Jún je pride mesiac, kedy sa po celom svete organizujú sprievody za podporu práv a dôstojnosti LGBTI ľudí. K medzinárodnej iniciatíve sa nedávno pripojila aj poľské hlavné mesto Varšava.
Poliaci aj Ukrajinci
Medzi desiatkami tisícov ľudí, ktorí mestom pochodovali boli aj tisícky Ukrajincov. Tí svoj nový domov po ruskej invázii našli práve v poľskej metropole. Pochod sa začal minútou ticha za dvoch ľudí zabitých v sobotu v skorých ranných hodinách pri streľbe neďaleko gay baru v nórskom hlavnom meste Oslo, píše web France 24.
Podozrivým zo steľby je 42-ročný nórsky občan iránskeho pôvodu. Polícia v sobotu informovala, že ide o zradikalizovaného islamistu, ktorý má tiež duševné problémy.
„Tragický incident síce znemožnil uskutočnenie gay prideu v Osle, avšak nezastavil boj proti diskriminácii, predsudkom a nenávist"," vyhlásil nórsky veľvyslanec v Poľsku Anders Eide. „Láska a spravodlivosť zvíťazia,“ povedal na začiatku prideu.
„Náš boj za rovnaké práva pre všetkých a naša podpora LGBTQ+ komunite je jednoznačná a tak to aj zostane.“
Lenny Emson, riaditeľ Kyjev Pride, poďakoval varšavskému Prideu a poľskej komunite za zapojenie ukrajinských LGBTQ aktivistov do ich prehliadky.
Emson povedal, že ukrajinská LGBTQ komunita chce, aby jej práva prežili, ale aby sa tak stalo, je potrebné zastaviť vojnu na Ukrajine.
V Poľsku sa nachádza zďaleka najväčší počet ukrajinských utečencov v rámci celej Európskej únie – podľa najnovších údajov OSN, je to viac ako 1,1 milióna.
Varšavský pride sa koná s plnou podporou liberálneho starostu mesta Rafala Trzaskowského. Iné časti krajiny, kde vládne pravicová vláda, sú však k rodovým alebo sexuálnym menšinám oveľa menej tolerantné.
Malé kyjevské zhromaždenie
V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zorganizovali desiatky členov komunity LGBTQ, ktoré vo vojnou zmietanej krajine ostali malé zhromaždenie v nočnom klube v centre mesta.
Vo vnútri sa nachádzali napríklad páry zahalené do žlto-modrej ukrajinskej vlajky, tanečníci na pódiu si zase zatancovali na hymnu homosexuálov – Village People's „YMCA".
„Najdôležitejšie je prijímať ľudí takých, akí sú,“ hovorí 28-ročná Victoria Myhoula. Ľudia by sa mali v prvom rade zamerať na to, „čo môžeme dnes urobiť, aby sme pomohli našej krajine“.
