• Bratislava a jej okolie naďalej rastú, najväčší prírastok obyvateľov má Stupava.
• Novým lídrom vyľudňovania sa stal Svidník, ktorý prvýkrát klesol pod 10-tisíc obyvateľov.
• Medzi mestá s najväčším úbytkom patria aj Kremnica, Tisovec, Hnúšťa a Medzilaborce.
• Slovensko sa vyľudňuje a rekordne nízka pôrodnosť ani prisťahovalectvo nedokážu trend zastaviť.

Aj keď sa v médiách rieši najmä migrácia z iných krajín, ľudia prirodzene migrujú aj vo vlastných štátoch, Slovensko nevynímajúc. Ľudia z miest sa sťahujú na vidiek a naopak, z východu krajiny zase prichádzajú ďalší za prácou do okolia Bratislavy. Niekto chce pestovať svoju vlastnú zeleninu, iného zase láka ruch veľkého mesta.

Gigantický úspech! Bratislava má ôsmu najlepšiu pizzeriu v Európe, táto reštaurácia predbehla Lisabon aj Viedeň

Najnovšie údaje Štatistického úradu SR (k 31. decembru 2025) ukazujú, že tento trend sa nielen nezastavil, ale v niektorých prípadoch ešte zosilnel. A pribudol aj nový, prekvapivý „rekordér“ medzi mestami, ktoré strácajú obyvateľov najrýchlejšie. Začnime však z opačného konca.

Bratislava a okolie naďalej rastú

Vidieť to najmä na Bratislave a jej okolí. Hlavné mesto malo podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 celkovo 411 228 obyvateľov. Do konca roka 2024 ich počet vzrástol o viac ako 16 percent na takmer 480-tisíc.

Bratislava tak rastie napriek tomu, že mnohé mladé rodiny sa z nej naopak sťahujú do okolitých obcí, kde sú byty a domy stále o niečo lacnejšie - tí istí ľudia potom do práce v hlavnom meste bežne dochádzajú aj hodinu, niektorí až z okolia Piešťan, Nitry, Nových Zámkov, Skalice či Komárna.

Stupava

Wikipedia/Prskavka

Vysoký prírastok obyvateľov si za posledných približne 15 rokov pripísali aj mestá v bratislavskom zázemí:

• Pezinok - z približne 21,2-tisíc (2011) na vyše 24,4-tisíc obyvateľov, teda nárast o viac ako 15 percent.
• Senec - zo 17-tisíc na vyše 20-tisíc obyvateľov.
• Svätý Jur - nárast takmer o 17 percent na vyše 6-tisíc obyvateľov.

Druhý najväčší percentuálny prírastok spomedzi všetkých 141 slovenských miest má aj naďalej mesto Veľký Šariš pri Prešove. Kým v roku 2011 tu žilo 5 292 ľudí, na konci roka 2025 to bolo už 7 019 - nárast o viac ako 32 percent. Rastie vďaka blízkosti Prešova, miestneho pivovaru a v posledných rokoch pribúda najmä mladých rodín, pre ktoré mesto stavia nové domy aj bytovky.

Najväčší prírastok spomedzi všetkých slovenských miest si však stále drží Stupava. Na konci roka 2025 v nej žilo 12 791 ľudí s trvalým pobytom, čo je oproti roku 2011 (9 282 obyvateľov) nárast o takmer 38 percent - vôbec najvyšší spomedzi slovenských miest.

Dvaja YouTuberi z USA objavili Slovensko. O našej krajine takmer nič nevedeli, po príchode zostali v nemom úžase

Ak niekde ľudia pribúdajú, inde musia ubúdať

Pozreli sme sa preto na obce, ktoré sú na smutnej ceste stať sa budúcimi mestami duchov. Zoznam sme zostavovali podľa nasledovných kritérií:

• ide o slovenskú obec so štatútom mesta,
• má menej ako 10-tisíc obyvateľov,
• v porovnaní najnovších dát (koniec roka 2025) s rokom 2011 zaznamenala najväčší úbytok obyvateľov.

Novinkou oproti minulým rokom je, že do tejto skupiny sa prvýkrát dostáva mesto, ktoré donedávna hranicu 10-tisíc obyvateľov ešte presahovalo - a rovno si so svojím úbytkom drží pozíciu na čele rebríčka.

Svidník - nový líder úbytku

Okresné mesto na severovýchode Slovenska donedávna nepatrilo medzi najmenšie mestá s najväčším prepadom, pretože malo vyše 10-tisíc obyvateľov. To sa zmenilo v roku 2023, keď počet jeho obyvateľov klesol pod túto psychologickú hranicu.

Svidník

Wikipedia/Bdell555

Trend pokračuje aj naďalej - ku koncu roka 2025 malo mesto približne 9 500 obyvateľov, čo je oproti roku 2011 pokles o zhruba 17,7 percenta. Svidník tak dnes prepadáva percentuálne rýchlejšie než mestá, ktoré boli donedávna považované za najohrozenejšie.

Hnúšťa

Obec v regióne s dlhodobo vysokou nezamestnanosťou má za sebou takmer 700-ročnú históriu. Ako mesto vzniklo v roku 1960 po zlúčení s Likierom. V meste sa svojho času vyrobilo najviac surového železa na Slovensku, dokonca tu stála vôbec prvá koksová vysoká pec. V 20. storočí železiarstvo upadalo a mesto trpelo veľkou nezamestnanosťou.

To sa podpísalo aj pod postupný odchod ľudí. Kým v roku 2011 tu žilo ešte 7 781 obyvateľov, na konci roka 2025 ich bolo už len 6 386 – úbytok o takmer 18 percent. Mestu nepomohol ani odchod výrobcu automobilových káblových zväzkov Yura Eltec Corporation Slovakia, ktorý sa presunul do neďalekej Rimavskej Soboty a pripravil tak o prácu stovky ľudí, čo v regióne vyvíja ďalší tlak na odchod obyvateľov za prácou inde.

Hnúšťa

Wikipedia/Bojars

Tisovec

Len 12 kilometrov od Hnúšte, v rovnakom okrese Rimavská Sobota, je situácia veľmi podobná. Rozvoju mestečka od 16. storočia napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí, neskôr tu vznikla papiereň a pôsobili rôzne cechy. V období národného obrodenia bol Tisovec centrom miestnych spolkov a knižnice, istý čas tu žil Štefan Marko Daxner, autor Memoranda národa slovenského, narodil sa tu aj Vladimír Clementis.

To všetko je však dnes minulosťou a mestečko sa naďalej vyľudňuje. Kým v roku 2011 v ňom žilo 4 306 ľudí, na konci roka 2025 ich počet klesol na 3 533 - pokles o približne 18 percent, čím sa Tisovec radí medzi najrýchlejšie sa vyľudňujúce slovenské mestá.

Tisovec

Wikipedia/Daniel Baránek

Medzilaborce

Ani Múzeum moderného umenia Andyho Warhola nepomáha k tomu, aby sa do mesta život vracal. Oblasť sa už v minulosti potýkala so zásadnými sociálno-ekonomickými problémami, o čom svedčí aj to, že mená medzilaboreckých poddaných sa od 16. storočia objavovali v zoznamoch zbojníckych družín.

Ďalšiu ranu priniesli udalosti počas 2. svetovej vojny - tunajšia židovská komunita patrila medzi najväčšie na Slovensku. Neskôr komunizmus priniesol dva veľké závody, strojársky a sklársky, no ani jeden dnes už nefunguje. Počet obyvateľov klesol z 6 809 v roku 2011 na 5 669 na konci roka 2025 - úbytok o necelých 17 percent, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal trend v blízkej budúcnosti zmeniť.

Medzilaborce

Wikipedia

Kremnica

Už od 10. storočia sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli mincovňa, ktorá je najstaršia dodnes existujúca na svete. A zatiaľ čo turisti sa sem hrnú nielen za históriou, ale aj kvôli európskemu festivalu humoru a satiry Kremnické gagy, domáci mesto postupne opúšťajú.

K tomu prispieva aj nestabilné podložie poprepichované banskými štôlňami, ktoré brzdí novú výstavbu. Výsledkom je, že obyvateľstvo Kremnice kleslo z 5 601 v roku 2011 na 4 586 na konci roka 2025, čo predstavuje úbytok o vyše 18 percent - aktuálne najvyšší spomedzi porovnávaných miest, tesne pred Tisovcom a Hnúšťou.

Kremnica

Wikipedia/Pe-Jo

Vyľudňovanie nie je len problém východu

Podobný osud postihuje aj viacero väčších miest, ktoré už presahujú hranicu 10-tisíc obyvateľov, no ich úbytok od roku 2011 je tiež výrazný - ide napríklad o Bánovce nad Bebravou, Veľký Krtíš, Myjavu, Šaľu, Partizánske, Humenné, Žiar nad Hronom, Revúcu, ale aj o mnohé krajské a bývalé okresné mestá ako Martin, Prievidza, Zvolen, Považská Bystrica, Michalovce, Levice, Lučenec či dokonca Košice, ktoré od roku 2011 stratili takmer 7 percent obyvateľov.

Spoločným menovateľom vyľudňujúcich sa miest je dlhodobý nedostatok pracovných príležitostí, pre ktorý sa ľudia postupne naučili z regiónu odchádzať - najčastejšie do väčších centier ako Bratislava, Žilina či Nitra, ktoré ťaží najmä automobilový priemysel, alebo priamo do zahraničia, prevažne do Česka.

Táto mapa vám ukáže, k akému miestu by ste sa prekopali priamo pod vašim domom. Má to však háčik

Podľa štatistík sa zo Slovenska ročne oficiálne vysťahuje 4 až 5-tisíc ľudí, pričom reálny počet tých, ktorí odchádzajú natrvalo bez oficiálneho odhlásenia, je pravdepodobne výrazne vyšší. K vyľudňovaniu prispieva aj demografia krajiny ako celku. Na konci roka 2025 žilo na Slovensku 5 409 407 obyvateľov, čo je už piaty rok po sebe medziročný pokles a zároveň druhý najvýraznejší úbytok v histórii samostatnej SR.

Pôrodnosť sa v roku 2025 dostala na historické minimum, nižšie, než bola dokonca aj počas druhej svetovej vojny, a ani kladné migračné saldo (v roku 2025 sa do krajiny prisťahovalo takmer 6,4-tisíca ľudí, vysťahovalo sa vyše 4,9-tisíca) už nedokáže úbytok obyvateľstva vykompenzovať.

Otázkou tak zostáva, či sa mestám ako Svidník, Kremnica, Tisovec, Hnúšťa či Medzilaborce podarí nájsť recept na to, ako zvrátiť trend, ktorý z nich pomaly, ale isto robí čoraz prázdnejšie miesta na mape Slovenska.

Chceli zistiť vplyv izolácie

Projekt s názvom „Timecave“ (časová jaskyňa) univerzít Granada a Almería viedli a sprevádzali výskumníci z rozličných odvetví. Podľa ich informácií Flaminiová nemala žiaden kontakt s vonkajším svetom, odkedy v novembri 2021 začala tento experiment. Jej pobyt pod zemou je zachytený na videu a má z neho vzniknúť dokumentárny film.

Flaminiová po celý nemala pri sebe hodinky ani telefón. Disponovala len laptopom, pomocou ktorého mohla síce informovať svoje okolie, avšak ona samotná nemohla prijímať nijaké správy. Viaceré televízie vrátane RTVE prinášali niekoľkohodinové živé prenosy.

Cieľom tejto vedeckej iniciatívy je preskúmať vplyv kompletnej izolácie a určiť, či vedie k neuropsychologickým a kognitívnym zmenám.

Podľa španielskych vedcov prelomila Flaminiová svetový rekord Talianky Christine Lanzoniovej, ktorá v roku 2007 strávila v jaskyni pod povrchom zeme 269 dní.

Flaminiová označila svoju skúsenosť v krátkom vyhlásení ako „znamenitú“. Ďalšie podrobnosti chce priblížiť neskôr.

Na parížsku olympiádu sa kvalifikovala transrodová nebinárna bežkyňa. Vo finále zabehla svoj osobný rekord

„Mnoho ľudí sa nachádza v podobnej situácii ako ja. Trpia len preto, že sú sami sebou,“ povedala dvadsaťsedemročná Biyaová. „Ak im môžem dať nádej, že sa nebudú cítiť tak sami, som šťastná,“ uviedla dcéra kamerunského prezidenta.

Jej 91-ročný otec, prezident Paul Biya, vládne Kamerunu už štvrtú dekádu. V krajine má výkonnú moc v rukách hlava štátu. Na oznámenie svojej dcéry Biya doteraz verejne nereagoval.

Päť rokov väzenia 

Vzťahy medzi ľuďmi rovnakého pohlavia sú v Kamerune trestné a môže za nich byť uložený trest do výšky piatich rokov väzenia. Brenda Biya hovorí, že tresty za sex medzi osobami rovnakého pohlavia existovali v Kamerune už pred nástupom jej otca do funkcie v roku 1982. Biya dúfa, že zverejnením svojho príbehu pomôže túto legislatívu zmeniť.

„Možno by bolo príliš unáhlené chcieť, aby zákon prestal úplne existovať, ale mohol by byť aspoň menej prísny. Najprv by sme mohli zrušiť trest odňatia slobody,“ povedala v rozhovore pre Le Parisien.

Kamerunská aktivistka za práva LGBT+ ľudí Bandy Kiki, ktorá žije v Británii, uviedla, že ju informácie o verejnom coming oute kamerunskej prezidentskej dcéry potešila. Potvrdzuje to podľa nej existenciu LGBTI+ ľudí v Kamerune.

„Ukazuje to však na krutú realitu: Zákony proti sexuálnym menšinám v Kamerune sú neprimerane zamerané proti chudobným,“ dodala aktivistka. „Bohatstvo a konexie vytvárajú pre niektorých ľudí štít, zatiaľ čo iní musia čeliť vážnym dôsledkom,“ dodala Kiki.

Portál Idnes.cz patrí do vydavateľstva Mafra, pod ktoré spadá aj Brainee.sk

Okrem výziev spojených s rodičovstvom musí denne čeliť aj svojej diagnóze - autizmu. Kamila na sociálnych sieťach hovorí najmä o mentálnom zdraví, vzdeláva o autistickom spektre a búra tým stereotypy u Slovákov.

V našom rozhovore sa dozvieš o reakcii Kamilinho okolia a prístupe pôrodníckeho personálu k tehotenstvu v mladistvom veku, o tom, ako ju zmenila rola matky, ako sa u nej prejavuje autizmus, či o vyjadrovaní emócií skrz pohyb.

V šestnástich rokoch si zistila, že budeš mama. Aká bola tvoja prvotná reakcia?

Bol to pre mňa veľký šok. Na svojom tele som si začala všímať zmeny, a tak som si spravila tehotenský test, ktorý vyšiel pozitívne. Nikomu som o tom nepovedala, mala som veľký strach, čo bude ďalej a moja psychika jednoducho nechcela pripustiť, že sa niečo takéto deje. S príchodom ranných nevoľností som o pár dní s malou dušičkou navštívila gynekológa, u ktorého sa moje tehotenstvo definitívne potvrdilo.

Ak to bude príliš necitlivé, tak sa dopredu ospravedlňujem – ale existovala v celom rozhodovacom procese aj možnosť, že pôjdeš umelo ukončiť tehotenstvo? Alebo ti to niekto navrhol?

Na svoje tehotenstvo som prišla relatívne neskoro, pár dní som si ho nechala pre seba, potom som to začala riešiť a keďže som bola asi v štrnástom týždni, podstúpiť interrupciu už nebolo možnosťou. Ako mladý človek z rozvedenej rodiny, kde sa vzájomne nekomunikuje a bol všade len nie doma, som nevedela, čo s touto informáciou robiť a už vôbec nie, ako ju riešiť.

Môj otec veľmi naliehal, aby som šla na potrat, spočiatku bol nahnevaný a pripomínal mi, že som mladá a zničím si život. Po čase sa s tým všetci nejako zmierili, celé moje tehotenstvo však bolo veľmi na ihlách, nikdy som necítila úplnú podporu a všetci mi dávali vyžrať, že si za túto situáciu môžem sama. Až po Luninom narodení sa všetko upokojilo.

Si na výchovu sama?

Na výchovu sama rozhodne nie som, Lunka má tatina, s ktorým síce už pár netvoríme, ale ako rodič figuruje stále. Som veľmi rada, že to takto máme a dokážeme spolu otvorene komunikovať, pretože sme obaja z rozbitejších rodín a boli by sme veľmi neradi, aby cítila dcéra z jednej strany viac opatery ako z druhej.

Parfumová recenzentka: Dávam si aj tri rôzne vône naraz. Ikonické zloženia známych kúskov sú prísne chránené

Vychovávať dieťa ako mladistvá určite nebolo jednoduché. S akými reakciami si sa stretávala trebárs už u lekárky, následne v pôrodnici – a, samozrejme, ako reagovalo okolie?

Výchova prinášala mnoho výziev, hlavne keď som ako dieťa z rozbitej rodiny nemala rodičovský vzor. Svojich rodičov nejdem haniť, myslím to s veľkou láskou, skôr som si z nich však brala príklad, akým rodičom byť nechcem. Plne si totiž uvedomujem, čo ma do tejto situácie doviedlo.

Stretla som sa s celou škálou reakcií, s veľmi pozitívnymi i negatívnymi. Ja si ich k sebe však veľmi neberiem, pretože som tá, ktorá vie celý background, pozná náš život a je spokojná. Pôrodnica, minimálne tá trnavská, je miesto, kde sa už v živote nechcem objaviť. Jediný príjemný človek bol môj pôrodník a aj to bolo tým, že nebol Slovák (smiech). Personál so mnou zaobchádzal neprofesionálne, opovrhoval celou situáciou a dával mi pocítiť, že som mladá a urobila som hlúposť.

Autizmus jej diagnostikovali v devätnástich rokoch.

Archív Kamily Štorkovej/

Ako reaguješ na komentáre typu „dieťa má dieťa”, ktoré odsudzujú tvoje rozhodnutie nechať si ho a stať sa teen matkou?

Ide to úplne cezo mňa, viem totiž, že ľudia, ktorí píšu tieto komentáre, si na mne projektujú svoju nespokojnosť alebo nenaplnenie. Mám síce dvadsaťdva rokov, no od svojich štrnástich riešim veci, ktoré si niektorí nevedia predstaviť ani v tridsiatke. Žiaľ, traumatizovaní ľudia fungujú už v ranom veku ako dospelí. Je to náročné, najmä spolu s mojou diagnózou autizmu, preto som veľmi pyšná na to, ako to zvládam a čo som v mladom veku dokázala.

Čo ťa materstvo naučilo?

Neskutočne veľa o mne samej. Lunku neberiem ako svoj majetok, ktorý musí skákať ako ja pískam, ukazuje mi môj obraz a akým smerom sa chcem uberať. Materstvo mi predostrelo akým som človekom a čo všetko chcem na sebe zlepšiť. Je to obrovská jazda plná strachov a bolestí, nielen pekných vecí. Materstvo ma naučilo, že mám mať samú seba na prvom mieste, pretože deti sú jednoducho naším zrkadlom a pokiaľ som ja šťastná, tak je aj moja dcéra.

Aké si mala so svojim životom plány pred materstvom – zmenili sa teraz, keď si matka?

Určite sa zmenili, Lunka mi zachránila život. Keď som mala trinásť rokov, moja najlepšia kamarátka spáchala samovraždu, nemala som sa o tom s kým porozprávať a odvtedy to išlo so mnou dole vodou až do bodu, kedy som začala premýšľať podobným smerom. Jediné, čo ma držalo pri živote bol tanec, ktorý ma sprevádza od detstva, to však nič nemenilo na depresiách, sebapoškodzovaní a anorexii, ktorými som si prechádzala.

Keď som zistila, že som tehotná, vnímala som to ako koniec môjho života. Priliaty benzín do horiaceho ohňa. Lunka ma však zachránila, bez nej by som nebola tým, kým som dnes a kedykoľvek sa cítim zle, pozerám na ňu a na to, ako chcem aby žila a aký príklad si zo mňa brala.

Voľný čas rada trávi so svojimi štvornohými miláčikmi.

Archív Kamily Štorkovej/

Žiješ s autizmom, často však počúvaš, že tak „nevyzeráš”. Čo by mali ľudia vedieť o autistickom spektre?

Keď som mala devätnásť rokov začali mi hlboké depresie, vyhľadala som terapeutku a asi na treťom sedení mi povedala, že má pocit, že som na autistickom spektre. Na diagnostike sa to potvrdilo a čudovali sa, kde som bola celé tie roky. Ľudia majú autistov zafixovaných ako malých chlapcov, ktorí sú neverbálni, no autista môže byť aj funkčný dospelý človek s priateľmi či sexuálnym životom. Funguje ako každý, až na to, že má iný nervový systém a je to preňho oveľa komplikovanejšie. Považujem sa za vysokofunkčného autistu, je to neviditeľná diagnóza, niečo, čo prebieha v mojom vnútri.

Keď mi niekto povie, že nevyzerám ako autista poďakujem mu. Schovanie niektorých znakov je totižto často priam herecký výkon! (smiech)

Ako sa v tvojom prípade prejavuje?

Cítim veci oveľa intenzívnejšie ako bežní ľudia, nedokážem ich čítať, často ich kopírujem, pretože neviem, ako sa mám správať tak, aby som ich neurazila. Nad bežnými vecami ako vedieť do ktorej strany sa otvárajú dvere, ako pozdraviť alebo či sa pozerať do očí, ktoré berú neurotypickí ľudia ako samozrejmosť premýšľam aj trikrát denne.

Keď mám toho veľa a som nervózna, zvyšujú sa mi všetky vnemy a stačí, že sa moja kamoška niečoho dotkne svojimi dlhými nechtami, mám zimomriavky, krúti ma a napína na zvracanie. Moji blízki si tiež už zvykli na to, že keď mi navaria, nevráti sa im prázdny tanier, ale s tromi rôznymi kôpkami jedla, ktoré som vyselektovala. Niekedy to je proste zábava žiť s človekom ako som ja! (smiech)

Čo si myslíš o tom, keď niekto degraduje autizmus či ADHD a hovorí, že ich má v dnešnej dobe už každý? Stretávaš sa často s neohľaduplnosťou, či stereotypizovaním?

Na Slovensku máme stále málo informácií o týchto témach, každý by mal však brať do úvahy, že nikdy nestretnete dvoch autistov, ktorí sú na vlas rovnakí. Mne napríklad často vadí, že mám ruky, pretože nimi cítim. Keď mám ťažšie obdobie, jednoducho nosím rukavice, za ktoré by som sa kedysi hanbila. Teraz však viem, že má moje správanie opodstatnenie a to som získala práve diagnózou. Degradovanie autizmu a ADHD je pre ľudí, ktorí ich majú veľmi bolestivé, pretože naozaj nie je jednoduché s nimi žiť.

Tanec je pre Kamilu formou psychoterapie.

Pockaj Chvilka Photography/

Ako najradšej tráviš svoj voľný čas? Čo ti robí najväčšiu radosť?

Milujem prírodu. Dokážem v nej naozaj vypnúť a zameditovať si. Neviem ako poriadne nazvať svoj voľný čas, pretože je zároveň mojou prácou. Robím na sociálnych sieťach, čo je možné odkiaľkoľvek. Vzdelávam sa v oblasti tanca, robím rôzne kurzy, môj voľný čas je v podstate každý deň, s tým, že je to aj práca, ktorá ma baví.

Cestovateľka Nina: Na Azoroch sme sa prebúdzali pri kravách, v Bosne nás vystrašili Turci, ktorí pri šoférovaní pili

Na svojom profile hovoríš najmä o duševnom zdraví. Je to pre teba istý spôsob psychoterapie?

Vďaka sociálnym sieťam som si veľa spracovala, no spôsobom psychoterapie by som to nenazvala. Skôr ide o to ukázať ľuďom, že cesta k duševnému zdraviu vie byť aj iná, ako je nám podsúvané. To, že človek chodí na terapiu je len kúsok zo zoznamu, čo treba robiť. Chcem ľuďom ukázať, že každý má potenciál, aj z bolestivých situácií sa dá poučiť a čokoľvek sa deje, deje sa to pre nich.

Ak človeka trápia vlastné myšlienky a pocity, čo by určite nemal robiť?

Nemal by sa uzatvárať do seba a utápať sa vo svojich myšlienkach. Mám pocit, že my Slováci sme naučení byť ticho a šúchať nohami. To je najhoršia vec, ktorú možno spraviť. Treba požiadať o pomoc a ak nie je o akú, ktokoľvek môže napísať aj mne. Naopak, vykrikovanie a sťažovanie sa na naše problémy tiež k ničomu nepomôže. Je rozdiel o tom otvorene rozprávať a ľutovať sa. Keď je nejaký dokolečka opakujúci sa problém, je čas ho riešiť.

Svoje emócie zvykneš dávať von z tela pomocou tanca. Mal by si každý nájsť pár minút na „vytrsanie” negatívnych emócií?

Mne ako autistickému jedincovi sa veľmi ťažko vyjadrujú emócie alebo vôbec rozoznáva, čo sa mi v tele deje. Tanec sa stal mojím komunikačným nástrojom. Aj napriek tomu, že sa emócie niekedy nedajú vyjadriť slovami, neznamená to, že neexistujú a netreba ich riešiť. Cez fyzično to niekedy ide dokonca lepšie. Ľudia na mojom kurze plakali a nevedeli prečo, to len tým, že sa hýbali. Pár minút denne skackania alebo trasenia, jednoducho hocijakej fyzickej aktivity, pri ktorej sa človek uvoľní a sústredí na seba vie poriešiť rôzne emócie a predísť psychickým či fyzickým ťažkostiam.

Ale čo ak sú tieto slová strašidelné? To chcel vedieť jeden používateľ sociálnych sietí, čo ho prinútilo spýtať sa ľudí z Redditu: „Aké boli najstrašidelnejšie posledné slová, ktoré ste počuli od pacienta tesne pred jeho smrťou?“ A odpovedali mu tisícky ľudí. Toto sú tie najstrašidelnejšie. 

Mŕtvi mlčia, chválil sa vrah z Horehronia v krčme. Nález ovce v jaskyni Mariána nakoniec usvedčil, súd ho poslal na šibenicu

Muž v čiernom

Jedna osoba si spomenula na desivý moment, keď sa žena priznala, že videla muža oblečeného v čiernom len chvíľu predtým, ako naposledy vydýchla, čo lekára vydesilo natoľko, že už potom nechcel byť v miestnosti.

„Milá stará dáma povedala mojej sestričke, že sa chce obliecť do bielej. Keď sa jej spýtali prečo, povedala: ‘Muž v čiernom je tu‘. Pozrela sa do rohu miestnosti. Sestrička sa pozrela, ale nikto tam nebol. Vtedy som vošiel do miestnosti. Požiadali sme ju, aby opísala, čo vidí, a ona povedala: ‘Je celý v čiernom a má na hlave cylinder‘.”

„Potom zašepkala ‘a jeho oči sú červené‘, zatiaľ čo sa jej oči presunuli cez miestnosť priamo za sestru - akoby ho sledovala, ako sa k nám približuje. Zomrela neskôr v noci. Bolo to však neočakávané. Tá miestnosť ma desila ešte dlho potom.”

Posledné slová pred smrťou

Unsplash/National Cancer Institute

Návšteva príbuzného

Niekto iný zase napísal o 83-ročnej žene, ktorá povedala: „Moja mama je tu. Ideme?“ O niekoľko minút neskôr nakoniec zomrela. 

Zlá predtucha

Spomenuli si aj na inú staršiu dámu, ktorá povedala: „Myslím, že dnes zomriem...” Sestra jej preto urobila odbery, no všetko vyzeralo byť v poriadku. „Bola stabilizovaná. O pár hodín neskôr dostala infarkt. Nie sú to jej posledné slová, ale posledné, ktoré mi kedy povedala.“

Návšteva anjela

Iná sestrička, ktorá pracovala jednotke s ľuďmi s demenciu a Alzheimerom, spomenula: „Stav môjho veľmi obľúbeného pacienta sa neustále zhoršoval, takže som ho veľmi často kontrolovala. Viedli sme dlhé rozhovory a žarty, ale v posledných dvoch týždňoch svojho života prestal úplne rozprávať a v skutočnosti vôbec neuznával konverzáciu namierenú na neho.”

Toto mesto horí už vyše 50 rokov. Za skazu môžu samotní obyvatelia, plamene budú zúriť celé storočie

„Večer som dokončila svoje kolá s liekmi a išla som za ním, aby som ho videla predtým, ako som odišla. Povedala som mu, že odchádzam a že ho uvidím nasledujúci deň, pozrel sa mi do očí, usmial sa tak úprimne a povedal: ‘Vyzeráš ako anjel.’ Myslela som si, že to bolo milé. Na druhý deň ráno zomrel.”

Priznanie na smrteľnej posteli

Jedna osoba napísala: „Som chirurg. Muž na smrteľnej posteli stále dokola opakoval ‘telo je v lese pri dube‘, až kým neodišiel. Polícia bola upozornená a prehľadala niekoľko lesov za mužovým domom, ale nikdy nič nenašla.” Ak aj ale išlo o priznanie dávno zabudnutného prípadu, jeho rozlúštenie sa už zrejme nikdy nedozvieme.

Posledné slová pred smrťou

Unsplash/Mathurin NAPOLY/matnapo

Ďalej ti prinášame ešte niekoľko ďalších krátkych príbehov, o ktoré sa ľudia podelili:

• Nie som lekár, ale počul som jednu starú pani, ktorá to šepkala svojmu manželovi, ktorý umieral na problémy s obličkami. „Toto porazíš, vyviazol si z vraždy, toto nič nie je.”

• Môj starý otec na smrteľnej posteli povedal, že „nemajú oči” - stále mi z toho behá mráz po chrbte.

• Som hrobár. Išli sme do opatrovateľského domu a keď sme kráčali po chodbe, jeden z pacientov sa rozčúlil, otvoril dvere na svojej izbe a videl nás kráčať s nosidlami. „Uvidíme sa budúci týždeň chlapci.” A hádajte, koho sme mali vyzdvihnúť budúci týždeň.

Na tomto ostrovčeku žijú ikonické druhy ako kiwi, jašterica Te Kākahu či kākāpō - jediný papagáj, ktorý nevie lietať a o ktorom sa predpokladá, že vo voľnej prírode ich zostáva len približne 250. Keď preto jedného dňa ochranári na ostrove zbadali jediného samca lasice, bolo im jasné, že musia konať, nech to stojí čokoľvek.

Najlepšie memečka týždňa: Sú také dobré, že by nimi mohli oblepiť Kaliňákov plot pri Kukurici

Riziko veľkej katastrofy

Tento cicavec, pôvodom z Eurázie a Severnej Ameriky, sa živí rôznymi zvieratami a vtákmi. Pokiaľ by nerušene žil na ostrove, mohol by sa postarať o katastrofu monštruóznych rozmerov.

Ministerstvo ochrany prírody krajiny (DOC) preto spustilo rozsiahlu reakciu na biologickú bezpečnosť zahŕňajúcu odborníkov na odchyt, armádu, psov, cestné kamery, helikoptéry, lode a člny. Celá misia však dlho vyzerala ako totálne fiasko.

Trvalo totiž neuveriteľných osem mesiacov, kým sa malého tvora konečne podarilo chytiť a usmrtiť, čo jeden úradník označil za veľké víťazstvo. „Je to obrovská výhra - ale teraz nemôžeme zložiť nohu z pedála,” povedala kontrolórka incidentov DOC Rebecca Teele v tlačovej správe, ktorá vítala zajatie lasice vlani v apríli.

„Toto je jedno z miest s najvyššou prioritou pre biodiverzitu vo Fiordlande a je dôležité, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby sme ochránili zraniteľné druhy, ktoré tam žijú.” Až minulý mesiac však ročná revízia, ktorú zverejnil výbor pre životné prostredie novozélandského parlamentu, odhalila cenu misie na ulovenie tohto lovca.

Mastný účet

Nakoniec išlo o sumu takmer pol milióna novozélandských dolárov (necelých 300-tisíc eur). A to už je suma, pre ktorú ľudia naprieč krajinou zdvihli obočie. Úradníci sa však obhajujú. „Nečinnosť by bola drahšia – s potenciálne zničujúcim dopadom na našu populáciu kākāpō,“ povedal Aaron Fleming, operačný riaditeľ DOC pre Južný ostrov.

Podľa nich by sa v najhoršom prípade dalo pristúpiť jedine k presídleniu papagájov, čo by predstavovalo obrovské náklady. Niektorí odborníci tvrdili, že náklady v prípade nechytenia lasice by sa počítali v miliónoch. Ako sa však tento tvor na toto miesto dostal?

V tejto krajine pršali z neba tisíce kuracích hláv. Bizarný nápad mal pomôcť s vážnou chorobou, ktorá zabíjala ľudí

Spolu s ostatnými druhmi boli lasice a fretky privezené na Nový Zéland koncom 19. storočia, aby kontrolovali králiky ničiace pastviny oviec – v skutočnosti však mali zničujúci vplyv na jedinečné vtáctvo v krajine a priamo sa podieľali na vyhynutí niekoľkých poddruhov.

Hubenie predátorov

Tieto dravce zabijú na Novom Zélande približne 25 miliónov pôvodných vtákov ročne, pričom asi 4-tisíc pôvodných druhov je ohrozených alebo im hrozí vyhynutie, uvádza DOC. V snahe ochrániť ich krajina minula od roku 2016 viac ako 300 miliónov dolárov na dosiahnutie svojho cieľa, ktorým je krajina bez predátorov do roku 2050.

V rámci tohto programu vláda plánuje vyhubiť potkany, vačice, lasice a fretky. „Lasice sú dosť malé na to, aby sa dostali do nôr králikov a potkanov, alebo dokonca do kupolových hniezd malých vtákov, a dosť kľukaté, aby sa vo vnútri otočili,” vysvetľuje Carolyn M. Kingová, emeritná profesorka na univerzite vo Waikato.

Lasica

Unsplash/Brent Jones

Vody sa neboja

Sú to aj zdatní plavci. Jedna zo štúdií zistila, že takmer polovica z nich pláva bez prestávky „viac ako hodinu“, čo naznačuje „trvalé riziko pravidelných návštev alebo invázií“ na ostrovy v okruhu 3 až 5 kilometrov od pevninského pobrežia. V takejto vzdialenosti sa nachádza aj Chalky Island.

„Je možné, že priplával na ostrov alebo sa odviezol na naplavenom dreve,” povedal Fleming z DOC o teraz neslávne známom votrelcovi. Chalky Island a susedné Passage Islands sú podľa DOC bez predátorov od roku 1999 po vôbec prvej kampani na ochranu týchto území.

Bizarné kniežatstvo na pobreží Anglicka. Bývalá vojenská pevnosť je najmenším neuznaným štátom na svete

Menší ako Štúrovo

Asi 3-tisíc míľ (necelých 5-tisíc kilometrov) od pobrežia Spojených štátov leží malý zhluk sopečných ostrovov známych ako atol Midway, ktoré sa sotva držia nad hladinou Tichého oceánu. Najväčší z nich má len päť kilometrov štvorcových a zvyšok ostrovčekov predstavuje ledva sedem kilometrov štvorcových pevniny.

Dokopy tak ide o oblasť približne rovnako veľkú ako je Štúrovo. Aj napriek svoju drobnému vzrastu a totálne odľahlej polohe však má atol Midway tak bohatú a preslávenú históriu, že by sa zaplnila niekoľko kníh. Nebolo by to však len príjemné čítanie.

Atol Midway

Wikipedia/u.s. Fish And Wildlife Service/

Ostrov bol objavený v roku 1859 a už v roku 1903 si ho Spojené štáty formálne nárokovali. Krátko nato sa sem prisťahovali prví obyvatelia s úsilím o položenie transpacifického telegrafného kábla. Čoskoro ich nasledoval vojenský personál, ktorý na mieste vybudoval prvú a jedinú vojenskú základňu.

Vojnové roky

Na konci 30. rokoch sa atol stal dôležitým miestom pristátia lietadiel, ktoré prechádzali cez Tichý oceán. Samotný ostrov zohral síce malú, ale zato kľúčovú úlohu počas druhej svetovej vojny. Práve vďaka nemu sa podarilo americkým silám len šesť mesiacov po bombových útokoch na Pearl Harbor poraziť japonské námorníctvo.

Aj Slováci boli súčasťou veľkých vojnových konfliktov. Čo všetko viete o našej armáde a bojovej minulosti?

Bitku o tento atol približuje aj film režiséra Rolanda Emmericha s názvom Midway (u nás distribuovaný pod názvom Bitka o Midway) z roku 2019. Šlo o jednu z najslávnejších bitiek na mori a vo vzduchu, ktorá vďaka odvahe a statočnosti amerických bojovníkov významne prispela ku konečnému víťazstvu spojeneckých vojsk v druhej svetovej vojne.

Žije tu len 40 ľudí

Na vrchole slávy tohto ostrova na ňom žilo približne 5-tisíc ľudí, no treba dodať, že takmer všetci boli súčasťou vojenského personálu. Po skončení druhej svetovej vojny stratil ostrov pre americkú armádu strategický význam. V roku 1996 bolo oficiálne rozhodnuté, že vojenské základne budú vyradené z prevádzky a ostrov bol označený za národné útočisko pre divokú zver.

Atol Midway počas druhej svetovej vojny

Wikipedia//

Zároveň mu bol udelený aj chránený štatút. Dnes na ňom žije približne 40 ľudí, pričom takmer všetci sú zmluvnými partnermi a zamestnancami americkej Fish and Wildlife Service. Prístup na ostrov je prísne monitorovaný s cieľom chrániť miestnu populáciu voľne žijúcich živočíchov.

Teenager prepísal históriu: Na slovenskom lietadle preletel svet ako najmladší človek v dejinách

Pokiaľ by si ho chcel z nejakého dôvodu navštíviť, máš smolu. Návšteva je možná len z obchodných dôvodov, pretože ešte v roku 2012 bol z dôvodu škrtov v rozpočte ukončený turistický program. Ani vtedy sa sem však ľudia vo veľkom nehrnuli - posledný rok spusteného návštevníckeho programu sem zavítalo len 332 ľudí, píše portál Unilad.

Milióny vtákov

Ekonomika ostrova funguje, po ukončení vyberania turistických poplatkov, výlučne z vládnych zdrojov. Na ostrov sa musia lietadlom alebo loďou dovážať takmer všetky zásoby. Ostrov má malý skleník a záhradu, aby zvyšných pár obyvateľov malo k dispozícii čerstvé ovocie a zeleninu.

Atol Midway

Wikipedia/u.s. Navy Photo By Mass Communication Specialist 2nd Class Mark Logico/

Okrem zaniknutej námornej základne, centra voľne žijúcich živočíchov a vojenského pamätníka je jedinou ďalšou významnou stavbou na súostroví malý cintorín na ostrove Sand, známy ako cintorín doktorov, pretože sú tam pochovaní štyria lekári. Ich dátumy smrti sa pohybujú od roku 1906 do roku 1950.

Jediným ďalším pozoruhodným faktom o ostrove je jeho veľká vtáčia populácia. V Národnej prírodnej rezervácii Midway Atoll totiž žije 21 rôznych plemien morských vtákov vrátane niekoľkých vzácnych druhov albatrosov, ktoré sa stali maskotmi ostrova. Dokopy na tomto malom území žijú približne tri milióny vtákov.

Kým Slovensko prehlbuje svoje zadlženie, mladí húfne odchádzajú do ekonomicky silnejších krajín a nemocnice nám padajú na hlavy, Poľsko rapídne dvíha minimálne mzdy, znižuje dane a stáva sa pohostinným prostredím pre zahraničné firmy, ktoré lákajú do zamestnania mladých Poliakov. Ako sa v krajine žureku, boršču a krowiek žije mladej rodine? A bolo pre nich jednoduché nájsť si podnájom s dvoma deťmi a dvoma psami?

V rozhovore nižšie sa dozvieš: 

• Ako prijali miestni Veroniku s jej rodinou
• Či ich deti zažili v škôlke šikanu
• Čo ich na Poliakoch najviac šokovalo
• V čom sú iní ako Slováci

Keby si mala popísať tvoj život v poľskom Gdansku troma slovami - ktoré by to boli?

Rodina. More. Láska.

Ako dlho žijete v Gdansku a prečo ste sa tam presťahovali?

Žijeme tu s prestávkou od roku 2023. Prvýkrát sme sa presťahovali kvôli práci, ktorú tu manžel dostal, druhýkrát z čistej lásky k tomuto miestu.

Ste v kontakte aj s miestnymi, prijali vás medzi seba?

Samozrejme. Myslím si, že nás prijali veľmi dobre. Či už sú to naši susedia alebo pani v Žabke, kde najčastejšie chodíme. Veľmi rýchlo nás medzi seba prijali aj rodičia v synovej škôlke.

Kvôli práci sa celá rodina presťahovala na sever Poľska.

Veronika Tóthová Archív/

Je Gdansk v niečom iný ako ostatné možno známejšie vnútrozemské mestá - ako Krakov či Varšava? Okrem samozrejme mora.

Myslím si, že je tu trochu iný život, aspoň podľa Poliakov, ktorých poznám a nepochádzajú priamo odtiaľto. Ja som nežila v inom poľskom meste ale Gdaňsk je v istých veciach ovplyvnený aj severskými krajinami. Je dobrým miestom ak hľadáte výhody veľkomesta ale zároveň chcete tráviť veľa času v prírode. 

Vnímaš Poľsko ako konzervatívnu krajinu?

Do istej miery.  Ale nie tak ako sa o ňom zvykne hovoriť. Aspoň tu na severe mám pocit, že sú ľudia veľmi otvorení. Respektíve, majú svoje zásady a vieru, ale nestretla som sa s tým, že by niekoho neprijali kvôli inej viere.

Multilingvistka Eva: Reči vidím ako farby. Rodičom som sľúbila, že sa ich naučím osem, neviem to však zastaviť

Ktorý stereotyp o Poliakoch, ktorý si mala, sa ti po nasťahovaní rozsypal ako prvý?

Že majú nekvalitné potraviny. Viem, že u nás boli nejaké kauzy napríklad s poľským mäsom. Ja mám ale pocit, že tu dokážem nakúpiť niektoré potraviny kvalitnejšie a za lepšiu cenu. A to nakupujem v bežných reťazcoch.

Žijeme v domnienke, že Česi, Poliaci a Maďari sú naši susedia, ktorých dokážeme nazvať bratmi. Ale v čom sú podľa teba Poliaci najviac odlišní? A v čom, naopak, veľmi podobní?

Podľa mňa veria menej hoaxom ako napríklad my. Sú zomknutejší ako národ. Celkom ma mrzí, že je to tak ale určite aj prajnejší voči druhým. Podobnosť vidím napríklad v tom, že sú hrdí na svoju kultúru, čo podľa mňa aj Slováci. 

Ty žiješ v Poľsku aj so svojou rodinou - manželom a deťmi. Koľko miniete mesačne na jedlo a ubytovanie? 

Približne 1100eur v prepočte. My ale máme byt v prenájme a len ten nás mesačne vychádza okolo 850 eur. Bývame ale pomerne blízko mora v 3 izbovom byte. Byty na kúpu sú tu však lacnejšie ako na Slovensku.  Strava nás vychádza približne 250-300eur.

Kvôli práci sa celá rodina presťahovala na sever Poľska.

Veronika Tóthová Archív/

A čo hovoríš na kvalitu potravín?

Nemôžem sa sťažovať. Keď sme prišli prvýkrát do Poľska, veľmi ma napríklad prekvapili ich jogurty. Oveľa viac tu nájdeš tvarohových jogurtov. Na Slovensku práveže viac smotanových. 

Dlho platilo, že služby v Poľsku sú lacnejšie ako na Slovensku. Je to ešte stále tak?

Víkend v Poľsku ťa určite vyjde lacnejšie ako v Tatrách. Ak sa bavíme napríklad o paušáloch, internete a podobne tak sú lacnejšie aj o desiatky eur.

Aká je v Gdansku situácia s bývaním - je problém nájsť si podnájom s dvoma deťmi - ešte k tomu keď ste zo zahraničia?

My sme mali problém si nájsť podnájom na Slovensku. V zahraničí nikdy. Máme aj dvoch psov a ani s nimi sme nemali problém. Na Slovensku chce každý bývať vo svojom. Čo nie je zlé, ale v zahraničí to tak nie je, či už ide o rodiny s deťmi alebo mladých. Náročné je to jedine v tom, že žijeme v turisticky obľúbenej destinácii, takže veľa ľudí preferuje, ak si vezmeš byt len od septembra do mája. 

Mnoho Slovákov sa tvári, že majú problém s prisťahovalcami, s ekonomickými migrantmi, dokonca aj s vojnovými utečencami. Ty si momentálne v pozícii ekonomického migranta - čo by si Slovákom s týmto mindsetom odkázala?

Že nech sa pozrú po svojom okolí, či tiež nepoznajú niekoho, kto odišiel napríklad do Nemecka či Holandska za lepšou pracovnou príležitosťou alebo jednoducho pre to, aby mohol uživiť svoju rodinu. Prípadne  za  lepším životom. Všetci sa chceme mať lepšie. Nie je ľahké opustiť všetko, čo poznáš, priateľov, rodinu, rutinu ... V prvý deň nášho príchodu nám pomáhal veci vynášať sused, ktorého sme v ten deň spoznali, doslova päť minút predtým. Naše dieťa pri nástupe do škôlky nevedelo po poľsky ani ň. Namiesto šikany ho deti aj učiteľky prijali a robili všetko pre to, aby sa cítil dobre. Mám takýchto príkladov asi milión. takže môj odkaz je jasný: Nehľadajme odlišnosť ale myslime na to, že sme všetci len ľudia a ľudskosť nás dokáže spojiť, ak to dovolíme.

Kvôli práci sa celá rodina presťahovala na sever Poľska.

Veronika Tóthová Archív/

Poľsko posledné roky nazývajú aj európskym tigrom - znížilo dane pre zahraničné firmy, ktoré v ňom húfne zakladajú offices, zvýšilo minimálnu mzdu a aj vďaka týmto opatreniam sa mladí do krajiny vracajú. Vnímaš silnejšiu ekonomiku v krajine aj ty?

Vnímam aj iný, lepší systém pre rodiny s deťmi alebo rôzne daňové úľavy pre mladých. Páči sa mi aj ako majú nastavený systém pre začínajúcich podnikateľov. Aktuálne je v Poľsku veľa príležitostí na prácu aj v slovenskom alebo českom jazyku. Ale taktiež v rôznych iných svetových jazykoch. 

Aký je v Poľsku život s deťmi? Napríklad také škôlky... Je problém do nich prihlásiť deti? V čom sú špecifické či iné ako tie slovenské?

Deti na obed spia len v najmenšej triede. To ma pomerne prekvapilo, keď sme hľadali škôlku pre nášho syna. Ale je to super, pamätám si ako som ja neznášala spánok v škôlke. Majú jedlo päťkrát za deň. Nejedia naraz obed ale okolo 12-tej zjedia polievku a až okolo 14-tej druhé jedlo. Náš syn napríklad raňajkuje výhradne v škôlke. Poliaci milujú deti a nedávajú nevyžiadané rady.  Nikdy sa mi nestalo, že by sa na mňa alebo dieťa niekto za niečo osočil. Väčšinou sa v dobrom prihovoria, pochvália, podporia … V Gdansku sú všade ihriská alebo parky či zeleň.

Čo je v Poľsku úplne normálne, ale keby si to navrhla na Slovensku, ľudia by na teba pozerali zvláštne?

Zastavovať na prechodoch. Tu je to absolútny štandard. Nevytrubovať na auto, ak sa nepohne hneď stotinu sekundy po tom, čo zasvietila zelená. Ja mám paradoxne menší stres šoférovať po Gdansku, čo je obrovské mesto, ako na Slovensku. 

Kedy si si prvýkrát uvedomila, že už nereaguješ po „slovensky“, ale začínaš rozmýšľať poľským spôsobom? 

Nemám presný bod kedy to prišlo, ale časom som si uvedomila, že tu žijeme o dosť pokojnejší, menej stresujúci život. Stali sme sa viac empatickými a vnímavejšími. No a občas sa mi stane, že si neviem spomenúť ako sa povie nejaké slovo ani v jednom jazyku (smiech).

Zo dňa na deň ocitla na vozíku, teraz 17-ročnú Lili čaká štúdium v Nórsku. Snívam o samostatnosti, hovorí

My Slováci máme taký neduh - pomerne rýchlo si vyhraníme názor na niekoho často len kvôli jeho národnosti. S akými názormi na Slovákov medzi Poliakmi sa stretávaš?

Zatiaľ s dobrými. Nemal s nami nikto problém, práveže sa často potešia, keď počujú odkiaľ sme a zaujímajú sa, prečo sme sem prišli a ako sa nám tu páči. 

Je niečo, v čom si myslíš, že by sme si od Poliakov mohli brať príklad?

Z väčšiny vecí, ktoré som tu spomenula. No hlavne, mohli by sa na Slovensku politici pozerať viac aj na rodiny a mladých ľudí.

Viete si predstaviť žiť celý život v Poľsku?

My sme žili už aj v Nemecku, na Slovensku sme boli v Bratislave aj Košiciach, ja pochádzam z Vrútok, manžel si vyskúšal aj Holandsko. Zatiaľ nám nikde nebolo tak dobre ako tu a tým, že starší syn ide už o rok do zerowki (posledný rok predškolského vzdelávania v Poľsku, pozn. red.), tak tu najbližšie roky asi zostaneme. Ale my sme príliš veľkí milovníci dobrodružstiev na to, aby sme zostali do konca života už len na jednom mieste.

• Dátum predaja neznamená automaticky dátum skazenia.
• Zmena farby mäsa nemusí byť znakom, že je nebezpečné.
• Vedci chcú vytvoriť presnejšie dátumy, aby sa menej plytvalo jedlom.
• Menej vyhodeného mäsa môže pomôcť peňaženke aj planéte.

Poznáš ten moment - otvoríš chladničku, pozrieš sa na balenie mäsa, potom na dátum a v hlave sa okamžite spustí panika. Je to ešte bezpečné, alebo z toho bude večer na pohotovosti? Vedci z Auburn University tvrdia, že práve tu často robíme zbytočne drahé rozhodnutie, píše portál Fox News.

V tejto krajine pršali z neba tisíce kuracích hláv. Bizarný nápad mal pomôcť s vážnou chorobou, ktorá zabíjala ľudí

Podľa ich výskumu totiž spotrebitelia vyhadzujú množstvo jedla, ktoré je stále úplne jedlé. A pri mäse je problém ešte väčší, pretože dátumy na obaloch bývajú nastavené veľmi opatrne.

Dátum predaja nie je dátum smrti

Štúdia sa zamerala na dátumy predaja pri mäse. Tie obchodom ukazujú, dokedy by mal produkt zostať na pultoch. Lenže veľa ľudí si ich mýli s hranicou bezpečnosti. Vedci upozorňujú, že dátum predaja pri mäse býva často približne štyri dni po zabalení. Nie preto, že by sa mäso vtedy automaticky kazilo, ale preto, že hovädzie môže začať strácať svoju výraznú ružovú farbu.

Dátumy na mäse môžu byť prísnejšie, než si myslíme.

Dreamstime/

Ako vysvetlila Isabella Gafanha z Auburn University zapojená do výskumu: „Ak spotrebiteľ vidí, že na tretí deň je jeho mäso hnedé a blíži sa dátum predaja, môže si myslieť, že je pokazené. V skutočnosti však ide len o zhoršenie kvality. Stále je v poriadku na jedenie.“

Vyhadzujeme zbytočne veľa mäsa

Podľa výskumníkov z Auburn University „priemerný Američan vyhodí každý rok vyše 450 kilogramov jedla“. Pri mäse nejde len o peniaze, ale aj o obrovské plytvanie zdrojmi, energiou a prácou, ktoré sa do jeho výroby dostali.

Vedci sa pozreli na pravidlo piatich sekúnd. Pravda o baktériách ťa zrejme poriadne prekvapí

Vedci počas 14 dní sledovali aj zmeny mikrobiálnych spoločenstiev v baleniach mletého hovädzieho mäsa. Cieľom bolo prepojiť tieto zmeny s kvalitou mäsa a reálnymi znakmi kazenia. Výskumníkom sa podarilo ukázať, že vzorce kazenia sa dajú predvídať. To môže v budúcnosti viesť k presnejším dátumom na obaloch.

Ako pre Fox News Digital povedal Darin Detweiler, expert na politiku bezpečnosti potravín a profesor na Northeastern University College of Professional Studies: „Z pohľadu líderstva ide o vzácnu príležitosť, pri ktorej sa ziskovosť a udržateľnosť nemusia vylučovať, ale môžu ísť spolu.“

Zabila sedem bábätiek, ďalších šesť sa chystala. Zdravotná sestra sa už z basy živá nedostane

Pred týmito hroznými činmi sa Mary pokúsila uškrtiť niekoľko ďalších detí a v listoch vyjadrila túžbu pokračovať v zabíjaní. Jej vyčíňanie prerušilo až zatknutie.

Mary, ktorá sa narodila 26. mája 1957, 16-ročnej sexuálnej pracovníčke Betty McCrickettovej, celé detstvo zanedbávali a sexuálne zneužívali. Svedectvá naznačujú, že Betty sa neúspešne pokúsila zbaviť Mary a predať ju adoptívnym rodičom.

Vraždy

25. mája, deň pred svojimi 11. narodeninami, Mary uškrtila Martina Browna v opustenom dome v anglickom Scotswoode. Neskôr sa spolu s priateľkou Normou na miesto činu vrátili, len aby sa pozreli na chlapcovo telo.

Po Martinovej smrti sa Mary objavila v jeho dome a požiadala jeho rodičov, či sa môže pozrieť na jeho telo, čím poodhalila svoj zvrátený čin. Následne sa spolu s Normou vlámali do miestnej materskej školy, kde zanechali listy, v ktorých sa priznali k Martinovej smrti a zároveň sa vyhrážali ďalším zabíjaním. To však polícia nebrala vážne a listy považovala za detský žart.

O niekoľko dní neskôr boli Mary a Norma chytené pred škôlkou, policajti ich však prepustili bez vzneseného obvinenia. Ich listy a vlámanie brala polícia len ako ich snahu o upútanie pozornosti. Až do 31. júla 1968, kedy polícia našla mŕtveho ďalšieho chlapca Briana Howea. Mary a Norma ho uškrtili a zmrzačili.

Počas súdneho procesu boli činy Mary Bell opísané ako činy vykonané „výhradne pre potešenie a vzrušenie zo zabíjania“, čo viedlo k jej odsúdeniu za zabitie v dôsledku diagnostikovaných psychopatických sklonov. Normu prepustili pre málo dôkazov.

Vzhľadom na jej nebezpečnú povahu a hrozbu, ktorú predstavovala pre deti, bola Mary Bell odsúdená na neurčitý trest odňatia slobody.

Kde je teraz?

Po 12 rokoch liečby a rehabilitácii v nápravnom zariadení ju v roku 1980 prepustili. Mary Bell dostala novú identitu, aby mala šancu na nový život a chránila ju pred bulvárnou pozornosťou.

Veci sa pre Bell zhoršili po tom, čo sa jej v roku 1984 narodila dcéra. Bellina dcéra nevedela o zločinoch svojej matky, kým nemala 14 rokov. V tom čase ich podľa portálu All thats interesting bulvár znovu objavil a pred zástupom novinárov museli dokonca z vlastného domu doslova utiecť.

Dnes je Mary Bell v ochrannej väzbe na tajnej adrese. Ona aj jej dcéra zostávajú v anonymite a sú chránené súdnym príkazom.

• V sídle Európskej komisie vypli klimatizáciu na väčšine poschodí.
• Zamestnanci kritizujú, že vedenie malo chladenie zachované.
• Niektorí situáciu prirovnali k feudalizmu.
• Vlna horúčav odhalila problém klimatizácie v celej Európe.

Keď sa povie Európska komisia, väčšina ľudí si predstaví nekonečné rokovania, dokumenty a rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú stovky miliónov Európanov. Lenže tento týždeň sa v bruselskom sídle riešila oveľa prízemnejšia téma - ako prežiť pracovný deň bez klimatizácie.

Európska komisia zakázala svojim zamestnancom TikTok. Boja sa špionáže zo strany Číny

Podľa portálu Politico muselo ikonické sídlo Berlaymont počas rekordných horúčav vypnúť chladenie na poschodiach od prvého po siedme. Zamestnancom prišla okolo poludnia urgentná správa: „Z dôvodu extrémnych poveternostných podmienok bude klimatizácia od 1. do 7. poschodia vypnutá po zvyšok dňa.“

Nie všetci sa potili rovnako

Budova má 13 poschodí a sídli v nej predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen spolu s ďalšími komisármi. Väčšina ich kancelárií sa nachádza od ôsmeho poschodia vyššie, kde klimatizácia zostala funkčná.

Európska komisia

HN/Pavel Novotný

Práve to vyvolalo medzi zamestnancami poriadnu vlnu nevôle. Jeden z úradníkov pre Politico anonymne povedal: „Je to ako feudalizmus.“ Ďalší situáciu označil za „hanbu“. Ani na ôsmom poschodí však nebolo ideálne. Jeden zo zamestnancov tvrdí, že napriek fungujúcej klimatizácii namerali v kancelárii 25,7 stupňa Celzia.

Horúčavy menia starý kontinent

Extrémne teploty v posledných dňoch lámu rekordy naprieč Európou a opäť otvorili diskusiu o tom, že klimatizácia stále nie je na kontinente samozrejmosťou. Klimatizáciu má len približne pätina domácností.

Môže Európska únia vylúčiť Slovensko zo zoskupenia? Toto je jediný spôsob, ako by to bolo možné

V Belgicku sa horúčavy dotkli aj dopravy. Približne pätina vlakov nemá klimatizáciu, čo prinútilo železničnú spoločnosť obmedziť viaceré spoje počas dopravnej špičky. Výpadky elektriny pre vysokú spotrebu chladiacich systémov pritom tento týždeň riešil aj Európsky parlament.

• Prenájom Madison Square Garden má stáť približne 1 milión dolárov za jednu noc.
• Podľa klebiet sa tu tento týždeň vezmú Taylor Swift a Travis Kelce.
• Údajne dorazí až 1 000 hostí vrátane svetových celebrít.
• Oficiálne potvrdenie svadby zatiaľ neexistuje.

Niektoré svadby stoja desiatky tisíc eur. Potom sú tu také, o ktorých sa hovorí po celom internete ešte skôr, než sa vôbec potvrdia. Presne to je prípad Taylor Swift a hráča amerického futbalu Travisa Kelceho, píše portál Unilad.

Blíži sa svadba Taylor Swift? Internet zaplavili špekulácie, že sa bude vydávať v New Yorku

Fanúšikovia aj médiá už niekoľko dní riešia, či sa dvojica tento týždeň tajne zosobáši v jednej z najslávnejších arén sveta - Madison Square Garden v New Yorku.

Milión dolárov len za prenájom

Ak sa klebety ukážu ako pravdivé, pôjde o jednu z najdrahších svadobných lokalít vôbec. Portál TMZ tvrdí, že prenájom Madison Square Garden na jedinú noc stojí približne jeden milión dolárov. Pre lepšiu predstavu, Slovák s priemernou mzdou 1 826 eur by túto sumu našetril za približne 40 rokov.

Nie je pritom stále potvrdené, že práve tam svadba naozaj bude. Taylor Swift vystupovala v tejto aréne už osemkrát, preto by výber miesta dával fanúšikom určitý zmysel. Prečo však dáva zmysel samotnej speváčke, to zostáva nejasné.

Madison Square Garden

Vincent Alban/Reuters

Indície, ktoré rozbehli internet

Špekulácie nabrali obrátky po tom, čo si fanúšikovia všimli, že v Madison Square Garden nie sú naplánované žiadne koncerty ani podujatia tesne pred víkendom okolo 4. júla. Ďalšou indíciou sú informácie, podľa ktorých mali Taylor Swift a Travis Kelce požiadať hostí, aby boli 2. a 3. júla v New Yorku, no presné miesto im vraj neprezradili.

„Taylor a Travis povedali hosťom len to, aby boli v New Yorku. Žiadnu inú lokalitu neoznámili,“ uviedol zdroj pre magazín Us Weekly. Dodal tiež: „Nechávajú hostí niekoľko dní v neistote. Na celú udalosť míňajú milióny dolárov.“

Až tisíc hostí a uzavreté ulice

Denník The New York Times informoval, že podľa jeho zdrojov by sa 2. júla malo konať menšie stretnutie približne pre 100 ľudí. Hlavná svadobná oslava s asi tisíc hosťami má nasledovať o deň neskôr.

Nie je to jej veľký moment, ale náš spoločný triumf. Psychológ vysvetľuje našu parasociálnu posadnutosť láskou k celebritám

Noviny zároveň uviedli: „Prípravy siahajú aj za hranice arény. Podľa troch ľudí oboznámených so situáciou bolo podané povolenie na uzavretie ulíc v okolí Madison Square Garden od 2. júla až do poludnia 4. júla.“

Médiá navyše tvrdia, že viacerí Kelceho spoluhráči z Kansas City Chiefs si už rezervovali hotely neďaleko Times Square. Napriek množstvu indícií však Taylor Swift ani Travis Kelce svadbu zatiaľ oficiálne nepotvrdili.

• Platformu žaluje za to, že podľa neho cielene podporovala jeho závislosť.
• Prišiel o dva milióny dolárov, prácu aj úspory na dôchodok.
• Po pokuse ukončiť hazard skončil v nemocnici pre samovražedné myšlienky.
• Podobné žaloby už riešili aj americké a britské súdy.

Predstava, že odkladáš peniaze na svadbu, no o pár rokov zistíš, že nezostalo vôbec nič, znie ako nočná mora. Presne to sa stalo 32-ročnému Danovi Millerovi z amerického štátu Illinois. Tvrdí však, že za jeho pádom nestála len vlastná slabosť, ale aj systém, ktorý ho podľa neho cielene povzbudzoval pokračovať v stávkovaní, píše portál Unilad.

Muži ukrývajú viac než ženy. Prieskum ukázal, ktoré finančné tajomstvá najčastejšie trápia vzťahy

Zo zábavy sa stala závislosť

Miller podal žalobu na spoločnosť DraftKings po tom, ako podľa nej prehral približne dva milióny dolárov. V dokumentoch tvrdí, že platforma ignorovala jasné varovné signály jeho závislosti a namiesto ochranných opatrení mu ponúkala ďalšie bonusy.

Účet si založil v roku 2020 a spočiatku stávkoval len príležitostne. Už o rok neskôr sa však stal VIP zákazníkom. To mu prinieslo rôzne výhody, od bezplatných stávok cez bonusy až po vstupenky na profesionálne športové podujatia.

Podľa žaloby bola platforma navrhnutá tak, aby využívala systém odmeňovania v ľudskom mozgu. Personalizované algoritmy mali podľa Millera posilňovať ilúziu kontroly, povzbudzovať hráčov do dobiehania strát a udržiavať ich pri ďalšom stávkovaní namiesto toho, aby zasiahli pri známkach závislosti.

Stratil prácu aj nádej

Keď minul všetky peniaze určené na svadbu, siahol po hotovostných výberoch z kreditných kariet, osobných pôžičkách aj úsporách na dôchodok. V septembri 2024 jeho zamestnávateľ zistil rozsah jeho problémov a prepustil ho.

Ani vtedy sa podľa žaloby kontakt zo strany VIP manažéra neskončil. Miller tvrdí, že ho oslovoval každý deň a za jeho „vernosť“ mu dokonca daroval vstupenky do VIP lóže na štadióne Soldier Field.

O mesiac neskôr napísal list na rozlúčku a skončil v nemocnici so silnými samovražednými myšlienkami. Tvrdí, že len dva týždne pred hospitalizáciou mu DraftKings poslal päť bonusových kreditov v hodnote 200 dolárov na ďalšie stávky. Po prepustení aplikáciu opäť nainštaloval a k hazardu sa rýchlo vrátil.

Výhra v lotérii sa môže rýchlo zmeniť na nočnú moru. Tieto príbehy víťazov ti ukážu, že peniaze rozhodne nie sú všetko

Nie je to prvý podobný spor

DraftKings čelil podobnej žalobe už v roku 2024. Iný hráč tvrdil, že platforma rovnakým spôsobom podporovala jeho závislosť, ktorá ho pripravila o takmer milión dolárov rodinných úspor. Právnici spoločnosti dlhodobo argumentujú, že „osobná zodpovednosť nie je chybou produktu“.

Poukazujú na to, že dospelí ľudia vstupujú do hazardu dobrovoľne a poznajú jeho riziká. Niekoľko súdov už podobné žaloby zamietlo s tým, že stávkové spoločnosti nemajú zákonnú povinnosť zabrániť používateľom míňať priveľa peňazí alebo rozvinúť si závislosť. 

Miller dnes tvrdí, že sa lieči zo závislosti, opäť pracuje a zapísal sa na zoznam ľudí, ktorí majú zakázaný prístup na hazardné platformy v štáte Illinois. Verí, že zverejnenie jeho príbehu môže od podobného osudu odradiť ďalších ľudí.

GALÉRIA Ako by vyzerali deti Harryho Stylesa a Taylor Swift, keby sa nerozišli? AI vygenerovala obrázky, ktoré sú až desivo reálne

Tentoraz rozvírila špekulácie správa denníka The New York Times, podľa ktorého bola už začiatkom júna podaná žiadosť o uzavretie ulíc v okolí legendárnej Madison Square Garden od 2. do 4. júla. Existenciu žiadosti následne potvrdila aj kancelária starostu New Yorku, jej zadávateľ však zostáva neznámy.

Skladajú čriepky

Americké médiá zároveň priniesli ďalšie informácie, ktoré celej teórii ešte pridali na sile. Niekoľko hráčov tímu Kansas City Chiefs si malo rezervovať izby v hoteloch neďaleko arény a policajti zabezpečujúci bezpečnosť na stanici Penn Station mali byť údajne upozornení na možnú svadbu Taylor Swift počas sviatočného víkendu.

Taylor Swift a Travis Kelce sa zasnúbili

Instagram/taylorswift/

Ak by sa tieto informácie potvrdili, znamenalo by to aj dočasné uzavretie časti Manhattanu počas osláv amerického Dňa nezávislosti. Práve miesto údajného obradu vyvolalo najväčšiu diskusiu. Mnohí si totiž speváčku predstavovali na romantickej svadbe v jej sídle na Rhode Islande alebo na inom súkromnom mieste. Madison Square Garden, hala s kapacitou takmer 20-tisíc divákov uprostred rušného Manhattanu, je podľa ľudí prekvapivou voľbou.

Trolling alebo realita?

„Pokojne nech všetci čakajú pred Madison Square Garden, zatiaľ čo svadba prebehne niekde úplne inde. Skôr verím, že tam bude len recepcia. Ak si však naozaj vybrali práve túto halu, je to asi najgýčovejšie miesto, aké mohli zvoliť. Na druhej strane práve tam majú najväčšie súkromie a bezpečnosť,“ písali fanúšikovia.

Nie je to jej veľký moment, ale náš spoločný triumf. Psychológ vysvetľuje našu parasociálnu posadnutosť láskou k celebritám

Taylor Swift ani Travis Kelce sa k celej záležitosti zatiaľ nevyjadrili. Či sa špekulácie fanúšikov potvrdia, ukážu už najbližšie dni.

Portál Antiyoutuber patrí do portfólia vydavateľtva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Horúčavy ženú k vode viac ľudí naraz.
• Prehriate telo reaguje vo vode horšie.
• Alkohol pri kúpaní zhoršuje úsudok aj pohyb.
• Do vody treba ísť postupne, nie skokom.

Slovenské leto má zvláštnu schopnosť prepnúť krajinu do dovolenkového módu za jediný deň. Ráno ešte riešiš maily, poobede už stojíš pri jazere s uterákom cez plece a s pocitom, že voda všetko opraví. Lenže posledné dni ukázali aj druhú stranu tejto predstavy.

Uškodí pohár ľadovej vody a ochladí štipľavé jedlo? Toto sú najznámejšie fakty a mýty o horúčavách

Hospodárske noviny uviedli, že za posledné dva dni zomrelo v jazerách Bratislavského kraja šesť ľudí. Noviny následne písali o 12 utopených za týždeň v rámci celého Slovenska. Nie je to dôvod zatvoriť sa doma, ale skôr dôvod pochopiť, prečo sa z bežného ochladenia môže stať pár minút, ktoré nikto nestihne vrátiť späť.

Horúčava nevytvára len chuť skočiť do vody

Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že vlny horúčav zvyšujú riziko utopenia jednoducho preto, že viac ľudí hľadá úľavu pri vode a trávi tam dlhší čas. To je prvá časť skladačky. Druhá sa deje v tele ešte predtým, než človek vôbec vojde do jazera.

Pri vysokých teplotách sa organizmus prehrieva, potí, stráca tekutiny a srdce pracuje tvrdšie. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb radí počas horúčav zostať hydratovaný a poznať príznaky prehriatia, medzi ktoré patria závraty, slabosť, nevoľnosť či bolesti hlavy.

Prečo sa počas horúčav ľudia topia častejšie?

TASR/Pavol Zachar

Presne toto je pasca. Človek sa necíti dramaticky zle, iba trochu unavene, trochu smädne, trochu spomalene. Potom si povie, že krátke plávanie pomôže. Voda však nie je klimatizácia - je to prostredie, v ktorom treba dýchať, orientovať sa, hýbať rukami aj nohami a ešte si zachovať pokoj, keď sa niečo pokazí.

Studená voda vie telo prepnúť do paniky

Britská záchranárska organizácia RNLI vysvetľuje, že náhle ponorenie do studenej vody môže spôsobiť takzvaný šok zo studenej vody. Koža sa prudko ochladí, cievy sa stiahnu, pulz a tlak stúpnu a človek sa môže mimovoľne prudko nadýchnuť. Ak sa to stane s tvárou pri hladine alebo pod ňou, voda sa dostane tam, kde nemá.

Na Slovensku to nemusí znamenať ľadové more. Stačí rozdiel medzi rozpáleným telom a chladnejším jazerom, najmä po opaľovaní, alkohole, športe alebo dlhom sedení na slnku. Najrizikovejšie je skočiť naraz do neznámej vody. Nielen pre teplotný šok, ale aj pre hĺbku, kamene, konáre či bahno.

Letné semenníky počas horúčav trápia väčšinu mužov. Lekár vysvetľuje, kde je problém a kedy spozornieť

Dvojica, ktorá kazí leto

Alkohol je pri vode zákerný práve tým, že sa tvári spoločensky nevinne. Jedno pivo na brehu vyzerá neškodne, možno dokonca prinesie pocit ochladenia. Lenže americké centrum CDC upozorňuje, že alkohol zhoršuje úsudok, rovnováhu aj koordináciu. Austrálska organizácia Royal Life Saving dodáva, že aj malé množstvo alkoholu môže meniť správanie a schopnosti vo vode.

K tomu pripočítaj nestrážené vodné plochy. CDC pripomína, že jazerá a rieky majú skryté riziká - prúdy, kamene, vegetáciu či slabú viditeľnosť. Vo Francúzsku, ktoré počas aktuálnej vlny horúčav riešilo najmenej 74 utopených od 18. júna, sa väčšina tragédií podľa ministra vnútra stala mimo povolených a strážených miest na kúpanie.

Čo robiť inak?

Najlepšia rada nie je prestať chodiť k vode. Skôr prvých päť minút spomaliť. Napiť sa vody ešte pred kúpaním. Vojsť do vody postupne, najprv si ochladiť ruky, šiju a hrudník. Neplávať ďaleko len preto, že „veď to dám“. Nechodiť sám, nepiť pred plávaním a pri deťoch sa nespoliehať na to, že plytčina je automaticky bezpečná.

Prečo sa počas horúčav ľudia topia častejšie?

TASR/František Iván

A keď sa vo vode niečo pokazí, nehraj sa na hrdinu bez rozmyslu. Zavolaj pomoc, hoď človeku niečo, čo pláva, a ak si už vo vode ty, najprv sa pokús upokojiť dych. Pri šoku zo studenej vody RNLI odporúča na chvíľu prestať bojovať s vodou, uvoľniť sa a splývať, kým sa dýchanie dostane pod kontrolu. Voda má byť najlepší letný únik, len je dôležité nebrať ju ako samozrejmosť.

Skúšky tej najvyššej úrovne C2 a C1 mám zo siedmich jazykov. Na ďalšie dve skúšky sa pripravujem tento semester. Plynule hovorím asi 15 jazykmi a ďalších 10 ich mám na úrovni maturity B1 – B2. Staré jazyky, ktoré viem, sú nezaraditeľné.

Podľa čoho si vyberáš reči, ktoré sa chceš naučiť?

Volím si ich aj podľa farby, ktorá ma musí nejako osloviť. Napríklad najnovšie som sa zamilovala do perzštiny, zapáčila sa mi jej zvláštna piesočná farba s prímesou hnedej. Farby mám veľmi spojené s prírodou.

Cestovateľka Nina: Na Azoroch sme sa prebúdzali pri kravách, v Bosne nás vystrašili Turci, ktorí pri šoférovaní pili

Je naopak nejaká reč, ktorú sa neučíš, pretože sa nepáči jej farba?

Napríklad ruština. Jej farba je celkom pekná, červená trošku do vínova, ale tá reč ako taká je na mňa dosť dynamická. Mám rada pokojnejšie jazyky, napríklad japončinu alebo kórejčinu. To je aj môj obľúbený jazyk. Pomalšia je aj taliančina, ktorá sa mi zobrazuje v zelenožltej farbe. Nie je to o temperamente.

Vieš o niekom, kto má farebné videnie jazykov ako ty?

Môj otec to má tiež, ale nie tak silne ako ja. U neho je to v spojení s hudbou, ktorú učí. Môj veľmi dobrý kamarát Nikita, Ukrajinec z Charkova, čo chodí k otcovi na gitaru, tiež vidí jazyky vo farbách. Skôr sú to ale výnimky a väčšinou sa to týka umelcov. Každý má ale svoj subjektívny vnem, v akej farbe jazyk vidí.

Takže si tieto jazykové gény zdedila?

Zrejme áno. Otec pochádza z Holandska a hovorí šiestimi jazykmi. Obaja rodičia sú učitelia hudby, zoznámili sa s zhodou náhod práve vo Freiburgu, kde obaja študovali hru na gitaru. Hovoria spolu po nemecky. Po štúdiu žili niekoľko rokov vo Švajčiarsku, ale mama si chcela, založiť rodinu a chcela aby jej deti vyrastali v Česku, kde budú mať babičku a deda.

Milujem ľudí s akcentom a možno v nemčine si ho niekedy naschvál nechávam.

Michal Sváček, Mafra/

Aj brat má talent na jazyky?

Jan je šialene inteligentný a talentovaný, ale učí sa len tie jazyky, ktoré potrebuje, takže vie zatiaľ anglicky, nemecky, francúzsky a začal sa učiť taliansky. Je veľmi dobrý kuchár s úžasným zmyslom pre jednotlivé chute. Veľa športuje a myslím, že má veľký potenciál v mnohých smeroch. Hrozne mu fandím, ale má ešte len šestnásť, nech si zatiaľ ešte užíva.

Čo na tento tvoj talent hovoria rodičia?

Pôvodne sa domnievali, že sa mi tie reči v hlave pomiešajú a že ma to zaťažuje. Mysleli to dobre, preto som mame sľúbila, že sa naučím osem jazykov a dosť. Lenže som ich vedela už v pätnástich a nešlo ma zabrzdiť. Mňa to totiž strašne baví. Spomínam, ako sme raz s rodičmi a s bratom sedeli doma pri bazéne. Všetci relaxovali, ale to ja veľmi neviem, a tak som sa ilegálne začala učiť fínsky.

Čiže jazyky ti v hlave stále pribúdajú?

Potrebujem sa učiť ďalšie a ďalšie, dodáva mi to serotonín. Je to pre mňa taká joga pre mozog, absolútna forma odpočinku.

Tými suverénne zvládnutými jazykmi dokážeš hovoriť bez prízvuku?

Milujem ľudí s akcentom a možno v nemčine si ho niekedy naschvál nechávam. Môžem si jazyk vždy trošku zmanipulovať, čo sa mi premietne aj do tých farieb. Napríklad v Neapole, kde teraz v rámci programu Erasmus študujem, som si v supermarkete nedávno povedala, že sa zahrám na Parížanku. Začala som hovoriť taliansky s francúzskym akcentom. Pri francúzštine som v Paríži zase načúvala, akým odtieňom fialovej tam hovoria miestni, a všetci ma považovali za Parížanku. Tieto hry s jazykom ma hrozne bavia. Taliančina patrí k mojim najobľúbenejším jazykom. V Taliansku hneď chytím aj ich temperament.

Jennifer z Ruže: Spätne by som bola v šou viac ticho, pusu na ceremoniáli by som Radkovi už ani náhodou nedala

Takže dokonale splynieš aj s miestnymi?

Povedala by som, že áno. V Neapole som celkom rýchlo prestala vnímať aj to ich trúbenie a hulákanie. Páči sa mi, akí sú Taliani priateľskí, ale precvičujem si tam aj čínštinu.

Prosím?

V Neapole chodím do obchodu za jedným príjemným Číňanom, ktorý sa po taliansky prekrstil na Vittoria. A ten bol veľmi nadšený, keď zistil, že sa môže so mnou baviť čínsky. Tak si teraz k nemu chodím nakupovať a hovoríme jeho materčinou.

Človek ťažko chápe, ako dostaneš do hlavy slovíčka takého množstva jazykov. Ako na to ideš?

Mám svoju metódu. Rozhodne sa neučím podľa učebníc s frázami a slovíčkami na konci, to je komplikované. Vždy si vyberiem obrázok, napíšem si, ako sa povie to, čo na ňom je, v jazyku, ktorý sa učím. Reč vidím v kontexte, nepozerám na preklad.

Si naozaj čistý samouk? Druhým rokom študuješ na univerzite vo Freiburgu, ale jazyky to – pokiaľ viem – nie sú.

Jazyky sa skutočne učím po svojom a sú pre mňa prostriedkom, ako lepšie skúmať dávnu dobu. Ako lepšie pochopiť vtedajších ľudí, kultúru, jedlo a možno aj humor danej krajiny. Preto vo Freiburgu študujem archeológiu a filológiu Blízkeho východu. Ale od septembra budem pokračovať na univerzite Orientale v Neapole, kde si priberiem aj komparatívnu lingvistiku, ktorá tam má dobrú povesť. Budem sa tam bližšie zaoberať kórejčinou a perzštinou. A tým pádom sa ďalej vzdelávať v intenciách mojej špecializácie, teda v etruskolológii v prepojení so starovekým Orientom. Chcela by som totiž byť raz archeologička a zaoberať sa Blízkym východom.

Jazyky sa skutočne učím po svojom a sú pre mňa prostriedkom, ako lepšie skúmať dávnu dobu. Ako lepšie pochopiť vtedajších ľudí, kultúru, jedlo a možno aj humor danej krajiny.

Michal Sváček, Mafra/

Nespeješ svojim záujmom o mŕtve jazyky skôr ku kariére vedkyne?

Na jednu stranu by som chcela bádať. Napríklad taká akádčina je super jazyk, ktorým sa hovorilo v centrálnej časti Mezopotámie. A ten je z väčšiny rozlúštený. Je vtipné čítať v tej reči listy na hlinených tabuľkách. Zistíte z nich, že ľudia sú stále rovnakí.

A ako hodláš využiť znalosti tých súčasných jazykov?

Chcela by som ich učiť. Vlani cez prázdniny som pracovala v irackom Kurdistane na vykopávkach organizovaných univerzitou vo Freiburgu. Niektoré deti tam nemajú možnosť chodiť do školy, tak som ich začala učiť anglicky. Bolo to veľmi fajn, takže teraz vymýšľam aplikáciu, ktorá im s angličtinou pomôže. Ja som sa zase od nich učila kurdsky.

Čo ťa v najbližšej dobe čaká? Aké máš plány na leto?

Toho je. Mám už zoznam miest, kam by som sa chcela pozrieť. Čoskoro poletím za najlepšou kamarátkou do Teheránu, potom mám v pláne kongres v Turecku v Sanliurfa, ktorý bude zameraný na neolithikum. Proste stále sa niečo deje.

Cez leto sa zase chystám sa na vykopávky do etruského mesta Vulci, ktoré sa nachádza v strednom Taliansku, asi sto kilometrov od Ríma. Som nadšená, pretože to bol môj sen. Už od trinástich rokov.

Živé jazyky, ktoré Eva študuje a ovláda

Nemčina, angličtina, taliančina, španielčina, francúzština, portugalčina, holandčina, nórčina, fínčina, gréčtina, turečtina, poľština, maltčina, arabčina, svahilčina, xhoština, zuluština, kórejčina, japončina, čínština, indonézština, ainčina perzština, hebrejčina.

Portál Idnes.cz patrí do vydavateľstva Mafra, pod ktoré spadá aj Brainee.sk

V našom rozhovore sa dozvieš ako vyzerá sobáš vonku, koľko si vypýtali vietnamské krajčírky za dva obleky a jedny svadobné šaty, o Nininom najkrajšom zážitku z Azorských ostrovov či jej návode na zdravé sebavedomie, ktoré podľa nej mnohým v dnešnej dobe chýba.

Na začiatku júna si mala na slovenské pomery celkom netradičnú svadbu – v lese. Spájalo sa s ňou menej vybavovačk, ako s klasickou?

Pomerne áno, keďže sme si všetko riešili po vlastnej osi. Nemali sme žiadny objednaný catering, ani svadobnú koordinátorku. Na chate nám varili kamoši, hudbu zabezpečili partnerovi rodičia, ktorí hrajú na klavír a husle, výzdobu kamarátka, ktorá má požičovňu svadobných dekorácií. Pri zvyšku sme improvizovali.

Ako vôbec funguje sobáš, ktorý nie je v kostole či na úrade? Má právnu váhu?

Môže mať, keď vás oddáva človek z úradu, platí sa za to extra poplatok. My sme sa rozhodli toto preskočiť a len si sobáš dodatočne potvrdiť podpismi na matrike. Nechceli sme, aby nás oddával a rozprával o našom vzťahu úplne cudzí človek. Naším cieľom bolo mať obrad pekný, dojemný a osobný.

Nina svoj vzťah nedávno spečatila.

@wastedforever/ig/

Svadobné šaty si si nechala ušiť na výlete vo Vietname. Išlo o spontánny nápad? Oplatilo sa to viac ako u nás?

Pôvodne som si ich chcela nechať ušiť na Slovensku, no ceny u krajčírok, s ktorými som bola v kontakte, boli dosť vysoké. Keďže do Ázie sme sa chystali tak či tak, povedali sme si, že to využijeme a budeme mať aspoň zaujímavý zážitok. Nechala som si ich zhotoviť v krajčírskom meste Hoi An, kde si chodia dať ušiť veci na mieru ľudia z celého sveta. Zvládli to presne podľa mojich predstáv, môj chlap si dal k tomu ušiť dva obleky a celé nás to dokopy vyšlo 760 eur.

Z Ázie máš toho veľa precestovaného. Prečo ťa lákajú práve tento kút sveta?

Milujem ázijskú kultúru a hlavne jedlo. Vždy bol môj sen zavítať do týchto kútov sveta a zatiaľ som bola z každej krajiny úplne nadšená.

Kontent z ciest pridávaš na sociálne siete. Živíš sa tým alebo máš inú prácu?

Tvorba na sociálnych sieťach ma plne neživí, ani by ma zrejme nenapĺňalo robiť čisto len to. Momentálne pracujem ako influencer marketing specialist a project executive, predtým som robila manažérku influencerom. Tým pádom som sa v tomto svete pohybovala od ukončenia školy, len z tej opačnej strany.

Kde v zahraničí sa ti zatiaľ páčilo najviac a prečo?

Moja srdcovka je Vietnam, hlavne kvôli kuchyni, prírode a ľuďom. No veľmi príjemne ma prekvapil aj Taiwan, Singapur, či Malajzia.

Martin z projektu Kam po Slovensku: Počas stanovačky v lese okolo nás pobehovala žena, ktorá utiekla z blázinca

Si typ človeka, ktorý radšej cestuje low cost alebo keď už je zahraničí, tak si dopraje?

Po poslednej ceste v Ázii sme zhodnotili, že sme zbytočne veľa míňali na ubytko, keďže sme na ňom trávili minimum času. Jedlo bolo vždy najlepšie v tých najlacnejších reštikách a stánkoch pri ceste, drahé podniky boli často sklamaním. Tiež nie je low cost ako low cost, asi by som už nedala spať na zemi v zdieľanom ubytku, mám svoj vek. Zároveň však nepotrebujem prehnaný luxus, taká zlatá stredná cesta je fajn, sem tam ušetriť, sem tam si dopriať, keď to človeku spraví radosť.

Čo považuješ za svoj doposiaľ najkrajší zážitok spojený s cestovaním?

Pre mňa sú najkrajšie východy slnka na horách. Taktiež sa mi veľmi páčila moja prvá návšteva Azorských ostrovov, kde sme týždeň behali po Sao Miguel a spali v aute. Zobúdzali sa medzi rozkvitnutými hortenziami a vedľa lúk plných kráv. 

Čo najdivnejšie si na svojich cestách ochutnala?

Hmyz a všetky možné vnútornosti. Zárodkom a všelijakým sušeným zvieratkám na paličke sa zatiaľ úspešne vyhýbam.

Aký najbizarnejší zážitok sa ti za našimi hranicami stal?

Raz sme s kamoškami cez couchsurfing spali u jedných Turkov v Bosne, ktorí nás zobrali autom z iného mesta a celý čas za volantom pili pivo, z čoho sme neboli vôbec nadšené. Potom nás vysadili pri veľkom dome, od ktorého nám dali kľúče a odišli preč.

Bol tam extrémny bordel a museli sme spať na špinavých matracoch na zemi, no boli sme vďačné, že tam neostali s nami, lebo nám nebolo všetko jedno. Nemali sme z toho vôbec dobrý pocit, tak sme na druhý deň odišli a keď sme im vracali kľúče, boli strašne naštvaní, že s nimi nechceme ísť večer na párty. Našťastie sa to nijako viac nevyhrotilo a my sme si našli na ten deň iné ubytko zadarmo, kde už bol náš hostiteľ super sympatický týpek, ktorý nám dokonca uvaril večeru a zahral na gitare.

Ninin manžel je zároveň jej cestovateľským parťákom.

@wastedforever/ig/

Na Instagram pridáš občas aj niečo z fitka. Čo udržiava tvoju motiváciu pri cvičení?

Chcem byť čo najdlhšie vitálna a zdravá. Fitko ti to síce nezaručí, ale vie k tomu značne dopomôcť. Pozerám sa skôr na to dlhodobé hľadisko a benefity pohybu, než len na peknú postavu.

Lucid o živote v Thajsku: Doslova som sem utiekla, líčeniu sa momentálne nevenujem. Všade vás príjmu, keď máte prachy

Prečo si sa rozhodla odísť zo Slovenska a začať žiť v Prahe?

Praha je krásne mesto, vyhovuje mi, koľko je tu parkov, aj že sa tu viem bez problémov dorozumieť. Otvorilo mi to kopec nových možností, ktoré by som na Slovensku zrejme nemala, či už sa to týka práce, alebo nejakého kultúrneho života.

Podľa tvojich slov niektorí ľudia vyslovene nechcú, aby boli so sebou ženy spokojné. Prečo? Je to podľa teba problém, ktorý so sebou priniesla dnešná doba?

Väčšina veľkých biznisov ťaží z toho, že sú ľudia so sebou nespokojní. Ženy majú navyše veľkú kúpnu silu, či už ide o módu, makeup, estetické úpravy, alebo plastické operácie.

Kedysi sa upravovali skôr staršie ženy, ktorým sa zmenili telo a tvár vekom, či po deťoch a chceli aspoň trochu vrátiť naspäť svoje staré ja. Dnes sa už tínedžerkám tlačí, že si treba pichnúť pery, baby botox, či zväčšiť prsia. Samozrejme, sociálne siete tomu len pomáhajú, všade vidíš dokonalé tváre a telá, je ťažké sa potom neporovnávať. Príde mi smutné, že už tak mladé ženy majú problém s tým, ako vyzerajú. Ja som v ich veku rozmýšľala nad úplne inými vecami, skôr som si užívala život, než riešila neexistujúce vrásky či prsia, ktoré boli síce malé, ale ešte pevné! Dnešné mladé baby to majú fakt ťažké.

Aký je teda tvoj návod na zdravé sebavedomie?

Vykašli sa na to, čo si o tebe cudzí ľudia myslia a neporovnávaj sa so ženami či mužmi na internete. A ideálne ani s kamarátkami, či spolužiačkami! Staraj sa o svoje telo, pracuj na sebe a ak ani to nezaberá, vyskúšaj afirmácie. Vyhrať nad vlastnou hlavou vie byť niekedy fakt fuška.

Rozhodla sa pre sobáš vonku v prírode.

@wastedforever/ig/

V komentároch pod tvojimi videami sa občas objaví niečo ako „zmeň slovník” narážajúc na vulgarizmy. Čo si o tom myslíš?

Mám to v ko*ote! (smiech)

Aké sú tvoje ďalšie cestovateľské sny?

Veľmi ma láka Nový Zéland, či Gruzínsko, kde by som chcela ísť toto leto. Nebola som ešte ani v Kórei, Číne, Japonsku, či Južnej Amerike. Je toho veľa, čo chcem ešte vidieť, a tak málo dovolenky a času!

• Komárno zasiahlo v roku 1763 zemetrasenie s magnitúdom až 6,3.
• Zrútilo sa viac ako 90 percent domov a zahynulo odhadom 200 až 300 ľudí.
• Otrasy pocítili aj v Budapešti, Belehrade či Lipsku.
• Tragédia vtedy pritiahla pozornosť vedcov k štúdiu zemetrasení.

Písal sa 28. jún 1763 a Komárno, vtedy moderné slobodné kráľovské mesto s asi 11-tisíc obyvateľmi, sa zobudilo do otrasov, ktoré navždy prepísali jeho dejiny. Prvý otras prišiel krátko po piatej ráno, ale skutočná skaza udrela len o pár minút neskôr.

NÁVOD Čo robiť, ak vás na dovolenke zasiahne cunami? Na auto zabudnite, cieľom je dostať sa čo najvyššie

V tom čase sa mnohí obyvatelia zhromaždili na námestí alebo v Kostole sv. Ondreja, ktorého veže sa zrútili a zvony prerazili klenbu. Na trh padla aj strážna veža radnice. Pod troskami zahynuli podľa historikov a štúdií až 200 až 300 ľudí.

Sila, ktorú doteraz nik neprekonal

Podľa Róberta Kysela z Geofyzikálneho odboru Ústavu vied o Zemi SAV malo zemetrasenie magnitúdom 6,3, novšie výskumy ho dokonca navýšili oproti starším údajom. „Starší údaj bolo magnitúdo 5,8. Najnovší výskum škôd po zemetrasení z dobových dokumentov, ktoré sú uložené v Maďarskom národnom archíve v Budapešti, navýšil magnitúdo tohto zemetrasenia o 0,5,” vysvetlil Kysel.

Epicentrum sa nachádzalo neďaleko obce Kameničná. Otrasy pocítili aj v Budapešti, Belehrade, Temešvári a dokonca až v Lipsku. Komárno prišlo o 279 domov úplne, ďalších vyše 350 sa čiastočne zrútilo a viac než 200 bolo vážne poškodených. Celkovo to znamenalo, že bolo zasiahnutých vyše 90 percent budov v meste.

Zemetrasenie v Komárne

Wikipedia/Karl Friedl

„Pokiaľ ide o veľkosť, tak zemetrasenie v Komárne z roku 1763 je doposiaľ najsilnejším zemetrasením na území dnešného Slovenska. Podľa archívnych dokumentov, konkrétne listu predstaviteľov mesta Komárna Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade z 8. augusta 1763, malo Komárno v tom roku spolu 1 169 domov. V dôsledku zemetrasenia bolo 279 domov úplne zničených a 353 domov sa čiastočne zrútilo. Ďalších 213 domov potrebovalo nákladné opravy a 219 domov potrebovalo opravy s menšími nákladmi. Spolu bolo teda viac či menej poškodených 91 percent domov v meste,” priblížil Kysel.

Pád hrdosti mesta

Nezrútili sa len domy, tragédia dobehla aj Starú pevnosť, kedysi hrdo odolávajúcu tureckým vojskám. Po dvoch silných zemetraseniach (1763 a 1783) stratila svoj význam, armáda ju opustila a jej budovy sa predali v dražbe. Zemetrasenie okrem toho spôsobilo aj skvapalnenie pieskov, veľké trhliny v zemi a piesok v studniach.

Katastrofa zastihla Uhorsko v čase vlády cisárovnej Márie Terézie. Do Komárna prišla rýchlo pomoc - 824 ton obilia, jedlo, murári a remeselníci nielen z Bratislavy, ale aj Győru.

Naši prapraprarodičia vôbec nepoznali osemhodinový spánok. V noci boli celé hodiny hore, prečo sa to zmenilo?

Panovníčka navyše udelila Komárňanom glejt (historický výraz pre ochranný list) na slobodný pohyb a zbieranie pomoci bez platenia mýta. Richtár Adam Röth, ktorý viedol obnovu mesta, krátko nato zomrel na vyčerpanie a gangrénu - odumreté a následne ďalej zmenené telesné tkanivo, obvykle pôsobením bakteriálnej infekcie.

Vedci začali hľadať odpovede

Podobne ako po slávnom lisabonskom zemetrasení v roku 1755, aj komárňanská tragédia vzbudila záujem vedcov. Hoci prvé seizmické stanice vznikli až okolo roku 1901, práve takéto nešťastia ukázali, že zem sa dokáže správať nevyspytateľne.

Medzi prvé zemetrasenia dokumentované na Slovensku patrilo zemetrasenie na strednom Slovensku v 15. storočí, ktoré najviac postihlo Banskú Štiavnicu a prejavilo sa i v Kremnici a na ďalších miestach. Posledné silné zemetrasenie na území Slovenska bolo zaznamenané v roku 1906 v Dobrej Vode. Podľa SAV bolo len v roku 2022 na Slovensku zaznamenaných 76 zemetrasení.

Zemetrasenie v Komárne

Wikipedia/Karl Friedel

Najsilnejšie v novodobej histórii máme za sebou, no príroda nezabúda. To, čo nedobili vojská a nezlomil čas, zničilo za pár sekúnd zemetrasenie. A hoci od tejto katastrofy uplynuli už celé storočia, pripomína nám krehkosť miest aj našich istôt, a silu, ktorú pod nohami bežne nevidíme, no kedykoľvek sa môže prebrať k životu a zničiť všetko, čo nám bolo drahé.

• NASA pri mapovaní grónskeho ľadu znovu objavila tajnú základňu Camp Century.
• Podzemné mesto malo byť súčasťou utajeného plánu na rozmiestnenie jadrových rakiet.
• Projekt nakoniec zlyhal a základňu v roku 1967 opustili.
• Pod ľadom však dodnes zostáva jadrový odpad, ktorý môže byť v budúcnosti problémom.

Keď vedci z NASA na jar 2024 prelietavali nad Grónskym ľadovým štítom, očakávali, že radar im ukáže iba vrstvy ľadu a skalnaté podložie. Namiesto toho sa na obrazovke objavil pravidelný systém tunelov a budov. Nebol to prírodný útvar, ale pozostatky Camp Century - jednej z najambicióznejších vojenských stavieb studenej vojny, píše portál Popular Mechanics.

V Európe sa nachádza tajná Oblasť 51. Lietadlom ste tam za menej ako tri hodiny

„Hľadali sme podložie pod ľadom a zrazu sa objavil Camp Century,“ povedal vedec z Laboratória prúdového pohonu NASA Alex Gardner. „Najskôr sme vôbec netušili, na čo sa pozeráme.“

Mesto ukryté pod ľadom

Camp Century vznikol v úplnom utajení medzi rokmi 1959 a 1960 zásluhou ženijného zboru americkej armády. Základňa sa nachádzala približne 240 kilometrov od leteckej základne Thule a tvorilo ju 21 podzemných tunelov s celkovou dĺžkou takmer troch kilometrov.

NASA pri jej opätovnom objavení využila radarový systém UAVSAR, ktorý pracuje s rádiovými vlnami. Na rozdiel od technológie LiDAR nepoužíva laser, ale dokáže preniknúť cez hrubé vrstvy ľadu a odhaliť objekty ukryté pod povrchom. Na radarových snímkach sú dodnes dobre rozpoznateľné viaceré budovy bývalej základne.

Výstavba bola extrémna

Vybudovať celé podzemné mesto uprostred Grónska znamenalo logistický výkon, ktorý dnes pôsobí neuveriteľne. Na miesto dopravili približne 6-tisíc ton materiálu na ťažkých saniach, ktoré sa pohybovali rýchlosťou len okolo troch kilometrov za hodinu. Cesta z americkej základne Thule trvala približne 70 hodín.

Inžinieri najprv vyrezali do snehu hlboké priekopy. Najväčšia z nich, prezývaná Main Street, merala viac než 300 metrov. Až potom nad nimi postavili drevené budovy prekryté oceľovými strechami. Energiu zabezpečoval jeden z prvých prenosných jadrových reaktorov PM-2A, ktorý musel spoľahlivo fungovať aj v teplotách okolo mínus 70 stupňov Celzia.

Veda bola len zásterkou

Na prvý pohľad išlo o vedeckú základňu. Výskumníci tu skúmali ľadové jadrá a geológiu Grónska, pričom ich objavy výrazne rozšírili poznatky o dávnej histórii ostrova. To však nebol hlavný dôvod jej existencie. Camp Century mal byť súčasťou prísne tajného projektu Iceworm.

Ako sa prevalili vojenské či štátne tajomstvá. Vyzradil ich omylom hollywoodsky film aj popletený kongresman

Americká armáda plánovala pod grónskym ľadom vybudovať sieť tunelov s rozlohou približne 135-tisíc štvorcových kilometrov, v ktorej by bolo rozmiestnených až 600 balistických rakiet. Celý komplex malo obsluhovať približne 11-tisíc vojakov žijúcich pod ľadom.

Projekt však narazil na technické aj praktické problémy. Pohyb ľadového štítu deformoval tunely rýchlejšie, než ich bolo možné opravovať. Armáda preto základňu v roku 1967 definitívne opustila.

Problém zostal pod ľadom

Reaktor síce po uzavretí odviezli, no nie všetko zmizlo spolu s ním. Pod ľadom zostalo viac ako 177-tisíc litrov rádioaktívneho odpadu a ďalší kontaminovaný materiál. V 60. rokoch sa predpokladalo, že ľad základňu navždy uväzní. O globálnom otepľovaní sa vtedy prakticky nehovorilo.

„Mysleli si, že sa nikdy neobjaví na povrchu,“ povedal klimatológ William Colgan ešte v roku 2016. „V 60. rokoch pojem globálne otepľovanie ani neexistoval. Dnes sa klíma mení a otázkou je, či to, čo je tam dole, tam aj zostane.“

Podľa výpočtov vedcov by sa ľad v oblasti mohol začať výraznejšie topiť okolo roku 2090. To znamená, že vojenský projekt, ktorý mal zostať navždy pochovaný pod grónskym ľadom, by sa mohol opäť pripomenúť.

• V niektorých štátoch USA si odsúdenci stále môžu vybrať posledné jedlo.
• Najčastejšie si objednávajú steaky, pizzu, vyprážané jedlá a zmrzlinu.
• Alkohol ani tabak nie sú povolené za žiadnych okolností.
• Obrovská objednávka jedného väzňa v Texase viedla k zrušeniu tejto tradície v celom štáte.

Predstava posledného jedla pred smrťou už desaťročia fascinuje ľudí. Ak by si mal možnosť vybrať si posledný pokrm v živote, čo by skončilo na tvojom tanieri? V amerických väzniciach, kde sa ešte stále vykonáva trest smrti, nejde o hypotetickú otázku, ale o reálnu tradíciu. Tá však má svoje hranice, píše portál Unilad.

FOTO Tenisové kurty či opaľovanie na pláži. Takto vyzerajú najluxusnejšie väznice na svete

Niektoré posledné objednávky sa zapísali do histórie. Sériový vrah John Wayne Gacy Jr., prezývaný Vražedný klaun, si vyžiadal vedro vyprážaných kurčiat z KFC, 12 vyprážaných kreviet, hranolčeky a takmer pol kilogramu jahôd. Bombový útočník Timothy McVeigh si vystačil len s dvoma veľkými baleniami mätovo-čokoládovej zmrzliny.

Hostina, ktorú nakoniec neochutnal

Ešte väčší rozruch vyvolal Lawrence Russell Brewer, odsúdený za rasovo motivovanú vraždu. V roku 2011 si objednal dva vyprážané hovädzie steaky, trojitého cheeseburgera so slaninou, mäsovú pizzu, prílohy aj dezerty. Keď mu jedlo priniesli, odmietol ho so slovami: „Nie som hladný.“

Práve tento incident nahneval predstaviteľov Texasu natoľko, že štát následne zrušil možnosť objednať si špeciálne posledné jedlo. Dnes dostávajú odsúdenci rovnaké jedlo ako ostatní väzni.

Vraždiaci klaun John Wayne Gacy.

Twitter.com/darkstar/

Jedna vec je zakázaná úplne všade

Približne 12 amerických štátov stále umožňuje odsúdeným požiadať o špeciálne posledné jedlo. Niekde však platia finančné limity, inde si môžu vybrať len z bežnej väzenskej kuchyne.

Existuje však pravidlo, ktoré platí bez výnimky. Alkohol sa v poslednom jedle neobjaví nikdy. Väznice ho považujú za zakázaný predmet a jeho podávanie nie je dovolené. Rovnako zakázané sú aj tabakové výrobky. Za posledného odsúdenca, ktorý údajne dostal pohár brandy a cigaru, je považovaný Manuel Fernandez v roku 1835.

Čo si väzni vyberajú najčastejšie?

Výskum Cornellovej univerzity, ktorý analyzoval 193 posledných jedál odsúdencov, ukázal jasný trend. Najčastejšie sa objavovali steaky, pizza, hamburgery, hranolčeky a rôzne vyprážané jedlá. Zo sladkostí dominovala zmrzlina, jablkový koláč a torty, k nápojom patrili najmä kolové limonády, ľadový čaj či ovocné nápoje.

Ako vyzerá doživotie na Slovensku, ktoré si odpykáva aj Mikuláš Černák? Cela má 3,5 metra, niektorí odsúdení sa radšej zabili

Vedci sa domnievajú, že ľudia v extrémnom strese prirodzene siahajú po jednoduchých a kalorických jedlách, ktoré si spájajú s pocitom pohodlia alebo spomienkami na bežný život.

• Horúčavy nútia európske mestá otvárať špeciálne ochladzovacie centrá.
• Vo Francúzsku rozdávajú lístky do klimatizovaných kín zadarmo.
• Belgickí študenti písali skúšky v kostole, kde bolo chladnejšie.
• Nemeckí poštári dostali povolenie nosiť bermudy.

Keď teplomer ukazuje takmer 40 stupňov Celzia, klimatizácia sa z luxusu mení na otázku prežitia. Európu v týchto dňoch zasiahla vlna extrémnych horúčav a meteorológovia varujú, že niektoré rekordy môžu padnúť už v najbližších dňoch, píše BBC.

Jaskynné tajomstvo proti horúčavám. Odborníci radia jednoduchú metódu, ako ochladiť byt aj bez klimatizácie

Kým ešte pred pár rokmi boli takéto teploty výnimočné, dnes sa mnohé mestá snažia pripraviť na scenár, ktorý sa opakuje každé leto. A niektoré riešenia sú naozaj netradičné.

Amsterdam stavia sieť úkrytov pred horúčavou

V holandskom Amsterdame vzniká sieť takzvaných ochladzovacích miest. Obyvatelia sa môžu ukryť pred najväčšou páľavou v knižniciach, komunitných centrách, kostoloch, divadlách, mestských farmách či dokonca supermarketoch. Tieto priestory ponúkajú sedenie, pitnú vodu a toalety. V mnohých prípadoch sú vítané aj domáce zvieratá.

Mesto sa pritom nespoliehalo na odhady. Úradníci analyzovali množstvo tieňa v jednotlivých štvrtiach, počet zraniteľných obyvateľov či rýchlosť prehrievania budov. Prvé ochladzovacie centrá preto vznikajú najmä v oblastiach, ktoré modely označili za najrizikovejšie.

Európa bojuje s horúčavami

Jack Taylor/Reuters

Prispôsobujú sa aj školy. Mnohé zavádzajú takzvaný tropický režim vyučovania. Znamená to kratšie vyučovanie, viac prestávok, dodatočné zásoby nápojov a intenzívnejšie vetranie tried.

Francúzi posielajú ľudí do kina

V Paríži prišli s riešením, ktoré by mnohým znelo skôr ako odmena než ochranné opatrenie. Miestna radnica rozdáva bezplatné vstupenky do klimatizovaných kín. Nárok majú ľudia mladší ako 25 rokov a starší ako 65 rokov, pričom ponuka platí na popoludňajšie predstavenia.

Mestá zároveň odporúčajú tráviť najteplejšie hodiny v múzeách, knižniciach alebo kinách. Niektoré francúzske samosprávy dokonca dočasne zrušili vstupné do mestských múzeí. Ešte väčšiu pozornosť však vzbudil nečakaný hit železiarstiev. Francúzi vo veľkom vykupujú prášok nazývaný Blanc de Meudon.

Deň, keď sa Slovensko premenilo na horúcu pec. V roku 2007 padol v tomto meste absolútny teplotný rekord

Po zmiešaní s vodou vznikne biely náter, ktorým sa potierajú okná. Ten odráža časť slnečných lúčov a pomáha znižovať teplotu v interiéri. Hoci ide o jednoduchý trik, podľa mnohých obyvateľov funguje prekvapivo dobre.

Španielsko zapína fontány a rozdáva vstupy zadarmo

V Španielsku patrí medzi najhorúcejšie oblasti Aragónsko, kde teploty stúpajú na extrémne hodnoty. Mestá reagujú znižovaním cien vstupov do verejných bazénov. V meste Logroño zašli ešte ďalej a počas horúčav sprístupnili bazény úplne zadarmo.

Miestne úrady zároveň predĺžili prevádzku okrasných fontán až do neskorého večera a na viacerých miestach zapli vodné rozprašovače. Extrémne počasie však zasiahlo aj tradičné oslavy. Niektoré mestá zrušili tradičné ohne počas sviatku svätého Jána Krstiteľa, pretože riziko požiarov je príliš vysoké. V meste León zrušili aj plánovaný ohňostroj.

Európa bojuje s horúčavami

Mohammed Salem/Reuters

Po celej krajine zároveň fungujú tepelné útočiská. Ide o klimatizované verejné budovy, do ktorých môže vstúpiť ktokoľvek a na niekoľko hodín uniknúť pred horúčavou. Španielsko navyše už od roku 2024 chráni pracovníkov zákonom. Zamestnávatelia musia počas vĺn horúčav zabezpečiť bezpečnostné opatrenia a obmedziť fyzicky náročnú prácu v najteplejších hodinách dňa.

Viac cestovín, menej piva, radí Taliansko

Ani krajina preslávená slnkom nie je na podobné teploty v júni zvyknutá. Počet miest s najvyšším stupňom výstrahy rastie a vláda opätovne zaviedla podporu pre zamestnancov, ktorí pracujú v najťažších podmienkach. Týka sa to napríklad stavebných robotníkov či poľnohospodárov.

Firmy môžu počas extrémnych horúčav obmedziť alebo prerušiť činnosť a pracovníci následne dostávajú podporu zo štátnych fondov. V Palerme museli upraviť aj turistické atrakcie. Jazdy v kočoch ťahaných koňmi sú povolené iba večer alebo počas chladnejších dní.

Predpoveď počasia: To najhoršie ešte len príde, valí sa na nás extrémne teplo. Meteorológovia prezradili, koľko bude stupňov

Zaujímavé odporúčanie vydalo aj talianske ministerstvo zdravotníctva. Ľuďom radí uprednostniť cestoviny pred mäsom a namiesto kávy či vychladeného piva piť viac vody.

Belgickí študenti skončili v kostole

Belgicko sa pripravuje na jedny z najhorúcejších dní vo svojej histórii. Niektoré regióny sa približujú k prekonaniu národného júnového teplotného rekordu, ktorý pochádza ešte z roku 1947. Horúčavy už spôsobujú problémy v doprave - staršie prímestské vlaky bez klimatizácie boli dočasne vyradené z prevádzky.

Originálne riešenie našli v meste Tervuren pri Bruseli. Keďže v školských budovách bolo príliš horúco, študenti písali skúšky v miestnom kostole. Farár situáciu okomentoval slovami: „Deti robia maximum a Duch Svätý sa postará o zvyšok.“

Európa bojuje s horúčavami

Abdul Saboor/Reuters

Bermudy pre poštárov a varovanie pred kúpaním

Nemecko očakáva, že teploty môžu v niektorých regiónoch dosiahnuť až 40 stupňov Celzia. Spoločnosť Deutsche Post odporučila doručovateľom nosiť košele s dlhými rukávmi a pokrývky hlavy na ochranu pred slnkom. Zároveň dostali možnosť objednať si firemné bermudy.

Úrady však riešia aj ďalší problém. Po viacerých tragických úmrtiach počas víkendu záchranári upozorňujú, že ľudia podceňujú riziká kúpania počas horúčav. Lesníci zase varujú pred prudko rastúcim rizikom požiarov. Zakladanie ohňa mimo vyhradených miest je preto čoraz väčším problémom.

Nemecká zdravotná poisťovňa DAK dokonca spustila špeciálnu telefonickú linku, na ktorej môžu ľudia získať rady, ako zvládať extrémne teploty. Európa tak postupne testuje riešenia, ktoré boli ešte nedávno výnimočné. Klimatizované útočiská, bezplatné kiná či skúšky v kostoloch ukazujú, že boj s horúčavami sa stáva súčasťou každodenného života miliónov ľudí.

Turistické chodníky vedúce cez husté lesy a skalné rokliny sú ideálne pre tých, čo sa chcú vyhnúť úpalu. Jaskyne zase ponúkajú nielen príjemné ochladenie aj fascinujúci pohľad do zákutí podzemia.

Ochrana pred horúčavou: Najúčinnejšie rady a hacky, ktoré ti pomôžu prežiť extrémne teploty

1. Túry v tieni - príjemný oddych od horúčavy

Tatranská Magistrála – lesné úseky s množstvom tieňa, ideálne na celodenný výlet bez úpalu.

Slovenský raj či Janošíkove diery– hustý les a tieňové rokliny.

Zelené chodníky v Poloninách – hlboké lesy, kde sa vzduch príjemne ochladzuje.

Jánošíkove diery.

Hotel-diery.sk

2. Jaskyne - prírodná klimatizácia

Demänovská jaskyňa slobody – najdlhšia sprístupnená jaskyňa v Nízkych Tatrách s krásnymi stalaktitmi a stalagmitmi.

Domica – jaskyňa v Slovenskom krase, známa aj pre podzemnú rieku a chladné prostredie.

Dobšinská ľadová jaskyňa – výnimočná ľadová jaskyňa, kde teploty v lete neklesajú nad pár stupňov nad nulou.

Demänovská ľadová jaskyňa

Wikipedia/jojo/

3. Priehrady - svieže ochladenie

Oravská priehrada – najväčšie umelé jazero na Slovensku, ktoré ponúka osvieženie počas horúčav a množstvo tienistých miest na oddych.

Zemplínska šírava – obľúbená vodná nádrž s lesnatým brehom, ktorý zabezpečuje príjemný chládok.

Liptovská Mara – priehrada s čistou vodou, lemovaná stromami, vhodná na kúpanie a oddych v tieni.

Oravská preihrada

Ministerstvo Cestovného Ruchu/

Tieto tipy ti pomôžu prežiť leto bez nadmerného tepla, a zároveň si užiť krásnu slovenskú prírodu a osvieženie. Ktorý z nich si vyberieš ty?

V našom rozhovore sa dozvieš:

• ako sa mladé dievča vyrovnávalo s náhlou zmenou života
• kedy prvý raz pocítila, že niečo nie je v poriadku
• čo pre ňu znamená paraplávanie
• s akými prekážkami sa každý deň doma stretáva
• čo očakáva od štúdia v Nórsku
• prečo sníva o otvorenejšej spoločnosti

Ešte pred pár rokmi si súťažne plávala a plánovala študovať chémiu. Aká bola Lili predtým, než sa jej život obrátil naruby?

Bola som veselá, športovo založená a vždy pripravená na každú srandu, pohyb či dobrodružstvo. Myslím si, že taká som zostala aj dnes. Jediný rozdiel je, že sa pohybujem na vozíku. 

Kedy si prvýkrát pocítila, že s tvojím telom niečo nie je v poriadku?

Prvé príznaky sa objavovali už v detstve, no vtedy sme ich nevedeli pomenovať. Išlo najmä o bolesti kĺbov, svalov a častejšie zranenia. Zásadný zlom prišiel v januári 2024, keď som prvýkrát prestala normálne chodiť a skončila na vozíku. 

Odchod zo školy bol jednou z najťažších vecí, ktoré Lili zažila.

Archív Lili Novákovej/

Lekári ti diagnostikovali Ehlersov-Danlosov syndróm a mitochondriálnu spastickú paraplégiu. Mohla by si priblížiť, čo tieto ochorenia znamenajú a ako ovplyvňujú tvoj každodenný život?

Ehlersov-Danlosov syndróm je ochorenie spojivového tkaniva, ktoré zasahuje prakticky všetky oblasti môjho života. Neustále musím myslieť na to, čo si môžem dovoliť a čo by môj zdravotný stav ešte zhoršilo. Mitochondriálna spastická paraplégia je neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom postupne odchádzajú všetky svaly, pretože nervy nemajú dostatok energie na svoje fungovanie.

Zo dňa na deň si skončila na vozíku. Ako si túto zmenu prijímala ako 14-ročné dievča?

Bolo to náročné, pretože na takúto zmenu nie je pripravené žiadne dieťa. Často však hovorím, že som ani nemala čas byť z toho smutná. V mojom živote sa neustále niečo dialo a ja som jednoducho musela pokračovať ďalej. 

Stredoškoláčka Nicol o pobyte v Utahu: Hostitelia ma hneď nazvali ich dcérou. Jedlo je tu príšerne drahé

Ako dlho trvalo, kým si prijala svoju novú realitu a našla silu ísť ďalej?

Neviem, či sa niečo také dá úplne prijať. Je to súčasť môjho života a pravdepodobne ma to bude ovplyvňovať vždy. Snažím sa však pracovať s tým, čo mám a robiť maximum pre to, aby som svoj život prežila čo najlepšie. 

Musela si opustiť školu, na ktorú si sa tešila. Čo ti v najťažších chvíľach pomohlo nevzdať sa?

Odchod zo školy bol jednou z najťažších vecí, ktoré som zažila. Dnes však študujem na Evanjelickom lýceu, kde som našla skvelých spolužiakov, podporu a množstvo príležitostí. Aj táto škola mi pomohla zvládnuť toto obdobie a dala mi skvelé podklady k nadchádzajúcemu štúdiu v zahraničí. 

Veľkú úlohu v tvojom živote zohráva plávanie. Čo pre teba znamenal návrat do vody po tom všetkom, čo sa stalo?

Voda je miesto, ktoré mi dáva stabilitu. Nech sa stane čokoľvek, viem, že sa do bazéna môžem vrátiť. Je to priestor, kde sa môžem hýbať aj bez vozíku, byť sama sebou a cítiť, že niekam patrím. 

Ako si sa dostala k paraplávaniu a čím sa líši od plávania, ktorému si sa venovala pred ochorením?

Keďže som sa pôvodne venovala plávaniu zdravých, chcela som si paraplávanie najskôr iba vyskúšať. Veľmi rýchlo sa však opäť stalo prirodzenou súčasťou môjho života. Oproti klasickému plávaniu je oveľa individuálnejšie a prispôsobené potrebám a zdravotnému znevýhodneniu každého športovca. 

Máš v paraplávaní nejaké úspechy alebo ciele, ktoré by si chcela dosiahnuť?

Mojím najväčším cieľom je jednoducho plávať čo najdlhšie. V mojom prípade je to nielen šport, ale aj dôležitá forma rehabilitácie. Kam ma táto cesta zavedie, to ukáže až čas. 

Momentálne sa venuje paraplávaniu.

Archív Lili Novákovej/

Čo ti šport dáva dnes – po fyzickej aj psychickej stránke?

Pomáha mi udržiavať si kondíciu, trénovať so svalmi, ktoré mi ešte zostávajú a pracovať na tom, aby ostali čo najdlhšie. Zároveň mi šport priniesol krásne priateľstvá, množstvo zážitkov a príležitosti spoznávať nové miesta a ľudí. 

Ľudia často vidia len invalidný vozík. Čo nevidia? Ako vyzerá tvoja každodenná realita?

Vozík je len malá časť môjho príbehu. Moje diagnózy prinášajú množstvo ďalších problémov, od bolesti a neurologických ťažkostí až po každodenné obmedzenia. Veľkou prekážkou sú aj bariéry v spoločnosti a predsudky, s ktorými sa ľudia na vozíku stretávajú každý deň. 

Dnes máš pred sebou obrovskú príležitosť študovať v Nórsku. Ako si sa o tejto možnosti dozvedela a čo pre teba znamená?

O možnosti študovať na UWC som sa dozvedela od bývalých študentov tejto siete škôl. Znamená to pre mňa šancu získať kvalitné vzdelanie, spoznať ľudí z celého sveta, budovať medzinárodné priateľstvá a rozvíjať hodnoty porozumenia, spolupráce a zodpovednosti. Je to pre mňa pripomienkou, že aj napriek prekážkam môžem smerovať k dobrej budúcnosti. 

Štúdium v Nórsku je pre ňu pripomienkou, že aj napriek prekážkam môže smerovať k dobrej budúcnosti.

Archív Lili Novákovej/

Prečo práve Nórsko? Čím ťa táto krajina alebo škola oslovili?

Prihlásila som sa do siete 18 škôl po celom svete, takže výsledok bol do veľkej miery otázkou náhody. Som však veľmi rada, že to vyšlo práve na Nórsko. 

Na absolvovanie štúdia však potrebuješ špeciálny pohon k vozíku. Prečo je pre teba taký dôležitý?

Pomôže mi byť samostatná. Budem sa môcť pohybovať po kopcovitom teréne, ktorý je pre nórske fjordy typický a zvládať každodenné fungovanie bez toho, aby som musela byť odkázaná na pomoc iných. 

Na čo sa tam tešíš najviac – na štúdium, nových ľudí, prírodu alebo niečo úplne iné? 

Ťažko vybrať len jednu vec. Teším sa na nových ľudí, rôzne kultúry, predmety, ktoré budem študovať, aj na samotné prostredie. A samozrejme, veľmi sa teším na možnosť vidieť polárnu žiaru. 

Šport jej pomáha trénovať so svalmi, ktoré jej ešte zostávajú a pracovať na tom, aby ostali čo najdlhšie.

Archív Lili Novákovej/

Vo výzve spomínate, že váš byt nie je bezbariérový. Ako vyzerajú prekážky, s ktorými sa doma stretávaš každý deň?

V našom byte je schod, ktorý rozdeľuje jednotlivé časti domácnosti, takže sa neviem samostatne dostať všade. Kúpeľňa ani toaleta nie sú prístupné pre vozík a problémom sú aj schody vedúce do bytu. Mnohé bežné úkony sú preto oveľa náročnejšie, než si ľudia dokážu predstaviť. 

Keď sa dnes obzrieš späť, čo ťa táto životná skúsenosť naučila?

Život na vozíku mi ukázal stránky sveta, ktoré som predtým nevidela. Pochopila som s akými prekážkami sa ľudia so zdravotným znevýhodnením stretávajú každý deň.

A keď sa pozrieš do budúcnosti, o čom dnes sníva Lili?

Snívam o samostatnosti, kvalitnom vzdelaní a dobrej budúcnosti. Zároveň dúfam v spoločnosť, ktorá bude otvorenejšia a prístupnejšia pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Chcela by som, aby mali všetci rovnaké príležitosti bez ohľadu na to, s akými prekážkami sa v živote stretávajú. 

Cestovanie je ich práca na plný úväzok: Aj človek po tridsiatke má právo všetko predať a plniť si sny, hovoria Domi a Thomas

Ako možno preskúmať lásku a zamilovanosť?

Úprimne povedané, z pohľadu neurovedy vieme o láske veľmi málo. Zdá sa, že básnici a filozofi o tom vedia oveľa viac. A z praktického hľadiska možno podvodníci alebo manželskí podvodníci. (smiech) Ale vážne. Vedci skôr tápu a snažia sa nájsť podstatu duševných procesov. Emocionálne a racionálne procesy zamilovania sú kokteilom rôznych ingrediencií a každý chutí inak. Dvaja ľudia v objatí sa v tej chvíli nestarajú o to, čo sa deje v ich mozgu. Dôležité objavy ešte len prídu.

Ako mozog ovplyvňuje naše sexuálne správanie?

Zoznam nejasností, ktoré sú s tym spojené, je nekonečný. Začína to vplyvom génov, hormónov a neurotransmiterov (chemických látok, ktoré vznikajú v mozgu a umožňujú prenos nervových impulzov – tie ovplyvňujú napríklad našu náladu). Ďalej sa pýtame: Prečo nás sem priviedla evolúcia? Prečo sa líšime od ostatných zvierat, pokiaľ ide o sex? Čo je normálne v sexe a čo nie? Prečo máme také rôznorodé emócie? Existujú rodové rozdiely v tom, ako funguje ľudský mozog? Prečo je každá žena iná, pokiaľ ide o sex? Je to spôsobené génmi, anatómiou, hormónmi, temperamentom, výchovou vašej babičky...?

Čo teda poháňa našu sexualitu?

Kompasom našej sexuality je mozog. Jeho kompas je však často magnetizovaný rôznymi podnetmi, takže môže ukazovať rôznymi smermi. Čím viac premýšľame o sexe, tým menej sa z neho dostaneme. Správanie je odrazom mozgovej aktivity - a to isté platí pre našu sexualitu. Nervový, hormonálny a imunitný systém navzájom komunikujú prostredníctvom viacvrstvových vzťahov a vytvárajú zložité spojenia. Evolučný biológ Matt Ridley to prirovnáva k úľu, kde existujú prepojenia na mnohých úrovniach. Sexualita je silným zdrojom energie a je do značnej miery nezávislá od racionálnej kontroly. Je to jedna z hnacích síl ľudskej mysle.

Sexuológ Zlatko Pastor

Tomáš Krist, Mafra/

Čo určuje našu sexualitu? Je to vrodené?

Náš vzťah k sexu nám bol daný pri narodení, rovnako ako máme nadanie na iné činnosti. Nazývame to "nadanie na sex".

Existuje gén lásky a pohlavia?

Jeden konkrétny gén za to nie je zodpovedný, rovnako ako zvyčajne neexistuje nič také ako "jeden gén = jedna choroba". Je to súbor talentov, ktoré môžeme viac či menej rozvíjať počas celého života. Alebo naopak, k plytvaniu. Závisí to od schopnosti dávať a prijímať, ale aj od príležitostí, ktoré nám život dáva alebo nám popiera. Sex je párov aktivita a závisí od toho, na koho narazíte. Dôležité sú aj predchádzajúce skúsenosti. Naše gény nie sú skenované našimi rodičmi, ako sa to robí v laserovej kopírke. Celý proces je podobný miešaniu farieb na maliarskej palete, kde jedna farba môže mať desiatky odtieňov. Dedíme rôzne, často náhodné génové kombinácie vlastností, ktoré sa v dôsledku toho môžu prejaviť veľmi odlišne. Rovnaké gény – ale v rôznych kombináciách a množstvách – môžu byť východiskovým bodom pre rôzne variácie znakov, ktoré sa vôbec nemusia podobať "pôvodným modelom". Príkladom by mohli byť deti, ktoré boli vychovávané v rovnakej rodine, majú rovnakých rodičov, a napriek tomu je každý z nich úplne iný, má iný charakter a charakterové vlastnosti.

Ako veľmi nás ovplyvňuje životné prostredie?

Pravdepodobne nie toľko, ako sa pôvodne myslelo. Psychologické procesy sú determinované predovšetkým genetikou, a potom sú obrúsené prostredím, v ktorom žijeme. Neexistuje univerzálny model sexu, každý máme svoj vlastný. Veľkú a negatívnu úlohu zohrávajú zavádzajúce správy, ktoré sa objavujú v niektorých médiách a systematicky nepravdivo informujú o tzv. fyziologických sexuálnych reakciách, väčšinou hypersexuálnej povahy, hoci väčšina ľudí sa k nim nedostane (napr. dĺžka a frekvencia pohlavného styku, veľkosť mužských genitálií atď., pozn. red.). To môže spôsobiť frustráciu a pocity nedokonalosti, aj keď ste v normálnej zóne.

Je sex evolučne zakorenený?

Sexualita má reprodukčný účel a nesie znaky inštinktívneho správania. Reprodukcia je rozhodujúca pre prežitie ľudstva, a preto máme sexuálne potreby pevne zakotvené v nás. To platí aj pre zvieratá. Väčšina cicavcov má estrálny cyklus - alebo periodické stavy vyvolané cyklickým uvoľňovaním hormónov, ktoré ovulujú. Estrálny cyklus závisí od ročného obdobia. V určitých intervaloch - pre väčšinu voľne žijúcich zvierat len raz ročne - sa strieda obdobie estru, keď sú samice sexuálne aktívne, a obdobia odpočinku. Iba u opíc – goríl, orangutanov, šimpanzov – a u ľudí je estrálny cyklus nahradený pravidelným menštruačným cyklom.

Česko je míľovými krokmi pred nami. Brno má prvú gynekológiu pre transrodové osoby, žiadostí o zmenu pohlavia je čoraz viac

V tomto prípade maternicová výstelka zomrie a vychádza spolu s krvou. Počas estrálneho cyklu ženy dávajú najavo svoje plodné obdobie vizuálnymi, čuchovými a inými signálmi a muži musia mať urgentný sex, nech sa deje čokoľvek. U ľudí sú tieto zvieracie inštinkty potlačené. S vývojom ľudského druhu došlo k encefalizácii (encefalóze) sexuálneho správania. Človek sa stal, ako hovorí americký biológ Wright, "morálnym zvieraťom". Mozgová kôra preberá kontrolu nad naším sexuálnym správaním. Opravuje ho, aby ho zosúladil s morálnymi a sociálnymi normami, a nie so súčasnou žiadostivosťou. Vyšší nervový systém udržuje naše vášne racionálne pod kontrolou a neumožňuje nám inštinktívne realizovať všetky myšlienky a fantázie, ktoré prichádzajú do našej mysle. Fylogenetické prepojenie pohlavia a plodenia je zárukou kontinuity pokračovania živočíšneho druhu (fylogenéza je celkový vývoj druhu organizmu z historického hľadiska, naopak, ontogenéza je individuálny vývoj organizmu od vzniku embrya po zánik jedinca, pozn. red.).

Existuje v mozgu sexuálne centrum?

Neexistuje žiadna špecifická štruktúra, ktorá by pôsobila ako centrálny "sexuálny mozog". Sexuálne správanie je koordinované prepojením funkčných sietí mozgovej kôry. Existujú však aj určité biologické pravidlá, ktoré sú viac či menej univerzálne uplatniteľné na sexuálne správanie. Napríklad takzvaný Coolidgeov efekt, typický pre väčšinu cicavcov a viac-menej platný aj u ľudí. Vyznačuje sa preferenciou sexu s novými partnermi a znížením príťažlivosti k stabilnému partnerovi. Preto je v spoločnosti toľko neverných alebo promiskuitných jednotlivcov a celoživotná monogamia u ľudí a iných živočíšnych druhov je pomerne zriedkavá.

Akú úlohu teda zohrávajú pocity v sexe?

Až deväťdesiatpäť percent našej predstavivosti sa odohráva v nevedomí a je dôležitým zdrojom nášho myslenia. Kľúčová úloha psychosomatiky, t.j. prepojenie duševných procesov s telesnými funkciami, je čoraz zrejmejšia. Hoci je naše správanie pod racionálnou kontrolou mozgovej činnosti, emócie v nás vytvárajú pocity, ktoré je ťažké ovplyvniť... Emócie sú efektívnejšie a rýchlejšie ako rozum. Pôvodne slúžili na naše prežitie, pripravovali organizmus na boj alebo útek v nebezpečenstve. Ovplyvňujú naše činy viac, ako si dokážeme predstaviť. Existuje šesť základných emócií – strach, hnev, radosť, smútok, znechutenie, údiv – ktoré, ak sú správne zmiešané, vytvárajú náladu. Pozitívne emócie nám poskytujú pocit spokojnosti a zmyslu života. Naopak, keď sú potlačené alebo kvôli týmto negatívnym procesom, stávame sa horkými, frustrovanými alebo depresívnymi. Emócie majú telesné prejavy. Sú prenášané elektrickými potenciálmi, ktoré sú zosilnené alebo tlmené medzi nervovými spojeniami chemikáliami nazývanými mediátory.

Čo sa s nami stane, keď sa zamilujeme?

Zamilovanosť sa často označuje ako stav intoxikácie alebo dočasného šialenstva. Telo je unášané hormonálnymi búrkami. Zamilovať sa v zmysle erotickej fascinácie netrvá dlho. Je to otázka mesiacov, jedného, možno dokonca dvoch rokov. Potom vzťah prechádza do silnejšieho, ale nie tak búrlivého stavu, ktorý nazývame partnerstvo alebo manželstvo. Zamilovanosť v ňom už nehrá úlohu. Vzťah by mal byť založený na tolerancii, zosúladení vzájomných potrieb a na tom, čo nazývame "mať niekoho rád".

Čoraz viac ľudí žije v tolyamorných vzťahoch. Týkajú sa aj mnohých Slovákov, poznáme ich však pod úplne iným názvom

A čo príťažlivosť? Existuje chémia lásky?

Keď sa zamilujeme, v skutočnosti vylučujeme určité chemikálie v našom tele. Tento mechanizmus začína predovšetkým duševnými procesmi, t.j. v mozgu. Až potom žľazy s vnútornou a vonkajšou sekréciou začnú vylučovať činidlá (látky produkované v tele, ktoré potom ovplyvňujú rôzne časti tela, hormóny sú tiež medzi činidlami, poznámka redakcie). A ovplyvňujú naše činy a odrážajú sa v mozgovej aktivite. "Hormóny lásky" môžu zhoršiť naše činy, ale môžu ich tiež úplne zakryť. U nižších zvierat zohrávajú feromóny dôležitú úlohu aj v sexuálnej odpovedi. U ľudí je to však kontroverzné. (Feromóny sú špeciálne chemické signály produkované telom, ale na rozdiel od bežných vôní ich čuchové bunky v nose nedokážu detekovať. Avšak predtým, ako naši dávni predkovia začali používať jazyk, bol to jeden z komunikačných kanálov - koniec koncov, napríklad u hmyzu a niektorých plazov, je to stále hlavný. Na rozlíšenie jednotlivých feromónov používali predkovia človeka takzvané feromóny. Jacobsonov orgán v ústnej dutine. Máme ho dodnes, aj keď zakrpatený. A stále existujú spory o tom, či je ešte aspoň čiastočne funkčný, pozn. redakcie.)

Feromóny sú chemické komunikačné látky, s ktorými interagujú jedinci rovnakého druhu. Podľa povahy ich činnosti sa delia na atraktanty (priťahujúce, priťahujúce, poznámka redakcie) a repelenty (repelenty, pozn. red.). Jednotlivé centrá čuchového a sexuálneho vnímania sa nachádzajú v evolučne najstarších štruktúrach mozgu. Zdrojmi sexuálnych atraktantov sú koža, kožné žľazy, spermie, moč a vaginálne sekréty. Patrí medzi ne kopulín, feromón získaný z vaginálnej tekutiny, ktorý sa produkuje ako produkt vaginálneho prostredia. Nevedomé čuchové podnety sú pravdepodobne tiež príčinou synchronizácie menštruačného cyklu u žien vo väčších skupinách (dôvod, prečo sú feromóny často dôvodom, prečo sú často synchronizované ženami žijúcimi spolu - dievčatami v ubytovniach, matkou a dcérou alebo lesbickými pármi - a ich menštruácia potom začína a končí zhruba v ten istý deň, podľa americkej psychologičky Marthy McClintockovej z University of Chicago. Poznámka redakcie).

Vôňa androstadienónu, hormonálnej zložky mužského potu, údajne udržuje hladinu kortizolu vyššiu u žien. Vôňa je zaujímavý stimul, ale v čase, keď kozmetický priemysel prevzal naše pachové stopy, si našich partnerov vyberáme podľa prozaickejších kritérií. Pri rozchode to však môže byť posledná kvapka, ktorá rozhodne, že toho druhého už doslova nemôžete ani cítiť.

Hovorili ste o tele milencov, ktorých zastihla hormonálna búrka. Ako "hormóny lásky" ovplyvňujú naše správanie?

Zamilovanosť ako "hormonálna intoxikácia" tela je blízka intoxikácii omamnými látkami. Počiatočné a konečné štádiá vzťahu pripomínajú stresovú reakciu, v ktorej mozog mobilizuje rezervy na "boj" alebo "útek". Na začiatku vzťahu sa uvoľňujú hormóny stresových reakcií, najmä adrenalín a adrenokortikotropný hormón. Vo fáze väzby hladina testosterónu u žien stúpa, zatiaľ čo hladiny mužov prekvapivo klesajú, čím sa stávajú vyhovujúcimi. Fázu zamilovanosti spájame s pôsobením katecholamínov, ako je adrenalín, norepinefrín alebo dopamín, a fenyletylamín, takzvaný "hormón lásky". V tomto štádiu zmizne úzkosť, negatívne pocity a prevláda vplyv endorfínov, "hormónov šťastia". Iné antistresové hormóny, ako je oxytocín, ďalší "hormón lásky" a vazopresín, "hormón vernosti", pôsobia na stabilizáciu vzťahu pri plánovaní počatia. Vo fáze rozpadu vzťahu sa hormonálne reakcie stresovej povahy začínajú opäť stupňovať.

Ale dlhodobý vzťah nemusí vždy nevyhnutne znižovať intenzitu lásky, však?

Štúdia mozgovej aktivity párov, ktoré spolu žili dve desaťročia, odhalila, že niektorí účastníci experimentu mali rovnaké vzrušené mozgové centrá produkujúce dopamín ako tí, ktorí sa práve zamilovali. Stres typický pre novo zamilované páry však nebol zrejmý u dlhodobých partnerov. Na vyhodnotenie mozgovej aktivity používame hlavne funkčnú magnetickú rezonanciu. Mozog pozorujeme pri "práci", keď jeho aktívne časti "žiaria". Keď však ženský mozog "svieti" pod MRI, keď im ukáže fotografiu jej manžela, s ktorým žila desať rokov, nemusí to presne povedať, že ho milujú, ale môže to tiež naznačovať úplne iné emócie.

Existuje anatómia vzťahu? Niekde ste povedali, že každý vzťah sa v podstate končí.

Postupná monogamia je typická pre ľudské spolužitie. Naša sexualita má pár charakterov. Takže túžime po vzťahu s jedným partnerom. Po jej konečnom skončení sa zvyčajne nevydávame na cestu polygamie, ale opäť chceme nadviazať vzťah s niekým iným. Toto je typické pre Homo sapiens. Je tiež netypické, že sa po určitom čase "rozhliadneme", ochladíme a začneme hľadať niekoho iného. Iba zlomok populácie môže žiť v celoživotnom monogamnom vzťahu. U väčšiny živočíšnych druhov je to podobné, snáď len hraboš prériový alebo často spomínané labute sú monogamné. Ale nemyslím si, že je to zaručené ani s labuťami.

Väčšinu času ľudia žijú s falošne romantickými sentimentálnymi myšlienkami. Dr. Plzák, klasik, českej školy spolužitia, výstižne rozlišoval medzi milencom ako eroticko-sexuálnym vzťahom a manželstvom, alebo dlhodobým partnerstvom ako zrelým citovým vzťahom. Varoval pred naivnými presvedčeniami, že je možné udržať dlhodobý vzťah na vlne milenca a hovoril o nevyhnutnom úpadku manželskej sexuality. Dlhodobé spolužitie nie je založené na zamilovaní alebo erotickej láske, ale je založené na pocitoch dôvery, porozumenia a predovšetkým zodpovednosti. Je založená na stereotypoch a pravidelnosti, čo neznie romanticky, ale tí, ktorí si to neuvedomujú, nie sú zrelí na trvalý vzťah.

Je rozdiel medzi mužskou a ženskou sexualitou?

Existujú rozdiely, aj keď existuje určité zjednotenie. Skoršie ženské modely sú teraz bližšie k modelom tradičných mužov, pretože ženy sú nezávislé, aktívne a dominantnejšie a v mnohých ohľadoch nadradené mužom. Čo je v poriadku, ale mnohým mužom to spôsobuje problémy v ich márnej koncepcii sveta a odráža sa v niekoľkých nezhodách. Pokiaľ ide o čisto sexuálny aspekt, prejavy ženskej sexuality sú veľmi individuálne a variabilné, na rozdiel od relatívne jednotných mužských sexuálnych skúseností. Preto niekedy porovnávam mužskú sexualitu s konfekčnými šatami, zatiaľ čo ženská sexualita sú vždy šaty šité na mieru.

Ako sa sexualita časom zmenila?

V poslednej dobe došlo k turbulentným zmenám. Názory na spolužitie, prístup k pohlaviu, rodovú identitu a vnímanie toho, čo je normálne a čo nie, sa menia. Sexuálne normy sa posudzujú podľa etických noriem a morálky spoločnosti. V súčasnosti majú veľký vplyv aj ideologické alebo aktivistické vyhlásenia, ako aj populistické tlaky pri presadzovaní rôznych názorov a právnych noriem.

Existuje v súčasnosti sexuálna norma?

V našej krajine sa sexuálne správanie považuje za normálne, ak nevedie k psychickej alebo fyzickej ujme žiadneho z partnerov a prebieha na základe dohody medzi osobami, ktoré sú zrelé vo veku a psychosexuálne a nie sú príbuzné krvou. Pred dvoma rokmi vstúpila do platnosti nová medzinárodná klasifikácia stavov a chorôb, ktorá napríklad už fetišizmus nepovažuje za sexuálnu deviáciu (napr. muž sa vzdá len vtedy, ak je jeho partnerka oblečená v latexovej spodnej bielizni alebo má počas sexu topánky na vysokom podpätku, pozn. red.) a sadomasochizmus v mäkkej forme (putá, výprask, dominancia a podriadenosť, hranie rôznych rolí počas sexu – napr. na učiteľku a školáčku, Poznámka redakcie).

V poslednej dobe sa veľa hovorí o polyamórii, kde ľudia žijú v niekoľkých milostných vzťahoch súčasne a všetci partneri vedia o tom druhom. Môže to fungovať?

Z biologického hľadiska to nie je typické pre ľudskú sexualitu. Väčšina ľudí uprednostňuje žiť s jedným stabilným partnerom. Polyamória je viac-menej módny kúsok, ktorý inzerujú niektoré celebrity. Myslím si, že len málo ľudí môže byť zamilovaných s rovnakou intenzitou do dvoch ľudí súčasne.

A čo bisexualita?

U ľudí sa vyskytuje pomerne zriedkavo. Prípady, keď je jednotlivec úplne ľahostajný k tomu, či má sex so ženou alebo mužom, sú zriedkavé. Bisexuálne správanie je iná záležitosť, v ktorej heterosexuáli majú pohlavný styk s osobou nepreferovaného pohlavia, ale majú inú motiváciu ako výlučne sexuálnu motiváciu. Napríklad pod vplyvom návykových látok, zo zvedavosti, za peniaze a tak ďalej. Ľudia, ktorí sa hanbia za svoju homosexualitu, sú tiež niekedy označovaní ako bisexuáli.

A asexualita? Teda život bez sexu?

Toto je z väčšej časti mediálny konštrukt. Závisí to aj od toho, čo tým myslíme. Je asexualita tiež absenciou všetkých myšlienok o sexe, fantáziách, masturbácii, alebo je to len ústup od sexuálnych aktivít páru? V niektorých prípadoch to môžu byť pacienti so zníženou sexuálnou túžbou. Kategória ľudí, ktorí spĺňajú kritériá úplnej dobrovoľnej asexuality s celoživotným sexuálnym puritánstvom, je mimoriadne zriedkavá.

Ako bude vyzerať sex v budúcnosti? A ako digitálne technológie ovplyvnia vzťahy?

Zásadne. Čoraz viac ľudí bude mať sex s dokonalými sexuálnymi robotmi. Dokonca ich budú milovať. "Otec" svetového internetu, Tim Berners-Lee, uviedol, že každá nová technológia bola vždy použitá v oblasti sexu čo najskôr. Kybersexualita je budúcnosťou ľudstva a bude dominovať 21. storočiu. Som presvedčený, že dnešní tridsiatnici zažijú sex s robotom aj vo svojom živote. Nielenže splní fantazijné sexuálne požiadavky, ale poskytne ľuďom porozumenie v ich pohľade na svet, bude schopný vcítiť sa do ich vedomia a poskytnúť autentický pocit spolupatričnosti. Dúfam však, že nenahradí úplne dnešný model a skôr ho doplní.

Zdá sa, že aj keď sme lásku rozdelili na jej jednotlivé časti, veľa toho nevieme.

Áno, hoci sex a láska sú častými témami vedeckých konferencií, populárnych článkov, ale najmä rozhovorov v kaviarňach a krčmách, v ktorých "každý pozná svoje", o ich faktickej povahe toho veľa nevieme. Hľadanie príčiny lásky je podobné hľadaniu zmyslu života.

Portál Idnes.cz patrí do vydavateľstva Mafra, pod ktoré spadá aj Brainee.sk

VIDEO Takto vyzerá 50 rokov nedotknutá opustená osada v slovenských kopcoch. V domoch ostali kabáty, postele aj mená ľudí

To, čo jednej generácii pripadá ako nepotrebný odpad, môže byť pre druhú vzácnym kúskom histórie. V posledných rokoch rastie záujem o starožitnosti, retro doplnky aj predmety každodennej potreby z čias našich starých rodičov. Hodnotu pritom nemajú len vzácne obrazy či šperky.

Starožitnosti, ktoré majú reálnu cenu

Zberatelia vyhľadávajú staré telefóny, petrolejové lampy, reklamné tabule, písacie stroje, kuchynské vybavenie, porcelán alebo dokonca zabudnuté obaly od spotrebného tovaru. O výslednej cene často rozhodujú detaily - pôvodný stav, zachované označenia výrobcu, kompletnosť alebo jednoducho to, že sa predmet zachoval len v malom počte kusov.

Skôr než sa rozhodneš niečo vyhodiť, oplatí sa venovať pár minút hľadaniu na aukčných portáloch alebo medzi zberateľskými skupinami. Možno zistíš, že vec, ktorá roky ležala bez povšimnutia v kúte povaly, má prekvapivú hodnotu. V galérii nájdeš 30 predmetov, ktoré sa na prvý pohľad tvária nenápadne, no ich majitelia za ne dnes môžu dostať zaujímavé sumy.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Muž z Budapešti pracoval v nemocnici.
• Polícia uňho našla lebky, kosti aj zakonzervovanú tvár.
• Pozostatky mal získavať aj zo slovenských cintorínov.
• Priznal sa, že z častí tiel pripravoval jedlo.

Niektoré policajné prípady znejú skôr ako scenár hororu než skutočná udalosť. Jeden z nich aktuálne riešia naši južní susedia, píše portál TVP World.

Dahmer nemal žiadny rešpekt. Prehovoril muž, ktorý vo väzení ukončil život jedného z najznámejších sériových vrahov

Maďarská polícia zadržala 30-ročného muža z Budapešti, ktorý podľa vyšetrovateľov „posadnuto“ zbieral ľudské pozostatky a dokonca ich mal konzumovať. Prípad je zaujímavý aj pre Slovensko, pretože časť ostatkov mal údajne získavať vykopávaním tiel na opustených cintorínoch v Maďarsku aj na Slovensku.

Nechutné dôkazy

Počas domových prehliadok policajti objavili zakonzervovanú ľudskú tvár, kosti uložené v kufri, kompletnú dolnú končatinu, mozog, ruku, viacero lebiek a srdce uložené v nádobe. Pri srdci odborníci ešte skúmajú, či patrilo človeku alebo zvieraťu.

Lebka

Pixabay

Podľa polície sa muž priznal k nezákonnému nakladaniu s ľudskými pozostatkami. Vyšetrovateľom povedal, že ho ľudské časti tiel mimoriadne priťahovali a že si z nich pripravoval jedlo. „Bol som obzvlášť fascinovaný ľudskými pozostatkami, z ktorých som si rôznymi spôsobmi pripravoval pokrmy a jedol ich,“ uviedol podľa polície.

Záľuba, ktorá šokovala aj blízkych

Úrady tvrdia, že podozrivý sa intenzívne zaujímal o anatómiu a patológiu. Rád pitval zvieratá a o svojej záľube hovoril priateľom aj rodine. Vyšetrovatelia zároveň uviedli, že si svoju zbierku fotografoval.

Slovenský kanibal Matej Čurko svoje obete hľadal na internete. Našli uňho dve telá, no mohli ich byť desiatky

Polícia teraz preveruje pôvod všetkých nájdených pozostatkov. Ak sa podarí potvrdiť ďalšie podozrenia, muž môže čeliť aj ďalším obvineniam.

• Horúčavy môžu zmeniť byt na rozpálenú pec aj bez priameho slnka.
• Jaskynná metóda napodobňuje chladné prostredie prirodzených jaskýň.
• Počas najteplejších hodín dňa je lepšie okná zatvoriť.
• Pomôcť môžu aj žalúzie, tienenie a vypínanie zbytočných spotrebičov.

Keď sa počas leta byt zmení na saunu, väčšina ľudí automaticky otvorí všetky okná dokorán. Podľa odborníkov však môže ísť o jednu z najväčších chýb, aké počas horúčav robíme, píše portál Indy100.

Deň, keď sa Slovensko premenilo na horúcu pec. V roku 2007 padol v tomto meste absolútny teplotný rekord

V čase, keď Európu zasahujú extrémne teploty a v niektorých regiónoch sa ortuť teplomera šplhá až k 40 stupňom Celzia, sa čoraz viac hovorí o takzvanej jaskynnej metóde. Názov znie zvláštne, no princíp je prekvapivo jednoduchý - správať sa počas horúčav podobne ako ľudia, ktorí žili v jaskyniach.

Prečo sú jaskyne aj v lete chladné?

Metóda vychádza z pozorovania prirodzených jaskýň, ktoré si aj počas extrémnych horúčav dokážu udržať príjemnú teplotu. Dôvodom je minimum priameho slnečného žiarenia a obmedzený prístup horúceho vzduchu.

„Keď teploty stúpnu, ľudia majú často tendenciu pootvárať všetky okná v dome. Počas najhorúcejších hodín však môže tento krok v skutočnosti domácnosť ešte viac zohriať,“ vysvetľuje Joseph Holman, zakladateľ a riaditeľ spoločnosti Green Doors.

Horúčavy na Slovensku zosilnejú a budú atakovať 40 stupňov.

Miroslav Šinger/gospace/atmoseer App/

Podľa neho je najúčinnejším spôsobom chladenia prevencia. „Ak dokážete zabrániť tomu, aby sa teplo dostalo dovnútra, znížite potrebu ventilátorov, prenosných klimatizácií a ďalších energeticky náročných zariadení,“ hovorí.

Inšpirácia prišla z Turecka

Holmana k tejto myšlienke priviedla návšteva tradičných obydlí v tureckej Kapadócii. Miestne domy vytesané do skál zostávajú príjemne chladné aj počas veľmi horúceho počasia. „Jaskyňa je počas vĺn horúčav chladná preto, že je tmavá a nie je vystavená priamemu slnku ani priamemu prúdeniu tepla. Presne to by ste mali napodobniť aj doma,“ vysvetľuje.

To znamená obmedziť prenikanie slnečných lúčov a zároveň zabrániť tomu, aby sa počas dňa dostával do interiéru rozpálený vonkajší vzduch.

Predpoveď počasia: To najhoršie ešte len príde, valí sa na nás extrémne teplo. Meteorológovia prezradili, koľko bude stupňov

Päť jednoduchých trikov

• Prvým krokom je zatiahnuť žalúzie alebo závesy ešte predtým, než sa miestnosť začne prehrievať. Najdôležitejšie sú okná orientované na juh a západ.
• Okná je vhodné otvárať strategicky. Počas najhorúcejšej časti dňa by mali zostať zatvorené. Vetrať sa oplatí skoro ráno alebo večer, keď je vonku chladnejšie.
• Pomôcť môže aj vypínanie svetiel a spotrebičov, ktoré zbytočne produkujú teplo. Hoci sa to nezdá, aj elektronika dokáže zvýšiť teplotu v miestnosti.
• Ďalšou možnosťou je vonkajšie tienenie. Markízy, rolety, stromy či popínavé rastliny dokážu zachytiť slnečné lúče ešte predtým, než dopadnú na okná.
• Ak chceš myslieť dlhodobo, odborníci odporúčajú investovať do riešení ako reflexné fólie na sklá, moderné zasklenie alebo integrované žalúzie. Tie pomáhajú udržať príjemnejšiu teplotu bez zvyšovania spotreby energie.

V časoch, keď klimatizácia nie je samozrejmosťou v každej domácnosti, môže byť návrat k princípom, ktoré fungovali tisíce rokov, prekvapivo účinným riešením. A najdôležitejšie je, že väčšina z nich takmer nič nestojí.

• Najvyššia nameraná teplota na Slovensku je 40,3 stupňa Celzia.
• Rekord padol 20. júla 2007 v Hurbanove.
• Leto 2024 bolo na Slovensku rekordne teplé, minimálne od roku 1931.
• Aj bez prekonania rekordu pribúdajú roky s výraznými horúčavami.

Na Slovensku existuje číslo, ktoré znie skôr ako údaj z auta zaparkovaného na slnku než z meteorologickej búdky - 40,3 stupňa Celzia. Presne toľko namerali 20. júla 2007 v Hurbanove a Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) túto hodnotu uvádza ako absolútne maximum teploty vzduchu na území Slovenska.

Predpoveď počasia: To najhrošie ešte len príde, valí sa na nás extrémne teplo. Meteorológovia prezradili, koľko bude stupňov

Hurbanovo pri podobnej téme nevyskakuje náhodou - teplotné pozorovania sa tam začali už 1. januára 1872. Juh Podunajskej nížiny patrí k najteplejším častiam krajiny a SHMÚ medzi najteplejšie oblasti radí aj juhovýchodnú časť Podunajskej nížiny a južné či juhozápadné svahy Kováčovských kopcov pri Štúrove.

Slovenských 40 stupňov

Meteorológovia hovoria o tropickom dni už vtedy, keď maximálna denná teplota dosiahne 30 stupňov Celzia alebo viac. Štyridsiatka je preto iná liga - nie je to bežný horúci deň, ale hranica, pri ktorej sa z leta stáva fyzický zážitok. Asfalt sála, mestá sa prehrievajú, vlaky meškajú z oveľa menej romantických dôvodov a večer neprináša takú úľavu, akú si telo pýta.

Rekord z roku 2007 pritom neostal osamelý ako nejaká fosília. Počas vlny horúčav 8. augusta 2013 zaznamenali na siedmich staniciach hodnoty nad 39,1 stupňa Celzia - v Senici bolo 39,6 stupňa Celzia, v Bratislave na letisku a v Moravskom Svätom Jáne 39,4 stupňa Celzia a v Hurbanove 39,3 stupňa Celzia. Absolútny rekord z Hurbanova však vtedy odolal.

Teplomer ukazuje 40 stupňov

TASR/AP Photo/Frank Rumpenhorst

Rekord nepadá každý rok, no leto sa mení

To je na horúčavách zradné - rekord nemusí padnúť, aby bolo leto extrémne. Leto 2024 bolo na Slovensku rekordne teplé aspoň od roku 1931, pričom predpokladaná priestorová hodnota teploty vzduchu 20,7 stupňa Celzia bola takmer o 0,5 stupňa Celzia vyššia než predchádzajúci rekord z roku 2022.

Najvyššia teplota leta 2024 bola 38,3 stupňa Celzia v Mužli 14. augusta, teda približne o 2 stupne Celzia menej než pri štyridsiatkach z rokov 2007 a tesne aj 2013. Rok 2025 nebol taký extrémny ako 2024, ale stále skončil ako 8. najteplejší rok na Slovensku od roku 1931.

Najvyššiu teplotu vtedy namerali 3. júla v Slovenskom Grobe, 38,7 stupňa Celzia, a najviac tropických dní zaznamenali Dudince, rovných 50. Keď sa horúčava takto naťahuje celé týždne, štatistika už nie je len tabuľka pre klimatológov, ale rytmus dňa - kedy ísť von, kedy vetrať, kedy radšej nerobiť nič hrdinské, pretože to veľmi rýchlo môže skončiť zle.

Máš chuť sa schladiť studenou sprchou? Najhorší nápad, reagujú lekári. Prečo ti môže viac uškodiť?

Rekord sa môže začať triasť

Aktuálna situácia neatakuje slovenský rekord, ale je dobrou pripomienkou, ako rýchlo sa dostávame k číslam, ktoré kedysi pôsobili výnimočne. Prvé extrémne teploty sa však môžu objaviť už v piatok. Na viacerých miestach by ortuť teplomerov mohla vystúpiť nad 37 stupňov Celzia, čo sú na slovenské pomery mimoriadne vysoké hodnoty.

Vrchol horúčav sa očakáva počas budúceho víkendu a na začiatku nasledujúceho týždňa. Práve vtedy môžu teploty v najteplejších častiach krajiny nebezpečne atakovať hranicu 40 stupňov Celzia. Viac o tom píšeme v tomto článku.

Hurbanovo si treba pamätať

Hurbanovo 2007 stojí ako taký teplotný maják - ukazuje, kam až sa vie slovenské počasie dostať, keď sa trafia vzduchová hmota, slnko, sucho a nížina.

Hurbanovo

Wikipedia/Szeder László

Svetová meteorologická organizácia uvádza, že roky 2023 až 2025 boli tri najteplejšie roky vo všetkých ôsmich sledovaných dátových súboroch a roky 2015 až 2025 tvorili jedenásť najteplejších rokov v týchto dátach. Slovenský rekord teda nie je len stará zaujímavosť - je to číslo, s ktorým sa každé ďalšie horúce leto prirodzene porovnáva a postupne ho atakuje.

• Najhorúcejšie dni nás čakajú od piatka.
• Teploty môžu prekročiť 37 stupňov Celzia.
• V najteplejších oblastiach sa môže objaviť aj hranica 40 stupňov Celzia.

Ak si mal pocit, že posledné dni boli neznesiteľne horúce, meteorológovia majú zlú správu. Ako upozorňuje portál iMeteo, nad západnou Európou sa už teraz nachádza mimoriadne teplý vzduch. V niektorých oblastiach tam teploty prekročili 40 stupňov Celzia a táto masa horúčav sa postupne presúva smerom k strednej Európe.

Máš chuť sa schladiť studenou sprchou? Najhorší nápad, reagujú lekári. Prečo ti môže viac uškodiť?

Najbližšie dva dni ešte prinesú „relatívne znesiteľné” počasie. O stabilné podmienky sa postará tlaková výš, vďaka ktorej sa teploty budú v najteplejších regiónoch pohybovať približne od 30 do 33 stupňov Celzia. Navyše sa k nám dostane aj suchší vzduch, takže dusno na chvíľu ustúpi.

Každý deň bude teplejší

Zlom má prísť od stredy a najmä od štvrtka. Teploty začnú výraznejšie rásť a spolu s nimi sa vráti aj nepríjemný pocit dusna. Aktuálne meteorologické modely naznačujú, že Slovensko čaká mimoriadne silná vlna horúčav.

Teploty budú atakovať 40 stupňov Celzia

TASR/Dano Veselský

Ak sa predpovede naplnia, môžeme sa dostať na hodnoty, ktoré sa objavujú len výnimočne. „Čaká nás ďalšia a zrejme aj najvýraznejšia vlna horúčav,“ varuje portál iMeteo.

Padne opäť hranica 40 stupňov?

Prvé extrémne teploty sa môžu objaviť už v piatok. Na viacerých miestach by ortuť teplomerov mohla vystúpiť nad 37 stupňov Celzia, čo sú na slovenské pomery mimoriadne vysoké hodnoty.

Slovensko zasiahli horúčavy: Môžu sa pre teplo zavrieť školy a čo pre vás musí urobiť váš zamestnávateľ, keď je nad 30 stupňov?

Vrchol horúčav sa očakáva počas budúceho víkendu a na začiatku nasledujúceho týždňa. Práve vtedy môžu teploty v najteplejších častiach krajiny nebezpečne atakovať hranicu 40 stupňov Celzia.

• Švédsky kráľ Adolf Fridrich v roku 1768 vyhlásil vlastný „štrajk“.
• Ministri sa ho pokúsili nahradiť pečiatkou s jeho podpisom.
• Úradníci odmietli uznávať rozhodnutia podpísané len pečiatkou.
• Kríza ukázala, že aj bez moci bol kráľ pre štát nečakane dôležitý.

Predstav si, že by prezident alebo premiér jedného rána oznámil, že až do odvolania nebude robiť vôbec nič. Žiadne podpisy, žiadne rozhodnutia, žiadne schôdzky. Presne niečo podobné sa stalo vo Švédsku v roku 1768, píše portál The Conversation.

Koľko stáli veci na Slovensku pred 20 rokmi? Pivo za 20 korún, kino za drobné a predražený internet s gigabajtom dát

Kráľ Adolf Fridrich sa rozhodol prestať vykonávať svoje povinnosti a pohrozil abdikáciou, ak parlament okamžite nezvolá mimoriadne zasadnutie. Oficiálne išlo o spor okolo finančného plánu, no panovník mal aj širší cieľ. Chcel posilniť svoje právomoci, ktoré boli v tom čase už veľmi obmedzené.

Členom Kráľovskej rady dal tri dni na zvolanie parlamentu. Dovtedy sa odmietol podieľať na akomkoľvek rozhodovaní. V praxi teda vstúpil do štrajku proti vlastnému štátu.

Ako sa zo Švédska takmer stala republika

Aby celý príbeh dával zmysel, treba sa vrátiť o niekoľko desaťročí späť. Švédsko bolo ešte koncom 17. storočia absolútnou monarchiou. Kráľ rozhodoval prakticky o všetkom. Situácia sa však zmenila po smrti kráľa Karola XII. v roku 1718. Krajina bola vyčerpaná rokmi vojen a švédska šľachta, duchovenstvo, mešťania aj roľníci sa rozhodli obmedziť moc panovníka.

Švédsky kráľ Adolf Fridrich v roku 1768 vyhlásil vlastný „štrajk“

Wikipedia

Začalo sa obdobie známe ako Vek slobody. Hoci Švédsko zostalo kráľovstvom, jeho fungovanie sa začalo podobať skôr modernej parlamentnej demokracii. Kráľ síce sedel na tróne, no skutočné rozhodnutia prijímali politici a štátni úradníci. Vznikol tak zvláštny paradox - panovník strácal reálnu moc, ale zároveň zostával symbolom stability a poriadku.

Muž, ktorý nenávidel podpisovanie

Adolf Fridrich nebol prvým švédskym kráľom, ktorému takýto systém prekážal. Jeho predchodca Fridrich I. považoval svoje povinnosti za natoľko nezaujímavé, že si nechal vyrobiť pečiatku s vlastným podpisom. Pôvodne išlo o pohodlné riešenie. Nemusel ručne podpisovať nekonečné množstvo dokumentov. Čoskoro sa však z pečiatky stal politický nástroj.

Keď sa ministri dostali do sporu s kráľom, mohli dokument jednoducho opečiatkovať a pokračovať ďalej. Podpis panovníka sa tak zmenil na niečo podobné ako dnešný automatický podpis v e-maile. Mnohí historici neskôr považovali túto pečiatku za symbol úplnej bezmocnosti monarchie. Realita však bola komplikovanejšia.

Pilates dnes milujú najmä ženy. Vznikol však medzi mužmi za ostnatým drôtom, ktorým pomáhal prežiť psychický rozklad

Pokus nahradiť kráľa

Keď Adolf Fridrich v roku 1768 odmietol pracovať, jeho odporcovia sa rozhodli použiť osvedčené riešenie. Vytiahli pečiatku. Členovia rady verili, že štát môžu riadiť aj bez aktívneho panovníka. Stačí predsa reprodukovať jeho podpis a pokračovať ďalej. Lenže narazili na nečakaný problém.

Mnohé štátne úrady, v ktorých mali silný vplyv priaznivci opozície, odmietli uznávať rozhodnutia s pečiatkou. Tvrdili, že fungovanie krajiny stojí na troch pilieroch - autorite kráľa, moci rady a slobode ľudu. Ak jeden chýba, celý systém sa dostáva do nerovnováhy. Úradníci tak odmietli veriť, že kus gumy dokáže nahradiť človeka, ktorého úlohou bolo stelesňovať štát.

Keď sa krajina zasekla

Odmietanie rozhodnutí spôsobilo chaos. Administratíva sa začala zasekávať a štátny aparát prestával fungovať. Výsledok bol presne taký, aký si kráľ želal a parlament nakoniec zvolal mimoriadne zasadnutie. Mohlo by sa zdať, že Adolf Fridrich vyhral, lenže prišiel zvrat.

Slávna pečiatka

Nordiska Museet

Keď sa poslanci zišli, nepodporili jeho návrhy na posilnenie kráľovskej moci. Pečiatka síce putovala späť do zásuvky a symbolický význam monarchie bol potvrdený, ale skutočný politický vplyv kráľa sa ešte viac zmenšil. Bol to zvláštny triumf - panovník dokázal, že bez neho systém nefunguje, no zároveň nezískal takmer nič z toho, čo chcel.

Problémová pečiatka

Celý príbeh ukazuje niečo, čo sa dnes môže zdať zvláštne. V 18. storočí veľká časť Európy verila, že obyčajní ľudia sú príliš ovplyvnení emóciami a vlastnými záujmami na to, aby mohli vládnuť úplne sami. Kráľ mal predstavovať niekoho, kto stojí nad politickými hádkami. Niekoho, kto sa pozerá na spoločnosť ako na celok.

Aj keď sa moc postupne presúvala do parlamentov, monarchovia zostávali symbolom nestrannosti. Práve preto bolo pre mnohých Švédov neprijateľné, aby ich nahradila obyčajná pečiatka. Dnes znie predstava „štrajkujúceho kráľa“ ako zápletka satirického seriálu, v roku 1768 však takmer zastavila fungovanie jednej z najvyspelejších európskych krajín.

Ako vznikol názov siamské dvojičky? Je za ním príbeh bratov, z ktorých svet urobil atrakciu

A možno je na tom najbizarnejšie to, že celý spor neviedli o mocného vládcu. Bojovali o človeka, ktorý už dávno nemal veľa právomocí, no bez ktorého si fungovanie štátu stále nevedeli predstaviť.

História nie je len o dátumoch, panovníkoch a vojnách. Je plná bizarných príbehov, zabudnutých katastrof, veľkých omylov aj rozhodnutí, ktoré dodnes ovplyvňujú náš svet. Klikaj na našu sekciu História a objavuj príbehy, ktoré prežil svet pred nami.

• Liter benzínu stál v priemere 39,39 koruny.
• Kopček zmrzliny bol za 10 korún.
• Pivo aj Kofola na kúpalisku stáli 20 korún za pol litra.
• Priemerná hrubá mzda bola 18 761 korún mesačne.

Rok 2006 nebol až tak dávno, aby sme ho zavreli do múzea. Na Slovensku už bežali sociálne siete, ľudia napaľovali cédečká, v mobiloch sa riešili esemesky a internet doma bol stále malý sviatok. Len peňaženka fungovala v inom svete.

VEĽKÝ PREHĽAD Koľko stojí polliter čapovaného piva v Európe? Slovensko je už lacnejšie ako Česko

Slovenské koruny ešte cinkali v obchodoch a oficiálny kurz, cez ktorý dnes tieto ceny prepočítavame, bol neskôr stanovený na 30,1260 koruny za 1 euro. Priemerná hrubá mzda bola v roku 2006 podľa údajov Štatistického úradu 18 761 korún, teda približne 622,75 eura.

Benzín, zmrzlina a malé radosti

Liter benzínu Natural 95 vyšiel v priemere na 39,39 koruny (1,31 eura). To nie je spomienka z pumpy pri dedine, ale priemer z údajov Štatistického úradu, ktoré uvádza prehľad cien pohonných látok.

Kopček zmrzliny sa dá v dobových materiáloch doložiť za 10 korún (0,33 eura). Pri zmrzline však treba byť fér -nie je to celoslovenský štatistický priemer, skôr dobrý obraz toho, aké ceny sa objavovali v bežnom živote.

Koľko stáli veci na Slovensku pred 20 rokmi?

Pixabay.com/

A teraz najlepšia kúpalisková časť. Článok z júla 2006 pri letnom kúpalisku v Humennom uvádzali pollitrové pivo za 20 korún (0,66 eura) a Kofolu za rovnakú sumu. Ten istý cenník mal hamburger za 35 korún (1,16 eura), čo dnes znie ako suma za omáčku navyše.

Nákup, ktorý by dnes znel ako chyba pri pokladni

Základné potraviny sú najlepšie porovnateľné cez prehľady spotrebiteľských cien. Ministerstvo pôdohospodárstva uvádza priemerné ročné ceny vybraných potravín podľa Štatistického úradu - liter mlieka bol v roku 2006 za približne 14,16 koruny (0,47 eura), svetlý chlieb za 28,92 koruny za kilogram (0,96 eura) a 10 vajec za 30,13 koruny (1 euro).

To však neznamená, že život bol automaticky lacnejší v dnešnom zmysle. Človek neplatil dnešné ceny, ale nemal ani dnešné platy. Tých 30 korún za vajcia bolo stále reálnych 30 korún z výplaty, ktorá bola často hlboko pod dnešnými číslami. Nostalgia vie byť zákerná - ukáže ti lacné pivo, ale schová výplatnú pásku.

PREHĽAD slovenských aquaparkov. Veľké zdražovanie na Orave aj v Senci, jeden areál však zlacnel. O 10 centov

Zábava, technika a slabý internet

Lístok do kina sa v dobových slovenských zdrojoch pohyboval okolo 60 až 80 korún (1,99 až 2,66 eura). Napríklad program kina v Šali z roku 2006 uvádzal viaceré predstavenia za 50 až 65 korún (1,66 až 2,16 eura) a blog na SME v júli 2006 spomínal kino od 80 korún vyššie.

PlayStation 2 bola iná liga. Hospodárske noviny pri vianočných akciách operátorov písali, že Slovak Telecom ju ponúkal k DSL službe za 4 272 korún (141,80 eura), zatiaľ čo Nay ju predával za 5 490 korún (182,23 eura). V roku 2006 to nebola impulzívna kúpa pri pokladni, ale veľký darček, o ktorom sa doma vyjednávalo.

Internet mal tiež úplne inú logiku. eTel ponúkal DSL internet s 1 gigabajtom predplatených dát počas roku 2006 za 290 korún bez dane z pridanej hodnoty - s ňou to bolo 345 korún mesačne (11,45 eura). Jeden gigabajt - to by si dnes dokázal minúť skôr, než dopiješ kávu.

Koľko stáli veci na Slovensku pred 20 rokmi?

Unsplash/

Cigarety, mestská doprava a výlet do Prahy

Krabička cigariet bola vtedy tlačená nahor daňami. Vládny materiál počítal so zvýšením ceny 20-kusového balenia zo 70 korún (2,32 eura) na 80,60 koruny (2,68 eura), teda približne o 10,60 koruny (35 centov).

V Bratislave sa v máji 2006 zdražovali cestovné lístky na mestskú hromadnú dopravu: 30-minútový lístok išiel na 18 korún (60 centov) a hodinový na 22 korún (73 centov).

A keď si chcel utiecť do Prahy, jednosmerný lístok na SuperCity Slovenská strela z Bratislavy do Prahy v druhej triede stál 669 korún (22,21 eura). V cene už bola aj miestenka a cesta mala trvať menej než 4 hodiny.

Kým na Slovensku vlaky horia, Poliaci nalejú do železníc 143 miliárd eur. Postavia mega letisko a trate pre armádu

Nie lacnejší raj, skôr iný svet

Tieto ceny nie sú dôkaz, že kedysi bolo všetko lepšie. Sú skôr ako screenshot doby, v ktorej sa inak zarábalo, inak míňalo a inak rozmýšľalo nad tým, čo je drahé.

Pivo za 20 korún pôsobí ako sen, ale PlayStation za 5 490 korún bola pri priemernej mzde citeľná rana. Rok 2006 nebol rozprávka o lacnote. Bol to svet, v ktorom sa 100 korún v peňaženke ešte tvárilo ako plán na celý deň.

• Trump nechal dno jazierka natrieť namodro.
• Cieľom bolo odstrániť prirodzený zelenkastý odtieň vody.
• Teplé počasie však spôsobilo masívne premnoženie rias.
• Vedci tvrdia, že boj s nimi nemusí mať jednoduché riešenie.

Administratíva prezidenta Donald Trump opäť otvorila tému, ktorá rozdeľuje Američanov. Tentoraz nejde o migráciu ani clá, ale o farbu vody pri slávnom Lincoln Memorial, píše portál Futurism. Trump dlhodobo kritizoval prirodzený zelenomodrý odtieň odrazového jazierka pred pamätníkom.

Trumpov mobil je fiasko. Nesedí počet pruhov na vlajke, zrejme je z Číny a firma potvrdila únik osobných údajov

Označoval ho za „špinavý“ a „nečistý“ a rozhodol sa, že pred oslavami 250. výročia vzniku Spojených štátov bude vyzerať oveľa vlasteneckejšie. Riešenie? Natrieť dno jazierka namodro, aby voda získala odtieň pripomínajúci ten na americkej vlajke. Výsledok však mnohým ľuďom pripomínal skôr bazén plný chlóru než historickú pamiatku.

Riasy mali vlastný plán

Súčasťou projektu bolo aj odstránenie rias, ktoré dodávajú vode jej prirodzený zelenkastý nádych. Lenže príroda mala iné plány. Počas teplých dní sa riasy začali rýchlo množiť a novovytvorená modrá farba sa postupne opäť menila na zelenú. Zamestnanci správy národných parkov preto nasadili skimmery na čistenie vody a podľa svedkov do jazierka pridávali aj peroxid vodíka.

Fotografie z 2. mája, 28. mája, 7. júna, 12. júna, 16. júna a 18. júna.

REUTERS/Ken Cedeno/ Kylie Cooper/Annabelle Gordon/Eric Lee/Evan Vucci/Annabelle Gordon

Americké ministerstvo vnútra následne oznámilo, že pri čistení využije technológiu takzvaných nanobubliniek. Hovorca rezortu pre The Guardian tvrdil, že táto technológia úspešne likviduje kvitnutie rias, ktoré sa v jazierku objavuje prakticky od jeho otvorenia v roku 1922.

„Vďaka pokročilej technológii nanobubliniek sú riasy mŕtve a práve teraz sa odstraňujú z vody,“ uviedol hovorca. Dodal tiež: „Ďakujeme prezidentovi Trumpovi za to, že odrazové jazierko definitívne opravil.“

Náter nemal proti maľbe žiadnu šancu

Eric Lee/Reuters

Vedci sú skeptickí

Nie všetci však zdieľajú optimizmus úradov. Brooks Barrett zo Smithsonian Institution upozornil, že riasy majú v jazierku ideálne podmienky. „Na premnoženie rias je odrazové jazierko dokonalé. Ak by ste chceli vytvoriť farmu na pestovanie rias, presne takto by vyzerala,“ povedal pre Politico.

Podľa neho je voda teplá, stojatá a vytvára takmer ideálne prostredie pre ich rast. Inými slovami, boj o dokonale modrú vodu sa môže skončiť ako ďalší súboj človeka s prírodou, v ktorom bude mať posledné slovo práve príroda.

• Čína pripojila do siete najvýkonnejšiu veternú turbínu na svete.
• Jedna turbína dokáže zásobiť približne 55-tisíc domácností.
• Ročne môže nahradiť viac ako 33-tisíc ton uhlia.
• Na Slovensku sa pritom veterné projekty často stretávajú s hoaxmi a odporom.

Disclaimer: Pri podobných témach autorom textov milovníci košpirácií odkazujú, aby si skúsili žiť v oblasti s veternými turbínami. Autor však býva v oblasti, kde má vzniknúť veterný park, čo mu vôbec nevadí, a preto môžeme tento krok hneď preskočiť.

Keď sa na Slovensku objaví plán na výstavbu veternej elektrárne, diskusie sa často rýchlo zvrhnú na strašenie. Na sociálnych sieťach roky kolujú tvrdenia o tom, že turbíny spôsobujú zdravotné problémy, zabíjajú všetko živé v okolí alebo dokonca menia počasie. Medzitým sa vo svete rieši úplne iná otázka - ako z jednej veternej turbíny dostať čo najviac energie, píše portál TCD.

Slováci piť neprestanú a Fico má potenciál byť v politike aj v roku 2030, straší svojimi predpoveďami umelá inteligencia

Presne to teraz ukázala Čína. Energetická spoločnosť Dongfang Electric pripojila do elektrickej siete novú veternú turbínu s výkonom 26 megawattov. Podľa čínskej agentúry Xinhua ide o svetový rekord medzi turbínami pripojenými do siete, a to nielen z hľadiska výkonu, ale aj priemeru rotora.

Väčšia ako väčšina budov

Rozmery stroja sú ťažko predstaviteľné. Priemer rotora presahuje 310 metrov a každá lopatka meria približne 153 metrov. Plocha, ktorú lopatky počas otáčania pokrývajú, zaberá viac než 7 hektárov. Hoci bola táto konkrétna verzia postavená na pevnine v testovacom centre v provincii Šan-tung, technológia je navrhnutá pre morské veterné farmy.

Práve tam sú podmienky na výrobu elektriny často najlepšie. Podľa odhadov spoločnosti Dongfang dokáže jediná turbína pri priemernej rýchlosti vetra približne 35 kilometrov za hodinu vyrobiť až 100 miliónov kilowatthodín elektriny ročne. To stačí na zásobovanie približne 55-tisíc domácností.

Menej turbín, viac energie

Trend v energetike je jasný. Namiesto budovania obrovského množstva menších turbín sa výrobcovia snažia postaviť menej, ale výrazne výkonnejších zariadení. Dlhšie lopatky zachytia viac vetra a vyššie veže sa dostanú do stabilnejších prúdov vzduchu.

Čínske štátne médiá uvádzajú, že jedna takáto turbína môže ročne nahradiť viac ako 33-tisíc ton uhlia a zabrániť vypusteniu viac než 88-tisíc ton oxidu uhličitého do atmosféry.

Nie je to bez problémov

Ani obrovské veterné elektrárne však nie sú dokonalé. Odborníci upozorňujú na možné dopady na morské ekosystémy či náročnú prepravu a montáž komponentov takýchto rozmerov. Skutočný test príde až pri dlhodobej prevádzke na otvorenom mori.

Toto je najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent. Štúdia zistila, aké to bude mať dopady na ľudské zdravie

Napriek tomu ide o ďalší dôkaz, ako rýchlo sa technológie posúvajú dopredu. Kým na Slovensku sa stále vedú spory o tom, či veterné turbíny náhodou neškodia ľuďom, v Číne už stavajú stroje schopné zásobovať elektrinou celé okresné mestá.

V roku 1985 bol odsúdený za bankovú lúpež a pokus o vraždu - dostal 18 rokov väzenia. Príliš ho to však netrápilo, pretože už predtým, ako bol odsúdený, plánoval svoj veľký útek. Každá takáto operácia však potrebuje spolupracovníka „zvonku”. A tu prichádza na scénu jeho bezhlavo zamilovaná Nadine.

Ako vyzerá doživotie na Slovensku, ktoré si odpykáva aj Mikuláš Černák? Cela má 3,5 metra, niektorí odsúdení sa radšej zabili

Milujúca pilotka

Tá sa totiž nebála vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do akcie. Hneď ako jej muž skončil vo väzení, začala navštevovať kurzy na získanie licencie pilotky vrtuľníka. Keď ju získala, ešte stále mesiace pred veľkým útekom, stala sa pravidelnou zákazníčkou požičovne helikoptér na juhu Paríža.

Majiteľka firmy neskôr dosvedčila, že Nadine sa objavila dvakrát do mesiaca - presná ako hodiny, niekedy s kamarátkou a inokedy sama. Prenájom v tom čase stál 2 200 frankov (335 eur) na hodinu. Nikomu neprišlo divné, že žena platila výlučne v hotovosti, čo majiteľ spoločnosti ignoroval viac ako päť mesiacov.

A kým sa žena vznášala nad Parížom, Michel Vaujour spriadal za múrmi impozantnej väznice La Santé vlastné plány. Spriatelil sa Pierrom Hernandezom, ktorý čakal na súdny proces pre obvinenia z ozbrojenej lúpeže. Obaja využili každú príležitosť na preskúmanie areálu väznice a hľadanie dokonalého miesta na pristátie helikoptéry.

Výbušné ovocie

Problém však bol, že žiadne také nenašli. Plán preto museli prekopať. 26. mája 1986 približne o 10:30 preletel vrtuľník nízko nad centrom Paríža. Nadine Vaujour ignorovala volanie rádiových varovaní a zastavila stroj nad strechou jednej z väzenských budov.

Strážcovia vo vnútri však riešili úplne iný problém. Čo však mohlo byť vážnejšie, najmä ak sa francúzski väzenskí dozorcovia neštítili v krízových situáciách strieľať? A to hlavne v čase, keď sa nad budovou vznášal vrtuľník? Vaujourovci dobre vedeli, čo musia urobiť, pretože mali naštudované podobné úniky.

Tu je mimochodom dobré dodať, že úniky pomocou helikoptér boli vo Francúzsku v druhej polovici 20. storočia bizarne bežné. Vedeli, že stráže budú potrebovať naozaj pádny dôvod, aby nespustili paľbu. A tak prišli s tým najbizarnejším nápadom. Dozorcovia vo vysielačkách mohli počuť, že dvojici neznámych väzňov sa podarilo prepašovať množstvo granátov a teraz sa vyhrážali, že všetky odpália, ak sa k nim niekto priblíži.

Muža neprávom väznili 24 rokov za čin, ktorý nespáchal. Cítil som sa ako dieťa, opisuje skúsenosti po návrate do spoločnosti

Ako sa im však podarilo do väzenia prepašovať granáty? Nuž, nepodarilo. Neskôr sa ukázalo, že to boli nektárinky z väzenskej jedálne, ktoré natreli zelenou farbou. Vaujour a Hernandez sa pri ceste na strechu často zastavovali a hrozivo mávali päsťami ovocia na prenasledujúcich dôstojníkov.

Pri hrozbe explózie však nakoniec nepadol jediný výstrel. Stále však nie sme na konci príbehu. Keď dvojica vybehla na strechu a Vaujour sa natlačil do vrtuľníka, Hernandez zostal stáť a z neznámych dôvodov na poslednú chvíľu zmenil názor a v tichosti sa vzdal úradom. Stroj však už medzitým mizol z dohľadu a manželský pár bol opäť spolu.

Francúzsky kráľ útekov

Aj ďalej však všetko išlo ako po masle. Nadine preletela na neďaleké atletické ihrisko a dvojica zmizla v čakajúcom aute. Na slobode zostali viac ako štyri mesiace a dokonca sa im podarilo vyzdvihnúť si svoje dve dcéry priamo pod nosom policajnej dozornej jednotky.

Útek sa dostal na titulky novín po celom svete. Francúzska polícia musela prijať totálne fiasko a potvrdiť, že Vaujour z väzenia neutiekol prvýkrát - tento pokus bol už jeho piatym úspešným. Nikto netušil, kde by sa rodina mohla nachádzať, stopy viedli každými smermi.

Vaujourovci sa dostali do úkrytu na mieste, nad ktorým premýšľal len málokto - priamo v Paríži, neďaleko miesta, odkiaľ ušli. Neskôr vysvitlo, že mesto nikdy neopustili. Tri mesiace o nich nikto nepočul, kým sa o slovo neprihlásili spôsobom im vlastným - v priebehu troch dní sa pokúsili vykradnúť dve banky.

Opäť na začiatku

Francúzski Bonnie a Clyde sa dostali do prestrelky s políciou, pričom Michel dostal guľku priamo do hlavy. Čakal si koniec príbehu? Sklameme ťa. Tohto muža nezastavilo päť väzení, a nedokázala to ani olovená guľka v jeho sivej hmote. Po týždni sa prebral z kómy, neskôr bol odsúdený a vrátil sa do väzenia s maximálnym stupňom stráženia...

Muž sedel 17 rokov za vraždu, ktorú nespáchal. Súdy po rokoch uznali, že svedok, ktorý ho usvedčil, bol slepý

...z ktorého sa opäť pokúsil o útek. Pomáhala mu študentka práva Jamila, z ktorej sa neskôr stala nielen kriminálnička, ale aj Vaujourova druhá manželka. Šiesty pokus o útek bol však jeho prvým neúspešným.

V roku 2003 sa však aj napriek kriminálnej kariére dostal na slobodu - odsedel si 27 rokov. Dnes má 73 rokov a na svojom konte autobiografiu s názvom Love Save Me From Sinking. Píše v nej o prednostiach trpezlivosti, čistého života, láska a zo všetkého najviac prekvapivo aj jogy.

Polícia Slovenskej republiky preto na svojom facebookovom profile zverejnila návod, ako sa správať, ak sa staneš súčasťou či svedkom nehody na diaľnici. „Je dôležité vedieť, ako správne postupovať, aby ste zaistili bezpečnosť seba aj ostatných účastníkov premávky a minimalizovali ďalšie riziká,” píše polícia.

D1 mala spájať Slovensko so Sovietskym zväzom. Stále nespojila ani Bratislavu s Ružomberkom, stavia sa už 52 rokov

Ako sa chovať pri nehode na diaľnici

Na úvod policajti vysvetľujú, aký je rozdiel medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou. „Možnosť riešenia medzi účastníkmi: Škodová udalosť môže byť vyriešená účastníkmi nehody samostatne, ak sa dokážu dohodnúť a vyplniť potrebné dokumenty.”

Pokiaľ však dôjde k zraneniam či usmrteniu, prípadne je nutné zavolať políciu (napríklad pri nezhode medzi účastníkmi alebo podozrení na trestný čin), ide o dopravnú nehodu. Polícia okrem toho pripomína, že zmenou oproti minulosti je, že už nie je stanovená konkrétna suma škody ako kritérium pre určenie škodovej udalosti.

Dopravná nehoda na diaľnici

Marek Kmeť

Nasleduje zoznam krokov, podľa ktorých by mal postupovať každý pri dopravnej nehode na diaľnici, aby sa zabezpečila bezpečnosť všetkých zúčastnených a minimalizovali ďalšie riziká:

• Pri nehode na diaľnici je dôležité konať rýchlo a efektívne, aby sa minimalizovali škody a riziko ďalších incidentov.
   
• Zastavenie a zabezpečenie miesta nehody je prvým krokom. Pokiaľ je to možné, odstavte svoje vozidlo na krajnici alebo čo najviac mimo hlavnej časti diaľnice. Okamžite zapnite výstražné svetlá, oblečte si reflexnú vestu. Umiestnite výstražný trojuholník vo vzdialenosti najmenej 100 metrov za vozidlom (50 metrov mimo diaľnice).
   
• Ochrana osôb je ďalším dôležitým aspektom. Všetci cestujúci by mali čo najrýchlejšie a čo najbezpečnejšie opustiť vozidlo a presunúť sa za zvodidlá alebo na bezpečné miesto mimo cesty. Oblečte si reflexnú vestu pre lepšiu viditeľnosť.
   
• Zavolajte na tiesňovú linku 112 alebo priamo na linku polície 158 a nahláste nehodu. Poskytnite presné informácie o mieste nehody a ak sú na mieste zranení, okamžite to oznámte operátorovi a požiadajte o záchrannú službu.
   
• Dokumentácia nehody pri škodovej udalosti je dôležitá pre ďalšie kroky pri jej likvidácii. Ak je to bezpečné a možné, vyplňte so zúčastnenými vodičmi tlačivo Správa o nehode a zaznamenajte všetky dôležité informácie vrátane osobných údajov, údajov o vozidlách, poisťovniach a popisu nehody. Ak je to možné, urobte fotografie miesta udalosti, poškodenia vozidiel a okolia. Ak ide o dopravnú nehodu, počkajte na príchod polície a poskytnite im všetky potrebné informácie a spolupracujte pri vyšetrovaní udalosti. Nahláste nehodu svojej poisťovni čo najskôr po udalosti.
   
• Aby ste prispeli k odvráteniu ďalších nehôd, snažte sa upozorniť ostatných vodičov na nehodu a nebezpečenstvo pomocou výstražných svetiel, výstražného trojuholníka alebo iných vhodných signálov, ak je to bezpečné. Buďte obozretní a udržujte bezpečnú vzdialenosť od miesta nehody, aby sa minimalizovalo riziko ďalších kolízií.

Rodák z Česka chcel postaviť v americkej púšti mesto väčšie ako Los Angeles. Dnes sa tu pestuje tráva a sídli SpaceX

Na záver polícia pripomína, že pri dopravnej udalosti na diaľnici môže prísť na miesto aj hliadka Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). „Tieto diaľničné patroly sú vyškolené na zabezpečenia miesta nehody, riadenie premávky a na poskytovanie prvej pomoci,” dodáva polícia.

K jednej z dedín sa dodnes viaže strašidelná a tajomná povesť, ktorá možno mnohým nedá spávať. Ako píše Bratislavský kraj na svojom webe, blízko dnešnej Patrónky stála kedysi dedina s názvom Sellendorf. Okolo nej koluje hneď niekoľko strašidelných legiend, pretože mala byť v minulosti prekliata. My sa s tebou podelíme o tú najznámejšiu.

Prečo sa Tatry volajú Tatry? Tajomstvá, ktoré sa skrývajú za názvami slovenských prírodných lokalít

Stredoveký Sellendorf

Dedina stále presne medzi Patrónkou a Vojenskou nemocnicou medzi 13. a 15. storočím a známa bola najmä svojimi mlynmi. V tom čase ich mala naozaj úctyhodný počet - až deväť. Pšenicu si sem chodili mlieť nielen vtedajší Bratislavčania (vtedy ešte Prešpurčania), ale aj ľudia zo širokého okolia.

Múka z týchto mlynov bola údajne mimoriadne jemná a kvalitná. Mlyny sa postarali o to, aby dedina ekonomicky rástla. Nájsť si tu svojho času mohol až deväť hostincov a mimoriadne úrodné vinohrady. Jednoducho povedané, ak si bol zo Sellendorfu, žil si si ako kráľ.

Bohatstvo však dedinu neovplyvnilo tým najlepším spôsobom. Jej obyvatelia začali peniaze rozhadzovať. Zvykli si na pohodlný život na vysokej nohe a snažili sa na každom jednom človeku zarobiť čo najviac peňazí, samozrejme na úkor tých, ktorí chceli využívať ich mlyny.

Legenda o Sellendorfe desí aj dnes

Unsplash/Heidi Kaden

Prekliata dedina

Podľa legendy jedného dňa navštívil Sellendorf starček s fúrikom plným obilia, ktoré si chcel dať pomlieť na múku. Chamtivý mlynár však nenechal nič dlžný svojej povesti a starčeka okradol. Ten to však nenechal len tak a išiel sa sťažovať sellendorfskému richtárovi. Ten mu však nijako nepomohol.

Pri odchode z dediny starčeka ešte sprevádzali posmešky miestnych mladíkov, na čo starý muž už stratil nervy. V hneve preto dedinu preklial. A jeho slová sa mali v tom momente naplniť - Sellendorf zmizol z povrchu zemského a duše jeho obyvateľov sú odsúdené na bezcieľne blúdenie.

Ako zlomiť kliatbu

Legenda však hovorí, že dedina sa raz za rok opäť vynorí z temnoty. Stať sa tak má vždy na Vianoce (čo je zhodou okolností deň, kedy človek nemá úplne chuť na nočné hľadanie prekliatej dediny). Tento čas má byť symbolický a odrážať chamtivosť a bezbožnosť obyvateľov Sellendorfu.

Ruiny kláštora Mariánska Čeľaď patria k najdesivejším miestam na Slovensku. Túla sa po okolitých hustých lesoch vlkolak?

Ak by si však náhodou na dedinu v tento deň narazil, za žiadnych okolností si nemáš od jej duchov nič brať, pretože by v nej tvoja duša zostala uväznená taktiež. Starí Prešporčania ale verili, že pokiaľ by si mal so sebou aspoň jedno zrnko pšenice a dal si ho zomlieť v niektorom zo sellendorfských mlynov, dedinu by si raz a navždy vyslobodil.

Čierna smrť napríklad v 14. storočí zabila takmer 70 percent európskej populácie, pandémia chrípky na začiatku 20. storočia zase postihla 75 miliónov ľudí na celom svete. No a len nedávno sme tu mali koronavírus. Čo ak by ale ľudia zmizli náhle?

GALÉRIA Číňania si zamilovali známu rakúsku dedinku natoľko, že si postavili jej vlastnú repliku

Vplyv na naše domovy

Príroda má nesmiernu moc prevziať všetko, ak nie sú nablízku ľudia, ktorí by to udržiavali. Ani tie najpevnejšie štruktúry nie sú imúnne voči živlom. Napríklad malá diera v streche stodoly môže vpustiť prvky a spôsobiť, že sa celá konštrukcia zrúti do 10 rokov.

Ak by ľudia zmizli, domy vyrobené z dreva by zničili termity a cez trhliny by prerástli popínavé rastliny, čo by spôsobilo hnilobu dreva a následné zrútenie. Betónové konštrukcie by sa vplyvom extrémnych poveternostných podmienok tiež zhoršovali, čo by viedlo k ich zrúteniu.

V chladnejších oblastiach by potrubia zamrzli a praskli, zatiaľ čo pivnice by sa naplnili zeminou a vodou. Voda by bola najväčším nepriateľom všetkých štruktúr vytvorených človekom a časom by spôsobila nevýslovné škody. Nakoniec by to vyzeralo, akoby naše domovy vôbec neexistovali.

Vplyv na zvieratá

Svetlá budúcnosť by nečakala ani na domestikované zvieratá. Kravy, ošípané či sliepky by boli ponechané napospas osudu, pričom viac ako 1,5 miliardy kráv, miliarda ošípaných a 20 miliárd sliepok by sa stalo ľahkou korisťou pre divé mäsožravce.

Dokonca aj naše milované mačky a psy by sa museli postarať sami o seba a súťažiť s pokročilými lovcami, ako sú líšky, vlky, leopardy, levy a tigre. Buď by sa prispôsobili divokejším spôsobom, alebo by sami čelili vyhynutiu.

Bez toho, aby sme produkovali odpadky, by došlo k prudkému poklesu populácie potkanov a švábov. Vši by rýchlo vyhynuli a potkany by sa stali ľahkým cieľom predátorov, čím by sa ich populácia ešte viac znížila.

VIDEO ukazuje, čo by sa stalo, keby ihla dopadla z vesmíru na Zem. Následky by boli katastrofálne

Časom by sa živočíšne druhy znovu ustálili, kým by sa neobnovila rovnováha, ako to bolo pred príchodom ľudí. Oceán by mal oveľa viac rýb, takmer rovnaký ako pred tým, než ich ľudia začali loviť. Ťavy v Austrálii či levy v Spojených štátoch by sa po niekoľkých stovkách rokov stali bežným javom.

Vplyv na mestá

Ak zlyhajú čerpadlá, ktoré udržujú vodu mimo podzemných sietí, tunely metra vo veľkomestách by sa naplnili vodou do 36 hodín, čo by spôsobilo odstavenie služieb metra. To by viedlo k tomu, že potkany vylezú z úkrytov a začnú sa potulovať po okolí, korene stromov by erodovali cestné systémy a podrast by sa objavil takmer z čohokoľvek.

Zvieratá v zoologických záhradách by unikli z klietok a mestá by sa čoskoro stali lesmi. Voda by prenikla cez hlavné konštrukcie, čo by spôsobilo koróziu a zničenie hlavných oceľových konštrukcií, ako sú Empire State Building, London Bridge, Golden Gate Bridge. Dlho by neodolali ani iné pamiatky, ako Tádž Mahal, Opera v Sydney či Šikmá veža v Pise.

Fotografie z Pripjaťu sú dodnes mementom jadrovej havárie v Černobyle.

TASR/Radovan Stoklasa

Bude existovať nejaké ľudské dedičstvo?

Po 15-20 000 rokoch by nebolo vidieť veľa stôp po ľuďoch alebo ľudskej činnosti. Budúci vedci však určite budú vedieť identifikovať známky našej prítomnosti, bez ohľadu na to, koľko času uplynulo od chvíle, keď sme zmizli. Zaujímavosťou je, že známy pamätník štyroch prezidentov na Mount Rushmore by mal vydržať najmenej sedem miliónov rokov.

Najpravdepodobnejší scenár

Pripjať, mesto neďaleko Černobyľu na Ukrajine, bolo prevažne obývané, prosperujúce mesto. Toto miesto však bolo opustené po jadrovej katastrofe pred 38 rokmi a zostáva opustené.

Z diaľky sa zdá, že Pripjať je normálne mesto, ale budovy pomaly chátrajú. Pri pohľade zblízka je však vidieť, ako si príroda berie naspäť všetko, čo sme jej ľudskou činnosťou zobrali. A presne tak by to vyzeralo aj vo zvyšku sveta.

• Školy sa automaticky nezatvárajú len preto, že je vonku horúco.
• Vonkajšia telesná výchova má jasný limit - najviac 30 stupňov Celzia.
• Škôlky môžu pri teplote nad 31 stupňov Celzia skrátiť alebo vynechať pobyt detí vonku.
• Zamestnávateľ musí riešiť vodu, prestávky, vetranie, tienenie alebo zmenu pracovného času.

Keď sa v triede lepí zošit na ruku a v kancelárii máš pocit, že notebook ohrieva celú miestnosť, znie otázka jednoducho - môže sa to stopnúť? Slovenské pravidlá na horúčavy existujú, len nie sú také filmovo jasné ako červené tlačidlo s nápisom „zavrieť školu”. Fungujú skôr ako súbor hygienických a pracovných povinností, čo sa ešte môže, čo už nie a kto má niečo zmeniť.

Je ti teplo? Choď sa schladiť do Grécka. V Bratislave bude cez víkend teplejšie ako na Zakynthose či Kanárskych, toto je dôvod

Školy s minimom pravidiel

Pri školách neexistuje všeobecné pravidlo, že ak teplomer ukáže napríklad 33 stupňov Celzia, automaticky sa ruší vyučovanie. Vyhláška číslo 75/2023 Zbierky zákonov o zariadeniach pre deti a mládež však rieši konkrétne situácie. Pri deťoch do 6 rokov sa má pobyt vonku bežne organizovať každý deň, no ak teplota ovzdušia vystúpi nad 31 stupňov Celzia, môže sa skrátiť alebo úplne vynechať.

Jasný limit má aj telesná a športová výchova vonku. Na základných a stredných školách do 18 rokov má prebiehať v exteriéri len vtedy, keď je viac ako 15 a najviac 30 stupňov Celzia. Ak je teda vonku 31 stupňov Celzia, behať kolečká na rozpálenom ihrisku by škola nemala dovoliť.

Školy musia myslieť aj na pitný režim. Predpis hovorí o pitnej vode alebo výživovo hodnotných nápojoch počas celého pobytu v zariadení. Zároveň rieši aj výmenu vzduchu v triedach, teda to, aby sa vzduch v miestnosti pravidelne obmieňal, nie iba krútil medzi lavicami.

Môže riaditeľ školu zavrieť?

Školský zákon dáva riaditeľovi možnosť poskytnúť deťom alebo žiakom najviac 5 dní voľna zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových.

Horúčava nie je pomenovaná ako samostatný dôvod, ale ak škola reálne nevie zabezpečiť bezpečné podmienky, napríklad pre neúnosne prehriate triedy, môže ísť o prevádzkový problém. Nie je to však automatika, skôr rozhodnutie podľa konkrétnej situácie.

Keď je cez 30 stupňov, šéf nemôže len mávnuť rukou

Pri práci sú pravidlá presnejšie. Vyhláška číslo 99/2016 Zbierky zákonov o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci pozná pojem mimoriadne teplý deň. Znamená deň, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presiahne 30 stupňov Celzia.

Naše rieky sa pomaly dusia. Takmer 80 percent z nich má vážny problém, pod hladinou sa rozbieha tichá apokalypsa

Dôležité je aj slovo záťaž teplom. Neznamená len to, že je ti teplo. V právnom jazyku ide o stav, keď pracovné prostredie prekročí prípustné hodnoty pre daný druh práce. Preto sa rieši trieda práce, teda zaradenie podľa toho, koľko energie pri nej telo míňa. Iné pravidlá platia pre človeka sediaceho pri počítači a iné pre človeka, ktorý fyzicky maká vonku.

V kanceláriách a ľahkých prácach sa sleduje operatívna teplota. To nie je obyčajné číslo z teplomera na stene, ale praktickejší údaj, ktorý berie do úvahy aj sálanie tepla, prúdenie vzduchu a vlhkosť. Pri ľahkej administratívnej práci je v teplom období maximálna prípustná operatívna teplota 28 stupňov Celzia, pri ľahkej manuálnej práci 27 stupňov.

Čo musí zamestnávateľ urobiť?

Zákon číslo 355/2007 Zbierky zákonov o ochrane verejného zdravia hovorí, že zamestnávateľ má povinnosť znížiť nepriaznivé účinky tepla na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. V praxi to môže znamenať posunutie začiatku zmeny, kratší pracovný čas, viac prestávok, dlhšiu pauzu na jedlo, striedanie ľudí, klimatizované priestory, vetranie, tienenie okien, ochladzovanie alebo vhodný pracovný odev.

Toto sú pravidlá pre školy, žiakov a zamestnávateľov počas horúčav

ChatGPT

A áno, voda nie je benefit. Pri záťaži teplom musí zamestnávateľ zabezpečiť pitný režim na vlastné náklady. Pri niektorých druhoch dlhodobej práce a väčších stratách tekutín prichádzajú na rad aj minerálne nápoje, pretože telo neprichádza len o vodu, ale aj o soli.

Ak by sme to mali zhrnúť, slovenské pravidlá horúčavy neignorujú. Len nefungujú v štýle „je 30 stupňov, všetci domov“. Skôr hovoria, že škola alebo zamestnávateľ musia sledovať konkrétne limity a upraviť režim, keď sa z bežného leta stane zdravotné riziko.

• Pracujúci z domu častejšie pociťujú úzkosť, depresiu a osamelosť.
• Pri práci na diaľku výrazne rastie počet hodín strávených osamote.
• Najohrozenejší sú ľudia, ktorí bývajú sami.
• Vedci upozorňujú, že sociálny kontakt je dôležitý aj pre fyzické zdravie.

Práca z domu sa pre mnohých stala symbolom slobody. Žiadne ranné zápchy, menej stresu z dochádzania a možnosť pracovať v pohodlí vlastného bytu. Nový výskum však ukazuje, že home office môže mať aj menej viditeľné následky, informuje portál Futurism.

Čaká ťa prvý deň v práci a máš z toho stres? Pomocou týchto rád od odborníkov ho zvládneš ľavou zadnou

Štúdia publikovaná v magazíne Science zistila, že ľudia pracujúci na diaľku častejšie hlásia úzkosť, depresívne pocity a sociálnu izoláciu než zamestnanci, ktorí pravidelne chodia do kancelárie. Hoci pohodlie domova zostáva veľkou výhodou, ukazuje sa, že každodenný kontakt s inými ľuďmi má väčšiu hodnotu, než si mnohí uvedomujú.

Samota sa rýchlo nazbiera

Doterajšie výskumy sa väčšinou sústredili na produktivitu alebo spokojnosť zamestnancov. O tom, ako práca na diaľku vplýva na psychiku a osamelosť, sa vedelo podstatne menej. Natalia Emanuel z Federálnej rezervnej banky v New Yorku preto spolu s kolegami analyzovala údaje z piatich celoamerických prieskumov.

Porovnávali profesie, ktoré sa dajú vykonávať na diaľku, napríklad programovanie, s povolaniami vyžadujúcimi fyzickú prítomnosť, ako je chirurgia. Výsledky boli výrazné - ľudia v zamestnaniach vhodných na home office trávili osamote o 58 percent viac pracovného času.

Ešte znepokojivejšie bolo zistenie, že pravdepodobnosť stráviť celý deň bez akéhokoľvek ľudského kontaktu bola u nich vyššia o 72 percent. A to sú už údaje, pri ktorých je potrebné spozornieť.

Najhoršie sú na tom ľudia žijúci sami

Situácia bola ešte výraznejšia u pracovníkov, ktorí bývajú sami. Výskumníci zistili až 83-percentnú pravdepodobnosť, že počas celého dňa neprídu do kontaktu s iným človekom. Profesor behaviorálnych vied Nicholas Epley z University of Chicago, ktorý sa na výskume nepodieľal, pre NPR uviedol, že ľudia často podceňujú význam bežných sociálnych interakcií.

Podľa neho si mnohí neuvedomujú hodnotu možnosti „osloviť a spojiť sa s ďalšími ľuďmi“ a pri rozhodovaní o vlastnom blahobyte „sa možno rozhodujú nesprávne“. Epley zároveň upozornil, že nárast psychických problémov je u ľudí žijúcich osamote takmer dvojnásobný v porovnaní s tými, ktorí bývajú s rodinou.

Je práca z domu naozaj prospešná? Nie pre každého. Vedci odhalili, komu home office sedí a pomáha najviac

Nie je to argument za povinný návrat do kancelárií

Výskum podľa odborníkov neznamená, že by všetci mali okamžite zrušiť home office. Skôr pripomína, že sociálny kontakt nie je len príjemný bonus, ale dôležitá súčasť zdravia.

„Samota oslabuje fungovanie imunitného systému aj kardiovaskulárneho systému,“ upozornil Epley. Ak teda pracuješ z domu, možno sa oplatí plánovať stretnutia s priateľmi či kolegami rovnako dôsledne ako pracovné porady.

• Káčer Merlin sa stal internetovou hviezdou MS 2026.
• Na oslavy víťazstva Mexika prišiel v miniatúrnom reprezentačnom drese.
• Jeho videá nazbierali milióny pozretí.
• FIFA ho už zapojila do propagačných aktivít.

Nie všetky hviezdy futbalových majstrovstiev sveta vedia kopnúť do lopty. Jednou z najväčších senzácií turnaja sa totiž stal dvojročný káčer Merlin z Mexico City, ktorý si získal internet rýchlejšie než mnohí hráči na trávniku, píše portál Unilad.

MS vo futbale: Nie je to len o trofeji. Toto sú sumy, ktoré dostane víťaz, štvrťfinalisti či tím na štvrtom mieste

Po víťazstve Mexika nad Južnou Afrikou zaplavili ulice hlavného mesta tisíce fanúšikov. Medzi nimi sa objavil aj Merlin. Jeho majitelia ho však na oslavy nevzali len tak. Obliekli ho do dokonale padnúceho zeleného dresu mexickej reprezentácie a pridali mu aj malé čierno-žlté ponožky na ochranu plávacích blán.

Hviezda, ktorú nikto nečakal

Merlin sa následne prechádzal historickým námestím Zócalo medzi davom skandujúcich fanúšikov. Práve zábery sebavedomého káčera v reprezentačnom drese spustili na sociálnych sieťach lavínu reakcií. Videá počas niekoľkých hodín nazbierali milióny pozretí a tisíce komentárov.

„Už ma nezaujíma tabuľka skupiny. Tento káčer je oficiálne národný poklad,“ napísal jeden z používateľov TikToku. Ďalší fanúšik dodal: „To, ako sa len tak prechádza vo svojich malých ponožkách, je zatiaľ najlepšia vec na celých majstrovstvách sveta. Dajte mu medailu.“

Nechýbali ani výzvy smerom k FIFA. „Ak FIFA nedovolí Merlinovi vyjsť s tímom na ihrisko pri ďalšom zápase, budeme protestovať,“ zavtipkoval ďalší komentujúci.

Z pouličného pomocníka celebritou

Pre obyvateľov Mexico City však Merlin nie je žiadnou novinkou. Už dlhší čas sprevádza svojho majiteľa Christiana Gómeza, ktorý cez víkendy predáva balenú vodu v historickom centre mesta.

„Neradi ho nechávame doma samého. Chceme, aby bol s nami. Je to naše dieťa,“ povedal Gómez pre The Independent. A dodal: „Je to naše bábätko, jediný dedič všetkého, čo mám. A teraz je z neho idol.“

Vuvuzely, maskoti a futbalový gýč. Veci, ktoré si z Majstrovstiev sveta vo futbale pamätáme viac než výsledky

FIFA už zaklopala na dvere

Virálny úspech nezostal bez povšimnutia ani vo futbalových kruhoch. Gómez prezradil, že rodina sa už stretla so zástupcami FIFA, ktorí s Merlinom pripravovali reklamný spot aj propagačné fotografie. Keďže Mexiko hostí šampionát spolu s Kanadou a Spojenými štátmi, mnohí fanúšikovia začali Merlina označovať za talizman domáceho tímu.

„Mexiko, stojíme pri vás. A Merlin je váš fanúšik číslo jeden,“ odkázal Gómez. Kým futbalisti bojujú o trofej pre majstrov sveta, jeden káčer už vyhral inú súťaž. Stal sa najnečakanejšou hviezdou celého turnaja.

• V poľskej obci Lutoryż našli pozostatky 34 ľudských plodov.
• Obvinená je 57-ročná lekárka patologička Magdalena H.
• Na pozemku boli aj tisíce mikroskopických sklíčok a parafínových blokov.
• Prokuratúra zatiaľ prípad nespája s nelegálnymi interrupciami.

Keď noví majitelia domu v poľskej obci Lutoryż začali stavebné práce v záhrade, čakali možno staré potrubie, kusy betónu alebo zabudnutý odpad. Namiesto toho narazili na nález, ktorý okamžite privolal políciu, prokuratúru aj špecializované tímy. V zemi ležali ľudské plody a materiál, ktorý podľa vyšetrovateľov súvisel s medicínskym testovaním, píše portál Notes from Poland.

Škandál v nemocnici. Neurochirurgička nechala svoju 12-ročnú dcéru vŕtať pacientovi do hlavy

Záhrada bývalej patologičky

Pozemok s rozlohou 500 metrov štvorcových kedysi patril lekárke patologičke, ktorá je podľa poľských pravidiel ochrany súkromia označovaná len ako Magdalena H. Po prvom náleze nasledovalo rozsiahle prehľadávanie okolia. Zapojené boli desiatky policajtov, psy vycvičené na vyhľadávanie ľudských pozostatkov aj radar schopný skúmať priestor pod zemou.

V pondelok prokuratúra oznámila, že sa našli úplné alebo čiastočné pozostatky 34 ľudských plodov. Okrem nich boli v záhrade desiatky tisíc mikroskopických sklíčok a parafínových blokov.

„Tento odpad zadržaná žena s najväčšou pravdepodobnosťou používala na vykonávanie testov,“ povedal prokurátor Krzysztof Ciechanowski. Dodal, že sa našli aj časti dokumentácie, no časť bola poškodená, pretože ležala v zemi.

Obvinenia a väzba

Lekárku zadržali v piatok a na druhý deň ju obvinili zo zneuctenia ľudských pozostatkov, nesprávneho nakladania s odpadom a uloženia nebezpečného odpadu na nepovolenom mieste. V prípade dokázania viny jej hrozí až 12 rokov väzenia.

Okresná prokuratúra v Rzeszówe uviedla, že 57-ročná žena bez predchádzajúceho záznamu v registri trestov priznala zakopanie plodov a označila aj ich pôvod. K samotným obvineniam sa však zatiaľ nevyjadrila priznaním ani odmietnutím viny.

Vyšetrovanie pokračuje

Rádio Eska s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedlo, že lekárka mala pozostatky odniesť počas pandémie koronavírusu z nemocnice v Rzeszówe, kde pracovala, aby na nich doma robila testy. Vyšetrovatelia teraz pripravujú genetickú analýzu a preverujú, či konala sama.

Príbeh gynekologičky z Osvienčimu. Vykonávala ženám interrupcie, aby ich ochránila pred zvrátenými pokusmi Mengeleho

Prípad vzbudil pozornosť aj preto, že Poľsko má jedny z najprísnejších interrupčných zákonov na svete. Prokurátor Ciechanowski však podľa Poľskej tlačovej agentúry zdôraznil, že zatiaľ neexistujú dôkazy, ktoré by lekárku spájali s nelegálnymi interrupciami.

• Poľsko chce postaviť alebo zmodernizovať viac než 10-tisíc kilometrov tratí.
• Súčasťou plánu je 2 700 kilometrov vysokorýchlostnej železnice.
• Celý projekt má stáť približne 143 miliárd eur.
• Do roku 2050 má poľské vlaky využívať 720 miliónov cestujúcich.

Kým na našej železnici často stačí jedna výluka, chýbajúci rušňovodič alebo trochu snehu na to, aby sa cesta z Bratislavy do Košíc zmenila na survival reality šou, v Poľsku si povedali, že doprava nemusí byť múzeom zúfalstva, píše portál TVP World. Naši severní susedia predstavili plán, ktorý znie tak ambiciózne, až z toho na našich rozbitých nástupištiach prichádza závrať.

Bizár na poľský spôsob. V dedine so 120 obyvateľmi rastie najvyššia socha Panny Márie, prekoná aj Krista v Riu

Poľsko chce totiž postaviť alebo kompletne zmodernizovať viac než 10-tisíc kilometrov železničných tratí. Celé to má stáť astronomických 143 miliárd eur. Pre porovnanie, to je suma, pri ktorej sa slovenský cestujúci radšej pozrie z okna na pomalý prejazd cez úsek, kde sa koľajnice opravovali naposledy za Mečiara (ak vôbec).

Poľsko za 100 minút a nové mega letisko

Poľský projekt s názvom Port Polska nie je len o novom nátere na staré vozne. Súčasťou plánu je vybudovanie takmer 5-tisíc kilometrov úplne nových tratí, z čoho viac ako polovica bude pripravená na čistokrvné vysokorýchlostné vlaky.

Najväčším lákadlom pre verejnosť je koncept „Poľsko za 100 minút“. Predstavitelia tamojšieho ministerstva infraštruktúry sľubujú, že najväčšie mestá ako Varšava, Lodž, Poznaň či Vroclav budú vlakom dostupné do hodiny a štyridsiatich minút. Celú krajinu v smere východ - západ aj sever - juh by si mal po novom preťať za maximálne tri hodiny.

Aby toho nebolo málo, celý tento železničný systém bude napojený na nové mega letisko západne od Varšavy, ktoré plánujú otvoriť v roku 2032. Cieľom je prepojiť leteckú, diaľničnú a vlakovú dopravu do jedného uzla. Do roku 2050 chcú Poliaci prepraviť na koľajniciach až 720 miliónov cestujúcich ročne, čo je masívny, takmer dvojnásobný nárast oproti dnešku.

Železnica ako štít proti Rusku

Tento obrovský balík peňazí však nejde len do pohodlia cestujúcich. Poľskí vládni predstavitelia otvorene priznávajú, že nová sieť je od začiatku projektovaná s ohľadom na armádu a národnú bezpečnosť. V turbulentných časoch, kedy Poľsko priamo susedí s Ukrajinou a čelí hybridným hrozbám, boli hlavné nové trate navrhnuté ako infraštruktúra s dvojakým využitím.

V praxi to znamená, že koľajnice a mosty budú stavané tak, aby zvládli bleskovú vojenskú mobilitu, teda ťažkú techniku, presuny tankov a armádnych konvojov NATO v prípade konfliktu. Nová železnica má doslova posilniť odolnosť celého štátu.

Rýchlovlaky do roku 2040? Európa sľubuje revolúciu na koľajniciach, ale my stále čakáme na nástupišti

Regionálny kľud verzus slovenská realita

Poliaci chcú vďaka tomuto megaprojektu definitívne vymazať takzvané dopravné vylúčenie. Plán diktuje, že každý jeden okres v krajine musí mať priamy prístup k železnici, prípadne na ňu naviazané lokálne autobusy.

To je tá pasáž, pri ktorej si človek v slovenských regiónoch môže len smutne skontrolovať cestovný poriadok autobusu, ktorý ide v utorok, ale nie počas školských prázdnin. Samozrejme, nad celým plánom visí jedna zásadná otázka, ktorú poľská vláda po paľbe otázok od novinárov zatiaľ konkrétne nezodpovedala - odkiaľ presne všetky tie miliardy potečú.

Aj tak je však obrovský rozdiel medzi krajinou, ktorá vizionársky plánuje tisícky kilometrov rýchlotratí pre civilistov aj armádu, a Slovenskom, kde cestujúci denne plánuje, či mu kvôli dvojhodinovému meškaniu neutečie posledný prípoj domov.

Dvanásťroční chlapci zdvíhajúci ťažké činky už dnes nie sú vo fitness centrách ničím výnimočným. Podľa prednostu detskej chirurgie Fakultnej nemocnice Bulovka Jana Škvařila ale práve táto veková skupina často podceňuje, že ich telo ešte nie je na podobnú záťaž pripravené. Na problém upozornil v podcaste trénera Davida Hufa.

Pilates dnes milujú najmä ženy. Vznikol však medzi mužmi za ostnatým drôtom, ktorým pomáhal prežiť psychický rozklad

Podľa lekára dnes nie je výnimkou vidieť vo fitku dvanásťročných chlapcov, ktorí dvíhajú veľmi ťažké váhy a snažia sa napodobňovať tréningy, ktoré vidia na internete. "Pozeraj sa, čo tam robia. Ja ich potom mám na stole," popísal skúsenosť, ktorú podľa svojich slov zažíva opakovane.

Nejde pritom o to, že by sa deťom pohyb rozporoval. Naopak zdôrazňuje, že šport je pre mladých ľudí dôležitý. Problém vidí v neúmernej záťaži a absencii odborného vedenia. Podľa Škvarila je rizikové hlavne obdobie okolo 12 až 14 rokov. Svaly sú v tomto veku často už veľmi silné, kostra sa ale stále vyvíja. Niektoré rastové zóny sa navyše uzatvárajú až okolo dvadsiateho roku života. „Svalstvo a celý svalový systém je pomerne zdatný a vyzretý, kým kostra je ešte detská,“ vysvetlil. Práve preto môže pri preťažení dôjsť k tomu, že sa neporaní sval, ale odtrhne sa časť kosti v mieste, kde sa na ňu upína šľacha.

Také prípady pre neho nie sú výnimočné. Na oddelení sa s nimi stretávajú niekoľkokrát mesačne. Spomenul napríklad zranenia v oblasti kolena alebo panvy, ktoré si často žiadajú operáciu a následne dlhú rehabilitáciu.

Alfa samec, vnútorný vlk, vodca svorky. Sebaozvoj aj manosféra ho vzývajú a adorujú, je to však mýtus

Jeden prípad mu utkvel v pamäti obzvlášť, keď sa dvaja šestnásťroční chlapci pretláčali v páke a obaja skončili so zlomenou ramennou kosťou. „Mali také silné svaly, že kosť ten ťah nevydržala,“ uviedol chirurg. Dodal, že operácia nebola jednoduchá, pretože mohutné svaly neustále ťahali kostné úlomky iným smerom.

Lekár zároveň upozornil, že mladí ľudia často preberajú tréningové návyky zo sociálnych sietí bez toho, aby rozumeli technike alebo limitom vlastného tela. Chýba im priama spätná väzba a mnohokrát aj základné znalosti o správnom cvičení.

Do približne 15 rokov preto odporúča zamerať sa skôr na cvičenie s vlastnou váhou, rozvoj koordinácie, mobility a celkovú pohybovú všestrannosť. Ťažké činky by mali prísť až neskôr a ideálne pod dohľadom skúseného trénera. "Cvičte, športujte, ale opatrne. Nechajte si poradiť a nepreťažujte sa. Robte to dlhodobo a svedomito," odkázal mladým športovcom.

Medzi vynálezcami, ktorí sa vývojom padáka zaoberali, bol aj slovenský emigrant v Spojených štátoch Štefan Banič, ktorý 3. júna 1914 požiadal o patent, ktorý koncom augusta toho istého roku skutočne dostal.

Slovenské lietajúce auto bude brázdiť čínsku oblohu. Unikátny koncept začnú vyrábať v Ázii

Ako Batmanova hračka

„Nech je známe, že ja Stephan Banic, poddaný cisára Rakúsko-Uhorska, bytom v Greenville, okres Mercer, v štáte Pensylvánia, som vynašiel nové a užitočné vylepšenie padáka,” stojí na patentnej listine, ktorá opisuje Baničov vynález.

Slovenský samouk, ktorý do Ameriky odišiel v roku 1907, pritom išiel na vec trochu inak, ako väčšina jeho predchodcov. Namiesto ľahkého baldachýnu z látky, ktorý mal parašutista nad hlavou, totiž zostrojil akýsi oblek s rebrami a pružinami.

Celé zariadenie vyzeralo ako väčší dáždnik a skôr ako dnešné padáky pripomínal Baničov vynález niečo z výbavy komiksového Batmana. Skladacia konštrukcia s oceľovou kostrou a otvorom uprostred vrchlíka sa pripevňovala priamo okolo letcovho hrudníka a rozvírila sa systémom pružín.

Štefan Banič počítal dokonca s tým, že by človek v obleku mohol potrebovať svoj pád riadiť, a tak mal padák tiež zariadenie na pohybovanie nosnou plochou, čo umožňovalo korigovať miesto pristátia. Banič sám svojmu zariadeniu pravdepodobne veril, v júni 1914 totiž funkčnosť padáka osobne predviedol zástupcom patentového úradu.

Sám ho predviedol

Priamo pred ich zrakmi sa vrhol zo strechy 15-poschodového domu vo Washingtone. Traduje sa, že vynálezca dokonca úspešne skočil aj z lietadla, presvedčivé dôkazy ale chýbajú. Isté ale je, že svoj padák ponúkol americkému armádnemu letectvu, ktoré od neho vynález za pár dolárov odkúpilo a Baniča dokonca urobilo svojím čestným členom.

Staršie české a najmä slovenské pramene uvádzali, že americké letectvo padák počas prvej svetovej vojny skutočne používalo, dnes sa o tom ale vedú spory. Baničov vynález totiž nebol veľmi skladný a možno si len ťažko predstaviť, že by ho pilot mal na sebe počas letu.

Mohol svet vyzerať inak? Jedného z prvých komerčných výrobcov solárnych panelov uniesli a prinútili ho zrušiť svoj projekt

Druhá možnosť, že by padák bol pripevnený na trupe lietadla a letec ho navliekal až v prípade núdze, je ešte menej praktická. Podľa leteckého historika Dana Abbota navyše začali americkí piloti padáky používať až po vojne.

Návrat domov

Štefan Banič vydržal v USA až do začiatku 20. rokov, keď sa po takmer 15 rokoch vrátil na rodné západné Slovensko. V novej republike si v tom čase už 51-ročný muž začal zarábať v kameňolome (niekde sa uvádza, že bol murárom) a o jeho priekopníckom počine sa prakticky nevedelo.

Viac sa preslávil - aspoň u niektorých krajanov - ako spoluobjaviteľ jaskyne Driny v Karpatskom krase. Banič zomrel v januári 1941 a až po druhej svetovej vojne sa jeho vynález zase dostal do povedomia. Význam Baničovho padáku pre svetové letectvo bol ale trochu zveličovaný.

V roku 1970 - pri príležitosti stého výročia narodenia - odhalili Štefanovi Baničovi na letisku v Bratislave pomník a koncom 80. rokov vznikol o vynálezcovi, ktorého život je dodnes zahalený tajomstvom, v slovenskej televízii film.

O tom, že rodák z malej obce Neštich (dnes Smolenice) neďaleko Trnavy bol nadaný konštruktér a jeho vynález naozaj fungoval, síce niet pochýb, vývoj parašutizmu ale išiel inou, na Baničovom diele nezávislou cestou.

• Vojna na Ukrajine už trvá dlhšie než prvá svetová vojna.
• Na front sa vrátili zákopy, delostrelectvo a pomalý boj o metre.
• Odborník tvrdí, že rozhoduje najmä počet ľudí a výdrž spoločnosti.
• Technológie pomáhajú, no územie stále držia vojaci.

Vojna na Ukrajine už trvá dlhšie než prvá svetová vojna. Porovnanie nie je dokonalé, no podľa Franka Ledwidgea, odborníka pre vojenskú stratégiu a právo na University of Portsmouth, sa začína tlačiť do očí nepríjemne silno, píše portál The Conversation.

V Rusku sa rozbehla mašinéria proti oligarchom. Štát im vo veľkom zabavuje majetky

Najviditeľnejšie je to na fronte. Vojna, ktorú si mnohí na začiatku predstavovali ako rýchly konflikt tankov, rakiet a presných úderov, sa zasekla v logike zákopov, delostrelectva a pomalého posúvania línií. Nie v desiatkach kilometrov, ale často v stovkách metrov.

Ledwidge píše, že delostrelectvo sa vrátilo ako dominantná zbraň bojiska. Počas veľkej časti prvého roka vojny podľa neho spôsobovalo väčšinu obetí. Drony síce neskôr zmenili spôsob boja, no delá z frontu nezmizli. Obe strany ich stále potrebujú.

Zákopy nie sú retro, ale realita

Rovnako znepokojivý je návrat masívnych zákopových systémov. Od vojny medzi Iránom a Irakom v rokoch 1980 až 1988 nestál veľký konflikt medzi štátmi tak výrazne na opevnených pozíciách, betónových prekážkach, ostnatom drôte a pripravených líniách obrany.

Kyjev po útoku

Valentyn Ogirenko/Reuters

To je moment, v ktorom sa vojna na Ukrajine začína podobať na najtemnejšie kapitoly 20. storočia - kto vydrží dlhšie, ten má výhodu. Ledwidge tvrdí, že hlbšia podobnosť nie je len v zákopoch či delostrelectve. Podstatné je, že konflikt sa stal skúškou výdrže. Rozhoduje počet ľudí, priemyselná kapacita, ekonomická sila a politická vôľa. Nie jedna zázračná zbraň.

Koľko ľudí môžeš stratiť?

Počas prvej svetovej vojny vlády Británie, Francúzska a Nemecka pravidelne zverejňovali zoznamy padlých a ranených. Verejnosť videla, že aj víťazstvá majú brutálnu cenu. Generáli neriešili len to, koľko strát utrpel nepriateľ, ale aj to, či ich vlastná spoločnosť unesie podobnú cenu dlhšie.

Pri Verdune, na Somme či pri Passchendaele boli straty obrovské na oboch stranách. Ledwidge upozorňuje, že pri Ukrajine často počúvame jednoduchší príbeh - Rusko vraj stráca niekoľkonásobne viac ľudí než Ukrajina. Ako extrémny príklad uvádza tvrdenie Volodymyra Zelenského zo začiatku roka 2026, že na jedného mŕtveho Ukrajinca pripadalo 47 mŕtvych Rusov.

Hovorila desiatimi jazykmi, po návrate z Česka našla lásku. Mladý pár zabil zničujúci útok Rusov

Ledwidge však opisuje aj vlastnú skúsenosť z večere v londýnskom klube s dobre napojeným bývalým ukrajinským vládnym predstaviteľom. Keď sa reč dostala na straty, spýtal sa ho: „Povedz mi, bez kecov: aký je skutočný pomer strát?“ Odpoveď vraj prišla potichu: „Rovnaký ako u Rusov.“ Na otázku, odkiaľ to má, zaznelo: „Z Generálneho štábu.“

Technológia nepremení vojnu na videohru

Ledwidge priznáva, že ide o anekdotu. Zároveň však tvrdí, že verejne dostupné dáta skôr podporujú predstavu porovnateľných strát, hoci Rusko ich má pravdepodobne viac. Nie však násobne viac. To je pre Ukrajinu zásadný problém, pretože Rusko má omnoho väčšiu populáciu.

Ukrajina napriek tomu už viac než štyri roky drží líniu proti väčšiemu protivníkovi a opakovane prekvapuje inováciami. Drony, autonómne systémy a presné údery sa často opisujú ako odpoveď na nedostatok vojakov. Lenže vojna nie je laboratórny test. Nepriateľ sa učí tiež.

Kyjev po útoku

Stringer/Reuters

Takmer každá ukrajinská inovácia vyvolala ruskú protiakciu a naopak. Výsledkom nie je definitívny technologický zlom, ale nekonečný cyklus opatrení a protiopatrení. Technológia je dôležitá, no nenahrádza ľudí.

Staré pravidlo stále platí

Aj medzi rokmi 1914 a 1918 zmenili vojnu delá, tanky, lietadlá a guľomety. Ani jedna z týchto zbraní však nezrušila potrebu obsadiť a udržať územie vojakmi. To isté platí dnes - drony, rakety a lietadlá môžu ničiť, narúšať a zdržiavať. Územie však podľa základnej vojenskej logiky držia ľudia na zemi.

Ledwidge vidí aj ďalšiu ozvenu roka 1918. Malé útočné skupiny, ktoré sa v ukrajinskej vojne pohybujú v priestore presýtenom dronmi, pripomínajú nemecké úderné jednotky z jarnej ofenzívy 1918. Aj vtedy priniesla inovácia krátkodobé úspechy, no súperi sa prispôsobili.

Prvá svetová vojna zabíja dodnes. Frontová línia plná nevybuchnutých chemických granátov zamorila pôdu na tisíce rokov

Práve preto je jeho záver taký nepríjemný. Prvú svetovú vojnu nerozhodol geniálny trik ani jedna nová technológia. Strategickú rovnováhu zmenil príchod americkej armády a námornej pechoty, teda viac než dva milióny vojakov v Európe. Ukrajina dnes nič podobné na obzore nemá. Vojna na Ukrajine tak zostáva súbojom ľudskej výdrže - presne ako prvá svetová. A práve to je na tomto porovnaní najznepokojivejšie.

Medzi obvineniami bolo jedno znásilnenie s pohlavným stykom a tri znásilnenia bez pohlavného styku. Jednu z obetí podľa súdu Höiby znásilnil v roku 2018 v pivnici domu svojich rodičov.

„Súd dospel k záveru, že je preukázané, že sa obeť nedokázala brániť,“ uviedol sudca Jon Sverdrup Efjestad.

Podľa súdu má Höiby okrem dvoch znásilnení na svedomí opakované útoky na svoju bývalú partnerku, vyhrážanie či porušovanie pravidiel cestnej premávky. Prokuratúra pre neho požadovala trest siedmich rokov a siedmich mesiacov.

Höiby si rozsudok vypočul vo väznici prostredníctvom videoprenosu, žiadna jeho reakcia v súdnej sieni počuť nebola. Priamo na súd sa dostavila jedna z jeho obetí, ktorá sa po vynesení verdiktu rozplakala.

„Svoj biznis som postavil na svojom peni*e.“ Prvou obeťou Andrewa Tatea mala byť Slovenka

Kauza začala v roku 2024, keď polícia označila Höibyho za podozrivého z fyzického napadnutia ženy, s ktorou mal vzťah. Höiby vo vtedajšom tlačovom vyhlásení priznal, že žene spôsobil zranenie, keď bol pod vplyvom kokaínu a alkoholu, a poškodil jej byt. Dodal, že svoje činy ľutuje.

Počas sedem týždňov trvajúceho procesu sa medzi dôkazmi objavili Höibym urobené nahrávky so sexuálnym obsahom, súd použil aj viac ako 800 správ z jeho komunikácie.

Höiby sa narodil v predchádzajúcom vzťahu svojej matky Mette-Marit pred jej svadbou s korunným princom Haakonom a nemá v kráľovskej rodine žiadnu oficiálnu pozíciu.

Podľa médií však jeho prípad vrhá tieň na povesť inak obľúbenej rodiny. Tú tento rok pošramotilo aj zverejnenie spisov týkajúcich sa zosnulého amerického sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina, podľa ktorých s ním Mette-Marit udržovala nečakane úzke vzťahy.

Mette-Marit vo vyhlásení uviedla, že urobila chybu v úsudku a že kontakty s Epsteinom hlboko ľutuje.

Podľa prieskumu agentúry Norstat vykonaného v čase procesu tento rok vo februári klesla popularita kráľovskej rodiny medzi Normi ​​zo 70 na 60 percent. Naopak z 19 na 27 percent vzrástol podiel ľudí, ktorí by si v krajine priali iný systém ako monarchiu. V podobnom májovom prieskume si kráľovská rodina polepšila na 64 percent a zmenu systému vládnutia podporilo 24 percent ľudí.

Ako sa Matúš dostal do vašej rodiny?

Petr Vaníček: S Radkem sme sa zoznámili v roku 2015 a už vtedy sme obaja túžili mať dieťa. Čoskoro sme si začali klásť otázky, ako to urobiť. Dohovorili sme sa, že si dieťa osvojíme. Lenže o adopciu si môže zažiadať iba jednotlivec alebo manželský pár. Vzhľadom na to, že homosexuáli nemôžu byť manželia, musel žiadať o dieťa iba jeden z nás. A to bol Radek, ja som bol iba spoluposudzovaná osoba, ktorá s ním žije v domácnosti. Obaja sme sa zúčastnili na pohovoroch so sociálnou pracovníčkou, ktorá nás navštívila doma, a zdravotných i psychologických posudkových testov. To je štandardný postup pri akejkoľvek žiadosti o adopciu.

Rozhodovali ste sa, na koho bude dieťa „napísané“, kto ho získa do starostlivosti? Petr nemá na dieťa právny nárok, v rodnom liste je napísaný iba Radek.

Radek Hrdina: Dlho sme sa nerozhodovali. Ja totiž mám dom, v ktorom žijeme, takže som mal oficiálne zázemie, kde budeme dieťa vychovávať. Zvažovali sme aj príjmy a z logiky veci nám potom vyšlo, že bude lepšie, keď budem žiadať ja ako osvojiteľ. Ťahať zápalky sme nemuseli.

Verila som, ostali mi oči pre plač. Českí influenceri reagujú na neschválenie manželstiev pre všetkých

A stretávate sa niekedy s tým, že druhý otec nemá na dieťa právny nárok? Prináša vám to v bežnom živote nejaké komplikácie?

Petr: Vo väčšine prípadov to nie je problém. S Matym chodím k lekárovi väčšinou ja, aj keď nie som zákonný zástupca, a lekári to neriešia. Nedávno sme s ním však boli v poradni, kde musel byť aj Radek, pretože som nemal rozhodovacie právo. Hovorili sme si, že keď budeme mať dieťa, vezmeme sa. To si hovorí asi veľa párov, my sme mali ale iba možnosť registrácie. A tá bola naozaj len pre pocit, z právneho hľadiska sa nič nezmenilo.

Boli ste od začiatku rozhodnutí, že chcete chlapca, alebo ste uvažovali aj o dievčatku? Aké boli vaše počiatočné požiadavky?

Radek: Ja som naopak zo začiatku chcel, aby to bolo dievčatko. Mal som vymyslené aj meno! Chcel som tak predísť určitým predsudkom a ohováraním, že si dvaja gayovia zaobstarali malého chlapčeka. Hovoril som si, že bude fajn mať v našej pánskej domácnosti ženský element. Do požiadaviek sme si tak napísali, že chceme dievčatko do jedného roka, pretože v tomto veku sa dieťa najviac viaže na svojich rodičov. Bolo však pre nás dôležité, aby bolo už právne voľné, čo je zhruba od piatich mesiacov. Nevzali by sme si ani dieťa z baby boxu, chceli sme poznať jeho rodinnú anamnézu, či matka v tehotenstve pila alkohol alebo brala drogy. Nechceli sme ani dieťa iného etnika, aby tých menšín v našom prípade nebolo ešte viac a nebola to pre všetkých ďalšia záťaž. Po dlhšej dobe sa nás úradníčky opýtali, či nechceme otvoriť náruč pre viac detí a zľaviť z našich požiadaviek. A tak sme povedali, že by to mohol byť aj chlapec. A prišiel k nám Matúš.

Na Matúša ste čakali päť rokov. Bola tá doba dlhšia kvôli tomu, že nie ste manželia? Stretli ste sa počas procesu s diskrimináciou alebo nejakým neprijatím?

Radek: Manželský pár má prednosť pred žiadateľmi jednotlivcami, ale nehrá rolu, či ste homosexuál, alebo heterosexuál. Rovnako ako ostatní sme podstúpili všetky šetrenia a posudky, to trvalo zhruba rok. Potom úrady rozhodli, že sme vhodnými kandidátmi, a nám nezostalo nič iné, ako čakať. Po pomerne intenzívnom rokovaní nastalo trojročné obdobie ticha, kedy sme sami občas napísali na úrad, či s nami stále počítajú. V Královohradeckom kraji sme boli prvý homosexuálny pár, ktorý adopciu dotiahol do úspešného konca. Sociálne pracovníčky nám hovorili, že voči nám nemajú žiadne predsudky. Ale samozrejme ma museli posudzovať ako jednotlivého žiadateľa, ktorý je až druhý v poradí.

Dúha v konzervatívnom Poľsku. Prvýkrát požehnali párom rovnakého pohlavia, farár si sype popol na hlavu

Petr: Za celý čas sme sa naozaj nestretli s diskrimináciou. Naopak sa mi vybavuje krásna príhoda zo skupinového sedenia. Okrem nás tam bolo osem manželských párov. Úradníčka sa na konci spýtala, či má niekto ešte pripomienky. Postavil sa chlap ako hora, plešatý, potetovaný a samý sval. Povedal, že by chcel niečo povedať tým dvom chalanom. S Radkom sme začali zachádzať pod stôl, mysleli sme si, že dostaneme päsťou. A on sa na nás usmial a povedal, že nám hrozne fandí a dúfa, že sa to podarí. Nakoniec sme mali v očiach iba slzy dojatia.

Mňa na celom procese adopcie zaujala ešte jedna vec. Keď žena otehotnie, tak sa zhruba dopočíta, kedy nastane deň D. Vy ste ale vôbec netušili, kedy si domov dieťa odnesiete. Hodilo sa vám nakoniec to načasovanie?

Radek: S Petrom sme si robili srandu, že nevieme, či budeme tehotní ako človek, alebo dva roky ako slon. Nakoniec to bolo ešte dlhšie. Všetci nám hovorili, nech dopredu nič nechystáme, pretože nevieme kedy a hlavne či to vôbec príde. Keď sa stále nič nedialo, začal Peter študovať, premýšľal, že zmení zamestnanie. Takže keď mi 28. januára 2021 zavolali, že pre nás majú chlapca, mali sme z toho obrovskú radosť, ale boli sme zároveň aj trochu v šoku.

Petr: Bola pandémia covidu, a pretože pracujem v nemocnici, bol som stále v práci. Keď som prišiel zo služby, potreboval som niečo hrozne rozprávať Radkovi a on sa mi stále snažil skočiť do reči. Keď som ho konečne pustil k slovu, tak moja prvá reakcia bola: „Čože, teraz? Teraz sa to nehodí!“ Obaja sme menili pozíciu v práci, ja som dokončoval štúdium a do toho bol covid. Samozrejme to teraz hovorím trochu v srande, mali sme obrovskú radosť. Za päť dní sme už išli na úrad zoznámiť sa so spisom. Potom sme spoznali Matúša aj osobne, bol v tom čase u pestúnky Markéty v prechodnej starostlivosti.

Keď vám dali prvýkrát do náručia osemmesačné bábätko, bola to láska na prvý pohľad, alebo prevažovali rozpaky, čo si zrazu počnete?

Radek: Prvé stretnutie bolo trochu rozpačité. Posadili sme ho do sedačky a kŕmili ho. To bol dobrý začiatok, ukázalo sa, že cesta k Matúšovi vedie cez jedlo! Cestou späť sme si ale opatrne oznamovali dojmy a pýtali sa sami seba, či to zvládneme. Matúš mal zo začiatku aj zdravotné problémy. A tým, že je Peter zdravotník, zdali sme sa ľuďom na kraji ako vhodní kandidáti. A my sme do toho samozrejme šli.

Influencer Boris Hrivňák: Slováci majú tendenciu haniť svoju krajinu, v tomto sú Česi pred nami

Poznáte biologickú matku Matúša a chceli by ste mu o nej niekedy povedať viac? Ako a kedy myslíte, že budete túto tému komunikovať?

Petr: Než pôjde do školy, musíme mu zo zákona povedať, že je osvojený. Ako dvaja muži by sme to aj tak na bociana dlho neuhrali a zrejme to pre neho nebude veľký náraz. Dostali sme pomerne podrobné informácie o prostredí, z ktorého Matúš pochádza. Pre nás bolo zásadné, že sa matka počas tehotenstva správala ako vzorná budúca rodička, nepila alkohol, chodila na kontroly. Len už nechceli mať ďalšie dieťa. S biologickou matkou sme sa ale nikdy nestretli, stále sme však v kontakte s Markétou a jej fajn rodinou. Oslavuje s nami každé Matúšove narodeniny, navštevujeme sa, sú z nás priatelia.

Matúš bol ročný chlapček, keď k vám do rodiny prišiel. Ako ste riešili v prvých mesiacoch starostlivosť? Zostal jeden z vás na rodičovskej dovolenke?

Radek: Ako osvojiteľ som mal nárok na rodičovskú dovolenku, Petr nie. Ale práve som zmenil pracovnú pozíciu a nechcel som zamestnávateľovi povedať, že tam teraz rok nebudem. Dohovorili sme sa tak, že Peter nastúpil na polovičný úväzok. Dni, keď musel ísť do práce, som vykrýval zasa ja tým, že som pracoval na home office. Do toho sme čerpali rodičovský príspevok.

Bola pre vás starostlivosť o dieťa zo začiatku v niečom náročná? Mali ste rozdelené role alebo úlohy? Keď pominiem dojčenie, je podľa vás nejaká oblasť, ktorá je pre mužov náročnejšia ako pre ženu?

Petr: Kto s ním bol práve doma, staral sa. Určite sme nemali úlohy nejako rozdelené, že by napríklad jeden prebaľoval a druhý varil, jeden bol v práci a druhý sa staral o dieťa a naopak. A v noci sme mali to šťastie, že sme všetci spali. Maty zaspával o siedmej a o deviatej sa budil! Občas sme museli vstať, ale prebdené noci sme nezažili.

Radek: Pri starostlivosti o dieťa naozaj nevidím v schopnostiach mužov a žien rozdiel. Pokiaľ sa chce muž postarať o dieťa, zvládne to od A do Z. Pre dieťa je dôležité, aby malo milujúcu rodinu, ktorá mu dáva všetko, čo potrebuje. A my sa Matúšovi snažíme dávať aj ženské vzory; má babičky, tety aj sesternice. Bývame v malej obci a žijeme veľmi komunitne. V škôlke sme odovzdali zoznam susedov, ktorí ho môžu vyzdvihnúť. Možno sa v dedine nájde niekto, kto s naším modelom rodiny nesúhlasí, ale nehovorí nám to. Úprimne sme sa nikdy nestretli s nepríjemnou reakciou.

Registrované partnerstvá, eutanázia či interrupcie. Prieskum ukázal, že Slováci sú liberálnejší, ako prezentujú politici

Oslovuje vás Matúš oboch „tato“? Teraz to myslím čisto organizačne, aby ste vedeli, kto sa má otočiť.

Petr: Na oboch volá tato. Kto sa otočí, pozná, či to bolo na neho.

Radek: Keď sa otočí prvý otec, ktorého nevolal, povie: „Ty nie! Druhý otec!“ A je to. Možno nás bude neskôr oslovovať krstnými menami, ale zatiaľ sme obaja otcovia.

Máte pocit, že tým, že ste „v menšine“, kladiete na seba vnútorne väčšie nároky, aby ste „väčšine“ dokázali, že to zvládate?

Petr: Keď Maty začal chodiť do škôlky, prebudila sa vo mne súťaživosť a mal som pocit, že musí byť úplne nažehlený, aby nás nikto neohováral. Postupom času som to ale prestal riešiť.

Radek: Ja som sa nikdy nesnažil vystupovať ako dokonalý otecko. Na druhú stranu chceme byť dobrým príkladom a vyšľapávať tak cestičku aj ostatným párom. To je aj dôvod, prečo sme súhlasili s rozhovorom. V Královohradeckom kraji sme sa stali prvými otcami, ktorí vychovávajú osvojené dieťa. A chceme ľuďom ukázať, že to funguje. Máme bežné radosti aj starosti ako všetci ostatní.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Firma zamlčala, čo sa dalo, takže keď uprostred noci prišla samotná katastrofa, mnohí ani netušili, čo ich vlastne zabilo. Priehrada Vajont sme smutnou pripomienkou toho, kam sa až človek dokáže hnať za svojimi cieľmi a nevidieť pritom možné následky.

Mesto zamoril ukradnutý rádioaktívny materiál z opustenej nemocnice. Medzi mŕtvymi bolo aj šesťročné dieťa

V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:

• Jediná ekologická katastrofa, ktorá sa môže rovnať Černobyľu. Jej následky nezmiznú ešte desaťročia
• Zdevastovaná príroda a stovky tisíc obetí. Opitý kapitán spôsobil jednu z najväčších ropných katastrof
• Ulice boli posiate mŕtvymi telami, ľudia vykašliavali krv. Takto vyzerala najväčšia priemyselná katastrofa
• Potraty, epilepsia a popáleniny u detí. Love Canal je symbolom ekologického pekla v USA
• Deti umierali na vrodenú chorobu, vrany padali z oblohy. Ekologická katastrofa navždy zmenila Japonsko
• Ekologické peklo. V roku 1952 sa Londýn na štyri dni ponoril do smogu, zomrelo vyše 12-tisíc ľudí
• Sovieti vytvorili toxickú púšť. Takto vyzerá jedna z najväčších ekologických katastrof na svete
• Explózia nastala, keď oslavovali bezpečnosť plošiny. Toto je príbeh najväčšej americkej ropnej katastrofy
• Explózia zničila celé mesto. Príbeh katastrofy, ktorá patrí k najväčším nejadrovým výbuchom v histórii
• Ohnivé peklo ľudí spálilo na popol. Explózia LPG terminálu v San Juanicu zničila všetko, čo jej stálo v ceste
• Príbeh Amazonského pralesa: Od zelenej oázy a pľúc Zeme až po mŕtve územie zdevastované ťažbou a požiarmi
• Sterilné ženy, impotentní muži. Chemko Strážske je symbolom ekologickej katastrofy na Slovensku
• Jedna z najväčších ekologických katastrof v Európe. Pri Miláne museli zabiť 80-tisíc zvierat, riaditeľa zavraždili
• Jaslovské Bohunice mohli skončiť ako Černobyľ. Pri nehode v atómovej elektrárni išlo o čas, dvaja ľudia zomreli
• 10-metrová vlna banského kalu zničila všetko, čo jej prišlo do cesty. Katastrofa v Buffalo Creek pochovala 125 ľudí

Potrebujeme priehradu

Už začiatkom minulého storočia začalo hovoriť o vybudovaní veľkej vodnej rezervy v alpskom predhorí na zabezpečenie dostatočnej výroby elektrickej energie pre mestá Benátky, Miláno, Torino a Modena. Potrebné to bolo najmä v obdobiach sucha, pretože rieka Piave so svojimi prítokmi trpí dvakrát do roka (počas zimných a letných mesiacov) nedostatkom vody.

Tiesňavy riečky Vajont, ktorá pramení v Karnských Alpách, preteká okolo hory Monte Toc a ústi do rieky Piave, sa javili ako vhodné práve na tento účel. Pozdĺž riečneho toku našli geológ Giorgio Dal Piaz a stavebný inžinier Carlo Semenza pri dedinách Erto a Casso zdanlivo vhodnú lokalitu pre stavbu vtedy najvyššej klenutej hrádze.

Dal Piaz a Semenza pritom prvé pochôdzky v údolí robili už v roku 1929. V prvým projekčným prácom nakoniec došlo až v roku 1940, úradom ho predložili o tri roky neskôr. Bizarné je, že projekt prešiel bez veľkých prekážok najmä preto, že väčšina členov komisie bola v tom čase na vojne.

V roku 1949 boli vykonané dôkladné geologické prieskumy. Súčasne došlo k protestom zo strany dotknutých dedín Erto a Casso, kde malo dôjsť k zaplaveniu značného počtu domov a poľnohospodárskej pôdy. Napriek silným protestom a pochybnostiam príslušných úradov došlo v polovici 50. rokov k prvému vyvlastňovaniu a začatiu prípravných prác. 

Bojkot ľudí

Stavebné práce sa začali približne 100 kilometrov od Benátok v roku 1956, no bez súhlasu príslušného ministerstva. Projektu na stavbu priehradnej hrádze v údolí rieky Vajont sa ujala firma SADE (Società Adriatica di Elettricità), ktorá bola koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia aktívna na trhu s elektrickou energiou na severovýchode Talianska.

Experimenty a hromadné úmrtia zvierat. Tajomný britský ostrov smrti bol 50 rokov kvôli kontaminácii uzavretý

Pôvodný projekt počítal s klenutou betónovou hrádzou vysokou 202 metrov a objemom nádrže 58,2 milióna kubických metrov. Plány ale boli neskôr modifikované tak, že hrádza bude navýšená na celkových 261,60 metrov a objem nádrže sa takmer strojnásobil. Množstvo zadržanej vody tak malo byť oveľa väčšie, než pri všetkých ostatných projektoch v údolí.

Ľudia sa snažili výstavbu bojkotovať a bránili proti vyvlastneniu. Úrady ich však úplne odignorovali. Tina Merlin, novinárka komunistických novín L‘Unità, publikovala viac článkov na túto tému, pričom bola stíhaná pre ohováranie a rušenie verejného poriadku. Pred súdom bola ale obžaloby oslobodená.

Problém za problémom

Počas stavby sa vyskytlo hneď niekoľko problémov. Projekt bol upravovaný, pretože došlo k neočakávaným zosuvom skalného masívu, a to priamo na stenách, do ktorých mala byž hrádza vsadená. Neskôr došlo k malému zemetraseniu, takže SADE bola prinútená urobiť nové geologické prieskumy.

Vlna počas katastrofy zakryla celé nebo na fotografii

Wikipedia/Emanuele Paolini

Tie odhalili pozostatky prastarého skalného zosuvu z doby paleolitu, ktorý hrozili novým zosuvom do vodnej nádrže v priebehu jej napúšťania. Tento nález však spoločnosť príslušným kontrolným úradom nikdy nepredložila. Keď vo februári 1960 začali hrádzu napúšťať, došlo k prvému zosuvu - 700-tisíc metrov kubických horniny spôsobilo markantnú škodu.

Po tomto zosuve bola poverená fakulta hydrauliky a vodných stavieb Vysokej školy technickej v Padove zostavením simulácie katastrofy v údolí Vajont. Na modeli boli pomocou piesku simulované následky zosuvu s objemom 40 miliónov metrov kubických hmoty. Výsledky boli, že priehrada by to zvládla - použili sa však nízke hodnoty, čo potvrdili až neskoršie štúdie zo zahraničia - žiadna talianska vysoká škola totiž nechcela spochybniť závery prvej simulácie a kompromitovať Vysokú školu v Padove.

V rokoch 1961 až 1963 bola nádrž niekoľkokrát naplnená a vypustená, aby sa znížilo riziko zosuvu okolitého terénu. Obyvatelia údolia sa v tom čase začali sťažovať na stále častejšie zemetrasenia spôsobené pohybom pôdy a hlasné zvuky vychádzajúce z kopca.

Svet si pripomína 20. výročie jednej z najhorších udalostí ľudstva. Genocída v Rwande bola päťkrát horšia ako holokaust

Nočná mora

Večer 9. októbra 1963 už väčšina ľudí z okolitých dedín ležala v posteliach a nikto netušil, že to bude naposledy, čo v nich ležia. Že sú naposledy v domoch, ktoré boli ich domovom. O 22:39 došlo ku katastrofálnemu zosuvu v dĺžke troch kilometrov. Zo steny kopca Monte Toc sa rýchlosťou probližne 30 metrov za sekundu zrútilo 270 miliónov metrov kubických skalnatej pôdy (skoro dvojnásobok obiemu nádrže.

Táto masívna hmota sa zosunula do nádrže, pričom ju z veľkej časti zaplnila. V tej chvíli v nej bolo 115 miliónov metrov kubických vody. A tá niekam musela ísť. Fascinujúce je, že samotná priehrada vydržala a nepretrhla sa. Výsledkom však bola gigantická, viac ako 200 metrov vysoká vlna, ktorá sa prevalila cez hrádzu a ničila všetko, čo jej stálo v ceste.

Takmer 30 miliónov metrov kubických vody a kamenia sa dovalilo do mestečka Longarone ležiaceho pod hrádzou na konci tiesňavy. Mesto bolo úplne zničené, rovnako tak aj množstvo dedín po ceste. Oficiálne zdroje hovoria o 1 917 okamžitých obetiach, identifikovaných však bolo najmenej 2 117 ľudí. Presný počet obetá je dodnes nejasný.

Zachrániť sa podarilo len niekoľko málo ôsob, aj to prevažne detí. Tiesňava za hrádzou skončila zasypaná až do výšky 400 metrov.

Po katastrofe

Ministerstvo pre verejné stavby si dalo za cieľ vyšetriť záhadu. Proti bol však stavebný inžinier Pancini, jeden z obvinených, ktorý radšej krátko pred súdnym procesom spáchal samovraždu. Súd trval rok a skončil odsúdením všetkých prítomných na úhrnný trest odňatia slobody v dĺžke 21 rokov pre spôsobenie katastrofy a opakovaného zabitia z nedbanlivosti.

Mnohých sa však nakoniec tresty znížili, prípadne boli úplne oslobodení pre nedostatok dôkazov. V roku 1997 bola firma Montedison, ktorá medzitým kúpila firmu SADE, odsúdená na náhradu škody postihnutým obciam. Väčšina preživších bola presídlená do novopostavenej obce Vajont, vzdialenej približne 50 kilometrov od priehrady.

Na ekologické peklo zomreli tisíce ľudí. V roku 1952 sa známe mesto na štyri dni ponorilo do smrteľného smogu

Longarone a iné dediny v údolí rieky Piave boli znovu postavené s modernými domami a továrňami. Vláda túto katastrofu totiž využila na podporu industrializácie v severovýchodnom Taliansku. Preživším boli poskytované štartové podnikateľské úvery, verejné subvencie a desaťročné daňové úľavy, s možnosťou predaja týchto výhod podnikom Benátska.

Kompenzačné koncesie ale nie príliš jasne rozlišovali medzi obeťami a tými, čo žili neďaleko, takže značný objem získali tí, ktorí utrpeli škodu zanedbateľnú, čo vytvorilo negatívny spoločenský dojem.

Pri samotnej nádrži boli postavené čerpacie stanice, ktoré udržovali hladinu na stálej úrovni. Prívodný kanál vedúci z nádrže do elektrárne pod hrádzou bol predĺžený tak, aby voda mohla odtekať pod závalom do údolia Piave. Hrádza je stále na mieste a je stále udržiavaná, hoci žiadne plány na jej využitie zatiaľ nie sú. 

• Brazílčanka Duda prišla na rok do Trenčína cez výmenný program.
• Slovenčinu zvládla používať už po troch mesiacoch.
• Zamilovala si bryndzové halušky, Kofolu a turistiku.
• Slovensko nazýva svojím druhým domovom a chce sa sem vrátiť

Brazílčanka Maria Eduarda Noira alias Duda sa vďaka programu Rotary Youth Exchange, ktorý ponúka študentom výmenné pobyty mimo Európy, stala na jeden rok stredoškoláčkou na Slovensku. Naša krajina si ju získala natoľko, že sa sem raz túži vrátiť, či už za štúdiom alebo prácou. Slovensko opisuje ako najlepšie miesto, ktoré si mohla na svoj pobyt zvoliť.

V našom rozhovore sa dozvieš aké boli Dudine prvé pocity na Slovensku, v čom je náš školský systém lepší ako v Brazílii, ako sa dokázala po troch mesiacoch naučiť náš jazyk či o pravidlách, vďaka ktorým sa v Riu dá žiť bezpečne.

V ponuke vycestovať v rámci programu RYEP si mala určite mnoho krajín. Čo ťa presvedčilo vybrať si práve Slovensko?

Hlavným dôvodom, prečo som si vybrala Slovensko, bol jazyk. Rýchlo sa učím a mám chuť spoznávať nové jazyky. Chcela som sa naučiť reč, ktorá je úplne odlišná od všetkých, ktoré už ovládam. Okrem toho som túžila spoznať úplne inú kultúru a zažiť výrazne odlíšené ročné obdobia.

Vedela si vôbec predtým niečo o našej krajine? Aspoň, že existuje?

Áno, v skutočnosti som vedela veľa o vašej histórii, pretože som sa o Slovensku učila v škole na hodinách geografie a dejepisu.

Okrem toho, keďže som vždy snívala o výmennom pobyte, začala som sledovať množstvo videí na YouTube o skúsenostiach výmenných študentov. Narazila som aj na videá jedného dievčaťa, ktoré bolo na Slovensku cez Rotary takisto, ako neskôr ja. Už len pri sledovaní jej zážitkov mi Slovensko prirástlo k srdcu.

Brazílčankin posledný deň na Slovensku.

Ig/@dudanoira/

Aké boli tvoje prvé dojmy, keď si prekročila hranice Slovenska?

Keď som vystúpila z lietadla vo Viedni začala som sa samej seba pýtať, čo to vlastne robím. V momente, keď mi došlo, že hneď za bránou na mňa čaká moja nová rodina, s ktorou budem celý rok žiť v novom domove, začala som panikáriť. Keď som ich však stretla, pocítila som obrovskú úľavu. Privítali ma tak srdečne, že všetka nervozita zmizla.

Nikdy nezabudnem na pocit, keď som sa ráno zobudila na Slovensku – otvorila som okno a naskytol sa mi nádherný výhľad na zelené polia a rieku. Neskôr sme sa vybrali na bicykloch do centra mesta a vidieť všetko prvýkrát bol magický zážitok, ktorý si navždy uchovám v pamäti. Nemohla som sa prestať usmievať a stále som si v duchu opakovala, že som si vybrala tú najkrajšiu krajinu. Moje prvé dojmy zo Slovenska boli, že je to krásne a priateľské miesto. 

Tvojou strednou školou sa na chvíľu stalo Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne. Ako hodnotíš naše školy a školský systém?

Slovenský školský systém mi pripadá naozaj dobrý – najmä preto, že ide o verejnú školu, kde netreba platiť za štúdium. Na začiatku som si myslela, že sú učitelia príliš vážni, pretože sme museli vstať vždy, keď vošli do triedy a oslovovať ich formálnym spôsobom. V Brazílii máme s učiteľmi bližší vzťah.

Čo sa týka rozvrhu, myslím si, že na Slovensku je lepšie nastavený ako v Brazílii. Slovenskí študenti majú viac voľného času medzi hodinami, veľkú prestávku doobeda a už o 14:00 môžu ísť domov. V Brazílii študujeme od 7:00 do 17:00, pričom máme len dve prestávky – jednu 30-minútovú a jednu hodinovú na obed. Obed však nie je súčasťou školy – musíme si ho priniesť alebo ísť do reštaurácie v okolí. Preto si myslím, že slovenský systém je flexibilnejší a poskytuje študentom viac kvalitného času v škole.

Všetci výmenní študenti, ktorí boli rozdelení do iných slovenských a českých miest.

Ig/@dudanoira/

Cítila si sa učiteľmi a spolužiakmi vítaná?

Áno! Boli neskutočne milí. Aj teraz, keď som späť v Brazílii, som so svojimi slovenskými kamošmi naďalej v kontakte a mám pocit, že toto priateľstvo vydrží navždy. Na začiatku som nerozumela jazyku, oni nepoznali ten môj. Všetci sme sa navzájom prispôsobovali a spolužiaci boli neuveriteľne priateľskí, snažili sa mi všetko vysvetliť, vzali ma medzi seba, predstavili mi svojich kamarátov a dali mi pocit, že medzi nich patrím. Som šťastná, že som mohla byť súčasťou práve takej triedy.

Čo sa týka učiteľov – takmer nikto z nich nehovoril po anglicky. Aj napriek tomu sa snažili so mnou komunikovať, niekedy angličtinou, inokedy po slovensky. Bola som naozaj v úžasnom prostredí – s výbornými učiteľmi a skvelými spolužiakmi.

Vraj si sa dokonca naučila po slovensky do takej miery, že si nám miestnym rozumela. Ako dlho ti trvalo, kým si sa začala chytať?

Už po troch mesiacoch som sa vedela dorozumieť iba po slovensky. Samozrejme, nepoznala som všetky slová, ale dokázala som vysvetliť čo som chcela povedať. Moji hostiteľskí rodičia nehovorili dobre po anglicky, moja hostiteľská mama dokonca vedela len po slovensky. Mala som teda intenzívny kurz slovenčiny každý deň už od prvého dňa s mojou rodinou. V škole som väčšinou robila cvičenia zo slovenského jazyka a raz do týždňa som mala aj hodiny slovenčiny.

Matej presťahoval rodinu na Madeiru: My Slováci tvrdíme, že sme prajní. Oproti tunajším miestnym však ani z desatiny, hovorí

Čo hovoríš na našu tradičnú kuchyňu, napríklad typické bryndzové halušky? Cudzinci nám nimi často ohŕňajú nosom …

Och, milujem bryndzové halušky! To je asi jedlo, ktoré mi chýba najviac. Vždy hovorím, že s jedlom nemám žiaden problém – zjem čokoľvek a väčšinou som s tým veľmi spokojná. Takže keď som prišla na Slovensko, bola som otvorená vyskúšať všetko, no a do slovenskej kuchyne som sa úplne zamilovala.

Bryndzové halušky, buchty, langoš, kapustnica a trdelník sú jedlá, kvôli ktorým vážne premýšľam nad otvorením slovenskej reštaurácie, len aby som to všetko mala blízko seba aj v Brazílii. No a samozrejme, chýba mi aj Kofola!

Ako by si celkovo opísala Slovákov? Sme pohostinný národ? 

Áno, ste neskutočne pohostinní a úžasní ľudia. Pravdupovediac, pred príchodom na Slovensko som mala trochu obavy, že stretnem „chladných“ ľudí, ktorí nebudú až tak otvorení cudzincom. Existuje totiž stereotyp, že ľudia v slovanských krajinách sa menej otvárajú neznámym ľuďom a sú rezervovanejší, no bolo to presne naopak!

Každý bol ku mne veľmi milý. Keď si niekto všimol, že som cudzinka, hneď sa snažil pomôcť – či už mi poradiť so slovenčinou alebo mi ukázať cestu, keď som sa stratila. Moji kamaráti boli od prvého dňa veľmi priateľskí, otvorení a ochotní ma spoznať, prijať medzi seba a pomôcť mi s čímkoľvek. Vždy stáli pri mne – a za to som im nesmierne vďačná.

V čom je život v Brazílii a na Slovensku najviac odlišný?

Počasie a doprava – to boli pre mňa veľké rozdiely. Prvýkrát v živote som zažila všetky štyri ročné obdobia tak jasne a výrazne. Prvý raz som videla sneh a mohla som vyskúšať aktivity, ktoré by som v Brazílii nikdy nezažila. V Brazílii máme pocit, že je leto celý rok – v zime sa teploty pohybujú medzi 30 a 35 °C, v lete stúpajú až na 40 či 45 °C, pričom pocitová teplota môže dosiahnuť 50 °C.

Doprava bola pre mňa tiež niečo úplne iné – cestovala som tri hodiny a dostala som sa na opačnú stranu Slovenska. Keď cestujem tri hodiny v Brazílii, stále som v rámci mesta Rio de Janeiro. Vlaky, ktoré spájajú rôzne krajiny v Európe sú úžasné, cestovanie je také rýchle a jednoduché – toto mi naozaj chýba.

A čo sa týka jedla a zvykov?

Aj keď je jedlo na Slovensku veľmi chutné, je úplne iné ako tu. V Brazílii sme zvyknutí jesť veľa mäsa – každý deň na obed aj na večeru. Na Slovensku som jedla oveľa viac zemiakov a menej mäsa, čo bola pre mňa veľká zmena.

Aj zvyky Slovákov sú odlišné. Moja hostiteľská rodina mala napríklad zvyk chodiť na túry a veľa športovať vonku. Na Slovensku som si zamilovala turistiku! V Brazílii som na to nebola až taká zvyknutá a ani nemáme toľko turistických chodníkov ako vy na Slovensku.

Bryndzové halušky si nielen zamilovala, dokonca sa ich naučila pripraviť.

Ig/@dudanoira/

Rio sa okrem farebného karnevalu často spája i s vysokou kriminalitou a nebezpečenstvom. Ty si miestna, je tomu naozaj tak?

Žijem v meste, ktoré je známe tým, že je „nebezpečné“, ale úprimne ja sa tu cítim veľmi bezpečne. Bývam na ostrove v meste Rio de Janeiro, kde sa nachádza medzinárodné letisko. Nikdy som nebola okradnutá. Narodila som sa tu a vyrastala s vedomosťou, ako sa správať, keď idem von. Keď vychádzame do ulíc, máme niekoľko „pravidiel“ čo robiť. Napríklad nepoužívať telefón počas chôdze po promenáde v Copacabane, nenosiť zlaté náhrdelníky, venovať pozornosť tomu, čo sa deje okolo vás a či sa nepribližujú vreckári. 

Keď idem večer s kamošmi alebo rodinou von, vieme ktorým miestam sa treba vyhnúť Všeobecne môžem povedať, že zločin a nebezpečenstvo tu sú prítomné ako v každom veľkom meste na svete, ale nie je to niečo, čo by malo odradiť ľudí od návštevy Brazílie. Moja odporúčanie je: porozprávajte sa s tými, ktorí mesto poznajú, aby ste sa dozvedeli, čo robiť a čo nie a kde sú najlepšie miesta na pobyt a návštevu.

Aké miesta v Brazílii sa určite oplatí vidieť?

Na prvom mieste je Rio de Janeiro, moje milované mesto s najkrajšími miestami na svete, ako socha Ježiša Krista, skala Sugar Loaf, pláž Copacabana či pláž Ipanema. Tieto miesta taktiež naozaj stoja za návštevu: Porto de Galinhas a Fernando de Noronha, teda krasne sopečné súostrovie, Recife, Salvador, Baie, Natal, Rio Grande do Norte, Maceió a Fortaleza. Región Amazónie sa tiež oplatí navštíviť.

Brazílčanka na výlete so svojou slovenskou triedou v Prahe.

Ig/@dudanoira/

Keďže si si vyskúšala na istú dobu život na Slovensku, vedela by si si predstaviť ostať tam navždy?

Áno! Počas výmenného pobytu mi chýbala rodina a priatelia z Brazílie, ale úprimne, nechcela som zo Slovenska odísť. Priala by som si, aby tam mohli prísť a zostať so mnou. Na konci programu výmeny som sa však musela vrátiť naspäť do Brazílie. Túžim sa vrátiť na Slovensko a študovať a pracovať v oblasti, ktorá súvisí s mojím zameraním na vysokej škole. 

Slovensko je môj druhý domov. Zamilovala som sa do tejto krajiny a neexistuje deň, kedy by som na ňu a získané zážitky nepomyslela. Niektoré z najlepších spomienok v mojom živote sú práve tam. Nemôžem sa dočkať, keď sa vrátim do tejto skvelej krajiny a do mesta, ktoré si získalo moje srdce – Trenčína.

Princezná v minulosti pracovala pre OSN a zastávala post thajskej veľvyslankyne v Rakúsku, v Slovinsku a na Slovensku. Podľa línie následníctva thajského trónu ustanovenej v roku 1924 a podľa ústavy mala nárok na trón. Kráľ Mahá Vatčirálongkón ale po nástupe na trón v roku 2016 zatiaľ svojho nástupcu neurčil.

Žena drží fotografiu thajskej princeznej Badžrakitijapche.

Sakchai Lalit/Tasr

Podľa vyhlásenia kráľovského paláca zomrela Badžrakitijapcha vo štvrtok večer po tom, čo sa jej stav zhoršil v dôsledku vnútornej infekcie, kolitídy, nízkeho krvného tlaku a porúch srdcového rytmu a zrážanlivosti krvi.

Thajská princezná náhle stratila vedomie v decembri 2022 po tom, čo sa v provincii Nakchon Rátčchasímá na severovýchode krajiny zúčastnila armádou organizovanej súťaže služobných psov. Odtiaľ ju vrtuľník prepravil do nemocnice v Bangkoku. Lekári ako dôvod kolapsu uvádzali problémy so srdcom.