Svojou zvrátenosťou sa „horehronský rozparovač“ zapísal do histórie československej kriminalistiky, jeho príbeh však príliš známy nie je.
Trojnásobnú vraždu spáchal Štefan Svitek hodinu pred polnocou z 30. na 31. októbra 1987 v okresnom meste Brezno, ktoré leží v oblasti Horehronia, píše portál iDNES.cz.
Horehronský rozparovač
Keď na miesto činu prišli kriminalisti a vošli do rodinného domu na Stromovej ulici číslo 9, musel sa im zatajiť dych. Určite boli zvyknutí na rôzne podoby násilia, tu však išlo o niečo výnimočné.
Na zakrvavenej podlahe ležali tri ľudské telá. Každé malo rozbitú hlavu.Jedno patrilo tehotnej Márii Svitkovej, dve malým dievčatkám - šesťročnej Anne a štvorročnej Elene. Žena a staršie z dievčat boli rozpárané. Na zemi sa váľali vnútornosti, dve odrezané prsia a ku všetkej hrôze aj niekoľkomesačný plod vytrhnutý z tela matky. Páchateľ nemal zľutovanie so žiadnym z týchto životov, „rozpitval“ aj telíčko ešte nenarodeného chlapca.
Vyšetrovanie ukázalo, že vrahom je dvadsaťsedemročný Štefan Svitek, otec rodiny. Muž po čine z domu utiekol a neskôr sa pokúsil spáchať samovraždu, to sa mu ale nepodarilo.Tak sa prihlásil príslušníkom Verejnej bezpečnosti.
Pri výsluchu detailne popísal, čo sa v nedeľu 30. októbra odohralo.
Popoludní bol Svitek u svojho kamaráta Jozefa Nováčka, ktorému pomáhal rezať drevo. Pri práci sa výdatne občerstvoval domácou slivovicou a ríbezľovým vínom. Okolo ôsmej hodiny večernej sa s kamarátom rozlúčil a vyrazil k domovu. Po ceste si urobil dve zastávky – jednu v hostinci Pod zeleným stromom a druhú v hoteli Hron. Na oboch miestach popíjal. Dal si niekoľko štamprlí borovičky, víno a tri veľké pivá. To tretie už mu servírka dať nechcela, ale dohovoril ju. Keď cítil, že má dosť, vybral sa za rodinou.
„Išiel som pešo, ale nebol som schopný chôdze. Na hodinu som si sadol v parku na lavičku. Domov som prišiel asi o 23 hodine.Dvere boli zamknuté, v dome bola tma, tak som zabuchal. Manželka sa prebudila a cez dvere mi nahnevane povedala, nech sa vrátim tam, odkiaľ som prišiel. Počul som, ako si ide zase ľahnúť. To ma rozzúrilo. Vzal som v drevníku sekeru, zamieril som na miesto, kde je zámok, a otvoril si dvere,“ popísal začiatok krviprelievania Svitek.
So sekerou v ruke vošiel do spálne a prišiel k posteli, na ktorej spali vedľa jeho ženy obe malé dcéry.
„Prečo mi neotvoríš?,“ spýtal sa Svitek manželky.
Namiesto odpovede prišlo výrečné gesto. Žena sa na posteli otočila čelom k stene, chrbtom k naštvanému mužovi.
Brutálna vražda
Štefan v sebe zacítil ďalší nával zúrivosti. Zdvihol sekeru a udrel ňou Máriu do hlavy. Žena sa prestala hýbať, rana však prebudila deti. „Zľakol som sa, aby nevideli, čo som urobil manželke, a nezačali kričať. Sekerou som preto bil do hlavy aj ich. Neviem, koľko rán dostali, ale každú z dcér som udrel najmenej dvakrát. Potom sa mi zdalo, že manželka zachrčala, tak som sa do nej znova pustil,“ uviedol obvinený.
Keď zlosť poľavila, zahodil Svitek sekeru v kuchyni. Na linke si všimol nože.„Neviem, prečo som ho vzal do ruky a vrátil sa s ním do spálne. Z nehybnej manželky som strhal šaty. Nožom som jej potom rozpáral telo od pohlavných orgánov až ku krku. Hlavne v oblasti hrudnej kosti som musel vyvinúť veľkú silu, porezal som sa pri tom do prstenníka pravej ruky,“ posťažoval sa Svitek.
Opis ďalšieho vrahovho konania, ktorý je zaznamenaný vo vyšetrovacom spise, je len pre čitateľov so silným žalúdkom.
„Keď som manželke rozrezával telo, vyvalili sa von vnútornosti. Ľavou rukou som jej to všetko vytrhal. Bola v treťom alebo štvrtom mesiaci tehotenstva, tak z nej vypadol aj plod (ten Svitek rozpitval žiletkou, pri výsluchu ale uviedol, že si to nepamätá – pozn. Autora). Odrezal som jej prsia, potom som ju strhol z postele na zem,“ pokračoval páchateľ. V kuchyni našiel vrece na zemiaky, do ktorého uložil zavraždené dcérky. Vyšiel z domu a premýšľal, že ich ukryje v lese. Prešiel asi sto metrov, keď si to rozmyslel a vrátil sa späť.
Doma Svitek vysypal mŕtve deti z vreca na zem. Jeho pozornosť upútala krabička žiletiek položená na dreze. Jednu vzal a staršiu dcéru s ňou rozrezal brucho. Tiež jej pritom z tela vytrhal vnútornosti.
„Pamätám si, že v tej chvíli zaštekal u susedov pes. Spanikáril som a rýchlo zhasol svetlo. V tme som zacítil, ako sa mi lepia nohavice, tak som si ich vyzliekol. Zavrel som vchodové dvere a šiel som si umyť ruky aj nohy, pretože som ich mal od krvi. Prezliekol som sa a dom som opustil,“ opisoval Svitek.
Na úteku muž najprv prenocoval v jednej starej chatke, ďalšiu noc strávil v bývalom dome svojich rodičov. Poznal to tam, dovnútra sa dostal cez senník. Napadlo ho, že si podreže semenníky. Našiel vreckový nožík, ale s tým to nešlo, bol tupý. Potom objavil žiletky. Rezal sa a keď mu začala tiecť krv, tak toho nechal. Našiel staré švihadlo a šiel sa obesiť na trám.
„Keď som sa prebral, ležal som na zemi. Krvácal som z nosa. Švihadlo sa pretrhlo a ja som spadol dole. Tá jama, ako je pri bráne, tu som urobil hlavou pri páde na zem. Časť povrazu mi zostala na krku. Umyl som sa v studni. Potom som šiel do neďalekej obce Sedmák. Pri ceste som uvidel zaparkovanú policajnú aviu, tak som sa príslušníkom Verejnej bezpečnosti prihlásil,“ uzavrel svoju výpoveď Svitek.
Zoofília a sadomasochizmus
Svitekova rodina žila na lesnej samote. Štefan mal štyroch súrodencov. Matka bola chorá na srdce a zomrela, keď mal 18 rokov. Otec praktizoval tvrdú výchovu a prísne tresty. Syn musel v mladosti napríklad kľačať na strúhadle alebo na ostrom polene a to aj niekoľko hodín.
Do školy začal Svitek chodiť v šiestich rokoch. Bol zaostalý, učivo nechápal, mal veľa neospravedlnených hodín. Na vojnu ísť nemusel, po vyšetrení na psychiatrii získal modrú knižku. Neskôr začal pracovať na píle, potom bol opakovane vo výkone trestu. Keď nastúpil do JRD, zarábal asi štyri tisíc korún mesačne, čo boli na vtedajšiu dobu slušné peniaze. Žiadne bežné záľuby nemal. Občas si doma zahral na fujaru alebo harmoniku. Fajčil až štyridsať cigariet denne, alkohol pil od trinástich rokov.
V tom veku mal aj prvý pohlavný styk a to s dcérou od susedov. Neuspokojilo ho to. V štrnástich rokoch začali jeho sexuálne kontakty so zvieratami.„Teľaťu dával do papule penis a ukájal sa, keď mu ho cmúľalo. Neskôr súložil s kravami. Sex s jalovicou ho vzrušoval viac ako milovanie so ženou,“ napísali do posudku znalci, ktorí Svitka po vražde skúmali.
Okrem zoofílie preukázalo vyšetrenie u obvineného aj sadomasochizmus. Zvitok nezapieral, že v desiatich rokoch zapaľoval handru, do ktorej predtým zabalil žaby. Jeho obľúbenou zábavou bol pohľad na sliepku priviazanú za nohu. Páčilo sa mu, ako sa trepala až do úplného vysilenia. Potom jej ešte pichol palicu do zadku. Alebo chytil mačku a priviazal ju pri osom hniezde. Pozoroval, ako sa trápi, keď dostáva žihadlá.
Jednému býkovi odrezal nožom semenníky. Zviera silne krvácalo a bolo nutné ho poraziť. Nožom tiež pobodal kravu do krku a rodidiel. Potom jej odrezal vemeno, do vagíny jej napchal násadu od vidlíc. Aj toto zviera museli minúť. Ďalšiemu býkovi na pastve amputoval semenníky rozbitou žiarovkou.
Ako šestnásťročný opakovane znásilnil mentálne retardovanú ženu. Zbil ju, búchal jej hlavou o zem, do pohlavných orgánov jej vopchal svietidlo. Ďalšiu ženu prepadol na cintoríne v Brezne. V ruke mal dýku a hrozil, že ju pobodá. Rukoväťou zbrane udrel obeť niekoľkokrát do tváre. Vzrušovalo ho, keď videl, že jej z nosa tečie krv a ako sa ho bojí. Chcel s ňou súložiť, ale niekto ich vtedy vyrušil.
Svitek tiež s potešením ubližoval sám sebe - rezal so žiletkami alebo sklom, pichal si ostrý drôt do brucha.
Po vražde ženy a dcér v liste z väzby napísal: „Teraz sa ma pýtajú, aký trest by som si zaslúžil a aký čakám. Je mi úplne jedno, či mi dajú povraz, výkon trestu alebo psychiatriu. Len nech ma zbaví tých mojich hlúpych nápadov a myšlienok, ktoré ma už roky prenasledujú“.
Vezmite mi pohlavné orgány, navrhol vrah
Hlavné pojednávanie s obžalovaným Svitkom začalo na Krajskom súde v Bánskej Bystrici 24. mája 1988. Pred päťčlenným senátom, ktorý viedol sudca Arnošt Škorpil, vrah vinu priznal.
„Viem, že pri pitve mojej manželky bolo zistených 25 sečných rán. Ja si skutočne na to, koľkokrát som do nej zaťal sekeru, nepamätám. Mohlo to byť dvadsaťpäťkrát. Tiež neviem, čím som rozrezal plod, či to bolo sekerou, nožom alebo žiletkou,“ tvrdil Svitek.
Traja znalci na čele s psychiatrom docentom Ľubomírom Vraždom ho charakterizovali ako citovo chladného a agresívneho psychopata a sexuálneho devianta. Jeho ďalší pobyt na slobode označili za vysoko nebezpečný. Konštatovali tiež, že „vyliečenie“ obžalovaného nie je možné.
„Pokiaľ ide o poruchy sexuálneho pudu, treba povedať, že do jeho sadistických praktík patrí nielen spôsobovanie bolesti, ale aj znehybnenie obete, manipulácia s mŕtvolami, ich rezanie, odrezávanie a upravovanie genitálií. Intelekt vyšetrovaného je v pásme podpriemeru (IQ 81), nerozvinul sa na základe vrodenej retardácie, ale aj kvôli nedostatočne stimulujúcemu rodinnému prostrediu,“ uviedli znalci.
Deň pred vynesením rozsudku spísal Svitek svoje záverečné vyjadrenie. Pripustil, že si za to, čo urobil, zaslúži prísny trest. „Berte ohľad na to, že si to teraz uvedomujem, ale v čase spáchania činu som bol v agresívnej nepríčetnosti, keď som nemohol zvážiť a rozpoznať následky svojho konania,“ obhajoval sa vrah. Nebol spokojný s tým, čo o ňom pred súdom povedali psychiatri. Súdu navrhol, že si nechá odstrániť pohlavné orgány alebo časť mozgu, pokiaľ to pomôže v jeho liečbe.
30. mája 1988 vyhlásil predseda senátu v najväčšej pojednávacej sieni bánskobystrického súdu rozsudok. Svitek dostal trest smrti.
„Uloženie trestu smrti vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, pretože v osobe obžalovaného ide o nanajvýš nebezpečného jedinca s vysokou pohotovosťou na opakovanie násilného konania voči svojmu okoliu," napísal do odôvodnenia verdiktu sudca Škorpil.
S odvolaním Svitek neuspel. Na šibenici ho obesili 8. júna 1989. Bol to posledný vykonaný trest smrti v dejinách Československa.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
