Medzi vynálezcami, ktorí sa vývojom padáka zaoberali, bol aj slovenský emigrant v Spojených štátoch Štefan Banič, ktorý 3. júna 1914 požiadal o patent, ktorý koncom augusta toho istého roku skutočne dostal.

Slovenské lietajúce auto bude brázdiť čínsku oblohu. Unikátny koncept začnú vyrábať v Ázii

Ako Batmanova hračka

„Nech je známe, že ja Stephan Banic, poddaný cisára Rakúsko-Uhorska, bytom v Greenville, okres Mercer, v štáte Pensylvánia, som vynašiel nové a užitočné vylepšenie padáka,” stojí na patentnej listine, ktorá opisuje Baničov vynález.

Slovenský samouk, ktorý do Ameriky odišiel v roku 1907, pritom išiel na vec trochu inak, ako väčšina jeho predchodcov. Namiesto ľahkého baldachýnu z látky, ktorý mal parašutista nad hlavou, totiž zostrojil akýsi oblek s rebrami a pružinami.

Celé zariadenie vyzeralo ako väčší dáždnik a skôr ako dnešné padáky pripomínal Baničov vynález niečo z výbavy komiksového Batmana. Skladacia konštrukcia s oceľovou kostrou a otvorom uprostred vrchlíka sa pripevňovala priamo okolo letcovho hrudníka a rozvírila sa systémom pružín.

Štefan Banič počítal dokonca s tým, že by človek v obleku mohol potrebovať svoj pád riadiť, a tak mal padák tiež zariadenie na pohybovanie nosnou plochou, čo umožňovalo korigovať miesto pristátia. Banič sám svojmu zariadeniu pravdepodobne veril, v júni 1914 totiž funkčnosť padáka osobne predviedol zástupcom patentového úradu.

Sám ho predviedol

Priamo pred ich zrakmi sa vrhol zo strechy 15-poschodového domu vo Washingtone. Traduje sa, že vynálezca dokonca úspešne skočil aj z lietadla, presvedčivé dôkazy ale chýbajú. Isté ale je, že svoj padák ponúkol americkému armádnemu letectvu, ktoré od neho vynález za pár dolárov odkúpilo a Baniča dokonca urobilo svojím čestným členom.

Staršie české a najmä slovenské pramene uvádzali, že americké letectvo padák počas prvej svetovej vojny skutočne používalo, dnes sa o tom ale vedú spory. Baničov vynález totiž nebol veľmi skladný a možno si len ťažko predstaviť, že by ho pilot mal na sebe počas letu.

Mohol svet vyzerať inak? Jedného z prvých komerčných výrobcov solárnych panelov uniesli a prinútili ho zrušiť svoj projekt

Druhá možnosť, že by padák bol pripevnený na trupe lietadla a letec ho navliekal až v prípade núdze, je ešte menej praktická. Podľa leteckého historika Dana Abbota navyše začali americkí piloti padáky používať až po vojne.

Návrat domov

Štefan Banič vydržal v USA až do začiatku 20. rokov, keď sa po takmer 15 rokoch vrátil na rodné západné Slovensko. V novej republike si v tom čase už 51-ročný muž začal zarábať v kameňolome (niekde sa uvádza, že bol murárom) a o jeho priekopníckom počine sa prakticky nevedelo.

Viac sa preslávil - aspoň u niektorých krajanov - ako spoluobjaviteľ jaskyne Driny v Karpatskom krase. Banič zomrel v januári 1941 a až po druhej svetovej vojne sa jeho vynález zase dostal do povedomia. Význam Baničovho padáku pre svetové letectvo bol ale trochu zveličovaný.

V roku 1970 - pri príležitosti stého výročia narodenia - odhalili Štefanovi Baničovi na letisku v Bratislave pomník a koncom 80. rokov vznikol o vynálezcovi, ktorého život je dodnes zahalený tajomstvom, v slovenskej televízii film.

O tom, že rodák z malej obce Neštich (dnes Smolenice) neďaleko Trnavy bol nadaný konštruktér a jeho vynález naozaj fungoval, síce niet pochýb, vývoj parašutizmu ale išiel inou, na Baničovom diele nezávislou cestou.

Z týchto otázok testovali deviatakov. Dokážte, že si poradíte so školskou slovenčinou aj matematikou

Patrí slovenčina naozaj medzi najťažšie jazyky na svete?

Slovenčina nepatrí medzi najjednoduchšie či najľahšie jazyky sveta, ale ani medzi najťažšie. Ak hovoríme o jednoduchosti či zložitosti jazyka, bežne si túto charakteristiku spájame s predstavou o jazyku, ktorý je ľahký alebo ťažký na osvojenie. Miera jednoduchosti či zložitosti jazyka sa pritom spája predovšetkým so zložitosťou gramatiky, ale aj hláskoslovia, avšak bežným používateľom môže táto otázka niekedy splývať tiež s problematikou zložitosti pravopisu. Pokiaľ ide o zložitosť jazyka, v dnešnej dobe sa slovenčina zvykne porovnávať predovšetkým s angličtinou.

Prečo s angličtinou?

Je nepísané pravidlo, že angličtina sa pri vyhodnocovaní zložitosti jazykov najčastejšie používa ako referenčný jazyk. Napokon, slovenčina je s angličtinou geneticky príbuzná, obidva jazyky patria do rodiny indoeurópskych jazykov, ale typologicky sa navzájom tieto jazyky značne odlišujú. Typologicky je slovenčina flektívny, respektíve syntetický jazyk - oproti tomu angličtina je tzv. analytický jazyk.

Ľubomír Kralčák (vpravo)

TASR/Martin Baumann

Táto diferencia súvisí práve s rozdielnou typológiou gramatiky, teda primárne s odlišnosťou tvorenia gramatických tvarov, a to pri ohýbaní (v angličtine vlastne neohýbaní) podstatných mien, prídavných mien i slovies. Viacero štruktúrnych odlišností je tiež pri tvorení slov, ale aj pri iných sústavách prvkov spomínaných jazykov.

Zvykne sa však hovoriť, že angličtina má jednoduchšiu gramatiku...

Z hľadiska jednoduchosti či zložitosti gramatiky je anglická gramatika vskutku jednoduchšia než slovenská napríklad pri skloňovaní. Ide o známe prípady, keď sa v slovenčine okrem pádovej predložky využíva zároveň gramatická prípona, ktorá obsahuje informácie o páde, rode a čísle.

V slovenčine však pádovú predložku netreba použiť vždy (písať priateľovi, jesť lyžicou, strecha domu a pod.), no v angličtine, ak nejde o akuzatív, je toto použitie záväzné a navyše treba k podstatnému menu pridať aj člen (eat with a spoon, write to a friend, the roof of the house). Treba však potvrdiť, že tvorenie gramatických tvarov v angličtine je pre učiaceho sa tento jazyk jednoduchšie, a to prosto preto, že netreba pri utvorení konkrétneho tvaru použiť toľko gramatických prvkov.

Facebooková stránka vybrala genitív roka 2022. Hrdý titul zo slovenského jazyka získalo slovo lajen

A v porovnaní s češtinou?

Pri porovnaní slovenčiny s blízko príbuznou češtinou nachádzame v gramatike slovenčiny vo viacerých prípadoch menej nevyhnutných gramatických prvkov, a teda menej z toho vyplývajúcej zložitosti. V slovenčine je napríklad iba šesť systémových pádov, v češtine je navyše takýmto pádom aj vokatív. V slovenčine je v tvare slovesa v 1. osobe jednotného čísla prítomného času iba jedno zakončenie, a to na -m (mám, nesiem, pracujem), v češtine môže byť toto zakončenie až trojaké -m, -u, -i (mám, nesu, pracuji).

V slovenčine je tvar prechodníka vždy iba jeden pre obe čísla a všetky rody, v češtine má tento tvar neporovnateľne rozvetvenejšiu sústavu práve podľa rodov a čísel. Rozdielov je, prirodzene, viac, niektoré sú aj v prospech češtiny, no možno zovšeobecniť, že čeština si vo vývoji gramatiky oproti praslovanskému východisku zachovala viac zložitých prvkov než slovenčina, v prípade hláskoslovných zjednodušení je to však naopak.

Pokiaľ ide o zložitosť pravopisu, pri oboch jazykoch je istou komplikáciou etymologický pravopisný princíp, no slovenský pravopis má v porovnaní s českým viaceré zjednodušenia, napríklad minulý čas slovies všetkých rodov je vždy zakončený na -li, predpony s-, z- sa píšu len podľa výslovnosti a nie podľa pôvodu.

Pred 180 rokmi sa Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža dohodli na zavedení novej spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia

Unsplash/Sincerely Media

Na akom mieste by sa teda slovenčina v pomyslenom rebríčku obťažnosti ocitla?

Z času na čas sa vo sfére internetovej komunikácie objavujú pokusy o zostavenie rebríčka najťažších, prípadne najľahších jazykov sveta. Ich vierohodnosť je však zväčša neistá, ba niekedy sa objaví i zjavný, na nekompetentnosti založený hoax, ako napríklad ten o slovenčine ako najťažšom jazyku sveta ešte z roku 2007. Objektívne treba konštatovať, že slovenčina nie je najťažší či najzložitejší jazyk na svete, dokonca ju nemožno považovať ani za najťažší resp. najzložitejší slovanský jazyk.

Od stretnutia na fare v Hlbokom uplynie 180 rokov. Aký vývoj za tie roky slovenčina zaznamenala?

Takto postavená otázka môže viesť k nepresnej odpovedi ohľadom jej veku. Dôležité je totiž rozlišovať slovenčinu ako jazyk slovenského etnika a slovenčinu ako spisovný jazyk. Ak budeme hovoriť o slovenčine ako o jazyku slovenského etnika, môžeme povedať, že sa začala formovať v 10. storočí po rozpade praslovančiny, čo znamená, že sa konštituovala ako samostatný slovanský jazyk v rovnakom období ako ostatné slovanské jazyky, teda ako čeština či poľština. Slovenčina ako jazyk slovenského etnika sa teda neobjavila a nesformovala v polovici 19. storočia, a to takým spôsobom, že ju "vymyslel" Ľ. Štúr.

Ako Slováci reagujú na Afroameričana? André navštívil dediny, v ktorých mu naliali borovičku a dali halušky

Akou slovenčinou teda komunikujeme?

My dnes používame jazyk majúci priame východisko v praslovančine, ktorý po jej rozpade žil ďalej a vyvíjal sa ako dorozumievací prostriedok našich predkov, odovzdávaný z generácie na generáciu, a ktorý sa v dôsledku nepriaznivých geopolitických okolností (zánik Veľkej Moravy, vznik Uhorského štátu) postupne diferencoval na množstvo dialektov.

Ak máte alebo budete mať kontakt s ktorýmkoľvek slovenským miestnym nárečím, tak si môžete byť istý, že máte kontakt s naším praslovanským dedičstvom, ktoré sa vývinom sformovalo do dnešného multinárečového jazykového stavu. Všetky slovenské nárečia teda predstavujú slovenčinu, ktorá sa v takejto podobe dožila už celých tisíc rokov. Slovenčina má vskutku vek 1000 rokov.

Kedy teda vznikla?

Ak máme na mysli slovenčinu ako jazyk slovenského etnika všeobecne, tá určite nevznikla niekedy v nedávnej minulosti napríklad z češtiny alebo ako umelý jazyk pri kodifikácii v 18. či 19. storočí, ale funguje na našom území, ako som uviedol, už celé milénium. Táto (ústna) existencia slovenčiny je primárna, a až na báze niektorej z jej nadnárečových foriem mohla vzniknúť a napokon aj vznikla jej spisovná (kodifikovaná) podoba.

Slovenčina je tu už najmenej tisíc rokov

Unsplash/Brett Jordan

A ak je teda reč o špecifickej podobe slovenčiny, ktorú nazývame spisovná, jej novodobá podoba bola ustanovená na severostredoslovenskom nárečovom východisku štúrovskou kodifikáciou v polovici 40. rokov 19. storočia a po tzv. hodžovsko-hattalovskej reforme tejto kodifikácie roku 1852 už nadobudla gramatickú i pravopisnú podobu, ktorá sa od tej dnešnej líši iba v niektorých, nie zásadných javoch.

Dá sa povedať, kedy zažila slovenčina najväčší rozvoj?

Pri uvažovaní o akomsi "zlatom veku" slovenčiny je ťažké označiť niektoré obdobie ako najvýznamnejšie pre jej rozvoj. Celé dejiny spisovnej slovenčiny od polovice 19. storočia sú dejinami zápasov o jej kultúrnu podobu a plnenie jej spoločenských úloh, a to v závislosti od konkrétnej situácie. Veľmi dôležité sú však najmä obdobia, keď sa spája s významným rozvojom slovenskej literatúry.

Za takéto možno označiť už prvé roky tesne po Štúrovej kodifikácii, keď sa sformovala jedinečná štúrovská literárna tvorba výnimočnej štúrovskej generácie. A možno sem zaradiť tiež obdobie slovenského realizmu s takými autormi, ako boli Kukučín, Tajovský, Hviezdoslav, Timrava či Jesenský, ktorých tvorba kládla novodobé základy kultúrnej lexiky spisovnej slovenčiny.

Otestujte svoje vedomosti z učiva piateho ročníka. Odpovede na tieto otázky z matematiky aj slovenčiny by ste mali poznať

Obdobie 20. storočia je dôležité, aj pokiaľ ide o rozvoj spisovnej slovenčiny z hľadiska jej funkčných štýlov, čo potom najmä po druhej svetovej vojne v plnom rozsahu umožňovalo a umožňuje aj dnes napĺňanie príslušných kultúrnych a spoločenských potrieb Slovákov, respektíve používateľov slovenčiny.

Ako by ste zhodnotili používanie slovenčiny v súčasnosti?

Slovenčina dnes vykazuje hodnoty a funkcie vyspelého jazyka, porovnateľného s inými vyspelými jazykmi, pričom má povahu tzv. národného jazyka, čo znamená, že sa realizuje vo viacerých existenčných formách - tzv. varietách. Najdôležitejšou existenčnou formou súčasnej slovenčiny je spisovná varieta, ktorá sa ako jediná vyznačuje tým, že má rozvinuté všetky funkčné štýly: odborný, publicistický, umelecký, administratívny...

Ďalšími formami existencie slovenčiny sú miestne nárečia, avšak dôležitá je aj tzv. štandardná varieta, ktorá vychádza zo spisovného základu, no využíva sa pri nej aj viacero nekodifikovaných či nespisovných prvkov, ktoré sa vyskytujú v bežnej každodennej komunikácii. Táto varieta je chápaná ako forma, v rámci ktorej sa odohrávajú najvýraznejšie dynamické či inovačné procesy súčasnej slovenčiny.

Slovenčina nie je najťažší jazyk na svete

Unsplash/Ivan Aleksic

Dnes je slovenčina adekvátna širokým spoločenským potrebám Slovákov aj tým, že má vytvorené štruktúry sociálnych nárečí, t. j. slangové a profesijné sústavy nespisovných výrazových prostriedkov, bez ktorých by sme o jej vyspelosti museli hovoriť s istou rezervou.

Má teda aj slang?

Vyjadrenia, ktoré sa ešte nedávno objavovali v tejto súvislosti pri porovnávaní s češtinou v tom zmysle, že "slovenčina nemá slang" a musí používať slang český, sú mýtom. Slovenčina preberala, preberá a nepochybne bude preberať niektoré české slangové výrazy, ale tie nepredstavujú jediné a ani základné slangové výrazivo, ktoré používajú Slováci.

Stačí si pozrieť existujúce slovníky slovenského slangu. Napokon, do slovenského slangu prenikajú aj výrazy z iných jazykov, a to nielen z angličtiny, ale napr. aj z rómčiny. Takéto preberanie predstavuje celkom normálny stav. Slang je v tomto zmysle veľmi otvorenou a dynamickou sústavou každého prirodzeného jazyka.

Jako, vy si myslíte, že umíte mluvit česky? Tento kvíz vás možno presvedčí o opaku. Otestujte sa!

A kde sú najväčšie medzery v jej používaní?

Ide o veľmi širokú problematiku, ktorú možno zovšeobecniť tým, že za takéto medzery budeme pokladať tie časti jazykových prejavov, ktoré pôsobia rušivo pri konfrontácii s jazykovými alebo komunikačnými normami alebo s naším jazykovým citom. Ide teda o dôsledok na jednej strane nedostatočných komunikačných zručností a na druhej strane nedostatočného komunikačného sebavedomia. Konkrétnych príkladov, ale aj typologických javov je tu vskutku neúrekom.

Dá sa uviesť nejaký špecifický príklad?

Nie som purista, ale uvediem príklad týkajúci sa preberania z češtiny. Niektorí Slováci používajú české slovo průpovídka v spojení "je taká průpovídka". Tu nejde o to, že je to bohemizmus, veď bežne používame množstvo bohemizmov a mnohé sú spisovné, ale tento typ bohemizmu pôsobí rušivo. Je to najmä preto, lebo má až dve česky znejúce slabiky: prů- a -víd-. Slováci oddávna preberajú z češtiny hláskoslovne odlišné slová najčastejšie tak, že ich hláskovo slovakizujú.

V tomto prípade je však slovo průpovídka nepoddajné. Problémom je, že väčšina používateľov slovenčiny nepozná slovenský ekvivalent, ktorým je tu dávno zažité slovo povedačka, a z tej malej časti, ktorá ho pozná, má ešte menšia časť toľko komunikačného sebavedomia a dôvery v suverénnosť slovenčiny, že ho aj použije, teda napr.: "je taká povedačka, že..." Nedávno to napríklad s citom pre prirodzenú suverénnosť slovenčiny urobil v jednej verejnej diskusii publicista Marián Leško.

Náš jazyk sa neustále vyvíja

Unsplash/Element5 Digital

Je aj iný zaujímavý prípad?

Iný zaujímavý prípad síce funkčného, no napriek tomu rušivého prvku v komunikácii je využívanie českej frazémy Naučila nouze Dalibora housti. Adaptácia tejto frazémy je dlhodobo problematická aj pre nejasnosť jej kultúrnomotivačného pozadia v slovenskom prostredí. Rušivá je teda pretrvávajúca "cudzosť" tejto frazémy.

Pôvodný slovenský ekvivalent vyskytujúci sa už oddávna i v stredoslovenských nárečiach, znie: Nevedel pes plávať, kým sa mu cez chvost neprelialo. Môžeme teda zhrnúť, že medzery v používaní slovenčiny vznikajú jednak z nedostatočného poznania výrazových možnosti slovenčiny a jednak z nízkeho komunikačného sebavedomia, keď je oslabená dôvera používateľa v jej prirodzenú (nie strojenú) suverénnosť.

Dá sa predpovedať budúcnosť slovenčiny?

Budúcnosť slovenčiny treba vidieť podobne ako budúcnosť mnohých iných jazykov, ktoré sú primerane rozvinuté, majú dostatočnú základňu svojich používateľov a nachádzajú sa v sociolingvisticky normálnej situácii. Na budúcnosť slovenčiny budú aj naďalej vplývať vonkajšie procesy, najmä pôsobenie angličtiny ako globalizačného jazyka, ale aj vnútorné dynamické procesy, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou existencie každého prirodzeného jazyka.

Úhlavný nepriateľ Slovákov - ypsilon: Napíšete nedobitný či nedobytný? Otestujte sa v kvíze, či ovládate základy slovenčiny

Každá nová generácia bude prirodzeným používaním slovenčiny iniciovať postupné, viac či menej badateľné zmeny v jej štruktúrach, aby si ju "optimalizovala" pre vlastné potreby. Pokiaľ ide o globalizačné jazykové vplyvy, tie tu budú dlhodobo prítomné, a tak miera zachovania si svojského charakteru slovenčiny a perspektív jej trvalej vitality bude závisieť od toho, aký cit budú mať nasledujúce generácie pre slovenskú jazykovo-kultúrnu osobitosť a ako ju budú formovať a rozvíjať.

Ak toto formovanie nestratí spontánnosť a naša kultúrna osobitosť bude naďalej zrastená so špecifickosťou nášho jazyka, slovenčina má ako jedinečný jazyk pred sebou dobrú budúcnosť.

V našom rozhovore sa ďalej dozvieš:

• v čom sú podľa Beaua Slováci úplný opak Američanov
• čo ho na slovenských cenách šokovalo
• prečo by podľa neho mali Slováci menej nadávať na svoju krajinu
• či v manželstve so Slovenskou cítiť kultúrne rozdiely
• ktorému nášmu pokrmu doteraz nerozumie

Čo ťa priviedlo zo Spojených štátov práve na naše malé, pre mnohých cudzincov nenápadné Slovensko?

Na Slovensko som prvýkrát prišiel pred siedmimi rokmi prostredníctvom programu Rotary Youth Exchange. Nebudem klamať — nebolo to úplne moje rozhodnutie prísť práve na Slovensko namiesto inej krajiny. Ako absolvent strednej školy v USA a „starší“ výmenný študent som nemal veľa možností výberu krajiny. Napriek tomu som nesmierne rád, že som nakoniec skončil práve tu.

Pamätáš si moment, keď si si povedal, že Slovensko nebude len zastávka, ale nový domov?

Myslím si, že takých momentov bolo viac. Počas výmenného roka som sa cítil veľmi vítaný v hostiteľskej rodine aj v komunite, do ktorej som sa dostal. Moja manželka mala určite veľký podiel na tom, že som Slovensko začal vnímať ako nový domov. Nešlo teda o jeden konkrétny okamih, ale o množstvo malých aj veľkých vecí, ktoré ma motivovali nielen vracať sa na návštevu, ale napokon tu aj zostať.

Americké nastavenie myslenia je podľa Beaua niečo, čomu jeho slovenská manželka nikdy úplne neporozumie.

Ig/@vedmedik.bu/

Pochádzaš z USA — z ktorého mesta alebo štátu konkrétne a čomu si sa predtým venoval v Amerike?

V USA som sa niekoľkokrát sťahoval medzi štátmi, ale za domov považujem malé mestečko neďaleko Pittsburghu v Pensylvánii. Pred výmenným pobytom na Slovensku som bol študentom strednej školy. Po návrate som si robil pridružený titul (Associate’s degree) v odbore Business Management a popritom som pracoval na čiastočný úväzok v reštauráciách, ešte predtým, než som sa presťahoval do Írska kvôli bakalárskemu štúdiu.

Japonologička Nina: Japonci nesmrkajú a v MHD sú ticho. To mi na Slovensku chýba

Aký najväčší kultúrny šok si zažil po príchode na Slovensko?

Rád o sebe hovorím, že som prispôsobivý človek, a keďže som na Slovensku s prestávkami už dlhší čas, je pre mňa ťažké spomenúť si, či ma na začiatku niečo výrazne zaskočilo — veľa vecí je dnes pre mňa úplne normálnych. Pamätám si však, že som v Margecanoch dostával veľa zvláštnych pohľadov, keď som cestou na stanicu zdravil ľudí. Zrejme iba Američania bezdôvodne zdravia cudzích ľudí na ulici. Myslím, že som tým šokoval najmä staršie ženy v dedine — obzvlášť s mojím prízvukom (smiech).

V čom sú podľa teba Slováci úplný opak Američanov?

Určité spoločenské rozdiely tu určite sú, no osobne ich vnímam skôr pozitívne. Slováci môžu pôsobiť chladnejšie než Američania — kým ich človek nespozná. Keď sa však porozprávate, zistíte, že sú mimoriadne priateľskí a patria k najpohostinnejším ľuďom, akých som stretol.

Američania sú naopak veľmi otvorení a komunikatívni hneď od začiatku — bežne oslovujú úplne cudzích ľudí. Na Slovensku to zažijete len zriedka. Práve preto sú podľa mňa náhodné interakcie so Slovákmi hodnotnejšie. Keď sa vrátim do Ameriky, zažívam mierny opačný kultúrny šok, keď sa so mnou ľudia spontánne rozprávajú v reštauráciách či na ulici. Myslím, že som trochu stratil schopnosť byť takto okamžite otvorený.

Podľa tvojich slov Slováci na svoju krajinu príliš nadávajú, čo sa v Amerike asi často nedeje. Kedy si si to uvedomil prvýkrát? Čo by si ty označil za najväčšie kvality našej krajiny?

Najviac som si to všimol za posledný rok, odkedy som sa rozhodol presťahovať na Slovensko natrvalo. Veľa ľudí je zmätených alebo mi hovorí, že je to chyba a mal by som sa usadiť inde. Často sa spomína Fico. Už od môjho prvého príchodu som však vnímal menšie aj väčšie prejavy určitého porazeneckého nastavenia. Keďže vedia, že som Američan, často počúvam, ako musí byť Amerika oveľa lepšia a že na Slovensku „nič nie je“.

Za najväčšie prednosti Slovenska považujem komunitu a jednoduchosť. Rodinné väzby a priateľstvá tu majú veľkú váhu. Kontakty sú dôležité všade, ale na Slovensku mám pocit, že veľa vecí funguje na princípe „poznám človeka“. Mať komunitu je tu veľmi cenné a ľudia sa prirodzene snažia pomáhať tým, ktorých poznajú. S tým súvisí aj spomínaná jednoduchosť — páči sa mi, že mnohé veci tu stále fungujú po starom. Jeden kamarát raz povedal: „Slováci sú jednoduchí,“ a podľa mojich skúseností je na tom kus pravdy. Existuje tu silné spoločné nastavenie a identita.

Ako si vnímal svoju pozíciu migranta na Slovensku, keď mnohí ľudia mieria za zárobkom opačným smerom — do USA? Bolo pre teba náročné nájsť si tu prácu?

Vo všeobecnosti sa na Slovensku cítim prijatý a v komunite, v ktorej sa pohybujem — a ktorá je tvorená najmä domácimi — aj obľúbený. Momentálne si ešte hľadám prácu, ale verím, že je to len dočasné a situácia sa vyvíja dobre. Väčšina výziev, ktorým som čelil, súvisela s jazykovou bariérou. Nie som plynule hovoriaci, takže zložitejšie úradné či praktické situácie bývajú náročnejšie. Veľmi pomáha, že mám slovenskú manželku — to zmierňuje mnohé prekážky, s ktorými by sa iní cudzinci mohli stretávať.

Je niečo, čo ťa na cenách na Slovensku šokovalo — či už pozitívne alebo negatívne?

Prekvapilo ma, aké lacné sú tu bežné veci. Treba však povedať, že to možno vnímam skreslene — prichádzam z Ameriky a posledné štyri roky som žil v Írsku, kde sú ceny extrémne vysoké. Na druhej strane ma prekvapilo, aké drahé je vlastníctvo bytu alebo domu v meste vzhľadom na relatívne nižšie príjmy.

Vnímaš nejako politickú alebo spoločenskú situáciu na Slovensku, alebo to ako cudzinec sleduješ skôr z diaľky?

Nemôžem povedať, že by som slovenskú politiku sledoval. Poznám mená niektorých strán a politikov a približne ich postoje, ale všeobecne sa o politiku nezaujímam. Väčšina informácií ku mne prichádza len z rozhovorov ľudí vo vlakoch alebo na ulici. Navyše mám iba pobyt, takže tu nemôžem voliť — preto je pre mňa jednoduchšie sa do toho príliš neponárať.

Na Slovensku sa Beau cíti prijatý.

Ig/@vedmedik.bu/

A naopak, sleduješ aj dianie v USA, napríklad okolo Donalda Trumpa, alebo si sa od americkej politiky už mentálne odstrihol?

Pre mnohých to možno bude prekvapenie, keďže Američania bývajú veľmi názorovo vyhranení, ale úprimne — nemám o to záujem. Na politiku sa pozerám dosť pesimisticky, preto ju vedome ignorujem. Samozrejme, niečo zachytím od rodiny, priateľov či na sociálnych sieťach, ale neberiem to príliš vážne.

Tvojím domovom sa stali Košice. Čím ťa východné Slovensko najviac prekvapilo?

Úprimne, pred príchodom som o Slovensku nevedel takmer nič, takže prekvapujúce bolo vlastne všetko. Dnes by som však vypichol najmä dialekt na východe. Samotná slovenčina je náročná — a keď k tomu prirátam rýchlu hovorovú reč a slang, stále ma to vie zaskočiť.

O východe sa často hovorí, že sa tu vie dobre zabávať. Naučil si sa už, čo u nás znamená „ideme len na jedno“? 

Som si toho až príliš vedomý. Zažil som to už v prvom týždni po príchode. Myslím, že z Margecian nemôžem odísť bez pár pohárikov. Keby som si nedal aspoň uvítací štamperlík a kapurkovú, asi by sa to považovalo za urážku.

Ako sa ti bojuje so slovenčinou v bežnom živote? Máš pocit, že bez nej je tu človek trochu stratený?

V bežnom živote fungujem so slovenčinou pomerne dobre. Možno neodpovedám vždy veľmi sofistikovane, ale väčšinou rozumiem, čo mi ľudia hovoria. Bez problémov zvládam nákupy, čítanie jedálnych lístkov či objednávanie jedla. Doma sa navyše veľa hovorí po slovensky, keďže žijeme s rodinou, takže som s jazykom v každodennom kontakte.

Veľa mladých — a na moje prekvapenie aj niektorí starší — hovoria aspoň čiastočne po anglicky, takže prežiť sa tu dá aj bez znalosti slovenčiny. Ja som tak fungoval pomerne dlho. Výzvou je skôr to, že takmer všetky písomné informácie sú iba po slovensky. Aj tak si však myslím, že ak tu človek žije, mal by sa jazyk snažiť naučiť.

Ktoré slovenské miesta ťa ako Američana nadchli najviac?

Možno by bolo jednoduchšie povedať, čo ma tu neoslovilo. Za sedem rokov, čo sa sem vraciam a teraz tu aj žijem, ma Slovensko stále dokáže prekvapiť a čoraz viac si ho zamilovávam. Najväčším lákadlom je pre mňa príroda, ale veľmi sa mi páčia aj hrady, mestá a dediny. Silný zážitok pre mňa bola prvá návšteva historického centra Košíc — najmä Dóm sv. Alžbety a Hlavná ulica.

Slovákov považuje za jeden z najpohostinnejších národov.

Ig/@vedmedik.bu/

Je vo vzťahu so Slovenkou občas cítiť kultúrne rozdiely?

Niekedy áno. Naše kultúrne hodnoty a pohľady na veci sa občas líšia, čo pramení z odlišného zázemia. Nevedie to k hádkam — skôr sa jednoducho nedokážeme úplne zhodnúť, pretože veci vnímame inak. Americké nastavenie myslenia je podľa mňa niečo, čomu ona nikdy úplne neporozumie.

Vzťah so ženou z východnej Európy je citeľne odlišný od vzťahu s Američankou. S kamarátmi, ktorí majú partnerky z tohto regiónu, si z toho občas robíme žarty — nie každý muž je na to vraj pripravený.

Podarilo sa ti naučiť svojich svokrovcov z USA niečo typicky americké — napríklad jedlo, ktoré si obľúbili?

Ani veľmi nie. Asi najbližšie k tomu je mac and cheese — ten mojej manželke aj svokre chutí. Inak doma varíme skôr podľa starých slovenských kuchárskych kníh alebo pripravujeme jednoduché jedlá.

Pamätáš si na svoju reakciu, keď si prvýkrát ochutnal naše legendárne bryndzové halušky? A je niečo zo slovenskej kuchyne, čomu dodnes úplne nerozumieš?

Spočiatku som si nebol istý, ale chuť mi postupne prirástla k srdcu a dnes ich mám naozaj rád. Keď prídu kamaráti zo zahraničia, je to prvé jedlo, ktoré im odporúčam — spolu s Kofolou a borovičkou.

Rozumiem, že to môže byť pozostatok minulosti, ale stále nechápem jedenie cestovín s kečupom. V obchodoch je dostupná paradajková omáčka a veľa ľudí má aj vlastné záhrady, takže pretrvávajúca obľuba kečupu mi príde zvláštna.

Vieš si predstaviť, že na Slovensku zostarneš?

Jednoznačne áno. Už od prvej návštevy som vedel, že raz tu budem žiť. Teraz, keď tu som, je mojím cieľom zostať.

Autičkárka Renáta: Ľudia mi píšu, že moje autá sú ich snom. Schopné auto kúpiš za 10-tisíc

• Adam Hencek mal 23 rokov, Tomáš Feuller 25 rokov.
• Obaja boli zo Slovenska a žili v írskom Carrick-on-Suir.
• Zomreli doma len tri dni po sebe, príčina smrti nebola uvedená.
• Rodina vyzbierala peniaze na spoločnú rozlúčku a kremáciu.

Len pred mesiacom stáli pred ľuďmi, ktorí ich mali radi, a začínali spoločný život ako manželia. Teraz o Adamovi Hencekovi a Tomášovi Feullerovi píšu britské médiá ako o mladom páre zo Slovenska, ktorý zomrel v Írsku len niekoľko dní po sebe.

História dúhovej vlajky. Vieš, že pôvodne mala osem pruhov a každý z nich symbolizuje niečo konkrétne?

Podľa portálov Metro a Mirror žili Adam a Tomas v meste Carrick-on-Suir na juhu Írska. Adam mal 23 rokov, Tomáš 25. Adam zomrel nečakane v utorok 2. júna 2026, Tomáš o tri dni neskôr, v piatok 5. júna 2026. Obaja podľa zverejnených informácií zomreli doma. Príčina smrti v článkoch uvedená nebola.

Svadba, ktorá mala byť začiatkom

Mirror píše, že ich úmrtie prišlo len mesiac po jednom z najšťastnejších dní ich života, po svadbe. Po tragédii rodina pripravila spoločnú rozlúčku a súkromnú kremáciu v Corku. Pre rodinu to znamená nielen obrovskú bolesť, ale aj vysoké náklady. Adamova teta Mirka Kohutovičová preto založila zbierku na platforme GoFundMe.

„Zbieram peniaze na spoločný pohreb môjho synovca Adama Henceka a jeho manžela Tomáša Feullera, ktorí tragicky zomreli 2. júna 2026 a 5. júna 2026. Veľmi by sme ocenili akýkoľvek príspevok na pomoc s pietnou rozlúčkou a kremáciou novomanželov,​“ uviedla.

Adam Hencek a Tomáš Feuller

GoFundMe

Ľudia prispeli v priebehu dní

Cieľ zbierky podarilo naplniť v ten istý deň, keď bola spustená. Vyzbieralo sa 12 070 eur. Mirka neskôr poďakovala darcom slovami: „Veľmi si vážime všetky dary. Vďaka vašej pomoci sme dosiahli náš cieľ, za čo sme nesmierne vďační. Ďakujeme vám všetkým za podporu našej rodiny v tomto období.“

Správa zasiahla aj ľudí, ktorí Adama a Tomáša poznali z bežného života. Bývalá Adamova študentka klavíra Daisy Wn napísala: „Adam ma krátko učil hrať na klavír, bol skvelý učiteľ a džentlmen. Myslím na Adamovu rodinu a priateľov v tomto hrozne smutnom čase, nech odpočíva v pokoji.“

Komunita v Írsku smúti

Ďalšia ich známa, Karen Douglas, podľa portálu Metro uviedla: „S Adamom a Tomášom sme sa stretli minulý rok cez prácu a ich energia a láska k životu boli nákazlivé.“

Šokujúca tragédia v Thajsku: Smrť známej českej influencerky, rodina bojovala o jej život do poslednej chvíle

Práve tieto krátke odkazy ukazujú, že za správou z britských médií nie sú len mená a dátumy. Sú tam dvaja mladí Slováci, ktorí si v Írsku budovali život, vzťahy aj komunitu. A ľudia, ktorí teraz namiesto gratulácií k svadbe píšu posledné odkazy.

• Pomenovanie vzniklo podľa bratov Changa a Enga, narodených v Siame.
• Siam je historický názov dnešného Thajska.
• V medicíne sa dnes presnejšie používa výraz zrastené dvojčatá.
• Prípad z Bratislavy je raritný a lekári čakajú na detailnú diagnostiku.

V utorok 9. júna sa v bratislavskom Národnom ústave detských chorôb narodili dievčatá zrastené panvami. Na Slovensku ide o výnimočný moment - podobné deti sa tu naposledy narodili v roku 2009, posledný úspešne oddelený prípad sa spája s rokom 2000.

Srdcervúci príbeh najznámejších siamských dvojčiat Ruska stále desí. Pichali im rádioaktívne látky a vykonávali na nich experimenty

Každá má vlastné srdce, pľúca aj obličky

Lekári zatiaľ hovoria opatrne - každá z novonarodených dievčat má vlastné srdce, pľúca a obličky, no pri orgánoch v brušnej dutine potrebujú ďalšie vyšetrenia. Riaditeľ ústavu Peter Bartoň povedal: „Obidve deti sa majú dobre, mamička je stabilizovaná, všetko prebehlo podľa očakávania.“ 

Keď sa pri takomto prípade povie siamské dvojičky, znie to ako bežná fráza. V skutočnosti je to starý názov s veľmi konkrétnou adresou. Siam bol historický názov dnešného Thajska. A práve odtiaľ pochádzali bratia Chang a Eng, ktorí sa narodili 11. mája 1811 v meste Meklong.

Ich telá spájal pás tkaniva medzi trupmi. Britannica píše, že vďaka ich sláve začal výraz siamské dvojča označovať človeka z dvojice zrastených dvojčiat bez ohľadu na národnosť.

Dvaja bratia, ktorí sa stali značkou

Chang a Eng neboli známi preto, že by sa o nich písali citlivé medicínske texty. Slávu im priniesol šoubiznis 19. storočia. Ako tínedžeri odišli zo Siamu s britským obchodníkom a potom cestovali po Spojených štátoch amerických, Kanade, Kube a Európe.

Ľudia platili, aby ich videli - dnes by sme to nazvali komercializovaním cudzieho tela, no vtedy to bola bežná súčasť zábavy. Z ich pôvodu sa stala nálepka pre všetky zrastené dvojčatá. 

Iné pomenovanie je lepšie

V medicíne sa dnes používa presnejší výraz zrastené dvojčatá. Znamená to, že ide o jednovaječné dvojčatá, ktorých telá zostali počas veľmi skorého vývoja čiastočne spojené. Ak sa embryo nerozdelí úplne, môžu vzniknúť deti, ktoré sú spojené časťou tela alebo orgánmi.

Príbeh „prvých“ siamských dvojčiat. Boli otrokári, splodili dvadsať detí a jeden z nich bol alkoholik

Takéto prípady sú mimoriadne zriedkavé. Odhad hovorí o jednom prípade na 50-tisíc až 100-tisíc tehotenstiev, iný zase uvádza približne jeden prípad na 50-tisíc až 60-tisíc pôrodov. Zdroje sa líšia, pretože ide o raritný jav a nie všetky prípady končia narodením.

Názov ostal, no pohľad sa zmenil

Slovo siamské teda nevzniklo v laboratóriu ani v učebnici anatómie. Vzniklo z popularity dvoch bratov, ktorých svet najprv vnímal ako atrakciu a až oveľa neskôr ako ľudí s vlastným príbehom. Práve preto je dobré vedieť, čo ten výraz nesie so sebou.

V bežnej reči mu ľudia rozumejú. V odbornom texte je však citlivejšie hovoriť o zrastených dvojčatách. Nie preto, že by história Changa a Enga zmizla, ale preto, že dnešní malí pacienti nie sú historická nálepka. Sú to deti, pri ktorých rozhodujú milimetre, vyšetrenia a tím lekárov, nie starý názov z plagátu.

• Anton Pašek zomrel vo veku 50 rokov.
• Smutnú správu oznámila jeho rodina.
• Celé Slovensko ho spoznalo po kauze s pokutou za bloček.
• Finančná správa neskôr priznala chyby a pokutu zrušila.

Z Kvetoslavova prišla smutná správa. Vo veku 50 rokov zomrel Anton Pašek, majiteľ známeho stánku s langošmi, ktorého meno sa v posledných týždňoch dostalo do povedomia ľudí po celom Slovensku. Informáciu o jeho úmrtí oznámila rodina, informoval Nový Čas.

Langoš ako politická téma. Kde vlastne táto pochúťka vznikla a príbeh o tom, ako prežila pád socializmu

Pašek bol dlhé roky známou tvárou medzi miestnymi zákazníkmi. Mimo svojho regiónu ho však poznal len málokto. To sa zmenilo až tento rok, keď sa jeho podnikanie nečakane ocitlo v centre jednej z najsledovanejších domácich káuz.

Z bločku sa stala celoslovenská téma

Pozornosť vyvolala pokuta, ktorú dostal po kontrole pokladničných dokladov. Prípad sa rýchlo rozšíril po médiách a sociálnych sieťach. Mnohí ľudia považovali sankciu za neprimeranú a do Kvetoslavova začali prichádzať zákazníci z rôznych kútov Slovenska, aby podnikateľa podporili.

Kauza sa napokon dostala aj na najvyššie politické miesta. Finančná správa následne preverila postup kontrolórov a zistila procesné pochybenia.

„Spravili sme interné preverenie postupov kontrolórov a boli zistené procesné pochybenia. Iný dôvod bol uvedený pri uložení sankcie v zázname a iný dôvod bol následne v rozhodnutí,“ uviedol prezident Finančnej správy Jozef Kiss.

Pokuta 1500 eur za diakritiku na bločku rozbila internet. Toto je výber najlepších memečiek

Prípad, na ktorý sa nezabudlo

Pokuta bola napokon zrušená a Finančná správa zároveň pripustila, že súčasné pravidlá nie sú nastavené ideálne. Prípad otvoril diskusiu o tom, ako by mal štát pristupovať k menším podnikateľom a administratívnym chybám.

Anton Pašek tak v pamäti mnohých ľudí zostane nielen ako predajca langošov z Kvetoslavova, ale aj ako človek, ktorého príbeh vyvolal celoslovenskú debatu o fungovaní úradov.

• Michal Bosák odišiel v roku 1886 z Okrúhleho do Spojených štátov s jediným dolárom vo vrecku.
• Začínal ako baník, neskôr otvoril krčmu, agentúru a vlastnú banku.
• Ako prezident First National Bank of Olyphant podpísal 5, 10 a 20-dolárové bankovky.
• Podpísal aj Pittsburskú dohodu a po úspechu zažil tvrdý pád počas hospodárskej krízy.

Na starých amerických bankovkách sa väčšinou hľadajú prezidenti, veľké podpisy štátu a symboly moci. Pri Michalovi Bosákovi je zaujímavejšie niečo menšie - meno chlapca zo šarišskej dediny Okrúhle, ktorý ešte predtým, ako mu v Amerike začali hovoriť Michael, odchádzal z domu ako tínedžer bez veľkého plánu a bez bezpečnej siete. A aj tak sa stal súčasťou americkej histórie.

Čech sa stal starostom Chicaga. Čermák bojoval proti mafiánovi Al Caponemu, zomrel pri pokuse o atentát na prezidenta

Bosák sa narodil 10. decembra 1869, do Spojených štátov odišiel v roku 1886 a v Amerike najprv pracoval ako baník v Hazletone. To vtedy znamenalo špinu, prach, riziko úrazu a výplatu, ktorá často stačila len na prežitie.

Mladý Bosák triedil uhlie za 75 centov denne a neskôr si našiel prácu na železnici za 1 dolár a 50 centov denne. Ani zďaleka však nešlo o rýchly úspech, skôr postupné tvrdé kroky v krajine, kde si musel najprv zarobiť na to, aby si vôbec mohol skúšať niečo väčšie.

Keď sa z krčmy stane finančné centrum

Bosák pochopil jednu vec skôr, než mnohí okolo neho - prisťahovalci nepotrebovali len robotu, ale aj dôveru. Slovenskí krajania riešili posielanie peňazí domov, lodné lístky pre rodinu, výmenu meny aj pôžičky. V roku 1893 kúpil v Olyphante malý podnik a postupne z neho vyrástlo miesto, kam sa Slováci nechodili iba napiť, ale aj poradiť.

Podpis Michala Bosáka na americkej bankovke

Wikipedia/Doko

Podľa AmCham Slovakia sa táto prevádzka zmenila na lodnú agentúru a v roku 1897 otvoril Michael Bosak Private Bank. Lodná agentúra znamenala biznis s cestovnými lístkami na lode, ktoré vtedy spájali Európu a Ameriku. Pre dnešného človeka je to niečo medzi cestovkou, finančným poradcom a miestom, kde po prvý raz cítiš, že ti niekto rozumie.

Podpis, ktorý skončil na dolároch

Najväčší zlom prišiel v bankovníctve. Bosák sa dostal do First National Bank of Olyphant, neskôr sa stal jej prezidentom a táto banka mala od americkej vlády povolenie vydávať bankovky. Nešlo o dnešné doláre v bežnej podobe, ale o National Bank Notes, teda bankovky vydávané súkromnými bankami so štátnym povolením.

Národná banka Slovenska vysvetľuje, že takéto bankovky v Spojených štátoch vydávali v rokoch 1863 až 1928 a líšili sa najmä názvom banky, povolením, podpismi a miestom vydania. Ako prezident First National Bank of Olyphant mal Bosák podpis na 5, 10 a 20-dolárových bankovkách z 25. júna 1907.

Slovenka Simona pracovala v USA ako policajtka: Mestskí policajti chodia aj k vraždám a znásilneniam, krimi seriály sú mimo reality

Muž, ktorý sa učil aj vtedy, keď nerozumel

Bosák nebol génius, ktorý by prišiel do miestnosti a všetci stíchli. Sám neskôr spomínal, že na začiatku bankovníctvu takmer nerozumel. Ekonomická univerzita v Bratislave cituje jeho slová: „Čo som ja vedel o bankovom obchode? Na prvej schôdzi som takmer ničomu nerozumel. Myslel som si, že sa to nikdy nenaučím. Napokon, aj moja angličtina bola obmedzená.“

A to je možno najzaujímavejšia časť jeho príbehu - nebol pripravený, len zostal dosť dlho v miestnosti, počúval, zapisoval si a učil sa. Je jednoduchšie povedať, že odišiel s dolárom vo vrecku a stal sa bankárom, no realita je komplikovanejšia. Bol nútený meniť zamestnania, zlepšovať sa v jazyku, budovať si dôveru a roky sa učil systém, ktorý bol pre neho cudzí.

Bankár, ktorý nechcel byť len bohatý

V roku 1915 založil v Scrantone Bosak State Bank. Národná banka Slovenska píše, že do roku 1920 sa z nej stala najväčšia slovenská banka v Spojených štátoch. Bosák však neostal len pri peniazoch. Počas prvej svetovej vojny sa zapojil do boja za vznik Česko-Slovenska a pridal svoj podpis k Pittsburskej dohode.

Bosákova banka v Prešove

Wikipedia/FYI2023

Išlo o dokument, ktorý v máji 1918 podpísali predstavitelia českých a slovenských komunít v Amerike. Sľuboval spoločný štát Čechov a Slovákov a pre našu časť aj vlastnú politickú pozíciu. Bosák dohodu podpísal a po vzniku nového štátu financoval viaceré projekty na Slovensku vrátane školy v Okrúhlom a obnovy kostolov v Prešove a Stropkove.

Návrat domov a nešťastný koniec

Po roku 1920 začal podnikať aj na Slovensku. Založil Americko-slovenskú banku so sídlom v Bratislave, ktorá sa postupne rozšírila na 12 pobočiek. V Prešove nechal postaviť výraznú budovu v secesnom štýle. Dodnes ju ľudia poznajú ako Bosákovu banku alebo Bosákov dom.

Jeho pomoc mala aj konkrétne, praktické rozmery. Magazín História Slovenskej akadémie vied píše, že v Okrúhlom dal z vlastných peňazí postaviť modernú školu, ktorej výstavba stála 170-tisíc korún. V texte listiny vloženej do múru školy stálo: „Tu je teda vaša škola. Starajte sa, aby ona skutočne bola stánkom výučby a vychovania mládeže.“ Silnejšie než pamätná tabuľa pôsobí podmienka, ktorú si podľa toho istého zdroja dal - v obci nemala byť povolená krčma.

Čo sa stane, ak by Trump zomrel počas prezidentovania? Ústava má pripravený tvrdý scenár, Vance by prepísal históriu

​Bosákov život nemá najšťastnejší koniec. Americko-slovenská banka narazila na hospodárske problémy po prvej svetovej vojne a v roku 1931 sa počas veľkej hospodárskej krízy zatvorila aj Bosak State Bank v Scrantone. Zatvorenie banky Bosáka zasiahlo materiálne aj psychicky. Zomrel 18. februára 1937 v Scrantone. 

Výraznú úlohu tu zohrávajú ikonické herné svety, ktoré sa menia na súčasť širšieho multiverse zážitku – od Halo cez Call of Duty až po Diablo IV a ďalšie legendárne tituly. Kombinácia známych univerz a nových výziev dáva kampani dynamický charakter: je rýchla, hravá a postavená na odmene za zapojenie.

„Je čoraz častejšie, že sa najväčšie spoločnosti snažia osloviť generáciu Z a Alpha práve cez hry. Hráči sú citliví na autenticitu - keď sa niekto snaží hovoriť ich jazykom neúprimne, okamžite to spoznajú. Naopak, oceňujú dlhodobú podporu hernej scény. Za mňa táto kampaň obstála v oboch prípadoch,“ hovorí Mikoláš Tuček, herný moderátor a publicista.

Vstup do herného multiverse, kde vyhráva každý

Vstup do hry je jednoduchý. Stačí naskenovať QR kód alebo navštíviť www.coca-cola.com/sk/sk, vybrať si odmenu a zadať PIN kód uvedený pod viečkom alebo uzáverom plechovky limitovanej edície Fanta, ktorý funguje ako vstupenka do série interaktívnych výziev. Tie postupne vedú k odomykaniu Fanta Rewards Chests – truhlíc s odmenami, ktoré obsahujú digitálne bonusy, herný obsah, fanúšikovský merch aj ďalšie ceny spojené s Xboxom. K dispozícii je milión cien, vyhrať teda môže prakticky každý.

Ilustračné foto

Coca-cola/

„Prepájame nezameniteľnú chuť Fanty s napätím a energiou gamingu. Chceli sme vytvoriť výzvu, ktorá fanúšikov vtiahne do hry a ukáže, ako ďaleko sú ochotní zájsť pre odmenu,“ hovorí Jiří Kolář, brand manažér Fanta ČR a SR.

Práve samotný produktový zážitok je pritom kľúčovou súčasťou celej kampane. Väčšina ľudí si tento osviežujúci nápoj prirodzene spája predovšetkým s pomarančovou príchuťou. Nová kampaň ju však rozširuje o novú dimenziu v podobe príchute Crimson Cherry (jablko/čerešňa).

Kampaň prepája zberateľský prvok, herné výzvy a odmeny, čím prenáša herný zážitok aj do reálneho sveta. Na Slovensku ju podporí rozsiahla marketingová komunikácia naprieč viacerými kanálmi, od kín a (D)OOH formátov cez PR a online prostredie, až po sociálne siete. Súčasťou budú aj spolupráce s influencermi, medzi nimi napríklad MenT alebo Funn Frky, ako aj špeciálne podujatie s Xbox partnerom pri uvedení novej hry Forza Horizon. Za kampaňou stojí WPP Open X pod vedením spoločnosti Ogilvy, s podporou spoločností Burson, VML, WPP Media a WPP Production v spolupráci s forpeople.

Limitovaná edícia Fanty bude u vybraných predajcov dostupná od apríla. Na Slovensku nájdete gamingovú edíciu Fanty s príchuťou pomaranč, pomaranč bez cukru a limitovanú príchuť Crimson Cherry – jablko/čerešňa.

Viac informácií o súťaži Wanta Fanta? Aj o tom, ako sa zapojiť do výzvy, nájdete tu.

V minulosti bolo Trnavské mýto za hranicou mestského opevnenia. V tom čase už bolo na výjazde z neho smerom na Svätý Jur. Vzniklo za predmestím Blumenthal, z jednej strany bolo obklopené močaristými miestami s teplou vodou ideálnou pre život korytnačiek a skladom pušného prachu (z neho je dnes odvodený názov „Pri starej prachárni“).

V Petržalke len rodinné domy, namiesto Vrakune a Karlovej Vsi dediny. Pozri sa, ako vyzerala Bratislava v roku 1950

Neskôr, približne od druhej polovice 18. storočia, tu stálo aj mestské popravisko so šibenicou a pohrebiskom popravených, keďže sa zvyklo popravovať mimo územia mesta.

Fotografie interiéru neexistujú

Začiatkom 19. storočia český gróf Berchtold pozemky kúpil, a postavil na nich budovu pripomínajúcu v tých časoch palác. Obklopoval ju park, do ktorého sa gróf rozhodol taktiež investovať.

Berchtoldov palác

Pinterest/

Po ňom dostala budova názov Berchtoldov palác a niesla ho až do svojho zbúrania. Medzitým však slúžila aj ako nájomná budova, kláštor rádu tešiteľov a posledné desaťročia dokonca ako hudobná škola. V roku 1981 ho zdemolovali kvôli výstavbe Domu odborov - Istropolisu a centrálneho trhoviska. Keďže sa palác nachádzal v extraviláne mesta, zachovalo sa o jeho architektúre veľmi málo informácií. Dokonca niesú dohľadateľné fotografie interiéru, len exteriéru.

• Školy sa automaticky nezatvárajú len preto, že je vonku horúco.
• Vonkajšia telesná výchova má jasný limit - najviac 30 stupňov Celzia.
• Škôlky môžu pri teplote nad 31 stupňov Celzia skrátiť alebo vynechať pobyt detí vonku.
• Zamestnávateľ musí riešiť vodu, prestávky, vetranie, tienenie alebo zmenu pracovného času.

Keď sa v triede lepí zošit na ruku a v kancelárii máš pocit, že notebook ohrieva celú miestnosť, znie otázka jednoducho - môže sa to stopnúť? Slovenské pravidlá na horúčavy existujú, len nie sú také filmovo jasné ako červené tlačidlo s nápisom „zavrieť školu”. Fungujú skôr ako súbor hygienických a pracovných povinností, čo sa ešte môže, čo už nie a kto má niečo zmeniť.

Je ti teplo? Choď sa schladiť do Grécka. V Bratislave bude cez víkend teplejšie ako na Zakynthose či Kanárskych, toto je dôvod

Školy s minimom pravidiel

Pri školách neexistuje všeobecné pravidlo, že ak teplomer ukáže napríklad 33 stupňov Celzia, automaticky sa ruší vyučovanie. Vyhláška číslo 75/2023 Zbierky zákonov o zariadeniach pre deti a mládež však rieši konkrétne situácie. Pri deťoch do 6 rokov sa má pobyt vonku bežne organizovať každý deň, no ak teplota ovzdušia vystúpi nad 31 stupňov Celzia, môže sa skrátiť alebo úplne vynechať.

Jasný limit má aj telesná a športová výchova vonku. Na základných a stredných školách do 18 rokov má prebiehať v exteriéri len vtedy, keď je viac ako 15 a najviac 30 stupňov Celzia. Ak je teda vonku 31 stupňov Celzia, behať kolečká na rozpálenom ihrisku by škola nemala dovoliť.

Školy musia myslieť aj na pitný režim. Predpis hovorí o pitnej vode alebo výživovo hodnotných nápojoch počas celého pobytu v zariadení. Zároveň rieši aj výmenu vzduchu v triedach, teda to, aby sa vzduch v miestnosti pravidelne obmieňal, nie iba krútil medzi lavicami.

Toto sú pravidlá pre školy, žiakov a zamestnávateľov počas horúčav

ChatGPT

Môže riaditeľ školu zavrieť?

Školský zákon dáva riaditeľovi možnosť poskytnúť deťom alebo žiakom najviac 5 dní voľna zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových.

Horúčava nie je pomenovaná ako samostatný dôvod, ale ak škola reálne nevie zabezpečiť bezpečné podmienky, napríklad pre neúnosne prehriate triedy, môže ísť o prevádzkový problém. Nie je to však automatika, skôr rozhodnutie podľa konkrétnej situácie.

Keď je cez 30 stupňov, šéf nemôže len mávnuť rukou

Pri práci sú pravidlá presnejšie. Vyhláška číslo 99/2016 Zbierky zákonov o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci pozná pojem mimoriadne teplý deň. Znamená deň, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presiahne 30 stupňov Celzia.

Naše rieky sa pomaly dusia. Takmer 80 percent z nich má vážny problém, pod hladinou sa rozbieha tichá apokalypsa

Dôležité je aj slovo záťaž teplom. Neznamená len to, že je ti teplo. V právnom jazyku ide o stav, keď pracovné prostredie prekročí prípustné hodnoty pre daný druh práce. Preto sa rieši trieda práce, teda zaradenie podľa toho, koľko energie pri nej telo míňa. Iné pravidlá platia pre človeka sediaceho pri počítači a iné pre človeka, ktorý fyzicky maká vonku.

V kanceláriách a ľahkých prácach sa sleduje operatívna teplota. To nie je obyčajné číslo z teplomera na stene, ale praktickejší údaj, ktorý berie do úvahy aj sálanie tepla, prúdenie vzduchu a vlhkosť. Pri ľahkej administratívnej práci je v teplom období maximálna prípustná operatívna teplota 28 stupňov Celzia, pri ľahkej manuálnej práci 27 stupňov.

Čo musí zamestnávateľ urobiť?

Zákon číslo 355/2007 Zbierky zákonov o ochrane verejného zdravia hovorí, že zamestnávateľ má povinnosť znížiť nepriaznivé účinky tepla na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. V praxi to môže znamenať posunutie začiatku zmeny, kratší pracovný čas, viac prestávok, dlhšiu pauzu na jedlo, striedanie ľudí, klimatizované priestory, vetranie, tienenie okien, ochladzovanie alebo vhodný pracovný odev.

Toto sú pravidlá pre školy, žiakov a zamestnávateľov počas horúčav

ChatGPT

A áno, voda nie je benefit. Pri záťaži teplom musí zamestnávateľ zabezpečiť pitný režim na vlastné náklady. Pri niektorých druhoch dlhodobej práce a väčších stratách tekutín prichádzajú na rad aj minerálne nápoje, pretože telo neprichádza len o vodu, ale aj o soli.

Ak by sme to mali zhrnúť, slovenské pravidlá horúčavy neignorujú. Len nefungujú v štýle „je 30 stupňov, všetci domov“. Skôr hovoria, že škola alebo zamestnávateľ musia sledovať konkrétne limity a upraviť režim, keď sa z bežného leta stane zdravotné riziko.

• V roku 1950 bývalí vojnoví piloti pripravili koordinovaný útek troch lietadiel z Československa.
• Na palube boli aj ich rodiny a cestujúci, ktorí sa rozhodli zostať na Západe.
• Cieľom bola americká základňa v Erdingu pri Mníchove, kde všetky tri stroje pristáli.
• Režim z úteku spravil propagandu, účastníkov trestal a ich príbeh prekrútil vo filme Únos.

Ťaživá situácia, politické šikanovanie a nedobré vyhliadky po komunistickom puči v Československu dohnali na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia tisíce ľudí k emigrácii. Cesta do slobodného sveta však bola čoraz ťažšia, a tak sa mnohí v snahe prekročiť hranice uchýlili k netradičným možnostiam.

Toto je najväčšia automobilová krádež v histórii. Severná Kórea kúpila tisíc áut, už 50 rokov ich odmieta zaplatiť

Dôkazom je aj koordinovaný únos troch lietadiel vnútroštátnych liniek, ktorý 24. marca 1950 pripravili bývalí československí vojnoví letci britskej Royal Air Force (RAF). Pilotov slúžiacich počas druhej svetovej vojny v Británii považovalo komunistické vedenie za nedôveryhodné až nepriateľské osoby.

Doma ich šikanovali a väznili

Väčšina z nich pôsobila po roku 1945 a po návrate domov v civilnom letectve. Nový režim ich však šikanoval a mnohí skončili vo väzení. Tí, ktorí ešte mohli lietať, boli stiahnutí z medzinárodných liniek a nasadení na vnútroštátne lety, ktorých bolo vtedy oveľa viac, než v súčasnosti. Viacerí z nich sa však obávali osudu svojich väznených kolegov a rozhodli sa pre emigráciu.

Pre svoju akciu si vybrali linky z Brna, Bratislavy a Ostravy do Prahy. Tie obsluhovali americké lietadlá Douglas DC-3 Dakota, v tom čase najväčšie stroje Československých aerolínií až pre 26 cestujúcich. Aby mohli krajinu opustiť aj s rodinami, cestovali ich manželky pod svojimi dievčenskými menami. Cieľom bola americká vojenská letecká základňa v Erdingu pri Mníchove.

Kokpit lietadla Douglas DC-3

Wikipedia

Hlavným organizátorom akcie bol vtedy 29-ročný Vít Angetter, bývalý príslušník 312. stíhacej perute RAF. Ten bol druhým pilotom letu, ktorý štartoval o 6:30 hod. z Brna. Na palube lietadla boli do plánu zasvätení ešte rádiotegrafista-navigátor Kamil Mráz a letuška Ludmila Škorpíková.

Únosy nad Československom

Vzhľadom na to, že kapitán lietadla, tiež bývalý príslušník RAF Josef Klesnil, sa počas letu priznal, že aj on podobnú akciu chystá, prebehol únos bez problémov. Aby sa však pilot mohol vrátiť po svoju rodinu, bol naoko omráčený. Mechanika, ktorý bol komunista, spútali. Klesnilovi sa potom skutočne podarilo o niekoľko mesiacov neskôr prejsť s rodinou cez hranice do Nemecka.

Lietadlo, z ktorého emigrovali aj niekoľkí ďalší cestujúci, napokon v poriadku pristálo v Erdingu. Angetter neskôr, okrem iného, slúžil v americkom letectve a pracoval pre CIA. Zomrel v USA v roku 2009.

Ostrov kanibalov. Stalinov režim spôsobil zbytočnú nočnú moru, ktorá na Sibíri zabila desaťtisíce ľudí

Približne v rovnakom čase došlo aj k únosu ďalších dvoch strojov - letov, ktoré štartovali o 6:39 z Ostravy a o 7:29 z Bratislavy. V Ostrave boli hlavnými postavami únosu dvaja bývalí príslušníci RAF Ladislav Svetlík, ktorý bol pilotom letu, a Viktor Popelka, ktorý nastúpil ako cestujúci.

Dvojica musela spacifikovať ostatných členov posádky, no iba pod hrozbou zbraní bez použitia násilia. Do Nemecka sa týmto lietadlom dostala aj Kveta Doležalová, manželka pilota letu z Bratislavy, s polročným synom. Popelka neskôr tiež pracoval pre CIA a dlhé roky lietal v RAF. Zomrel v roku 1971 v Londýne. Svetlík odišiel do Británie, kde lietal ako dopravný pilot. Zomrel v roku 2008 na Novom Zélande.

Ťažký útek z Bratislavy

Aktéri únosu tretieho lietadla z Bratislavy to mali najťažšie. Odlet sa zdržal pre zlé počasie a aj preto, že komunistom boli podozrivé dve z pasažierok - Anna Vrzáňová, matka krasokorčuliarky Áje Vrzáňovej, ktorá emigrovala už skôr, a Anna Dohalská, vdova po Nemcami popravenom odbojárovi Zdeňkovi Borkovi Dohalskom.

Komplikáciou mohol byť aj fakt, že lietadlo muselo prekonať rakúske územie, presnejšie jeho sovietsku zónu. Let však nakoniec tiež prebehol bez problémov a nad Linzom, ktorý už ležal v americkej zóne, ho začali sprevádzať americké stíhačky.

Kapitánom tohto letu bol niekdajší pilot RAF Oldřich Doležal, na únose sa podieľali aj ďalší vojnoví veteráni pilot Bořivoj Šmíd a navigátor Stanislav Šácha, ale aj mechanik Ján Královanský a letuška Eva Vysloužilová. Aj z tohto letu sa v emigrácii rozhodli zostať viacerí cestujúci. Z celkovo 83 pasažierov v troch lietadlách ich napokon po prelete do Nemecka zostalo v zahraničí 25.

Oldřich Doležal aj v exile lietal pre civilné letecké spoločnosti, pôsobil tiež ako spolupracovník exilovej informačnej agentúry Free Czechoslovakia Information Service. Zomrel v roku 1983 vo Veľkej Británii. Šmíd tragicky zahynul pri havárii v Anglicku v máji 1951 a Šácha zomrel v Kalifornii v januári 1986.

VIDEO Vyrastal v pekle kartelu. Syn Pabla Escobara prehovoril o masakroch aj šialenom pláne na únos Michaela Jacksona

Režim zúril

Najväčší hromadný letecký útek z komunistického Československa režim rozzúril. Väčšina jeho účastníkov bola v neprítomnosti odsúdená na vysoké tresty, stíhaní boli aj ich skutoční či domnelí spolupracovníci a príbuzní.

Únos bol vzápätí tiež propagandisticky literárne spracovaný a v tom čase začínajúca režisérska dvojica Ján Kadár a Elmar Klos natočila hviezdne obsadený film Únos. Jeho dej mal však so skutočnosťou pramálo spoločného a ideologickým protizápadným vyznením slúžil v prvom rade komunistickej propagande.

• ChatGPT navrhol pre Bratislavu tri linky metra.
• Ťažké metro podľa starých predstáv by bolo pre mesto zbytočne veľké.
• Najdôležitejšie uzly by boli Patrónka, Hlavná stanica, Trnavské mýto a Nivy.
• Celá sieť by podľa odhadu AI mohla stáť 5,3 až 6,4 miliardy eur.

Dali sme ChatuGPT úlohu, ktorá v Bratislave dokáže spustiť hádku rýchlejšie než rozkopaná Špitálska - navrhni metro pre dnešné mesto, nie pre predstavy z minulého režimu.

Na predaj je bunker, v ktorom prežiješ aj apokalypsu. Nečakaj ruinu v kríkoch, ale reálne obývateľnú pevnosť pri Bratislave

Výsledok nie je ani zďaleka oficiálny dopravný plán, ale zaujímavá koncepčná mapa toho, ako by mohla vyzerať nosná doprava, keby sa kreslila podľa dnešnej geografie Bratislavy, prestupov a smerov, ktorými sa ľudia skutočne hýbu. Samozrejme, nájde sa veľa chýb typických pre AI, no aj tak ide o zaujímavý pohľad na tému, ktorá sa v Bratislave rieši už desaťročia.

Ak ťa ale zaujíma, ako vyzerali skutočné historické plány metra v našom hlavnom meste, určite si prečítaj tento náš článok, v ktorom nájdeš aj vizualizácie staníc. 

Historické metro bolo príliš veľké

Bratislava sa s metrom pohrávala už v 70. rokoch 20. storočia. Podľa historického prehľadu imhd.sk sa v roku 1997 pripravovala dokumentácia pre úsek Janíkov dvor - Obchodná - Hlavná stanica - Trnavské mýto s dĺžkou 10,3 kilometra, no príprava sa zastavila.

Archívne zábery a vizualizácie nepostaveného metra

Archív Petra Martinka

Rovnaký zdroj pripomína, že navrhovaná kapacita ťažkého metra nad 30-tisíc osôb za hodinu bola pre Bratislavu nadbytočná aj v dlhodobom výhľade. A práve na to treba myslieť - bratislavské metro nepadlo iba preto, že sa u nás „nikdy nič nedokončí“. Padlo aj preto, že jeho pôvodná predstava bola často väčšia než mesto, ktoré malo obsluhovať.

Umelá inteligencia preto začala inde. Nie otázkou, či má mať Bratislava metro ako Praha, Viedeň alebo Budapešť, ale otázkou, čo by dnes skutočne zrýchlilo pohyb medzi Petržalkou, Hlavnou stanicou, Nivami, Račou, letiskom, Bormi a juhovýchodom mesta.

Mesto, ktoré sa nedá kresliť pravítkom

Bratislava nie je kruhové mesto s jedným ideálnym centrom. Má Dunaj, Karpaty, hranicu s Rakúskom, veľké sídliská, prístav, letisko a pracovné zóny rozložené veľmi nerovnomerne. 

Takto si AI predstavuje bratislavské metro v roku 2026

ChatGPT x Brainee

Súčasné dáta zároveň ukazujú, že nejde len o samotné mesto. Bratislava má približne 480-tisíc obyvateľov a podľa Štatistického úradu žilo v Bratislavskom kraji ku koncu roka 2024 trvalo 736-tisíc obyvateľov. Problémom je teda aj dochádzanie, prestupy a tlak regiónu na mestskú dopravu.

Tri linky namiesto jednej veľkej fantázie

Návrh ChatGPT preto nestavia na jednej monumentálnej čiare. Pracuje s trojicou liniek, ktoré spolu vytvárajú kostru mesta. Červená M1 by bola severo-južná os: Lamač - Patrónka - Hlavná stanica - Hodžovo námestie - Námestie SNP - Most SNP - Einsteinova - Stanica Petržalka - Bosákova - Chorvátske rameno - Jasovská - Janíkov dvor.

Modrá M2 by bola západo-východná linka: Bory - Dúbravka - Karlova Ves - Botanická záhrada - Patrónka - Kramáre - Hlavná stanica - Trnavské mýto - Miletičova - Nivy - Prievoz - Tomášikova - Avion - Letisko.

Zelená M3 by vytvorila východný oblúk: Rača - Komisárky - Račianske mýto - Trnavské mýto - Nivy - Eurovea - Prístav - Gagarinova - Vrakuňa - Podunajské Biskupice. Jej zmyslom nie je voziť všetkých cez centrum, ale konečne ponúknuť silný smer mimo najpreťaženejšieho jadra.

„Bratislava nepotrebuje metro ako symbol statusu. Potrebuje rýchly, prestupný a finančne realistický nosný systém,“ znie hlavný záver, ktorý k návrhu formuloval ChatGPT.

Metro nemá nahradiť električky

Dôležité je, že tento návrh neruší električky. Mestské materiály pripomínajú, že električková doprava je od roku 1895 základom nosného systému verejnej dopravy v Bratislave. Dnes má tento nosný systém verejnej dopravy v meste viac ako 40 kilometrov tratí, ku ktorým najnovšie pribudla aj skompletizovaná linka do Petržalky.

Bratislavské letisko láme rekordy, no MHD nestíha. Dopravný podnik aj magistrát prezradili, čo plánujú s preťaženou linkou 61

Preto by podľa umelej inteligencie dávalo zmysel hovoriť skôr o ľahkom metre alebo rýchlej segregovanej koľajovej doprave. V centre tunel, na okrajoch povrch alebo estakáda a zároveň všade dôraz na prestupy.

Extrémna cenovka

Pri nákladoch treba byť opatrný. Medzinárodné porovnania ukazujú, že cena mestských koľajových projektov sa výrazne líši podľa tunelov, staníc, geológie aj verejného obstarávania. Štúdia Bent Flyvbjerga uvádza, že európske mestské koľajové projekty sa bez extrémnych výnimiek často pohybovali medzi 50 až 100 miliónmi amerických dolárov na kilometer v cenách z roku 2002.

Pre Bratislavu by preto orientačný odhad mohol vyzerať takto - podzemné úseky v centre 180 až 250 miliónov eur na kilometer, povrchové a estakádové úseky 40 až 110 miliónov eur na kilometer. Prvá fáza Patrónka - Hlavná stanica - Centrum - Petržalka - Janíkov dvor by mohla stáť približne 1,8 až 2,4 miliardy eur.

Takto si AI predstavuje bratislavské metro v roku 2026

ChatGPT x Brainee

Celá trojlinková sieť s vozidlami, depom, signalizáciou a rezervou by sa mohla dostať na 5,3 až 6,4 miliardy eur. Opäť však treba pripomenúť, že ide len o odhady umelej inteligencie, ktoré v takomto prípade nie je možné brať úplne vážne a smerodajne.

Pointa tak vo výsledku nie je v tom, že Bratislava má zajtra začať kopať. Treba si uvedomiť, že ak sa aj o metre opäť začne vážne hovoriť, nemalo by sa kresliť ako sen o veľkomeste, ale ako presná odpoveď na aktuálnu Bratislavu, ktoré už dnes potrebuje rýchlejšie prestupy, menej ciest cez centrum a odvahu prestať riešiť dopravu len po jednotlivých zapchatých uliciach.

Nelichotivé výsledky rozborov. Mesto blízko Bratislavy kontrolovalo studničky v lese, vo väčšine je arzén

V priebehu zajtrajšieho popoludnia začne prúdiť na Slovensko studený front. Začne sa prejavovať zosilneným vetrom. Môže priniesť aj búrky, najviac ohrozené sú Žilinský a Prešovský kraj. Nie však celé kraje, len určité okresy týchto území. Najvyššia pravdepodobnosť výskytu je pri hraniciach s Poľskom. Ak žije na Orave, Spiši, Liptove či na severovýchode Slovenska, očakávajte búrky.

V tomto konkrétnom príklade slovo Tatry alebo Tatra pochádza z nárečových slovanských slov označujúcich kamenistú pôdu alebo skaly, ako napríklad toltra, ktoré používali ukrajinský Huculi. S názvom Tritri, ako toto pohorie nazval české knieža Boleslav II. na svojej smrteľnej posteli, sa prvýkrát stretneme v roku 999 n.l. 

Po stopách megatvorov. Je potvrdené, že územia týchto slovenských miest kedysi brázdili dinosaury

Označenie Tatry sa podľa spisovateľa Antona Mareca po prvýkrát objavilo v roku 1125 v Kosmasovej kronike a neskôr aj v listine vyznačujúcej hranice szczyrzyckého opátstva. V Uhorsku sa s tvarom Tatry, respektíve Tatri, stretneme prvý raz až v roku 1549 vo Wernherovej knihe O podivuhodných vodách Uhorska.

Podobne „nudný“ pôvod svojho názvu má aj naša najdlhšia rieka. Slovo Váh pochádza podľa jazykovedca Juraja Hladkého z germánskeho Woge, čiže vlna alebo vlniaca sa voda. Rieka tento názov dostala ešte pred príchodom Slovanov.

Draci na Slovensku

Na Slovensku však máme aj zaujímavejšie názvy opradené zaujímavými legendami a poverami. Pekným príkladom je Dračia studňa v Bielych Karpatoch. Ide o nádherné travertínové vodopády, ku ktorým ťa zavedie náučný chodník Bolešov – Krivoklát. Podľa legendy tento názov dostal podľa draka, ktorý žil v týchto lesoch. Keď sa však mesačný svit oprie o trblietavé pramene tečúcej vody, skutočne pripomínajú dračie zuby. A pri zimných mrazoch je podobnosť ešte väčšia.

Pekným príkladom je Dračia studňa v Bielych Karpatoch. Ide o nádherné travertínové vodopády, ku ktorým ťa zavedie náučný chodník Bolešov – Krivoklát.

Instagram/ Jozefhorina/

A keď ťa bavia podobné legendy tak tento náučný chodník ťa zavedie aj ku Kozím rohom, ktoré boli údajne súčasťou prastarého Kozieho kráľovstva, z ktorého zostal už en tento špecifický skalnatý útvar.

Čerti v Tatrách

O názvy v ktorých sa vyskytuje diabol alebo čert veru v našich horách nie je núdza. Čertových skál máme hneď niekoľko no asi najznámejšia je Skalný hríb Čertova skala, ktorá sa nachádza v prírodnej rezervácii Boky na južnom úpätí Kremnických vrchov. Vo vysokých Tatrách potom môžeš nájsť vrch Satan, vedľa zas Diablovinu, Pekelník, Satanovo či Diablovo sedlo a na hrebeni nájdeš aj Pekelníkovu štrbinu.

Všetky miesta spájajú legendy spojené so samotným pekelným pánom, ktorý si v tej oblasti schoval všetok svoj poklad. A na každého kto sa ho pokúsi vziať, zhodí pár skál. Všetky legendy sa v týchto padajúcich skalách zhodujú a majú pravdu. Zo strmých stien často padajú kamene, kvôli čomu je na vrch Satan povolený výstup len v sprievode horského vodcu.

Vo vysokých Tatrách potom môžeš nájsť vrch Satan.

Instagram/mark_omd/

Ďalší vrch, ktorý dostal názov podľa strašidelnej legendy je Katova skala nad Sklabinským Podzámkom. Skala údajne slúžila hradu Sklabiňa ako miesto na vykonávanie spravodlivosti. Vraj z jeho vrcholu zhadzovali odsúdených zlodejov a neposlušných poddaných.

Všetky podobné názvy sú však mladé a pochádzajú z obdobia spisovného úzu v minulom storočí. Názvy prírodných lokalít ako Grapa, Črchľa, Čierťaž, či Kykula však mohli vzniknúť z nárečových slov, alebo z archaizmov už na konci 18. storočia. 

Najlacnejšie európske mestá, ktoré si môže dovoliť každý. Poznáme presné ceny aj tipy na ubytovanie

Avšak aj na tomto meste na Dunaji sa podpísal zub času. Mnoho vecí sa zmenilo a Bratislava už určite nevyzerá, tak ako pred rokmi. V našej galérii nájdeš unikátne zábery, ako vyzeralo naše hlavné mesto kedysi.

• Na plný počet musíš zabehnúť 2 900 metrov za 12 minút.
• Hasiči preverujú silu, výdrž, psychiku aj zdravie.
• Nestačí len fyzička, čakajú ťa aj psychotesty a odborný výcvik.
• Veľa uchádzačov vypadne ešte pred nástupom.

Mnohí z nás si predstavujú hasiča ako niekoho, kto občas uhasí požiar a zvezie sa na aute so sirénou, no realita je oveľa tvrdšia. Profesionálni hasiči na Slovensku zasahujú pri autonehodách, povodniach, únikoch chemikálií či resuscitáciách.

VIDEO Desivá realita z pohľadu hasiča pri zásahu v ohnivom pekle, kde každý krok znamená riziko v neustálom boji s plameňmi

A ešte predtým, než sa dostaneš do prvého ostrého zásahu, musíš zvládnuť sériu fyzických a psychických skúšok, ktoré vyradia veľkú časť uchádzačov. Aj samotný Hasičský a záchranný zbor SR teraz vo videu na svojej facebookovej stránke otvorene ukázal, čo čaká nových záujemcov.

Náročné prijímačky

„Skončil si školu a chceš sa stať hasičom? Čakajú ťa fyzické testy a v nich aj tieto disciplíny,“ začína sa video. Jednou z nich je plávanie. „Ako hasič musíš vedieť plávať. Zaplávaj stovku za minútu a pol a máš plný počet,“ zaznie vo videu. Potom vytrvalostný beh: „Zabehnúť 2 900 metrov za 12 minút, zdá sa ti to reálne? Ak áno, tak to máš za 10 bodov.“

Pre predstavu, ide o tempo, ktoré už preverí aj ľudí, ktorí pravidelne športujú. A tým sa test nekončí. „Urobíš 30 zhybov? Ani ja nie. Stačí ti 12 a máš plný počet,“ hovoria hasiči vo videu. Ďalšou disciplínou sú brušáky: „Urobíš 56 brušákov za minútu? Máš ďalších 10 bodov.“

Nechýba ani šprint: „Zabehneš 50 metrov za 6,7 sekundy? Tak máš plný počet bodov.“ A napokon skok do diaľky z miesta. „Skočíš z miesta do diaľky 160? To ti ku nám nestačí, ale pridaj meter a máš to na 10,“ ​dodávajú s humorom hasiči.

Nestačí byť silný

Fyzické testy sú len prvé sito. Uchádzači o Hasičský a záchranný zbor musia prejsť aj zdravotnými prehliadkami a psychotestmi. Kontroluje sa aj:

• zrak,
• sluch,
• srdce,
• chrbtica,
• kondícia,
• schopnosť fungovať pod záťažou.

Ako sa stať hasičom?

TASR/Silvia Tannhauserová

Problém môžu predstavovať niektoré chronické ochorenia, vážne problémy s chrbticou alebo psychická nestabilita. Hasiči totiž často prichádzajú na miesta, ktoré väčšina ľudí vidí maximálne v televíznych správach či filmoch. V praxi totiž môže pár sekúnd rozhodnúť o tom, či niekto prežije. Psychológovia preto sledujú:

• reakcie pod stresom,
• schopnosť rýchlo sa rozhodovať,
• tímovú spoluprácu,
• zvládanie krízových situácií.

Hasič dnes nie je len človek s hadicou

Moderný hasič musí zvládať oveľa viac než len požiare. Po prijatí nasleduje odborný výcvik, kde sa učí:

• technické zásahy,
• vyslobodzovanie ľudí z áut,
• prácu s hydraulickým náradím,
• orientáciu v zadymených priestoroch,
• prácu vo výškach,
• prvú pomoc,
• zásahy pri chemických látkach.

Muž chcel vnúčatám vysmažiť rezne, nakoniec podpálil celý dom. Zasahovať muselo až 165 hasičov

Veľká časť práce navyše vyzerá úplne inak, než si ľudia myslia. Hasiči často otvárajú byty, pomáhajú pri extrémnom počasí alebo zachraňujú ľudí po kolapsoch či dopravných nehodách. Aj preto vo videu zaznie veta: „Nie každý má na to stať sa hasičom.“ A záver je ešte priamejší: „Staň sa tým, na koho sa ostatní spoliehajú.“

Koľko zarába hasič?

Podľa informácií z Ministerstva vnútra SR sa nástupné platy profesionálnych hasičov odvíjajú od hodnosti, príplatkov, rokov služby a regiónu. Pri službách, nočných a sviatkoch sa výsledná suma môže zvýšiť. Inak povedané - málo. Hasiči už roky upozorňujú na zlé podmienky a žiadajú zmenu v odmeňovaní.

Väčšina hasičov však hovorí, že pri tejto práci nejde len o peniaze. Kombinácia adrenalínu, tímovej práce a vedomia, že pri zásahu môžeš niekomu zachrániť život, je dôvod, prečo sa do toho mnohí hlásia aj napriek náročným podmienkam a dlhodobo zlým odmeňovaním.

Mesto si dalo vyhotoviť rozbor vody v známych turistických a rekreačných oblastiach Slnečné údolie a Stupy. Najhoršie dopadla studnička Frankovka, kde testy odhalili obsah arzénu viac ako päťnásobne prekračujúci povolený limit. Arzén je toxický prvok, ktorého dlhodobá konzumácia môže vážne poškodiť zdravie.

Jurské jazero

Facebook/Chko Malé Karpaty Zdroj/

Zvýšené hodnoty arzénu a antimónu zaznamenali odborníci aj v studničke Terézia a v prameni pri Lesnej škôlke.

História ťažby

Karpaty, v ktorých sa spomínané pitné zdroje nachádzajú, sú známe banskou históriou a práve tá sa pravdepodobne podpisuje pod zvýšený obsah ťažkých kovov. Mesto zároveň dodáva, že aj keď si dávali rozbory vyhotoviť pred pár týždňami, vonkajšie činiteľe ako počasie výsledky priebežne mení. Môžu byť teda o čosi lepšie, ale aj horšie.

Budú mozog požierajúce améby na Slovensku bežné? Vedci varujú pred rastúcim rizikom, môže za to táto vec

Každopádne z týchto studní si vodu počas turistiky rozhodne netankuj:

Nepitná voda kvôli obsahu ťažkých kovov, ktoré sú toxické:

• Studnička Frankovka (Slnečné údolie) – výrazne prekročený obsah arzénu. Voda nie je vhodná na pitie. Nepitná voda
• Studnička Terézia (Slnečné údolie) – prítomnosť baktérií, arzénu a antimónu, zvýšený obsah železa a zakalenie vody. Nepitná voda
• Studnička Nad priehradou (Slnečné údolie) – zvýšený obsah arzénu a nízka mineralizácia. Nepitná voda
• Lesná škôlka (Dolina Stupy) – nevhodná kvôli baktériám a ťažkým kovom. Nepitná voda

Nepitná voda kvôli nízkej mineralizácii a kyslosti:

• Studnička medzi chatami (Slnečné údolie) – baktérie v norme, no voda je málo mineralizovaná a mierne kyslá.
• Pramene Emily, Grajd a Rybníček – nespĺňajú odporúčané parametre najmä pre nízku mineralizáciu a kyslosť.

Mesto zároveň vydalo základné pokyny, ako by sa v tomto prípade mali návštevníci lesa chovať.

• Nepovažovať vodu zo studničiek za bezpečne pitnú,
• Nepiť ju bez prevarenia alebo spoľahlivej filtrácie,
• Pamätať na to, že prevarenie neodstráni ťažké kovy,
• Obmedziť zber bylín a húb v lokalitách Slnečné údolie a Stupy, najmä v blízkosti vodných tokov,
• Uprednostniť zber v menej zaťažených oblastiach.

• Osada je neobývaná už desaťročia.
• Ivan Donoval jej presnú polohu nezverejňuje.
• V domoch ostali kabáty, riad, šeky aj sobášny list.
• Miesto neničia vandali, ale čas, voda a les.

Urban exploration (alebo urbex, ak chceš) predstavuje skúmanie opustených miest a v posledných rokoch opäť naberá na popularite. Nie je to lov na lacné strašenie ani výlet za rozbíjaním okien.

V ideálnom prípade platí jednoduché pravidlo - nič nebrať, nič neničiť, nič nezverejniť tak presne, aby sa z miesta stala atrakcia pre vandalov. Aj preto Ivan Donoval vo svojom videu nehovorí, kde sa osada ukrytá v slovenských kopcoch nachádza. Neznáma ostáva zámerne.

VIDEO Zabudnutá štôlňa pri Pezinku láka len najodvážnejších. Opustené bane skrývajú jedovatý vzduch aj stopy po trhavinách

Cesta, ktorá zmizla pod lístím

Jeho cesta sa začína nenápadne. Najprv len staré ploty, za ktorými už nič nie je. Potom les, lístie, svah a chodník, ktorý sa postupne stráca. „Čím som bližšie pri osade, cesta je čoraz horšia a horšia, dá sa povedať, že úplne zmizla,“ opisuje Ivan.

V diaľke sa ukáže prvý štít drevenice. A potom veta, ktorá znie ako pozvánka aj varovanie naraz: „Na toto miesto ľudia nechodia vôbec alebo skoro vôbec.“ Prvá stavba nie je dom, ale hospodárska budova, teda miesto, kde sa skladovali veci alebo chovali zvieratá. Zámka už nedrží. Pätlica, čiže kovová časť, cez ktorú sa dvere zamykajú, zhrdzavela.

Vnútri ostali drevené sane, demižón, aj staré náradie. „Do demižóna už žiadne hrozno nepôjde,“ poznamená Ivan pri preskúmavaní miesta. Nie je to len vtip. Je to presný opis konca jedného sveta.

Najsilnejšie na celej osade je, že nepôsobí vyrabovane. Mnohé budovy nevyzerajú zničené ľuďmi, ale časom. Mach sa tlačí do dreva, cez steny prechádza svetlo, strechy púšťajú vodu. V jednej hospodárskej stavbe stále visí kalendár z roku 1977. Pri ňom kabáty a pracovné oblečenie, akoby ich niekto odložil len na chvíľu. Lenže tá chvíľa trvá takmer pol storočia.

Dom Michala a Jozefy

Potom prichádza prvé obydlie. Dom Michala a Jozefy, ktorých sobášny list z roku 1949 ostal vnútri ako tichý podpis majiteľov. „Toto bol ich príbytok, dúfam, že tu spolu prežili dobrý a šťastný život,“ hovorí Ivan. V dome bola len kuchyňa a obytná miestnosť. Pec slúžila ako jediný zdroj tepla. Kúpeľňa ani záchod tu zrejme neboli. 

Niektoré predmety pôsobia až intímne. Modrý kabátik s kotvou. Šálky na kávu. Krígeľ z hrubého skla. Plech na koláče plný hliny. Podkova pre šťastie, ktorá už nedokázala nikoho ochrániť pred odchodom. Ivan si všíma aj detail, ktorý by v bežnom dome nikoho nezaujímal - vypínače stále fungujú. Elektrina tu kedysi bola. Modernosť však prišla len po hranicu lesa.

VIDEO Takto vyzerá opustená banka v Bratislave. Trezory sú otvorené, na zemi sa váľajú dokumenty s osobnými údajmi ľudí

Ladislavova chalúpka a elektrika za pár korún

V ďalšej chalúpke ostal kus života Ladislava. Šek z roku 1981 ukazuje platbu za elektrinu niečo cez 10 korún. Na vešiakoch visí oblečenie, v kuchyni je stará dvojplatnička, v hrnci škatuľka zápaliek, v izbe zošit z fyziky pre budúceho elektrikára.

Ivan nájde aj zariadenie na výrobu šrotu. Šrot tu neznamená odpad, ale podrvené krmivo pre hospodárske zvieratá. Práve takéto detaily vysvetľujú, ako sa tu žilo - jednoducho, tvrdo a sebestačne. A samozrejme s alkoholom, ktorý je prítomný doslova všade.

Osada, ktorá sa stráca sama od seba

Lenže romantika má limity. Strechy sa prepadajú, povaly padajú o poschodie nižšie, železo hrdzavie a drevo práchnivie. „Dlho nepotrvá, kým miesto prestane úplne existovať,“ hovorí Ivan pri jednom z domov. Nie dramaticky, skôr vecne. Osada už nie je skanzen. Je to miznúci záznam.

Takto vyzerá 50 rokov nedotknutá opustená osada v slovenských kopcoch

YouTube/Ivan Donoval

Na konci sa zvečerieva. Civilizácia je ďaleko a Ivan pripomína, že v tme už podobné lesy patria medveďom. Urbex tu preto nie je póza do videa. Je to návšteva miesta, ktoré si ešte pamätá mená, ale už pomaly stráca steny. A možno práve preto má ostať bez presnej adresy. Niektoré miesta nepotrebujú dav, ale pokoj.

Na jednu pozíciu aj 117 záujemcov

Podľa portálu a uverejnených ponúk vzrástla hodinová mzda brigád až o 60 centov, čo sa na mesačnej výplate môže odraziť aj v desiatkach eur. Aj keď sú v ponuke stovky nových brigádnických pozícií - tak ako za máj tak aj za apríl - medziročne ide o 6-percentný pokles. Už tradične majú študenti najväčšiu šancu získať v obchodnom sektore, ale aj v gastre, administratíve či v rôznych nárazových drobných pomocných prácach ako upratovanie.

Vyniesol som 121 kíl, už ani v Himalájach to nefunguje ako v Tatrách, hovorí vysokohorský nosič Štefan

Najviac ponúk je aktuálne zverejnených na pozície predavač, čašník, pokladník, administratívny pracovník a dokladač tovaru. Portál však upozorňuje na fakt, že konkurencia je veľká, na jednu pracovnú pozíciu sa hlási v priemere takmer 60 záujemcov. Najväčší záujem majú mladí o spomínané odvetvie obchodu - na brigádu v ňom je na jednu pozíciu až 117 záujemcov. Preto by si s reakciou rozhodne nemal čakať.

Erasmus nie je jediný. Európsky zbor solidarity je aj pre dospelých a na rok ti zaplatí cestu, bývanie aj jedlo v zahraničí

Aj keby sa mohlo zdať, že výška hodinového brigádnického zárobku kopíruje výšku zárobkov na fulltime pozíciách, nie je to úplne tak. IT sektor brigádnikom ponúka v prieme štvrtý najlepší hodinový zárobok. Najviac si zarobíš v odvetví ekonomiky a financií, nasleduje logistika a výroba. Priemerná hodinová mzda brigádnických ponúk je 7,20 eur, čo je medziročný nárast o 60 centov.

Priemerné hodinové zárobky brigádnikov v konkrétnych odvetviach:

• Ekonomika, financie: 9,10 eur
• Doprava a logistika: 8,20 eur
• Výroba: 8,10 eur
• Informačné technológie: 7,40 eur
• Služby: 7,30 eur
• Cestovný ruch, Gastro: 7,20 eur
• Administratíva: 6,70 eur
• Obchod: 6,70 eur
• Pomocné práce: 6,20 eur

Súčasťou podujatí je aj koncert, minimálne v troch mestách, kapely Cico Band, ktorej frontmanom je René Strausz. Manžel influencerky Zuzany Strausz Plačkovej bol spolu s ňou v roku 2021 zatknutý a obvinený z dovozu a predaja kokaínu.

Informáciu priniesol portál DenníkN.

Manželom pomohol kontroverzný paragraf 363, ktorým generálny prokurátor zrušil rozhodnutie kompetentných úradov o obvinení.

Plačková s manželom Rendym vytiahli paragraf 363. Prokurátor im nakoniec zrušil obvinenie

Matúš Šutaj Eštok si podľa portálu objednal od firmy Wiziom interaktívny kamión, tvorbu troch vzdelávacích videí zameraných na týranie zvierat, kyberšikanu a nebezpečnosť drog aj občerstvenie na podujatiach.

Súčasťou zmluvy ani verejného obstarávania v hodnote 744-tisíc eur však neboli doplnkové koncerty.

Roadshow už začala prvý májový pondelok v Košiciach. Fotkami z akcie sa pochválil nielen Eštok, ale na svojom Instagrame aj René Rendy.

Podľa zistení portálu si však ani mesto Michalovce koncert Rendyho neobjednalo. Nefiguruje tak v žiadnych oficiálnych zmluvách.

Zarážajúce je však aj to, že texty piesní Strauszovej kapely sa často venujú alkoholu ako podpornému prostriedku na reset po ťažkom týždni či ako spoločnému programu s kamarátmi.

Úplne posledný trest smrti bol vykonaný 8. júna 1989 v Bratislave, kde obesili Štefana Sviteka, známeho aj ako horehronský rozparovač, ktorý dva roky predtým sekerou zavraždil svoju ženu a dve dcéry. 

Zmasakroval rodinu, manželke vyrezal z tela plod. Horehronský rozparovač Svitek bol posledným popraveným v Československu

Trest smrti bol oficiálne zrušený 1. júla 1990 a už nikdy nebol obnovený. Najvyšším možným trestom na Slovensku sa tak stal doživotný trest odňatia slobody. Ten v skratke nemá časové obmedzenie a väzeň musí zostať vo väzení do konca svojho života.

Väzeň sa však predsa len môže dostať na slobodu - po 25 rokoch môže požiadať o podmienečné prepustenie (to sa momentálne deje v prípade mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka, píšu HN), prípadne môže kedykoľvek požiadať o milosť prezidenta.

Je však nutné dodať, že k takémuto prepusteniu alebo omilosteniu v histórii Slovenska zatiaľ nedošlo. A to na rozdiel od Česka, kde prezidentskú milosť dostal Jiří Kajínek, ktorý bol odsúdený za dvojnásobnú nájomnú vraždu a preslávil sa sériou útekov z viacerých väzení. 

Väzenie

TASR/Martin Baumann

V nasledujúcich riadkoch sme sa pozreli, ako vlastne doživotie na Slovensku vyzerá - za čo ho môže človek dostať, aké má podmienky vo väzení a aké osudy stretli desiatky ľudí, ktorí si ho odpykávajú?

Medzi takých väzňov patrí aj Mikuláš Černák, o ktorom vyšli posledné mesiace dva filmy, v ktorých hlavnú úlohu v podobe mafiána zahral Milan Ondrík. Film trhá v kinách rekordy. Poď si s nami pozrieť, ako vyzerá väzenie určené pre zločincov odsúdených na doživotie.

Kto môže dostať doživotie

Nemysli si, že najvyšší trest môžeš dostať len vrah. Udeľuje sa aj za vlastizradu, teror, záškodníctvo, sabotáž, zločin proti ľudskosti či vojnový zločin. Jeho uloženie je podmienené tým, že nie je nádej na nápravu páchateľa trestom do 25 rokov.

Pokiaľ má páchateľ menej ako 18 rokov (a teda od 14 do 17 rokov), nemôže byť odsúdený na doživotie. Pre nich je maximálna stanovená hranica trestu 15 rokov. 

Ženy najskôr zmlátil, potom ich znásilnil. Prečítaj si o besnení najhoršieho slovenského vraha Ondreja Riga

Prvými odsúdenými na doživotie v našej krajine sa stali Ján Molnár s Ľuborom Masárom, ktorí si trest odpykávajú za znásilnenie a vraždu. V priebehu rokov sa k nim pridali ďalšie desiatky väzňov, ktorých systém označil ako nenapraviteľných.

Sú medzi nimi najslávnejšie mená mafiánskeho podsvetia či sérioví vrahovia. Spomeňme Mikuláša Černáka, nájomného vraha Alojza Komku či dnes už zosnulého sériového vraha a nekrofila Ondreja Riga. Podľa štatistickej ročenky Slovenskej republiky sa k 31. 12. 2022 nachádzalo vo väzeniach 61 ľudí odsúdených na doživotie.

Niektorí trest nezvládli

Svoj test si odpykávajú v ústavoch v Ilave, Leopoldove, Trenčíne a vo väznici v Banskej Bystrici. Nie každý sa však s najprísnejším trestom dokázal zmieriť. Ondrej Harvan, jeden z členov skupiny väzňov, ktorí ušli z Leopoldova a nechali za sebou niekoľko mŕtvych tiel dozorcov (viac sa o krvavom úteku dozvieš tu), sa v máji 1993 obesil v cele ilavskej väznice.

Väzenie

TASR/Martin Baumann

Ďalšou osobou, ktorá spáchala samovraždu, bol Marián Kočiščák. Ten v septembri 1999 v dome v obci Čab sekerou zabil svoju manželku a potom najmenej štyrikrát udrel do hlavy svojho 13-ročného syna. Z miesta odišiel v domnienke, že jeho obete sú mŕtve. Syn však útok prežil s ťažkými zraneniami. Niekoľko mesiacov po vynesení rozsudku sa Kočiščák vo väznici obesil.

Podmienky pre odsúdených

Väzni odsúdení na doživotie majú pridelenú celu s plochou 3,5 metra štvorcového. V nej nechýba posteľ, stôl, skriňa, elektrická lampa a rádio. Ubytovaní sú buď sami, prípadne vo dvojiciach. Fyzický kontakt s príbuznými je zakázaný, mimo cely sú prevádzaný väzenskou strážou a pracovať môžu len v areáli väzenia.

„Odsúdení na doživotie sú umiestnení v špecializovaných oddieloch, pričom aj všetky aktivity vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Ubytovaní sú na jedno a dvojlôžkových celách. Návštevy sú vykonávane spravidla bez priameho kontaktu,” opisoval v roku 2019 pre TASR riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž.

Poľsko má problém s preplnenými väznicami. Vláda preto plánuje prepustiť desiatky tisíc väzňov

Ako ďalej povedal, samotné zaobchádzanie za využitia osobitných metód, foriem a prostriedkov zaobchádzania pod dohľadom špecializovaného personálu je zamerané najmä na udržiavanie stabilného psychického stavu, potláčanie negatívnych prejavov v správaní, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho pohľadu na seba a na aktuálnu životnú situáciu.

„Návštevy sú vykonávane spravidla bez priameho kontaktu. Aj u tejto osobitnej kategórie odsúdených však môže dôjsť po splnení zákonných podmienok a dosiahnutia pozitívnych zmien u samotných odsúdených k zmierneniu niektorých obmedzení, či už sú to kontaktné návštevy, spoločné aktivity s odsúdenými, až po ich umiestnenie do kolektívu medzi ostatných odsúdených súdom zaradených v maximálnom stupni stráženia,“ dodal Baláž.

Môžu sa dostať na slobodu

Aj keď je trest doživotný, stále to nemusí znamenať, že odsúdená osoba sa nemôže dostať na slobodu. Pravidelne sa môžu pokúšať o udelenie prezidentskej milosti. Okrem toho po odpykaní 25 rokov za mrežami môžu požiadať o podmienečné prepustenie. Aj keď túto možnosť mali už viacerí, drvivá väčšina tak neurobila.

Okresný súd Trnava v Piešťanoch rozhoduje v trestnej veci odsúdeného Mikuláša Černáka o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

TASR/Jaroslav Novák

Medzi tými, ktorí to predsa len skúsili, boli najmä vrahovia, ktorí so svojou žiadosťou neuspeli. Boli medzi nimi Tibor Polgári (masový vrah, strojca úteku z väzenia v Leopoldove), Ľubor Masár (spolu s Jánom Molnárom v roku 1990 na rakúskej diaľnici znásilnil Holanďanku a zranil jej manžela) a Ondrej Rigo (dnes už zosnulý nekrofil, začiatkom 90. rokov zavraždil a po smrti sexuálne zneužil 8 žien vo veku od 23 do 90 rokov a štrnásťročného chlapca).

Okrem nich to boli ešte Viliam Hauser a Róbert Matta. Tí spoločne zavraždili vietnamskú rodinu vrátane tehotnej ženy a dvojročného dieťaťa, pričom obete zastrelili samopalom a dieťa udusili vankúšom. Následne vylúpili aj ich rodinnú firmu v Bratislave. Aktuálne o podmienečné prepustenie požiadal aj bývalý mafiánsky boss Mikuláš Černák.

• EÚ nemá mechanizmus, ako štát priamo vylúčiť.
• Najtvrdší nástroj je pozastavenie hlasovacích práv.
• Odísť môže krajina len dobrovoľne.
• V praxi ide skôr o politický tlak než „vyhadzov“.

Brusel sa na Slovensko momentálne pozerá so zdvihnutým obočím. Ako píšu Hospodárske noviny, po tom, ako Európska komisia v liste agrorezortu odporučila pozastaviť akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sa tlak na vládu preniesol aj do Európskeho parlamentu.

V tomto sa Európska únia môže učiť od nás. Komisia cúvla od zákazu kožušín, aktivisti hovoria o zrade miliónov ľudí

Na ceste k zmrazeným eurofondom

Europoslanci v Štrasburgu totiž vyzvali Európsku komisiu, aby voči Slovensku odštartovala konanie, ktorého cieľom by bolo zmrazenie eurofondov. Zo 720 europoslancov sa k takémuto riešeniu priklonilo 418.

Dôvodom sú zmeny v Trestnom zákone, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, zmeny v Národnej kriminálnej agentúre, ale aj snahy zasiahnuť do fungovania ďalších inštitúcií. Patrí medzi ne aj Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorého zrušenie napokon koalícia odvolala, no do dokumentu sa táto časť dostala.

Aj preto mnohým napadla jednoduchá otázka - čo ak by sme Európsku úniu svojimi krokmi nahnevali natoľko, že by nás v tomto zoskupení už nikto nechcel? Mohli by sa spustiť procesy, ktorých výsledkom by bolo, že nás Európska únia vyhodila?

Vlajka Európskej únie

Reuters/Jana Rodenbusch

Jednoduché pravidlo a najtvrdší trest

Krátka odpoveď - nie. Európska únia nemá v pravidlách tlačidlo „odstrániť člena“. Žiadny článok v základných zmluvách nehovorí, že ak sa krajina správa zle, ostatní ju môžu jednoducho vykopnúť. Znie to zvláštne, ale má to logiku. EÚ vznikla ako projekt dobrovoľnej spolupráce - štáty do nej vstupujú z vlastnej vôle a rovnaký princíp platí aj opačne.

Najbližšie k „potrestaniu“ štátu je takzvaný Článok 7 Zmluvy o Európskej únii. Ak krajina porušuje základné hodnoty, napríklad demokraciu alebo právny štát (čo znamená, že zákony platia pre všetkých rovnako), môže sa spustiť tento proces. Výsledok?

• krajine môžu zobrať hlasovacie práva,
• politicky ju izolujú,
• ostatné štáty ju začnú obchádzať pri rozhodovaní.

Skvelá správa pre slovenských študentov. Veľká Británia sa vracia do programu Erasmus, poznáme presný dátum

Je dôležité zdôrazniť, že ak by takáto situácia pre Slovensko nastala, stále by zostalo členom únie. Nie je to vyhadzov, skôr trestná lavica. Dôvod, prečo EÚ nemá možnosť niekoho vylúčiť, je pragmatický - mohlo by sa to politicky zneužiť. Silnejšie štáty by mohli tlačiť slabšie von len preto, že sa im nepáčia ich rozhodnutia. To by celý projekt rozložilo zvnútra.

Jediný spôsob, ako krajina opustí toto zoskupenie, je cez Článok 50 Zmluvy o EÚ. To znamená, že štát sa rozhodne sám, začne rokovania o podmienkach odchodu a po čase odíde. Najznámejší a dodnes jediný príklad je Brexit. Spojené kráľovstvo nikto nevyhodil - rozhodlo sa odísť samo, hoci pod silným politickým tlakom doma.

Dobrovoľne nedobrovoľne

Existuje scenár, kde by Slovensko „donútili“ odísť? Teoreticky áno, ale je to šedá zóna. Predstav si, že by naša krajina dlhodobo porušovala pravidlá (a že to nie je úplne ťažké, všakže). Európska únia by tak mohla: opakovane aktivovať článok 7, blokovať náš vplyv a vytvoriť extrémny politický tlak. Formálne by to stále nebolo vylúčenie.

Vlajka Európskej únie

Reuters/Yves Herman

Prakticky by to však mohlo viesť k tomu, že krajina by si sama povedala, že odchádza. Dôležité však je, že ak niekedy uvidíš titulok, že „EÚ chce vyhodiť Slovensko“, ber to s rezervou. V realite ide skôr o politické vyhlásenia než právnu možnosť. Európska únia vie byť tvrdá. Vie krajinu odstaviť od rozhodovania. Vie ju dostať pod tlak. Ale „vykopnúť“ ju jednoducho nevie.

• Kecerovce mali byť veľkou jadrovou lokalitou východného Slovenska.
• Projekt pripravovali najmä v 80. rokoch, v lokalite Dubina prebiehali prieskumy.
• Najväčším problémom bola voda, peniaze, zmena režimu a odpor časti ľudí.
• Téma sa po rokoch vracia, no reálna výstavba je stále skôr politický tieň než hotový plán.

Kecerovce dnes znejú skôr ako obec, cez ktorú človek prejde cestou medzi Košicami a Prešovom. V socialistickom Československu však boli na papieri niečím oveľa väčším - miestom, kde mal východ Slovenska dostať vlastnú jadrovú elektráreň.

Pri nehode v slovenskej atómovej elektrárni išlo o čas, dvaja ľudia zomreli. Jaslovské Bohunice mohli skončiť ako Černobyľ

Oficiálna história obce uvádza, že v roku 1987 boli vypracované plány na Jadrovú elektráreň Kecerovce s výkonom 2-tisíc megawattov a začala sa príprava pozemkov. Pre predstavu, tento výkon znamenal dva veľké jadrové bloky. Blok je jedna samostatná výrobná jednotka elektrárne - reaktor, turbína a všetko okolo.

V neskorších spracovaniach sa objavuje aj verzia až so štyrmi reaktormi typu VVER-1000, teda so sovietskymi vodou chladenými reaktormi, každý s výkonom približne tisíc megawattov. Taký zdroj by z Keceroviec spravil energetický bod celoštátneho významu, nie lokálnu stavbu za dedinou.

Prečo práve Kecerovce?

Logika bola jednoduchá - Slovensko malo Bohunice, stavali sa Mochovce a energetici hľadali ďalšie miesto pre jadro. Štúdia v Geografickom časopise z roku 1989 písala, že na Slovensku je v prevádzke prvá jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ďalšia sa stavia v Mochovciach a Kecerovce sú „v štádiu projektovej prípravy“.

Tá istá práca označila Košickú kotlinu za jednu z najvhodnejších oblastí na umiestnenie energetických zariadení. Pri atómke totiž nestačí mať voľné pole. Rieši sa podložie, voda, vietor, cesty, riziko zemetrasení, železnica, vzdialenosť od veľkých sídiel aj chladiaca voda potrebná na odvádzanie tepla z elektrárne. A práve voda bola pri Kecerovciach slabé miesto.

Les Dubina a kruh, ktorý zostal po pláne

Najkonkrétnejšia stopa po projekte nie je betónový monument, ale čosi nenápadnejšie - lokalita Dubina. Aktuality uvádzajú, že o elektrárni sa hovorilo od 70. rokov a do 90. rokov tam prebiehali geologické prieskumy, teda vrty a merania, ktoré mali ukázať, či podložie zvládne takýto kolos.

Projekt riešila košická pobočka pražského Ústavu rádioekológie a využitia jadrovej techniky a elektráreň bola zakreslená aj v socialistickom pláne rozvoja jadrovej energetiky. Práve toto je na príbehu Keceroviec najfilmovejšie. Nie je to ruina ako z postapokalyptického seriálu, skôr prázdny obrys budúcnosti, ktorá sa nikdy nezačala.

Černobyľ stvoril monštrum, ktoré desí dodnes. Len 300 sekúnd v jej blízkosti zabíja. Čo je to slonia noha?

Starosta Miroslav Galas-Zaufal pre Pravdu povedal: „V lese Dubina je panelová cesta do kruhu a sú tam skúšobné vrty.“ Podľa neho mala byť elektráreň od Keceroviec a Vtáčkoviec vzdialená asi 1 500 až 2 000 metrov.

Voda, ktorá rozhodovala o jadre

Ak si jadrovú elektráreň predstavíš len ako reaktor, chýba ti polovica príbehu. Reaktor vyrába teplo, teplo vyrába paru, para roztáča turbínu a potom treba systém ochladiť. Preto sú pri jadrových projektoch rieky, nádrže a chladiace veže rovnako dôležité ako samotný reaktor. Pri Kecerovciach sa už v dobových debatách objavovala otázka, odkiaľ zobrať dosť vody.

Aktuality pripomínajú, že časť odborníkov a mimovládnych organizácií upozorňovala na chýbajúci vodný zdroj a na blízkosť Košíc a Prešova. Keď sa téma vrátila v roku 2007, aj vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek priznal, že vodu by bolo treba doriešiť. V jadrovej energetike nie je „doriešiť vodu“ detail. Je to jedna z vecí, ktorá rozhoduje, či plán ostane na papieri.

Atómová elektráreň Mochovce.

HN/Martin Marko

Projekt sa dotkol života obce

Kecerovce nezažili len mapy a vrty. Zažili aj stavebnú uzáveru. To je administratívne obmedzenie, pri ktorom sa v území nesmie stavať alebo opravovať, pretože štát s ním počíta na veľkú stavbu. Podľa Aktualít uzávera trvala 15 rokov, domy sa nemohli stavať ani opravovať, ceny nehnuteľností padali a mladí ľudia odchádzali.

Už v roku 1990 sa odpor dostal aj do Slovenskej národnej rady. Poslankyňa Tkáčová vtedy tlmočila pripomienky voličov z obvodu Lemešany: „Sú proti výstavbe Jadrovej elektrárne Kecerovce, ktorá má byť v blízkosti môjho volebného obvodu, viacerých dedín a okresného mesta Prešov.“

Projekt jednoducho nebol len technická otázka. Bol to zásah do predstavy, kde budú ľudia žiť, čo bude s ich domami a či sa z dediny nestane okraj bezpečnostného pásma.

Výbuch by bol 10-krát väčší ako Černobyľ. Od Záporožskej jadrovej elektrárne obsadenej Rusmi nás delí len 900 kilometrov

Všetko nakoniec zapadlo prachom

Najväčší zlom prišiel po roku 1989. Zmenil sa režim, ekonomika, priority aj spôsob, akým sa pozeralo na veľké štátne projekty. Aktuality píšu, že po zmene režimu sa od realizácie upustilo. Do toho prišli peniaze, neistota okolo jadrovej energetiky, riešenie Mochoviec a otázka, či má štát začínať ďalšiu obrovskú stavbu.

Neznamená to, že Kecerovce úplne zmizli. V publikácii 50 rokov jadra sa pri debatách o energetickej bezpečnosti spomína, že Ministerstvo hospodárstva uvažovalo o ďalších jadrových zdrojoch v Jaslovských Bohuniciach, Mochovciach alebo Kecerovciach. V roku 2007 Jahnátek hovoril o elektrárni s výkonom 1 000 až 1 200 megawattov za 3,5 miliardy eur, no znovu visela vo vzduchu voda.

V roku 2023 Richard Sulík vytiahol Kecerovce opäť s vetou: „Na východ treba dostať jeden silný zdroj elektrickej energie - to nie je nič iné ako jadro.“ Zaujímavé je, že v roku 2020 ten istý nápad označil za „megahlúposť“ a spochybňoval, či má Kecerovce dostatočný vodný zdroj. Aj preto projekt pôsobí ako politický bumerang - vždy sa vráti, ale nikdy nepristane.

Atómová elektráreň Jaslovské Bohunice

Peter Mayer

Atómka ako východniarska ghost story

Dnes Kecerovce fungujú ako energetická ghost story Slovenska. Projekt sa pravidelne vynorí, vystraší časť ľudí, nadchne tých, ktorí vidia pracovné miesta a stabilnú elektrinu, a potom sa znova stratí v hmle. Miestny poslanec Vladimír Beňo to podľa Aktualít opísal ako „starú zaprášenú tému“, ktorá sa vyťahuje pred voľbami.

Pointa nie je len v tom, že východ mohol mať svoju atómku. Pointa je, že kúsok lesa pri Kecerovciach dodnes pripomína, ako veľké plány dokážu ovplyvniť malé obce aj bez toho, aby sa naozaj postavili. V Kecerovciach nestojí jadrový blok, ale otázka, či sa na Slovensku niekedy dokáže veľký energetický projekt vysvetliť ľuďom skôr, než sa ich životy zakreslia do cudzej mapy.

• Začiatok mája má byť premenlivý a nie veľmi teplý.
• Suchšie počasie môžu vystriedať zrážky z Atlantiku.
• Najväčšia zmena sa črtá medzi 4. a 11. májom.
• Stabilné letné počasie zatiaľ nečakajme.

Jar nám zatiaľ neponúka žiadny romantický trailer na leto. Skôr vyzerá ako seriál, ktorý každých pár dní mení žáner. Raz slnko, potom oblaky, vietor, prehánky a znova odznova. Podľa portálu iMeteo sa podobný scenár črtá aj na prelome apríla a mája 2026.

PREHĽAD Termálne kúpaliská a aquaparky len kúsok od Bratislavy. Kam vyraziť za teplou vodou už tento víkend?

Ako upozorňuje web, počasie v našej oblasti má zostať „veľmi dynamické a premenlivé“. To znamená, že jeden stabilný typ počasia sa nad Slovenskom dlho neudrží. Dôvodom je takzvaný blokový vzorec v atmosfére.

Znie to zložito, ale v praxi ide o situáciu, keď veľká tlaková výš pri západnej Európe a Atlantiku blokuje bežný pohyb počasia. Stredná Európa je potom na jej okraji a dostáva sa k nám chladnejší a vlhkejší vzduch zo severu.

Máj nezačne letom. Slovensko čaká premenlivé počasie a dážď

Unsplash/Yara Kinds

Do mája bez veľkého letného zvratu

Do sviatku 1. mája by sa malo striedať slnko s oblačnosťou a lokálnymi prehánkami. Lokálne znamená, že dážď nemusí prísť všade. Niekde môže spŕchnuť, inde zostane úplne sucho. Intenzívne lejaky sa však zatiaľ nečrtajú.

Zaujímavejšie to môže byť medzi 4. a 11. májom. iMeteo píše, že vtedy by mohla tlaková výš stratiť svoju silu a ustúpiť hlbšie nad oceán. Tým by sa otvorili dvere atlantickému prúdeniu. Jednoducho povedané, z Atlantiku by k nám mohli začať prichádzať vlhšie vzduchové hmoty a s nimi aj viac zrážok.

Svet sa obáva spaľujúceho super El Niña. Čo to je a prečo meteorólogovia varujú pred veľkou neistotou?

Dážď by mohol pomôcť prírode

Po suchšom období by išlo o dobrú správu najmä pre pôdu, rastliny a poľnohospodárov. Numerické modely, čiže počítačové predpovede počasia, naznačujú, že v prvej polovici mája by sa vlahové podmienky mohli dostať bližšie k normálu.

Kto čaká stabilné veľmi teplé počasie, ten si však zrejme ešte počká. Máj sa zatiaľ nečrtá ako rýchly nástup leta, ale skôr ako typická jar - nevyspytateľná, miestami mokrá a každý deň trochu iná.

• Študenti si budú môcť vybrať medzi záverečnou prácou a záverečnou stážou.
• Zmena má platiť od 1. septembra 2026.
• Školy tvrdia, že stáž nebude ľahšia skratka, ale normálne hodnotený výkon.
• Dôvodom je tlak na viac praxe aj realita, v ktorej do hry vstúpila umelá inteligencia.

Keď sa povie koniec vysokej školy, veľa ľudí si automaticky predstaví nekonečné noci, paniku pred termínom a záverečnú prácu, na ktorú po obhajobe často sadá prach. Presne tento scenár sa má na Slovensku začať meniť.

Naša maturita je oproti tomu nič. Čínske Gaokao píšu naraz milióny ľudí, jeden test rozhodne o ich celom živote

Podľa Správ STVR a ministerstva školstva prinesie nový zákon možnosť ukončiť štúdium aj záverečnou stážou, teda reálnou prácou vo firme alebo inštitúcii, ktorú študent napokon obháji pred komisiou. Podľa webu je je Slovenskou krajinou, ktorá ako prvá ponúka takúto možnosť v strednej Európe. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2026.

Nebude to úniková cesta

Na prvé počutie to znie ako jednoduchší koniec školy, lenže tak to byť nemá. Prorektor UCM v Trnave Andrej Brník pre Správy STVR odkázal, že predstava, že študent len donesie papier, nie je pravdivá. 

Školiteľ má s firmou sledovať míľniky, čiže kontrolné body, a stáž sa skončí obhajobou rovnako ako klasická práca. UCM navyše píše, že ráta aj s minimálnym počtom hodín, zmluvou so zamestnávateľom a hodnotením výsledkov stáže.

Rezort školstva hovorí, že nejde len o tlak na viac praxe, ale aj o reakciu na nástup umelej inteligencie

Brainee x Canva

Nástup umelej inteligencie

Rezort školstva otvorene hovorí, že nejde len o tlak na viac praxe, ale aj o reakciu na nástup umelej inteligencie. Tá dnes vie pomôcť so zbieraním podkladov, osnovou aj formuláciami, takže tradičný model záverečných prác už podľa ministerstva nepôsobí tak nedotknuteľne ako kedysi.

Štátny tajomník Róbert Zsembera to pre web vystihol tým, že záverečné práce môžu byť už „možno prekonané“. Inak povedané, školy skúšajú dobehnúť realitu, v ktorej sa viac než počet strán rieši to, čo človek naozaj vie urobiť.

Nie každá škola na to pôjde rovnako rýchlo

Zmena sa nebude zavádzať všade naraz. Správy STVR upozornili, že Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pripravuje systém tak, aby si študenti mohli vybrať medzi záverečnou prácou a záverečnou stážou najneskôr od akademického roka 2027-2028.

Zlatí šéfovia za tisíce eur. Členovia správnej rady vysokej školy v Košiciach si dali postaviť sochy s vlastnou podobizňou

Ministerstvo školstva zároveň uvádza, že v bakalárskych študijných programoch, okrem profesijne orientovaných, teda takých, ktoré sú od začiatku postavené viac na praxi, už záverečná práca ani záverečná stáž nemusia byť automaticky povinné. To znamená, že jedna škola môže zostať pri klasike a iná skúsi oveľa praktickejší model.

Pre mladých ľudí, ktorí nechcú mať z konca školy len PDF súbor v počítači, je to zaujímavý posun. Menej textu do šuplíka, viac skúsenosti, ktorú vieš ukázať v životopise aj na pohovore. A ak to školy uchopia dobre, finále vysokej školy už nemusí byť len maratón citácií, ale aj prvý seriózny krok smerom k práci.

Najsilnejšou dominantou Nitry bol aj vtedy Nitriansky hrad a historické jadro. Tento starobylý obraz sa však už začínal dopĺňať o nový: do mesta vstupovali veľké stavby, nové obytné súbory a rozsiahle urbanistické zásahy, ktoré mali zmeniť spôsob, akým Nitra fungovala i vyzerala.

Veľmi dobre to bolo vidieť aj na dnešnej Štefánikovej triede. V roku 1972 ešte nešlo o pešiu zónu, ako ju poznáme dnes – súčasná pešia zóna na Štefánikovej a Kupeckej ulici dostala svoju podobu až v roku 1996, keď bola upravená dlažba a doplnené výtvarné a architektonické prvky. V 70. rokoch navyše niesla táto ulica názov Leninova trieda. Zároveň však zostávala jednou z najstarších a najdôležitejších mestských osí s meštianskymi domami, obchodmi, hotelmi a inštitúciami: teda miesto, cez ktoré sa Nitra nielen pohybovala, ale aj reprezentovala.

Lenže práve táto ulica bola zároveň svedkom veľkej premeny. Časť staršej zástavby ustupovala novej výstavbe a centrum dostávalo novú tvár. Budoval sa obchodný dom Prior a neskôr naň nadviazali Orbis a budova VÚB. Samotný Prior bol projektovaný v rokoch 1967 až 1969 a realizovaný v rokoch 1969 až 1974, takže v roku 1972 bola táto časť centra ešte v prestavbe.

Mesto, ktoré rástlo za rieku

Ak sa však niekde menila tvár Nitry najvýraznejšie, bolo to mimo historického jadra. Mesto sa rozširovalo za rieku Nitru a na dovtedy menej zastavaných plochách vznikali nové obytné súbory. Najvýraznejším symbolom tejto premeny bola Chrenová. Práve tam sa ukazovalo, ako veľmi sa Nitra mení z tradičného regionálneho mesta na modernejšie urbánne centrum.

Register modernej architektúry opisuje Chrenovú I a II ako veľkoryso komponované sídlisko s rozsiahlymi plochami zelene, občianskou vybavenosťou a typickými domami v tvare písmena Y, ktoré boli dielom významného architekta Scheera. Popri tom už v Nitre stál aj areál Vysokej školy poľnohospodárskej (realizovaný v rokoch 1961 až 1966).

Ak si dnes Nitru automaticky spájaš s Agrokomplexom, pre rok 1972 to ešte celkom nesedí. Jeho história sa začína až rokom 1973.

Dnešná Nitra si stále snaží zachovať svoju historickú dominantu hradu a jadro, no Štefánikova trieda už funguje ako pešia zóna a mesto sa rozvíja rozvrstvene. Vidno to na nových plánovaných obytných zónach, aj na premene okraja mesta po príchode Jaguar Land Roveru.

Knihy najprv predávali na ulici. Majitelia kníhkupectva Pod Vŕškom o požiari, punkových koncertoch a 35 rokoch existencie

V roku 1972 bol jej rast viac centralizovaný a plánovaný. Zmeny prichádzali vo forme veľkých štátnych investícií, sídlisk a verejných stavieb, ktoré mali jasne určený smer aj ideológiu. Bola zároveň mestom, v ktorom bolo jasne vidieť, ako sa stará historická štruktúra stretáva s novou architektúrou a novými predstavami o budúcnosti.

• Zo lietadiel nad Slovenskom sa skutočne zhadzujú vakcíny - určené pre líšky.
• Ide o pravidelný program boja proti besnote, smrteľnej vírusovej chorobe.
• Návnady obsahujú vakcínu ukrytú v rybej múčke, ktorá láka líšky.
• Ak takúto návnadu nájdeš, nechaj ju na mieste a nedotýkaj sa jej.

Internet už roky zaplavujú konšpiračné teórie o tom, že lietadlá rozprašujú nad našimi hlavami tajomné chemikálie. Hovorí sa o takzvaných chemtrails - predstave, že biele pruhy na oblohe sú dôkazom tajných experimentov. Veda však opakovane potvrdila, že ide len o kondenzačné stopy, teda obyčajnú vodnú paru vznikajúcu za lietadlami vo veľkej výške.

Keď vo Švajčiarsku pršali z neba tisíce kuracích hláv. Bizarný nápad mal pomôcť s vážnou chorobou, ktorá zabíjala ľudí

Lenže teraz sa nad Slovenskom skutočne deje niečo, čo by mohlo na prvý pohľad znieť podobne ako konšpirácia. Z lietadiel totiž naozaj padajú malé predmety - rozdiel je v tom, že nejde o žiadny tajný experiment, ale o plánovanú veterinárnu akciu, ktorá má chrániť zvieratá aj ľudí pred nebezpečnou chorobou, informoval portál iMeteo.

Nebezpečné líšky

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky potvrdila, že minulý týždeň sa začala pravidelná letecká vakcinácia líšok proti besnote, keďže práve tie patra medzi hlavné prenášače besnoty vo voľnej prírode v Európe. Besnota je vírusové ochorenie, ktoré napáda nervový systém a vírus sa najčastejšie prenáša uhryznutím infikovaným zvieraťom.

Ak sa u človeka alebo zvieraťa objavia príznaky, choroba sa prakticky vždy končí smrťou. Preto sa považuje za jednu z najnebezpečnejších infekčných chorôb na svete. Podľa dostupných údajov zomiera na besnotu jeden človek približne každých pätnásť minút. Najviac prípadov sa vyskytuje v Afrike a Ázii a až štyridsať percent obetí tvoria deti do pätnásť rokov.

Aj keď sa Slovensku v minulosti podarilo výskyt besnoty výrazne obmedziť, choroba úplne nezmizla. Potvrdené prípady sa objavili ešte v roku 2024 aj v roku 2025, pričom nákaza bola v oboch prípadoch zistená u líšky.

Vakcína z lietadla

Lietadlá, ktoré štartujú z letiska v Poprade, rozvážajú vakcíny nad veľkými územiami severného a východného Slovenska. Do 26. apríla majú podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy rozdistribuovať viac ako 393-tisíc vakcinačných dávok. Tie sú určené pre líšky žijúce vo voľnej prírode. Samotná vakcína však nevyzerá ako injekcia.

Je ukrytá v malej plastovej kapsule, ktorú odborníci nazývajú blister. Ten je obalený rybou múčkou, ktorá funguje ako návnada. Líšky majú totiž veľmi citlivý čuch a pach ryby ich prirodzene láka. Keď líška návnadu nájde a rozhryzne, vakcína sa uvoľní priamo v jej ústnej dutine. Takýmto spôsobom sa zviera zaočkuje bez toho, aby ho museli veterinári chytiť alebo uspávať.

Mysleli si, že tento druh dávno vyhynul. Do pasce ho náhodne chytil farmár, zviera videli v oblasti naposledy pred 130 rokmi

Šachovnicový systém zhadzovania

Lietadlá počas vakcinačnej akcie lietajú nad presne určenými oblasťami podľa vopred pripraveného plánu. Posádky rozmiestňujú návnady takzvaným šachovnicovým spôsobom. To znamená, že vakcíny sú rozložené rovnomerne v pravidelných rozostupoch.

Na jeden štvorcový kilometer sa zvyčajne rozmiestňuje dvadsaťšesť vakcinačných dávok. Na východe Slovenska je však dávkovanie ešte vyššie, pretože v tejto oblasti sa besnota vyskytuje častejšie. Lietadlá vyrážajú väčšinou dvakrát denne. Už počas prvého dňa akcie sa deviatimi letmi podarilo rozdistribuovať viac ako 72-tisíc dávok vakcíny.

Použitá vakcína obsahuje oslabený vakcinačný kmeň vírusu besnoty označovaný ako SAD Bern. Ide o dlhodobo overenú metódu, ktorá sa používa v mnohých krajinách sveta a výrazne pomohla znížiť výskyt tejto choroby.

Čo robiť, ak návnadu nájdeš?

Ak sa počas prechádzky v lese alebo na lúke stretneš s malou návnadou pripomínajúcou kus potravy, najlepšie je nechať ju tam, kde je. Štátna veterinárna a potravinová správa vysvetľuje, že návnady nie sú pre človeka pri bežnom kontakte nebezpečné. Napriek tomu sa odporúča ich nechytávať.

„Ak takúto vakcinačnú návnadu nájdete, nechajte ju na mieste a nedotýkajte sa jej,“ uvádza Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Dôvod je jednoduchý. Ak by sa návnady dotkol človek, zostal by na nej ľudský pach. Líšky by sa potom mohli návnade vyhnúť a vakcinácia by bola menej účinná.

Veterinári zároveň upozorňujú, že ak návnadu náhodou prehltne pes alebo mačka, nie je dôvod na paniku. Pre domáce zvieratá nie je takáto vakcinačná návnada nebezpečná.

Líška na štyri dni odpojila mestečko od internetu. Spadla do šachty a zožrala optické káble

Robí sa to pravidelne

Slovensko je dnes rozdelené na dve hlavné oblasti z pohľadu výskytu besnoty. Prvou sú regióny, kde sa choroba dlhodobo nepotvrdila a vakcinácia tam slúži najmä ako prevencia. Druhou sú oblasti, kde sa nákaza objavila v posledných rokoch a kde prebieha intenzívnejší monitoring.

Na východnom Slovensku ide najmä o okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľou, Michalovce, Sobrance a Trebišov. Práve tu sa veterinári snažia nákazu úplne odstrániť a letecké zhadzovanie vakcín je v skutočnosti jeden z najúčinnejších spôsobov, ako zabrániť šíreniu smrteľnej choroby vo voľnej prírode.

A ak teda počas najbližších dní natrafíš v prírode na zvláštnu návnadu, nemusíš sa báť. Pravdepodobne si práve našiel malý kus programu, ktorý pomáha udržať Slovensko bezpečnejšie pre zvieratá aj ľudí.

GALÉRIA Atény zahalil piesok zo Sahary. Mesto vyzerá ako kolónia na Marse

Skutočný efekt však príde až s dažďom. V utorok popoludní a večer začne od západu postupovať studený front, a v kombinácii s tlakovou nížou spôsobí viac oblakov aj miestne zrážky, ktoré začnú prach z atmosféry postupne sťahovať k zemi.

Práve vtedy môže prísť takzvaný „krvavý“ dážď – teda jav, pri ktorom dažďové kvapky zachytia prachové častice a po vyschnutí zanechajú na autách, parapetoch, terasách či oknách nevzhľadný žltohnedý film. Ak si sa teda chystal na čistenie exteriéru, radšej ešte chvíľu počkaj.

Mokré usadzovanie prachu.

Skiron Zdroj/Imeteo

Dobrou správou zostáva, že teploty budú aj napriek tomuto prašnému scenáru veľmi príjemné: denné maximá sa dostanú až na 22 stupňov Celzia, na juhu môže byť ešte o niečo teplejšie, uvádza iMeteo. Premenlivé počasie sa udrží aj v stredu a vo štvrtok. Najmä na západe a v strednej časti Slovenska sa môžu vyskytnúť prehánky, no teploty ostanú stále v komfortnom rozmedzí od 16 do 22 stupňov.

Pokojnejší a čistejší vzduch by mal doraziť až ku koncu týždňa. Od západu sa totiž začne presadzovať tlaková výš, ktorá prinesie menej zrážok, viac slnka a postupné vyčistenie oblohy. Rána síce môžu byť opäť o niečo chladnejšie, no prašná epizóda by sa mala skončiť.

• Najväčšie obce na Slovensku už veľkosťou pripomínajú mestá, no riešia hlavne školy, cesty a dopravu.
• Bernolákovo, Dunajská Lužná aj Chorvátsky Grob hovoria, že samotný štatút mesta problémy nevyrieši.
• Smižany a Jarovnice sú zmene otvorenejšie, ale chcú ju až vtedy, keď na ňu budú reálne pripravené.
• Pre väčšinu z nich je mesto skôr otázkou prestíže než automatického zlepšenia života obyvateľov.

Najmenším mestom na Slovensku sú Dudince, ktoré majú momentálne 1 377 obyvateľov. O to väčší paradox je, že najväčšia slovenská obec Bernolákovo ich má 10 296, teda o 8 919 viac.

Tieto slovenské mestá rapídne strácajú obyvateľov, o pár rokov môžu úplne vyľudnené. Stanú sa doslova oblasťami duchov?

Viaceré veľké obce tak už dnes vyzerajú ako mestá počtom obyvateľov, no ich vedenia upozorňujú, že medzi veľkou obcou a skutočne fungujúcim mestom je ešte dosť veľký rozdiel. Predstaviteľov jednotlivých obcí sme sa pýtali, či vidia ich budúcnosť v presune zo statusu obce na mesto.

Ako sa obec stane mestom?

Na Slovensku sa obec nestane mestom automaticky len preto, že má veľa obyvateľov. Podľa zákona ju môže Národná rada Slovenskej republiky vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť za mesto, ak je hospodárskym, administratívnym alebo kultúrnym centrom, prípadne centrom cestovného ruchu či kúpeľným miestom, zabezpečuje služby aj pre okolie, má dopravné spojenie s okolitými obcami, aspoň v časti územia mestský charakter zástavby a spravidla najmenej 5-tisíc obyvateľov.

V praxi tomu predchádza žiadosť samosprávy a vládny návrh. Poslednou obcou, ktorá takto získala mestský štatút, sú Nesvady, ktoré parlament vyhlásil za mesto 1. januára 2020.

Nesvady sú posledným prípadom, kedy sa z obce na Slovensku stalo mesto

Google Maps

Bernolákovo (10 296​ obyvateľov), okres Senec

Bernolákovo zatiaľ zmenu štatútu nepovažuje za prioritu. Starosta Miroslav Turenič hovorí, že obec síce prirodzene naráža na tému mesta, no oveľa dôležitejšie je podľa neho to, aby fungovala na úrovni, ktorú od nej obyvatelia očakávajú.

„Téma štatútu mesta sa v Bernolákove prirodzene objavuje, najmä vzhľadom na dynamický rast obce v poslednom desaťročí. V tejto chvíli to však nie je priorita samosprávy. Skôr než formálny status je pre nás dôležité, aby obec reálne fungovala na úrovni, ktorú obyvatelia očakávajú.“

Dopĺňa, že diskusia o štatúte mesta by mala prísť až vtedy, keď obec zvládne svoje základné výzvy. „Diskusia o prípadnej žiadosti o štatút mesta má zmysel až v momente, keď budeme mať dostatočne dobudovanú infraštruktúru a služby.“ Podľa starostu je status mesta skôr symbolický krok než automatická vstupenka k lepšiemu fungovaniu obce.

Toto sú úplne najmenšie dediny na Slovensku. Dokopy v nich žije menej ľudí ako v jednej bytovke na sídlisku

„Status mesta je skôr symbolický krok, ktorý reflektuje určitú úroveň rozvoja. Môže pomôcť v oblasti prestíže, vnímania obce navonok alebo pri niektorých formách spolupráce či čerpania zdrojov. Z pohľadu každodenného života obyvateľov však neprináša automaticky lepšie cesty, viac miest v školách ani kvalitnejšiu dopravu.“

Bernolákovo dnes podľa neho zápasí najmä s tým, ako zosúladiť tempo výstavby s kapacitami obce. Ide o dopravu, školy, škôlky, technickú infraštruktúru aj verejné priestory. „Najväčšou výzvou je zosúladiť tempo výstavby s kapacitami obce. Dlhodobo ide najmä o dopravu a napojenie na Bratislavu, kapacity škôlok a škôl, občiansku vybavenosť a technickú infraštruktúru, ako sú cesty, kanalizácia či verejné priestory.“

Aj preto chce obec v ďalších rokoch skôr stabilizovať situáciu než ďalej tlačiť na rast. „Ambíciou nie je rast za každú cenu. V najbližších rokoch sa chceme viac sústrediť na stabilizáciu a skvalitňovanie existujúceho prostredia. Bernolákovo musí najskôr dohnať, čo už vyrástlo, a až potom uvažovať o ďalšom rozširovaní.“

Bernolákovo

Google Maps

Smižany (9 036 obyvateľov), okres Spišská Nová Ves

V Smižanoch je debata o možnom štatúte mesta otvorená, no vedenie obce ju nechce uzavrieť bez širšej zhody. Starostka Miroslava Szitová pripomína, že obec má s mestským statusom aj historickú skúsenosť - v roku 1293 uhorský kráľ Ondrej III. Smižanom udelil výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované mestá.

Samospráva už podľa nej v minulosti zisťovala náladu medzi obyvateľmi, no záujem nebol výrazný. „Obec vo svojej novodobej histórii raz prostredníctvom vydávaného mesačníka oslovila občanov anketovou otázkou týkajúcou sa nadobudnutia štatútu mesta. Odpovedí prišlo však minimum a boli skôr za zachovanie statusu vtedy najväčšej obce na Slovensku.“

Starostka zároveň naznačuje, že myšlienka získať späť štatút mesta je stále na stole. „Pri oslave 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci som vyjadrila myšlienku získať štatút mesta, ktorý naša obec kedysi mala. Obec spĺňa podmienky na získanie štatútu mesta, neustále sa rozvíja, čo ma veľmi teší.“

Takto to vyzerá v slovenskej Prahe: Obchod privezú dvakrát do týždňa, v krčme ti nenalejú – majú na to jeden dôvod

Dôležité však podľa nej bude, aby rozhodnutie nevzniklo zhora, ale ako spoločné stanovisko obce. „Našim sloganom je veta Spoločne pre lepšie Smižany. Spoločné bude teda i rozhodnutie ohľadom získania štatútu mesta a otvorenia tejto otázky.“ Výhody mesta vidí najmä v symbolickej a reputačnej rovine.

„Vrátili by sme sa k našim historickým koreňom, možno by sme boli ešte viac atraktívni pre záujemcov o bývanie a podnikanie v našej obci. Získali by sme možno aj silnejšie postavenie pri rokovaniach so štátnou správou, samosprávou a podobne.“ Na druhej strane pripúšťa aj dôvody, pre ktoré obec zatiaľ na zmenu netlačí.

„Možno povedomie, že obec bola počtom obyvateľov najväčšou obcou na Slovensku a súčasníci si ju pamätajú už ako obec, nie mesto. Rovnako aj fakt, že s okresným mestom nás delí iba tabuľa s označením Smižany a Spišská Nová Ves.“

Smižany

Google Maps

Pri raste obce starostka skôr zdôrazňuje, čo sa už podarilo a čo sa chystá. Spomína zariadenie pre seniorov, nové materské školy, dve základné školy, umeleckú školu, športoviská aj plánovaný archeopark. Za citeľný problém označuje najmä dopravu. Smižany zároveň pripravujú nový územný plán, ktorý má otvoriť ďalšie lokality pre výstavbu.

Jarovnice (8 536 obyvateľov), okres Sabinov

Jarovnice hovoria o štatúte mesta priamo a bez veľkého obchádzania. Rozvojový manažér obce Michal Šľachta potvrdzuje, že vedenie o zmene aktívne uvažuje, hoci konkrétny termín zatiaľ nemá. „Áno, o udelení štatútu mesta v obci aktívne uvažujeme a pán starosta má o tento krok jednoznačný záujem. Jarovnice už dnes svojou veľkosťou a počtom obyvateľov parametre mesta spĺňajú, ale počet obyvateľov je len jedno z kritérií.“

Obec nechce podľa neho zmenu len na papieri. „Presný horizont podania žiadosti nateraz nie je stanovený, pretože chceme, aby tento prechod nebol len formálny, ale podložený reálnou kvalitou prostredia.“ Výhodu mesta vidia Jarovnice hlavne v prestíži a peniazoch.

Toto sú priemerné ceny nájmov v európskych hlavných mestách. Kde si mladí ešte môžu dovoliť slušné bývanie?

„Status mesta vnímame najmä ako prestížny míľnik, ktorý by Jarovniciam pomohol pri uchádzaní sa aj o fondy určené pre mestské územia. Veríme, že označenie mesto by zvýšilo atraktivitu našej samosprávy pre investorov v oblasti obchodu a služieb.“

Zdržanie však vysvetľujú tým, že najprv chcú obec pripraviť na vyššie nároky. „Nie je to o tom, že by sme o štatút neusilovali, skôr čakáme na správny čas. Momentálne sa sústredíme na dobehnutie investičného dlhu. Nechceme sa stať mestom len na papieri, ale chceme ním byť aj vizuálne a funkčne.“

Vedenie obce otvorene priznáva, že pred nimi stoja aj celkom základné kroky. „Naším cieľom je najprv vybudovať silné základy, aby sme ako nové mesto dokázali zvládnuť všetky kompetencie a očakávania, ktoré sa s týmto statusom spájajú. Nevyhnutným krokom, ktorý nás ešte čaká, je napríklad aj rozdelenie obce na ulice, ktoré zatiaľ neexistuje.“

Jarovnice

Google Maps

Najväčšou výzvou rastu je podľa samosprávy infraštruktúra v najširšom zmysle slova. „Pri takom dynamickom raste populácie, aký zažívame, je kritické neustále rozširovanie kapacít základných a materských škôl. Rovnako dôležité je budovanie moderných ciest, chodníkov, inžinierskych sietí a zabezpečenie efektívneho odpadového hospodárstva.“

Aj ďalší rozvoj chcú Jarovnice skôr manažovať než brzdiť. „Plánujeme kombináciu oboch prístupov. Aktuálne sa intenzívne venujeme príprave a výstavbe nových bytových domov, aby sme uspokojili dopyt po bývaní. Súbežne s touto výstavbou však musíme masívne investovať do celkového zlepšenia infraštruktúry obce. Naším cieľom teda nie je rast zastaviť, ale skôr ho kvalitne manažovať.​“

Dunajská Lužná (8123 obyvateľov), okres Senec

Dunajská Lužná hovorí o možnom štatúte mesta opatrne. Starosta Ernest Németh priznáva, že obec počtom obyvateľov parametre mesta už spĺňa, no charakterom sa za mesto stále nepovažuje.

Paríž menší ako Kolárovo, Košice väčšie ako Brusel. Porovnali sme rozlohy európskych metropol so slovenskými mestami, výsledok ťa šokuje

„Otázka žiadosti o udelenie štatútu mesta je oprávnená a bola už opakovane nastolená. Dunajská Lužná dlhodobo rastie a počtom obyvateľov už dlhšie obdobie spĺňa parametre mesta. Avšak Dunajská Lužná nemá charakter mesta z viacerých hľadísk.“

Samospráva preto tému neuzatvára, ale momentálne ju nepovažuje za prioritu. „Sústreďujeme sa najmä na zvládanie dynamického rastu obce a skvalitňovanie služieb a života obyvateľov. Do budúcnosti plánujeme poctivú odbornú aj verejnú diskusiu na túto tému.“ Možný status mesta podľa starostu môže posilniť identitu a prestíž obce, zásadné problémy však sám nevyrieši.

„V tejto fáze rozvoja obce považujeme za dôležitejšie sústrediť sa na konkrétne potreby obyvateľov - najmä dopravu, školské kapacity či technickú infraštruktúru. Samotná zmena štatútu tieto výzvy nevyrieši.“

Dunajská Lužná

Google Maps

Najväčšou výzvou je podľa starostu držať krok s rastom obce, najmä pri doprave a verejných službách. Dunajská Lužná chce zároveň meniť aj svoj charakter. „Pretvárame námestia, kde bol predtým betón a asfalt, na zelené oázy. Revitalizujeme verejné priestory a občiansku vybavenosť tak, aby sa obec stala kvalitným miestom pre život, nielen ‘nocľahárňou’ pri hlavnom meste.“

Ani pri výstavbe obec nehovorí o stopke, skôr o kontrole. „Našou snahou je predovšetkým vyvážený rozvoj. Neznamená to úplné zastavenie výstavby, ale dôraz na jej reguláciu tak, aby bola v súlade s kapacitami infraštruktúry a služieb. Kľúčové je pre nás, aby rozvoj obce bol udržateľný a aby sme vedeli zabezpečiť kvalitné podmienky pre súčasných aj budúcich obyvateľov.“

Chorvátsky Grob (7 922 obyvateľov), okres Senec

Chorvátsky Grob už dnes podľa starostky Vladimíry Vydrovej spĺňa počet obyvateľov, ktorý je pri debate o mestskom statuse dôležitý, no zatiaľ ešte úplne nespĺňa kvalitatívne kritériá plnohodnotného mesta. „Chorvátsky Grob dnes spĺňa kvantitatívne kritériá (počet ľudí), ale ešte úplne nespĺňa kvalitatívne kritériá (funkcia mesta).“

Tento kvíz zvládnu len scestovaní Slováci. Spoznáte naše autobusové stanice na základe jednej fotografie?

Starostka upozorňuje, že obec evidovala k 31.12.2025 spolu 7 922 obyvateľov s trvalým pobytom, pričom ďalších približne 5-tisíc ľudí tam podľa nej žije bez trvalého pobytu. Aj to je podľa nej dôvod, prečo tému možného mestského štatútu nevníma ako uzavretú.

„Som presvedčená, že Chorvátsky Grob sa už dnes nachádza v bode, keď otázka štatútu mesta nie je otázkou „či“, ale skôr „kedy“ a za akých podmienok.“ Zároveň však dodáva, že obec na takýto krok ešte nie je celkom pripravená a musí ďalej pracovať na infraštruktúre, prirodzenom centre aj pracovných príležitostiach, aby nepôsobila len ako satelit Bratislavy.

Za možné výhody statusu mesta považuje silnejšiu reputáciu aj väčšiu váhu samosprávy pri regionálnych rokovaniach a doprave. „Status mesta zvyšuje reputáciu a „váhu“ samosprávy.“ Podľa nej by mesto mohlo mať väčšiu šancu presadiť dopravné projekty a silnejší hlas v rámci regiónu.

Chorvtátsky Grob

Google Maps

Za slabé miesto naopak považuje silnú naviazanosť obce na Bratislavu. „Je tu stále mnoho negatív, stále ide o „satelit“ Bratislavy, veľká časť obyvateľov dochádza za prácou, chýba kompaktné centrum typické pre mesto. Toto je najväčší slabý bod - štát posudzuje, či obec funguje ako mesto, nie len veľkosť.“

Dodáva tiež, že „status mesta nie je automatická záruka zlepšenia“ a že s ním prichádzajú aj vyššie náklady na správu či väčšie očakávania obyvateľov. „V najbližších rokoch sa preto chceme sústrediť skôr na stabilizáciu rastu než jeho ďalšie nekontrolované rozširovanie. Pripravujeme nový územný plán, ktorého hlavným cieľom je zastabilizovať už schválené rozvojové územie a nastaviť jasné, dlhodobo udržateľné pravidlá výstavby.“

Obec sa chce zamerať nielen na bývanie, ale najmä na vyvážený rozvoj - s dôrazom na dostatok verejnej zelene, kvalitnú občiansku vybavenosť, služby a celkovú kvalitu života obyvateľov. „Našou prioritou je, aby sa obec rozvíjala premyslene, nie len rýchlo,“ dodáva.

• Vilko má 2 roky a žije s Duchennovou svalovou dystrofiou.
• Jeho otec Richard sa vydal pešo z Košíc do Bratislavy.
• Rodina potrebuje 3 963 500 eur na experimentálnu liečbu.
• Pri tejto chorobe je čas kritický a rozhodujú prvé 4 roky života.

Nie každý otec prosí o pomoc ďalším príspevkom na internete. Richard, otec 2-ročného Vilka z Košíc, sa rozhodol spraviť niečo oveľa fyzickejšie - vyrazil pešo z Košíc do Bratislavy.

Slovenka z Michaloviec v USA vyvíja nanoroboty proti rakovine: Úprimne, niekedy je to sci-fi aj pre mňa

Nie pre rekord ani obdiv, ale ako „osobnú prosbu ľuďom o pomoc pre môjho syna“. A pridal vetu, ktorá zabolí: „Je to cesta, ktorú Vilko sám žiaľ nikdy nebude môcť absolvovať.“ Rodina o tom píše na Donio a na príbeh upozornili aj STVR či Korzár.

Chlapec, ktorý miluje LEGO, a choroba, ktorá nepozerá na vek

Vilko má len 2 roky. Podľa opisu rodiny je to chlapec, ktorý skladá LEGO, listuje v knižkách, rád pomáha v kuchyni a najkrajšie chvíle trávi s bratom.

Lenže do tohto obyčajného detstva vstúpila Duchennova svalová dystrofia, teda genetické ochorenie, pri ktorom telo nevyrába dystrofín. To je bielkovina, ktorá pomáha držať svaly pevné a funkčné. Keď chýba, svaly postupne slabnú a ničia sa.

Choroba, ktorá kradne pohyb deň po dni

STVR uvádza, že s Duchennovou svalovou dystrofiou sa narodí približne 1 z 3 500 chlapcov. Najprv ochorenie zasahuje najmä nohy, panvu a ramená, neskôr aj dýchacie a srdcové svaly. V praxi to znamená problémy pri chôdzi, vstávaní či behu a neskôr aj oveľa vážnejšie komplikácie.

Richard pre STVR povedal: „To ochorenie je zákerné v tom, že každý jeden deň Vilkovi funkčné svaly ubúdajú.“ Rodina na Donio zároveň upozorňuje, že bez liečby deti s touto diagnózou často prestanú samostatne chodiť medzi 8. a 12. rokom života.

Nádej má zložitý názov, princíp je však jednoduchý

Pre Vilkov typ mutácie, čiže konkrétnej chyby v géne, zatiaľ neexistuje bežná liečba. Rodičia preto oslovili medzinárodný tím odborníkov. Na možnej terapii pracuje francúzsky expert Nicolas Wein spolu s profesorom Matejom Škorvánkom a docentkou Adrianou Šoltýsovou.

Ide o experimentálnu génovú terapiu, jednoducho povedané o pokus opraviť chybu priamo v genetickej informácii buniek. Ak sa to podarí, liek by podľa Donio a STVR nemusel pomôcť len Vilkovi, ale aj ďalším deťom s podobnou mutáciou.

Na ceste s jasným cieľom

Rodina založila aj Inštitút Myológie, teda projekt, ktorý chce prepájať vedcov, lekárov a výskum okolo svalových ochorení. Potrebná suma na prípravu lieku a klinický výskum je 3 963 500 eur.

A keďže pri tejto chorobe sú podľa rodiny zlomové prvé 4 roky života a Vilko má už 2, Richard si vybral extrémne viditeľné gesto - ísť pešo naprieč Slovenskom, aby o synovi počulo čo najviac ľudí. Nie je to len pochod. Je to otec, ktorý sa rozhodol premeniť bezmocnosť na pohyb. Zbierku na Donio môžeš podporiť cez tento odkaz.

Bajkalská ulica a Trnavské mýto sú tepny Bratislavy. Ako tieto frekventované časti mesta vyzerali kedysi? Pozri si unikátne fotky

To, čo dnes vnímame ako prirodzenú súčasť centra, bolo v roku 1993 ešte len v zárodku alebo vôbec neexistovalo. Širšie centrum mesta nevypĺňali moderné kancelárske komplexy ani súvislá nová zástavba. Naopak, významnú časť územia tvorili priemyselné areály, technické zázemie, sklady a slabo využité plochy. Najmä zóny, ktoré dnes spájame s Mlynskými nivami, Pribinovou či Chalupkovou, ešte nemali charakter nového (obchodného) ohniska.

Mesto protikladov

Popri historickom jadre stáli rozsiahle sídliská, ktoré vznikali v predchádzajúcich desaťročiach a stále tvorili značnú časť bývania, a boli pre obraz mesta rovnako dôležité ako staré centrum. Kým jadro nieslo stopy opotrebovania a pomalej obnovy, sídliská pôsobili ako funkčné oblasti každodenného života – s obmedzenejšou vybavenosťou a menším komfortom služieb (než na aký sme zvyknutí dnes).

Mnohé časti mesta ešte len hľadali svoju novú identitu, a tento dojem umocňovalo aj bývanie a stav budov. Začiatok 90. rokov priniesol zásadné spoločenské aj majetkové zmeny, no nový stavebný rozmach ešte nenastal. Bytová výstavba sa na čas spomalila a veľká časť existujúceho fondu zostávala v problematickom technickom stave. Rovnako sa s problémami potýkala aj doprava a cestovný ruch. 

A čo náznaky novej éry? V centre začali pribúdať služby, obchody, kancelárie, reštaurácie či cestovné agentúry. Mesto sa iba pomaly otváralo novému typu podnikania aj novému životnému štýlu. Vstupovala doň nová ekonomika a s ňou aj nová (a často nie zjednotená) predstava o tom, ako má vyzerať metropola Slovenska.

Bajkalská ulica mala už v 70. a 80. rokoch charakter širokej mestskej tepny. Nepôsobila však ako dnešný „koridor“ modernej výstavby, kancelárskych budov a hustej dopravy lemovanej novou architektúrou. Podľa dobových zdrojov ju určovala najmä široká komunikácia, športové areály a otvorený mestský priestor s oveľa menšou hustotou zástavby. Okolie Pasienkov, Tehelného poľa či križovatky s Trnavskou cestou pôsobilo skôr účelovo než mestsky reprezentatívne, píšu Bratislavské noviny.

V archívnych materiáloch sa spomína ako moderná dvojprúdová cesta, ktorá spájala významné časti mesta a zároveň slúžila aj ako trasa vojenských prehliadok. Táto kombinácia športu, dopravy a monumentality vytvárala obraz Bratislavy, ktorá sa v tom čase chcela ukázať ako moderné socialistické mesto.

V 80. rokoch bola Bajkalská stále priestorom, ktorý sa menil a dopĺňal. Aj dopravná história ukazuje, že išlo o významnú komunikáciu, ktorá sa upravovala a rozširovala podľa rastúcich potrieb mesta: dominovala skôr dopravná funkcia a blízkosť veľkých športových objektov.

Miesta, cez ktoré pulzovalo celé mesto

Ak Bajkalská v minulosti pôsobila ako široká dopravná os, Trnavské mýto bolo už vtedy skutočným uzlom. V 70. rokoch prechádzalo podľa imhd.sk výraznou premenou, ktorá zásadne ovplyvnila jeho dnešný charakter (výstavba podchodu aj zmeny v organizácii dopravy).

V období 70. a 80. rokov sa Trnavské mýto z tradičnejšej mestskej lokality premenilo na typický neskorosocialistický dopravný uzol. Jeho identitu začali určovať nielen električky, autobusy a podchod, ale aj veľké architektonické solitéry. Dominantou sa stal Dom odborov, techniky a kultúry, neskôr známy ako Istropolis, ktorý vyrástol na mieste niekdajšieho Centrálneho trhoviska. K nemu sa v 80. rokoch pridala aj Nová tržnica, výrazná stavba s preskleným výrazom a modernistickou estetikou, ktorá sa stala jedným zo symbolov tohto priestoru.

Veľké spevnené plochy, podchod, rušná doprava a výrazné stavby vytvárali prostredie, ktoré pôsobilo živo, no najmä funkčne. Ich vzhľad formovala doprava, urbanizmus a predstava veľkého mesta, ktoré sa rozrastá a potrebuje nové tepny. Kým dnes sa na tieto lokality pozeráme cez kancelárske projekty, dopravné zápchy a developerské plány, kedysi ich definovala estetika surovejšia, priamočiarejšia... Bajkalská ulica a Trnavské mýto teda patrili k dôležitým častiam Bratislavy vždy, menila sa len ich tvár.

Predstava voľných dní pred telkou či na instagrame kvôli dažďu a vetru nie je veľmi vábna. Nemusí to tak však byť.

Veľká noc mimo Slovenska: Do týchto destinácií sa dostanete už od 50 eur spiatočne

Portál iMeteo informuje, že zlom v teplotách príde už pred Veľkou nocou, konkrétne v stredu. A teploty budú počas sviatočných dní stúpať. Už v sobotu či nedeľu sa priblížia k dvadsiatim stupňom Celzia, dokonca v pondelok a utorok by mali prekročiť dvadsať stupňov.

Využi teda voľné dni na návštevu prírody či dlhšiu prechádzku v meste. Naše tipy na turistiku v okolí Bratislavy nájdeš v tomto texte, kávu na terase si môžeš užiť napríklad v týchto prevádzkach.

• Jozef Slovák sa po amnestii v 1990 dostal z väzenia a začal sa vydávať za policajta či spravodajcu.
• Na slobode spáchal sériu brutálnych vrážd mladých žien v Česku aj na Slovensku.
• Polícia ho chytila v 1991 po nájdení tiel pri Železnej studničke v Bratislave.
• Sériový vrah dostal doživotie a dnes si trest odpykáva v ilavskej väznici.

Muž s mozgom šachistu a inštinktom smrteľne nebezpečného predátora Jozef Slovák bol jedným z tisícov väzňov, ktorým veľkorysá amnestia pred 32 rokmi otvorila brány väzníc, píše portál iDNES.cz.

Masovú vrahyňu Hepnarovú museli vliecť. Kniha nazerá do popráv v neslávne známej pražskej väznici Pankrác

Prepustený väzeň hral na slobode rolu kapitána federálnej policajnej protiteroristickej jednotky, právnika z prokuratúry, dôstojníka Väzenskej služby či spravodajcu tajnej služby. V týchto rolách Slovák vystupoval úplne suverénne.

Jeho príbeh uvidíme v historicky prvom čisto slovenskom hranom Voyo Originále. Ten dostal názov Prípad Slovák a pôjde o trojdielnu minisériu. Náročnej hlavnej úlohy neľútostného manipulátora sa zhostí fenomenálny herec Milan Ondrík.

Muž s mozgom šachistu

Za fasádou solídne oblečeného muža nikto nehľadal chladnokrvného vraha. Beštiu, ktorá si svoju prvú obeť, mladú Juhoslovanku, na účet pripísala v lete 1978 pri Bratislave. O štyri roky neskôr za vraždu dostal 15 rokov. Na slobode sa však ocitol v zime 1990.

Najväčšie slovenské krimi prípady: Sériový vrah žien Jozef Slovák.

Unsplash/Grant Durr

Necelých deväť rokov vo väznici s najtvrdším režimom ani prezidentská amnestia Slováka rozhodne nenapravili. O tom sa ako prvá presvedčila stredočeská kriminálka.

Ženy znetvoril tak veľmi, že vyzerali ako po útoku žraloka. Tony Costa bol známy ako americký Jack Rozparovač

Pár stoviek metrov od veľkolepého turistického lákadla, v obore zámku Konopiště,ležalo v júli 1990 v plytkom hrobe dievčenské telo. „Bola to iba šestnásťročná nezvestná Monika O., pochádzajúca z východného Slovenska,“ konštatoval bývalý šéf stredočeských vyšetrovateľov plukovník Karol Malý.

Výlet bez návratu

Lúpež, či sexuálny motív? Úlohu mohlo hrať oboje. Ako kriminalisti zistili, Monika O. mala pri sebe solídny balík peňazí, vyše stotisíc korún v dolároch, markách a rakúskych šilingoch. Tie zmizli, rovnako ako jej šperky a taštička s kozmetikou. Súdni lekári a laboratórni experti konštatovali, že dievča zabijak ochromil paralytickým plynom a ubil. Vo vrecku džínsov zavraždenej ženy technici našli lístok na rýchlik z Českých Budějovíc do Prahy s dátumom 11. júla 1990. Táto okolnosť neskôr zohrá zvláštnu úlohu.

Najväčšie slovenské krimi prípady: Sériový vrah žien Jozef Slovák.

Unsplash/Jr Korpa

Poslednú stopu Moniky O. detektívi objavili v Prahe. Pár svedkov ju videlo so sympatickým mužom, približne štyridsiatnikom. S ním 4. júla podľa nich vycestovala za mesto. Nebolo pochýb, že išlo o výlet bez návratu – na Konopiště.

Vo vyšetrovacom zväzku kauzy sa vŕšili stovky protokolov o výpovediach svedkov a podozrivých. Stopa po sympaťákovi s výraznými očami, ktorý mohol byť vrahom, však vychládala. Policajti hľadali zhodu aj s ďalšími prípadmi vrážd žien v kraji, ale bez úspechu.

Brutálne vraždy

Na opačnom konci pomaly končiaceho federálneho štátu však mali plné ruky práce bratislavskí vyšetrovatelia. Za 17 dní po konopišťskej vražde zmizla osemnásťročná Vladislava M. Z Plzne vyrazila cez Prahu do Bratislavy. Domov už nedošla. Potom bola reťaz vrážd a záhadných zmiznutí na rok prerušená. V júli 1991 séria vrážd pokračovala pri Bratislave. Životom na ňu doplatili počas niekoľkých týždňov tri ženy.

Ich telá svedkovia objavili v lesíku pri Železnej studničke. Toto miesto Slovákovi zlomilo väz. Tu vraždil už v roku 1978 a podobným spôsobom. Kriminalisti 19. júla 1991, tri dni po poslednej vražde, Slováka zatkli.

Priznám sa, ale dajte mu povýšenie, loboval za detektíva

Suverenitu nestratil ani pri výsluchoch. „Čo to má ten Vachálek za nízku hodnosť. Postarajte sa, aby ho poriadne povýšili, a ja sa mu priznám,“ loboval za zvýšenie šarže bratislavského vyšetrovateľa Jozefa Vachálka. Oboje sa splnilo.

Sériový zabijak zo Záhoria sa priznal aj k vražde na Konopišti. Detektívom zo stredných Čiech vysvetlil aj týždenný rozdiel medzi dňom, keď Moniku O. vylákal na výlet, a dátumom na vlakovom lístku. Ako pes k zahrabanej kosti sa totiž Slovák vrátil ku svojej obeti. Odkryl ju, do vrecka vložil lístok a opäť zahádzal. „Chcel som zmiasť stopu,“ komentoval to. A ročná pauza medzi vraždami od leta 1990? Aj to vysvetlil. 12 mesiacov sedel za ilegálne držanie zbrane.

Posledné slovo mal bratislavský mestský súd. Prokuratúra Slováka obvinila z piatich vrážd.

Agresívny, výbušný, egocentrický, s nadpriemernou inteligenciou. Tak Slováka zhodnotili znalci. „Sexuálna deviácia nebola zistená. Motív bol zištný spolu so snahou o odstránenie svedkov,“ zhodli sa znalci. Trest bol očakávaný, doživotie. Svoj trest si sedemdesiatjedenročný Slovák odpykáva v ilavskej väznici.

Portál iDnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee. 

Mnoho kňazov a rehoľných sestier hovorí, že zažili vnuknutie. Že rozhodnutie vstúpiť do Božích služieb prišlo akoby z externého prostredia. Ako ste to mali vy? 

Moje povolanie sa rodilo postupne. Od malička sme s rodičmi chodili do chrámu, boli sme vedení vo viere. Stále som miništroval, bol som blízko oltára. Keď som mal 10 rokov, prišiel do našej farnosti kňaz, ktorý mal 9 detí. Okolo nich sa vo farnosti vytvorila veľká partia a mnohí starší chlapci postupne išli do seminára. Ja som to v istom momente bral ako jedinú možnosť mojej budúcnosti, ale zhruba od 13 rokov som vedel, že chcem byť kňazom.

Čo pre vás znamená viera? Mení sa to nejak životnými obdobiami, v ktorých sa nachádzate?

Pre mňa viera je v prvom rade vzťah. Vzťah so živým Bohom, ktorý sa ma mnoho krát dotkol. Často som ho „nevidel a nepočul“ vo svojom živote. Určite vnímam tento vzťah ináč teraz a úplne inakšie som ho vnímal, keď som mal 13, 18 či 35 rokov. Veľa sa zmenilo v mojom vzťahu k Bohu, keď sa nám narodili deti. 

Kňaz Peter Paľovčík o Marvelovkách, celibáte ale aj o tom, či by podľa neho mala cirkev modernizovať.

Archív P.p./

Ste cirkevný sudca. Čo vaša práca obsahuje a kde ste študovali?

Študoval som najprv základnú teológiu na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity. Potom som študoval cirkevné právo na Východnom pápežskom inštitúte v Ríme. Cirkevný sudca je v cirkvi služba, cez ktorú biskup deleguje súdnu moc. V rámci Katolíckej cirkvi je biskup vo svojej diecéze nositeľ výkonnej, zákonodarnej a súdnej moci. Výkonnú a súdnu môže delegovať na niektorých kňazov. V prípade cirkevného súdu máme právomoc posudzovať či rozpadnuté manželstvá boli uzavreté podľa právnych predpisov. Ak nájdeme nejaký defekt, vyhlásime manželstvo za neplatné. 

S akými prípadmi sa najčastejšie stretávate ako cirkevný sudca? 

My riešime takmer výlučne manželské kauzy. Ako som už spomenul, ak sa nejaké manželstvo rozpadne, jeden z nich, alebo aj obaja, môže požiadať o anulovanie manželstva. Dôvodov vyhlásiť manželstvo je viacero: neschopnosť prijať na seba práva a povinnosti, ktoré z manželstva vyplývajú; psychická neschopnosť – závislosti, duševné choroby; ak niekto odmietne mať deti  v manželstve. V poslednom čase je silne cítiť, že hlavne mladší sa nedokážu odpútať od rodičov, „prestrihnúť pupočnú šnúru“. 

Vyrastala medzi mormónmi, prehovorila o ťažkom osude. Má dvesto súrodencov, verila, že jej otec je boh

Máte pocit, že cirkev je dostupná pre mladých? Ja mám občas pocit, že sa skrýva za hrubými múrmi stavieb a nacvičených obradov. Že sa málo zúčastňuje verejného života.

To je zložitá otázka... Cirkev je dostupná pre každého, ale mnohí ľudia, ktorí sú v cirkvi, sú nedostupní. Hrubé múry stavieb mali ochrániť tých, ktorí hľadali ochranu v cirkvi a je pravdou, že sú momentálne pre mnohých symbolom nedostupnosti. Obrady prežívané s vierou, keď človek chápe symbolom, ktoré tie obrady vyjadrujú sú jedným z prostriedkov ako pochopiť, čo sa v cirkvi deje... Takisto v cirkvi je množstvo hnutí, spoločenstiev či reholí, cez ktoré mladí majú možnosť začleniť sa do cirkvi.  Ale na druhej strane chýba otvorenosť cirkvi v zložitých otázkach spoločenského života. 

Máte rád Marvelovky a tvoríte podcast. Snažíte sa aj takto priblížiť mladým?

Ja som od malička miloval príbehy hrdinov – Winnetou, gróf Monte Christo, traja mušketieri... Marvelovky sú modernými príbehmi s hrdinami. Sledujem to rád, pretože sa v nich dajú nájsť pekné obrazy a vzory, ktoré sú pre mladých atraktívne a blízke. Skrze tieto obrazy je ľahšie mladým podať Kristovo evanjelium – radostnú zvesť o Božej láske. Podcasty sú novodobé rádio. Takže cez novodobé prostriedky a aktuálne témy je mnohokrát jednoduchšie priblížiť sa mladým a ohlasovať. Treba tiež povedať, že podcasty robím pre všetkých, nielen pre mladých.

Každá inštitúcia alebo firma, spoločnosť, organizácia, potrebujú časom modernizovať. Myslíte si, že cirkev by mala niečo modernizovať?

Záleží na tom, čo znamená „modernizovať cirkev“. To, čo cirkev ohlasuje, je moderné vždy. Biblia – Božie slovo je aktuálne pre každú dobu a každého človeka. Vysvetľovať, čo znamenajú mnohé teologické obrazy a alegórie, aktualizovať jazyk, komunikácia týchto večne živých Právd si naozaj vyžaduje modernizáciu. Na druhej strane treba to robiť citlivo, adekvátne k poslucháčom. Nedá sa hovoriť rovnako babkám v nejakej rázovitej dedine a to isté hovoriť vysokoškolákom na internátoch.

PRÍBEHY: Ľudia niekoľkokrát žalovali Boha. Spor o 100-tisícové škody dokonca prehral

Raz som počul taký zaujímavý názor človeka, ktorý obhajoval to, že rímskokatolícki kňazi sa nemôžu ženiť a mať rodiny. On tvrdí, že kňazstvo je celoživotné poslanie, každodenné. A že je ťažké sedieť na dvoch stoličkách – byť aj dobrý otec, manžel, kňaz. Že kvôli tomu je to teraz dobré tak ako to je. Lenže gréckokatolícka cirkev nám ukazuje, že to môže fungovať. Myslíte, že by v tomto už konečne mala rímskokatolícka cirkev ustúpiť?

Stále sa pri tejto otázke zasmejem. Ja ako ženatý kňaz paradoxne vidím zmysel celibátu, obhajujem ho a nemám s nim žiaden problém. To, že sa tisíc rokov v západnej cirkvi dodržiava povinný celibát neznamená, že ďalších tisíc rokov sa nemôže zmeniť. Tento zákon je len ľudský, teda ľudia ho môžu zmeniť, nie je to dogma, ani morálny problém. Aj vo východnej cirkvi existuje celibát, aj u nás sú kňazi, ktorí si ho vybrali. Nakoniec, biskupi sa vyberajú len z kňazov celibátnych. Avšak stáročia tu bola zásada, že pokiaľ si kňaz vyberie celibát, mal by ho prežívať v spoločenstve - v kláštore. Mne neprináleží hodnotiť, či je čas na zmenu v otázke celibátu. Povedal som však už viackrát, že aj keby nastala zmena v pravidlách vysviacania ženatých mužov v rímskokatolíckej cirkvi, nemyslím si, žeby sa nejak húfne začali množiť takíto kandidáti na kňazstvo. Poznám viacerých lekárov, učiteľov, hudobníkov, vedcov, ktorí nevstúpili do manželstva, pretože sa úplne oddali svojmu povolaniu. Ja si nemyslím, že sedím na dvoch stoličkách, žeby moja rodina išla na úkor farnosti či ktorejkoľvek služby, ktorú v cirkvi robím, prípadne žeby som robil niečo horšie v cirkvi kvôli rodine. 

Neviem, či je to tými sviatkami, ale posledné mesiace mám pocit, že ľudia sa navzájom vzďaľujú. Že sa sťahujú do seba, dištancujú navzájom, sú k sebe menej láskaví. Žije sa ľuďom podľa vás ťažšie ako pred desiatkami rokov?

Slovensko patrí do tej skupiny krajín, v ktorých sa žije v dejinách ľudstva momentálne najľahšie. Máme zdravotníctvo, sociálny systém, školstvo. Patríme do EÚ a NATO, čo nám zabezpečuje ekonomický rast a bezpečnosť. Žijeme v najlepšej dobe odkedy je človek na tejto Zemi. Paradoxne blahobyt nám spôsobuje sebectvo, chamtivosť, pýchu. To, že sa máme dobre nás dáva do takého pohodlia, že ignorujeme problémy ostatných. Avšak je tu prázdnota z konzumu, ktorý nás nemôže naplniť, nasýtiť, uspokojiť. Ak sa má niekto vedľa mňa zle, je to preto, že som mu nepomohol. 

Rasistická propaganda aj nadradenosť bielej rasy. Prečo je Ježiš všade zobrazovaný ako beloch?

Ak by ste si mali vybrať tri veci, ktoré si vezmete na opustený ostrov – ktoré by to boli?

Bibliu, šach a môj nôž.

Tvoríte aj svoj vlastný podcast, ako sme spomínali. Ako vznikla táto myšlienka a čo je vlastne obsahom podcastu? 

Cez môjho dobrého priateľa Martina Frimmera som sa zoznámil s niektorými známymi ľuďmi a na rôznych akciách, pri rôznych príležitostiach som sa s nimi rozprával. Bolo pre nich nie úplne obvyklé rozprávať sa s kňazom, ešte k tomu ženatým (smiech). Keď som o týchto rozhovoroch rozprával manželke či priateľom, bolo pre nich zaujímavé počúvať, o čom tie rozhovory boli, pretože sa ma títo ľudia pýtali na cirkev, vieru, rozvody, krsty, Ježiška na Vianoce, škandály v cirkvi, arcibiskupa Bezáka... Tak mi napadlo, že je to dobrý spôsob ako ľuďom komunikovať odpovede cirkvi na tieto témy, odpovedať na mnohé otázky, ktoré vyvstávajú z bežného života. Rozprávať sa o tom so známymi ľuďmi so šoubiznisu, športu, kultúry, umenia je prostriedok, ako priniesť tieto odpovede ľuďom. Snažím sa v podcaste rozprávať sa s ľuďmi o viere, náboženstve, Cirkvi, o ich prežívaní duchovného života, ale aj o obyčajných veciach, ktoré z rozhovoru vyvstanú.

Myslíte, že existujú vyslovene zlí ľudia? Alebo nič nie je čiernobiele?

Pre mňa zlo vo svete je dôsledok hriechu. Mylné presvedčenie mnohých, že ja si robím čo chcem a nikomu nič nerobím spôsobuje, že môj hriech ovplyvňuje všetko okolo mňa. Nemyslím si, že je niekto vyslovene zlý. Sme všetci hriešni, avšak u niekoho je to vidno viac, u niekoho menej. Jeden teológ raz povedal, že rozdiel medzi tými čo sú vo väzení a nami je, že im na to prišli a nám nie. Je na každom nakoľko nechá to zlo prejavovať sa. Či dovolím hriechu, aby ovplyvnil moje správanie a konanie. 

Vedľa Poľského kultúrneho strediska bolo ešte rýchle občerstvenie.

Facebook/Prešpurčina Ešče Nezgegla! Zdroj/

Podľa dostupných dobových stôp bolo na Námestí SNP v roku 1990 možné nájsť občerstvenie, ktoré sa spájalo s priestorom pri Poľskom kultúrnom stredisku a Dome odievania. Práve tam sa nachádzalo miesto, ktoré pamätníci a dobové popisy opisujú ako typické „socialistické rýchle občerstvenie“. Už toto pomenovanie celkom veľa napovedá: nešlo o podnik, kam by si človek chodil posedieť na dve hodiny, skôr o rýchlu zastávku počas dňa – niečo malé pod zub, jedlo a pitie „na stojáka“.

Aj atmosféra takého priestoru bola celkom iná, než je dnes. Estetika konca 80. a začiatku 90. rokov stavala viac na účelnosti a funkčnosti, než na zážitku. Občerstvenie pravdepodobne pôsobilo jednoducho, s typickým mestským zariadením a interiérovým či exteriérovým riešením, ktoré bolo praktické, nie okázalé. Nebola to gastronómia ako životný štýl, ale skôr služba pre ľudí, ktorí sa pohybovali centrom mesta (zamestnancov, študentov, okoloidúcich, nakupujúcich aj cestujúcich).

Pamätnícke spomienky pri tomto mieste spomínajú aj názov Preluka, ktorý sa objavuje v súvislosti s občerstvením pri Dome odievania. Hoci tento názov nemožno bez výhrad označiť za úplne archívne potvrdený, v kolektívnej pamäti Bratislavčanov zjavne prežil. Aj to je zaujímavý detail: niektoré mestské miesta si totiž ľudia nepamätajú cez oficiálne názvy, ale cez ich atmosféru, zvyky i každodenné drobnosti.

Vôňa občerstvenia s príchuťou každodennosti

K Námestiu SNP však patrili aj iné terasy a prevádzky. V hornej časti námestia, za sochou partizána, si Bratislavčania spájali mestský život s podnikmi, ktoré niesli názov Polom. Dobové spomienky hovoria o letnej terase, kaviarni, cukrárni či grillbare. Teda vedľa strohejšieho rýchleho občerstvenia tu existoval aj priestor na „posedávanie“, rozhovory a pozorovanie mestského diania. Aj taký je obraz Bratislavy roku 1990: mesta, ktoré bolo ešte stále poznačené socialistickou estetikou, no už sa pomaly otváralo novému životnému štýlu...

Na fotografii Kamila Vyskočila z 80. rokov vidno letnú terasu obľúbenej kaviarne Polom (kaviareň - cukráreň - grillbar) v hornej časti Námestia SNP naľavo od Kalvínskeho kostola. V pozadí za autobusom Ikarus 280 vidno budovu Hlavnej pošty.

Facebook/Starabratislava.com Zdroj/

Práve rok 1990 bol v tomto smere výnimočný. Bol to čas krátko po Nežnej revolúcii, keď sa verejný priestor menil nielen politicky, ale aj vizuálne a spoločensky. Ľudia začali mesto využívať inak, slobodnejšie, spontánnejšie. Občerstvenie na Námestí SNP tak nebolo len miestom, kde sa predávalo jedlo alebo nápoje: bolo súčasťou každodennej mestskej kulisy, v ktorej sa stretával starý režim s novou dobou.

GALÉRIA Druhá svetová vojna na Slovensku. Takto vyzerali naše mestá, móda či reklama v čase nemeckej nadvlády

Dnes už takýto typ mestského občerstvenia takmer zmizol. O to zaujímavejšie pre nás je vracať sa k nemu cez archívne zábery, fotografie a ďalšie spomienky. Aj obyčajný bufet či terasa môžu byť dôležitou súčasťou pamäti mesta, ktorá nečíta len cez veľké dejiny, ale aj cez celkom obyčajné priestory slúžiace trebárs na oddych... či rýchle občerstvenie.

• Ochladenie môže na Slovensku priniesť pokles teploty až o 15 stupňov Celzia.
• Studený front prinesie arktický vzduch a zrážky.
• Na severe a západe môže snežiť už od približne 300 metrov nad morom.
• Na horách môže napadnúť viac než 20 centimetrov snehu.

Ak si si v posledných dňoch zvykol na slnko, ľahkú bundu a pocit, že zima je už definitívne za nami, priprav sa na rýchly návrat do reality. Slovensko totiž čaká výrazný teplotný zlom, ktorý môže počas jediného dňa zraziť teploty až o približne 15 stupňov Celzia.

Predpoveď počasia na Veľkú noc: Najviac prekvapia dni po sviatkoch, takéto teploty nás čakajú

Ako upozorňuje portál iMeteo, ešte počas stredy si Slovensko užije posledný výrazne teplý deň. Najmä na západe sa maximálne teploty môžu vyšplhať až k približne 20 stupňom Celzia. „Ak ste si už zvykli na príjemné jarné lúče, nasledujúce hodiny vás rýchlo vrátia do zimnej reality,“ píše portál.

Teploty môžu padnúť o 15 stupňov Celzia

Podľa aktuálnych výstupov meteorologických modelov bude ochladenie výraznejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Rozdiel medzi dvoma po sebe nasledujúcimi dňami môže byť na niektorých miestach dramatický.

„Kým v stredu sa teploty vyšplhajú k 19 stupňom Celzia, o 24 hodín neskôr sa môžu prepadnúť až o približne 15 stupňov Celzia,“ uvádza iMeteo. To znamená, že napríklad na západnom Slovensku môžu štvrtkové maximá dosahovať len približne 4 stupne Celzia.

Na Slovensko sa prekvapivo vracia zima

TASR/Dano Veselský

Príčinou bude studený front, ktorý do našej oblasti prinesie arktický vzduch. Spolu s ním sa očakáva aj vlna zrážok.

Kde sa objaví sneh

Najväčšiu zmenu pocítia severné a západné časti Slovenska. Hranica sneženia začne postupne klesať a na severe môže padnúť až na približne 500 metrov nad morom.

Zaujímavé je, že východ krajiny bude tentoraz vo výrazne lepšej pozícii. „Východne od Košíc sa teploty môžu udržať nad 10 stupňami Celzia a na juhovýchode sa lokálne môžu vyšplhať až k 16 stupňom Celzia,“ uvádza web.

Vo štvrtok večer sa však ochladenie ešte prehĺbi. Hranica sneženia môže klesnúť až k približne 300 metrom nad morom. To znamená, že sneh sa môže objaviť aj v nižších polohách.

Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Nie sme pripravení na extrémy, ktoré prídu, varujú odborníci

Biely piatok? Je to možné

V niektorých častiach Slovenska sa tak môže stať, že ráno ľudí prekvapí biela krajina. Napríklad vo vyšších častiach Bratislavy, ako je Koliba, by sa mohlo objaviť aj krátke sneženie.

Treba však rátať s tým, že teploty budú stále okolo 2 stupňov Celzia, čo nie sú ideálne podmienky na dlhodobú snehovú pokrývku. Väčšina snehu sa tak pravdepodobne rýchlo zmení na mokrú kašu.

Napriek tomu môže v snehovej forme spadnúť miestami až do 10 centimetrov zrážok, zatiaľ čo vo vyšších horských polohách to môže byť aj viac než 20 centimetrov. Realistické odhady zatiaľ počítajú na západe skôr s popraškom do približne 5 centimetrov, no meteorológovia upozorňujú, že pri takýchto situáciách môže byť vývoj ešte premenlivý.

• Slovenský úsek Družby vznikal v rokoch 1960 až 1961 a prvá ropa dorazila do Slovnaftu vo februári 1962.
• Projekt bol technický triumf, ale aj nástroj sovietskeho vplyvu a budovania energetickej závislosti.
• Nešlo len o jednu rúru, ale o strategickú sieť s prečerpávacími stanicami a napojením na Bratislavu aj Česko.
• Uzatvorenie ropovodu len odhaľuje, že rozhodnutia z čias socializmu stále ovplyvňujú ceny, bezpečnosť aj politiku.

Vo februári a marci 2026 sa Družba znovu pripomenula - nie ako nudná technická linka z učebnice, ale ako nerv slovenskej ekonomiky. Hospodárske noviny písali o úplnom prerušení prepravy ropy na Slovensko a do Maďarska, vláda následne uvoľnila 250-tisíc ton ropy zo štátnych rezerv a sama priznala, že ide o krízové premostenie, kým prídu alternatívne dodávky.

V Rimavskej Sobote vykopali jednu z najhlbších studní sveta. Bola taká hlboká, ako je Empire State Building vysoká

Zrazu bolo zjavné niečo, čo sa pri podobných potrubiach ľahko prehliada - keď sa zavrie kohútik niekde stovky kilometrov od Bratislavy, nie je to abstraktná geopolitika, ale problém, ktorý sa o pár dní môže preliať do cien, nervozity aj do reálnej prevádzky štátu.

Keď sa „priateľstvo“ zváralo do zeme

Názov Družba znie mäkko, skoro poeticky. V skutočnosti išlo o jeden z najtvrdších geopolitických projektov studenej vojny. Dohodu o výstavbe podpísali 18. decembra 1959 štáty socialistického bloku združené v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci a samotná stavba sa začala 10. decembra 1960 v Aľmetievsku.

Slovenský úsek od ukrajinskej hranice cez juh krajiny do Bratislavy vznikal v rokoch 1960 až 1961, pričom prvá ropa dorazila do Slovnaftu vo februári 1962. O pár rokov neskôr, v roku 1968, prišla ďalšia etapa, zdvojenie potrubia, ktoré zvýšilo kapacitu aj prevádzkovú bezpečnosť.

Z dnešného pohľadu je na tom fascinujúce práve tempo. To, čo by sa dnes utápalo v povoľovaniach, sporoch a environmentálnych námietkach, sa vtedy tlačilo dopredu ako úloha s ideologickou pečiatkou.

Archívne fotografie z výstavby ukazujú zváračov v blate, v snehu aj v otvorenej krajine, kde sa nebudovala len infraštruktúra, ale aj politický obraz sveta. Dobové správy oslavovali plnenie plánov na 100,2 percenta, záväzky „navyše plánu“ aj skracovanie termínov výstavby.

Lenže propaganda na tom nebola nalepená zvonka. Bola priamo v projekte. Družba mala byť dôkazom, že východný blok vie fungovať ako jeden hospodársky organizmus. Lacnejšia doprava ropy oproti železnici bola reálna výhoda, ale zároveň to bol mechanizmus závislosti - čím viac priemyslu, rafinérií a plánovania sa prispôsobilo jednému smeru dodávok, tým ťažšie sa z neho dalo raz odísť.

Zabudnutý megaprojekt. Ako chceli Sovieti pomocou bômb obrátiť tok riek a skončili so smrtiacim rádioaktívnym jazerom

Už pri spustení sa hovorilo o výraznom zlacnení dopravy ropy oproti cisternám, a práve táto ekonomická logika pomohla z politického projektu urobiť niečo, čo vyzeralo ako čistý technický pokrok.

Jeden z najväčších ropovodných systémov sveta

Ropovod Družba patrí medzi najväčšie ropovodné systémy sveta. Podľa Transpetrolu má približne 5-tisíc kilometrov, začína v ruskom Aľmetievsku a cez západné uzly sa delí na viac smerov do strednej Európy. Už od začiatku teda nešlo o jednu rúru, ale o obrovskú sieť, ktorá mala zásobovať priemysel socialistického bloku lacnejšie a rýchlejšie.

Dnes sa Družba delí na severnú vetvu cez Bielorusko a Poľsko smerom do Nemecka a na južnú vetvu cez Ukrajinu do Slovenska a Maďarska, historicky aj do Česka. 

Výstavba ropovodu Družba

Profimedia

Potrubie, ktoré prekreslilo mapu Slovenska

Na Slovensku sa trasa začína pri obci Ruská na hranici s Ukrajinou, pokračuje cez Budkovce, Moldavu nad Bodvou, Rimavskú Sobotu a Tupú, potom cez Bučany smeruje do Bratislavy a jednou vetvou aj k českej hranici. Podľa Transpetrolu ide na našom území o približne 510 kilometrov potrubí, pričom veľká časť siete je zdvojená.

To je technický detail, ktorý znie sucho, ale v praxi znamená, že Družba nebola len jednou rúrou v zemi. Bola to kostra, okolo ktorej sa nastavila logistika štátu, rafinérska výroba aj predstava energetickej istoty. A s tým sa spája aj menej romantická stránka príbehu.

Dostupné zdroje o slovenskej výstavbe ukazujú najmä oslavy a výkonové hlásenia, nie detailné záznamy o konkrétnych obetiach stavby. To neznamená, že išlo o sterilný projekt bez rizika. Skôr to veľa hovorí o tom, ako socialistické veľkostavby rozprávali samy o sebe - ako triumf, nie ako miesto, kde sa zraňujú ľudia, mešká technika alebo sa veci kazia.

FOTO Slovenskí stavitelia môžu len ticho závidieť. V Číne otvorili most tak veľký, že naraz prekonal desať svetových rekordov

Bezproblémová totiž Družba nebola ani neskôr. Transpetrol v starších výročných správach opisuje systémy, ktoré majú znižovať riziko poškodenia potrubia, následného úniku ropy, havárií a ekologických škôd. V ďalších materiáloch sa objavuje aj priamo zmienka o defekte potrubia a úniku ropy. Družba totiž bola strategická, ale nikdy nebola magická. Aj oceľ starne, koroduje a občas tečie tam, kam nemá.

Slovenský sen o lacnej rope

Pre Slovnaft znamenala Družba historický zlom. Rafinéria v Bratislave prestala byť odkázaná len na komplikovanejšie a drahšie formy zásobovania a stala sa pevným článkom širšieho sovietskeho energetického priestoru. Spracovateľská kapacita rafinérie vďaka týmto dodávkam rástla a dosiahla vrchol v roku 1979, keď Slovnaft spracoval 10 miliónov ton ropy.

V tom bola sila aj pasca celého modelu. Ropa tiekla stabilne, priemysel rástol, palivá boli dostupnejšie a štát mohol tento tok predávať ako dôkaz modernizácie. Lenže každá takáto modernizácia má v autoritárskom systéme háčik - niečo dostaneš lacnejšie, ale spolu s tým preberieš aj politickú poslušnosť zabalenú do technickej normy.

Slovnaft počas výstavby

Profimedia

Aj preto je Družba viac než technická pamiatka socializmu. Je to materiálny dôkaz toho, ako hlboko sa geopolitika vie zaliať do betónu, ocele a každodennej spotreby. Potrubie sa po desaťročiach tvári neutrálne, ale neutrálne nikdy nebolo.

Už jeho názov mal znieť ako sľub, hoci v realite išlo o asymetrický vzťah - jedna strana dodáva kľúčovú surovinu, druhá si na ňu zvykne tak veľmi, až začne veriť, že to tak musí byť navždy. Historici aj publicisti, ktorí sa v posledných rokoch vracajú k príbehu Družby, preto nehovoria len o energetike, ale aj o tom, ako sa závislosť vie zamaskovať ako pohodlie.

Prečo sa o Družbe znovu hovorí?

To je aj dôvod, prečo dnešné uzatvorenie ropovodu nepôsobí len ako technická správa z ekonomiky. Je to moment, keď sa z potrubia stáva zrkadlo. Hospodárske noviny citovali aj pohľad, že Slovnaft a skupina MOL si vedia predstaviť fungovanie aj bez Družby.

FOTO Takto to naozaj bolo s bratislavským metrom. Vieme, kde by sa nachádzali stanice a prečo ho už dnes nikto nechce stavať

V tej istej chvíli však štát čerpá zásoby, komunikuje ropnú núdzu a priznáva, že alternatívna cesta cez Adriu je drahšia a prevádzkovo komplikovanejšia. Presne tu sa láme rozdiel medzi politickým sloganom a fyzickou realitou. Družba teda nebola len propaganda, ale propaganda bola súčasťou jej príbehu od prvej zváračky.

Nebola len ekonomickým darom, ale aj nástrojom pripútania. A nebola ani úplne bezpečným oceľovým zázrakom, iba mimoriadne dôležitou infraštruktúrou, ktorú desaťročia držal pri živote mix techniky, údržby a presvedčenia, že z východu to nejako vždy dotečie.

Pre mladú generáciu môže byť tento príbeh prekvapivo súčasný. Nie preto, že by sme mali nostalgicky riešiť staré rúry, ale preto, že Družba ukazuje jednoduché pravidlo - skutočná moc sa často neskrýva v prejavoch politikov, ale v tom, čo vedie pod zemou. A keď sa ten tok zastaví, zrazu vidno, koľko histórie, ilúzií aj starých kompromisov v tej zemi máme stále zakopaných.

Ľudia na TikToku sa museli zblázniť. Ak sa pridáš k najnovšiemu trendu, hrozí ti rakovina kože

„Výskumy dermatológov preukázali, že osoby, ktoré veľmi často používajú soláriá, majú dva- až trikrát väčšiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny tohto typu (melanómu kože, pozn. TASR). Opaľovanie kože v soláriu z tohto dôvodu nie je vhodné pre niektoré citlivé skupiny populácie vrátane osôb mladších ako 18 rokov. Riziko je u populácie v tejto vekovej kategórii väčšie, keďže koža je v tomto veku omnoho tenšia a citlivejšia, pričom pokožka nie je schopná vyprodukovať dostatok pigmentu na zachytávanie lúčov UV žiarenia,“ priblížilo ministerstvo.

Návrh novely okrem iného rieši aj doplnenie kompetencie Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov a výživových doplnkov. Odstraňuje takisto niektoré nedostatky v zákone, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

• Kryt v Dolných Hámroch má rozlohu 431 metrov štvorcových a vznikol počas studenej vojny.
• Pôvodne mal slúžiť ako úkryt pre zamestnancov miestnej továrne Sandrik.
• Má tlakovo-plynotesné dvere, filtroventilačný systém aj miestnosť na dekontamináciu.
• Predáva sa za 312-tisíc eur a jeho využitie závisí najmä od fantázie nového majiteľa.

Na Slovensku sa z času na čas objaví bizarná nehnuteľnosť. Niekedy je to hradná ruina, inokedy opustená továreň. Tentoraz však ide o niečo oveľa zvláštnejšie - skutočný atómový kryt vybudovaný pod zemou.

Nachádza sa v obci Dolné Hámre v okrese Žarnovica a na predaj je za 312-tisíc eur. Podľa ponuky Nitrianskej realitnej kancelárie ide o zachovalý kryt s celkovou výmerou 431 metrov štvorcových, ktorý bol vybudovaný začiatkom deväťdesiatych rokov ako úkryt pre zamestnancov miestneho priemyselného závodu.

Ako vyzeralo občerstvenie na Námestí SNP v roku 1990? Takto chutilo centrum Bratislavy krátko po revolúcii

Podzemná stavba je pritom technicky sofistikovaná. Vznikla prerobením starého banského diela, pričom chodby sú vystužené banskou oceľovou konštrukciou a železobetónovými pažnicami. Hlbšie časti majú tvárnicovú výstuž a celý kryt má tvar písmena U a dva vstupné portály vzdialené približne sto metrov od seba.

Dvere, ktoré zastavia tlak aj plyn

Prístup do podzemia nevedie cez obyčajné dvere. Všetky vstupy chránia tlakovo-plynotesné dvere typu D4-2, ktoré dokážu izolovať vnútorný priestor od kontaminovaného prostredia. Rovnaké dvere oddeľujú aj protiplynové a protitlakové komory.

V kryte sa nachádza aj špeciálna odmorovacia miestnosť, teda priestor určený na dekontamináciu ľudí alebo vybavenia. Tá je vybavená plynotesnými dverami z oboch strán. Hlavný vstup obsahuje filtroventilačný systém, ktorý zabezpečuje čistenie vzduchu.

Podľa predajcu je v kryte mierová filtroventilačná jednotka typu Janka a zároveň existuje predpríprava na takzvanú bojovú verziu systému. Súčasťou podzemného komplexu je aj miestnosť pre ukrývaných, sklad, vodné hospodárstvo, zasadačka či suché toalety.

Kryt, ktorý nikdy neplnil svoju úlohu

História objektu siaha hlbšie do minulosti. Ako uvádza portál Pluska, kryt mal vzniknúť na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov v súvislosti s činnosťou miestnej továrne Sandrik. Starosta obce Jozef Uram pre web uviedol: „Mala tam byť špeciálna výroba vzduchových filtrov pre BVP-čka.“

Podľa jeho slov mal kryt slúžiť ako úkryt pre zamestnancov závodu v prípade krízovej situácie. Paradoxom je, že napriek všetkým technickým prvkom sa nikdy reálne nepoužíval. „Kryt však nikdy nebol uvedený do prevádzky,“ uviedol Uram. Posledných približne pätnásť rokov je podľa starostu v súkromnom vlastníctve.

Strach z atómovej apokalypsy? Na Slovensku sú na predaj staré vojenské kryty za pár desiatok tisíc eur

Podzemie, ktoré pomaly chátra

Miesto dnes pôsobí skôr ako zabudnutý relikt minulosti. Miestni obyvatelia tvrdia, že kryt je už roky opustený a jeho interiér je prakticky prázdny. „Kryt je už niekoľko rokov opustený, predtým ho chodil upratovať nejaký pán zo Zlatých Moraviec,“ povedali miestni.

Problémom sa podľa nich stali aj ľudia, ktorí ho využívajú ako nelegálnu skládku odpadu. „Niektorí, čo chodia okolo, tam vyhadzujú odpad,“ uviedla suseda pre portál.

Bizarná investícia alebo budúci projekt?

Napriek tomu má takýto objekt potenciál. Podzemné kryty sa vo svete často menia na netradičné priestory - od vínnych pivníc až po turistické atrakcie. V posledných rokoch sa navyše zvýšil záujem o podobné stavby aj medzi takzvanými preppermi, teda ľuďmi, ktorí sa pripravujú na krízové scenáre.

Podľa magazínu Wired či The Guardian sa trh s modernými bunkrami po roku 2020 výrazne rozšíril. Dolnohámorský kryt je však skôr kus histórie než luxusný bunker pre miliardárov. Ak ho niekto kúpi, čaká ho veľa práce - ale aj unikátna šanca vdýchnuť život miestu, ktoré vzniklo z obáv studenej vojny a dnes čaká na úplne nový príbeh.

• Objav pod Trojárovou vznikol počas socialistického prieskumu ložísk antimónu v 70. rokoch.
• Štôlňa má približne jeden a pol kilometra a nikdy sa v nej nezačala reálna ťažba.
• V podzemí sa stále nachádzajú koľajnice, zvyšky techniky aj obaly od trhaviny Danubit.
• Najväčším rizikom dnes nie je tma, ale vysoká koncentrácia oxidu uhličitého.

Pezinok väčšina ľudí spája s vínom a vinohradmi. Menej známe je, že ide aj o jedno z historických banských miest Slovenska. V okolí Malých Karpát sa po stáročia ťažilo zlato, pyrit aj antimón a banské chodby tu vytvorili sieť dlhú niekoľko kilometrov.

VIDEO Takto vyzerá opustená banka v Bratislave. Trezory sú otvorené, na zemi sa váľajú dokumenty s osobnými údajmi ľudí

Jedna z nich leží pod vrchom Trojárová. Na prvý pohľad nenápadný portál v lese vedie do podzemia, ktoré dnes pôsobí ako kulisa z postapokalyptického filmu.

Prieskumy v 70. rokoch

Trojárova štôlňa vznikla počas socialistického geologického prieskumu v 70. rokoch, keď štát skúmal zásoby antimónu v Malých Karpatoch. Po pozitívnych výsledkoch vrtov vznikol projekt rozsiahleho podzemného prieskumu, ktorý mal potvrdiť, či sa tu oplatí otvoriť novú baňu.

Plány boli ambiciózne. Projekt počítal s tisíckami metrov banských chodieb a podzemných vrtov. Realita však bola skromnejšia. Do roku 1995 sa vyrazilo približne 1 698 metrov horizontálnych banských diel a práce sa nakoniec zastavili z ekonomických dôvodov. Štôlňa tak ostala nedokončeným experimentom.

Urbex medzi koľajnicami a betónom

Do tmy sa dnes občas vydajú urbexeri. Jeden z nich, ktorý vystupuje na YouTube pod menom Slovenský cestovateľ URBEX, opisuje moment, keď sa človek ocitne hlbšie v tuneli.

„Zdarboh, dnes sa nachádzame v Pezinku pod vrchom Trojárová. V horách pod Trojárovou sa ťažil hlavne antimón a dnes vám ukážem starú socialistickú prieskumnú štôlňu,“ hovorí vo videu. V podzemí sa stále zachovali koľajnice, po ktorých kedysi jazdili malé banské vozíky.

V jednej časti sa dokonca rozvetvujú do dvojkoľajky. „Táto dvojkoľaj sa tiahne približne 50 metrov. Podľa toho súdim, že to bola vlaková stanica,“ opisuje urbexer. Dnes je však väčšina zariadení preč. Mnohé kovové konštrukcie rozobrali zberači šrotu, iné zničila voda, ktorá do chodieb neustále presakuje.

VIDEO Takto to vyzerá v kúpeľoch Grössling. Zabudnutý bratislavský poklad čaká na rekonštrukciu, tá sa neustále posúva

Sáčok z Danubitu

Najbizarnejší moment prichádza vtedy, keď sa medzi kameňmi objaví starý plastový obal. „Aha, sáčok z Danubitu,“ hovorí urbexer do kamery. Danubit bola priemyselná trhavina používaná najmä v baníctve a vyrábala sa v bratislavskom chemickom závode Dimitrovka.

Výbušnina slúžila na rozrušovanie horniny pri razení chodieb. Takéto nálezy pripomínajú, že podzemie kedysi žilo intenzívnou prácou. Baníci tu postupne odstreľovali skalu a posúvali tunel hlbšie do masívu.

Jedovatý vzduch

Trojárova štôlňa je však dnes nebezpečná z iného dôvodu než kvôli starým výbušninám. V podzemí sa totiž hromadí oxid uhličitý. Ten je ťažší ako vzduch a môže sa držať pri zemi v uzavretých priestoroch.

„Koncentrácia oxidu uhličitého je v štôlni celkom vysoká, preto sme prešli len približne prvého pol kilometra,“ vysvetľuje urbexer.

Na internete koluje aj video, v ktorom sa dvaja prieskumníci dostali až na koniec chodby. Jeden z nich sa tam podľa autora videa otrávil oxidom uhličitým a musel sa rýchlo dostať na čerstvý vzduch.

Poklad, ktorý nikto neťažil

Geológovia tu kedysi hľadali antimón - kov, ktorý dnes patrí medzi strategické suroviny používané v batériách, elektronike či vojenskom priemysle. V prírode sa v tejto oblasti vyskytuje najmä vo forme minerálu antimonit a v menšom množstve aj ako rýdzi antimón.

Paradoxom je, že napriek veľkému prieskumu sa tu nikdy nezačala veľká ťažba. Štôlňa ostala len prieskumným tunelom - akýmsi nedokončeným experimentom z čias socializmu. Dnes ju pomaly pohlcuje voda, korózia a ticho lesa nad ňou.

A možno práve preto má zvláštnu atmosféru. Keď človek stojí na začiatku tunela a pozerá do čiernej chodby, ľahko si predstaví zvuk vozíkov, výbuchy trhaviny a baníkov, ktorí tu kedysi hľadali kov ukrytý hlboko v horách.

• Pred Vysokou školou bezpečnostného manažérstva v Košiciach stoja sochy troch žijúcich členov správnej rady.
• Marián Mesároš potvrdil, že ide o drevené plastiky za 2 500 eur za kus, natreté zlatou farbou.
• Stavanie sôch žijúcim vodcom má nepríjemnú symboliku a expert spomína aj analógiu s Trumpom.
• Najväčší problém nie je gýč, ale odkaz: škola tým skôr oslavuje vlastnú hierarchiu než akademickú dôveryhodnosť.

V Košiciach človek čaká všeličo - električky, večné rozkopávky, lacný kebab po polnoci. Asi málokto však čaká, že ho pri vysokej škole privíta trojica zlatých sôch žijúcich šéfov inštitúcie. Stoja tam od roku 2024, vlnu odporu vyvolali až v posledných dňoch.

Američan Beau žije v Košiciach: Hneď som zistil, že z Margecian neodídem bez kapurkovej. Chcem tu zostarnúť

Presne to sa však deje pri Vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach, kde podľa oficiálnej stránky správnu radu tvoria Marián Mesároš, Gabriel Hrubý a Bohumil Šejnoha - a práve títo muži stoja aj pred budovou v podobe sôch, upozornil Korzár.

Na tom je bizarné najmä to, že nejde o pamiatku na zakladateľov dávnych čias ani o pietne miesto. Ide o živých ľudí, ktorí sú stále súčasťou riadenia školy. Plus 7 dní uviedol, že Marián Mesároš sochy potvrdil a povedal: „Máme kamaráta rezbára, ktorý nám za 2 500 eur vyreže jednu takúto sochu.“

Podľa rovnakého zdroja ide o drevené plastiky natreté zlatou farbou. Výsledok nepôsobí ako akademická dôstojnosť, ale skôr ako vizuál medzi firemným showroomom a kultom ega.

Keď reprezentácia prekročí čiaru

Problém nie je v tom, že by sochy boli automaticky nezákonné. Problém je v symbolike. Organizačný poriadok školy hovorí, že predseda správnej rady (prezident) je štatutárnym orgánom, ktorý školu riadi a koná v jej mene.

Oficiálna história školy navyše otvorene pripisuje vznik projektu a jeho rozvoj Mariánovi Mesárošovi a jeho podnikateľskému zázemiu. V takom kontexte už sochy nevyzerajú ako dekorácia, ale ako monumentalizácia aktuálnej moci.

Korzár zhrnul kritický pohľad odborníka vetou: „Stavanie sôch žijúcim vodcom bolo časté v totalitných režimoch.“ Zároveň však upozornil, že podobné prejavy sebaglorifikácie sa objavujú aj v demokraciách, pričom spomenul aj analógiu s Donaldom Trumpom.

Ukrajinec strávil na Slovensku päť rokov. Taký bordel som nikde nezažil, napísal v úprimnej recenzii

To neznamená, že košická škola je nejaká mini diktatúra. Znamená to skôr to, že vizuálny jazyk moci funguje podobne aj mimo veľkej politiky. Britannica opisuje kult osobnosti ako systém umenia, symbolov a rituálov zameraných na glorifikáciu konkrétnej osoby. Odborná štúdia z roku 2022 zasa pripomína, že práve sochy a verejné zobrazenia fungujú ako artefakty, ktoré verejne signalizujú charizmu a status vodcu.

Nie je to diktatúra, je to niečo trápnejšie

A tu prichádza najtrpkejšia časť. Univerzita má byť miesto, kde inštitúcia stojí vyššie než ego jej vedenia. Sama škola vo výročnej správe píše, že jej hlavným cieľom je vedecky pracovať a poskytovať vysokoškolské vzdelávanie v oblasti bezpečnostných vied.

Lenže zlaté podobizne aktuálnych funkcionárov vysielajú iný signál - pozrite sa najprv na nás, až potom na to, čo učíme. Nie je to autorita. Je to sebaprezentácia, ktorá sa tvári ako tradícia.

Pre mladých ľudí, ktorí vyrástli na internete, je navyše takýto obraz prakticky memegénny. Plus 7 dní pripomenul, že fotografia areálu sa najprv šírila pre neporiadok, no debata sa rýchlo otočila práve na sochy. A to je presne pointa. Symbol, ktorý si pýta príliš veľa vysvetľovania, väčšinou prehral už v momente, keď ho ľudia prvýkrát uvidia.

Najhoršie na tom nie je zlato, ale odkaz

Každá socha hovorí, koho si máme pamätať. Keď mesto postaví pamätník obetiam alebo zosnulému umelcovi, je to odkaz na pamäť a význam. Keď si škola vystaví zlaté plastiky svojich žijúcich šéfov, odkaz znie inak - tu sa neoslavuje myšlienka, ale hierarchia.

A práve preto je košické súsošie také fascinujúce aj nepríjemné zároveň. Nie preto, že je gýčové. Ale preto, že úplne bez hanby ukazuje, ako rýchlo sa rešpekt môže zmeniť na autopropagáciu.

Ako pripomína, práve májka fialová je najjedovatejší chrobák na Slovensku. Základom v tomto prípade je nechytať ho. Keď sa totiž cíti v ohrození, vylučuje, podobne ako lienka, žltkastú tekutinu.

Hongkong hlási nákazu vzácnym smrteľným vírusom, ktorý zaznamenali len u 50 ľudí. Muža pohrýzla opica

Môže aj zabíjať

Je to jej hemolymfa, ktorá sa podobá olejovým kvapkám. „Hemolyfma obsahuje prudko jedovatý alkaloid kantaridín, ktorý môže byť pre človeka smrteľný už pri požití veľmi malej dávky a to 30 miligramov. Tento jed dokonca v minulosti častokrát využívali traviči,” varuje portál.

Tekutina na koži spôsobuje bolesť a miesto pripomína popáleninu, tohto chrobáka by si preto nemal vôbec chytať do rúk. iMeteo upozorňuje, že hemolymfa májky spôsobila problémy deťom a dospelým ľuďom už aj v minulých rokoch. Práve jej fialové sfarbenie doslova láka k tomu, aby po nej ľudia siahali.

Májka fialová

Wikipedia/Ladislav Luppa

Náročný vývoj

„Vývin májky je ale značne obtiažny. Dnes na ne aj napriek komplikovanému vývinu môžete natrafiť pri každej prechádzke a nájdete ich naozaj veľké množstvo. Májky môžu naklásť až tisícky vajíčok, z ktorých sa neskôr vyliahnu malé larvy, ktoré sa nazývajú triungulinus.”

Tie sa po vyliahnutí vyšplhajú na kvet a tromi háčikmi sa pripevní k nejakému hmyzu. Takto sa dostane do úľa, kde sa živí včelími vajíčkami. Následne sa dostane do druhého štádia, kedy sa živí larvami aj medom, neskôr sa premení na larvu tretieho štádia a takto prezimuje.

Môže to byť tvoje posledné jedlo. Stačí nedodržať postup správnej prípravy a z tejto pochúťky sa stane smrtiaci jed

Na jar je z nej štvrtá larva, z ktorej sa už po zakuklení stáva dospelý chrobák. „Dospelá májka sa už ale živí rastlinnou potravou. Rada si pochutí na okvetných lístkoch alebo listoch,” dodáva portál.

• Domáci cukrár z Facebooku dostal pokutu po tom, čo si ho inšpektori odsledovali online.
• Štát tvrdí, že predaj koláčov z domácnosti bez povolení je hygienické aj daňové riziko.
• Kamenický ešte vlani odkazoval ľuďom, že nech si doma robia džemy.
• Bizarné je, že to, čo znelo ako ľudová rada, dnes vyzerá ako návod, ako sa dostať pod dohľad.

Zo slovenského internetu sa pomaly stáva miesto, kde môže byť koláč menší problém pre žalúdok než pre štát. Web MY upozornil na prípad z Topoľčian, kde inšpektori riešili muža, ktorý doma vyrábal cukrárske výrobky a predával ich cez Facebook.

Zabudni na malé maslo či smotanu v tégliku: Nové nariadenia EÚ ovplyvnia tvoje dovolenky či cestovanie

Keď sa k nemu nedostali klasickou kontrolou, nadviazali s ním kontakt cez pracovný profil na sociálnej sieti, vypýtali si cenník a tým získali dosť dôkazov na začatie priestupkového konania. Muž sa napokon priznal, ponuky stiahol a dostal sankciu podľa zákona o potravinách. O prípade informovala Štátna veterinárna a potravinová správa aj na svojom facebookovom profile.

Facebook, krémeše a štátna moc

Na celej veci je fascinujúce hlavne to, ako veľmi sa zmenil tón. Domáce pečenie bolo dlho niečo medzi romantikou, víkendovým side hustlom a milou lokálnou ekonomikou. Teraz sa z neho stáva niečo, čo štát sleduje so slovníkom takmer ako pri podozrivej prevádzke.

Potravinári upozorňujú na salmonelózu, baktériu E. coli, alergény či kontakt s domácimi zvieratami. A áno, tieto riziká sú reálne. Lenže rovnako reálne je aj to, že celý príbeh znie absurdne - krajina, kde si človek objedná veterník cez správu, zrazu vyzerá, akoby potrebovala digitálnu jednotku na zásahy proti lineckému pečivu.

„Živnostenský úrad môže udeliť pokutu až do výšky 3 319 eur za prevádzkovanie viazanej živnosti bez osvedčenia. Plus je tu aj rozmer daňových a odvodových postihov, či trestnoprávnej zodpovednosti,” píše sa v príspevku.

A teraz si spomeň na džem

Bizarnosť je ešte silnejšia, keď si vedľa toho položíš slová ministra financií Ladislava Kamenického. Hospodárske noviny na jeseň 2025 citovali jeho odkaz k zdražovaniu sladkostí: „Keď si ľudia doma upečú keksy a urobia si džem, tak to majú za normálne sadzby. Vy, čo si doma robíte džemy, tak vás to nepostihne.“ Inak povedané - urob si to doma a prežiješ.

Lenže o pár mesiacov neskôr už verejná debata vyzerala presne opačne. HN ešte skôr písali, že predaj nelegálnych zákuskov cez internet alebo sociálne siete pripraví štát ročne o 12 miliónov eur. Z domáceho pečenia sa tak v jednej verzii reality stáva šikovný spôsob, ako obísť drahšie regály, a v druhej takmer rozpočtový nepriateľ.

Na Slovensku už aj koláč nesie ideológiu

Presne tu je jadro celého príbehu. Nie v jednej pokute, ani v jednom cukrárovi z Facebooku. Ale v tom, že štát najprv ľuďom nepriamo odkáže, nech si veci robia doma, a potom sa tvári prekvapene, že si ich doma naozaj robia. A keď ich ešte skúsia predať, zrazu je z toho hazard, problém a vyšetrovanie.

Zakladateľka pekárne ROH v Nitre Chulud Abbasová: Piecť doma? Nehrozí. Zákazníkov máme až z Košíc

Koláč sa tak stal symbolom zvláštnej doby - oficiálne sa šetrí, neoficiálne sa kontroluje, a medzi tým je bežný človek, ktorý len chcel upiecť tortu, nie rozkladať verejné financie.

• Maturitné slohy zo slovenského jazyka boli zverejnené po žrebovaní počas živého vysielania STVR.
• Písomnú maturitu zo slovenského jazyka a literatúry píše viac ako 38 500 maturantov.
• Najviac študentov maturuje z angličtiny, takmer 37-tisíc.
• Výsledky externej časti maturitnej skúšky budú známe začiatkom mája.

Vyše 42-tisíc maturantov si preverí svoje vedomosti zo slovenského jazyka a literatúry, cudzích jazykov, matematiky a v prípade žiakov maďarskej a ukrajinskej národnosti aj z ich materinského jazyka. Časť skúšok prebehne aj elektronickou formou. TASR o tom informovali z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.

Polovica našich stredoškolákov chce ísť na univerzitu do zahraničia. Ministerstvo medzitým plánuje povinnú maturitu z matematiky

„Maturita nie je len skúška vedomostí, ale moment, keď mladý človek ukazuje svoju zrelosť. Viem, že mnohí z vás cítia stres, ale za sebou máte roky práce a príprav, preto nie je dôvod sa báť. Prajem vám pokoj, sústredenie a najmä vieru vo vlastné schopnosti,“ odkazuje maturantom minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).

 

Témy maturitných slohových prác zo slovenského jazyka 2026

• 1. Človek, ktorý ma urobil lepším/lepšou. (charakteristika osoby)
• 2. Sú postavy v počítačových hrách porovnateľné s literárnymi postavami? (diskusný príspevok)
• 3. Už viem, čo je to charita (rozprávanie)
• 4. "Nie je šťastie nad druhými sa vypínanť a druhých utláčať. Štastie je s druhými žiť - rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými." - Ľudovít Štúr (úvaha)

Dnes maturuje takmer 40-tisíc študentov

Písomné maturity sa začali v utorok 10. marca. „Externý test a slohovú prácu zo slovenského jazyka a literatúry absolvuje viac ako 38 500 maturantov. Rovnaká skúška čaká aj vyše 1 600 žiakov zo stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským z predmetu maďarský jazyk a literatúra,“ priblížili z rezortu s tým, že časť žiakov absolvuje maturitu aj elektronickou formou.

V stredu 11. marca budú všetci maturanti písať externý test a slohovú prácu z povinného cudzieho jazyka na úrovni B1 alebo B2. Pre žiakov bilingválnych stredných škôl bez uzavretej medzinárodnej zmluvy je v tomto termíne určený externý test a slohová práca z druhého vyučovacieho jazyka, teda z cudzieho jazyka na úrovni C1.

Maturita

TASR/Veronika Mihaliková

„Najväčší počet žiakov bude maturovať z anglického jazyka - na všetkých troch úrovniach náročnosti ide takmer o 37-tisíc maturantov. Nasleduje nemecký jazyk so 702 maturantmi, ruský jazyk si zvolilo takmer 400 žiakov. Francúzsky jazyk si vybralo 27 žiakov, španielsky jazyk 13 a dvaja maturanti sa rozhodli pre taliansky jazyk,“ uviedli z ministerstva.

Maturita z matematiky

Štvrtok 12. marca bude patriť maturantom, ktorí si zvolili matematiku ako voliteľný alebo dobrovoľný predmet. „Externý test z matematiky bude písať takmer 4 800 žiakov,“ priblížili z rezortu.

Maturitný týždeň uzavrie externý test a slohová práca zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry a z ukrajinského jazyka a literatúry, ktoré absolvujú žiaci škôl národnostných menšín. „Zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry bude obe časti skúšky písať viac ako 1 600 žiakov, ukrajinský jazyk a literatúra čaká 17 maturantov,“ dodali.

Keď si voči strachu celkom bezmocný: Panický atak ťa môže paralyzovať. Čo robiť, keď príde záchvat

Témy písomnej formy internej časti maturitnej skúšky (slohových prác) z vyučovacích jazykov boli a budú vyžrebované a vyhlásené prostredníctvom živého vysielania v STVR - v Rádiu Slovensko v utorok 10. marca a v piatok 13. marca o 12.20 h.

Zároveň budú zverejnené na webe ministerstva školstva, CVTI SR - školských výpočtových stredísk a Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. Zadania slohových prác z cudzích jazykov budú po vyžrebovaní v stredu zverejnené výlučne prostredníctvom uvedených webových stránok - o 12.30 h pre úrovne B1 a B2 a o 13.00 h pre úroveň C1.

Výsledky až v máji

Výsledky externej časti maturitnej skúšky si školy budú môcť prevziať v elektronickej forme 4. mája tohto roka. Výsledky žiakov v papierovej podobe budú školám doručené najneskôr do 15. mája tohto roka.

Maturita

TASR/Henrich Mišovič

Náhradný termín písomných maturít, určený pre žiakov, ktorí sa zo závažných, najmä zdravotných dôvodov nemôžu zúčastniť na riadnom termíne, je naplánovaný na obdobie od 8. do 13. apríla tohto roka. Druhý náhradný a zároveň opravný termín písomných maturít sa uskutoční od 2. do 7. septembra tohto roka.

• Dnešné maturity sú centrálne testované a rovnaké pre celé Slovensko.
• V 70. a 80. rokoch mali školy väčšiu kontrolu nad priebehom maturít.
• Slohy v socializme často obsahovali ideologické témy o práci alebo spoločnosti.
• Moderná maturita kombinuje testy, analýzu textu a štruktúrované hodnotenie.

Ak by si sa vrátil do triedy v roku 1980, maturita by vyzerala podstatne inak než dnes. Skúška bola síce oficiálne štátna, no veľkú časť procesu riadila samotná škola.

Zvládli by ste tohtoročný maturitný test zo slovenčiny? Otestujte si svoje vedomosti v našom kvíze

Písomné práce pripravovali učitelia alebo regionálne školské orgány a opravovali ich pedagógovia priamo na škole. Neexistoval jednotný test, ktorý by robili všetci študenti v krajine. Historické štúdie o školstve na Slovensku uvádzajú, že hodnotenie maturít bolo výrazne decentralizované a záviselo od konkrétnej školy a komisie.

To sa zmenilo až po reformách v novom tisícročí. Dnes externú časť maturít pripravuje štát prostredníctvom Národného inštitútu vzdelávania a mládeže a testy sú rovnaké pre všetkých maturantov v krajine.

Sloh, ktorý musel mať správny tón

Najväčší rozdiel je viditeľný pri písomnej maturite zo slovenčiny. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch študenti písali klasický sloh, často dlhý niekoľko strán. Témy však odrážali dobu. V pedagogických materiáloch sa objavovali zadania zamerané na spoločnosť, prácu alebo kolektív.

Historici školstva upozorňujú, že školský systém bol ideologicky formovaný socialistickým režimom.  Ako uvádza historická štúdia o vzdelávaní v Československu: „Škola mala formovať socialistické vedomie a hodnoty mladého človeka.“ To znamenalo, že slohy mohli niesť názvy ako napríklad úvahy o práci alebo o spoločnosti.  Typické zadania mohli byť napríklad:

• Mladý človek v budovaní socialistickej spoločnosti.
• Práca ako zdroj ľudskej dôstojnosti.
• Čo pre mňa znamená domov.

Testy namiesto intuície učiteľa

Moderná maturita je oveľa viac založená na meraní výkonu. Študent najprv absolvuje externý test z čítania s porozumením, jazyka a literatúry a až potom píše slohovú prácu.

Keď si voči strachu celkom bezmocný: Panický atak ťa môže paralyzovať. Čo robiť, keď príde záchvat

Hodnotenie už nie je len subjektívny dojem učiteľa. Testy sa vyhodnocujú bodovo a výsledky sú štatisticky porovnateľné medzi školami. Podľa Národného inštitútu vzdelávania a mládeže je cieľom externej časti maturít „zabezpečiť objektívne a porovnateľné meranie vedomostí žiakov“.

Zaujímavé je, že každá generácia má pocit, že práve jej maturita bola najťažšia. Pravda je skôr taká, že sa len mení spôsob, akým štát skúša vedomosti študentov.

Ľudia vraj prestávajú piť, no bary nezívajú prázdnotou. Ako sa mení náš vzťah k alkoholu?

Staršie ročníky si určite vybavia delenie reštauračných zariadení do cenových skupín - od noblesných „jednotiek“ až po drsnejšie nádražné „štvorky“. Historická galéria nižšie mapuje všetky druhy a ukazuje, ako pred desiatkami rokov vyzerala atmosféra v týchto podnikoch.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Mária Cecília von Springer bola dedičkou priemyselného impéria z čias Rakúsko-Uhorska.
• Rodina Springer vlastnila majetky a podniky aj na území dnešného Slovenska.
• Jej pravnučkou je známa britská herečka Helena Bonham Carter.
• Príbeh spája aristokraciu monarchie, nacistické konfiškácie aj moderný Hollywood.

Mária Cecília von Springer, v nemeckých zdrojoch často uvádzaná ako Maria Cäcilia Freiin von Springer, sa narodila v roku 1886 do jednej z najbohatších priemyselných rodín v Rakúsko-Uhorsku. Jej otec Gustav von Springer patril medzi významných podnikateľov vo Viedni a investoval najmä do kvasnicového a liehovarníckeho priemyslu.

Rómske otroctvo v Rumunsku trvalo 500 rokov. Európa mala otrokov ešte v roku 1856, no skoro nikde sa o tom nehovorí

Rakúske biografické zdroje opisujú Gustava von Springera ako „významného viedenského priemyselníka a mecenáša“, ktorý patril k ekonomickej elite monarchie. Rodina vlastnila rozsiahle podniky, nehnuteľnosti aj reprezentatívne sídla.

Jedným z nich bola vila Springer-Schlössl vo Viedni, postavená koncom devätnásteho storočia uprostred veľkého parku. Po smrti otca v roku 1920 sa Mária Cecília stala jednou z hlavných dedičiek rodinného majetku.

Stopа rodiny Springer na Slovensku

Rodina Springer podnikala po celom území bývalej monarchie a jej majetky sa nachádzali aj na území dnešného Slovenska. V regionálnych historických materiáloch sa spomína, že rodina vlastnila hospodárske objekty a liehovar vo Veľkých Kostoľanoch pri Piešťanoch, ktoré boli súčasťou širšieho hospodárskeho zázemia ich priemyselného podnikania.

Mária Cecília von Springer

Wikitree/Kim Wolf

Takéto prepojenie nebolo v tom čase nič výnimočné. Veľké aristokratické rodiny často vlastnili majetky roztrúsené po celej monarchii, od Rakúska, cez Česko až po Slovensko a Maďarsko. Pre dnešného čitateľa je však zaujímavé najmä to, že tento menej známy aristokratický príbeh sa nepriamo dotýka aj modernej popkultúry.

Rodina, ktorá spája bankárov a aristokratov

Mária Cecília von Springer sa vydala za francúzskeho bankára Eugèna Foulda. Manželstvo spojilo dve veľmi vplyvné rodiny - rakúsko-uhorských priemyselníkov a francúzsku bankársku dynastiu.

Ich dcéra Hélène Fould-Springer sa neskôr vydala do španielskej diplomatickej rodiny Propper de Callejón. A práve v tejto línii sa rodokmeň dostáva až k jednej z najznámejších herečiek súčasnosti. Podľa genealogických údajov je totiž Mária Cecília von Springer prastarou mamou britskej herečky Heleny Bonham Carter.

Rowlingová kritizuje hercov z Harryho Pottera. Svoje ospravedlnenie si nechajte, odkázala Danielovi Radcliffovi a Emme Watson

Rodokmeň teda vyzerá takto: Mária Cecília von Springer → Hélène Fould-Springer → Elena Propper de Callejón → Helena Bonham Carter.

Hollywood v rodokmeni

Helena Bonham Carter dnes patrí medzi najznámejšie britské herečky. Preslávila sa najmä filmami Harry Potter, Kráľova reč, Fight Club či Sweeney Todd. V rozhovoroch často spomína, že jej rodina má aristokratické korene a veľmi pestrú európsku históriu.

V jednom z profilov sa dokonca uvádza, že jej predkovia pochádzali z vplyvných bankárskych a priemyselných rodín kontinentálnej Európy. Inými slovami, rodinný príbeh herečky, ktorú dnes poznáme z hollywoodskych filmov, sa začína v úplne inom svete - v aristokratických salónoch monarchie a priemyselných podnikoch strednej Európy.

Nacisti, konfiškácie a koniec jednej éry

Dvadsiate storočie však prinieslo dramatický zlom. Po pripojení Rakúska k nacistickému Nemecku v roku 1938 bol majetok rodiny Springer skonfiškovaný a mnohé rodinné nehnuteľnosti boli zabraté štátom. Aj známa vila Springer-Schlössl bola počas nacistického režimu využívaná na politické účely.

Bol majetnejší ako Musk a Bezos dokopy. Najbohatší človek sveta podnikal na našom území, poslúchal ho aj pápež

Mária Cecília už v tom čase žila vo Francúzsku, kam sa presťahovala ešte pred vojnou. Zvyšok života strávila najmä v Paríži, kde v roku 1978 zomrela.

Príbeh, ktorý spája Slovensko a Hollywood

Na prvý pohľad ide o typický aristokratický príbeh z čias monarchie. Pri bližšom pohľade však spája viacero svetov - priemyselnú elitu Rakúsko-Uhorska, bankárske rodiny západnej Európy, majetky v strednej Európe a nakoniec aj moderný filmový priemysel.

Je preto zvláštnym paradoxom dejín, že žena, ktorej rodina vlastnila podniky a majetky aj na území dnešného Slovenska, je dnes známa najmä nepriamo ako prababička jednej z najznámejších herečiek Hollywoodu.

Sochársky park bol otvorený v roku 1991 a od tej doby sa stal symbolom novej éry spolupráce medzi bývalými východoeurópskymi krajinami pod sovietskym vplyvom a západnými štátmi. Tento projekt zahŕňa aj ďalšie sochy, ktoré symbolizujú tri krajiny. Dokonca nadchol novinárov, ktorí píšu pre známy portál Metro. 

Poriadiť, co fčul, ríče. Viete preložiť, čo znamenajú tieto hovorové slová? Len málo Slovákov vie, kde sa používajú

Historický kontext

Dnes tento park slúži ako krásna pripomienka toho, ako sa naša krajina po páde komunistických režimov dokázala spojiť s Maďarskom a Rakúskom a prejsť od rozdelenia k vzájomnej spolupráci. V roku 1989, keď rakúsky a maďarský minister zahraničných vecí prestrihli hranicu medzi týmito dvoma krajinami, začal pád režimov v strednej a východnej Európe. Tento historický okamih odštartoval zmenu v geopolitickej krajine a prispel k pádu Železnej opony.

Piknik v záhrade či prírodná galéria. Život v Bratislave nemusí byť drahý. Prinášame ti ZOZNAM miest, kde neminieš ani cent

Trojmedzie – čo to vlastne je?

Trojmedzie označuje geografické miesto, kde sa stretávajú hranice troch krajín. Týchto miest je na svete len 175 a väčšina z nich je označená nejakým monumentom alebo pamätníkom. Trojhraničie v Čunove sa nachádza neďaleko Bratislavy, len asi 20 minút jazdy autom, a je to skvelé miesto na jednodňový výlet, ak chceš zažiť, čo to znamená byť v troch krajinách naraz.

Zaujímavosti a dojmy návštevníkov

Mnoho turistov, ktorí navštívili tento unikátny stôl, vyzdvihlo nielen zaujímavú polohu, ale aj krásne prostredie sochárskeho parku. Jeden z návštevníkov na Tripadvisore poznamenal: „Cítili sme sa skvele, keď sme behali okolo stola a uvedomili si, že sme v troch krajinách naraz!“ Iný návštevník zase ocenil príjemné miesto na relaxáciu a piknik s nádherným výhľadom.

Ak si z Bratislavy, alebo sa tam chystáš, určite nezabudni navštíviť tento jedinečný piknikový stôl, ktorý spája tri krajiny na jednom mieste. Je zaujímavé, že za týmto krásnym miestom sa skrýva fascinujúca, hoci nie až tak známa, historická hodnota.

• Komárno zasiahlo v roku 1763 zemetrasenie s magnitúdom až 6,3.
• Zrútilo sa viac ako 90 percent domov a zahynulo odhadom 200 až 300 ľudí.
• Otrasy pocítili aj v Budapešti, Belehrade či Lipsku.
• Tragédia vtedy pritiahla pozornosť vedcov k štúdiu zemetrasení.

Písal sa 28. jún 1763 a Komárno, vtedy moderné slobodné kráľovské mesto s asi 11-tisíc obyvateľmi, sa zobudilo do otrasov, ktoré navždy prepísali jeho dejiny. Prvý otras prišiel krátko po piatej ráno, ale skutočná skaza udrela len o pár minút neskôr.

NÁVOD Čo robiť, ak vás na dovolenke zasiahne cunami? Na auto zabudnite, cieľom je dostať sa čo najvyššie

V tom čase sa mnohí obyvatelia zhromaždili na námestí alebo v Kostole sv. Ondreja, ktorého veže sa zrútili a zvony prerazili klenbu. Na trh padla aj strážna veža radnice. Pod troskami zahynuli podľa historikov a štúdií až 200 až 300 ľudí.

Sila, ktorú doteraz nik neprekonal

Podľa Róberta Kysela z Geofyzikálneho odboru Ústavu vied o Zemi SAV malo zemetrasenie magnitúdom 6,3, novšie výskumy ho dokonca navýšili oproti starším údajom. „Starší údaj bolo magnitúdo 5,8. Najnovší výskum škôd po zemetrasení z dobových dokumentov, ktoré sú uložené v Maďarskom národnom archíve v Budapešti, navýšil magnitúdo tohto zemetrasenia o 0,5,” vysvetlil Kysel.

Epicentrum sa nachádzalo neďaleko obce Kameničná. Otrasy pocítili aj v Budapešti, Belehrade, Temešvári a dokonca až v Lipsku. Komárno prišlo o 279 domov úplne, ďalších vyše 350 sa čiastočne zrútilo a viac než 200 bolo vážne poškodených. Celkovo to znamenalo, že bolo zasiahnutých vyše 90 percent budov v meste.

Zemetrasenie v Komárne

Wikipedia/Karl Friedl

„Pokiaľ ide o veľkosť, tak zemetrasenie v Komárne z roku 1763 je doposiaľ najsilnejším zemetrasením na území dnešného Slovenska. Podľa archívnych dokumentov, konkrétne listu predstaviteľov mesta Komárna Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade z 8. augusta 1763, malo Komárno v tom roku spolu 1 169 domov. V dôsledku zemetrasenia bolo 279 domov úplne zničených a 353 domov sa čiastočne zrútilo. Ďalších 213 domov potrebovalo nákladné opravy a 219 domov potrebovalo opravy s menšími nákladmi. Spolu bolo teda viac či menej poškodených 91 percent domov v meste,” priblížil Kysel.

Pád hrdosti mesta

Nezrútili sa len domy, tragédia dobehla aj Starú pevnosť, kedysi hrdo odolávajúcu tureckým vojskám. Po dvoch silných zemetraseniach (1763 a 1783) stratila svoj význam, armáda ju opustila a jej budovy sa predali v dražbe. Zemetrasenie okrem toho spôsobilo aj skvapalnenie pieskov, veľké trhliny v zemi a piesok v studniach.

Katastrofa zastihla Uhorsko v čase vlády cisárovnej Márie Terézie. Do Komárna prišla rýchlo pomoc - 824 ton obilia, jedlo, murári a remeselníci nielen z Bratislavy, ale aj Győru.

Spali dvakrát za noc. Naši prapraprarodičia vôbec nepoznali osemhodinový spánok, prečo sa to nakoniec zmenilo?

Panovníčka navyše udelila Komárňanom glejt (historický výraz pre ochranný list) na slobodný pohyb a zbieranie pomoci bez platenia mýta. Richtár Adam Röth, ktorý viedol obnovu mesta, krátko nato zomrel na vyčerpanie a gangrénu - odumreté a následne ďalej zmenené telesné tkanivo, obvykle pôsobením bakteriálnej infekcie.

Vedci začali hľadať odpovede

Podobne ako po slávnom lisabonskom zemetrasení v roku 1755, aj komárňanská tragédia vzbudila záujem vedcov. Hoci prvé seizmické stanice vznikli až okolo roku 1901, práve takéto nešťastia ukázali, že zem sa dokáže správať nevyspytateľne.

Medzi prvé zemetrasenia dokumentované na Slovensku patrilo zemetrasenie na strednom Slovensku v 15. storočí, ktoré najviac postihlo Banskú Štiavnicu a prejavilo sa i v Kremnici a na ďalších miestach. Posledné silné zemetrasenie na území Slovenska bolo zaznamenané v roku 1906 v Dobrej Vode. Podľa SAV bolo len v roku 2022 na Slovensku zaznamenaných 76 zemetrasení.

Zemetrasenie v Komárne

Wikipedia/Karl Friedel

Najsilnejšie v novodobej histórii máme za sebou, no príroda nezabúda. To, čo nedobili vojská a nezlomil čas, zničilo za pár sekúnd zemetrasenie. A hoci od tejto katastrofy uplynuli už celé storočia, pripomína nám krehkosť miest aj našich istôt, a silu, ktorú pod nohami bežne nevidíme, no kedykoľvek sa môže prebrať k životu a zničiť všetko, čo nám bolo drahé.