Na sociálnych sieťach si vybudoval miliónové publikum a dlhé roky vystupoval ako expert na úspech, peniaze a vzťahy. Súčasne ale čelí vyšetrovaniu v niekoľkých krajinách kvôli podozreniam z obchodovania s ľuďmi, sexuálneho násilia a vykorisťovania žien. Nová investigatíva magazínu New Yorker sa vrátila k úplným začiatkom jeho podnikania.

V centre príbehu stojí Slovenka, ktorú mal Tate spoznať v roku 2012, keď cestoval po Európe. Mala vtedy iba 15 rokov, zatiaľ čo on 26. Dievča pracovalo ako servírka v Košiciach. Zo spoločných skorších správ vyplýva, že sa do neho zamilovala a plánovala s ním spoločnú budúcnosť.

Tristan a Andrew Tateovci.

Inquam Photos/eduard Vinatoru/Via Reuters

Lenže Tate vnímal situáciu úplne inak. Zatiaľ čo navonok vystupoval ako partner, v súkromí mal ženu považovať predovšetkým za obchodnú príležitosť. Neskôr sa mala stať jednou z prvých dievčat zapojených do jeho online erotického biznisu, ktorý mu zarobil milióny dolárov.

Práve na podobnom modeli mal Tate podľa vyšetrovateľov vybudovať celé svoje podnikanie. Ženy najprv získaval romantickými gestami a následne ich presviedčal k tvorbe plateného erotického obsahu. Odborníci tento spôsob manipulácie označujú ako takzvanú „lover boy“ metódu. Sám Tate o svojom prístupe v minulosti hovoril prekvapivo otvorene. "Musíš s nimi spať a ony sa do teba musia zamilovať. To je pre ten biznis zásadné," znelo jedno z jeho predchádzajúcich vyjadrení.

Žena ma poslúchať muža, a nemala by pôsobiť príliš sebestačne. Čo sa to deje s chlapcami z generácie Z?

Podľa vyšetrovania mala Slovenka vystupovať na erotických stránkach pod falošnou identitou a zarábať peniaze prostredníctvom platených vystúpení. Detektívi tvrdia, že si dokonca nechala vytetovať nápis označujúci, že patrí Tateovi. Zárobky z jej práce pritom údajne nekončili u nej, ale práve u budúceho influencera.

Tate sa neskôr chválil, že na podobnom modeli vybudoval celé podnikanie. „Svoj biznis som postavil na svojom penise,“ uviedol podľa archivovaných materiálov. V iných videách zase popisoval, že každý deň oslovoval desiatky žien na sociálnych sieťach a neustále vyrážal na nové rande. Z pôvodne malého projektu sa postupne stalo mnohomiliónové impérium.

Andrew Tate aj jeho brat Tristan všetky obvinenia dlhodobo odmietajú. Tvrdia, že sú terčom politicky motivovaných útokov a žiadneho trestného konania sa nedopustili.

Investigácia vyvolala debatu aj na sociálnych sieťach. Niektorí používatelia začali prípad Andrewa Tatea prirovnávať ku kauze okolo Adama Kajumiho. "Takže Kajumi aj Tate idú do lochu? Kajumi je vlastne Tate chudobných. Hm, snáď bude nasledovať Kajumiho do kriminálu," objavovalo sa v komentároch.

Ako píše portál Vice, vzťah s takouto ženou prináša množstvo výhod (sexuálna otvorenosť či finančná nezávislosť), ale aj žiarlivosť, odsudzujúcich priateľov a nepríjemných predplatiteľov. Web preto oslovil sedem ženatých mužov, aby z vlastnej skúsenosti porozprávali o tom, aký život skutočne žijú.

Z farára sa stal tvorca na OnlyFans. Kvôli záľube v erotických hrách musel cirkev opustiť

Ideme do toho spoločne

Pre páry je zásadné, aby rozhodnutie o založení profilu bolo prijaté spoločne. Jordan, ktorý si zobral modelku Evie Euphoric, vysvetľuje: „Chceli sme postúpiť a kúpiť dom. Keďže náklady na všetko stúpajú a s OnlyFans sa toho deje veľa, rozhodli sme sa, že Evie by mala vytvoriť stránku.“ 

Jack, manžel modelky Ashley Carter, zase spomína, že spočiatku o založení profilu iba žartovali, reálne kontúry to nabralo až neskôr. „Nemal som žiadny problém. Je dosť prsnatá, má veľký zadok a postavu presýpacích hodín, takže som vedel, že bude populárna.“

Zac, ženatý s modelkou Emmy Rosa, bol ten, kto povzbudil svoju manželku, aby sa pripojila k platforme. „Vytáča ma, že sa na ňu pozerajú iní muži,“ dodal zároveň.

Ako sa mužom žije s OnlyFans modelkami?

Unsplash/Timofey Urov

Sexuálne výhody

Ako Zac pokračoval, ženu motivoval preto, lebo chceli „predviesť“ ich neuveriteľný sexuálny život. „Sme sexuálne dobrodružní. Takto len vyjadrujeme, čo by sme aj tak robili v našom osobnom živote.“

Vincent Bellucci, manžel modelky a herečky Valentiny Bellucci, hovorí, že zažil určitú žiarlivosť na mužov, s ktorými Valentina natáča, no nazýva to „pozitívnou žiarlivosťou“. Ako vysvetľuje: „Ak natáča s mužom a má rada určitú polohu, ktorú v osobnom živote zvyčajne nerobíme, myslím, že je to pre nás niečo nové, čo by sme mohli vyskúšať.“

To isté platí, ak sa fotí s veľmi fit a dobre vyzerajúcim chlapom: „Je čas, aby som si zacvičil, aby som pre ňu vyzeral lepšie.“ Ako pokračuje, sex sa zlepšil až potom, čo jeho žena začala vytvárať obsah na platforme. „Predtým, než začala s OnlyFans, keby mala pocit, že v určitej sexuálnej polohe nevyzerá dobre, nechcela by to robiť. Teraz jej všetko vyhovuje,“ hovorí. 

Lesbický pár vymenil zdravotníctvo za OnlyFans. Baby zarábajú štyrikrát viac

Jack mal podobnú skúsenosť. „Teraz je oveľa ochotnejšia skúšať nové veci v spálni.“ Tiež rád sledoval, ako skúma svoju bisexuálnu stránku. „Prvýkrát vo svojom obsahu vyskúšala iné dievčatá. Teraz hovoríme o našej prvej trojke.“ 

Finančné výhody 

Pre Jesseho Jonesa, manžela modelky Amber, jej úspech na platforme zmiernil finančný stres. „Pred OnlyFans mala problémy s prácou,“ vysvetľuje. Bolo to ťažké, pretože ako osobný tréner má kolísavý príjem. „Odkedy začala prispievať na OnlyFans, bolo to oveľa uvoľnenejšie,“ hovorí. 

Podľa Jacka bol dodatočný príjem Ashley pre ich domácnosť obrovskou pomocou. „Nielen, že Ashley dáva svoje peniaze, aby sa mohla rozmaznávať – robiť si nechty, vlasy a tvár – ale to všetko sú daňové odpisy. Toto mi ušetrilo veľa peňazí!“ Okrem toho podľa jeho slov boli na dovolenkách, ktoré si mohli bez problémov predĺžiť.

OnlyFans

Dreamstime

Pre niektorých si finančná stránka vyžadovala mentálne prispôsobenie, ako napríklad Zac hovorí, že musel prehodnotiť svoju úlohu manžela na základe toho, koľko Emmy zarába. „​To, že v skutočnosti zarába naozaj dobré peniaze, bolo pre mňa skôr vecou vlastnej hodnoty, pretože som bol zvyknutý sa o ňu starať.“

Je to tímová práca

Heidi V zarobí dostatok peňazí na to, aby nemusela pracovať ako inžinierka. S manželom sa stretli na univerzite. On sa teraz venuje práci pre svoju manželku na plný úväzok, a to za kamerou aj pred ňou. „Je to o spojení práce a zábavy,“ hovorí. „Povedz, ideme na pláž. Dá mi tam fajku a natočí to. To je vzrušujúce.“

Fennel, ženatý s modelkou Ursinae Vespera, tiež hovorí, že OnlyFans jeho manželky je spoločný podnik. Natáča obsah, robí svetelnú a výtvarnú réžiu a stavia kulisy. „Baví ma kreativita,“ hovorí. „A keďže to robíme spolu, zbližuje nás to.“ 

OnlyFans modelka žiadala svojich fanúšikov o peniaze na vozík. Potrebuje ho na svoje desaťkilové implantáty

Najväčšie výzvy

Jednou z najťažších častí práce je vysporiadanie sa s dlhými hodinami a nedostatkom oddelenia práce a života. Jesse hovorí, že ľudia nerešpektujú, aké časovo náročné to môže byť. „Ľudia si myslia, že je to také jednoduché. Zverejníte fotku na internete a potom bum, stanete sa cez noc milionárom. Nevidia všetku tú tvrdú prácu, ktorá je s tým spojená. Amber fotí celý víkend.“

Klienti môžu byť núdzni a neúctiví. Ako to vidí Jordan, títo predplatitelia dávajú jemu a jeho manželke pohľad na to, aký zdravý je ich vzťah. „Jediný dôvod, prečo sú muži takí, je ten, že nemajú veľa skutočných skúseností so ženami.“

Z veľkej časti tieto páry uvádzajú, že majú priateľov a rodiny, ktorí ich podporujú. Jesse ale hovorí, že ľudia sú stále niekedy odsudzujúci: „Poviem jednému z mojich kamarátov o OnlyFans a jeho priateľka bude počúvať a bude sa čudovať. Ale väčšina ľudí, ktorí o tom počuli, nás veľmi podporuje.“

Ako sa mužom žije s OnlyFans modelkami?

Unsplash/Taisiia Shestopal

Musia pochopiť, že je to len práca

Pre týchto mužov je dôležité, aby zostali pri zdravom rozume a uvedomili si, že to je iba práca. Predplatitelia sú len platiaci zákazníci, nič viac. Dôležitá je však aj úprimnosť.

Evie je voči Jordanovi úplne transparentná, pokiaľ ide o žiadosti, ktoré dostáva. „Ak sa niekto z nás kvôli žiadosti cíti divne,“ vysvetľuje, „preberieme si to. Každý rozhovor nás robí silnejšími a potvrdzuje to, čo už máme: schopnosť byť vo všetkom otvorení.“

„Všetci naši priatelia uviazli v práci 9 - 5. My sme voľní.” Dvojica tiež nevidí dôvod nateraz skončiť. „Robí to osem rokov a ľahko ju môžem vidieť, ako to robí, kým nebude stará a šedá.”

Musela si vybrať medzi bohom a OnlyFans. Členovia komunity ňou najprv opovrhovali, teraz si od nej pýtajú pikantné fotky

„Úprimne povedané, bola to pre nás jedna z najlepších vecí v našom vzťahu,” vysvetľuje Jack. Nerozumie stigme. „Ak vás to robí šťastnými, platíte účty a prináša vám to úžitok viacerými spôsobmi, tak prečo to nespraviť? Ak chcú iní chlapci platiť za Ashley, aby sa rozmaznala a mala iný luxus, tak prečo by som s tým mal problém?"

Prvej snehulienke sa dostalo uznanie až po 60 rokoch

Prvý celovečerný animovaný film priniesol hneď niekoľko hitov, ktoré sú populárne dodnes, zložili ich Frank Churchill a Larry Morey. Divákom tento film však predstavil aj prvú Disney princeznú v podaní vtedy len 18-ročnej Adriany Caselotti. Okrem toho, že darovala Snehulienke svoj hlas naspievala aj všetky jej piesne vrátane legendárnej Someday my Prince Will Come.

Svet Star Wars sa rozrastie o ďalšie tri filmy. Toto všetko vieme o návrate do milovanej preďalekej galaxie

Disney však mladú talentovanú herečku využil, zaplatil jej len 900 dolárov, čo by dnes predstavovalo približne 20-tisíc. Pretože Disney chcel zachovať ilúziu skutočných postáv, zakázal okrem toho herečke vystupovať v ďalších hlasových úlohách, aby jej hlas mali diváci spojený len so Snehulienkou. Žiaľ, tento trend sa preniesol aj mimo štúdia a Caselotti musela prerušiť aj svoje pôsobenie v rádiu.

V neskorších rokoch sa Caselotti opäť viac zapojila do Disney filmov. V roku 1972 sa objavila v The Julie Andrews Hour a spievala piesne zo Snehulienky s Julie Andrews. Objavila sa aj na propagačných akciách k filmu, vrátane jeho opätovného uvedenia v roku 1987. Nakoniec bola vyhlásená za jednu z Disney legiend až v roku 1994, keď mala 78 rokov. Dlho si však slávu neužívala, pretože o dva roky neskôr zomrela na rakovinu.

Rasistický Disney

Je pravda, že rasistické kontexty a narážky, boli v minulom storočí viac tolerované ako dnes. To však neospravedlňuje jedného z najväčších tvorcov rozprávok, vkladať ich do detských programov. Asi najkontroverznejším príkladom je mimochodom oscarová pieseň „Zip-a-dee-doo-dah“ z filmu Song of the South.

Štrajk scenáristov v Hollywoode. Zábavný priemysel prišiel za dva dni o 10 miliárd, v ohrození je každý tvoj obľúbený seriál

Táto inak veselá melódia získala Oscara za najlepšiu pôvodnú pieseň, ako aj čestného Oscara pre talentovaného černošského amerického herca a speváka Jamesa Basketta v jeho poslednej filmovej úlohe strýka Remusa, píše BBC.

Bohužiaľ, snímka je vďaka zidealizovanému plantážnickému životu a hierarchii veľmi nepríjemným dobovým filmom a Pieseň o Juhu sa postupne vytratila z Disneyho repertoáru. Do nedávna však bola táto pieseň ešte súčasťou Disney parkov. Konkrétne išlo o jazdu na tobogane Splash Mountain, ktorá bola inšpirovaná práve týmto filmom. Začiatkom tohto roka bola táto atrakcia v amerických Disney parkoch, práve kvôli tejto kontroverzii, zatvorená.

Siamské mačky

Ďalším príkladom problematického songu bola pieseň The Siamese Cat Song od americkej hviezdy Peggy Lee. Tá požičala svoj hlas dvom úskočným siamským mačkám s extrémnym ázijským prízvukom. Práve kvôli nemu v spojitosti s textom a charakterom postáv, sa stala táto scéna v modernej dobe prinajmenšom kontroverzná.

Preto sa skladateľský a produkčný tím snažil tento problém v rámci remakeu Lady a Trump z roku 2019 vyriešiť. Nate „Rocket“ Wonder a Roman GianArthur z Wondaland Productions, však svoju prácu zvládli na výbornú a novovytvorenú pieseň pre siamské mačky s názvom „What a Shame“ aj sami naspievali. „Skladba prešla niekoľkými opakovaniami,“ hovorí Wonder. „Muselo to byť vtipné a zábavné a mačky museli byť drzé. Výzvu sme prijali opatrne,“ hovorí pre Variety.

Arabský stereotyp v Aladinovi

„Pochádzam z krajiny, z ďalekého miesta, kde sa potulujú karavány tiav. Kde ti odrežú ucho, ak sa im nepáči tvoja tvár. Je to barbarské, ale hej, je to domov,“ znel začiatok piesne Arabian Nights z Aladdina z roku 1992. „Pieseň hanobí celý národ,“ napísal Jack G. Shaheen v LA Times hneď po vydaní rozprávky. „Text a následné scény informujú ľudí, že Arabi nie sú ako my: sú neotesaní,“ pokračuje.

Štúdiá Walta Disneyho po protestoch Americko-arabského antidiskriminačného výboru (ADC) tieto prvé dva riadky textov zmenili. Don Bustany, vtedajší prezident losangeleskej pobočky ADC, povedal, že prepísanie dvoch riadkov nestačí na zvrátenie rasizmu, ktorý organizácia vidí vo filme. „Asi najponižujúcejšie pre Arabov je, že všetci obyvatelia mesta, obchodníci, stráže a vojaci sú zobrazovaní ako zlí a krutí,“ napísal vtedy Bustany. Je však iróniou, že väčšina obyvateľov mesta vo filme sú v skutočnosti karikatúrami producentov, režisérov a animátorov Disney.

Za farbu leta 2026 mnohé módne maniačky označujú akvamarínovú. Svieži odtieň modrej dokonalo vynikne na opálenej pokožke, pôsobí elegantne, no zároveň nenútene a nesie v sebe typický prímorský vibe. Oživiť dokáže aj úplne jednoduchý biely outfit a dodať mu letný šmrnc. Toto leto navyše praje hravosti a odvážnym kombináciám, takže výrazná modrá rozhodne nie je prekvapením. Ak chceš experimentovať, skvelo funguje aj v spojení s ružovou.

Ako zahviezdiť na pláži toto leto? Medzi najväčšie trendy patria háčkované bikiny a tieto topánky

Midi sukne

Zabudni na mini sukne – leto 2026 patrí midi dĺžke. Sukne siahajúce pod kolená pôsobia chic, elegantne a zároveň veľmi žensky. Ich veľkým plusom je univerzálnosť – rovnako dobre fungujú v ležérnom outfite s obyčajným tričkom a teniskami, ako aj v elegantnejšej kombinácii s výrazným topom či sandálmi na podpätku.

Okrem toho sú aj pohodlné, takže sa nemusíš stresovať nepríjemnými momentmi pri vetre alebo sedení. Trendy navyše prajú originalite, preto sa neboj siahnúť po rôznych vzoroch, farbách či netradičných materiáloch.

Midi sukne.

Pinterest/

Kárované a pásikavé vzory

Ak si v posledných týždňoch prechádzala obchody, určite ti neuniklo, že módny svet ovládlo káro. Popri ňom si svoje miesto stále držia aj pásiky, ktoré sú trendom už od jari a ani počas leta sa nikam nechystajú.

Či už ich zvolíš na nohaviciach, sukni, šatách alebo tope, tieto vzory dokážu okamžite oživiť aj úplne jednoduchý outfit. Pôsobia hravo, štýlovo a často stačí jeden výrazný kúsok, aby celý look vyzeral trendy.

Káro a prúžky.

Pinterest/

Bermudy

Keďže toto leto ustupujú do úzadia mini sukne, rovnaký osud postihol aj ultra krátke šortky. Ak chceš pôsobiť trendy, stav na bermudy. Tento strih si módny svet zamiloval najmä pre jeho pohodlie, nenútenosť a schopnosť vyzerať elegantne aj bez veľkej námahy.

Či už siahneš po rifľových, športových alebo elegantnejších bermudách, pri správnom stylingu dokážu pôsobiť veľmi žensky a štýlovo. Skvelo fungujú v kombinácii s crop topom či obtiahnutým tielkom, ktoré vyvážia ich voľnejší strih. Outfit následne môžeš doplniť trendy sandálmi a vytvoriť tak pohodlný, ale stále veľmi fashion look na bežný deň v meste.

Veľkým trendom sú dokonca aj takzvané jorts – oversized rifľové šortky, ktoré svojím strihom pripomínajú takmer klasické džínsy. Hoci pôsobia uvoľnene a trochu „boyfriend“ štýlom, práve v tom spočíva ich čaro.

Bermudy.

Pinterest/

Capri nohavice

Ak predsa len nie si fanúšičkou voľných strihov a bližšia ti je elegantnejšia silueta, toto leto stav na capri nohavice. Ikonické trojštvrťové nohavice sa vracajú späť do trendov a prinášajú jemný nádych nostalgie.

V kombinácii s topánkami na opätku pôsobia veľmi žensky a elegantne, no rovnako štýlovo vyzerajú aj s obyčajnými šľapkami či sandálmi. Navyše krásne tvarujú postavu a dokážu vytvoriť upravený look bez toho, aby outfit pôsobil príliš formálne.

Capri nohavice.

Pinterest/

Balónové nohavice

Do tretice všetko dobré – a ďalším nohavicovým trendom leta 2026 sú balónové nohavice. Voľný, jemne „nafúknutý“ strih si získal obľubu najmä vďaka pohodliu a vzdušnosti, ktorú počas horúcich dní naozaj oceníš.

Sú ľahučké, komfortné a zároveň štýlové, takže v nich nebudeš mať pocit, že sa v letných teplotách roztopíš. Ak siahneš po jednoduchých bielych balónových nohaviciach, skvelo ich zladíš práve s trendy akvamarínovou farbou, ale aj s vyššie spomínanými pásikavými kúskami.

Balónové nohavice.

Pinterest/

Plášťový top

Ďalším výrazným letným kúskom sú tzv. cape sleeve topy – topy s voľnými, splývavými rukávmi, ktoré pripomínajú jemný plášť. Pôsobia romanticky, vzdušne a okamžite dodajú outfitu elegantnejší nádych bez toho, aby si musela robiť veľa stylingu. V lete sú navyše ideálne vďaka ľahkým materiálom, ktoré sú príjemné aj počas horúcich dní a pekne sa vlnia pri chôdzi.

Plášťový top.

Pinterest/

Žabky

Ako sme spomínali už pri plážových trendoch, toto leto ovládli módny svet žabky. A tentoraz rozhodne nepatria len do piesku pri mori. Flip flop šľapky sa stali plnohodnotnou súčasťou mestských outfitov a fashion influencerky ich kombinujú takmer so všetkým – od midi sukní cez bermudy až po elegantné nohavice.

Žabky.

Pinterest/

Leto 2026 je v znamení hravosti, pohodlia a štýlu, ktorý nepôsobí prehnane premyslene, ale zároveň si drží módny šmrnc. Či už siahneš po výrazných farbách, vzoroch alebo netradičných strihoch, najdôležitejšie je cítiť sa v outfite dobre a prirodzene. Trendy sa síce menia, no osobný štýl ostáva – a práve ten robí každý letný look jedinečným.

Andrea žije v Trapani: Sicílčania si na oslavu osemnástky berú pôžičky. Apartmány sú tu lacnejšie, ako garsónka na Slovensku

V Brainee sme porovnali ceny vstupeniek na niektoré z najznámejších festivalov sveta a pozreli sa na to, čo návštevníci za svoje peniaze dostanú.

Slovenka Kristína vyžije z 38 eur na týždeň: Nič si nezakazujem, ale kupujem len to, čo naozaj potrebujem

Rozprávkový svet elektroniky za 400 eur

Belgický festival Tomorrowland patrí medzi najžiadanejšie hudobné podujatia na planéte. Vstupenky bývajú vypredané v priebehu niekoľkých minút a dostať sa k nim je často náročnejšie než kúpiť lístky na veľké športové podujatia.

Za dvojdňový festivalový pas zaplatia návštevníci približne 400 eur, jednodňový lístok stojí okolo 153 eur. Organizátori lákajú na veľkolepé pódiá pripomínajúce kulisy fantasy filmov a hviezdy elektronickej hudby ako Calvin Harris, Martin Garrix či David Guetta.

Festival sa každoročne koná v belgickom meste Boom a pravidelne privíta návštevníkov z viac ako 200 krajín.

Tomorrowland.

Ig/@tomorrowland/

Ostrov slobody v susednom Maďarsku

Slovákom je geograficky najbližšie z veľkých európskych festivalov Sziget Festival. Koná sa na ostrove Óbuda uprostred Dunaja v Budapešti a každoročne ho navštívia stovky tisíc ľudí.

Päťdňový festivalový pas stojí spolu s manipulačným poplatkom 404 eur, trojdňový 286 eur. Tento rok organizátori lákajú na mená ako Twenty One Pilots, Bring Me The Horizon, Zara Larsson, Skepta či Jorja Smith.

Sziget sa často označuje za jeden z najrozmanitejších festivalov v Európe. Okrem hudby ponúka divadlá, umelecké inštalácie či komunitné aktivity.

Sziget festival.

Ig/@szigetofficial/

Americký sen menom Lollapalooza

V Spojených štátoch patrí medzi najznámejšie festivaly Lollapalooza Chicago. Štvordňový vstup začína na sume 380 eur, jednodňové vstupenky sa predávajú od 160 eur. V centre Chicaga sa predstavia hviezdy ako Lorde, Charli XCX, Tate McRae, Lil Uzi Vert či Zara Larsson. Festival je známy tým, že spája mainstreamový pop, alternatívnu scénu, hip-hop aj rock.

Na rozdiel od mnohých európskych festivalov sa Lollapalooza koná priamo v centre mesta v parku Grant Park a neponúka oficiálny camping. Návštevníci si preto musia zabezpečiť ubytovanie na vlastné náklady, čo môže celkové náklady na návštevu festivalu výrazne zvýšiť.

Lollapalooza.

Ig/@lollapalooza/

Svoju európsku verziu má aj v Nemecku. Lollapalooza Berlin ponúka dvojdňový program za približne 214 eur. V lineupe sa objavili mená ako Pitbull, Lewis Capaldi, Lorde, Zara Larsson či Tom Odell.

Lollapalooza Berlin.

Ig/@lollapaloozade/

Rio de Janeiro a sedem dní hudobného maratónu

Len máloktorý festival sa môže pochváliť takou históriou ako Rock in Rio. Podujatie vzniklo už v roku 1985 a dnes patrí medzi najväčšie hudobné festivaly sveta.

V roku 2026 obsadí areál City of Rock v Rio de Janeiro počas siedmich dní. Jednodňová vstupenka stojí 870 brazílskych realov, čo predstavuje približne 135 eur. Ak by si návštevník kúpil lístok na všetkých sedem dní, zaplatil by takmer tisíc eur.

Na pódiách sa predstavia Elton John, Foo Fighters, Maroon 5, Twenty One Pilots, Demi Lovato či Calvin Harris. Festival je známy tým, že prepája rock, pop, elektroniku aj latinskoamerickú hudbu.

Rock in Rio.

Ig/@rockinrio/

Tradícia, ktorá prežila desaťročia

Britský festival Reading and Leeds Festival patrí medzi najstaršie hudobné podujatia na svete. Koná sa súčasne v dvoch mestách a interpreti počas víkendu striedajú obe lokality.

Dvojdňový lístok s kempovaním stojí približne 376 eur. Fanúšikovia sa môžu tešiť na Charli XCX, Skeptu, RAYE, Gunnu či Sombr. Festival si dlhodobo udržiava reputáciu miesta, kde sa stretáva rocková tradícia s aktuálnymi hudobnými trendmi.

Reading and Leeds festival.

Ig/@officialrandl/

Kde sa stretáva K-pop, rock aj elektronika

Japonský Summer Sonic patrí medzi najvýznamnejšie hudobné podujatia v Ázii. Koná sa v Tokiu a Osake a jeho dvojdňové vstupenky bývajú pravidelne vypredané.

Jednodňový lístok stojí približne 113 eur, dvojdňový pas sa predával za približne 318 eur. Lineup spája západné hviezdy s najväčšími menami ázijskej scény. Tento rok sa predstavia The Strokes, Jamiroquai, Steve Lacy, FKA Twigs, JENNIE, LE SSERAFIM či BABYMETAL.

Summer Sonic.

Ig/@summersonic_official/

Ako si vedú slovenské festivaly?

V porovnaní so svetovou konkurenciou zostávajú slovenské festivaly cenovo výrazne dostupnejšie. Štvordňová Pohoda aktuálne stojí 278 eur, pričom prvá vlna vstupeniek sa predávala za 198 eur. Festival je známy nielen hudbou, ale aj diskusiami, literatúrou a dôrazom na spoločenské témy.

Medzi hlavné mená patria Gorillaz, The Prodigy a The Cure. Z domácich interpretov sa v lineupe objavia napríklad Para, Hex či Gleb, ktorí patria medzi stabilné mená slovenskej hudobnej scény a pravidelne vystupujú na najväčších domácich festivaloch.

Pohoda.

Ig/@pohodafestival/

Dvojdňový Grape Festival vyjde návštevníkov na 139 eur. Organizátori sa zameriavajú predovšetkým na mladšie publikum a kombináciu popovej, elektronickej a alternatívnej hudby. Tento rok patrí medzi najvýraznejšie mená napríklad Yung Lean, Brutalismus 3000 či Parcels.

Z cenového hľadiska sa tak slovenské festivaly pohybujú pod úrovňou väčšiny najväčších svetových podujatí. Kým za vstup na Tomorrowland zaplatí návštevník približne 400 eur a za americkú Lollapaloozu viac než 400 dolárov, cena Pohody zostáva pod hranicou 300 eur a Grape sa zmestí pod 150 eur.

Grape.

Ig/@grape_festival/

Rozhoduje aj nocľah

Ďalším výrazným rozdielom medzi slovenskými a mnohými zahraničnými festivalmi je ubytovanie. Kým na festivaloch ako Grape či Pohoda je stanové mestečko priamo v areáli trenčianskeho letiska zahrnuté v cene vstupenky a návštevníci zaň neplatia dodatočný poplatok, pri viacerých zahraničných festivaloch ide o ďalší výrazný náklad.

Festivaly ako Sziget síce ponúkajú camping v areáli, no za príplatok a pri mestských festivaloch typu Lollapalooza v Chicagu si návštevníci musia ubytovanie zabezpečiť v hoteloch alebo Airbnb, často za vysoké ceny počas festivalového obdobia. Aj preto sa konečná suma za účasť na zahraničných festivaloch môže výrazne navýšiť oproti samotnej cene vstupenky

Hoci slovenské festivaly nemôžu súperiť s globálnymi gigantmi v počte návštevníkov či rozpočte, práve kombinácia dostupnejších cien, komornejšej atmosféry a kvalitného programu je dôvodom, prečo si každoročne nachádzajú desaťtisíce fanúšikov.

Američan sa oženil do Košíc: Rýchlo som zistil, že z Margecian bez kapurkovej neodídem

• Gwen McMullen prišla do Bratislavy.
• Internetový vtip sa zmenil na reálny event, ktorý sa uskutoční 12. júna
• Večer spojí módu, stretnutie s fanúšikmi a afterparty.
• Celý príbeh ukazuje, ako rýchlo sa z virálu dá urobiť biznis.

Internet vie byť veľmi rýchly v tom najhoršom aj najvtipnejšom zmysle. Vo februári sa Američanka Gwen McMullen prebudila do slovenského bizáru - pod jej obsahom na sociálnych sieťach pribúdali komentáre v jazyku, ktorému nerozumela, a stále sa v nich objavovalo meno Robert Fico.

Americká influencerka reaguje na podobu s Ficom: Možno premiér vyzerá ako ja, pasujem sa za kráľovnú Slovenska

Aj u nás sme vtedy písali, že Slovákov pobavila jej údajná podoba s premiérom, samotná influencerka reagovala s ironickou obranou: „Možno premiér vyzerá ako ja.“ Pre človeka mimo našej bubliny to muselo pôsobiť ako chyba v simulácii. Pre slovenský internet to bol, samozrejme, materiál na novú korunu.

Príchod na Slovensko

Dnes už nejde len o screenshoty a posielanie reelov do skupinových četov. Fenomén Queen of Slovakia prišiel na Slovensko fyzicky. Oficiálna stránka Queen Arrives uvádza, že Gwen McMullen bude 12. júna 2026 v Neptune Clube v Bratislave, kde sa má večer spojiť módna šou, meet and greet a afterparty.

Vstup na celú akciu vyjde na 45 eur, čo je podmerne dosť na stretnutie s bizarnou postavičkou z internetu. Na Slovensku je však už od včerajšieho dňa. Ubytovali ju na zámku v Pezinku a dnes obehla viaceré médiá. Existuje tak reálna šanca, že ju môžeš stretnúť v meste.

Keď ťa cudzia krajina adoptuje cez komentáre

Celé sa to začalo presne tak, ako vznikajú najlepšie internetové absurdity - niekto si všimol podobnosť, ďalší to poslal ďalej a algoritmus sa postaral o zvyšok. Gwen zrazu videla slovenské reakcie a netušila, či sa stala hviezdou, alebo terčom. V jednom videu s humorom priznala: „Som v nejakom beefe? Spraví ma to hviezdou? Mám o tom nahrať track?“

Pointa je, že namiesto urazenej reakcie si z celej veci urobila vlastný príbeh. Keď jej ChatGPT vysvetlil, že slovenský článok tvrdí, že vyzerá ako náš premiér, neskryla šok, ale otočila to na sebavedomý punchline, ktorým si získala srdcia desiatok tisíc sledovateľov. „Mám viac followerov než váš premiér a týždenne mám viac pozretí než má vaša krajina obyvateľov.“ 

Z mému je biznis a Slovensko je jeho javisko

Queen Arrives je ukážka toho, ako rýchlo sa dnes mení virál na produkt. Tentoraz z toho nevzniklo len pár vtipných postov, ale večer s módnou prehliadkou Royal Fashion Night by Lombardi, osobným vystúpením, fotomomentom a plánovaným merchom. 

„Kráľovná Slovenska“ šokovala: Zisk z virálneho merchu nenechala sebe, peniaze putovali ľuďom bez domova

Najzaujímavejšie na tom nie je ani samotná podobnosť - tá je len štartér. Skutočný príbeh je, že Slovensko si na pár dní privlastnilo americkú influencerku, ona to pochopila rýchlejšie než mnohé značky a teraz z toho vzniká event, ktorý by pred pár rokmi znel ako opitý nápad po polnoci.

Lenže v roku 2026 presne takto funguje pozornosť - najprv komentár, potom virál a následne letenka do Bratislavy. A my veríme tomu, že sa nájde dostatok ľudí, ktorí sa za 45 eur s Gwen budú chcieť stretnúť.

• Kittenfishing je jemné klamanie na zoznamkách.
• Ľudia si prikrášľujú vek, výšku, fotky alebo vzdelanie.
• Problém nie je len lož, ale strata dôvery.
• Lepší profil má ukázať osobnosť, nie vyrobiť ilúziu.

Zoznamovacie aplikácie sa tvária ako miesto, kde hľadáš chémiu. V praxi však často fungujú ako výkladná skriňa, v ktorej sa každý snaží vyzerať trochu vyššie, mladšie, úspešnejšie alebo menej unavene zo života. A presne tam vzniká kittenfishing, píše portál USA Today.

Tinder mení pravidlá hry. AI bude analyzovať tvoje fotky, podvodníkov má zastaviť nové overovanie tváre

Kittenfishing je jemnejšia verzia catfishingu - ten znamená, že si niekto vytvorí úplne falošnú identitu. Kittenfishing je menej dramatický, ale stále toxický. Človek o sebe povie malé klamstvá, aby pôsobil atraktívnejšie. Pridá si tri centimetre výšky, uberie pár rokov, použije staré fotky, extrémne upravené zábery alebo si do profilu napíše školu, ktorú v skutočnosti nevyštudoval.

Harvard v profile, kurz v realite

Dating koučka Amy Chan to opisuje jednoducho: „Kittenfishing je prístupná verzia catfishingu.“ Sama vraj zažila muža, ktorý mal v profile uvedený Harvard. „Po pár rande sa ukázalo, že Harvard v skutočnosti nevyštudoval. Absolvoval tam len kurz.“

Prečo to ľudia robia? Nie vždy preto, že sú manipulatívni. Často skôr preto, že sa boja, že v brutálne preplnenom svete aplikácií nebudú stačiť takí, akí sú. Zoznamky fungujú ako online trh s pozornosťou. Fotka, vek, výška, práca či škola sa menia na rýchle filtre, podľa ktorých ľudia posúvajú prstom doľava alebo doprava.

Randenie v dnešnej dobe môže byť vzrušujúce, ale aj poriadne komplikované.

Aryana Johnson/the Everygirl/

Keď profil sľúbi viac než realita

Chan hovorí, že za tým býva skôr neistota než zlý úmysel. „Klienti mi povedali, že si trochu upravia vek alebo výšku len preto, aby sa dostali cez hluk. Ich logika je takáto - keď sa už stretneme, povrchné veci nebudú dôležité. Problém je, že väčšina ľudí sa cíti oklamaná, keď osoba pred nimi nezodpovedá profilu. Začať vzťah malým klamstvom, akokoľvek nevinne pôsobí, narúša dôveru ešte skôr, než ju vôbec stihnete vybudovať.“

Damona Hoffman, dating koučka upozorňuje, že prehnaný kittenfishing sa vypomstí. „Ak to preženieš, pripravíš sa na sklamanie, pretože keď sa s tým človekom naozaj stretneš, nebudeš tým, čo očakával. V datingu nenaháňame lajky. V skutočnosti budujeme spojenie.“

Ako zaujať bez klamstva

To neznamená, že máš na profil nahádzať najhoršie fotky a zoznam svojich životných zlyhaní. Ide o rozdiel medzi výberom najlepšej verzie seba a výrobou lepšej verzie seba. Prvá vec je normálna, druhá problém.

Alpine divorce naberá na popularite. Temný trend medzi pármi, ktorý hraničí s psychickým zneužívaním

Hoffman hovorí, že pri profiloch klientom nikdy nepridáva filtre na fotky. „Chceš ukázať svoju najlepšiu verziu, ale to neznamená akokoľvek meniť svoj obraz.“ Lepšie podľa nej fungujú fotky, ktoré niečo rozprávajú - kde je vidieť tvoja energia, humor, záľuby alebo spôsob života.

Chan odporúča myslieť na každú fotku ako na tému na rozhovor. Prvá má byť jasný portrét tváre, druhá má ukázať postavu. Ďalšie však majú prezradiť niečo viac. „Veľká chyba je, keď ľudia dávajú len jednu dokonalú fotku za druhou. Chápeme, si pekný. Čo je tam ďalej?“

Najväčší problém kittenfishingu je jednoduchý - možno ti prinesie match, ale zoberie ti dôveru. A bez nej je aj najlepší profil len pekne upravená slepá ulička.

Kvíz, ktorý Slovákov naozaj potrápi. Dokážete správne priradiť mesto k okresu, do ktorého patrí?

Ale čo si my vôbec sťažujeme, keď nás už môžu oddávať politici, všakže? Na tieto a mnohé mnohé ďalšie udalosti reagovali aj slovenskí tvorcovia memečiek. Tie najlepšie z nich nájdeš už tradične v našej galérii nižšie:

• Vuvuzely spravili z MS 2010 najhlučnejší turnaj modernej éry.
• Maskoti sú často čistejší bizár než športový symbol.
• Niektoré lopty, dresy a zvieratá zatienili aj samotných hráčov.
• Futbalový gýč funguje, lebo sa pamätá ľahšie než výsledky.

Futbal má zvláštnu schopnosť tváriť sa, že ide len o góly, tabuľky a trofej. Lenže keď sa spätne pýtaš ľudí, čo im ostalo v hlave z konkrétnych Majstrovstiev sveta, často z nich nevypadne výsledok finále.

Majstrovstvá sveta vo futbale: 20 vecí, ktoré z teba spravia experta, aj keď tento šport ide mimo teba

Skôr povedia: tie trúby v Južnej Afrike, ten otrasný maskot bez nohavíc, chobotnica Paul, lopta, ktorá lietala ako opitá, alebo nigérijský dres, ktorý chceli aj ľudia, čo futbal inak neriešia. Práve v tom je sila futbalového gýča. Nie je to doplnok k turnaju, ale jeho druhý život. Zápas trvá 90 minút, mémy prežijú celé roky.

Najotravnejší hit, ktorý ovládol sociálne siete

Majstrovstvá sveta 2010 v Južnej Afrike mali perfektný futbalový soundtrack, ak za soundtrack považuješ zvuk obrovského roja nahnevaných sršňov. Vuvuzely rozdelili planétu na dve skupiny - domácich fanúšikov, ktorí ich brali ako súčasť atmosféry, a zvyšok sveta, ktorý si po 20 minútach zápasu googlil, či sa dá televízor nastaviť na režim bez trúbenia.

Nebolo to len otravné. Štúdia v South African Medical Journal upozorňovala, že hluk na futbalovom zápase s vuvuzelami predstavoval reálne riziko poškodenia sluchu a odporúčala ochranu pre fanúšikov. Vuvuzela tak nebola len suvenír, ale aj plastová zbraň hromadného bzučania.

Zaujímavé je, že presne preto fungovala. Nebola pekná, sofistikovaná ani univerzálne milovaná. Bola neprehliadnuteľná. Keby mal turnaj 2010 vlastný zvukový podpis, nebola by to hymna Waka Waka, ale neprerušované bzzzz, ktoré sa ti zapísalo do mozgu aj proti tvojej vôli. Po novom sú však na MS zakázané.

Od leva s cigarami po lietajúcu plachtu

Oficiálni maskoti Majstrovstiev sveta sa začali v roku 1966 v Anglicku. FIFA pripomína, že World Cup Willie bol prvý turnajový maskot a jeho úspech pomohol tomu, že maskoti prenikli aj na ďalšie veľké športové podujatia. Bol to lev v tričku s britskou vlajkou, čiže presne ten typ nápadu, ktorý by dnes okamžite skončil ako plyšák či filter na TikToku.

Potom prišli kúsky, ktoré boli čoraz divnejšie. Španielsko 1982 malo Naranjita, usmiaty pomaranč v drese. Taliansko 1990 vytiahlo Ciao, hranatú postavičku s futbalovou hlavou, ktorá vyzerala ako maskot vytvorený v lacnom grafickom programe.

Chlapec z chudobnej rodiny, ktorý zarobil miliardy. Ako sa z Christiana Ronalda stala legenda

Nemecko 2006 zase ponúklo leva Golea VI a jeho hovoriacu loptu Pille. Problém? Lev nemal nohavice a nemecká verejnosť si z neho robila presne takú srandu, akú si z leva bez nohavíc robiť musí.

Brazília 2014 na to išla ekologicky. Fuleco bol pásavec, ktorého meno spájalo portugalské slová futbal a ekológia. Lenže aj tu sa ukázalo, že maskot je často krajší v marketingovej prezentácii než v realite. Z ohrozeného zvieraťa sa stal plyšový ambasádor turnaja, no ochranári kritizovali, že skutočná ochrana druhu ostala slabšia než predaj suvenírov.

A potom prišiel Katar 2022 s La’eebom, maskotom, ktorý vyzeral ako kríženec ducha, lietajúcej šatky a firemného avatara z prezentácie. FIFA ho opisovala ako postavu z „paralelného sveta maskotov“, čo je možno najdiplomatickejší spôsob, ako povedať „neriešte, čo to je, hlavne si to kúpte”.

Lopty, dresy a zvieratá, ktoré zatienili futbal

Futbalový gýč nie sú len maskoti. Niekedy je to lopta. Jabulani z roku 2010 mala byť technologický zázrak, no hráči ju hejtovali tak intenzívne, že sa z nej stala samostatná postava turnaja. Podľa analýz aerodynamiky mala jej hladšia konštrukcia súvisieť s nečakanými zmenami smeru a spomaľovaním vo vzduchu. Znie to odborne, ale fanúšikovsky to znamenalo jednoduchú vec - keď brankár spravil chybu, vždy sa dalo ukázať na loptu.

Niekedy je to dres. Nigéria v roku 2018 nepatrila medzi favoritov na titul, ale jej zeleno-biela kolekcia od Nike sa zmenila na módny drop. Nigérijská federácia hovorila o troch miliónoch predobjednávok a podľa The Guardian sa domáci aj vonkajší dres online vypredali za tri minúty.

A niekedy je to zviera. Chobotnica Paul v roku 2010 správne tipla víťaza finále Španielsko proti Holandsku a počas turnaja sa z akváriovej atrakcie stala globálna celebrita. Reuters písal, že Paul si Španielsko vybral v priamom televíznom prenose sledovanom po Európe. Futbaloví analytici mohli kresliť taktické šípky, no internet chcel hlavonožca s boxami na mušli.

Prečo si pamätáme (a milujeme) hlúposti

Najlepšie momenty Majstrovstiev sveta často vzniknú mimo scenára. Diana Ross na otváracom ceremoniáli v roku 1994 mala premeniť penaltu, po ktorej sa mala brána efektne rozpadnúť. Netrafila, brána sa aj tak poslušne rozpadla a z plánovanej šou vznikol dokonalý športovo-popkultúrny vtip.

FIFA to však v komerčnej reči povedala uhladenejšie - oficiálna hudba a maskot dávajú „výbornú príležitosť, aby sa s najväčším jedným športovým podujatím na svete stotožnili aj ľudia mimo futbalu“. A presne tam je pointa.

Majstrovstvá sveta nie sú „len” turnaj. Sú to globálne Vianoce pre šport, reklamu, módu, internet a bizarné nápady, ktoré by inokedy neprešli ani na konci brainstormingu po tretej káve. Výsledky zostanú v archíve, vuvuzely, maskoti a futbalový gýč zostanú v hlave.

• Backrooms vznikol z internetovej hororovej legendy.
• Jeho autor Kane Parsons mal pri prvom videu len 16 rokov.
• Film od štúdia A24 už zarobil viac ako 200 miliónov dolárov.
• Hollywood čoraz častejšie hľadá nové talenty priamo na YouTube.

Keď sa dnes hovorí o tom, že internet dokáže zmeniť obyčajného človeka na hviezdu, väčšina ľudí si predstaví influencera alebo streamera. Príbeh Kanea Parsonsa je však úplne iný. Mladík, ktorý natáčal hororové videá vo svojej izbe na lacnom notebooku, sa vo veku 20 rokov dostal k réžii veľkého hollywoodskeho filmu.

O týchto filmoch bude najbližšie mesiace hovoriť celý internet. Veľký prehľad letných premiér v kinách aj na Netflixe

Jeho snímka Backrooms mala premiéru koncom mája a už prekonala hranicu 200 miliónov dolárov v celosvetových tržbách. Podľa portálov Box Office Mojo a The Numbers dosiahla viac ako 212 miliónov dolárov, čím sa zaradila medzi najväčšie úspechy štúdia A24.

Podľa Adama Daniela z Western Sydney University nejde len o úspech jedného filmu. Je to ukážka toho, ako sa mení spôsob, akým Hollywood hľadá nové nápady a talenty, píše na portáli The Conversation.

Všetko začalo jednou zvláštnou fotografiou

Príbeh Backrooms sa zrodil v roku 2019 na kontroverznom internetovom fóre 4chan. Anonymný používateľ tam zverejnil fotografiu prázdnej chodby so žltými stenami a fluorescenčným osvetlením. Niekto ďalší k nej dopísal krátky príbeh:

„Ak nebudeš opatrný a omylom vypadneš z reality na nesprávnom mieste, skončíš v Backrooms. Čaká ťa pach starého vlhkého koberca, nekonečná žltá farba, hučanie žiariviek a milióny prázdnych miestností. A ak začuješ niečo pohybovať sa nablízku, modli sa, pretože ono už určite počulo teba.“

Pôvodná fotografia Backrooms uverejnená anonymom na platforme 4chan

4chan

Tak vznikla internetová legenda. V texte sa objavil pojem noclip. Ide o výraz z videohier, ktorý označuje situáciu, keď postava prejde cez stenu alebo iný objekt, cez ktorý by normálne nemala prejsť. V prípade Backrooms to znamená, že človek akoby prepadne mimo reality a ocitne sa v nekonečnom labyrinte miestností.

Horor, ktorý funguje na zvláštnom pocite

Backrooms patrí do kategórie takzvaných creepypást. Ide o krátke hororové príbehy, ktoré sa šíria internetom podobne ako moderné mestské legendy. Veľkú úlohu zohral aj fenomén nazývaný liminal spaces. Tento pojem označuje priestory medzi dvoma stavmi alebo miestami.

Môže to byť prázdne nákupné centrum po zatvorení, opustená školská chodba alebo letisko uprostred noci. Takéto fotografie vyvolávajú zvláštny pocit. Miesto je známe, ale zároveň pôsobí neprirodzene. Práve tento nepokoj sa stal základom celého fenoménu.

Vedci našli na lodi podivný čierny sliz. Ukázalo sa, že v ňom žije niečo, čo veda doteraz nepoznala

Adam Daniel vysvetľuje, že sila Backrooms spočíva v tom, ako využíva našu prirodzenú potrebu orientovať sa v priestore. Keď sa ocitneme v prostredí bez jasného konca alebo logiky, mozog začne reagovať úzkosťou a dezorientáciou.

Z virálneho videa do Hollywoodu

Kane Parsons pochádza z mesta Petaluma v Kalifornii. Keď prvýkrát uvidel obrázok Backrooms, mal len 14 rokov. V rozhovore pre magazín Esquire spomínal: „Niekoľko týždňov som ten obrázok videl úplne všade. Myslím si, že v sebe niesol a stále nesie určitý archetyp skazy.“ 

Filmy natáčal už od desiatich rokov. Učil sa animáciu a vizuálne efekty pomocou bezplatných nástrojov na internete. Neskôr použil programy Blender a Adobe After Effects a vytvoril prvé video zo sveta Backrooms.

Práca mu zabrala približne mesiac. Keď video v januári 2022 zverejnil na YouTube, nečakal veľký záujem. Deväťminútový film však za dva dni vyskočil z jedného milióna na sedem miliónov pozretí. Celá séria dnes dosahuje viac než 200 miliónov zhliadnutí.

Hollywood si všimol novú generáciu tvorcov

Po virálnom úspechu sa začali ozývať filmové štúdiá. V roku 2025 projekt oficiálne schválilo štúdio A24 a Parsons sa stal najmladším režisérom v jeho histórii. Vo filme si zahrali nominanti na Oscara Chiwetel Ejiofor a Renate Reinsve. Dej sa odohráva v roku 1990 a sleduje majiteľa obchodu s nábytkom, ktorý objaví tajomný portál vedúci do sveta Backrooms.

Podľa Adama Daniela je dôležité, že Hollywood tentoraz nielen kúpil nápad, ale ponechal pri projekte aj jeho tvorcu. To pomohlo zachovať atmosféru a pravidlá, ktoré si fanúšikovia obľúbili. Backrooms pritom nie je jediný prípad. Podobnú cestu absolvovali aj austrálski bratia Phillipouovci, ktorí sa presadili po úspechu filmov Talk To Me a Bring Her Back. Aj oni začínali na YouTube.

Zdá sa, že práve horor sa stáva žánrom, kde internet a Hollywood nachádzajú spoločnú reč. YouTube dnes funguje ako obrovská skúšobná miestnosť, v ktorej si tvorcovia budujú publikum ešte skôr, než sa o nich dozvedia filmové štúdiá. A Kane Parsons? Ten podľa Daniela našiel vlastnú verziu noclipu - preskočil tradičné bariéry filmového priemyslu a dostal sa priamo do Hollywoodu bez toho, aby musel čakať na povolenie od jeho strážcov.

Kúpila dom

24-ročná Sara kúpila minulý rok s manželom dom v Oregone, uvádza  portál Yahoo. Čakalo ich nemilé prekvapenie, keď zistili, že predchádzajúci majitelia sa venovali sociálnymi sieťam a boli DIY (urob si sám, pozn. red.) influencermi. Dom na svojom profile prezentovali úplne inak, ako vyzeral v skutočnosti. 

Vo videu Sara vysvetľuje: „Žijem v dome, ktorý vlastnil niekto, kto sa snažil byť influencerom a zdieľal veľmi upravované, veľmi strategicky smerované fotografie nedokončeného domu, o snov.“

Ako sa vyjadrila, tieto skúsenosti nezverejňuje preto, aby zahanbila predošlých majiteľov, ale aby ukázala, ako ľahko môžu používatelia sociálnych sietí skryť na fotkách veci, ktoré nechcú, aby si videl. Je to vynikajúci spôsob, ako manipulovať a klamať ľudí, ktorí si následne nahovárajú, že realita na Instagrame je lepšia, než tá ich. 

„Úprimne, je mi veľmi smutno, keď si pomyslím, že sú tam fotografie z môjho domu, ktoré by mohli spôsobiť, že sa ľudia budú cítiť ako niečo menej. Často sa na sociálnych sieťach porovnávame. Chcem len poukázať na to, že realita je väčšinou úplne iná,“ pokračuje. 

Malé detaily sa dajú ľahko skryť

Vo videu ľuďom ukazuje rôzne izby v dome a drobné nedostatky, ktoré dokážu byť veľmi jednoducho skryté na sociálnych sieťach. „Šesť mesiacov potom, čo sme dom kúpili, sme sa dozvedeli, že sa veľmi často objavoval na Instagrame. Začala som ho hľadať a narazila som na kuchyňu, ktorú som poznala.“

„Okamžite som si všimla, že fotky zdieľané na Instagrame boli podobné, ak nie rovnaké, ako fotky použité vo výpise. Mám históriu v realitkách, takže očakávam, že na výpisoch domov uvidím prehnané fotky, ale druhá vec je vidieť fotky zdieľané online v snahe vybudovať si komunitu a propagovať sa a potom doslova vzhliadnuť a vidieť realitu,“ opisuje. 

Vysvetľuje, že sociálne siete slúžia najmä na to, aby ľudia videli len to, čo influenceri chcú, aby ste videli. „Je nepríjemné a ťažké byť zraniteľný online, kde ľudia môžu použiť veci proti vám a byť naozaj drsní. Namiesto toho je jednoduchšie vytvoriť si obraz toho, ako chceme, aby náš život vyzeral a ľuďom ukazujeme len to, čo chceme, aby videli,“ hovorí Sara. 

Naozaj záleží na tom, čo vidíme na sociálnych sieťach

Myslí si, že to, čo zdieľame či vidíme na sociálnych sieťach je naozaj dôležité. „Pracujem v marketingu, s históriou v sociálnych médiách, takže cítim veľkú zodpovednosť za to, ako sú sociálne siete spravované. Ako človek, ktorý tvorí obsah na sociálne siete ako súčasť svojej profesie, som vždy brala vážne transparentnosť, pretože má obrovské dôsledky na duševné zdravie a financie ľudí,“ vysvetľuje. Je veľmi dôležité poukazovať na to, že niekoľko ľudí míňa svoje peniaze na výrobky od influencerov, ktoré možno ani nie sú také účinné, ako sľubujú, či sa psychicky trápia pre realitu falošnej krásy, ktorá sa vytvorila. 

Prestala s pridávaním

Sara napokon vysvetľuje, že prestala pridávať ďalšie informácie o jej dome, pretože niektorí ľudia začali šíriť nenávisť voči predošlým majiteľom. A to taktiež nie je riešenie. „Ľudia boli schopní nájsť fotky z účtu predošlých majiteľov a začali im posielať nenávistné správy, čo nebolo vôbec mojím zámerom. Preto som odstránila svoje originálne videá.“

Influenceri hovoria, že kolagén je super, a pritom ani nevedia, kde je pečeň. Hovorí študentka medicíny a práva

Avšak, toto rozhodnutie netrvalo dlho a po tom, ako videla možnosť pomôcť ľuďom ukázať rozdiel medzi realitou na Instagrame a tou skutočnou, začala zdieľať fotky znovu. „Začala som dokonca zdieľať fotografie, ktoré som urobila a upravovať ich, aby som ukázala, aké ľahké to je. Mojím cieľom je ukázať ľuďom, že by sme sa nemali porovnávať s tým, čo vidíme online,“ uzatvára. 

Prešli by ste aktuálnymi testami autoškoly? Tento kvíz preverí, či ste znalý vodič

Na situáciu v spoločnosti, samozrejme, reaguje aj internet a my sme vybrali tie najlepšie memečka, aby si ty nemusel brázdiť všetky stránky. Uži si.

Ako informoval portál Veda na dosah, docent Milan Koreň z Technickej univerzity vo Zvolene využil metódy strojového učenia na farbenie, teda kolorovanie, pôvodnej čiernobielej historickej ortofotomapy. Tá ponúka unikátny pohľad do minulosti našej krajiny.

Prekvapení zostali aj vedci. Pri Austrálii sa nachádza ďalší malý kontinent, stáročia sa im ukrýval priamo pred očami

Slovensko, ako si ho nepamätáš

„Zachytáva územie Slovenska pred kolektivizáciou poľnohospodárstva a intenzívnou industrializáciou po ukončení druhej svetovej vojny. Možno na nej vidieť niekdajšiu podobu centier miest, mozaiku malých políčok v okolí obcí, staré toky riek s meandrami, zaniknuté obce pod vodnými priehradami, tajchy, lesné železnice aj rozostavané domy, cesty, železnice, priehrady a továrne,” píše Veda na dosah.

Mapu zhotovila spoločnosť GEODIS SLOVAKIA, s. r. o., na základe leteckých snímok z archívu Topografického ústavu plukovníka Jána Lipského v Banskej Bystrici. Interaktívna čiernobiela a kolorovaná historická ortofotomapa Slovenska sú dostupné na webe Technickej univerzity vo Zvolene.

Neuveriteľný posun

My sme sa v rámci nej pozreli na všetky slovenské krajské mestá. Tie sme následne porovnali s najnovšími verejne dostupnými satelitnými zábermi z platformy Google Earth, aby si mal ešte lepšiu predstavu o tom, kam sa mestá za 73 rokov posunuli.

Ako môžeš vidieť v galérii, v Bratislave bol v tom čase iba jeden most cez Dunaj, Trnava aj Prešov boli výrazne menšie a v Žiline ešte nebolo vybudované rovnomenné vodné dielo.

Adam Kajumi

Adam Kajumi/ig/

Začalo to tým, že sa na sociálnych sieťach začali šíriť videá, v ktorých je nakladané na odťahové vozidlo Kajumiho ružové auto značky Lamborghini. Mala ho vraj zabaviť polícia. Následne začali na verejnosť unikať informácie o tom, že polícia zatkla aj zamotného influencera. Údajne ide o kupliarstvo v spojitosti s jeho OnlyFans biznisom, v ktorom mal pod sebou niekoľko žien, ktorým „pomáhal“ s tvorbou obsahu na túto explicitnú platformu. Problémom majú byť aj daňové úniky. Kajumi je momentálne vo väzbe.

Redakcia Antiyoutuber.cz sa pokúsila s Kajumim telefonicky spojiť, ale je nedostupný. Podľa nepotvrdených informácií majú už prví svedkovia absolvovať výsluch a je možné, že je dvadsaťsedemročný influencer skutočne vo veľkých problémoch.

Alfa samec, vnútorný vlk, vodca svorky. Sebaozvoj aj manosféra ho vzývajú a adorujú, je to však mýtus

V minulosti sa riešilo hlavne jeho údajné vykorisťovanie žien. Jedno zo žien, ktoré pre Kajumiho agentúru pracovali, je Lenny. Keď podpísala zmluvu, verila, že pôjde len o ľahké akty. "Tvrdil, že by som si tak mohla zarobiť fakt veľké sumy, čo, ako som neskôr zistila, som skutočne zarábala. Len nekončili u mňa, ale u neho," spomína v investigatívnom článku Page Not Found.

Krátko na to si uvedomila, že nemá prístup k svojmu účtu, nemôže sledovať svoje zárobky a za stovky tisíc dolárov, ktoré jej profil generoval, dostáva len paušálnu mzdu 20000 korún mesačne (820 eur) a prípadný podiel z reklamy. Keď chcela zo spolupráce odísť, začali prichádzať vyhrážky pokutami a nátlak.

Adam Kajumi

Adam Kajumi/ig/

Lenny nie je jediná. Ďalšie modelky popisujú podobné praktiky: "Keď ma prehováral na OnlyFans, správal sa priateľsky. Potom otočil, chcel viac obsahu a tvrdšie porno. Čo som od začiatku odmietala," uviedla anonymne ďalšia žena.

Situácia ohľadom Lenny vyvrcholila pokusom o samovraždu a hospitalizáciou. "Kajumi na mňa neprestával tlačiť ani v tejto situácii. Prišiel za mnou na psychiatriu, vzal ma von a hneď ma začal presviedčať, nech natočíme niečo na TikTok, aby to odkazovalo na obsah OnlyFans," spomína. Keď sa jej podarilo získať prístup k svojmu účtu späť, zistila, že si zarobila vyše 178 000 dolárov, teda viac ako štyri milióny českých korún. Sama pritom od agentúry dostala za celoročnú prácu len zhruba štvrť milióna korún. Kajumi medzitým tvrdil, že to on utrpel škodu, pretože prišiel o zisky.

Dievča sa však rozhodlo, že agentúre neustúpi a sama sa rozhodlo riešiť celú situáciu s právnikom. „Predmetom našich debát je snaha modelky zamedziť ďalšiemu užívaniu účtov a tiež zistiť, koľko peňazí získal Adam Kajumi za svoju prácu a akú prácu presne jeho agentúra robila,“ vysvetlil pre Page Not Found advokát dievčaťa Petr Aulický.

V našom rozhovore sa dozvieš:

• aké bolo Dianine detstvo v Košiciach
• s akými predsudkami sa stretla pre svoj polovietnamský pôvod
• za ktoré hranice by s humorom nikdy nešla
• o čom sú najčastejšie jej skladby
• prečo jej nikto neverí vek
• či by dokázala znovu bývať na východe Slovenska

Na prvý pohľad ťa ľudia možno často „zaradia“ – a potom prehovoríš po východniarsky. Aké reakcie ťa bavia najviac?

Najviac ma baví, keď sú ľudia v šoku z toho, že môj výzor absolútne nekorešponduje s tým, čo mi vychádza z úst (smiech). Väčšinou si myslia, že som tichšia a veľa ľudí mi hovorí, že pôsobím chladne alebo že majú predo mnou rešpekt. Zároveň som však veľmi introvertná, určite nie taký extrovert, ako sa môže zdať na sociálnych sieťach.

Najviac ma baví, keď niekto povie, že sa ma najprv bál, alebo naopak, že pôsobím veľmi cute. Úplne najradšej však mám reakcie, keď niekto nečaká, že Aziatka zrazu spustí po východniarsky. To je úplná klasika.

Vyrastala si v Košiciach – aké bolo tvoje detstvo a čo z východu v tebe zostalo dodnes?

Detstvo si myslím, že bolo pomerne okej. Samozrejme, v niektorých momentoch nie úplne ideálne, nakoľko Košice sú menšie mesto a vtedy nebolo také bežné, že by nás bolo veľa polovičných Vietnamcov. Ale čo vo mne ostalo asi doteraz, je taká tá priebojnosť – takí mi prídu Východniari. Priateľskí, ale zároveň ich je počuť. Sme temperamentnejší, takže to vo mne určite ostalo, teda až na tie introvertné chvíle. (smiech) Taktiež aj východniarsky humor.

Málokto by povedal, že je v realite introvertka.

Ig/@dianaphanova/

Vo videách často spomínaš svojho deda, v čom bolo iné vyrastať so starými rodičmi?

Vo všetkom to bolo iné. Určite som mala prísnejšiu výchovu tým, že boli medzi nami dve generácie, takže to bola taká stará škola a aj iný pohľad na svet. Tým, že dedo a babka sú Slováci, som vôbec nemala kontakt s vietnamskou kultúrou, takže som vyrastala takým typickým slovenským životom.

Myslím si však, že výhoda bola v tom, že zo mňa vyrástol tvrdší človek a viem sa postaviť aj nepríjemnejším situáciám, pretože som určite nebola rozmaznávaná. Rozhodne to bolo iné aj v tom, že starí rodičia robia s deťmi iné aktivity ako tí mladší.

Andrea žije v Trapani: Sicílčania si na oslavu osemnástky berú pôžičky. Apartmány sú tu lacnejšie, ako garsónka na Slovensku

Stretla si sa niekedy s predsudkami kvôli svojmu polovietnamnskému pôvodu? A bolo to na východe náročnejšie alebo si to tak nevnímala?

Áno, s predsudkami som sa určite stretla a stretávam sa s nimi dodnes, ale našťastie už to nie je také, ako to bývalo. Samozrejme, na východe to bolo náročnejšie v tom, že je to menšie mesto, nie je to hlavné mesto a ľudia na to nie sú až tak zvyknutí. Myslím si, že to tak funguje všade – čím väčšie mesto a čím viac kultúr, tým lepšie.

Vnímala som to, ale snažila som sa to príliš neriešiť. Bola som si plne vedomá toho, že to so sebou nesie určité nevýhody, no postupom času si uvedomujem, že to má aj svoje plusy. Navyše si nemyslím, že by Vietnamci čelili vyslovene negatívnym predsudkom. Väčšinou to bolo skôr o tom, že Vietnamci sú pracovití a múdri, prípadne sa automaticky očakávalo, že budem mať jednotky z matematiky, čo napríklad nebola pravda.. A šikana je podľa mňa zase trochu iná téma. Takže áno, predsudky tu určite boli, ale nepovedala by som, že boli nejako extrémne negatívne.

Ty o sebe hovoríš, že si introvertka – ako sa to spája s tým, že vystupuješ na sociálnych sieťach a pred ľuďmi? 

Ja si myslím, že to, že som introvertná, je presne ten paradox. Tú extrovertnosť, ktorú nedokážem prejavovať navonok v reálnom živote, si niekde kompenzujem na sociálnych sieťach. Vnímam to však úplne inak, pretože v tej miestnosti som len ja a telefón. V tom momente nevidím, že to hovorím stovkám ľudí.

Keď ma potom ľudia stretnú naživo, sú prekvapení, že taká nie som. Samozrejme, vnímam to tak, že sociálne siete sú určitá persona alebo alter ego, ktoré som stále ja, ale je to tá najextrémnejšia verzia mňa, pritiahnutá a vygradovaná úplne naplno. V niektorých veciach je však ten človek v podstate stále rovnaký. Určite ale nerozprávam tým istým štýlom ako na sociálnych sieťach.

Beriem to tak, že si človek niekde odprezentuje určitú časť seba, ale práve preto ma prekvapuje, keď sa ľudia pýtajú, ako môžem byť introvert, keď točím videá na sociálne siete. Ja totiž nemám pocit, že v tom momente vystupujem pred niekým. Vystupujem sama pred sebou.

Mnohí ťa poznajú pre tvoje vtipné videá, v ktorých riešiš všetko možné a veľmi autenticky. Máš niekedy hranicu, za ktorú už v humore nechceš ísť?

Myslím si, že mám hranice, za ktoré nechcem ísť. Sú to napríklad nejaké extrémne rasistické veci, ale nemyslím tým voči mojej rase – skôr to, že by som sa navážala do inej, to by som si nedovolila. Taktiež, keď si niekedy robím srandu napríklad z LGBT komunity, keďže do nej patrím, vnímam to trochu inak. Nedovolila by som si však robiť si srandu napríklad z trans ľudí, pretože do tejto skupiny nepatrím.

Rovnako sa nechcem veľmi pohybovať v politike. Možno niečo spomenúť, to áno, ale vyslovene robiť politické kampane alebo sa angažovať týmto smerom, do toho by som asi nešla. A potom sú tu aj náboženské témy. Urobiť si srandu zo seba alebo zo svojich vlastných skúseností je podľa mňa v poriadku, ale navážať sa do iných náboženstiev či presvedčení, to sú už hranice, ktoré by som neprekročila.

Keď sa pod tvojimi videami objaví hejt, ako naň zvyčajne reaguješ?

Našťastie sa to nestáva často, za čo som rada. Keď už, väčšinou na to nereagujem alebo odpoviem priamo formou videa. Snažím sa z toho aspoň vytvoriť nejaký obsah – keď sa dá, tak poučenie alebo aspoň srandu, jednoducho z toho niečo vyťažiť. Hejty ako také však väčšinou ignorujem. Zvyčajne sa nájdu iní ľudia, ktorí sa ma zastanú, čo si veľmi vážim.

Okrem videí sa venuješ aj tancu a hudbe – čo z toho je ti najbližšie?

Momentálne mi je najbližšie hudba. Kvôli endometrióze, adenomyóze a týmto zdravotným komplikáciám mám teraz určité problémy, pre ktoré musím tanec na nejaký čas úplne odložiť, čo bude pre mňa náročné. Hovorím si však, že je to možno znamenie venovať sa viac hudbe. Teraz teda určite vedie spev, pretože tanec musím momentálne presunúť na druhú koľaj.

Ak som si správne všimla, máš vlastnú tanečnú školu – aká bola cesta k tomu ju vybudovať?

Tanečnú školu som mala, už ju nemám. Fungovala v Bratislave a myslím si, že bola pomerne úspešná. Neskôr som sa presťahovala do Prahy, takže to už nebolo možné robiť na diaľku a ani to nedávalo zmysel.

Istý čas som ju v Prahe ešte udržiavala, ale bolo čoraz náročnejšie skĺbiť ju s prácou. Nakoniec som ju uzavrela a prešla som pod inú tanečnú školu, kde stačilo prísť na lekciu bez riešenia organizácie a administratívy. Ako som však spomínala, momentálne ruším všetky akcie, ktoré som mala naplánované.

Čo sa týka začiatkov – počas pobytu vo Vietname som objavila K-pop a úplne ma chytil jeho koncept. Na Slovensku to vtedy ešte nebolo veľmi rozšírené, tanečné skupiny ani školy sa tomu nevenovali, takže som sa rozhodla ísť do toho sama. V jednej fáze to bolo naozaj veľké a mám pocit, že sa mi podarilo spojiť mnoho ľudí.

Venuješ sa K-popu – čím ťa tento štýl tak zaujal? Má na Slovensku veľa fanúšikov?

Na Slovensku má určite veľa fanúšikov. Ja sa mu už síce tak veľmi nevenujem, ale zaujal ma svojím vizuálom. Je to také chytľavé, aj čo sa týka hudby – klipy sú farebné a zábavné. Ku všetkému je automaticky choreografia, takže sa mi páči celý ten koncept, že jedna pieseň má svoju vlastnú ideu – choreografiu, klip aj kostýmy.

Poslednú dobu na sociálnych sieťach aj často spievaš. O čom sú tvoje skladby – teda čo do nich najčastejšie dávaš?

Moje piesne sú taký mix. Zatiaľ to volám prvý rok „trial“, teda skúšam, čo mi sedí a snažím sa nájsť svoj vlastný štýl. Myslím si však, že sa k nemu už pomaly približujem.

Väčšinou sú moje skladby o láske, pretože je to asi najbežnejšia téma, v ktorej sa ľudia najviac nájdu. Snažím sa však robiť aj iné pesničky, aj keď zatiaľ ešte nie sú vonku, ale určite budú. Nie sú to však úplne moje osobné príbehy. Skôr vychádzam z príbehov iných ľudí alebo z toho, čo vidím okolo seba – napríklad u kamarátok a podobne. Ja sama som totiž nemala vyslovene zlé alebo negatívne skúsenosti z bývalých vzťahov, z ktorých by som mohla čerpať, našťastie. Preto sa inšpirujem skôr okolím.

Momentálne sa snažím tvoriť aj letnejšie skladby, keďže ide leto a prirodzene k tomu smerujem. Skúšam do toho zapojiť aj vietnamčinu. Nedávno som urobila prvú slovensko-vietnamskú pesničku, takže sa snažím prepájať vietnamský aj slovenský jazyk, aby to celé bolo zaujímavé a iné.

Dnes je veľa mladých spevákov a hudby vzniká obrovské množstvo – ako sa dá podľa teba v takej konkurencii zaujať a byť zapamätateľný?

Podľa mňa je konzistentnosť kľúčová. Myslím si, že aj na začiatku moju hudbu vôbec nikto nepočúval a čím viac pridávam a investujem do toho čas aj energiu, tým viac sa to postupne posúva. Byť konzistentný a vytrvalý je dôležité, pretože veľa ľudí je na začiatku strašne nahypovaných, ale keď neprídu čísla, tak sa rýchlo vzdajú.

Úspech dnes podľa mňa praje ľuďom, ktorí sú vytrvalí, stoja si za svojím cieľom a zároveň prinášajú nejaký nápad, ktorý tu ešte nebol – teda niečo, čím vedia zaujať. Ja sa snažím robiť hudbu trochu inak, aj keď si niekto možno povie, že robím to isté ako ostatní. Pre mňa je dôležité nájsť si vlastný štýl a zostať autentická. Zároveň je podľa mňa fajn ísť aj s trendmi a nerobiť veci, ktoré nikto nebude počúvať, ale zároveň si zachovať svoj rukopis.

Hovoríš, že si s hudbou začala neskoro, pretože máš 30, no veľa ľudí by ti tiplo menej – stretávaš sa s tým, že ti tvoj vek často niekto ani neverí?

Stretávam sa s tým veľmi často – keď sa ma niekto opýta na vek a poviem ho, reakcia býva: „Nie, určite nemáš 30.“ Je to pre mňa v podstate kompliment a väčšinou ma to teší. Zároveň si hovorím, že žijeme v dobe, keď si ľudia často myslia, že tridsaťroční vyzerajú ako dôchodcovia, čo vôbec nie je pravda.

Úprimne si myslím, že vyzerám primerane na svoj vek. Skôr je to o tom, že ľudia majú skreslené vnímanie, pretože veľa ľudí v mojom veku vyzerá staršie, ale nie v zmysle, že by nevyzerali na tridsať, skôr pôsobia ešte staršie. Podľa mňa teda človek v tridsiatke vyzerá približne tak, ako vyzerám ja.

Občas to ľudia preženú a povedia, že vyzerám na 22, čo už mi príde trochu mimo. Každopádne sa s tým stretávam veľmi často, prakticky stále.

Už niekoľko rokov žiješ v Prahe – v čom vnímaš najväčšie rozdiely oproti Slovensku? Dalo ti Česko viac priestoru na to, čo robíš?

Úprimne nevnímam medzi Slovenskom a Českom až taký veľký rozdiel, keďže sú si veľmi blízke. Česi sú možno viac priateľskí a otvorení, menej vecí riešia. Zároveň však platí, že Praha je veľké mesto, takže ľudia nemajú čas riešiť jedného človeka. V menších mestách sa naopak rieši každá maličkosť, v Prahe sa to skôr stratí.

Mne osobne dalo Česko aj viac možností v tom, že som sa tu snažila spomaliť a dať priestor sebe, nie len práci v korporáte, kde som nechala veľa rokov života. Práve to ma možno posunulo bližšie k hudbe.

Napríklad aj tým, že robím sociálne siete, tu v Prahe ma v podstate nikto poriadne nepozná. Stále som viac-menej inkognito, čo vnímam aj cez pohľady iných v porovnaní so Slovenskom. To inkognito mi možno dáva väčší priestor byť odvážnejšia, pretože viem, že to tu nikto nerieši. Zároveň však nechcem Slovensku v ničom krivdiť ani hovoriť, že by bolo horšie.

Keďže teraz žiješ u našich susedov, ktorá instagramová scéna ťa baví viac – slovenská alebo česká? Vnímaš tam nejaký rozdiel?

Sledujem skôr slovenskú, ale úprimne len skrz pár ľudí na Instagrame a o zvyšku sa väčšinou dozviem až sprostredkovane, keď mi to niekto povie. Myslím si, že trendy sa medzi oboma krajinami šíria dosť podobne. Slovenky sú možno viac kontroverzné a robia väčšie drámy ako Češky, takže možno preto o tom viac počujem. Inak však nemám extra prehľad.

Nad stand up comedy už viackrát premýšľala.

Ig/@dianaphanova/

Nelákalo ťa niekedy posunúť svoj content aj do offline sveta, napríklad skúsiť stand-up alebo vystupovanie pred živým publikom?

Napadlo mi to už viackrát, aj ma veľa ľudí oslovovalo s tým, či by som nechcela robiť stand-up. Možno to raz vyskúšam, uvidíme, ale som dosť hanblivá, takže neviem, ako by to dopadlo. Je rozdiel byť vtipná vo videu na tri minúty a úplne iné je zabaviť ľudí na pol hodinu, takže neviem, či by som to dokázala.

Určite by ma to však zaujímalo a rada by som si to aspoň vyskúšala a zistila, ako by som sa s tým vedela popasovať.  Čo sa týka vystupovania pred živým publikom, tak pri speve to určite chcem – koncertovanie by som si veľmi túžila vyskúšať.

Vieš si predstaviť, že by si teraz žila znovu na východe Slovenska?

Viem si to predstaviť za podmienok, že by som tam nezostávala celý čas. Proste by som tam prišla napríklad na týždeň a potom zas odišla niekam inam, alebo by som stále cestovala. Byť tam natrvalo, stále v Košiciach alebo celkovo na východe si už bohužiaľ neviem predstaviť.

Už mám kamarátov aj celkovo život nastavený v iných mestách, takže za mňa asi východ nie. Ak by to malo byť na Slovensku, viem si predstaviť skôr návrat do Bratislavy, kde som už žila.

Chodíš niekedy aj do Vietnamu, alebo si skôr vyrastala na Slovensku bez silného kontaktu s tamojšou kultúrou?

Teraz v septembri sa po niekoľkých rokoch chystám práve do Vietnamu. Na Slovensku som určite vyrastala bez nejakého silného vplyvu tamojšej kultúry. Čím som však bola staršia, tým viac som si ju začala sama vyhľadávať. Ako dieťaťu mi to od starých rodičov neprichádzalo, keďže oni s tým nemali nič spoločné, takže ma do toho vôbec netlačili. Nemala som na to veľa priestoru.

Až teraz, keď som staršia si tú cestu hľadám sama a zisťujem si o tom viac. Jednoducho cítim potrebu byť tej kultúre bližšie. Chodím tam, mám tam aj rodinu, snažím sa učiť po vietnamsky a celkovo sa v tom viac orientovať.

Čo by si chcela tento rok dosiahnuť – či už v hudbe, tanci alebo celkovo v tvorbe?

Určite by som chcela vydať nejaký album alebo mať aspoň 10 pesničiek vonku, aby som mohla začať koncertovať. Veľmi by ma aj napríklad potešilo mať 50 000 monthly listeners na Spotify.

Čo sa týka tanca, tam som momentálne skromnejšia, keďže sa tomu teraz venovať nemôžem. Úplne by mi stačilo, keby sa k nemu môžem vrátiť aspoň tak, ako som tancovala kedysi – jednoducho sa znova hýbať bez bolesti, aj keby len sama pre seba doma.

Pri sociálnych sieťach je to pre mňa skôr o tom, aby sa mi darilo všeobecne. Asi však najviac by ma potešila tá hudba – mať väčší počet poslucháčov, vybudovanú stálu fanúšikovskú základňu a možnosť koncertovať.

Majitelia Depo Café v Telgárte: Otvorení sme 365 dní v roku, kávu berieme z bystrickej pražiarne. Ľudia sú z vagóna ohúrení

Namiesto panelákov rodinné domy

V tom čase žilo v Bratislave približne 200-tisíc obyvateľov, čo je oproti dnešným 475-tisícom menej než polovica. Mesto v tom čase vyzeralo úplne inak. Napríklad Petržalka bola ešte stále dedinou - s asanáciou pôvodnej zástavby sa začalo až v roku 1972.

Namiesto betónových džunglí polia a lesy. Unikátna mapa ukazuje, ako vyzerali slovenské krajské mestá pred 73 rokmi

Niektoré časti sa na mape ešte nenachádzajú vôbec, prípadne vyzerajú úplne inak. Napríklad miesto parku na Račianskom mýte boli ešte dva cintoríny, veľký evanjelický a menší katolícky. Viac sa však už dozvieš z obrázkov v našej galérii.

Mapu zhotovila spoločnosť GEODIS SLOVAKIA, s. r. o., na základe leteckých snímok z archívu Topografického ústavu plukovníka Jána Lipského v Banskej Bystrici. Interaktívna čiernobiela a kolorovaná historická ortofotomapa Slovenska sú dostupné na webe Technickej univerzity vo Zvolene.

• Chemtrails nemajú dôkazy, kondenzačné čiary áno.
• Vedátor ich vysvetlil cez jednoduchý pokus s dychom.
• Dlhá stopa za lietadlom neznamená chémiu, ale vlhký vzduch vo výške.
• Konšpirácia sa šíri od konca 90. rokov a stále žije najmä vďaka nedôvere.

Chemtrails majú v sebe všetko, čo internet miluje - tajné lietadlá, neviditeľných vinníkov, dramatickú oblohu a pocit, že „oni“ nám zase niečo robia. Vedátorovi Samuelovi Kováčikovi na Facebooku však stačili zhruba dve minúty na to, aby z celej tejto mystiky ostal veľmi obyčajný jav. „Tieto čiary na oblohe nie sú chemtrailsy,“ hovorí vo videu.

Prečo vlastne nikdy nevidíš mláďatá holubov? Vďaka tejto zvláštnosti vznikla aj bláznivá konšpirácia

„Sú to contrailsy, kondenzačné čiary.“ Pointa je pritom až urážlivo jednoduchá - Kováčik vo videu vyzve ľudí, aby vydýchli. V teple nič nevidno, no v zime sa pred ústami objaví biely obláčik. Presnejšie nevidíme vodnú paru, lebo tá je plyn a je neviditeľná. Vidíme až malé kvapôčky, ktoré vzniknú, keď sa para v chlade zmení na kvapalinu - a tomu sa hovorí kondenzácia.

Veda okolo lietadla

Americká agentúra pre ochranu životného prostredia opisuje kondenzačné čiary rovnako - vznikajú vtedy, keď horúci vlhký výfuk z prúdového motora stretne veľmi studený vzduch vo veľkej výške. Voda sa zachytí na drobných časticiach, napríklad sadziach z motora, a zmení sa na kvapôčky alebo ľadové kryštály.

Vedátor k tomu pridáva detail, ktorý hoaxerom ničí obľúbenú námietku - prečo niektoré čiary zmiznú rýchlo a iné visia na oblohe celé hodiny? „Keď je vzduch suchý, kryštály sa veľmi rýchlo vyparia, sublimujú,“ vysvetľuje. Sublimácia znamená, že ľad prejde priamo na plyn bez tekutej fázy.

Keď je však vo výške približne desať kilometrov vzduch vlhký a teplota môže byť okolo mínus 30 stupňov Celzia, kryštály ostanú stabilné a rozlezú sa do oblakov typu cirrus, teda tenkých vysokých oblakov.

Nie, dlhá čiara nie je dôkaz tajného postreku

Práve tu sa chemtrails mýtus živí najviac. „Normálna stopa by predsa hneď zmizla,“ píšu ľudia v komentároch. Lenže nie. NASA uvádza, že vo vlhkom vzduchu môžu kondenzačné čiary pretrvať dlho, rozširovať sa vetrom a postupne splynúť s prirodzenými cirrovými oblakmi.

Federálny letecký úrad v Spojených štátoch dodáva, že niektoré pretrvávajú hodiny až dni a ich tvar mení vietor, tlak, trasy lietadiel aj vrstvy vlhkého vzduchu. To neznamená, že lietadlá nevypúšťajú nič. Spaľovanie paliva produkuje aj oxid uhličitý, oxidy dusíka, sadze a ďalšie emisie, čo je samozrejme reálna environmentálna téma.

Slávna značka trolluje vyznávačov plochej Zeme. Prineste nám dôkaz a my vám dáme celú trojmiliardovú firmu

Chemtrails však tvrdia, že ide o tajný zámerný postrek ľudí chemikáliami, no na to dôkazy nie sú. Americká agentúra pre ochranu životného prostredia aj Federálny letecký úrad uvádzajú, že nemajú poznatky o zámernom vypúšťaní škodlivých chemických alebo biologických látok z lietadiel do atmosféry.

Vznik chemtrails

Moderná verzia tejto konšpirácie sa dá vystopovať do konca 90. rokov. Často sa spája s nesprávnym čítaním amerického vojenského dokumentu Weather as a Force Multiplier: Owning the Weather in 2025 z roku 1996, ktorý opisoval hypotetické scenáre budúceho ovplyvňovania počasia. Internet si z toho spravil dôkaz, že program už beží.

Potom prišli fóra, alternatívne weby a rozhlasové relácie o záhadách. V roku 2016 vyšiel v magazíne Environmental Research Letters výskum, v ktorom vedci oslovili odborníkov na atmosférickú chémiu a geochemikov. Výsledok bol drvivý - 76 zo 77 expertov nenašlo dôkaz tajného veľkého programu atmosférického rozprašovania a údajné „dôkazy“ sa dali vysvetliť bežnou fyzikou, chémiou, prachom, znečistením alebo vlastnosťami kondenzačných čiar.

Nie, na toto ti ocot fakt nepomôže

Unsplash/Martti Salmi

Ľudia tomu stále veria

Chemtrails nie sú len o oblohe, ale najmä o nedôvere. O pocite, že svet je príliš komplikovaný a niekto za oponou musí ťahať nitky. Psychologický výskum konšpiračných teórií ukazuje, že ľudí priťahujú najmä v neistote, keď chcú jednoduché vysvetlenie a pocit kontroly.

Vedátorove video funguje práve preto, že neútočí veľkou prednáškou. Zoberie vec, ktorú pozná každý - dych v zime - a prenesie ju do výšky, kde lietajú lietadlá. Žiadna tajná tryska, žiadne „oni“, žiadna apokalypsa. Len voda, chlad, vlhkosť, častice a fyzika, ktorá je nudnejšia než konšpirácia, ale má jednu zásadnú výhodu - sedí.

Leto 2026 bude podobne ako jar patriť farbám. Čím výraznejšie, tým lepšie. Módne trendy ovládli odtiene červenej, ružovej, maslovej žltej, oranžovej či tyrkysovej, ktoré pripomínajú západy slnka, tropické koktejly a bezstarostnú dovolenkovú atmosféru. Farba sa toto leto rovná trend. Nemusíš pritom meniť celý šatník – niekedy stačia výrazné plavky, farebná košeľa prehodená cez ramená alebo doplnky, ktoré outfit oživia. Trendom sú aj kombinácie viacerých výrazných odtieňov naraz, takže ak si doteraz váhala miešať ružovú s oranžovou či červenú s tyrkysovou, toto leto máš ideálnu príležitosť.

Majitelia Depo Café v Telgárte: Otvorení sme 365 dní v roku, kávu berieme z bystrickej pražiarne. Ľudia sú z vagóna ohúrení

Flitrované bikiny

Trblietky ovládajú leto aj tento rok. Flitre, kamienky či jemné lesklé detaily sa z večerných outfitov presúvajú priamo na pláž. Po tom, čo minulú sezónu dominovali flitrované sukne a lesklé materiály, sa trend posúva o krok ďalej – žiariť budú aj plavky.

Flitrované bikiny dodajú outfitu extravagantný nádych a okamžite pritiahnu pozornosť. Na slnku vytvárajú efekt „glow“, ktorý ešte viac vynikne na opálenej pokožke. Či už siahneš po jemných trblietavých detailoch alebo po výrazných bikinách posiatych flitrami, jedno je isté – nenápadná na pláži rozhodne nebudeš. Trend pritom nemusí pôsobiť prehnane. Ak nechceš na dovolenke vyzerať ako disco guľa, stačí flitrované bikiny skombinovať s jednoduchou oversized košeľou či ľanovými nohavicami.

Trblietavé plavky.

Pinterest/

Pásiky

Jedným z jarných trendov, ktorý si bez problémov našiel cestu aj do letných kolekcií sú pásiky. Hravé vzory, kombinácie výrazných farieb a jemný retro nádych robia z pásikavých kúskov jeden z najvýraznejších trendov tejto sezóny.

Pásikavé plavky pôsobia sviežo, uvoľnene a zároveň v sebe nesú atmosféru starých prímorských dovoleniek. Či už siahneš po tenkých minimalistických pásikoch alebo výrazných farebných kombináciách, tento trend ťa aspoň na chvíľu prenesie do retro minulosti – na talianske pláže 70. rokov či ikonickú francúzsku riviéru.

Pásikavé plavky.

Pinterest/

Háčkované bikiny

Trend, ktorý pôsobí prirodzene a trochu boho sa toto leto vracia vo veľkom. Háčkované bikiny, ktoré vyzerajú akoby boli ručne vyrobené doma, ovládnu pláže aj sociálne siete. Práve ich nedokonalosť a handmade vzhľad z nich robia jeden z najštýlovejších dovolenkových kúskov sezóny. Háčkované bikiny sú dôkazom, že leto 2026 nebude len o výrazných farbách, ale aj o textúrach a pohodlí.

Háčkované plavky.

Pinterest/

Háčkovaný trend sa pritom nekončí len pri bikinách. Na pláži môžeš zažiariť aj v háčkovanom sete, ktorý pôsobí štýlovo a pohodlne. Či už ide o komplet topu a sukne, voľné nohavice s crop topom alebo oversized prehoz cez plavky, handmade estetika bude toto leto doslova všade.

Háčkované sety.

Pinterest/

Celý outfit navyše skvelo doplní háčkovaná čiapka alebo bucket hat, ktorá mu dodá nenútený boho vibe. Práve v tom spočíva čaro tohto trendu – je neuveriteľne univerzálny. Rovnako dobre zapadne na surf trip pri oceáne, kde pôsobí uvoľnene a prirodzene, ale aj na luxusnej dovolenke pri bazéne v rezorte, kde vyzerá chic a trendy.

Háčkovaná čiapka.

Pinterest/

Farebné žabky

Kým minulú sezónu dominovali najmä jednoduché čierne žabky, leto 2026 bude oveľa hravejšie. Do popredia sa dostávajú farebné žabky v odtieňoch ružovej, žltej, modrej či zelenej, ktoré okamžite oživia aj ten najjednoduchší outfit.

Možno ťa tento trend na chvíľu vráti do detských čias, keď boli výrazné plastové žabky neoddeliteľnou súčasťou každého leta. Tentoraz sa však vracajú v štýlovejšej a viac fashion verzii. Práve vďaka nim môže aj obyčajná kombinácia plaviek, šortiek a oversized košele pôsobiť trendy.

Farebné žabky.

Pinterest/

Výrazné šperky a body chains

Letné outfity tento rok nebudú len o plavkách či oblečení. Veľkým trendom sa stávajú aj výrazné šperky a doplnky na telo, ktoré dokážu aj z jednoduchých bikín spraviť outfit ako z Pinterestu.

Čoraz viac sa objavujú tenké kovové „drôtiky“ alebo retiazky omotané okolo bicepsu, ramien, rúk či pásu, ktoré dodávajú looku jemný festivalový a trochu boho vibe. Tento trend pôsobí veľmi štýlovo a perfektne vynikne na opálenej pokožke.

Výrazné doplnky.

Pinterest/

Pilotky s hrubým rámom

A čo by to bolo za plážový outfit bez slnečných okuliarov? Okrem toho, že sú praktickým doplnkom, dokážu úplne zmeniť celý look a často sú práve tým detailom, ktorý outfitu dodá charakter.

Toto leto budú trendom najmä takzvané chunky aviator sunglasses – výrazné pilotky s hrubším rámom, ktoré pôsobia trochu retro, trochu športovo, ale zároveň veľmi stýlovo. Typické sú pre ne najmä farebné sklá v hnedých, medových, žltých či oranžových odtieňoch, ktoré outfitu dodávajú teplý letný vibe.

Masívne pilotky.

Pinterest/

Nezáleží pritom na tom, či toto leto stráviš na exotickej dovolenke, festivale alebo len pri jazere s kamarátmi. Trendy leta 2026 sú najmä o hravosti, farbách a doplnkoch, vďaka ktorým si môžeš vytvoriť outfit presne podľa seba. Toto leto praje každému, kto sa nebojí trochu zažiariť.

Andrea žije v Trapani: Sicílčania si na oslavu osemnástky berú pôžičky. Apartmány sú tu lacnejšie, ako garsónka na Slovensku

Bratislavské metro v roku 2026. Takto si umelá inteligencia predstavuje, že by malo v našom hlavnom meste vyzerať

Slovenskí tvorcovia memečiek reagovali aj na hokejové majstrovstvá sveta, na ktorých sme opäť nepostúpili zo základnej skupiny do štvrťfinále, no a Andrej Danko sa zase háda s Tomášom Tarabom. Na tieto a mnohé ďalšie udalosti reagujú najlepšie memečka týždňa, ktoré už tradične nájdeš v našej galérii nižšie.

• Niektorým po vyplatení bývania nezostane skoro nič.
• Iní zvládajú šetriť stovky eur mesačne.
• Najviac pomáha bývanie vo dvojici, varenie doma a život bez auta.
• Zahraničné príjmy v debate pôsobili ako úplne iná liga.

Výplatná páska vie byť brutálne úprimný dokument. Nie preto, čo na nej pribudne, ale preto, ako rýchlo sa to dokáže po pár trvalých príkazoch rozplynúť. Na Reddite sa preto rozbehla debata, ktorá má v sebe všetko - finančnú realitu Bratislavy, hypotéky na hrane, šetrenie na bicykli, ľudí v mínuse aj tých, ktorým po všetkom zostávajú tisíce (závidíme!).

Andrea žije v Trapani: Sicílčania si na oslavu osemnástky berú pôžičky. Apartmány sú tu lacnejšie, ako garsónka na Slovensku

Otázka pritom znela jednoducho - koľko vám reálne ostane z výplaty po zaplatení bývania? Autor vlákna napísal, že má pocit, že v Bratislave dnes ide príliš veľa peňazí len na nájom, energie a jedlo. A komentáre ukázali, že rovnaká otázka môže mať odpoveď „nič“, „na suché rožky“, ale aj „5-tisíc eur“.

Najslovenskejšie zhrnutie celej debaty prišlo cez starý vtip o Nemcovi, Švédovi a Slovákovi. Nemec si vraj z výplaty zaplatí bývanie, jedlo, reštaurácie, pivo, výlet, ešte aj odloží na dôchodok. Slovák? „Zaplatím si bývanie a jedlo.“ A čo zvyšok? „Zvyšok si požičiam alebo si nájdem fušku.“

Keď bývanie zhltne takmer polovicu výplaty

Jeden z diskutujúcich opísal, že keď začal v roku 2020 po škole bývať sám v nájme, bývanie mu bralo približne 45 percent čistého platu. Neskôr sa dostal na 20 percent, no po hypotéke sa vrátil späť na 45 percent. Sám to uzavrel veľmi sucho: „Teraz som zobral hypotéku a som naspäť tam, kde som bol.“

Slováci otvorene priznali, koľko im ostane po zaplatení bývania

Dreamstime/

Pri hypotékach sa ukázalo, že nejde len o Bratislavu. V Košiciach niekto opísal trojizbový byt v paneláku kúpený v roku 2024, pri ktorom bývanie a účty vychádzajú spolu na 1 211 eur. K tomu jedlo a drogéria približne 400 eur mesačne. Výsledné minimum, ktoré musí zarobiť na prežitie? Asi 1 600 eur. „Je to tu úplne choré,“ napísal.

Ešte tvrdšie pôsobí komentár rodiny, ktorá je každý mesiac približne 600 eur v mínuse a rozdiel dorovnáva z rezervy. Muž zarobí ako živnostník približne 1 600 eur, žena dostáva 500 eur predĺžený rodičovský príspevok a starajú sa o 5-ročného syna s autizmom. Po nájme 900 eur a odvodoch im zostáva menej ako 800 eur. „Keď čítam, ako sa ľudia sťažujú pri platoch 2 až 3-tisíc eur, pripadám si, že sme úplní úbožiaci,“ napísala.

Bicykel, žiadne auto a šetrenie

Niektorým to však vychádza prekvapivo dobre. Jedna komentujúca uviedla, že jej časť nájmu je 370 eur, jedlo 250 eur a zostáva jej približne 700 eur, z čoho si odloží aspoň 500 eur. Reakcia bola okamžitá: „Klobúk dole,“ napísali jej ľudia.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove. Pri niektorých ponukách a sumách zabehne aj Bratislavčanom

Keď sa jej pýtali, ako je to možné, vysvetlila, že nemá deti, zvieratá ani auto, väčšinou chodí na bicykli, nekupuje často oblečenie ani elektroniku a jej koníčky sú lacné - bicykel, klavír, turistika, čítanie a tvorivé veci. Iný diskutujúci to zhrnul ešte ostrejšie: „Auto je najväčší neefektívny požierač peňazí. Väčšia sloboda ako nemusieť kupovať benzín a platiť všetky hlúposti okolo auta neexistuje.“

Práve tu sa debata zmenila z otázky príjmu na otázku životného štýlu. Jeden človek platí za bývanie 30 percent platu, ďalších 20 percent dáva na jedlo, no zároveň investuje 39 percent mesačne, pretože neobjednáva donášky a väčšinu mesiaca si varí.

Iný priznal, že začal jesť viac doma a ušetrené peniaze cíti natoľko, že ich vie posielať do investícií. Pointa bola krutá, ale presná: „Keby človek nejedol, má vyhraté.“

Zahraničie ako riešenie?

Vlákno neostalo len pri Slovensku. Niekto z Holandska napísal, že po výdavkoch mu zostáva približne 1 400 až 1 500 eur. Používateľ zo Zürichu uviedol, že po fixných výdavkoch mu zostáva okolo 5-tisíc eur na investovanie a voľnú spotrebu. Keď sa ho opýtali, či je to za rodinu alebo z jedného príjmu, odpovedal, že z jedného, pracuje v banke.

Slováci otvorene priznali, koľko im ostane po zaplatení bývania

Dreamstime/Dreamstime

Objavili sa aj extrémne čísla. Niekto napísal 6-tisíc eur, ďalší 13-tisíc eur. Reddit na to, samozrejme, reagoval po svojom: „To máš v českých korunách, maďarských forintoch alebo indických rupiách?“ A pri ďalšom vysokom zostatku padla hláška: „Áno, z ruky do úst.“

Medzi výplatou a ďalšou výplatou

Najzaujímavejšie na celej debate nie sú čísla, ale spôsob, akým ľudia hovoria o normálnom živote. Pre jedného je úspech, že po všetkých účtoch mu zostane 100 až 200 eur. Pre iného je normálne šetriť 500 eur mesačne. Niekto má po výdavkoch 50 eur, niekto „dosť na hlúposti“ a niekto premýšľa, či by ďalšia výplata nemohla prísť už tento týždeň.

S výplatami teda rozhodne všetci nefunguje iba jedným spôsobom. Je to skôr ako tabuľka s desiatkami premenných - nájom alebo hypotéka, jedno alebo dve výplaty, deti, región, auto, zdravie, rodičovská, práca v zahraničí, schopnosť variť doma a aj šťastie na prenajímateľa.

Minimalistka Kristína vyžije z 38 eur na týždeň: Nič si nezakazujem. Komentár, či ma na ulici neodfúkne, ma rozosmeje

A hoci sa v komentároch veľa žartuje, pod humorom je dosť jasný odkaz - pre veľa ľudí už bývanie nie je položka v rozpočte, ale šéf a zároveň žrút celého rozpočtu, bohužiaľ bez ohľadu na to, či ide o hypotéku alebo „len” o prenájom.

• Pravé wasabi je extrémne drahé.
• Väčšina reštaurácií používa zafarbený chren.
• Wasabi rastie skoro dva roky a potrebuje špeciálne podmienky.
• Jeho štipľavosť vzniká až po nastrúhaní.

Dobre to poznáš - príde sushi, otvoríš sójovú omáčku, zoberieš paličky a vedľa lososa sedí malá zelená kôpka, ktorá vyzerá nevinne, ale vie človeku vystreliť mozog do nosa. Opatrne si naberáš, aby si to totálne neprepálil a v hlave ti ide, že je to wasabi. Koniec koncov, tak nám bolo celé roky prezentované, no nie?

Autentické jedlo, super atmosféra a jedlo za dobré ceny. V redakcii sme sa zhodli na týchto naj ázijských reštikách v Bratislave

Pravé wasabi? Snívaj

Pokiaľ si to však nevedel, teraz ťa asi poriadne sklameme - existujeme dosť dobrá šanca, že si pravé wasabi nikdy v živote ani nejedol. „Tá zelená pasta pri sushi vo väčšine prípadov nie je pravé wasabi, to už dnes vie skoro každý. Ale málokto vie prečo,“ hovorí vo svojom videu na Instagrame český influencer Erik Haibazo.

A práve tu začína tá zaujímavá časť. Dôvodom však nie je žiadne veľké sprisahanie, pravé wasabi je jednoducho brutálne drahé. V zahraničí môže kilogram stáť okolo 250 dolárov (približne 215 eur) a niekedy aj viac. Keď si to prepočítaš na bežnú sushi reštauráciu na okraji mesta, rýchlo pochopíš problém.

Ak by každá porcia mala obsahovať čerstvo nastrúhané pravé wasabi, cena by vyletela rapídne nahor. Preto veľká časť sveta používa náhradu. A čo v nej vlastne je? Zvyčajne ide o zmes chrenu, horčice a zeleného farbiva.

Rastlina, ktorá má viac požiadaviek než dnešní influenceri

Cena skutočného wasabi priamo súvisí s tým, že vypestovať je poriadny oriešok aj pre farmárov. Rastlina potrebuje chladnú tečúcu vodu, tieň a stabilné podmienky. Optimálne funguje približne medzi 8 až 18 stupňami Celzia. Nemá rada prudké slnko a ani veľké výkyvy.

A potom prichádza ďalší problém - čas. Časť rastliny, ktorá sa používa na výrobu pasty, sa volá rizóm. Ak toto slovo počuješ prvýkrát, predstav si hrubú podzemnú stonku podobnú koreňu, ktorá rastie 18 až 24 mesiacov.

Najpodivnejšou vecou na wasabi však je, že keby si doň zahryzol, nič si nevšimneš. Tu sa Erik vo videu dostal k časti, ktorá pôsobí ako podivný chemický trik. „Keď do pravého wasabi len zahryzneš ako do mrkvy, skoro nič sa nestane.“ Štipľavosť totiž nevzniká automaticky, ale objaví sa až vo chvíli, keď rastlinu rozdrvíš alebo nastrúhaš.

Príbehy slávnych jedál: Sushi sa jedlo už stovky rokov pred Kristom. S trochou šikovnosti si ho pripravíš aj doma

Vo vnútri buniek sú oddelene uložené dve látky - enzým a substrát. Keď sa tieto bunky rozbijú, zložky sa spoja a vzniknú zlúčeniny, ktoré vytvoria ten známy pocit, keď ti chuť „vystrelí“ do nosa.

Wasabi sa nestrúha len pre efekt

Mnoho ľudí si myslí, že keď sushi majster nastrúha wasabi priamo pred hosťom, ide o divadlo. Erik to vysvetlil jednoducho: „To nie je póza. To je chémia.“ Čerstvé wasabi totiž veľmi rýchlo stráca arómu aj intenzitu chuti. Preto sa pripravuje tesne pred podávaním.

V tom spočíva najväčší rozdiel medzi zafarbeným chrenom a pravým wasabi. Chren útočí agresívne a drží sa dlho. Pravé wasabi vystrelí, rýchlo odíde a nechá po sebe jemnejšiu, mierne sladkú chuť. Jeho úloha totiž nie je zabiť chuť ryby, ale práve naopak ju vytiahnuť.

Luxusnú trojposchodovú vilu realitná kancelária predáva za 43 miliónov českých korún (takmer 1,8 milióna eur). Celková úžitková plocha domu je 383 m². Pri dome nechýba bazén, garáž pre tri autá, zastrešená terasa a záhradný domček.

TROŠKA TROSKA: Umenie Dary Rolins

Speváčka s Pavlom Nedvědom stavia štyri roky dom blízko talianskeho jazera Maggiore. Sťahovanie by rada stihla ešte tento rok. "To, že stavbu nášho domu na talianskom jazere finišujeme, neznamená, že Česko nadobro opustíme. Milujem Česko aj Slovensko a Praha bude vždy naším domovom a miestom, kam sa chceme všetci traja vracať," povedala Dara Rolins.

• Ukrajinský influencer vošiel športovým autom do chránenej oblasti Tatier.
• Za jazdu najprv dostal len pokutu približne 23 eur.
• Po vlne kritiky prišiel zákaz vstupu do celého Schengenu na 5 rokov.
• Tvrdí, že značky zle pochopil a ospravedlnil sa.

Niektorí ľudia idú do hôr vypnúť mobil. Iní si zapnú kameru, pripravia dron a hľadajú záber, ktorý vybuchne na sociálnych sieťach. Tentoraz sa však honba za pozornosťou skončila spôsobom, ktorý zrejme nečakal ani samotný autor videa, píše portál TVP World.

Prečo sa Tatry volajú Tatry? Tajomstvá, ktoré sa skrývajú za názvami slovenských prírodných lokalít

Športovým autom po zakázanej ceste

Ukrajinský influencer Andriy Gavryliv sa rozhodol pre netradičný výlet v poľských Tatrách. Sadol do svojho Chevroletu Corvette a prešiel viac než osem kilometrov po ceste smerujúcej k známemu jazeru Morské oko. Problém bol v tom, že táto cesta nie je určená pre súkromné autá.

Po celej trase sa nachádzajú značky upozorňujúce, že vstup je povolený len záchranným a oprávneným vozidlám. Morské oko sa navyše nachádza v chránenej oblasti národného parku. Influencer následne z jazdy zverejnil videá a fotografie na sociálnych sieťach. Internet však reagoval presne tak, ako si zrejme ani on sám nepredstavoval.

Pokuta za cenu večere rozhnevala ľudí

Keď ho policajti zastavili pri odchode z oblasti, dostal pokutu len 100 poľských zlotých, teda približne 23 eur, a osem trestných bodov. To však mnohým ľuďom prišlo absurdne nízke. Maximálna pokuta za podobné porušenie pravidiel pritom môže dosiahnuť 5-tisíc zlotých, čo predstavuje približne 1 150 eur.

Polícia neskôr vysvetlila, že hliadka v tom čase nevedela, ako ďaleko sa vodič skutočne dostal. Hovorca polície Roman Wieczorek pre portál Wirtualna Polska uviedol: „Muž vysvetlil, že sa iba otočil pri závore, preto dostal pokutu 100 zlotých za vstup za závoru. Policajti nevedeli, že došiel až k Morskému oku.“

Dodal aj: „Ak by ho policajti zastavili priamo pri Morskom oku, predpokladám, že auto by odtiahli a prípad by skončil na súde.“ ​Po vojne je však každý generál, všakže.

Extrémne tvrdý trest

Prípad sa dostal až k poľským politikom - premiér Donald Tusk povedal, že situácia „vyvolala pochopiteľné pobúrenie“. Následne prišlo rozhodnutie, ktoré bolo oveľa tvrdšie než pôvodná pokuta. Influencer dostal zákaz vstupu na päť rokov nielen do Poľska, ale do celého schengenského priestoru.

Slávny portál píše o Slovensku: Vysoké Tatry sú lacnejšia verzia Álp, pre Britov sme najdostupnejšou krajina tohto leta

Pre tých, ktorí stále nevedia - Schengen je dohoda medzi európskymi krajinami, vďaka ktorej sa medzi nimi dá cestovať bez hraničných kontrol. Zákaz tak neplatí len pre jednu krajinu, ale pre veľkú časť Európy, a to vrátane Slovenska.

Samotný Gavryliv sa medzičasom ospravedlnil: „Chcem sa ospravedlniť Poliakom, pretože som jednoducho nevedel, že jazda tam bola zakázaná.“ Neskôr dodal: „Možno táto jedinečná fotografia do istej miery stála za 100 zlotých, ale keby som mohol vrátiť čas, išiel by som pešo, pretože chápem, aké nesprávne bolo vojsť tam autom.“

Sociálne siete v posledných dňoch znovu zaplavili príspevky spojené s dvadsaťdvaročnou OnlyFans modelkou Sherri Vandersloot. Tá otvorene priznala, že podstúpila plastickú operáciu nosa hlavne kvôli budúcim potomkom. Podľa svojich slov totiž nechcela, aby deti raz čelili rovnakému posmechu ako ona kvôli svojmu prirodzenému vzhľadu.

Kto je Lil Tay? Kontroverzná influencerka zarobila za tri hodiny na OnlyF*ns milión dolárov, podľa ľudí je to zvrátené

"Nechcem, aby moje deti vyrastali s tým, že sa im niekto smeje kvôli ich nosu ako mne. Chcem im odovzdať prirodzenejšie vyzerajúci nos," vysvetlila modelka. Práve táto veta ale okamžite odštartovala masívnu debatu na sociálnych sieťach. Ľudia začali upozorňovať, že plastické operácie nijako nemenia genetickú výbavu človeka a deti budú stále dediť pôvodnú DNA rodičov.

Celá kauza sa rýchlo premenila na virál a internet zaplavili tisíce ironických reakcií. Popri kritike sa ale objavili aj názory, že nejde o hlúposť, ale o dokonale premyslený marketing pre jej OnlyFans účet. Veľa ľudí totiž priznáva, že pred virálom jej meno vôbec nepoznali.

"Takže keď si zafarbím vlasy na červeno, narodí sa mi ryšavé dieťa? Kamarát prišiel o nohu a prvé dieťa sa narodilo rovno s protézou. Mala si nechať upraviť skôr mozog ako nos. Hlavne dúfam, že deti nezdedia jej inteligenciu. Toto je len reklama na jej OndyFans a všetci jej na to. ňou hovorí celý svet,“ píšu ľudia v komentároch. Iní tvrdia, že presne podobné kontroverzie dnes fungujú ako najlacnejšia a najúčinnejšia forma propagácie na sociálnych sieťach.

„S rozvojom technológie AI som nadšený pretože všetko, čo si možno predstaviť, sa dá ukázať v realite,“ napísal Yesiltas o projekte.

„Keď som sa začal zaoberať technológiami, rozmýšľal som čo môžem robiť, aby ma to urobilo najšťastnejším. Chcel som opäť pred sebou vidieť niektorých ľudí, ktorí mi chýbali, a tak vznikol tento projekt,“ prezradil umelec.

Najzáhadnejšia kniha sveta má českú minulosť. Ani po sto rokoch dešifrovania Voynichov rukopis nikto celý nerozlúštil

„Najťažšou časťou tvorivého procesu pre mňa je, aby mi obraz pripadal „skutočný“. Najviac sa mi páči, keď obraz predo mnou vyzerá veľmi realisticky, ako keby ho nafotil fotograf,“ pokračoval Yesiltas.

Odpoveď na túto záhadu je už známa, rovnako ako vysvetlenie tejto optickej ilúzie. Pripomeň si s nami tie najväčšie optické klamy, ktoré pred pár rokmi rozdelili internet na dva rozhádané tábory. 

• Pohoda oslávi 30. ročník s Gorillaz, The Cure a The Prodigy.
• Grape má najmladší vibe sezóny s Jorjou Smith, Yung Lean & Bladee a Parcels.
• Lovestream prinesie Robbieho Williamsa, Davida Guettu, Bebe Rexhu aj Shaggyho.
• Rap, rock a nostalgia budú stáť na Hip Hop Žije, Rocku pod Kameňom, Cibula Feste a Big Summer Feste.

Na slovenských festivaloch sa toto leto nehrá len o to, kto prinesie najväčšie meno na plagát. Rok 2026 vyzerá ako sezóna, v ktorej sa festivalová mapa rozdelila na niekoľko svetov - veľké globálne headliny, rapové bloky, tvrdší rock, reggae únik, retro eufóriu a klubovú nostalgiu.

Gretka Pavlovova o Atmosfére: Festival stojí státisíce, prvý ročník som zorganizovala v kultúrnom dome na dedine

Jedna známa zastávka však v kalendári chýba. Festival Atmosféra si na rok 2026 zobral pauzu, takže časť publika, ktorá chodila za menším, komunitnejším letom, bude tento rok prirodzene hľadať náhradu inde. Dobrá správa je, že výber je široký a niektoré festivaly majú line-up, ktorý by ešte pred pár rokmi znel na slovenské pomery až príliš optimisticky.

Ak chceš zažiť leto cez jeden veľký festivalový filter, toto je osem akcií, ktoré sa oplatí sledovať najviac. Niektoré sú obrovské, niektoré žánrovo presné, iné idú po hitoch, ktoré pozná každý z auta, TikToku, rodičovskej oslavy alebo vlastného playlistu z puberty.

Pohoda (8. - 11. júl, v predaji už len 4-dňové lístky za 278 eur)

Pohoda 2026 bude mať na trenčianskom letisku špeciálnu váhu. Ide o jubilejný 30. ročník, čo z nej automaticky robí viac než len ďalší víkend s koncertmi. V slovenskom kontexte je Pohoda stále festivalom, ktorý sa nepredáva iba cez mená, ale aj cez celú kultúrnu vrstvu okolo hudby, debát, vizuálneho umenia a pocitu, že si na pár dní vystúpil z bežného režimu.

Headlinersky je tento ročník veľmi silný. V line-upe sú Gorillaz, The Cure, The Prodigy, Lykke Li, Denzel Curry, Oliver Tree, IDLES či Apashe & Brass Orchestra. K tomu sa pridávajú Action Bronson, Emilíana Torrini, Aldous Harding, Baxter Dury, Hildur Guðnadóttir, Lúčnica, Para, Gleb, Kae Tempest, Hex a ďalšie mená, ktoré z Pohody nerobia len festival pre fanúšikov jedného žánru.

Najväčší ťah Pohody je v tom, že dokáže dať vedľa seba štadiónový sentiment, klubovú energiu, rap, alternatívu aj domáce mená bez toho, aby to pôsobilo ako náhodný playlist. Pre mladšie publikum je to možno najlepší festival na objavovanie - prídeš kvôli The Cure alebo Gorillaz a odídeš s menom, ktoré si predtým nepoznal, ale po festivale ho budeš posielať kamarátom.

Grape (14. - 15. august, vstupenka za 129 eur)

Grape opäť mieri na publikum, ktoré chce festival viac ako estetiku, nie ako dedinskú zábavu pod iným názvom. Je to mestský, vizuálne premyslený a hudobne aktuálny festival, ktorý si dlhodobo drží povesť miesta, kde sa stretáva indie, elektronika, pop, rapové publikum aj ľudia, ktorí riešia outfit skoro tak vážne ako line-up.

Najväčšie mená ročníka sú Jorja Smith, Yung Lean & Bladee, Parcels, ARTBAT, Brutalismus 3000, Tash Sultana, CMAT, Overmono a The Wombats. To je zostava, ktorá dobre ukazuje, kam Grape smeruje - menej klasických gitarových legiend, viac živej súčasnosti, elektroniky, severského smútku, britského popu, austrálskej energie a klubového tlaku.

Organizátori festivalu Grape: Tento športový ročník bude výnimočný. Trenčín funguje výborne, no riešime aj iné miesto

Grape je festival pre ľudí, ktorí nechcú len nostalgicky odškrtávať kapely z minulosti. Najlepšie funguje, keď ho berieš ako víkendový moodboard - trochu fashion week, trochu nočný klub, trochu indie rádio a trochu partia, ktorá sa tvári, že nejde riešiť fotky, ale aj tak ich bude riešiť. 

LOVESTREAM (7. - 9. august, jednodňové lístky od 79 eur, celofestivalová od 159 eur)

Festival sa aj tento rok koná na starom letisku vo Vajnoroch a v roku 2026 hrá najmä na mená, ktoré netreba dlho predstavovať ani ľuďom, ktorí festivalové plagáty bežne nesledujú. Je to formát pre rádiové publikum, ktoré chce veľkú show, svetlá, silný refrén a pocit koncertu, ktorý sa viac podobá zahraničnej aréne než lokálnemu open-airu.

Program je rozdelený do troch dní. V piatok sú medzi menami Bebe Rexha, Nico Santos, Loi a KOROLOVA, sobota patrí Robbiemu Williamsovi, Sophie Ellis-Bextor, Leony a Ofenbachu a nedeľa stavia na Davidovi Guettovi, Shaggym, Elle Eyre, ESKEI83 a Dimension. Z tejto zostavy je jasné, že LOVESTREAM cieli na pop, tanečnú hudbu a festivalové momenty, pri ktorých publikum nemusí hľadať refrén na internete.

Rock pod Kameňom (25. - 27. jún, jednodňové lístky od 84 eur, celofestivalová za 139 eur)

Rock pod Kameňom bude v Areáli Topovné v Belej nad Cirochou a tento rok pôsobí ako festival, ktorý sa rozhodol vystreliť vyššie, než sa od neho možno kedy čakalo. Východ Slovenska dostane line-up, ktorý nejde len po lokálnej rockovej istote, ale mieša metalové legendy, tvrdšiu gitarovú scénu aj prekvapivo veľké popovo-rapové meno.

Na plagáte sú Europe, Helloween, Black Eyed Peas a Within Temptation, pričom program dopĺňajú aj ďalšie silné mená ako Pendulum, Mastodon či Steel Panther. Už samotná kombinácia Helloween, Black Eyed Peas a Within Temptation naznačuje, že dramaturgia sa nebojí stretu svetov, ktoré by inak skončili na úplne odlišných festivaloch.

Práve to z Rocku pod Kameňom robí jeden z najzaujímavejších prípadov sezóny. Nie je to len festival pre ortodoxných fanúšikov tvrdšej hudby, hoci aj tí si prídu na svoje. Je to aj akcia, ktorá môže pritiahnuť ľudí z okolia, zvedavcov aj publikum, ktoré by na klasický metalový festival možno nešlo, ale Black Eyed Peas alebo Europe ich donútia kliknúť na lístok.

Uprising (28. - 29. august, lístky od 89 eur)

Uprising zostáva letným únikom na Zlatých pieskoch v Bratislave. Ide už o 19. ročník a jeho sila je v tom, že na Slovensku dlhodobo drží priestor pre reggae, dancehall, dub, drum and bass, jungle a hip-hop bez toho, aby pôsobil ako žánrová vitrína pre pár zasvätených.

Medzi hlavné mená patria Gogol Bordello, Protoje & The InnDiggNation, Tiken Jah Fakoly, Dub Inc, Andy C, Bou, Hempress Sativa & The Unconquerebels, Skarra Mucci x Manudigital, Congo Natty ft. Blackout JA, Masta Ace & Marco Polo, Medial Banana a Gleb. Uprising tak opäť mieša globálne reggae mená, klubový tlak aj domácu scénu.

Ak Pohoda reprezentuje kultúrnu šírku a Lovestream čistý popový ťah, Uprising je festival s najjasnejšou identitou. Vieš, kam ideš, prečo tam ideš a akú energiu čakáš. Funguje pre ľudí, ktorí chcú viac než len koncerty - chcú plážový areál, basy, neskoré noci a publikum, ktoré si svoje žánre nenechalo zobrať algoritmom.

Cibula Fest (23. - 25. júl, denné vstupenky od 50 eur, celofestivalové od 95 eur)

Cibula Fest sa koná na letisku v Holíči a zo všetkých veľkých festivalov má najvýraznejší česko-slovenský mainstreamový rukopis. Nie je to festival, ktorý sa bude tváriť, že objavil budúcnosť hudby. Jeho pointa je inde - postaviť program tak, aby sa v ňom našli fanúšikovia rádiových hitov, českej a slovenskej pop-rockovej scény, stand-upu aj retro tanečnej nostalgie.

Štvrtok je postavený na oldies vlne, kde sú Holki, Lunetic, Loona, East 17, Bad Boys Blue, Fun Factory, Boney M a Verona. V piatok hrá napríklad Lukáš Adamec, No Name, Ewa Farna, Dymytry a Traktor, sobota prináša Moniku Bagárovú, Bystríka, Petra Nagya, Marka Ztraceného, Rybičky 48 a Desmod. Headlinerov tu treba čítať skôr ako viacero silných blokov než jedno dominantné meno.

Cibula Fest je festival pre publikum, ktoré chce spievať, nie analyzovať dramaturgiu. A práve preto môže fungovať veľmi dobre - nesnaží sa byť cool za každú cenu, ale stavia na istote refrénov, rodinnejšom zábere a programe, ktorý dokáže spojiť viac generácií.

Hip Hop Žije (26. - 27. jún, lístky od 59 eur)

Hip Hop Žije je najpriamejšia adresa pre rapové publikum. Koná sa na Zlatých pieskoch a v prehľade letných festivalov má svoje jasné miesto. Line-up stavia na menách, ktoré definujú domácu scénu naprieč generáciami. V programe sú Separ, Kontrafakt, Yzomandias, Luca Brassi10X, Sara Rikas, Pil C, Nik Tendo, Raphael, PTK, Majk Spirit, Tina, Nerieš, Alan Murin, Porsche Boy & Wen, Saul, H16, Moja Reč, Kali, Shimmi, Hard Rico, Dame & Smart a ďalší.

Tento festival najlepšie ukazuje, ako veľmi sa za posledné roky zmenil mainstream. Pre staršie publikum je rap možno stále žáner, ktorý treba vysvetľovať, pre mladších je to prirodzený jazyk klubov, áut, stories, vzťahov aj frustrácie. Preto táto akcia nepôsobí ako doplnok sezóny, ale ako jej samostatná kapitola.

Big Summer Fest (30. júl - 1. august, jednodňová vstupenka od 55 eur, celofestivalová od 139,90 eura)

Big Summer Fest sa koná v areáli Zelená Voda v Novom Meste nad Váhom a ide po úplne inom type festivalovej túžby. Kým Grape predáva súčasnosť a Pohoda kultúrny presah, Big Summer ponúka refrény, ktoré si pamätáš aj vtedy, keď netušíš, kedy si ich naposledy vlastne počul.

Line-up je zostavený ako veľká retro tanečná akcia. V programe sú Scooter, Inna, Kate Ryan, Italobrothers, A*Teens, Arash, Safri Duo, Basshunter, DJ Antoine, Eiffel 65, Lou Bega, Culture Beat, Jenny from Ace of Base, Corona, Peter Andre, Atomic Kitten‘s Liz, Rednex, Whigfield, Global Deejays, Brooklyn Bounce, Cappella, Solid Base a ďalšie mená z klubovej a rádiovej minulosti.

Big Summer Fest môže byť najľahšie zosmiešniteľný festival sezóny, ale práve to by bola chyba. Nostalgia je dnes seriózna popkultúrna mena a deväťdesiate roky s nultými rokmi sa vrátili cez módu, TikTok aj klubové edity. Tento festival na to nejde ironicky, ale cez hity, ktoré fungujú okamžite, bez vysvetľovania a bez hanby.

Honorable mentions: Gothoom, Viva Musica! a Slížovica

Mimo hlavného zoznamu sa oplatí sledovať aj ďalšie festivaly - my sme pre teba vybrali nasledujúce tri. Gothoom je tvrdý extrém pre metalové publikum, v line-upe má Deicide, Decapitated, Atrox Trauma, Clouds, Doomas, Hypnos, Mephorash, Panzerfaust, Schammasch či Stillbirth.

Viva Musica! je mestská alternatíva pre ľudí, ktorí chcú klasiku a presahy bez festivalového bahna. Tento ročník púta napríklad koncertnou verziou diela Einstein on the Beach od Philipa Glassa v Starej tržnici, kde sa ako rozprávačka objaví Suzanne Vega.

Slížovica je zase narodeninová oslava Horkýže Slíže v Nitre, kde sa popri domácich menách objavia Soulfly, Korpiklaani, Ivan Mládek, Vidiek, SPS, Slobodná Európa, Polemic, Catastrofy a ďalší. Nie je to univerzálny festival pre každého, ale ako bodka za letom má veľmi jasný charakter.

• Gen Z nevníma minulosť ako dejepis, ale ako estetiku a únik.
• Y2K, digitálne foťáky a vinyly sú skôr nálada než presná rekonštrukcia.
• Nostalgia funguje ako mäkký filter na príliš rýchly svet.
• Nie je to len póza, ale spôsob, ako si mladí skladajú identitu.

Narodili sa do éry dotykových displejov, no zrazu chcú foťák, ktorý fotí horšie než ich mobil. Počúvajú hudbu zo streamingu, ale túžia po vinyle, kazete alebo cédečku, ktoré treba vytiahnuť z obalu.

Odkiaľ sa vzali peniaze? To, čo nás učili v škole, bola len rozprávka. Takto to bolo v skutočnosti

Na TikToku nosia outfity z roku 2002, hoci vtedy ešte nevedeli chodiť, alebo ešte ani neexistovali. Nejde o návrat do minulosti. Skôr o to, že minulosť sa zmenila na materiál, z ktorého si Gen Z skladá náladu, štýl a pocit bezpečia.

Nespomínajú si

Vocal Media to opisuje ako kultúru minulých životov - mladí ľudia oživujú VHS filtre, kazety, analógové fotoaparáty, Y2K módu, retro hry a „spomienky“ na éry, ktoré nikdy nezažili. Medium podobne píše o požičanej nostalgii, teda o pocite, že ti chýba svet, ktorý poznáš len z filmov, starých fotiek, playlistov, rodičovských príbehov a sociálnych sietí.

Dôležité je tu slovo pocit. Gen Z väčšinou netúži po reálnych 90. rokoch so všetkým, čo k nim patrilo. Túži po ich zostrihanej verzii - menej notifikácií, viac náhody, menej dokonalej sebaprezentácie, viac vecí, ktoré sa dajú chytiť do ruky. Preto môže byť starý digitálny foťák lákavejší než najnovší mobil. Je slabší, pomalší a nešikovnejší. Práve preto pôsobí ľudskejšie.

Anemoia, alebo keď ti chýba čas, ktorý si nezažil

Na tento pocit existuje zvláštne slovo - anemoia. Ide o novovytvorené slovo a The Dictionary of Obscure Sorrows ho vysvetľuje ako „nostalgiu za časom, ktorý si nikdy nezažil“. Nie je to diagnóza ani oficiálny vedecký pojem, skôr presné pomenovanie momentu, keď pozeráš starý záber z ulice, počúvaš hudbu z inej dekády a máš zvláštny dojem, že tam patríš.

V kultúrnej teórii existuje aj vážnejší pojem - protetická pamäť. Znie to medicínsky, no znamená to pamäť vytvorenú cez médiá. Teoretička Alison Landsberg vo svojej knihe rieši, ako film a televízia dokážu človeku sprostredkovať minulosť tak silno, že ju začne vnímať ako niečo osobne dôležité, aj keď ju priamo nezažil.

Y2K ako filter

Y2K pôvodne znamenalo problém s počítačovými dátumami pri prechode z roku 1999 na rok 2000. Dnes je to skôr estetika - nízke rifle, trblietky, malé kabelky, kovové farby, véčkové telefóny a pocit, že budúcnosť mala byť lesklá, hlučná a trochu gýčová. Vogue pripomína, že Y2K móda sa vrátila na móla aj do ulíc a s pomocou Gen Z influencerov silno žije na TikToku.

Češka Tereza žije s kmeňom v pralese: Na čo má Západ štúdie, robia oni prirodzene

Lenže nejde o presnú rekonštrukciu. BRICKS Magazine upozorňuje, že Gen Z si z módy začiatku nultých rokov berie vybrané prvky a oblieka ich po svojom. Aj preto je fajn si pripomenúť, že mladí sa nesnažia hrať historickú scénku, ale robia jej remix. Je to ako v hudbe zobrať starý sample, pridať beat a tváriť sa, že výsledok patrí dnešku - čo teraz robí celý hudobný priemysel.

Aj chyby sú romantické

Digitálne foťáky, kazety, vinyly, tlačené fotky alebo káblové slúchadlá majú jednu spoločnú vlastnosť - kladú odpor. Musíš čakať, vybrať si, minúť film, prehodiť stranu, uložiť vec na poličku. V čase, keď je všetko okamžité, je aj malé zdržanie luxus.

The Guardian pri návrate point-and-shoot fotoaparátov, teda jednoduchých kompaktných fotoaparátov, cituje vetu „aj chyby sú romantické“ a píše o zrne, červených očiach či presvietených záberoch ako o časti príťažlivosti.

Vinylová platňa

Unsplash/Kevin McCutcheon

Business Insider pri digitálnych foťákoch spája trend s túžbou po neuhladených, nefiltrovaných momentoch. Jedna z citovaných odborníčok to pomenovala takto: „Tento trend nepoháňa len nostalgia, ale kontakt s niečím hmatateľnejším a skutočnejším v silno zdigitalizovanom svete.“

Podobne funguje hudba. DJ Mag písal o prieskume, podľa ktorého mladí vo veku 18 až 24 rokov počúvali fyzické hudobné nosiče viac než ostatné vekové skupiny. Dôležitejšie než percentá je však gesto - album už nie je len súbor skladieb v aplikácii, ale predmet, obal, textúra a malý rituál.

Minulosť ako únik aj stavebnica identity

Nostalgia často prichádza vtedy, keď je prítomnosť hlučná. Americká psychologická asociácia pripomína, že nostalgia môže podporovať pocit spolupatričnosti, znižovať osamelosť a posilňovať pocit zmyslu.

Generácia Z úmyselne sabotuje umelú inteligenciu v práci. Zamestnanci sa boja, že ich úplne nahradí

Gallup zároveň pri Gen Z v Spojených štátoch zistil, že približne polovica mladých často cíti úzkosť. Nie je preto ťažké pochopiť, prečo môže mäkší obraz minulosti fungovať ako úkryt.

Human Flourishing Lab v správe o historickej nostalgii Gen Z píše, že takáto nostalgia pomáha mladým skúmať identitu, nachádzať tvorivú inšpiráciu, prepájať sa s inými generáciami a nastavovať zdravší vzťah k technológiám. Minulosť jednoducho nie je cieľová destinácia, ale stavebnica.

Skôr výber z archívu ako návrat

Najzaujímavejšie na tejto vlne nie je to, že Gen Z chce byť ako generácie pred ňou - lebo totiž nechce. Berie si z ich sveta veci, ktoré jej v tom vlastnom chýbajú - pomalosť, hmatateľnosť, nedokonalosť, spoločný príbeh. Preto 90. roky na TikToku nikdy nie sú celé 90. roky. Sú to 90. roky bez nudy, bez problémov bez zlého osvetlenia, kríz či mafiánskych praktikách na Slovensku.

Táto nostalgia je selektívna, trochu falošná a práve preto úprimná. Nehovorí nám, aká bola minulosť, ale čo dnes mladým chýba. Nie je to starý svet vo svojej podstate, skôr pocit, že život nemusí byť stále online, optimalizovaný a pripravený na zverejnenie.

Pamprezident sa k ničomu nevyjadril, pretože sa fotil s inými hlavami štátov, nemocnica v Prešove bude nielen neskoro, ale aj za drahšie, pretože sa rozpadá ešte skôr, ako ju postavili, čo už aj na pomery slovenského zdravotníctva značný bizár.

FOTO Roky čakania stáli za to. Kúsok od Bratislavy otvorili park, ktorý musíš zažiť na vlastnej koži

Doznieva aj langosová kauza (môžeme bez mäkčeňa, pretože prípadnú pokutu nám odpustia) a ministerka nekultúry sa po rozhovore s Fikim Sulíkom, kde v najlepšom svetle ukázala, prečo je vlastne dobré, že nekomunikuje s verejnosťou vybrala do Cannes, kde chce prezentovať našu kultúru svetu - hold, v Cannes svieti predsa len iné slnko ako Slnko v sieti.

Na všetky tieto a mnohé ďalšie udalosti reagovali aj slovenská tvorcovia memečiek, pričom tie najbližšie už tradične nájdeš v našej galérii nižšie.

• Larvy v mäse pravdepodobne vznikli po nakladení vajíčok muchou.
• Samotné upečené larvy by človeka nezabili.
• Najväčší problém sú baktérie a toxíny zo zlého skladovania mäsa.
• Billa tvrdí, že mäso neprebaľuje a prípad ďalej preveruje.

Ešte pred pár dňami väčšina Slovákov riešila maximálne to, či si na večeru dá burger alebo cestoviny. Potom však prišlo video influencera Filipa „Jovinečka“ Jovanoviča a internet na chvíľu stratil chuť do jedla.

VIDEO Známy supermarket pod paľbou kritiky. Jovinečko kúpil mäso, bolo plné červov

Jovinečko ukázal marinované mäso, z ktorého počas pečenia začali vyliezať malé larvy pripomínajúce červy. Klip okamžite explodoval na sociálnych sieťach a ľudia začali riešiť, či ide len o extrémne nechutný zážitok, alebo aj reálne zdravotné riziko.

Na virálne video teraz reagovala aj medička Simona Reháková. Vo svojom instagramovom profile medicinska.minutka vysvetlila, čo sa podľa nej v mäse pravdepodobne nachádzalo a čo by sa stalo, keby ho človek zjedol.

Larvy múch

Podľa Rehákovej pravdepodobne nešlo o klasické parazity, ale o larvy múch. „Stačí, ak mäso bolo niekde v reťazci od spracovania až po pult chvíľu nezakryté a mucha do neho nakládla vajíčka. Z nich sa potom vyliahnu larvy,“ vysvetlila. No dobre, ale čo by sa stalo, ak by takéto mäso zjedol?

Medička v Rakúsku: Pri prvej pitve nervového systému nám trvalo hodinu prepíliť lebku, na Slovensko sa určite nevrátim, hovorí Karolína

Mnohých to zrejme prekvapí, no Reháková tvrdí, že ak by bolo mäso poriadne tepelne upravené, samotné larvy by človeku pravdepodobne vážne neublížili. „Ak mäso úplne upečieš, červíky zomrú a z hľadiska parazitov by ti nič nehrozilo. Sú to len uvarené bielkoviny a žalúdočná kyselina by ich zničila,“ povedala. To však neznamená, že také mäso je bezpečné.

Skutočný problém sú baktérie

Medička upozornila, že prítomnosť lariev je podľa nej skôr signálom, že mäso bolo nesprávne skladované alebo sa prerušil takzvaný chladiaci reťazec. To znamená, že produkt nebol dostatočne dlho v správnej nízkej teplote. A práve vtedy vzniká najväčšie riziko.

„Tam, kde sa darí larvám, sa bleskovo množia aj baktérie ako Salmonella alebo E. coli,“ vysvetlila. Salmonella je baktéria spôsobujúca silné hnačky, vracanie a horúčky. E. coli je zase skupina baktérií, pričom niektoré typy môžu spôsobiť vážne črevné problémy alebo poškodenie organizmu.

Nebezpečné pritom nie sú len samotné baktérie, ale aj toxíny, ktoré produkujú. A tie môžu v jedle zostať aj po upečení. „Teplo toxíny nezničí a môže ťa čakať extrémna otrava jedlom,“ dodala.

Reagovala aj Billa

K celej kauze sa vyjadrila aj spoločnosť BILLA Slovensko. Tvrdí, že situáciu preveruje a influencera viackrát kontaktovala so žiadosťou o viac informácií, no podľa jej slov zatiaľ nedostala odpoveď. Reťazec zároveň zdôraznil, že marinované hydinové mäso predáva výlučne v originálnych baleniach od dodávateľov a nijako ho neprebaľuje ani nespracováva.

„V rámci internej kontroly sme preverili dostupné produkty, pričom žiadna zo vzoriek nevykázala známky kazenia alebo iného znehodnotenia,“ uviedla spoločnosť. Billa tiež tvrdí, že výrobu kontrolujú nielen samotní dodávatelia, ale aj pracovníci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Celý prípad však ďalej preveruje.

Športové drámy z prostredia bojových športov v Česku vznikajú len výnimočne. O to väčšiu pozornosť teraz budí nový Bojovník. Už prvá ukážka naznačuje, že tvorcovia chcú staviť na oveľa surovejší a realistickejší štýl ako väčšina domácich filmov. Pomôcť tomu má hlavne prepojenie s organizáciou Oktagon a skutočnými MMA zápasníkmi.

Najlepší slovenský film roka je dostupný na Netflixe. Zničujúcu drámu s Milanom Ondríkom inšpiroval skutočný príbeh

Film sleduje príbeh bývalého boxerského šampióna Pavla „Hoffa“ Hoffmeistera, ktorý sa po rokoch vracia do fighterského sveta. Tentokrát ale nevstupuje do boxerského ringu, ale do MMA klietky, kde ho čaká súboj s obávaným Bélou Kardosom prezývaným Maďarský tank.

Tvorcovia stavili na maximálnu autentickosť a práve to ľudia v komentároch chvália najviac. Na filme totiž spolupracovala organizácia Oktagon a časť scén sa natáčala priamo v čase reálnych turnajov pred tisíckami fanúšikov. Štáb sa dostal do zákulisia profesionálnych MMA akcií, gymov aj vypredaných arén. Jedna z najväčších scén vznikala na turnaji Oktagon 72: Vémola vs. Végh 3 vo Fortuna Arene, kde bolo vyše 25 tisíc divákov. Ďalšie natáčanie prebiehalo napríklad v Ostrave, Bohumíne alebo v pražskej O2 aréne.

RECENZIA Film MIKI posúva latku domáceho filmu poriadne vysoko. Príbeh najznámejšieho mafiánskeho bosa sa ti dostane pod kožu

Vedľa Milana Ondríka film láka aj na extrémne silné obsadenie. Zobrazia sa Hana Vagnerová, Eliška Balzerová, Martin Finger, Jaroslav Plesl alebo Krištof Hádek. Menšie role dostali aj známe tváre československej MMA scény vrátane Karlosa Vémolu, Jiřího Procházku, Davida Kozmu, Miloša Petráška, Vladimíra Lengála alebo Matúša Kohouta. Fanúšikov prekvapila aj účasť rappera Calina, pre ktorého ide o vôbec prvú hereckú rolu. Sám priznal, že ho bojové športy fascinujú už dlho a ponuku okamžite prijal.

Napriek tomu, že trailer zbiera veľa pozitívnych reakcií kvôli atmosfére a obsadeniu, najväčšia debata sa rozbehla okolo Ondříkovho prejavu. Slovenský herec totiž vo filme hovorí po česky a časť divákov tvrdí, že to pôsobí neprirodzene. „Vôbec by mi nevadilo, keby ho nechali hovoriť po slovensky tak, ako mu zobák narástol,“ píšu ľudia pod trailerom a pýtajú sa, prečo z neho jednoducho neurobili Slováka.

Niektorí prirovnávajú Bojovníka k hollywoodskemu filmu Warrior s Tomom Hardym a tvrdia, že podobne ambiciózna športová dráma tu dlho nevznikla. Či film nakoniec dopadne ako český Warrior sa ukáže už 13. augusta 2026, kedy Bojovník dorazí do kín.

• Influencer Jovinečko zverejnil video, v ktorom ukázal červy v kuracom mäse kúpenom v Bille.
• Vo videu tvrdí, že mäso spolu s priateľkou už stihli zjesť, kým si problém všimli.
• Príspevok okamžite vyvolal stovky komentárov a ľudia začali zdieľať vlastné negatívne skúsenosti s mäsom z Billy.
• Billa zatiaľ na virálne video ani kritiku na sociálnych sieťach oficiálne nereagovala.

Influencer Filip Jovanovič, na internete známy aj ako Jovinečko, patrí k najpopulárnejším tvorcom v našej krajine. Chtiac-nechtiac mu k tomu dopomohla Bianka Rumanová, ale aj kauza okolo prezidentských volieb, kde odmietol za peniaze podporiť jedného z kandidátov.

Bianka Rumanová a jej „YOLO moment“. Na internetoch ju zvozili pod čiernu zem, toto sú najšokujúcejšie outfity histórie

Len na Instagrame ho sleduje viac ako 134-tisíc ľudí, takže keď sa k niečomu vyjadrí, okamžite sa z toho na sociálnych sieťach stáva téma. A posledné video rozhodne nepoteší jednu zo sietí supermarketov. Mäso, ktoré si kúpil v Bille, bolo totiž plné červov.

Červy na tanieri

„Ladies and gentlemen. My sme práve dopapali večeru, tak sme to úplne nemali ešte v pláne. Z chuti sme si dávali toto kuracie mäsíčko, ktoré sme si pripravili, z Billy. Potom sa pozerám, že... čo toto tu máme? Čo toto tu máme? Hm. To som dneska kúpil,” hovorí vo videu, na ktorom sú uprostred taniera vidieť červy.

„Ja to nekomentujem. Proste ja nekupujem krájané mäso. Ale dneska Filip kúpil a ja sa pozerám, čo to je, to vyzerá ako červy. A oni to sú červy," pokračuje vo videu Jovinečkova priateľka, česká fotografka a influencerka Deny Stulíková.

„A oni to sú červy! P*če! Ale dobre, však,” dodal Jovinečko s tým, že zatiaľ čo Deny zjedla dva kúsky, on zjedol asi pol kila mäsa. Príspevok, v ktorom influencer priamo označil aj oficiálny profil Billy, za niekoľko hodín nazbieral takmer 700 komentárov. „Kvalita pre všetkých. Či ako je ten slogan?” napísal ironicky videomaker a grafik Suledsgn.

Ľudia zdieľali svoje negatívne skúsenosti

„Toto je spolupráca?” reagovala Katežinka. 

„Prednedávnom som doniesla mäso z @billa_sk, ktoré vyzeralo najlepšie a najmenej šedo zo všetkých. Keď som ho otvorila, bolo extrémne zelené a pokazené. Tiež kuracie. To bol aj poslednýkrát, kedy som tam dobrovolne vstúpila a vstúpim,” napísala influencerka Moma Horňáková.

Môžem jesť studené zvyšky jedál? Pizza, mäso či ryža ťa môžu otráviť, varuje mikrobiologička

„Robil som v @billa_sk a všetko mäso čo sa pečie, napríklad kura to upečené, čo je na pultoch, je po záruke. Vždy sa to odpisovalo, ale v Bille nemohli byt veľké odpisy, a preto to upiekli a tým pádom sa znížilo manko na predajňu. Bežný postup,” napísal jeden z užívateľov.

Toto tvrdenie samozrejme nie je možné považovať za absolútnu pravdu, faktom však je, že Billa bola v priebehu rokov pokutovaná za viaceré nedostatky v súvislosti s kvalitou potravín či dátumom spotreby niektorých výrobkov, nie vždy však išlo o mäso. Pri poslednej kauze z marca tohto roka napríklad išlo o zlyhanie ľudského faktora na predajni v Žiari nad Hronom.

Ľudia po zverejnení Jovinečkovho videa zaplavili oficiálny slovenský profil supermarketu otázkami, kedy sa ku kauze vyjadrí, no oficiálna reakcia nateraz neprišla.

Hunter Schafer preslávila úloha tínedžerky Jules v Eufórii.

X/featurefirst/

Práve táto časť jej života dodnes vyvoláva obrovské debaty. Zatiaľ čo jedni ju obdivujú za otvorenosť a odvahu, druhí majú problém už len s tým, že podobné témy Hollywood podľa nich príliš propaguje. Pritom ešte pred herectvom bola známa hlavne v módnom svete. Vďaka výraznému vzhľadu sa rýchlo presadila ako modelka pre značky ako Prada, Dior alebo Versace.

Kontroverzií okolo Euphorie pribúda. Koordinátorka intimity prezradila, že hercov tlačili do explicitných scén

Zlom prišiel až vo chvíli, keď získala rolu Jules v seriáli Eufória. Do projektu sa dostala prakticky náhodou cez otvorený kasting na Instagrame, a to takmer bez predchádzajúcich hereckých skúseností. Tvorca Sam Levinson ale rýchlo pochopil, že práve jej osobné skúsenosti urobia postavu oveľa autentickejšiu.

Hunter Schafer

Evan Agostini/Tasr/ap

A presne to dnes fanúšikovia spomínajú najčastejšie. "Som rada, že tú rolu dostal niekto, kto má podobnú skúsenosť. Vďaka tomu pôsobila autentickejšie," píšu ľudia v reakciách. Ďalší zase priznávajú, že dlho vôbec netušili, že Hunter prešla tranzíciou. Lenže popri podpore prichádza aj tvrdá kritika. „Nevadí mi, keď je niekto taký alebo onaký, ale vadí mi, ako sa táto agenda stále všade tlačí,“ píšu odporcovia. Iní idú ešte ďalej a tranzíciu označujú za „nezdravú“ alebo „chorobu“.

Herečka Hunter Schafer.

Heather Khalifa/Reuters

Okrem Eufórie sa medzitým Schafer posunula aj do veľkých filmových projektov. Zahrala si v Hunger Games: Balada o vtákoch a hadoch, v horore Cuckoo a ďalej spolupracuje s luxusnými módnymi značkami. Napriek tomu okolo nej stále nevznikajú debaty len o herectve alebo móde, ale hlavne o tom, čo vlastne symbolizuje.

Pre Dialy Mail prezradili, že vždy vopred dostanú papier s adresou a popisom brutality zločinu, na ktorom sa chystajú pracovať. „Zriedkavo dostaneme fotografie z miesta činu,“ prezradil DeSena. „Niekedy je ale lepšie toho dopredu príliš veľa nevedieť, pretože nás to udržiava v strehu pripravených na čokoľvek,“ vysvetlil čistič.

Najhorší je ten zápach

Jediné, čo potrebujú vedieť, je podľa 23-ročného mladíka prítomnosť drog, či sa v dome nachádzajú alebo nachádzali zviearatá alebo zbrane. Ich prípady zahŕňajú všetko od vrážd, cez samovraždy až po prirodzené úmrtia bez dozoru. „Smrad mačacieho trusu a pach zhnitého (a myslím naozaj zhnitého) mäsa sú pre mňa horšie ako čokoľvek iné,“ prezradil DeSena.

Tom DeSena a Junior Lallbahan sú duo, ktoré sa skrýva za tiktokovým účtom thesoulmediators, ktorý má viac ako 220 000 sledovateľov.

Tiktok/thesoulmediators/

DeSena tvrdil, že má bakalársky titul z trestného súdnictva na Farmingdale State College na Long Islande so zameraním na presadzovanie práva a výpočtovú techniku, s vedľajším štúdiom práva. Po vysokej škole mal však problém zamestnať sa. „Nikdy som nemal záujem o oblasť krviprelievania a príšernosti, ale nikdy som nemal ani slabý žalúdok. Táto práca, jednoducho povedané, znela cool,“ prezradil DeSena.

Útok s kladivom 

DeSena povedal, že najhroznejšie miesto činu, na ktorom pracoval, zahŕňalo dve obete, o ktorých je presvedčený, že sú stále nažive. „Muž priviedol svojho priateľa, aby sa v noci s ním a jeho ženou zdržiaval v jeho dome,“ tvrdil. „Bol v tom buď alkohol alebo drogy, ale niečo viedlo k tomu, že priateľ našiel a schmatol kladivo a napadol nielen svojho priateľa, ale aj jeho manželku,“ opísal incident. „Muž a jeho manželka boli ponechaní niekoľko hodín v rôznych častiach domu v kritickom stave, kým jeden z nich pravdepodobne nezavolal na číslo 911,“ povedal. Pre Daily Mail však „nechcel vysvetľovať“, prečo si myslel, že prežili.

Jeho kolega Lallbachan, ktorý pracuje pre nemenovanú spoločnosť osem alebo deväť rokov, tvrdil, že jeho najhoršia scéna zahŕňala kufor plný mŕtvych tiel. V roku 2020 musel Junior vykonávať prácu v nemocnici v New Yorku, kde musel v podstate dezinfikovať pohrebné vozidlá. „Počas cesty do práce Junior povedal, že nevedel, že sú v nich stále mŕtvoly. Takže keď vošiel do prívesu a uvidel všetky tie biele vaky na telá, okamžite cítil a vedel, že niečo nie je v poriadku,“ tvrdil DeSena o skúsenosti svojho partnera.

Občas predstierajú, že to nieje skutočné

Keď príde na mentálne riešenie toho, čo dvojica denne vidí, Lallbachan povedal, že často predstiera, že tie hrozné pohľady, ktoré vidí, nie sú skutočné. „Samozrejme, každú chvíľu mi niečo napadne, ale vtedy si len pripomínam, že som to nebol ja, ani môj život. Presviedčam sám seba, že to svojím spôsobom ani nie je skutočné,“ povedal pre Daily Mail.

Takto vyzerá najšpinavšia práca na svete. Potápači pracujú v kanalizáciách v otrasných podmienkach

Najhoršie je však vysporiadať sa s rodinou zosnulých. „Hoci ku každému jednému človeku a situácii pristupujem rovnako, nič ma nezasiahne viac, ako keď vidím zmätenú matku alebo otca, ktorí práve prišli o svoje dieťa, alebo zlomené dieťa, ktoré sa vyrovnáva so stratou svojich rodičov,“ povedal DeSena na záver.

• Mikropenis je medicínsky stav, nie nadávka.
• Za mikropenis sa zvyčajne považuje penis kratší než približne 7,5 centimetra pri erekcii.
• Dawn tvrdí, že partnera nesúdila, no situácia ju zaskočila.
• Michael Phillips hovorí, že o tejto téme treba vedieť hovoriť bez výsmechu.

Mikropenis je slovo, ktoré sa na internete často hádže ako urážka. Lenže za týmto pojmom nie je meme ani spôsob, ako niekoho zhodiť. Ide o medicínsky stav, ktorý môže ovplyvniť sebavedomie, randenie, sex aj úplne bežné situácie, napríklad používanie toalety, píše portál LADBible.

Michael tvrdí, že má najmenší pen*s na svete: Najväčšia záťaž nie je moje telo, ale hanba a ticho

Za mikropenis sa zvyčajne považuje penis, ktorý má pri erekcii menej než približne 7,5 centimetra. Podľa odhadov sa týka asi 0,6 percenta mužov na svete, takže nejde o niečo, s čím sa väčšina ľudí stretne často.

Príbeh na TikToku, ktorý otvoril tabu

O svojej skúsenosti prehovorila na TikToku žena vystupujúca ako Dawn. Opísala, že išla na rande s mužom, ktorý jej dlhšie kupoval darčeky. Sama situáciu prirovnala k dynamike sugar baby, čo znamená vzťah, v ktorom jeden človek dostáva od druhého peniaze alebo darčeky výmenou za pozornosť, spoločnosť či intimitu.

Muž bol podľa nej veľmi milý, preto súhlasila, že spolu pôjdu do hotela. Keď sa situácia začala meniť na sex, priznala, že ju zaskočilo, čo videla. Najprv si vraj myslela, že partner ešte nie je úplne vzrušený.

„Pokračovala som v tom, čo som robila. Nie som typ, ktorý to vzdá. Nebudem súdiť. Len je to úplne mimo mojej skúsenosti. Nikdy som nezažila nič podobné,“ povedala.

Bez výsmechu, ale aj bez predstierania

Dawn tvrdí, že sa snažila pokračovať a partner ju požiadal, aby si sadla hore. Urobila to, no podľa jej slov sa nič nezmenilo. „S tým sa nedá pracovať,“ priznala. Dodala, že to nebol klasický sex, skôr len trenie. Aj preto si spätne myslí, že išlo o mikropenis.

Zároveň zdôraznila, že muža nechce zosmiešňovať. Nazvala ho milým človekom a povedala, že ho nesúdi. Po stretnutí jej vraj dal veľa peňazí a nechal ju samú v peknej hotelovej izbe.

Muži platia desiatky tisíc za zväčšenie svojho prirodzenia. Tisíce z nich ignorujú riziká, varuje doktor

Je ťažké o tom hovoriť

O druhej strane tejto témy hovoril aj Michael Phillips zo Severnej Karolíny, ktorého médiá opisovali ako muža s údajne najmenším penisom na svete. V relácii This Morning povedal, že veľa žien „sa o takéto veci jednoducho nestará“.

Mužom s rovnakou skúsenosťou odkázal, aby si našli priestor, kde môžu hovoriť otvorene. „Aj keby to malo byť len medzi štyrmi očami s jedným človekom. Nie je dôvod, prečo by ste o tom nemohli hovoriť,“ povedal. „Všetci máme svoje problémy, niektorí väčšie než iní. Ale vždy existuje niekto, kto je na tom horšie než vy.“

Pokuta 1500 eur za diakritiku na bločku rozbila internet. Toto je výber najlepších memečiek

Doznievali aj reakcie na Richarda Glücka a jeho kauzu s nie prateľskými krajinami Ruska, no a samozrejme sme tu mali premiéra, ktorý úspešne pokračuje v robení hanby na všetky štyri svetové strany, keď sa ako jediný európsky štátnik stretol s Vladimirom Putinom. Jáj, no a ešte Šimečkova mama, lebo tá môže za všetko!

Pre veľa ľudí je to dosť nostalgická záležitosť. GoGoManTV totiž patril medzi najväčšie YouTube kanály v Česku a na Slovensku a vyrastala na ňom celá generácia ľudí. Gogo bol svojho času absolútny fenomén a jeho videá mali milióny zhliadnutí. Sám Gogo ale naznačil, že už nechce pokračovať rovnakým štýlom ako predtým. Nový kanál má byť viac o cestovaní, živote a reálnych zážitkoch. Hneď prvá väčšia séria sa odohráva v Číne, kam vyrazil natáčať nový obsah.

Kto ako prvý prekoná milión odberateľov? Expl0ited a Duklock sa predbiehajú v tom, kto na YouTube dosiahne zásadný míľnik

Fanúšikov prekvapilo hlavne to, že názov GoGoManTV úplne „pochoval“. Pre veľa ľudí totiž tento názov znamenal kus detstva a začiatky československého YouTubu. Na sociálnych sieťach sa okamžite objavili reakcie ľudí, ktorí písali, že tým definitívne končí jedna veľká éra. "Toto bol doslova môj detský hrdina. Koniec GoGoManaTV je strašne zvláštny pocit. Legenda československého YouTube. Na GoGovi vyrastala celá generácia," píšu ľudia.

Iní ale zmenu chvália a tvrdia, že je dobre, že sa posúva ďalej. Podľa nich už aj tak nešlo robiť rovnaký obsah ako pred desiatimi rokmi a nový štýl videí mu sedí viac. Gogo navyše nie je prvý youtuber, ktorý sa snaží odstrihnúť od svojej starej tvorby. Veľa tvorcov, ktorí začínali v čase najväčšieho boomu YouTubu, dnes menia štýl obsahu alebo úplne odchádzajú od vecí, ktoré ich preslávili.

Langoš ako politická téma. Kde vlastne táto pochúťka vznikla a príbeh o tom, ako prežila pád socializmu

Predajca langošov v obci blízko Bratislavy prezradil, že musí predať stovky langošov, aby pokutu vykompenzoval. Say no more! Nielen opoziční politici ale aj pospolitý ľud spravil nájazd na prevádzku. Pomohla tomu aj medializácia prípadu. Prípad je tak smutno-smiešny, že samozrejme ani satirické stránky nezostali ticho. My ti prinášame výber tých najlepších memečiek, ktorými na situáciu reagovali.

V galérii si pozri náš výber najlepších memečiek.

Nechýbal ani lístok s inštrukciami: „Na stole je 72 predmetov, ktoré môžete použiť podľa potreby. Performance. Ja som predmet. Počas tejto doby preberám plnú zodpovednosť. Trvanie: 6 hodín (20:00 – 2:00).“ Informácia bola stručná. Otvárala však širokú škálu možností.

Začalo to nevinne 

Happening s názvom Rhythm 0 v priestoroch Studia Morra začal zľahka. Otáčali s ňou ako s odevnou figurínou, dvíhali jej ruky. Skúšali ju štekliť a dotýkať sa jej. Postupne sa však ľudia osmeľovali viac, uvádza iDnes.cz.

Dôverné dotyky divákov v jej intímnych partiách, ktoré najprv boli akoby náhodné, sa stali cielenými. A keď na ne nereagovala a zrak stále neprítomne upierala kamsi pred seba. Zašli ešte ďalej.

Najprv hovorili o tom, ako jej ostrihajú vlasy, polejú ju farbou. Potom to začali robiť. Nazdobili ju ako vianočný stromček, počmárali rúžom. Absencia jej reakcie si však ďalej akoby žiadala pokračovanie. Už bez akejkoľvek stopy nehy, citlivosti či humoru.

Po prvých troch hodinách sa zdalo obecenstvo znudené. Chcelo viac. Niekto jej teda skalpelom rozrezal ramienka šiat a vyzliekol Abramovićovú do spodnej bielizne. Ani to jej nenásytní diváci dlho neponechali. Po štyroch hodinách už hroty nožníc, žiletiek a nožov skúmali povrch jej kože. Jeden z divákov jej skalpelom otvoril malú ranku na krku, aby sa mohol napiť jej krvi. Počet „drobných sexuálnych útokov“ spáchaných na jej tele sa zvyšoval.

Poliali ju olejom, fotili jej intímne partie, ukazovali jej v zrkadle, ako smiešne vyzerá. Nehla sa. A tak ju žiletkami začali rezať do kože. Tŕnitú ružu jej doslova zapichli do hrude, krvi na podlahe pribúdalo. Položili ju na stôl a zabodávali tesne vedľa jej tela nôž.

Začali ju chrániť

Agresivita v publiku narastala. Vyjasňovalo sa však aj jeho rozčlenenie. Rozdelilo sa na frakciu nenásytných, ktorí stále stupňovali experimenty, a tých, ktorí situáciu upokojovali. Pred koncom šiestej hodiny došlo k bitke. Jeden z návštevníkov chcel predmet (umelkyňu) znásilniť, ďalší tomu chcel zabrániť.

Prehľadný zoznam obsesií generácie Z. Prečo milujú stredoveké prerábky populárnych songov a čo znamená ošiaľ so žabami?

O veľké finále sa postaral divák, ktorý nabil zbraň a vtlačil ju Abramovićovej do ruky, ktorú pozdvihol k jej hlave. Vyzval ju, nech sa sama zastrelí. Aj tomu časť divákov zabránila. To už však našťastie šesťhodinová dráma končila a umelkyňa sa znova stala živou bytosťou.

Jeden z divákov jej skalpelom otvoril malú ranku na krku, aby sa mohol napiť jej krvi.

Twitter/ Miumiuzs/

Znova sa začala pohybovať po sále. Bez slov. Len sa každému z publika chcela hlboko pozrieť do očí. Aj to bolo súčasťou performance. Návštevníci však pred ňou uhýbali pohľadom, snažili sa z galérie rýchlo zmiznúť. Človek, ku ktorému sa šesť hodín správali ako k veci, totiž ožil. A teraz sa báli niesť následky svojej predchádzajúcej fantázie. Na konfrontáciu so živou bytosťou sa necítili, do tváre sa jej vzpriamene nedokázal pozrieť nikto.

Objavila silu kolektívnej zodpovednosti

Abramovićová svojim výstupom na vlastnej koži dokonale preskúmala silu kolektívnej akcie a kolektívnej zodpovednosti. Svoju skúsenosť, ktorá ju dostala až na samé dno psychických a fyzických síl, neskôr popísala slovami: „Ak to naozaj necháte na divákoch, pokojne vás zabijú.“

Satanizmus či čarodejníctvo na turné Taylor Swift? Konzervatívni kresťania prišli s neuveriteľnými obvineniami

Niektorí diváci mučili Abramovićovú bez zjavného dôvodu, respektíve len preto, že mohli. Na druhej strane v publiku vznikla aj frakcia, ktorá sa snažila des a utrpenie zmenšovať. Nikto ich o to nežiadal, napriek tomu si onú úlohu zvolili. Pretože to považovali za správne. „Okrem vrodeného zla je v každom z nás vrodená dobrota,“ hovorí Marina Abramovićová. „A je na každom z nás, ktorá stránka našej osobnosti prevládne.“

Portál Idnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, do ktorého patrí aj Brainee.sk

Podľa majiteľov ich situácii neprispieva aj pripravovaná rekonštrukcia námestia, ktorá má trvať minimálne deväť mesiacov. To má ovplyvniť aj predvianočný predaj, ktorý je pre podobné prevádzky najsilnejší a väčšinou aj ekonomický ťahúň celého roka. Posledný otvárací deň bude 31. máj.

Slovenské mestá mali kedysi úplne iné názvy. Skúste uhádnuť, čo sa kedysi volalo Parkan, Čalovo a Šafárikovo

Majitelia vyzývajú miestnych aj priaznivcov, aby si počas mája prišli uplatniť darčekové poukážky či kúpiť si knihy, aby im v posledných týždňoch uľahčili existenciu.

Kníhkupectvo ešte 20. mája pripravuje obľúbenú celoslovenskú akciu Noc literatúry, ktorej bude súčasťou. Kníhkupectvo vo svojom vyhlásení pripomenulo, že počas rokov fungovania nebolo len predajňou kníh, ale aj miestom stretnutí, diskusií a kultúrnych podujatí. V posledných rokoch organizovalo desiatky besied, čitateľský klub a zapájalo sa do viacerých kultúrnych akcií v meste.

Správa zasiahla nielen Popradčanov, ale aj poslanca NR SR Františka Majerského. „Ja tomu stále nechcem veriť. Miesto, ktoré malo dušu. Miesto, kam sme chodili nielen kupovať knihy, ale aj za atmosférou, rozhovormi, ľuďmi a hodnotami. Prežili sme u vás nádherné diskusie, inšpiratívne stretnutia, smiech aj chvíle, keď človek odchádzal domov o niečo bohatší — nie v peňaženke, ale v srdci a v hlave,“ napísal na sociálnej sieti politik.

Akcia sa úplne vymkla spod kontroly a organizátori ju museli narýchlo zrušiť pre obavy o bezpečnosť účastníkov. A to preto, že na akcii bola k dispozícii vzácna promo karta Magicarp, ktorá pôvodne mala byť poskytnutá všetkým, ktorí nazbierali dostatočný počet pečiatok na účastnícku kartu.

Šialené ceny Pokémon kartičiek. Prečo ich dnes zbierajú svetové celebrity aj Separ?

Hodiny čakania priniesli chaos

Ľudia údajne na akcii, ktorá sa začínala o 10 hodine dopoludnia miestneho času, čakali už od 5-tej hodiny ráno. Už po 5 minútach však bolo jasné, že počet ľudí na mieste je príliš veľký, a preto začali organizátori postupne rušiť miesta. To však vyvolalo ešte väčší chaos a tlačenicu, či dokonca potýčky medzi tými, ktorí odmietali z radu odísť.

Trvalo údajne niekoľko hodín, kým sa chaos polícii podarilo dostať pod kontrolu, a to na príkaz zastupiteľov mesta Soul. Kórejská pobočka zastupujúca kartovú hru Pokémon sa účastníkom ospravedlnila, že nebolo možné zaistiť bezpečný priebeh akcie. Pečiatková akcia sa potom dočasne presunula do virtuálneho priestoru hry Pokémon GO.

Následne bol potom sprístupnený aj online formulár, ktorý si môžu účastníci s pečiatkami vyplniť aspoň online a mali by dostať promo kartu poštou. V nadväznosti na zrušenie akcie pozastavili aj niekoľko ďalších plánovaných stretnutí.

Definitívny koniec?

Organizátori teraz vyhodnocujú ďalšie kroky. Ľudia totiž tvrdia, že vysoký záujem o promo karty je spôsobený aj priekupníkmi, ktorí sa na limitovaných kartách snažia zarobiť peniaze. Chaos na akcii v Soule podľa všetkého mohol byť poslednou kvapkou a je možné, že akcie, kde rozdávajú limitované edície kariet, skončia úplne.

Zberatelia, pozor! Čoskoro vyjdú úplne prvé sety Lego Pokémon. Poriadne ti prevetrajú peňaženku

Jednu z asi najunikátnejších Pokémon kariet v súčasnosti vlastní človek, ktorý si ju nechal podpísať priamo od pápeža. Dotyčný si totiž všimol, že meno jedného Pokémona pripomína to, ktoré si nechal nový pápež udeliť. Na onej karte je totiž vyobrazený Popplio. Jeho meno je veľmi podobné menu pápeža v angličtine (Pope Leo) a fanúšik to teda vzal ako znamenie, že podpis hlavy cirkvi na kartu patrí.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Instagram niektorým ľuďom znížil počet sledovateľov.
• Meta odstraňuje neaktívne účty.
• Aktívni sledovatelia podľa firmy zostali nedotknutí.
• Ak sa pozastavený účet obnoví, môže sa do počtu vrátiť.

Ráno otvoríš Instagram a číslo sledovateľov je zrazu nižšie. Nie o jedného človeka, ktorý si ťa potichu odsledoval, ale pokojne o desiatky, stovky či tisíce účtov. Presne to sa stalo mnohým používateľom, ktorí potom zaplavili platformu X (bývalý Twitter) otázkami, či Instagram pokazil štatistiky, alebo spustil veľkú čistku, píše portál Indy100.

TikTok objavil talianske babičky. Nonnamaxxing je trend, ktorý síce vyznieva vtipne, ale môže ti reálne zlepšiť život

Ľudia začali panikáriť

Jeden používateľ napísal: „Stratil som 300 sledovateľov hneď po tom, čo som sa dostal na 11-tisíc.“ Ďalší dodal: „Môj profil je súkromný a málokedy som prijal niekoho, s kým som sa aspoň raz nestretol v reálnom živote. Tak mi povedzte, prečo som stratil 21 sledovateľov.“

Niektorí to brali s humorom. „Úprimne, cez noc som stratil asi 30 sledovateľov. Myslel som si, že som omylom zverejnil niečo zlé,“ napísal ďalší používateľ.

Prečo ľuďom zmizli sledovatelia na Instagrame? Meta má vysvetlenie

Dado Ruvic/Reuters

Meta vysvetľuje, čo sa stalo

Podľa Mety nejde o technickú chybu. Firma, ktorá stojí nielen za Instagramom, ale aj Facebookom či WhatsAppom, tvrdí, že ide o rutinný proces, teda bežnú kontrolu, pri ktorej Instagram odstraňuje neaktívne účty. Tie sú ako digitálni duchovia - existujú, ale nikto ich reálne nepoužíva.

Meta uviedla: „V rámci nášho rutinného procesu odstraňovania neaktívnych účtov si niektoré instagramové účty mohli všimnúť zmeny v počte sledovateľov. Aktívni sledovatelia zostávajú nedotknutí a každý obnovený pozastavený účet bude po overení opäť zahrnutý do počtu.“

Jake Paul okrem boxu buduje investičný fond Anti Fund, v ktorom sa nachádzajú desiatky miliónov dolárov a dotuje ním najmä technologické firmy. V portfóliu sa objavujú aj mená ako OpenAI alebo startupy s miliardovými hodnotami. Niektoré investície už podľa zákulisných informácií výrazne zhodnotili.

Súkromným lietadlom na olympiádu? Takto sa „najsexi športovkyni sveta“ podarilo rozdúchať vášne

Logan Paul zase stojí za značkou nezdravého nápoja Prime, ktorá v roku 2023 zarobila vyše miliardy dolárov. Napriek tomu, že záujem postupne kolíše, práve tento projekt ho dostal najbližšie k miliardárskemu statusu. Okrem toho investuje napríklad do platformy Whatnot, kde sa jeho pôvodná investícia zhruba 100-tisíc dolárov mohla vyšplhať už na viac ako 10 miliónový zisk.

Ani box pre nich nie je len šou. Jake Paul si podľa odhadov zarobil 170 až 200 miliónov dolárov iba zo zápasov. Jeden zápas dokázal zarobiť desiatky miliónov, aj keď ho kritici dlhodobo neberú ako „skutočného boxera“. Práve kritika je ale súčasťou ich stratégie. Čím viac kontroverzie, tým viac pozornosti. A čím viac pozornosti, tým väčší dosah pre ich projekty. „Pozornosť je dnes cennejšia ako kapitál,“ stojí za filozofiou ich investičného fondu.

Bratia otvorene hovoria o tom, že chcú byť miliardármi. Jake Paul verí, že by mohol dosiahnuť miliardu už okolo 35 rokov, a to nielen na papieri, ale reálne v hotovosti. Celý ich úspech stojí na jednoduchom princípe. Ľudia sa pozerajú, zdieľajú a komentujú. Je vlastne jedno, či z obdivu, alebo z nenávisti. Výsledok je rovnaký. Pozornosť rastie as ňou aj ich biznis.

V našom rozhovore sa dozvieš:

• prečo sa s manželom rozhodla odísť v šiestom mesiaci tehotenstva na Filipíny
• ako vyzerá život vo veľkomeste namiesto tropického raja pri mori
• čo jej na Filipíncoch prekáža a prečo si myslí, že im chýba prirodzená zábrana
• koľko zaplatili za pôrod v súkromnej nemocnici
• prečo ich vzťah zo šou vydržal aj po vypnutí kamier

Od televíznej svadby až po život na Filipínach – váš príbeh nabral nečakaný smer. Kedy prišla myšlienka odísť preč a začať v cudzine?

Myšlienka odísť z Čiech, kde sme po svadbách celú dobu žili prišla v čase, keď som otehotnela. Milan často cestoval za prácou na Filipíny a s pribúdajúcimi pracovnými povinnosťami nám bolo jasné, že po narodení malej by musel cestovať ešte pravidelnejšie. Keďže sme nechceli, aby bol tak často odlúčený od rodiny, rozhodli sme sa, že sa na určitý čas sem presunieme spoločne. Naskytla sa aj pracovná ponuka od firmy, ktorá ho tu potrebovala, a tak sme našli kompromis a odcestovali sme ako rodina.

V čom ťa život na Filipínach najviac prekvapil?

Nedokážem povedať jednu konkrétnu vec, pretože som si úprimne ani nestihla vytvoriť nejaké očakávania. Odchádzali sme totiž v šiestom mesiaci tehotenstva, takže som riešila skôr praktické veci, ako zdravotníctvo a podobne, a až potom samotný život na Filipínach. Tým, že žijeme v hlavnom meste, ide v podstate o mestský život, na aký som bola zvyknutá. Nežijeme na ostrove tak, ako si mnohí Filipíny predstavujú – len more a príroda. Život v Manile je skôr klasický život vo veľkomeste, na ktorý sme si dokázali pomerne rýchlo zvyknúť.

Ich bežný deň na Filipínach je v podstate taký, aký by bol aj doma.

Ig/@tereza_benda/

K príchodu do cudziny patria aj kultúrne šoky či veci, na ktoré sa ťažšie zvyká – zažila si nejaké po presťahovaní sa?

Samozrejme, je to iné – miestni sú odlišní od Európanov. Sú veľmi milí, usmievaví a úslužní, až do takej miery, že sa vám snažia splniť všetko, čo vám vidia na očiach. Na jednej strane je to veľmi pekné, na druhej sa však občas stáva, že niečo nasľubujú a potom to nedokážu splniť – niekedy im trochu chýba kritické myslenie.

Zároveň je veľmi pekné, akí sú rodinne založení. Niekedy však až príliš – nemajú takú prirodzenú zábranu. Napríklad aj cudzí človek reaguje na dieťa tak, že ho chce chytiť alebo sa mu prihovára, a niekedy už z môjho pohľadu prekročí hranicu, pre nich je to však úplne normálne. Je to milé, ale keď je toho priveľa, tak mi to ako Európanke už nie je úplne príjemné a zakročím.

Čo by sme sa od nich mohli priučiť a naopak, akú slovenskú vlastnosť by si im dopriala?

Určite by sme sa od nich mohli naučiť najmä láskavosti a ľudskosti. Naopak, im by som dopriala náš spôsob komunikácie, presnosť a kritické myslenie.

Slovenské mestá mali kedysi úplne iné názvy. Skúste uhádnuť, čo sa kedysi volalo Parkan, Čalovo a Šafárikovo

Ako vyzerá vaše bývanie na Filipínach a je tam jednoduché nájsť si prenájom? Je to skôr klasické bývanie v meste, alebo aj „tropické“ domy pri mori, ako si to ľudia často predstavujú?

Sú Filipíny a Filipíny – nie je to jeden ostrov, ale viac ako sedemtisíc, takže nie je jednoduché ich takto zovšeobecniť. Základný rozdiel je však v tom, že v hlavnom meste, kde žijeme, prevláda mestský život plný mrakodrapov. Sú tu dve hlavné časti, ktoré sú veľmi moderné a v niečom pripomínajú napríklad New York. Nie sú to teda tie typické Filipíny s palmami a domčekmi na pláži, ako si ich mnohí predstavujú. Takýto život sa skôr nachádza na menších ostrovoch, kam je potrebné z hlavného mesta preletieť.

Tam Filipínci často bývajú v jednoduchších, miestami provizórnych domoch. Oblasť, kde žijeme my, je skôr biznisová štvrť s množstvom cudzincov a bohatších Filipíncov. Keď sa však človek dostane za hranice mesta, prostredie je výrazne chudobnejšie a bývanie vyzerá úplne inak než to, na aké sme zvyknutí u nás – ide skôr o jednoduchšie stavby.

Odišli ste ešte ako pár, no na Filipínach sa vám narodilo dieťatko. Ako sa zmenil váš život po príchode dieťaťa do tak úplne odlišného prostredia?

Na Filipíny sme odišli ešte ako bezdetní a hneď po príchode sme si spravili krátky výlet na ostrovy, kde sme objavili tie naozaj krásne Filipíny. Veľmi sa nám to páčilo a povedali sme si, že keď bude možnosť, určite to raz ukážeme aj našej dcérke.

Z môjho pohľadu je veľkým benefitom najmä to, že je tu teplo a existujú skvelé možnosti, ako sa rýchlo dostať k moru. Po príchode dcérky sme však zároveň najviac pocítili tú vzdialenosť – chýba nám rodina a to, že by sme tie najkrajšie chvíle chceli zdieľať práve s nimi. Ten život je tu síce krásny, ale občas vie byť aj trochu osamelý.

Ako vnímaš pridávanie fotiek svojho dieťaťa na Instagrame?

Možno je to nepopulárny názor, ale my s tým momentálne problém nemáme. Ja to vnímam z dvoch rovín. Prvá je, kde by ju to mohlo prípadne ohroziť, a takéto ohrozenie teraz až tak nevidím. Tým, že je ešte maličká a v priebehu prvých rokov sa bude meniť, pokiaľ by niekto chcel zneužiť jej fotografiu, tak o tom ani ja, ani ona nevieme, a teda nás to momentálne nijako neovplyvňuje.

Druhá rovina je reálne fyzické ohrozenie – napríklad, že by ju niekto niekde cielene vyhľadával. Keďže nežijeme na Slovensku ani v Česku a sme s ňou neustále, nemyslím si, že by jej hrozilo takéto riziko.

Keď bude staršia, určite budeme chcieť chrániť jej súkromie a pravdepodobne príde aj čas, keď jej fotky prestaneme zdieľať. Zároveň mi však príde dôležitejšie riešiť aj inú rovinu – napríklad to, že deti dostávajú mobily už vo veku 12–13 rokov a rodičia často riešia skôr to, či dieťa „dajú na internet“ alebo mu zakryjú tvár.

Myslím si, že väčšej hrozbe na sociálnych sieťach čelia práve deti v tomto veku. Preto je pre mňa dôležitejšie zamerať sa na prevenciu vtedy, keď sa dieťa už dokáže dostať do nepríjemnej situácie samo – teda edukovať ho, aby neposielalo fotky, nekomunikovalo s cudzími ľuďmi a malo nastavené jasné pravidlá v správnom veku, kedy už môže dôjsť k zneužitiu obsahu.

Aké to bolo priviesť dieťa na svet v krajine, kde nemáš takú blízkosť rodiny a zázemie, ako doma?

Bolo to určite omnoho náročnejšie, najmä psychicky, pretože je to naše prvé dieťatko a človek by sa cítil lepšie, keby mal mamu nablízku. My sme však už od začiatku riešili pani do domácnosti, ktorá nám pomáhala s upratovaním, varením a keď som potrebovala, pomohla aj s malou. Bola to staršia pani, ktorá má sama sedem detí, takže bola veľmi skúsená a mala som aspoň takúto oporu.

Po mesiaci nám však vypadla a ostala som na všetko v podstate sama, takže som si prešla takou skúškou ohňom. Všetko sme však zvládli a moja mama bola stále na telefóne, za čo som jej veľmi vďačná. Aj tak mi však bolo často ľúto, že som nemohla tieto momenty zdieľať s najbližšími – že som nemohla len tak vytiahnuť kočík a ísť s kamarátkou na kávu.

Malá nám však robí radosť od prvého dňa a veľmi nám to všetko kompenzuje. Snažíme sa si to tu ako rodina spestrovať a vytvárať pekné chvíle. Obrovskou oporou po pôrode bol aj môj muž, najmä ako psychická podpora. Paradoxne, to, že sme na všetko boli len dvaja, by u mnohých ľudí možno vzťah oslabil, u nás to však ešte viac prehĺbilo našu lásku.

Ako to funguje u vás na Filipínach s lekárskou starostlivosťou – platí sa veľa za veci ako pôrod alebo bežné zdravotné zákroky, alebo je to inak nastavené?

Väčšina cudzincov ide cestou súkromnej zdravotnej starostlivosti a my sme sa tak rozhodli tiež – či už pôrod alebo celkovú starostlivosť, kde sa za všetko, každú návštevu a doktora platí. Za samotný pôrod sme platili nemalú sumu, približne okolo 5 000 eur. Keďže išlo o akútny cisársky rez, tá suma sa ešte navýšila, s čím sme však počítali.

Myslím si, že ideálna je práve tá súkromná zdravotná starostlivosť, ktorá je na veľmi dobrej úrovni. Verejnú zdravotnú starostlivosť však neviem úplne objektívne posúdiť, keďže s ňou nemáme osobnú skúsenosť.

Vzťah im podľa Terezy vydržal najmä preto, lebo to spolu nevzdali.

Ig/@tereza_benda/

Váš vzťah sa začal netradične v šou Svadba na prvý pohľad. Keď sa dnes pozrieš späť, ako vnímaš túto skúsenosť s odstupom času?

Mám na to len a len pozitívne spomienky a často sa k tomu vraciame. Myslím si, že nás tento príbeh bude sprevádzať celý život, pretože keby táto šou nebola, možno by sme spolu nikdy neskončili. S odstupom času cítim, že sa mi vtedy nemohlo stať nič lepšie, než to, že ma kamarátka do tejto šou prihlásila – ja sama som sa tam totiž nehlásila a budem jej za to vďačná celý život.

Na rozdiel od mnohých iných reality šou vám vzťah vydržal. Čomu podľa teba vďačíte za to, že to u vás fungovalo?

Myslím si, že hlavne preto, že sme to nevzdali. Všetci videli tú krásnu rozprávku v televízii, ale potom začal reálny život. Dali sme sa dokopy v období covidu, keď situácia nebola jednoduchá. Išli sme spolu bývať do 1-izbového bytu, v podstate jednej miestnosti, kde sme mali obývačku aj spálňu, a museli sme spolu fungovať v každodennom živote. Úprimne, nebolo to vždy jednoduché. Mali sme aj rôzne krízy, ale základ bol, že sme sa ľúbili a jednoducho sme to nevzdali. A práve vďaka tomu sme sa dostali tam, kde sme dnes.

Myslím si, že vzťah je práca na celý život, ale zároveň to musí medzi dvoma ľuďmi „kliknúť“. Nehovorím, že treba byť perfektný match – ani u nás to tak nebolo. Časom sme na sebe museli pracovať a niektoré veci meniť, ale práve to je na tom pekné – cesta je cieľ. A kde je láska, tam je cesta. Pomohli nám spoločné názory na život, predstavy o budúcnosti a aj rovnaká dravosť. Ale aj my sme vtedy museli a stále musíme na vzťahu vedome pracovať, aby bol kvalitný.

Myslíš si, že úspech vášho príbehu ovplyvnil aj samotný koncept šou, teda to, že išlo o záväzok od začiatku, a nie o postupné hľadanie partnera ako v iných formátoch? Vieš si predstaviť byť v tom čase súčasťou napríklad teraz trendujúcej Ruže pre nevestu či Love Islandu?

To hlavné, čo ovplyvnilo, či spolu ostaneme alebo nie, bolo určite fungovanie mimo kamier. Šou bola len dobrý štart.

Čo sa týka Love Islandu alebo Ruže pre nevestu, myslím si, že keby Milan neexistoval a ja by som bola slobodná 22-ročná baba, tak by som si s mojou povahou vedela predstaviť ísť do takýchto konceptov. Som človek, ktorý rád skúša nové veci, experimentuje a je extrovertný.

Dnes, ako 32-ročná žena s dieťaťom a manželom, sa na to pozerám už inak. Svoju dcéru by som tam asi neposlala (smiech), ale keby sa pre to rozhodla sama, nebránila by som jej.

Ako vyzerá váš bežný deň na Filipínach?

Je v podstate taký istý, aký by bol aj doma. Väčšinu energie a času momentálne prispôsobujeme nášmu dieťatku. Veľkou výhodou života v tomto prostredí je napríklad to, že môžeme chodiť každý deň s malou k bazénu, kde sa vyblázni, potom sa ideme prejsť.

V komplexe, kde bývame, máme aj spoločnú dennú miestnosť, kde sa poobede stretáva viac detí a hrajú sa rôzne hry, takže sa snažíme o jej socializáciu. Večer trávime čas spolu ako rodina a cez víkendy sa snažíme podnikať rôzne výlety.

Ja sa pritom venujem aj práci na sociálnych sieťach – vrátila som sa k nej po trojmesačnej pauze. A vďaka pani v domácnosti si raz za čas vieme s manželom dopriať aj spoločné rande.

Pôrod na Filipínach bol psychicky náročnejší.

Ig/@tereza_benda/

Čo ťa najviac prekvapilo na filipínskej kuchyni a ktoré miestne jedlo si si najviac obľúbila?

Nie som úplným fanúšikom filipínskej kuchyne. Typickým jedlom je tu napríklad adobo – kuracie mäso so sójovou omáčkou a koreninami – a to mi chutí. Najviac si tu však užívame čerstvé ryby a morské plody.

Samozrejme, chýbajú nám aj naše slovenské jedlá, ako napríklad halušky či klasické rožky. Syry a šunky sú tu už v drahšej kategórii a takú tú klasickú šunku nakrájanú na tenké plátky tu, bohužiaľ, nenájdete (smiech).

Sú Filipíny pre vás už cieľová destinácia, kde si viete predstaviť dlhodobo žiť a vychovávať dieťa, alebo je v hre aj návrat späť na Slovensko či do Česka?

Filipíny pre nás nie sú cieľová destinácia. Už keď sme sem odchádzali, vedeli sme, že to bude na určitý čas – pôvodne na dva roky, no aktuálne to vyzerá skôr na štyri. V tejto chvíli nám to dávalo najväčší zmysel, aj z finančného hľadiska, keďže manžel dostal dobrú pracovnú ponuku, ale aj z pohľadu toho, aby sme mohli tráviť čas spolu ako rodina.

Berieme to tak, že sa z tohto obdobia snažíme vyťažiť čo najviac – spoznať krajinu, cestovať a zažiť to tu naplno. Do budúcna sa však plánujeme vrátiť späť, buď do Čiech, alebo na Slovensko.

Martin z projektu Kam po Slovensku: Počas stanovačky v lese okolo nás pobehovala žena, ktorá utiekla z blázinca

Sekáče a aplikácie na predaj nepotrebného oblečenia neriešia problém s odpadom. VYSVETĽUJEME prečo

Shein sa bráni

Vyšetrovanie švajčiarskej skupiny Public Eye odhalilo, že nadmerné nadčasy zamestnancov firiem, ktoré zásobujú Shein sú stále bežné. Public Eye nadviazalo na svoju správu z roku 2021, ktorá zistila, že mnohí zamestnanci na šiestich miestach v Guangzhou pracovali nadmerné množstvo nadčasov.

Pre svoju novú správu skupina uskutočnila rozhovory s 13 zamestnancami šiestich tovární v Číne, ktoré zásobovali Shein minulé leto. Nadmerné nadčasy boli pre mnohých pracovníkov stále bežné.

Zástupcovia spoločnosti pre BBC uviedli, že tvrdo pracujú na riešení problémov, ktoré nastolila správa Public Eye. Čínska spoločnosť tvrdí, že urobila významný pokrok v zlepšovaní podmienok.

Kraľuje sociálnym sieťam a láka na extrémne zľavy. Za globálnym úspechom značky Shein sa však skrýva omnoho viac

Rýchlosť je kľúčová

Spoločnosť Shein od svojho vzniku v roku 2008 rýchlo rástla. Ako jeden z mnohých online obchodov zaznamenal boom počas obmedzení súvisiacich s pandémiou koronavírusu.

Firma ponúka širokú škálu lacného oblečenia. Využíva analýzu údajov na predpovedanie dopytu zákazníkov a výrobu odevov v malých sériách. Predaj podporuje rozsiahlymi kampaňami najmä na Instagrame, TikToku, ale aj ďalších sociálnych sieťach. Postupne sa stala jedným z najväčších maloobchodných predajcov módy na svete.

Spoločnosť Shein sa spolieha na tisíce dodávateľov tretích strán, ako aj zmluvných výrobcov v blízkosti svojho ústredia v čínskom meste Kanton. Je tak schopná dodať nový tovar v priebehu niekoľkých týždňov, nie mesiacov.

Karma fast fashion udrela ako bumerang. Krajiny zaplavujú hromady vyhodeného oblečenia, fabriky kúria Adidas tričkami

Zamestnanci nemajú osobný život

„Pracujem každý deň od 8:00 do 23:30 a každý mesiac si beriem jeden deň voľna. Nemôžem si dovoliť viac dní voľna, pretože to stojí príliš veľa peňazí,“ povedal pre Public Eye jeden zo zamestnancov, ktorý sa šitím oblečenia živí už 20 rokov.

Respondenti vo veku od 23 do 60 rokov uviedli, že pracujú v priemere 12 hodín denne, bez prestávok na obed a večeru. Zvyčajne sú v práci šesť až sedem dní v týždni.

Dodali, že ich mzdy zostali od prvého rozhovoru so švajčiarskymi výskumníkmi takmer nezmenené. Pohybujú sa od 6 000 do 10 000 čínskych jüanov mesačne, čo v prepočte predstavuje približne 768 až 1 280 eur. Podľa Asia Floor Wage Alliance je životné minimum v Číne približne 6 512 jüanov.

Podľa kódexu spoločnosti Shein, ktorý platí pre jeho dodávateľov by zamestnanci nemali pracovať viac ako 60 hodín týždenne vrátane nadčasov. Spoločnosť uznala, že ide o dlhodobý problém, keď na to verejnosť v roku 2021 prvýkrát upozornila.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Čo sa stane, keď definitívne vysadíš kofeín? Odborník vysvetľuje skryté výhody aj nepríjemné príznaky

Buď si totiž dám ako prvé raňajky či kávu, alebo budú tvoje kroky smerovať rovno do kúpeľne, kde si umyješ zuby. Problém, ktorý pripomína dilemu „sliepka alebo vajce“, dokáže vždy spustiť kvetnatú debatu a oba tábory majú svojich skalopevných zástancov.

Zubárka má jasnú odpoveď

Našťastie na celú situáciu zareagovala zubárka, ktorá sa s ľuďmi na internete podelila o odborný názor na to, kto má pravdu. Anna Peterson, ktorá pravidelne zdieľa zubné rady na sociálnych sieťach, tak prispela k ukončeniu sporov o to, či sú na prvom mieste raňajky alebo čistenie zubov. 

Zubná terapeutka z Essexu vysvetlila, že s umytím zubov by si nemali čakať, kým sa naraňajkuješ, a predtým, ako pôjdeš do kuchyne, by si mal vždy najprv navštíviť kúpeľňu. Vo videu na TikToku vysvetľuje: „Má to dva dôvody. Keď raňajkujete, vaše ústa sú kyslé. Takže to, čo robíte, keď si po raňajkách čistíte zuby, je, že si do zuba vtierate kyselinu a tým sa opotrebováva sklovina.“

Nie všetci sú spokojní

Ako dodala, „čistenie zubov pred raňajkami chráni tvoje zuby pred všetkým, čo budeš jesť“. Ukazuje sa, že okrem toho, že sa rýchlo zbavíš nepríjemného ranného zápachu, ti okamžité umytie zubov pomáha chrániť aj ústa.

Zubárka vyriešila odvekú dilemu

Dreamstime

Aj keď Anna debatu ustála, používatelia sociálnych sietí stále neboli úplne spokojní. Mnohí sa totiž sťažovali, že po jej rade by si skrz svieži dych z pasty nevedeli poriadne vychutnať raňajky.

• Eva zu Beck opustila manželstvo aj kariéru a začala cestovať po svete.
• Za 10 rokov navštívila viac než 60 krajín.
• Najsilnejší zážitok mala prekvapivo v Mongolsku.
• Tvrdí, že práve tam prvýkrát pocítila absolútnu slobodu.

Väčšina ľudí už aspoň raz rozmýšľala nad tým, že by zmizla z bežného života. Predať veci, vypnúť pracovné maily a jednoducho odísť niekam ďaleko. Pre 35-ročnú Poľku Evu zu Beck to však nebola len fantázia po náročnom pondelku, píše portál LADBible.

Bola som celá špinavá ale veľmi šťastná, hovorí cestovateľka Julianna, ktorá si umyla vlasy kravským močom

Pred 10 rokmi žila v Londýne, mala úspešnú kariéru, manžela a život, ktorý by mnohí označili za ideálny. Lenže čím viac sa jej darilo, tým viac mala pocit, že žije podľa predstáv niekoho iného.

Mala všetko... okrem šťastia

„Mala som skvelú prácu a krásny vzťah. Všetko išlo dobre. Žila som v Londýne, budovala kariéru a myslela som si, že presne takto vyzerá úspech a šťastie,“ povedala v relácii This Morning. Postupné šplhanie po firemnom rebríčku smerom k lepším pozíciám a vyššiemu platu, ju však postupne prestalo napĺňať.

„Nikdy som sa poriadne nezastavila a nepoložila si otázku - robí ma toto vôbec šťastnou?“ priznala. Nakoniec sa rozhodla pre krok, ktorý by väčšine ľudí pripadal extrémny. Rozviedla sa, odišla z práce a kúpila si jednosmernú letenku do Nepálu. Bez veľkého plánu.

Eva priznala, že prvé mesiace boli skôr desivé ako romantické. Myslela si, že odpovede o živote nájde niekde na vrchole himalájskej hory, realita však bola oveľa chaotickejšia.

Z chaosu influencerkou

Postupne sa z nej ale stala známa travel influencerka. Dnes má na YouTube takmer dva milióny odberateľov a za sebou viac než 60 navštívených krajín. Na cestách si dokonca adoptovala aj nemeckého ovčiaka Vilka, ktorý sa stal súčasťou jej videí aj života.

Najväčšie prekvapenie však prišlo pri otázke, ktorá krajina ju zasiahla najviac. Mnohí by čakali Japonsko, Island alebo Bali. Eva však bez váhania spomenula Mongolsko. „To miesto mi zostalo v srdci aj v duši,“ povedala.

Janka Travel Hacker radí: Čo robiť, ak si práve uviazol na letisku v Dubaji a na čo máš nárok

Podľa nej si veľa ľudí Mongolsko ani nevie predstaviť. Práve v tom je však jeho sila. Nekonečné kopce, minimum plotov a horizont, ktorý sa zdá byť úplne bez konca. „Zanechá to vo vás pocit absolútnej slobody. Ste tam vonku a máte pocit, akoby ste boli divoká bytosť. Slobodná,“ vysvetlila.

A možno práve preto jej príbeh ľudí fascinuje. Nie preto, že precestovala svet, ale preto, že sa odvážila vystúpiť zo života, ktorý navonok vyzeral dokonalo. A to je niečo, čo si vie asi predstaviť len málokto z nás.

Nahý pred zrkadlom, len s make-upom, som si hovoril, aký som krásny. Daniel (Queen Kar‘Ma) o drag-u

V rozhovore sa dočítaš viac o tom, ako BDSM komunita na Slovensku funguje a kde sa spoznáva, zoznámiš sa s tým, čo je a nie je dominancia a submisivita, či ako vyzerajú BDSM párty. Monita ti tiež povie svoj názor na predsudky a či sa Slovenky a Slováci radi hrajú v posteli a skúšajú nové veci.

Ako si sa dostala k tomu, že si chceš zriadiť mučiareň?

Úplne omylom, tak dva roky dozadu. Začalo to tým, že môj partner spravil miestnosť, v ktorej by sme sa vedeli spolu hrať, a potom sme začali mučiareň ponúkať aj iným ľuďom, nech sa spolu tiež pohrajú. A zrazu z toho vzniklo toto. Niečo iné ako je na Slovensku zvykom. Najprv som oslovila len BDSM komunitu, či by sa im to páčilo-nepáčilo, no a zapáčilo sa to nakoniec všetkým.

Madam Monita.

Osobný Archív/

Koľko vás približne stálo zariadenie takéhoto priestoru?

Dosť. Napríklad klietka na človeka ma stála tisícku. Až potom som zistila, že je to aj drahá záležitosť. Jeden poriadny bič stojí stovku a potrebuješ naozaj poriadny, aby vydržal a nerozpadol sa ti po pár ranách. Za tie roky sme stále niečo prerábali, dopĺňali … podonášali sme sem kozy, kríže a iné kraviny, zaplnili sme aj bar.

Kde takéto doplnky a pomôcky nakupuješ?

Buď v špecializovaných obchodoch alebo od ľudí, ktorí sa tomu venujú. Na Slovensku sú ľudia, ktorí tieto veci vyrábajú, lebo ich to baví. V našej BDSM komunite to tu takto funguje, každý si niečo vyrába alebo si minimálne vie niečo vyrobiť. Myslím, že takéto ručne vyrobené veci sú často kvalitnejšie než tie z obchodov. Tie sa totiž zvyknú po chvíli rozpadnúť, ale v tých obchodoch zoženieš snáď aj nemožné (Smiech.)

Majú silnejší sexuálny pud muži alebo ženy? Veľká štúdia priniesla prekvapivé výsledky

Klienti za tebou chodia sami, či sa nejako propaguješ?

Áno, som na viacerým sociálnych ale aj sexuálnych stránkach. Slovensko je, čo sa týka tejto témy, utiahnutejšie, ľudia si myslia, že robíme niečo zlé a násilne, pritom opak je pravdou, úchylku má každý jeden z nás, či už vo väčšej miere, alebo v menšej … BDSM sa nikto nemusí báť, práve naopak, treba skúšať a prekonávať svoje limity …

Keď ťa už niekto skontaktuje, vieš ho odhadnúť, či to myslí vážne, či nemá nejaké postranné úmysly?

Ak sa človek správa pre mňa čudne, je nepríjemný, tak s tým seknem. Robím to v rámci srandy, nepotrebujem si tým nič dokazovať. Rada sa bavím na ľuďoch, nevybíjam sa na nich a nemám zo seba komplexy. Ľudia majú radi, že sa im takto venujem – aj keď ich zatváram do klietky (smiech). Nedá sa to však robiť tak, že niekto za tebou príde len raz, takýto vzťah treba budovať, niektoré fungujú aj desať, dvadsať rokov. Toto je to, čo možno aj veľa ľudí hľadá, no nikto ti niečo takéto nedá hneď na prvom stretnutí.

Už sa ti stalo, že od teba niekto odišiel?

Nie. Teda len jeden Čech odišiel, ale len preto, lebo mu vadilo, že sa vo vnútri fajčí.

Ak by mal niekto záujem dostať sa do BDSM komunity, čo by si im odporučila?

Stránky ako Xbdsm.sk, tam je dosť ľudí alebo Domina.sk – len tá momentálne nefunguje; a v Bratislave sa komunita stretáva každý mesiac v reštaurácii. Človek sa tam vôbec nemusí báť, príde a uvidí, zoznámi sa a buď sa dá s niekým do reči a dozvie sa viac, alebo ho to neosloví a odíde. Na Slovensku je toho dosť, len nie každý to berie ako ja. Ja by som rada otvorila oči všetkým. Preto organizujem tuto u seba párty, kde by sa ľudia mohli spoznať, pokecať, popozerať sa – hlavne chcem, aby sa nebáli.

Keď príde nový človek na takéto stretko do reštaurácie, očakáva sa od neho, aby mal aj nejaký prehľad?

Stačí záujem. Každý niečo hľadáme, stačí len prísť a na všetky svoje chute prídeš potom časom. Ľudia ťa privítajú, nejako sa ti predstavia a aj ak nevieš, kým presne si v tomto smere, či si hore alebo dole, netlačí sa na pílu. Na takýchto stretkách sa nič extra nedeje, je to vo verejnom priestore, nikto ťa nezabije (smiech.). Je to čisto len o vzájomnom spoznávaní sa.

Čo je dominancia a submisivita?

Poviem, čo nie je dominancia: nie je to arogancia, nie je to o tom, že ja som hore a som len tým, čo toho druhého ponižuje. Submisivita je zase o oddanosti. Každý má však svoje vlastné miery a limity, ktoré si musí sám nastavovať. Sme predsa dospelí a vieme komunikovať.

Ako to funguje u teba na párty?

Mám súkromný klub a behajú mi tu aj nahí ľudia. Môžeš sa tu hrať, ale aj sedieť a porozprávať sa napr. o zakázanej téme (Smiech.) a keď ťa po čase chytí chuť a povieš mi že „Niečo by som vyskúšal, madam“, tak ideme na to. Chodia sem ľudia, ktorí majú veľa skúseností a vieme sa od seba aj niečo naučiť, najlepšie na tom je, že svet BDSM fakt nemá konca (Smiech.).

Chodia k tebe aj nejakí prominentní klienti?

Toto neriešim. Nikoho sa nič nepýtam, rešpektujem súkromie.

Majú o tvoje akcie záujem aj páry alebo ženy?

Hej, páry hlavne na párty. Zo žien chodia hlavne dominy, subinky pomenej. Keď už príde pár, tak v zložení dominant a subinka.

Ako zaisťuješ bezpečnosť na svojich akciách?

BDSM komunita funguje tak, že keď už človeku zdvihneš telefón alebo si posielate SMS-ky, vieš, s kým máš dočinenia. My sme úplne iní ľudia, u nás sú všetci otvorení, milí a hlavne vďační za to, že poznajú aj niekoho iného s podobnými záujmami. V podstate vieme o svojich „najhorších stránkach“, tým pádom sme medzi sebou viac v pohode. Za dva roky sa mi tu nič zlé nestalo, ani len nejakú drzosť som nezažila a o párty to platí tiež. Okej, raz sa niekto opil viac než mal, tak sme ho uložili spať, nestalo sa však nič také, že by sa niekomu ublížilo alebo že by bol na nás zlý, alebo že by som sa bála a musela zavolať políciu…

Nemáte teda ani nejakých „SBS-károv“?

V našich priestoroch si skôr ty ten, čo sa tu bojí byť; nevieš kde si, nevieš čo je za týmito dverami, čo máš očakávať … (smiech.) Takže v tomto smere mám výhodu ja. Ale samozrejme, mám tu aj ľudí, na ktorých by som sa vedela obrátiť, ak by trebalo naozaj pomôcť.

Majú Slováci a Slovensky voči BDSM väčšie predsudky než k domácemu násiliu?

Slovenské domácnosti boli také, že v nedeľu do kostola, po kostole do krčmy a z krčmy domov prísť zbiť ženu. A toto bolo – dúfam, že už nie je – na Slovensku vždy akceptované, bolo to niečo ako verejné tajomstvo. Teraz sa to už, našťastie, rieši, je to v zákonoch poistené. Naopak, ak sa dvaja dospelí ľudia dohodnú a dajú si súhlas (existujú aj zmluvy o praktikách), tak prečo nie, ak ich to baví a vzrušuje? BDSM nie je násilie, často to tak síce vyzerá (hlavne vo videách), ale ten, kto svet BDSM neokúsil, nevidí do hĺbky …

Si v kontakte aj s českou BDSM komunitou? Ako by si porovnala Slovákov a Čechov?

Česi sa až tak neboja, sú otvorení a neriešia. Vlastne hocikde okrem Slovenka je to lepšie, už len keď popozeráš na Instagrame aké ženy, šupy, dominy, nedominy tam sú a propagujú sa, aké krásne BDSM klubovne tam majú … Ja osobne som odpadla z Poliakov.

Slováci sa vždy pred tým, než ku mne vojdú, obzerajú, či niekto nie je na ulici. Boja sa o svoje súkromie. Česť výnimkám, ktorí sa neobzerajú a nič neriešia, majú v p**i, čo si kto o nich myslí.

Aké sú tvoje hranice, do čoho by si nešla?

Ťažká otázka, ja mám rada asi všetko. Aj keď dobre, nie úplne všetko – strop mám v sexe, do toho nejdem. Nešla by som ani do rezania skalpelom, aj keď niektorí ľudia to chcú, a tiež ani vomit (vracanie, pozn. red.) by som nedala.

Tvoj názor na sex pod vplyvom omamných látok?

Toto vôbec, neberiem ani len opitých ľudí. Ak by prišiel niekto opitý, nemám istotu, či by mi za hodinu, keď vytriezve, nepovedal, že som mu spravila niečo nepríjemné, čo nechcel. Dávam si pozor aj na ľudí na párty, kto koľko vypije. Zo subíkov nepije ani jeden, lebo musia šoférovať, máme ich ako odvoz – chcú si to užiť hlavne triezvou hlavou, a to si na nich vážim. Jediné, čo je tu „omamné“, je popper, ale to je len na uvoľnenie (popper je na Slovensku legálny, používa sa pri análnom sexe a na erekciu, pozn red.). Ale aj na to si dávam veľký pozor, aby sa tu s tým nikomu nič nestalo.

Patrí aj k romantike a romantickému vzťahu fetiš?

Jasné. Keď sa dvaja ľudia dajú dokopy a majú vzťah, každý má niečo svoje, len si to často navzájom nepovedia. Potom im to kazí vzťahy, pretože si to jeden z nich ide hľadať inde – čo by som nenazývala ani podvádzaním, ja osobne by som to tak nebrala – niekomu by to však vedelo rozbiť vzťah. Partneri by sa vo vzťahu mali rozprávať, vedieť si vykomunikovať veci a hlavne dnes – ľudia sa nerozprávajú o sexe, lebo sa hanbia, ale tvoj partner by ťa mal mať rád, aj keď máš nejaký fetiš.

Čo si myslíš o monogamných vzťahoch?

Sto ľudí, sto chutí. Ľudia by sa mali baviť, kým je život fajn. Ale stanoviť, že kde sú nejaké medze … To nech si nastaví každý sám za seba.

Ak by chceli partneri spolu objavovať BDSM v sexe, čo by si im odporučila na začiatok?

Hlavne komunikovať, nastaviť si stop slovo, po ktorom s aktivitou okamžite prestanú, aby nezažili niečo nepríjemné. Musia si navzájom vysvetliť, čo majú medzi sebou a čo od seba chcú a potom sa skúša. Keď človek rozpráva, ide všetko a aj ja keď tu mám cudzieho človeka, musím si s ním všetko vykumunikovať, nie som telepatka, tiež si nastavujeme stop slovo. Limity sa časom zároveň sami prirodzene posúvajú. Pre mňa, napríklad, bola topka posledná skúsenosť, keď sme robili waterboarding (šatka na tvári, na ktorú sa leje voda, pozn. red.).

Myslíš, že Slovenky a Slováci radi skúšajú nové veci v sexe?

Oni by aj radi, len sa strašne boja. Veľmi dlho im trvá, kým sa vôbec odvážia niečo vyskúšať, niečo, čo naozaj chcú a vedia, že to chcú, ale trvá im to roky. Raz ku mne prišiel jeden muž, o ktorom som potom zistila, že sme si už rok a pol pred tým písali. Až po roku a pol sa odvážil ku mne prísť, pričom ja nehryziem … až tak (smiech). Jednoducho, treba vždy komunikovať a presne vedieť, čo ten druhý chce. Jeden subík mi totiž po tejto otázke odpovedal, že on chce len to, čo chcem ja. No a ja som mu chcela poriadne nakopať gule a on zrazu, že toto už nie – preto je komunikácia dôležitá.

Čo ťa najviac baví?

Dusenie a kopanie do vajec (smiech.) Tam je najväčšia chlapská slabosť. Páči sa mi tá irónia, keď za mnou príde muž a poprosí ma, aby som ho nakopala do gulí, pričom neboli odjakživa práve chlapské gule to sväté? A teraz ma o to ten chlap prosí.

Odkiaľ si sa učila o BDSM? Nejaké knihy, videá, filmy …?

Všetko ma naučili ľudia, nikdy som si o tom nič nečítala. Pár vecí, ktoré som nevedela, som si, samozrejme, pozrela – napríklad, keď odo mňa človek chcel, aby som si o jeho jazyk uhasila cigaretu. Teraz už viem, že pred tým treba na jazyk napľuť, ale sú aj taký, ktorým stvrdol a cigarety hasia aj bez slín.

Na TikToku sa šíri jedno vlákno ohľadne BDSM, v ktorom ženy vyzývajú mužov, aby ich nebili – prirovnávajú to k týraniu. Odôvodňujú to tým, že keďže žijeme v spoločnosti, v ktorej je s tým veľký problém, nemalo by sa to diať ani počas sexu.

Ak s tým tá žena súhlasí a vzrušuje ju to, tak v tom nevidím problém. Nikdy som nezažila, že by sa muž k svojej subinke choval zle. Na druhej strane, ženy toho znesú oveľa viac. Ja osobne voči ženám neviem byť taká, že by som ju udrela, voči žene mám rešpekt. Ale keď vidím, že to tá žena naozaj chce – a je to dosť vidno na človeku – tak prečo nie. Vedia si užívať aj výprask do krvi.

Akí sú muži-dominanti?

U niektorých sa mi nepáči ich správanie, hlavne keď do toho vkladajú viac aroganciu než dominanciu. Potom sa k svojim subinkám správajú ako k handrám. Je potrebné, aby tam bol rešpekt, stále ide o človeka, no niektorí chlapi si chcú dominanciu viacej presadiť aj kvôli tomu, že vnútorne s niečím nie sú vyrovnaní. Aj keď je tu dynamika pani/otrok, stále sa musíme rešpektovať a dôverovať si. Ani ty, ak by si mi nedôveroval, by si ku mne neprišiel a nemohla by som ťa len tak zviazať. Ľudia sa musia najprv spoznať.

Písal ti niekedy niekto nejaké nenávistné komentáre alebo správy?

Nie, nič také sa mi ešte nestalo. Len mi Instagram maže účty, už som mala sedem profilov.

Aký bol dôvod?

Vypli ma, takže ma niekto musel nahlásiť, asi ma nemá rád. Toto je jediná nenávisť, o ktorej viem, že je namierená proti mne. Pričom nemala som tam žiadne nahé fotky, fotila som si nové čižmy alebo nohy, za rok som nazbierala 12 tisíc ľudí. A potom keď som vytvorila Archu, tam som mala tak 2 alebo 3 tisíc sledovateľov. Pri tomto účte som ale chápala, prečo nás vymazali, a tak trochu sa na to aj spoliehala (Smiech.) Dávala som tam fotky z našich párty.

Režisér filmu Prvý Slovenský Pride: Na pódiu ma prekvapil Ftáčnik, nie je to len o výstredných ľuďoch

Prečo takýto názov?

Tak ako mal Noe svoju archu pre zvieratká, tak aj my sme mali tú svoju, kde sme chceli a prijímali hocijaké zvieratko.

Nerozmýšľala si aj nad založením OnlyFans?

Jasné, mám ho. Ale ani sem nemôžem pridávať naše videá ani fotky s týraním ani dusením ľudí. Je to dosť obmedzujúce, takže tam sú iba soft praktiky, napríklad footfetish.

Štefan Bačkor je vyštudovaný ochranca prírody a ekológ, svoj titul obhájil na Technickej univerzite vo Zvolene. Remeslu nosičstva sa venuje od ‘96 a zakladal aj nosičské mini-múzeum v Sherpa Caffe, v ktorom sa snaží tradíciu uchovať v celej svojej autenticite.

Štefan Bačkor sa remeslu nosičstva venuje už takmer 30 rokov. 

Foto Archív Štefan Bačkor/

Prečo vôbec nosiči ako profesia existuje? Čo za prácu vykonávate?

V podstate ide o zásobovanie vysokohorských chát. Keďže sú často vo veľmi neprístupnom teréne, bolo potrebné nájsť spôsob, ako tam vynášať veci potrebné pre ich chod. Bolo nutné zaistiť zásobovanie na dennej báze, lebo sa tam aj varí, treba vždy čerstvé suroviny. A ak nie potraviny, tak potom suroviny na kúrenie. Niektoré chaty však využívajú aj vrtuľníky – tie sú však limitované. Vysokohorské chaty a útulne sa nachádzajú v národných parkoch, takže nemôžu lietať pri zlom počasí. Nosiči však na rozdiel od nich žiadne limity nepoznajú, tí idú aj za hmly či víchrice. Ďalším limitom je aj cena. Pre chatárov je však aj napriek tomu lákavé mať za pár hodín pri chate vyložených niekoľko ton materiálu. Čo by nosičom trvalo v dobrej partii možno aj mesiac. Teraz sa už oveľa viac lieta, no stále sú tie limity, o ktorých som hovoril.

Kým na chatu vynesiete náklad, koľko to v priemere trvá?

Nedá sa odpovedať jednoznačne. Záleží od počasia, váhy nákladu, ročného obdobia alebo aj toho ako sa práve cítite. Môžete ísť päť dní za sebou s tou istou váhou za tých istých podmienok a zakaždým to môže trvať iný čas. Ale priemerne je to tak okolo troch hodín, čo predstavuje ideálnu letnú vynášku s váhou okolo 70 kíl. Toto by mal v dobrých podmienkach nosič zvládnuť.

Zlyhaj, zlyhaj znova a zlyhaj lepšie, znie motto mladých, ktorí v bratislavských uliciach čítajú svoje básne

Takže previerka nosiča je práve 70 kíl na chrbte?

Keď som ja začínal, bola základná nosičská maturita veľký sud piva. Kto ho nevyniesol a behal po doline len so 40-kami, prezývali ho poštár. Po veľkom sude ho však začali brať vážne, to ho v podstate pasovali do nosičského stavu. Mňa prvých pár týždňov chatár nebral vážne, ani meno si nepamätal, až kým som mu nepriniesol sud s pivom. Dovtedy som bol brigádnik, čo to možno nevydrží, ale potom sa na mňa začal pozerať inak.

Čo väčšinou vynášate hore a koľko vážil najťažší náklad, čo ste kedy niesli?

Sudy piva a kofoly, to je konštanta a ešte plynové bomby, keďže sa varí hlavne na plyne. Potom, samozrejme, potraviny a všetko pre zaistenie technickej prevádzky. Keď si vezmete jeden 50 litrový pivný sud (62 kíl), tak vynáška má cez 70 kíl a keď si k nemu pribalím ešte nejaké potraviny, tak aj viac. Môj váhový rekord mal 121 kíl. Bolo to liatinové čerpadlo s požiarnou hadicou.

Desiatky kíl batožiny, náročný vysokohorský terén a pochod za každého počasia – to neznie najbezpečnejšie. Je vykonávanie remesla život ohrozujúce?

Za posledných deväť rokov zahynuli štyria nosiči, dvaja v lavíne, dvaja po páde. Všetko to boli vyzretí nosiči, žiadni začiatočníci. Každého z nich som poznal, boli skúsení, ale aj tak sa stalo, čo sa stalo, bohužiaľ. Patrí to k životu v horách. Aj najlepší spraví chybu a príde osudové rozhodnutie – hlavne v zime – niekedy stačí jeden chybný krok. Letá sú v tomto oveľa bezpečnejšie.

Na portáloch s hľadaním práce nájdete čokoľvek, ale na nosičov som teda ešte nenarazil … Eviduje vás vôbec štát?

V roku 2019 sa nám podaril zápis nosičstva ako remesla. Stali sme sa tak slovenským nehmotným kultúrnym dedičstvom. Na ministerstve kultúry nám navrhli aj zápis do UNESCA, len je to dlhší proces, ktorý trvá aj 5 rokov, kým organizácia otvorí zápis. Sme však na národnom zozname a na to sme hrdí, teraz to má punc tradície. Je to jedinečné remeslo. V osvete totiž existuje už len pár komunít, čo fungujú tak ako my.

Poznáte nejaké?

Raz k nám prišla návšteva z Nepálu – jeden z lídrov šerpov, etnika, ktoré žije v Himalájach. Mali sme tú česť s honorárnym konzulom pre Českú aj Nemeckú republiku Passangom Gawaom Sherpom. Prišiel sa pozrieť aj na naše mini-múzeum a Sherpa Caffe, keď sme začínali, a vyjadril nám veľkú podporu. Má k nám rešpekt s tým, že podotkol, že už ani v Himalájach sa to nerobí tak ako u nás v Tatrách. Poprial nám, aby sme si remeslo zachovali, lebo sa to už len tak vo svete nevidí – a to ho ako horský sprievodca precestoval riadny kus. Beriem to od neho ako veľkú pochvalu, takú neviditeľnú medailu.

Nazývajú vás aj tatranskými endemitmi – v akom stave je váš „druh“ teraz? Majú mladí ešte záujem o takúto prácu?

Za posledné roky tu máme „boom“. Prichádza si to k nám vyskúšať veľa mladých chalanov. Po filme Pavla Barabáša Sloboda pod nákladom k nám začalo prichádzať viac ľudí. Pričom ešte pred premiérou sme zažívali akýsi útlm, takže aj toto nám veľmi pomohlo v zachovaní remesla. Filmom však nastal zlomový bod, Barabáš spravil dobrú robotu, spropagoval remeslo aj tradíciu.

Vie sa tatranský nosič svojou prácou uživiť či potrebuje aj nejaké „bokovky“?

Áno, je to práca a mnohí sa tým živia, prípadne svoje rodiny. Sú dve skupiny nosičov. Kmeňoví zamestnanci, tí majú aj zmluvu s chatármi. A potom sú externí nosiči, ako ich ja volám, ktorí už nie sú zamestnancami, často sú to bývalí nosiči, no majú už každý svoj vlastný život, rodinu, prácu … Niektorí to majú zase ďaleko, ale aj tak prídu niekoľkokrát za mesiac. Každá chata má svoju komunitu externých nosičov a sú dosť podstatní svojou výraznou pomocou.

Neexistujú aj nejaké súťaže, v ktorých by si mohli nosiči medzi sebou navzájom porovnať sily v náročnom teréne?

Pred sezónou, ktorá začína vždy 16. júna, kedy sa otvárajú doliny a v tatrách a začína letná sezóna. Pred ňou sa robí memoriál Juraja Petránskeho, spomienka na nosiča, ktorý zahynul pri vynáške na Téryho chatu v lavíne v roku 2000. Voláme ju Nosičská stovka, pretože je to pretek so sto kilovým nákladom. A po sezóne v októbri organizujeme Sherpa Rallye, tradičný pretek, doposiaľ bolo tridsaťsedem ročníkov.

Daniel začínal pri vyprážaní hranolčekov. Poctivou prácou sa vypracoval na šéfa prevádzok v polovici Európy

Skúste nám viac priblížiť pretek …

Myšlienka Sherpa Rallye je najmä komunitné stretnutie nosičov a personálov chát. Pričom celá udalosť je zameraná na pomoc tej a tej konkrétnej chate – chatári sa vždy dohodnú, ktorá chata potrebuje práve najviac pomôcť. Napr., ak je v rekonštrukcii alebo keď treba na zimu vyniesť peletky a brikety. Ide vždy o niekoľko ton nákladu. Muži nosia po 60 kíl a a ženy po 20. Samozrejme, ide aj o preteky samotné, takže sa aj nosiči pred sebou predvedú, kto koľko znesie.

Jedným zo zakladateľov pretekov je Viktor Beránek, legendárny chatár – aj keď toto oslovenie nemá rád (Smiech.). Svoju prácu robí už vyše 50 rokov, čo už po ňom asi nikto nezopakuje. Má už cez sedemdesiat rokov, no je stále aktívny, stále vie na chatu vyniesť pivný sud.

Profesionálna deformácia sa odtláča do našich myslí pri výkone akejkoľvek práce. Aké stopy nosičstvo zanecháva v tej vašej?

Nosič má na seba veľa času. Tam hore ste len vy a váš náklad. Ja osobne sa uzamknem do seba a mám veľa času na premýšľanie, je to pre mňa tréning pre mozog aj reset. Ale každý na to ide ináč. Niekto počúva hudbu, niekto podcasty, ja si po ceste aj angličtinu potrénujem (smiech). Nepoznám inú prácu, v ktorej by mal človek toľko času pre seba a mentálnu hygienu. Možno na mori rybári, ale už ani tí nechodia sami, vždy sú tam aspoň dvaja, traja. Tu je však človek vždy sám.

Niekedy sa v zime dohodneme viacerí na vynášku, kvôli bezpečnosti. Na prvý pohľad to vyzerá ako stereotyp, keď pracujete pre jednu chatu v jednej doline a keď už trasu poznáte aj poslepiačky. No aj tak vás vie dolina zakaždým niečím prekvapiť, takisto aj práca s ľudmi. Človek musí byt hlavní naladený na prostredie. Ten, ktorému hory nič nehovoria, sa v tom asi nenájde. Ono vám to totiž rokmi aj niečo berie – čas alebo fyzické sily.

Vy sa čomu venujete na cestách?

Ja počúvam hudbu a podcasty. To mi pomáha aj na nejaký ten kvázi stereotyp. Aj keď, paradoxne, som v úžasnom prostredí. Niekedy si po ceste robím srandu z turistov, keď sa ma spýtajú, čo počúvam. Ja im odpovedám, že spev vtáčikov a šum potoka a horského vetra. Oni sú vždy zarazení s tým, že veď to mám všade okolo seba. Ja ich v tom nechám a idem s úsmevom ďalej. Ale snáď sa kvôli tomu nikto neurazí.

Keď práve nešliapete do kopca, čomu inému sa radi venujete?

Snažím sa tráviť čas s rodinou, keďže väčšina neho končí v horách. Rád s manželkou deťom ukazujem našu prírodu, keďže žijeme na krásnom mieste. A takisto rád spím, to by som vlastne dal asi na prvé miesto.

Má tatranský nosič nejakú „filozofiu“, ktorou sa riadi?

Každý to má ináč, ale netreba to mystifikovať a hľadať nejakú hlbokú filozofiu. Pre niekoho je to práca, šport, tréning alebo z každého trochu. Keď ste v prírode tak dlho sami, niektoré situácie sa jednoducho nedajú rozumom spracovať a vysvetliť. Aspoň pre mňa sú to také malé mystéria. Okrem toho nie sme stavaní na to, aby sme sedeli 12 hodín za počítačom alebo volantom. Boli sme evolučne skonštruovaní na to, aby sme sa hýbali. Len teraz sme trocha spyšneli v tom, že akí sme dokonalí. Príroda nám však dáva častokrát najavo, že sme malí a zraniteľní. Je to super liek na ego. Všímam si, že keď ľudia chodia do kopcov, vypotia všetky nepodstatnosti a pri hrnčeku čaju v prírode si pripomenú, čo je naozaj dôležité. Vrátia sa späť do reality, aspoň na chvíľu.

Všetci máme hypotéky, rodiny, riešime tie iste veci dokola, no myslím si, že je len na nás, aký život si spravíme. Príroda je dobrá sebareflexia, dáva veľa odpovedí.

Vnímate nejaké zmeny, ktoré prichádzajúcu, napríklad, aj s novou vládou? Ako si vôbec našinci vážia to, čo tu máme?

To je samostatná kapitola. Ochranu prírody som robil aj ako profesiu, pôsobil som na správe TANAP-u desať rokov. Veľa vecí sa zlepšilo, čo sa týka vnímania prírody ľuďmi, existujú tu však stále obrovské rezervy. Nedochádza nám, že príroda bez nás prežije, ale my bez nie. Príroda má svoje limity a to nemusíte byť ani študovaný, aby ste ich vnímali.

Aj keď prišla pandémia, ukázalo sa, aký je náš systém zraniteľný. Jeden smiešny a primitívny organizmus – z nášho pohľadu – nám ukázal, akí sme bezmocní. Musíme rešpektovať prírodu, viac sa uskromniť, mať menšie nároky a to ani nemusí byť na úkor nášho komfortu. Len viacej pokory, menej ega a bude to lepšie.

Slovenský lekár o psychedelikách: Pre spoločnosť droga, pre medicínu možný liek

V akom stave sú naše hory, máte ich stále na očiach, vnímate aj stopy turizmu?

Som optimista, verím, že vždy keď sme boli ako ľudstvo na tenkom ľade, spamätali sme sa. Dokážeme úžasné veci, sme šikovní, lebo veď ak by to tak nebolo, ako druh vyhynieme. Je prirodzené, že ovplyvňujeme svoje prostredie, len ide o to, akou intenzitou a v akom smere. Nepáčia sa nám niektoré aktivity developerov v Tatrách a napríklad to, čo sa udialo v Demänovskej doline, je tragédia. Megalomanské strediská a projekty nenávratne deformujú krajinu. A keď sa trh nasýti, potom nám zostanú len tie horské strediská a zničená príroda. Podľa mňa to je podobný mechanizmus ako vírusy.

Ako to myslíte?

Pamätám si, ako sa nás profák na výške pýtal, keď nás potreboval prebrať na prednáške, ktoré z organizmov, čo poznáme, reagujú alebo sa chovajú neuveriteľne deštruktívne voči sebe aj svojmu prostrediu. Odpovede boli dve: vírusy a ľudia. Nosíme na krku geniálny počítač, to čo s ním dokážeme robiť, nás zaväzuje k tomu, aby sme sa k svojmu okoliu správali zodpovednejšie. Aj čo sa tyká manažmentu ochrany prírody. Máme tu TANAP, jeden z najstarších parkov v strednej a východnej Európe – je rodinným striebrom našej krajiny. Myslím, že by sa toho v rámci jeho ochrany dalo robiť viac.