• Bratislava a jej okolie naďalej rastú, najväčší prírastok obyvateľov má Stupava.
• Novým lídrom vyľudňovania sa stal Svidník, ktorý prvýkrát klesol pod 10-tisíc obyvateľov.
• Medzi mestá s najväčším úbytkom patria aj Kremnica, Tisovec, Hnúšťa a Medzilaborce.
• Slovensko sa vyľudňuje a rekordne nízka pôrodnosť ani prisťahovalectvo nedokážu trend zastaviť.

Aj keď sa v médiách rieši najmä migrácia z iných krajín, ľudia prirodzene migrujú aj vo vlastných štátoch, Slovensko nevynímajúc. Ľudia z miest sa sťahujú na vidiek a naopak, z východu krajiny zase prichádzajú ďalší za prácou do okolia Bratislavy. Niekto chce pestovať svoju vlastnú zeleninu, iného zase láka ruch veľkého mesta.

Gigantický úspech! Bratislava má ôsmu najlepšiu pizzeriu v Európe, táto reštaurácia predbehla Lisabon aj Viedeň

Najnovšie údaje Štatistického úradu SR (k 31. decembru 2025) ukazujú, že tento trend sa nielen nezastavil, ale v niektorých prípadoch ešte zosilnel. A pribudol aj nový, prekvapivý „rekordér“ medzi mestami, ktoré strácajú obyvateľov najrýchlejšie. Začnime však z opačného konca.

Bratislava a okolie naďalej rastú

Vidieť to najmä na Bratislave a jej okolí. Hlavné mesto malo podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 celkovo 411 228 obyvateľov. Do konca roka 2024 ich počet vzrástol o viac ako 16 percent na takmer 480-tisíc.

Bratislava tak rastie napriek tomu, že mnohé mladé rodiny sa z nej naopak sťahujú do okolitých obcí, kde sú byty a domy stále o niečo lacnejšie - tí istí ľudia potom do práce v hlavnom meste bežne dochádzajú aj hodinu, niektorí až z okolia Piešťan, Nitry, Nových Zámkov, Skalice či Komárna.

Stupava

Wikipedia/Prskavka

Vysoký prírastok obyvateľov si za posledných približne 15 rokov pripísali aj mestá v bratislavskom zázemí:

• Pezinok - z približne 21,2-tisíc (2011) na vyše 24,4-tisíc obyvateľov, teda nárast o viac ako 15 percent.
• Senec - zo 17-tisíc na vyše 20-tisíc obyvateľov.
• Svätý Jur - nárast takmer o 17 percent na vyše 6-tisíc obyvateľov.

Druhý najväčší percentuálny prírastok spomedzi všetkých 141 slovenských miest má aj naďalej mesto Veľký Šariš pri Prešove. Kým v roku 2011 tu žilo 5 292 ľudí, na konci roka 2025 to bolo už 7 019 - nárast o viac ako 32 percent. Rastie vďaka blízkosti Prešova, miestneho pivovaru a v posledných rokoch pribúda najmä mladých rodín, pre ktoré mesto stavia nové domy aj bytovky.

Najväčší prírastok spomedzi všetkých slovenských miest si však stále drží Stupava. Na konci roka 2025 v nej žilo 12 791 ľudí s trvalým pobytom, čo je oproti roku 2011 (9 282 obyvateľov) nárast o takmer 38 percent - vôbec najvyšší spomedzi slovenských miest.

Dvaja YouTuberi z USA objavili Slovensko. O našej krajine takmer nič nevedeli, po príchode zostali v nemom úžase

Ak niekde ľudia pribúdajú, inde musia ubúdať

Pozreli sme sa preto na obce, ktoré sú na smutnej ceste stať sa budúcimi mestami duchov. Zoznam sme zostavovali podľa nasledovných kritérií:

• ide o slovenskú obec so štatútom mesta,
• má menej ako 10-tisíc obyvateľov,
• v porovnaní najnovších dát (koniec roka 2025) s rokom 2011 zaznamenala najväčší úbytok obyvateľov.

Novinkou oproti minulým rokom je, že do tejto skupiny sa prvýkrát dostáva mesto, ktoré donedávna hranicu 10-tisíc obyvateľov ešte presahovalo - a rovno si so svojím úbytkom drží pozíciu na čele rebríčka.

Svidník - nový líder úbytku

Okresné mesto na severovýchode Slovenska donedávna nepatrilo medzi najmenšie mestá s najväčším prepadom, pretože malo vyše 10-tisíc obyvateľov. To sa zmenilo v roku 2023, keď počet jeho obyvateľov klesol pod túto psychologickú hranicu.

Svidník

Wikipedia/Bdell555

Trend pokračuje aj naďalej - ku koncu roka 2025 malo mesto približne 9 500 obyvateľov, čo je oproti roku 2011 pokles o zhruba 17,7 percenta. Svidník tak dnes prepadáva percentuálne rýchlejšie než mestá, ktoré boli donedávna považované za najohrozenejšie.

Hnúšťa

Obec v regióne s dlhodobo vysokou nezamestnanosťou má za sebou takmer 700-ročnú históriu. Ako mesto vzniklo v roku 1960 po zlúčení s Likierom. V meste sa svojho času vyrobilo najviac surového železa na Slovensku, dokonca tu stála vôbec prvá koksová vysoká pec. V 20. storočí železiarstvo upadalo a mesto trpelo veľkou nezamestnanosťou.

To sa podpísalo aj pod postupný odchod ľudí. Kým v roku 2011 tu žilo ešte 7 781 obyvateľov, na konci roka 2025 ich bolo už len 6 386 – úbytok o takmer 18 percent. Mestu nepomohol ani odchod výrobcu automobilových káblových zväzkov Yura Eltec Corporation Slovakia, ktorý sa presunul do neďalekej Rimavskej Soboty a pripravil tak o prácu stovky ľudí, čo v regióne vyvíja ďalší tlak na odchod obyvateľov za prácou inde.

Hnúšťa

Wikipedia/Bojars

Tisovec

Len 12 kilometrov od Hnúšte, v rovnakom okrese Rimavská Sobota, je situácia veľmi podobná. Rozvoju mestečka od 16. storočia napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí, neskôr tu vznikla papiereň a pôsobili rôzne cechy. V období národného obrodenia bol Tisovec centrom miestnych spolkov a knižnice, istý čas tu žil Štefan Marko Daxner, autor Memoranda národa slovenského, narodil sa tu aj Vladimír Clementis.

To všetko je však dnes minulosťou a mestečko sa naďalej vyľudňuje. Kým v roku 2011 v ňom žilo 4 306 ľudí, na konci roka 2025 ich počet klesol na 3 533 - pokles o približne 18 percent, čím sa Tisovec radí medzi najrýchlejšie sa vyľudňujúce slovenské mestá.

Tisovec

Wikipedia/Daniel Baránek

Medzilaborce

Ani Múzeum moderného umenia Andyho Warhola nepomáha k tomu, aby sa do mesta život vracal. Oblasť sa už v minulosti potýkala so zásadnými sociálno-ekonomickými problémami, o čom svedčí aj to, že mená medzilaboreckých poddaných sa od 16. storočia objavovali v zoznamoch zbojníckych družín.

Ďalšiu ranu priniesli udalosti počas 2. svetovej vojny - tunajšia židovská komunita patrila medzi najväčšie na Slovensku. Neskôr komunizmus priniesol dva veľké závody, strojársky a sklársky, no ani jeden dnes už nefunguje. Počet obyvateľov klesol z 6 809 v roku 2011 na 5 669 na konci roka 2025 - úbytok o necelých 17 percent, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal trend v blízkej budúcnosti zmeniť.

Medzilaborce

Wikipedia

Kremnica

Už od 10. storočia sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli mincovňa, ktorá je najstaršia dodnes existujúca na svete. A zatiaľ čo turisti sa sem hrnú nielen za históriou, ale aj kvôli európskemu festivalu humoru a satiry Kremnické gagy, domáci mesto postupne opúšťajú.

K tomu prispieva aj nestabilné podložie poprepichované banskými štôlňami, ktoré brzdí novú výstavbu. Výsledkom je, že obyvateľstvo Kremnice kleslo z 5 601 v roku 2011 na 4 586 na konci roka 2025, čo predstavuje úbytok o vyše 18 percent - aktuálne najvyšší spomedzi porovnávaných miest, tesne pred Tisovcom a Hnúšťou.

Kremnica

Wikipedia/Pe-Jo

Vyľudňovanie nie je len problém východu

Podobný osud postihuje aj viacero väčších miest, ktoré už presahujú hranicu 10-tisíc obyvateľov, no ich úbytok od roku 2011 je tiež výrazný - ide napríklad o Bánovce nad Bebravou, Veľký Krtíš, Myjavu, Šaľu, Partizánske, Humenné, Žiar nad Hronom, Revúcu, ale aj o mnohé krajské a bývalé okresné mestá ako Martin, Prievidza, Zvolen, Považská Bystrica, Michalovce, Levice, Lučenec či dokonca Košice, ktoré od roku 2011 stratili takmer 7 percent obyvateľov.

Spoločným menovateľom vyľudňujúcich sa miest je dlhodobý nedostatok pracovných príležitostí, pre ktorý sa ľudia postupne naučili z regiónu odchádzať - najčastejšie do väčších centier ako Bratislava, Žilina či Nitra, ktoré ťaží najmä automobilový priemysel, alebo priamo do zahraničia, prevažne do Česka.

Táto mapa vám ukáže, k akému miestu by ste sa prekopali priamo pod vašim domom. Má to však háčik

Podľa štatistík sa zo Slovenska ročne oficiálne vysťahuje 4 až 5-tisíc ľudí, pričom reálny počet tých, ktorí odchádzajú natrvalo bez oficiálneho odhlásenia, je pravdepodobne výrazne vyšší. K vyľudňovaniu prispieva aj demografia krajiny ako celku. Na konci roka 2025 žilo na Slovensku 5 409 407 obyvateľov, čo je už piaty rok po sebe medziročný pokles a zároveň druhý najvýraznejší úbytok v histórii samostatnej SR.

Pôrodnosť sa v roku 2025 dostala na historické minimum, nižšie, než bola dokonca aj počas druhej svetovej vojny, a ani kladné migračné saldo (v roku 2025 sa do krajiny prisťahovalo takmer 6,4-tisíca ľudí, vysťahovalo sa vyše 4,9-tisíca) už nedokáže úbytok obyvateľstva vykompenzovať.

Otázkou tak zostáva, či sa mestám ako Svidník, Kremnica, Tisovec, Hnúšťa či Medzilaborce podarí nájsť recept na to, ako zvrátiť trend, ktorý z nich pomaly, ale isto robí čoraz prázdnejšie miesta na mape Slovenska.

Kým Slovensko prehlbuje svoje zadlženie, mladí húfne odchádzajú do ekonomicky silnejších krajín a nemocnice nám padajú na hlavy, Poľsko rapídne dvíha minimálne mzdy, znižuje dane a stáva sa pohostinným prostredím pre zahraničné firmy, ktoré lákajú do zamestnania mladých Poliakov. Ako sa v krajine žureku, boršču a krowiek žije mladej rodine? A bolo pre nich jednoduché nájsť si podnájom s dvoma deťmi a dvoma psami?

V rozhovore nižšie sa dozvieš: 

• Ako prijali miestni Veroniku s jej rodinou
• Či ich deti zažili v škôlke šikanu
• Čo ich na Poliakoch najviac šokovalo
• V čom sú iní ako Slováci

Keby si mala popísať tvoj život v poľskom Gdansku troma slovami - ktoré by to boli?

Rodina. More. Láska.

Ako dlho žijete v Gdansku a prečo ste sa tam presťahovali?

Žijeme tu s prestávkou od roku 2023. Prvýkrát sme sa presťahovali kvôli práci, ktorú tu manžel dostal, druhýkrát z čistej lásky k tomuto miestu.

Ste v kontakte aj s miestnymi, prijali vás medzi seba?

Samozrejme. Myslím si, že nás prijali veľmi dobre. Či už sú to naši susedia alebo pani v Žabke, kde najčastejšie chodíme. Veľmi rýchlo nás medzi seba prijali aj rodičia v synovej škôlke.

Kvôli práci sa celá rodina presťahovala na sever Poľska.

Veronika Tóthová Archív/

Je Gdansk v niečom iný ako ostatné možno známejšie vnútrozemské mestá - ako Krakov či Varšava? Okrem samozrejme mora.

Myslím si, že je tu trochu iný život, aspoň podľa Poliakov, ktorých poznám a nepochádzajú priamo odtiaľto. Ja som nežila v inom poľskom meste ale Gdaňsk je v istých veciach ovplyvnený aj severskými krajinami. Je dobrým miestom ak hľadáte výhody veľkomesta ale zároveň chcete tráviť veľa času v prírode. 

Vnímaš Poľsko ako konzervatívnu krajinu?

Do istej miery.  Ale nie tak ako sa o ňom zvykne hovoriť. Aspoň tu na severe mám pocit, že sú ľudia veľmi otvorení. Respektíve, majú svoje zásady a vieru, ale nestretla som sa s tým, že by niekoho neprijali kvôli inej viere.

Multilingvistka Eva: Reči vidím ako farby. Rodičom som sľúbila, že sa ich naučím osem, neviem to však zastaviť

Ktorý stereotyp o Poliakoch, ktorý si mala, sa ti po nasťahovaní rozsypal ako prvý?

Že majú nekvalitné potraviny. Viem, že u nás boli nejaké kauzy napríklad s poľským mäsom. Ja mám ale pocit, že tu dokážem nakúpiť niektoré potraviny kvalitnejšie a za lepšiu cenu. A to nakupujem v bežných reťazcoch.

Žijeme v domnienke, že Česi, Poliaci a Maďari sú naši susedia, ktorých dokážeme nazvať bratmi. Ale v čom sú podľa teba Poliaci najviac odlišní? A v čom, naopak, veľmi podobní?

Podľa mňa veria menej hoaxom ako napríklad my. Sú zomknutejší ako národ. Celkom ma mrzí, že je to tak ale určite aj prajnejší voči druhým. Podobnosť vidím napríklad v tom, že sú hrdí na svoju kultúru, čo podľa mňa aj Slováci. 

Ty žiješ v Poľsku aj so svojou rodinou - manželom a deťmi. Koľko miniete mesačne na jedlo a ubytovanie? 

Približne 1100eur v prepočte. My ale máme byt v prenájme a len ten nás mesačne vychádza okolo 850 eur. Bývame ale pomerne blízko mora v 3 izbovom byte. Byty na kúpu sú tu však lacnejšie ako na Slovensku.  Strava nás vychádza približne 250-300eur.

Kvôli práci sa celá rodina presťahovala na sever Poľska.

Veronika Tóthová Archív/

A čo hovoríš na kvalitu potravín?

Nemôžem sa sťažovať. Keď sme prišli prvýkrát do Poľska, veľmi ma napríklad prekvapili ich jogurty. Oveľa viac tu nájdeš tvarohových jogurtov. Na Slovensku práveže viac smotanových. 

Dlho platilo, že služby v Poľsku sú lacnejšie ako na Slovensku. Je to ešte stále tak?

Víkend v Poľsku ťa určite vyjde lacnejšie ako v Tatrách. Ak sa bavíme napríklad o paušáloch, internete a podobne tak sú lacnejšie aj o desiatky eur.

Aká je v Gdansku situácia s bývaním - je problém nájsť si podnájom s dvoma deťmi - ešte k tomu keď ste zo zahraničia?

My sme mali problém si nájsť podnájom na Slovensku. V zahraničí nikdy. Máme aj dvoch psov a ani s nimi sme nemali problém. Na Slovensku chce každý bývať vo svojom. Čo nie je zlé, ale v zahraničí to tak nie je, či už ide o rodiny s deťmi alebo mladých. Náročné je to jedine v tom, že žijeme v turisticky obľúbenej destinácii, takže veľa ľudí preferuje, ak si vezmeš byt len od septembra do mája. 

Mnoho Slovákov sa tvári, že majú problém s prisťahovalcami, s ekonomickými migrantmi, dokonca aj s vojnovými utečencami. Ty si momentálne v pozícii ekonomického migranta - čo by si Slovákom s týmto mindsetom odkázala?

Že nech sa pozrú po svojom okolí, či tiež nepoznajú niekoho, kto odišiel napríklad do Nemecka či Holandska za lepšou pracovnou príležitosťou alebo jednoducho pre to, aby mohol uživiť svoju rodinu. Prípadne  za  lepším životom. Všetci sa chceme mať lepšie. Nie je ľahké opustiť všetko, čo poznáš, priateľov, rodinu, rutinu ... V prvý deň nášho príchodu nám pomáhal veci vynášať sused, ktorého sme v ten deň spoznali, doslova päť minút predtým. Naše dieťa pri nástupe do škôlky nevedelo po poľsky ani ň. Namiesto šikany ho deti aj učiteľky prijali a robili všetko pre to, aby sa cítil dobre. Mám takýchto príkladov asi milión. takže môj odkaz je jasný: Nehľadajme odlišnosť ale myslime na to, že sme všetci len ľudia a ľudskosť nás dokáže spojiť, ak to dovolíme.

Kvôli práci sa celá rodina presťahovala na sever Poľska.

Veronika Tóthová Archív/

Poľsko posledné roky nazývajú aj európskym tigrom - znížilo dane pre zahraničné firmy, ktoré v ňom húfne zakladajú offices, zvýšilo minimálnu mzdu a aj vďaka týmto opatreniam sa mladí do krajiny vracajú. Vnímaš silnejšiu ekonomiku v krajine aj ty?

Vnímam aj iný, lepší systém pre rodiny s deťmi alebo rôzne daňové úľavy pre mladých. Páči sa mi aj ako majú nastavený systém pre začínajúcich podnikateľov. Aktuálne je v Poľsku veľa príležitostí na prácu aj v slovenskom alebo českom jazyku. Ale taktiež v rôznych iných svetových jazykoch. 

Aký je v Poľsku život s deťmi? Napríklad také škôlky... Je problém do nich prihlásiť deti? V čom sú špecifické či iné ako tie slovenské?

Deti na obed spia len v najmenšej triede. To ma pomerne prekvapilo, keď sme hľadali škôlku pre nášho syna. Ale je to super, pamätám si ako som ja neznášala spánok v škôlke. Majú jedlo päťkrát za deň. Nejedia naraz obed ale okolo 12-tej zjedia polievku a až okolo 14-tej druhé jedlo. Náš syn napríklad raňajkuje výhradne v škôlke. Poliaci milujú deti a nedávajú nevyžiadané rady.  Nikdy sa mi nestalo, že by sa na mňa alebo dieťa niekto za niečo osočil. Väčšinou sa v dobrom prihovoria, pochvália, podporia … V Gdansku sú všade ihriská alebo parky či zeleň.

Čo je v Poľsku úplne normálne, ale keby si to navrhla na Slovensku, ľudia by na teba pozerali zvláštne?

Zastavovať na prechodoch. Tu je to absolútny štandard. Nevytrubovať na auto, ak sa nepohne hneď stotinu sekundy po tom, čo zasvietila zelená. Ja mám paradoxne menší stres šoférovať po Gdansku, čo je obrovské mesto, ako na Slovensku. 

Kedy si si prvýkrát uvedomila, že už nereaguješ po „slovensky“, ale začínaš rozmýšľať poľským spôsobom? 

Nemám presný bod kedy to prišlo, ale časom som si uvedomila, že tu žijeme o dosť pokojnejší, menej stresujúci život. Stali sme sa viac empatickými a vnímavejšími. No a občas sa mi stane, že si neviem spomenúť ako sa povie nejaké slovo ani v jednom jazyku (smiech).

Zo dňa na deň ocitla na vozíku, teraz 17-ročnú Lili čaká štúdium v Nórsku. Snívam o samostatnosti, hovorí

My Slováci máme taký neduh - pomerne rýchlo si vyhraníme názor na niekoho často len kvôli jeho národnosti. S akými názormi na Slovákov medzi Poliakmi sa stretávaš?

Zatiaľ s dobrými. Nemal s nami nikto problém, práveže sa často potešia, keď počujú odkiaľ sme a zaujímajú sa, prečo sme sem prišli a ako sa nám tu páči. 

Je niečo, v čom si myslíš, že by sme si od Poliakov mohli brať príklad?

Z väčšiny vecí, ktoré som tu spomenula. No hlavne, mohli by sa na Slovensku politici pozerať viac aj na rodiny a mladých ľudí.

Viete si predstaviť žiť celý život v Poľsku?

My sme žili už aj v Nemecku, na Slovensku sme boli v Bratislave aj Košiciach, ja pochádzam z Vrútok, manžel si vyskúšal aj Holandsko. Zatiaľ nám nikde nebolo tak dobre ako tu a tým, že starší syn ide už o rok do zerowki (posledný rok predškolského vzdelávania v Poľsku, pozn. red.), tak tu najbližšie roky asi zostaneme. Ale my sme príliš veľkí milovníci dobrodružstiev na to, aby sme zostali do konca života už len na jednom mieste.

• Dátum predaja neznamená automaticky dátum skazenia.
• Zmena farby mäsa nemusí byť znakom, že je nebezpečné.
• Vedci chcú vytvoriť presnejšie dátumy, aby sa menej plytvalo jedlom.
• Menej vyhodeného mäsa môže pomôcť peňaženke aj planéte.

Poznáš ten moment - otvoríš chladničku, pozrieš sa na balenie mäsa, potom na dátum a v hlave sa okamžite spustí panika. Je to ešte bezpečné, alebo z toho bude večer na pohotovosti? Vedci z Auburn University tvrdia, že práve tu často robíme zbytočne drahé rozhodnutie, píše portál Fox News.

V tejto krajine pršali z neba tisíce kuracích hláv. Bizarný nápad mal pomôcť s vážnou chorobou, ktorá zabíjala ľudí

Podľa ich výskumu totiž spotrebitelia vyhadzujú množstvo jedla, ktoré je stále úplne jedlé. A pri mäse je problém ešte väčší, pretože dátumy na obaloch bývajú nastavené veľmi opatrne.

Dátum predaja nie je dátum smrti

Štúdia sa zamerala na dátumy predaja pri mäse. Tie obchodom ukazujú, dokedy by mal produkt zostať na pultoch. Lenže veľa ľudí si ich mýli s hranicou bezpečnosti. Vedci upozorňujú, že dátum predaja pri mäse býva často približne štyri dni po zabalení. Nie preto, že by sa mäso vtedy automaticky kazilo, ale preto, že hovädzie môže začať strácať svoju výraznú ružovú farbu.

Dátumy na mäse môžu byť prísnejšie, než si myslíme.

Dreamstime/

Ako vysvetlila Isabella Gafanha z Auburn University zapojená do výskumu: „Ak spotrebiteľ vidí, že na tretí deň je jeho mäso hnedé a blíži sa dátum predaja, môže si myslieť, že je pokazené. V skutočnosti však ide len o zhoršenie kvality. Stále je v poriadku na jedenie.“

Vyhadzujeme zbytočne veľa mäsa

Podľa výskumníkov z Auburn University „priemerný Američan vyhodí každý rok vyše 450 kilogramov jedla“. Pri mäse nejde len o peniaze, ale aj o obrovské plytvanie zdrojmi, energiou a prácou, ktoré sa do jeho výroby dostali.

Vedci sa pozreli na pravidlo piatich sekúnd. Pravda o baktériách ťa zrejme poriadne prekvapí

Vedci počas 14 dní sledovali aj zmeny mikrobiálnych spoločenstiev v baleniach mletého hovädzieho mäsa. Cieľom bolo prepojiť tieto zmeny s kvalitou mäsa a reálnymi znakmi kazenia. Výskumníkom sa podarilo ukázať, že vzorce kazenia sa dajú predvídať. To môže v budúcnosti viesť k presnejším dátumom na obaloch.

Ako pre Fox News Digital povedal Darin Detweiler, expert na politiku bezpečnosti potravín a profesor na Northeastern University College of Professional Studies: „Z pohľadu líderstva ide o vzácnu príležitosť, pri ktorej sa ziskovosť a udržateľnosť nemusia vylučovať, ale môžu ísť spolu.“

• Horúčavy ženú k vode viac ľudí naraz.
• Prehriate telo reaguje vo vode horšie.
• Alkohol pri kúpaní zhoršuje úsudok aj pohyb.
• Do vody treba ísť postupne, nie skokom.

Slovenské leto má zvláštnu schopnosť prepnúť krajinu do dovolenkového módu za jediný deň. Ráno ešte riešiš maily, poobede už stojíš pri jazere s uterákom cez plece a s pocitom, že voda všetko opraví. Lenže posledné dni ukázali aj druhú stranu tejto predstavy.

Uškodí pohár ľadovej vody a ochladí štipľavé jedlo? Toto sú najznámejšie fakty a mýty o horúčavách

Hospodárske noviny uviedli, že za posledné dva dni zomrelo v jazerách Bratislavského kraja šesť ľudí. Noviny následne písali o 12 utopených za týždeň v rámci celého Slovenska. Nie je to dôvod zatvoriť sa doma, ale skôr dôvod pochopiť, prečo sa z bežného ochladenia môže stať pár minút, ktoré nikto nestihne vrátiť späť.

Horúčava nevytvára len chuť skočiť do vody

Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že vlny horúčav zvyšujú riziko utopenia jednoducho preto, že viac ľudí hľadá úľavu pri vode a trávi tam dlhší čas. To je prvá časť skladačky. Druhá sa deje v tele ešte predtým, než človek vôbec vojde do jazera.

Pri vysokých teplotách sa organizmus prehrieva, potí, stráca tekutiny a srdce pracuje tvrdšie. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb radí počas horúčav zostať hydratovaný a poznať príznaky prehriatia, medzi ktoré patria závraty, slabosť, nevoľnosť či bolesti hlavy.

Prečo sa počas horúčav ľudia topia častejšie?

TASR/Pavol Zachar

Presne toto je pasca. Človek sa necíti dramaticky zle, iba trochu unavene, trochu smädne, trochu spomalene. Potom si povie, že krátke plávanie pomôže. Voda však nie je klimatizácia - je to prostredie, v ktorom treba dýchať, orientovať sa, hýbať rukami aj nohami a ešte si zachovať pokoj, keď sa niečo pokazí.

Studená voda vie telo prepnúť do paniky

Britská záchranárska organizácia RNLI vysvetľuje, že náhle ponorenie do studenej vody môže spôsobiť takzvaný šok zo studenej vody. Koža sa prudko ochladí, cievy sa stiahnu, pulz a tlak stúpnu a človek sa môže mimovoľne prudko nadýchnuť. Ak sa to stane s tvárou pri hladine alebo pod ňou, voda sa dostane tam, kde nemá.

Na Slovensku to nemusí znamenať ľadové more. Stačí rozdiel medzi rozpáleným telom a chladnejším jazerom, najmä po opaľovaní, alkohole, športe alebo dlhom sedení na slnku. Najrizikovejšie je skočiť naraz do neznámej vody. Nielen pre teplotný šok, ale aj pre hĺbku, kamene, konáre či bahno.

Letné semenníky počas horúčav trápia väčšinu mužov. Lekár vysvetľuje, kde je problém a kedy spozornieť

Dvojica, ktorá kazí leto

Alkohol je pri vode zákerný práve tým, že sa tvári spoločensky nevinne. Jedno pivo na brehu vyzerá neškodne, možno dokonca prinesie pocit ochladenia. Lenže americké centrum CDC upozorňuje, že alkohol zhoršuje úsudok, rovnováhu aj koordináciu. Austrálska organizácia Royal Life Saving dodáva, že aj malé množstvo alkoholu môže meniť správanie a schopnosti vo vode.

K tomu pripočítaj nestrážené vodné plochy. CDC pripomína, že jazerá a rieky majú skryté riziká - prúdy, kamene, vegetáciu či slabú viditeľnosť. Vo Francúzsku, ktoré počas aktuálnej vlny horúčav riešilo najmenej 74 utopených od 18. júna, sa väčšina tragédií podľa ministra vnútra stala mimo povolených a strážených miest na kúpanie.

Čo robiť inak?

Najlepšia rada nie je prestať chodiť k vode. Skôr prvých päť minút spomaliť. Napiť sa vody ešte pred kúpaním. Vojsť do vody postupne, najprv si ochladiť ruky, šiju a hrudník. Neplávať ďaleko len preto, že „veď to dám“. Nechodiť sám, nepiť pred plávaním a pri deťoch sa nespoliehať na to, že plytčina je automaticky bezpečná.

Prečo sa počas horúčav ľudia topia častejšie?

TASR/František Iván

A keď sa vo vode niečo pokazí, nehraj sa na hrdinu bez rozmyslu. Zavolaj pomoc, hoď človeku niečo, čo pláva, a ak si už vo vode ty, najprv sa pokús upokojiť dych. Pri šoku zo studenej vody RNLI odporúča na chvíľu prestať bojovať s vodou, uvoľniť sa a splývať, kým sa dýchanie dostane pod kontrolu. Voda má byť najlepší letný únik, len je dôležité nebrať ju ako samozrejmosť.

• Komárno zasiahlo v roku 1763 zemetrasenie s magnitúdom až 6,3.
• Zrútilo sa viac ako 90 percent domov a zahynulo odhadom 200 až 300 ľudí.
• Otrasy pocítili aj v Budapešti, Belehrade či Lipsku.
• Tragédia vtedy pritiahla pozornosť vedcov k štúdiu zemetrasení.

Písal sa 28. jún 1763 a Komárno, vtedy moderné slobodné kráľovské mesto s asi 11-tisíc obyvateľmi, sa zobudilo do otrasov, ktoré navždy prepísali jeho dejiny. Prvý otras prišiel krátko po piatej ráno, ale skutočná skaza udrela len o pár minút neskôr.

NÁVOD Čo robiť, ak vás na dovolenke zasiahne cunami? Na auto zabudnite, cieľom je dostať sa čo najvyššie

V tom čase sa mnohí obyvatelia zhromaždili na námestí alebo v Kostole sv. Ondreja, ktorého veže sa zrútili a zvony prerazili klenbu. Na trh padla aj strážna veža radnice. Pod troskami zahynuli podľa historikov a štúdií až 200 až 300 ľudí.

Sila, ktorú doteraz nik neprekonal

Podľa Róberta Kysela z Geofyzikálneho odboru Ústavu vied o Zemi SAV malo zemetrasenie magnitúdom 6,3, novšie výskumy ho dokonca navýšili oproti starším údajom. „Starší údaj bolo magnitúdo 5,8. Najnovší výskum škôd po zemetrasení z dobových dokumentov, ktoré sú uložené v Maďarskom národnom archíve v Budapešti, navýšil magnitúdo tohto zemetrasenia o 0,5,” vysvetlil Kysel.

Epicentrum sa nachádzalo neďaleko obce Kameničná. Otrasy pocítili aj v Budapešti, Belehrade, Temešvári a dokonca až v Lipsku. Komárno prišlo o 279 domov úplne, ďalších vyše 350 sa čiastočne zrútilo a viac než 200 bolo vážne poškodených. Celkovo to znamenalo, že bolo zasiahnutých vyše 90 percent budov v meste.

Zemetrasenie v Komárne

Wikipedia/Karl Friedl

„Pokiaľ ide o veľkosť, tak zemetrasenie v Komárne z roku 1763 je doposiaľ najsilnejším zemetrasením na území dnešného Slovenska. Podľa archívnych dokumentov, konkrétne listu predstaviteľov mesta Komárna Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade z 8. augusta 1763, malo Komárno v tom roku spolu 1 169 domov. V dôsledku zemetrasenia bolo 279 domov úplne zničených a 353 domov sa čiastočne zrútilo. Ďalších 213 domov potrebovalo nákladné opravy a 219 domov potrebovalo opravy s menšími nákladmi. Spolu bolo teda viac či menej poškodených 91 percent domov v meste,” priblížil Kysel.

Pád hrdosti mesta

Nezrútili sa len domy, tragédia dobehla aj Starú pevnosť, kedysi hrdo odolávajúcu tureckým vojskám. Po dvoch silných zemetraseniach (1763 a 1783) stratila svoj význam, armáda ju opustila a jej budovy sa predali v dražbe. Zemetrasenie okrem toho spôsobilo aj skvapalnenie pieskov, veľké trhliny v zemi a piesok v studniach.

Katastrofa zastihla Uhorsko v čase vlády cisárovnej Márie Terézie. Do Komárna prišla rýchlo pomoc - 824 ton obilia, jedlo, murári a remeselníci nielen z Bratislavy, ale aj Győru.

Naši prapraprarodičia vôbec nepoznali osemhodinový spánok. V noci boli celé hodiny hore, prečo sa to zmenilo?

Panovníčka navyše udelila Komárňanom glejt (historický výraz pre ochranný list) na slobodný pohyb a zbieranie pomoci bez platenia mýta. Richtár Adam Röth, ktorý viedol obnovu mesta, krátko nato zomrel na vyčerpanie a gangrénu - odumreté a následne ďalej zmenené telesné tkanivo, obvykle pôsobením bakteriálnej infekcie.

Vedci začali hľadať odpovede

Podobne ako po slávnom lisabonskom zemetrasení v roku 1755, aj komárňanská tragédia vzbudila záujem vedcov. Hoci prvé seizmické stanice vznikli až okolo roku 1901, práve takéto nešťastia ukázali, že zem sa dokáže správať nevyspytateľne.

Medzi prvé zemetrasenia dokumentované na Slovensku patrilo zemetrasenie na strednom Slovensku v 15. storočí, ktoré najviac postihlo Banskú Štiavnicu a prejavilo sa i v Kremnici a na ďalších miestach. Posledné silné zemetrasenie na území Slovenska bolo zaznamenané v roku 1906 v Dobrej Vode. Podľa SAV bolo len v roku 2022 na Slovensku zaznamenaných 76 zemetrasení.

Zemetrasenie v Komárne

Wikipedia/Karl Friedel

Najsilnejšie v novodobej histórii máme za sebou, no príroda nezabúda. To, čo nedobili vojská a nezlomil čas, zničilo za pár sekúnd zemetrasenie. A hoci od tejto katastrofy uplynuli už celé storočia, pripomína nám krehkosť miest aj našich istôt, a silu, ktorú pod nohami bežne nevidíme, no kedykoľvek sa môže prebrať k životu a zničiť všetko, čo nám bolo drahé.

Turistické chodníky vedúce cez husté lesy a skalné rokliny sú ideálne pre tých, čo sa chcú vyhnúť úpalu. Jaskyne zase ponúkajú nielen príjemné ochladenie aj fascinujúci pohľad do zákutí podzemia.

Ochrana pred horúčavou: Najúčinnejšie rady a hacky, ktoré ti pomôžu prežiť extrémne teploty

1. Túry v tieni - príjemný oddych od horúčavy

Tatranská Magistrála – lesné úseky s množstvom tieňa, ideálne na celodenný výlet bez úpalu.

Slovenský raj či Janošíkove diery– hustý les a tieňové rokliny.

Zelené chodníky v Poloninách – hlboké lesy, kde sa vzduch príjemne ochladzuje.

Jánošíkove diery.

Hotel-diery.sk

2. Jaskyne - prírodná klimatizácia

Demänovská jaskyňa slobody – najdlhšia sprístupnená jaskyňa v Nízkych Tatrách s krásnymi stalaktitmi a stalagmitmi.

Domica – jaskyňa v Slovenskom krase, známa aj pre podzemnú rieku a chladné prostredie.

Dobšinská ľadová jaskyňa – výnimočná ľadová jaskyňa, kde teploty v lete neklesajú nad pár stupňov nad nulou.

Demänovská ľadová jaskyňa

Wikipedia/jojo/

3. Priehrady - svieže ochladenie

Oravská priehrada – najväčšie umelé jazero na Slovensku, ktoré ponúka osvieženie počas horúčav a množstvo tienistých miest na oddych.

Zemplínska šírava – obľúbená vodná nádrž s lesnatým brehom, ktorý zabezpečuje príjemný chládok.

Liptovská Mara – priehrada s čistou vodou, lemovaná stromami, vhodná na kúpanie a oddych v tieni.

Oravská preihrada

Ministerstvo Cestovného Ruchu/

Tieto tipy ti pomôžu prežiť leto bez nadmerného tepla, a zároveň si užiť krásnu slovenskú prírodu a osvieženie. Ktorý z nich si vyberieš ty?

VIDEO Takto vyzerá 50 rokov nedotknutá opustená osada v slovenských kopcoch. V domoch ostali kabáty, postele aj mená ľudí

To, čo jednej generácii pripadá ako nepotrebný odpad, môže byť pre druhú vzácnym kúskom histórie. V posledných rokoch rastie záujem o starožitnosti, retro doplnky aj predmety každodennej potreby z čias našich starých rodičov. Hodnotu pritom nemajú len vzácne obrazy či šperky.

Starožitnosti, ktoré majú reálnu cenu

Zberatelia vyhľadávajú staré telefóny, petrolejové lampy, reklamné tabule, písacie stroje, kuchynské vybavenie, porcelán alebo dokonca zabudnuté obaly od spotrebného tovaru. O výslednej cene často rozhodujú detaily - pôvodný stav, zachované označenia výrobcu, kompletnosť alebo jednoducho to, že sa predmet zachoval len v malom počte kusov.

Skôr než sa rozhodneš niečo vyhodiť, oplatí sa venovať pár minút hľadaniu na aukčných portáloch alebo medzi zberateľskými skupinami. Možno zistíš, že vec, ktorá roky ležala bez povšimnutia v kúte povaly, má prekvapivú hodnotu. V galérii nájdeš 30 predmetov, ktoré sa na prvý pohľad tvária nenápadne, no ich majitelia za ne dnes môžu dostať zaujímavé sumy.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Horúčavy môžu zmeniť byt na rozpálenú pec aj bez priameho slnka.
• Jaskynná metóda napodobňuje chladné prostredie prirodzených jaskýň.
• Počas najteplejších hodín dňa je lepšie okná zatvoriť.
• Pomôcť môžu aj žalúzie, tienenie a vypínanie zbytočných spotrebičov.

Keď sa počas leta byt zmení na saunu, väčšina ľudí automaticky otvorí všetky okná dokorán. Podľa odborníkov však môže ísť o jednu z najväčších chýb, aké počas horúčav robíme, píše portál Indy100.

Deň, keď sa Slovensko premenilo na horúcu pec. V roku 2007 padol v tomto meste absolútny teplotný rekord

V čase, keď Európu zasahujú extrémne teploty a v niektorých regiónoch sa ortuť teplomera šplhá až k 40 stupňom Celzia, sa čoraz viac hovorí o takzvanej jaskynnej metóde. Názov znie zvláštne, no princíp je prekvapivo jednoduchý - správať sa počas horúčav podobne ako ľudia, ktorí žili v jaskyniach.

Prečo sú jaskyne aj v lete chladné?

Metóda vychádza z pozorovania prirodzených jaskýň, ktoré si aj počas extrémnych horúčav dokážu udržať príjemnú teplotu. Dôvodom je minimum priameho slnečného žiarenia a obmedzený prístup horúceho vzduchu.

„Keď teploty stúpnu, ľudia majú často tendenciu pootvárať všetky okná v dome. Počas najhorúcejších hodín však môže tento krok v skutočnosti domácnosť ešte viac zohriať,“ vysvetľuje Joseph Holman, zakladateľ a riaditeľ spoločnosti Green Doors.

Horúčavy na Slovensku zosilnejú a budú atakovať 40 stupňov.

Miroslav Šinger/gospace/atmoseer App/

Podľa neho je najúčinnejším spôsobom chladenia prevencia. „Ak dokážete zabrániť tomu, aby sa teplo dostalo dovnútra, znížite potrebu ventilátorov, prenosných klimatizácií a ďalších energeticky náročných zariadení,“ hovorí.

Inšpirácia prišla z Turecka

Holmana k tejto myšlienke priviedla návšteva tradičných obydlí v tureckej Kapadócii. Miestne domy vytesané do skál zostávajú príjemne chladné aj počas veľmi horúceho počasia. „Jaskyňa je počas vĺn horúčav chladná preto, že je tmavá a nie je vystavená priamemu slnku ani priamemu prúdeniu tepla. Presne to by ste mali napodobniť aj doma,“ vysvetľuje.

To znamená obmedziť prenikanie slnečných lúčov a zároveň zabrániť tomu, aby sa počas dňa dostával do interiéru rozpálený vonkajší vzduch.

Predpoveď počasia: To najhoršie ešte len príde, valí sa na nás extrémne teplo. Meteorológovia prezradili, koľko bude stupňov

Päť jednoduchých trikov

• Prvým krokom je zatiahnuť žalúzie alebo závesy ešte predtým, než sa miestnosť začne prehrievať. Najdôležitejšie sú okná orientované na juh a západ.
• Okná je vhodné otvárať strategicky. Počas najhorúcejšej časti dňa by mali zostať zatvorené. Vetrať sa oplatí skoro ráno alebo večer, keď je vonku chladnejšie.
• Pomôcť môže aj vypínanie svetiel a spotrebičov, ktoré zbytočne produkujú teplo. Hoci sa to nezdá, aj elektronika dokáže zvýšiť teplotu v miestnosti.
• Ďalšou možnosťou je vonkajšie tienenie. Markízy, rolety, stromy či popínavé rastliny dokážu zachytiť slnečné lúče ešte predtým, než dopadnú na okná.
• Ak chceš myslieť dlhodobo, odborníci odporúčajú investovať do riešení ako reflexné fólie na sklá, moderné zasklenie alebo integrované žalúzie. Tie pomáhajú udržať príjemnejšiu teplotu bez zvyšovania spotreby energie.

V časoch, keď klimatizácia nie je samozrejmosťou v každej domácnosti, môže byť návrat k princípom, ktoré fungovali tisíce rokov, prekvapivo účinným riešením. A najdôležitejšie je, že väčšina z nich takmer nič nestojí.

• Najvyššia nameraná teplota na Slovensku je 40,3 stupňa Celzia.
• Rekord padol 20. júla 2007 v Hurbanove.
• Leto 2024 bolo na Slovensku rekordne teplé, minimálne od roku 1931.
• Aj bez prekonania rekordu pribúdajú roky s výraznými horúčavami.

Na Slovensku existuje číslo, ktoré znie skôr ako údaj z auta zaparkovaného na slnku než z meteorologickej búdky - 40,3 stupňa Celzia. Presne toľko namerali 20. júla 2007 v Hurbanove a Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) túto hodnotu uvádza ako absolútne maximum teploty vzduchu na území Slovenska.

Predpoveď počasia: To najhrošie ešte len príde, valí sa na nás extrémne teplo. Meteorológovia prezradili, koľko bude stupňov

Hurbanovo pri podobnej téme nevyskakuje náhodou - teplotné pozorovania sa tam začali už 1. januára 1872. Juh Podunajskej nížiny patrí k najteplejším častiam krajiny a SHMÚ medzi najteplejšie oblasti radí aj juhovýchodnú časť Podunajskej nížiny a južné či juhozápadné svahy Kováčovských kopcov pri Štúrove.

Slovenských 40 stupňov

Meteorológovia hovoria o tropickom dni už vtedy, keď maximálna denná teplota dosiahne 30 stupňov Celzia alebo viac. Štyridsiatka je preto iná liga - nie je to bežný horúci deň, ale hranica, pri ktorej sa z leta stáva fyzický zážitok. Asfalt sála, mestá sa prehrievajú, vlaky meškajú z oveľa menej romantických dôvodov a večer neprináša takú úľavu, akú si telo pýta.

Rekord z roku 2007 pritom neostal osamelý ako nejaká fosília. Počas vlny horúčav 8. augusta 2013 zaznamenali na siedmich staniciach hodnoty nad 39,1 stupňa Celzia - v Senici bolo 39,6 stupňa Celzia, v Bratislave na letisku a v Moravskom Svätom Jáne 39,4 stupňa Celzia a v Hurbanove 39,3 stupňa Celzia. Absolútny rekord z Hurbanova však vtedy odolal.

Teplomer ukazuje 40 stupňov

TASR/AP Photo/Frank Rumpenhorst

Rekord nepadá každý rok, no leto sa mení

To je na horúčavách zradné - rekord nemusí padnúť, aby bolo leto extrémne. Leto 2024 bolo na Slovensku rekordne teplé aspoň od roku 1931, pričom predpokladaná priestorová hodnota teploty vzduchu 20,7 stupňa Celzia bola takmer o 0,5 stupňa Celzia vyššia než predchádzajúci rekord z roku 2022.

Najvyššia teplota leta 2024 bola 38,3 stupňa Celzia v Mužli 14. augusta, teda približne o 2 stupne Celzia menej než pri štyridsiatkach z rokov 2007 a tesne aj 2013. Rok 2025 nebol taký extrémny ako 2024, ale stále skončil ako 8. najteplejší rok na Slovensku od roku 1931.

Najvyššiu teplotu vtedy namerali 3. júla v Slovenskom Grobe, 38,7 stupňa Celzia, a najviac tropických dní zaznamenali Dudince, rovných 50. Keď sa horúčava takto naťahuje celé týždne, štatistika už nie je len tabuľka pre klimatológov, ale rytmus dňa - kedy ísť von, kedy vetrať, kedy radšej nerobiť nič hrdinské, pretože to veľmi rýchlo môže skončiť zle.

Máš chuť sa schladiť studenou sprchou? Najhorší nápad, reagujú lekári. Prečo ti môže viac uškodiť?

Rekord sa môže začať triasť

Aktuálna situácia neatakuje slovenský rekord, ale je dobrou pripomienkou, ako rýchlo sa dostávame k číslam, ktoré kedysi pôsobili výnimočne. Prvé extrémne teploty sa však môžu objaviť už v piatok. Na viacerých miestach by ortuť teplomerov mohla vystúpiť nad 37 stupňov Celzia, čo sú na slovenské pomery mimoriadne vysoké hodnoty.

Vrchol horúčav sa očakáva počas budúceho víkendu a na začiatku nasledujúceho týždňa. Práve vtedy môžu teploty v najteplejších častiach krajiny nebezpečne atakovať hranicu 40 stupňov Celzia. Viac o tom píšeme v tomto článku.

Hurbanovo si treba pamätať

Hurbanovo 2007 stojí ako taký teplotný maják - ukazuje, kam až sa vie slovenské počasie dostať, keď sa trafia vzduchová hmota, slnko, sucho a nížina.

Hurbanovo

Wikipedia/Szeder László

Svetová meteorologická organizácia uvádza, že roky 2023 až 2025 boli tri najteplejšie roky vo všetkých ôsmich sledovaných dátových súboroch a roky 2015 až 2025 tvorili jedenásť najteplejších rokov v týchto dátach. Slovenský rekord teda nie je len stará zaujímavosť - je to číslo, s ktorým sa každé ďalšie horúce leto prirodzene porovnáva a postupne ho atakuje.

• Najhorúcejšie dni nás čakajú od piatka.
• Teploty môžu prekročiť 37 stupňov Celzia.
• V najteplejších oblastiach sa môže objaviť aj hranica 40 stupňov Celzia.

Ak si mal pocit, že posledné dni boli neznesiteľne horúce, meteorológovia majú zlú správu. Ako upozorňuje portál iMeteo, nad západnou Európou sa už teraz nachádza mimoriadne teplý vzduch. V niektorých oblastiach tam teploty prekročili 40 stupňov Celzia a táto masa horúčav sa postupne presúva smerom k strednej Európe.

Máš chuť sa schladiť studenou sprchou? Najhorší nápad, reagujú lekári. Prečo ti môže viac uškodiť?

Najbližšie dva dni ešte prinesú „relatívne znesiteľné” počasie. O stabilné podmienky sa postará tlaková výš, vďaka ktorej sa teploty budú v najteplejších regiónoch pohybovať približne od 30 do 33 stupňov Celzia. Navyše sa k nám dostane aj suchší vzduch, takže dusno na chvíľu ustúpi.

Každý deň bude teplejší

Zlom má prísť od stredy a najmä od štvrtka. Teploty začnú výraznejšie rásť a spolu s nimi sa vráti aj nepríjemný pocit dusna. Aktuálne meteorologické modely naznačujú, že Slovensko čaká mimoriadne silná vlna horúčav.

Teploty budú atakovať 40 stupňov Celzia

TASR/Dano Veselský

Ak sa predpovede naplnia, môžeme sa dostať na hodnoty, ktoré sa objavujú len výnimočne. „Čaká nás ďalšia a zrejme aj najvýraznejšia vlna horúčav,“ varuje portál iMeteo.

Padne opäť hranica 40 stupňov?

Prvé extrémne teploty sa môžu objaviť už v piatok. Na viacerých miestach by ortuť teplomerov mohla vystúpiť nad 37 stupňov Celzia, čo sú na slovenské pomery mimoriadne vysoké hodnoty.

Slovensko zasiahli horúčavy: Môžu sa pre teplo zavrieť školy a čo pre vás musí urobiť váš zamestnávateľ, keď je nad 30 stupňov?

Vrchol horúčav sa očakáva počas budúceho víkendu a na začiatku nasledujúceho týždňa. Práve vtedy môžu teploty v najteplejších častiach krajiny nebezpečne atakovať hranicu 40 stupňov Celzia.

• Liter benzínu stál v priemere 39,39 koruny.
• Kopček zmrzliny bol za 10 korún.
• Pivo aj Kofola na kúpalisku stáli 20 korún za pol litra.
• Priemerná hrubá mzda bola 18 761 korún mesačne.

Rok 2006 nebol až tak dávno, aby sme ho zavreli do múzea. Na Slovensku už bežali sociálne siete, ľudia napaľovali cédečká, v mobiloch sa riešili esemesky a internet doma bol stále malý sviatok. Len peňaženka fungovala v inom svete.

VEĽKÝ PREHĽAD Koľko stojí polliter čapovaného piva v Európe? Slovensko je už lacnejšie ako Česko

Slovenské koruny ešte cinkali v obchodoch a oficiálny kurz, cez ktorý dnes tieto ceny prepočítavame, bol neskôr stanovený na 30,1260 koruny za 1 euro. Priemerná hrubá mzda bola v roku 2006 podľa údajov Štatistického úradu 18 761 korún, teda približne 622,75 eura.

Benzín, zmrzlina a malé radosti

Liter benzínu Natural 95 vyšiel v priemere na 39,39 koruny (1,31 eura). To nie je spomienka z pumpy pri dedine, ale priemer z údajov Štatistického úradu, ktoré uvádza prehľad cien pohonných látok.

Kopček zmrzliny sa dá v dobových materiáloch doložiť za 10 korún (0,33 eura). Pri zmrzline však treba byť fér -nie je to celoslovenský štatistický priemer, skôr dobrý obraz toho, aké ceny sa objavovali v bežnom živote.

Koľko stáli veci na Slovensku pred 20 rokmi?

Pixabay.com/

A teraz najlepšia kúpalisková časť. Článok z júla 2006 pri letnom kúpalisku v Humennom uvádzali pollitrové pivo za 20 korún (0,66 eura) a Kofolu za rovnakú sumu. Ten istý cenník mal hamburger za 35 korún (1,16 eura), čo dnes znie ako suma za omáčku navyše.

Nákup, ktorý by dnes znel ako chyba pri pokladni

Základné potraviny sú najlepšie porovnateľné cez prehľady spotrebiteľských cien. Ministerstvo pôdohospodárstva uvádza priemerné ročné ceny vybraných potravín podľa Štatistického úradu - liter mlieka bol v roku 2006 za približne 14,16 koruny (0,47 eura), svetlý chlieb za 28,92 koruny za kilogram (0,96 eura) a 10 vajec za 30,13 koruny (1 euro).

To však neznamená, že život bol automaticky lacnejší v dnešnom zmysle. Človek neplatil dnešné ceny, ale nemal ani dnešné platy. Tých 30 korún za vajcia bolo stále reálnych 30 korún z výplaty, ktorá bola často hlboko pod dnešnými číslami. Nostalgia vie byť zákerná - ukáže ti lacné pivo, ale schová výplatnú pásku.

PREHĽAD slovenských aquaparkov. Veľké zdražovanie na Orave aj v Senci, jeden areál však zlacnel. O 10 centov

Zábava, technika a slabý internet

Lístok do kina sa v dobových slovenských zdrojoch pohyboval okolo 60 až 80 korún (1,99 až 2,66 eura). Napríklad program kina v Šali z roku 2006 uvádzal viaceré predstavenia za 50 až 65 korún (1,66 až 2,16 eura) a blog na SME v júli 2006 spomínal kino od 80 korún vyššie.

PlayStation 2 bola iná liga. Hospodárske noviny pri vianočných akciách operátorov písali, že Slovak Telecom ju ponúkal k DSL službe za 4 272 korún (141,80 eura), zatiaľ čo Nay ju predával za 5 490 korún (182,23 eura). V roku 2006 to nebola impulzívna kúpa pri pokladni, ale veľký darček, o ktorom sa doma vyjednávalo.

Internet mal tiež úplne inú logiku. eTel ponúkal DSL internet s 1 gigabajtom predplatených dát počas roku 2006 za 290 korún bez dane z pridanej hodnoty - s ňou to bolo 345 korún mesačne (11,45 eura). Jeden gigabajt - to by si dnes dokázal minúť skôr, než dopiješ kávu.

Koľko stáli veci na Slovensku pred 20 rokmi?

Unsplash/

Cigarety, mestská doprava a výlet do Prahy

Krabička cigariet bola vtedy tlačená nahor daňami. Vládny materiál počítal so zvýšením ceny 20-kusového balenia zo 70 korún (2,32 eura) na 80,60 koruny (2,68 eura), teda približne o 10,60 koruny (35 centov).

V Bratislave sa v máji 2006 zdražovali cestovné lístky na mestskú hromadnú dopravu: 30-minútový lístok išiel na 18 korún (60 centov) a hodinový na 22 korún (73 centov).

A keď si chcel utiecť do Prahy, jednosmerný lístok na SuperCity Slovenská strela z Bratislavy do Prahy v druhej triede stál 669 korún (22,21 eura). V cene už bola aj miestenka a cesta mala trvať menej než 4 hodiny.

Kým na Slovensku vlaky horia, Poliaci nalejú do železníc 143 miliárd eur. Postavia mega letisko a trate pre armádu

Nie lacnejší raj, skôr iný svet

Tieto ceny nie sú dôkaz, že kedysi bolo všetko lepšie. Sú skôr ako screenshot doby, v ktorej sa inak zarábalo, inak míňalo a inak rozmýšľalo nad tým, čo je drahé.

Pivo za 20 korún pôsobí ako sen, ale PlayStation za 5 490 korún bola pri priemernej mzde citeľná rana. Rok 2006 nebol rozprávka o lacnote. Bol to svet, v ktorom sa 100 korún v peňaženke ešte tvárilo ako plán na celý deň.

Polícia Slovenskej republiky preto na svojom facebookovom profile zverejnila návod, ako sa správať, ak sa staneš súčasťou či svedkom nehody na diaľnici. „Je dôležité vedieť, ako správne postupovať, aby ste zaistili bezpečnosť seba aj ostatných účastníkov premávky a minimalizovali ďalšie riziká,” píše polícia.

D1 mala spájať Slovensko so Sovietskym zväzom. Stále nespojila ani Bratislavu s Ružomberkom, stavia sa už 52 rokov

Ako sa chovať pri nehode na diaľnici

Na úvod policajti vysvetľujú, aký je rozdiel medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou. „Možnosť riešenia medzi účastníkmi: Škodová udalosť môže byť vyriešená účastníkmi nehody samostatne, ak sa dokážu dohodnúť a vyplniť potrebné dokumenty.”

Pokiaľ však dôjde k zraneniam či usmrteniu, prípadne je nutné zavolať políciu (napríklad pri nezhode medzi účastníkmi alebo podozrení na trestný čin), ide o dopravnú nehodu. Polícia okrem toho pripomína, že zmenou oproti minulosti je, že už nie je stanovená konkrétna suma škody ako kritérium pre určenie škodovej udalosti.

Dopravná nehoda na diaľnici

Marek Kmeť

Nasleduje zoznam krokov, podľa ktorých by mal postupovať každý pri dopravnej nehode na diaľnici, aby sa zabezpečila bezpečnosť všetkých zúčastnených a minimalizovali ďalšie riziká:

• Pri nehode na diaľnici je dôležité konať rýchlo a efektívne, aby sa minimalizovali škody a riziko ďalších incidentov.
   
• Zastavenie a zabezpečenie miesta nehody je prvým krokom. Pokiaľ je to možné, odstavte svoje vozidlo na krajnici alebo čo najviac mimo hlavnej časti diaľnice. Okamžite zapnite výstražné svetlá, oblečte si reflexnú vestu. Umiestnite výstražný trojuholník vo vzdialenosti najmenej 100 metrov za vozidlom (50 metrov mimo diaľnice).
   
• Ochrana osôb je ďalším dôležitým aspektom. Všetci cestujúci by mali čo najrýchlejšie a čo najbezpečnejšie opustiť vozidlo a presunúť sa za zvodidlá alebo na bezpečné miesto mimo cesty. Oblečte si reflexnú vestu pre lepšiu viditeľnosť.
   
• Zavolajte na tiesňovú linku 112 alebo priamo na linku polície 158 a nahláste nehodu. Poskytnite presné informácie o mieste nehody a ak sú na mieste zranení, okamžite to oznámte operátorovi a požiadajte o záchrannú službu.
   
• Dokumentácia nehody pri škodovej udalosti je dôležitá pre ďalšie kroky pri jej likvidácii. Ak je to bezpečné a možné, vyplňte so zúčastnenými vodičmi tlačivo Správa o nehode a zaznamenajte všetky dôležité informácie vrátane osobných údajov, údajov o vozidlách, poisťovniach a popisu nehody. Ak je to možné, urobte fotografie miesta udalosti, poškodenia vozidiel a okolia. Ak ide o dopravnú nehodu, počkajte na príchod polície a poskytnite im všetky potrebné informácie a spolupracujte pri vyšetrovaní udalosti. Nahláste nehodu svojej poisťovni čo najskôr po udalosti.
   
• Aby ste prispeli k odvráteniu ďalších nehôd, snažte sa upozorniť ostatných vodičov na nehodu a nebezpečenstvo pomocou výstražných svetiel, výstražného trojuholníka alebo iných vhodných signálov, ak je to bezpečné. Buďte obozretní a udržujte bezpečnú vzdialenosť od miesta nehody, aby sa minimalizovalo riziko ďalších kolízií.

Rodák z Česka chcel postaviť v americkej púšti mesto väčšie ako Los Angeles. Dnes sa tu pestuje tráva a sídli SpaceX

Na záver polícia pripomína, že pri dopravnej udalosti na diaľnici môže prísť na miesto aj hliadka Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). „Tieto diaľničné patroly sú vyškolené na zabezpečenia miesta nehody, riadenie premávky a na poskytovanie prvej pomoci,” dodáva polícia.

K jednej z dedín sa dodnes viaže strašidelná a tajomná povesť, ktorá možno mnohým nedá spávať. Ako píše Bratislavský kraj na svojom webe, blízko dnešnej Patrónky stála kedysi dedina s názvom Sellendorf. Okolo nej koluje hneď niekoľko strašidelných legiend, pretože mala byť v minulosti prekliata. My sa s tebou podelíme o tú najznámejšiu.

Prečo sa Tatry volajú Tatry? Tajomstvá, ktoré sa skrývajú za názvami slovenských prírodných lokalít

Stredoveký Sellendorf

Dedina stále presne medzi Patrónkou a Vojenskou nemocnicou medzi 13. a 15. storočím a známa bola najmä svojimi mlynmi. V tom čase ich mala naozaj úctyhodný počet - až deväť. Pšenicu si sem chodili mlieť nielen vtedajší Bratislavčania (vtedy ešte Prešpurčania), ale aj ľudia zo širokého okolia.

Múka z týchto mlynov bola údajne mimoriadne jemná a kvalitná. Mlyny sa postarali o to, aby dedina ekonomicky rástla. Nájsť si tu svojho času mohol až deväť hostincov a mimoriadne úrodné vinohrady. Jednoducho povedané, ak si bol zo Sellendorfu, žil si si ako kráľ.

Bohatstvo však dedinu neovplyvnilo tým najlepším spôsobom. Jej obyvatelia začali peniaze rozhadzovať. Zvykli si na pohodlný život na vysokej nohe a snažili sa na každom jednom človeku zarobiť čo najviac peňazí, samozrejme na úkor tých, ktorí chceli využívať ich mlyny.

Legenda o Sellendorfe desí aj dnes

Unsplash/Heidi Kaden

Prekliata dedina

Podľa legendy jedného dňa navštívil Sellendorf starček s fúrikom plným obilia, ktoré si chcel dať pomlieť na múku. Chamtivý mlynár však nenechal nič dlžný svojej povesti a starčeka okradol. Ten to však nenechal len tak a išiel sa sťažovať sellendorfskému richtárovi. Ten mu však nijako nepomohol.

Pri odchode z dediny starčeka ešte sprevádzali posmešky miestnych mladíkov, na čo starý muž už stratil nervy. V hneve preto dedinu preklial. A jeho slová sa mali v tom momente naplniť - Sellendorf zmizol z povrchu zemského a duše jeho obyvateľov sú odsúdené na bezcieľne blúdenie.

Ako zlomiť kliatbu

Legenda však hovorí, že dedina sa raz za rok opäť vynorí z temnoty. Stať sa tak má vždy na Vianoce (čo je zhodou okolností deň, kedy človek nemá úplne chuť na nočné hľadanie prekliatej dediny). Tento čas má byť symbolický a odrážať chamtivosť a bezbožnosť obyvateľov Sellendorfu.

Ruiny kláštora Mariánska Čeľaď patria k najdesivejším miestam na Slovensku. Túla sa po okolitých hustých lesoch vlkolak?

Ak by si však náhodou na dedinu v tento deň narazil, za žiadnych okolností si nemáš od jej duchov nič brať, pretože by v nej tvoja duša zostala uväznená taktiež. Starí Prešporčania ale verili, že pokiaľ by si mal so sebou aspoň jedno zrnko pšenice a dal si ho zomlieť v niektorom zo sellendorfských mlynov, dedinu by si raz a navždy vyslobodil.

• Školy sa automaticky nezatvárajú len preto, že je vonku horúco.
• Vonkajšia telesná výchova má jasný limit - najviac 30 stupňov Celzia.
• Škôlky môžu pri teplote nad 31 stupňov Celzia skrátiť alebo vynechať pobyt detí vonku.
• Zamestnávateľ musí riešiť vodu, prestávky, vetranie, tienenie alebo zmenu pracovného času.

Keď sa v triede lepí zošit na ruku a v kancelárii máš pocit, že notebook ohrieva celú miestnosť, znie otázka jednoducho - môže sa to stopnúť? Slovenské pravidlá na horúčavy existujú, len nie sú také filmovo jasné ako červené tlačidlo s nápisom „zavrieť školu”. Fungujú skôr ako súbor hygienických a pracovných povinností, čo sa ešte môže, čo už nie a kto má niečo zmeniť.

Je ti teplo? Choď sa schladiť do Grécka. V Bratislave bude cez víkend teplejšie ako na Zakynthose či Kanárskych, toto je dôvod

Školy s minimom pravidiel

Pri školách neexistuje všeobecné pravidlo, že ak teplomer ukáže napríklad 33 stupňov Celzia, automaticky sa ruší vyučovanie. Vyhláška číslo 75/2023 Zbierky zákonov o zariadeniach pre deti a mládež však rieši konkrétne situácie. Pri deťoch do 6 rokov sa má pobyt vonku bežne organizovať každý deň, no ak teplota ovzdušia vystúpi nad 31 stupňov Celzia, môže sa skrátiť alebo úplne vynechať.

Jasný limit má aj telesná a športová výchova vonku. Na základných a stredných školách do 18 rokov má prebiehať v exteriéri len vtedy, keď je viac ako 15 a najviac 30 stupňov Celzia. Ak je teda vonku 31 stupňov Celzia, behať kolečká na rozpálenom ihrisku by škola nemala dovoliť.

Školy musia myslieť aj na pitný režim. Predpis hovorí o pitnej vode alebo výživovo hodnotných nápojoch počas celého pobytu v zariadení. Zároveň rieši aj výmenu vzduchu v triedach, teda to, aby sa vzduch v miestnosti pravidelne obmieňal, nie iba krútil medzi lavicami.

Môže riaditeľ školu zavrieť?

Školský zákon dáva riaditeľovi možnosť poskytnúť deťom alebo žiakom najviac 5 dní voľna zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových.

Horúčava nie je pomenovaná ako samostatný dôvod, ale ak škola reálne nevie zabezpečiť bezpečné podmienky, napríklad pre neúnosne prehriate triedy, môže ísť o prevádzkový problém. Nie je to však automatika, skôr rozhodnutie podľa konkrétnej situácie.

Keď je cez 30 stupňov, šéf nemôže len mávnuť rukou

Pri práci sú pravidlá presnejšie. Vyhláška číslo 99/2016 Zbierky zákonov o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci pozná pojem mimoriadne teplý deň. Znamená deň, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presiahne 30 stupňov Celzia.

Naše rieky sa pomaly dusia. Takmer 80 percent z nich má vážny problém, pod hladinou sa rozbieha tichá apokalypsa

Dôležité je aj slovo záťaž teplom. Neznamená len to, že je ti teplo. V právnom jazyku ide o stav, keď pracovné prostredie prekročí prípustné hodnoty pre daný druh práce. Preto sa rieši trieda práce, teda zaradenie podľa toho, koľko energie pri nej telo míňa. Iné pravidlá platia pre človeka sediaceho pri počítači a iné pre človeka, ktorý fyzicky maká vonku.

V kanceláriách a ľahkých prácach sa sleduje operatívna teplota. To nie je obyčajné číslo z teplomera na stene, ale praktickejší údaj, ktorý berie do úvahy aj sálanie tepla, prúdenie vzduchu a vlhkosť. Pri ľahkej administratívnej práci je v teplom období maximálna prípustná operatívna teplota 28 stupňov Celzia, pri ľahkej manuálnej práci 27 stupňov.

Čo musí zamestnávateľ urobiť?

Zákon číslo 355/2007 Zbierky zákonov o ochrane verejného zdravia hovorí, že zamestnávateľ má povinnosť znížiť nepriaznivé účinky tepla na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. V praxi to môže znamenať posunutie začiatku zmeny, kratší pracovný čas, viac prestávok, dlhšiu pauzu na jedlo, striedanie ľudí, klimatizované priestory, vetranie, tienenie okien, ochladzovanie alebo vhodný pracovný odev.

Toto sú pravidlá pre školy, žiakov a zamestnávateľov počas horúčav

ChatGPT

A áno, voda nie je benefit. Pri záťaži teplom musí zamestnávateľ zabezpečiť pitný režim na vlastné náklady. Pri niektorých druhoch dlhodobej práce a väčších stratách tekutín prichádzajú na rad aj minerálne nápoje, pretože telo neprichádza len o vodu, ale aj o soli.

Ak by sme to mali zhrnúť, slovenské pravidlá horúčavy neignorujú. Len nefungujú v štýle „je 30 stupňov, všetci domov“. Skôr hovoria, že škola alebo zamestnávateľ musia sledovať konkrétne limity a upraviť režim, keď sa z bežného leta stane zdravotné riziko.

Medzi vynálezcami, ktorí sa vývojom padáka zaoberali, bol aj slovenský emigrant v Spojených štátoch Štefan Banič, ktorý 3. júna 1914 požiadal o patent, ktorý koncom augusta toho istého roku skutočne dostal.

Slovenské lietajúce auto bude brázdiť čínsku oblohu. Unikátny koncept začnú vyrábať v Ázii

Ako Batmanova hračka

„Nech je známe, že ja Stephan Banic, poddaný cisára Rakúsko-Uhorska, bytom v Greenville, okres Mercer, v štáte Pensylvánia, som vynašiel nové a užitočné vylepšenie padáka,” stojí na patentnej listine, ktorá opisuje Baničov vynález.

Slovenský samouk, ktorý do Ameriky odišiel v roku 1907, pritom išiel na vec trochu inak, ako väčšina jeho predchodcov. Namiesto ľahkého baldachýnu z látky, ktorý mal parašutista nad hlavou, totiž zostrojil akýsi oblek s rebrami a pružinami.

Celé zariadenie vyzeralo ako väčší dáždnik a skôr ako dnešné padáky pripomínal Baničov vynález niečo z výbavy komiksového Batmana. Skladacia konštrukcia s oceľovou kostrou a otvorom uprostred vrchlíka sa pripevňovala priamo okolo letcovho hrudníka a rozvírila sa systémom pružín.

Štefan Banič počítal dokonca s tým, že by človek v obleku mohol potrebovať svoj pád riadiť, a tak mal padák tiež zariadenie na pohybovanie nosnou plochou, čo umožňovalo korigovať miesto pristátia. Banič sám svojmu zariadeniu pravdepodobne veril, v júni 1914 totiž funkčnosť padáka osobne predviedol zástupcom patentového úradu.

Sám ho predviedol

Priamo pred ich zrakmi sa vrhol zo strechy 15-poschodového domu vo Washingtone. Traduje sa, že vynálezca dokonca úspešne skočil aj z lietadla, presvedčivé dôkazy ale chýbajú. Isté ale je, že svoj padák ponúkol americkému armádnemu letectvu, ktoré od neho vynález za pár dolárov odkúpilo a Baniča dokonca urobilo svojím čestným členom.

Staršie české a najmä slovenské pramene uvádzali, že americké letectvo padák počas prvej svetovej vojny skutočne používalo, dnes sa o tom ale vedú spory. Baničov vynález totiž nebol veľmi skladný a možno si len ťažko predstaviť, že by ho pilot mal na sebe počas letu.

Mohol svet vyzerať inak? Jedného z prvých komerčných výrobcov solárnych panelov uniesli a prinútili ho zrušiť svoj projekt

Druhá možnosť, že by padák bol pripevnený na trupe lietadla a letec ho navliekal až v prípade núdze, je ešte menej praktická. Podľa leteckého historika Dana Abbota navyše začali americkí piloti padáky používať až po vojne.

Návrat domov

Štefan Banič vydržal v USA až do začiatku 20. rokov, keď sa po takmer 15 rokoch vrátil na rodné západné Slovensko. V novej republike si v tom čase už 51-ročný muž začal zarábať v kameňolome (niekde sa uvádza, že bol murárom) a o jeho priekopníckom počine sa prakticky nevedelo.

Viac sa preslávil - aspoň u niektorých krajanov - ako spoluobjaviteľ jaskyne Driny v Karpatskom krase. Banič zomrel v januári 1941 a až po druhej svetovej vojne sa jeho vynález zase dostal do povedomia. Význam Baničovho padáku pre svetové letectvo bol ale trochu zveličovaný.

V roku 1970 - pri príležitosti stého výročia narodenia - odhalili Štefanovi Baničovi na letisku v Bratislave pomník a koncom 80. rokov vznikol o vynálezcovi, ktorého život je dodnes zahalený tajomstvom, v slovenskej televízii film.

O tom, že rodák z malej obce Neštich (dnes Smolenice) neďaleko Trnavy bol nadaný konštruktér a jeho vynález naozaj fungoval, síce niet pochýb, vývoj parašutizmu ale išiel inou, na Baničovom diele nezávislou cestou.

Z týchto otázok testovali deviatakov. Dokážte, že si poradíte so školskou slovenčinou aj matematikou

Patrí slovenčina naozaj medzi najťažšie jazyky na svete?

Slovenčina nepatrí medzi najjednoduchšie či najľahšie jazyky sveta, ale ani medzi najťažšie. Ak hovoríme o jednoduchosti či zložitosti jazyka, bežne si túto charakteristiku spájame s predstavou o jazyku, ktorý je ľahký alebo ťažký na osvojenie. Miera jednoduchosti či zložitosti jazyka sa pritom spája predovšetkým so zložitosťou gramatiky, ale aj hláskoslovia, avšak bežným používateľom môže táto otázka niekedy splývať tiež s problematikou zložitosti pravopisu. Pokiaľ ide o zložitosť jazyka, v dnešnej dobe sa slovenčina zvykne porovnávať predovšetkým s angličtinou.

Prečo s angličtinou?

Je nepísané pravidlo, že angličtina sa pri vyhodnocovaní zložitosti jazykov najčastejšie používa ako referenčný jazyk. Napokon, slovenčina je s angličtinou geneticky príbuzná, obidva jazyky patria do rodiny indoeurópskych jazykov, ale typologicky sa navzájom tieto jazyky značne odlišujú. Typologicky je slovenčina flektívny, respektíve syntetický jazyk - oproti tomu angličtina je tzv. analytický jazyk.

Ľubomír Kralčák (vpravo)

TASR/Martin Baumann

Táto diferencia súvisí práve s rozdielnou typológiou gramatiky, teda primárne s odlišnosťou tvorenia gramatických tvarov, a to pri ohýbaní (v angličtine vlastne neohýbaní) podstatných mien, prídavných mien i slovies. Viacero štruktúrnych odlišností je tiež pri tvorení slov, ale aj pri iných sústavách prvkov spomínaných jazykov.

Zvykne sa však hovoriť, že angličtina má jednoduchšiu gramatiku...

Z hľadiska jednoduchosti či zložitosti gramatiky je anglická gramatika vskutku jednoduchšia než slovenská napríklad pri skloňovaní. Ide o známe prípady, keď sa v slovenčine okrem pádovej predložky využíva zároveň gramatická prípona, ktorá obsahuje informácie o páde, rode a čísle.

V slovenčine však pádovú predložku netreba použiť vždy (písať priateľovi, jesť lyžicou, strecha domu a pod.), no v angličtine, ak nejde o akuzatív, je toto použitie záväzné a navyše treba k podstatnému menu pridať aj člen (eat with a spoon, write to a friend, the roof of the house). Treba však potvrdiť, že tvorenie gramatických tvarov v angličtine je pre učiaceho sa tento jazyk jednoduchšie, a to prosto preto, že netreba pri utvorení konkrétneho tvaru použiť toľko gramatických prvkov.

Facebooková stránka vybrala genitív roka 2022. Hrdý titul zo slovenského jazyka získalo slovo lajen

A v porovnaní s češtinou?

Pri porovnaní slovenčiny s blízko príbuznou češtinou nachádzame v gramatike slovenčiny vo viacerých prípadoch menej nevyhnutných gramatických prvkov, a teda menej z toho vyplývajúcej zložitosti. V slovenčine je napríklad iba šesť systémových pádov, v češtine je navyše takýmto pádom aj vokatív. V slovenčine je v tvare slovesa v 1. osobe jednotného čísla prítomného času iba jedno zakončenie, a to na -m (mám, nesiem, pracujem), v češtine môže byť toto zakončenie až trojaké -m, -u, -i (mám, nesu, pracuji).

V slovenčine je tvar prechodníka vždy iba jeden pre obe čísla a všetky rody, v češtine má tento tvar neporovnateľne rozvetvenejšiu sústavu práve podľa rodov a čísel. Rozdielov je, prirodzene, viac, niektoré sú aj v prospech češtiny, no možno zovšeobecniť, že čeština si vo vývoji gramatiky oproti praslovanskému východisku zachovala viac zložitých prvkov než slovenčina, v prípade hláskoslovných zjednodušení je to však naopak.

Pokiaľ ide o zložitosť pravopisu, pri oboch jazykoch je istou komplikáciou etymologický pravopisný princíp, no slovenský pravopis má v porovnaní s českým viaceré zjednodušenia, napríklad minulý čas slovies všetkých rodov je vždy zakončený na -li, predpony s-, z- sa píšu len podľa výslovnosti a nie podľa pôvodu.

Pred 180 rokmi sa Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža dohodli na zavedení novej spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia

Unsplash/Sincerely Media

Na akom mieste by sa teda slovenčina v pomyslenom rebríčku obťažnosti ocitla?

Z času na čas sa vo sfére internetovej komunikácie objavujú pokusy o zostavenie rebríčka najťažších, prípadne najľahších jazykov sveta. Ich vierohodnosť je však zväčša neistá, ba niekedy sa objaví i zjavný, na nekompetentnosti založený hoax, ako napríklad ten o slovenčine ako najťažšom jazyku sveta ešte z roku 2007. Objektívne treba konštatovať, že slovenčina nie je najťažší či najzložitejší jazyk na svete, dokonca ju nemožno považovať ani za najťažší resp. najzložitejší slovanský jazyk.

Od stretnutia na fare v Hlbokom uplynie 180 rokov. Aký vývoj za tie roky slovenčina zaznamenala?

Takto postavená otázka môže viesť k nepresnej odpovedi ohľadom jej veku. Dôležité je totiž rozlišovať slovenčinu ako jazyk slovenského etnika a slovenčinu ako spisovný jazyk. Ak budeme hovoriť o slovenčine ako o jazyku slovenského etnika, môžeme povedať, že sa začala formovať v 10. storočí po rozpade praslovančiny, čo znamená, že sa konštituovala ako samostatný slovanský jazyk v rovnakom období ako ostatné slovanské jazyky, teda ako čeština či poľština. Slovenčina ako jazyk slovenského etnika sa teda neobjavila a nesformovala v polovici 19. storočia, a to takým spôsobom, že ju "vymyslel" Ľ. Štúr.

Ako Slováci reagujú na Afroameričana? André navštívil dediny, v ktorých mu naliali borovičku a dali halušky

Akou slovenčinou teda komunikujeme?

My dnes používame jazyk majúci priame východisko v praslovančine, ktorý po jej rozpade žil ďalej a vyvíjal sa ako dorozumievací prostriedok našich predkov, odovzdávaný z generácie na generáciu, a ktorý sa v dôsledku nepriaznivých geopolitických okolností (zánik Veľkej Moravy, vznik Uhorského štátu) postupne diferencoval na množstvo dialektov.

Ak máte alebo budete mať kontakt s ktorýmkoľvek slovenským miestnym nárečím, tak si môžete byť istý, že máte kontakt s naším praslovanským dedičstvom, ktoré sa vývinom sformovalo do dnešného multinárečového jazykového stavu. Všetky slovenské nárečia teda predstavujú slovenčinu, ktorá sa v takejto podobe dožila už celých tisíc rokov. Slovenčina má vskutku vek 1000 rokov.

Kedy teda vznikla?

Ak máme na mysli slovenčinu ako jazyk slovenského etnika všeobecne, tá určite nevznikla niekedy v nedávnej minulosti napríklad z češtiny alebo ako umelý jazyk pri kodifikácii v 18. či 19. storočí, ale funguje na našom území, ako som uviedol, už celé milénium. Táto (ústna) existencia slovenčiny je primárna, a až na báze niektorej z jej nadnárečových foriem mohla vzniknúť a napokon aj vznikla jej spisovná (kodifikovaná) podoba.

Slovenčina je tu už najmenej tisíc rokov

Unsplash/Brett Jordan

A ak je teda reč o špecifickej podobe slovenčiny, ktorú nazývame spisovná, jej novodobá podoba bola ustanovená na severostredoslovenskom nárečovom východisku štúrovskou kodifikáciou v polovici 40. rokov 19. storočia a po tzv. hodžovsko-hattalovskej reforme tejto kodifikácie roku 1852 už nadobudla gramatickú i pravopisnú podobu, ktorá sa od tej dnešnej líši iba v niektorých, nie zásadných javoch.

Dá sa povedať, kedy zažila slovenčina najväčší rozvoj?

Pri uvažovaní o akomsi "zlatom veku" slovenčiny je ťažké označiť niektoré obdobie ako najvýznamnejšie pre jej rozvoj. Celé dejiny spisovnej slovenčiny od polovice 19. storočia sú dejinami zápasov o jej kultúrnu podobu a plnenie jej spoločenských úloh, a to v závislosti od konkrétnej situácie. Veľmi dôležité sú však najmä obdobia, keď sa spája s významným rozvojom slovenskej literatúry.

Za takéto možno označiť už prvé roky tesne po Štúrovej kodifikácii, keď sa sformovala jedinečná štúrovská literárna tvorba výnimočnej štúrovskej generácie. A možno sem zaradiť tiež obdobie slovenského realizmu s takými autormi, ako boli Kukučín, Tajovský, Hviezdoslav, Timrava či Jesenský, ktorých tvorba kládla novodobé základy kultúrnej lexiky spisovnej slovenčiny.

Otestujte svoje vedomosti z učiva piateho ročníka. Odpovede na tieto otázky z matematiky aj slovenčiny by ste mali poznať

Obdobie 20. storočia je dôležité, aj pokiaľ ide o rozvoj spisovnej slovenčiny z hľadiska jej funkčných štýlov, čo potom najmä po druhej svetovej vojne v plnom rozsahu umožňovalo a umožňuje aj dnes napĺňanie príslušných kultúrnych a spoločenských potrieb Slovákov, respektíve používateľov slovenčiny.

Ako by ste zhodnotili používanie slovenčiny v súčasnosti?

Slovenčina dnes vykazuje hodnoty a funkcie vyspelého jazyka, porovnateľného s inými vyspelými jazykmi, pričom má povahu tzv. národného jazyka, čo znamená, že sa realizuje vo viacerých existenčných formách - tzv. varietách. Najdôležitejšou existenčnou formou súčasnej slovenčiny je spisovná varieta, ktorá sa ako jediná vyznačuje tým, že má rozvinuté všetky funkčné štýly: odborný, publicistický, umelecký, administratívny...

Ďalšími formami existencie slovenčiny sú miestne nárečia, avšak dôležitá je aj tzv. štandardná varieta, ktorá vychádza zo spisovného základu, no využíva sa pri nej aj viacero nekodifikovaných či nespisovných prvkov, ktoré sa vyskytujú v bežnej každodennej komunikácii. Táto varieta je chápaná ako forma, v rámci ktorej sa odohrávajú najvýraznejšie dynamické či inovačné procesy súčasnej slovenčiny.

Slovenčina nie je najťažší jazyk na svete

Unsplash/Ivan Aleksic

Dnes je slovenčina adekvátna širokým spoločenským potrebám Slovákov aj tým, že má vytvorené štruktúry sociálnych nárečí, t. j. slangové a profesijné sústavy nespisovných výrazových prostriedkov, bez ktorých by sme o jej vyspelosti museli hovoriť s istou rezervou.

Má teda aj slang?

Vyjadrenia, ktoré sa ešte nedávno objavovali v tejto súvislosti pri porovnávaní s češtinou v tom zmysle, že "slovenčina nemá slang" a musí používať slang český, sú mýtom. Slovenčina preberala, preberá a nepochybne bude preberať niektoré české slangové výrazy, ale tie nepredstavujú jediné a ani základné slangové výrazivo, ktoré používajú Slováci.

Stačí si pozrieť existujúce slovníky slovenského slangu. Napokon, do slovenského slangu prenikajú aj výrazy z iných jazykov, a to nielen z angličtiny, ale napr. aj z rómčiny. Takéto preberanie predstavuje celkom normálny stav. Slang je v tomto zmysle veľmi otvorenou a dynamickou sústavou každého prirodzeného jazyka.

Jako, vy si myslíte, že umíte mluvit česky? Tento kvíz vás možno presvedčí o opaku. Otestujte sa!

A kde sú najväčšie medzery v jej používaní?

Ide o veľmi širokú problematiku, ktorú možno zovšeobecniť tým, že za takéto medzery budeme pokladať tie časti jazykových prejavov, ktoré pôsobia rušivo pri konfrontácii s jazykovými alebo komunikačnými normami alebo s naším jazykovým citom. Ide teda o dôsledok na jednej strane nedostatočných komunikačných zručností a na druhej strane nedostatočného komunikačného sebavedomia. Konkrétnych príkladov, ale aj typologických javov je tu vskutku neúrekom.

Dá sa uviesť nejaký špecifický príklad?

Nie som purista, ale uvediem príklad týkajúci sa preberania z češtiny. Niektorí Slováci používajú české slovo průpovídka v spojení "je taká průpovídka". Tu nejde o to, že je to bohemizmus, veď bežne používame množstvo bohemizmov a mnohé sú spisovné, ale tento typ bohemizmu pôsobí rušivo. Je to najmä preto, lebo má až dve česky znejúce slabiky: prů- a -víd-. Slováci oddávna preberajú z češtiny hláskoslovne odlišné slová najčastejšie tak, že ich hláskovo slovakizujú.

V tomto prípade je však slovo průpovídka nepoddajné. Problémom je, že väčšina používateľov slovenčiny nepozná slovenský ekvivalent, ktorým je tu dávno zažité slovo povedačka, a z tej malej časti, ktorá ho pozná, má ešte menšia časť toľko komunikačného sebavedomia a dôvery v suverénnosť slovenčiny, že ho aj použije, teda napr.: "je taká povedačka, že..." Nedávno to napríklad s citom pre prirodzenú suverénnosť slovenčiny urobil v jednej verejnej diskusii publicista Marián Leško.

Náš jazyk sa neustále vyvíja

Unsplash/Element5 Digital

Je aj iný zaujímavý prípad?

Iný zaujímavý prípad síce funkčného, no napriek tomu rušivého prvku v komunikácii je využívanie českej frazémy Naučila nouze Dalibora housti. Adaptácia tejto frazémy je dlhodobo problematická aj pre nejasnosť jej kultúrnomotivačného pozadia v slovenskom prostredí. Rušivá je teda pretrvávajúca "cudzosť" tejto frazémy.

Pôvodný slovenský ekvivalent vyskytujúci sa už oddávna i v stredoslovenských nárečiach, znie: Nevedel pes plávať, kým sa mu cez chvost neprelialo. Môžeme teda zhrnúť, že medzery v používaní slovenčiny vznikajú jednak z nedostatočného poznania výrazových možnosti slovenčiny a jednak z nízkeho komunikačného sebavedomia, keď je oslabená dôvera používateľa v jej prirodzenú (nie strojenú) suverénnosť.

Dá sa predpovedať budúcnosť slovenčiny?

Budúcnosť slovenčiny treba vidieť podobne ako budúcnosť mnohých iných jazykov, ktoré sú primerane rozvinuté, majú dostatočnú základňu svojich používateľov a nachádzajú sa v sociolingvisticky normálnej situácii. Na budúcnosť slovenčiny budú aj naďalej vplývať vonkajšie procesy, najmä pôsobenie angličtiny ako globalizačného jazyka, ale aj vnútorné dynamické procesy, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou existencie každého prirodzeného jazyka.

Úhlavný nepriateľ Slovákov - ypsilon: Napíšete nedobitný či nedobytný? Otestujte sa v kvíze, či ovládate základy slovenčiny

Každá nová generácia bude prirodzeným používaním slovenčiny iniciovať postupné, viac či menej badateľné zmeny v jej štruktúrach, aby si ju "optimalizovala" pre vlastné potreby. Pokiaľ ide o globalizačné jazykové vplyvy, tie tu budú dlhodobo prítomné, a tak miera zachovania si svojského charakteru slovenčiny a perspektív jej trvalej vitality bude závisieť od toho, aký cit budú mať nasledujúce generácie pre slovenskú jazykovo-kultúrnu osobitosť a ako ju budú formovať a rozvíjať.

Ak toto formovanie nestratí spontánnosť a naša kultúrna osobitosť bude naďalej zrastená so špecifickosťou nášho jazyka, slovenčina má ako jedinečný jazyk pred sebou dobrú budúcnosť.

V našom rozhovore sa ďalej dozvieš:

• v čom sú podľa Beaua Slováci úplný opak Američanov
• čo ho na slovenských cenách šokovalo
• prečo by podľa neho mali Slováci menej nadávať na svoju krajinu
• či v manželstve so Slovenskou cítiť kultúrne rozdiely
• ktorému nášmu pokrmu doteraz nerozumie

Čo ťa priviedlo zo Spojených štátov práve na naše malé, pre mnohých cudzincov nenápadné Slovensko?

Na Slovensko som prvýkrát prišiel pred siedmimi rokmi prostredníctvom programu Rotary Youth Exchange. Nebudem klamať — nebolo to úplne moje rozhodnutie prísť práve na Slovensko namiesto inej krajiny. Ako absolvent strednej školy v USA a „starší“ výmenný študent som nemal veľa možností výberu krajiny. Napriek tomu som nesmierne rád, že som nakoniec skončil práve tu.

Pamätáš si moment, keď si si povedal, že Slovensko nebude len zastávka, ale nový domov?

Myslím si, že takých momentov bolo viac. Počas výmenného roka som sa cítil veľmi vítaný v hostiteľskej rodine aj v komunite, do ktorej som sa dostal. Moja manželka mala určite veľký podiel na tom, že som Slovensko začal vnímať ako nový domov. Nešlo teda o jeden konkrétny okamih, ale o množstvo malých aj veľkých vecí, ktoré ma motivovali nielen vracať sa na návštevu, ale napokon tu aj zostať.

Americké nastavenie myslenia je podľa Beaua niečo, čomu jeho slovenská manželka nikdy úplne neporozumie.

Ig/@vedmedik.bu/

Pochádzaš z USA — z ktorého mesta alebo štátu konkrétne a čomu si sa predtým venoval v Amerike?

V USA som sa niekoľkokrát sťahoval medzi štátmi, ale za domov považujem malé mestečko neďaleko Pittsburghu v Pensylvánii. Pred výmenným pobytom na Slovensku som bol študentom strednej školy. Po návrate som si robil pridružený titul (Associate’s degree) v odbore Business Management a popritom som pracoval na čiastočný úväzok v reštauráciách, ešte predtým, než som sa presťahoval do Írska kvôli bakalárskemu štúdiu.

Japonologička Nina: Japonci nesmrkajú a v MHD sú ticho. To mi na Slovensku chýba

Aký najväčší kultúrny šok si zažil po príchode na Slovensko?

Rád o sebe hovorím, že som prispôsobivý človek, a keďže som na Slovensku s prestávkami už dlhší čas, je pre mňa ťažké spomenúť si, či ma na začiatku niečo výrazne zaskočilo — veľa vecí je dnes pre mňa úplne normálnych. Pamätám si však, že som v Margecanoch dostával veľa zvláštnych pohľadov, keď som cestou na stanicu zdravil ľudí. Zrejme iba Američania bezdôvodne zdravia cudzích ľudí na ulici. Myslím, že som tým šokoval najmä staršie ženy v dedine — obzvlášť s mojím prízvukom (smiech).

V čom sú podľa teba Slováci úplný opak Američanov?

Určité spoločenské rozdiely tu určite sú, no osobne ich vnímam skôr pozitívne. Slováci môžu pôsobiť chladnejšie než Američania — kým ich človek nespozná. Keď sa však porozprávate, zistíte, že sú mimoriadne priateľskí a patria k najpohostinnejším ľuďom, akých som stretol.

Američania sú naopak veľmi otvorení a komunikatívni hneď od začiatku — bežne oslovujú úplne cudzích ľudí. Na Slovensku to zažijete len zriedka. Práve preto sú podľa mňa náhodné interakcie so Slovákmi hodnotnejšie. Keď sa vrátim do Ameriky, zažívam mierny opačný kultúrny šok, keď sa so mnou ľudia spontánne rozprávajú v reštauráciách či na ulici. Myslím, že som trochu stratil schopnosť byť takto okamžite otvorený.

Podľa tvojich slov Slováci na svoju krajinu príliš nadávajú, čo sa v Amerike asi často nedeje. Kedy si si to uvedomil prvýkrát? Čo by si ty označil za najväčšie kvality našej krajiny?

Najviac som si to všimol za posledný rok, odkedy som sa rozhodol presťahovať na Slovensko natrvalo. Veľa ľudí je zmätených alebo mi hovorí, že je to chyba a mal by som sa usadiť inde. Často sa spomína Fico. Už od môjho prvého príchodu som však vnímal menšie aj väčšie prejavy určitého porazeneckého nastavenia. Keďže vedia, že som Američan, často počúvam, ako musí byť Amerika oveľa lepšia a že na Slovensku „nič nie je“.

Za najväčšie prednosti Slovenska považujem komunitu a jednoduchosť. Rodinné väzby a priateľstvá tu majú veľkú váhu. Kontakty sú dôležité všade, ale na Slovensku mám pocit, že veľa vecí funguje na princípe „poznám človeka“. Mať komunitu je tu veľmi cenné a ľudia sa prirodzene snažia pomáhať tým, ktorých poznajú. S tým súvisí aj spomínaná jednoduchosť — páči sa mi, že mnohé veci tu stále fungujú po starom. Jeden kamarát raz povedal: „Slováci sú jednoduchí,“ a podľa mojich skúseností je na tom kus pravdy. Existuje tu silné spoločné nastavenie a identita.

Ako si vnímal svoju pozíciu migranta na Slovensku, keď mnohí ľudia mieria za zárobkom opačným smerom — do USA? Bolo pre teba náročné nájsť si tu prácu?

Vo všeobecnosti sa na Slovensku cítim prijatý a v komunite, v ktorej sa pohybujem — a ktorá je tvorená najmä domácimi — aj obľúbený. Momentálne si ešte hľadám prácu, ale verím, že je to len dočasné a situácia sa vyvíja dobre. Väčšina výziev, ktorým som čelil, súvisela s jazykovou bariérou. Nie som plynule hovoriaci, takže zložitejšie úradné či praktické situácie bývajú náročnejšie. Veľmi pomáha, že mám slovenskú manželku — to zmierňuje mnohé prekážky, s ktorými by sa iní cudzinci mohli stretávať.

Je niečo, čo ťa na cenách na Slovensku šokovalo — či už pozitívne alebo negatívne?

Prekvapilo ma, aké lacné sú tu bežné veci. Treba však povedať, že to možno vnímam skreslene — prichádzam z Ameriky a posledné štyri roky som žil v Írsku, kde sú ceny extrémne vysoké. Na druhej strane ma prekvapilo, aké drahé je vlastníctvo bytu alebo domu v meste vzhľadom na relatívne nižšie príjmy.

Vnímaš nejako politickú alebo spoločenskú situáciu na Slovensku, alebo to ako cudzinec sleduješ skôr z diaľky?

Nemôžem povedať, že by som slovenskú politiku sledoval. Poznám mená niektorých strán a politikov a približne ich postoje, ale všeobecne sa o politiku nezaujímam. Väčšina informácií ku mne prichádza len z rozhovorov ľudí vo vlakoch alebo na ulici. Navyše mám iba pobyt, takže tu nemôžem voliť — preto je pre mňa jednoduchšie sa do toho príliš neponárať.

Na Slovensku sa Beau cíti prijatý.

Ig/@vedmedik.bu/

A naopak, sleduješ aj dianie v USA, napríklad okolo Donalda Trumpa, alebo si sa od americkej politiky už mentálne odstrihol?

Pre mnohých to možno bude prekvapenie, keďže Američania bývajú veľmi názorovo vyhranení, ale úprimne — nemám o to záujem. Na politiku sa pozerám dosť pesimisticky, preto ju vedome ignorujem. Samozrejme, niečo zachytím od rodiny, priateľov či na sociálnych sieťach, ale neberiem to príliš vážne.

Tvojím domovom sa stali Košice. Čím ťa východné Slovensko najviac prekvapilo?

Úprimne, pred príchodom som o Slovensku nevedel takmer nič, takže prekvapujúce bolo vlastne všetko. Dnes by som však vypichol najmä dialekt na východe. Samotná slovenčina je náročná — a keď k tomu prirátam rýchlu hovorovú reč a slang, stále ma to vie zaskočiť.

O východe sa často hovorí, že sa tu vie dobre zabávať. Naučil si sa už, čo u nás znamená „ideme len na jedno“? 

Som si toho až príliš vedomý. Zažil som to už v prvom týždni po príchode. Myslím, že z Margecian nemôžem odísť bez pár pohárikov. Keby som si nedal aspoň uvítací štamperlík a kapurkovú, asi by sa to považovalo za urážku.

Ako sa ti bojuje so slovenčinou v bežnom živote? Máš pocit, že bez nej je tu človek trochu stratený?

V bežnom živote fungujem so slovenčinou pomerne dobre. Možno neodpovedám vždy veľmi sofistikovane, ale väčšinou rozumiem, čo mi ľudia hovoria. Bez problémov zvládam nákupy, čítanie jedálnych lístkov či objednávanie jedla. Doma sa navyše veľa hovorí po slovensky, keďže žijeme s rodinou, takže som s jazykom v každodennom kontakte.

Veľa mladých — a na moje prekvapenie aj niektorí starší — hovoria aspoň čiastočne po anglicky, takže prežiť sa tu dá aj bez znalosti slovenčiny. Ja som tak fungoval pomerne dlho. Výzvou je skôr to, že takmer všetky písomné informácie sú iba po slovensky. Aj tak si však myslím, že ak tu človek žije, mal by sa jazyk snažiť naučiť.

Ktoré slovenské miesta ťa ako Američana nadchli najviac?

Možno by bolo jednoduchšie povedať, čo ma tu neoslovilo. Za sedem rokov, čo sa sem vraciam a teraz tu aj žijem, ma Slovensko stále dokáže prekvapiť a čoraz viac si ho zamilovávam. Najväčším lákadlom je pre mňa príroda, ale veľmi sa mi páčia aj hrady, mestá a dediny. Silný zážitok pre mňa bola prvá návšteva historického centra Košíc — najmä Dóm sv. Alžbety a Hlavná ulica.

Slovákov považuje za jeden z najpohostinnejších národov.

Ig/@vedmedik.bu/

Je vo vzťahu so Slovenkou občas cítiť kultúrne rozdiely?

Niekedy áno. Naše kultúrne hodnoty a pohľady na veci sa občas líšia, čo pramení z odlišného zázemia. Nevedie to k hádkam — skôr sa jednoducho nedokážeme úplne zhodnúť, pretože veci vnímame inak. Americké nastavenie myslenia je podľa mňa niečo, čomu ona nikdy úplne neporozumie.

Vzťah so ženou z východnej Európy je citeľne odlišný od vzťahu s Američankou. S kamarátmi, ktorí majú partnerky z tohto regiónu, si z toho občas robíme žarty — nie každý muž je na to vraj pripravený.

Podarilo sa ti naučiť svojich svokrovcov z USA niečo typicky americké — napríklad jedlo, ktoré si obľúbili?

Ani veľmi nie. Asi najbližšie k tomu je mac and cheese — ten mojej manželke aj svokre chutí. Inak doma varíme skôr podľa starých slovenských kuchárskych kníh alebo pripravujeme jednoduché jedlá.

Pamätáš si na svoju reakciu, keď si prvýkrát ochutnal naše legendárne bryndzové halušky? A je niečo zo slovenskej kuchyne, čomu dodnes úplne nerozumieš?

Spočiatku som si nebol istý, ale chuť mi postupne prirástla k srdcu a dnes ich mám naozaj rád. Keď prídu kamaráti zo zahraničia, je to prvé jedlo, ktoré im odporúčam — spolu s Kofolou a borovičkou.

Rozumiem, že to môže byť pozostatok minulosti, ale stále nechápem jedenie cestovín s kečupom. V obchodoch je dostupná paradajková omáčka a veľa ľudí má aj vlastné záhrady, takže pretrvávajúca obľuba kečupu mi príde zvláštna.

Vieš si predstaviť, že na Slovensku zostarneš?

Jednoznačne áno. Už od prvej návštevy som vedel, že raz tu budem žiť. Teraz, keď tu som, je mojím cieľom zostať.

Autičkárka Renáta: Ľudia mi píšu, že moje autá sú ich snom. Schopné auto kúpiš za 10-tisíc

• Adam Hencek mal 23 rokov, Tomáš Feuller 25 rokov.
• Obaja boli zo Slovenska a žili v írskom Carrick-on-Suir.
• Zomreli doma len tri dni po sebe, príčina smrti nebola uvedená.
• Rodina vyzbierala peniaze na spoločnú rozlúčku a kremáciu.

Len pred mesiacom stáli pred ľuďmi, ktorí ich mali radi, a začínali spoločný život ako manželia. Teraz o Adamovi Hencekovi a Tomášovi Feullerovi píšu britské médiá ako o mladom páre zo Slovenska, ktorý zomrel v Írsku len niekoľko dní po sebe.

História dúhovej vlajky. Vieš, že pôvodne mala osem pruhov a každý z nich symbolizuje niečo konkrétne?

Podľa portálov Metro a Mirror žili Adam a Tomas v meste Carrick-on-Suir na juhu Írska. Adam mal 23 rokov, Tomáš 25. Adam zomrel nečakane v utorok 2. júna 2026, Tomáš o tri dni neskôr, v piatok 5. júna 2026. Obaja podľa zverejnených informácií zomreli doma. Príčina smrti v článkoch uvedená nebola.

Svadba, ktorá mala byť začiatkom

Mirror píše, že ich úmrtie prišlo len mesiac po jednom z najšťastnejších dní ich života, po svadbe. Po tragédii rodina pripravila spoločnú rozlúčku a súkromnú kremáciu v Corku. Pre rodinu to znamená nielen obrovskú bolesť, ale aj vysoké náklady. Adamova teta Mirka Kohutovičová preto založila zbierku na platforme GoFundMe.

„Zbieram peniaze na spoločný pohreb môjho synovca Adama Henceka a jeho manžela Tomáša Feullera, ktorí tragicky zomreli 2. júna 2026 a 5. júna 2026. Veľmi by sme ocenili akýkoľvek príspevok na pomoc s pietnou rozlúčkou a kremáciou novomanželov,​“ uviedla.

Adam Hencek a Tomáš Feuller

GoFundMe

Ľudia prispeli v priebehu dní

Cieľ zbierky podarilo naplniť v ten istý deň, keď bola spustená. Vyzbieralo sa 12 070 eur. Mirka neskôr poďakovala darcom slovami: „Veľmi si vážime všetky dary. Vďaka vašej pomoci sme dosiahli náš cieľ, za čo sme nesmierne vďační. Ďakujeme vám všetkým za podporu našej rodiny v tomto období.“

Správa zasiahla aj ľudí, ktorí Adama a Tomáša poznali z bežného života. Bývalá Adamova študentka klavíra Daisy Wn napísala: „Adam ma krátko učil hrať na klavír, bol skvelý učiteľ a džentlmen. Myslím na Adamovu rodinu a priateľov v tomto hrozne smutnom čase, nech odpočíva v pokoji.“

Komunita v Írsku smúti

Ďalšia ich známa, Karen Douglas, podľa portálu Metro uviedla: „S Adamom a Tomášom sme sa stretli minulý rok cez prácu a ich energia a láska k životu boli nákazlivé.“

Šokujúca tragédia v Thajsku: Smrť známej českej influencerky, rodina bojovala o jej život do poslednej chvíle

Práve tieto krátke odkazy ukazujú, že za správou z britských médií nie sú len mená a dátumy. Sú tam dvaja mladí Slováci, ktorí si v Írsku budovali život, vzťahy aj komunitu. A ľudia, ktorí teraz namiesto gratulácií k svadbe píšu posledné odkazy.

• Pomenovanie vzniklo podľa bratov Changa a Enga, narodených v Siame.
• Siam je historický názov dnešného Thajska.
• V medicíne sa dnes presnejšie používa výraz zrastené dvojčatá.
• Prípad z Bratislavy je raritný a lekári čakajú na detailnú diagnostiku.

V utorok 9. júna sa v bratislavskom Národnom ústave detských chorôb narodili dievčatá zrastené panvami. Na Slovensku ide o výnimočný moment - podobné deti sa tu naposledy narodili v roku 2009, posledný úspešne oddelený prípad sa spája s rokom 2000.

Srdcervúci príbeh najznámejších siamských dvojčiat Ruska stále desí. Pichali im rádioaktívne látky a vykonávali na nich experimenty

Každá má vlastné srdce, pľúca aj obličky

Lekári zatiaľ hovoria opatrne - každá z novonarodených dievčat má vlastné srdce, pľúca a obličky, no pri orgánoch v brušnej dutine potrebujú ďalšie vyšetrenia. Riaditeľ ústavu Peter Bartoň povedal: „Obidve deti sa majú dobre, mamička je stabilizovaná, všetko prebehlo podľa očakávania.“ 

Keď sa pri takomto prípade povie siamské dvojičky, znie to ako bežná fráza. V skutočnosti je to starý názov s veľmi konkrétnou adresou. Siam bol historický názov dnešného Thajska. A práve odtiaľ pochádzali bratia Chang a Eng, ktorí sa narodili 11. mája 1811 v meste Meklong.

Ich telá spájal pás tkaniva medzi trupmi. Britannica píše, že vďaka ich sláve začal výraz siamské dvojča označovať človeka z dvojice zrastených dvojčiat bez ohľadu na národnosť.

Dvaja bratia, ktorí sa stali značkou

Chang a Eng neboli známi preto, že by sa o nich písali citlivé medicínske texty. Slávu im priniesol šoubiznis 19. storočia. Ako tínedžeri odišli zo Siamu s britským obchodníkom a potom cestovali po Spojených štátoch amerických, Kanade, Kube a Európe.

Ľudia platili, aby ich videli - dnes by sme to nazvali komercializovaním cudzieho tela, no vtedy to bola bežná súčasť zábavy. Z ich pôvodu sa stala nálepka pre všetky zrastené dvojčatá. 

Iné pomenovanie je lepšie

V medicíne sa dnes používa presnejší výraz zrastené dvojčatá. Znamená to, že ide o jednovaječné dvojčatá, ktorých telá zostali počas veľmi skorého vývoja čiastočne spojené. Ak sa embryo nerozdelí úplne, môžu vzniknúť deti, ktoré sú spojené časťou tela alebo orgánmi.

Príbeh „prvých“ siamských dvojčiat. Boli otrokári, splodili dvadsať detí a jeden z nich bol alkoholik

Takéto prípady sú mimoriadne zriedkavé. Odhad hovorí o jednom prípade na 50-tisíc až 100-tisíc tehotenstiev, iný zase uvádza približne jeden prípad na 50-tisíc až 60-tisíc pôrodov. Zdroje sa líšia, pretože ide o raritný jav a nie všetky prípady končia narodením.

Názov ostal, no pohľad sa zmenil

Slovo siamské teda nevzniklo v laboratóriu ani v učebnici anatómie. Vzniklo z popularity dvoch bratov, ktorých svet najprv vnímal ako atrakciu a až oveľa neskôr ako ľudí s vlastným príbehom. Práve preto je dobré vedieť, čo ten výraz nesie so sebou.

V bežnej reči mu ľudia rozumejú. V odbornom texte je však citlivejšie hovoriť o zrastených dvojčatách. Nie preto, že by história Changa a Enga zmizla, ale preto, že dnešní malí pacienti nie sú historická nálepka. Sú to deti, pri ktorých rozhodujú milimetre, vyšetrenia a tím lekárov, nie starý názov z plagátu.

• Anton Pašek zomrel vo veku 50 rokov.
• Smutnú správu oznámila jeho rodina.
• Celé Slovensko ho spoznalo po kauze s pokutou za bloček.
• Finančná správa neskôr priznala chyby a pokutu zrušila.

Z Kvetoslavova prišla smutná správa. Vo veku 50 rokov zomrel Anton Pašek, majiteľ známeho stánku s langošmi, ktorého meno sa v posledných týždňoch dostalo do povedomia ľudí po celom Slovensku. Informáciu o jeho úmrtí oznámila rodina, informoval Nový Čas.

Langoš ako politická téma. Kde vlastne táto pochúťka vznikla a príbeh o tom, ako prežila pád socializmu

Pašek bol dlhé roky známou tvárou medzi miestnymi zákazníkmi. Mimo svojho regiónu ho však poznal len málokto. To sa zmenilo až tento rok, keď sa jeho podnikanie nečakane ocitlo v centre jednej z najsledovanejších domácich káuz.

Z bločku sa stala celoslovenská téma

Pozornosť vyvolala pokuta, ktorú dostal po kontrole pokladničných dokladov. Prípad sa rýchlo rozšíril po médiách a sociálnych sieťach. Mnohí ľudia považovali sankciu za neprimeranú a do Kvetoslavova začali prichádzať zákazníci z rôznych kútov Slovenska, aby podnikateľa podporili.

Kauza sa napokon dostala aj na najvyššie politické miesta. Finančná správa následne preverila postup kontrolórov a zistila procesné pochybenia.

„Spravili sme interné preverenie postupov kontrolórov a boli zistené procesné pochybenia. Iný dôvod bol uvedený pri uložení sankcie v zázname a iný dôvod bol následne v rozhodnutí,“ uviedol prezident Finančnej správy Jozef Kiss.

Pokuta 1500 eur za diakritiku na bločku rozbila internet. Toto je výber najlepších memečiek

Prípad, na ktorý sa nezabudlo

Pokuta bola napokon zrušená a Finančná správa zároveň pripustila, že súčasné pravidlá nie sú nastavené ideálne. Prípad otvoril diskusiu o tom, ako by mal štát pristupovať k menším podnikateľom a administratívnym chybám.

Anton Pašek tak v pamäti mnohých ľudí zostane nielen ako predajca langošov z Kvetoslavova, ale aj ako človek, ktorého príbeh vyvolal celoslovenskú debatu o fungovaní úradov.

• Michal Bosák odišiel v roku 1886 z Okrúhleho do Spojených štátov s jediným dolárom vo vrecku.
• Začínal ako baník, neskôr otvoril krčmu, agentúru a vlastnú banku.
• Ako prezident First National Bank of Olyphant podpísal 5, 10 a 20-dolárové bankovky.
• Podpísal aj Pittsburskú dohodu a po úspechu zažil tvrdý pád počas hospodárskej krízy.

Na starých amerických bankovkách sa väčšinou hľadajú prezidenti, veľké podpisy štátu a symboly moci. Pri Michalovi Bosákovi je zaujímavejšie niečo menšie - meno chlapca zo šarišskej dediny Okrúhle, ktorý ešte predtým, ako mu v Amerike začali hovoriť Michael, odchádzal z domu ako tínedžer bez veľkého plánu a bez bezpečnej siete. A aj tak sa stal súčasťou americkej histórie.

Čech sa stal starostom Chicaga. Čermák bojoval proti mafiánovi Al Caponemu, zomrel pri pokuse o atentát na prezidenta

Bosák sa narodil 10. decembra 1869, do Spojených štátov odišiel v roku 1886 a v Amerike najprv pracoval ako baník v Hazletone. To vtedy znamenalo špinu, prach, riziko úrazu a výplatu, ktorá často stačila len na prežitie.

Mladý Bosák triedil uhlie za 75 centov denne a neskôr si našiel prácu na železnici za 1 dolár a 50 centov denne. Ani zďaleka však nešlo o rýchly úspech, skôr postupné tvrdé kroky v krajine, kde si musel najprv zarobiť na to, aby si vôbec mohol skúšať niečo väčšie.

Keď sa z krčmy stane finančné centrum

Bosák pochopil jednu vec skôr, než mnohí okolo neho - prisťahovalci nepotrebovali len robotu, ale aj dôveru. Slovenskí krajania riešili posielanie peňazí domov, lodné lístky pre rodinu, výmenu meny aj pôžičky. V roku 1893 kúpil v Olyphante malý podnik a postupne z neho vyrástlo miesto, kam sa Slováci nechodili iba napiť, ale aj poradiť.

Podpis Michala Bosáka na americkej bankovke

Wikipedia/Doko

Podľa AmCham Slovakia sa táto prevádzka zmenila na lodnú agentúru a v roku 1897 otvoril Michael Bosak Private Bank. Lodná agentúra znamenala biznis s cestovnými lístkami na lode, ktoré vtedy spájali Európu a Ameriku. Pre dnešného človeka je to niečo medzi cestovkou, finančným poradcom a miestom, kde po prvý raz cítiš, že ti niekto rozumie.

Podpis, ktorý skončil na dolároch

Najväčší zlom prišiel v bankovníctve. Bosák sa dostal do First National Bank of Olyphant, neskôr sa stal jej prezidentom a táto banka mala od americkej vlády povolenie vydávať bankovky. Nešlo o dnešné doláre v bežnej podobe, ale o National Bank Notes, teda bankovky vydávané súkromnými bankami so štátnym povolením.

Národná banka Slovenska vysvetľuje, že takéto bankovky v Spojených štátoch vydávali v rokoch 1863 až 1928 a líšili sa najmä názvom banky, povolením, podpismi a miestom vydania. Ako prezident First National Bank of Olyphant mal Bosák podpis na 5, 10 a 20-dolárových bankovkách z 25. júna 1907.

Slovenka Simona pracovala v USA ako policajtka: Mestskí policajti chodia aj k vraždám a znásilneniam, krimi seriály sú mimo reality

Muž, ktorý sa učil aj vtedy, keď nerozumel

Bosák nebol génius, ktorý by prišiel do miestnosti a všetci stíchli. Sám neskôr spomínal, že na začiatku bankovníctvu takmer nerozumel. Ekonomická univerzita v Bratislave cituje jeho slová: „Čo som ja vedel o bankovom obchode? Na prvej schôdzi som takmer ničomu nerozumel. Myslel som si, že sa to nikdy nenaučím. Napokon, aj moja angličtina bola obmedzená.“

A to je možno najzaujímavejšia časť jeho príbehu - nebol pripravený, len zostal dosť dlho v miestnosti, počúval, zapisoval si a učil sa. Je jednoduchšie povedať, že odišiel s dolárom vo vrecku a stal sa bankárom, no realita je komplikovanejšia. Bol nútený meniť zamestnania, zlepšovať sa v jazyku, budovať si dôveru a roky sa učil systém, ktorý bol pre neho cudzí.

Bankár, ktorý nechcel byť len bohatý

V roku 1915 založil v Scrantone Bosak State Bank. Národná banka Slovenska píše, že do roku 1920 sa z nej stala najväčšia slovenská banka v Spojených štátoch. Bosák však neostal len pri peniazoch. Počas prvej svetovej vojny sa zapojil do boja za vznik Česko-Slovenska a pridal svoj podpis k Pittsburskej dohode.

Bosákova banka v Prešove

Wikipedia/FYI2023

Išlo o dokument, ktorý v máji 1918 podpísali predstavitelia českých a slovenských komunít v Amerike. Sľuboval spoločný štát Čechov a Slovákov a pre našu časť aj vlastnú politickú pozíciu. Bosák dohodu podpísal a po vzniku nového štátu financoval viaceré projekty na Slovensku vrátane školy v Okrúhlom a obnovy kostolov v Prešove a Stropkove.

Návrat domov a nešťastný koniec

Po roku 1920 začal podnikať aj na Slovensku. Založil Americko-slovenskú banku so sídlom v Bratislave, ktorá sa postupne rozšírila na 12 pobočiek. V Prešove nechal postaviť výraznú budovu v secesnom štýle. Dodnes ju ľudia poznajú ako Bosákovu banku alebo Bosákov dom.

Jeho pomoc mala aj konkrétne, praktické rozmery. Magazín História Slovenskej akadémie vied píše, že v Okrúhlom dal z vlastných peňazí postaviť modernú školu, ktorej výstavba stála 170-tisíc korún. V texte listiny vloženej do múru školy stálo: „Tu je teda vaša škola. Starajte sa, aby ona skutočne bola stánkom výučby a vychovania mládeže.“ Silnejšie než pamätná tabuľa pôsobí podmienka, ktorú si podľa toho istého zdroja dal - v obci nemala byť povolená krčma.

Čo sa stane, ak by Trump zomrel počas prezidentovania? Ústava má pripravený tvrdý scenár, Vance by prepísal históriu

​Bosákov život nemá najšťastnejší koniec. Americko-slovenská banka narazila na hospodárske problémy po prvej svetovej vojne a v roku 1931 sa počas veľkej hospodárskej krízy zatvorila aj Bosak State Bank v Scrantone. Zatvorenie banky Bosáka zasiahlo materiálne aj psychicky. Zomrel 18. februára 1937 v Scrantone. 

Výraznú úlohu tu zohrávajú ikonické herné svety, ktoré sa menia na súčasť širšieho multiverse zážitku – od Halo cez Call of Duty až po Diablo IV a ďalšie legendárne tituly. Kombinácia známych univerz a nových výziev dáva kampani dynamický charakter: je rýchla, hravá a postavená na odmene za zapojenie.

„Je čoraz častejšie, že sa najväčšie spoločnosti snažia osloviť generáciu Z a Alpha práve cez hry. Hráči sú citliví na autenticitu - keď sa niekto snaží hovoriť ich jazykom neúprimne, okamžite to spoznajú. Naopak, oceňujú dlhodobú podporu hernej scény. Za mňa táto kampaň obstála v oboch prípadoch,“ hovorí Mikoláš Tuček, herný moderátor a publicista.

Vstup do herného multiverse, kde vyhráva každý

Vstup do hry je jednoduchý. Stačí naskenovať QR kód alebo navštíviť www.coca-cola.com/sk/sk, vybrať si odmenu a zadať PIN kód uvedený pod viečkom alebo uzáverom plechovky limitovanej edície Fanta, ktorý funguje ako vstupenka do série interaktívnych výziev. Tie postupne vedú k odomykaniu Fanta Rewards Chests – truhlíc s odmenami, ktoré obsahujú digitálne bonusy, herný obsah, fanúšikovský merch aj ďalšie ceny spojené s Xboxom. K dispozícii je milión cien, vyhrať teda môže prakticky každý.

Ilustračné foto

Coca-cola/

„Prepájame nezameniteľnú chuť Fanty s napätím a energiou gamingu. Chceli sme vytvoriť výzvu, ktorá fanúšikov vtiahne do hry a ukáže, ako ďaleko sú ochotní zájsť pre odmenu,“ hovorí Jiří Kolář, brand manažér Fanta ČR a SR.

Práve samotný produktový zážitok je pritom kľúčovou súčasťou celej kampane. Väčšina ľudí si tento osviežujúci nápoj prirodzene spája predovšetkým s pomarančovou príchuťou. Nová kampaň ju však rozširuje o novú dimenziu v podobe príchute Crimson Cherry (jablko/čerešňa).

Kampaň prepája zberateľský prvok, herné výzvy a odmeny, čím prenáša herný zážitok aj do reálneho sveta. Na Slovensku ju podporí rozsiahla marketingová komunikácia naprieč viacerými kanálmi, od kín a (D)OOH formátov cez PR a online prostredie, až po sociálne siete. Súčasťou budú aj spolupráce s influencermi, medzi nimi napríklad MenT alebo Funn Frky, ako aj špeciálne podujatie s Xbox partnerom pri uvedení novej hry Forza Horizon. Za kampaňou stojí WPP Open X pod vedením spoločnosti Ogilvy, s podporou spoločností Burson, VML, WPP Media a WPP Production v spolupráci s forpeople.

Limitovaná edícia Fanty bude u vybraných predajcov dostupná od apríla. Na Slovensku nájdete gamingovú edíciu Fanty s príchuťou pomaranč, pomaranč bez cukru a limitovanú príchuť Crimson Cherry – jablko/čerešňa.

Viac informácií o súťaži Wanta Fanta? Aj o tom, ako sa zapojiť do výzvy, nájdete tu.

V minulosti bolo Trnavské mýto za hranicou mestského opevnenia. V tom čase už bolo na výjazde z neho smerom na Svätý Jur. Vzniklo za predmestím Blumenthal, z jednej strany bolo obklopené močaristými miestami s teplou vodou ideálnou pre život korytnačiek a skladom pušného prachu (z neho je dnes odvodený názov „Pri starej prachárni“).

V Petržalke len rodinné domy, namiesto Vrakune a Karlovej Vsi dediny. Pozri sa, ako vyzerala Bratislava v roku 1950

Neskôr, približne od druhej polovice 18. storočia, tu stálo aj mestské popravisko so šibenicou a pohrebiskom popravených, keďže sa zvyklo popravovať mimo územia mesta.

Fotografie interiéru neexistujú

Začiatkom 19. storočia český gróf Berchtold pozemky kúpil, a postavil na nich budovu pripomínajúcu v tých časoch palác. Obklopoval ju park, do ktorého sa gróf rozhodol taktiež investovať.

Berchtoldov palác

Pinterest/

Po ňom dostala budova názov Berchtoldov palác a niesla ho až do svojho zbúrania. Medzitým však slúžila aj ako nájomná budova, kláštor rádu tešiteľov a posledné desaťročia dokonca ako hudobná škola. V roku 1981 ho zdemolovali kvôli výstavbe Domu odborov - Istropolisu a centrálneho trhoviska. Keďže sa palác nachádzal v extraviláne mesta, zachovalo sa o jeho architektúre veľmi málo informácií. Dokonca niesú dohľadateľné fotografie interiéru, len exteriéru.

• V roku 1950 bývalí vojnoví piloti pripravili koordinovaný útek troch lietadiel z Československa.
• Na palube boli aj ich rodiny a cestujúci, ktorí sa rozhodli zostať na Západe.
• Cieľom bola americká základňa v Erdingu pri Mníchove, kde všetky tri stroje pristáli.
• Režim z úteku spravil propagandu, účastníkov trestal a ich príbeh prekrútil vo filme Únos.

Ťaživá situácia, politické šikanovanie a nedobré vyhliadky po komunistickom puči v Československu dohnali na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia tisíce ľudí k emigrácii. Cesta do slobodného sveta však bola čoraz ťažšia, a tak sa mnohí v snahe prekročiť hranice uchýlili k netradičným možnostiam.

Toto je najväčšia automobilová krádež v histórii. Severná Kórea kúpila tisíc áut, už 50 rokov ich odmieta zaplatiť

Dôkazom je aj koordinovaný únos troch lietadiel vnútroštátnych liniek, ktorý 24. marca 1950 pripravili bývalí československí vojnoví letci britskej Royal Air Force (RAF). Pilotov slúžiacich počas druhej svetovej vojny v Británii považovalo komunistické vedenie za nedôveryhodné až nepriateľské osoby.

Doma ich šikanovali a väznili

Väčšina z nich pôsobila po roku 1945 a po návrate domov v civilnom letectve. Nový režim ich však šikanoval a mnohí skončili vo väzení. Tí, ktorí ešte mohli lietať, boli stiahnutí z medzinárodných liniek a nasadení na vnútroštátne lety, ktorých bolo vtedy oveľa viac, než v súčasnosti. Viacerí z nich sa však obávali osudu svojich väznených kolegov a rozhodli sa pre emigráciu.

Pre svoju akciu si vybrali linky z Brna, Bratislavy a Ostravy do Prahy. Tie obsluhovali americké lietadlá Douglas DC-3 Dakota, v tom čase najväčšie stroje Československých aerolínií až pre 26 cestujúcich. Aby mohli krajinu opustiť aj s rodinami, cestovali ich manželky pod svojimi dievčenskými menami. Cieľom bola americká vojenská letecká základňa v Erdingu pri Mníchove.

Kokpit lietadla Douglas DC-3

Wikipedia

Hlavným organizátorom akcie bol vtedy 29-ročný Vít Angetter, bývalý príslušník 312. stíhacej perute RAF. Ten bol druhým pilotom letu, ktorý štartoval o 6:30 hod. z Brna. Na palube lietadla boli do plánu zasvätení ešte rádiotegrafista-navigátor Kamil Mráz a letuška Ludmila Škorpíková.

Únosy nad Československom

Vzhľadom na to, že kapitán lietadla, tiež bývalý príslušník RAF Josef Klesnil, sa počas letu priznal, že aj on podobnú akciu chystá, prebehol únos bez problémov. Aby sa však pilot mohol vrátiť po svoju rodinu, bol naoko omráčený. Mechanika, ktorý bol komunista, spútali. Klesnilovi sa potom skutočne podarilo o niekoľko mesiacov neskôr prejsť s rodinou cez hranice do Nemecka.

Lietadlo, z ktorého emigrovali aj niekoľkí ďalší cestujúci, napokon v poriadku pristálo v Erdingu. Angetter neskôr, okrem iného, slúžil v americkom letectve a pracoval pre CIA. Zomrel v USA v roku 2009.

Ostrov kanibalov. Stalinov režim spôsobil zbytočnú nočnú moru, ktorá na Sibíri zabila desaťtisíce ľudí

Približne v rovnakom čase došlo aj k únosu ďalších dvoch strojov - letov, ktoré štartovali o 6:39 z Ostravy a o 7:29 z Bratislavy. V Ostrave boli hlavnými postavami únosu dvaja bývalí príslušníci RAF Ladislav Svetlík, ktorý bol pilotom letu, a Viktor Popelka, ktorý nastúpil ako cestujúci.

Dvojica musela spacifikovať ostatných členov posádky, no iba pod hrozbou zbraní bez použitia násilia. Do Nemecka sa týmto lietadlom dostala aj Kveta Doležalová, manželka pilota letu z Bratislavy, s polročným synom. Popelka neskôr tiež pracoval pre CIA a dlhé roky lietal v RAF. Zomrel v roku 1971 v Londýne. Svetlík odišiel do Británie, kde lietal ako dopravný pilot. Zomrel v roku 2008 na Novom Zélande.

Ťažký útek z Bratislavy

Aktéri únosu tretieho lietadla z Bratislavy to mali najťažšie. Odlet sa zdržal pre zlé počasie a aj preto, že komunistom boli podozrivé dve z pasažierok - Anna Vrzáňová, matka krasokorčuliarky Áje Vrzáňovej, ktorá emigrovala už skôr, a Anna Dohalská, vdova po Nemcami popravenom odbojárovi Zdeňkovi Borkovi Dohalskom.

Komplikáciou mohol byť aj fakt, že lietadlo muselo prekonať rakúske územie, presnejšie jeho sovietsku zónu. Let však nakoniec tiež prebehol bez problémov a nad Linzom, ktorý už ležal v americkej zóne, ho začali sprevádzať americké stíhačky.

Kapitánom tohto letu bol niekdajší pilot RAF Oldřich Doležal, na únose sa podieľali aj ďalší vojnoví veteráni pilot Bořivoj Šmíd a navigátor Stanislav Šácha, ale aj mechanik Ján Královanský a letuška Eva Vysloužilová. Aj z tohto letu sa v emigrácii rozhodli zostať viacerí cestujúci. Z celkovo 83 pasažierov v troch lietadlách ich napokon po prelete do Nemecka zostalo v zahraničí 25.

Oldřich Doležal aj v exile lietal pre civilné letecké spoločnosti, pôsobil tiež ako spolupracovník exilovej informačnej agentúry Free Czechoslovakia Information Service. Zomrel v roku 1983 vo Veľkej Británii. Šmíd tragicky zahynul pri havárii v Anglicku v máji 1951 a Šácha zomrel v Kalifornii v januári 1986.

VIDEO Vyrastal v pekle kartelu. Syn Pabla Escobara prehovoril o masakroch aj šialenom pláne na únos Michaela Jacksona

Režim zúril

Najväčší hromadný letecký útek z komunistického Československa režim rozzúril. Väčšina jeho účastníkov bola v neprítomnosti odsúdená na vysoké tresty, stíhaní boli aj ich skutoční či domnelí spolupracovníci a príbuzní.

Únos bol vzápätí tiež propagandisticky literárne spracovaný a v tom čase začínajúca režisérska dvojica Ján Kadár a Elmar Klos natočila hviezdne obsadený film Únos. Jeho dej mal však so skutočnosťou pramálo spoločného a ideologickým protizápadným vyznením slúžil v prvom rade komunistickej propagande.

• ChatGPT navrhol pre Bratislavu tri linky metra.
• Ťažké metro podľa starých predstáv by bolo pre mesto zbytočne veľké.
• Najdôležitejšie uzly by boli Patrónka, Hlavná stanica, Trnavské mýto a Nivy.
• Celá sieť by podľa odhadu AI mohla stáť 5,3 až 6,4 miliardy eur.

Dali sme ChatuGPT úlohu, ktorá v Bratislave dokáže spustiť hádku rýchlejšie než rozkopaná Špitálska - navrhni metro pre dnešné mesto, nie pre predstavy z minulého režimu.

Na predaj je bunker, v ktorom prežiješ aj apokalypsu. Nečakaj ruinu v kríkoch, ale reálne obývateľnú pevnosť pri Bratislave

Výsledok nie je ani zďaleka oficiálny dopravný plán, ale zaujímavá koncepčná mapa toho, ako by mohla vyzerať nosná doprava, keby sa kreslila podľa dnešnej geografie Bratislavy, prestupov a smerov, ktorými sa ľudia skutočne hýbu. Samozrejme, nájde sa veľa chýb typických pre AI, no aj tak ide o zaujímavý pohľad na tému, ktorá sa v Bratislave rieši už desaťročia.

Ak ťa ale zaujíma, ako vyzerali skutočné historické plány metra v našom hlavnom meste, určite si prečítaj tento náš článok, v ktorom nájdeš aj vizualizácie staníc. 

Historické metro bolo príliš veľké

Bratislava sa s metrom pohrávala už v 70. rokoch 20. storočia. Podľa historického prehľadu imhd.sk sa v roku 1997 pripravovala dokumentácia pre úsek Janíkov dvor - Obchodná - Hlavná stanica - Trnavské mýto s dĺžkou 10,3 kilometra, no príprava sa zastavila.

Archívne zábery a vizualizácie nepostaveného metra

Archív Petra Martinka

Rovnaký zdroj pripomína, že navrhovaná kapacita ťažkého metra nad 30-tisíc osôb za hodinu bola pre Bratislavu nadbytočná aj v dlhodobom výhľade. A práve na to treba myslieť - bratislavské metro nepadlo iba preto, že sa u nás „nikdy nič nedokončí“. Padlo aj preto, že jeho pôvodná predstava bola často väčšia než mesto, ktoré malo obsluhovať.

Umelá inteligencia preto začala inde. Nie otázkou, či má mať Bratislava metro ako Praha, Viedeň alebo Budapešť, ale otázkou, čo by dnes skutočne zrýchlilo pohyb medzi Petržalkou, Hlavnou stanicou, Nivami, Račou, letiskom, Bormi a juhovýchodom mesta.

Mesto, ktoré sa nedá kresliť pravítkom

Bratislava nie je kruhové mesto s jedným ideálnym centrom. Má Dunaj, Karpaty, hranicu s Rakúskom, veľké sídliská, prístav, letisko a pracovné zóny rozložené veľmi nerovnomerne. 

Takto si AI predstavuje bratislavské metro v roku 2026

ChatGPT x Brainee

Súčasné dáta zároveň ukazujú, že nejde len o samotné mesto. Bratislava má približne 480-tisíc obyvateľov a podľa Štatistického úradu žilo v Bratislavskom kraji ku koncu roka 2024 trvalo 736-tisíc obyvateľov. Problémom je teda aj dochádzanie, prestupy a tlak regiónu na mestskú dopravu.

Tri linky namiesto jednej veľkej fantázie

Návrh ChatGPT preto nestavia na jednej monumentálnej čiare. Pracuje s trojicou liniek, ktoré spolu vytvárajú kostru mesta. Červená M1 by bola severo-južná os: Lamač - Patrónka - Hlavná stanica - Hodžovo námestie - Námestie SNP - Most SNP - Einsteinova - Stanica Petržalka - Bosákova - Chorvátske rameno - Jasovská - Janíkov dvor.

Modrá M2 by bola západo-východná linka: Bory - Dúbravka - Karlova Ves - Botanická záhrada - Patrónka - Kramáre - Hlavná stanica - Trnavské mýto - Miletičova - Nivy - Prievoz - Tomášikova - Avion - Letisko.

Zelená M3 by vytvorila východný oblúk: Rača - Komisárky - Račianske mýto - Trnavské mýto - Nivy - Eurovea - Prístav - Gagarinova - Vrakuňa - Podunajské Biskupice. Jej zmyslom nie je voziť všetkých cez centrum, ale konečne ponúknuť silný smer mimo najpreťaženejšieho jadra.

„Bratislava nepotrebuje metro ako symbol statusu. Potrebuje rýchly, prestupný a finančne realistický nosný systém,“ znie hlavný záver, ktorý k návrhu formuloval ChatGPT.

Metro nemá nahradiť električky

Dôležité je, že tento návrh neruší električky. Mestské materiály pripomínajú, že električková doprava je od roku 1895 základom nosného systému verejnej dopravy v Bratislave. Dnes má tento nosný systém verejnej dopravy v meste viac ako 40 kilometrov tratí, ku ktorým najnovšie pribudla aj skompletizovaná linka do Petržalky.

Bratislavské letisko láme rekordy, no MHD nestíha. Dopravný podnik aj magistrát prezradili, čo plánujú s preťaženou linkou 61

Preto by podľa umelej inteligencie dávalo zmysel hovoriť skôr o ľahkom metre alebo rýchlej segregovanej koľajovej doprave. V centre tunel, na okrajoch povrch alebo estakáda a zároveň všade dôraz na prestupy.

Extrémna cenovka

Pri nákladoch treba byť opatrný. Medzinárodné porovnania ukazujú, že cena mestských koľajových projektov sa výrazne líši podľa tunelov, staníc, geológie aj verejného obstarávania. Štúdia Bent Flyvbjerga uvádza, že európske mestské koľajové projekty sa bez extrémnych výnimiek často pohybovali medzi 50 až 100 miliónmi amerických dolárov na kilometer v cenách z roku 2002.

Pre Bratislavu by preto orientačný odhad mohol vyzerať takto - podzemné úseky v centre 180 až 250 miliónov eur na kilometer, povrchové a estakádové úseky 40 až 110 miliónov eur na kilometer. Prvá fáza Patrónka - Hlavná stanica - Centrum - Petržalka - Janíkov dvor by mohla stáť približne 1,8 až 2,4 miliardy eur.

Takto si AI predstavuje bratislavské metro v roku 2026

ChatGPT x Brainee

Celá trojlinková sieť s vozidlami, depom, signalizáciou a rezervou by sa mohla dostať na 5,3 až 6,4 miliardy eur. Opäť však treba pripomenúť, že ide len o odhady umelej inteligencie, ktoré v takomto prípade nie je možné brať úplne vážne a smerodajne.

Pointa tak vo výsledku nie je v tom, že Bratislava má zajtra začať kopať. Treba si uvedomiť, že ak sa aj o metre opäť začne vážne hovoriť, nemalo by sa kresliť ako sen o veľkomeste, ale ako presná odpoveď na aktuálnu Bratislavu, ktoré už dnes potrebuje rýchlejšie prestupy, menej ciest cez centrum a odvahu prestať riešiť dopravu len po jednotlivých zapchatých uliciach.

Nelichotivé výsledky rozborov. Mesto blízko Bratislavy kontrolovalo studničky v lese, vo väčšine je arzén

V priebehu zajtrajšieho popoludnia začne prúdiť na Slovensko studený front. Začne sa prejavovať zosilneným vetrom. Môže priniesť aj búrky, najviac ohrozené sú Žilinský a Prešovský kraj. Nie však celé kraje, len určité okresy týchto území. Najvyššia pravdepodobnosť výskytu je pri hraniciach s Poľskom. Ak žije na Orave, Spiši, Liptove či na severovýchode Slovenska, očakávajte búrky.

V tomto konkrétnom príklade slovo Tatry alebo Tatra pochádza z nárečových slovanských slov označujúcich kamenistú pôdu alebo skaly, ako napríklad toltra, ktoré používali ukrajinský Huculi. S názvom Tritri, ako toto pohorie nazval české knieža Boleslav II. na svojej smrteľnej posteli, sa prvýkrát stretneme v roku 999 n.l. 

Po stopách megatvorov. Je potvrdené, že územia týchto slovenských miest kedysi brázdili dinosaury

Označenie Tatry sa podľa spisovateľa Antona Mareca po prvýkrát objavilo v roku 1125 v Kosmasovej kronike a neskôr aj v listine vyznačujúcej hranice szczyrzyckého opátstva. V Uhorsku sa s tvarom Tatry, respektíve Tatri, stretneme prvý raz až v roku 1549 vo Wernherovej knihe O podivuhodných vodách Uhorska.

Podobne „nudný“ pôvod svojho názvu má aj naša najdlhšia rieka. Slovo Váh pochádza podľa jazykovedca Juraja Hladkého z germánskeho Woge, čiže vlna alebo vlniaca sa voda. Rieka tento názov dostala ešte pred príchodom Slovanov.

Draci na Slovensku

Na Slovensku však máme aj zaujímavejšie názvy opradené zaujímavými legendami a poverami. Pekným príkladom je Dračia studňa v Bielych Karpatoch. Ide o nádherné travertínové vodopády, ku ktorým ťa zavedie náučný chodník Bolešov – Krivoklát. Podľa legendy tento názov dostal podľa draka, ktorý žil v týchto lesoch. Keď sa však mesačný svit oprie o trblietavé pramene tečúcej vody, skutočne pripomínajú dračie zuby. A pri zimných mrazoch je podobnosť ešte väčšia.

Pekným príkladom je Dračia studňa v Bielych Karpatoch. Ide o nádherné travertínové vodopády, ku ktorým ťa zavedie náučný chodník Bolešov – Krivoklát.

Instagram/ Jozefhorina/

A keď ťa bavia podobné legendy tak tento náučný chodník ťa zavedie aj ku Kozím rohom, ktoré boli údajne súčasťou prastarého Kozieho kráľovstva, z ktorého zostal už en tento špecifický skalnatý útvar.

Čerti v Tatrách

O názvy v ktorých sa vyskytuje diabol alebo čert veru v našich horách nie je núdza. Čertových skál máme hneď niekoľko no asi najznámejšia je Skalný hríb Čertova skala, ktorá sa nachádza v prírodnej rezervácii Boky na južnom úpätí Kremnických vrchov. Vo vysokých Tatrách potom môžeš nájsť vrch Satan, vedľa zas Diablovinu, Pekelník, Satanovo či Diablovo sedlo a na hrebeni nájdeš aj Pekelníkovu štrbinu.

Všetky miesta spájajú legendy spojené so samotným pekelným pánom, ktorý si v tej oblasti schoval všetok svoj poklad. A na každého kto sa ho pokúsi vziať, zhodí pár skál. Všetky legendy sa v týchto padajúcich skalách zhodujú a majú pravdu. Zo strmých stien často padajú kamene, kvôli čomu je na vrch Satan povolený výstup len v sprievode horského vodcu.

Vo vysokých Tatrách potom môžeš nájsť vrch Satan.

Instagram/mark_omd/

Ďalší vrch, ktorý dostal názov podľa strašidelnej legendy je Katova skala nad Sklabinským Podzámkom. Skala údajne slúžila hradu Sklabiňa ako miesto na vykonávanie spravodlivosti. Vraj z jeho vrcholu zhadzovali odsúdených zlodejov a neposlušných poddaných.

Všetky podobné názvy sú však mladé a pochádzajú z obdobia spisovného úzu v minulom storočí. Názvy prírodných lokalít ako Grapa, Črchľa, Čierťaž, či Kykula však mohli vzniknúť z nárečových slov, alebo z archaizmov už na konci 18. storočia. 

Najlacnejšie európske mestá, ktoré si môže dovoliť každý. Poznáme presné ceny aj tipy na ubytovanie

Avšak aj na tomto meste na Dunaji sa podpísal zub času. Mnoho vecí sa zmenilo a Bratislava už určite nevyzerá, tak ako pred rokmi. V našej galérii nájdeš unikátne zábery, ako vyzeralo naše hlavné mesto kedysi.

• Na plný počet musíš zabehnúť 2 900 metrov za 12 minút.
• Hasiči preverujú silu, výdrž, psychiku aj zdravie.
• Nestačí len fyzička, čakajú ťa aj psychotesty a odborný výcvik.
• Veľa uchádzačov vypadne ešte pred nástupom.

Mnohí z nás si predstavujú hasiča ako niekoho, kto občas uhasí požiar a zvezie sa na aute so sirénou, no realita je oveľa tvrdšia. Profesionálni hasiči na Slovensku zasahujú pri autonehodách, povodniach, únikoch chemikálií či resuscitáciách.

VIDEO Desivá realita z pohľadu hasiča pri zásahu v ohnivom pekle, kde každý krok znamená riziko v neustálom boji s plameňmi

A ešte predtým, než sa dostaneš do prvého ostrého zásahu, musíš zvládnuť sériu fyzických a psychických skúšok, ktoré vyradia veľkú časť uchádzačov. Aj samotný Hasičský a záchranný zbor SR teraz vo videu na svojej facebookovej stránke otvorene ukázal, čo čaká nových záujemcov.

Náročné prijímačky

„Skončil si školu a chceš sa stať hasičom? Čakajú ťa fyzické testy a v nich aj tieto disciplíny,“ začína sa video. Jednou z nich je plávanie. „Ako hasič musíš vedieť plávať. Zaplávaj stovku za minútu a pol a máš plný počet,“ zaznie vo videu. Potom vytrvalostný beh: „Zabehnúť 2 900 metrov za 12 minút, zdá sa ti to reálne? Ak áno, tak to máš za 10 bodov.“

Pre predstavu, ide o tempo, ktoré už preverí aj ľudí, ktorí pravidelne športujú. A tým sa test nekončí. „Urobíš 30 zhybov? Ani ja nie. Stačí ti 12 a máš plný počet,“ hovoria hasiči vo videu. Ďalšou disciplínou sú brušáky: „Urobíš 56 brušákov za minútu? Máš ďalších 10 bodov.“

Nechýba ani šprint: „Zabehneš 50 metrov za 6,7 sekundy? Tak máš plný počet bodov.“ A napokon skok do diaľky z miesta. „Skočíš z miesta do diaľky 160? To ti ku nám nestačí, ale pridaj meter a máš to na 10,“ ​dodávajú s humorom hasiči.

Nestačí byť silný

Fyzické testy sú len prvé sito. Uchádzači o Hasičský a záchranný zbor musia prejsť aj zdravotnými prehliadkami a psychotestmi. Kontroluje sa aj:

• zrak,
• sluch,
• srdce,
• chrbtica,
• kondícia,
• schopnosť fungovať pod záťažou.

Ako sa stať hasičom?

TASR/Silvia Tannhauserová

Problém môžu predstavovať niektoré chronické ochorenia, vážne problémy s chrbticou alebo psychická nestabilita. Hasiči totiž často prichádzajú na miesta, ktoré väčšina ľudí vidí maximálne v televíznych správach či filmoch. V praxi totiž môže pár sekúnd rozhodnúť o tom, či niekto prežije. Psychológovia preto sledujú:

• reakcie pod stresom,
• schopnosť rýchlo sa rozhodovať,
• tímovú spoluprácu,
• zvládanie krízových situácií.

Hasič dnes nie je len človek s hadicou

Moderný hasič musí zvládať oveľa viac než len požiare. Po prijatí nasleduje odborný výcvik, kde sa učí:

• technické zásahy,
• vyslobodzovanie ľudí z áut,
• prácu s hydraulickým náradím,
• orientáciu v zadymených priestoroch,
• prácu vo výškach,
• prvú pomoc,
• zásahy pri chemických látkach.

Muž chcel vnúčatám vysmažiť rezne, nakoniec podpálil celý dom. Zasahovať muselo až 165 hasičov

Veľká časť práce navyše vyzerá úplne inak, než si ľudia myslia. Hasiči často otvárajú byty, pomáhajú pri extrémnom počasí alebo zachraňujú ľudí po kolapsoch či dopravných nehodách. Aj preto vo videu zaznie veta: „Nie každý má na to stať sa hasičom.“ A záver je ešte priamejší: „Staň sa tým, na koho sa ostatní spoliehajú.“

Koľko zarába hasič?

Podľa informácií z Ministerstva vnútra SR sa nástupné platy profesionálnych hasičov odvíjajú od hodnosti, príplatkov, rokov služby a regiónu. Pri službách, nočných a sviatkoch sa výsledná suma môže zvýšiť. Inak povedané - málo. Hasiči už roky upozorňujú na zlé podmienky a žiadajú zmenu v odmeňovaní.

Väčšina hasičov však hovorí, že pri tejto práci nejde len o peniaze. Kombinácia adrenalínu, tímovej práce a vedomia, že pri zásahu môžeš niekomu zachrániť život, je dôvod, prečo sa do toho mnohí hlásia aj napriek náročným podmienkam a dlhodobo zlým odmeňovaním.

Mesto si dalo vyhotoviť rozbor vody v známych turistických a rekreačných oblastiach Slnečné údolie a Stupy. Najhoršie dopadla studnička Frankovka, kde testy odhalili obsah arzénu viac ako päťnásobne prekračujúci povolený limit. Arzén je toxický prvok, ktorého dlhodobá konzumácia môže vážne poškodiť zdravie.

Jurské jazero

Facebook/Chko Malé Karpaty Zdroj/

Zvýšené hodnoty arzénu a antimónu zaznamenali odborníci aj v studničke Terézia a v prameni pri Lesnej škôlke.

História ťažby

Karpaty, v ktorých sa spomínané pitné zdroje nachádzajú, sú známe banskou históriou a práve tá sa pravdepodobne podpisuje pod zvýšený obsah ťažkých kovov. Mesto zároveň dodáva, že aj keď si dávali rozbory vyhotoviť pred pár týždňami, vonkajšie činiteľe ako počasie výsledky priebežne mení. Môžu byť teda o čosi lepšie, ale aj horšie.

Budú mozog požierajúce améby na Slovensku bežné? Vedci varujú pred rastúcim rizikom, môže za to táto vec

Každopádne z týchto studní si vodu počas turistiky rozhodne netankuj:

Nepitná voda kvôli obsahu ťažkých kovov, ktoré sú toxické:

• Studnička Frankovka (Slnečné údolie) – výrazne prekročený obsah arzénu. Voda nie je vhodná na pitie. Nepitná voda
• Studnička Terézia (Slnečné údolie) – prítomnosť baktérií, arzénu a antimónu, zvýšený obsah železa a zakalenie vody. Nepitná voda
• Studnička Nad priehradou (Slnečné údolie) – zvýšený obsah arzénu a nízka mineralizácia. Nepitná voda
• Lesná škôlka (Dolina Stupy) – nevhodná kvôli baktériám a ťažkým kovom. Nepitná voda

Nepitná voda kvôli nízkej mineralizácii a kyslosti:

• Studnička medzi chatami (Slnečné údolie) – baktérie v norme, no voda je málo mineralizovaná a mierne kyslá.
• Pramene Emily, Grajd a Rybníček – nespĺňajú odporúčané parametre najmä pre nízku mineralizáciu a kyslosť.

Mesto zároveň vydalo základné pokyny, ako by sa v tomto prípade mali návštevníci lesa chovať.

• Nepovažovať vodu zo studničiek za bezpečne pitnú,
• Nepiť ju bez prevarenia alebo spoľahlivej filtrácie,
• Pamätať na to, že prevarenie neodstráni ťažké kovy,
• Obmedziť zber bylín a húb v lokalitách Slnečné údolie a Stupy, najmä v blízkosti vodných tokov,
• Uprednostniť zber v menej zaťažených oblastiach.

• Osada je neobývaná už desaťročia.
• Ivan Donoval jej presnú polohu nezverejňuje.
• V domoch ostali kabáty, riad, šeky aj sobášny list.
• Miesto neničia vandali, ale čas, voda a les.

Urban exploration (alebo urbex, ak chceš) predstavuje skúmanie opustených miest a v posledných rokoch opäť naberá na popularite. Nie je to lov na lacné strašenie ani výlet za rozbíjaním okien.

V ideálnom prípade platí jednoduché pravidlo - nič nebrať, nič neničiť, nič nezverejniť tak presne, aby sa z miesta stala atrakcia pre vandalov. Aj preto Ivan Donoval vo svojom videu nehovorí, kde sa osada ukrytá v slovenských kopcoch nachádza. Neznáma ostáva zámerne.

VIDEO Zabudnutá štôlňa pri Pezinku láka len najodvážnejších. Opustené bane skrývajú jedovatý vzduch aj stopy po trhavinách

Cesta, ktorá zmizla pod lístím

Jeho cesta sa začína nenápadne. Najprv len staré ploty, za ktorými už nič nie je. Potom les, lístie, svah a chodník, ktorý sa postupne stráca. „Čím som bližšie pri osade, cesta je čoraz horšia a horšia, dá sa povedať, že úplne zmizla,“ opisuje Ivan.

V diaľke sa ukáže prvý štít drevenice. A potom veta, ktorá znie ako pozvánka aj varovanie naraz: „Na toto miesto ľudia nechodia vôbec alebo skoro vôbec.“ Prvá stavba nie je dom, ale hospodárska budova, teda miesto, kde sa skladovali veci alebo chovali zvieratá. Zámka už nedrží. Pätlica, čiže kovová časť, cez ktorú sa dvere zamykajú, zhrdzavela.

Vnútri ostali drevené sane, demižón, aj staré náradie. „Do demižóna už žiadne hrozno nepôjde,“ poznamená Ivan pri preskúmavaní miesta. Nie je to len vtip. Je to presný opis konca jedného sveta.

Najsilnejšie na celej osade je, že nepôsobí vyrabovane. Mnohé budovy nevyzerajú zničené ľuďmi, ale časom. Mach sa tlačí do dreva, cez steny prechádza svetlo, strechy púšťajú vodu. V jednej hospodárskej stavbe stále visí kalendár z roku 1977. Pri ňom kabáty a pracovné oblečenie, akoby ich niekto odložil len na chvíľu. Lenže tá chvíľa trvá takmer pol storočia.

Dom Michala a Jozefy

Potom prichádza prvé obydlie. Dom Michala a Jozefy, ktorých sobášny list z roku 1949 ostal vnútri ako tichý podpis majiteľov. „Toto bol ich príbytok, dúfam, že tu spolu prežili dobrý a šťastný život,“ hovorí Ivan. V dome bola len kuchyňa a obytná miestnosť. Pec slúžila ako jediný zdroj tepla. Kúpeľňa ani záchod tu zrejme neboli. 

Niektoré predmety pôsobia až intímne. Modrý kabátik s kotvou. Šálky na kávu. Krígeľ z hrubého skla. Plech na koláče plný hliny. Podkova pre šťastie, ktorá už nedokázala nikoho ochrániť pred odchodom. Ivan si všíma aj detail, ktorý by v bežnom dome nikoho nezaujímal - vypínače stále fungujú. Elektrina tu kedysi bola. Modernosť však prišla len po hranicu lesa.

VIDEO Takto vyzerá opustená banka v Bratislave. Trezory sú otvorené, na zemi sa váľajú dokumenty s osobnými údajmi ľudí

Ladislavova chalúpka a elektrika za pár korún

V ďalšej chalúpke ostal kus života Ladislava. Šek z roku 1981 ukazuje platbu za elektrinu niečo cez 10 korún. Na vešiakoch visí oblečenie, v kuchyni je stará dvojplatnička, v hrnci škatuľka zápaliek, v izbe zošit z fyziky pre budúceho elektrikára.

Ivan nájde aj zariadenie na výrobu šrotu. Šrot tu neznamená odpad, ale podrvené krmivo pre hospodárske zvieratá. Práve takéto detaily vysvetľujú, ako sa tu žilo - jednoducho, tvrdo a sebestačne. A samozrejme s alkoholom, ktorý je prítomný doslova všade.

Osada, ktorá sa stráca sama od seba

Lenže romantika má limity. Strechy sa prepadajú, povaly padajú o poschodie nižšie, železo hrdzavie a drevo práchnivie. „Dlho nepotrvá, kým miesto prestane úplne existovať,“ hovorí Ivan pri jednom z domov. Nie dramaticky, skôr vecne. Osada už nie je skanzen. Je to miznúci záznam.

Takto vyzerá 50 rokov nedotknutá opustená osada v slovenských kopcoch

YouTube/Ivan Donoval

Na konci sa zvečerieva. Civilizácia je ďaleko a Ivan pripomína, že v tme už podobné lesy patria medveďom. Urbex tu preto nie je póza do videa. Je to návšteva miesta, ktoré si ešte pamätá mená, ale už pomaly stráca steny. A možno práve preto má ostať bez presnej adresy. Niektoré miesta nepotrebujú dav, ale pokoj.

Na jednu pozíciu aj 117 záujemcov

Podľa portálu a uverejnených ponúk vzrástla hodinová mzda brigád až o 60 centov, čo sa na mesačnej výplate môže odraziť aj v desiatkach eur. Aj keď sú v ponuke stovky nových brigádnických pozícií - tak ako za máj tak aj za apríl - medziročne ide o 6-percentný pokles. Už tradične majú študenti najväčšiu šancu získať v obchodnom sektore, ale aj v gastre, administratíve či v rôznych nárazových drobných pomocných prácach ako upratovanie.

Vyniesol som 121 kíl, už ani v Himalájach to nefunguje ako v Tatrách, hovorí vysokohorský nosič Štefan

Najviac ponúk je aktuálne zverejnených na pozície predavač, čašník, pokladník, administratívny pracovník a dokladač tovaru. Portál však upozorňuje na fakt, že konkurencia je veľká, na jednu pracovnú pozíciu sa hlási v priemere takmer 60 záujemcov. Najväčší záujem majú mladí o spomínané odvetvie obchodu - na brigádu v ňom je na jednu pozíciu až 117 záujemcov. Preto by si s reakciou rozhodne nemal čakať.

Erasmus nie je jediný. Európsky zbor solidarity je aj pre dospelých a na rok ti zaplatí cestu, bývanie aj jedlo v zahraničí

Aj keby sa mohlo zdať, že výška hodinového brigádnického zárobku kopíruje výšku zárobkov na fulltime pozíciách, nie je to úplne tak. IT sektor brigádnikom ponúka v prieme štvrtý najlepší hodinový zárobok. Najviac si zarobíš v odvetví ekonomiky a financií, nasleduje logistika a výroba. Priemerná hodinová mzda brigádnických ponúk je 7,20 eur, čo je medziročný nárast o 60 centov.

Priemerné hodinové zárobky brigádnikov v konkrétnych odvetviach:

• Ekonomika, financie: 9,10 eur
• Doprava a logistika: 8,20 eur
• Výroba: 8,10 eur
• Informačné technológie: 7,40 eur
• Služby: 7,30 eur
• Cestovný ruch, Gastro: 7,20 eur
• Administratíva: 6,70 eur
• Obchod: 6,70 eur
• Pomocné práce: 6,20 eur

Súčasťou podujatí je aj koncert, minimálne v troch mestách, kapely Cico Band, ktorej frontmanom je René Strausz. Manžel influencerky Zuzany Strausz Plačkovej bol spolu s ňou v roku 2021 zatknutý a obvinený z dovozu a predaja kokaínu.

Informáciu priniesol portál DenníkN.

Manželom pomohol kontroverzný paragraf 363, ktorým generálny prokurátor zrušil rozhodnutie kompetentných úradov o obvinení.

Plačková s manželom Rendym vytiahli paragraf 363. Prokurátor im nakoniec zrušil obvinenie

Matúš Šutaj Eštok si podľa portálu objednal od firmy Wiziom interaktívny kamión, tvorbu troch vzdelávacích videí zameraných na týranie zvierat, kyberšikanu a nebezpečnosť drog aj občerstvenie na podujatiach.

Súčasťou zmluvy ani verejného obstarávania v hodnote 744-tisíc eur však neboli doplnkové koncerty.

Roadshow už začala prvý májový pondelok v Košiciach. Fotkami z akcie sa pochválil nielen Eštok, ale na svojom Instagrame aj René Rendy.

Podľa zistení portálu si však ani mesto Michalovce koncert Rendyho neobjednalo. Nefiguruje tak v žiadnych oficiálnych zmluvách.

Zarážajúce je však aj to, že texty piesní Strauszovej kapely sa často venujú alkoholu ako podpornému prostriedku na reset po ťažkom týždni či ako spoločnému programu s kamarátmi.

Úplne posledný trest smrti bol vykonaný 8. júna 1989 v Bratislave, kde obesili Štefana Sviteka, známeho aj ako horehronský rozparovač, ktorý dva roky predtým sekerou zavraždil svoju ženu a dve dcéry. 

Zmasakroval rodinu, manželke vyrezal z tela plod. Horehronský rozparovač Svitek bol posledným popraveným v Československu

Trest smrti bol oficiálne zrušený 1. júla 1990 a už nikdy nebol obnovený. Najvyšším možným trestom na Slovensku sa tak stal doživotný trest odňatia slobody. Ten v skratke nemá časové obmedzenie a väzeň musí zostať vo väzení do konca svojho života.

Väzeň sa však predsa len môže dostať na slobodu - po 25 rokoch môže požiadať o podmienečné prepustenie (to sa momentálne deje v prípade mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka, píšu HN), prípadne môže kedykoľvek požiadať o milosť prezidenta.

Je však nutné dodať, že k takémuto prepusteniu alebo omilosteniu v histórii Slovenska zatiaľ nedošlo. A to na rozdiel od Česka, kde prezidentskú milosť dostal Jiří Kajínek, ktorý bol odsúdený za dvojnásobnú nájomnú vraždu a preslávil sa sériou útekov z viacerých väzení. 

Väzenie

TASR/Martin Baumann

V nasledujúcich riadkoch sme sa pozreli, ako vlastne doživotie na Slovensku vyzerá - za čo ho môže človek dostať, aké má podmienky vo väzení a aké osudy stretli desiatky ľudí, ktorí si ho odpykávajú?

Medzi takých väzňov patrí aj Mikuláš Černák, o ktorom vyšli posledné mesiace dva filmy, v ktorých hlavnú úlohu v podobe mafiána zahral Milan Ondrík. Film trhá v kinách rekordy. Poď si s nami pozrieť, ako vyzerá väzenie určené pre zločincov odsúdených na doživotie.

Kto môže dostať doživotie

Nemysli si, že najvyšší trest môžeš dostať len vrah. Udeľuje sa aj za vlastizradu, teror, záškodníctvo, sabotáž, zločin proti ľudskosti či vojnový zločin. Jeho uloženie je podmienené tým, že nie je nádej na nápravu páchateľa trestom do 25 rokov.

Pokiaľ má páchateľ menej ako 18 rokov (a teda od 14 do 17 rokov), nemôže byť odsúdený na doživotie. Pre nich je maximálna stanovená hranica trestu 15 rokov. 

Ženy najskôr zmlátil, potom ich znásilnil. Prečítaj si o besnení najhoršieho slovenského vraha Ondreja Riga

Prvými odsúdenými na doživotie v našej krajine sa stali Ján Molnár s Ľuborom Masárom, ktorí si trest odpykávajú za znásilnenie a vraždu. V priebehu rokov sa k nim pridali ďalšie desiatky väzňov, ktorých systém označil ako nenapraviteľných.

Sú medzi nimi najslávnejšie mená mafiánskeho podsvetia či sérioví vrahovia. Spomeňme Mikuláša Černáka, nájomného vraha Alojza Komku či dnes už zosnulého sériového vraha a nekrofila Ondreja Riga. Podľa štatistickej ročenky Slovenskej republiky sa k 31. 12. 2022 nachádzalo vo väzeniach 61 ľudí odsúdených na doživotie.

Niektorí trest nezvládli

Svoj test si odpykávajú v ústavoch v Ilave, Leopoldove, Trenčíne a vo väznici v Banskej Bystrici. Nie každý sa však s najprísnejším trestom dokázal zmieriť. Ondrej Harvan, jeden z členov skupiny väzňov, ktorí ušli z Leopoldova a nechali za sebou niekoľko mŕtvych tiel dozorcov (viac sa o krvavom úteku dozvieš tu), sa v máji 1993 obesil v cele ilavskej väznice.

Väzenie

TASR/Martin Baumann

Ďalšou osobou, ktorá spáchala samovraždu, bol Marián Kočiščák. Ten v septembri 1999 v dome v obci Čab sekerou zabil svoju manželku a potom najmenej štyrikrát udrel do hlavy svojho 13-ročného syna. Z miesta odišiel v domnienke, že jeho obete sú mŕtve. Syn však útok prežil s ťažkými zraneniami. Niekoľko mesiacov po vynesení rozsudku sa Kočiščák vo väznici obesil.

Podmienky pre odsúdených

Väzni odsúdení na doživotie majú pridelenú celu s plochou 3,5 metra štvorcového. V nej nechýba posteľ, stôl, skriňa, elektrická lampa a rádio. Ubytovaní sú buď sami, prípadne vo dvojiciach. Fyzický kontakt s príbuznými je zakázaný, mimo cely sú prevádzaný väzenskou strážou a pracovať môžu len v areáli väzenia.

„Odsúdení na doživotie sú umiestnení v špecializovaných oddieloch, pričom aj všetky aktivity vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Ubytovaní sú na jedno a dvojlôžkových celách. Návštevy sú vykonávane spravidla bez priameho kontaktu,” opisoval v roku 2019 pre TASR riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž.

Poľsko má problém s preplnenými väznicami. Vláda preto plánuje prepustiť desiatky tisíc väzňov

Ako ďalej povedal, samotné zaobchádzanie za využitia osobitných metód, foriem a prostriedkov zaobchádzania pod dohľadom špecializovaného personálu je zamerané najmä na udržiavanie stabilného psychického stavu, potláčanie negatívnych prejavov v správaní, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho pohľadu na seba a na aktuálnu životnú situáciu.

„Návštevy sú vykonávane spravidla bez priameho kontaktu. Aj u tejto osobitnej kategórie odsúdených však môže dôjsť po splnení zákonných podmienok a dosiahnutia pozitívnych zmien u samotných odsúdených k zmierneniu niektorých obmedzení, či už sú to kontaktné návštevy, spoločné aktivity s odsúdenými, až po ich umiestnenie do kolektívu medzi ostatných odsúdených súdom zaradených v maximálnom stupni stráženia,“ dodal Baláž.

Môžu sa dostať na slobodu

Aj keď je trest doživotný, stále to nemusí znamenať, že odsúdená osoba sa nemôže dostať na slobodu. Pravidelne sa môžu pokúšať o udelenie prezidentskej milosti. Okrem toho po odpykaní 25 rokov za mrežami môžu požiadať o podmienečné prepustenie. Aj keď túto možnosť mali už viacerí, drvivá väčšina tak neurobila.

Okresný súd Trnava v Piešťanoch rozhoduje v trestnej veci odsúdeného Mikuláša Černáka o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

TASR/Jaroslav Novák

Medzi tými, ktorí to predsa len skúsili, boli najmä vrahovia, ktorí so svojou žiadosťou neuspeli. Boli medzi nimi Tibor Polgári (masový vrah, strojca úteku z väzenia v Leopoldove), Ľubor Masár (spolu s Jánom Molnárom v roku 1990 na rakúskej diaľnici znásilnil Holanďanku a zranil jej manžela) a Ondrej Rigo (dnes už zosnulý nekrofil, začiatkom 90. rokov zavraždil a po smrti sexuálne zneužil 8 žien vo veku od 23 do 90 rokov a štrnásťročného chlapca).

Okrem nich to boli ešte Viliam Hauser a Róbert Matta. Tí spoločne zavraždili vietnamskú rodinu vrátane tehotnej ženy a dvojročného dieťaťa, pričom obete zastrelili samopalom a dieťa udusili vankúšom. Následne vylúpili aj ich rodinnú firmu v Bratislave. Aktuálne o podmienečné prepustenie požiadal aj bývalý mafiánsky boss Mikuláš Černák.

• EÚ nemá mechanizmus, ako štát priamo vylúčiť.
• Najtvrdší nástroj je pozastavenie hlasovacích práv.
• Odísť môže krajina len dobrovoľne.
• V praxi ide skôr o politický tlak než „vyhadzov“.

Brusel sa na Slovensko momentálne pozerá so zdvihnutým obočím. Ako píšu Hospodárske noviny, po tom, ako Európska komisia v liste agrorezortu odporučila pozastaviť akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sa tlak na vládu preniesol aj do Európskeho parlamentu.

V tomto sa Európska únia môže učiť od nás. Komisia cúvla od zákazu kožušín, aktivisti hovoria o zrade miliónov ľudí

Na ceste k zmrazeným eurofondom

Europoslanci v Štrasburgu totiž vyzvali Európsku komisiu, aby voči Slovensku odštartovala konanie, ktorého cieľom by bolo zmrazenie eurofondov. Zo 720 europoslancov sa k takémuto riešeniu priklonilo 418.

Dôvodom sú zmeny v Trestnom zákone, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, zmeny v Národnej kriminálnej agentúre, ale aj snahy zasiahnuť do fungovania ďalších inštitúcií. Patrí medzi ne aj Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorého zrušenie napokon koalícia odvolala, no do dokumentu sa táto časť dostala.

Aj preto mnohým napadla jednoduchá otázka - čo ak by sme Európsku úniu svojimi krokmi nahnevali natoľko, že by nás v tomto zoskupení už nikto nechcel? Mohli by sa spustiť procesy, ktorých výsledkom by bolo, že nás Európska únia vyhodila?

Vlajka Európskej únie

Reuters/Jana Rodenbusch

Jednoduché pravidlo a najtvrdší trest

Krátka odpoveď - nie. Európska únia nemá v pravidlách tlačidlo „odstrániť člena“. Žiadny článok v základných zmluvách nehovorí, že ak sa krajina správa zle, ostatní ju môžu jednoducho vykopnúť. Znie to zvláštne, ale má to logiku. EÚ vznikla ako projekt dobrovoľnej spolupráce - štáty do nej vstupujú z vlastnej vôle a rovnaký princíp platí aj opačne.

Najbližšie k „potrestaniu“ štátu je takzvaný Článok 7 Zmluvy o Európskej únii. Ak krajina porušuje základné hodnoty, napríklad demokraciu alebo právny štát (čo znamená, že zákony platia pre všetkých rovnako), môže sa spustiť tento proces. Výsledok?

• krajine môžu zobrať hlasovacie práva,
• politicky ju izolujú,
• ostatné štáty ju začnú obchádzať pri rozhodovaní.

Skvelá správa pre slovenských študentov. Veľká Británia sa vracia do programu Erasmus, poznáme presný dátum

Je dôležité zdôrazniť, že ak by takáto situácia pre Slovensko nastala, stále by zostalo členom únie. Nie je to vyhadzov, skôr trestná lavica. Dôvod, prečo EÚ nemá možnosť niekoho vylúčiť, je pragmatický - mohlo by sa to politicky zneužiť. Silnejšie štáty by mohli tlačiť slabšie von len preto, že sa im nepáčia ich rozhodnutia. To by celý projekt rozložilo zvnútra.

Jediný spôsob, ako krajina opustí toto zoskupenie, je cez Článok 50 Zmluvy o EÚ. To znamená, že štát sa rozhodne sám, začne rokovania o podmienkach odchodu a po čase odíde. Najznámejší a dodnes jediný príklad je Brexit. Spojené kráľovstvo nikto nevyhodil - rozhodlo sa odísť samo, hoci pod silným politickým tlakom doma.

Dobrovoľne nedobrovoľne

Existuje scenár, kde by Slovensko „donútili“ odísť? Teoreticky áno, ale je to šedá zóna. Predstav si, že by naša krajina dlhodobo porušovala pravidlá (a že to nie je úplne ťažké, všakže). Európska únia by tak mohla: opakovane aktivovať článok 7, blokovať náš vplyv a vytvoriť extrémny politický tlak. Formálne by to stále nebolo vylúčenie.

Vlajka Európskej únie

Reuters/Yves Herman

Prakticky by to však mohlo viesť k tomu, že krajina by si sama povedala, že odchádza. Dôležité však je, že ak niekedy uvidíš titulok, že „EÚ chce vyhodiť Slovensko“, ber to s rezervou. V realite ide skôr o politické vyhlásenia než právnu možnosť. Európska únia vie byť tvrdá. Vie krajinu odstaviť od rozhodovania. Vie ju dostať pod tlak. Ale „vykopnúť“ ju jednoducho nevie.

• Kecerovce mali byť veľkou jadrovou lokalitou východného Slovenska.
• Projekt pripravovali najmä v 80. rokoch, v lokalite Dubina prebiehali prieskumy.
• Najväčším problémom bola voda, peniaze, zmena režimu a odpor časti ľudí.
• Téma sa po rokoch vracia, no reálna výstavba je stále skôr politický tieň než hotový plán.

Kecerovce dnes znejú skôr ako obec, cez ktorú človek prejde cestou medzi Košicami a Prešovom. V socialistickom Československu však boli na papieri niečím oveľa väčším - miestom, kde mal východ Slovenska dostať vlastnú jadrovú elektráreň.

Pri nehode v slovenskej atómovej elektrárni išlo o čas, dvaja ľudia zomreli. Jaslovské Bohunice mohli skončiť ako Černobyľ

Oficiálna história obce uvádza, že v roku 1987 boli vypracované plány na Jadrovú elektráreň Kecerovce s výkonom 2-tisíc megawattov a začala sa príprava pozemkov. Pre predstavu, tento výkon znamenal dva veľké jadrové bloky. Blok je jedna samostatná výrobná jednotka elektrárne - reaktor, turbína a všetko okolo.

V neskorších spracovaniach sa objavuje aj verzia až so štyrmi reaktormi typu VVER-1000, teda so sovietskymi vodou chladenými reaktormi, každý s výkonom približne tisíc megawattov. Taký zdroj by z Keceroviec spravil energetický bod celoštátneho významu, nie lokálnu stavbu za dedinou.

Prečo práve Kecerovce?

Logika bola jednoduchá - Slovensko malo Bohunice, stavali sa Mochovce a energetici hľadali ďalšie miesto pre jadro. Štúdia v Geografickom časopise z roku 1989 písala, že na Slovensku je v prevádzke prvá jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ďalšia sa stavia v Mochovciach a Kecerovce sú „v štádiu projektovej prípravy“.

Tá istá práca označila Košickú kotlinu za jednu z najvhodnejších oblastí na umiestnenie energetických zariadení. Pri atómke totiž nestačí mať voľné pole. Rieši sa podložie, voda, vietor, cesty, riziko zemetrasení, železnica, vzdialenosť od veľkých sídiel aj chladiaca voda potrebná na odvádzanie tepla z elektrárne. A práve voda bola pri Kecerovciach slabé miesto.

Les Dubina a kruh, ktorý zostal po pláne

Najkonkrétnejšia stopa po projekte nie je betónový monument, ale čosi nenápadnejšie - lokalita Dubina. Aktuality uvádzajú, že o elektrárni sa hovorilo od 70. rokov a do 90. rokov tam prebiehali geologické prieskumy, teda vrty a merania, ktoré mali ukázať, či podložie zvládne takýto kolos.

Projekt riešila košická pobočka pražského Ústavu rádioekológie a využitia jadrovej techniky a elektráreň bola zakreslená aj v socialistickom pláne rozvoja jadrovej energetiky. Práve toto je na príbehu Keceroviec najfilmovejšie. Nie je to ruina ako z postapokalyptického seriálu, skôr prázdny obrys budúcnosti, ktorá sa nikdy nezačala.

Černobyľ stvoril monštrum, ktoré desí dodnes. Len 300 sekúnd v jej blízkosti zabíja. Čo je to slonia noha?

Starosta Miroslav Galas-Zaufal pre Pravdu povedal: „V lese Dubina je panelová cesta do kruhu a sú tam skúšobné vrty.“ Podľa neho mala byť elektráreň od Keceroviec a Vtáčkoviec vzdialená asi 1 500 až 2 000 metrov.

Voda, ktorá rozhodovala o jadre

Ak si jadrovú elektráreň predstavíš len ako reaktor, chýba ti polovica príbehu. Reaktor vyrába teplo, teplo vyrába paru, para roztáča turbínu a potom treba systém ochladiť. Preto sú pri jadrových projektoch rieky, nádrže a chladiace veže rovnako dôležité ako samotný reaktor. Pri Kecerovciach sa už v dobových debatách objavovala otázka, odkiaľ zobrať dosť vody.

Aktuality pripomínajú, že časť odborníkov a mimovládnych organizácií upozorňovala na chýbajúci vodný zdroj a na blízkosť Košíc a Prešova. Keď sa téma vrátila v roku 2007, aj vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek priznal, že vodu by bolo treba doriešiť. V jadrovej energetike nie je „doriešiť vodu“ detail. Je to jedna z vecí, ktorá rozhoduje, či plán ostane na papieri.

Atómová elektráreň Mochovce.

HN/Martin Marko

Projekt sa dotkol života obce

Kecerovce nezažili len mapy a vrty. Zažili aj stavebnú uzáveru. To je administratívne obmedzenie, pri ktorom sa v území nesmie stavať alebo opravovať, pretože štát s ním počíta na veľkú stavbu. Podľa Aktualít uzávera trvala 15 rokov, domy sa nemohli stavať ani opravovať, ceny nehnuteľností padali a mladí ľudia odchádzali.

Už v roku 1990 sa odpor dostal aj do Slovenskej národnej rady. Poslankyňa Tkáčová vtedy tlmočila pripomienky voličov z obvodu Lemešany: „Sú proti výstavbe Jadrovej elektrárne Kecerovce, ktorá má byť v blízkosti môjho volebného obvodu, viacerých dedín a okresného mesta Prešov.“

Projekt jednoducho nebol len technická otázka. Bol to zásah do predstavy, kde budú ľudia žiť, čo bude s ich domami a či sa z dediny nestane okraj bezpečnostného pásma.

Výbuch by bol 10-krát väčší ako Černobyľ. Od Záporožskej jadrovej elektrárne obsadenej Rusmi nás delí len 900 kilometrov

Všetko nakoniec zapadlo prachom

Najväčší zlom prišiel po roku 1989. Zmenil sa režim, ekonomika, priority aj spôsob, akým sa pozeralo na veľké štátne projekty. Aktuality píšu, že po zmene režimu sa od realizácie upustilo. Do toho prišli peniaze, neistota okolo jadrovej energetiky, riešenie Mochoviec a otázka, či má štát začínať ďalšiu obrovskú stavbu.

Neznamená to, že Kecerovce úplne zmizli. V publikácii 50 rokov jadra sa pri debatách o energetickej bezpečnosti spomína, že Ministerstvo hospodárstva uvažovalo o ďalších jadrových zdrojoch v Jaslovských Bohuniciach, Mochovciach alebo Kecerovciach. V roku 2007 Jahnátek hovoril o elektrárni s výkonom 1 000 až 1 200 megawattov za 3,5 miliardy eur, no znovu visela vo vzduchu voda.

V roku 2023 Richard Sulík vytiahol Kecerovce opäť s vetou: „Na východ treba dostať jeden silný zdroj elektrickej energie - to nie je nič iné ako jadro.“ Zaujímavé je, že v roku 2020 ten istý nápad označil za „megahlúposť“ a spochybňoval, či má Kecerovce dostatočný vodný zdroj. Aj preto projekt pôsobí ako politický bumerang - vždy sa vráti, ale nikdy nepristane.

Atómová elektráreň Jaslovské Bohunice

Peter Mayer

Atómka ako východniarska ghost story

Dnes Kecerovce fungujú ako energetická ghost story Slovenska. Projekt sa pravidelne vynorí, vystraší časť ľudí, nadchne tých, ktorí vidia pracovné miesta a stabilnú elektrinu, a potom sa znova stratí v hmle. Miestny poslanec Vladimír Beňo to podľa Aktualít opísal ako „starú zaprášenú tému“, ktorá sa vyťahuje pred voľbami.

Pointa nie je len v tom, že východ mohol mať svoju atómku. Pointa je, že kúsok lesa pri Kecerovciach dodnes pripomína, ako veľké plány dokážu ovplyvniť malé obce aj bez toho, aby sa naozaj postavili. V Kecerovciach nestojí jadrový blok, ale otázka, či sa na Slovensku niekedy dokáže veľký energetický projekt vysvetliť ľuďom skôr, než sa ich životy zakreslia do cudzej mapy.

• Začiatok mája má byť premenlivý a nie veľmi teplý.
• Suchšie počasie môžu vystriedať zrážky z Atlantiku.
• Najväčšia zmena sa črtá medzi 4. a 11. májom.
• Stabilné letné počasie zatiaľ nečakajme.

Jar nám zatiaľ neponúka žiadny romantický trailer na leto. Skôr vyzerá ako seriál, ktorý každých pár dní mení žáner. Raz slnko, potom oblaky, vietor, prehánky a znova odznova. Podľa portálu iMeteo sa podobný scenár črtá aj na prelome apríla a mája 2026.

PREHĽAD Termálne kúpaliská a aquaparky len kúsok od Bratislavy. Kam vyraziť za teplou vodou už tento víkend?

Ako upozorňuje web, počasie v našej oblasti má zostať „veľmi dynamické a premenlivé“. To znamená, že jeden stabilný typ počasia sa nad Slovenskom dlho neudrží. Dôvodom je takzvaný blokový vzorec v atmosfére.

Znie to zložito, ale v praxi ide o situáciu, keď veľká tlaková výš pri západnej Európe a Atlantiku blokuje bežný pohyb počasia. Stredná Európa je potom na jej okraji a dostáva sa k nám chladnejší a vlhkejší vzduch zo severu.

Máj nezačne letom. Slovensko čaká premenlivé počasie a dážď

Unsplash/Yara Kinds

Do mája bez veľkého letného zvratu

Do sviatku 1. mája by sa malo striedať slnko s oblačnosťou a lokálnymi prehánkami. Lokálne znamená, že dážď nemusí prísť všade. Niekde môže spŕchnuť, inde zostane úplne sucho. Intenzívne lejaky sa však zatiaľ nečrtajú.

Zaujímavejšie to môže byť medzi 4. a 11. májom. iMeteo píše, že vtedy by mohla tlaková výš stratiť svoju silu a ustúpiť hlbšie nad oceán. Tým by sa otvorili dvere atlantickému prúdeniu. Jednoducho povedané, z Atlantiku by k nám mohli začať prichádzať vlhšie vzduchové hmoty a s nimi aj viac zrážok.

Svet sa obáva spaľujúceho super El Niña. Čo to je a prečo meteorólogovia varujú pred veľkou neistotou?

Dážď by mohol pomôcť prírode

Po suchšom období by išlo o dobrú správu najmä pre pôdu, rastliny a poľnohospodárov. Numerické modely, čiže počítačové predpovede počasia, naznačujú, že v prvej polovici mája by sa vlahové podmienky mohli dostať bližšie k normálu.

Kto čaká stabilné veľmi teplé počasie, ten si však zrejme ešte počká. Máj sa zatiaľ nečrtá ako rýchly nástup leta, ale skôr ako typická jar - nevyspytateľná, miestami mokrá a každý deň trochu iná.

• Študenti si budú môcť vybrať medzi záverečnou prácou a záverečnou stážou.
• Zmena má platiť od 1. septembra 2026.
• Školy tvrdia, že stáž nebude ľahšia skratka, ale normálne hodnotený výkon.
• Dôvodom je tlak na viac praxe aj realita, v ktorej do hry vstúpila umelá inteligencia.

Keď sa povie koniec vysokej školy, veľa ľudí si automaticky predstaví nekonečné noci, paniku pred termínom a záverečnú prácu, na ktorú po obhajobe často sadá prach. Presne tento scenár sa má na Slovensku začať meniť.

Naša maturita je oproti tomu nič. Čínske Gaokao píšu naraz milióny ľudí, jeden test rozhodne o ich celom živote

Podľa Správ STVR a ministerstva školstva prinesie nový zákon možnosť ukončiť štúdium aj záverečnou stážou, teda reálnou prácou vo firme alebo inštitúcii, ktorú študent napokon obháji pred komisiou. Podľa webu je je Slovenskou krajinou, ktorá ako prvá ponúka takúto možnosť v strednej Európe. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2026.

Nebude to úniková cesta

Na prvé počutie to znie ako jednoduchší koniec školy, lenže tak to byť nemá. Prorektor UCM v Trnave Andrej Brník pre Správy STVR odkázal, že predstava, že študent len donesie papier, nie je pravdivá. 

Školiteľ má s firmou sledovať míľniky, čiže kontrolné body, a stáž sa skončí obhajobou rovnako ako klasická práca. UCM navyše píše, že ráta aj s minimálnym počtom hodín, zmluvou so zamestnávateľom a hodnotením výsledkov stáže.

Rezort školstva hovorí, že nejde len o tlak na viac praxe, ale aj o reakciu na nástup umelej inteligencie

Brainee x Canva

Nástup umelej inteligencie

Rezort školstva otvorene hovorí, že nejde len o tlak na viac praxe, ale aj o reakciu na nástup umelej inteligencie. Tá dnes vie pomôcť so zbieraním podkladov, osnovou aj formuláciami, takže tradičný model záverečných prác už podľa ministerstva nepôsobí tak nedotknuteľne ako kedysi.

Štátny tajomník Róbert Zsembera to pre web vystihol tým, že záverečné práce môžu byť už „možno prekonané“. Inak povedané, školy skúšajú dobehnúť realitu, v ktorej sa viac než počet strán rieši to, čo človek naozaj vie urobiť.

Nie každá škola na to pôjde rovnako rýchlo

Zmena sa nebude zavádzať všade naraz. Správy STVR upozornili, že Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pripravuje systém tak, aby si študenti mohli vybrať medzi záverečnou prácou a záverečnou stážou najneskôr od akademického roka 2027-2028.

Zlatí šéfovia za tisíce eur. Členovia správnej rady vysokej školy v Košiciach si dali postaviť sochy s vlastnou podobizňou

Ministerstvo školstva zároveň uvádza, že v bakalárskych študijných programoch, okrem profesijne orientovaných, teda takých, ktoré sú od začiatku postavené viac na praxi, už záverečná práca ani záverečná stáž nemusia byť automaticky povinné. To znamená, že jedna škola môže zostať pri klasike a iná skúsi oveľa praktickejší model.

Pre mladých ľudí, ktorí nechcú mať z konca školy len PDF súbor v počítači, je to zaujímavý posun. Menej textu do šuplíka, viac skúsenosti, ktorú vieš ukázať v životopise aj na pohovore. A ak to školy uchopia dobre, finále vysokej školy už nemusí byť len maratón citácií, ale aj prvý seriózny krok smerom k práci.

Najsilnejšou dominantou Nitry bol aj vtedy Nitriansky hrad a historické jadro. Tento starobylý obraz sa však už začínal dopĺňať o nový: do mesta vstupovali veľké stavby, nové obytné súbory a rozsiahle urbanistické zásahy, ktoré mali zmeniť spôsob, akým Nitra fungovala i vyzerala.

Veľmi dobre to bolo vidieť aj na dnešnej Štefánikovej triede. V roku 1972 ešte nešlo o pešiu zónu, ako ju poznáme dnes – súčasná pešia zóna na Štefánikovej a Kupeckej ulici dostala svoju podobu až v roku 1996, keď bola upravená dlažba a doplnené výtvarné a architektonické prvky. V 70. rokoch navyše niesla táto ulica názov Leninova trieda. Zároveň však zostávala jednou z najstarších a najdôležitejších mestských osí s meštianskymi domami, obchodmi, hotelmi a inštitúciami: teda miesto, cez ktoré sa Nitra nielen pohybovala, ale aj reprezentovala.

Lenže práve táto ulica bola zároveň svedkom veľkej premeny. Časť staršej zástavby ustupovala novej výstavbe a centrum dostávalo novú tvár. Budoval sa obchodný dom Prior a neskôr naň nadviazali Orbis a budova VÚB. Samotný Prior bol projektovaný v rokoch 1967 až 1969 a realizovaný v rokoch 1969 až 1974, takže v roku 1972 bola táto časť centra ešte v prestavbe.

Mesto, ktoré rástlo za rieku

Ak sa však niekde menila tvár Nitry najvýraznejšie, bolo to mimo historického jadra. Mesto sa rozširovalo za rieku Nitru a na dovtedy menej zastavaných plochách vznikali nové obytné súbory. Najvýraznejším symbolom tejto premeny bola Chrenová. Práve tam sa ukazovalo, ako veľmi sa Nitra mení z tradičného regionálneho mesta na modernejšie urbánne centrum.

Register modernej architektúry opisuje Chrenovú I a II ako veľkoryso komponované sídlisko s rozsiahlymi plochami zelene, občianskou vybavenosťou a typickými domami v tvare písmena Y, ktoré boli dielom významného architekta Scheera. Popri tom už v Nitre stál aj areál Vysokej školy poľnohospodárskej (realizovaný v rokoch 1961 až 1966).

Ak si dnes Nitru automaticky spájaš s Agrokomplexom, pre rok 1972 to ešte celkom nesedí. Jeho história sa začína až rokom 1973.

Dnešná Nitra si stále snaží zachovať svoju historickú dominantu hradu a jadro, no Štefánikova trieda už funguje ako pešia zóna a mesto sa rozvíja rozvrstvene. Vidno to na nových plánovaných obytných zónach, aj na premene okraja mesta po príchode Jaguar Land Roveru.

Knihy najprv predávali na ulici. Majitelia kníhkupectva Pod Vŕškom o požiari, punkových koncertoch a 35 rokoch existencie

V roku 1972 bol jej rast viac centralizovaný a plánovaný. Zmeny prichádzali vo forme veľkých štátnych investícií, sídlisk a verejných stavieb, ktoré mali jasne určený smer aj ideológiu. Bola zároveň mestom, v ktorom bolo jasne vidieť, ako sa stará historická štruktúra stretáva s novou architektúrou a novými predstavami o budúcnosti.

• Zo lietadiel nad Slovenskom sa skutočne zhadzujú vakcíny - určené pre líšky.
• Ide o pravidelný program boja proti besnote, smrteľnej vírusovej chorobe.
• Návnady obsahujú vakcínu ukrytú v rybej múčke, ktorá láka líšky.
• Ak takúto návnadu nájdeš, nechaj ju na mieste a nedotýkaj sa jej.

Internet už roky zaplavujú konšpiračné teórie o tom, že lietadlá rozprašujú nad našimi hlavami tajomné chemikálie. Hovorí sa o takzvaných chemtrails - predstave, že biele pruhy na oblohe sú dôkazom tajných experimentov. Veda však opakovane potvrdila, že ide len o kondenzačné stopy, teda obyčajnú vodnú paru vznikajúcu za lietadlami vo veľkej výške.

Keď vo Švajčiarsku pršali z neba tisíce kuracích hláv. Bizarný nápad mal pomôcť s vážnou chorobou, ktorá zabíjala ľudí

Lenže teraz sa nad Slovenskom skutočne deje niečo, čo by mohlo na prvý pohľad znieť podobne ako konšpirácia. Z lietadiel totiž naozaj padajú malé predmety - rozdiel je v tom, že nejde o žiadny tajný experiment, ale o plánovanú veterinárnu akciu, ktorá má chrániť zvieratá aj ľudí pred nebezpečnou chorobou, informoval portál iMeteo.

Nebezpečné líšky

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky potvrdila, že minulý týždeň sa začala pravidelná letecká vakcinácia líšok proti besnote, keďže práve tie patra medzi hlavné prenášače besnoty vo voľnej prírode v Európe. Besnota je vírusové ochorenie, ktoré napáda nervový systém a vírus sa najčastejšie prenáša uhryznutím infikovaným zvieraťom.

Ak sa u človeka alebo zvieraťa objavia príznaky, choroba sa prakticky vždy končí smrťou. Preto sa považuje za jednu z najnebezpečnejších infekčných chorôb na svete. Podľa dostupných údajov zomiera na besnotu jeden človek približne každých pätnásť minút. Najviac prípadov sa vyskytuje v Afrike a Ázii a až štyridsať percent obetí tvoria deti do pätnásť rokov.

Aj keď sa Slovensku v minulosti podarilo výskyt besnoty výrazne obmedziť, choroba úplne nezmizla. Potvrdené prípady sa objavili ešte v roku 2024 aj v roku 2025, pričom nákaza bola v oboch prípadoch zistená u líšky.

Vakcína z lietadla

Lietadlá, ktoré štartujú z letiska v Poprade, rozvážajú vakcíny nad veľkými územiami severného a východného Slovenska. Do 26. apríla majú podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy rozdistribuovať viac ako 393-tisíc vakcinačných dávok. Tie sú určené pre líšky žijúce vo voľnej prírode. Samotná vakcína však nevyzerá ako injekcia.

Je ukrytá v malej plastovej kapsule, ktorú odborníci nazývajú blister. Ten je obalený rybou múčkou, ktorá funguje ako návnada. Líšky majú totiž veľmi citlivý čuch a pach ryby ich prirodzene láka. Keď líška návnadu nájde a rozhryzne, vakcína sa uvoľní priamo v jej ústnej dutine. Takýmto spôsobom sa zviera zaočkuje bez toho, aby ho museli veterinári chytiť alebo uspávať.

Mysleli si, že tento druh dávno vyhynul. Do pasce ho náhodne chytil farmár, zviera videli v oblasti naposledy pred 130 rokmi

Šachovnicový systém zhadzovania

Lietadlá počas vakcinačnej akcie lietajú nad presne určenými oblasťami podľa vopred pripraveného plánu. Posádky rozmiestňujú návnady takzvaným šachovnicovým spôsobom. To znamená, že vakcíny sú rozložené rovnomerne v pravidelných rozostupoch.

Na jeden štvorcový kilometer sa zvyčajne rozmiestňuje dvadsaťšesť vakcinačných dávok. Na východe Slovenska je však dávkovanie ešte vyššie, pretože v tejto oblasti sa besnota vyskytuje častejšie. Lietadlá vyrážajú väčšinou dvakrát denne. Už počas prvého dňa akcie sa deviatimi letmi podarilo rozdistribuovať viac ako 72-tisíc dávok vakcíny.

Použitá vakcína obsahuje oslabený vakcinačný kmeň vírusu besnoty označovaný ako SAD Bern. Ide o dlhodobo overenú metódu, ktorá sa používa v mnohých krajinách sveta a výrazne pomohla znížiť výskyt tejto choroby.

Čo robiť, ak návnadu nájdeš?

Ak sa počas prechádzky v lese alebo na lúke stretneš s malou návnadou pripomínajúcou kus potravy, najlepšie je nechať ju tam, kde je. Štátna veterinárna a potravinová správa vysvetľuje, že návnady nie sú pre človeka pri bežnom kontakte nebezpečné. Napriek tomu sa odporúča ich nechytávať.

„Ak takúto vakcinačnú návnadu nájdete, nechajte ju na mieste a nedotýkajte sa jej,“ uvádza Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Dôvod je jednoduchý. Ak by sa návnady dotkol človek, zostal by na nej ľudský pach. Líšky by sa potom mohli návnade vyhnúť a vakcinácia by bola menej účinná.

Veterinári zároveň upozorňujú, že ak návnadu náhodou prehltne pes alebo mačka, nie je dôvod na paniku. Pre domáce zvieratá nie je takáto vakcinačná návnada nebezpečná.

Líška na štyri dni odpojila mestečko od internetu. Spadla do šachty a zožrala optické káble

Robí sa to pravidelne

Slovensko je dnes rozdelené na dve hlavné oblasti z pohľadu výskytu besnoty. Prvou sú regióny, kde sa choroba dlhodobo nepotvrdila a vakcinácia tam slúži najmä ako prevencia. Druhou sú oblasti, kde sa nákaza objavila v posledných rokoch a kde prebieha intenzívnejší monitoring.

Na východnom Slovensku ide najmä o okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľou, Michalovce, Sobrance a Trebišov. Práve tu sa veterinári snažia nákazu úplne odstrániť a letecké zhadzovanie vakcín je v skutočnosti jeden z najúčinnejších spôsobov, ako zabrániť šíreniu smrteľnej choroby vo voľnej prírode.

A ak teda počas najbližších dní natrafíš v prírode na zvláštnu návnadu, nemusíš sa báť. Pravdepodobne si práve našiel malý kus programu, ktorý pomáha udržať Slovensko bezpečnejšie pre zvieratá aj ľudí.

GALÉRIA Atény zahalil piesok zo Sahary. Mesto vyzerá ako kolónia na Marse

Skutočný efekt však príde až s dažďom. V utorok popoludní a večer začne od západu postupovať studený front, a v kombinácii s tlakovou nížou spôsobí viac oblakov aj miestne zrážky, ktoré začnú prach z atmosféry postupne sťahovať k zemi.

Práve vtedy môže prísť takzvaný „krvavý“ dážď – teda jav, pri ktorom dažďové kvapky zachytia prachové častice a po vyschnutí zanechajú na autách, parapetoch, terasách či oknách nevzhľadný žltohnedý film. Ak si sa teda chystal na čistenie exteriéru, radšej ešte chvíľu počkaj.

Mokré usadzovanie prachu.

Skiron Zdroj/Imeteo

Dobrou správou zostáva, že teploty budú aj napriek tomuto prašnému scenáru veľmi príjemné: denné maximá sa dostanú až na 22 stupňov Celzia, na juhu môže byť ešte o niečo teplejšie, uvádza iMeteo. Premenlivé počasie sa udrží aj v stredu a vo štvrtok. Najmä na západe a v strednej časti Slovenska sa môžu vyskytnúť prehánky, no teploty ostanú stále v komfortnom rozmedzí od 16 do 22 stupňov.

Pokojnejší a čistejší vzduch by mal doraziť až ku koncu týždňa. Od západu sa totiž začne presadzovať tlaková výš, ktorá prinesie menej zrážok, viac slnka a postupné vyčistenie oblohy. Rána síce môžu byť opäť o niečo chladnejšie, no prašná epizóda by sa mala skončiť.

• Najväčšie obce na Slovensku už veľkosťou pripomínajú mestá, no riešia hlavne školy, cesty a dopravu.
• Bernolákovo, Dunajská Lužná aj Chorvátsky Grob hovoria, že samotný štatút mesta problémy nevyrieši.
• Smižany a Jarovnice sú zmene otvorenejšie, ale chcú ju až vtedy, keď na ňu budú reálne pripravené.
• Pre väčšinu z nich je mesto skôr otázkou prestíže než automatického zlepšenia života obyvateľov.

Najmenším mestom na Slovensku sú Dudince, ktoré majú momentálne 1 377 obyvateľov. O to väčší paradox je, že najväčšia slovenská obec Bernolákovo ich má 10 296, teda o 8 919 viac.

Tieto slovenské mestá rapídne strácajú obyvateľov, o pár rokov môžu úplne vyľudnené. Stanú sa doslova oblasťami duchov?

Viaceré veľké obce tak už dnes vyzerajú ako mestá počtom obyvateľov, no ich vedenia upozorňujú, že medzi veľkou obcou a skutočne fungujúcim mestom je ešte dosť veľký rozdiel. Predstaviteľov jednotlivých obcí sme sa pýtali, či vidia ich budúcnosť v presune zo statusu obce na mesto.

Ako sa obec stane mestom?

Na Slovensku sa obec nestane mestom automaticky len preto, že má veľa obyvateľov. Podľa zákona ju môže Národná rada Slovenskej republiky vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť za mesto, ak je hospodárskym, administratívnym alebo kultúrnym centrom, prípadne centrom cestovného ruchu či kúpeľným miestom, zabezpečuje služby aj pre okolie, má dopravné spojenie s okolitými obcami, aspoň v časti územia mestský charakter zástavby a spravidla najmenej 5-tisíc obyvateľov.

V praxi tomu predchádza žiadosť samosprávy a vládny návrh. Poslednou obcou, ktorá takto získala mestský štatút, sú Nesvady, ktoré parlament vyhlásil za mesto 1. januára 2020.

Nesvady sú posledným prípadom, kedy sa z obce na Slovensku stalo mesto

Google Maps

Bernolákovo (10 296​ obyvateľov), okres Senec

Bernolákovo zatiaľ zmenu štatútu nepovažuje za prioritu. Starosta Miroslav Turenič hovorí, že obec síce prirodzene naráža na tému mesta, no oveľa dôležitejšie je podľa neho to, aby fungovala na úrovni, ktorú od nej obyvatelia očakávajú.

„Téma štatútu mesta sa v Bernolákove prirodzene objavuje, najmä vzhľadom na dynamický rast obce v poslednom desaťročí. V tejto chvíli to však nie je priorita samosprávy. Skôr než formálny status je pre nás dôležité, aby obec reálne fungovala na úrovni, ktorú obyvatelia očakávajú.“

Dopĺňa, že diskusia o štatúte mesta by mala prísť až vtedy, keď obec zvládne svoje základné výzvy. „Diskusia o prípadnej žiadosti o štatút mesta má zmysel až v momente, keď budeme mať dostatočne dobudovanú infraštruktúru a služby.“ Podľa starostu je status mesta skôr symbolický krok než automatická vstupenka k lepšiemu fungovaniu obce.

Toto sú úplne najmenšie dediny na Slovensku. Dokopy v nich žije menej ľudí ako v jednej bytovke na sídlisku

„Status mesta je skôr symbolický krok, ktorý reflektuje určitú úroveň rozvoja. Môže pomôcť v oblasti prestíže, vnímania obce navonok alebo pri niektorých formách spolupráce či čerpania zdrojov. Z pohľadu každodenného života obyvateľov však neprináša automaticky lepšie cesty, viac miest v školách ani kvalitnejšiu dopravu.“

Bernolákovo dnes podľa neho zápasí najmä s tým, ako zosúladiť tempo výstavby s kapacitami obce. Ide o dopravu, školy, škôlky, technickú infraštruktúru aj verejné priestory. „Najväčšou výzvou je zosúladiť tempo výstavby s kapacitami obce. Dlhodobo ide najmä o dopravu a napojenie na Bratislavu, kapacity škôlok a škôl, občiansku vybavenosť a technickú infraštruktúru, ako sú cesty, kanalizácia či verejné priestory.“

Aj preto chce obec v ďalších rokoch skôr stabilizovať situáciu než ďalej tlačiť na rast. „Ambíciou nie je rast za každú cenu. V najbližších rokoch sa chceme viac sústrediť na stabilizáciu a skvalitňovanie existujúceho prostredia. Bernolákovo musí najskôr dohnať, čo už vyrástlo, a až potom uvažovať o ďalšom rozširovaní.“

Bernolákovo

Google Maps

Smižany (9 036 obyvateľov), okres Spišská Nová Ves

V Smižanoch je debata o možnom štatúte mesta otvorená, no vedenie obce ju nechce uzavrieť bez širšej zhody. Starostka Miroslava Szitová pripomína, že obec má s mestským statusom aj historickú skúsenosť - v roku 1293 uhorský kráľ Ondrej III. Smižanom udelil výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované mestá.

Samospráva už podľa nej v minulosti zisťovala náladu medzi obyvateľmi, no záujem nebol výrazný. „Obec vo svojej novodobej histórii raz prostredníctvom vydávaného mesačníka oslovila občanov anketovou otázkou týkajúcou sa nadobudnutia štatútu mesta. Odpovedí prišlo však minimum a boli skôr za zachovanie statusu vtedy najväčšej obce na Slovensku.“

Starostka zároveň naznačuje, že myšlienka získať späť štatút mesta je stále na stole. „Pri oslave 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci som vyjadrila myšlienku získať štatút mesta, ktorý naša obec kedysi mala. Obec spĺňa podmienky na získanie štatútu mesta, neustále sa rozvíja, čo ma veľmi teší.“

Takto to vyzerá v slovenskej Prahe: Obchod privezú dvakrát do týždňa, v krčme ti nenalejú – majú na to jeden dôvod

Dôležité však podľa nej bude, aby rozhodnutie nevzniklo zhora, ale ako spoločné stanovisko obce. „Našim sloganom je veta Spoločne pre lepšie Smižany. Spoločné bude teda i rozhodnutie ohľadom získania štatútu mesta a otvorenia tejto otázky.“ Výhody mesta vidí najmä v symbolickej a reputačnej rovine.

„Vrátili by sme sa k našim historickým koreňom, možno by sme boli ešte viac atraktívni pre záujemcov o bývanie a podnikanie v našej obci. Získali by sme možno aj silnejšie postavenie pri rokovaniach so štátnou správou, samosprávou a podobne.“ Na druhej strane pripúšťa aj dôvody, pre ktoré obec zatiaľ na zmenu netlačí.

„Možno povedomie, že obec bola počtom obyvateľov najväčšou obcou na Slovensku a súčasníci si ju pamätajú už ako obec, nie mesto. Rovnako aj fakt, že s okresným mestom nás delí iba tabuľa s označením Smižany a Spišská Nová Ves.“

Smižany

Google Maps

Pri raste obce starostka skôr zdôrazňuje, čo sa už podarilo a čo sa chystá. Spomína zariadenie pre seniorov, nové materské školy, dve základné školy, umeleckú školu, športoviská aj plánovaný archeopark. Za citeľný problém označuje najmä dopravu. Smižany zároveň pripravujú nový územný plán, ktorý má otvoriť ďalšie lokality pre výstavbu.

Jarovnice (8 536 obyvateľov), okres Sabinov

Jarovnice hovoria o štatúte mesta priamo a bez veľkého obchádzania. Rozvojový manažér obce Michal Šľachta potvrdzuje, že vedenie o zmene aktívne uvažuje, hoci konkrétny termín zatiaľ nemá. „Áno, o udelení štatútu mesta v obci aktívne uvažujeme a pán starosta má o tento krok jednoznačný záujem. Jarovnice už dnes svojou veľkosťou a počtom obyvateľov parametre mesta spĺňajú, ale počet obyvateľov je len jedno z kritérií.“

Obec nechce podľa neho zmenu len na papieri. „Presný horizont podania žiadosti nateraz nie je stanovený, pretože chceme, aby tento prechod nebol len formálny, ale podložený reálnou kvalitou prostredia.“ Výhodu mesta vidia Jarovnice hlavne v prestíži a peniazoch.

Toto sú priemerné ceny nájmov v európskych hlavných mestách. Kde si mladí ešte môžu dovoliť slušné bývanie?

„Status mesta vnímame najmä ako prestížny míľnik, ktorý by Jarovniciam pomohol pri uchádzaní sa aj o fondy určené pre mestské územia. Veríme, že označenie mesto by zvýšilo atraktivitu našej samosprávy pre investorov v oblasti obchodu a služieb.“

Zdržanie však vysvetľujú tým, že najprv chcú obec pripraviť na vyššie nároky. „Nie je to o tom, že by sme o štatút neusilovali, skôr čakáme na správny čas. Momentálne sa sústredíme na dobehnutie investičného dlhu. Nechceme sa stať mestom len na papieri, ale chceme ním byť aj vizuálne a funkčne.“

Vedenie obce otvorene priznáva, že pred nimi stoja aj celkom základné kroky. „Naším cieľom je najprv vybudovať silné základy, aby sme ako nové mesto dokázali zvládnuť všetky kompetencie a očakávania, ktoré sa s týmto statusom spájajú. Nevyhnutným krokom, ktorý nás ešte čaká, je napríklad aj rozdelenie obce na ulice, ktoré zatiaľ neexistuje.“

Jarovnice

Google Maps

Najväčšou výzvou rastu je podľa samosprávy infraštruktúra v najširšom zmysle slova. „Pri takom dynamickom raste populácie, aký zažívame, je kritické neustále rozširovanie kapacít základných a materských škôl. Rovnako dôležité je budovanie moderných ciest, chodníkov, inžinierskych sietí a zabezpečenie efektívneho odpadového hospodárstva.“

Aj ďalší rozvoj chcú Jarovnice skôr manažovať než brzdiť. „Plánujeme kombináciu oboch prístupov. Aktuálne sa intenzívne venujeme príprave a výstavbe nových bytových domov, aby sme uspokojili dopyt po bývaní. Súbežne s touto výstavbou však musíme masívne investovať do celkového zlepšenia infraštruktúry obce. Naším cieľom teda nie je rast zastaviť, ale skôr ho kvalitne manažovať.​“

Dunajská Lužná (8123 obyvateľov), okres Senec

Dunajská Lužná hovorí o možnom štatúte mesta opatrne. Starosta Ernest Németh priznáva, že obec počtom obyvateľov parametre mesta už spĺňa, no charakterom sa za mesto stále nepovažuje.

Paríž menší ako Kolárovo, Košice väčšie ako Brusel. Porovnali sme rozlohy európskych metropol so slovenskými mestami, výsledok ťa šokuje

„Otázka žiadosti o udelenie štatútu mesta je oprávnená a bola už opakovane nastolená. Dunajská Lužná dlhodobo rastie a počtom obyvateľov už dlhšie obdobie spĺňa parametre mesta. Avšak Dunajská Lužná nemá charakter mesta z viacerých hľadísk.“

Samospráva preto tému neuzatvára, ale momentálne ju nepovažuje za prioritu. „Sústreďujeme sa najmä na zvládanie dynamického rastu obce a skvalitňovanie služieb a života obyvateľov. Do budúcnosti plánujeme poctivú odbornú aj verejnú diskusiu na túto tému.“ Možný status mesta podľa starostu môže posilniť identitu a prestíž obce, zásadné problémy však sám nevyrieši.

„V tejto fáze rozvoja obce považujeme za dôležitejšie sústrediť sa na konkrétne potreby obyvateľov - najmä dopravu, školské kapacity či technickú infraštruktúru. Samotná zmena štatútu tieto výzvy nevyrieši.“

Dunajská Lužná

Google Maps

Najväčšou výzvou je podľa starostu držať krok s rastom obce, najmä pri doprave a verejných službách. Dunajská Lužná chce zároveň meniť aj svoj charakter. „Pretvárame námestia, kde bol predtým betón a asfalt, na zelené oázy. Revitalizujeme verejné priestory a občiansku vybavenosť tak, aby sa obec stala kvalitným miestom pre život, nielen ‘nocľahárňou’ pri hlavnom meste.“

Ani pri výstavbe obec nehovorí o stopke, skôr o kontrole. „Našou snahou je predovšetkým vyvážený rozvoj. Neznamená to úplné zastavenie výstavby, ale dôraz na jej reguláciu tak, aby bola v súlade s kapacitami infraštruktúry a služieb. Kľúčové je pre nás, aby rozvoj obce bol udržateľný a aby sme vedeli zabezpečiť kvalitné podmienky pre súčasných aj budúcich obyvateľov.“

Chorvátsky Grob (7 922 obyvateľov), okres Senec

Chorvátsky Grob už dnes podľa starostky Vladimíry Vydrovej spĺňa počet obyvateľov, ktorý je pri debate o mestskom statuse dôležitý, no zatiaľ ešte úplne nespĺňa kvalitatívne kritériá plnohodnotného mesta. „Chorvátsky Grob dnes spĺňa kvantitatívne kritériá (počet ľudí), ale ešte úplne nespĺňa kvalitatívne kritériá (funkcia mesta).“

Tento kvíz zvládnu len scestovaní Slováci. Spoznáte naše autobusové stanice na základe jednej fotografie?

Starostka upozorňuje, že obec evidovala k 31.12.2025 spolu 7 922 obyvateľov s trvalým pobytom, pričom ďalších približne 5-tisíc ľudí tam podľa nej žije bez trvalého pobytu. Aj to je podľa nej dôvod, prečo tému možného mestského štatútu nevníma ako uzavretú.

„Som presvedčená, že Chorvátsky Grob sa už dnes nachádza v bode, keď otázka štatútu mesta nie je otázkou „či“, ale skôr „kedy“ a za akých podmienok.“ Zároveň však dodáva, že obec na takýto krok ešte nie je celkom pripravená a musí ďalej pracovať na infraštruktúre, prirodzenom centre aj pracovných príležitostiach, aby nepôsobila len ako satelit Bratislavy.

Za možné výhody statusu mesta považuje silnejšiu reputáciu aj väčšiu váhu samosprávy pri regionálnych rokovaniach a doprave. „Status mesta zvyšuje reputáciu a „váhu“ samosprávy.“ Podľa nej by mesto mohlo mať väčšiu šancu presadiť dopravné projekty a silnejší hlas v rámci regiónu.

Chorvtátsky Grob

Google Maps

Za slabé miesto naopak považuje silnú naviazanosť obce na Bratislavu. „Je tu stále mnoho negatív, stále ide o „satelit“ Bratislavy, veľká časť obyvateľov dochádza za prácou, chýba kompaktné centrum typické pre mesto. Toto je najväčší slabý bod - štát posudzuje, či obec funguje ako mesto, nie len veľkosť.“

Dodáva tiež, že „status mesta nie je automatická záruka zlepšenia“ a že s ním prichádzajú aj vyššie náklady na správu či väčšie očakávania obyvateľov. „V najbližších rokoch sa preto chceme sústrediť skôr na stabilizáciu rastu než jeho ďalšie nekontrolované rozširovanie. Pripravujeme nový územný plán, ktorého hlavným cieľom je zastabilizovať už schválené rozvojové územie a nastaviť jasné, dlhodobo udržateľné pravidlá výstavby.“

Obec sa chce zamerať nielen na bývanie, ale najmä na vyvážený rozvoj - s dôrazom na dostatok verejnej zelene, kvalitnú občiansku vybavenosť, služby a celkovú kvalitu života obyvateľov. „Našou prioritou je, aby sa obec rozvíjala premyslene, nie len rýchlo,“ dodáva.

• Vilko má 2 roky a žije s Duchennovou svalovou dystrofiou.
• Jeho otec Richard sa vydal pešo z Košíc do Bratislavy.
• Rodina potrebuje 3 963 500 eur na experimentálnu liečbu.
• Pri tejto chorobe je čas kritický a rozhodujú prvé 4 roky života.

Nie každý otec prosí o pomoc ďalším príspevkom na internete. Richard, otec 2-ročného Vilka z Košíc, sa rozhodol spraviť niečo oveľa fyzickejšie - vyrazil pešo z Košíc do Bratislavy.

Slovenka z Michaloviec v USA vyvíja nanoroboty proti rakovine: Úprimne, niekedy je to sci-fi aj pre mňa

Nie pre rekord ani obdiv, ale ako „osobnú prosbu ľuďom o pomoc pre môjho syna“. A pridal vetu, ktorá zabolí: „Je to cesta, ktorú Vilko sám žiaľ nikdy nebude môcť absolvovať.“ Rodina o tom píše na Donio a na príbeh upozornili aj STVR či Korzár.

Chlapec, ktorý miluje LEGO, a choroba, ktorá nepozerá na vek

Vilko má len 2 roky. Podľa opisu rodiny je to chlapec, ktorý skladá LEGO, listuje v knižkách, rád pomáha v kuchyni a najkrajšie chvíle trávi s bratom.

Lenže do tohto obyčajného detstva vstúpila Duchennova svalová dystrofia, teda genetické ochorenie, pri ktorom telo nevyrába dystrofín. To je bielkovina, ktorá pomáha držať svaly pevné a funkčné. Keď chýba, svaly postupne slabnú a ničia sa.

Choroba, ktorá kradne pohyb deň po dni

STVR uvádza, že s Duchennovou svalovou dystrofiou sa narodí približne 1 z 3 500 chlapcov. Najprv ochorenie zasahuje najmä nohy, panvu a ramená, neskôr aj dýchacie a srdcové svaly. V praxi to znamená problémy pri chôdzi, vstávaní či behu a neskôr aj oveľa vážnejšie komplikácie.

Richard pre STVR povedal: „To ochorenie je zákerné v tom, že každý jeden deň Vilkovi funkčné svaly ubúdajú.“ Rodina na Donio zároveň upozorňuje, že bez liečby deti s touto diagnózou často prestanú samostatne chodiť medzi 8. a 12. rokom života.

Nádej má zložitý názov, princíp je však jednoduchý

Pre Vilkov typ mutácie, čiže konkrétnej chyby v géne, zatiaľ neexistuje bežná liečba. Rodičia preto oslovili medzinárodný tím odborníkov. Na možnej terapii pracuje francúzsky expert Nicolas Wein spolu s profesorom Matejom Škorvánkom a docentkou Adrianou Šoltýsovou.

Ide o experimentálnu génovú terapiu, jednoducho povedané o pokus opraviť chybu priamo v genetickej informácii buniek. Ak sa to podarí, liek by podľa Donio a STVR nemusel pomôcť len Vilkovi, ale aj ďalším deťom s podobnou mutáciou.

Na ceste s jasným cieľom

Rodina založila aj Inštitút Myológie, teda projekt, ktorý chce prepájať vedcov, lekárov a výskum okolo svalových ochorení. Potrebná suma na prípravu lieku a klinický výskum je 3 963 500 eur.

A keďže pri tejto chorobe sú podľa rodiny zlomové prvé 4 roky života a Vilko má už 2, Richard si vybral extrémne viditeľné gesto - ísť pešo naprieč Slovenskom, aby o synovi počulo čo najviac ľudí. Nie je to len pochod. Je to otec, ktorý sa rozhodol premeniť bezmocnosť na pohyb. Zbierku na Donio môžeš podporiť cez tento odkaz.

Bajkalská ulica a Trnavské mýto sú tepny Bratislavy. Ako tieto frekventované časti mesta vyzerali kedysi? Pozri si unikátne fotky

To, čo dnes vnímame ako prirodzenú súčasť centra, bolo v roku 1993 ešte len v zárodku alebo vôbec neexistovalo. Širšie centrum mesta nevypĺňali moderné kancelárske komplexy ani súvislá nová zástavba. Naopak, významnú časť územia tvorili priemyselné areály, technické zázemie, sklady a slabo využité plochy. Najmä zóny, ktoré dnes spájame s Mlynskými nivami, Pribinovou či Chalupkovou, ešte nemali charakter nového (obchodného) ohniska.

Mesto protikladov

Popri historickom jadre stáli rozsiahle sídliská, ktoré vznikali v predchádzajúcich desaťročiach a stále tvorili značnú časť bývania, a boli pre obraz mesta rovnako dôležité ako staré centrum. Kým jadro nieslo stopy opotrebovania a pomalej obnovy, sídliská pôsobili ako funkčné oblasti každodenného života – s obmedzenejšou vybavenosťou a menším komfortom služieb (než na aký sme zvyknutí dnes).

Mnohé časti mesta ešte len hľadali svoju novú identitu, a tento dojem umocňovalo aj bývanie a stav budov. Začiatok 90. rokov priniesol zásadné spoločenské aj majetkové zmeny, no nový stavebný rozmach ešte nenastal. Bytová výstavba sa na čas spomalila a veľká časť existujúceho fondu zostávala v problematickom technickom stave. Rovnako sa s problémami potýkala aj doprava a cestovný ruch. 

A čo náznaky novej éry? V centre začali pribúdať služby, obchody, kancelárie, reštaurácie či cestovné agentúry. Mesto sa iba pomaly otváralo novému typu podnikania aj novému životnému štýlu. Vstupovala doň nová ekonomika a s ňou aj nová (a často nie zjednotená) predstava o tom, ako má vyzerať metropola Slovenska.

Bajkalská ulica mala už v 70. a 80. rokoch charakter širokej mestskej tepny. Nepôsobila však ako dnešný „koridor“ modernej výstavby, kancelárskych budov a hustej dopravy lemovanej novou architektúrou. Podľa dobových zdrojov ju určovala najmä široká komunikácia, športové areály a otvorený mestský priestor s oveľa menšou hustotou zástavby. Okolie Pasienkov, Tehelného poľa či križovatky s Trnavskou cestou pôsobilo skôr účelovo než mestsky reprezentatívne, píšu Bratislavské noviny.

V archívnych materiáloch sa spomína ako moderná dvojprúdová cesta, ktorá spájala významné časti mesta a zároveň slúžila aj ako trasa vojenských prehliadok. Táto kombinácia športu, dopravy a monumentality vytvárala obraz Bratislavy, ktorá sa v tom čase chcela ukázať ako moderné socialistické mesto.

V 80. rokoch bola Bajkalská stále priestorom, ktorý sa menil a dopĺňal. Aj dopravná história ukazuje, že išlo o významnú komunikáciu, ktorá sa upravovala a rozširovala podľa rastúcich potrieb mesta: dominovala skôr dopravná funkcia a blízkosť veľkých športových objektov.

Miesta, cez ktoré pulzovalo celé mesto

Ak Bajkalská v minulosti pôsobila ako široká dopravná os, Trnavské mýto bolo už vtedy skutočným uzlom. V 70. rokoch prechádzalo podľa imhd.sk výraznou premenou, ktorá zásadne ovplyvnila jeho dnešný charakter (výstavba podchodu aj zmeny v organizácii dopravy).

V období 70. a 80. rokov sa Trnavské mýto z tradičnejšej mestskej lokality premenilo na typický neskorosocialistický dopravný uzol. Jeho identitu začali určovať nielen električky, autobusy a podchod, ale aj veľké architektonické solitéry. Dominantou sa stal Dom odborov, techniky a kultúry, neskôr známy ako Istropolis, ktorý vyrástol na mieste niekdajšieho Centrálneho trhoviska. K nemu sa v 80. rokoch pridala aj Nová tržnica, výrazná stavba s preskleným výrazom a modernistickou estetikou, ktorá sa stala jedným zo symbolov tohto priestoru.

Veľké spevnené plochy, podchod, rušná doprava a výrazné stavby vytvárali prostredie, ktoré pôsobilo živo, no najmä funkčne. Ich vzhľad formovala doprava, urbanizmus a predstava veľkého mesta, ktoré sa rozrastá a potrebuje nové tepny. Kým dnes sa na tieto lokality pozeráme cez kancelárske projekty, dopravné zápchy a developerské plány, kedysi ich definovala estetika surovejšia, priamočiarejšia... Bajkalská ulica a Trnavské mýto teda patrili k dôležitým častiam Bratislavy vždy, menila sa len ich tvár.

Predstava voľných dní pred telkou či na instagrame kvôli dažďu a vetru nie je veľmi vábna. Nemusí to tak však byť.

Veľká noc mimo Slovenska: Do týchto destinácií sa dostanete už od 50 eur spiatočne

Portál iMeteo informuje, že zlom v teplotách príde už pred Veľkou nocou, konkrétne v stredu. A teploty budú počas sviatočných dní stúpať. Už v sobotu či nedeľu sa priblížia k dvadsiatim stupňom Celzia, dokonca v pondelok a utorok by mali prekročiť dvadsať stupňov.

Využi teda voľné dni na návštevu prírody či dlhšiu prechádzku v meste. Naše tipy na turistiku v okolí Bratislavy nájdeš v tomto texte, kávu na terase si môžeš užiť napríklad v týchto prevádzkach.

• Jozef Slovák sa po amnestii v 1990 dostal z väzenia a začal sa vydávať za policajta či spravodajcu.
• Na slobode spáchal sériu brutálnych vrážd mladých žien v Česku aj na Slovensku.
• Polícia ho chytila v 1991 po nájdení tiel pri Železnej studničke v Bratislave.
• Sériový vrah dostal doživotie a dnes si trest odpykáva v ilavskej väznici.

Muž s mozgom šachistu a inštinktom smrteľne nebezpečného predátora Jozef Slovák bol jedným z tisícov väzňov, ktorým veľkorysá amnestia pred 32 rokmi otvorila brány väzníc, píše portál iDNES.cz.

Masovú vrahyňu Hepnarovú museli vliecť. Kniha nazerá do popráv v neslávne známej pražskej väznici Pankrác

Prepustený väzeň hral na slobode rolu kapitána federálnej policajnej protiteroristickej jednotky, právnika z prokuratúry, dôstojníka Väzenskej služby či spravodajcu tajnej služby. V týchto rolách Slovák vystupoval úplne suverénne.

Jeho príbeh uvidíme v historicky prvom čisto slovenskom hranom Voyo Originále. Ten dostal názov Prípad Slovák a pôjde o trojdielnu minisériu. Náročnej hlavnej úlohy neľútostného manipulátora sa zhostí fenomenálny herec Milan Ondrík.

Muž s mozgom šachistu

Za fasádou solídne oblečeného muža nikto nehľadal chladnokrvného vraha. Beštiu, ktorá si svoju prvú obeť, mladú Juhoslovanku, na účet pripísala v lete 1978 pri Bratislave. O štyri roky neskôr za vraždu dostal 15 rokov. Na slobode sa však ocitol v zime 1990.

Najväčšie slovenské krimi prípady: Sériový vrah žien Jozef Slovák.

Unsplash/Grant Durr

Necelých deväť rokov vo väznici s najtvrdším režimom ani prezidentská amnestia Slováka rozhodne nenapravili. O tom sa ako prvá presvedčila stredočeská kriminálka.

Ženy znetvoril tak veľmi, že vyzerali ako po útoku žraloka. Tony Costa bol známy ako americký Jack Rozparovač

Pár stoviek metrov od veľkolepého turistického lákadla, v obore zámku Konopiště,ležalo v júli 1990 v plytkom hrobe dievčenské telo. „Bola to iba šestnásťročná nezvestná Monika O., pochádzajúca z východného Slovenska,“ konštatoval bývalý šéf stredočeských vyšetrovateľov plukovník Karol Malý.

Výlet bez návratu

Lúpež, či sexuálny motív? Úlohu mohlo hrať oboje. Ako kriminalisti zistili, Monika O. mala pri sebe solídny balík peňazí, vyše stotisíc korún v dolároch, markách a rakúskych šilingoch. Tie zmizli, rovnako ako jej šperky a taštička s kozmetikou. Súdni lekári a laboratórni experti konštatovali, že dievča zabijak ochromil paralytickým plynom a ubil. Vo vrecku džínsov zavraždenej ženy technici našli lístok na rýchlik z Českých Budějovíc do Prahy s dátumom 11. júla 1990. Táto okolnosť neskôr zohrá zvláštnu úlohu.

Najväčšie slovenské krimi prípady: Sériový vrah žien Jozef Slovák.

Unsplash/Jr Korpa

Poslednú stopu Moniky O. detektívi objavili v Prahe. Pár svedkov ju videlo so sympatickým mužom, približne štyridsiatnikom. S ním 4. júla podľa nich vycestovala za mesto. Nebolo pochýb, že išlo o výlet bez návratu – na Konopiště.

Vo vyšetrovacom zväzku kauzy sa vŕšili stovky protokolov o výpovediach svedkov a podozrivých. Stopa po sympaťákovi s výraznými očami, ktorý mohol byť vrahom, však vychládala. Policajti hľadali zhodu aj s ďalšími prípadmi vrážd žien v kraji, ale bez úspechu.

Brutálne vraždy

Na opačnom konci pomaly končiaceho federálneho štátu však mali plné ruky práce bratislavskí vyšetrovatelia. Za 17 dní po konopišťskej vražde zmizla osemnásťročná Vladislava M. Z Plzne vyrazila cez Prahu do Bratislavy. Domov už nedošla. Potom bola reťaz vrážd a záhadných zmiznutí na rok prerušená. V júli 1991 séria vrážd pokračovala pri Bratislave. Životom na ňu doplatili počas niekoľkých týždňov tri ženy.

Ich telá svedkovia objavili v lesíku pri Železnej studničke. Toto miesto Slovákovi zlomilo väz. Tu vraždil už v roku 1978 a podobným spôsobom. Kriminalisti 19. júla 1991, tri dni po poslednej vražde, Slováka zatkli.

Priznám sa, ale dajte mu povýšenie, loboval za detektíva

Suverenitu nestratil ani pri výsluchoch. „Čo to má ten Vachálek za nízku hodnosť. Postarajte sa, aby ho poriadne povýšili, a ja sa mu priznám,“ loboval za zvýšenie šarže bratislavského vyšetrovateľa Jozefa Vachálka. Oboje sa splnilo.

Sériový zabijak zo Záhoria sa priznal aj k vražde na Konopišti. Detektívom zo stredných Čiech vysvetlil aj týždenný rozdiel medzi dňom, keď Moniku O. vylákal na výlet, a dátumom na vlakovom lístku. Ako pes k zahrabanej kosti sa totiž Slovák vrátil ku svojej obeti. Odkryl ju, do vrecka vložil lístok a opäť zahádzal. „Chcel som zmiasť stopu,“ komentoval to. A ročná pauza medzi vraždami od leta 1990? Aj to vysvetlil. 12 mesiacov sedel za ilegálne držanie zbrane.

Posledné slovo mal bratislavský mestský súd. Prokuratúra Slováka obvinila z piatich vrážd.

Agresívny, výbušný, egocentrický, s nadpriemernou inteligenciou. Tak Slováka zhodnotili znalci. „Sexuálna deviácia nebola zistená. Motív bol zištný spolu so snahou o odstránenie svedkov,“ zhodli sa znalci. Trest bol očakávaný, doživotie. Svoj trest si sedemdesiatjedenročný Slovák odpykáva v ilavskej väznici.

Portál iDnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee. 

Mnoho kňazov a rehoľných sestier hovorí, že zažili vnuknutie. Že rozhodnutie vstúpiť do Božích služieb prišlo akoby z externého prostredia. Ako ste to mali vy? 

Moje povolanie sa rodilo postupne. Od malička sme s rodičmi chodili do chrámu, boli sme vedení vo viere. Stále som miništroval, bol som blízko oltára. Keď som mal 10 rokov, prišiel do našej farnosti kňaz, ktorý mal 9 detí. Okolo nich sa vo farnosti vytvorila veľká partia a mnohí starší chlapci postupne išli do seminára. Ja som to v istom momente bral ako jedinú možnosť mojej budúcnosti, ale zhruba od 13 rokov som vedel, že chcem byť kňazom.

Čo pre vás znamená viera? Mení sa to nejak životnými obdobiami, v ktorých sa nachádzate?

Pre mňa viera je v prvom rade vzťah. Vzťah so živým Bohom, ktorý sa ma mnoho krát dotkol. Často som ho „nevidel a nepočul“ vo svojom živote. Určite vnímam tento vzťah ináč teraz a úplne inakšie som ho vnímal, keď som mal 13, 18 či 35 rokov. Veľa sa zmenilo v mojom vzťahu k Bohu, keď sa nám narodili deti. 

Kňaz Peter Paľovčík o Marvelovkách, celibáte ale aj o tom, či by podľa neho mala cirkev modernizovať.

Archív P.p./

Ste cirkevný sudca. Čo vaša práca obsahuje a kde ste študovali?

Študoval som najprv základnú teológiu na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity. Potom som študoval cirkevné právo na Východnom pápežskom inštitúte v Ríme. Cirkevný sudca je v cirkvi služba, cez ktorú biskup deleguje súdnu moc. V rámci Katolíckej cirkvi je biskup vo svojej diecéze nositeľ výkonnej, zákonodarnej a súdnej moci. Výkonnú a súdnu môže delegovať na niektorých kňazov. V prípade cirkevného súdu máme právomoc posudzovať či rozpadnuté manželstvá boli uzavreté podľa právnych predpisov. Ak nájdeme nejaký defekt, vyhlásime manželstvo za neplatné. 

S akými prípadmi sa najčastejšie stretávate ako cirkevný sudca? 

My riešime takmer výlučne manželské kauzy. Ako som už spomenul, ak sa nejaké manželstvo rozpadne, jeden z nich, alebo aj obaja, môže požiadať o anulovanie manželstva. Dôvodov vyhlásiť manželstvo je viacero: neschopnosť prijať na seba práva a povinnosti, ktoré z manželstva vyplývajú; psychická neschopnosť – závislosti, duševné choroby; ak niekto odmietne mať deti  v manželstve. V poslednom čase je silne cítiť, že hlavne mladší sa nedokážu odpútať od rodičov, „prestrihnúť pupočnú šnúru“. 

Vyrastala medzi mormónmi, prehovorila o ťažkom osude. Má dvesto súrodencov, verila, že jej otec je boh

Máte pocit, že cirkev je dostupná pre mladých? Ja mám občas pocit, že sa skrýva za hrubými múrmi stavieb a nacvičených obradov. Že sa málo zúčastňuje verejného života.

To je zložitá otázka... Cirkev je dostupná pre každého, ale mnohí ľudia, ktorí sú v cirkvi, sú nedostupní. Hrubé múry stavieb mali ochrániť tých, ktorí hľadali ochranu v cirkvi a je pravdou, že sú momentálne pre mnohých symbolom nedostupnosti. Obrady prežívané s vierou, keď človek chápe symbolom, ktoré tie obrady vyjadrujú sú jedným z prostriedkov ako pochopiť, čo sa v cirkvi deje... Takisto v cirkvi je množstvo hnutí, spoločenstiev či reholí, cez ktoré mladí majú možnosť začleniť sa do cirkvi.  Ale na druhej strane chýba otvorenosť cirkvi v zložitých otázkach spoločenského života. 

Máte rád Marvelovky a tvoríte podcast. Snažíte sa aj takto priblížiť mladým?

Ja som od malička miloval príbehy hrdinov – Winnetou, gróf Monte Christo, traja mušketieri... Marvelovky sú modernými príbehmi s hrdinami. Sledujem to rád, pretože sa v nich dajú nájsť pekné obrazy a vzory, ktoré sú pre mladých atraktívne a blízke. Skrze tieto obrazy je ľahšie mladým podať Kristovo evanjelium – radostnú zvesť o Božej láske. Podcasty sú novodobé rádio. Takže cez novodobé prostriedky a aktuálne témy je mnohokrát jednoduchšie priblížiť sa mladým a ohlasovať. Treba tiež povedať, že podcasty robím pre všetkých, nielen pre mladých.

Každá inštitúcia alebo firma, spoločnosť, organizácia, potrebujú časom modernizovať. Myslíte si, že cirkev by mala niečo modernizovať?

Záleží na tom, čo znamená „modernizovať cirkev“. To, čo cirkev ohlasuje, je moderné vždy. Biblia – Božie slovo je aktuálne pre každú dobu a každého človeka. Vysvetľovať, čo znamenajú mnohé teologické obrazy a alegórie, aktualizovať jazyk, komunikácia týchto večne živých Právd si naozaj vyžaduje modernizáciu. Na druhej strane treba to robiť citlivo, adekvátne k poslucháčom. Nedá sa hovoriť rovnako babkám v nejakej rázovitej dedine a to isté hovoriť vysokoškolákom na internátoch.

PRÍBEHY: Ľudia niekoľkokrát žalovali Boha. Spor o 100-tisícové škody dokonca prehral

Raz som počul taký zaujímavý názor človeka, ktorý obhajoval to, že rímskokatolícki kňazi sa nemôžu ženiť a mať rodiny. On tvrdí, že kňazstvo je celoživotné poslanie, každodenné. A že je ťažké sedieť na dvoch stoličkách – byť aj dobrý otec, manžel, kňaz. Že kvôli tomu je to teraz dobré tak ako to je. Lenže gréckokatolícka cirkev nám ukazuje, že to môže fungovať. Myslíte, že by v tomto už konečne mala rímskokatolícka cirkev ustúpiť?

Stále sa pri tejto otázke zasmejem. Ja ako ženatý kňaz paradoxne vidím zmysel celibátu, obhajujem ho a nemám s nim žiaden problém. To, že sa tisíc rokov v západnej cirkvi dodržiava povinný celibát neznamená, že ďalších tisíc rokov sa nemôže zmeniť. Tento zákon je len ľudský, teda ľudia ho môžu zmeniť, nie je to dogma, ani morálny problém. Aj vo východnej cirkvi existuje celibát, aj u nás sú kňazi, ktorí si ho vybrali. Nakoniec, biskupi sa vyberajú len z kňazov celibátnych. Avšak stáročia tu bola zásada, že pokiaľ si kňaz vyberie celibát, mal by ho prežívať v spoločenstve - v kláštore. Mne neprináleží hodnotiť, či je čas na zmenu v otázke celibátu. Povedal som však už viackrát, že aj keby nastala zmena v pravidlách vysviacania ženatých mužov v rímskokatolíckej cirkvi, nemyslím si, žeby sa nejak húfne začali množiť takíto kandidáti na kňazstvo. Poznám viacerých lekárov, učiteľov, hudobníkov, vedcov, ktorí nevstúpili do manželstva, pretože sa úplne oddali svojmu povolaniu. Ja si nemyslím, že sedím na dvoch stoličkách, žeby moja rodina išla na úkor farnosti či ktorejkoľvek služby, ktorú v cirkvi robím, prípadne žeby som robil niečo horšie v cirkvi kvôli rodine. 

Neviem, či je to tými sviatkami, ale posledné mesiace mám pocit, že ľudia sa navzájom vzďaľujú. Že sa sťahujú do seba, dištancujú navzájom, sú k sebe menej láskaví. Žije sa ľuďom podľa vás ťažšie ako pred desiatkami rokov?

Slovensko patrí do tej skupiny krajín, v ktorých sa žije v dejinách ľudstva momentálne najľahšie. Máme zdravotníctvo, sociálny systém, školstvo. Patríme do EÚ a NATO, čo nám zabezpečuje ekonomický rast a bezpečnosť. Žijeme v najlepšej dobe odkedy je človek na tejto Zemi. Paradoxne blahobyt nám spôsobuje sebectvo, chamtivosť, pýchu. To, že sa máme dobre nás dáva do takého pohodlia, že ignorujeme problémy ostatných. Avšak je tu prázdnota z konzumu, ktorý nás nemôže naplniť, nasýtiť, uspokojiť. Ak sa má niekto vedľa mňa zle, je to preto, že som mu nepomohol. 

Rasistická propaganda aj nadradenosť bielej rasy. Prečo je Ježiš všade zobrazovaný ako beloch?

Ak by ste si mali vybrať tri veci, ktoré si vezmete na opustený ostrov – ktoré by to boli?

Bibliu, šach a môj nôž.

Tvoríte aj svoj vlastný podcast, ako sme spomínali. Ako vznikla táto myšlienka a čo je vlastne obsahom podcastu? 

Cez môjho dobrého priateľa Martina Frimmera som sa zoznámil s niektorými známymi ľuďmi a na rôznych akciách, pri rôznych príležitostiach som sa s nimi rozprával. Bolo pre nich nie úplne obvyklé rozprávať sa s kňazom, ešte k tomu ženatým (smiech). Keď som o týchto rozhovoroch rozprával manželke či priateľom, bolo pre nich zaujímavé počúvať, o čom tie rozhovory boli, pretože sa ma títo ľudia pýtali na cirkev, vieru, rozvody, krsty, Ježiška na Vianoce, škandály v cirkvi, arcibiskupa Bezáka... Tak mi napadlo, že je to dobrý spôsob ako ľuďom komunikovať odpovede cirkvi na tieto témy, odpovedať na mnohé otázky, ktoré vyvstávajú z bežného života. Rozprávať sa o tom so známymi ľuďmi so šoubiznisu, športu, kultúry, umenia je prostriedok, ako priniesť tieto odpovede ľuďom. Snažím sa v podcaste rozprávať sa s ľuďmi o viere, náboženstve, Cirkvi, o ich prežívaní duchovného života, ale aj o obyčajných veciach, ktoré z rozhovoru vyvstanú.

Myslíte, že existujú vyslovene zlí ľudia? Alebo nič nie je čiernobiele?

Pre mňa zlo vo svete je dôsledok hriechu. Mylné presvedčenie mnohých, že ja si robím čo chcem a nikomu nič nerobím spôsobuje, že môj hriech ovplyvňuje všetko okolo mňa. Nemyslím si, že je niekto vyslovene zlý. Sme všetci hriešni, avšak u niekoho je to vidno viac, u niekoho menej. Jeden teológ raz povedal, že rozdiel medzi tými čo sú vo väzení a nami je, že im na to prišli a nám nie. Je na každom nakoľko nechá to zlo prejavovať sa. Či dovolím hriechu, aby ovplyvnil moje správanie a konanie. 

Vedľa Poľského kultúrneho strediska bolo ešte rýchle občerstvenie.

Facebook/Prešpurčina Ešče Nezgegla! Zdroj/

Podľa dostupných dobových stôp bolo na Námestí SNP v roku 1990 možné nájsť občerstvenie, ktoré sa spájalo s priestorom pri Poľskom kultúrnom stredisku a Dome odievania. Práve tam sa nachádzalo miesto, ktoré pamätníci a dobové popisy opisujú ako typické „socialistické rýchle občerstvenie“. Už toto pomenovanie celkom veľa napovedá: nešlo o podnik, kam by si človek chodil posedieť na dve hodiny, skôr o rýchlu zastávku počas dňa – niečo malé pod zub, jedlo a pitie „na stojáka“.

Aj atmosféra takého priestoru bola celkom iná, než je dnes. Estetika konca 80. a začiatku 90. rokov stavala viac na účelnosti a funkčnosti, než na zážitku. Občerstvenie pravdepodobne pôsobilo jednoducho, s typickým mestským zariadením a interiérovým či exteriérovým riešením, ktoré bolo praktické, nie okázalé. Nebola to gastronómia ako životný štýl, ale skôr služba pre ľudí, ktorí sa pohybovali centrom mesta (zamestnancov, študentov, okoloidúcich, nakupujúcich aj cestujúcich).

Pamätnícke spomienky pri tomto mieste spomínajú aj názov Preluka, ktorý sa objavuje v súvislosti s občerstvením pri Dome odievania. Hoci tento názov nemožno bez výhrad označiť za úplne archívne potvrdený, v kolektívnej pamäti Bratislavčanov zjavne prežil. Aj to je zaujímavý detail: niektoré mestské miesta si totiž ľudia nepamätajú cez oficiálne názvy, ale cez ich atmosféru, zvyky i každodenné drobnosti.

Vôňa občerstvenia s príchuťou každodennosti

K Námestiu SNP však patrili aj iné terasy a prevádzky. V hornej časti námestia, za sochou partizána, si Bratislavčania spájali mestský život s podnikmi, ktoré niesli názov Polom. Dobové spomienky hovoria o letnej terase, kaviarni, cukrárni či grillbare. Teda vedľa strohejšieho rýchleho občerstvenia tu existoval aj priestor na „posedávanie“, rozhovory a pozorovanie mestského diania. Aj taký je obraz Bratislavy roku 1990: mesta, ktoré bolo ešte stále poznačené socialistickou estetikou, no už sa pomaly otváralo novému životnému štýlu...

Na fotografii Kamila Vyskočila z 80. rokov vidno letnú terasu obľúbenej kaviarne Polom (kaviareň - cukráreň - grillbar) v hornej časti Námestia SNP naľavo od Kalvínskeho kostola. V pozadí za autobusom Ikarus 280 vidno budovu Hlavnej pošty.

Facebook/Starabratislava.com Zdroj/

Práve rok 1990 bol v tomto smere výnimočný. Bol to čas krátko po Nežnej revolúcii, keď sa verejný priestor menil nielen politicky, ale aj vizuálne a spoločensky. Ľudia začali mesto využívať inak, slobodnejšie, spontánnejšie. Občerstvenie na Námestí SNP tak nebolo len miestom, kde sa predávalo jedlo alebo nápoje: bolo súčasťou každodennej mestskej kulisy, v ktorej sa stretával starý režim s novou dobou.

GALÉRIA Druhá svetová vojna na Slovensku. Takto vyzerali naše mestá, móda či reklama v čase nemeckej nadvlády

Dnes už takýto typ mestského občerstvenia takmer zmizol. O to zaujímavejšie pre nás je vracať sa k nemu cez archívne zábery, fotografie a ďalšie spomienky. Aj obyčajný bufet či terasa môžu byť dôležitou súčasťou pamäti mesta, ktorá nečíta len cez veľké dejiny, ale aj cez celkom obyčajné priestory slúžiace trebárs na oddych... či rýchle občerstvenie.

• Ochladenie môže na Slovensku priniesť pokles teploty až o 15 stupňov Celzia.
• Studený front prinesie arktický vzduch a zrážky.
• Na severe a západe môže snežiť už od približne 300 metrov nad morom.
• Na horách môže napadnúť viac než 20 centimetrov snehu.

Ak si si v posledných dňoch zvykol na slnko, ľahkú bundu a pocit, že zima je už definitívne za nami, priprav sa na rýchly návrat do reality. Slovensko totiž čaká výrazný teplotný zlom, ktorý môže počas jediného dňa zraziť teploty až o približne 15 stupňov Celzia.

Predpoveď počasia na Veľkú noc: Najviac prekvapia dni po sviatkoch, takéto teploty nás čakajú

Ako upozorňuje portál iMeteo, ešte počas stredy si Slovensko užije posledný výrazne teplý deň. Najmä na západe sa maximálne teploty môžu vyšplhať až k približne 20 stupňom Celzia. „Ak ste si už zvykli na príjemné jarné lúče, nasledujúce hodiny vás rýchlo vrátia do zimnej reality,“ píše portál.

Teploty môžu padnúť o 15 stupňov Celzia

Podľa aktuálnych výstupov meteorologických modelov bude ochladenie výraznejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Rozdiel medzi dvoma po sebe nasledujúcimi dňami môže byť na niektorých miestach dramatický.

„Kým v stredu sa teploty vyšplhajú k 19 stupňom Celzia, o 24 hodín neskôr sa môžu prepadnúť až o približne 15 stupňov Celzia,“ uvádza iMeteo. To znamená, že napríklad na západnom Slovensku môžu štvrtkové maximá dosahovať len približne 4 stupne Celzia.

Na Slovensko sa prekvapivo vracia zima

TASR/Dano Veselský

Príčinou bude studený front, ktorý do našej oblasti prinesie arktický vzduch. Spolu s ním sa očakáva aj vlna zrážok.

Kde sa objaví sneh

Najväčšiu zmenu pocítia severné a západné časti Slovenska. Hranica sneženia začne postupne klesať a na severe môže padnúť až na približne 500 metrov nad morom.

Zaujímavé je, že východ krajiny bude tentoraz vo výrazne lepšej pozícii. „Východne od Košíc sa teploty môžu udržať nad 10 stupňami Celzia a na juhovýchode sa lokálne môžu vyšplhať až k 16 stupňom Celzia,“ uvádza web.

Vo štvrtok večer sa však ochladenie ešte prehĺbi. Hranica sneženia môže klesnúť až k približne 300 metrom nad morom. To znamená, že sneh sa môže objaviť aj v nižších polohách.

Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Nie sme pripravení na extrémy, ktoré prídu, varujú odborníci

Biely piatok? Je to možné

V niektorých častiach Slovenska sa tak môže stať, že ráno ľudí prekvapí biela krajina. Napríklad vo vyšších častiach Bratislavy, ako je Koliba, by sa mohlo objaviť aj krátke sneženie.

Treba však rátať s tým, že teploty budú stále okolo 2 stupňov Celzia, čo nie sú ideálne podmienky na dlhodobú snehovú pokrývku. Väčšina snehu sa tak pravdepodobne rýchlo zmení na mokrú kašu.

Napriek tomu môže v snehovej forme spadnúť miestami až do 10 centimetrov zrážok, zatiaľ čo vo vyšších horských polohách to môže byť aj viac než 20 centimetrov. Realistické odhady zatiaľ počítajú na západe skôr s popraškom do približne 5 centimetrov, no meteorológovia upozorňujú, že pri takýchto situáciách môže byť vývoj ešte premenlivý.