V histórii nie je veľa diplomatov či špiónov, ktorých mená by si svet už naveky pamätal. Táto práca totiž vie byť často aj veľmi nebezpečná, a väčšinou sa jej venujú ľudia známi svojou rozvážnosťou, zdržanlivosťou či nenápadnosťou.
Výnimky však potvrdzujú pravidlo, a niekedy sa špiónmi stávajú aj ľudia, ktorých skrátka neprehliadneš. To je aj prípad francúzskeho špióna, vojaka a spisovateľa Charlesa-Geneviève d’Éon de Beaumonta, známejšieho pod menom Chevalier d’Éon.
Narodil sa ako dievča
Narodil sa v roku 1728 v burgundskej obci Tonnerre. Jeho otec sa napriek šľachtickému titulu živil ako advokát a správca kráľovských majetkov. O detstve a mladosti tejto zaujímavej osobnosti sú známe len údaje, ktoré neskôr sám uviedol vo svojej autobiografii. V nej tvrdil, že i keď sa narodil ako dievča, vychovávali ho ako muža.
Dôvodov mohlo byť niekoľko. Napríklad zachovanie titulu či majetkových práv, píše BBC.
D' Éon bol veľmi bystrý a v škole vynikal. Svoje vzdelanie ukončil v roku 1749 absolvovaním prestížnej College Mazarin v Paríži. Išlo o vysokú školu pre 60 vybraných študentov z území, ktoré boli k Francúzsku pripojené v 17. storočí. Keď v 21 rokoch úspešne absolvoval skúšky z civilného i kanonického práva, mohol si ako jeden z najlepších absolventov vyberať, kam budú jeho kroky viesť ďalej. Napokon sa rozhodol pre vstup do štátnych služieb.
Začínal ako tajomník parížskeho starostu, a jeho hviezda rýchlo stúpala. Neskôr sa stal sekretárom správcu štátnych daní a zároveň aj kráľovským cenzorom pre literatúru a históriu.
V dámskych šatách na kráľovskom dvore
Zlomový bod v jeho kariére prišiel, keď vstúpil do tajnej služby, tzv. Secret du Roi, ktorú na žiadosť Ľudovíta XV. zriadili v štyridsiatych rokoch 18. storočia. Členom Secret du Roi sa totiž nemohol stať len tak hocikto, všetci členovia prešli špeciálnym výberom, a ich úlohou boli rôzne aktivity najmä v strednej a vo východnej Európe. Toto obdobie histórie je zachytené aj knihe Alexandra Dumasa Traja mušketieri.
Konkrétne išlo o podporovanie francúzskych záujmov. Okrem bežných diplomatických aktivít, k práci patrilo aj získavanie informácií, kompromitujúcich materiálov, nadväzovanie kontaktov i zasahovanie do rôznych oblastí politického či hospodárskeho života. Píše Plus 7 dní.
Agenti tajnej služby sa usilovali napríklad s podporou Saska presadiť na poľský trón francúzskeho kandidáta. Chevalier d’Éon bol vyslaný do Ruska, kde úspešne pôsobil až do roku 1761. Spomedzi osobností, ktoré využíval, možno spomenúť osobného lekára ruských cárov.
Práve v Rusku na seba upútal pozornosť neobvyklým spôsobom. Na dvor a do tesnej blízkosti cárovnej Alžbety Petrovny, ktorá vládla v rokoch 1741 - 1762, totiž prenikol v ženských šatách. Ako žena vystupoval počas celého pobytu a pokúšal sa o zvýšenie vplyvu Francúzska v tejto krajine.
V tom čase totiž boli Angličania a Francúzi v spore a Angličania sa pokúšali odoprieť Francúzom prístup k cisárovnej tým, že dovolili len ženám a deťom prekročiť hranicu do Ruska. Legenda hovorí, že D'Éon do Ruska cestoval preoblečený za dámu Lia de Beaumont a neskôr slúžil ako družička cisárovnej.
Sedemročná vojna
Keď sa Chevalier d’Éon vrátil späť do Francúzska, dostal za svoju úspešnú diplomatickú činnosť viaceré ocenenia. Predstavení boli s výsledkami spokojní, vďaka čomu dostal dôchodok 2-tisíc livier ročne.
Jeho nadriadení však neskôr vzhľadom na špecifickosť a riskantnosť d’Éonovej špionáže vždy dôkladne prehodnocovali, kam špióna nasadia. Samotný d’Éon to však videl inak. Bol veľmi ambiciózny a odvážny, preto neváhal a rozhodol sa krajine pomôcť v sedemročnej vojne. Tam však vystupoval ako muž.
Bez problémov získal dôstojnícku hodnosť a ako kapitán dragúnov bojoval vo viacerých bitkách. Vojna sa skončila pre Francúzsko porážkou, pričom okrem iného stratilo veľkú časť svojich zámorských kolónií. On sám za prejavenú odvahu i utrpené zranenia získal od panovníka Rad svätého Ľudovíta. S ním sa spájalo právo používať titul chevalier - rytier.
V roku 1763 ho čakala významná misia, mal ísť do Londýna, a pomôcť vypracovať mierovú zmluvu, ktorá by ukončila konflikt. To sa aj stalo, a zastával tam pozíciu osobného tajomníka veľvyslanca, kniežaťa de Nivernais. Keďže knieža odvolali do vlasti, Chevalier d’Éon sa stal jeho zástupcom a splnomocneným dočasným veľvyslancom.
Z tejto významnej funkcie mohol ľahšie plniť ďalšie, najmä špionážne úlohy pre vlasť. Jednou z nich bol nešťastný plán Ľudovíta XV. na inváziu do Anglicka. Neinformoval o ňom svojich ministrov, d’Éon však pomáhal agentom zhromažďujúcim informácie o anglickej pobrežnej obrane. Rýchlo si dokázal získať priateľov medzi anglickou šľachtou a budoval aj sieť spolupracovníkov.
Chevalier d’Éon bol na vrchle, no čochvíľa sa mu šťastena začala otáčať chrbtom. Všetko začalo príchodom nového veľvyslanca, ten ho degradoval na nižšieho úradníka, dokonca ho aj verejne zosmiešňoval. Nový veľvyslanec vo veľkej miere prispel aj k tomu, že d’Éona povolali späť do Francúzska.
Začiatok konca
Špión s prudkou povahou to však odmietol prijať, do vlasti sa odmietol vrátiť a kontroval zverejnením niektorých tajných francúzskych materiálov, čo bolo dovtedy nevídané porušenie základných pravidiel a zvyklostí.
d’Éon teraz v podstate vydieral francúzsku vládu zbierkou trápnej korešpondencie, z ktorej časť napísal sám kráľ Ľudovít XV. Najprv sa ho pokúsili zavraždiť, no nakoniec bol v obave z odhalenia ďalších informácií d'Eon vyplatený sumou 12 000 libier za prísľub mlčania. Kedysi oslavovaný vojak, diplomat a špión sa však stal politickým vyhnancom v cudzej krajine, ktorého vlastná krajina zavrhla.
Bolo to zvláštne vyhnanstvo. Žil v Londýne a oficiálne sa venoval svojej najväčšej záľube - bibliofilstvu. Postupne vybudoval cennú knižnicu, kde okrem 6-tisíc väčšinou unikátnych kníh získal viac než 500 rukopisných kódexov. V londýnskych kruhoch sa stal veľmi populárnym, pravidelne totiž chodil v ženských šatách, predstavoval sa a vystupoval ako žena. Jednou z najpikantnejších záhad, ako to vlastne je s jeho sexualitou, sa v tom období nepodarilo londýnskej spoločnosti vyriešiť.
V Británii sa však d'Éon stal celebritou, stretával sa s aristokraciou a kráľovskou rodinou a predvádzal šermiarske vystúpenia v dámskom odeve, ako je to zachytené na mnohých výtlačkoch a aj na maľbe Alexandra-Auguste Robineaua z roku 1787, ktorá momentálne patrí do Kráľovskej zbierky.
Po smrti Ľudovíta XV v roku 1774 sa veci zmenili, a d'Éonovi bol na vlastnú žiadosť umožnený návrat do Francúzska. Chevalier d’Éon otvorene porozprával vlastný príbeh o tom, že i keď sa narodil ako dievča, vychovávali ho ako muža, a napokon mu bolo povolené žiť ako žena.
Do vlasti sa vrátil v roku 1777 a po dohode s tajnou službou už neustále vystupoval ako žena. Udalosti, ktoré sa na konci 18. storočia v Európe odohrávali všade naokolo, ho však nenechávali ľahostajným. Ako dobrovoľník chcel odísť spolu s francúzskymi oddielmi do vojny, ktorú viedli americké kolónie proti Anglicku, ale panovník jeho odchod neschválil
Ako penzista trávil nasledujúce roky v rodnej obci, kde sa venoval literárnej činnosti a napísal svoje memoáre pod názvom La Vie Militaire, politique et privée de Mademoiselle d’Éon.
Keď v roku 1810 zomrel, pitva ukázala, že anatomicky bol mužom, pričom „mužské orgány mal dokonale sformované“. Lekárska správa však súčasne pripustila na tele niektoré ženské znaky, napríklad plné prsia. Z tohto dôvodu aj pre fakt, že prvú polovicu života žil ako muž a druhú ako žena, má na hrobe uvedené iba priezvisko „d’Éon de Beaumont 1728 - 1810“. Chevalier d’Éon bol prvou verejne známou transrodovou osobou.
