodli obmedziť moc panovníka.

Švédsky kráľ Adolf Fridrich v roku 1768 vyhlásil vlastný „štrajk“

Wikipedia

Začalo sa obdobie známe ako Vek slobody. Hoci Švédsko zostalo kráľovstvom, jeho fungovanie sa začalo podobať skôr modernej parlamentnej demokracii. Kráľ síce sedel na tróne, no skutočné rozhodnutia prijímali politici a štátni úradníci. Vznikol tak zvláštny paradox - panovník strácal reálnu moc, ale zároveň zostával symbolom stability a poriadku.

Muž, ktorý nenávidel podpisovanie

Adolf Fridrich nebol prvým švédskym kráľom, ktorému takýto systém prekážal. Jeho predchodca Fridrich I. považoval svoje povinnosti za natoľko nezaujímavé, že si nechal vyrobiť pečiatku s vlastným podpisom. Pôvodne išlo o pohodlné riešenie. Nemusel ručne podpisovať nekonečné množstvo dokumentov. Čoskoro sa však z pečiatky stal politický nástroj.

Keď sa ministri dostali do sporu s kráľom, mohli dokument jednoducho opečiatkovať a pokračovať ďalej. Podpis panovníka sa tak zmenil na niečo podobné ako dnešný automatický podpis v e-maile. Mnohí historici neskôr považovali túto pečiatku za symbol úplnej bezmocnosti monarchie. Realita však bola komplikovanejšia.

Pilates dnes milujú najmä ženy. Vznikol však medzi mužmi za ostnatým drôtom, ktorým pomáhal prežiť psychický rozklad

Pokus nahradiť kráľa

Keď Adolf Fridrich v roku 1768 odmietol pracovať, jeho odporcovia sa rozhodli použiť osvedčené riešenie. Vytiahli pečiatku. Členovia rady verili, že štát môžu riadiť aj bez aktívneho panovníka. Stačí predsa reprodukovať jeho podpis a pokračovať ďalej. Lenže narazili na nečakaný problém.

Mnohé štátne úrady, v ktorých mali silný vplyv priaznivci opozície, odmietli uznávať rozhodnutia s pečiatkou. Tvrdili, že fungovanie krajiny stojí na troch pilieroch - autorite kráľa, moci rady a slobode ľudu. Ak jeden chýba, celý systém sa dostáva do nerovnováhy. Úradníci tak odmietli veriť, že kus gumy dokáže nahradiť človeka, ktorého úlohou bolo stelesňovať štát.

Keď sa krajina zasekla

Odmietanie rozhodnutí spôsobilo chaos. Administratíva sa začala zasekávať a štátny aparát prestával fungovať. Výsledok bol presne taký, aký si kráľ želal a parlament nakoniec zvolal mimoriadne zasadnutie. Mohlo by sa zdať, že Adolf Fridrich vyhral, lenže prišiel zvrat.

Slávna pečiatka

Nordiska Museet

Keď sa poslanci zišli, nepodporili jeho návrhy na posilnenie kráľovskej moci. Pečiatka síce putovala späť do zásuvky a symbolický význam monarchie bol potvrdený, ale skutočný politický vplyv kráľa sa ešte viac zmenšil. Bol to zvláštny triumf - panovník dokázal, že bez neho systém nefunguje, no zároveň nezískal takmer nič z toho, čo chcel.

Problémová pečiatka

Celý príbeh ukazuje niečo, čo sa dnes môže zdať zvláštne. V 18. storočí veľká časť Európy verila, že obyčajní ľudia sú príliš ovplyvnení emóciami a vlastnými záujmami na to, aby mohli vládnuť úplne sami. Kráľ mal predstavovať niekoho, kto stojí nad politickými hádkami. Niekoho, kto sa pozerá na spoločnosť ako na celok.

Aj keď sa moc postupne presúvala do parlamentov, monarchovia zostávali symbolom nestrannosti. Práve preto bolo pre mnohých Švédov neprijateľné, aby ich nahradila obyčajná pečiatka. Dnes znie predstava „štrajkujúceho kráľa“ ako zápletka satirického seriálu, v roku 1768 však takmer zastavila fungovanie jednej z najvyspelejších európskych krajín.

Ako vznikol názov siamské dvojičky? Je za ním príbeh bratov, z ktorých svet urobil atrakciu

A možno je na tom najbizarnejšie to, že celý spor neviedli o mocného vládcu. Bojovali o človeka, ktorý už dávno nemal veľa právomocí, no bez ktorého si fungovanie štátu stále nevedeli predstaviť.

História nie je len o dátumoch, panovníkoch a vojnách. Je plná bizarných príbehov, zabudnutých katastrof, veľkých omylov aj rozhodnutí, ktoré dodnes ovplyvňujú náš svet. Klikaj na našu sekciu História a objavuj príbehy, ktoré prežil svet pred nami.

• Trump nechal dno jazierka natrieť namodro.
• Cieľom bolo odstrániť prirodzený zelenkastý odtieň vody.
• Teplé počasie však spôsobilo masívne premnoženie rias.
• Vedci tvrdia, že boj s nimi nemusí mať jednoduché riešenie.

Administratíva prezidenta Donald Trump opäť otvorila tému, ktorá rozdeľuje Američanov. Tentoraz nejde o migráciu ani clá, ale o farbu vody pri slávnom Lincoln Memorial, píše portál Futurism. Trump dlhodobo kritizoval prirodzený zelenomodrý odtieň odrazového jazierka pred pamätníkom.

Trumpov mobil je fiasko. Nesedí počet pruhov na vlajke, zrejme je z Číny a firma potvrdila únik osobných údajov

Označoval ho za „špinavý“ a „nečistý“ a rozhodol sa, že pred oslavami 250. výročia vzniku Spojených štátov bude vyzerať oveľa vlasteneckejšie. Riešenie? Natrieť dno jazierka namodro, aby voda získala odtieň pripomínajúci ten na americkej vlajke. Výsledok však mnohým ľuďom pripomínal skôr bazén plný chlóru než historickú pamiatku.

Riasy mali vlastný plán

Súčasťou projektu bolo aj odstránenie rias, ktoré dodávajú vode jej prirodzený zelenkastý nádych. Lenže príroda mala iné plány. Počas teplých dní sa riasy začali rýchlo množiť a novovytvorená modrá farba sa postupne opäť menila na zelenú. Zamestnanci správy národných parkov preto nasadili skimmery na čistenie vody a podľa svedkov do jazierka pridávali aj peroxid vodíka.

Fotografie z 2. mája, 28. mája, 7. júna, 12. júna, 16. júna a 18. júna.

REUTERS/Ken Cedeno/ Kylie Cooper/Annabelle Gordon/Eric Lee/Evan Vucci/Annabelle Gordon

Americké ministerstvo vnútra následne oznámilo, že pri čistení využije technológiu takzvaných nanobubliniek. Hovorca rezortu pre The Guardian tvrdil, že táto technológia úspešne likviduje kvitnutie rias, ktoré sa v jazierku objavuje prakticky od jeho otvorenia v roku 1922.

„Vďaka pokročilej technológii nanobubliniek sú riasy mŕtve a práve teraz sa odstraňujú z vody,“ uviedol hovorca. Dodal tiež: „Ďakujeme prezidentovi Trumpovi za to, že odrazové jazierko definitívne opravil.“

Náter nemal proti maľbe žiadnu šancu

Eric Lee/Reuters

Vedci sú skeptickí

Nie všetci však zdieľajú optimizmus úradov. Brooks Barrett zo Smithsonian Institution upozornil, že riasy majú v jazierku ideálne podmienky. „Na premnoženie rias je odrazové jazierko dokonalé. Ak by ste chceli vytvoriť farmu na pestovanie rias, presne takto by vyzerala,“ povedal pre Politico.

Podľa neho je voda teplá, stojatá a vytvára takmer ideálne prostredie pre ich rast. Inými slovami, boj o dokonale modrú vodu sa môže skončiť ako ďalší súboj človeka s prírodou, v ktorom bude mať posledné slovo práve príroda.

• Čína pripojila do siete najvýkonnejšiu veternú turbínu na svete.
• Jedna turbína dokáže zásobiť približne 55-tisíc domácností.
• Ročne môže nahradiť viac ako 33-tisíc ton uhlia.
• Na Slovensku sa pritom veterné projekty často stretávajú s hoaxmi a odporom.

Disclaimer: Pri podobných témach autorom textov milovníci košpirácií odkazujú, aby si skúsili žiť v oblasti s veternými turbínami. Autor však býva v oblasti, kde má vzniknúť veterný park, čo mu vôbec nevadí, a preto môžeme tento krok hneď preskočiť.

Keď sa na Slovensku objaví plán na výstavbu veternej elektrárne, diskusie sa často rýchlo zvrhnú na strašenie. Na sociálnych sieťach roky kolujú tvrdenia o tom, že turbíny spôsobujú zdravotné problémy, zabíjajú všetko živé v okolí alebo dokonca menia počasie. Medzitým sa vo svete rieši úplne iná otázka - ako z jednej veternej turbíny dostať čo najviac energie, píše portál TCD.

Slováci piť neprestanú a Fico má potenciál byť v politike aj v roku 2030, straší svojimi predpoveďami umelá inteligencia

Presne to teraz ukázala Čína. Energetická spoločnosť Dongfang Electric pripojila do elektrickej siete novú veternú turbínu s výkonom 26 megawattov. Podľa čínskej agentúry Xinhua ide o svetový rekord medzi turbínami pripojenými do siete, a to nielen z hľadiska výkonu, ale aj priemeru rotora.

Väčšia ako väčšina budov

Rozmery stroja sú ťažko predstaviteľné. Priemer rotora presahuje 310 metrov a každá lopatka meria približne 153 metrov. Plocha, ktorú lopatky počas otáčania pokrývajú, zaberá viac než 7 hektárov. Hoci bola táto konkrétna verzia postavená na pevnine v testovacom centre v provincii Šan-tung, technológia je navrhnutá pre morské veterné farmy.

Práve tam sú podmienky na výrobu elektriny často najlepšie. Podľa odhadov spoločnosti Dongfang dokáže jediná turbína pri priemernej rýchlosti vetra približne 35 kilometrov za hodinu vyrobiť až 100 miliónov kilowatthodín elektriny ročne. To stačí na zásobovanie približne 55-tisíc domácností.

Menej turbín, viac energie

Trend v energetike je jasný. Namiesto budovania obrovského množstva menších turbín sa výrobcovia snažia postaviť menej, ale výrazne výkonnejších zariadení. Dlhšie lopatky zachytia viac vetra a vyššie veže sa dostanú do stabilnejších prúdov vzduchu.

Čínske štátne médiá uvádzajú, že jedna takáto turbína môže ročne nahradiť viac ako 33-tisíc ton uhlia a zabrániť vypusteniu viac než 88-tisíc ton oxidu uhličitého do atmosféry.

Nie je to bez problémov

Ani obrovské veterné elektrárne však nie sú dokonalé. Odborníci upozorňujú na možné dopady na morské ekosystémy či náročnú prepravu a montáž komponentov takýchto rozmerov. Skutočný test príde až pri dlhodobej prevádzke na otvorenom mori.

Toto je najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent. Štúdia zistila, aké to bude mať dopady na ľudské zdravie

Napriek tomu ide o ďalší dôkaz, ako rýchlo sa technológie posúvajú dopredu. Kým na Slovensku sa stále vedú spory o tom, či veterné turbíny náhodou neškodia ľuďom, v Číne už stavajú stroje schopné zásobovať elektrinou celé okresné mestá.

V roku 1985 bol odsúdený za bankovú lúpež a pokus o vraždu - dostal 18 rokov väzenia. Príliš ho to však netrápilo, pretože už predtým, ako bol odsúdený, plánoval svoj veľký útek. Každá takáto operácia však potrebuje spolupracovníka „zvonku”. A tu prichádza na scénu jeho bezhlavo zamilovaná Nadine.

Ako vyzerá doživotie na Slovensku, ktoré si odpykáva aj Mikuláš Černák? Cela má 3,5 metra, niektorí odsúdení sa radšej zabili

Milujúca pilotka

Tá sa totiž nebála vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do akcie. Hneď ako jej muž skončil vo väzení, začala navštevovať kurzy na získanie licencie pilotky vrtuľníka. Keď ju získala, ešte stále mesiace pred veľkým útekom, stala sa pravidelnou zákazníčkou požičovne helikoptér na juhu Paríža.

Majiteľka firmy neskôr dosvedčila, že Nadine sa objavila dvakrát do mesiaca - presná ako hodiny, niekedy s kamarátkou a inokedy sama. Prenájom v tom čase stál 2 200 frankov (335 eur) na hodinu. Nikomu neprišlo divné, že žena platila výlučne v hotovosti, čo majiteľ spoločnosti ignoroval viac ako päť mesiacov.

A kým sa žena vznášala nad Parížom, Michel Vaujour spriadal za múrmi impozantnej väznice La Santé vlastné plány. Spriatelil sa Pierrom Hernandezom, ktorý čakal na súdny proces pre obvinenia z ozbrojenej lúpeže. Obaja využili každú príležitosť na preskúmanie areálu väznice a hľadanie dokonalého miesta na pristátie helikoptéry.

Výbušné ovocie

Problém však bol, že žiadne také nenašli. Plán preto museli prekopať. 26. mája 1986 približne o 10:30 preletel vrtuľník nízko nad centrom Paríža. Nadine Vaujour ignorovala volanie rádiových varovaní a zastavila stroj nad strechou jednej z väzenských budov.

Strážcovia vo vnútri však riešili úplne iný problém. Čo však mohlo byť vážnejšie, najmä ak sa francúzski väzenskí dozorcovia neštítili v krízových situáciách strieľať? A to hlavne v čase, keď sa nad budovou vznášal vrtuľník? Vaujourovci dobre vedeli, čo musia urobiť, pretože mali naštudované podobné úniky.

Tu je mimochodom dobré dodať, že úniky pomocou helikoptér boli vo Francúzsku v druhej polovici 20. storočia bizarne bežné. Vedeli, že stráže budú potrebovať naozaj pádny dôvod, aby nespustili paľbu. A tak prišli s tým najbizarnejším nápadom. Dozorcovia vo vysielačkách mohli počuť, že dvojici neznámych väzňov sa podarilo prepašovať množstvo granátov a teraz sa vyhrážali, že všetky odpália, ak sa k nim niekto priblíži.

Muža neprávom väznili 24 rokov za čin, ktorý nespáchal. Cítil som sa ako dieťa, opisuje skúsenosti po návrate do spoločnosti

Ako sa im však podarilo do väzenia prepašovať granáty? Nuž, nepodarilo. Neskôr sa ukázalo, že to boli nektárinky z väzenskej jedálne, ktoré natreli zelenou farbou. Vaujour a Hernandez sa pri ceste na strechu často zastavovali a hrozivo mávali päsťami ovocia na prenasledujúcich dôstojníkov.

Pri hrozbe explózie však nakoniec nepadol jediný výstrel. Stále však nie sme na konci príbehu. Keď dvojica vybehla na strechu a Vaujour sa natlačil do vrtuľníka, Hernandez zostal stáť a z neznámych dôvodov na poslednú chvíľu zmenil názor a v tichosti sa vzdal úradom. Stroj však už medzitým mizol z dohľadu a manželský pár bol opäť spolu.

Francúzsky kráľ útekov

Aj ďalej však všetko išlo ako po masle. Nadine preletela na neďaleké atletické ihrisko a dvojica zmizla v čakajúcom aute. Na slobode zostali viac ako štyri mesiace a dokonca sa im podarilo vyzdvihnúť si svoje dve dcéry priamo pod nosom policajnej dozornej jednotky.

Útek sa dostal na titulky novín po celom svete. Francúzska polícia musela prijať totálne fiasko a potvrdiť, že Vaujour z väzenia neutiekol prvýkrát - tento pokus bol už jeho piatym úspešným. Nikto netušil, kde by sa rodina mohla nachádzať, stopy viedli každými smermi.

Vaujourovci sa dostali do úkrytu na mieste, nad ktorým premýšľal len málokto - priamo v Paríži, neďaleko miesta, odkiaľ ušli. Neskôr vysvitlo, že mesto nikdy neopustili. Tri mesiace o nich nikto nepočul, kým sa o slovo neprihlásili spôsobom im vlastným - v priebehu troch dní sa pokúsili vykradnúť dve banky.

Opäť na začiatku

Francúzski Bonnie a Clyde sa dostali do prestrelky s políciou, pričom Michel dostal guľku priamo do hlavy. Čakal si koniec príbehu? Sklameme ťa. Tohto muža nezastavilo päť väzení, a nedokázala to ani olovená guľka v jeho sivej hmote. Po týždni sa prebral z kómy, neskôr bol odsúdený a vrátil sa do väzenia s maximálnym stupňom stráženia...

Muž sedel 17 rokov za vraždu, ktorú nespáchal. Súdy po rokoch uznali, že svedok, ktorý ho usvedčil, bol slepý

...z ktorého sa opäť pokúsil o útek. Pomáhala mu študentka práva Jamila, z ktorej sa neskôr stala nielen kriminálnička, ale aj Vaujourova druhá manželka. Šiesty pokus o útek bol však jeho prvým neúspešným.

V roku 2003 sa však aj napriek kriminálnej kariére dostal na slobodu - odsedel si 27 rokov. Dnes má 73 rokov a na svojom konte autobiografiu s názvom Love Save Me From Sinking. Píše v nej o prednostiach trpezlivosti, čistého života, láska a zo všetkého najviac prekvapivo aj jogy.

Čierna smrť napríklad v 14. storočí zabila takmer 70 percent európskej populácie, pandémia chrípky na začiatku 20. storočia zase postihla 75 miliónov ľudí na celom svete. No a len nedávno sme tu mali koronavírus. Čo ak by ale ľudia zmizli náhle?

GALÉRIA Číňania si zamilovali známu rakúsku dedinku natoľko, že si postavili jej vlastnú repliku

Vplyv na naše domovy

Príroda má nesmiernu moc prevziať všetko, ak nie sú nablízku ľudia, ktorí by to udržiavali. Ani tie najpevnejšie štruktúry nie sú imúnne voči živlom. Napríklad malá diera v streche stodoly môže vpustiť prvky a spôsobiť, že sa celá konštrukcia zrúti do 10 rokov.

Ak by ľudia zmizli, domy vyrobené z dreva by zničili termity a cez trhliny by prerástli popínavé rastliny, čo by spôsobilo hnilobu dreva a následné zrútenie. Betónové konštrukcie by sa vplyvom extrémnych poveternostných podmienok tiež zhoršovali, čo by viedlo k ich zrúteniu.

V chladnejších oblastiach by potrubia zamrzli a praskli, zatiaľ čo pivnice by sa naplnili zeminou a vodou. Voda by bola najväčším nepriateľom všetkých štruktúr vytvorených človekom a časom by spôsobila nevýslovné škody. Nakoniec by to vyzeralo, akoby naše domovy vôbec neexistovali.

Vplyv na zvieratá

Svetlá budúcnosť by nečakala ani na domestikované zvieratá. Kravy, ošípané či sliepky by boli ponechané napospas osudu, pričom viac ako 1,5 miliardy kráv, miliarda ošípaných a 20 miliárd sliepok by sa stalo ľahkou korisťou pre divé mäsožravce.

Dokonca aj naše milované mačky a psy by sa museli postarať sami o seba a súťažiť s pokročilými lovcami, ako sú líšky, vlky, leopardy, levy a tigre. Buď by sa prispôsobili divokejším spôsobom, alebo by sami čelili vyhynutiu.

Bez toho, aby sme produkovali odpadky, by došlo k prudkému poklesu populácie potkanov a švábov. Vši by rýchlo vyhynuli a potkany by sa stali ľahkým cieľom predátorov, čím by sa ich populácia ešte viac znížila.

VIDEO ukazuje, čo by sa stalo, keby ihla dopadla z vesmíru na Zem. Následky by boli katastrofálne

Časom by sa živočíšne druhy znovu ustálili, kým by sa neobnovila rovnováha, ako to bolo pred príchodom ľudí. Oceán by mal oveľa viac rýb, takmer rovnaký ako pred tým, než ich ľudia začali loviť. Ťavy v Austrálii či levy v Spojených štátoch by sa po niekoľkých stovkách rokov stali bežným javom.

Vplyv na mestá

Ak zlyhajú čerpadlá, ktoré udržujú vodu mimo podzemných sietí, tunely metra vo veľkomestách by sa naplnili vodou do 36 hodín, čo by spôsobilo odstavenie služieb metra. To by viedlo k tomu, že potkany vylezú z úkrytov a začnú sa potulovať po okolí, korene stromov by erodovali cestné systémy a podrast by sa objavil takmer z čohokoľvek.

Zvieratá v zoologických záhradách by unikli z klietok a mestá by sa čoskoro stali lesmi. Voda by prenikla cez hlavné konštrukcie, čo by spôsobilo koróziu a zničenie hlavných oceľových konštrukcií, ako sú Empire State Building, London Bridge, Golden Gate Bridge. Dlho by neodolali ani iné pamiatky, ako Tádž Mahal, Opera v Sydney či Šikmá veža v Pise.

Fotografie z Pripjaťu sú dodnes mementom jadrovej havárie v Černobyle.

TASR/Radovan Stoklasa

Bude existovať nejaké ľudské dedičstvo?

Po 15-20 000 rokoch by nebolo vidieť veľa stôp po ľuďoch alebo ľudskej činnosti. Budúci vedci však určite budú vedieť identifikovať známky našej prítomnosti, bez ohľadu na to, koľko času uplynulo od chvíle, keď sme zmizli. Zaujímavosťou je, že známy pamätník štyroch prezidentov na Mount Rushmore by mal vydržať najmenej sedem miliónov rokov.

Najpravdepodobnejší scenár

Pripjať, mesto neďaleko Černobyľu na Ukrajine, bolo prevažne obývané, prosperujúce mesto. Toto miesto však bolo opustené po jadrovej katastrofe pred 38 rokmi a zostáva opustené.

Z diaľky sa zdá, že Pripjať je normálne mesto, ale budovy pomaly chátrajú. Pri pohľade zblízka je však vidieť, ako si príroda berie naspäť všetko, čo sme jej ľudskou činnosťou zobrali. A presne tak by to vyzeralo aj vo zvyšku sveta.

• Káčer Merlin sa stal internetovou hviezdou MS 2026.
• Na oslavy víťazstva Mexika prišiel v miniatúrnom reprezentačnom drese.
• Jeho videá nazbierali milióny pozretí.
• FIFA ho už zapojila do propagačných aktivít.

Nie všetky hviezdy futbalových majstrovstiev sveta vedia kopnúť do lopty. Jednou z najväčších senzácií turnaja sa totiž stal dvojročný káčer Merlin z Mexico City, ktorý si získal internet rýchlejšie než mnohí hráči na trávniku, píše portál Unilad.

MS vo futbale: Nie je to len o trofeji. Toto sú sumy, ktoré dostane víťaz, štvrťfinalisti či tím na štvrtom mieste

Po víťazstve Mexika nad Južnou Afrikou zaplavili ulice hlavného mesta tisíce fanúšikov. Medzi nimi sa objavil aj Merlin. Jeho majitelia ho však na oslavy nevzali len tak. Obliekli ho do dokonale padnúceho zeleného dresu mexickej reprezentácie a pridali mu aj malé čierno-žlté ponožky na ochranu plávacích blán.

Hviezda, ktorú nikto nečakal

Merlin sa následne prechádzal historickým námestím Zócalo medzi davom skandujúcich fanúšikov. Práve zábery sebavedomého káčera v reprezentačnom drese spustili na sociálnych sieťach lavínu reakcií. Videá počas niekoľkých hodín nazbierali milióny pozretí a tisíce komentárov.

„Už ma nezaujíma tabuľka skupiny. Tento káčer je oficiálne národný poklad,“ napísal jeden z používateľov TikToku. Ďalší fanúšik dodal: „To, ako sa len tak prechádza vo svojich malých ponožkách, je zatiaľ najlepšia vec na celých majstrovstvách sveta. Dajte mu medailu.“

Nechýbali ani výzvy smerom k FIFA. „Ak FIFA nedovolí Merlinovi vyjsť s tímom na ihrisko pri ďalšom zápase, budeme protestovať,“ zavtipkoval ďalší komentujúci.

Z pouličného pomocníka celebritou

Pre obyvateľov Mexico City však Merlin nie je žiadnou novinkou. Už dlhší čas sprevádza svojho majiteľa Christiana Gómeza, ktorý cez víkendy predáva balenú vodu v historickom centre mesta.

„Neradi ho nechávame doma samého. Chceme, aby bol s nami. Je to naše dieťa,“ povedal Gómez pre The Independent. A dodal: „Je to naše bábätko, jediný dedič všetkého, čo mám. A teraz je z neho idol.“

Vuvuzely, maskoti a futbalový gýč. Veci, ktoré si z Majstrovstiev sveta vo futbale pamätáme viac než výsledky

FIFA už zaklopala na dvere

Virálny úspech nezostal bez povšimnutia ani vo futbalových kruhoch. Gómez prezradil, že rodina sa už stretla so zástupcami FIFA, ktorí s Merlinom pripravovali reklamný spot aj propagačné fotografie. Keďže Mexiko hostí šampionát spolu s Kanadou a Spojenými štátmi, mnohí fanúšikovia začali Merlina označovať za talizman domáceho tímu.

„Mexiko, stojíme pri vás. A Merlin je váš fanúšik číslo jeden,“ odkázal Gómez. Kým futbalisti bojujú o trofej pre majstrov sveta, jeden káčer už vyhral inú súťaž. Stal sa najnečakanejšou hviezdou celého turnaja.

• V poľskej obci Lutoryż našli pozostatky 34 ľudských plodov.
• Obvinená je 57-ročná lekárka patologička Magdalena H.
• Na pozemku boli aj tisíce mikroskopických sklíčok a parafínových blokov.
• Prokuratúra zatiaľ prípad nespája s nelegálnymi interrupciami.

Keď noví majitelia domu v poľskej obci Lutoryż začali stavebné práce v záhrade, čakali možno staré potrubie, kusy betónu alebo zabudnutý odpad. Namiesto toho narazili na nález, ktorý okamžite privolal políciu, prokuratúru aj špecializované tímy. V zemi ležali ľudské plody a materiál, ktorý podľa vyšetrovateľov súvisel s medicínskym testovaním, píše portál Notes from Poland.

Škandál v nemocnici. Neurochirurgička nechala svoju 12-ročnú dcéru vŕtať pacientovi do hlavy

Záhrada bývalej patologičky

Pozemok s rozlohou 500 metrov štvorcových kedysi patril lekárke patologičke, ktorá je podľa poľských pravidiel ochrany súkromia označovaná len ako Magdalena H. Po prvom náleze nasledovalo rozsiahle prehľadávanie okolia. Zapojené boli desiatky policajtov, psy vycvičené na vyhľadávanie ľudských pozostatkov aj radar schopný skúmať priestor pod zemou.

V pondelok prokuratúra oznámila, že sa našli úplné alebo čiastočné pozostatky 34 ľudských plodov. Okrem nich boli v záhrade desiatky tisíc mikroskopických sklíčok a parafínových blokov.

„Tento odpad zadržaná žena s najväčšou pravdepodobnosťou používala na vykonávanie testov,“ povedal prokurátor Krzysztof Ciechanowski. Dodal, že sa našli aj časti dokumentácie, no časť bola poškodená, pretože ležala v zemi.

Obvinenia a väzba

Lekárku zadržali v piatok a na druhý deň ju obvinili zo zneuctenia ľudských pozostatkov, nesprávneho nakladania s odpadom a uloženia nebezpečného odpadu na nepovolenom mieste. V prípade dokázania viny jej hrozí až 12 rokov väzenia.

Okresná prokuratúra v Rzeszówe uviedla, že 57-ročná žena bez predchádzajúceho záznamu v registri trestov priznala zakopanie plodov a označila aj ich pôvod. K samotným obvineniam sa však zatiaľ nevyjadrila priznaním ani odmietnutím viny.

Vyšetrovanie pokračuje

Rádio Eska s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedlo, že lekárka mala pozostatky odniesť počas pandémie koronavírusu z nemocnice v Rzeszówe, kde pracovala, aby na nich doma robila testy. Vyšetrovatelia teraz pripravujú genetickú analýzu a preverujú, či konala sama.

Príbeh gynekologičky z Osvienčimu. Vykonávala ženám interrupcie, aby ich ochránila pred zvrátenými pokusmi Mengeleho

Prípad vzbudil pozornosť aj preto, že Poľsko má jedny z najprísnejších interrupčných zákonov na svete. Prokurátor Ciechanowski však podľa Poľskej tlačovej agentúry zdôraznil, že zatiaľ neexistujú dôkazy, ktoré by lekárku spájali s nelegálnymi interrupciami.

• Poľsko chce postaviť alebo zmodernizovať viac než 10-tisíc kilometrov tratí.
• Súčasťou plánu je 2 700 kilometrov vysokorýchlostnej železnice.
• Celý projekt má stáť približne 143 miliárd eur.
• Do roku 2050 má poľské vlaky využívať 720 miliónov cestujúcich.

Kým na našej železnici často stačí jedna výluka, chýbajúci rušňovodič alebo trochu snehu na to, aby sa cesta z Bratislavy do Košíc zmenila na survival reality šou, v Poľsku si povedali, že doprava nemusí byť múzeom zúfalstva, píše portál TVP World. Naši severní susedia predstavili plán, ktorý znie tak ambiciózne, až z toho na našich rozbitých nástupištiach prichádza závrať.

Bizár na poľský spôsob. V dedine so 120 obyvateľmi rastie najvyššia socha Panny Márie, prekoná aj Krista v Riu

Poľsko chce totiž postaviť alebo kompletne zmodernizovať viac než 10-tisíc kilometrov železničných tratí. Celé to má stáť astronomických 143 miliárd eur. Pre porovnanie, to je suma, pri ktorej sa slovenský cestujúci radšej pozrie z okna na pomalý prejazd cez úsek, kde sa koľajnice opravovali naposledy za Mečiara (ak vôbec).

Poľsko za 100 minút a nové mega letisko

Poľský projekt s názvom Port Polska nie je len o novom nátere na staré vozne. Súčasťou plánu je vybudovanie takmer 5-tisíc kilometrov úplne nových tratí, z čoho viac ako polovica bude pripravená na čistokrvné vysokorýchlostné vlaky.

Najväčším lákadlom pre verejnosť je koncept „Poľsko za 100 minút“. Predstavitelia tamojšieho ministerstva infraštruktúry sľubujú, že najväčšie mestá ako Varšava, Lodž, Poznaň či Vroclav budú vlakom dostupné do hodiny a štyridsiatich minút. Celú krajinu v smere východ - západ aj sever - juh by si mal po novom preťať za maximálne tri hodiny.

Aby toho nebolo málo, celý tento železničný systém bude napojený na nové mega letisko západne od Varšavy, ktoré plánujú otvoriť v roku 2032. Cieľom je prepojiť leteckú, diaľničnú a vlakovú dopravu do jedného uzla. Do roku 2050 chcú Poliaci prepraviť na koľajniciach až 720 miliónov cestujúcich ročne, čo je masívny, takmer dvojnásobný nárast oproti dnešku.

Železnica ako štít proti Rusku

Tento obrovský balík peňazí však nejde len do pohodlia cestujúcich. Poľskí vládni predstavitelia otvorene priznávajú, že nová sieť je od začiatku projektovaná s ohľadom na armádu a národnú bezpečnosť. V turbulentných časoch, kedy Poľsko priamo susedí s Ukrajinou a čelí hybridným hrozbám, boli hlavné nové trate navrhnuté ako infraštruktúra s dvojakým využitím.

V praxi to znamená, že koľajnice a mosty budú stavané tak, aby zvládli bleskovú vojenskú mobilitu, teda ťažkú techniku, presuny tankov a armádnych konvojov NATO v prípade konfliktu. Nová železnica má doslova posilniť odolnosť celého štátu.

Rýchlovlaky do roku 2040? Európa sľubuje revolúciu na koľajniciach, ale my stále čakáme na nástupišti

Regionálny kľud verzus slovenská realita

Poliaci chcú vďaka tomuto megaprojektu definitívne vymazať takzvané dopravné vylúčenie. Plán diktuje, že každý jeden okres v krajine musí mať priamy prístup k železnici, prípadne na ňu naviazané lokálne autobusy.

To je tá pasáž, pri ktorej si človek v slovenských regiónoch môže len smutne skontrolovať cestovný poriadok autobusu, ktorý ide v utorok, ale nie počas školských prázdnin. Samozrejme, nad celým plánom visí jedna zásadná otázka, ktorú poľská vláda po paľbe otázok od novinárov zatiaľ konkrétne nezodpovedala - odkiaľ presne všetky tie miliardy potečú.

Aj tak je však obrovský rozdiel medzi krajinou, ktorá vizionársky plánuje tisícky kilometrov rýchlotratí pre civilistov aj armádu, a Slovenskom, kde cestujúci denne plánuje, či mu kvôli dvojhodinovému meškaniu neutečie posledný prípoj domov.

• Vojna na Ukrajine už trvá dlhšie než prvá svetová vojna.
• Na front sa vrátili zákopy, delostrelectvo a pomalý boj o metre.
• Odborník tvrdí, že rozhoduje najmä počet ľudí a výdrž spoločnosti.
• Technológie pomáhajú, no územie stále držia vojaci.

Vojna na Ukrajine už trvá dlhšie než prvá svetová vojna. Porovnanie nie je dokonalé, no podľa Franka Ledwidgea, odborníka pre vojenskú stratégiu a právo na University of Portsmouth, sa začína tlačiť do očí nepríjemne silno, píše portál The Conversation.

V Rusku sa rozbehla mašinéria proti oligarchom. Štát im vo veľkom zabavuje majetky

Najviditeľnejšie je to na fronte. Vojna, ktorú si mnohí na začiatku predstavovali ako rýchly konflikt tankov, rakiet a presných úderov, sa zasekla v logike zákopov, delostrelectva a pomalého posúvania línií. Nie v desiatkach kilometrov, ale často v stovkách metrov.

Ledwidge píše, že delostrelectvo sa vrátilo ako dominantná zbraň bojiska. Počas veľkej časti prvého roka vojny podľa neho spôsobovalo väčšinu obetí. Drony síce neskôr zmenili spôsob boja, no delá z frontu nezmizli. Obe strany ich stále potrebujú.

Zákopy nie sú retro, ale realita

Rovnako znepokojivý je návrat masívnych zákopových systémov. Od vojny medzi Iránom a Irakom v rokoch 1980 až 1988 nestál veľký konflikt medzi štátmi tak výrazne na opevnených pozíciách, betónových prekážkach, ostnatom drôte a pripravených líniách obrany.

Kyjev po útoku

Valentyn Ogirenko/Reuters

To je moment, v ktorom sa vojna na Ukrajine začína podobať na najtemnejšie kapitoly 20. storočia - kto vydrží dlhšie, ten má výhodu. Ledwidge tvrdí, že hlbšia podobnosť nie je len v zákopoch či delostrelectve. Podstatné je, že konflikt sa stal skúškou výdrže. Rozhoduje počet ľudí, priemyselná kapacita, ekonomická sila a politická vôľa. Nie jedna zázračná zbraň.

Koľko ľudí môžeš stratiť?

Počas prvej svetovej vojny vlády Británie, Francúzska a Nemecka pravidelne zverejňovali zoznamy padlých a ranených. Verejnosť videla, že aj víťazstvá majú brutálnu cenu. Generáli neriešili len to, koľko strát utrpel nepriateľ, ale aj to, či ich vlastná spoločnosť unesie podobnú cenu dlhšie.

Pri Verdune, na Somme či pri Passchendaele boli straty obrovské na oboch stranách. Ledwidge upozorňuje, že pri Ukrajine často počúvame jednoduchší príbeh - Rusko vraj stráca niekoľkonásobne viac ľudí než Ukrajina. Ako extrémny príklad uvádza tvrdenie Volodymyra Zelenského zo začiatku roka 2026, že na jedného mŕtveho Ukrajinca pripadalo 47 mŕtvych Rusov.

Hovorila desiatimi jazykmi, po návrate z Česka našla lásku. Mladý pár zabil zničujúci útok Rusov

Ledwidge však opisuje aj vlastnú skúsenosť z večere v londýnskom klube s dobre napojeným bývalým ukrajinským vládnym predstaviteľom. Keď sa reč dostala na straty, spýtal sa ho: „Povedz mi, bez kecov: aký je skutočný pomer strát?“ Odpoveď vraj prišla potichu: „Rovnaký ako u Rusov.“ Na otázku, odkiaľ to má, zaznelo: „Z Generálneho štábu.“

Technológia nepremení vojnu na videohru

Ledwidge priznáva, že ide o anekdotu. Zároveň však tvrdí, že verejne dostupné dáta skôr podporujú predstavu porovnateľných strát, hoci Rusko ich má pravdepodobne viac. Nie však násobne viac. To je pre Ukrajinu zásadný problém, pretože Rusko má omnoho väčšiu populáciu.

Ukrajina napriek tomu už viac než štyri roky drží líniu proti väčšiemu protivníkovi a opakovane prekvapuje inováciami. Drony, autonómne systémy a presné údery sa často opisujú ako odpoveď na nedostatok vojakov. Lenže vojna nie je laboratórny test. Nepriateľ sa učí tiež.

Kyjev po útoku

Stringer/Reuters

Takmer každá ukrajinská inovácia vyvolala ruskú protiakciu a naopak. Výsledkom nie je definitívny technologický zlom, ale nekonečný cyklus opatrení a protiopatrení. Technológia je dôležitá, no nenahrádza ľudí.

Staré pravidlo stále platí

Aj medzi rokmi 1914 a 1918 zmenili vojnu delá, tanky, lietadlá a guľomety. Ani jedna z týchto zbraní však nezrušila potrebu obsadiť a udržať územie vojakmi. To isté platí dnes - drony, rakety a lietadlá môžu ničiť, narúšať a zdržiavať. Územie však podľa základnej vojenskej logiky držia ľudia na zemi.

Ledwidge vidí aj ďalšiu ozvenu roka 1918. Malé útočné skupiny, ktoré sa v ukrajinskej vojne pohybujú v priestore presýtenom dronmi, pripomínajú nemecké úderné jednotky z jarnej ofenzívy 1918. Aj vtedy priniesla inovácia krátkodobé úspechy, no súperi sa prispôsobili.

Prvá svetová vojna zabíja dodnes. Frontová línia plná nevybuchnutých chemických granátov zamorila pôdu na tisíce rokov

Práve preto je jeho záver taký nepríjemný. Prvú svetovú vojnu nerozhodol geniálny trik ani jedna nová technológia. Strategickú rovnováhu zmenil príchod americkej armády a námornej pechoty, teda viac než dva milióny vojakov v Európe. Ukrajina dnes nič podobné na obzore nemá. Vojna na Ukrajine tak zostáva súbojom ľudskej výdrže - presne ako prvá svetová. A práve to je na tomto porovnaní najznepokojivejšie.

Medzi obvineniami bolo jedno znásilnenie s pohlavným stykom a tri znásilnenia bez pohlavného styku. Jednu z obetí podľa súdu Höiby znásilnil v roku 2018 v pivnici domu svojich rodičov.

„Súd dospel k záveru, že je preukázané, že sa obeť nedokázala brániť,“ uviedol sudca Jon Sverdrup Efjestad.

Podľa súdu má Höiby okrem dvoch znásilnení na svedomí opakované útoky na svoju bývalú partnerku, vyhrážanie či porušovanie pravidiel cestnej premávky. Prokuratúra pre neho požadovala trest siedmich rokov a siedmich mesiacov.

Höiby si rozsudok vypočul vo väznici prostredníctvom videoprenosu, žiadna jeho reakcia v súdnej sieni počuť nebola. Priamo na súd sa dostavila jedna z jeho obetí, ktorá sa po vynesení verdiktu rozplakala.

„Svoj biznis som postavil na svojom peni*e.“ Prvou obeťou Andrewa Tatea mala byť Slovenka

Kauza začala v roku 2024, keď polícia označila Höibyho za podozrivého z fyzického napadnutia ženy, s ktorou mal vzťah. Höiby vo vtedajšom tlačovom vyhlásení priznal, že žene spôsobil zranenie, keď bol pod vplyvom kokaínu a alkoholu, a poškodil jej byt. Dodal, že svoje činy ľutuje.

Počas sedem týždňov trvajúceho procesu sa medzi dôkazmi objavili Höibym urobené nahrávky so sexuálnym obsahom, súd použil aj viac ako 800 správ z jeho komunikácie.

Höiby sa narodil v predchádzajúcom vzťahu svojej matky Mette-Marit pred jej svadbou s korunným princom Haakonom a nemá v kráľovskej rodine žiadnu oficiálnu pozíciu.

Podľa médií však jeho prípad vrhá tieň na povesť inak obľúbenej rodiny. Tú tento rok pošramotilo aj zverejnenie spisov týkajúcich sa zosnulého amerického sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina, podľa ktorých s ním Mette-Marit udržovala nečakane úzke vzťahy.

Mette-Marit vo vyhlásení uviedla, že urobila chybu v úsudku a že kontakty s Epsteinom hlboko ľutuje.

Podľa prieskumu agentúry Norstat vykonaného v čase procesu tento rok vo februári klesla popularita kráľovskej rodiny medzi Normi ​​zo 70 na 60 percent. Naopak z 19 na 27 percent vzrástol podiel ľudí, ktorí by si v krajine priali iný systém ako monarchiu. V podobnom májovom prieskume si kráľovská rodina polepšila na 64 percent a zmenu systému vládnutia podporilo 24 percent ľudí.

Firma zamlčala, čo sa dalo, takže keď uprostred noci prišla samotná katastrofa, mnohí ani netušili, čo ich vlastne zabilo. Priehrada Vajont sme smutnou pripomienkou toho, kam sa až človek dokáže hnať za svojimi cieľmi a nevidieť pritom možné následky.

Mesto zamoril ukradnutý rádioaktívny materiál z opustenej nemocnice. Medzi mŕtvymi bolo aj šesťročné dieťa

V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:

• Jediná ekologická katastrofa, ktorá sa môže rovnať Černobyľu. Jej následky nezmiznú ešte desaťročia
• Zdevastovaná príroda a stovky tisíc obetí. Opitý kapitán spôsobil jednu z najväčších ropných katastrof
• Ulice boli posiate mŕtvymi telami, ľudia vykašliavali krv. Takto vyzerala najväčšia priemyselná katastrofa
• Potraty, epilepsia a popáleniny u detí. Love Canal je symbolom ekologického pekla v USA
• Deti umierali na vrodenú chorobu, vrany padali z oblohy. Ekologická katastrofa navždy zmenila Japonsko
• Ekologické peklo. V roku 1952 sa Londýn na štyri dni ponoril do smogu, zomrelo vyše 12-tisíc ľudí
• Sovieti vytvorili toxickú púšť. Takto vyzerá jedna z najväčších ekologických katastrof na svete
• Explózia nastala, keď oslavovali bezpečnosť plošiny. Toto je príbeh najväčšej americkej ropnej katastrofy
• Explózia zničila celé mesto. Príbeh katastrofy, ktorá patrí k najväčším nejadrovým výbuchom v histórii
• Ohnivé peklo ľudí spálilo na popol. Explózia LPG terminálu v San Juanicu zničila všetko, čo jej stálo v ceste
• Príbeh Amazonského pralesa: Od zelenej oázy a pľúc Zeme až po mŕtve územie zdevastované ťažbou a požiarmi
• Sterilné ženy, impotentní muži. Chemko Strážske je symbolom ekologickej katastrofy na Slovensku
• Jedna z najväčších ekologických katastrof v Európe. Pri Miláne museli zabiť 80-tisíc zvierat, riaditeľa zavraždili
• Jaslovské Bohunice mohli skončiť ako Černobyľ. Pri nehode v atómovej elektrárni išlo o čas, dvaja ľudia zomreli
• 10-metrová vlna banského kalu zničila všetko, čo jej prišlo do cesty. Katastrofa v Buffalo Creek pochovala 125 ľudí

Potrebujeme priehradu

Už začiatkom minulého storočia začalo hovoriť o vybudovaní veľkej vodnej rezervy v alpskom predhorí na zabezpečenie dostatočnej výroby elektrickej energie pre mestá Benátky, Miláno, Torino a Modena. Potrebné to bolo najmä v obdobiach sucha, pretože rieka Piave so svojimi prítokmi trpí dvakrát do roka (počas zimných a letných mesiacov) nedostatkom vody.

Tiesňavy riečky Vajont, ktorá pramení v Karnských Alpách, preteká okolo hory Monte Toc a ústi do rieky Piave, sa javili ako vhodné práve na tento účel. Pozdĺž riečneho toku našli geológ Giorgio Dal Piaz a stavebný inžinier Carlo Semenza pri dedinách Erto a Casso zdanlivo vhodnú lokalitu pre stavbu vtedy najvyššej klenutej hrádze.

Dal Piaz a Semenza pritom prvé pochôdzky v údolí robili už v roku 1929. V prvým projekčným prácom nakoniec došlo až v roku 1940, úradom ho predložili o tri roky neskôr. Bizarné je, že projekt prešiel bez veľkých prekážok najmä preto, že väčšina členov komisie bola v tom čase na vojne.

V roku 1949 boli vykonané dôkladné geologické prieskumy. Súčasne došlo k protestom zo strany dotknutých dedín Erto a Casso, kde malo dôjsť k zaplaveniu značného počtu domov a poľnohospodárskej pôdy. Napriek silným protestom a pochybnostiam príslušných úradov došlo v polovici 50. rokov k prvému vyvlastňovaniu a začatiu prípravných prác. 

Bojkot ľudí

Stavebné práce sa začali približne 100 kilometrov od Benátok v roku 1956, no bez súhlasu príslušného ministerstva. Projektu na stavbu priehradnej hrádze v údolí rieky Vajont sa ujala firma SADE (Società Adriatica di Elettricità), ktorá bola koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia aktívna na trhu s elektrickou energiou na severovýchode Talianska.

Experimenty a hromadné úmrtia zvierat. Tajomný britský ostrov smrti bol 50 rokov kvôli kontaminácii uzavretý

Pôvodný projekt počítal s klenutou betónovou hrádzou vysokou 202 metrov a objemom nádrže 58,2 milióna kubických metrov. Plány ale boli neskôr modifikované tak, že hrádza bude navýšená na celkových 261,60 metrov a objem nádrže sa takmer strojnásobil. Množstvo zadržanej vody tak malo byť oveľa väčšie, než pri všetkých ostatných projektoch v údolí.

Ľudia sa snažili výstavbu bojkotovať a bránili proti vyvlastneniu. Úrady ich však úplne odignorovali. Tina Merlin, novinárka komunistických novín L‘Unità, publikovala viac článkov na túto tému, pričom bola stíhaná pre ohováranie a rušenie verejného poriadku. Pred súdom bola ale obžaloby oslobodená.

Problém za problémom

Počas stavby sa vyskytlo hneď niekoľko problémov. Projekt bol upravovaný, pretože došlo k neočakávaným zosuvom skalného masívu, a to priamo na stenách, do ktorých mala byž hrádza vsadená. Neskôr došlo k malému zemetraseniu, takže SADE bola prinútená urobiť nové geologické prieskumy.

Vlna počas katastrofy zakryla celé nebo na fotografii

Wikipedia/Emanuele Paolini

Tie odhalili pozostatky prastarého skalného zosuvu z doby paleolitu, ktorý hrozili novým zosuvom do vodnej nádrže v priebehu jej napúšťania. Tento nález však spoločnosť príslušným kontrolným úradom nikdy nepredložila. Keď vo februári 1960 začali hrádzu napúšťať, došlo k prvému zosuvu - 700-tisíc metrov kubických horniny spôsobilo markantnú škodu.

Po tomto zosuve bola poverená fakulta hydrauliky a vodných stavieb Vysokej školy technickej v Padove zostavením simulácie katastrofy v údolí Vajont. Na modeli boli pomocou piesku simulované následky zosuvu s objemom 40 miliónov metrov kubických hmoty. Výsledky boli, že priehrada by to zvládla - použili sa však nízke hodnoty, čo potvrdili až neskoršie štúdie zo zahraničia - žiadna talianska vysoká škola totiž nechcela spochybniť závery prvej simulácie a kompromitovať Vysokú školu v Padove.

V rokoch 1961 až 1963 bola nádrž niekoľkokrát naplnená a vypustená, aby sa znížilo riziko zosuvu okolitého terénu. Obyvatelia údolia sa v tom čase začali sťažovať na stále častejšie zemetrasenia spôsobené pohybom pôdy a hlasné zvuky vychádzajúce z kopca.

Svet si pripomína 20. výročie jednej z najhorších udalostí ľudstva. Genocída v Rwande bola päťkrát horšia ako holokaust

Nočná mora

Večer 9. októbra 1963 už väčšina ľudí z okolitých dedín ležala v posteliach a nikto netušil, že to bude naposledy, čo v nich ležia. Že sú naposledy v domoch, ktoré boli ich domovom. O 22:39 došlo ku katastrofálnemu zosuvu v dĺžke troch kilometrov. Zo steny kopca Monte Toc sa rýchlosťou probližne 30 metrov za sekundu zrútilo 270 miliónov metrov kubických skalnatej pôdy (skoro dvojnásobok obiemu nádrže.

Táto masívna hmota sa zosunula do nádrže, pričom ju z veľkej časti zaplnila. V tej chvíli v nej bolo 115 miliónov metrov kubických vody. A tá niekam musela ísť. Fascinujúce je, že samotná priehrada vydržala a nepretrhla sa. Výsledkom však bola gigantická, viac ako 200 metrov vysoká vlna, ktorá sa prevalila cez hrádzu a ničila všetko, čo jej stálo v ceste.

Takmer 30 miliónov metrov kubických vody a kamenia sa dovalilo do mestečka Longarone ležiaceho pod hrádzou na konci tiesňavy. Mesto bolo úplne zničené, rovnako tak aj množstvo dedín po ceste. Oficiálne zdroje hovoria o 1 917 okamžitých obetiach, identifikovaných však bolo najmenej 2 117 ľudí. Presný počet obetá je dodnes nejasný.

Zachrániť sa podarilo len niekoľko málo ôsob, aj to prevažne detí. Tiesňava za hrádzou skončila zasypaná až do výšky 400 metrov.

Po katastrofe

Ministerstvo pre verejné stavby si dalo za cieľ vyšetriť záhadu. Proti bol však stavebný inžinier Pancini, jeden z obvinených, ktorý radšej krátko pred súdnym procesom spáchal samovraždu. Súd trval rok a skončil odsúdením všetkých prítomných na úhrnný trest odňatia slobody v dĺžke 21 rokov pre spôsobenie katastrofy a opakovaného zabitia z nedbanlivosti.

Mnohých sa však nakoniec tresty znížili, prípadne boli úplne oslobodení pre nedostatok dôkazov. V roku 1997 bola firma Montedison, ktorá medzitým kúpila firmu SADE, odsúdená na náhradu škody postihnutým obciam. Väčšina preživších bola presídlená do novopostavenej obce Vajont, vzdialenej približne 50 kilometrov od priehrady.

Na ekologické peklo zomreli tisíce ľudí. V roku 1952 sa známe mesto na štyri dni ponorilo do smrteľného smogu

Longarone a iné dediny v údolí rieky Piave boli znovu postavené s modernými domami a továrňami. Vláda túto katastrofu totiž využila na podporu industrializácie v severovýchodnom Taliansku. Preživším boli poskytované štartové podnikateľské úvery, verejné subvencie a desaťročné daňové úľavy, s možnosťou predaja týchto výhod podnikom Benátska.

Kompenzačné koncesie ale nie príliš jasne rozlišovali medzi obeťami a tými, čo žili neďaleko, takže značný objem získali tí, ktorí utrpeli škodu zanedbateľnú, čo vytvorilo negatívny spoločenský dojem.

Pri samotnej nádrži boli postavené čerpacie stanice, ktoré udržovali hladinu na stálej úrovni. Prívodný kanál vedúci z nádrže do elektrárne pod hrádzou bol predĺžený tak, aby voda mohla odtekať pod závalom do údolia Piave. Hrádza je stále na mieste a je stále udržiavaná, hoci žiadne plány na jej využitie zatiaľ nie sú. 

Princezná v minulosti pracovala pre OSN a zastávala post thajskej veľvyslankyne v Rakúsku, v Slovinsku a na Slovensku. Podľa línie následníctva thajského trónu ustanovenej v roku 1924 a podľa ústavy mala nárok na trón. Kráľ Mahá Vatčirálongkón ale po nástupe na trón v roku 2016 zatiaľ svojho nástupcu neurčil.

Žena drží fotografiu thajskej princeznej Badžrakitijapche.

Sakchai Lalit/Tasr

Podľa vyhlásenia kráľovského paláca zomrela Badžrakitijapcha vo štvrtok večer po tom, čo sa jej stav zhoršil v dôsledku vnútornej infekcie, kolitídy, nízkeho krvného tlaku a porúch srdcového rytmu a zrážanlivosti krvi.

Thajská princezná náhle stratila vedomie v decembri 2022 po tom, čo sa v provincii Nakchon Rátčchasímá na severovýchode krajiny zúčastnila armádou organizovanej súťaže služobných psov. Odtiaľ ju vrtuľník prepravil do nemocnice v Bangkoku. Lekári ako dôvod kolapsu uvádzali problémy so srdcom.

• Majstrovstvá sveta 2026 budú väčšie, dlhšie a trochu chaotickejšie.
• Nový formát zmení aj význam remíz a tretích miest.
• Technológie budú riešiť ofsajdy, dotyky lopty aj sporné momenty.
• Najlepšie budeš znieť vtedy, keď nebudeš komentovať každú prihrávku.

Keď sa začne svetový turnaj, futbal zrazu vylezie z klubových bublín a pristane v bežnom živote - v kancelárii, v bare, v rodinnej skupine či na terase pri pive. Prichádza tak obdobie, kedy aj človek, ktorý nerozozná pressing od parkovania autobusu, zrazu sedí pri obrazovke s partiou, ktorá rieši ofsajd s väčším zápalom ako dedičské konanie.

Futbalový podvodník, ktorý sa stal legendou bez toho, aby odohral zápas. Toto je príbeh neslávne známeho Carlosa Kaisera

A presne vtedy sa oplatí vedieť pár vecí, ktoré znejú nenápadne, ale okamžite ťa posunú z kategórie „kto hrá v žltom?“ do kategórie človek, ktorý chápe, čo sa na ihrisku vlastne deje. Nemusíš sledovať ligový futbal, len si nepleť emócie s informáciami. Týchto 20 drobností ti pri tom rozhodne pomôže.

1. Najprv si zapamätaj tri čísla

48 tímov, 104 zápasov, 3 krajiny. Toto je najväčší futbalový turnaj, aký sa doteraz hral. FIFA rozhodla, že majstrovstvá sveta 2026 budú prvé s 48 mužstvami a hostiť ich budú Kanada, Mexiko a Spojené štáty americké. Čiže viac zápasov, viac outsiderov, viac zvláštnych mien v zostavách a viac šancí, že sa z hráča, ktorého nikto neriešil, stane na dva týždne internetový boh.

2. Formát je malá pasca

Nie je to starý model, kde si človek pamätal 8 skupín a išiel ďalej. Teraz je 12 skupín po 4 tímy. Postupujú prvé 2 tímy z každej skupiny a ešte 8 najlepších tímov z tretích miest. Preto bude aj nudná remíza zrazu vyzerať ako výpočet hypotéky. Gólový rozdiel, počet strelených gólov, karty - všetko môže mať cenu.

Trofej pre víťaza turnaju

Brendan Mcdermid/Reuters

3. Tretie miesto už neznie trápne

Tím môže skončiť tretí a stále ísť ďalej. Toto je detail, ktorý zmení posledné zápasy skupín. Niekto nebude naháňať výhru za každú cenu, ale „dosť dobrú prehru“. Znie to hrozne, ale turnajový futbal je často práve taký - menej romantiky, viac kalkulačky.

4. Otvárací zápas je futbalový remake

Turnaj odštartuje už 11. júna zápasom Mexika proti Južnej Afrike v Mexico City Stadium. Ide o pekný detail - rovnaké krajiny otvorili aj majstrovstvá sveta 2010. Vtedy z toho bol gól Siphiweho Tshabalalu, ktorý vyzeral ako trailer k celému turnaju. Ak to vytiahneš pred výkopom, nikto nemusí vedieť, že si si to pamätal z YouTube.

5. Mexico City Stadium nie je len štadión

Tento štadión sa stane prvým miestom, ktoré bude hostiť 3 otváracie zápasy majstrovstiev sveta. Staršie generácie ho poznajú ako Azteca. Pre futbal je to chrám, kde sa mieša Maradona, mexický hluk a história, ktorá sa nedá vyrobiť marketingom. V roku 2026 ho FIFA používa pod neutrálnym názvom, ale duch miesta sa nedá premenovať tak ľahko.

Aztécky štadión v Mexico City

TASR/AP Photo/Fernando Llano

6. Finále bude geografický chyták

Finále je naplánované na 19. júla 2026 na New York New Jersey Stadium, teda na MetLife Stadium v East Rutherforde. Nie, nie je to priamo New York, hoci sa to bude tak tváriť v titulkoch. Je to New Jersey - malá oprava, veľký efekt pri rozhovore.

MetLife Stadium

Mike Segar/Reuters

7. Tento turnaj budú bolieť nohy

Tri krajiny znamenajú cestovanie, rozdielne podmienky a zvláštny rytmus. Na majstrovstvách sveta niekedy nerozhodne len najlepší hráč, ale aj to, kto zvládne presuny, regeneráciu a zápas o pár dní neskôr. Keď favorit hrá pomaly, nemusí byť len bez nápadu, možno si šetrí telo na zápas, ktorý príde potom.

8. Držanie lopty je preceňované

Keď tím drží loptu 68 percent času, ešte to neznamená, že hrá dobre. Niekedy si iba prihráva pred múrom. Sleduj radšej, kde má loptu, nie koľko ju má. Prihrávky pri vlastných stopéroch vyzerajú pekne v štatistike, ale obranu súpera nebolia.

9. Nízky blok nie je automaticky hanba

Keď menší tím zalezie hlboko, internet začne kričať „autobus”. Lenže na turnaji je to legitímna zbraň. Zoberieš súperovi priestor, prežiješ tlak, čakáš na roh, brejk alebo nervózneho stopéra. Nie je to vždy krásne. Ale majstrovstvá sveta nikdy neboli výstava pekných úmyslov.

Chlapec z chudobnej rodiny, ktorý zarobil miliardy. Ako sa z Christiana Ronalda stala legenda

10. Štandardky sú skratka cez chaos

Rohy, priame kopy a dlhé auty sú na reprezentačnom turnaji extrémne cenné. Kluby spolu trénujú celý rok, reprezentácie oveľa menej. Preto jeden dobre nacvičený signál vie nahradiť celé mesiace chémie. Keď outsider získa roh v 88. minúte, nie je to prestávka na mobil - tu sa začína zápletka, ktorá môže všetko rozhodnúť.

11. Ofsajd sa nerieši podľa momentu, keď hráč preberá loptu

Najčastejší omyl pri televízore - niekto kričí ofsajd, lebo hráč stál za obranou, keď dostal prihrávku. Lenže rozhoduje moment, keď lopta odchádza od spoluhráča. Poloautomatická ofsajdová technológia má pomáhať práve s týmto momentom, nie s tým, či sa niekomu zdá útočník príliš rýchly.

12. Lopta bude mať viac dát než bežný fanúšik argumentov

Oficiálna lopta Trionda má podľa FIFA pripojenú technológiu a senzor pohybu s frekvenciou 500 hertzov. Pomáha pri presnom určení dotyku s loptou, čo je dôležité pri ofsajdoch a sporných tečoch. Futbal stále vyzerá ako 22 ľudí naháňajúcich loptu, len tá lopta už zároveň pracuje ako malý dátový bonzák.

Trionda, oficiálna lopta majstrovstiev sveta vo futbale 2026

TASR/Darryl Dyck/The Canadian Press

13. Videoasistent nie je Boh

Videoasistent rozhodcu (VAR) neznamená, že sa opraví každá hlúposť. Niektoré veci ostávajú na výklade hlavného rozhodcu. Najlepšia veta pri spornom momente nie je „ukradli im zápas“, ale „otázka je, či tam bola zjavná chyba“. Znie to menej výbušne, ale oveľa dospelejšie.

14. Žlté karty budú vlastný mikrosvet

FIFA potvrdila, že jednotlivé žlté karty sa na turnaji mažú po skupinovej fáze a potom znovu po štvrťfinále. To je dôležité, lebo turnaj je dlhší a hráči by inak ľahšie vypadli zo semifinále alebo finále pre starší faul. Pri vyraďovačke preto sleduj aj kartovú situáciu, nie iba skóre.

15. Brankár už nemá nekonečné držanie lopty

Ak brankár drží loptu rukami viac ako osem sekúnd, súper dostane roh. Je to malé pravidlo s veľkým potenciálom na chaos. Brankár chce zabiť čas, rozhodca mu odpočíta osem sekúnd a zrazu je z pokojnej koncovky roh pri vlastnej bráne.

16. Sleduj lavičku, nie iba najväčšie meno

Najväčšia hviezda pritiahne kameru, ale zápas často otočí náhradník. Hlavne krídlo, ktoré príde proti unavenému obrancovi. Okolo 60. až 75. minúty sa oplatí viac pozerať na striedania než na štatistiku striel. Tam tréner často prizná, čo mu v zápase nefunguje.

Prečo sa muži vzdávajú vlastného priezviska: Trend, ktorý by schválil aj Masaryk, rozdúchal Brooklyn Beckham

17. Najlepší hráč môže byť ten, ktorého si nevšimneš

Defenzívny záložník, ktorý kazí súperove útoky, nebude mať najviac zostrihov na sociálnych sieťach. Ale bez neho sa favorit môže rozpadnúť. Keď chceš znieť, že vidíš viac než góly, povedz niečo o hráčovi, ktorý „upratuje priestor pred obranou“. Ak to sedí, znie to výborne. Ak nie, stále to znie dosť odborne.

18. Penalty sú test nervovej sústavy

Penalty nie sú len o tom, kto vie kopnúť do rohu. Je to chôdza od polovice ihriska, čakanie, brankárske grimasy, únava a vedomie, že jeden zlý dotyk môže skončiť na všetkých obrazovkách sveta. Preto niekedy zlyhá hviezda a trafí hráč, ktorého by si v reklame na šampón hľadal len ťažko.

19. Outsider hrá s inou logikou

Favorit chce vyhrať turnaj. Outsider často chce najprv prežiť zápas. Preto môže oslavovať bod tak, akoby získal trofej. V tom je krása majstrovstiev sveta - pre jedného je remíza hanba, pre druhého rodinný príbeh na 40 rokov.

AT&T Stadium v Arlingtone v metropolitnej oblasti Dallasu

TASR/AP Photo/Tony Gutierrez

20. Najlepšie znieš, keď nekomentuješ všetko

Najväčší amatérsky giveaway nie je neznalosť zostáv. Je to nutkanie mať názor na každú prihrávku. Skús menej kričať a viac si všímať vzorce - kto koho púšťa do strán, kto zbiera odrazené lopty, komu dochádza energia. Futbal potom prestane byť len čakanie na gól a začne byť trochu šach, trochu chaos a trochu verejné nervové zrútenie v kopačkách.

Mršina bola v kontajneroch prepravená z dánskeho ostrova Anholt na pevninu. Niektoré kosti potom zaradí do svojich zbierok kodanské prírodovedné múzeum. Likvidácie sa ujala firma Daka v meste Randers, ktorá sa špecializuje na spracovanie odpadov z poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu a vyrába z nich zložky krmív, hnojivá a biopalivá.

Desiatky mŕtvych veľrýb za tri mesiace. Situácia sa rapídne zhoršuje, celá populácia klesla o viac než polovicu

Zo samca bola nakoniec samica

Hovorca spoločnosti uviedol, že telo veľryby bude rozdelený podľa zloženia. Vodu z neho firma vyčistí a vypustí do fjordu, neďaleko ktorého Randers leží. Tuk zvieraťa bude spracovaný na bionaftu. Ďalšie zložky, ako sú kosti, šľachy a koža, budú použité pri výrobe sypkej biomasy, ktorá sa používa ako zdroj energie v cementárni.

More mršinu veľryby pred niekoľkými týždňami vyplavilo na brehoch ostrova Anholt. Minulý týždeň sa ukázalo, že vráskavec dlhoplutvý, pre ktorého sa v médiách udomácnilo meno Timmy, je samica. Prečo uhynula, je stále nejasné. Čaká sa na výsledky rozborov vzoriek odobratých pri pitve aj na vyhodnotenie dát zo sledovacieho zariadenia, ktoré malo zviera na sebe.

Nie všetky kosti tohto morského živočícha spracuje kafiléria, niektoré zaradí do svojich zbierok kodanské prírodovedné múzeum. Jeho zástupcovia si ich vyzdvihli už v piatok.

Záchranná akcia nemala šancu na úspech

Vráskavce dlhoplutvé sa bežne vyskytujú v Atlantickom oceáne. Veľryba Timmy však prinajmenšom od začiatku marca plávala v Baltskom mori a následne niekoľkokrát uviazla na severonemeckom pobreží. Úrady po niekoľkých pokusoch jej záchranu vzdali a na radu odborníkov ju chceli nechať uhynúť.

Dožívajú sa viac ako sto rokov. Tieto zvieratá prežili prvú aj druhú svetovú, či žili v dobe kráľa Juraja VI.

Napokon však tolerovali súkromnú záchrannú akciu financovanú dvoma nemeckými milionármi. Dobrovoľníci vráskavca dlhoplutvého previezli na špeciálnom člne do prielivu Skagerrak a 2. mája ho vypustili.

Akciu, ktorú pozorne sledovali nemecké médiá aj časť verejnosti, sprevádzal rad sporov vnútri tímu aj zjavné pochybenia. Odborníci na morskú biológiu akciu od začiatku kritizovali a tvrdili, že veľryba neprežije.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Problémy ignoroval

Bhagat sa narodil v roku 1963 v Indii, konkrétne v Nagpure. Keď bol dieťa, nevykazoval žiadne známky zdravotných abnormalít. Pracoval na farme, aby uživil svoju rodinu. Keď mal 20 rokov, jeho život sa začal zhoršovať, pretože jeho brucho narástlo do alarmujúcej veľkosti, píše sa na portáli Unilad. 

Nebolo to úplne bežné a bolo to pre Bhagata zvláštne, pretože mal sotva dostatok potravy na to, aby sa jeho telo dokázalo udržať pri živote, a nie ešte aby priberal. Muž chcel aj naďalej pracovať, aby dokázal zabezpečiť svoju rodinu, a preto narastajúce brucho ignoroval aj napriek tomu, že čelil stále častejšie posmeškom. Jeho rodina ho prosila, aby sa šetril a vzal si z práce voľno, ale Bhagat len sklonil hlavu a obavy najbližších ignoroval. 

Nemal na výber

Problémy by sa nemali ignorovať, najmä nie tie zdravotné. Bhagat si to uvedomil až v momente, keď ho museli previezť do nemocnice po tom, čo mu veľká vypuklina začala tlačiť na bránicu, čím sa mu výrazne sťažilo dýchanie. Doktor Ajay Mehta predpokladal, že tam má nádor, ale ako sa neskôr ukázalo, mýlil sa. 

Problémy dlho ignoroval

Earth Is Crazy/Twitter

Lekár mužovi rozrezal žalúdok, z ktorého sa vyliala tekutina a napokon odhalila ľudskú bytosť. „Vložil ruku dovnútra a povedal, že je tam veľa kostí. Najprv vyšla jedna končatina, potom ďalšia. Potom nejaká časť genitálií, časť vlasov, čeľuste, vlasy,“ opisoval lekár. Všetkých to prekvapilo. „Boli sme zhrození, zmätení a ohromení. Na moje prekvapenie a zdesenie som si mohol s niekým vo vnútri podať ruku. Bolo to pre mňa šokujúce.“

Lekári, ktorí boli zmätení, sa domnievali, že ide o prípad „syndrómu miznúceho dvojčaťa,“ čo znamená, že Bhagatovo dvojča mohlo počas tehotenstva zomrieť a pohltilo ho telo muža. Bol ale súčasťou veľmi vzácneho javu, ktorý sa nazýva „fetus in fetu“, keď sa jedno dvojča doslova narodí v druhom. Toto dvojča žije v podstate ako „parazit“, pričom si „hostiteľ“ uvedomí, že sa niečo deje. Nepredpokladá sa totiž, že sa tieto prípady ignorujú, ako to robil Bhagat.

Na dvojča sa nepozrel

Keď mu jeho dvojča z brucha odstránili, Bhagat sa naň odmietol pozrieť. Teraz sa snaží viesť opäť normálny život. Keďže ho už neobmedzuje vypuklé brucho, vrátil sa späť do práce. Komunita ho ale ani tak neprestala vnímať ako tehotného muža.

Prípad si vyžiadal aj niekoľko reakcií na Twitteri, pričom sa ľudia čudujú, že to nemôže byť skutočné. A jeden používateľ to zobral aj s humorom: „Vyzerá presne ako ja, keď som na diéte len s pivom.“

Nikto minulý rok nevedel, ako dlho dokáže ukrajinská armáda odolávať Rusku, no dnes má už každý z nás jasnú predstavu. A možno sú nasledujúce fotografie dôkazom toho, ako Ukrajinci zvládajú zimu na fronte proti nepriateľovi.

Nefunkčné zbrane, žiadny výcvik, topánky obrastené machom. Povolaný Rus opisuje chaos pri mobilizácii

Nájdi ostreľovača

Národná garda totiž na svojom účte na Twitteri pridala niekoľko fotografií, ktoré ukazujú, ako sa ukrajinskí ostreľovači maskujú v snehu niekde v lese. Nie sú však známe žiadne ďalšie detaily, ako samotné miesto či deň, kedy boli fotografie vytvorené.

My však musíme uznať, že nájsť na nich človeka je poriadne náročné. Aj Metro pripomína, že na každej z nich je minimálne jeden ostreľovač, ale pokojne ich tam môže byť viac.

„Nájdi ostreľovača!“ píše sa v pôvodnom príspevku. Je to v podstate ako známe obrázky, kde musíš nájsť Walda, len s tým rozdielom, že pokiaľ si na fronte, jeho nájdenie znamená prežitie, respektíve smrť.

Neznámi odvážlivci

Portál píše, že elitní ukrajinskí ostreľovači a ich zabitia boli počas vojny zahalené rúškom tajomstva. Šéfovia kyjevskej obrany sa hrdo delia o schopnosti svojich strelcov, ktorí sa plazia lesom, a to celé kilometre ďaleko od svojho cieľa.

Člen elitnej jednotky o svojom prvom zabití človeka: Miloval som to, bol to môj kyslík

Napríklad v novembri sa na mimoriadnych záberoch zverejnených Ukrajinou zdalo, že ostreľovač zasiahol dvoch nepriateľských vojakov z veľkej vzdialenosti jediným výstrelom. Okrem toho sa internetom šíril príbeh o tom, ako sa im podarilo zlikvidovať päť Rusov v priebehu piatich minút, pričom troch zabili a ďalších dvoch zranili.

Aby sme ti to aspoň trošku uľahčili, nižšie nájdeš fotografie s označenými ostreľovačmi. Nájdeš ich na fotke viac ako my?

Falošne ho obvinili

Do väzby ho vzali, keď mal 21 rokov, konkrétne v roku 1936. Obvinili ho zo znásilnenia 15-ročného dievčaťa Dorothy Drainovej. Rodičia ju našli mŕtvu. Okrem nej ale v ten istý deň ďalšie dve dievčatá nahlásili, že ich napadol muž v blízkosti domu, v ktorom bývala rodina Drainová. Polícia v Pueble spolu so šerifom Georgeom Carrollom boli pod veľkým tlakom komunity a médií, ktoré na nich tlačili,  aby vraha čím skôr vypátrali. 

Znásilnili ju - a dôvod? Podľa autorít mala provokatívne šaty. Otrasné prípady žien, ktoré ukameňovali či poliali kyselinou

Arridyho chytili, keď sa bezcieľne potuloval po ulici. Bol mentálne postihnutý, a keďže sa  údajne dal veľmi ľahko prinútiť či ovplyvniť, k vraždám sa priznal. 

Muž nevedel správne vysloviť dlhé frázy ani rozpoznať niektoré farby, ale aj napriek jeho nevine ho odsúdili a uznali vinným zo znásilnenia a vraždy Drainovej. Traja psychiatri ho mali vyhlásiť za „postihnutého s IQ 46“, ale rodáka z Colorada aj napriek tomu obvinili a odsúdili ho na trest smrti. 

Často ho využívali

Správca štátneho domu sa o Arridym vyjadril, že „ostatní chlapci ho často využívali“ a dokonca sa im ho raz podarilo prinútiť, aby sa priznal ku krádeži cigariet, aj keď to neurobil. Arridy bol na zozname ľudí, ktorých čakala poprava, ale nemal mentálnu schopnosť pochopiť, že ho čaká smrť, a preto sa jej v cele vôbec nebál. Samotný riaditeľ väznice Roy Best sa o mužovi vyjadril, že „Joe Arridy je najšťastnejší človek, aký kedy žil v cele smrti.“

Joe Arridy odovzdal svoj jediný majetok, vlakovú súpravu, inému väzňovi, ktorý bol tiež odsúdený na smrť.

History University/Twitter

Svoje posledné jedlo si vychutnával ako 23-ročný, ale svoju porciu už nikdy nedojedol. Namiesto toho sa opýtal, či si svoje jedlo môže nechať na neskôr, pretože nedokázal pochopiť, že k jedlu sa už viac nedostane. 6. januára 1939 muž odovzdal svoj jediný majetok, ktorý sa skladal z vlakovej súpravy, inému väzňovi, ktorý bol taktiež odsúdený na smrť. Následne ho väzenskí dozorcovia odviedli na popravu do plynovej komory, kde ho priviazali k stoličke. Uvádza sa, že rodičia znásilnenej a zavraždenej Dorothy neboli počas popravy prítomní a ošetrovatelia po jeho smrti plakali. 

„Verte mi, keď hovorím, že ak bude splynovaný, bude trvať dlho, kým štát Colorado prežije túto hanbu,“ napísala počas prípadu advokátka Gail Irelandová. Až v roku 2011 muža po smrti očistili od všetkých priestupkov. Guvernér štátu Colorado Bill Ritter sa pri tejto príležitosti vyjadril: „Omilostenie Joea Arridyho nemôže vymazať tragickú udalosť z histórie Colorada. Je v záujme spravodlivosti a slušnosti, aby sa jeho meno očistilo.“ Prípad sa od toho momentu stal predmetom mnohých podcastov, ktoré sa venujú skutočným prípadom. 

Krátko po jeho páde miestom prechádzal prezident Petr Pavel so svojim tímom, ktorý sa vracal z cvičenia horských záchranárov. Paraglidistovi asistoval do príletu lekárskeho vrtuľníka.

"Keď sa to s...re, tak poriadne. Zlomená kľúčna kosť, päť rebier..." opísal paraglidista vo svojom príspevku na Instagrame, kde zverejnil zábery nešťastného pádu.

VIDEO si môžeš pozrieť tu.

Nemohol tušiť, že v tom čase horskými cestami práve prechádzala prezidentská kolóna, ktorá sa vracala z cvičenia horských záchranárov. Prezident so svojim tímom neváhali a ponáhľali sa paraglidistovi na pomoc.

Najlepšie memečka týždňa: Sú také dobré, že by ich mohli premietať mladomanželom, ktorých oddáva Andrej Danko

"Asistencia lekára tímu prezidenta. Prezident s ochrankou mi hľadali šošovku z okuliarov a balili výbavu," opísal muž nevšednú situáciu. Prezident so svojim tímom zotrval s mužom do príletu vrtuľníka, ktorý ho následne transportoval do šumperskej nemocnice. Teraz sa muž lieči v Tepliciach.

Prezident v komentároch zanechal paraglidistovi prianie. "Som rád, že ste dopadli relatívne v poriadku. Prajem skoré uzdravenie," odkázal.

Poisťovňa mu vyplatila pol milióna

Prípad vyústil do trestného stíhania za poisťovací podvod. Hopper totiž poisťovniam tvrdil, že amputácie boli nevyhnutným následkom vážneho ochorenia. Na základe nepravdivých informácií získal viac ako 466-tisíc libier, píše web DailyMail.co.uk.

Prokurátori počas procesu uviedli, že jeho konanie bolo motivované kombináciou sexuálnej fascinácie amputáciami a finančného zisku. Súd zároveň zistil, že lekár vlastnil extrémne pornografické materiály súvisiace s mrzačením ľudského tela a komunikoval s Mariusom Gustavsonom, známym pod prezývkou „Eunuch Maker“. Ten si v Británii odpykáva trest za prevádzkovanie siete zameranej na extrémne telesné modifikácie.

Príbeh gynekologičky z Osvienčimu. Vykonávala ženám interrupcie, aby ich ochránila pred zvrátenými pokusmi Mengeleho

Hopper sa k podvodu priznal a v roku 2025 dostal trest odňatia slobody na 32 mesiacov. Napriek tomu podľa súdnych dokumentov neľutuje samotné amputácie, ale iba následné klamstvá a podvodné konanie.

Najnovšie prišiel aj o možnosť vykonávať lekársku profesiu. Lekársky tribunál rozhodol o jeho vyškrtnutí z registra lekárov. Podľa rozhodnutia predstavuje „extrémne vysoké riziko pre verejnosť“ a jeho správanie je nezlučiteľné s výkonom medicíny.

Zaujímavosťou je, že nemocnica, v ktorej pracoval, ani vyšetrovatelia nenašli dôkazy o tom, že by počas svojej kariéry poškodil pacientov alebo vykonával neopodstatnené amputácie. Napriek tomu prípad vyvolal diskusiu o psychickom stave lekára a o tom, ako sa mu dlhé roky darilo skrývať svoje obsesie pred okolím.

Príbeh bývalého chirurga patrí medzi najbizarnejšie medicínske kauzy posledných rokov. Muž, ktorý celý život amputoval končatiny iným, si napokon podľa vlastného želania nechal odstrániť aj tie svoje. Za splnenie tejto túžby však zaplatil stratou kariéry, slobody aj reputácie.

Skok padákom a zemetrasenie

Zoskok padákom patrí medzi obľúbené atrakcie, ktoré ľudia skúšajú po celom svete pomerne bežne. Je to forma adrenalínu, ktorú chce zažiť každý, kto má rád vietor vo vlasoch a trochu nebezpečenstva. Ale nie vždy sa situácia vyvinie podľa predstáv, a človek sa tak veľmi ľahko môže dostať do situácie, ktorú by nechcel zažiť nikto z nás. „Pokazil som zoskok padákom. Podarilo sa mi napraviť situáciu a vytiahnuť pilotný padák, ale bol som veľmi, veľmi blízko k tomu, aby sa mi uvoľnila rezerva. Tá je vo všeobecnosti spoľahlivá, ale stále to nie je nič, čo by som chcel testovať. Pristál som v poriadku, ale potom som dostal veľmi prísny dohovor, že som ťahal tak nízko,“ napísal používateľ v BuzzFeed komunite, píše sa na portáli Yahoo. 

Zemetrasenie.

Wikipedia/

Zemetrasenie je desivé už samo o sebe, ale zažiť ho na vlastnej koži uprostred ulice je ešte hrozivejšie. Používateľ práve cestoval pod dvojpodlažnou diaľnicou Cypress, ktorá sa zrútila počas zemetrasenia v roku 1989. Bol práve pod dvojvrstvovou konštrukciou, keď sa začala triasť zem. „Cítil som sa strašidelne a cítil som klaustrofóbiu. Hnal som sa von, ako som to robil vždy, pretože som neznášal byť pod ňou. Keď som sa dostal von, mal som pocit, že mi praskla pneumatika a začal som kľučkovať vo svojom jazdnom pruhu. Potom som si všimol, že aj všetci ostatní strácajú kontrolu a brzdia. To bolo to zemetrasenie. O kolapse som sa dozvedel až neskôr a cítil som sa, akoby ma niekto udrel do brucha. Nikdy predtým som sa necítil tak blízko smrti,“ napísal. 

Zlaňovanie a pád žeriavu

Určite poznáš aktivitu zlaňovania po horách či skalách. Muž v Bangkogu sa ale rozhodol, že po lane zíde z vrcholu najvyššej budovy, ktorá má 200 metrov. Malo to slúžiť ako propagačný kúsok, pričom mal pristáť na desiatom poschodí na balkóne a následne prejsť na inú budovu. Problém tu ale zohral vietor. „Silný strih vetra stačil na to, aby ma odfúkol 20 až 30 metrov od boku budovy. Predstavte si pavúka, ktorý visí vo vetre na vlásku. Keď som sa priblížil k desiatemu poschodiu, všimol som si, že moje lano nedosahuje na balkón. Bolo asi desať metrov od pristátia. Tak som sa kýval vo vetre, kým som nebol tesne nad balkónom. Keď som bol posledných niekoľko metrov na plošinou, pustil som sa. Bol som vystrašený, ale živý,“ opísal. 

Zlaňovanie budovy

Jason Thompson/Unsplash

Ďalší používateľ opisuje svoju cestu, ktorú absolvoval každý deň, keď chodil do školy. Na tom nebýva nič adrenalínové, ale nebezpečenstvo niekedy číha aj na takých úsekoch, kde by sme ho nečakali. „Keď som chodil do školy v San Franciscu, vystúpil som z autobusu, aby som si v obchode  kúpil cigarety a limonádu. Cestou von som sa zastavil pri odpadkovom koši, aby som si otvoril cigarety a limonádu. Následne som prešiel pol bloku po ulici, keď zo strechy spadol žeriav presne tam, kde som pred 30 sekundami stál. Žeriavnik zahynul a o pol minúty skôr by som zahynul aj ja,“ napísal.

• Hitler si za nástupcu vybral admirála Karla Dönitza.
• Viedol krátku Flensburgskú vládu po páde Berlína.
• V Norimbergu dostal 10 rokov väzenia a trest si celý odsedel.
• Zomrel pokojne v roku 1980 ako jedna z najkontroverznejších postáv vojny.

Adolf Hitler. Meno, ktoré pozná každý - symbol zla, vojny a genocídy. Jeho príbeh sa končí 30. apríla 1945 v temnom berlínskom bunkri, samovraždou s manželkou Evou Braunovou, keď sa Tretia ríša rúti do záhuby. Ale málokto vie, že Hitler v posledných hodinách svojho života napísal politický testament. A v ňom označil svojho nástupcu.

Myši proti nacizmu. Pri Stalingrade zničili Nemcom celú tankovú divíziu a zásadne sa podpísali pod ich porážku

Ani zďaleka nie niekoho z fanatického jadra nacistickej elity. Nie Himmlera, nie Göringa - tých dokonca v poslednej vôli vylúčil z nacistickej strany. Celý svet mal čoskoro spoznať meno muža, o ktorom v tom čase vedeli len armádni experti. V Hitlerovom testamente z 29. apríla 1945 sa píše: „Menujem admirála Dönitza prezidentom ríše a vrchným veliteľom Wehrmachtu.“ 

Znie to ako historický paradox - muž, ktorému Hitler zveril rozpadávajúcu sa ríšu, sa dožil vysokého veku a zomrel v pokoji, v posteli, v roku 1980. Bez popravy, bez atentátu, bez legendy. Ako je to vlastne možné?

Verný a spoľahlivý

Karl Dönitz, bývalý veliteľ ponorkovej flotily a neskôr celej Kriegsmarine, nebol typickým nacistickým ideológom. Skôr pragmatický dôstojník. Hitler v ňom jednoducho videl spoľahlivého vojaka. Dönitz sa nikdy netajil lojalitou k Führerovi, ale do politických čistiek či ideologických prejavov sa príliš nezapájal.

Karl Dönitz

Wikipedia/uboat.net

A práve v tom možno spočívala jeho výhoda. Keď Berlín padal, Hitler potreboval niekoho „čistého“, kto by formálne prevzal vedenie a mohol s víťaznými Spojencami vyjednať prípadnú kapituláciu. Kto to však bol?

Dönitz sa narodil v miestnej časti Grünau v Berlíne. Jeho otec bol inžinier, matka ženou v domácnosti. Okrem Karla sa starala aj o staršieho syna Friedricha. V roku 1910 vstúpil ako námorný kadet do vtedajšieho nemeckého cisárskeho námorníctva Kaiserliche Marine.

Na začiatku prvej svetovej vojny slúžil na lodi SMS Breslau v Stredozemnom mori ako dôstojník, a neskôr na tejto lodi bojoval v Čiernom mori. Neskôr požiadal o prevelenie k ponorkovému vojsku. Slúžil ako dôstojník, neskôr veliteľ ponorky UC-25 a následne UC-68, ktorá operovala v Stredomorí. Práve tú v roku 1918 potopili britské vojská a on skončil v zajatí.

V každom z nás je kúsok Hitlera, na rozpútanie vojny stačí jeden despota. Za napadnutím Ukrajiny Ruskom bola paranoja, tvrdí expert

Führer... der Unterseeboote

Do Nemecka sa vrátil v roku 1920 a po vojne slúžil v oklieštenom námorníctve weimarskej republiky. Prešiel viacerými hodnosťami a stúpal v armádnom rebríčku. 1. októbra 1935 bol povýšený na námorného kapitána, teraz už v novom nemeckom vojenskom námorníctve Kriegsmarine, kde velil 1. flotile ponoriek Weddigen.

Pred začiatkom druhej svetovej vojny, 28. januára 1935, bol Dönitz povýšený do hodnosti komodora a následne poverený vedením ponorkového vojska - Führer der Unterseeboote. V roku 1943 sa z neho stal veľkoadmirál a bol to práve on, kto presvedčil Hitlera, aby nepremyslenými akciami nezničil aj zvyšok svojho hladinového loďstva.

Karl Dönitz

Wikipedia

Flensburgská vláda alebo bizarný koniec Tretej ríše

Dönitz sa dozvedel o Hitlerovej smrti 1. mája 1945. Už v nasledujúcich dňoch vytvoril provizórnu vládu so sídlom v meste Flensburg, neďaleko dánskych hraníc. Táto takzvaná Flensburgská vláda existovala len niekoľko týždňov, ale formálne prevzala zodpovednosť za nemecký štát.

Počas tohto obdobia sa Dönitz pokúšal zaistiť čo najväčšiu lojalitu rozpadávajúcich sa pozemných síl, aby sa hromadne vzdávali do rúk západných Spojencov a nie do rúk sovietskych síl. Pod jeho vedením sa začalo aj rokovanie o kapitulácii - jeho hlavným cieľom bolo vyjednať čo najvýhodnejšie podmienky pre nemeckých vojakov a najmä zabrániť, aby sa dostali do rúk Červenej armády. Aj preto vyzval vojenské sily, aby sa vzdávali západným Spojencom a nie Sovietom.

Americké vojská zadržali členov nemeckej vlády. Na stene visí fotka Karla Dönitza.

Wikipedia/No 5 Army Film & Photographic Unit

„My jediný cieľ bol zachrániť čo najviac Nemcov pred ruskou zónou,“ napísal Dönitz vo svojich memoároch s názvom Desať rokov a dvadsať dní v roku 1958.  7. mája 1945 podpísal generál Alfred Jodl v mene nemeckého velenia bezpodmienečnú kapituláciu v Remeši.

O deň neskôr bola potvrdená aj v Berlíne. A len o pár dní neskôr Spojenci zatkli celú Dönitzovu vládu. Tým sa definitívne skončila éra Tretej ríše.

Hitler dal v Poľsku postaviť gigantické podzemné mesto pre 20-tisíc ľudí. Tajomnú Osówku môžeš preskúmať na vlastnej koži

„Miernejší“ trest

Dönitz bol jedným z 24 obžalovaných v norimberskom procese. Prokuratúra mu kládla za vinu najmä vedenie neobmedzenej ponorkovej vojny a lojalitu k nacistickému režimu. Obhajoba však poukazovala na to, že podobné praktiky využívali aj iné námorníctva, a to vrátane amerického.

Aj vďaka svedectvám, ako bolo napríklad to od amerického admirála Chestera Nimitza, ktorý priznal, že aj USA používali neobmedzenú ponorkovú vojnu, bol Dönitz odsúdený „len“ na 10 rokov väzenia. Odpykal si celý trest vo väznici v Spandau a v roku 1956 bol prepustený.

Tichý život vo vile a večná kontroverzia

Po prepustení z väzenia sa Dönitz stiahol z verejného života. Žil v meste Aumühle pri Hamburgu, písal pamäte a až do smrti v roku 1980 sa takmer nevyjadroval k politike. Jeho pohreb však odhalil, že na jeho postavu spoločnosť nezabudla. Zúčastnilo sa ho viac ako tisíc ľudí, medzi nimi aj mnohí bývalí dôstojníci a veteráni.

Norimberský proces

Wikipedia/Bundesarchiv

Pre niektorých bol symbolom starého poriadku. Pre iných len technokrat bez ideológie. Ale aj po desaťročiach zostáva kontroverznou postavou. Historik Richard Evans vo svojej knihe The Third Reich at War poznamenáva: „Dönitz nebol nevinný. Aj keď sa mu vyhýbali tie najbrutálnejšie excesy režimu, jeho viera v Hitlera a jeho rozhodnutie pokračovať vo vojne až do posledného momentu ho robia morálne spoluzodpovedným.“

Muž, ktorý prežil koniec sveta

Karl Dönitz je jednou z tých historických postáv, ktoré sa vynorili len na chvíľu - a predsa zohrali rozhodujúcu úlohu. Bol posledným lídrom Tretej ríše, paradoxne v čase, keď už neexistovala.

Mužom, ktorému Hitler zveril moc vo svojich posledných chvíľach a ktorý si namiesto guľky v spánku odniesol len väzenskú uniformu a spomienky. Je to zvláštny koniec pre štát, ktorý vznikol z fanatizmu - a napokon skončil v rukách chladného dôstojníka.

• V jazere Lanier zahynulo od roku 1956 približne 700 ľudí.
• Pod hladinou sa ukrývajú zvyšky zatopeného mesta Oscarville.
• Legenda hovorí o duchovi ženy v modrých šatách.
• Úrady tvrdia, že za tragédie môžu stromy a staré stavby pod vodou.

Hoci umelo vytvorené jazero Lanier patrí medzi najnebezpečnejšie vodné plochy v Spojených štátoch amerických, každoročne ho navštívi 11 miliónov turistov. Popularita tohto miesta vzrástla najmä vďaka Netflixu, ktorý tu nakrúcal populárny seriál Ozark.

Vyhľadávaná destinácia má však na svojom konte nelichotivú bilanciu. Len za posledných 30 rokov sa v jeho vodách utopilo 200 ľudí, celkovo má však na svedomí 700 obetí. Miestni obyvatelia tvrdia, že jazero je prekliate. Legendy sa spájajú s temnou históriou tohto miesta, ktorú Lanier pochoval pod svojou hladinou.

Experimenty a hromadné úmrtia zvierat. Tajomný britský ostrov smrti bol 50 rokov kvôli kontaminácii uzavretý

Temná história prekliateho jazera

Jazero Lanier je v podstate umelo vybudovaná nádrž, ktorá sa nachádza v americkom štáte Georgia, píše portál All That‘s Interesting. Bola vybudovaná v roku 1956, keď armádny zbor inžinierov potreboval vytvoriť zdroj vody pre Atlantu a okolité mestá. Len dva roky po jej vzniku došlo k tragédii, ktorá viedla k vzniku legendy o miestnom duchovi. História tohto miesta však siaha hlbšie do minulosti a je spojená s tragickými udalosťami a temnou stránkou amerického národa.

V 19. storočí na tomto mieste sídlila afroamerická komunita. V meste známom ako Oscarville sídlila do roku 1912, keď bola odtiaľto nasilu vytlačená. Všetko to začalo násilnou vraždou 19-ročnej belošky Mae Crow, po ktorej sa proti černošskej komunite začala šíriť vlna rasistickej nenávisti.

Najnebezpečnejší ostrov na Zemi, z ktorého sa len málokto vrátil živý. Obávaný domorodý kmeň je úplne odstrihnutý od civilizácie

Z vraždy obvinili troch mladých mužov z černošskej komunity. Jeden z nich, Rob Edwards, bol zlynčovaný násilným davom. Ďalších dvoch, Ernesta Knoxa a Oscara Daniela, odsúdila čisto biela porota a obesili ich pred davom až 8000 divákov. V jeden večer do mesta vtrhol gang známy ako noční jazdci, ktorý podpaľoval budovy, čo prinútilo obyvateľov utiecť.

Vlastníctvo nad pozemkami v nasledujúcich rokoch prebrali biele rodiny, ktoré ich odpredali vláde, aby na tomto mieste vzniklo jazero Lanier. Po tom, čo väčšina vlastníkov pozemky odpredala sa Oscarville stal mestom duchov. Posledných 250 rodín, ktoré tu ostali žiť nakoniec nútene vysídlili.

Najdivnejšie miesto na Zemi. Ostrov sa nachádza v jazere, ktoré sa nachádza na ostrove v jazere, ktoré je na ostrove

Pod hladinou ukrýva mesto

V roku 1956 bolo zaplavených viac ako 38-tisíc akrov pôdy vrátane Oscarville. Ešte predtým, ako oblasť zaplavili vodou zamestnanci americkej armády odstránili nebezpečné stavby vrátane väčších domov a mostov. Okrem toho premiestnili aj niekoľko cintorínov. Hoci označené hroby presťahovali, je pravdepodobné, že niektoré z neoznačených hrobov sa nachádzajú pod hladinou jazera dodnes. A práve telá ponechané pod hladinou vody podporili vznik početných legiend o kliatbe jazera.

Mýty sa naplno začali šíriť po tom, čo v roku 1958 vo vodách Lanieru zahynuli dve ženy pri autonehode, keď ich auto zišlo z mosta rovno do jazera. Rok po tragédii miestny rybár objavil telo ženy, ktorá mala na sebe modré šaty a chýbali jej ruky. Viacero ľudí, ktorí cestovali po tom istom úseku hlásilo, že videli strašidelné výjavy ženy v modrých šatách. A tak vznikla legenda o "Pani jazera". Niektorí veria, že práve ona je dôvodom početných úmrtí, pretože sa snaží prilákať ľudí do jeho kalných vôd.

Čo stojí za stovkami úmrtí

Tragédia z roku 1958 bola prvou z mnohých, ktoré sa s jazerom Lanier spájajú. Od jeho vzniku v jeho vodách podľa úradov prišlo o život približne 700 ľudí. Výnimkou nebol ani minulý rok, keď počas jedného víkendu zahynuli traja muži pri samostatných incidentoch. Miestne úrady preto vydali zákaz kúpania v jazere.

Najtragickejší deň jazera Lanier nastal v decembri 1964, keď auto s 11 pasažiermi zišlo na Štedrý deň z mosta. Pri nehode zahynulo päť detí a dvaja dospelí.

Nehody sa nevyhnutne stávajú, keď sa v rovnakej oblasti zhromažďujú veľké skupiny ľudí, ale niektoré bizarnejšie úmrtia pri jazere Lanier naďalej živia fámy o kliatbe. Úrady však majú logickejšie vysvetlenie. Hlavnou príčinou úmrtí sú podľa nich pozostatky starých stavieb z Oscarville a vysokých stromov, v ktorých plavci uviaznu.