Ako sa Matúš dostal do vašej rodiny?

Petr Vaníček: S Radkem sme sa zoznámili v roku 2015 a už vtedy sme obaja túžili mať dieťa. Čoskoro sme si začali klásť otázky, ako to urobiť. Dohovorili sme sa, že si dieťa osvojíme. Lenže o adopciu si môže zažiadať iba jednotlivec alebo manželský pár. Vzhľadom na to, že homosexuáli nemôžu byť manželia, musel žiadať o dieťa iba jeden z nás. A to bol Radek, ja som bol iba spoluposudzovaná osoba, ktorá s ním žije v domácnosti. Obaja sme sa zúčastnili na pohovoroch so sociálnou pracovníčkou, ktorá nás navštívila doma, a zdravotných i psychologických posudkových testov. To je štandardný postup pri akejkoľvek žiadosti o adopciu.

Rozhodovali ste sa, na koho bude dieťa „napísané“, kto ho získa do starostlivosti? Petr nemá na dieťa právny nárok, v rodnom liste je napísaný iba Radek.

Radek Hrdina: Dlho sme sa nerozhodovali. Ja totiž mám dom, v ktorom žijeme, takže som mal oficiálne zázemie, kde budeme dieťa vychovávať. Zvažovali sme aj príjmy a z logiky veci nám potom vyšlo, že bude lepšie, keď budem žiadať ja ako osvojiteľ. Ťahať zápalky sme nemuseli.

Verila som, ostali mi oči pre plač. Českí influenceri reagujú na neschválenie manželstiev pre všetkých

A stretávate sa niekedy s tým, že druhý otec nemá na dieťa právny nárok? Prináša vám to v bežnom živote nejaké komplikácie?

Petr: Vo väčšine prípadov to nie je problém. S Matym chodím k lekárovi väčšinou ja, aj keď nie som zákonný zástupca, a lekári to neriešia. Nedávno sme s ním však boli v poradni, kde musel byť aj Radek, pretože som nemal rozhodovacie právo. Hovorili sme si, že keď budeme mať dieťa, vezmeme sa. To si hovorí asi veľa párov, my sme mali ale iba možnosť registrácie. A tá bola naozaj len pre pocit, z právneho hľadiska sa nič nezmenilo.

Boli ste od začiatku rozhodnutí, že chcete chlapca, alebo ste uvažovali aj o dievčatku? Aké boli vaše počiatočné požiadavky?

Radek: Ja som naopak zo začiatku chcel, aby to bolo dievčatko. Mal som vymyslené aj meno! Chcel som tak predísť určitým predsudkom a ohováraním, že si dvaja gayovia zaobstarali malého chlapčeka. Hovoril som si, že bude fajn mať v našej pánskej domácnosti ženský element. Do požiadaviek sme si tak napísali, že chceme dievčatko do jedného roka, pretože v tomto veku sa dieťa najviac viaže na svojich rodičov. Bolo však pre nás dôležité, aby bolo už právne voľné, čo je zhruba od piatich mesiacov. Nevzali by sme si ani dieťa z baby boxu, chceli sme poznať jeho rodinnú anamnézu, či matka v tehotenstve pila alkohol alebo brala drogy. Nechceli sme ani dieťa iného etnika, aby tých menšín v našom prípade nebolo ešte viac a nebola to pre všetkých ďalšia záťaž. Po dlhšej dobe sa nás úradníčky opýtali, či nechceme otvoriť náruč pre viac detí a zľaviť z našich požiadaviek. A tak sme povedali, že by to mohol byť aj chlapec. A prišiel k nám Matúš.

Na Matúša ste čakali päť rokov. Bola tá doba dlhšia kvôli tomu, že nie ste manželia? Stretli ste sa počas procesu s diskrimináciou alebo nejakým neprijatím?

Radek: Manželský pár má prednosť pred žiadateľmi jednotlivcami, ale nehrá rolu, či ste homosexuál, alebo heterosexuál. Rovnako ako ostatní sme podstúpili všetky šetrenia a posudky, to trvalo zhruba rok. Potom úrady rozhodli, že sme vhodnými kandidátmi, a nám nezostalo nič iné, ako čakať. Po pomerne intenzívnom rokovaní nastalo trojročné obdobie ticha, kedy sme sami občas napísali na úrad, či s nami stále počítajú. V Královohradeckom kraji sme boli prvý homosexuálny pár, ktorý adopciu dotiahol do úspešného konca. Sociálne pracovníčky nám hovorili, že voči nám nemajú žiadne predsudky. Ale samozrejme ma museli posudzovať ako jednotlivého žiadateľa, ktorý je až druhý v poradí.

Dúha v konzervatívnom Poľsku. Prvýkrát požehnali párom rovnakého pohlavia, farár si sype popol na hlavu

Petr: Za celý čas sme sa naozaj nestretli s diskrimináciou. Naopak sa mi vybavuje krásna príhoda zo skupinového sedenia. Okrem nás tam bolo osem manželských párov. Úradníčka sa na konci spýtala, či má niekto ešte pripomienky. Postavil sa chlap ako hora, plešatý, potetovaný a samý sval. Povedal, že by chcel niečo povedať tým dvom chalanom. S Radkom sme začali zachádzať pod stôl, mysleli sme si, že dostaneme päsťou. A on sa na nás usmial a povedal, že nám hrozne fandí a dúfa, že sa to podarí. Nakoniec sme mali v očiach iba slzy dojatia.

Mňa na celom procese adopcie zaujala ešte jedna vec. Keď žena otehotnie, tak sa zhruba dopočíta, kedy nastane deň D. Vy ste ale vôbec netušili, kedy si domov dieťa odnesiete. Hodilo sa vám nakoniec to načasovanie?

Radek: S Petrom sme si robili srandu, že nevieme, či budeme tehotní ako človek, alebo dva roky ako slon. Nakoniec to bolo ešte dlhšie. Všetci nám hovorili, nech dopredu nič nechystáme, pretože nevieme kedy a hlavne či to vôbec príde. Keď sa stále nič nedialo, začal Peter študovať, premýšľal, že zmení zamestnanie. Takže keď mi 28. januára 2021 zavolali, že pre nás majú chlapca, mali sme z toho obrovskú radosť, ale boli sme zároveň aj trochu v šoku.

Petr: Bola pandémia covidu, a pretože pracujem v nemocnici, bol som stále v práci. Keď som prišiel zo služby, potreboval som niečo hrozne rozprávať Radkovi a on sa mi stále snažil skočiť do reči. Keď som ho konečne pustil k slovu, tak moja prvá reakcia bola: „Čože, teraz? Teraz sa to nehodí!“ Obaja sme menili pozíciu v práci, ja som dokončoval štúdium a do toho bol covid. Samozrejme to teraz hovorím trochu v srande, mali sme obrovskú radosť. Za päť dní sme už išli na úrad zoznámiť sa so spisom. Potom sme spoznali Matúša aj osobne, bol v tom čase u pestúnky Markéty v prechodnej starostlivosti.

Keď vám dali prvýkrát do náručia osemmesačné bábätko, bola to láska na prvý pohľad, alebo prevažovali rozpaky, čo si zrazu počnete?

Radek: Prvé stretnutie bolo trochu rozpačité. Posadili sme ho do sedačky a kŕmili ho. To bol dobrý začiatok, ukázalo sa, že cesta k Matúšovi vedie cez jedlo! Cestou späť sme si ale opatrne oznamovali dojmy a pýtali sa sami seba, či to zvládneme. Matúš mal zo začiatku aj zdravotné problémy. A tým, že je Peter zdravotník, zdali sme sa ľuďom na kraji ako vhodní kandidáti. A my sme do toho samozrejme šli.

Influencer Boris Hrivňák: Slováci majú tendenciu haniť svoju krajinu, v tomto sú Česi pred nami

Poznáte biologickú matku Matúša a chceli by ste mu o nej niekedy povedať viac? Ako a kedy myslíte, že budete túto tému komunikovať?

Petr: Než pôjde do školy, musíme mu zo zákona povedať, že je osvojený. Ako dvaja muži by sme to aj tak na bociana dlho neuhrali a zrejme to pre neho nebude veľký náraz. Dostali sme pomerne podrobné informácie o prostredí, z ktorého Matúš pochádza. Pre nás bolo zásadné, že sa matka počas tehotenstva správala ako vzorná budúca rodička, nepila alkohol, chodila na kontroly. Len už nechceli mať ďalšie dieťa. S biologickou matkou sme sa ale nikdy nestretli, stále sme však v kontakte s Markétou a jej fajn rodinou. Oslavuje s nami každé Matúšove narodeniny, navštevujeme sa, sú z nás priatelia.

Matúš bol ročný chlapček, keď k vám do rodiny prišiel. Ako ste riešili v prvých mesiacoch starostlivosť? Zostal jeden z vás na rodičovskej dovolenke?

Radek: Ako osvojiteľ som mal nárok na rodičovskú dovolenku, Petr nie. Ale práve som zmenil pracovnú pozíciu a nechcel som zamestnávateľovi povedať, že tam teraz rok nebudem. Dohovorili sme sa tak, že Peter nastúpil na polovičný úväzok. Dni, keď musel ísť do práce, som vykrýval zasa ja tým, že som pracoval na home office. Do toho sme čerpali rodičovský príspevok.

Bola pre vás starostlivosť o dieťa zo začiatku v niečom náročná? Mali ste rozdelené role alebo úlohy? Keď pominiem dojčenie, je podľa vás nejaká oblasť, ktorá je pre mužov náročnejšia ako pre ženu?

Petr: Kto s ním bol práve doma, staral sa. Určite sme nemali úlohy nejako rozdelené, že by napríklad jeden prebaľoval a druhý varil, jeden bol v práci a druhý sa staral o dieťa a naopak. A v noci sme mali to šťastie, že sme všetci spali. Maty zaspával o siedmej a o deviatej sa budil! Občas sme museli vstať, ale prebdené noci sme nezažili.

Radek: Pri starostlivosti o dieťa naozaj nevidím v schopnostiach mužov a žien rozdiel. Pokiaľ sa chce muž postarať o dieťa, zvládne to od A do Z. Pre dieťa je dôležité, aby malo milujúcu rodinu, ktorá mu dáva všetko, čo potrebuje. A my sa Matúšovi snažíme dávať aj ženské vzory; má babičky, tety aj sesternice. Bývame v malej obci a žijeme veľmi komunitne. V škôlke sme odovzdali zoznam susedov, ktorí ho môžu vyzdvihnúť. Možno sa v dedine nájde niekto, kto s naším modelom rodiny nesúhlasí, ale nehovorí nám to. Úprimne sme sa nikdy nestretli s nepríjemnou reakciou.

Registrované partnerstvá, eutanázia či interrupcie. Prieskum ukázal, že Slováci sú liberálnejší, ako prezentujú politici

Oslovuje vás Matúš oboch „tato“? Teraz to myslím čisto organizačne, aby ste vedeli, kto sa má otočiť.

Petr: Na oboch volá tato. Kto sa otočí, pozná, či to bolo na neho.

Radek: Keď sa otočí prvý otec, ktorého nevolal, povie: „Ty nie! Druhý otec!“ A je to. Možno nás bude neskôr oslovovať krstnými menami, ale zatiaľ sme obaja otcovia.

Máte pocit, že tým, že ste „v menšine“, kladiete na seba vnútorne väčšie nároky, aby ste „väčšine“ dokázali, že to zvládate?

Petr: Keď Maty začal chodiť do škôlky, prebudila sa vo mne súťaživosť a mal som pocit, že musí byť úplne nažehlený, aby nás nikto neohováral. Postupom času som to ale prestal riešiť.

Radek: Ja som sa nikdy nesnažil vystupovať ako dokonalý otecko. Na druhú stranu chceme byť dobrým príkladom a vyšľapávať tak cestičku aj ostatným párom. To je aj dôvod, prečo sme súhlasili s rozhovorom. V Královohradeckom kraji sme sa stali prvými otcami, ktorí vychovávajú osvojené dieťa. A chceme ľuďom ukázať, že to funguje. Máme bežné radosti aj starosti ako všetci ostatní.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Odkiaľ sa však táto vlajka vlastne vzala a prečo je dúhová?

Symbol rozmanitosti

Nápad na vlajku vznikol v roku 1977, kedy ju navrhol americký vojak a umelec Gilbert Baker. S touto myšlienkou ho oslovil Harvey Milk, ktorý bol prvým otvoreným LGBT+ politikom v histórii Kalifornie. Vlajka bola prvýkrát verejne predstavená v roku 1978 na oslavách Dňa slobody LGBT+ ľudí v San Franciscu a okamžite sa ujala ako symbol celého hnutia, píše BBC. 

Gyimesi a Taraba chcú zakázať LGBTQ vlajky. Kritika sa na nich valí z každej strany

Gilberta Bakera pri tvorbe dúhovej vlajky inšpiroval pop-art, ale aj historické súvislosti. Ľudia s inou ako heterosexuálnou orientáciou si totiž o svojej sexualite v minulosti dávali navzájom vedieť pomocou jasných farieb. Oscar Wilde nosil zelený karafiát, v Austrálii sa nosila žltá a v Amerike fialová. Počas holokaustu nanútili nacisti homosexuálnym mužom nosenie ružového trojuholníka.

Pôvodná verzia dúhovej vlajky z roku 1978.

Wikipedia/Fibonacci

Pôvodný dizajn vlajky obsahoval osem pruhov, z ktorých boli dva neskôr odstránené – ružový a tyrkysový. Stalo sa tak v súvislosti so smrťou Harveya Milka, na ktorého bol v novembri 1978 spáchaný atentát, informuje web PRIDE Košice. Po tejto tragickej udalosti veľa ľudí chcelo vyjadriť podporu queer komunite dúhovou vlajkou. Fabrika, ktorá zabezpečovala jej hromadnú výrobu, však nevedela pre zvýšený dopyt dodať dostatok vlajok s ružovým pásom látky. Začali teda vyrábať verziu so siedmymi pruhmi.

Tyrkysový pruh bol odstránený v roku 1979, keď sa v San Franciscu opäť organizoval festival Gay Freedom Parade. Organizátori festivalu sa na počesť Harveya Milka rozhodli dať dúhové pruhy na obe strany trasy, ktorou viedol sprievod. Na to potrebovali mať párny počet pruhov, preto tyrkysový vypustili. Odvtedy je najviac známy dizajn vlajky so šiestimi pruhmi, neskôr došlo ešte k menšej zmene, keď indigovú farbu upravili na kráľovskú modrú.

Dúhová vlajka.

Wikipedia/Guanaco

Význam pruhov

Farby vlajky symbolizujú tieto veci: červená život, oranžová zdravie, žltá slnečné svetlo, zelená prírodu, modrá vyrovnanosť/mier, fialová dušu/duchovno. 

„Dúhová vlajka bola nutnosť. Dovtedy sme mali ružový trojuholník, ktorý sme si privlastnili – ten však vznikol v časoch utláčania a smrti a vychádzal z nešťastia. Potrebovali sme niečo vlastné, čosi krásne. Dúha je dokonalý symbol, pretože trefne reprezentuje rozmanitosť v komunite, či už rasovú, rodovú alebo vekovú," vyjadril sa Barker v rozhovore pre MoMA (Museum of Modern Art, New York).

Slovenským politikom vadí

Symbol rozmanitosti LGBT+ komunity bol v minulosti (ale aj v súčasnosti) tŕňom v oku viacerých slovenských politikov. Vadila Ficovi (Smer-SD), Kotlebovi (ĽSNS), ale aj Dankovi (SNS). Najnovšie proti nej zbroja parlamentný poslanec György Gyimesi (OĽaNO) a opozičný nezaradený poslanec Tomáš Taraba, ktorí chcú zakázať dúhovú vlajku na verejných budovách.

Ich legislatívny návrh vyvolal na internete lavínu kritiky.

„Teraz zabudnime na to, že vyvesenie dúhovej vlajky je vyjadrenie solidarity s queer komunitou, ktorá nikomu neubližuje, a nie ideologický boj. A aj na to, že v prípade náboženských symbolov tejto dvojici vôbec neprekáža ich vešanie v štátnych budovách," napísala na sociálnej sieti poslankyňa za SaS Jana Bittó Cigániková.

„Miesto toho, aby sa Slovensko približovalo akceptáciou menšinových práv k modernej Európe 21. storočia, tak sa tu stredoveký krúžok snaží po nich šliapať,” vyhlásila. 

Ešte tvrdšie stanovisko k návrhu zaujal spevák a hudobný dramaturg Jakub Petraník. „Táto symbolická šikana menšiny je z môjho pohľadu skôr prejav nekonečnej hlúposti... Hlavne, povedzme si pravdu. Ktorá štátna inštitúcia má koľko dní v roku vyvesenú dúhovú zástavu," napísal na svojom facebookovom profile.

„Zvykne to byť tak, že práve taký muž si pod rúškom noci rád nechá naložiť, keď žena s deťmi odídu na víkend za babkou. Vyrovnaný muž nemá potrebu zaoberať sa vecami, ktoré ho nepokúšajú," komentoval spoločný návrh poslancov rozhorčený spevák.

Mytológia, zdá sa, len odráža každodenný život v antickom Grécku. Grécka kultúra si vzťahy staršieho a mladšieho muža, ktoré mali výchovný cieľ a neboli proti vôli chlapca, zvyčajne vážila, hoci situácia sa v jednotlivých mestách mohla líšiť. 

Théby ako gay friendly mesto

Staroveké Théby boli mimoriadne priateľské k párom rovnakého pohlavia. Mali tomu prispôsobené zvyky aj právo.

Platón ich vo svojom diele Symposion opísal aj spolu s mestom Elis ako mestá, kde takéto zväzky boli prirodzené a normálne, na rozdiel od jeho rodných Atén, kde sú o čosi „komplikovanejšie“.

V Thébach vznikla dokonca armáda, ktorá pozostávala zo 150 mužských párov, ktoré udržiavali homosexuálne zväzky.

Hoci Platón v spomínanom diele hovorí, že: „kto by opustil alebo zradil svojho milovaného, keď nastane nebezpečenstvo?", netreba mať nasadené ružové okuliare. Thébanov v diele očierňuje. Podľa neho Théby žijú ako spoločnosť hlúpych idiotov. Na rozdiel od elegantných a otvorených Aténčanov sú nešikovní v hľadaní správnych slov na zvádzanie.

Armáda milencov

Tristo mužov mocnej thébskej družiny známej aj ako svätý oddiel priviedlo Théby k víťazstvu nad impozantnými Sparťanmi. Jedno z týchto víťazstiev v Leuctres v roku 371 p. n. l. ukončilo dlhú šnúru sparťanskej dominancie a nadvlády. Thébska armáda sa sformovala do zvláštnej formácie, ktorá mala na krídle až 50 radov, a na pravom krídle asi len štyroch mužov za sebou. Behom chvíle bol elitný oddiel sparty rozprášený. Na bojovom poli zahynul aj jeden zo sparťanských kráľov Kleombrotos.

Svätý oddiel bol pravdepodobne založený v roku 378 pred naším letopočtom thébskym veliteľom Gorgidom. V čom spočívala jeho sila? Hlavnou ideou elitného oddielu bola predstava, že muži, ktorí sú si vzájomne romantickými partnermi a správajú k sebe hlboké city, budú výrazne efektívnejšie spoločne bojovať, aby zabránili zraneniu alebo dokonca smrti svojho milovaného.

Išlo o klasickú falangu kopijníkov, čomu zodpovedala aj výzbroj: kopija, krátky meč, kovový štít, bronzová prilbica, hrudníkový pancier a chrániče píšťal. Len pre zaujímavosť, brnenie celkovo vážilo niečo okolo 35 kilogramov. 

Preteky vozov na starogréckej nádobe zo 6. storočia pred Kristom.

Wikimedia Commons/

Tréning pozostával aj z tanca

Vstup do oddielu nebol otvorený len tak pre hocikoho. Gorgidas osobne vybral 300 členov na základe ich športových schopností a vojenských skúseností. Každý pár zodpovedal vtedajšiemu modelu gréckych homosexuálnych vzťahov: starší, dominantný pán a jeho mladší, pasívny partner.

Elitná skupina potrebovala zostať v najlepšej forme pre prípad, že budú povolaní do boja s inváznou armádou, takže keď nebola bezprostredná vojna, vojaci trávili čas prísnym výcvikom. Trénovali dňom a nocou, súťažili medzi sebou aj vo veľkosti svalov. Dostali sa aj na tanečný parket, pretože sa predpokladalo, že vďaka umeniu sa vojaci stanú rozhľadenejšími ľuďmi. Je veľmi pravdepodobné, že trénovali jazdecké schopnosti, pretože Gorgidas bol bývalý jazdecký dôstojník. O presnom veku mužov zo Svätého oddielu nie sú zachované doposiaľ žiadne známe údaje. Historik James G. DeVoto odhaduje, že regrúti boli uvedení ako riadni členovia vo veku 20 až 21 rokov.

Službu pravdepodobne ukončili, keď mali 30 rokov.

K zničeniu a rozpadu Svätého oddielu došlo roku 338 p. n. l. v bitke pri Cheronia, kde bolo 254 mužov zabitých a 46 zranených alebo zajatých. Išlo o drvivú porážku Théb, ktorá viedla k vzniku Korintského spolku pod vedením Filipa II. Macedónskeho roka 337 p. n. l. 

Takzvaný rovnopohlavný styk sa totiž v Československu desaťročia trestal odňatím slobody. Mnohí homosexuáli tak pod tlakom spoločnosti volili radšej únik v podobe nešťastného manželstva a citlivejšie povahy sa neraz dostávali na hranicu, z ktorej videli už len jednu cestu: dobrovoľné ukončenie života.

Ešte šťastie, že mnohým z týchto zúfalcov preťal v rozhodujúcej chvíli cestu Imrich Matyáš. Anjel strážny slovenskej sexuálnej menšiny, ktorého príbeh až do roku 2012 zapadal prachom v jednej bratislavskej pivnici...

​Z vďačnosti rumunskému dôstojníkovi

O detstve Imricha Matyáša sa vie dodnes len veľmi málo. Na svet prišiel 24. apríla 1896 a ako pre HN magazín hovorí historička Jana Jablonická-Zezulová, ktorá jeho životný príbeh postupne rekonštruuje, niektoré stopy naznačujú, že Matyášovci patrili k lepšie situovaným rodinám.

Študoval na strednej úradníckej škole v Česku a po jej skončení sa pre nešťastnú kombináciu dejinných okolností a svojho „ideálneho“ veku ocitol priamo na bojiskách prvej svetovej vojny. A práve tu u mladého Imricha došlo k rozhodujúcemu obratu, ktorý s odstupom rokov vtesnal do dvoch strohých viet jedného listu.

„Dovoľujem si na vysvetlenie spomenúť, že impulz k tomuto kroku (usilovať sa o odtrestnenie homosexuality – pozn. red.) som dostal od jedného rumunského dôstojníka, ktorý mi zachránil život počas 1. svetovej vojny. Z vďačnosti k nemu som podrobil otázku homosexuality kritickému štúdiu, a tak som získal vedecké poznatky o tejto otázke.“

O tom, že angažovanie sa v tomto smere bolo najmä v prvej polovici 20. storočia nanajvýš nezvyčajné, svedčí už len to, že o žiadnom ďalšom slovenskom aktivistovi z tohto obdobia nevieme.

O detstve Imricha Matyáša sa vie dodnes len veľmi málo. Na svet prišiel 24. apríla 1896.

Iniciatíva Inakosť/Wikipedia

​Mimochodom, aj na Imricha Matyáša sa prišlo len náhodou. A to vďaka diskusii s českými historikmi Janom Seidlom a Martinom C. Putnom, ktorí prišli v roku 2012 do Bratislavy predstaviť svoju novú publikáciu o dejinách homosexuality v českej kultúre.

„Jan Seidl vtedy priniesol kópie novinových článkov istého, nám neznámeho Imricha Matyáša, ktorý ako jediný známy Slovák prispieval do časopisu Hlas sexuální menšiny, vychádzajúceho v 30. rokoch 20. storočia v Prahe,“ objasňuje Jana Jablonická-Zezulová, ktorá o Matyášovi v rámci iniciatívy Inakosť nedávno uviedla online výstavu.

V rekonštruovaní jeho príbehu historičke najvýdatnejšie pomohli Matyášove denníky, ktoré sa našli v dedičstve po zosnulom aktivistovi Mariánovi Vojtekovi. Denníky, ktoré podrobne zachytávajú jeho dlhoročný boj s lekármi, štátom, i postojmi spoločnosti...

Kultivovaný optimista

Dvadsaťdvaročný Imrich teda po návrate z európskych bojísk v podstate len vymieňa front za front. Navonok však jeho život vyzerá úplne pokojne, až meštiacky. Nastupuje na dráhu úradníka v sociálnej poisťovni a svoje pracovné miesto do dôchodku zmení len raz: keď presedlá na úrad dôchodkového zabezpečenia v Bratislave.

​Ani po iných stránkach nebol žiadnym excentrikom. „Z jeho súkromnej korešpondencie je zrejmé, že to bol – najmä v mladších rokoch – človek veselej povahy, optimista, veľmi kultivovaný, podľa slov blízkych vždy upravený, distingvovaný, sčítaný. Jednoducho dobrá,prvorepubliková škola‘. Rád navštevoval kúpele, cestoval, mal okruh stálych priateľov,“ opisuje Imricha Matyáša pre HN magazín Jana Jablonická-Zezulová.

Prirodzene sa ponúka otázka, akej bol vlastne sexuálnej orientácie. Keďže on samotný sa vo svojich denníkoch o sebe príliš nezmieňoval, historičke chvíľu trvalo, než sa k tomu dopátrala. Presnejšie: než potvrdila predpoklad, že Imrich Matyáš patril k homosexuálnej menšine.

Rovnako ako jeho dobovým súpútníkom, ani jemu sa v oblasti lásky pravdepodobne až tak nedarilo. Hoci z trochu iných dôvodov. „V listoch spomína nešťastnú lásku na prelome 30. a 40. rokov, akéhosi A., ktorý, žiaľ, v čase slovenského štátu spolupracoval s gardistami a nacistami, čo Matyáša veľmi zranilo, a tak ich vzťah ukončil,“ hovorí historička.

Isté je jedno - nebolo to ani prvé a ani posledné zranenie, ktoré ho počas života postretlo. Presnejšie, ktorým sa svojou obhajobou homosexuality v podstate dobrovoľne vystavil.

Matyáš ako veriaci katolík napríklad vo viacerých z nich rozoberal vzťah Vatikánu a cirkvi k homosexualite.

Sharon Mccutcheon/Pexels

On samotný však svoj boj nenazýval bojom za sexuálnu menšinu, ale univerzálnym etickým zápasom. Bolelo ho, že v Československu existuje skupina ľudí, ktorým sa deje krivda, a považoval za morálnu povinnosť tieto príkoria zastaviť.

Homosexuáli v cirkvi

Hlas sexuální menšiny, neskôr premenovaný na Nový hlas, bol prvý a úplne prirodzený nástroj, ktorý si mladý Imrich Matyáš pre svoj zápas zvolil. Časopis vychádzajúci v Prahe bol prvým československým verejným fórom, kde mohli ľudia homosexuálnej orientácie vyjadriť svoje názory, ale aj pocity vzájomnej súdržnosti a solidarity.

Zverejňovali sa tu hlavné argumenty za odtrestnenie homosexuality, ale okrem politických a angažovaných článkov časopis venoval pozornosť aj literárnej tvorbe a objavovali sa tu aj upútavky na podujatia, kde sa „rovnakopohlavní“ mohli zoznámiť.

Imrich Matyáš patril k veľmi častým prispievateľom a mnohé jeho texty sú pozoruhodné aj z dnešného hľadiska. Ako veriaci katolík napríklad vo viacerých z nich rozoberal vzťah Vatikánu a cirkvi k homosexualite a dokonca citoval aj pápeža z 11. storočia Leva IX. a jeho zmierlivý postoj k „rovnopohlavným stykom“, či opisoval život homosexuálneho pápeža Júlia II. zo 16. storočia.

​Plne si vedomý možných negatívnych reakcií však zdôrazňoval, že vonkoncom nemá na mysli provokovať ani urážať cirkev. „Môj úmysel je: Dokázať, že práve z najvynikanejších synov katolicizmu boli mnohí homosexuálni (v tom čase sa tento prívlastok používal v zmysle podstatného mena – pozn. red.) (...). Žiaľ, naproti tomu konštatujeme, že práve kresťanské náboženské obce, najmä však katolícka cirkev, spoločnosť hlásajúca,lásku, uznanie a večný mier‘, vypovedali nad homosexuálnymi ortieľ zatratenia.“

Všestranný aktivista

V iných textoch zas nešetril kritikou do vlastných radov. Bol sklamaný, že samotní gejovia a lesby nebojujú za svoje práva, ale nechávajú za seba bojovať len pár jednotlivcov. Upozorňoval tiež na častý jav súvisiaci s kriminalizáciou homosexuality: vydieranie ľudí.

A spomenul aj konkrétny prípad bratislavského ženatého obchodníka, od ktorého heterosexuálny mladík žiadal sto korún, lebo inak vraj odhalí jeho homosexuálnu orientáciu. Zúfalý muž mu najskôr vyhovel, no potom sa obrátil na Matyáša (v tom čase už zjavne veľmi dobre známeho v bratislavskej komunite).

A ten po doslova detektívnom nasadení a za pomoci právnikov docielil, že vydierač podpísal vyhlásenie o úplnej nevinnosti obchodníka... Ako je už zrejmé z predošlých riadkov, toto nebol ani zďaleka jediný prípad, keď na pomoc často úplne neznámym ľuďom nasadil všetky svoje sily a voľný čas.

V roku 1961 sa v Československu homosexualita konečne dekriminalizovala.

Cottonbro/Pexels

​Popri tejto angažovanosti a permanentnom písaní článkov stíhal ešte aj udržiavať kontakt s najprogresívnejšími aktivistami tých čias, ktorí pochádzali prevažne z Nemecka. Práve v Berlíne totiž v roku 1897 vznikol úplne prvý spolok na svete, ktorý sa snažil o zrušenie paragrafu 175, prísne trestajúceho pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia. Podporovali ho aj osobnosti ako Albert Einstein, spisovatelia Mannovci a ďalší významní intelektuáli.

Žiaľ, práve v Nemecku koncom 30. rokov povstal režim, ktorý (popri mnohom inom) udusil aj liberalizačné snahy v oblasti zrovnoprávnenia sexuálnych menšín. Kým nacizmus a druhá svetová vojna teda pôsobili ako retardér, do druhého totalitného režimu, ktorý ho v Československu v roku 1948 vystriedal – teda komunizmu – sa aspoň v tomto smere vkladali isté nádeje.

Jeho, inak utopistická až patologická, vízia nového sveta fungujúceho (aj) na základe vedeckých princípov a rovnosti všetkých ľudí sľubovala podstatne väčšiu otvorenosť voči homosexuálom. O to väčším sklamaním bolo, keď prijala predošlý paragraf o trestnom stíhaní za rovnopohlavný styk.

Vracanie nepomohlo

Zmena režimu však Imrichovi Matyášovi nepriniesla len sklamanie nádejí, ale aj pravidelné návštevy mravnostného oddelenia polície a predvolania na výsluchy, ktorým v 50. rokoch vo svojom byte čelil.

​O čo im išlo? O získanie informácií o známych a politicky aktívnych homosexuáloch z komunistickej strany, ktoré by mohli byť použité na ich diskreditáciu.

Imrich Matyáš im nikdy nič nepovedal. Ani vtedy, keď sa mu vyhrážali deportovaním na odľahlú dedinu východu, kde bude môcť svoje „táraniny o homosexualite vrabcom prednášať“, ani keď doložili, že mu penziu zredukujú na výšku sociálneho dôchodku.

Vo svojich denníkoch spomína, že o takých ľuďoch v skutočnosti ani nevedel... No zároveň podotýka, že po každej ďalšej návšteve na polícii, sprevádzanej nadávkami a vyhrážkami, sa mu zhoršoval tak psychický stav, ako aj telesné zdravie.

„Zrejme následkom nepríjemných tlakov vážne ochorel na rakovinu žalúdka a musel podstúpiť operáciu, z ktorej sa len veľmi pomaly zotavoval,“ konštatuje v rámci online výstavy Jana Jablonická-Zezulová. Paralelne sa však v Československu diali aj pozitívne veci. V roku 1959 sa totiž skončil výskum, ktorý preukázal, že homosexualitu naozaj nie je možné liečiť.

Na začiatku 50. rokov na psychiatrickej klinike 67 homosexuálnych mužov, dobrovoľne podstúpili tzv. reparatívnu „liečbu"

Sharon Mccutcheon/Pexels

​Uskutočnil sa na začiatku 50. rokov na Psychiatrickej klinike Univerzity Karlovej v Prahe na vzorke 67 homosexuálnych mužov, ktorí dobrovoľne podstúpili tzv. reparatívnu „liečbu“, keď im boli podávané látky vyvolávajúce vracanie, a popritom im premietali na plátne zábery sporo odetých alebo nahých mužov. Nezabrala. 

Očná choroba

Dôsledkom bolo, že v roku 1961 sa v Československu homosexualita konečne dekriminalizovala. Imrich Matyáš sa jej dočkal ako šesťdesiatpäťročný muž, po štyroch dekádach permanentného nasadenia. A jeho boj ho značne vyčerpal. Nehovoriac o tom, že napriek tomuto úspechu nemal pocit zadosťučinenia.

Homosexuáli totiž ani napriek zmene zákona nedosiahli rovnocenné postavenie, čo ho naďalej bolelo. V staršom veku naňho aj preto doliehali úzkosti a čoraz viac aj choroby. Ľuďom sa napriek tomu nevyhýbal a pravidelne sa stretával s priateľmi v kaviarňach a vo vinárňach.

​Po sedemdesiatke však Imrich Matyáš utŕžil naozaj tvrdý úder. Lekár mu diagnostikoval vážne očné ochorenie a prognózoval, že do niekoľkých mesiacov ho pripraví o zrak. Podľa slov jeho prasynovca doktora presviedčal, že sa tak určite nestane. A mal pravdu.

18. októbra 1974 o piatej hodine popoludní spáchal Imrich Matyáš vo svojom byte na Hontianskej ulici v Bratislave samovraždu. Priatelia si to všimli rýchlo. Nedostavil sa totiž na dohodnuté stretnutie vo vieche.

„Či ochorenie urýchlilo jeho rozhodnutie odísť z tohto sveta, alebo sa skrývali v jeho rozhodnutí ďalšie príčiny, nevedno a už to ani nikdy presne nezistíme. Matyáš si podľa slov svojich blízkych neprial byť pochovaný, takže jeho popol bol rozptýlený na rozptylovej lúke bratislavského Krematória,“ uzatvára Jana Jablonická-Zezulová.

Cavallo, dvadsaťšesťročný ľavý obranca, o tom dnes hovorí s odstupom. Od júla pôsobí v anglickom klube Peterborough Sports, ktorý hrá v tamojšej šiestej lige.

Japonsko-slovenský talent mieri do Formuly 1. Nemôžem sa dočkať, hovorí Kean Nakamura-Berta po vstupe do Williamsu

Podpora navonok, problémy v zákulisí

„Môj odchod nemal nič spoločné s futbalom. Rozhodli o tom ľudia vo vedení, ktorí ďalej bránili mojim snom. Nie kvôli talentu, ale kvôli tomu, koho som sa rozhodol milovať,“ pokračoval Cavallo.

V roku 2021 sa stal celosvetovo známym a práve Adelaide zohralo v jeho odhodlaní zásadnú úlohu. Klub ho vtedy verejne podporil, no o štyri roky neskôr malo byť podľa jeho slov všetko inak. „S príchodom nového vedenia prišla zmena a nebol som odstavený pre zranenia, ako si mnohí mysleli, ale v skutočnosti pre internú homofóbiu,“ zdôraznil Cavallo.

To však kluboví hovorcovia Adelaide okamžite popreli. „Všetky rozhodnutia týkajúce sa výberu tímu sú robené výlučne na základe futbalových kritérií,“ uviedli v oficiálnom vyhlásení.

Cavallo si zároveň spomenul, že si jeho spoluhráči údajne robili žarty z fotografie s partnerom v skupinovom chate. „A prvýkrát som sa zamyslel nad tým, či som vtedy nemal radšej mlčať,“ dodal.

„Adelaide United sa dlhodobo snaží vytvárať inkluzívne prostredie pre hráčov, zamestnancov aj fanúšikov. Na našu prácu sme hrdí,“ reaguje austrálsky klub.

Cavallovi sa dnes už uľavilo, hoci ani v Anglicku zatiaľ nedostáva veľa priestoru na ihrisku.

Ku coming outu sa odvtedy odhodlali aj ďalší futbalisti. V českom prostredí bol prvým záložník Jakub Jankto v roku 2023, keď pôsobil v pražskej Sparte. V lete následne predčasne ukončil kariéru zo zdravotných dôvodov.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

To je významný bod v prospech LGBTI+ komunity, ktorá sa v mnohých krajinách stále potýka s narastajúcou diskrimináciou a útokmi. Vedci z Belgicka, Talianska a Kalifornie skúmali 67 európskych rodín homosexuálov a porovnávali ich so 67 európskymi heterosexuálnymi pármi, ako je podrobne uvedené v štúdii publikovanej v magazíne Family Process.

U náš nemožné, u susedov realita. Rakúsko sa chystá odškodniť v minulosti perzekvovaných homosexuálov, rozdelí im 33 miliónov

Jasne definované podmienky

Obe skupiny majú deti vo veku 1,5 do 10 rokov. Rodiny s rodičmi rovnakého pohlavia dosiahli rodičovstvo prostredníctvom gestačného náhradného materstva, pri ktorom embryológ odoberie darované vajíčko, oplodní ho spermiou a implantuje ho do lona ženy, ktorá nie je v príbuzenskom vzťahu.

Deti v štúdii museli byť v príbuzenskom vzťahu s jedným z ich homosexuálnych otcov, aby sa ich rodiny mohli zúčastniť. Vedci skúmali výchovné štýly rodín, akékoľvek problémy so správaním detí, ako si rodiny delili úlohy a ako boli rodičia vo vzťahu spokojní.

Deti v rodinách s dvomi otcami sú lepšie vychované a šťastnejšie

Unsplash/Kelly Sikkema

Najmä pre rodiny na čele s homosexuálnymi otcami sa zamerali na vplyv homofóbnych mikroagresií, interakcie s príbuznými a priateľmi a podporu zo strany väčšej komunity. Rodiny vyplnili dotazník pozostávajúci z niekoľkých zavedených prieskumov.

Lepšie vychované a šťastnejšie

Jedným z nich je kontrolný zoznam správania detí, ktorý sa používa na meranie „problémov internalizácie a externalizácie“ detí, ktoré sú definované ako depresia alebo úzkosť pre internalizáciu problémov, zatiaľ čo externalizácia správania zahŕňa agresiu a porušovanie pravidiel.

Europarlamentný výbor schválil uznanie dúhových rodín. Ak návrh prejde, garantované práva budú mať aj na Slovensku

Po preskúmaní údajov z dotazníka vedci zistili, že homosexuálni otcovia mali lepšie vychované a šťastnejšie deti v porovnaní s deťmi tradičných párov. Okrem toho gayovia „uviedli v porovnaní s heterosexuálnymi rodičmi väčšiu pozitívnu spolupatričnosť, rovnomernejšie zdieľanie úloh starostlivosti o deti a väčšiu spokojnosť so zdieľaním úloh,“ píšu vedci v štúdii.

Tiež mali tendenciu byť šťastnejší vo svojich vzťahoch. Vedci však odhalili, že keď sa deti homosexuálnych párov stretli s homofóbnou mikroagresiou, mali tendenciu mať viac internalizovanách problémov.

Deti v rodinách s dvomi otcami sú lepšie vychované a šťastnejšie

Unsplash/Maico Pereira

Studená sprcha pre odporcov

Stručne povedané, deti vychovávané partnerskými homosexuálnymi otcami v stabilných rodinách sa majú dobre – a sú v skutočnosti lepšie prispôsobené ako deti v tradičných rodinách, ktoré by v racionálnom svete hodili vedro studenej vody na vládnych úradníkov, ktorí chcú vymazať LGBTI+ komunitu z verejného diskusie, píše portál.

Anti-LGBTI+ politika a diskriminácia totiž jednoznačne poškodzujú deti homosexuálnych párov. Štúdia je tiež ráznym vyvrátením pre ľudí, ktorí chcú zakázať alebo kriminalizovať praktiky gestačného náhradného materstva, ako napríklad v Taliansku.

Roman Samotný pre Brainee: Z národných tradícii sme si spravili taký fetiš, úplne sme zabudli na modernú časť našich dejín

V tejto krajine chcú konzervatívci pokutovať a uväzniť páry, ktoré splodia deti týmto procesom. Je to trestuhodná myšlienka, pretože vo výsledku sa netýka len homosexuálnych párov, ale aj heterosexuálov, ktoré nemôžu otehotnieť prirodzenou cestou.

1. Malý život - Hanya Yanagihara, 2015

Tento silný román sleduje život štyroch priateľov v New Yorku. Rozpráva o ich úspechoch, bolestiach, tajomstvách a o tom, ako sa vyrovnávajú s minulosťou a identitou. Príbeh je emotívny a zároveň zrkadlom priateľstva a pretrvávajúcej lásky.

2. Neviditeľné besy srdca - John Boyne, 2022

Kniha zaujímavo skúma témy tajomstiev, prijatia a sebaobjavovania. Hlavný protagonista sa snaží nájsť svoje miesto v spoločnosti, ktorá nie vždy rozumie odlišnostiam. Autor ťa zavedie cez emocionálne a dojemné momenty.

3. Dosť bolo lží - Philippe Besson, 2017

Príbeh, ktorý sa odohráva na pozadí napätých spoločenských noriem a osobných prekážok. Kniha rozpráva o odvahu priznať pravdu a o sile pravdivého vyznania. Nadväzuje na dôležité otázky identity a lásky.

4. Niečo ti chcem povedať – 15 rodinných príbehov - Rôzni autori, 2020

Zbierka príbehov, ktoré ponúkajú rôzne pohľady na rodinu, lásku a prijatie v kontexte LGBT tém. Každý príbeh je osobný a autentický, čím vytvára mozaiku skúseností a emócií.

5. Kniha krvi - Kim de l‘Horizon, 2022

Originálny a odvážny román, ktorý skúma hranice identity, sexuality a rodovej príslušnosti. Hlboká poetika a silný jazyk vytvárajú jedinečnú literárnu skúsenosť, ktorá osloví aj náročného čitateľa.

6. Zlomky nekonečna - Adéla Rosípalová, 2023

Moderná poézia a próza, ktorá sa zaoberá témami lásky, straty a vlastného ja. Autorka vytvára náladové obrazy, ktoré pomáhajú čitateľovi hlbšie pochopiť vnútorné svety LGBT postáv.

LGBTQ+

Unsplash/ Norbu Gyachung/

De Niro podporil svoju transgender dcéru. Nerozumiem, prečo to ľudia tak veľmi riešia, hovorí

7. Milujeme jinak, když každý den může být poslední? - Rôzni autori, 2019

Antológia, ktorá prináša rozmanité príbehy o láske v rôznych podobách a situáciách, zdôrazňujúc krásu života napriek jeho neistotám. Každý príbeh je plný emócií a autentických postáv.

8. Spúšť – Príbehy o láske a nenávisti – Marek Hudec, 2021

Reportážna kniha o útoku pred bratislavským podnikom Tepláreň (12. október 2022), ktorá prepája fakty, osobné výpovede a autorovu vlastnú skúsenosť. Silná výpoveď o nenávisti, stratách a potrebe spoločenskej zmeny.

9. Sedem manželov Evelyn Hugovej - Taylor Jenkins Reid, 2017

Tento bestseller rozpráva príbeh ženy, ktorá za svoj život prežila sedem manželstiev, pričom každý manžel predstavuje jedinečný príbeh lásky, hľadania a identity. Kniha skúma rodinné tajomstvá, vzťahy a vlastnú cestu k pravde.

10. Probuzení Simona Spiera - Becky Albertalli, 2015

Teplý a humorný príbeh o tínedžerovi, ktorý sa snaží prijať svoju sexuálnu orientáciu a zároveň čeliť bežným starostiam dospievania. Kniha je plná optimizmu, priateľstva a odvahy byť sám sebou.

11. Neviditeľný život Addie LaRueovej - Victoria Schwab, 2020

Fantastický román o žene, ktorá uzavrie dohodu, vďaka ktorej ju nikto nikdy nezapamätá, no ona hľadá spôsob, ako zanechať stopu. Príbeh sa dotýka tém slobody, identity a večnosti v jemnom LGBT kontexte.

12. Som gej - Dávid Saleský, 2021

Autentický a otvorený príbeh o ceste mladého muža k prijatiu vlastnej sexuality, láske a sebapoznaniu. Kniha je osobná výpoveď, ktorá môže byť inšpiráciou pre čitateľov hľadajúcich odvahu byť sami sebou.

Každá z týchto kníh ponúka iný pohľad na LGBT skúsenosť – cez silné príbehy, poéziu či osobné výpovede. Či hľadáš odvahu, nádej alebo pochopenie, nájdeš to práve tu. Stačí sa začítať.

V našom rozhovore sa dočítaš:

• ako zvládal Patrik obdobie, keď ho rodičia kvôli tranzícii odstrihli 
• kedy nastal zlom a dočkal sa ich pochopenia 
• čo bolo na tranzícii najnáročnejšie
• prečo mal pocit, že sa do cieľa nikdy nedostane

Nedávno si vystupoval v kampani pre organizáciu Inakosť. Spolu so svojimi rodičmi. Aké ohlasy od okolia či na internete ste dostali?

Na internete to vybuchlo a vôbec som nečakal, že tých ohlasov bude tak veľa. V komentároch boli samé pozitívne reakcie, správy o tom, ako nám ľudia držia palce, že je super, čo robíme a máme v tom pokračovať. Negatív tam bolo naozaj mizivé percento. 

Ako si sa cítil, keď si prvýkrát videl sfinalizované video, ktoré sa stalo na sociálnych sieťach virálnym?

Zrazu som sa cítil ako nejaká celebrita (smiech). Nielen na internete som sa stretol s pozitívnymi reakciami, bolo tomu tak aj v realite. Od kolegov v práci, ktorí dovtedy nevedeli, ako to mám, od kamarátov, s ktorými som dlhšie nebol v kontakte, dokonca aj v robote za mnou prišli dvaja zákazníci s tým, že videli video a podporujú ma. 

Zastavil sa pri mne aj jeden transrodový chalan, ktorý mi zložil poklonu, vymenili sme si kontakt a začali písať. Bol to jednoducho krásny pocit, že sa to dostalo k veľa ľuďom a mnohým to mohlo i pomôcť. 

Pred dvoma rokmi si si asi nevedel ani predstaviť, že vaši by do niečoho takého šli.

Nevedel som si predstaviť ani len to, že by sa s tým moji rodičia mohli zmieriť. Zo začiatku moju tranzíciu vôbec nedokázali akceptovať, mohol som im to ja či odborníci hocijako vysvetľovať, jednoducho to nebrali. Bolo to naozaj náročné obdobie. 

Klaudia s popôrodnou depresiou: Myslela som, že svojej dcére ublížim alebo ju niekomu dám. Vadilo mi s ňou byť

Vo videu najmä rodičia rozprávajú o tom, aké to bolo pre nich zmieriť sa s tvojou tranzíciou, s vtedajšou priateľkou a podobne. Spomínajú, že ste sa aj na nejakú dobu úplne odcudzili, nerozprávali sa. Ako si to obdobie vnímal ty?

Pre nich bolo v tom čase jednoduchšie so mnou prerušiť kontakt, ako by sa s tým mali zmieriť. Ja som to bral veľmi zle, pretože som nerozumel, že ma chcú vymeniť za nejaký svoj osobný pocit. Dával som im veľa priestoru, dokázal sa vžiť do ich pozície a netlačiť na nich, no nechápal som, že sa nechcú posúvať a riešiť to.

Veľmi ma to bolelo, vždy keď sme si zavolali, tak to skončilo hádkou. Bolo pre mňa veľmi dôležité, aby tomu celému moji rodičia chápali, no nebolo to tak a ja som ostal uzavretý a nedokázal som o tom rozprávať takmer nikomu. 

Bolo náročnejšie prijať svoju transrodovosť pred samým sebou alebo pred okolím?

Náročnejšie bolo prijať samého seba, pretože som si uvedomoval, že sa mi tým mení kompletne celý život a pohľad na svet. S tým prichádzajú aj isté problémy ako napríklad dysfória, teda psychická reakcia na nesúlad tela s rodom. Stačilo, že sme išli s kamarátmi na diskotéku, vypýtali si tam odo mňa občiansky preukaz a ja som sa zložil. 

Treba si uvedomiť, že s týmto treba potom žiť. Aj teraz, keď už som vyrovnaný, ma občas postihne stav, že môžem urobiť hocičo a aj tak to nebude také ako by malo, pretože nikdy zo mňa nezmizne nálepka, že som transrodový. 

Svoju transrodovosť bolo pre Patrika náročnejšie prijať pred samým sebou.

IKEA CZHUSK

Kedy nastal ten zlom, keď ťa rodina skutočne prijala takého, aký si?

Zmena prišla, keď objavili v roku 2022 Združenie rodičov a priateľov LGBT+ ľudí, ktoré im otvorilo oči a vďaka podobným príbehom sa v tom zrazu necítili sami. Pochopili, že nie sú jediní rodičia, ktorí niečo takéto prežívajú a vedeli sa s ostatnými navzájom podporiť. 

Zúčastnili sa víkendovky, teda trojdňového školenia s workshopmi, psychológmi a odborníkmi. Už na druhý deň mi zavolali so slovami „Ahoj Patrik”, z čoho som ostal šokovaný, pretože mne samému bolo dovtedy blbé oslovovať sa pred nimi v mužskom rode. Za tri dni sa otočili o 180 stupňov, začali sa venovať aktivizmu a odvtedy to nerobia len kvôli mne, ale aby pomohli ostatným. 

Aký bol postup pri tvojej tranzícii? V akom si momentálne štádiu?

Momentálne som takmer na konci, rok a pol som na hormonálnej liečbe, mám za sebou mastektómiu a právnu tranzíciu, teda zmenené doklady a rodný list. Ja som bol v tomto celkom šťastlivec aj napriek tomu, že som mesiac čakal, kým sa matrika vyjadrí k mojej žiadosti, aj keď po správnosti by mal byť vyhotovený nový rodný list na počkanie. Moja kamarátka toto šťastie nemala a doteraz sa s tým trápi, pretože mám pocit, že podľa toho aký má daná matrikárka názor, podľa toho to udeľuje. Je smutné, že človek musí takto bojovať za svoje doklady.

Čo bolo na tom všetkom najnáročnejšie?

Určite to, že som musel neustále niekomu dokazovať svoje pocity. Tri roky som len dokazoval, že si to nevymýšľam a som si istý. Sú minimálne prípady ľudí, ktorí si to nakoniec rozmysleli a nemali by kvôli tomu trpieť tí, ktorí to myslia vážne. Človek oľutuje tetovanie či hypotéku, jednoducho veľa vecí, ktoré sú nezvratné a je to čisto jeho problém. Nikto nemusí dva roky dokazovať, že si chce hypotéku naozaj zobrať, tak prečo to tak je s tranzíciou. Žiaden človek by nechcel podstupovať nič podobné len tak zo srandy. 

Najnáročnejšie bolo to čakanie, pocit toho, že stagnujem a prehodnocovanie, či sa vôbec dostanem do cieľa. Keby sa tak dlho nečaká na termíny u lekárov, verím tomu, že celá tranzícia by mohla byť hotová do mesiaca.

Stáva sa ti doteraz, že ťa niekto z okolia odmieta oslovovať v mužskom rode alebo nerešpektuje tvoje rozhodnutie?

Pri cudzích ľuďoch sa mi to už našťastie nestáva, pretože by to vlastne na mňa ani nepovedali. Už na pohovore do práce som o sebe povedal a všetci sa mi hneď prispôsobili a začali ma oslovovať v preferovanom rode. Našlo sa pár kolegýň z iného oddelenia, ktoré sa vyhovárali na to, že si nevedia zvyknúť, čo je celkom chabý argument. Pochopil by som, keby mi to povedala moja mama, ktorá so mnou žije celý život, no nie kolegyňa, s ktorou som sa práve zoznámil a predtým ma vôbec nepoznala. To už je čisto o tolerancii. 

Myslíš si, že sú Slováci "trans negatívny" národ? Aké sú tvoje osobné skúsenosti?

Ani nie, že by boli trans negatívni, skôr ide o to, že sú ľudia nevzdelaní, majú klamlivé informácie alebo sú niekým ovplyvnení. Veľakrát som stretol človeka, ktorý sa bil do hrude, aké je to celé choré, porozprávali sme sa a on svoj názor prehodnotil. Veľká väčšina Slovákov je zase mlčiaca, má neutrálny názor, no žiadnu petíciu nepodpíše, lebo sa jej to proste netýka. To sú presne tí ľudia, ktorí by vedeli pomôcť, keby boli viac upovedomení. 

Rado sa živí cestovaním po Slovensku: Ľudia cestujú do cudziny, no nepoznajú vlastnú krajinu. Čičmany sa trochu preceňujú

Ako je možné podľa teba na Slovensku zvýšiť toleranciu a pochopenie k transrodovým ľuďom a nepovažovať túto tému za tabu?

Všetci by mali vedieť, že to nie je nič s čím sa človek zobudí, ale narodí. Ľudia nemusia so všetkým súhlasiť, stačí však, keď budú iných rešpektovať a nerobiť im zle. Existuje veľa organizácií, ktoré robia workshopy a školenia, diskusie, s ktorými sa chodí po Slovensku, internet je presýtený informáciami, jednoducho je naozaj veľa možností, ako sa dozvedieť viac.

Cítiš sa momentálne naozaj šťastný?

Určite áno, žijem život podľa seba a stále zvažujem nejaké operácie, ktoré sú ale náročnejšie. Je to beh na dlhé trate, som však rád, že som sa nenechal odradiť mojimi rodičmi, ktorí ma kedysi nepodporovali.

Čo by si poradil ľuďom, ktorí si možno prechádzajú niečím podobným ako si zvykol ty a boja sa najmä reakcie svojich najbližších?

Určite nech si stoja za svojím a v prípade, že majú nejaký problém nebáť sa na niekoho obrátiť. Vo veľa prípadoch, ako bol aj môj, to nemôžu byť rodičia a v tom prípade je ideálna Iniciatíva Inakosť či iné podporné skupiny alebo združenia. Ponúknu nielen podporu, ale aj radu kde nájsť požadovaného odborníka. 

Odkázal by som najmä rodičom, nech stoja pri svojich deťoch, pretože keď ťa nepríjme kamoš, dokážeš od neho odísť, no keď ťa nepríjme vlastný rodič, je to ako dýka do srdca. Človek nikdy nevie ako sa jeho dieťa vyvinie a čím skôr to pochopí, budú to mať obe strany ľahšie. 

Na parížsku olympiádu sa kvalifikovala transrodová nebinárna bežkyňa. Vo finále zabehla svoj osobný rekord

„Mnoho ľudí sa nachádza v podobnej situácii ako ja. Trpia len preto, že sú sami sebou,“ povedala dvadsaťsedemročná Biyaová. „Ak im môžem dať nádej, že sa nebudú cítiť tak sami, som šťastná,“ uviedla dcéra kamerunského prezidenta.

Jej 91-ročný otec, prezident Paul Biya, vládne Kamerunu už štvrtú dekádu. V krajine má výkonnú moc v rukách hlava štátu. Na oznámenie svojej dcéry Biya doteraz verejne nereagoval.

Päť rokov väzenia 

Vzťahy medzi ľuďmi rovnakého pohlavia sú v Kamerune trestné a môže za nich byť uložený trest do výšky piatich rokov väzenia. Brenda Biya hovorí, že tresty za sex medzi osobami rovnakého pohlavia existovali v Kamerune už pred nástupom jej otca do funkcie v roku 1982. Biya dúfa, že zverejnením svojho príbehu pomôže túto legislatívu zmeniť.

„Možno by bolo príliš unáhlené chcieť, aby zákon prestal úplne existovať, ale mohol by byť aspoň menej prísny. Najprv by sme mohli zrušiť trest odňatia slobody,“ povedala v rozhovore pre Le Parisien.

Kamerunská aktivistka za práva LGBT+ ľudí Bandy Kiki, ktorá žije v Británii, uviedla, že ju informácie o verejnom coming oute kamerunskej prezidentskej dcéry potešila. Potvrdzuje to podľa nej existenciu LGBTI+ ľudí v Kamerune.

„Ukazuje to však na krutú realitu: Zákony proti sexuálnym menšinám v Kamerune sú neprimerane zamerané proti chudobným,“ dodala aktivistka. „Bohatstvo a konexie vytvárajú pre niektorých ľudí štít, zatiaľ čo iní musia čeliť vážnym dôsledkom,“ dodala Kiki.

Portál Idnes.cz patrí do vydavateľstva Mafra, pod ktoré spadá aj Brainee.sk

Kanadský vzor pre LGBTI+ športovcov. Quinn sa stal prvým transrodovým hráčom na majstrovstvách sveta vo futbale

„Toto je väčšie ako ja. Toto víťazstvo je víťazstvo celej mojej komunity. Tých posledných sto metrov sme cítili všetku tú podporu od LGBTI+ ľudí, ktorí mi fandili,“ prezradila pre NBC News.

Hiltz v príspevku na sociálnej sieti napísali, že sa im splnil detský sen, keď sa kvalifikovali na parížsku olympiádu. „Nie sme si istý, kedy to úplne vstrebeme. Viem len to, že sa dnes zobúdzame vďačný za svojich ľudí, ohromený všetkou láskou a podporou a naplnený radosťou, že môžeme pretekať na trati s ľuďmi, ktorých milujeme a rešpektujeme," napísali.

Nové pravidlá

Medzinárodný olympijský výbor v roku 2021 aktualizoval svoje pravidlá týkajúce sa transrodových športovcov, aby sa podriadili riadiacemu orgánu každého športu.

Medzinárodná asociácia atletických federácií, ktorá dohliada na medzinárodné atletické súťaže, preto prijala minulý rok politiku, ktorá bráni všetkým transrodovým atlétkam, ktoré sa narodili ako muži, súťažiť v ženských atletických kategóriách. 

Tieto nové pravidlá sa však konkrétne nezmieňuje o nebinárnych športovcoch. Avšak nebinárne súťažiace, ktoré sa narodili ako ženy, majú vo všeobecnosti povolené súťažiť len v ženských kategóriách, ak nepodstúpili hormonálnu terapiu.

Hiltz nebude prvým nebinárnym športovcom, ktorý sa zúčastní olympijských hier. Tento titul patrí kanadskej futbalovej hviezde Quinn, ktorý sa stali aj prvým nebinárnym športovcom, čo vyhral medailu. Quinn patrili medzi najmenej 186 LGBTI+ športovcov, ktorí súťažili na hrách v Tokiu v roku 2020

Hiltz však nebude jediný LGBTI+ športovec, ktorý sa kvalifikoval na parížske olympijské hry. Timo Cavelius z Nemecka bude podľa OutSports prvým gayom, ktorý bude súťažiť v olympijskom džude.

Som zamilovaná do ženy a som na to hrdá. Hviezda seriálu Bridgerton privítala Pride Month coming outom

Nešlo však len o festival zábavy. „Pride je demonštrácia. Ide o zviditeľnenie lesbických, gayov, bisexuálnych, transrodových, intersexuálnych a queer jednotlivcov,“ uvideli podľa Euronews organizátori pochodu.

Pre návštevníkov bol pripravený sprievodný program už od 25. mája, ktorý bol zakončený 8. júna tradičným dúhovým pochodom. Medzi najväčšie ťaháky akcie, okrem samotného sprievodu, patrila určite Pride Village. Na dva dni Rathausplatz ožil queer energiou a svojim návštevníkom ponúkol rôzne informačné stánky, vystúpenia umelcov, výstavy, komunitné aktivity, besedy o dôležitých LGBTI+ témach a mnoho ďalšieho.

Okrem toho sa 7. júna konal tiež Pride Run, pri ktorom si si mohol na päť kilometrovej trati zapretekať a podporiť tak správnu vec. Počas horúcich dní sa mohli návštevnici festivalu schladiť na umelom ostrove na Dunaji Donauinsel, kde bol pre nich vo Vienna City Beach Club pripravený bohatý program.

Dúhové pochody na Slovensku

Tento rok sa na Slovensku môžeš tešiť na dva dúhové sprievody. V Bratislave sa bude konať Dúhový Pride už po 14. krát a tak ako minulý rok, aj tento bude 20.7. na Námestí Slobody. Queer komunita na Slovensku oslávi inkluzívnosť aj na východe krajiny. 12. ročník Pride Košice sa tento rok uskutoční 24. augusta. K tradičnej dvojici festivalov sa však tento rok pridá ďalšie mesto. 29. júna sa uskutoční prvý Pride festival v Trnave. 

Festival LGBTI+ komunity oslávia tento rok aj v Prahe. Od 5. do 11. augusta prinesie Prague Pride stovku kultúrnych i spoločenských, verejných diskusií a debát, športových udalostí a umeleckých vystúpení.

Gay kňaz kulturista valcuje Instagram. Vo svojich videách sa snaží šíriť jednoduché ale silné posolstvo

Podľa denníka La Stampa použitie hanlivého slova prekvapilo množstvo prítomných. Niektorí biskupi, ktorí hovorili s denníkom Corriere della Sera, však pápeža ospravedlňovali s tým, že taliančina nie je jeho materinským jazykom a zrejme nevedel, že ide o urážlivý výraz.

Pápež František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, pochádza z Argentíny, má však talianske korene. Niektorých jazykových chýb a nepresností sa v taliančine dopustil už skôr.

Niektorí biskupi, ktorí hovorili s denníkom Corriere della Sera, však pápeža ospravedlňovali s tým, že taliančina nie je jeho materinským jazykom a zrejme nevedel, že ide o urážlivý výraz.

Gregorio Borgia/Tasr

Vatikán vo viacerých svojich dokumentoch zakazuje prijímať do seminárov ľudí, ktorí praktizujú sex s rovnakým pohlavím, ktorí majú „hlboko zakorenené homosexuálne tendencie“ či sú priaznivci gej kultúry. Otázkou sa zaoberajú aj nové pravidlá pre fungovanie seminárov, ktoré vypracovali talianski biskupi. Text ešte Vatikán neschválil. V Taliansku katolícka cirkev zaznamenala v posledných desaťročiach výrazný pokles záujmu o to stať sa kňazom.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

„Čím viac dúhových stužiek vo verejnom priestore bude, tým viac budú LGBTI+ ľudia cítiť, že sú rovnocennou súčasťou spoločnosti,“ hovorí Manu Kościuszko z advokačného tímu Saplinqu. Porozprávali sme sa s ním o tom, ako sa zmenil život queer ľudí na Slovensku po útoku v Teplárni, ale aj o tom, čo je nutné urobiť, aby sa ich právne postavenie na Slovensku zlepšilo.

Popieranie rodovej identity vyvoláva obrovský stres. Je to ako klamanie, hovorí psychologička

Podľa prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) až 45 percent  LGBTI+ komunity, čelí diskriminácii. Takmer každý piaty respondent uviedol, že má samovražedné myšlienky. Čo to podľa vás vypovedá o Slovensku?

Sú to nelichotivé dáta, ktoré sú dôkazom toho, že na Slovensku sa LGBTI+ ľuďom nežije najlepšie. Dennodenne sa stretávajú s diskrimináciou, nerovnými podmienkami na pracovnom trhu, menšinovým stresom, šikanou na školách, problémami nájsť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti atď. To všetko má na ich životy negatívny dopad. 

Ako by ste zhodnotili súčasný stav legislatívy týkajúcej sa práv a ochrany LGBTI+ ľudí na Slovensku?

Legislatíva, ktorá má právne chrániť LGBTI+ ľudí je v našej krajine nedostatočná. Či už sa bavíme o školstve, kde chýba vzdelávací program, ktorý by poskytol žiačkam a žiakom objektívne informácie o LGBTI+ ľuďoch alebo o predchádzaní šikane z dôvodu sexuálnej orientácie či rodovej identity. 

Taktiež chýba legislatívna ochrana párov rovnakého pohlavia a LGBTI+ rodín (tie sú z pohľadu práva na Slovensku neviditeľné) a možnosť osvojenia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom. 

Pellegriniho ministerka zrušila kritizované štandardné postupy pre trans osoby z dielne bývalej vlády. Neboli dostatočne zdôvodnené, tvrdí

Obzvlášť alarmujúca je situácia transrodových ľudí, kde sme svedkom neustálej snahy o oklieštenie ich – už tak nedostatočných práv. Len nedávno bol znova predložený návrh zmeny zákona, ktorý by de facto zakazoval právnu tranzíciu, nová ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková zrušila tzv. Odborné usmernenie, ktoré rámcovalo postup na matričných úradoch pri zmene dokladov u transrodových ľudí a taktiež zrušila štandardy pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou. A tak znovu hrozí vynucovanie kastračných a sterilizačných zákrokov, čo je v príkrom rozpore s našimi ľudskoprávnymi záväzkami. 

Queer ľudia sa neraz stávajú terčom útokov slovenských politikov, ale aj čelných predstaviteľov vlády. Ako to vnímate?

Ako nehanebnú snahu o vytĺkanie politických bodov na úkor menšiny, ktorá bez podpory väčšiny nemá dostatok prostriedkov ani priestoru, aby sa voči týmto útokom dostatočne bránila. Spoločnosť sa čím ďalej tým viac polarizuje, normalizuje sa hrubý, vulgárny jazyk, čo ďalej legitimizuje nenávistné prejavy voči LGBTI+ ľuďom a zhoršuje celkovú situáciu.  

Obzvlášť rezonujú vyjadrenia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorá pred časom avizovala, že mimovládne organizácie, ktoré sa venujú podpore queer ľudí už nedostanú finančnú podporu štátu. Čo na to hovoríte?

Rázne sa voči jej vyjadreniam vyhradzujeme. To, že prechováva osobné antipatie voči istej skupine obyvateľstva nemôže byť predsa jediným a hlavným kritériom pri prerozdeľovaní štátnych verejných financií. Organizácia Saplinq už dvanásť rokov dopĺňa a nahrádza štát pri ochrane a obrane práv LGBTI+ ľudí, a robí to seriózne, kvalitne a transparentne. Nevidíme preto žiadny relevantný dôvod na to, aby sa čelná predstaviteľka vlády musela uchyľovať k takýmto verbálnym útokom hraničiacim so šikanou. 

Od teroristického útoku v Teplárni, pri ktorom zomreli Matúš Horváth a Juraj Vankulič ubehol rok a pol. Zmenilo sa odvtedy v podmienkach života queer ľudí na Slovensku niečo k lepšiemu?

Po teroristickom útoku v Teplárni vznikla iniciatíva “Ide nám o život”, ktorá spojila mnohé LGBTI+ organizácie pôsobiace na Slovensku s cieľom formulovať výzvu parlamentu a vláde, aby zaistili väčšiu bezpečnosť pre LGBTI+ ľudí žijúcich v našej krajine. Avšak žiadny z bodov tejto výzvy nebol naplnený (okrem prijatia tzv. Odborného usmernenia, ktoré bolo neskôr zrušené). Takže o zlepšení podmienok na život kvír ľudí sa hovoriť rozhodne nedá. Naopak, sú tu neustále snahy o predkladanie represívnych návrhov zákonov zo strany antirodového hnutia, ktoré by situáciu ešte zhoršili. 

Na snímke účastníci zhromaždenia Ide nám o život na Námestí SNP v Bratislave vo štvrtok 27. októbra 2022.

Tasr/Dano Veselský

Aké legislatívne alebo spoločenské zmeny by bolo podľa vás najdôležitejšie presadiť na podporu práv a ochrany LGBTI+ ľudí na Slovensku?

To je veľmi komplexná otázka. Ako som už spomínal, v rámci spoločenských zmien chýba inkluzívne vzdelávanie na školách, tréningy pre pracujúcich v štátnom sektore, polície ohľadom ochrany práv LGBTI+ ľudí. 

Legislatívne tu chýba účinná implementácia medzinárodného práva, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať a rovnako prijatie efektívnych zákonov, ktoré by sa zaoberali trestnými činmi z nenávisti. Rodiny LGBTI+ ľudí a páry rovnakého pohlavia potrebujú taktiež dorovnať práva. 

V súčasnosti prebieha kampaň Dúhová stužka, ktorú organizujete spolu s ďalšími organizáciami. Čo je jej cieľom?

Kampaň Dúhová stužka vznikla v reakcii na nedostatok prijatia a bezpečia LGBTI+ ľudí vo verejnom priestore. Jej pripnutie je gestom spolupatričnosti, ktorým dáva človek najavo, že LGBTI+ ľudí rešpektuje, podporuje rovnosť ich práv a že sa v jeho prítomnosti nemusia báť byť sami sebou. Čím viac dúhových stužiek vo verejnom priestore bude, tým viac budú LGBTI+ ľudia cítiť, že sú rovnocennou súčasťou spoločnosti – to je jeden z cieľov kampane. Druhým cieľom je finančná podpora LGBTI+ organizácií a iniciatív, ktoré sa do kampane zapojili. 

Na čo budú použité vyzbierané financie?

Ľudia môžu prispieť dobrovoľným darom a vyzbierané peniaze následne putujú do Fondu Dúhovej stužky, v rámci ktorého sa prerozdelia medzi všetkých 12 zapojených LGBTI+ organizácií. Tie ich použijú na posilnenie či udržanie svojich aktivít. 

Občianske združenie Saplinq zastrešuje aj Pride v Košiciach. Bude sa konať aj tento rok?

Áno, Pride Košice sa bude konať aj tento rok, konkrétne 24. augusta. Bude to už v poradí dvanásty ročník a už teraz prebiehajú intenzívne prípravy niekoľko dňového bohatého kultúrneho programu plného diskusií, workshopov, či iných zaujímavých podujatí, ktoré zavŕšime samotným sprievodom centrom mesta Košice. Všetky a všetci ste srdečne vítaní. 

Registrované partnerstvá, eutanázia či interrupcie. Prieskum ukázal, že Slováci sú liberálnejší, ako prezentujú politici

Vnímate posun v tom, ako ľudia reagujú na toto podujatie dnes a v minulosti?

Záleží na tom, koho myslíme pod pojmom ľudia. Ak sa rozprávame vo všeobecnej rovine, ľudia kopírujú nálady v spoločnosti, a tak je to aj pri Pride Košice. Samozrejme vyskytnú sa aj negatívne reakcie, sem-tam sa objavia predstavitelia extrémnej pravice, no sú to skôr ojedinelé prípady. 

Na to, ako spoločnosť toto podujatie vníma majú nemalý vplyv aj médiá a to, aký obraz ľuďom ponúkajú a aký jazyk zvolia. Žiaľ často zvyknú skĺznuť k exotizácii Pride-ov, snažia sa ich vykresliť ako nejakú senzáciu, niečo kontroverzné. No stále sa jedná v prvom rade o podujatie na podporu práv LGBTI+ ľudí. Každopádne za 11 ročníkov sa stal košický Pride etablovaným podujatím, ktoré navštevuje čoraz viac ľudí a to nielen z LGBTI+ komunity, ale aj  rodiny s deťmi, priatelia, príbuzní… jednoducho všetci, ktorým záleží na tom, aby sa v tejto krajine žilo dobre všetkým, a to bez ohľadu na ich rodovú identitu alebo sexuálnu orientáciu. 

Príbeh černocha, ktorý sa spriatelil s rasistickým Ku Klux Klanom. Ľudí presvedčil, aby prestali s nenávisťou

Okrem toho ako chlapec Black prispieval aj do sekcie pre mládež na Stormfront Stormfront.org - neonacistickej nenávistnej stránke, ktorú vedie ich otec. Po nástupe na univerzitu sa im však otvorili oči a vzdali sa tohto radikálneho smerovania, píše Daily Mail.

Život na univerzite

Teraz Black napísali knihu, v ktorej približujú ich prerod z mladého nacistického prívrženca na celkom inú osobnosť. Všetko sa začalo na liberálnej New College v Sarasote na Floride, kde pochopili svoju rodovú identitu a zbavili sa ilúzie z hnutia bielej rasy.

Na univerzite sa spriatelili so židovským dievčaťom napriek skutočnosti, že rodina Blackovcov bola jednou najznámejších antisemitských aktivistov v krajine.

Cez dlhé, často náročné rozhovory, teraz už manželkou a psychologičkou Allison Gornik - Black, začali robiť prvé váhavé kroky preč od neonacistického hnutia. Derek sa následne oficiálne dištancovali od Ku Klux Klanu v roku 2013.

Black priznávajú, že od toho obdobia zriedka hovorili so svojou rodinou. So svojim otcom, ktorý si odpykal nejaký čas vo väzení za plánovanie invázie na karibský ostrov Dominika v roku 1981, údajne úplne prerušili kontakt.

Coming out

V The Klansman‘s Son: My Journey from White Nationalism to Antiracism sa zamýšľajú nad svojím detstvom, keď si ich kvôli dlhým vlasom často mýlili s dievčaťom. „Neviem si predstaviť, aké hrozné by bolo vyrastať v súčasnom politickom prostredí ako dieťa, ktoré sa až do puberty tešilo z toho, že je často vnímané ako dievča, no muselo to v sebe skrývať,“ hovoria Derek.

Ďalej vo svojej knihe priznávajú že sú nebinárna osoba a svoju orientáciu si začal uvedomovať až na spomínanej univerzite. „Kultúra [New College] a ľudia, ktorých som tam stretol, mi pomohli akceptovať, že som trans,“ dodali Black.

Vnímala, že ju predovšetkým hráčky, ktoré poráža, nevidia na turnajoch rady, inak sa ale nikto verejne proti jej pôsobeniu nevyjadroval. Až teraz.

Rekordérka

15. marca zvíťazila v pretekoch seriálu Challenge Tour a 23. marca ovládla preteky ženskej série.

Technicky na tom nie je nič zlé. Challenge Tour je otvorený pre mužov aj ženy, len na ňom doteraz žiadna žena neuspela. Pokiaľ sa niektorej žene podarí v mužskej konkurencii obstáť, je väčšinou jej úspech pripomínaný ešte dlho potom. Ako napríklad počin Britky Fallon Sherrockovej, ktorá v roku 2019 dokázala na svetovom šampionáte poraziť dvoch mužských súperov.

Pizza pred zápasom nesmie chýbať. Len 16-ročný Luke Littler sa vo finále pokúsi zmeniť svet šípok

Namiesto toho sa od soboty znáša na van Leuvenovú vlna kritiky a holandská reprezentácia je v troskách.

Protesty reprezentantiek

„V momente, keď sa cítite trápne pri reprezentácii holandského tímu, pretože biologický muž hrá za ženský tím, je čas ísť,“ napísala na svoj Facebook Anca Zijlstraová, dvanásta žena svetového rebríčka. „Snažila som sa to prijať, ale nedokážem s tým súhlasiť ani to uznať. Celým srdcom si pre všetky ženy v športe prajem, aby ľudia prišli k rozumu.“

O pár hodín neskôr ju napodobnila aj svetová dvojka Aileen de Graafová. „Ak sa niekto necíti dobre v tele, do ktorého sa narodil, plne podporujem, aby to zmenil a bol šťastný. Ale nemyslím si, že je správne, aby biologickí muži hádzali v ženskej kategórii a naopak.“ Šesťčlenný holandský tím tak prišiel cez noc o tretinu pretekárok.

Podľa šéfa PDC Matta Portera nie je na pretekaní van Leuvenovej nič zlé. „Máme nastavené pravidlá, ktoré Noa-Lynn spĺňa a úplne si zaslúži tu byť,“ vyhlásil.

Fanúšikom v predchádzajúcich mesiacoch vadilo, že jej výkonnosť by ju v mužskej kategórie odsúdila do nižších súťaží, zatiaľ čo medzi ženami môže víťaziť a brať nezanedbateľné prize money.

Pri hľadaní dôvodu, prečo van Leuvenová začala toľko vadiť až v momente, keď vyhráva, sa myšlienky nevyhnutne zastavia práve pri peniazoch. Víťazka závodu ženskej série získa 2-tisíc libier (2330 eur), najlepší z Challange Tour berie zase 2,5 tisíc libier (2900 eur), čiže v prepočte si van Leuvenová za osem dní zarobila viac ako päť tisíc eur.

„Nie som jediná trans hráčka, ale zrejme jediná, ktorá vie dobre hádzať, takže sa ma chcú zbaviť,“ má o motivácii svojich kritikov jasno van Leuvenová.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Ellen, ktorá je neterou Davida Lascellesa, ôsmeho a súčasného grófa z Harewoodu, si vymenila sľuby so svojou partnerkou a spečatila ich spojenie bozkom pred nádherným ručne vyrobeným slávnostným transparentom s nápisom „Here Come The Brides“.

Zdravotné problémy v kráľovskej rodine. Kráľ ide pod nôž, na operačnom stole skončila aj princezná Kate

Stanú sa veľkou zmiešanou päťčlennou rodinou, pretože Ellen má syna Jacka a dcéru Penny so svojím bývalým austrálskym priateľom, zatiaľ čo Chan, majiteľka dizajnérskej spoločnosti, má dcéru Raff.

Zábavná svadba v prírode

Keď sa starí rodičia Ellen, gróf a grófka z Harewood, brali, recepcia sa konala v St James‘s Palace a zúčastnil sa jej aj kráľ Juraj VI. a jeho manželka, kráľovná Alžbeta.

Ellen Lascelles si však vybrala celkom inú svadbu, vonku v austrálskej prírode, medzi zvlnenými zelenými kopcami, úžasnými výhľadmi, bujným dažďovým pralesom a vodopádmi. „Channtel a ja sme sa obklopili takmer všetkými našimi milovanými ľuďmi a prežili sme ten najzábavnejší, najhorúcejší a najviac láskou naplnený deň, aký som si dokázala predstaviť,“ povedala Ellen podľa Daily Mail.

Pred prelomovou svadbou Ellen radostne upozorňovala priateľov na ich zasnúbenie na sociálnych sieťach. „Na Nový rok ma Chan požiadala o ruku a premenil neuveriteľný rok 2022 na ešte neuveriteľnejší rok 2023,“ napísala vtedy Ellen.

Podľa kardinála Víctora Manuela Fernándeza, šéfa dikastéria, teda jedného z úradov zriadených pápežom pre správu katolíckej cirkvi, dokument otvára „možnosť žehnať párom žijúcim mimo manželstva či párom rovnakého pohlavia."

Pápež bol hosťom podcastu, transrodovej osobe vyznal podporu: Boh nás miluje takých, akí sme

Katolícka cirkev však naďalej neuznáva tieto zväzky a nepovažuje ich za rovnocenné manželstvo. Žehnanie však kňazom povolí, pretože ho považuje za „prosbu Bohu“.

Nie je to manželstvo 

Pre cirkev je manželstvo sviatosť a tiež výlučne zväzok muža a ženy, „ktorý je prirodzene otvorený plodeniu dieťaťa“. Podľa Vatikánu tak ceremónia žehnania párom žijúcim mimo manželstva nesmie napodobňovať sobášny obrad.

ilustračný obrázok.

Profimedia.cz/

Vatikán ponecháva kňazom relatívne veľkú voľnosť ohľadom toho, či žehnanie udeliť a akým spôsobom. Zakazuje však, aby sa akt uskutočnil v súvislosti s civilným obradom. Ľudia, ktorí žehnanie dostanú, nesmú byť oblečení ako na svadbe. Dokument však mlčí o tom, či je možné také žehnanie udeliť v kostole.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

„Vzdialenosti medzi termínmi rôznych podujatí sprístupnili súťaž pre otvorenú kategóriu, ktorá bola pilotne zavedená po prijatí politiky World Aquatics o spôsobilosti pre súťažné kategórie mužov a žien. World Aquatics Open Category Working Group bude pokračovať vo svojej práci a angažovanosti s vodnou komunitou na podujatiach otvorenej kategórie,” píše sa vo vyjadrení.

Nie každý otec je dobrý otec. Elon Musk o svojej transgender dcére povedal, že je komunistka s vymytým mozgom

Pioniersky pilotný projekt, ktorý zlyhal

„Aj keď v súčasnosti neexistuje dopyt na elitnej úrovni, pracovná skupina plánuje v budúcnosti preskúmať možnosť zahrnutia pretekov otvorenej kategórie na podujatiach Masters,“ dodala organizácia. Tá podujatie pre transrodové osoby zaviedla po tom, čo zakázala transatlétkam súťažiť v ženských elitných pretekoch na stretnutí v Berlíne.

Malo ísť o „pioniersky pilotný projekt“, ktorý vydláždi cestu zapojeniu ľudí v elitných kategóriách, no skončil fiaskom. Po zrušení bývalá britská olympijská plavkyňa Sharron Daviesová – hlasná kritička transrodových atlétov súťažiacich v ženských športoch – na sociálnej sieti napísala: „Ak trans ženy nebudú mať fyzický prospech z pretekajúcich žien namiesto iných mužov, potom nemám záujem!”

Plávanie

Unsplash/CHUTTERSNAP

Naopak, začiatkom tohto roka Swim England vytvoril „otvorené a ženské kategórie“, ktoré umožnili transgender ženám a nebinárnym ľuďom súťažiť v ženských pretekoch. Nové pravidlo, zavedené minulý mesiac, sa vzťahuje na plávanie, umelecké plávanie, skoky do vody a vodné pólo na všetkých podujatiach, kde sa časy a súťaživosť považujú za dôležité.

Inklúzia je dôležitá

Mike Hawkes, vedúci diverzity a inklúzie Swim England, povedal, že nová politika je spôsob, ako vytvoriť inkluzívne príležitosti pre transrodových športovcov a zároveň chrániť spravodlivosť v športe. „Sme však presvedčení, že akékoľvek zavedené opatrenia by mali byť minimálne obštrukčné a mali by ísť len tak ďaleko, ako je to potrebné na udržanie športovej integrity v rámci našej súťaže a talentov,“ povedal pre The Guardian.

Transrodovým šachistkám zakázali účasť na ženských turnajoch. Vraj majú vrodenú výhodu, lebo sú inteligentnejšie

Dodal, že toto pravidlo umožní „začlenenie až po najvyššiu možnú úroveň“. „Nie je to to najlepšie z oboch svetov, ale určite je to to najlepšie, o čom sme presvedčení, že je možné,“ dodal Hawkes.

Na prebiehajúcich ženských majstrovstvách sveta vo futbale nastúpili proti Nigérii už na svoj 89 reprezentačný zápas. Hoci sa zápas skončil bezgólovou remízou, kanadská päťka napriek tomu prepísala históriu.

Na Letných olympijských hrách v Tokiu sa predstavili ako prvá otvorene transrodová olympionička.

Twitter/marinabutron/

Za kanadský národný tím debutovali ešte v roku 2014. Od vtedy sa Quinn stali medzi LGBTI+ športovcami nielen ikonou a vzorom, ale aj rekordérmi. Keď sa na Letných olympijských hrách v Tokiu predstavili ako prvá otvorene transrodová olympionička. Do histórie sa v priebehu olympiády zapísali ešte raz, keď Kanada vo finále porazila Švédsko na penalty, čím sa Quinn stali prvou transrodovou osobou, ktorá vyhrala olympijskú medailu.

Prelomový moment v kanadskom športe a spoločnosti 

Kanadská novinárka Har Johal pre BBC povedala že ich coming-out bol prelomovým momentom v kanadskom športe a spoločnosti. „Z pohľadu národného tímu sa nič nezmenilo. Fanúšikovia ich milovali rovnako predtým ako teraz. Väčší dopad to malo na širokú verejnosť, ktorá toho o hráčoch alebo o futbale všeobecne nevie až tak veľa. Quinn je napriek tomu teraz vnímaný ako vzor pre LGBTQ+ ľudí na celom svete,“ doplnila.

Tenisová legenda Martina Navrátilová podporila vylúčenie trans žien z ženských športových podujatí: Je to krok správnym smerom

Túto podporu potvrdil aj kanadský tím na majstrovstvách sveta. „Som naozaj hrdý na to, čo Quinn robia, aby zvýšili povedomie a urobili, tento svet oveľa inkluzívnejším miestom,“ povedal manažér Bev Priestman. „Žartujeme, že si Quinn nezaslúžime. Sú až takí dobrí,“ povedala kapitánka Christine Sinclair.

Zlaté olympioničky majú na turnaji ešte náročnú cestu. V skupine totiž ešte narazia na domácu Austráliu a Írsko. A ako sa hovorí, že vo futbale je možné všetko, tak v ženskom to platí dvojnásobne. Príkladom je aj historicky prvé víťazstvo Filipíniek na Svetovom pohári žien, ktoré porazili 1:0 spoluorganizátorky turnaja z Nového Zélandu.

Na druhej strane tvrdia, že pretláčanie LGBTQ tém nasilu môže byť kontraproduktívne a nie je im veľmi pochuti.

So Sue a Kikou som sa stretla v prvý deň otvorených interiérov podnikov. Na prvý pohľad dve obyčajné baby ma čakali pri vytúženom pivku. Hneď na úvod sa nezhodli - jedna tvrdí, že sa na všetkom zhodnú, druhá, že sa nezhodnú. Ako to vlastne je, sa dočítaš v otvorenom rozhovore.

Jeden z častých názorov je, že LGBTQ téma vyskakuje už aj zo skrine a že sa táto komunita všade pretŕča. Prečo sa ukazujete? Vnímate to tak, že sa pretŕčate?

Sue: Je to voľba followera, či ma chce sledovať. Veď si predsa pozriem film, ktorý má baví, pozriem si veci, ktoré má bavia, nepozriem si veci, ktoré mi robia zle.

Na verejnosti by mi vadilo, aj keby sa olizovali muž a žena. Nepatrí to podľa mňa do spoločnosti. Čo sa týka Pridov, prekáža mi, že z tej témy robia niečo, čím nie je. Nie len v LGBTQ svete, ale aj v „normálnom“ svete sa takisto nájde veľa extrovertov a exotov. Je to šou, no istým spôsobom kazia mienku o tom, čo je to LGBTQ. Na druhej strane je dobré, že ten Pride je a upozorňuje na takýchto ľudí.

Kika: Nie je to pekne prezentované. Či vo filmoch, či na Netflixe v každom jeden seriáli je gay, lesba. Každú jednu lesbu tam vykreslia ako vystrihanú chlapinu a div narúžovaného muža. Potom majú ľudia predsudky, keď to takto odvšadiaľ vyskakuje. Na druhej strane to nie je zlé, lebo to ide do povedomia, ale dá sa to prezentovať aj inak.

Zúčastnili ste sa na nejakom Pride?

Sue: Ja som už bola, ale pracovne.

Kika: Ja som na žiadnom nebola. Išla by som sa tam pozrieť, ale nie žeby som sa za tým trhala. Tento rok, keby bol, tak by sme šli. Radi by sme stretli našich followerov. Chceli by sme vidieť, či má ten Instagram efekt. (smiech)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa TheVeneres (@theveneres)

Pamätám si jeden banner z Pridu, asi dva roky dozadu: „Nemôžem zato, že ju ľúbim“. Dá sa podľa vás láska definovať?

Sue: Myslím si, že láska sa nedá definovať, ani vybrať. Podľa mňa je to o strete, porozumení a sympatii. Nemyslím si, že nemá pravidlá.

Kika: Súhlasím. Hoci som mala priateľku aj chalanov, nikdy som nestretla niekoho takého ako je Sue.

Obe ste boli vo vzťahu aj s chalanmi, v čom to bolo iné?

Kika: Budem to porovnávať so Sue. Je oveľa pozornejšia, čo sa maličkosti týka. Dokážeme sa hodiny a hodiny rozprávať. Aj to ohováranie (smiech), fakt ako s kamoškou.

Sue: Ja som mala dva vzťahy s mužmi – 5 a 7-ročný. Moji partneri boli super. Som z rodiny, kde mám super otca, super brata. Vždy načrtnem to, že homosexualita nie je komplex. Komplexy má každý, či je gay alebo nie.

Je to veľmi iné, ako s mužom. Na mužoch ma najviac nebavila jednoduchosť. Tým, že svet niekedy vnímam inak, aj od muža som očakávala, že ho tak bude vnímať. V bežnom dni mi prišli takí prázdni, aj keď boli super.

Pri žene máš stále o čom, upratovanie nie je len na tebe, je to super v maličkostiach. Ako Kika povedala, sme drvivú väčšinu dňa kamarátky.

Zbúraj predsudky. Tipy na filmy s LGBTQ tematikou, niektoré premiéra eštelen čaká

Načrtla si, že máš super otca a brata. Ako to prijali rodiča?

Sue: Prijali to v pohode. Mamine som napísala správu v opitom stave, že mám priateľku. Ona mi na to odpísala, že nech mám koho chcem, že pokiaľ ja budem šťastná, bude aj ona. Otec sa to dozvedel omylom. Do rodinnej skupiny som poslala fotky, na ktorých sme s Kikou, asi ich videl. Nie je s tým podľa mňa úplne stotožnený. O Kike sa málo rozprávame alebo vôbec, ale nikdy na mňa za to nenakričal. Brat, ten mi asi dvakrát povedal, že som len nestretla toho pravého.

Kika: Moji rodičia sú starší. Zo začiatku to bolo pre nich zložité. Môj coming out bol tiež po párty a zhurta. Beriem si to na seba. Kebyže prídem za nimi: „mami, oci, páčia sa mi dievčatá,“ asi by to brali inak. Tatino je veľký kresťan, myslím, že sa s tým nikdy úplne nestotožní. Našťastie sme tri baby, tri sestry. Na mňa vsádzali dosť. V ich očiach som ich však sklamala. Už mi to nejak extra nevykrikujú. Žijú s tým, zvykli si.

Kika, spomínala si, že ten coming out bol nejaký náročnejší, mala si problémy to priznať sama pred sebou?

Nie. Od malička som bola úplne iná. Vždy som mala krátke vlasy, bola som chalanský typ. Mala som byť Jurino, rodičia boli nachystaní, že budem chlapec. Tak mi to tak ostalo. Nikdy som nenosila sukne, podpätky. Vždy som k ženám pociťovala niečo iné. Musíš to tak inak cítiť. Hoci som bola s chalanmi, chýbalo mi tam niečo. Inak som sa cítila pri žene.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa TheVeneres (@theveneres)

Máte rozdelené role?

Kika: Nedá sa to úplne povedať, že jedna vo vzťahu je viac muž, druhá žena. Podľa toho, ako a v akej situácii. Čo sa týka varenia, tak varievame obidve, ale ja častejšie. Čo sa týka technických prác, tak na to je viac Sue, ale robíme to spolu.

Kto je väčšia hysterka?

Obidve (smiech).

A keď máte svoje dni?

Kika: No, my ich máme skoro naraz. Je tam minimálny rozdiel. Viem byť nervózna, ale to prejde. My sa už teraz nehádame, začiatky boli horšie. Dokázali sme si všetko vykričať. Kým človek zistí, kto aký je a čo mu vadí, trvá to nejaký čas.

Sue: Hádame sa, ale najmä keď pijeme. Samotná vec, na ktorej sa hádame, nemá opodstatnenie. Nehovorím teraz o lesbickom vzťahu, ale po rokoch vzťahoch som prišla na to, že je asi fakt lepšie to povedať druhému priamo a s humorom.

Je sexualita niečo vrodené? Niečo, čo sa vyvíja, alebo je to voľba?

Kika: Ako som spomínala, od malička som bola iná. V mojej rodine nie je nikto homosexuál.

Sue: To nevieš (smiech). Môžeme povedať, že je vrodená, ale myslím si, že sexualita sa vyvíja. Vplýva na ňu veľa vecí. Ja som sa s tým podľa mňa nenarodila. Ešte pred štyrmi rokmi ma rajcovali chlapi, ale rovnako ma priťahovali ženy.

Zaujímavé však je, že keď sme šli von s frajerom, bola tam nejaká baba, mne sa zapáčila, tak som bola k nemu drzá, že určite sa mu tá baba páči a žiarlila som. On mi vysvetľoval, že sa na ňu ani nepozrel, že nevie ani kto tam sedel, na rozdiel odo mňa. Začala som si hovoriť, že čo keď sa mi tie baby páčia a prenášam to naňho. Vždy, keď som bola opitá, „riešila“ som sa s kamoškami. Keď som sa s nim rozišla, povedala som si, že keď cítim, že by ma mohli priťahovať ženy, prečo by som to neskúsila? Zo začiatku to bolo trápne, nevedela som, čo mám tým babám hovoriť. Mala som 23 rokov. Stretávala som sa, skúšala som. Vždy to bolo tak, že dievča, ktorému som sa páčila, sa mne nepáčilo a naopak.

Čo je v sexe medzi ženami iné?

Sue: Veľa ľudí si predstavuje ženský sex. Sú rôzne typy mužov a žien s rôznymi chuťami a úchylkami. Ja sama mám kamošky, ktoré si to robia vibrátorom. Naozaj som mala jednu kamarátku, poviem to tak, sexovala s každým, kto ju chcel, pri tom nikdy nezažívala orgazmus a robila si to v piatok večer vibrátorom. Podľa mňa to nie je o sexe, v dnešnej dobe si veľa partnerov nesedí sexuálne. Chlap by chcel anál, baba zas dvoch chlapov a nemajú to a spia spolu a dosiahnu aj tak orgazmus. Je úplne jedno, ako ho dosiahneš, či sama, urobí ti to chalan alebo baba. Je to ťažká téma. To vzrušenie nie je o tom, či je to baba alebo chalan.

Kika: Neviem. Ja vidím pekného chlapa a so mnou to nič neurobí.

Ako sa k vám správajú ženy, keď zistia, že ste lesbičky?

Sue: Deväťdesiatpäť percentám žien to imponuje, myslia si, že keď sme lesbičky, automaticky ich chceme. Všimla som si, že dosť často sa mi akoby chcú páčiť. Nikdy som sa však na ženu nepozerala: „Ó idem ťa pretiahnuť,“ aj keď fotím nahé telá.

Kika: Správajú sa inak. Veľa žien si myslí, že ich balíme. To, že sme na baby, neznamená, že chceme všetky ženy.

V Česku je momentálne diskusia v parlamente o manželstvách ľudí rovnakého pohlavia. My na Slovensku nemáme povolené ani registrované partnerstvá, príde to niekedy ku nám?

Kika: Sme sto rokov za opicami. Ja si myslím, že to tu nikdy nebudú akceptovať.

Sue: Snažím sa vžiť do kože mojej starkej a ľudí z Oravy, aj ľudí z Bratislavy, aj liberálov, aj zástancov „tradičnej“ rodiny. Chápem, že pre veľa ľudí je ťažké pripustiť si, že deti sa budú rodiť v skúmavkách. Evolúcia ide dopredu a nezastavíme ju. Veda sa vyvíja a verím, že raz vedci dosiahnu to, že žena so ženou splodia dieťa. Aj keď je to úplne scifi. Z tohto hľadiska chápem, že je proti tomu veľa bojovníkov.

Sú ľudia, ktorí si tak veľmi zakladajú na viere a na tom pôvodnom, že nemajú kapacitu pochopiť, že môže existovať aj niečo iné. Tak, ako ja nemám rada niektoré veci, nemusia mať aj oni.

Registrované partnerstvo je témou politiky a nie lásky a nejakého pochopenia. Je to len papier, ktorý nič nezabezpečí. Diskusia o manželstvách ľudí rovnakého pohlavia je predmetná. No podľa môjho názoru sa to podáva zle. Je tu toho toľko, že sa nečudujem, že tí, čo to nenávidia, majú toho dosť.

Plány do budúcnosti: Chceli by ste dieťa?

Kika: Bavili sme sa o tom viackrát, dospeli sme k tomu, že doba je tak zlá, že nie.

Sue: Kika je ešte mladá. Mne už začali tykať hodiny pred rokom a pol.

Adam si hovorí Venus D-Lite a v USA sa živí ako drag queen. "Posledných dvadsaťjeden rokov nerobím nič iné, len sa snažím čo najviac podobať Madonne. Absolvoval som niekoľko úprav tváre. Výplne do tváre, brady. Podstúpil som plastiku nosa a ďalšie zákroky. Všetky som podstúpil v priebehu niekoľkých rokov," povedal pre Dailystar, píše sa na Idnes.cz. 

Okrem toho minul majetok na kostýmy, ktoré sú replikami tých, ktoré Madonna predvádzala na koncertoch alebo vo videoklipoch. Doma má teda slušnú zbierku oblečenia a má aj repliky jej šperkov.

Rodina si nechcela zvyknúť 

Vo svojom podnikaní je veľmi úspešný a obľúbený, ale jeho rodina nebola z jeho koníčka spočiatku nadšená. Nechceli, aby si dal urobiť vizáž. "Dnes som všetkým dokázal, že moja tvrdá práca stála za to. Som šťastný, mám svoju vlastnú šou a premenu neľutujem," dodal.

Portál Idnes.cz patrí do vydavateľstva Mafra, pod ktoré spadá aj Brainee.sk. 

Ako píše Forbes, František ako pápež zaujal postoje, ktoré sú v rozpore s konzervatívnym katolíckym učením. Povedal, že ateisti môžu ísť do neba, ak budú viesť čestný život, a vyzval na súcit s katolíkmi, ktorí sa rozviedli.

Farár, ktorý nemôže kázať na Slovensku: Manželstvá rovnakého pohlavia by nijako nezasiahli do života ostatných

Podporil tiež väčšiu úlohu žien vo Vatikáne, vymenoval niekoľko žien do vedúcich pozícií a umiestnil ženy do predtým výlučne mužského výboru, ktorý sa používal na výber biskupov (hoci František tvrdí, že kňazstvo by malo byť vyhradené pre mužov).

LGBTI+ osobnosť roka 

Pozreli sme sa na vyjadrenia pápeža Františka, hlavy cirkvi, ktorá aj na Slovensku najviac volá po tom, aby o LGBTI+ komunite bolo počuť čo najmenej, ktoré ukazujú, že keby každý zdieľal minimálne jeho hodnoty, všetkým by sa tu žilo lepšie. Nehovoriac o tom, že keby ho počúvali slovenskí predstavitelia katolíckej cirkvi, možno by nevyhrávali ocenenia Homofób roka.

Homofób roka je známy. Vysoký predstaviteľ cirkvi si neblahé prvenstvo vyslúžil výrokom po streľbe v Teplárni

Začnime najzásadnejším vyjadrením, ktoré pápež povedal v júli 2013, len štyri mesiace po tom, ako sa stal hlavou katolíckej cirkvi. „Ak je niekto gay, hľadá Boha a má dobrú vôľu, kto som ja, aby som ho súdil?” Tieto vyjadrenia boli vnímané ako zmena tónu pápežstva natoľko, že LGBT magazín The Advocate označil pápeža Františka za osobnosť roka 2013.

Pápež opakovane hovoril o potrebe, aby cirkev vítala a milovala všetkých ľudí bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu. „Kľúčom je, aby cirkev vítala, nevylučovala a preukazovala milosrdenstvo, nie odsudzovanie,” povedal taktiež v roku 2013. 

Pápež František

TASR/Cecilia Fabiano/LaPresse via AP

Viaceré LGBT skupiny komentáre uvítali a poznamenali, že to bolo prvýkrát, čo pápež použil slovo „gej“ na verejnosti, a tiež akceptoval existenciu homosexuálov ako rozpoznateľnú súčasť komunity katolíckej cirkvi.

Kritika od predchodcu

V októbri 2016 František vyjadril presvedčenie, že „keď človek [ktorý je gej] príde pred Ježiša, Ježiš určite nepovie: ‚Choď preč, lebo si homosexuál.‘“ Treba však dodať, že nie každý vo Vatikáne bol nadšený zo zdieľania týchto názorov. 

Arcibiskup Geogre Ganswein, ktorý slúžil ako tajomník predchádzajúceho pápeža Benedikta XVI. od roku 2003 až do jeho smrti, vo svojich pamätiach napísal, že bývalá hlava cirkvi kritizovala Františkove komentáre o homosexualite. Pridali sa k nemu aj tradicionalistickí katolíci.

Peklo zamrzlo? Pápež si vie predstaviť zrušenie celibátu, v Nemecku bude cirkev požehnávať aj homosexuálne zväzky

Tí pripomínali aj slová pápeža Jána Pavla II. (viedol cirkev v rokoch 1978 až 2005), ktorý odsúdil zákony povoľujúce manželstvá osôb rovnakého pohlavia ako hrozbu pre štruktúru rodiny a v roku 2000 vyjadril jeho „trpkosť“ nad festivalom World Pride, ktorý sa konal v Ríme. Nazval ho vtedy „urážkou kresťanských hodnôt“ mesta. 

Františka konfrontovali aj s vyjadreniami, ktoré mal ešte ako argentínsky kardinál. Svojho času totiž otvorene vystupoval voči zákonu o manželstvách osôb rovnakého pohlavia. Tradicionalistickí katolíci však zabudli pripomenúť, že schvaľoval civilné sobáše týchto osôb.

Boh ťa stvoril takto. Boh ťa takto miluje

Horkou pilulkou muselo byť pre konzervatívnych kresťanov aj stretnutie s Juanom Carlosom Cruzom, ktorý prežil sexuálne zneužívanie čilským kňazom Fernandom Karadimom. V apríli 2018 Cruz s Františkom diskutovali o tom, ako jeho orientáciu využili latinskoamerické médiá na diskreditáciu jeho správy o zneužívaní a označili ho za zvrhlíka a klamára.

Pápež František

TASR/AP Photo/Andrew Medichini

V súkromnom rozhovore mu mal potom pápež povedať: „Vieš, Juan Carlos, na tom nezáleží. Boh ťa stvoril takto. Boh ťa takto miluje. Pápež vás takto miluje a mali by ste sa milovať a nestarať sa o to, čo hovoria ľudia.“ 

26. augusta 2018, v lietadle na ceste z Írska do Ríma, pápež František povedal, že homosexuálni ľudia existovali v celej histórii ľudstva. Dodal, že rodičia by sa mali rozprávať so svojimi homosexuálnymi deťmi a nemali by byť „vyhodené“ z rodiny.

Nasledovalo tlačové vyhlásenie z augusta rovnakého roka, v ktorom František vyhlásil, že homosexualita nie je choroba. V septembri 2020 zase pápež pri krátkom stretnutí asi 40 talianskym rodičom LGBTI+ detí povedal, že „Boh miluje ich deti také, aké sú“ a že „cirkev miluje ich deti také, aké sú, pretože sú Božími deťmi“.

Podozrivým je aj zosnulý Benedikt XVI. Aktivisti v Nemecku tlačia na Vatikán, aby zverejnil svoje spisy o sexuálnom zneužívaní

Musia urobiť viac pre prijatie LGBTI+ ľudí do cirkvi

Aby toho nebolo málo, začiatkom tohto roka pápež odsúdil „nespravodlivé“ zákony, ktoré kriminalizujú homosexualitu, a povedal, že katolícka cirkev by mala urobiť viac, aby sa takýmto zákonom postavila. Vyzval biskupov, ktorí podporujú zákony kriminalizujúce homosexualitu, aby podstúpili „proces konverzie“ a urobili viac pre prijatie LGBTI+ ľudí do cirkvi.

Na druhú stranu je však na záver nutné dodať, že pápež František síce podporuje začlenenie transrodových katolíkov do cirkvi, samotnú zmenu pohlavia označuje za hriech a ostro kritizuje teóriu rodu, pričom ju prirovnáva k jadrovým zbraniam.

Snáď to slovenskí konzervatívci prežijú. Pápež František poďakoval ženám vo Vatikáne, tvrdí, že pracujú lepšie, ako muži

Aj napriek tomu ide o pápeža najviac nakloneného LGBTI+ komunite od čias Svätého Petra, prvého pápeža, ktorý na stolec zasadol tesne po začiatku nášho letopočtu. Jediné, čo ho brzdí od silnejších prejavov, tak zrejme zostávajú zásady a konzervatívne krídlo katolíkov po celom svete, ktorí pred jeho slovami nepočúvajú a odvrácajú zrak.

Takzvaný rovnopohlavný styk sa totiž v Československu desaťročia trestal odňatím slobody. Mnohí homosexuáli tak pod tlakom spoločnosti volili radšej únik v podobe nešťastného manželstva a citlivejšie povahy sa neraz dostávali na hranicu, z ktorej videli už len jednu cestu: dobrovoľné ukončenie života.

Ešte šťastie, že mnohým z týchto zúfalcov preťal v rozhodujúcej chvíli cestu Imrich Matyáš. Anjel strážny slovenskej sexuálnej menšiny, ktorého príbeh až do roku 2012 zapadal prachom v jednej bratislavskej pivnici...

​Z vďačnosti rumunskému dôstojníkovi

O detstve Imricha Matyáša sa vie dodnes len veľmi málo. Na svet prišiel 24. apríla 1896 a ako pre HN magazín hovorí historička Jana Jablonická-Zezulová, ktorá jeho životný príbeh postupne rekonštruuje, niektoré stopy naznačujú, že Matyášovci patrili k lepšie situovaným rodinám.

Študoval na strednej úradníckej škole v Česku a po jej skončení sa pre nešťastnú kombináciu dejinných okolností a svojho „ideálneho“ veku ocitol priamo na bojiskách prvej svetovej vojny. A práve tu u mladého Imricha došlo k rozhodujúcemu obratu, ktorý s odstupom rokov vtesnal do dvoch strohých viet jedného listu.

„Dovoľujem si na vysvetlenie spomenúť, že impulz k tomuto kroku (usilovať sa o odtrestnenie homosexuality – pozn. red.) som dostal od jedného rumunského dôstojníka, ktorý mi zachránil život počas 1. svetovej vojny. Z vďačnosti k nemu som podrobil otázku homosexuality kritickému štúdiu, a tak som získal vedecké poznatky o tejto otázke.“

O tom, že angažovanie sa v tomto smere bolo najmä v prvej polovici 20. storočia nanajvýš nezvyčajné, svedčí už len to, že o žiadnom ďalšom slovenskom aktivistovi z tohto obdobia nevieme.

O detstve Imricha Matyáša sa vie dodnes len veľmi málo. Na svet prišiel 24. apríla 1896.

Iniciatíva Inakosť/Wikipedia

Mimochodom, aj na Imricha Matyáša sa prišlo len náhodou. A to vďaka diskusii s českými historikmi Janom Seidlom a Martinom C. Putnom, ktorí prišli v roku 2012 do Bratislavy predstaviť svoju novú publikáciu o dejinách homosexuality v českej kultúre.

„Jan Seidl vtedy priniesol kópie novinových článkov istého, nám neznámeho Imricha Matyáša, ktorý ako jediný známy Slovák prispieval do časopisu Hlas sexuální menšiny, vychádzajúceho v 30. rokoch 20. storočia v Prahe,“ objasňuje Jana Jablonická-Zezulová, ktorá o Matyášovi v rámci iniciatívy Inakosť nedávno uviedla online výstavu.

V rekonštruovaní jeho príbehu historičke najvýdatnejšie pomohli Matyášove denníky, ktoré sa našli v dedičstve po zosnulom aktivistovi Mariánovi Vojtekovi. Denníky, ktoré podrobne zachytávajú jeho dlhoročný boj s lekármi, štátom, i postojmi spoločnosti...

Kultivovaný optimista

Dvadsaťdvaročný Imrich teda po návrate z európskych bojísk v podstate len vymieňa front za front. Navonok však jeho život vyzerá úplne pokojne, až meštiacky. Nastupuje na dráhu úradníka v sociálnej poisťovni a svoje pracovné miesto do dôchodku zmení len raz: keď presedlá na úrad dôchodkového zabezpečenia v Bratislave.

​Ani po iných stránkach nebol žiadnym excentrikom. „Z jeho súkromnej korešpondencie je zrejmé, že to bol – najmä v mladších rokoch – človek veselej povahy, optimista, veľmi kultivovaný, podľa slov blízkych vždy upravený, distingvovaný, sčítaný. Jednoducho dobrá,prvorepubliková škola‘. Rád navštevoval kúpele, cestoval, mal okruh stálych priateľov,“ opisuje Imricha Matyáša pre HN magazín Jana Jablonická-Zezulová.

Prirodzene sa ponúka otázka, akej bol vlastne sexuálnej orientácie. Keďže on samotný sa vo svojich denníkoch o sebe príliš nezmieňoval, historičke chvíľu trvalo, než sa k tomu dopátrala. Presnejšie: než potvrdila predpoklad, že Imrich Matyáš patril k homosexuálnej menšine.

Rovnako ako jeho dobovým súpútníkom, ani jemu sa v oblasti lásky pravdepodobne až tak nedarilo. Hoci z trochu iných dôvodov. „V listoch spomína nešťastnú lásku na prelome 30. a 40. rokov, akéhosi A., ktorý, žiaľ, v čase slovenského štátu spolupracoval s gardistami a nacistami, čo Matyáša veľmi zranilo, a tak ich vzťah ukončil,“ hovorí historička.

Isté je jedno - nebolo to ani prvé a ani posledné zranenie, ktoré ho počas života postretlo. Presnejšie, ktorým sa svojou obhajobou homosexuality v podstate dobrovoľne vystavil.

Matyáš ako veriaci katolík napríklad vo viacerých z nich rozoberal vzťah Vatikánu a cirkvi k homosexualite.

Sharon Mccutcheon/Pexels

On samotný však svoj boj nenazýval bojom za sexuálnu menšinu, ale univerzálnym etickým zápasom. Bolelo ho, že v Československu existuje skupina ľudí, ktorým sa deje krivda, a považoval za morálnu povinnosť tieto príkoria zastaviť.

Homosexuáli v cirkvi

Hlas sexuální menšiny, neskôr premenovaný na Nový hlas, bol prvý a úplne prirodzený nástroj, ktorý si mladý Imrich Matyáš pre svoj zápas zvolil. Časopis vychádzajúci v Prahe bol prvým československým verejným fórom, kde mohli ľudia homosexuálnej orientácie vyjadriť svoje názory, ale aj pocity vzájomnej súdržnosti a solidarity.

Zverejňovali sa tu hlavné argumenty za odtrestnenie homosexuality, ale okrem politických a angažovaných článkov časopis venoval pozornosť aj literárnej tvorbe a objavovali sa tu aj upútavky na podujatia, kde sa „rovnakopohlavní“ mohli zoznámiť.

Imrich Matyáš patril k veľmi častým prispievateľom a mnohé jeho texty sú pozoruhodné aj z dnešného hľadiska. Ako veriaci katolík napríklad vo viacerých z nich rozoberal vzťah Vatikánu a cirkvi k homosexualite a dokonca citoval aj pápeža z 11. storočia Leva IX. a jeho zmierlivý postoj k „rovnopohlavným stykom“, či opisoval život homosexuálneho pápeža Júlia II. zo 16. storočia.

​Plne si vedomý možných negatívnych reakcií však zdôrazňoval, že vonkoncom nemá na mysli provokovať ani urážať cirkev. „Môj úmysel je: Dokázať, že práve z najvynikanejších synov katolicizmu boli mnohí homosexuálni (v tom čase sa tento prívlastok používal v zmysle podstatného mena – pozn. red.) (...). Žiaľ, naproti tomu konštatujeme, že práve kresťanské náboženské obce, najmä však katolícka cirkev, spoločnosť hlásajúca,lásku, uznanie a večný mier‘, vypovedali nad homosexuálnymi ortieľ zatratenia.“

Všestranný aktivista

V iných textoch zas nešetril kritikou do vlastných radov. Bol sklamaný, že samotní gejovia a lesby nebojujú za svoje práva, ale nechávajú za seba bojovať len pár jednotlivcov. Upozorňoval tiež na častý jav súvisiaci s kriminalizáciou homosexuality: vydieranie ľudí.

A spomenul aj konkrétny prípad bratislavského ženatého obchodníka, od ktorého heterosexuálny mladík žiadal sto korún, lebo inak vraj odhalí jeho homosexuálnu orientáciu. Zúfalý muž mu najskôr vyhovel, no potom sa obrátil na Matyáša (v tom čase už zjavne veľmi dobre známeho v bratislavskej komunite).

A ten po doslova detektívnom nasadení a za pomoci právnikov docielil, že vydierač podpísal vyhlásenie o úplnej nevinnosti obchodníka... Ako je už zrejmé z predošlých riadkov, toto nebol ani zďaleka jediný prípad, keď na pomoc často úplne neznámym ľuďom nasadil všetky svoje sily a voľný čas.

V roku 1961 sa v Československu homosexualita konečne dekriminalizovala.

Cottonbro/Pexels

​Popri tejto angažovanosti a permanentnom písaní článkov stíhal ešte aj udržiavať kontakt s najprogresívnejšími aktivistami tých čias, ktorí pochádzali prevažne z Nemecka. Práve v Berlíne totiž v roku 1897 vznikol úplne prvý spolok na svete, ktorý sa snažil o zrušenie paragrafu 175, prísne trestajúceho pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia. Podporovali ho aj osobnosti ako Albert Einstein, spisovatelia Mannovci a ďalší významní intelektuáli.

Žiaľ, práve v Nemecku koncom 30. rokov povstal režim, ktorý (popri mnohom inom) udusil aj liberalizačné snahy v oblasti zrovnoprávnenia sexuálnych menšín. Kým nacizmus a druhá svetová vojna teda pôsobili ako retardér, do druhého totalitného režimu, ktorý ho v Československu v roku 1948 vystriedal – teda komunizmu – sa aspoň v tomto smere vkladali isté nádeje.

Jeho, inak utopistická až patologická, vízia nového sveta fungujúceho (aj) na základe vedeckých princípov a rovnosti všetkých ľudí sľubovala podstatne väčšiu otvorenosť voči homosexuálom. O to väčším sklamaním bolo, keď prijala predošlý paragraf o trestnom stíhaní za rovnopohlavný styk.

Vracanie nepomohlo

Zmena režimu však Imrichovi Matyášovi nepriniesla len sklamanie nádejí, ale aj pravidelné návštevy mravnostného oddelenia polície a predvolania na výsluchy, ktorým v 50. rokoch vo svojom byte čelil.

​O čo im išlo? O získanie informácií o známych a politicky aktívnych homosexuáloch z komunistickej strany, ktoré by mohli byť použité na ich diskreditáciu.

Imrich Matyáš im nikdy nič nepovedal. Ani vtedy, keď sa mu vyhrážali deportovaním na odľahlú dedinu východu, kde bude môcť svoje „táraniny o homosexualite vrabcom prednášať“, ani keď doložili, že mu penziu zredukujú na výšku sociálneho dôchodku.

Vo svojich denníkoch spomína, že o takých ľuďoch v skutočnosti ani nevedel... No zároveň podotýka, že po každej ďalšej návšteve na polícii, sprevádzanej nadávkami a vyhrážkami, sa mu zhoršoval tak psychický stav, ako aj telesné zdravie.

„Zrejme následkom nepríjemných tlakov vážne ochorel na rakovinu žalúdka a musel podstúpiť operáciu, z ktorej sa len veľmi pomaly zotavoval,“ konštatuje v rámci online výstavy Jana Jablonická-Zezulová. Paralelne sa však v Československu diali aj pozitívne veci. V roku 1959 sa totiž skončil výskum, ktorý preukázal, že homosexualitu naozaj nie je možné liečiť.

Na začiatku 50. rokov na psychiatrickej klinike 67 homosexuálnych mužov, dobrovoľne podstúpili tzv. reparatívnu „liečbu"

Sharon Mccutcheon/Pexels

Uskutočnil sa na začiatku 50. rokov na Psychiatrickej klinike Univerzity Karlovej v Prahe na vzorke 67 homosexuálnych mužov, ktorí dobrovoľne podstúpili tzv. reparatívnu „liečbu“, keď im boli podávané látky vyvolávajúce vracanie, a popritom im premietali na plátne zábery sporo odetých alebo nahých mužov. Nezabrala. 

Očná choroba

Dôsledkom bolo, že v roku 1961 sa v Československu homosexualita konečne dekriminalizovala. Imrich Matyáš sa jej dočkal ako šesťdesiatpäťročný muž, po štyroch dekádach permanentného nasadenia. A jeho boj ho značne vyčerpal. Nehovoriac o tom, že napriek tomuto úspechu nemal pocit zadosťučinenia.

Homosexuáli totiž ani napriek zmene zákona nedosiahli rovnocenné postavenie, čo ho naďalej bolelo. V staršom veku naňho aj preto doliehali úzkosti a čoraz viac aj choroby. Ľuďom sa napriek tomu nevyhýbal a pravidelne sa stretával s priateľmi v kaviarňach a vo vinárňach.

​Po sedemdesiatke však Imrich Matyáš utŕžil naozaj tvrdý úder. Lekár mu diagnostikoval vážne očné ochorenie a prognózoval, že do niekoľkých mesiacov ho pripraví o zrak. Podľa slov jeho prasynovca doktora presviedčal, že sa tak určite nestane. A mal pravdu.

18. októbra 1974 o piatej hodine popoludní spáchal Imrich Matyáš vo svojom byte na Hontianskej ulici v Bratislave samovraždu. Priatelia si to všimli rýchlo. Nedostavil sa totiž na dohodnuté stretnutie vo vieche.

„Či ochorenie urýchlilo jeho rozhodnutie odísť z tohto sveta, alebo sa skrývali v jeho rozhodnutí ďalšie príčiny, nevedno a už to ani nikdy presne nezistíme. Matyáš si podľa slov svojich blízkych neprial byť pochovaný, takže jeho popol bol rozptýlený na rozptylovej lúke bratislavského Krematória,“ uzatvára Jana Jablonická-Zezulová.

„Niektorí politici si uvedomili silu svojich slov, iní nie. Myslím si však, že ich slová a vyjadrenie ľútosti nebudú mať žiadny význam, pokiaľ neprídu s konkrétnym riešením,“ hovorí pre Brainee Tony Náprstek. 

Transrodový či nebinárny človek sú pre viacerých ľudí aj dnes neznáme a nové pojmy. Čo znamená pre teba nebinárnosť? 

Ľudia zvyčajne chcú, aby spoločnosť fungovala na základe stereotypov a zjednodušovania myslenia. Dievčatám tlačíme od detstva bábiky, zatiaľ čo chlapcom autá. Niečo "medzi" podľa spoločnosti neexistuje. Nebinárnosť je však upozornenie, že opak je pravdou. 

Kedy si si uvedomilo, že si nebinárna osoba? 

Dlhé roky som sa hľadalo. Myšlienkový proces, či som chalan alebo baba, sa začal už na prvom stupni základnej školy. V tom čase som nemalo na to slová. Pol roka po tom, čo som našlo slovo nebinárnosť, som si uvedomilo, že to dokonale na mňa pasuje. 

Akými zámenami chceš, aby ťa ľudia oslovovali? 

Neopravujem ľudí, keď ma oslovujú v ženskom alebo mužskom rode. Pri hovorenom slove zvyčajne používam ženský rod, aby som sa vyhlo zbytočnému vysvetľovaniu.

V písanej reči však preferujem stredný rod. Ľudia tak majú priestor zamyslieť sa nad súvislosťami. Vždy ma však zahreje pri srdci, keď niekto so mnou komunikuje v strednom rode.

Ako je to s používaním rodov v slovenčine? Je slovenčina na to pripravená? 

Zatiaľ čo v angličtine je to relatívne jednoduché, v slovenčine to nie je úplne reálne. Hoci máme stredný rod, ľudia sú zvyknutí na to, že máme ženy a mužov. Niečo medzi podľa nich neexistuje, a preto ani s onikaním nevedia úplne pracovať. 

Prijali nebinárnosť tvoji priatelia a rodina? 

Iný coming out som malo pred kamarátom, ktorý je gay, iný zas pred otcom, ktorý pozná jedine slová buzerant, teplý, homosexuál a lesba. Rodine sa snažím vysvetľovať pojmy, niektorí to akceptujú, iní nie. 

Prednedávnom sme mali rozhovor s trans ženou Charlotte, ktorá otvorene prehovorila o tom, že už v detstve čelila šikane. Ako je to v prípade nebinárnych ľudí? 

Aj ja som sa stretávalo so šikanou v detstve, no nie až v takom rozsahu ako Charlotte. Najmä dievčatá komentovali môj vzhľad, nepáčili sa im moje vlasy. Hovorili mi, že sa obliekam príliš chlapčensky, no keď som si dalo napríklad krátke šaty, doma mi povedali, že môžem ísť rovno na Krížnu.

Transrodová Charlotte: Chalani zo Spišskej tvrdili, že ma treba obesiť. Vypisujú mi aj známi Slováci

Celým Slovenskom otriasol teroristický útok na Zámockej, pričom Juraj bol nebinárna osoba. Máš odvtedy väčší strach? 

Hoci som chalanov nepoznalo osobne, teroristický útok sa ma veľmi dotkol. Pár dní predtým som išlo s kamarátmi po Zámockej ulici. Priznám sa, že nemám väčší strach z chodenia na prechádzky, skôr z toho, ako ľudia zareagujú, keď si prečítajú tento rozhovor. 

Bolo si niekedy pred tragickým útokom v bare Tepláreň? 

Dlho som sa tam chystalo, no vždy mi do toho niečo vbehlo. Naivne som si však myslelo, že toto miesto bude vždy domovom pre queer ľudí a jedného dňa tam pôjdem s priateľmi. Žiaľ, nestihlo som to. 

Niektorí politici sa k útoku na Zámockej vyjadrili na sociálnej sieti, iní mlčali. Ako to vnímaš? 

Či už sa vyjadrili, alebo nie, vždy sa nájdu ľudia, ktorí ich budú odsudzovať za ich konanie. Dôležité je uvedomiť si, že zo strany politikov sú to len slová. Niektorí si uvedomili silu svojich slov, iní nie. Myslím si však, že ich reči nebudú mať žiadny význam, pokiaľ neprídu s konkrétnym riešením. 

Príjemne ma napríklad prekvapil Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, keď zmenili definíciu slova láska. Prišli s konkrétnym činom. Najdôležitejšie je edukovať verejnosť. 

Vrahom sa môže stať každý z nás. Agresívne sklony sa môžu prejaviť už v detstve, hovorí psychologička

V akom zmysle? 

Chýba nám vzdelávanie ľudí k tolerancii. Na Slovensku nemáme ošetrenú sexuálnu výchovu. Politici sa snažia obmedziť debaty o LGBTQ, lebo chcú vyhovieť voličom. Tí zas zastávajú názor, že pokiaľ ich dieťa nevie o danej téme, je zaručené, že nebude LGBTQ.

Malo by sa podľa teba hovoriť o LGBTQ aj na školách?

Myslím si, že áno. Vyhli by sme sa tak stigmatizácii a strachu z nepoznaného. Queer deti by sa taktiež nebáli, že sú divné. Okrem toho by nemali jediné informácie z kostola, kde možno počúvajú, že homosexuáli pôjdu do pekla. Tak by to skutočne nemalo fungovať. 

Tony vyštudovalo vysokú školu, a momentálne sa venuje písaniu, šitiu, umeniu a háčkovaniu. Počas pandémie sa začalo zaujímať o historické kostýmy a má sen – šiť svadobné šaty a oblečenie bez ohľadu na rod, najmä však pre ľudí, ktorí majú chronické zdravotné problémy.

Nie každý ho však v tomto jeho koníčku podporuje. „Moja mama hovorí, že vyzerám smiešne a ohavne, že sa za mňa hanbí. Ale je mi to jedno. Stále si to užívam a dobre sa bavím,“ vyjadril sa 42-ročný zápasník MMA pre portál Outsports. 

Pred prvou šou stresoval

Dokopy vyhral sedem zápasov, no nakoniec musel skončiť, pretože trpel zdravotnými problémami. Mal totiž odlúpenú sietnicu. Zápaseniu sa profesionálne začal venovať pred pätnástimi rokmi po tom, čo ho ako dieťa prepašovali z Mexika do Spojených štátov amerických, informuje portál Sportbible. Počas mladosti bol veľmi problémový, dokonca niekoľkokrát posedel vo väzení.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa diego garijo (@diegogarijo)

V roku 2018 sa opäť vrátil do ringu, pričom zaznamenal niekoľko víťazstiev. Zaujímavosťou však je najmä to, že sa vo voľnom čase prezlieka do ženských šiat a vystupuje tak ako Lola. Okrem športu ho teda živia aj vystúpenia pod takýmto prestrojením. Diego tvrdí, že vďaka nim objavil samého seba. 

„Pred mojou prvou drag show som sa cítil rovnako ako pred zápasom. V začiatkoch MMA som pred zápasmi sedel v rovnakej šatni ako môj súper,“ povedal pre portál VICE. „Sedeli sme vedľa seba, pozerali jeden na druhého a mne sa natískala myšlienka, či ho dokážem poraziť. Rovnako som sa cítil aj v prvej súťaži v drag show. Malá miestnosť, osem dospelých, všetci sa navzájom porovnávali. Nebol som však nervózny. Mám pevné nervy. Alebo som možno len príliš hlúpy na to, aby som sa bál.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa diego garijo (@diegogarijo)

Chýbal mu mužský vzor

Vášeň v Drag Queen má pravdepodobne už od detstva. Doteraz vlastní fotku, na ktorej má ako šesť ročný oblečenú maminu podprsenku a nohavičky. „Celý život ma vychovávala mama. Okrem toho som mal niekoľko bratrancov homosexuálov, takže som nebol vystavený mužským stereotypom. Možno preto viem byť veľmi ženský. Ľudia si pravdepodobne myslia, že som gay, no nie je to tak. Nerozumiem tomu. Ženskosť a sexuálna orientácia sú predsa dve úplne odlišné veci,“ vysvetľuje Diego Garijo.

Niektorí ľudia ho odsudzujú, myslia si, že bojovanie a makeup nejde dokopy. Garijo sa však týmto dvom odlišným veciam nebráni. Navyše ho podporuje aj beauty komunita či ľudia z LGBTQ. „Pred niekoľkými rokmi som absolvoval kurz emocionálnej inteligencie. Povedali nám, že musím opustiť svoju zónu pohodlia.“ A tak začal navštevovať tanečné kurzy, prepichol si uši, naučil sa chodiť na podpätkoch a nosil ženské šaty. Lolu vraj milujú aj ostatní bojovníci.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa diego garijo (@diegogarijo)

Garijo tvrdí, že MMA, a rovnako tak aj vystupovanie v ženských šatách mu pomáha prekonať traumy z minulosti. „Bojové umenia nám ukazujú krásu ľudí, ktorí narážajú na veľký odpor. V ťahu ide o prekonávanie toxickej maskulinity.“

V detstve ho šikanovali, cítil sa ako úplný outsider. „Vždy som sa za všetko hanbil. Možno preto som vytvoril osobnosť, ktorá sa vôbec nehanbí. Ako dieťa ma tak ponížili, až som nakoniec odprisahal, že niečo podobné už nikdy nedovolím. Počas boja tak idem dopredu, kým ostatní cúvajú. Bohužiaľ, trauma z detstva sa so mnou nesie doteraz. S tou bojujem každý jeden deň,“ opisuje svoju minulosť.

V krajine vychádzali prvé periodiká určené pre túto komunitu a v Berlíne vznikla v roku 1897 prvá organizácia na ochranu práv LGBTI+ ľudí na svete. Gay kultúra vo veľkých mestách prekvitala a politické kompromisy umožnili mnohým žiť v súkromí a vo vyhradených subkultúrnych priestoroch slobodne, za predpokladu, že výrazne nezasahovali do verejného priestoru.

História dúhovej vlajky. Vieš, že pôvodne mala osem pruhov a každý z nich niečo symbolizuje?

Aj napriek tomu práve v Nemecku vzniklo hnutie, ktoré sa postaralo o najväčšie prenasledovanie homosexuálov a dodnes sa považuje za najvážnejšiu epizódu v dlhej histórii diskriminácie a násilia voči sexuálnym menšinám. Nacistickí predstavitelia si totiž nedali za cieľ vyhladiť len Židov či Rómov, ale aj gayovia. A na rozdiel od ostatných, LGBTI+ komunita trpela aj dlhé roky po vojne.

Homosexualita ako židovské sprisahanie

„Každý, kto čo i len pomyslí na homosexuálnu lásku, je náš nepriateľ,” tvrdili nacisti a presviedčali národ, že ide o židovské sprisahanie s cieľom podkopať nemecký ľud. A mnohí na túto vlnu naskočili. Nepomohlo ani odhalenie sociálnych demokratov, že Ernst Röhm, prominentný nacistický politik, bol gay.

Nacisti sa opierali o neslávne známy paragraf 175 nemeckého trestného zákona, ktorý kriminalizoval sexuálne akty medzi mužmi. Postupne sa pričinili o masívne zatýkanie a zatváranie gay podnikov po celom Nemecku. Na tejto vlne sa viezla protestantská cirkev aj Vatikán. 

Eldorado, najznámejší gay podnik v Nemecku na snímke z roku 1932

Wikipedia/Bundesarchiv

Napríklad v októbri 1933 Clemens August Graf von Galen, biskup z Münsteru, súhlasne napísal o snahách nacistov „vykoreniť“ „otvorenú propagandu bezbožnosti a nemorálnosti“. Svetová liga za sexuálnu reformu sa ocitla v prachu - nacisti zničili nielen kancelárie, ale podpálili aj jej 10-tisícovú zbierku kníh.

Hitler vnímal Röhma ako hrozbu, a preto ho 30. júna 1934 spolu s niekoľkými ďalšími vodcami hnedých košieľ náhle zatkli a popravili. Nacistom hral do karát fakt, že Edmund Heines, jedna z obetí čistiek, bol údajne zatknutý v posteli s iným mužom.

Zoznamy homosexuálov a masívne udávanie

Reinhard Heydrich, jeden z vodcov SS, nariadil polícii vo všetkých veľkých mestách, aby vypracovali zoznam homosexuálov. Začalo sa masívne udávanie, kvôli ktorému sa na zoznamoch ocitlo približne 100-tisíc ľudí. Aktualizoval sa paragraf 175, takže gayovia smerovali do väzenia či na psychiatriu. Vyhnúť sa týmto možnostiam sa dalo jedine „dobrovoľnou“ kastráciou.

Aj kvôli nim je dúha čiernobiela. Pripomeň si s nami najhoršie homofóbne vyjadrenia slovenských politikov

Od roku 1937 sa miesto väzení začali gayov posielať do koncentračných táborov. Tam im, na odlíšenie od ostatných, vyšili na oblečenie ružové trojuholníky. „​Z výpovedí svedkov, ktorí takéto hrôzy prežili, patrili väzni s ružovým trojuholníkom k tým najzraniteľnejším, pretože čelili často útokom nielen zo strany veliteľov a kápov, ale aj zo strany spoluväzňov,“ vysvetľuje historička Jana Jablonická Zezulová pre portál queerslovakia.

Paradoxné je, že po začiatku vojny sa nacistická armáda spoliehala aj na gayov. Dobrý bol každý muž, ktorý bol ochotný nosiť zbraň, stačilo len, ak sa zaviazali, že budú žiť v celibáte. Kto odmietol, ten smeroval do koncentračného tábora. Lepšie na tom neboli ani muži, ktorí svoju orientáciu skrývali - napríklad 25 % z nich v meste Hamburg spáchalo samovraždu.

Prenasledovanie LGBTI+ komunity sa postupne rozšírilo aj na anektované územia, treba však dodať, že nie na zvyšok Európy okupovanej Nemeckom. Nacisti nemali záujem trestať gayov, ktorí neboli považovaní za etnických Nemcov.

Razia v Inštitúte pre výskum sexu

Wikipedia/United States Holocaust Memorial Museum

Napríklad v Rakúsku sa ale trestné stíhanie mužov počas nacistickej vlády takmer zdvojnásobilo. Bežné boli tresty smrti, polícia dokonca chodila do škôl a pýtala sa mladistvých na ich sexuálne skúsenosti, aby mohli „homosexualitu vykoreniť čo najskôr“. 

Homofóbni neboli v koncentračných táboroch len dozorcovia

Historik Clayton J. Whisnant uvádza, že LGBTI+ väzni v koncentračných táboroch „zažili jedny z najhorších podmienok, aké boli kedy ľudia nútení znášať“. A najhoršie dopadli Židia s inou orientáciou. V táboroch bola prítomná tvrdá homofóbia a gayovia museli vykonávať tú najšpinavšiu a zlomyseľnú prácu.

V koncentračných táboroch bolo uväznených približne 6-tisíc gayov. Sociológ Rüdiger Lautmann preskúmal 2 542 známych prípadov týchto väzňov a určil ich úmrtnosť na 60 percent v porovnaní so 42 percentami politických väzňov a 35 percentami Jehovových svedkov.

Hitler chcel Berlín prebudovať na hlavné mesto sveta. Germania mala mať chrám taký veľký, že by mal vlastné počasie

Za predpokladu úmrtnosti medzi 53 a 60 percentami zomrelo v táboroch najmenej 3 100 až 3 600 mužov. Dozorcovia SS vraždili LGBTI+ väzňov z krutosti alebo počas sadistických hier, pričom úmrtia maskovali ako prirodzené príčiny. V táboroch Mauthausen a Flossenbürg bolo štandardnou praxou upracovať týchto väzňov na smrť.

V polovici roku 1942 boli takmer všetci (najmenej dvesto) LGBTI+ väzni v Sachsenhausene popravení. Šance na prežitie záviseli od toho, v ktorom tábore boli muži uväznení. Aby toho nebolo málo, títo väzni boli počas posledných rokov nacistickej nadvlády preferovaným cieľom nacistických ľudských experimentov a kastrácií.

Najznámejšie experimenty boli pokusy endokrinológa Carla Vaerneta zmeniť sexuálnu orientáciu väzňov implantáciou pelety, ktorá uvoľňovala testosterón. Väčšina obetí však krátko nato zomrela. Gayovia a židovskí väzni sa tiež experimentálne liečili na týfus v Buchenwalde, na popáleniny fosforom v Sachsenhausene a používali sa na testovanie opiátov a pervitínu. 

Pamätník venovaný lesbických väzenkyniam v koncentračnom tábore Ravensbrück

Wikipedia/Zartesbitter

Ženy a situácia na Slovensku

Možno si si všimol, že celý článok je v podstate o mužoch. Lesbičky boli tiež odsudzované pre svoju „deviantnú“ sexualitu a dostali sa pod policajnú kontrolu, no z hľadiska trestného práva boli väčšinou ušetrené. Iná situácia bola len v Rakúsku, kde po pripojení k nacistickému Nemecku neexistoval žiadny právny rozdiel medzi mužskou a ženskou homosexualitou.

Celkovo je osud lesbických väzenkýň v koncentračných táboroch oveľa menej preskúmaný ako osud gayov, keďže pre nich neexistovala samostatná väzenská kategória. Do koncentračných táborov boli posielané pod rôznymi nálepkami - ako „asociálky“, bezdomovkyne, prostitútky alebo ženy kategorizované ako vyznávačky „nemorálneho životného štýlu“.

V porovnaní s LGBTI+ komunitou v Nemecku boli tá žijúca na Slovensku vystavená o čosi menším hrôzam. „Predpokladám, že režim Slovenského štátu pristupoval k ľuďom s inou sexuálnou orientáciou podobne ako nacistický režim, ale neorganizoval cielené deportácie tak, ako tomu bolo v prípade židovského obyvateľstva, resp. ako sa to dialo v Nemecku. Či sa lesby a gejovia mali v porovnaní s demokratickou ČSR horšie, či boli povedzme prísnejšie tresty a podobne, to nevieme. Na nejaké závery by bolo potrebné zrealizovať výskum,“ vysvetľuje Jablonická Zezulová pre queerslovakia.

Ako sa z chudobného rybárskeho mestečka stalo prvé LGBTI+ útočisko uprostred fašistického režimu

A po vojne? Peklo

Odhaduje sa, že až 100-tisíc mužov bolo počas nacistickej nadvlády zatknutých a z nich polovica strávila čas vo väzení. LGBTI+ komunita si však nevydýchla ani po skončení druhej svetovej vojny. Povojnové postoje ku gayom boli ovplyvnené nacistickou propagandou a paragraf 175 zostali ako jeden z mála zákonov stále v platnosti.

Zatýkanie a väznenie mužov za konsenzuálne homosexuálne činy bolo v Západnom Nemecku a Rakúsku až do 60. rokov 20. storočia bežnou záležitosťou. Pre lepšiu predstavu, v rokoch 1945 až 1969 odsúdilo Západné Nemecko približne 50-tisíc gayov. A teda rovnaký počet, aký nacisti odsúdili počas svojej dvanásťročnej vlády.

V roku 1962 historik Hans-Joachim Schoeps povedal, že „pre homosexuálov Tretia ríša ešte neskončila.“ Vo východnom Nemecku bola homosexualita po roku 1957 stíhaná len zriedkavo a v roku 1968 dekriminalizovaná. Samotný paragraf bol však zrušený až o desiatky rokov neskôr po zjednotení Nemecka - v roku 1994.

Rudolf Brazda, posledný žijúci gay z koncentračného tábora

Wikipedia/Jean-Luc SCHWAB

Aby toho nebolo málo, členovia LGBTI+ komunity v koncentračných táboroch neboli uznaní za obete nacizmu. Reparácie a štátne dôchodky im boli odmietnuté. To platilo aj pre Židov, o ktorých sa zistilo, že sú súčasťou LGBTI+ komunity.

Dlhé roky nemali ani pamätníky v koncentračných táboroch. Obetiam, ktoré ale boli odsúdené až po roku 1945, bolo ponúknuté odškodné až v roku 2017, a teda ich zostalo len minimum. A čo sa týka priamych preživších koncentračných táborov, tak posledný gay Rudolf Brazda, ktorého predkovia pochádzali z Československa, zomrel ešte v roku 2011.

„Dlho som sa vyjadrovala k tejto záležitosti, pretože som sa vzdelávala v tom, aká je realita pre trans ženy, ktoré súťažia s biologickými ženami,“ povedala. Navrátilová, ktorá je členkou skupiny Women‘s Sport Policy Working Group, ďalej dodala, že rozdiel spočíva v kapacite pľúc, štruktúre kostry, hrúbke kože a svalovej hmote.

Škandál na Australian Open. Otec slávneho tenistu sa fotil s Putinovými fanúšikmi

Nezanedbateľné rozdiely

„Ďalšia vec, o ktorej nikto nehovorí, sú dýchacie cesty, ktoré sú u mužov o 25 až 50 percent väčšie,“ povedala 59-násobná grandslamová víťazka. „Ak dokážete dýchať rýchlejšie a hlbšie, je to obrovská výhoda vo vrcholovom športe.“

„To je predtým, ako sa dotknete toho, čo by mohlo byť niečo ako päťpalcový (necelých 13 centimetrov, pozn.) výškový rozdiel medzi niekým, kto sa narodil ako muž, a biologickou ženou, s rozdielom v dĺžke paže dva palce (päť centimetrov, pozn.).“

To znamená, že ak by ženy mali súťažiť s mužmi v tenise alebo športoch, ako je napríklad basketbal, ženy by museli skákať o sedem palcov vyššie ako ich mužskí konkurenti, aby sa im vyrovnali.

Navrátilová na US Open 2010

Wikipedia/Robbie Mendelson

Testosterón ako hnacia sila

„Nie je náhoda, že nepočujeme sťažnosti na trans mužov, ktorí súperia s mužmi,“ povedala Navrátilová. „Nemajú totiž fyzické prednosti muža, ktorý prešiel pubertou. Ale výhoda trans žien je zjavne nespravodlivá.“

Dodala, že „testosterón je najväčšou hnacou silou“ v rozdieloch medzi pohlaviami v športe a dokonca aj pri prechodných liekoch sú „účinky mužskej puberty nezvratné“.

„Nemôžete jednoducho vrátiť čas,“ povedala. Navrátilová, ktorá je všeobecne považovaná za jednu z najlepších tenistiek všetkých čias, ďalej vyzvala na „otvorenú kategóriu“.

Ak by som ten zápas nevyhrala, ženský tenis by sa vrátil o 50 rokov späť. Súboj pohlaví zmenil postavenie žien nielen v športe

Kategória pre všetkých

„Bola by to kategória pre všetkých, ktorí prichádzajú: muži, ktorí sa identifikujú ako muži; ženy, ktoré sa identifikujú ako ženy; ženy, ktoré sa identifikujú ako muži; muži, ktorí sa identifikujú ako ženy; nebinárne osoby – všetko,“ povedala 66-ročná tenisová legenda, ktorá len nedávno oznámila, že druhýkrát porazila rakovinu.

„Biologické ženy budú s najväčšou pravdepodobnosťou súťažiť v kategórii biologických žien, pretože to je ich najlepší pokus o víťazstvo a zachováva to princíp férovosti.

„S ‘otvorenou‘ kategóriou neexistujú žiadne otázniky, žiadne výhrady, žiadne hviezdičky, žiadne pochybnosti. Je to jednoduché riešenie,“ dodala na záver Navrátilová, ktorá si chce po prekonaní rakoviny adoptovať dieťa spoločne s manželkou Juliou Lemigovovou.

„Ako všetci ostatní mám svoje silné aj slabé stránky. Mám rodinu, mám priateľov. Mám prácu, ktorú robím najlepšie, ako to len viem. Už veľa rokov, so všetkou vážnosťou, profesionálne a s vášňou. Ako všetci ostatní chcem aj ja slobodne žiť svoj život. Bez strachu, bez predsudkov, bez násilia. Ale s láskou. Som homosexuál a už sa nechcem dlhšie skrývať,“ oznámil vo svojom vyjadrení.

Na tejto úrovni ide vo svetovom futbale o úplný unikát. Jednoznačnú podporu dostal aj od Sparty, kde od leta hosťuje zo Španielska. „Jakub pred časom otvorene prehovoril o svojej sexuálnej orientácii s vedením klubu, trénerom aj spoluhráčovi. Všetko ostatné sa týka jeho osobného života,“ píše Sparta.

Dvadsaťsedemročný Jankto má z niekdajšieho vzťahu trojročného syna Davida, s partnerkou Markétou sa však v roku 2021 rozišli. Jankto o rozchode a celkovo o svojom súkromí mlčal. Až do teraz.

Čerstvo dvadsaťsedemročný Jankto má z niekdajšieho vzťahu trojročného syna Davida, s partnerkou Markétou sa však v roku 2021 rozišli.

Twitter/brfootball/

Jankto je aktuálne v Sparte na ročnom hosťovaní zo španielskeho prvoligového klubu Getafe, do ktorého by sa v lete mal vrátiť. V životopise má aj 45 štartov za národný tím.

S futbalom začínal v Slavii 

S futbalom začínal v mládežníckych tímoch Slavie Praha. V osemnástich ako talentovaný mladý futbalista zamieril do talianskeho Udine. Odtiaľ ho v roku 2018 získala za 14,5 milióna eur Sampdoria Janov. Do španielska prestúpil v auguste 2021 za šesť miliónov eur. Navrhnutý lýtkový sval ho však vyradil na väčšiu časť sezóny a po návrate si už u nového manažéra nevybojoval miesto v základnej jedenástke. V auguste 2022 sa stal preto posilou Sparty, kde chcel svoju kariéru reštartovať.

Svetový unikát

Verejné priznanie medzi mužskými kolektívnymi športmi je ojedinelé aj vo svete. Ako prvý profesionálny futbalista to urobil anglický útočník tmavej pleti Justin Fashanu. Písal sa rok 1990, nedočkal sa pomoci, ale skôr zavrhnutia. O osem rokov neskôr spáchal samovraždu kvôli obvineniu zo znásilnenia, ktoré v liste na rozlúčku poprel.

Obrovský krok pre futbal. Jake Daniels sa stal prvým aktívnym hráčom v Británii, ktorý priznal homosexualitu

Po ňom sa k odvážnemu kroku dlho nikto neodhodlal. Tabu prelomil na jeseň 2021 až austrálsky mládežnícky reprezentant Josh Cavallo, ktorý sa v tom čase stal jediným futbalovým profesionálom, ktorý sa k homosexualite prihlásil ešte ako aktívny hráč.

Majstrovstvá sveta v Katare sa odsúdili na smrť ešte skôr ako začali. Pozri sa, prečo ich celý svet bojkotuje

Téma komunity LGBT sa hojne riešila aj na nedávnych majstrovstvách sveta v Katare, kde sú vzťahy osôb rovnakého pohlavia a ich propagácia kriminalizované. Medzinárodná futbalová federácia FIFA vtedy aj na nátlak tamojšieho režimu na poslednú chvíľu zakázala kapitánom siedmich európskych krajín nosiť dúhové pásky na jej podporu. Dúhové farby sa však aj napriek zákazu počas celého turnaja objavovali.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Nový rok, starý Matovič. Prepnutí aktivisti deťom nahovárajú, že aj s pipíkom môžu byť pipinou, napísal na Facebooku

Ako však pripomína portál Vice, v roku 2022 to nebolo len o tragických správach. Došlo aj k desiatkam dôležitých posunov v oblasti práv, ktoré aspoň čiastočne pomohli komunite k tomu, aby sa na svete cítili bezpečnejšie a seberovnejšie. Tu sú tie najvýznamnejšie:

• Kanada zakázala konverznú terapiu.
• Grécko zrušilo zákaz darovania krvi homosexuálmi a bisexuálmi.
• Izrael ukončil obmedzenia náhradného materstva pre páry rovnakého pohlavia.
• Nový Zéland zakázal konverznú terapiu osobám mladším ako 18 rokov alebo osobám so zníženou schopnosťou rozhodovať sa a zakázal konverzné praktiky, ktoré spôsobujú „vážnu ujmu“, bez ohľadu na vek jednotlivca.
• Kuvajt zrušil zákon používaný na kriminalizáciu transrodových ľudí.
• Izraelské ministerstvo zdravotníctva zakázalo konverznú terapiu.
• V Čile sa po zmene zákona uskutočnili prvé manželstvá osôb rovnakého pohlavia.
• Francúzsko otvorilo možnosť darovania krvi homosexuálnym a bisexuálnym mužom bez akýchkoľvek podmienok.
• Kolumbia právne uznaná nebinárnych ľudí.
• Spojené štáty zahrnuli do žiadostí o pas okrem písmen „F“ (female - žena) a „M“ (male - muž) aj možnosť pohlavia „X“.
• Rakúsko zrušilo obmedzenia týkajúce sa darcovstva krvi LGBTQ ľuďmi.
• Americký prezident Joe Biden podpísal výkonný príkaz na podporu rovnosti LGBTQ.
• Švajčiarsko legalizovalo manželstvá osôb rovnakého pohlavia.
• Súd v Antigue a Barbude rozhodol, že zákaz sexu gayov je protiústavný. 
• Anti-LGBTQ zákony z koloniálnej éry na Svätom Krištofe a Nevise boli vyhlásené za protiústavné. 
• Vietnam vyhlásil, že je LGBTQ „nie je choroba“.
• India klasifikovala konverznú terapiu ako „profesionálne pochybenie“.
• Ľudia na Kube hlasovali za legalizáciu manželstiev osôb rovnakého pohlavia a adopcie osôb rovnakého pohlavia.
• Slovinsko legalizovalo manželstvá osôb rovnakého pohlavia.
• Tokijská metropolitná vláda vydala svoje prvé osvedčenia o partnerstve pre páry rovnakého pohlavia, hoci manželstvá osôb rovnakého pohlavia nie sú v Japonsku legálne a osvedčenia o partnerstve nemajú rovnaké plné práva ako manželstvo.
• Manželstvá osôb rovnakého pohlavia sa stali legálnymi v každom štáte Mexika.
• Spojené štáty schválili zákon o rešpekte k manželstvu na ochranu manželstiev osôb rovnakého pohlavia a medzirasových manželstiev.
• Singapur legalizoval gay sex (ale stále je proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia).
• Najvyšší súd na Barbadose dekriminalizoval sex homosexuálov.

Okrem titulku kráľovná krásy zdieľala video, ktoré odhalilo, ako sa títo dvaja zasnúbili. Obývacia izba bola plná červených a bielych balónov, ako aj zlatých balónov pripevnených k oknu s nápisom „Vezmeš si ma?“ Sviečky boli rozmiestnené po miestnosti a obe vyzerali nesmierne šťastne, keď si navliekli zásnubné prstene.

Reakcie fanúšikov na seba dlho nenechali čakať. Podporila ich samotná agentúra MGI. „Gratulujeme vám obom. MGI vždy podporuje "LÁSKU" bez hraníc,“ uvádza sa v príspevku na instagramovom profile Miss Grand International. „Ďakujeme za všetku lásku! Sme veľmi šťastní a požehnaní. Prajem, aby sa vám láska, ktorú nám dávate znásobila! Nekonečná vďaka,“ reagovala Mariana na sociálnej sieti.

Slovenská modelka pre New York Post: Moje telo je príliš krásne, tvrdo som makala, lebo som z chudobnejšej krajiny

Mariana Varela pracovala na rôznych iniciatívach, ktoré bojujú proti rodovému násiliu, ako uvádza časopis Hola. Taktiež reprezentovala Argentínu na Miss Universe 2019. 22-ročná Fabiola Valentín zase spolupracuje s modelingovou agentúrou „Major“ v New Yorku a dostala sa aj do top 10 na Miss Grand International 2020. Argentína uzákonila manželstvá osôb rovnakého pohlavia v roku 2010, zatiaľ čo Portoriko v roku 2015.

Na druhej strane tvrdia, že pretláčanie LGBTQ tém nasilu môže byť kontraproduktívne a nie je im veľmi pochuti.

So Sue a Kikou som sa stretla v prvý deň otvorených interiérov podnikov. Na prvý pohľad dve obyčajné baby ma čakali pri vytúženom pivku. Hneď na úvod sa nezhodli - jedna tvrdí, že sa na všetkom zhodnú, druhá, že sa nezhodnú. Ako to vlastne je, sa dočítaš v otvorenom rozhovore.

Jeden z častých názorov je, že LGBTQ téma vyskakuje už aj zo skrine a že sa táto komunita všade pretŕča. Prečo sa ukazujete? Vnímate to tak, že sa pretŕčate?

Sue: Je to voľba followera, či ma chce sledovať. Veď si predsa pozriem film, ktorý má baví, pozriem si veci, ktoré má bavia, nepozriem si veci, ktoré mi robia zle.

Na verejnosti by mi vadilo, aj keby sa olizovali muž a žena. Nepatrí to podľa mňa do spoločnosti. Čo sa týka Pridov, prekáža mi, že z tej témy robia niečo, čím nie je. Nie len v LGBTQ svete, ale aj v „normálnom“ svete sa takisto nájde veľa extrovertov a exotov. Je to šou, no istým spôsobom kazia mienku o tom, čo je to LGBTQ. Na druhej strane je dobré, že ten Pride je a upozorňuje na takýchto ľudí.

Kika: Nie je to pekne prezentované. Či vo filmoch, či na Netflixe v každom jeden seriáli je gay, lesba. Každú jednu lesbu tam vykreslia ako vystrihanú chlapinu a div narúžovaného muža. Potom majú ľudia predsudky, keď to takto odvšadiaľ vyskakuje. Na druhej strane to nie je zlé, lebo to ide do povedomia, ale dá sa to prezentovať aj inak.

Zúčastnili ste sa na nejakom Pride?

Sue: Ja som už bola, ale pracovne.

Kika: Ja som na žiadnom nebola. Išla by som sa tam pozrieť, ale nie žeby som sa za tým trhala. Tento rok, keby bol, tak by sme šli. Radi by sme stretli našich followerov. Chceli by sme vidieť, či má ten Instagram efekt. (smiech)

 

 

 

 

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek sdílený 🏳️‍🌈Sue & Kika Venere (@thevenereslife)

Pamätám si jeden banner z Pridu, asi dva roky dozadu: „Nemôžem zato, že ju ľúbim“. Dá sa podľa vás láska definovať?

Sue: Myslím si, že láska sa nedá definovať, ani vybrať. Podľa mňa je to o strete, porozumení a sympatii. Nemyslím si, že nemá pravidlá.

Kika: Súhlasím. Hoci som mala priateľku aj chalanov, nikdy som nestretla niekoho takého ako je Sue.

Obe ste boli vo vzťahu aj s chalanmi, v čom to bolo iné?

Kika: Budem to porovnávať so Sue. Je oveľa pozornejšia, čo sa maličkosti týka. Dokážeme sa hodiny a hodiny rozprávať. Aj to ohováranie (smiech), fakt ako s kamoškou.

Sue: Ja som mala dva vzťahy s mužmi – 5 a 7-ročný. Moji partneri boli super. Som z rodiny, kde mám super otca, super brata. Vždy načrtnem to, že homosexualita nie je komplex. Komplexy má každý, či je gay alebo nie.

Je to veľmi iné, ako s mužom. Na mužoch ma najviac nebavila jednoduchosť. Tým, že svet niekedy vnímam inak, aj od muža som očakávala, že ho tak bude vnímať. V bežnom dni mi prišli takí prázdni, aj keď boli super.

Zbúraj predsudky. Tipy na filmy s LGBTQ tematikou, niektoré premiéra eštelen čaká

Pri žene máš stále o čom, upratovanie nie je len na tebe, je to super v maličkostiach. Ako Kika povedala, sme drvivú väčšinu dňa kamarátky.

Načrtla si, že máš super otca a brata. Ako to prijali rodiča?

Sue: Prijali to v pohode. Mamine som napísala správu v opitom stave, že mám priateľku. Ona mi na to odpísala, že nech mám koho chcem, že pokiaľ ja budem šťastná, bude aj ona. Otec sa to dozvedel omylom. Do rodinnej skupiny som poslala fotky, na ktorých sme s Kikou, asi ich videl. Nie je s tým podľa mňa úplne stotožnený. O Kike sa málo rozprávame alebo vôbec, ale nikdy na mňa za to nenakričal. Brat, ten mi asi dvakrát povedal, že som len nestretla toho pravého.

Kika: Moji rodičia sú starší. Zo začiatku to bolo pre nich zložité. Môj coming out bol tiež po párty a zhurta. Beriem si to na seba. Kebyže prídem za nimi: „mami, oci, páčia sa mi dievčatá,“ asi by to brali inak. Tatino je veľký kresťan, myslím, že sa s tým nikdy úplne nestotožní. Našťastie sme tri baby, tri sestry. Na mňa vsádzali dosť. V ich očiach som ich však sklamala. Už mi to nejak extra nevykrikujú. Žijú s tým, zvykli si.

Kika, spomínala si, že ten coming out bol nejaký náročnejší, mala si problémy to priznať sama pred sebou?

Nie. Od malička som bola úplne iná. Vždy som mala krátke vlasy, bola som chalanský typ. Mala som byť Jurino, rodičia boli nachystaní, že budem chlapec. Tak mi to tak ostalo. Nikdy som nenosila sukne, podpätky. Vždy som k ženám pociťovala niečo iné. Musíš to tak inak cítiť. Hoci som bola s chalanmi, chýbalo mi tam niečo. Inak som sa cítila pri žene.

 

 

 

 

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek sdílený 🏳️‍🌈Sue & Kika Venere (@thevenereslife)

Máte rozdelené role?

Kika: Nedá sa to úplne povedať, že jedna vo vzťahu je viac muž, druhá žena. Podľa toho, ako a v akej situácii. Čo sa týka varenia, tak varievame obidve, ale ja častejšie. Čo sa týka technických prác, tak na to je viac Sue, ale robíme to spolu.

Kto je väčšia hysterka?

Obidve (smiech).

A keď máte svoje dni?

Kika: No, my ich máme skoro naraz. Je tam minimálny rozdiel. Viem byť nervózna, ale to prejde. My sa už teraz nehádame, začiatky boli horšie. Dokázali sme si všetko vykričať. Kým človek zistí, kto aký je a čo mu vadí, trvá to nejaký čas.

Sue: Hádame sa, ale najmä keď pijeme. Samotná vec, na ktorej sa hádame, nemá opodstatnenie. Nehovorím teraz o lesbickom vzťahu, ale po rokoch vzťahoch som prišla na to, že je asi fakt lepšie to povedať druhému priamo a s humorom.

Je sexualita niečo vrodené? Niečo, čo sa vyvíja, alebo je to voľba?

Kika: Ako som spomínala, od malička som bola iná. V mojej rodine nie je nikto homosexuál.

Sue: To nevieš (smiech). Môžeme povedať, že je vrodená, ale myslím si, že sexualita sa vyvíja. Vplýva na ňu veľa vecí. Ja som sa s tým podľa mňa nenarodila. Ešte pred štyrmi rokmi ma rajcovali chlapi, ale rovnako ma priťahovali ženy.

Zaujímavé však je, že keď sme šli von s frajerom, bola tam nejaká baba, mne sa zapáčila, tak som bola k nemu drzá, že určite sa mu tá baba páči a žiarlila som. On mi vysvetľoval, že sa na ňu ani nepozrel, že nevie ani kto tam sedel, na rozdiel odo mňa. Začala som si hovoriť, že čo keď sa mi tie baby páčia a prenášam to naňho. Vždy, keď som bola opitá, „riešila“ som sa s kamoškami. Keď som sa s nim rozišla, povedala som si, že keď cítim, že by ma mohli priťahovať ženy, prečo by som to neskúsila? Zo začiatku to bolo trápne, nevedela som, čo mám tým babám hovoriť. Mala som 23 rokov. Stretávala som sa, skúšala som. Vždy to bolo tak, že dievča, ktorému som sa páčila, sa mne nepáčilo a naopak.

Čo je v sexe medzi ženami iné?

Sue: Veľa ľudí si predstavuje ženský sex. Sú rôzne typy mužov a žien s rôznymi chuťami a úchylkami. Ja sama mám kamošky, ktoré si to robia vibrátorom. Naozaj som mala jednu kamarátku, poviem to tak, sexovala s každým, kto ju chcel, pri tom nikdy nezažívala orgazmus a robila si to v piatok večer vibrátorom. Podľa mňa to nie je o sexe, v dnešnej dobe si veľa partnerov nesedí sexuálne. Chlap by chcel anál, baba zas dvoch chlapov a nemajú to a spia spolu a dosiahnu aj tak orgazmus. Je úplne jedno, ako ho dosiahneš, či sama, urobí ti to chalan alebo baba. Je to ťažká téma. To vzrušenie nie je o tom, či je to baba alebo chalan.

Kika: Neviem. Ja vidím pekného chlapa a so mnou to nič neurobí.

Ako sa k vám správajú ženy, keď zistia, že ste lesbičky?

Sue: Deväťdesiatpäť percentám žien to imponuje, myslia si, že keď sme lesbičky, automaticky ich chceme. Všimla som si, že dosť často sa mi akoby chcú páčiť. Nikdy som sa však na ženu nepozerala: „Ó idem ťa pretiahnuť,“ aj keď fotím nahé telá.

Kika: Správajú sa inak. Veľa žien si myslí, že ich balíme. To, že sme na baby, neznamená, že chceme všetky ženy.

V Česku je momentálne diskusia v parlamente o manželstvách ľudí rovnakého pohlavia. My na Slovensku nemáme povolené ani registrované partnerstvá, príde to niekedy ku nám?

Kika: Sme sto rokov za opicami. Ja si myslím, že to tu nikdy nebudú akceptovať.

Sue: Snažím sa vžiť do kože mojej starkej a ľudí z Oravy, aj ľudí z Bratislavy, aj liberálov, aj zástancov „tradičnej“ rodiny. Chápem, že pre veľa ľudí je ťažké pripustiť si, že deti sa budú rodiť v skúmavkách. Evolúcia ide dopredu a nezastavíme ju. Veda sa vyvíja a verím, že raz vedci dosiahnu to, že žena so ženou splodia dieťa. Aj keď je to úplne scifi. Z tohto hľadiska chápem, že je proti tomu veľa bojovníkov.

 

 

 

 

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek sdílený 🏳️‍🌈Sue & Kika Venere (@thevenereslife)

Sú ľudia, ktorí si tak veľmi zakladajú na viere a na tom pôvodnom, že nemajú kapacitu pochopiť, že môže existovať aj niečo iné. Tak, ako ja nemám rada niektoré veci, nemusia mať aj oni.

Registrované partnerstvo je témou politiky a nie lásky a nejakého pochopenia. Je to len papier, ktorý nič nezabezpečí. Diskusia o manželstvách ľudí rovnakého pohlavia je predmetná. No podľa môjho názoru sa to podáva zle. Je tu toho toľko, že sa nečudujem, že tí, čo to nenávidia, majú toho dosť.

Plány do budúcnosti: Chceli by ste dieťa?

Kika: Bavili sme sa o tom viackrát, dospeli sme k tomu, že doba je tak zlá, že nie.

Sue: Kika je ešte mladá. Mne už začali tykať hodiny pred rokom a pol.

Lovato ďalej vysvetlila, prečo predtým prijala označenie „oni“. Povedala, že jej mužská a ženská energia boli v rovnováhe. „Keď som stála pred toaletami a bolo tam napísané ženy a muži, nemala som pocit, že by tam bola kúpeľňa pre mňa, pretože som sa necítila nevyhnutne ako žena,“ povedala a dodala, „Necítila som sa ani ako muž. Bola som len človek.“

Objasnila, že rozhodnutie prijať zámeno „oni“ pre ňu v jednom bode znamenalo „cítiť sa ako človek vo svojom jadre“, tvrdí, že v poslednom čase sa cíti viac žensky. „Cítim sa viac žensky, a tak som si zámeno ona opäť adoptovala,“ dodala.

VIDEO Aj dcéra Jennifer Lopez sa označuje ako ONI. Speváčka ich predstavila počas vystúpenia

Ako uvádza PageSix, speváčka túto tému uzavrela slovami: „Každý si v určitom okamihu popletie zámená, najmä keď sa ľudia učia. Všetko je to len o rešpekte.“

Demi Lovato prvýkrát oznámila, že bude používať zámeno „oni“ v máji, keď verejne povedala, že je nebinárna osoba. Vtedy sa vyjadrila, že má pocit, že to najlepšie reprezentuje jej rodovú identitu. „Umožňuje mi to cítiť sa najautentickejšie a najvernejšie osobe, ktorú poznám a stále objavujem,“ povedala vtedy vo svojom podcaste 4D With Demi Lovato.

Upravila si aj bio na Instagrame na „they/them/she“her“.

Instagram Demi Lovato/

V poslednej dobe však na sociálnych sieť dávala jemné náznaky o tom, že sa cíti viac ženou. Hviezda Camp Rock v apríli zverejnila sériu fotiek s popisom: „Voláte ma oni, ale stále som otcovo dievčatko...“ Dokonca si upravila aj bio na Instagrame na „they/them/she/her“.

Demi Lovato už v minulosti naznačila, že môže v určitom okamihu zmeniť názor, pokiaľ ide o jej rodovú identitu. V tom čase dodala, že je úplne v poriadku, ak ju označia zlým zámenom. Vlani sa dokonca vyjadrila, že možno príde čas, keď identifikuje aj ako transrodová osoba. „Neviem, ako to pre mňa vyzerá. Možno nastane čas, keď sa identifikujem ako nebinárna a rodovo nekonformná,“ povedala v auguste 2021.

„Požiadal som premiéra Denysa Šmyhaľa o posúdenie záležitosti spomínanej v elektronickej petícii a o to, aby ma informoval o relevantnom rozhodnutí,“ uviedol Zelenskyj vo vyhlásení.

LGBTQ komunita. 

Markus Schreiber/Tasr

Ukrajinský prezident upozornil, že v ukrajinskej ústave je manželstvo definované ako zväzok muža a ženy. „V čase vojenského alebo výnimočného stavu nie je možné ústavu Ukrajiny meniť,“ zdôraznil.

„V modernom svete sa úroveň demokratickosti spoločnosti meria aj na základe politiky štátu zameranej na zabezpečenie rovnakých práv pre všetkých jej občanov,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského prezidenta.

Ako to vyzerá v ukrajinských domovoch pre zdravotne postihnutých? Zviazané detí a muži v detských postieľkach

Vláda v Kyjeve začala viac podporovať práva LGBTQ+ komunity po tom, ako sa vlády v roku 2014 ujali prozápadní politici, píše agentúra Reuters. Ukrajinský parlament v roku 2015 zakázal diskrimináciu členov tejto komunity na pracoviskách, no manželstvá osôb rovnakého pohlavia zatiaľ nelegalizoval.

Podľa prieskumu sociologického inštitútu Rejtynh z vlaňajšieho augusta vnímalo LGBTQ+ komunitu negatívne 47 percent ukrajinských respondentov.

Podľa nového zákona nebude možné vykonávať operácie, ktorých cieľom je zaistiť, aby dieťa nadobudlo znaky typické pre mužské alebo ženské pohlavie, na osobách mladších než 15 rokov. Po novom budú možné iba na základe súdneho rozhodnutia. Za porušenie tohto zákazu hrozí lekárom, ktorí takýto zákrok vykonajú, pokuta alebo väzenie.

LGBTQ komunita. 

Ueslei Marcelino/Reuters

Operácie zahŕňajú aj korekčné zákroky alebo hormonálne terapie zamerané na zmeny vzhľadu tváre alebo tela. Najnovšie ich bude možné vykonať na ľuďoch vo veku od 15 rokov a len na základe súhlasu danej osoby.

Podľa Rinio Simeonidouovej, matky intersexuálnej osoby v tínedžerskom veku a členky vedenia organizácie Intersex Greece, takéto zákroky často viedli u pacientov k strate sexuálnej citlivosti či iným zdravotným problémom. Operácie na „normalizáciu pohlavia“ preto zakázali už i v Nemecku a Portugalsku a na Malte, uviedla Simeonidou.

Je šokujúce, že Záborská si musí vymýšľať veci ako „neexistujúce právo na spoveď“. Mala by odstúpiť, tvrdí mimovládka

„Som skutočne zarmútený chybami z minulosti, ktoré viedli k dramatickým situáciám, pretože sme nemali dosť vedomostí a odvahy,“ uviedol grécky premiér Kyriakos Mitsotakis pred hlasovaním parlamentu.

Grécko zakázalo začiatkom mája aj takzvané konverzné terapie pre mladistvých, ktoré sú určené na potlačenie sexuálnej orientácie alebo pohlavnej identity jedinca. Členovia LGBTQ komunity i zdravotnícki experti túto terapiu odsúdili a označili ju za škodlivú a neetickú.

Brian oslovil New York Post po prečítaní ich júnového článku o dvoch mladých ženách, ktoré oľutovali svoje premeny na mužov v tínedžerskom veku.

Vyrastal v San Gabriel Valley v Kalifornii, ako syn rozvedených rodičov. Tvrdí, že vždy bol typický chlapec. „Keď som bol malý, mal som rád lego a nákladné autá,“ povedal. Nikdy nechcel nosiť sestrine šaty, či hrať sa s bábikami. Brain však vedel, že je gay. V domácnosti jeho otca, kde žil počas svojich tínedžerských rokov, to bolo odsudzované.

Vysvetlil, že jeho otec je veterán z Vietnamu a chlap typu „alfa samec“. V mladom veku mu bolo podsúvané, že byť homosexuálom je hrozná vec. Obával sa, že jeho otec zistí, že nie je na ženy.

Marihuana, extáza, kokaín

Brian bol veľmi uzavretým tínedžerom. Už vo veľmi mladom veku začal s drogami. Ako 20-ročný pravidelne užíval marihuanu, extázu či kokaín. Povedal, že mal silné abstinenčné príznaky. Celé dni bol hore a uvažoval o samovražde.

Ako vysvetlil pre New York Post, vypestoval si v tom čase závislosť od online porna. Od gay filmov pre dospelých sa postupne dostal k transgender obsahu. Vyvolalo to v ňom náhly pocit rodovej dysfórie, teda nepohodlia v tele, v ktorom sa narodil. „Predtým, ako som objavil túto bizarnú podkategóriu pornografie, mi nikdy nenapadla myšlienka byť ženou. Nikdy. Prišlo to z ničoho nič, naozaj,“ povedal.

Zúfalstvo z jeho stavu ho priviedlo k hľadaniu informácii o transrodových hnutiach. Takto našiel na YouTube sociálnu pracovníčku so sídlom v Los Angeles, ktorá natáčala videá o trans ľuďoch. Dohodol si s ňou stretnutie.

Natočil som ten film s najlepšími úmyslami, ale bola to chyba. Títo herci by už LGBTQ roly neprijali

Povedala mi, že som transgender

„Myslel som si, že mám nejaký zvláštny fetiš,“ povedal Brian a dodal, „Išiel som navštíviť túto terapeutku a ona mi povedala, že som naozaj žena uväznená v mužskom tele a všetky moje ostatné problémy mám v skutočnosti preto, že som transgender.“

Už po niekoľkých sedeniach dostal odporúčanie k lekárovi, ktorý mu hneď pri prvej návšteve napísal recept na estrogén. „Terapeutka vedela, že som závislý od drog. Ale nič z toho sme neprebrali. Bolo to len o hormónoch,“ opísal svoju skúsenosť.

Spoločne s hormonálnou liečbou prišla aj legálna zmena mena na Briannu. Pre neho to bol aj spôsob ako uniknúť svojej skutočnej identite. „Myšlienka, že by som bol heterosexuálna žena a nie gay, ma veľmi lákala,“ povedal. Jeho homosexuálna orientácia mu bola odporná. Predstava, že môže byť kýmkoľvek mu prišla oslobodzujúca.

Transgender osoba

Unsplash/kyle/

Hviezda školy a ešte väčšia závislosť

Brianova premena na Briannu mu priniesla veľkú popularitu na jeho univerzite. Preto, že bol trans sa s ním veľa ľudí chcelo začať kamarátiť. V osobnom živote sa však veľmi trápil.

Vysvetlil, že prechod z muža na ženu zhoršil všetky jeho problémy. Prešiel ešte k tvrdším drogám vrátane heroínu. Dokonca skončil štyrikrát na liečení. Trvalo to nejaký čas, pokiaľ konečne vytriezvel a udržal si stabilnú prácu. Obával sa, že sa stane obeťou rodových aktivistov.

Časom si uvedomil, že už nechce byť Briannou. „Keď som skončil s drogami a dostal som skutočnú prácu, mal som čistú hlavu. Opäť som začal pociťovať rodovú dysfóriu,“ objasnil. Pri pohľade do zrkadla a na svoje fotky z detstva si kládol otázku: „Čo som to urobil?“

Návrat k mužskému „JA“

Brian sa vo februári tohto roka vrátil k svojmu mužskému životu. Ostrihal si vlasy, ukončil hormonálnu terapiu a opäť si zmenil meno. Našťastie nikdy nepodstúpil operáciu na zmenu pohlavia. Vysvetlil, že v dôsledku hormonálnej liečby trpí bolestivým močením a zápalom panvy. Okrem toho je pozorovaný lekármi aj kvôli možnej osteoporóze, ktorá je známym vedľajším účinkom estrogénovej liečby.

Po rokoch potláčania svojho prvého ja sa konečne vyrovnal s tým, kým je. „Prijal som fakt, že som gay,“ povedal Brian. Dokonca sa zblížil aj so svojím otcom, ktorý jeho orientáciu plne akceptoval. Predpokladá, že ak by bol na začiatku k sebe úprimný, mohol by zabrániť všetkým svojím problémom.

Spätne si Brian myslí, že lekári ignorovali jeho skutočné problémy. Jeho terapeut bol viac trans aktivistom ako psychológom. „Pravdepodobne ma mal umiestniť do psychiatrickej liečebne, nie mi dať estrogén. Potreboval som len niekoho, kto by ma počúval, ale táto žena ma prinútila ísť a zmeniť chémiu môjho tela a celý môj život,“ dodal.

Verejne hania, v súkromí hltajú

Vyšla zo súčasnej rozsiahlej americkej vlny návrhov zákonov smerujúcich proti transgender komunite. Z viac ako troch stoviek predložených noriem, ktoré označuje organizácia Human Rights Campaign za namierené proti LGBT+ komunite, ich vyše 130 cieli na transgender komunitu, uvádza organizácia.

Shemale, ladyboy. Trans porno hltajú hlavne prudérne americké štáty.

Pexels/Armin Rimoldi

Právne predpisy zahŕňajú napríklad vyhadzovanie kníh o rodových identitách zo školských knižníc, zakazovanie debát o rode v triedach, dodáva server CBS News. Represívnej legislatíve sa prirodzene darí najmä v „červených štátoch“, teda tých, kde vládnu konzervatívni republikáni.

Lenže okrem utláčania trans ľudí tieto štáty spája ešte niečo iné. Zistila to dátová analýza, ktorá sa tak trochu zlomyseľne pokúsila vykresliť, ako to v oných prudérnych, moralizujúcich častiach Ameriky vyzerá s obľubou trans porna.

Igor Matovič je Homofób roka. Expremiéra potopil výrok, že Pellegrini je „po*ratý bu*erant”

Porno celkovo môže premietať škodlivé a nezdravé predstavy o sexe na mladých ľudí, pričom im často ukazuje nereálny obraz toho, ako by malo vyzerať ich telo a určité sexuálne aktivity, zistila nedávna štúdia a viac sme o tom písali v tomto článku.

Autori štúdie o trans porne však sledovali trendy vo vyhľadávači Google, a to viac ako štrnásť dní, od 1. do 19. júna. Zaujímalo ich, ako často používatelia a užívateľky do vyhľadávača zadávajú heslá tranny, shemale, ladyboy a femboy.

Konzervatívni pokrytci v USA? Trans porno hltajú hlavne prudérne americké štáty.

Pexels/Greta Hoffman

Výsledky ich štúdie boli viac než jasné. Pätnásť z dvadsiatich štátov, ktoré sa chvália najčastejším vyhľadávaním trans porna na internete, volilo v prezidentských voľbách v roku 2020 republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa. A na záujem o trans porno poukazovala aj republikánska dominancia v štátnych voľbách, guvernérskych aj voľbách do kongresu.

Texas je na prvom mieste

Na prvom mieste rebríčka pritom kraľuje konzervatívna bašta Texas. Práve tento štát, ktorý v záujme o trans porno ostatných predbehol, pritom vyhlásil koncom tohtoročného februára podľa queer organizácie Into „vojnu proti trans deťom a ich rodičom“. Rodičia, ktorí podporujú svojich trans potomkov pri slobodnom hľadaní identity, totiž tamojší legislatívci zaradili do kategórie tých, ktorí zneužívajú deti.

Môžu tak byť stíhaní a odsudzovaní. Nielen to, predpis tiež apeluje na občanov, špeciálne na učiteľov, zdravotníkov, rodinných známych, aby akúkoľvek pomoc, ktorej by sa deťom a ich rodovej tranzícii zo strany rodičov dostalo, hlásili úradom.

Texas pritom súpisku štátov podľa obľuby transsexuálnej pornografie ovládol, za ním sú ďalšie republikánske piliere ako Kentucky, Missouri, Severná Karolína, Mississippi, Tennessee, Ohio. Z jasne demokratických štátov sa hore vyšvihla Virginia na šiestom, a Illinois na ôsmom mieste.

Tie isté závery autorom štúdie potvrdilo aj použitie štatistickej metódy lineárnej regresie. Existuje štatisticky významná úmera, kedy platí, že čím viac republikánske postoje, tým viac vyhľadávania trans porna, zhŕňa analýza.

Neobmedzila sa však iba na politické postoje. Prihliadla aj na dáta z výskumu American Value Atlas, ktorý v 50-tisíc telefonických hovorov skúmal spoločenské a náboženské postoje obyvateľov amerických štátov.

Špeciálne ich zaujímalo, ako sa v konkrétnych štátoch odpovedalo na otázku „Podporujete nábožensky založené odmietnutie obsluhovať gayov a lesby?“ Keď výsledky položili autori práce vedľa záznamov o internetovej porno prevádzke, dobrali sa toho istého záveru. Čím väčšie predsudky voči transgender identite mali obyvatelia dotknutého štátu, tým väčší záujem vykazoval tento štát o trans porno.

Portál iDnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, do ktorého patrí aj Brainee.

Slovenské poslankyne sa postavili za LGBTQ ľudí, vyvesili dúhové vlajky. Protestujú proti Gyimesimu

Ďalší problémom je, že mnoho hercov, ktorí príjmu takúto rolu nemusia vôbec vedieť, aké je to pre členov tejto komunity. Herečka Kristen Stewart sa tejto problematike venovala v rozhovore pre Variety: „Nikdy by som nechcela rozprávať príbeh, ktorý by mal povedať niekto, kto tú skúsenosť prežil.“

Vývoj queer komunity a meniaci sa svet okolo nás zasiahol aj hercov. Viacerí z nich zmenili názor na to, aké úlohy by dnes boli ochotní prijať. Týchto sedem hercov by už LGBTQ+ roly nezobrali a vysvetlili aj prečo.

Poliaci aj Ukrajinci

Medzi desiatkami tisícov ľudí, ktorí mestom pochodovali boli aj tisícky Ukrajincov. Tí svoj nový domov po ruskej invázii našli práve v poľskej metropole. Pochod sa začal minútou ticha za dvoch ľudí zabitých v sobotu v skorých ranných hodinách pri streľbe neďaleko gay baru v nórskom hlavnom meste Oslo, píše web France 24.

Pride vo Varšave.

TASR/AP

Podozrivým zo steľby je 42-ročný nórsky občan iránskeho pôvodu. Polícia v sobotu informovala, že ide o zradikalizovaného islamistu, ktorý má tiež duševné problémy.

Transrodové plavkyne vylúčia zo ženských podujatí. Budú však môcť súťažiť, ak nezažili pubertu

„Tragický incident síce znemožnil uskutočnenie gay prideu v Osle, avšak nezastavil boj proti diskriminácii, predsudkom a nenávist"," vyhlásil nórsky veľvyslanec v Poľsku Anders Eide. „Láska a spravodlivosť zvíťazia,“ povedal na začiatku prideu.

„Náš boj za rovnaké práva pre všetkých a naša podpora LGBTQ+ komunite je jednoznačná a tak to aj zostane.“

Lenny Emson, riaditeľ Kyjev Pride, poďakoval varšavskému Prideu a poľskej komunite za zapojenie ukrajinských LGBTQ aktivistov do ich prehliadky.

Emson povedal, že ukrajinská LGBTQ komunita chce, aby jej práva prežili, ale aby sa tak stalo, je potrebné zastaviť vojnu na Ukrajine.

V Poľsku sa nachádza zďaleka najväčší počet ukrajinských utečencov v rámci celej Európskej únie – podľa najnovších údajov OSN, je to viac ako 1,1 milióna.

Varšavský pride sa koná s plnou podporou liberálneho starostu mesta Rafala Trzaskowského. Iné časti krajiny, kde vládne pravicová vláda, sú však k rodovým alebo sexuálnym menšinám oveľa menej tolerantné.

Malé kyjevské zhromaždenie

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zorganizovali desiatky členov komunity LGBTQ, ktoré vo vojnou zmietanej krajine ostali malé zhromaždenie v nočnom klube v centre mesta.

Vo vnútri sa nachádzali napríklad páry zahalené do žlto-modrej ukrajinskej vlajky, tanečníci na pódiu si zase zatancovali na hymnu homosexuálov – Village People's „YMCA".

„Najdôležitejšie je prijímať ľudí takých, akí sú,“ hovorí 28-ročná Victoria Myhoula. Ľudia by sa mali v prvom rade zamerať na to, „čo môžeme dnes urobiť, aby sme pomohli našej krajine“.

Dieťa Elona Muska ho zaprelo. Transrodová dcéra miliardára si zmení svoje slávne meno

Ani medzi hviezdami to nie je inak. Nielen spevácka hviezda Jennifer Lopez, ale aj iné slávne osobnosti podporujú cestu svojich trans potomkov. Nájdeš ich v galérii.

Xavier Musk podal žiadosť už 18. apríla v Santa Monice v Kalifornii. Chce byť známy pod menom Vivian Jenna Wilson. Transrodová dievčina vysvetlila, že si želá vziať priezvisko svojej matky, aby sa dištancovala od svojho otca.

{embed_photo}40370{/embed_photo}

Nekomentovala, či dostáva finančnú podporu od Elona Muska, ktorého majetok sa odhaduje na 213 miliárd dolárov (v prepočte 201 miliárd eur) a robí z neho najbohatšieho muža na svete. Nespresnila ani, prečo je znechutená jeho údajným vyvádzaním.

Musk bol ženatý s Vivianinou matkou Justine od roku 2008. V roku 2002 mu kanadská spisovateľka porodila syna Nevadu, ktorý zomrel po 15 dňoch na syndróm náhleho úmrtia dojčiat. Potom mali dvojčatá Xaviera a Griffina a neskôr trojčatá Damiana, Kaia a Saxona. Tí majú teraz 16 rokov.

{article}70990{/article}

Ako vysvetľuje Daily Mail, tak nie je jasné, čo je za Viavianiným odmietnutím svojho otca takýmto verejným spôsobom. Elon Musk sa ešte nevyjadril a s určitosťou nie je jasné, či vedel o dcérinom pláne pred podaním súdnych dokumentov.

Miliardára v posledných mesiacoch kritizovali za komentáre, ktoré niektorí považovali za transfóbne. Sťažoval sa na ľudí, ktorí používajú svoje vlastné zámená. Povedal, že je fanúšikom guvernéra Floridy Rona DeSantisa, ktorého LGBTQ komunita odsúdila za jeho takzvaný návrh zákona „Don't Say Gay“. Bráni ním diskusii o rodovej identite a homosexualite v triedach malých detí.

{embed_photo}40373{/embed_photo}

Minulý týždeň, v reakcii na článok, v ktorom sa hovorilo o tom, či je otázka „Čo je žena“ legitímna, Musk na Twitteri napísal: „Súčasne nám bolo povedané, že rozdiely medzi pohlaviami neexistujú a že pohlavia sú tak zásadne odlišné, že jedinou možnosťou je nezvratný chirurgický zákrok. Možno niekto múdrejší ako ja dokáže vysvetliť túto dichotómiu.“

Tiež trval na tom, že je úplne zástancom práv LGBT, a ako dôkaz svojej otvorenosti poukazuje na neustále najvyššie známky spoločnosti Tesla v zoznamoch najlepších miest, kde môžu LGBT ľudia pracovať.

Ďalšie súdne pojednávanie v prípade je naplánované na piatok.

{embed_vast_YT}https://youtu.be/fOQHTEcneMc{/embed_vast_YT}

Emme a ich dvojča Max sú speváčkine deti s bývalým manželom Marcom Anthonym. Nedávny duet nebol prvýkrát, čo diváci videli Jennifer a Emme spievať spolu. Emme tiež vystupovala so svojou mamou počas Super Bowlu v roku 2020. Speváčka tam vtedy pripravila neuveriteľnú šou spolu so Shakirou.

{article}69328{/article}

Ako uvádza Yahoo! Life, tak video z vystúpenia na Blue Diamond Gala nadácie LA Dodgers bolo zverejnené na TikToku a má viac ako dva milióny prehratí. „Sú veľmi, veľmi zaneprázdnení, rezervovaní. A drahí! Stojí ma to veľa peňazí, keď vystupujú,“ dodala vtipne speváčka. Potom dodala, že jej dieťa jej stojí za každý jeden cent, pretože je jej „obľúbeným duetovým partnerom všetkých čias“.

{embed_photo}40327{/embed_photo}

Dvojica zaspievala pieseň A Thousand Years od Christiny Perri, časti piesne Born in the USA od Brucea Springsteena a speváčkinu pieseň Let's Get Loud. Emme počas vystúpenia držali mikrofón dúhovej farby.

Na sociálnych sieťach po tomto zožala Jennifer Lopez chválu. Napríklad jeden z používateľov Twitteru napísal: „Úžasné, že tak podporujete cestu svojho dieťaťa. Láska je láska.“

V roku 2020 predstavila speváčka a herečka svojim fanúšikom svojho „nibling“ Brandona Scholla. „Nibling“ je rodovo neutrálny výraz používaný na označenie dieťaťa súrodenca.

„Nechcem, aby si ktorýkoľvek športovec musel vypočuť, že nemôže súťažiť na najvyššej úrovni. Založím pracovnú skupinu, ktorá na našich stretnutiach vytvorí otvorenú kategóriu. Budeme prvá federácia, ktorá to urobí,“ poznamenal prezident federácie Husain Al-Musallam. Organizácia je zároveň pripravená zachovať doterajšie oddelené súťaže mužov a žien. Generálny riaditeľ FINA Brent Nowicki poznamenal, že „niektorí jednotlivci nemusia byť schopní súťažiť v kategórii, ktorá najlepšie zodpovedá ich zákonnému rodovému zladeniu alebo rodovej identite. Podľa pravidiel bude mužská súťaž otvorená pre všetkých.“

{embed_vast_YT}https://youtu.be/xouGSXj4p00{/embed_vast_YT}

Na toto vyjadrenie v následnej diskusii reagoval švédsky lekár Christer Magnusson, podľa ktorého sa „chlapci vo veku 10 rokov budú musieť rozhodnúť začať s prechodom.“

FINA zriadila tri odborné komisie - lekársku, právnu a športovú, aby sa touto problematikou zaoberali. Lekárska komisia zistila, že muži, ktorí začali súťažiť so ženami, si zachovali výhody. „Niektoré z výhod, ktoré muži získavajú v puberte, sú štrukturálne a nestrácajú sa hormonálnou supresiou. Patria sem väčšie pľúca a srdcia, dlhšie kosti, väčšie nohy a ruky,“ povedala lekárka Sandra Hunterová.

{article}72587{/article}

Rozhodnutie padlo na generálnom kongrese počas majstrovstiev sveta v Budapešti. Znamená to napríklad aj to, že transrodová americká vysokoškolská plavkyňa Lia Thomasová, ktorá chce bojovať o miesto na olympiáde, by bola zablokovaná v ženskej kategórii, píše BBC.

Thomasová plávala za pensylvanský mužský tím tri sezóny, kým na jar začala s hormonálnou terapiou. Do centra pozornosti sa dostala, keď vyhrala najvyšší americký národný vysokoškolský titul v ženskej disciplíne. V tom čase viac ako 300 vysokoškolákov, tímov v USA a olympijských plavcov podpísalo otvorený list na jej podporu. Avšak niektorí sa vyjadrili, že je nespravodlivé, aby súťažila ako žena.

{embed_photo}39929{/embed_photo}

Bývala plavkyňa z Veľkej Británie Sharonn Daviesová predtým argumentovala proti transgenderovej účasti v elitnom plávaní žien. Pre BBC Sport povedala, že je na federáciu „naozaj hrdá“. „Plávanie je veľmi inkluzívny šport, chceme, aby si každý prišiel zaplávať a zapojil sa. Ale základným kameňom športu je, že musí byť férový a musí byť férový pre obe pohlavia,“ povedala.

Rozhodnutie FINA prišlo po štvrtkovom kroku zo strany riadiaceho orgánu cyklistiky UCI, v ktorom zdvojnásobili časové obdobie predtým, ako jazdkyňa prechádzajúca z muža na ženu môže súťažiť v ženských pretekoch.

Lindsay sa podelila o záber, ako stojí na ihrisku s popisom: „Cats Out the Bag, pozeráte sa na najnovšieho člena @topcats roztlieskavačiek Carolina Panthers a prvú transgender ženu.“

{instagram}

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Justine Simone Lindsay (@jus_lindsay_)

Poďakovala sa aj tanečníkom, ktorí ju podporovali počas jej cesty za svojom snom, rodine a priateľom. „V živote by som to nedosiahla, keby nebolo ich podpory,“ napísala. Zároveň sa poďakovala aj svojej trénerke a dodala, že je to moment, na ktorý nikdy nezabudne. 

V rozhovore pre Buzzfeed však Lindsay priznala, že sa bála zdieľania príspevku na sociálnych sieťach. Nebola sa istý, akú reakciu táto správa vyvolá. Nakoniec sa rozhodla, že to musí urobiť. „Veľmi som sa bála,“ povedala a dodala, „Sú niektoré veci, ktoré nemôžete zverejniť.“ 

{article}68500{/article}

Podľa jej slov sa chcela pochváliť so svojím veľkým úspechom. Má pocit, že toto je dôležitý moment pre trans ženy tmavej farby pleti na celom svete. „Toto je veľké. Myslím, že to musí vidieť viac ľudí,“ vysvetlila. Zároveň objasnila, že to nie je o tom, že chce uznanie. Chce len dať do popredia to, čo sa deje vo svete. 

Chandalae Lanouette, ktorá je riaditeľkou tímu Top Cats povedala, že pri Lindsay rozhodol jej talent. Aj napriek tomu, že mala v záznamoch poznačené, že ide o trans ženu, tak do tímu sa dostala na základe svojich zručností. 

{embed_vast_YT}https://youtu.be/5zNeJRXiUt4{/embed_vast_YT}

Povedala: „Mojím cieľom je vytvoriť tím jednotlivcov, ktorí sú absolútnym ohňom na ihrisku, ale sú to neuveriteľné ľudské bytosti v šatni, dobrí priatelia, dobrí ľudia.“ 

V lige, ktorá nie je známa svojou progresivitou, sa Justine Lindsay zapísala do histórie. Neexistuje žiadny oficiálny záznam o roztlieskavačkách NFL v celej histórii, ale zdá sa, že Lindsay je prvou trans osobou, ktorá sa stala roztlieskavačkou v tejto lige. Povedala, že je šťastná, že môže „rozbiť tieto dvere“ budúcim trans športovcom, píše portál BuzzFeed. 

{instagram}

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Justine Simone Lindsay (@jus_lindsay_)

Černošky tvoria menšinu roztlieskavačiek NFL a ešte menej z nich môže nosiť svoje prirodzené vlasy. Lindsay povedala, že sa jej uľavilo, keď jej trénerka oznámila, že si môže nechať plešatú hlavu. Bola rada, že môže „inšpirovať ďalšie mladé dievčatá, ktoré sa cítia neisto vo svojom holohlavom vzhľade.“

Keď roztlieskavačky nevystupujú, reprezentujú tím na všetkom, od komunitných podujatí cez zbierky až po obchodné konferencie. Lindsay povedala, že je hrdá na to, že môže ako trans žena tmavej pleti zbúrať akékoľvek bariéry.

„Ak taký zákon naozaj dostanem na stôl, budem ho vetovať, pretože nielen z jazykového hľadiska slovo manželstvo implikuje zväzok muža a ženy,“ vyhlásil Zeman o návrhu na zmenu Občianskeho zákonníka v Českej republike, ktorý by umožnil manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Predložili ho poslanci piatich strán, nikto z KDU-ČSL a SPD, píše portál iDNES.cz.

Rodina je zväzok muža a ženy, tvrdí Zeman

Párom rovnakého pohlavia podľa prezidenta patria všetky výhody v rámci registrovaného partnerstva.

Zeman sa však mýli. Registrované partnerstvo nedáva párom rovnakého pohlavia rovnaké práva ako manželom. Registrovaní partneri nemajú napríklad nárok na vdovský dôchodok a uzavretím partnerstva im nevzniká spoločný majetok, nemôžu si ani spoločne osvojiť dieťa.

Miloš Zeman.

TASR/Martin Baumann

„Ak bude predložený návrh zmeny Ústavy, kde bude manželstvo definované ako vzťah muža a ženy, bezpochyby ho podporím," povedal následne Zeman.

Deti sa párom rovnakého pohlavia nerodia, argumentuje Zeman

Svoju obhajobu manželstva výhradne ako sobáša muža a ženy postavil prezident Zeman na tom, že slovo rodina je odvodené od slova rodiť.

Ministerstvo pozastavilo platnosť usmernenia, ktoré malo zjednodušiť proces zmeny pohlavia. Prečo tak urobilo?

„Zatiaľ som si nevšimol, že by v pároch rovnakého pohlavia k rodeniu detí dochádzalo," povedal prezident. Ohradil sa tiež proti tomu, ak niekto spochybňuje, že existujú iba dve pohlavia. „Ja som, hoci som počítal veľmi starostlivo, zatiaľ zistil pohlavie iba dve. A pri tom zrejme do konca svojho života zostanem,“ vyhlásil prezident Zeman.

„Slová odmietnutia prezidenta republiky, ktorý pri svojom zvolení sľúbil, že bude spoločnosť hlavne spájať, nás skutočne mrzia. Jeho výroky bohužiaľ zrania hlavne tisíce gay a lesbických rodín s deťmi, ktoré majú byť právoplatnými občanmi a občiankami našej krajiny,“ reagovalo na vyjadrenie prezidenta Zemana združenia Sme fér, ktoré sa usiluje o možnosť „manželstva pre všetkých“.

Pod predloženým návrhom zmeny Občianskeho zákonníka, ktorá by umožnila manželstvo dvom mužom či dvom ženám, sú podpísaný šéf rozpočtového výboru Josef Bernard z hnutia STAN, predsedníčka Snemovne a TOP 09 Markéta Pekarová Adamová, podpredsedníčka Snemovne a Pirátov Olga Richterová, minister kultúry Martin Baxa a podpredsedníčka sociálneho výboru za opozičnú ÁNO Jana Pastuchová.

Reakcie politikov

„V 21. storočí nie je miesto, aby sme mali občanov dvoch kategórií,“ podporil v utorok právo na manželstvo pre všetkých vicepremiér, minister vnútra a šéf hnutia STAN Vít Rakúšan.

Nie je príliš pravdepodobné, že Zeman vôbec dostane šancu manželstva osôb rovnakého pohlavia vetovať. Prerokovanie podobných typov návrhov trvá v parlamente niekoľko mesiacov a prezidentovi Zemanovi končí mandát začiatkom marca budúceho roka.

Na to upozornila aj Pekarová Adamová. „Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu je názor súčasného prezidenta už pomerne nerelevantný, pretože v čase zostávajúcom z jeho mandátu tento zákon Parlament vysoko pravdepodobne prerokovať nestihne,“ uviedla v utorok predsedkyňa TOP 09.

Manželstvo zapísať do Ústavy len ako zväzok muža a ženy sa chystajú konzervatívni poslanci

Ľudáci si dokážu predstaviť riešiť niektoré veci súvisiace s registrovaným partnerstvom osôb rovnakého pohlavia, napríklad otázky dedenia v prípade úmrtia jedného z registrovaných partnerov, ale hovoriť zväzku osôb rovnakého pohlavia manželstva je pre nich tabu.

V Snemovni sa tak znovu objaví aj návrh zakotviť manželstvo ako zväzok muža a ženy aj do Ústavy, ktorý by Zeman podpísal.

Podobný návrh predložili konzervatívni poslanci aj v minulom volebnom období, ale nebol prijatý, rovnako ako návrh zástancov manželstva osôb rovnakého pohlavia.

Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo MAFRA, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.

História dúhovej vlajky. Vieš, že pôvodne mala osem pruhov a každý z nich niečo symbolizuje?

Dodalo, že uverejnením štandardného postupu pre diagnostickú jednotku F 64.0 transsexualizmus sa jeho platnosť obnoví. Usmernenie rezort pripravil v spolupráci s odbornou spoločnosťou. Priniesť malo viacero zmien, ktoré mali podľa iniciatívy Inakosť zjednodušiť proces zmeny pohlavia pre transrodových ľudí.

Kritika od KDH, Záborskej a Vašečku

Cieľom usmernenia bolo zjednotiť postupy a odstrániť právnu neistotu lekárov i pacientov. Privítalo ho aj Amnesty International Slovensko či občianske združenie Ethos, spolok sekularistov na Slovensku.

Anna Záborská

TASR/Jaroslav Novák

Naopak, o jeho stiahnutie žiadalo ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) viac ako 20 poslancov koaličného hnutia OĽANO. Usmernenie kritizovalo aj mimoparlamentné KDH a poslanci Anna Záborská a Richard Vašečka z mimoparlamentnej Kresťanskej únie.

17-ročný mladík v pondelok pre Sky Sports povedal, že cítil, že teraz je ten správny čas na to, aby porozprával svoj príbeh. „Táto sezóna bola pre mňa na ihrisku fantastická, ale mimo ihriska som skrýval svoje skutočné ja a to, kým naozaj som," vysvetľuje hráč Blackpoolu.

Jediný otvorene homosexuálny futbalista v Británii

„Celý svoj život som vedel, že som gay, a teraz cítim, že som pripravený vyjsť von a byť sám sebou,“ hovorí hráč, ktorý v uplynulej sezóne strelil viac ako 30 gólov.

„Je to krok do neznáma, byť jedným z prvých futbalistov v tejto krajine, ktorý odhalil svoju sexualitu." Daniels uviedol, že ho inšpiroval Josh Cavallo z Adelaide United, ktorý bol donedávna jediným otvorene homosexuálnym profesionálnym futbalistom na celom svete. 

„Dlho som si myslel, že budem musieť skrývať svoju pravdu, pretože som chcel byť profesionálnym futbalistom, ktorým teraz som," hovorí mladý útočník. „Pýtal som sa sám seba, či mám počkať, kým odídem do dôchodku. Vedel som však, že to povedie k dlhému klamaniu a neschopnosti byť sám sebou alebo viesť život, aký chcem." 

Poznáme nominácie na anti-cenu Homofób roka. Nechýba Matovič, Fico či biskup Haľko

Zatiaľ čo v ženskom futbale hrá veľa prominentných LGBT+ hráčok, na mužských profi trávnikoch chýbajú hráči, ktorí sú verejne gayovia, píše web Euronews.

„Celý život som nenávidel klamstvo a cítil potrebu zmeniť sa, aby som zapadol. Sú tam ľudia v rovnakom priestore ako ja, ktorí sa nemusia cítiť dobre kvôli svojej sexualite, chcem im len povedať, že nemusia meniť to, kým sú, aby zapadli."

Veľké pochvaly pre odvážneho hráča 

Daniels hovorí, že spoluhráči z Blackpoolu prijali jeho sexualitu po tom, čo sa im zdôveril. Anglický klub na margo jeho coming outu uviedol, že je „neuveriteľne hrdý na to, že sa dostal do štádia, v ktorom je schopný vyjadriť sa na ihrisku aj mimo neho." 

Odvážny hráč dokonca získal pozornosť britský premiéra Borisa Johnsona a anglickej futbalovej asociácie, ktorí Danielsa označili za „inšpiráciu“. 

Jake Daniels sa stal prvým aktívnym profi futbalistom v Británii, ktorý otvorene priznal homosexualitu.

Twitter/Boris Johnson

„Ďakujem za vašu statočnosť, Jake, vyžadovalo si to obrovskú odvahu vystúpiť a budete inšpiráciou pre mnohých na ihrisku aj mimo neho,“ napísal britský premiér na Twitteri.

Bývalý anglický reprezentant a hráč Machestru United Gary Neville v relácii Monday Night Football povedal, že verí, že Danielsovo rozhodnutie sa zapíše do histórie ako dôležitý deň pre anglický futbal.

„Bol som neuveriteľne hrdý na to, keď som videl, že 17-ročný chalan môže robiť rozhovor takej kvality, neviem si predstaviť, aké ťažké, to pre neho bolo."

Organizácia Football vs Homophobia uviedla: „Chceli by sme zablahoželať Jakeovi k tomuto kroku, že sa podelil o svoje autentické ja v profesionálnom futbale, najmä v takom mladom veku."

„V minulosti sa našli hráči, ktorí mali počas svojej kariéry pocit, že ako gayovia nemajú miesto vo futbale, ale Jake ukazuje svetu, že môžu byť sami sebou."

Reakcie športového sveta sa neobmedzili len na futbal. Hlavný tréner anglického ragby Eddie Jones Danielsa tiež pochválil a povedal, že dúfa, že by to mohlo byť inšpiráciou pre rugby, kde je podobne málo otvorene gay hráčov. 

Syn na tento zákon zareagoval mrazivo. Pokiaľ by sa podobný zákon prijal v Oklahome, kde v tom čase žili, je pripravený zobrať si život. Hollowayová tak musela konať naozaj rýchlo, pretože vedela, že odkedy pred štyrmi rokmi začal dostávať testosterónovú terapiu, jeho depresie zmizli a z neho sa začal stávať šťastný človek, píše portál Vice.

LGBTQ komunita

Unsplash/ehimetalor Akhere Unuabona/

Depresia zmizla

„Akonáhle však začal dostávať lieky, zmenil sa na šťastné, pozitívne dieťa. Už najmenej tri roky nemá žiadne problémy s depresiou, a tak počuť, ako hovorí o samovražde, bolo to prebudenie. Pomyslela som si: ‚Toto bude mať za následok zabitie detí.‘“

Holloway bola pripravená zbaliť sa a presťahovať sa, ak by pobyt v Oklahome znamenal riskovanie života jej dieťaťa, ale povedala, že ju prenasleduje myšlienka, že mnohé rodiny trans mladých ľudí nemusia mať finančné zdroje na to, aby urobili rovnakú voľbu.

Namiesto odchodu sa Hollowayová rozhodla zostať v Oklahome a vybudovať bezpečný priestor pre trans mládež, ako je jej syn, ktorý môže zápasiť pod váhou anti-LGBTQ legislatívy. Minulý mesiac založila svoje vlastné náboženstvo na pozdvihnutie a trans deti: Cirkev Prizmatického Svetla. Povýšená denominácia, ktorá nie je založená na kresťanstve, má právo na prechod a právo na rodovo potvrdzujúcu starostlivosť medzi svojimi základnými presvedčeniami.

Pokuta, väzba či bičovanie za držanie sa za ruky. Tieto krajiny sú pre LGBTQ komunitu nebezpečné

Obrovský ohlas na sociálnych sieťach

Cirkev sa dočkala raketového boomu na sociálnej sieti TikTok. Účet Church of Prismatic Light sa už môže pochváliť 140-tisíc sledovateľmi za menej ako mesiac. Webová stránka cirkvi zlyhala do 10 sekúnd po zverejnení oznámenia na sociálnych sieťach kvôli množstvu ľudí, ktorí sa na stránku pokúšali dostať. 

„Každý jeden človek, ktorému som o tom povedala, či už online alebo osobne, je nadšeným podporovateľom,“ povedala Hollowayová. „Začala som rozhovor s poštárkou, keď som otvárala schránku, a ona začala plakať, pretože má sestru, ktorá sa identifikuje ako transgender osoba. Aj keď sme v červenom stave, máme tu živú LGBTQ komunitu.“

Kým Holloway a jej syn žijú v Oklahome, prívrženci cirkvi Prismatic Light sú rozmiestnení po celej krajine. Cirkev funguje výlučne online, predovšetkým prostredníctvom sociálnych sietí ako TikTok, Reddit, Facebook a Discord. Mnohí z jej vodcov sú spolurodičia zhrození z neutíchajúceho bombardovania zákonov zameraných proti LGBTQ deťom. Podľa NBC News bolo tento rok zatiaľ navrhnutých takmer 240 zákonov proti LGBTQ a veľká väčšina obmedzuje možnosť transdetí získať lekársku starostlivosť alebo hrať školské športy. 

LGBTQ komunita

Unsplash/cecilie Johnsen/

Cirkev Prizmatického Svetla nefunguje ako tradičná náboženská skupina. Vítaní sú ľudia zo všetkých vierovyznaní, vrátane agnostikov a ateistov. Kázne sa zameriavajú na témy ako história LGBTQ alebo starostlivosť o seba a konajú sa prostredníctvom týždenného vysielania na TikToku. Nie je tam žiadna kaplnka na uctievanie a žiadne božstvo, namiesto toho sa káže sebaláska ako božský čin.

Viera môže mať mnoho podôb

Medzi jeho siedmimi prikázaniami sú princípy vyjadrujúce spravodlivosť prijatia vlastnej jedinečnosti a krásu vlastnenia „svojho pravého ja spôsobom, ktorý tu prináša najväčšiu radosť“. Zatiaľ čo niektorí by mohli pochybovať o tom, či cirkev bez boha alebo ústredného náboženského textu možno považovať za náboženstvo, Hollowayová pevne verila, že viera „môže mať mnoho podôb“. Poznamenala, že oba tieto aspekty sú pravdivé pre budhizmus a filozofické tradície, ako je konfucianizmus a taoizmus.

„Naše náboženstvo má vieru vo vnútro, v komunitu a v nádej,“ povedala. „Myslím si, že tento druh viery je rovnako cenný ako akákoľvek iná náboženská viera.“ V konečnom dôsledku bude na federálnej vláde, aby rozhodla, či sa cirkev Prizmatického svetla kvalifikuje ako náboženstvo, a teda má nárok na oslobodenie od daní.

LGBTQ komunita

Unsplash/sharon Mccutcheon/

Hollowayová sa už zaregistrovala ako nezisková organizácia v štáte Oklahoma a dúfa, že jej žiadosť o náboženský status schváli americká vláda. Povedala, že sa inšpirovala hostiteľom Last Week Tonight Johnom Oliverom, ktorý v roku 2015 zákonne zaregistroval Mother Mary Perpetual Exemption ako cirkev.

„Každý deň je niečo nové a ja plačem,“ povedala pre Vice. „Hovorím so svojou dcérou o týchto veciach. Hovorím jej: ‚Je mi jedno, koho miluješ. Chcem len, aby si bola šťastná a zdravá. To, čo práve teraz robia, je podľa mňa štátom schválená genocída na našich deťoch.“

Značka Calvin Klein chcela vo svojom príspevku ku Dňu matiek vyjadriť podporu, no zároveň aj upozorniť na realitu nových rodín. „Dnes na podporu žien a matiek po celom svete upozorňujeme na realitu nových rodín,“ napísali. Príspevok zobrazoval aj trans muža Roberta s Erikou. Ten mal podľa príspevku v najbližších dňoch porodiť ich spoločného syna Noaha.

Kampaň značky Calvin Klein s tehotným transgeder mužom.

Instagram.com/Calvin Klein

Tento prejav podpory pre nové rodiny sa však nestretol s pochopením fanúšikov značky. V komentárovej sekcii sa veľmi rýchlo objavili vyjadrenia plné nenávisti a odsudzovania. Viacerí poznamenali, že už od tejto značky nenakúpia. Okrem toho sa tam objavovali aj výzvy na unfollow značky, ale aj komentáre ako „ženy rodia, nie muži“, či „muži nemôžu otehotnieť“. 

Mladá česká pornoherečka Lady Dee: Po pôrode robím len sólo videá, no nebránim sa lesbickým scénam

Nie všetky komentáre sa však týkali len tehotného Roberta. Jeden z komentujúcich trefne poznamenal, že množstvo produktov značky sa vyrába v krajinách, kde neexistujú žiadne práva pre ľudí z LGBTQ komunity a hrozí im väzenia alebo trest smrti pre ich sexuálnu orientáciu. K nemu sa pridali aj ďalší komentujúci. „Zastavili ste produkciu v krajinách, kde ešte neexistujú práva LGBTQ ľudia?“ píše sa v ďalšom komentári. 

Značka spodnej bielizne však nemlčala a pridali komentár s vlastným vyhlásením. „Túto platformu prijímame ako inkluzívne a rešpektujúce prostredie pre individualizmus a sebavyjadrenie. V Calvin Klein tolerujeme všetko okrem netolerancie – každý netolerantný komentár bude odstránený a všetky účty s nenávistnými vyhláseniami môžu byť zablokované,“ napísali. 

Kampaň značky Calvin Klein s tehotným transgeder mužom.

Instagram.com/Calvin Klein

PVH, materská značka Calvina Kleina, má zamestnancov v krajinách ako napríklad Malajzia a Srí Lanka, kde ľudia LGBTQ komunity môžu stále čeliť väzeniu, uvádza sa v príručke o najhorších a najnebezpečnejších krajinách pre LGBT cestovateľov novinára Lyrica Fergussona.

Webová stránka Good On You však poznamenala, že značka Calvin Klein si zlepšila skóre vplyvu na životné prostredie. Znamená to, že sa zlepšili podmienky pre ľudí na pracovisku a dokonca získali skóre 51 až 60 percent v indexe transparentnosti módy. 

Aktivistka Ševčenková bola kritická voči vyhláseniam Európskej únie o ochraňovaní hodnôt kontinentu aj v čase vojny, keď povedala, že slová by sa mali premeniť na činy a predovšetkým na materiálnu pomoc ako potraviny a lieky pre ľudí, ktorí ich potrebujú najviac.

Pokuta, väzba či bičovanie za držanie sa za ruky. Tieto krajiny sú pre LGBTQ komunitu nebezpečné

Predseda výboru Rady Európy pre antidiskrimináciu, rozmanitosť a inklúziu Triantafillos Lukarelis uviedol, že jeho organizácia upovedomila úrady v krajinách, ktoré sa na svojom území starajú o ukrajinských utečencov, aby dávali pozor na prípadné obchodovanie s ľuďmi, predovšetkým s LGBTQ ľuďmi.

Jean-Pierreová nahradí na poste tlačovej tajomníčky Bieleho domu Jen Psakiovú. Štyridsaťštyriročná Jean-Pierreová doposiaľ pôsobila ako jej zástupkyňa. Jean-Pierreová sa podieľala aj na Bidenovej prezidentskej kampani v roku 2020, ale aj na kampani Baracka Obamu.

Prináša skúsenosti

Nová tajomníčka so sebou podľa Bidena prinesie „skúsenosti, talent a integritu, ktoré sú pre túto náročnú prácu potrebné.“

Psakiová, ktorá od začiatku hovorila, že počas Bidenovho mandátu odstúpi, pochválila svoju nástupkyňu a označila Jean-Pierreovú za „pravdivého partnera“.

​Inšpirácia

Psakiová zdôraznila, že ide o prvú černošku a osobu z LGBTQ komunity na tomto poste. „Na reprezentácii záleží a ona dá hlas mnohým, a ukáže im, čo je skutočne možné, keď tvrdo pracujete a snívate vo veľkom,“ povedala Psakiová.

Jean-Pierre, ktorej bola táto práca ponúknutá vo štvrtok na stretnutí v Oválnej pracovni, povedala, že „stále spracováva“, že bude zastávať taký významný post.

TASR/AP

 „Je to veľmi emotívny deň,“ povedala. Na otázku, aké posolstvo má pre mládež v krajine, Jean-Pierre odpovedala: „Ak ste zanietení tým, čím chcete byť, kam chcete ísť, a veľmi tvrdo pracujete na dosiahnutí tohto cieľa, stane sa to.“

Nová hovorkyňa sa svojej funkcie ujme v priebehu budúceho týždňa.