• Predjedlá bývajú najkreatívnejšia časť menu.
• Denné špeciality nie sú automaticky najlepšia voľba.
• Pýtaj sa obsluhy, ale nenechaj sa slepo navádzať.
• Pri spoločnej večeri objednávaj tak, aby sa jedlá dopĺňali.

Jesť vonku už dávno nie je lacný spontánny výlet. Keď za večeru nechávaš sumu, za ktorú by si pred pár rokmi vybavil nákup na polovicu týždňa, chceš z menu vytiahnuť maximum. The Guardian preto oslovil reštauračných kritikov a food writerov, teda ľudí, ktorí sa jedlom profesionálne zaoberajú.

Príbehy slávnych jedál: Obľúbený Hot Dog má naozaj pôvod v psom mäse, jedli ho aj na Mesiaci

Ich rada je prekvapivo jednoduchá - menej plánuj, viac sa pýtaj a neobjednávaj ako človek, ktorý sa bojí, že mu jedlo utečie z taniera.

Neštuduj menu ako maturitnú otázku

Jimi Famurewa, reštauračný autor pre Broadsheet London, hovorí, že si menu zvyčajne len rýchlo pozrie. Podľa neho vie dobrému večeru pomôcť aj trochu neistoty.

 „Má niečo do seba, keď v tom zostane prvok prekvapenia, napríklad v bistre alebo gastro pube, kde menu píšu každý deň.“ Ak vieš, že ti daný typ kuchyne sedí, nemusíš dopredu poznať každú omáčku.

Hľadaj čudnú vec v menu

Food writer Jonathan Nunn radí všímať si položky, ktoré z menu vytŕčajú. Väčšina podnikov ide podľa šablóny - bezpečné jedlá, známe suroviny, nič riskantné. Ak však zbadáš regionálne jedlo, nezvyčajný rez mäsa alebo niečo domáce, je to dobré znamenie.

Ako si správne objednať v reštaurácii

Unsplash/Jay Wennington

Ako hovorí, „naznačuje to, že v kuchyni je niekto, kto má vášeň pre to, čo robí.“ Bývalý kritik New York magazine Adam Platt dodáva, že ako kritik hľadal „najčudnejšie alebo najvýstižnejšie veci v menu, ktoré rozprávajú príbeh“. Práve tie často prezradia viac než bezpečný steak alebo obyčajné jahňacie.

Predjedlo nie je zbytočný luxus

Jedna z najužitočnejších rád znie - daj si predjedlo. Famurewa tvrdí, že práve horná časť menu býva miestom, kde je najviac kreativity aj dobrý pomer ceny a zážitku. Chitra Ramaswamy, kritička škótskej edície The Times, je ešte priamejšia: „Predjedlá sú v reštauráciách tie najlepšie veci.“

Dáva to zmysel. Na začiatku večere si hladný, zvedavý a ešte nie preplnený. Šéfkuchári si navyše pri predjedlách častejšie dovolia menšie experimenty. Ak si chceš z podniku odniesť niečo zaujímavé bez toho, aby si finančne vykrvácal, začni práve tam.

Brazílčanka Duda o živote v Trenčíne: Po slovensky som sa naučila za tri mesiace, doma mi chýba Kofola

Objednávaj pre stôl, nie iba pre seba

Ak sedíte viacerí, neobjednávajte všetci izolovane. Famurewa odporúča hneď na začiatku vziať pár drobností na zdieľanie: „Zoberie to tlak, všetkých to upokojí a ľudia pri stole budú mať pocit, že to máš pod kontrolou.“ Nunn upozorňuje, že dobrá spoločná objednávka má mať rovnováhu - mäso, rybu, zeleninu, ľahšie jedlá aj rôzne techniky prípravy.

Nie všetko vyprážané, nie všetko ťažké, nie päť tanierov toho istého. A hlavne nekopíruj človeka vedľa seba. Ramaswamy hovorí: „Ani by mi nenapadlo objednať si to isté ako človek, s ktorým jem.“ Výmena tanierov je legálna stratégia, nie spoločenský zločin.

Pýtaj sa obsluhy, ale never všetkému

Ak nevieš, čo je na menu, nepoužívaj hneď mobil. Ramaswamy to vysvetľuje jednoducho: „Reštaurácie sú vzácna príležitosť odolať tomu, aby našu pozornosť pohltila technológia. Priamo tam stojí človek, ktorého práca je zistiť tieto veci za teba.“

Niektoré názvy sú zámerne tajomné. Famurewa spomína holiday potatoes v londýnskom Wildflowers, ktoré sú podobné zemiakom parmentier, teda malým kockám opečeným na olivovom oleji s rozmarínom. Ak sa v menu objaví crudo, ide zvyčajne o surovú rybu alebo morské plody podávané s olejom, citrusom či soľou.

Ako si správne objednať v reštaurácii

Unsplash/K8

Lenže odporúčanie čašníka nie je vždy čistá pravda. Nunn varuje, že obsluha ťa môže tlačiť k bezpečnejšiemu jedlu, drahšej položke alebo k surovine, ktorej sa kuchyňa potrebuje zbaviť. Lepší trik je objednať si o jeden tanier menej a až potom sa spýtať, či vám niečo zásadné nechýba.

Denné špeciality nie sú vždy jackpot

Denné špeciality vyzerajú lákavo, ale Ramaswamy priznáva, že sa na nich už popálila. Niekedy je stále menu premyslené šéfkuchárom zodpovedným za celú koncepciu kuchyne, zatiaľ čo špecialita je len bočná odbočka. „Ak sa necháš uniesť špecialitami, nedostaneš víziu šéfkuchára,“ hovorí.

Výnimka existuje - ak je špecialita čerstvá, sezónna a dostupná len v malom množstve, ber ju. Tam sa môže skrývať najlepší moment večera.

VIDEO Pravé wasabi ochutnal len málokto z nás. To, čo dostaneš k sushi, je zvyčajne niečo úplne iné

Neprežeň to a nehanbi sa za krabičku

Klasická chyba je objednať priveľa už na začiatku. Famurewa pripomína, že ľudia sa nadchnú pre chlieb, predjedlá a drobnosti, a keď príde hlavné jedlo, nemajú chuť ani priestor. Ak objednávku stihneš upraviť skôr, než sa začne pripravovať, je lepšie to povedať, než plytvať jedlom.

A ak niečo zostane, vypýtaj si jedlo so sebou. Ramaswamy to hovorí bez hanby: „Bez ohľadu na to, aká luxusná je reštaurácia, ak nedojem, poviem: Môžem si to vziať so sebou?“ V časoch drahých večerí je to možno najrozumnejšia rada zo všetkých.

Bavia ťa úprimné pohľady do zákulisia gastronómie? Prečítaj si našu gastro sekciu plnú zaujímavostí či rozhovorov s lokálnymi šéfkuchármi a majiteľmi gastro prevádzok, ktorí otvorene hovoria o tom, ako funguje slovenský gastro biznis, prečo ceny neustále rastú a na čom reštaurácie najviac zarábajú.

Po tom, čo svoj zážitok turisti zdieľali vo facebookovej skupine Američanov v Taliansku, mnoho ďalších im dalo za pravdu. S podobnými trikmi predajcov má v zahraničí trpké skúsenosti mnoho ďalších turistov a nemusí ísť iba o Taliansko.

Turisti dostali dve zmrzliny, každú s tromi kopčekmi za 12 eur, čo vychádza na štyri eurá za kopček. Zmrzlináreň k tomu ale navyše pripočítala príplatok za šľahačku ďalšie dve eurá, malú makrónku za tri eurá a malú trubičku cannolo za päť eur.

Celkom tak jedna porcia vyšla na neuveriteľných 22 eur. Turisti tak nakoniec neochotne zaplatili účet vo výške 44 eur.

Instagram verzus realita. Po týchto záberoch najznámejších turistických destinácií si dobre rozmyslíš ich návštevu

Vo facebookovej skupine pre turistov v Taliansku sa žena z Floridy neskôr posťažovala na pascu na turistov. „Bola to navyše najhoršia zmrzlina, akú som kedy jedla,“ dodala. Že ju okradli, si uvedomila až vo chvíli, keď uvidela účtenku. Cenník cukrárne podľa nej vzbudzoval dojem, že ozdoby sú v cene.

V komentároch na Facebooku jej mnoho turistov dalo za pravdu. Popísali totiž podobné zážitky aj svoje rozčarovanie. „Je to samozrejme podvod, ale zdá sa, že v turistických oblastiach je to bežná prax,“ napísal jeden používateľ.

„Áno, tiež som tam bol a bolo to príšerné,“ popísal ďalší Američan návštevu rovnakej zmrzlinárne. Ďalší používatelia potom radia, že takýmto miestam je lepšie sa vyhnúť. „Vždy by ste sa mali držať pár ulíc ďalej od tých najvyhlásenejších turistických oblastí,“ poradila ďalšia žena.

Sem už nevkročíme

Obľúbená talianska prázdninová destinácia sa dostala do stredu pozornosti už skôr. Niektorým turistom v Ríme napríklad predajcovia účtovali poplatok za umytie riadu preto, že si dali zmrzlinu zo sklenenej misky. Ale nejde zďaleka len o Taliansko. Dvaja turisti z Dolného Rakúska nedávno trávili dovolenku neďaleko Viedne a rozhodli sa zájsť do cukrárne.

„Vyzeralo to, že podnik je obľúbený, bol pred ním obrovský rad,“ hovorí Rakúšan. Dvojica tak vošla do cukrárne, posadila sa k stolu a objednala si každý ľadovú kávu a misku zmrzliny. Keď však dojedli, pozreli sa bližšie na účtenku a všimli si, že im bol účtovaný aj tretí poplatok. Na účtenke bolo v prepočte 7 eur za nápoj, 8 eur za dezert a navyše poplatok 1,40 eur za použitie dvoch sklenených pohárov.

"Okamžite som vstal a spýtal sa pri pulte, či sa za sklo platí záloha," povedal rakúsky turista. Odpoveď obsluhy ho ale zaskočila: „Tak to u nás chodí, kvôli umývaniu riadu,“ odpovedal zamestnanec cukrárne.

Pracovník potom vysvetlil, že podnik príplatok účtuje preto, že zmrzlina bola podávaná v nádobe, ktorú bolo treba umyť, ale keby bola servírovaná v papierovom tégliku, žiadny príplatok by sa neúčtoval. „Nemáme odlišné ceny pri stoloch, jednoducho účtujeme tento príplatok – je to uvedené na ceduli pred obchodom,“ vysvetlil neskôr majiteľ cukrárne.

Turista však argumentoval, že v reštaurácii nevidel žiadne informácie o tomto poplatku a personál ho o ňom pri objednávke neinformoval. "Nejde o tých dvakrát 70 centov, ale o to, že sa takto so zákazníkmi jednoducho nezachádza! Do tejto zmrzlinárne už nikdy nevkročíme!" uzavrel podľa britského portálu.

Kvíz, po ktorom vám okamžite vyhladne. Viete, aké ingrediencie nesmú chýbať na týchto druhoch pizze?

Ako teda toto jedlo vzniklo, kde získalo svoju popularitu a prečo má vlastne taký uletený názov? To všetko sa dozvieš v nasledujúcich riadkoch. Dopredu ti prezradíme iba nechutné tajomstvo - názov sčasti naozaj súvisí so psami.

Objav v starovekom Ríme

Ak chceme vystopovať pôvod Hot Dogu, musíme sa podľa historikov vrátiť niekoľko tisíc rokov do minulosti, konkrétne do Rímskeho cisárstva. Nad ríšou vtedy vládol tvrdou rukou Nero. Tento príbeh ale nie je o ňom, ale o jeho kuchárovi Gaiusovi.

Hot dog

Pexels/Caleb Oquendo

V starom Ríme bolo zvykom jeden týždeň pred zabitím vyhladovať ošípané. Ako hovorí legenda, Gaius dával pozor na svoju kuchyňu, keď si uvedomil, že jedno prasa je úplne upečené, ale nedobre vyčistené. Zapichol nôž do brucha, aby zistil, či je pečienka jedlá, a z neho vyliezli črevá - prázdne kvôli diéte a nafúknuté z tepla.

Podľa legendy Gaius zvolal: „Objavil som niečo veľmi dôležité!” Črevá naplnil mletým mäsom z diviny zmiešaným s korením a pšenicou — a vznikla prvá klobása. Tá potom kolovala po celej Európe, aby sa nakoniec dostala aj do Nemecka a započala vznik jednej z najväčších gastro-vojen v histórii.

Súboj dvoch miest

O vznik pôvodného Hot Dogu totiž súperia dve mestá - Frankfurt a Viedeň. Prví tvrdia, že ich slávny „frankfurter“ vynašli pred viac ako 500 rokmi, konkrétne v roku 1484, osem rokov predtým, ako Kolumbus odplával do Ameriky. Obyvatelia Viedne však nesúhlasia a tvrdia, že jediným originálom je ich „wienerwurst“.

Príbehy slávnych jedál: Sushi sa jedlo už stovky rokov pred Kristom. S trochou šikovnosti si ho pripravíš aj doma

​Ako to však už pri fast foodových jedlách býva, Európania ho museli priniesť do Spojených štátov, aby sa stalo skutočne masovo populárnym. Nemecký prisťahovalec menom Feuchtwanger z Frankfurtu bol údajne priekopníkom tejto praxe na americkom stredozápade.

Existuje hneď niekoľko verzií tohto príbehu s rôznymi detailmi. Podľa jednej Feuchtwangerova manželka navrhla použitie žemle v roku 1880 - Feuchtwanger vtedy predával párky v uliciach St. Louis v štáte Missouri a poskytoval svojim zákazníkom rukavice, aby mohli manipulovať s klobásami bez toho, aby si popálili ruky.

Rukavice, pečivo a historici

Feuchtwangerova manželka však prišla o peniaze, keď zákazníci nevrátili rukavice, a preto navrhla podávať klobásy v rožku. V inej verzii Antoine Feuchtwanger alebo Anton Ludwig Feuchtwanger podávali klobásy v rožku na Svetovej výstave – buď v roku 1904 na Louisiana Purchase Exposition v St. Louis, alebo skôr na World‘s Columbian Exposition v roku 1893 v Chicagu. Opäť údajne preto, že biele rukavice, ktoré poskytovali na ochranu, si zákazníci odkladali ako suveníry.

Hot dog

Pexels/Jer Chung

Ďalším možným pôvodom podávania párkov v rožku je Charles Feltman, ktorí ich predával na Coney Island v New Yorku. V roku 1867 dal vyrobiť vozík so sporákom, na ktorom sa varili klobásy, a priehradkou na žemle, aby zostali čo najdlhšie čerstvé. V roku 1871 si prenajal pozemok na vybudovanie stálej reštaurácie a podnik rástol a predával oveľa viac než len „Coney Island Red Hots“, pod ktorým boli známe.

O najväčšiu propagáciu sa však paradoxne nepostaral ani Nemec, ani Rakúšan. Volal sa Nathan Handwerker a bol to židovský prisťahovalec z Poľska. V roku 1915 pracoval v stánku s Hot Dogmi na Coney Island, kde si krájaním žemlí zarobil neuveriteľných 11 dolárov týždenne (dnes by to bolo viac ako 300 dolárov). Historici sa však s toto verziou nevedia úplne stotožniť.

Historik párkov v rožku Bruce Kraig, Ph.D., emeritný profesor na Rooseveltovej univerzite na dôchodku, má na príbeh tiež ťažké srdce. Hovorí, že každý chce tvrdiť, že párok v rožku je svoj vlastný vynález, ale najpravdepodobnejším scenárom je, že prax bola odovzdaná nemeckými prisťahovalcami a postupne sa rozšírila v americkej kultúre.

Skvelá správa pre milovníkov piva. Podľa vedcov prináša mnoho benefitov, no na toto nemôžeš zabúdať

V Bielom dome aj na Mesiaci

Keď sa párok v rožku dostal z východu na západ, stal sa v americkej kultúre mimoriadne populárny. Ľudia ho začali mixovať s rôznymi omáčkami a prílohami. Objavil sa na záhradných grilovačkách, oslavách štvrtého júla a stal sa neodmysliteľnou súčasťou baseballových zápasov, kde sa podával spolu s pivom.

Dokonca sa dostal na jedálny lístok v Bielom dome. V roku 1939 anglický kráľ Juraj VI. a kráľovná Alžbeta uskutočnili prvú kráľovskú návštevu Spojených štátov. Franklin D Roosevelt a prvá dáma usporiadali piknik, na ktorom sa Eleanor rozhodla podávať Hot Dog. Kráľovná, ktorá nikdy predtým nič nevyskúšala, sa spýtala: „Ako to ješ?“

Hot dog

Pexels/Rodnae Productions

​Úspech Hot Dogov je teda nesporný. Nie je vôbec prekvapujúce, že v roku 2019 Američania minuli 2,3 miliardy dolárov na párky v rožku. Hot Dogy sú obľúbené najmä v letných mesiacoch a priemerný Američan zje 70 párkov v rožku ročne. Štatistiky o Slovensku žiaľ neexistujú, niet však pochýb o tom, že Hot Dogy sú aj u nás mimoriadne populárne.

Na záver sme si pre teba pripravili výber krátkych zaujímavostí o tomto milovanom jedle: 

• Podľa oficiálnej príručky o etikete jedenia párkov v rožku jednej americkej asociácie obchodu s mäsom je nevkusné doplniť ho kečupom, ak máš viac ako 18 rokov, a zdanlivo ho konzumovať pomocou riadu.
• Termín Dog sa používa ako synonymum pre klobásu od roku 1800, pravdepodobne z obvinení, že výrobcovia klobás používali vo svojich klobásach psie mäso. V Nemecku bola konzumácia psieho mäsa bežná v Sasku, Sliezsku, Anhaltsku a Bavorsku počas 19. a 20. storočia. Podozrenie, že párky obsahujú psie mäso, bolo „občas oprávnené“.
• Astronautom na misii Apollo 7 v roku 1968 veľmi nechutila lyofilizovaná zmrzlina, ktorú im mali podávať vo vesmíre. Jedným z klasických jedál, na ktorých si neskôr členovia posádky – vrátane tých na misii Apollo 11 – skutočne pochutnali, boli párky v rožku.
• V roku 2014 sa najdrahší Hot Dog na svete predával v Seattli vo Washingtone za 169 dolárov. Syrová klobása bola udusená v masle, Teriyaki, grilovanej cibuľke, hubách Maitake, hovädzom mäse wagyu, foie gras, oholených čiernych hľuzovkách, kaviári a japonskej majonéze.
• Štandardný hovädzí Hot Dog má 190 kalórií, obsahuje 7 gramov bielkovín a 30 percent dennej hodnoty vitamínu B12, ktorý je kľúčovou živinou pre normálny metabolizmus, vývoj mozgu u detí a duševnú jasnosť u dospelých.
• Najlepšie miesto mimo newyorskej Central Park Zoo stojí predajcov Hot Dogov takmer 300-tisíc dolárov ročne.
• Sovietsky premiér Nikita Chruščov jedol párok v rožku počas prvej návštevy sovietskeho premiéra v USA v roku 1959 a priznal, že Američania Sovietov porazili pri výrobe klobás.

V našom rozhovore sa dozvieš:

• ako vznikla myšlienka Coffee Sheep a prečo sa začalo pražením kávy pre kamarátov
• ako sa líšia dve trenčianske prevádzky
• či Trenčania obľubujú kvalitnú kávu
• ako sa dnes objavujú nové chute kávy
• ako vníma majiteľ konkurenciu v meste

Ako by ste opísali kávové návyky Trenčanov?

Je to podobné ako pri kávových návykoch celkovo Slovákov – pijú veľa kávy. V posledných rokoch si však čoraz viac obľubujú naozaj kvalitnú kávu, čo vidno aj na raste malých pražiarní. Zároveň začínajú viac experimentovať, skúšajú alternatívne spôsoby prípravy kávy, no stále je silný dopyt po neacidných, ľudovo povedané „nekyslých“ kávach.

Zákazníci sú dnes náročnejší a od kávy očakávajú viac. Už nepreferujú len veľmi tmavo praženú „čierno-čiernu“ kávu, takže aj v tomto smere vidno postupný posun.

Pamätáte si moment, keď ste si povedali: „Ideme nie len variť kávu, ale aj ju pražiť“?

Na začiatku za tým nebol veľký podnikateľský plán. Dvaja ľudia jednoducho chceli svojim kamarátom pripraviť dobrú kávu. V tom období sme sa venovali úplne inému typu podnikania, no pritom si zaobstarali malú pražičku a začali pražiť kávu. Spočiatku išlo najmä o praženie pre vlastnú spotrebu a pre okruh blízkych ľudí. Postupne sa však nadšenie pre kávu rozrástlo a spolu s ním sa prirodzene vyvinul aj celý biznis.

Namiešať kávu vyžaduje podľa majiteľa určitý talent.

Ig/@coffeesheepsvk/

Prečo práve názov Coffee Sheep, ktorí si mnohí miestni familiárne premenovali na Ovečku?

Je to z jednej strany taká slovná hračka zo spojenia „coffee shop“. Zároveň ovečka reprezentuje mesto Trenčín, keďže sa nachádza aj v jeho erbe. Keď sa pozrieme na logo kaviarne, ovečka je pretavená do kruhu, ktorý zároveň pripomína stopu po káve – napríklad kruh, aký zanechá papierový pohár. Takto vlastne vznikol celý koncept aj názov.

Andrea žije v Trapani: Sicílčania si na oslavu osemnástky berú pôžičky. Apartmány sú tu lacnejšie, ako garsónka na Slovensku

Ako dlho trvá celý proces praženia jednej dávky kávy – od zeleného zrna po hotový produkt?

Je to podľa potreby. Praženie závisí od veľkosti pražičky, pričom kapacitu vieme navýšiť a zvládame aj obdobia väčšieho náporu či sezónne špičky. V tomto smere teda nejde o nič výnimočné.

Dá sa ešte dnes „objaviť“ úplne nová chuť kávy?

Samozrejme, káva sa neustále vyvíja. Napríklad v Kolumbii sa dnes veľa pracuje s fermentáciou a experimentuje sa s novými chuťami kávy. Tie vznikajú najmä pri spracovaní a sušení zŕn. Moderné fermentačné procesy majú rôzne podoby a káva sa dnes často infuzuje rozličnými chuťami, takže záleží najmä na tom, čo kto preferuje.

Sú pražiari, ktorí radšej pracujú s klasikou, no na druhej strane sú aj takí, ktorým neprekážajú rôzne chuťové experimenty či infúzie. Napríklad káva sa niekedy skladuje v rumových sudoch, kde určitý čas absorbuje arómu aj jemnú rumovú chuť.

Znamená vlastná pražiareň aj úsporu, keďže nemáte dodávateľov, alebo je to naopak drahšie?

Je to logické, áno. Na jednej strane sme producenti kávy, takže tam prirodzene vzniká určitá úspora, no na druhej strane nesieme zodpovednosť za každú jednu dávku, ktorú pripravíme. Túto kávu totiž dodávame veľkému množstvu odberateľov – firmám, kaviarňam, cez e-shop a ďalším zákazníkom.

Menia sa chute ľudí v Trenčíne v posledných rokoch?

Ako som už spomínal, ľudia objavujú nové druhy kávy, viac experimentujú a aj tá základná káva je dnes niečo viac než len tmavo pražená, horká „čierna“ káva. Dá sa to prirovnať napríklad k orieškom – ak vezmete rôzne druhy orechov a všetky ich prepražíte úplne dočierna, budú chutiť tak isto. Rovnako je to aj s kávou.

Prevádzka pri hrádzi.

Ig/@coffeesheepsvk/

Na čo ľudia často zabúdajú, keď porovnávajú „lacnú“ a „výberovú“ kávu?

Vždy ide o kvalitu a na cene sa odráža aj samotná cesta kávy. Záleží na tom, či pochádza z plantáží alebo mikrofariem, či ide o 100 % arabicu, alebo je zmesou s lacnejšou robustou. Nedá sa povedať, že by ľudia na niečo zabúdali, skôr ide o to, že každý má inú predstavu o kvalite, iné preferencie a zároveň aj obmedzené finančné možnosti, v rámci ktorých sa rozhoduje.

Je podľa vás možné robiť kvalitnú kaviareň a zároveň ju udržať cenovo dostupnú?

Snažíme sa. Aj kávu sa snažíme pražiť tak, aby bola cenovo dostupná pre všetkých, preto ponúkame rôzne druhy kávy. Zároveň však nechceme ísť pod určitú kvalitatívnu líniu, ktorú si držíme ako minimum.

Čo je najväčšia položka v cene kávy, ktorú zákazník nevidí?

Je to know-how. Aj my máme niektoré špeciálne a veľmi obľúbené, vydarené kávové zmesi. Namiešať kávu si vyžaduje určitý talent, ale aj veľa trpezlivosti a skúšania, kým sa dosiahne výsledný profil chuti.

Prevádzka v centre Trenčína.

Ig/@coffeesheepsvk/

Ako vnímate konkurenciu v Trenčíne?

Konkurencia je to, čo vás vždy posúva v kvalite, takže v tomto smere ju vnímame pozitívne. Ak by ste sa báli konkurenčného prostredia, nemohli by ste v podstate nič robiť – či už ste športovec, umelec alebo pražiar.

Máte dve prevádzky – jednu v centre mesta a druhú odľahlejšiu pri hrádzi, kde je aj pražiareň. Viete už odpozorovať, či majú zákazníci bližšie skôr k rušnej mestskej kaviarni alebo k pokojnejšiemu konceptu mimo centra?

Tieto prevádzky majú trochu odlišných zákazníkov. Kým pri hrádzi ide o pestrú zmes – chodia sem športovci, rodiny aj starší ľudia, takže je to naozaj prierez celým Trenčínom – v centre je priestor najmä pre silnú mladú komunitu. Počas dňa však zavíta aj stredná či staršia generácia, no stále tam výrazne prevláda mládež.

Konkurenciu vnímajú pozitívne.

Ig/@coffeesheepsvk/

Čo si u vás ľudia objednávajú úplne najčastejšie?

Kávu (smiech). Kávu, kávu, kávu – a po šiestej sú to už aj iné veci. Býva to najmä espresso, cappuccino, latte, ale snažíme sa prinášať aj množstvo ďalších produktov do ponuky.

Máte mestskú kaviareň v srdci Trenčína aj pokojnejšie miesto pri cyklotrase, kam chodia cyklisti, rodiny či ľudia so psami. Lákalo by vás do budúcna vytvoriť ešte tretí, možno úplne iný koncept?

Coffee Sheep vnímame ako kávu, komunitu a kultúru a chceme v tom pokračovať. Možno sa nám časom podarí naplniť aj ten tretí rozmer nejakým ďalším spôsobom. Sme otvorení novej výzve, ale musí ísť o niečo, čo nás priestorovo aj obsahovo naozaj osloví a bude mať zmysel nielen z obchodného hľadiska. Aktuálne však môžeme povedať, že nič konkrétne rozpracované nemáme.

Majitelia Depo Café v Telgárte: Otvorení sme 365 dní v roku, kávu berieme z bystrickej pražiarne. Ľudia sú z vagóna ohúrení

Tomáš z Petržalských langošov: Chceli sme, aby ingrediencie, ktoré používame, obsahovali čo najmenej sra*iek

Bufety áno, fast foody nie

Rýchle jedlo, pripravené priamo pred tebou v malej prevádzke, sa stalo súčasťou našich životov. Niekto si ho dopraje každý deň, iní iba keď nestíhajú, a len málokto si môže povedať, že nikdy v žiadnom nebol. V minulosti to však vyzeralo úplne inak. V mestách síce boli jedálne či bufety, kde si si „na stojáka” mohol dopriať šalát s rožkom, no skutočný fast food roky chýbal.

Všetko sa zmenilo až začiatkom roka 1989. Vtedy sa na prízemí bratislavského hotela Palace na rohu Poštovej a Obchodnej ulice otvoril úplne prvý socialistický fastfood. Dostal prozaický názov Gurman a v meste svojho času spôsobil hotové šialenstvo. Vchádzalo sa do neho v mieste, kde sa dnes nachádza bankomat VÚB Banky.

Budova, na ktorej prízemí sídlil Gurman

Google Maps/

Hranolčeky s indulonou, ale zato v poháriku

Prvé dni pred prevádzkou stále dlhé radi ľudí, ktorí chcelo tento nový gastronomický zážitok vyskúšať na vlastnom jazyku. „Najväčším ťahákom boli hranolčeky s kečupom alebo tatárskou omáčkou. Veková štruktúra návštevníkov bola od detského kočíka až po stareckú paličku,” píše sa v článku Bratislavských novín.

Rady neprestávali miznúť ani ďalšie dni a ľudia sa išli poblázniť za hranolčekmi, ktoré sa podávali v poháriku. Okrem toho to bolo prvé miesto, kde sa podávali hamburgre. Podľa ľudí, ktorí si na miesto spomínajú, jasné vyhrávala tatárska omáčka. Okrem toho však mnohí spomínajú, že po meste sa tradovalo, že hranolčeky sa vyprážali na oleji s primiešanou indulonou, aby sa neprepaľoval tak rýchlo.

Otvorenie bistra Gurman

TASR/Pavel Neubauer

Ceny, z ktorých dnes odpadneš

„Boli sme tam možno raz, ale spomienka zostala. Stoličky na pružine, s ktorými neskúsený návštevník bojoval, veľmi zvláštny interiér, akoby kulisy zo sci-fi filmu. Ponurá atmosféra (prevládala čierna). Jedlo tiež akési zvláštne, cudzie, človek sa pýtal že čo to je, prečo také kombinácie, čo za výmysel zo západu. Tie napichovátka a chuť tatárky si pamätám dodnes. Keby niekto chcel oživiť Gurmana so všetkými týmito drobnosťami, bola by to tutovka!” napísal jeden z pamätníkov pod fotografiu interiéru na sociálnej sieti Facebook.

Otvorenie bistra Gurman

TASR/Pavel Neubauer

A koľko ťa stáli smažené hranolčeky a burgre? „Pri cenových reláciách v priemere do 10,- Kčs za porciu ponúkajú zákazníkom štyri druhy hamburgerov, vyprážaný špíz, miňonky z kuracích prsíčok, rôzne druhy šalátov a bagiet. Z cukrárenských výrobkov sa objavia šišky, domáce buchty a tri druhy závinov,” písalo sa v správe Československej tlačovej kancelárie po otvorení 14. februára 1989. Za samotné hranolčeky bolo treba vysoliť sedem korún.

Jarmila Csenkeyová ponúka bagety so šunkou.

TASR/Pavel Neubauer

Tuzexové pocity

„Tak toto bolo aj moje obľúbené miesto. Dodnes spomínam a tie srdiečkové napichovátka, mám niekde odložených pár kusov,” spomína jedna z návštevníčok. „A keď dali hranolčeky do kelímku, to bolo niečo,” opisuje ďalšia, „skoro až taký tuzexovy pocit...” dodáva Bratislavčan Peter.

Príbehy slávnych jedál: Každú sekundu sa predajú desiatky hamburgerov, jeho príbeh začína u Čingischána

Podľa Bratislavských novín kvalita vydržala niekoľko týždňov, „kým sa všetko nedostalo do zvyčajných koľají a nestal sa z toho pajzel.” Nie je jasné, kedy Gurman definitívne zatvoril svoje brány, no podľa spomienok ľudí sa v priestoroch nachádzala ešte aj pizzeria, až neskôr boli prerobené na banku. Keď teda najbližšie pôjdeš po Obchodnej, budeš opäť o čosi múdrejší.

„Veda za tým je v skutočnosti správna, aj keď trochu mätúca. Ale skutočné účinky na zdravie nie sú ani zďaleka také významné, ako sa o nich hovorí,” vysvetľuje Duane Mellor, vedúci pre medicínu a výživu založenú na dôkazoch na Aston University.

Mohli by sme hodiť všetok odpad do sopiek a tak ho spáliť? Vedci vysvetľujú, či by tento jednoduchý nápad fungoval

Tajomstvá chlebu

Keď je chlieb upečený, premení vlhké cesto naplnené bublinkami na mäkký nadýchaný bochník. Teplo v rúre v kombinácii s vodou v ceste spôsobí, že škrob v múke expanduje a želatínuje. To isté sa stane, keď sa do omáčky pridá múka a varí sa, kým nezhustne.

Tieto želatínované škroby sú ľahšie stráviteľné, vďaka čomu naše bunky ľahšie získajú glukózu (cukry), ktoré tieto škroby obsahujú. Platí to pre mnohé čerstvo uvarené škrobové jedlá, najmä tie s nízkym obsahom vlákniny alebo vyrobené z jemne mletej múky – ako je biely chlieb.

„Niektoré dôkazy naznačujú, že tento druh rýchlo dostupnej glukózy môže zvýšiť hladiny inzulínu hneď po jedle. Aj keď je inzulín dôležitý, pretože pomáha našim bunkám využívať glukózu na energiu (alebo ju skladovať na energiu neskôr), príliš veľa inzulínu môže spôsobiť, že a budete cítiť hladnejší a možno aj priberiete,” hovorí odborník.

Chlieb

Marek Kmeť

Odolný škrob

Ale keď sa potraviny obsahujúce tieto želatínované škroby ochladia, expandované škroby sa scvrknú a stanú sa tým, čo je známe ako odolný škrob. Tie sa ťažšie rozkladajú pre enzýmy v našom tráviacom trakte – čo znamená, že aj pre naše bunky je ťažšie získať cukor, ktorý tieto škroby obsahujú.

To teda znamená, že rezistentné škroby s menšou pravdepodobnosťou spôsobia po ich konzumácii „výbuch“ krvného cukru a inzulínu. Miera, do akej sa odolný škrob dokáže tvoriť, závisí od teploty pečenia chleba a od toho, či je potom chladený alebo mrazený. Rýchlosť kontrakcie je v mrazničke takmer dvojnásobná ako v chladničke, čo znamená, že sa vytvorí odolnejší škrob.

Zmrazenie chleba navyše zadrží vodu – zostane čerstvejší a mäkší, ako keby si ho skladoval v chladničke, kde sa voda stratí a chlieb stvrdne.

Bratislavské pekárne, ktoré sa oplatí navštíviť: Tu si dáš sladké pečivo, rímsku pizzu, dobrú kávu aj bagety ako z Paríža

Štúdie hovoria jasne

„Štúdia na desiatich zdravých ľuďoch skúmala účinok mrazenia bieleho chleba. Porovnávali bochníky z obchodu s domácim chlebom. Pokiaľ ide o vzorky domáceho chleba, zmrazovanie a rozmrazovanie znížilo o 31 percent zvýšenie hladiny cukru v krvi počas dvoch hodín. Je zaujímavé, že opekanie čerstvého chleba tiež znížilo nárast glukózy o 25 percent.”

Tento efekt bol ešte väčší, keď bol domáci chlieb zmrazený, rozmrazený a potom opečený – hladina cukru v krvi sa znížila o 39 percent. Tento účinok môže potenciálne pomôcť pri hlade, pretože hladina glukózy a inzulínu po zjedení mrazeného chleba nestúpne tak vysoko.

„Ale keď sa použil komerčný biely chlieb z obchodu, zmrazenie pred opekaním nezlepšilo reakciu tela na hladinu cukru v krvi. To by mohlo odrážať rôzne spôsoby, akými sa vyrába komerčný chlieb v porovnaní s domácim chlebom. Použité prísady alebo spôsob, akým sa bochník pečie a potom ochladí, môže znížiť vplyv mrazenia na tvorbu rezistentného škrobu. Dôkazy nie sú úplne jasné,” upozorňuje Mellor.

Chlieb

Archív HN

Iný novší výskum tiež ukázal podobné výsledky. Takže aj keď sú niektoré štúdie malé, účinok mrazenia chleba sa zdá byť konzistentný a dôkladne preskúmaný v laboratóriu.

Nič netrvá večne

Ale stojí za zmienku, že tieto účinky existujú len niekoľko hodín po zjedení chleba. Takže zatiaľ čo zmrazenie chleba pred jedením môže pomôcť znížiť hladinu cukru v krvi, dlhodobé účinky na chuť do jedla, priberanie na váhe alebo riziko niektorých chorôb nie je známy – a pravdepodobne bude veľmi malý.

Odolný škrob možno nájsť v mnohých iných varených a chladených škrobových potravinách, ako sú zemiaky, cestoviny a niektoré (ale nie všetky) druhy ryže. Okrem toho, že sa rezistentný škrob ťažšie rozkladá ako čerstvo uvarený škrob, poskytuje živiny mikróbom žijúcim v našom hrubom čreve.

Kebab čaká masívne zdražovanie. Po novom môžeš za milované pouličné jedlo zaplatiť aj dvojcifernú sumu

To pomáha udržiavať zdravú rovnováhu baktérií a tie zase uvoľňujú chemikálie do buniek lemujúcich hrubé črevo, ktoré nám pomáhajú udržiavať zdravý metabolizmus. Výhody rezistentného škrobu sa môžu rozšíriť aj na iné aspekty nášho metabolizmu, pretože môže tiež pomôcť znížiť hladinu cholesterolu.

„Aj keď sa tieto zmeny môžu zdať dosť dramatické, sú krátkodobé, takže ich účinky na naše dlhodobé zdravie sú miernejšie. To však neznamená, že by ste si chlieb nemali stále zmrazovať. Vložením bochníka chleba do mrazničky môžete znížiť plytvanie potravinami s pridaným bonusom niektorých zdravotných výhod – aj keď malých,” dodáva odborník na záver.

V rozhovore sa dozvieš:

• ako vznikol nápad na kaviareň vo vlakovom vagóne
• prečo je prevádzka vozňa náročnejšia než klasická kaviareň
• ako vzniklo špeciálne „čarodejnícke“ menu inšpirované známou filmovou ságou
• či je na Horehroní silná konkurencia
• prečo podľa majiteľov najlepšie prevádzky vychádzajú práve z miesta, kde vznikli

Keď ste prvýkrát stáli na tomto mieste, vedeli ste si hneď predstaviť kaviareň vo vagóne, alebo sa ten koncept rodil postupne?

Miesto bolo jasné od začiatku, pretože je súčasťou nášho areálu, kde máme lyžiarske stredisko Ski Telgárt, ubytovanie aj reštauráciu. Nachádza sa pri hlavnej ceste, ale najmä pri ikonickom Chmarošskom viadukte, ktorý je jedným z najsilnejších symbolov Telgártu, ale aj Slovenska.

Ja som chcela práve na tomto mieste vytvoriť kaviareň, no od začiatku sme vedeli, že nechceme robiť niečo obyčajné. Bolo obdobie lockdownu, boli sme doma zatvorení a mali sme veľa času premýšľať nad novými nápadmi. A práve vtedy vznikla myšlienka spojiť silnú železničnú tematiku Telgártu s kaviarňou vo vagóne.

Prišlo nám to prirodzené – vytvoriť miesto, ktoré nebude len o káve, ale aj o atmosfére, emócii a zážitku spätom s týmto unikátnym miestom.

A prečo ste sa rozhodli spojiť zážitok z kávy práve so železničnou estetikou?

Vlastne sa tomu ani nedalo vyhnúť. Chmarošský viadukt, Telgártska slučka, trať Červená Skala – Margecany – to všetko je obrovská súčasť identity tohto miesta. Rovnaké, respektíve podobné miesto na Slovensku nenájdete. Bol to asi z určitého pohľadu osud, že tu ten vagón mal byť, mal dávať zmysel práve na tomto mieste a spájať minulosť s prítomnosťou. Nechceli sme vytvoriť len kaviareň s pekným výhľadom, ale priestor, ktorý bude prirodzene nadväzovať na železničnú históriu regiónu.

Depo Café sa nachádza v pôvodom historickom vozni, ktorý predtým chatral.

Ig/@depocafe_telgart/

Je v koncepte kaviarne niečo, čo má pre vás osobne hlbší význam než len dizajn?

Určite áno. Pre nás to nie je len pekný interiér alebo „instagramový“ spot. Je to naša srdcovka. Je to aj spôsob, ako ukázať Telgárt inak – ako miesto s príbehom, históriou a obrovským potenciálom na rozvoj. Andrej z Telgártu pochádza, takže za tým je aj osobný vzťah k regiónu. Chceli sme, aby sa ľudia prišli pozrieť na viadukt, ale zároveň aby sa tu zdržali dlhšie, dali si dobrú kávu, dozvedeli sa niečo o histórii a možno si Telgárt zapamätali ako miesto, kam sa chcú vrátiť.

Vnímate, že návštevníci prichádzajú najprv za viaduktom a až potom objavia vás alebo sa to už obrátilo?

Na začiatku určite platilo, že veľa ľudí prichádzalo za Chmarošským viaduktom a Depo Café objavili popri tom. Viadukt bol silný magnet, najmä vďaka sociálnym sieťam a fotografiám. Postupne sa to však začalo meniť. Dnes už veľa hostí príde cielene do Depo Café a viadukt je pre nich súčasť zážitku. Niekedy máme pocit, že sa z toho stala dvojica – keď sa povie Chmarošský viadukt, ľudia si spomenú aj na kávu vo vagóne.

Tereza Benda o živote na Filipínach: Bývame medzi mrakodrapmi, nie na pláži. Miestni chcú bežne chytať naše dieťa

Každý detail v podniku pôsobí premyslene – od pragotronu po model vláčika. Je vagón, v ktorom dnes funguje kaviareň pôvodný železničný vagón alebo vznikol ako replika? Ak áno, ako ste k nemu prišli?

Je to pôvodný historický vozeň. Našli sme ho na potulkách, keď sme už vedeli že ideme do tohto konceptu. Bol odstavený neďaleko Telgártu, nevyužívaný a roky chatral. Najväčšou komplikáciou bolo, že nemal podvozok, takže nájsť a vyriešiť technickú časť bolo napokon ťažšie než nájsť samotný vozeň. Potom prišla rekonštrukcia, ktorá trvala niekoľko mesiacov.

Od začiatku fungovania sme ho už párkrát upravovali, po dvoch rokoch sme z neho odrezali jednu stenu a pripojili zimnú záhradu – tzv. „čakáreň”, čo bol veľmi riskantný krok. Mali sme obavy, čo povedia naši návštevníci, že či sme nezničili taký historický kúsok. Ale presne tak ako na začiatku všetko do seba zapadlo, tak aj toto kliklo a vagón sa krásne prepojil a rozšíril so zachovaním svojej identity.  

Je prevádzka v takomto priestore ekonomicky výhodnejšia než klasická kamenná kaviareň?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že áno, ale realita je zložitejšia. Vagón je krásny a výnimočný, ale prevádzkovo je to náročné. Priestor je relatívne malý a nedá sa už viac nafúknuť, ak by sme aj chceli. Skladové priestory vo vnútri vagóna sú obmedzené, wc miestnosti sú úsporné, aby sme neuberali priestoru na sedenie. Tým, že vagón v podstate nie je spojený so zemou, prichádza viacero problémov, predovšetkým v zime. Vykurovanie, zateplenie, staré okná a množstvo technických detailov, ktoré si človek na prvú nevie predstaviť.

Kaviareň je otvorená každý deň v roku.

Ig/@depocafe_telgart/

Kto si podľa vás nachádza cestu do Depo Café najčastejšie – turisti, rodiny, miestni?

Najčastejšie sú to turisti z celého Slovenska, ktorí smerujú na Chmarošský viadukt, do Slovenského raja, na Kráľovu hoľu či do Muránskej planiny, alebo jednoducho prechádzajú Horehroním. Veľa je aj takých, ktorí idú okolo a spontánne sa zastavia na kávu, koláč alebo len načerpať atmosféru.

Veľkú časť návštevníkov tvoria rodiny s deťmi – pre deti je vagón, vláčik a celá železničná tematika veľmi silným zážitkom. Máme však aj veľa miestnych ľudí, ktorí sa k nám pravidelne vracajú na kávu, zmrzlinu či posedenie s priateľmi. To nás veľmi teší, pretože je krásne vidieť, keď sa z turistickej atrakcie stane aj miesto, kam radi chodia ľudia z okolia.

Podstatnú časť tvoria aj mladí ľudia, ktorí si nás nájdu cez Instagram alebo sociálne siete a prídu práve kvôli zážitku a atmosfére. V zime sú to zase lyžiari z nášho strediska Ski Telgárt, ktoré je len približne 200 metrov od Depo Café. A počas leta k nám prichádza veľa motorkárov či rôznych autozrazov, keďže sa nachádzame priamo na slovenskej Route 66.

A pozorujete rozdiel medzi tým, čo na tomto mieste hľadajú turisti a čo práve miestni?

Áno. Turisti často hľadajú zážitok – výhľad, fotku, vagón, atmosféru, niečo, čo inde nezažijú. Miestni skôr ocenia, keď sa môžu zastaviť na dobrú kávu, zmrzlinu alebo koláč a nemusia pritom riešiť, že sú „na atrakcii“. Pre nich je dôležité, aby podnik fungoval spoľahlivo, aby bol otvorený, aby sa tam cítili prirodzene ako doma. Turista si často odnáša spomienku, miestny si vytvára vzťah.

Snažia sa ukázať Telgárt inak.

Ig/@depocafe_telgart/

Čo je pri prevádzke takéhoto konceptu najväčšia výzva, ktorú návštevník nevidí?

Najväčšia výzva je, že ľudia vidia romantiku vagóna, ale nevidia každodennú logistiku. Malý priestor, veľké nárazové návštevy, počasie, zima, zásobovanie, sezónnosť, personál, údržba technických vecí, rozšírenie kapacity bez toho, aby sme pokazili atmosféru. Keď je pekné počasie a príde veľa ľudí naraz, všetko musí fungovať rýchlo, ale zároveň nechceme stratiť kvalitu a zážitok. To je asi najťažšie – udržať emóciu miesta aj vtedy, keď je prevádzka naplno vyťažená.

Keďže ide o miesto, kde sa stretáva veľa ľudí z rôznych kútov, spomínate si na nejakú nezabudnuteľnú situáciu, ktorá sa vám tu stala?

Veľmi silné sú pre nás momenty, keď prídu starší ľudia, ktorí kedysi cestovali v podobných vozňoch, a zrazu sa im vrátia spomienky na detstvo či mladosť. Často pri káve rozprávajú príbehy o cestovaní vlakom cez Horehronie, o starých staniciach, výpravcoch či časoch, keď boli vlaky prirodzenou súčasťou každodenného života. Niekedy u nás presedia celé hodiny a je krásne vidieť, ako v nich atmosféra vagóna dokáže prebudiť emócie a spomienky, na ktoré možno roky nemysleli.

Stalo sa vám niekedy, že návštevníci reagovali na priestor alebo výhľad úplne nečakane – niečo, čo vás pobavilo alebo prekvapilo?

Prekvapilo nás, ako silno a rôznorodo ľudia reagujú na prvý vstup do vagóna. My už vagón berieme ako samozrejmosť, avšak je pravda, že človek ktorý k nám prvýkrát zavíta je zo samotného vagóna väčšinou ohúrený. Niekto sa hneď fotí, niekto si začne obzerať každý detail, niekto si sadne a povie, že má pocit, akoby sa ocitol v inom čase. A potom je tu výhľad – veľa ľudí príde len „na kávu“ a zrazu ostanú sedieť dlhšie, lebo sa pozerajú na viadukt, krajinu a vlaky. To je pre nás najväčší kompliment, keď sa z krátkej zastávky stane zážitok

Na Horehroní je podľa majiteľov kaviarne priestor na konkurenciu.

Ig/@depocafe_telgart/

Ako hľadáte rovnováhu medzi zážitkom a dostupnosťou cien?

Snažíme sa, aby Depo Café nebolo len miesto na fotku, ale aby sa tam človek vedel normálne zastaviť kedykoľvek a aj viackrát. Zážitok tvorí prostredie, unikátny koncept, príbeh, výhľady, ale nechceme, aby mal človek pocit, že za atmosféru platí neprimerane veľa. Preto pracujeme s klasickou ponukou a popri tom pridávame sezónne alebo výnimočnejšie veci pre tých, ktorí si chcú dopriať niečo špeciálne. Tie sa nám veľmi osvedčili.

Napríklad obdobie jesene, ktoré bolo pre nás od otvorenia každoročne najslabšie. Preto sme rozmýšľali ako to podporiť a prišla myšlienka na prepojenie známej čarodejníckej ságy s Depom. Keďže každý milovník týchto filmov vie, že sa v nich nachádza podobný viadukt (samozrejme oveľa väčší) ako u nás. A stalo sa to, že po zaradení špeciálneho čarodejníckeho menu sa návštevnosť otočila a zákazníci sú dokonca ochotní priplatiť si za špeciálne menu, aby dostali extra magický zážitok.  

Otvorené 365 dní v roku znie obdivuhodne – čo si to vyžaduje v zákulisí?

Byť otvorený každý deň znamená riešiť personál, zásoby, počasie, sviatky, zimu, leto, nárazové víkendy aj dni, keď je tichšie. V zime je to ešte náročnejšie, pretože vagón je špecifický priestor a treba ho udržať komfortný každý deň, aj keď príde napríklad za celý deň desať ľudí. Ale práve tým, že sme otvorení stále, si ľudia zvykli, že sa na nás môžu spoľahnúť. To je pre nás dôležité.

Logistika prevádzkovania je zložitejšia, než sa zdá.

Ig/@depocafe_telgart/

Je na Horehroní silná konkurencia v rámci gastro scény?

Horehronie má veľký potenciál, ale zároveň tu určite nie je taká hustota gastro prevádzok ako vo veľkých mestách alebo známych turistických centrách. My konkurenciu vnímame pozitívne. Myslíme si, že kvalitné podniky si navzájom pomáhajú, lebo zvyšujú dôvod, prečo ľudia do regiónu prídu a zostanú dlhšie. Pre nás bolo od začiatku dôležité priniesť niečo, čo tu chýbalo – kvalitnú kávu, unikátny vizuálny koncept a zážitok priamo pri jednej z najkrajších technických pamiatok Slovenska.   

Celkovo, ako vnímate dnešnú „zážitkovú kávovú scénu“ – rastie konkurencia alebo si každý projekt ide vlastnou cestou?

Rastie počet miest, ktoré chápu, že káva už nie je len nápoj, ale aj zážitok. Zákazníci už nechcú len dobrú chuť, ale potrebujú aj atmosféru a štýl. Myslíme si, že je tu priestor na vznik ďalších nových kaviarní a podnikov. Stále je možnosť prísť s niečím nový.

Zároveň si ale myslíme, že najlepšie projekty nejdú len po trende. Musia vychádzať z miesta, kde vznikli. Depo Café by nefungovalo rovnako bez Telgártu a viaduktu. Iné kaviarne môžu mať svoju vlastnú cestu. Dôležité je, aby to bolo aj autentické.

Majitelia už na začiatku vedeli, že sa nechcú pustiť do niečoho obyčajného.

Ig/@depocafe_telgart/

Čo si hostia u vás objednávajú najčastejšie – idú skôr po klasike alebo si chcú dopriať niečo výnimočné k zážitku z miesta?

Klasika stále vyhráva – espresso, cappuccino, zákusky, horúca čokoláda pre deti, v sezóne zmrzlina. Ale tým, že ľudia prichádzajú na výnimočné miesto, často si chcú dopriať aj niečo špeciálnejšie. Či už je to niečo zo sezónnych špecialít, ako sme už spomínali. Alebo vyhľadávajú práve niečo lokálne a autentické. Od začiatku sme nechceli ponúkať „len kávu” a aj preto sme stavili na kvalitnú lokálnu kávu z banskobystrickej pražiarne Mlsnacava.

Kam by ste chceli, aby sa Depo Café v budúcnosti posunulo, aby si pritom zachovalo svoju jedinečnú atmosféru?

Chceli by sme Depo Café rozvíjať citlivo. Nie tak, aby sa stratila jeho duša, ale aby bol zážitok pre hostí ešte komfortnejší. Už dlhodobo sa ukazuje, že samotný vagón má svoje kapacitné limity, ktoré nevieme vždy efektívne zvládnuť a preto je dôležité premýšľať čo s tým ďalej. Samozrejme chceli by sme rozširovať špeciálne menu o ďalšie detaily, ktoré rozšíria zážitok, ale nezoberú mu autenticitu. Depo Café by malo zostať miestom, kde sa spája dobrá káva, železničná história, výhľad na viadukt a ten pocit, že človek na chvíľu vystúpil z bežného dňa.

Martin z projektu Kam po Slovensku: Počas stanovačky v lese okolo nás pobehovala žena, ktorá utiekla z blázinca

Obľúbené snacky jej značky sú k dispozícii nielen vo všetkých japonských obchodoch, ale vyvážajú sa aj do Spojených štátov, Číny a Austrálie.

Eva zahodila dokonalý život v Londýne a odišla do sveta. Rozviedla sa, precestovala cez 60 krajín a v tejto našla slobodu

„Cieľom tohto opatrenia je prispieť k udržaniu stabilných dodávok našich výrobkov,“ uviedla firma tento týždeň. Premena dizajnu 14 produktov v ponuke, ktorá obmedzí množstvo farieb tlačiarenského atramentu na iba dve, začne platiť 25. mája, upresnila firma Calbee s vysvetlením, že je potrebné pružne reagovať na meniacu sa geopolitickú situáciu. Ako dlho táto zmena potrvá, zostáva nejasné, dodala firma, ktorá bola založená v roku 1949 a dnes zamestnáva vyše 5000 ľudí. Zákazníkov požiadala o pochopenie.

Ide o ďalšie z radu opatrení, ktoré firmy prijímajú v súvislosti s prudkým rastom cien a nedostatkom ropy a ďalších produktov kvôli vojne na Blízkom východe a uzavretí Hormuzského prielivu. Japonsko, ktoré je takmer úplne závislé od dovozu ropy, zatiaľ situáciu zvláda relatívne pokojne, pričom vláda v Tokiu sa snaží poukazovať na ropné rezervy krajiny. Čelí však nedostatku ropného derivátu, ktorý sa používa napríklad pri výrobe plastov a práve tlačiarenských farieb.

Zásadná zmena v balení chipsov je neprehliadnuteľná. Jemne solené chipsy od Calbee sa pôvodne predávali v žiarivo oranžovom sáčku s obrázkom žltých chipsov a maskota v podobe zemiakového panáčika v klobúku. Nové balenie zdobí iba strohé čierne a biele písmo.

Hoci ho mnohí spájajú so socialistickými bufetmi a dovolenkami pri vode, jeho história siaha oveľa hlbšie – až k plameňom dedinských pecí, kde sa rodil ako najstarší predchodca maďarského chleba. Priprav sa, čaká ťa príbeh cesta, ohňa a hladných žalúdkov.

Príbehy slávnych jedál: Trdelník, alebo odveká bitka medzi nami, Čechmi a Maďarmi, ktorú nakoniec aj tak vyhrávajú Rumuni

V rámci série Príbehy slávnych jedál sme ti už priniesli:

• Na chuť jej prišiel takmer každý. Toto je história milovanej pizze
• Hot Dog má naozaj pôvod v psom mäse, jedol sa v Bielom dome aj na Mesiaci
• Kebab je z fast foodu zrejme najzdravší, jedli ho aj v Osmanskej ríši
• Tofu mnohí považujú za novinku, no v skutočnosti má cez 2-tisíc rokov
• Každú sekundu sa predajú desiatky hamburgerov, jeho príbeh začína u Čingischána
• Zmrzlina je 2500 rokov starý symbol leta, jeden kopček spracuješ na 50 líznutí
• Cestoviny sa jedli už pred 7-tisíc rokmi. Taliani si ich bránia, no zrejme pochádzajú z druhej strany Zeme
• Sushi sa jedlo už stovky rokov pred Kristom. S trochou šikovnosti si ho pripravíš aj doma
• Prečo jeme na Štedrý deň kapra a ako sa stal symbolom našich Vianoc?
• Donuty nie sú americký výmysel, mali ich už v starovekom Ríme. Počas vojny ich jedli v zákopoch
• Legendárny Wiener schnitzel je rakúskym národným jedlom, ktoré vymysleli starovekí Rimania
• Plesňový syr sme náhodou objavili v jaskyni, Nivu okrem Česka a Slovenska vôbec nikto nepozná
• Popcorn poznáme už 9-tisíc rokov, takto sa z neho stala neodmysliteľná súčasť sledovania filmov
• Pirohy majú svätého patróna aj osemmetrovú sochu, do Európy ich z Číny mohol priniesť Marco Polo
• Falafel je modlou vegetariánov, údajne ho jeme už tisíc rokov. Aká je jeho skutočná história?
• Caesar šalát oslavuje 100. výročie, názov však nedostal podľa rímskeho vodcu. Toto doň vôbec nepatrí
• Švédske mäsové guľky vo svete preslávil nábytkársky gigant, ich pôvod však siaha do Osmanskej ríše
• Croissant vôbec nevznikol vo Francúzsku, ale v skutočnosti len 50 kilometrov od Bratislavy
• Trdelník, alebo odveká bitka medzi nami, Čechmi a Maďarmi, ktorú nakoniec aj tak vyhrávajú Rumuni

Petržalské langoše

Facebook/Petržalské Langoše

Slovo lángos pochádza z maďarského láng, teda plameň. A to nie náhodou. V dávnych časoch, keď sa v dedinských peciach piekol chlieb len raz za päť-šesť dní (kvôli vysokej spotrebe dreva a energii), sa cesto nevyhadzovalo. To, čo zostalo na rukách alebo po stenách drevenej misy, sa použilo na malé placky – langoše.

Tie sa upiekli v prednej časti pece, keď ešte len rozpaľovali oheň. Nebol to hlavný chod, skôr rýchle raňajky alebo malý snack pre pekára. Tieto pôvodné langoše boli pečené, nie smažené. Pripomínali skôr dnešné kenyérlángos – chlebové langoše so smotanou, cibuľou a slaninkou, ktoré sa dnes dajú nájsť na food festivaloch ako retro špecialita.

Turecký vplyv a olejová revolúcia

Aj keď sa názov langoš odvodzuje z maďarského slova, niektoré historické výklady hovoria o tom, že samotná technológia placky mohla byť ovplyvnená osmanskými Turkami. Tí priniesli do Európy okrem kávy a halušiek aj zvyky smaženia a rôzne druhy jednoduchého plochého chleba.

Príbehy slávnych jedál: Legendárny Wiener schnitzel je rakúskym národným jedlom, ktoré vymyslel úplne iný národ

V každom prípade, veľký zlom prišiel až v 50. rokoch 20. storočia. Maďari začali langoše ponárať do horúceho oleja. Výsledok? Chrumkavý zvonku, mäkký zvnútra, čo jedlo posunulo na úplne nový level streetfoodu. Vôňa cesnaku a teplého tuku sa okamžite rozšírila aj do Československa, Rakúska, Rumunska či Srbska. Stačilo málo - trochu múky, droždia, oleja a „poctivá porcia“ kalórií.

Zlatá éra socialistických kúpalísk

Langoš ako ho poznáme – vyprážaný, veľký ako tanier, potretý cesnakovou vodou a pokrytý smotanou a syrom – sa stal východoeurópskou ikonou práve počas socializmu. Bol lacný, sýty a pripravený za pár minút. Mohol nakŕmiť celú rodinu za pár korún. Jeho miesto bolo jasné: kúpaliská, trhoviská či futbalové štadióny.

Spolu s vyprážaným kaprom (hekk) a palacinkami vytvoril takzvanú „svätú trojicu bufetov“ pri Balatone, v Košiciach, Bratislave či Prahe. A ak si po diskotéke v Petržalke nemal v noci chuť na langoš s kečupom a syrom, akoby si tam ani nežil.

Langoš má dnes už množstvo verzií - medzi nimi aj sladké

Unsplash/Konrad Koller

Langoš ako sociálny rituál

Po páde komunizmu langoš nezmizol. Práve naopak, prežil ako súčasť kultúrnej pamäti. Ľudia sa k nemu nevracali len kvôli chuti, ale aj kvôli spomienkam. Babička na trhu. Dovolenka s rodičmi. Prvý festival. Pre niektorých sa stal kalorickou bombou na rýchle vytriezvenie, pre iných víkendovým rituálom.

V 90. rokoch a po roku 2000 prišiel druhý dych. Kreatívni kuchári a podnikatelia mu dali nový šat: do cesta pridávali zemiaky (krumplis lángos), jogurt či kefír, na vrch prišli nové suroviny – šunka, slanina, šampiňóny, dokonca aj Nutella, ovocie či balkánsky syr.

Jedna verzia sa volala „grécky langoš“, iná zasa „thai fusion“. Instagram sa postaral o virálnu popularitu: fotogenický, tečúci, prepečený – skrátka instantný foodporn. A keď sa k nemu začalo pridávať aj trhané mäso, stal sa z neho moderný streetfood, za ktorý si predávajúci môže bez problémov pýtať niekoľko eur navyše.

Príbehy slávnych jedál: Prečo jeme na Štedrý deň kapra a ako sa stal symbolom našich Vianoc?

Kečup alebo smotana?

Ktorá verzia je tradičnejšia? Možno ťa to prekvapí, no v tomto smere má navrch typická hustá maďarská kyslá smotana (tejföl). Podľa domácich Maďarov je základná kombinácia rozhodne cesnak + kyslá smotana a syr. Kečup nie je súčasťou pôvodných receptov, objavil sa až v susedných krajinách ako obľúbená „východoeurópska” variácia

Medzi stánkom a pop-upom

V Bratislave má langoš svoje silné miesto – Petržalka, Rača, Miletička. V Budapešti je ikonou stánok pri stanici Arany János. A samozrejme ho stále nájdeš na kúpaliskách. No novú tvár mu dali ľudia ako Tomáš Valkovič – slovenský šéfkuchár, ktorý ho spolu s Jiřím Horákom povýšili do gastronomického sveta v rámci projektu Langōš Fry Day.

Tento pop-up, ktorý vznikol v spolupráci s českou školou varenia Ambiente, ukazuje, že langoš môže byť aj fine dining. Kvalitné suroviny, presne vykvasené cesto, moderné suroviny a vizuálna prezentácia – to všetko robí z langoša nestarnúci trend.

Langoš nevyhynie

Hoci je pôvodom maďarský, langoš zdomácnel všade. Na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Srbsku, Rumunsku... V každej krajine má iný názov: langoš, languš, mekike, mekitsa, langoși, langosz. Dokonca aj Briti mu hovoria „Hungarian Fried Bread“, čo síce znie nudne, no chutí rovnako výborne.

Petržalské langoše

Brainee/miroslav Kamody/

Prežil stredovek, Turkov, vojny, komunizmus aj food blogerov. A stále sa smaží. Langoš je viac než jedlo – je to kultúrna ikona, emocionálny flashback a dôkaz, že aj niečo také jednoduché ako kvasené cesto a cesnaková voda dokáže spojiť generácie. Možno nepatrí medzi najzdravšie jedlá sveta, no má dušu. A tá vonia ako cesnak.

Vedci z Ruskej lekárskej akadémie v Moskve podrobili testovaniu 120 dobrovoľníkov, ktorým podávali identické hranolky v štyroch rôznych situáciách. Účastníci hodnotili svoje pocity pri konzumácii vlastnej porcie, hranolčekov darovaných priateľmi a tých, ktoré museli tajne odcudziť za nízkeho alebo vysokého rizika odhalenia.

Mekáč, kde si burger nekúpiš. Táto reštaurácia je otvorená 50 rokov, no nikdy neobslúžila jediného zákazníka

Výsledky publikované v odbornom časopise Food Quality and Preference sú jednoznačné. Hranolky ukradnuté v riskantných podmienkach, napríklad pod dohľadom prísne vyzerajúceho cudzinca, boli hodnotené ako o 40 percent chutnejšie ako tie, ktoré ľudia dostali priamo na stôl.

Hranolky sú kalorická bomba.

Shutterstock/Shutterstock

Tento fenomén je úzko spojený s emóciami, kedy pocit viny paradoxne zosilňuje zážitok slasti a uspokojenia. Takmer polovica testovaných udelila najvyššie možné hodnotenie práve v prípadoch, keď bola krádež najodvážnejšia.

Ukazuje sa, že ľudský mozog dokáže premeniť sociálne riziko na intenzívny zmyslový zážitok, pričom práve pocit nebezpečenstva a nedostatku robí jedlo žiadanejším. Vedci však upozorňujú, že v reálnom živote môže pôžitok z tichej krádeže pokaziť strach z legálneho postihu alebo poškodenia povesti, čo v kontrolovanom prostredí laboratória nehrozilo.

Po makačke zaslúžená šmakocina. Na týchto tatranských chatách si vychutnáš najlepší guľáš či parenú buchtu za rozumnú cenu

Okrem psychologickej stránky konzumácie sa odborníci dlhodobo zaoberajú aj technickými parametrami dokonalej prílohy. Ideálna hranolka by mala byť vyrobená zo zemiakov odrody Russet, vyprážaná v repkovom oleji a mať rozmery presne 7 centimetrov na dĺžku a 1,2 centimetra na šírku.

Napriek ich popularite a vylepšenej chuti pri „krádeži“ však výživoví experti varujú pred zdravotnými rizikami. Profesor Eric Rimm z Harvardu ich označuje za nutričnú hrozbu a odporúča obmedziť jednu porciu iba na šesť kusov, aby sa predišlo obezite a srdcovým chorobám, ktoré sú u pravidelných konzumentov vyprážaných zemiakov štatisticky častejšie.

Dokonalé hranolky podľa vedy

Ingrediencie

• 1 kg zemiakov odrody Russet, nakrájaných na kvádre s rozmermi 1,2 × 1,2 × 7 cm
• 2 lyžice bieleho octu
• Repkový olej (dostatočné množstvo, aby vám naplnil panvicu do polovice)
• Soľ

Postup:

- Nakrájané zemiaky prepláchnite po dobu štyroch minút pod tečúcou studenou vodou, aby ste odstránili prebytočný škrob.

- Zemiaky vložte do vriacej vody s octom, kým sa takmer nerozpadnú – 5 až 10 minút.

- Akonáhle zmäknú, vyberte ich z vody, osušte papierovou utierkou a rozložte na plech. Dajte ich aspoň na hodinu do mrazničky.

- Zahrejte repkový olej na niečo málo cez 160 °C.

- Jemne vhoďte hranolky do horúceho oleja a smažte ich, kým nestuhnú a nebudú svetlo sfarbené – jednu až päť minút.

- Vyberte hranolky z oleja a nechajte vychladnúť.

- Zvýšte teplotu oleja na 180 °C.

- Akonáhle je olej rozpálený, vráťte hranolky do panvice a smažte ich dozlatista a chrumkava - asi päť minút.

- Vyberte hranolky z oleja a ihneď posypte soľou.

Podávajte horúce.

Táto 28-ročná žena trpí extrémne zriedkavým stavom, ktorý má len jeden zo 70 miliónov ľudí, nazývaným Loeys-Dietzov syndróm (LDS). Vysiľujúcu poruchu spojivového tkaniva jej diagnostikovali ako tínedžerke.

Vedci omylom spôsobili, že myši narástol ďalší pár nôh namiesto genitálií. Skúmali rastový gén

Priemerná dĺžka života pacientov z týmto ochorením je len 36 rokov. Celia sa preto so svojim osudom už zmierila a každý svoj deň žije, akoby bol jej posledný.

Bolestivá diagnóza

„Mnohé z mojich orgánov sa buď nevytvorili správne, alebo prestávajú fungovať. Spôsobuje to veľa bolesti, chronickej bolesti, neskutočne ma to unavuje a tiež som neskutočne náchylná na rôzne choroby,“ prezradila Celia pre Ladbible.

„Cítim sa frustrovaná, je toľko vecí, ktoré v živote nemôžem robiť, nemám už na ne energiu,“ priznala v rozhovore.

Zdravotný stav sa jej výrazne zhoršil pred štyrmi rokmi, kedy jej telo nebolo schopné správne stráviť potravu v tráviacom trakte. To spôsobilo, že nemohla konzumovať žiadne jedlo ani nič piť.

Lekári jej preto nasadili takzvaný Hickmanov katéter, ktorý jej cez hrudník priamo do aorty, ako taká permanentná kanyla, prenáša všetky potrebné živiny.

Každodenná rutina

Mladá žena vysvetľuje, že všetky potrebné živiny a vitamíny dostáva do tela pomocou komplexnej, takzvanej parenterálnej výživy, ktorá obsahuje úplne všetko čo ľudské telo potrebuje. Manipulácia s týmito infúziami však musí byť dokonale sterilná, lebo aj malá nečistota, ktorá by sa dostala do Celinho tela, by ju mohla zabiť.

V boji proti tejto zákernej chorobe sa musí mladá Britka každý deň zobudiť o 6:45, aby dodržala prísny harmonogram liekov. Musí tiež nastaviť „rôzne budíky“ zakaždým, keď odchádza z domu, aby jej pripomenuli časový harmonogram, ktorý musí dodržiavať. A tiež si všade so sebou brať poriadnu súpravu núdzových zásob výživy.

Tento výživový roztok je prúdi do tela 14 hodín denne. Takže vo zvyšných desiatich hodinách, kedy je od neho odpojená, sa môže slobodne venovať svojim záležitostiam – kým nezačne zvoniť jeden z jej budíkov.

Napriek nepohodliu, s ktorým žije, je inšpiratívna Britka tiež aktivistkou za práva ľudí so zdravotným postihnutím. Spolupracuje s vládou na zmene legislatívy tak, aby bola krajina inkluzívnejšia pre ľudí s podobnými hendikepmi.

• Ube je fialový sladký zemiak z Filipín, ktorý sa stáva novým globálnym food trendom.
• Používa sa v kávach, dezertoch aj slaných jedlách.
• Na internete sa diskutuje o tom, či Západ tento tradičný ingredienčný symbol „gentrifikuje“.
• Ube obsahuje antioxidanty, vlákninu a vitamín C.

Ešte v roku 2025 sa zdalo, že matcha bude vládnuť navždy. Zelený čajový prášok z Japonska sa objavil všade - v latte nápojoch, koláčoch aj sušienkach. Popularita bola taká veľká, že Japonsko začalo mať problém pokryť dopyt, píše portál Indy100.

Matcha boom v hlavnom meste: Tieto štyri bratislavské podniky vedia, ako má chutiť zelené zlato

Zelenú strieda fialová

Ale internetové trendy sa menia rýchlo. A najnovším kandidátom na titul „najfotogenickejšej ingrediencie roka“ je niečo úplne iné: ube. Ube (číta sa približne „ú-be“) je fialový sladký zemiak pochádzajúci z Filipín. Na prvý pohľad zaujme extrémne výraznou farbou. Chuť je jemne sladká, trochu pripomína vanilku a oriešky. Na Filipínach ide o úplnú klasiku.

Používa sa v dezertoch, zmrzline alebo koláčoch. V posledných rokoch sa však presunul aj do západných kaviarní, kde sa objavuje v latte nápojoch, frappé alebo čokoláde. Starbucks napríklad predstavil celý rad nápojov s týmto ingredienčným hitom, vrátane Ube Vanilla Velvet Matcha Latte či Iced Ube Vanilla Macchiato. Aj ďalšie siete kaviarní rýchlo nasledovali.

Internetová debata: komu vlastne patrí ube?

Popularita však otvorila aj citlivú diskusiu. Na sociálnych sieťach sa objavujú hlasy, že Západ tradičné filipínske jedlo „gentrifikuje“. Tento pojem sa používa vtedy, keď sa niečo p​ôvodne lokálne alebo kultúrne špecifické stane módnym trendom v bohatšom prostredí, často bez uznania jeho pôvodu.

„Ak už idete náš nápoj... túto chuť... túto surovinu gentrifikovať, aspoň ju vyslovujte správne,“ hovorí tvorca @dom.skii vo virálnom videu na TikToku. Podobný názor má aj food influencerka @angelina.pj: „Gentrifikácia ube sa deje. Ak ho chcete ochutnať autenticky, choďte do filipínskej pekárne.“

Fialová potravina, ktorá je aj zdravá

Okrem výraznej farby má ube aj výživové benefity. Obsahuje antioxidanty (látky, ktoré chránia bunky pred poškodením), vlákninu podporujúcu trávenie a vitamín C, ktorý pomáha imunitnému systému.

Výsledok? Ingrediencia, ktorá vyzerá dobre na fotografii a zároveň niečo robí aj pre telo. Ak sa trend udrží, leto 2026 môže byť pokojne celé vo fialovej farbe.

Majiteľka kaviarne Epika: Park s povesťou sme premenili na obľúbené miesto Žilinčanov. Každý má pocit, že to vie robiť lepšie

Koľko kofeínu je v káve?

Obsah kofeínu v káve sa líši podľa druhu zrna, dávky aj spôsobu prípravy.

Espresso (25–30 ml)

• približne 60–80 mg kofeínu
• vysoká koncentrácia, ale malý objem

Dvojité espresso (cca 50–60 ml)

• približne 80–150 mg kofeínu
• v praxi často okolo 120 mg, ale záleží na zrne

Filtrovaná káva (drip, cca 240–250 ml)

• približne 90–170 mg kofeínu
• bežne okolo 95–120 mg na šálku

French press (cca 240–250 ml)

• orientačne 80–180 mg kofeínu
• zvyčajne okolo 100–140 mg, podľa sily extrakcie

Koľko kofeínu je v káve?

Pexels/Mart Production/

Koľko kofeínu má čaj a maté?

Kofeín nie je doménou iba kávy. Obsahujú ho aj ďalšie nápoje, ich účinok sa však líši nielen množstvom, ale aj prítomnosťou ďalších látok.

Yerba maté (cca 200–250 ml)

• približne 65–80 mg kofeínu
• podľa spôsobu prípravy môže byť rozpätie širšie (cca 30–130 mg)
• kombinácia kofeínu a ďalších xantínov v maté sa spája s postupnejším nástupom a dlhším trvaním účinku než pri samotnom kofeíne

Čierny čaj (cca 200–250 ml)

• približne 40–70 mg kofeínu
• obsahuje L-teanín, ktorý prispieva k vyrovnanejšiemu účinku kofeínu a lepšej koncentrácii bez výraznej nervozity
• účinok je často vnímaný ako pomalší a stabilnejší než pri káve

Zelený čaj (cca 200–250 ml)

• približne 20–45 mg kofeínu
• kombinácia nižšej dávky kofeínu a L-teanínu sa spája s miernym povzbudením a sústredením bez výrazného „nakopnutia“
• obsahuje aj antioxidanty (napríklad katechíny), ktoré môžu prospievať metabolizmu a srdcu

Kofeín nie je doménou iba kávy.

Pexels/Arina Krasnikova/

Koľko kofeínu je bezpečné množstvo?

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín:

• až 400 mg kofeínu denne sa pre zdravého dospelého považuje za bezpečné množstvo,
• jednorazová dávka okolo 200 mg zvyčajne nepredstavuje riziko.

To zodpovedá približne:

• 4–5 espressám,
• alebo 2–4 väčším šálkam filtrovanej kávy podľa sily.

Myslíš si, že piješ vodu správne? Kvôli týmto 5 chybám sa môžeš cítiť unavený a hladný

Ako pôsobí kofeín?

Kofeín je stimulant, ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu. Pomáha znižovať únavu, zvyšuje bdelosť a môže zlepšiť sústredenie aj reakčný čas. Účinok zvyčajne nastupuje počas 15–45 minút a trvá niekoľko hodín.

Reakcie na kofeín sú veľmi individuálne. Zatiaľ čo niektorým ľuďom dodá energiu a môže mierne zlepšiť fyzický aj psychický výkon, iní môžu pociťovať nervozitu, zrýchlený tep alebo narušený spánok, najmä pri vyšších dávkach alebo pri konzumácii vo večerných hodinách.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Zásadný zlom prišiel v momente, keď sa do Európy dostali paradajky. Práve tie dali pizzi podobu, akú poznáme dnes. Tú dokonca chráni Associazione Verace Pizza Napoletana.

Nie je šunka ako šunka: Takto odhalíš, čo si naozaj dávaš medzi rožky

V čom spočíva rozdiel?

Napríklad rímsku pizzu od tej neapolskej spoznáš na prvý pohľad. Rímska verzia má tenší stred a cesto je celkovo ľahšie a chrumkavejšie. Často obsahuje aj olivový olej a ingrediencie pokrývajú takmer celú plochu.

Neapolská pizza má vyššie nadýchané okraje, ktorým sa po taliansky hovorí cornicione. Je to nezameniteľná vzduchová kapsa pizze, ktorá je na povrchu chrumkavá a vo vnútri mäkká. Zároveň ide o jeden z kľúčových znakov kvality a pravosti, často s typickými pripálenými bodkami, takzvaným leopardím vzorom, ktorý je výsledkom extrémnej teploty pri pečení.

Cesto na neapolskú pizzu sa pripravuje bez oleja a necháva sa dlho zrieť. Vďaka tomu má charakteristickú štruktúru aj chuť. Typický je pre ňu aj jednoduchý paradajkový základ a mozzarella.

Zároveň ide o jeden z kľúčových znakov kvality a pravosti, často s typickými pripálenými bodkami, takzvaným leopardím vzorom, ktorý je výsledkom extrémnej teploty pri pečení.

Pexels/Mustata Silva/

Čo obsahuje neapolská pizza?

Základ neapolskej pizze tvoria paradajky San Marzano, ktoré majú prirodzene sladkú chuť a nízku kyslosť. Používajú sa rozmixované bez tepelnej úpravy, aby si zachovali svoju čerstvosť.

Dôležitú úlohu hrá aj syr, najčastejšie Mozzarella di Bufala Campana alebo Fior di latte. Dopĺňa ju čerstvá bazalka a kvalitný extra panenský olivový olej.

Čo sa týka kalórií, neapolská pizza sa pohybuje približne medzi 700 až 900 kcal na jednu pizzu typu Margherita. Vďaka dlhému kysnutiu cesta je však prekvapivo ľahká a lepšie stráviteľná než bežné pizze. Cesto počas zrenia čiastočne rozkladá lepok, čo ocenia aj ľudia s citlivejším žalúdkom.

Vieš, čím sa líši neapolská pizza od rímskej?

Pexels/Rene Strgar/

Cesto na neapolskú pizzu

Pizza Napoletana sa pripravuje len z múky, vody, droždia a soli, bez pridania oleja. Používa sa talianska múka typu 00 (sila múky W 240–300), ktorá vytvorí pružné a elastické cesto.

Dôležitým faktorom je hydratácia, teda pomer vody k múke. Pri neapolskej pizze sa pohybuje približne medzi 60 až 70 %, čo znamená, že na 1 kilogram múky pripadá 600–700 ml vody. Zároveň sa pracuje s minimálnym množstvom droždia, často len v rádoch desatín gramu, aby mohlo cesto dlho zrieť.

Kysnutie trvá pokojne 24 až 48 hodín. Počas tejto doby vznikajú v ceste vzduchové kapsy, ktoré pri pečení vytvoria typické nadýchané okraje. Cesto sa zásadne tvaruje ručne bez použitia valčeka, aby si zachovalo svoju štruktúru.

Tajomstvo dokonalej pizze z Neapola.

Pexels/Dhally Romy/

Neapolská pizza v rúre

• 625 g hladkej múky typu 00 (talianskej 5 Stagioni)
• 375 ml vlažnej vody
• 20 g soli
• 1,5 g čerstvého droždia alebo 2–3 g sušeného droždia
• 400 g lúpaných paradajok
• 250 g mozzarelly
• soľ
• čerstvá bazalka
• olivový olej

1. Do vody rozdrobíme droždie a postupne pridávame múku.

2. Hneď ako sa ingrediencie spoja, pridáme soľ a vypracujeme hladké, mierne lepivé cesto.

3. Necháme ho krátko odpočinúť a potom ho vytvarujeme do gule.

4. Cesto necháme kysnúť, následne ho rozdelíme na 4 menšie bochníky a uložíme do chladničky minimálne na 24 hodín.

5. Na druhý deň ho vyberieme a necháme dôjsť pri izbovej teplote.

6. Každý bochník potom ručne vytvarujeme do placky. Prstami vytláčame stred a nechávame nadýchané okraje.

7. Rúru predhrejeme na maximum (ideálne 270–300 °C). Pizzu potrieme paradajkovým sugom, vložíme do rúry a pečieme niekoľko minút.

8. Keď okraje zozlatnú a popraskajú, pizzu vyberieme, pridáme mozzarellu a krátko dopečieme.

9. Nakoniec ozdobíme čerstvou bazalkou a pokvapkáme olivovým olejom.

Počet porcií: 4 menšie pizze

Čas prípravy: 20 minút bez kysnutia

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Plánuješ v najbližšej dobe zabehnúť maratón? Toto sa stane s tvojim telom, ak sa na ultradlhý beh dáš

Neviditeľná brzda

Často sa stretávame s radou „pite dva litre denne“. Táto veta je však natoľko všeobecná, že v praxi narobí viac škody než úžitku. Pitný režim nie je len o objeme tekutín, ktoré do seba počas dňa dostaneš, ale predovšetkým o ich kvalite, teplote a načasovaní.

Ak sa cítiš vyčerpaný už okolo druhej hodiny popoludní a večer ťa chytá chuť na maškrty, s najväčšou pravdepodobnosťou nerobíš chybu v jedálničku, ale v pohári.

Správny pitný režim je základ.

Unsplash/

1. Piješ až vtedy, keď máš smäd? Vtedy už je neskoro

Najväčším mýtom je predstava, že pocit smädu je spoľahlivým ukazovateľom potreby napiť sa. V skutočnosti je smäd núdzovým signálom tela, ktorý sa ozýva vo chvíli, keď už došlo k miernej dehydratácii (strate asi jedného až dvoch percent telesnej hmotnosti v tekutinách).

V tomto bode už kognitívne funkcie klesajú až o 20 percent. Mozog sa začína zmršťovať, čo pociťujeme ako neschopnosť sústrediť sa, podráždenosť alebo tupú bolesť hlavy. Čo je však horšie pre tvoju postavu – telo v tomto stave prepína do úsporného režimu a výrazne obmedzuje energetický výdaj.

2. Pre toto večer vyprázdniš chladničku

Centrum hladu a smädu v mozgu (v hypotalame) leží tesne vedľa seba. Pre bežného človeka je veľmi ťažké tieto dva signály rozlíšiť. Ak piješ málo alebo nárazovo, telo si začne pýtať energiu z potravy, aby získalo aspoň nejakú vlhkosť z jedla.

Pocit mám na niečo chuť je v skutočnosti volaním po čistej vode. Ak na tento signál odpovieš sušienkou alebo rožkom, nielenže nevyriešiš dehydratáciu, ale zbytočne zvýšiš svoj kalorický príjem. Pravidelné popíjanie vody v malých dávkach dokáže znížiť celkový denný príjem kalórií až o 10 percent.

Koľko pohárov vody by si mal denne vypiť a akú farbu má mať tvoj moč? Máme pre teba všetky odpovede o pitnom režime

3. Kofeínový dlh a pasce sladených nápojov

Patríš medzi milovníkov kávy a piva? Hoci moderné štúdie naznačujú, že káva sa do pitného režimu môže započítať, má to háčik. Kofeín je diuretikum, ktoré zrýchľuje filtráciu v obličkách.

Ak piješ kávu na úkor vody, tvoje telo síce dostane tekutinu, ale zároveň ju rýchlejšie vylúči spolu s dôležitými minerálmi, ako je horčík. Nedostatok horčíka je potom priamou vstupenkou k chronickej únave a svalovým kŕčom.

Kapitolou samou osebe sú džúsy a ochutené minerálky. Priemerná ochutená minerálna voda zo supermarketu obsahuje okolo 4 až 5 gramov cukru na 100 ml. V jednej jedenapollitrovej fľaši tak nevedomky vypiješ až 15 kociek cukru. To vedie k prudkému vyplaveniu inzulínu, následnému poklesu cukru v krvi a k obrovskému hladu a únave.

Koľkokrát ísť za deň na toaletu? Odborník prezradil presné čísla podľa veku, mnohí zostanú poriadne prekvapení

4. Teplotný šok

V lete aj v kanceláriách s klimatizáciou často siahaš po nápojoch priamo z chladničky. Pre telo je to však šok. Aby organizmus mohol studenú vodu využiť, musí ju najprv ohriať na telesnú teplotu. To si vyžaduje energiu, no zároveň to spomaľuje proces trávenia.

Ideálne je piť vodu izbovej teploty alebo vlažné čaje. Vlažná voda stimuluje peristaltiku čriev a pomáha telu efektívnejšie vyplavovať toxíny, čo je pri chudnutí kľúčové.

Dostatočný pitný režim je dôležitý. 

Dreamstime/

5. Nárazové pitie

Mnohí ľudia počas dňa v pracovnom nasadení zabúdajú piť a večer sa snažia vypiť liter vody naraz. To je pre telo extrémne zaťažujúce. Obličky sú schopné efektívne spracovať zhruba 200 až 300 ml tekutiny za hodinu. Ak do seba naleješ veľké množstvo vody naraz, väčšina ňou telom len pretečie bez úžitku, a navyše tým vyplavíš cenné elektrolyty.

Večerné nadmerné pitie navyše narúša spánkový cyklus kvôli nočným návštevám toalety. Nekvalitný spánok je pritom jedným z hlavných vinníkov nadváhy, keďže zvyšuje hladinu kortizolu.

Ako nastaviť správny režim?

Jednoduchý návod na každý deň:

• Hneď po prebudení: Vypi 300 ml vlažnej vody s citrónom. Naštartuješ tým metabolizmus po nočnom pôste.
• Pravidlo pohára: Ku každej káve vypi dvojnásobné množstvo čistej vody.
• Pred jedlom: Pohár vody 20 minút pred obedom preukázateľne znižuje množstvo zjedených kalórií.
• Dostupnosť: Maj pohár vody vždy na očiach na pracovnom stole. Mozog pije to, čo vidí.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Sleduj podiel mäsa – čím vyšší, tým lepšia kvalita aj chuť.
• Všímaj si zloženie – ideálne čo najjednoduchšie, bez zbytočných aditív.
• Dôležitý je aj obsah soli – medzi výrobkami sa môže výrazne líšiť.

Najlepší kebab do 10 eur v Bratislave: Z týchto podnikov ti bude chutiť aj s dvomi promile o polnoci

Šunka najvyššej akosti

Ak chceš mať istotu, že kupuješ kvalitnú šunku, sleduj dve kľúčové hodnoty na obale: obsah mäsa a množstvo bielkovín.

• V zložení by malo byť uvedené napríklad „bravčové mäso min. 90 %“ – to ti hovorí, koľko mäsa výrobok skutočne obsahuje.
• V tabuľke výživových údajov potom nájdeš položku bielkoviny (napríklad 16 g na 100 g). Minimálne 16 % čistej svalovej bielkoviny je ukazovateľ kvality a podielu skutočnej svaloviny.

Zjednodušene: Percento mäsa ukazuje množstvo, bielkoviny jeho kvalitu. Ideálna šunka má vysoké oboje, veľa mäsa a zároveň vysoký obsah bielkovín, bez zbytočných prísad.

Máš rád šunkový rožok? 

Anna Boháčová, Mafra/

Výberová šunka

Stále veľmi kvalitný výrobok. Výberová šunka je vyrobená z bravčového stehna a obsahuje aspoň 13 % čistej svalovej bielkoviny. Nečakaj však, že bude obsahovať toľko mäsa ako šunka najvyššej akosti – tu už môže byť podiel mäsa nižší.

V tejto kategórii tiež nenájdeš nijaké náhrady, čo je veľká výhoda. Výberová šunka má zvyčajne jemnú, mierne šťavnatú štruktúru a menej výraznú chuť než šunka najvyššej akosti.

Ak hľadáš rozumný pomer ceny a kvality, výberová šunka je spoľahlivá voľba. Nie je to top produkt, no pri dobrom výbere ponúkne solídne zloženie aj chuť bez kompromisov v podobe náhrad. Hodí sa ako univerzálna surovina – do sendvičov, na pečivo, do šalátov aj na tepelnú úpravu (napríklad do cestovín, na zapekanie a podobne).

Nie každá šunka je dobrá voľba.

Pexels/Adonyi Gábor/

Šunka od kosti

Šunka od kosti sa od bežných šuniek líši predovšetkým spôsobom spracovania. Mäso sa ponecháva vcelku a pri výrobe zostáva v kontakte s kosťou, čo sa prejaví na výslednej chuti aj štruktúre. Typická je pevnejšia, vláknitejšia textúra a výraznejšia, „mäsitejšia“ chuť, ktorá pôsobí prirodzenejšie než pri bežne lisovaných šunkách.

Práve vďaka tomu sa hodí tam, kde má šunka naozaj vyniknúť – na studené misy, do obložených tanierov alebo len tak na pečivo bez ďalších výrazných ingrediencií.

Označenie „od kosti“ však nevypovedá priamo o triede akosti. Môžeš naraziť na veľmi kvalitné výrobky aj na priemerné, preto vždy záleží na konkrétnom zložení a výrobcovi.

Typická je pevnejšia, vláknitejšia textúra a výraznejšia, „mäsitejšia“ chuť.

Pexels/Osman Arabacı/

Sušené šunky

Prosciutto je talianska sušená šunka, ktorá je známa svojou jemnou, mierne nasladlou a typicky „orieškovou“ chuťou (na rozdiel od varených alebo dusených šuniek, teda tých klasických) a pevnou textúrou.

V Španielsku majú Jamón serrano, čo je tradične sušená šunka z horských oblastí Španielska, zatiaľ čo jamón ibérico je vysokokvalitná sušená šunka vyrobená z iberských ošípaných. Vo Francúzsku potom podobnému výrobku hovoria jambon sec. Všetky tieto šunky spája dlhé suché zrenie, ktoré im dáva charakteristickú chuť aj arómu.

• Sušená šunka sa najčastejšie podáva surová, nakrájaná na veľmi tenké plátky.
• Skvele sa hodí do sendvičov alebo k pečivu, alebo napríklad na studenú misu spolu s ďalšími pochúťkami.
• Zaujímavá je tým, ako sa spája s ovocím: typicky s melónom (nie červeným!), figami alebo hruškou. Skús to, ide o naozaj veľmi lahodné kombinácie chutí.
• Použiť sa dá aj v kuchyni, výborná je napríklad na pizzu, s cestovinami alebo v rizote.

Je však skôr lahôdkou než bežnou šunkou, takže ju využiješ predovšetkým pri špeciálnych príležitostiach alebo v receptoch, kde má hrať hlavnú rolu a nie je vhodné ju nahrádzať iným typom šunky.

Využiješ ju predovšetkým pri špeciálnych príležitostiach.

Pexels/6 Nadin Sh/

Šunka bez dusitanov

Ak sa chceš vyhnúť dusitanom, stačí pozorne čítať popisy. To, že v šunke nie sú dusitany, bude na obale určite uvedené. Je to totiž jedna z hlavných vlastností, ktoré ľudia pri šunke vyhľadávajú. Výrobca ti to teda rád dá vedieť.

Sleduj 2 kľúčové údaje

Pri výbere šunky sa zameraj na dva kľúčové údaje: obsah mäsa (%), ktorý ukazuje množstvo mäsa vo výrobku, a bielkoviny (g/100 g), ktoré naznačujú kvalitu a podiel svaloviny.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Chicken ick je pocit náhleho znechutenia z kuracieho mäsa, ktorý sa šíri hlavne na TikToku.
• Psychológovia hovoria, že ide o prirodzenú reakciu nášho mozgu na nesúlad očakávania a reality.
• Emócie sa môžu prenášať aj z iných ľudí alebo zo sociálnych sietí.
• Výskum naznačuje, že ženy sú na pocit znechutenia citlivejšie než muži.

Predstav si klasickú situáciu - objednáš si kuracie mäso, dáš si prvé sústo a zrazu ti hlavou prebehne zvláštna myšlienka. Čo ak je to vlastne nechutné? A z ničoho nič sa z chutného jedla stane niečo, čo už nedokážeš dojesť, píše portál LADBible.

Môžem jesť studené zvyšky jedál? Pizza, mäso či ryža ťa môžu otráviť, varuje mikrobiologička

Na internete má tento moment vlastné meno - chicken ick. Ide o zvláštny pocit, keď si uprostred jedenia kuracieho mäsa náhle uvedomíš jeho textúru, vôňu alebo pôvod a zrazu sa ti úplne znechutí. Na TikToku sa objavujú tisíce videí s podobnými skúsenosťami.

Jedna používateľka napríklad napísala: „Som jednoducho dievča, ktoré dostane chicken ick alebo paranoju vždy, keď jem kuracie mäso.“ Ďalšia zas žartovala: „Ja, ako sa snažím zjesť kuracie mäso čo najrýchlejšie, kým si to môj mozog uvedomí a dostanem chicken ick.“

Niektorí ľudia sa dokonca pýtajú, či je to „univerzálna skúsenosť“, keď má človek strach, že jeden zlý kúsok kuracieho mäsa mu znechutí toto jedlo na celý mesiac. Ukazuje sa, že to síce nezažíva každý, no je to oveľa rozšírenejšie, než by sa mohlo zdať.

Čo sa deje v našej hlave

Psychologické vysvetlenie tohto fenoménu ponúkol doktor Lorenzo Stafford, docent psychobiologickej psychológie na University of Portsmouth. V texte pre portál The Conversation vysvetľuje, že súvisí s tým, ako náš mozog reaguje na pocit znechutenia. Znechutenie je emócia, ktorá nás evolučne chráni pred potenciálne nebezpečnými potravinami, napríklad takými, ktoré by mohli byť pokazené alebo kontaminované.

Podľa Stafforda existuje niekoľko dôvodov, prečo sa môže chicken ick spustiť prakticky okamžite. Prvým je vzhľad jedla. Ak kuracie mäso „chutí, vonia alebo vyzerá inak, než očakávame“, mozog zaznamená nesúlad medzi očakávaním a realitou. A tento nesúlad môže okamžite spustiť pocit znechutenia.

Druhým faktorom sú drobné zmeny v ingredienciách. Aj malá zmena v korení alebo spôsobe prípravy môže ovplyvniť takzvaný chuťový profil jedla, teda kombináciu chutí a vôní, ktoré vnímame pri jedení. Zaujímavé je, že tento rozdiel si ani nemusíme vedome uvedomiť. Náš mozog ho však zachytí.

Čo sa to vlastne učia? Americké deti si myslia, že slanina či hot dogy sú rastliny a hranolky sú zo zvierat

TikTok môže byť súčasť problému

Tretí dôvod je možno najprekvapivejší. Podľa psychológa môže chicken ick spustiť aj to, čo robíš tesne pred tým, než začneš variť alebo jesť. „Ak si pred prípravou jedla prezeral na sociálnych sieťach nechutne vyzerajúce jedlá, môže to ovplyvniť to, ako budeš vnímať vlastné jedlo,“ vysvetľuje Stafford.

Dodáva aj ďalší príklad: „Ak si jedlo pripravoval v blízkosti niekoho, kto prejavil znechutenie, napríklad len grimásou, môže to ovplyvniť aj tvoju vlastnú reakciu.“ Tento jav sa nazýva emocionálna nákaza. Ide o nevedomý proces, pri ktorom preberáme emócie iných ľudí. Súvisí s takzvanými zrkadlovými neurónmi - špeciálnymi bunkami v mozgu, ktoré nás nútia napodobňovať správanie a emócie druhých.

Prečo to častejšie zažívajú ženy?

Zaujímavé je, že chicken ick sa podľa výskumov častejšie objavuje u žien než u mužov. Doktor Stafford pripomína štúdiu z roku 2004, ktorá zistila, že ženy vykazujú vyššiu citlivosť na znechutenie než muži. Vedci predpokladajú, že emócia znechutenia sa počas evolúcie vyvinula ako ochranný mechanizmus proti infekčným chorobám.

Prečo niektorým ľuďom zrazu znechutí kuracie mäso?

Pexels

„Predpokladá sa, že rozdiely medzi pohlaviami v citlivosti na znechutenie sa vyvinuli ako evolučná reakcia, aby boli ženy opatrnejšie pri výbere partnerov a zároveň chránili svoje potomstvo pred chorobami,“ vysvetľuje Stafford.

Dá sa chicken ick prekonať?

Dobrá správa je, že tento pocit zvyčajne netrvá večne. Psychológ odporúča dve jednoduché stratégie. Prvou je zmeniť spôsob prípravy kuracieho mäsa, napríklad použiť iné korenie alebo inú techniku varenia. Tak sa dá zistiť, či bol problém v konkrétnej vôni alebo textúre.

Druhá rada je ešte jednoduchšia - nechaj variť niekoho iného. Či už je to partner, kamarát alebo kuchár v reštaurácii. Niekedy totiž stačí, aby jedlo pripravil niekto iný, a chicken ick zrazu zmizne.

V našom rozhovore sa dozvieš:

• prečo sa Zuzana rozhodla priniesť kaviareň práve do mestského parku
• aké výhody a nevýhody prináša prevádzka v takomto prostredí
• či je jednoduchšie zožať úspech v menšom meste, ako v Bratislave
• prečo podľa Zuzany nie je možné mať kvalitnú kaviareň a držať nízke ceny
• či má pocit, že sa správanie zákazníkov za posledné roky zmenilo

Na úvod veľmi priama otázka –  majú Žilinčania radi kvalitnú kávu?

Áno – a čoraz viac. Vidno to nielen na kaviarňach, ale aj na tom, že priamo v Žiline fungujú kvalitné pražiarne. Ľudia už neriešia len či si dajú kávu, ale akú. A to je podľa mňa jasný znak, že sa tu formuje silná kávová kultúra.

Čo sa skrýva za priam literárnym názvom kaviarne?

Názov EPIKA vychádza z literárneho smeru, pre ktorý je typický dej. A presne to vystihuje aj nás – je to miesto, kde sa stále niečo deje. Nechceli sme len názov, ale význam. Každá návšteva, každé stretnutie či zážitok je súčasťou príbehu, ktorý sa tu píše – a práve preto Epika.

Pri nastavovaní konceptu vedeli, že sa nechcú zamerať len na jednu skupinu, ale vytvoriť miesto pre rôznych ľudí počas celého dňa.

Ig/@epika_zilina/

Kaviareň v mestskom parku nie je úplne bežný koncept – prečo ste si vybrali práve toto miesto? S odstupom času považujete toto rozhodnutie za správne?

Na začiatku bolo miesto. V mestskom parku vznikol nový projekt a môj manžel ako investor v oblasti realít a obchodných priestorov v ňom vycítil potenciál krásneho prostredia a silnej lokality.

Pôvodne sme hľadali niekoho, kto by v priestore prevádzkoval gastro koncept. Keďže nám však veľmi záležalo na tom, aby bol v súlade s parkom a jeho atmosférou, a venovali sme jeho nastavovaniu veľa energie, rozhodli sme sa ísť do toho sami.

A tak vznikla Epika – najskôr ako miesto, potom ako meno a napokon ako príbeh, ktorý sa tu začal písať. Dnes to rozhodnutie vnímame ako jedno z najlepších. Park, ktorý mal kedysi inú povesť, sa stal jedným z najobľúbenejších miest Žilinčanov – a veríme, že sme k tejto premene svojou troškou prispeli aj my.

Čo vnímate ako taký nosný dôvod toho, že ľudia vašej kaviarni dajú prednosť pred tými v meste alebo v nákupnom centre?

Myslím, že rozhoduje kombinácia viacerých vecí. Jednak samotný priestor v parku – je prirodzený, otvorený a úplne iný než kaviareň v meste alebo v nákupnom centre. Ľudia tam neprídu len na kávu, ale na chvíľu vypnúť.

Zároveň sme od začiatku kládli veľký dôraz na to, aby bol interiér aj celý koncept premyslený a príjemný, teda aby si ľudia vedeli oddýchnuť a cítili sa tam dobre.

A potom je tu aj komunikácia značky, ktorá je zámerne hravá a pracuje so slovnými hračkami a nadhľadom – aby Epika nebola len kaviareň, ale miesto, ktoré má vlastný tón, humor a príbeh. A práve tá kombinácia priestoru, zážitku a trochu odľahčenej komunikácie je to, čo podľa mňa ľudí prirodzene ťahá späť.

Slovenka z Michaloviec v USA vyvíja nanoroboty proti rakovine: Úprimne, niekedy je to sci-fi aj pre mňa

Je prevádzka v takomto priestore – teda mimo klasického centra a zároveň v blízkosti verejného parku – náročnejšia z hľadiska produkcie alebo financií?

Každý priestor mimo klasického centra má svoje špecifiká, a u nás je to najmä logistika – parkovanie a prístup pre dodávateľov je občas náročnejší než v bežnej mestskej prevádzke. Na druhej strane to však nevnímame ako prekážku, skôr ako súčasť identity miesta. Práve poloha v parku nám dáva jedinečnú atmosféru a možnosti, ktoré by sme v centre nemali.

Vďaka tomu tu môžeme robiť veci, ktoré presahujú bežnú kaviareň – od piknikov, cez podujatia so živou hudbou až po rôzne komunitné akcie. A to je presne ten potenciál, ktorý sa snažíme naplno využívať.

Mnohí ľudia vidia vlastniť kaviareň ako „romantický sen“ – aká je realita? Čo vás na tomto podnikaní najviac prekvapilo?

Gastro je často vnímané ako romantický sen, ale realita je úplne iná. Ak tam majiteľ nemá skutočný zápal, ten sen sa veľmi rýchlo rozplynie. Je to mimoriadne náročné prostredie – živý organizmus, ktorý funguje nepretržite sedem dní v týždni.

Čo nás možno najviac prekvapilo, je práve tá intenzita každodennej prevádzky, kde sa rieši absolútne všetko do detailu a zároveň musí všetko fungovať konzistentne. Keďže je Epika vo verejnom priestore, je to ešte špecifickejšie. Každý má pocit, že presne vie, ako by sa to malo robiť lepšie. Ľudia radi sledujú, hodnotia a ešte radšej radia. Berieme to však s nadhľadom, patrí to k tomu.

Zároveň sme si ale potvrdili, že Epika je viac než len kaviareň – je to miesto s príbehom, atmosférou a komunitou. Snažíme sa, aby sa tu ľudia cítili dobre nielen kvôli káve, ale kvôli celému zážitku – od priestoru, cez servis až po to, že sa tu stále niečo deje.

Priestor v mestskom parku prináša širšie možnosti.

Ig/@epika_zilina/

Ako sa podľa vás líši gastro scéna v Žiline od väčších miest ako Bratislava? A je podľa vás dnes jednoduchšie uspieť s kaviarňou v menšom meste ako v hlavnom?

Je cítiť, že Žilina je menšie mesto – keď sa tu chystá niečo nové otvoriť, komunita to veľmi rýchlo vie. Tá informovanosť aj blízkosť ľudí je tu oveľa priamejšia než vo väčších mestách.

Na druhej strane si nemyslím, že by bolo jednoduchšie uspieť v menšom meste. Dobrý nápad a silný koncept vedia fungovať rovnako v Žiline aj v Bratislave. A rovnako platí aj opak – ak niekto nevycíti potenciál miesta alebo to neuchopí správne, prevádzka môže zlyhať kdekoľvek.

Kľúčové je podľa mňa citlivo si navnímať miesto, pochopiť jeho kontext a potreby ľudí, teda to, čo v danej lokalite chýba, zvoliť správny typ prevádzky a potom to celé dobre manažovať. Lebo úspech nie je len o lokalite, ale o tom, ako do nej ten koncept zapadne a ako sa dlhodobo vedie. Zároveň si uvedomujeme, že nepodceňujeme marketing – a možno práve to je jedna z vecí, ktorá nám pomáha odlíšiť sa od konkurencie v Žiline. V bratislavských podnikoch je marketing pri dobrých podnikoch samozrejmosť. U nás nie.

V posledných rokoch výrazne rastú ceny – dnes už nie je výnimočné zaplatiť za kávu aj okolo 4–6 eur. Aj mimo Bratislavy. Ako túto situáciu vnímate vy?

Rast cien v gastronómii vnímame ako prirodzený odraz aktuálnej ekonomickej situácie. Nie je to o jednom faktore, ale o kombinácii viacerých tlakov – od vyšších nákladov na potraviny a energie až po celkové prevádzkové vstupy. Výraznú rolu hrá aj káva samotná, kde cena zŕn od pražiarní v poslednom období stúpla, čo sa prirodzene premieta aj do finálnej ceny pre zákazníka.

Ako podnikatelia sa tomu musíme prispôsobiť tak, aby bola prevádzka dlhodobo udržateľná. Vnímame to teda nie ako neprimerané zdražovanie, ale ako adekvátnu reakciu na vývoj ekonomiky, ktorý sa dotýka celého odvetvia.

Je dnes možné mať kvalitnú kaviareň bez toho, aby boli ceny pre ľudí vysoké?

Úplne úprimne, dnes je veľmi ťažké mať kvalitnú kaviareň a zároveň držať ceny nízko. Kvalita sama o sebe niečo stojí, či už ide o výberovú kávu, suroviny, vybavenie alebo ľudí, ktorých chcete mať v tíme.

Dá sa samozrejme hľadať rovnováha a robiť veci efektívne, aby ceny neboli neprimerané. Ale ak chce niekto dlhodobo udržať vysoký štandard, tak sa to v dnešných ekonomických podmienkach prirodzene premietne aj do ceny pre zákazníka.

Zároveň si však myslím, že ľudia dnes už oveľa viac vnímajú hodnotu – nielen samotnú cenu kávy, ale aj priestor, servis a celkový zážitok, ktorý za ňu dostanú.

Pre nové a dobre uchopené koncepty je podľa majiteľky kaviarne v Žiline stále priestor.

Ig/@epika_zilina/

Je podľa vás konkurencia v Žiline silná, alebo je tu ešte priestor pre nové koncepty?

V Žiline sú už dnes kvalitné podniky, no pre nové a dobre uchopené koncepty je tu stále priestor – či už ide o nové gastro smery alebo formáty, ktoré tu ešte nie sú. Rozhoduje skôr kvalita, originalita a pridaná hodnota než samotný počet prevádzok.

Máte v ponuke nejakého favorita, ktorého si zákazníci objednávajú najčastejšie?

Nezameriavame sa len na kávu a nápoje, ale rovnako silnú časť ponuky tvoria aj raňajky a snacky, ktoré si ľudia veľmi obľúbili.

Ak by sme mali vypichnúť jeden favorit, je to náš „čávo-kádový chlebík“ – teda avokádový chlebík, len podaný s našou hravou slovnou hračkou. Je to jedna z vecí, po ktorú sa zákazníci vracajú najčastejšie.

Aký typ zákazníkov k vám najčastejšie chodí? Tvoria väčšinu Žilinčania, alebo k vám prichádzajú aj ľudia z iných miest či zo zahraničia?

Pri nastavovaní konceptu sme vedeli, že sa nechceme zamerať len na jednu skupinu, ale vytvoriť miesto pre rôznych ľudí počas celého dňa.

Ráno k nám chodia ľudia na pracovné stretnutia a raňajky, cez deň maminky s deťmi, študenti, a vďaka aktívnej komunikácii na sociálnych sieťach aj ľudia mimo Žiliny. Veľkú rolu však hrá aj samotný park a lokalita – je to jedinečné, vizuálne silné miesto, ktoré prirodzene priťahuje ľudí a stalo sa aj takým „instagramovým spotom“.

Správanie zákazníkov sa za posledné roky podľa Zuzany zmenilo.

Ig/@epika_zilina/

Máte pocit, že sa správanie zákazníkov za posledné roky zmenilo? Napríklad, že si viac všímajú, za čo utrácajú?

Určite áno, správanie zákazníkov sa za posledné roky zmenilo. Vidíme, že sú oveľa otvorenejší a odvážnejší, radi skúšajú nové veci a trendy, či už je to napríklad matcha alebo rôzne sezónne špeciály.

Zároveň sa zmenil aj samotný návyk. Kým kedysi boli raňajky skôr niečo, čo si ľudia dávali doma alebo výnimočne na dovolenke, dnes je úplne bežné, že si ich doprajú v podniku aj počas bežného pracovného dňa. Ľudia si viac uvedomujú hodnotu zážitku – nielen čo si kupujú, ale aj kde a prečo to konzumujú. A to je pre gastro veľmi zaujímavý posun.

Fungujete už 5 rokov – s akou najväčšou výzvou ste sa počas tohto obdobia stretli?

Úprimne, niekedy mám pocit, že celé gastro je jedna veľká nepretržitá výzva (smiech). Začínali sme v období covidu, čo samo o sebe nastavilo veľmi špecifické podmienky – neistota, rýchle zmeny a učenie sa za pochodu. Potom prišli klasické výzvy práce s ľuďmi v gastre, ktorá je krásna, ale aj náročná tým, že je to živý organizmus, ktorý funguje sedem dní v týždni.

Zároveň sme si výzvy začali aj vedome hľadať v rámci rastu. Využili sme napríklad slabšie sezóny na rozbeh cateringových aktivít, aby sme vedeli lepšie využiť potenciál značky aj mimo samotnej kaviarne.

A potom je tu taká tá „bonusová disciplína“ – verejný priestor a zákazníci, ktorí majú občas pocit, že by to vedeli robiť lepšie, rýchlejšie a ideálne aj s vlastným návodom. Berieme to s úsmevom, ale zároveň si veľmi stojíme za naším tímom a tým, ako k ľuďom pristupujeme.

Máte ambíciu zostať útulnou kaviarňou v parku alebo vás lákajú aj väčšie plány?

Pred otvorením Epiky som si hovorila, že sa do gastra už nikdy nevrátim – pred materskou som v rámci práce pracovala na jendom gastro projekte a mala som pocit, že túto krásnu, ale zároveň veľmi náročnú kapitolu mám definitívne uzavretú. A potom prišla Epika.

Dnes by som povedala, že mi „stačí“ to, čo máme, ale zároveň som človek, ktorý nevie úplne vypnúť hlavu – stále niečo vymýšľam, kombinujem a premýšľam, čo by sa ešte dalo robiť lepšie alebo inak. Takže som si už osvojila jednoduché pravidlo: nikdy nehovor nikdy!

Zuzana Smatanová: Svoje staré hity by som dnes už nenapísala. Postaviť sa znova na nohy mi pomohli lieky

• Internetový trend „fiber maxxing“ presviedča ľudí, že čím viac vlákniny zjedia, tým lepšie bude ich zdravie.
• Odborníci hovoria, že vláknina je síce dôležitá, ale extrémy nie sú dobrý nápad.
• Influenceri často radia univerzálne riešenia, ktoré nemusia fungovať pre každého.
• Najzdravší prístup je jednoduchý - pestrá strava a postupné zvyšovanie vlákniny.

Ešte pred pár rokmi bol internet posadnutý proteínom. Fitness influenceri tvrdili, že čím viac ho zješ, tým lepšie budú fungovať svaly, imunita aj celé telo. Teraz sa sociálne siete presúvajú k ďalšej živine - vláknine, píše portál ScienceAlert na základe správy AFP.

To, ako často chodíš na veľkú, môže veľa prezradiť o tvojom zdraví. Vedci odhalili ideálnu frekvenciu

Nový trend sa nazýva fiber maxxing. Slovo „maxxing“ znamená snahu maximalizovať niečo na úplné maximum, v tomto prípade množstvo vlákniny v strave. Podľa influencerov to vedie k lepšiemu tráveniu, menšiemu hladu a dokonca k takzvanému „gut glow-upu“, teda viditeľnému zlepšeniu zdravia čriev.

Na videách na TikToku alebo Instagrame tak ľudia ukazujú misky plné chia semienok, ovsených vločiek alebo rôznych doplnkov stravy. Posolstvo je jednoduché - čím viac vlákniny, tým lepšie. Lenže odborníci hovoria, že realita je o niečo komplikovanejšia.

Keď sa z trendu stane biznis

Takéto virálne trendy rýchlo menia aj to, čo firmy vyrábajú a predávajú. Keď sa internet zbláznil do proteínu, výrobky s jeho zvýšeným obsahom zaplavili obchody. Dnes existujú dokonca aj sladké cereálie alebo dezerty, ktoré sa chvália vysokým obsahom proteínu.

Vláknina je nový proteín

Dreamstime/

Teraz prichádza podobná vlna s vlákninou. Veľké spoločnosti ako PepsiCo alebo Nestlé, ale aj novšie značky ako Olipop, začali zdôrazňovať obsah vlákniny vo svojich výrobkoch od čipsov až po takzvané prebiotické limonády. 

Prebiotiká sú látky, ktoré slúžia ako potrava pre „dobré baktérie“ v našich črevách. Tie tvoria črevný mikrobióm, komplexný ekosystém mikroorganizmov, ktorý má veľký vplyv na trávenie, imunitu aj celkové zdravie. „Myslím si, že vláknina bude novým proteínom,“ povedal generálny riaditeľ PepsiCo Ramon Laguarta počas konferenčného hovoru s investormi minulý rok.

Podľa prieskumu konzultačnej spoločnosti Bain & Company sa takmer polovica amerických spotrebiteľov snaží jesť viac proteínu. A podobný trend sa začína objavovať aj pri vláknine. Výskumná firma GlobalData z Londýna zistila, že približne 40 percent generácie Z a 45 percent mileniálov sa snaží zlepšiť zdravie svojich čriev.

Máš ich doma aj ty: 11 potravín, ktoré podporujú metabolizmus a zároveň ťa zasýtia

Vláknina je dôležitá. Ale nie nekonečne

Odborníci na výživu hovoria, že trend okolo vlákniny nie je úplne nezmyselný. Andrea Glenn, odborníčka na výživu z New York University, povedala, že ide o „pomerne mierny wellness trend v porovnaní s mnohými inými vecami, ktoré sa dnes šíria na internete.“

Samantha Snashall, registrovaná dietologička z medicínskeho centra Ohio State University, dodáva, že vláknina bola dlho podceňovaná. „Proteín bol posledné roky takzvaným favoritom medzi živinami a vláknina bola dosť prehliadaná,“ vysvetľuje. „Som rada, že sa na ňu konečne vrhá viac svetla.“

Problém podľa odborníkov nastáva v momente, keď sa z rozumného odporúčania stane extrém. Arch Mainous, profesor verejného zdravia na University of Florida, upozorňuje, že viac neznamená vždy lepšie. „Jesť podľa odporúčaných denných hodnôt je jedna vec,“ povedal. „Ale ak poviete, že jedna dávka je dobrá, tak päť bude ešte lepších? S tým nesúhlasím.“

Vláknina je nový proteín

Pixabay/

Podľa neho ľudia čoraz častejšie veria univerzálnym radám influencerov namiesto odborníkov. „Je to súčasť širšieho trendu nedôvery voči zdravotníckym expertom,“ vysvetľuje. „Vzniká mentalita: urobím si vlastný výskum.“ Problém je, že mnohí influenceri nie sú vedci ani odborníci. Často majú reklamné spolupráce alebo vlastné produkty, ktoré chcú predávať.

Koľko vlákniny vlastne potrebuješ

Čo teda robiť, keď sociálne siete radia extrémy? Prvým krokom je podľa odborníkov konzultácia s lekárom alebo výživovým poradcom. Vo všeobecnosti však existujú základné orientačné čísla. Podľa odporúčaní American Heart Association potrebuje väčšina ľudí približne 25 až 38 gramov vlákniny denne, v závislosti od veku a pohlavia. Tú nájdeš najmä v potravinách ako:

• fazuľa
• ovocie
• zelenina
• orechy
• celozrnné obilniny, napríklad ovos alebo quinoa

Takáto strava je spojená s nižším výskytom niektorých druhov rakoviny a pomáha udržiavať stabilnú hladinu cholesterolu aj cukru v krvi. Andrea Glenn odporúča jednoduchý vizuálny trik - pri obede a večeri by mala približne polovicu taniera tvoriť zelenina.

Extrémny pôst skúša čoraz viac ľudí. Odborníčka vysvetľuje, prečo jedno jedlo denne prináša viac problémov ako pozitív

„S týmto jednoduchým pravidlom veľmi ľahko dosiahnete odporúčané množstvo vlákniny bez toho, aby ste museli presne počítať každý gram,“ povedala pre AFP.

Prečo sa to s vlákninou neoplatí preháňať

Ak však momentálne konzumuješ málo vlákniny, čo je podľa odborníkov prípad väčšiny ľudí, prudké zvýšenie môže spôsobiť problémy. „Ak to zmeníte zo dňa na deň, váš tráviaci systém na to zareaguje veľmi silno,“ upozorňuje Samantha Snashall. „Pomaly a postupne je najlepšia cesta.“

Rovnako dôležité je aj to, odkiaľ vláknina pochádza. Prášky, kapsuly alebo doplnky stravy podľa Glenn nedokážu nahradiť skutočné potraviny. A možno najdôležitejšia rada znie jednoducho - žiadna živina nie je zázračným riešením. „Je dôležité nikdy sa na tieto veci nepozerať ako na univerzálnu odpoveď na všetky vaše problémy,“ povedala Glenn.

• Studené zvyšky jedla môžu byť bezpečné, ak ich dáš do chladničky do dvoch hodín od varenia alebo doručenia.
• Pizza zo včerajška je bezpečná len vtedy, ak bola správne skladovaná a zješ ju do dvoch dní.
• Ryža patrí medzi najrizikovejšie zvyšky jedla, pretože obsahuje baktériu Bacillus cereus.
• Ak jedlo stálo niekoľko hodín pri izbovej teplote, môže byť nebezpečné aj vtedy, keď vyzerá a vonia normálne.

Niektoré raňajky nepotrebujú veľké vysvetľovanie. Studený trojuholník pizze vytiahnutý z chladničky patrí medzi malé radosti života. Rýchle, chutné a trochu rebelské. Lenže práve zvyšky jedla patria medzi časté príčiny otravy jedlom. Nie preto, že by jedlo bolo automaticky pokazené, ale preto, že s ním ľudia zaobchádzajú nesprávne, píše portál The Conversation.

Najlepší prvoaprílový žart? Briti v roku 1957 uverili, že špagety rastú na stromoch

Primrose Freestone, senior lektorka klinickej mikrobiológie na University of Leicester, vysvetľuje, že problém často vzniká pri skladovaní. „Otrava jedlom vzniká po konzumácii jedla kontaminovaného patogénnymi baktériami, hubami alebo vírusmi,“ hovorí.

Slovo patogénne znamená jednoducho to, že ide o mikroorganizmy schopné spôsobiť ochorenie. „Hoci si väčšina ľudí spája otravu jedlom so zle uvareným jedlom alebo zlou hygienou pri varení, veľkú úlohu zohrávajú aj nesprávne skladované zvyšky,“ dodáva. Inými slovami - aj dobré jedlo sa môže stať problémom, ak ho necháš príliš dlho stáť na stole.

Pizza - prekvapivý problém môžu byť aj koreniny

Pizza môže spôsobiť otravu jedlom z viacerých dôvodov. Niekedy je problém v surovinách, ktoré neboli dobre tepelne upravené. Inokedy sa kontaminuje pri manipulácii, napríklad keď ju niekto krája alebo prenáša neumytými rukami. Prekvapivo však môžu byť zdrojom baktérií aj sušené bylinky a koreniny, ktoré si na pizzu často sypeš.

Môžem jesť studené zvyšky jedál?

Dreamstime

Bazalka, oregano alebo čierne korenie totiž môžu byť kontaminované už počas zberu alebo výroby. Medzi baktérie, ktoré sa na nich môžu nachádzať, patria napríklad Salmonella, Bacillus cereus alebo Clostridium perfringens. Všetky môžu spôsobiť otravu jedlom.

Keď je pizza čerstvo upečená, vysoká teplota väčšinu mikróbov zničí. Problém nastáva neskôr. Ak pizzu necháš stáť pri izbovej teplote príliš dlho, baktérie sa začnú rýchlo množiť. Jedlo sa pre ne stáva ideálnym zdrojom energie. Freestone preto radí jednoduché pravidlo: „Ak chceš znížiť riziko otravy jedlom, zvyšky pizze by mali byť v chladničke do dvoch hodín od doručenia alebo upečenia.“

V chladničke by mala byť pizza zakrytá, aby sa na ňu nedostali mikróby zo vzduchu. A najlepšie je zjesť ju do dvoch dní. Treba si uvedomiť ešte jednu vec - chladnička baktérie nezabíja. Len spomaľuje ich rast. Ak teda pizza zostala na stole niekoľko hodín, môže byť nebezpečná aj vtedy, keď na druhý deň vyzerá a vonia úplne normálne.

Vo svete ju milujú, na Slovensku ani v Európe jej prevádzky nenájdeš. Vieme, prečo u nás Wendy’s nemôže otvoriť reštaurácie

Kuracie mäso - živná pôda pre baktérie

Kuracie mäso patrí medzi potraviny, ktoré sa kazia pomerne rýchlo. Obsahuje veľa vody a živín, čo vytvára ideálne prostredie pre rast baktérií. Preto je dôležité, aby bolo vždy dôkladne upečené. Ak si všimneš, že z upečeného kurčaťa vyteká krv alebo ružová šťava, znamená to, že mäso nie je úplne tepelne upravené.

V takom prípade by si ho nemal jesť ani skladovať na neskôr. Surové kurča totiž môže obsahovať baktérie Campylobacter, Salmonella alebo Clostridium perfringens. „Ak zostane aj malé množstvo mäsa nedopečené, baktérie v ňom môžu prežiť a začať sa množiť aj v chladničke,“ vysvetľuje Freestone.

Zradné je, že tieto baktérie často nespoznáš podľa chuti ani zápachu. Ak teda po upečení kurča vychladne, zvyšky by mali ísť čo najskôr do chladničky. Ideálne je, aby pri izbovej teplote neležali dlhšie ako dve hodiny. V chladničke môže byť upečené kuracie mäso uložené maximálne tri dni.

Môžem jesť studené zvyšky jedál?

Pixabay

Ryža - nenápadný, ale častý problém

Ak existuje jedlo, ktoré mikrobiológovia spomínajú pri otrave jedlom mimoriadne často, je to ryža. Nevarená ryža totiž môže obsahovať spóry baktérie Bacillus cereus. Spóry sú špeciálne ochranné formy baktérií, ktoré dokážu prežiť extrémne podmienky vrátane vysokých teplôt.

To znamená, že aj keď ryžu uvaríš, spóry môžu prežiť. Ak potom uvarená ryža stojí pri izbovej teplote viac než dve hodiny, spóry sa môžu zmeniť na aktívne baktérie a začať sa množiť. Tieto baktérie dokážu produkovať toxíny, ktoré môžu spôsobiť silné vracanie a hnačku trvajúcu až dvadsaťštyri hodín.

Ak chceš ryžu odložiť, mala by byť po uvarení rýchlo ochladená, zakrytá a uložená do chladničky. A ešte jedno pravidlo - najlepšie je zjesť ju do dvadsiatich štyroch hodín.

Máš ich doma aj ty: 11 potravín, ktoré podporujú metabolizmus a zároveň ťa zasýtia

Zvyšky z konzerv nie vždy vydržia dlho

Aj jedlo z konzervy môže byť bezpečné už na ďalší deň, ale len pri správnom skladovaní. Po otvorení by malo byť zakryté a uložené v chladničke, aby sa doň nedostali mikróby zo vzduchu. Technicky je možné skladovať jedlo aj priamo v otvorenej konzerve, pretože plechovky sú počas výroby sterilizované.

Mnohí ľudia ho však radšej presúvajú do plastovej alebo sklenenej nádoby, aby sa zachovala chuť. Dôležité je aj to, aký typ jedla v konzerve je. Potraviny s vysokou kyslosťou (napríklad paradajky) vydržia v chladničke približne päť až sedem dní.

Potraviny s nízkou kyslosťou, ako mäso, ryby, ovocie, zelenina alebo cestoviny, by sa mali zjesť najneskôr do troch dní. Kyslé prostredie totiž spomaľuje rast baktérií.

Môžem jesť studené zvyšky jedál?

Unsplash/micheile henderson

Jednoduché pravidlo pre všetky zvyšky

Dobrá správa je, že studené zvyšky jedla môžu byť úplne bezpečné. Kľúčom je jednoduché pravidlo - jedlo rýchlo schladiť a zjesť ho v priebehu jedného alebo dvoch dní.

Ako pripomína Freestone: „Zvyšky jedla môžu byť bezpečné aj studené. Len sa uisti, že ich po uvarení čo najskôr uložíš do chladničky a zješ do jedného alebo dvoch dní.“ Tvoje raňajky z chladničky tak môžu zostať presne tým, čím majú byť - malou radosťou, nie zdravotným problémom.

Moderné výskumy ukazujú, že cholesterol z vajec má na hladinu cholesterolu v krvi menší vplyv, než sa kedysi predpokladalo. Dôležitejší je celkový jedálniček, množstvo nasýtených tukov a životný štýl.

• Zdravý dospelý: Konzumácia 1 až 2 vajec denne je pre väčšinu ľudí úplne bezpečná a nutrične veľmi prínosná. Ak si aktívny a zdravý, neublížia ti ani tri vajcia, pokiaľ je tvoj celkový jedálniček vyvážený.
• Pozor na cholesterol: Ak máš diagnostikovanú poruchu metabolizmu tukov alebo vysokú hladinu cholesterolu, je dobré poradiť sa s lekárom. Pravdepodobne ti odporučí obmedziť konzumáciu žĺtkov (kde je cholesterol koncentrovaný), zatiaľ čo bielky môžeš jesť prakticky bez obmedzenia.

Najlepší kebab do 10 eur v Bratislave: Z týchto podnikov ti bude chutiť aj s dvomi promile o polnoci

Koľko vajec môže zjesť dieťa?

U detí je situácia trochu iná, pretože vyvíjajúci sa organizmus má iné potreby. Vajcia sú pre deti výborným zdrojom cholínu (dôležitý pre mozog) a vitamínu D.

Ako často môže dieťa vajíčko?

• Batoľatá (od 1 roka): Vajce je skvelý štart. Začni s 2 až 3 vajcami týždenne.
• Škôlkari a školáci: 3 až 5 vajec týždenne je úplne v poriadku. Ak dieťa vajcia miluje, každodenná konzumácia jedného vajca nie je tragédia, pokiaľ tým nenahrádza iný dôležitý zdroj živín, ako sú ryby, mäso alebo strukoviny.

Vajíčka musia mať v hrnci dostatok vody aj miesta.

Shutterstock/Shutterstock

Čo sa stane, keď zjem veľa vajec?

Čo ak si raz za čas dopraješ omeletu zo štyroch vajec? Pravdepodobne sa nestane vôbec nič. Ak to však dlhodobo preháňaš, môže dôjsť k viacerým veciam:

1. Tráviace ťažkosti: Vajcia sú bohaté na bielkoviny a síru. Príliš veľa vajec naraz môže u citlivejších ľudí spôsobiť nadúvanie, bolesti brucha alebo pocit ťažoby.
2. Nutričná nerovnováha: Ak ješ „len vajcia“, uberáš priestor iným potravinám. Telo potrebuje vlákninu zo zeleniny, komplexné sacharidy z obilnín a široké spektrum živín z ďalších zdrojov.
3. Alergia: Vajcia patria medzi najčastejšie potravinové alergény, najmä u detí. Nadmerná konzumácia môže u niekoho spustiť kožné reakcie alebo tráviace ťažkosti, ak má na alergiu predispozíciu.

Stratené vajíčka

Unsplash/

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Výberová káva a čerstvé koláče v Bratislave. Tieto tri nové miesta musíš navštíviť skôr, než budú preplnené

Vychádzali sme z hodnotení na Google Maps, a to nielen číselných, ale aj používateľských komentárov. Pôvodný rebríček u nás na webe vyšiel ešte minulý rok, tentokrát prichádzame s jeho aktualizáciou. Oproti minulému roku zo zoznamu vypadol Istanbul 34 na Rožňavskej a veľkým prekvapením je, že legendárny Musafer sa prepadol, i keď miesto v našom rebríčku má stále.

Mardin Kebab (Záhradnícka ulica) - hodnotenie 4,9

Okrem skvelého kebabu tu nájdeš aj výbornú pizzu, čerstvé hamburgerové žemle a bohatý výber jedál. Tento podnik sa odlišuje nielen chutným jedlom, ale aj príjemným prostredím a výhodnými zľavami pre študentov. Ak hľadáš kvalitný kebab a chceš skúsiť aj niečo navyše, Mardin Kebab je skvelou voľbou.

Mardin kebab (Záhradnícka)

Google Recenzie/viktor Ondris/

Döner Kebab a Pizza Kiko (Saratovská ulica) - hodnotenie 4,8

Kvalitné mäso a čerstvé suroviny sú základom úspechu tohto podniku. Zákazníci si ho cenia natoľko, že v recenziách uvádzajú, že sú ochotní cestovať aj dve hodiny, len aby si dali ich kebab. Ak hľadáš skutočnú kvalitu, určite sa sem oplatí zavítať.

Döner Kebab a Pizza Kiko (Saratovská ulica).

Google Recenzie/jarulik Matuláková/

Izmir 35 Kebab & Pizza (Hraničná ulica) - hodnotenie 4,8

Tento podnik je známy vlastnoručne pečenými žemľami a výborným kebabom, či už kuracím alebo teľacím. Zákazníci si chvália nielen jedlo, ale aj príjemnú obsluhu. Ak chceš ochutnať kebab v tej najlepšej kvalite, Izmir 35 je skvelou voľbou.

Izmir 35 Kebab & Pizza (Hraničná ulica)

Google Recenzie/betka Ján/

Corner Kebab (Kamenné námestie) - hodnotenie 4,8

Obľúbená zastávka priamo v centre Bratislavy, kam si ľudia chodia po rýchly a poctivý kebab. Corner Kebab stavia na klasike – šťavnaté mäso, čerstvá zelenina a sýte porcie, ktoré zasýtia aj po dlhom dni v meste.

Matcha boom v hlavnom meste: Tieto štyri bratislavské podniky vedia, ako má chutiť zelené zlato

Výhodou je najmä poloha na Kamennom námestí, takže ide o ideálne miesto na rýchly obed alebo nočný snack po párty. Zákazníci si pochvaľujú najmä dobrý pomer porcie a kvality a fakt, že jedlo je pripravené rýchlo, aj keď je podnik plný.

Best Kebab & Pizza Petržalka (Farského ulica) - hodnotenie 4,8

Poctivý kebab s domácimi pečenými plackami a žemľami, ktorý si získal skvelé recenzie. Mäso je šťavnaté a porcie sú veľkorysé. Ak sa nachádzaš v Petržalke a hľadáš kvalitný kebab, toto miesto by si nemal vynechať.

Best Kebab & Pizza Petržalka (Farského)

Google Recenzie/lulla Xyz/

Musafer FAST FOOD (Trnavské mýto) - hodnotenie 4,7

Jeden z najlepších kebabov v Bratislave, známy svojím poctivo pripraveným kuracím mäsom. Majiteľ si mäso sám marinuje a napichuje, pričom používa výhradne slovenské mäso. Okrem kvalitných ingrediencií ponúka aj jedinečnú zmes korenia, ktorú si mieša sám. Výborné recenzie hovoria za všetko!

Musafer FAST FOOD (Trnavské mýto)

Google Recenzie/adam Pavella/

Bratislavská kebabová scéna sa pritom neustále mení. Každý rok pribúdajú nové podniky, niektoré staré mená miznú a iné zas prekvapia kvalitou, ktorú by si možno ešte pred pár rokmi nečakal. Aj v našom aktualizovanom výbere je vidieť, že poradie sa dokáže zamiešať - a že ani legendárne podniky nemajú svoje miesto navždy isté.

Najlepší kebab v Bratislave? Od Musafera: Nič u mňa nie je polotovar, slovenské mäso je oveľa lepšie ako poľské

Práve to robí z kebabu v meste zaujímavú malú gastronómiu v pohybe. Podniky musia držať kvalitu, inovovať a počúvať zákazníkov, pretože konkurencia je veľká a ľudia dnes vedia veľmi rýchlo porovnať, kde dostanú lepšie mäso, čerstvejšiu zeleninu či poctivejšiu porciu. A to je napokon dobrá správa pre všetkých, ktorí si chcú dať poriadny kebab.

• Mnísi v Bavorsku počas pôstu nepili vodu, ale výživné pivo prezývané „tekutý chlieb“.
• Legenda hovorí, že poslali sud pápežovi, aby zistili, či ho môžu počas pôstu piť.
• V roku 2011 novinár J. Wilson skúšal žiť 46 dní len na pive.
• Pivovar Paulaner, ktorý mnísi založili, existuje dodnes.

Predstav si, že máš vydržať 40 dní bez pevného jedla. Presne taký bol pôst v kresťanskej tradícii v 17. storočí. Bavorskí mnísi z rádu Paulaner to brali vážne: počas pôstu sa vzdali všetkého pevného jedla. Lenže hlad je silná motivácia vymyslieť niečo nové.

Tak vzniklo pivo, ktoré nazvali „tekutý chlieb“. Nebola to klasická slabá desiatka. Išlo o veľmi silné pivo s veľkým množstvom sladového cukru a kalórií, ktoré dokázalo telo reálne zasýtiť. V dnešnej pivnej terminológii sa tento štýl nazýva doppelbock - teda silnejšia verzia tradičného bock piva.

Myslíš, že jedno pivo denne je v pohode? Vedci varujú: môže to mať takéto následky

Mnísi jednoducho zvýšili množstvo sladu (naklíčeného obilia používaného pri výrobe piva), čím vznikol hustejší a výživnejší nápoj. Tekutina totiž podľa pravidiel pôstu neporušovala zákaz jedla.

Sud pre pápeža

Legenda hovorí ešte jednu zábavnú vec. Mnísi sa začali báť, že ich pivo chutí až príliš dobre. Ak je pôst o obeti, nemalo by byť náhodou menej príjemné? A tak spravili radikálny krok - poslali sud piva priamo pápežovi, aby rozhodol, či ho môžu počas pôstu piť.

Cesta z Bavorska do Ríma však vtedy znamenala niekoľko týždňov jazdy cez Alpy a horúce talianske počasie. Keď sud dorazil, pivo bolo pokazené. Pápež ho ochutnal a podľa tradície usúdil, že ak toto pijú počas pôstu, pokojne môžu pokračovať. Tak dostali neoficiálne požehnanie.

Prečo sa pivu hovorí tekutý chlieb?

Unsplash

Experiment novinára po 300 rokoch

Príbeh by možno zapadol prachom dejín, keby ho v roku 2011 neotestoval americký novinár J. Wilson. Rozhodol sa zopakovať experiment mníchov a počas celého pôstu, teda 46 dní, nepil nič iné než pivo a vodu.

Celý čas bol pod lekárskym dohľadom. Výsledok? Schudol približne 11 kilogramov a skúsenosť opísal ako silne osobnú. „Mnísi si museli veľmi dobre uvedomovať vlastnú ľudskosť a nedokonalosť. Aby sa znovu sústredili na Boha, robili tento každoročný rituál nielen ako obetu, ale aj ako spôsob, ako znova objaviť svoje slabosti,“ napísal.

Pivovar, ktorý prežil stáročia

Najlepšia časť? Tento príbeh nie je len legendou o mníchoch. Pivovar Paulaner, ktorý založili, vznikol v roku 1634 v Mníchove a existuje dodnes.

Ľudia vraj prestávajú piť, no bary nezívajú prázdnotou. Ako sa mení náš vzťah k alkoholu?

Ich slávne silné pivo Salvator sa stále vyrába, a stále pripomína časy, keď bolo pre mníchov doslova náhradou jedla počas pôstu. Prežiť vyše mesiaca len na pive by ti však tvoj zamestnávateľ však asi neschválil.

Prečo nikdy nebrať lieky nalačno? Lekár varuje pred vážnymi následkami, môže ti ísť aj o život

Imunita sa buduje pri jedle, nie v lekárni

V posledných rokoch sa z posilňovania imunity stal trend. Ľudia pravidelne nakupujú vitamíny, minerály aj rôzne doplnky výživy. Pritom prehliadajú to najdôležitejšie – bežné potraviny, ktoré majú na obranyschopnosť organizmu zásadný vplyv.

Imunitný systém je zložitý mechanizmus, ktorý potrebuje pravidelný prísun živín.

Ak telo dlhodobo stráda, prejaví sa to nielen častejšími prechladnutiami, ale aj horšou regeneráciou, únavou či vyššou náchylnosťou na zápaly.

Na našu odolnosť má dôležitý vplyv aj stav črevnej mikroflóry, kde sídli väčšina imunitných buniek.

Pixabay/Pixabay

Stav na kyslú kapustu a kefír

Jednou z najdôležitejších zložiek imunity sú črevá. A práve tu zohrávajú zásadnú úlohu fermentované potraviny. Kyslá kapusta, kvasené uhorky alebo kefír patria medzi najdostupnejšie zdroje prospešných baktérií.

Kyslá kapusta je typickým príkladom potraviny, ktorá spája nízku cenu s vysokou nutričnou hodnotou. Obsahuje vitamín C, vlákninu aj probiotické kultúry. Pravidelná konzumácia podporuje rovnováhu črevného mikrobiómu, čo má priamy vplyv na imunitné reakcie.

Podobne funguje aj biely jogurt alebo kefír. Nejde o exotické produkty, ale o bežné potraviny, ktoré sa dajú zaradiť do jedálnička bez veľkých zmien.

Kefír má množstvo benefitov pre tvoje zdravie. 

Dreamstime/

Mrkva, zeler, zemiaky

Mrkva, zeler či petržlen sa často vnímajú len ako základ do polievky. V skutočnosti však obsahujú dôležité látky, ktoré podporujú obranyschopnosť organizmu.

Mrkva je bohatá na betakarotén, ktorý telo premieňa na vitamín A. Ten je dôležitý pre zdravie slizníc – teda prvej obrannej línie proti infekciám. Zeler zasa obsahuje antioxidanty a minerály, ktoré pomáhajú telu zvládať záťaž.

Veľmi podceňovanou potravinou sú aj zemiaky. Hoci sa často považujú len za obyčajnú prílohu, obsahujú vitamín C, draslík a ďalšie dôležité látky. Navyše sú lacné a dostupné počas celého roka.

Zemiaky sú dostupná a zdravá potravina. 

Td, Kulinárne štúdio Mafra/

Cibuľa a cesnak: domáca dvojica, ktorú telo miluje

Cibuľa a cesnak patria medzi najznámejšie prírodné prostriedky na podporu imunity. Obsahujú sírne zlúčeniny, ktoré majú antibakteriálne a protizápalové účinky.

Cesnak sa často označuje ako prírodné antibiotikum. Pravidelná konzumácia môže pomôcť znížiť riziko infekcií a podporiť celkovú obranyschopnosť organizmu. Cibuľa má podobné účinky a navyše je veľmi univerzálna v kuchyni.

Výhodou oboch týchto potravín nie je len účinnosť, ale aj cena. Patria medzi najlacnejšie suroviny, ktoré má väčšina domácností bežne k dispozícii.

Cibuľa  je veľmi univerzálna v kuchyni.

Pexels/katerina Holmes/

Lacná „výživa“ pre imunitu na každý deň

Imunita nie je len o vitamínoch, ale aj o celkovej výžive. Telo potrebuje dostatok bielkovín, vlákniny a minerálov. A práve tu zohrávajú dôležitú úlohu strukoviny a celozrnné obilniny.

Šošovica, fazuľa alebo hrach sú bohaté na zinok, železo a rastlinné bielkoviny. Tie sú kľúčové pre správne fungovanie imunitného systému. Navyše majú nízku cenu a dlhú trvanlivosť.

Podobne fungujú ovsené vločky alebo celozrnný chlieb. Ovos obsahuje betaglukány, ktoré stimulujú imunitné reakcie a pomáhajú telu lepšie sa brániť proti infekciám.

Strukoviny sú pre naše telo dôležité. 

Dreamstime/

Jablká a bobuľové ovocie prekvapia účinkom

Keď sa povie imunita, väčšina ľudí si predstaví citrusy. Tie sú síce dobrým zdrojom vitamínu C, no existujú aj lacnejšie alternatívy.

Jablká patria medzi najdostupnejšie ovocie a obsahujú vlákninu aj antioxidanty. Podporujú zdravie čriev, a tým nepriamo aj imunitu. Veľmi účinné sú aj kvasené alebo mrazené bobuľové plody, ktoré si zachovávajú vysoký obsah živín.

Zaujímavou voľbou je aj cibuľová alebo cesnaková nátierka doplnená o chren. Chren je totiž silne antibakteriálny a podporuje dýchacie cesty.

Jablká obsahujú množstvo vitamínov.

Henrich Mišovič/Tasr

Prečo funguje obyčajné jedlo?

Doplnky výživy môžu byť užitočné, no bez kvalitného jedálnička nemajú dlhodobý efekt. Telo potrebuje komplex živín, ktoré spolupracujú. A tie sa najlepšie prijímajú z prirodzenej stravy.

Lacné potraviny majú jednu zásadnú výhodu: sú dostupné a dajú sa konzumovať pravidelne. Práve pravidelnosť je pre imunitu kľúčová. Jednorazové vitamínové kúry nedokážu nahradiť dlhodobý nedostatok živín.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Ješ za pochodu, nosíš tesné topánky a berieš mobil na WC? Toto sú pre tvoje telo naozaj toxické zlozvyky

Neznamená to, že pestrosť stravy nie je dôležitá. Pre zdravie stále zostáva veľkým plusom. No ak je cieľom zhodiť kilá, práve jednoduchosť a opakovanie môžu túto cestu uľahčiť, a zároveň pomôcť priniesť výsledky.

V dnešnom svete plnom lákadiel si zdravé rozhodnutia vyžadujú neustálu pozornosť, plánovanie a sebakontrolu. Môže sa zdať, že je omnoho ťažšie zostať dôsledný. Keď však človek jedáva podobné, vopred premyslené jedlá, odpadá veľká časť každodenného rozhodovania, a presne to môže byť výhoda.

Autorka štúdie Charlotte Hagerman upozorňuje, že vytvorenie stravovacích návykov znižuje mentálnu záťaž. Keď netreba stále riešiť, čo si dať, zdravšie voľby sa robia oveľa ľahšie.

Domáce varenie je opäť trendy.

Pexels/Cottonbro Studio/

Priebeh výskumu a výsledky v číslach 

Výskum sledoval 112 dospelých s nadváhou alebo obezitou, ktorí boli zaradení do programu na chudnutie. Počas prvých 12 týždňov sa ukázalo, že účastníci s pravidelnejším režimom a stabilnejším kalorickým príjmom chudli úspešnejšie než tí, ktorých jedálniček bol rozmanitejší a kalórie im viac kolísali.

Rozdiel síce nebol obrovský, ale bol citeľný. Ľudia s rutinnejším stravovaním schudli v priemere 5,9 percenta svojej telesnej hmotnosti. Tí, ktorí jedli pestrejšie, schudli v priemere 4,3 percenta. Pri dlhodobom udržaní môžu aj tieto malé čísla znamenať celkom výrazný posun.

Zaujímavé bolo aj to, že čím viac sa denný kalorický príjem menil, tým menej sa chudnutie darilo. Výskumníci vypočítali, že pri každom rozdiele sto kalórií v dennom príjme sa celkový úbytok hmotnosti počas sledovaného obdobia znížil o 0,6 percenta.

Minimalistka Kristína vyžije z 38 eur na týždeň: Nič si nezakazujem. Komentár, či ma na ulici neodfúkne, ma rozosmeje

Samozrejme, tieto výsledky netreba chápať ako návod, že najlepšie je jesť stále to isté bez ohľadu na kvalitu stravy. Štúdia totiž neriešila, nakoľko boli jedlá výživovo hodnotné. Teoreticky teda mohli niektorí účastníci chudnúť aj na menej zdravom jedálničku. Dôležité však je, že boli súčasťou odborného programu, kde si spolu s koučmi nastavovali kalorický príjem aj realistické ciele.

Účastníci si mohli zvoliť dve stratégie: buď si držali približne rovnaký kalorický príjem každý deň, alebo sa orientovali na týždenný priemer. Aj pri tých, ktorí si poctivo zapisovali jedlo, sa ukázalo, že rutina v strave bola spojená s lepšími výsledkami.

Vedci zatiaľ nehovoria o priamej príčine a následku. Nevedia teda s úplnou istotou povedať, že práve opakovanie rovnakých jedál spôsobilo väčší úbytok hmotnosti. No spojenie je natoľko zaujímavé, že si podľa nich pýta ďalší výskum.

V praxi si z toho môžeš zobrať, že ak sa snažíš schudnúť, nemusíš každý deň vymýšľať nový „fit“ recept. Niekedy je efektívnejšie nájsť si niekoľko vyvážených jedál, ktoré ti chutia, zasýtia ťa a prirodzene zapadnú do tvojho režimu.

Čo sa to vlastne učia? Americké deti si myslia, že slanina či hot dogy sú rastliny a hranolky sú zo zvierat

Čo je termický efekt potravy?

• Je to energia, ktorú telo spotrebuje na spracovanie jedla.
• Patrí sem trávenie, vstrebávanie a využitie živín.
• Najvyšší termický efekt majú bielkoviny, nižší sacharidy a najnižší tuky.
• Znamená to, že telo časť prijatej energie spáli už pri samotnom trávení.

Väčšinu takýchto potravín máme doma. Si zvedavý, ktoré to sú?

1. Vajcia

Vajcia patria medzi potraviny s vysokým obsahom bielkovín.

Pexels/Cottonbro Studio/

Jasné, pamätáme si časy, keď sa vajcia takmer považovali za „zabijaka“ kvôli vysokému cholesterolu. Tá doba je už preč, vedci potvrdzujú, že vajcia nás nezabijú, a tak môžeme ťažiť aj z toho, čo nám naopak prinášajú dobré.

Vajcia patria medzi potraviny s vysokým obsahom bielkovín. A práve bielkoviny majú vyšší termický efekt než tuky alebo sacharidy, takže telo pri ich spracovaní vynaloží viac energie. A čo sa tiež počíta, je to, že ťa dobre zasýtia. Vajcia sú preto „šikovná“ voľba na raňajky aj na ľahšiu večeru.

2. Grécky jogurt alebo skyr

Hustý biely jogurt, skyr alebo iný nesladený fermentovaný mliečny výrobok je praktický pomocník nielen vtedy, keď vyslovene chudneš, ale aj vtedy, keď jednoducho nechceš jesť nezdravo. Ponúka pomerne vysokú dávku bielkovín. Práve dostatok bielkovín pomáha lepšie udržať svalovú hmotu, ktorá úzko súvisí s energetickým výdajom.

Najlepšou voľbou býva neochutená varianta bez pridaného cukru. Ale… ak si predsa len potrebuješ mliečny výrobok nejako ochutiť, nie je až taký „hriech“ pridať si doň ovocie alebo džem. Biely jogurt s trochou medu, s vlašskými orechmi je geniálny, relatívne zdravý dezert alebo desiata.

3. Strukoviny

Strukoviny obsahujú aj komplexné sacharidy a významné množstvo vlákniny

Pexels/Www.kaboompics.com/

Šošovica, fazuľa, cícer či hrach nebývajú pre mnohých obľúbenou pochúťkou, no sú výbornou kombináciou bielkovín a vlákniny. A to je presne spojenie, ktoré ťa zasýti na dlhší čas a pomáha lepšie udržať hlad pod kontrolou. Keď si na ne zvykneš a naučíš sa ich pripravovať, zistíš, že je to vlastne dobrota! Navyše (a to potvrdili vedci z Harvardu) strukoviny obsahujú aj komplexné sacharidy a významné množstvo vlákniny, takže sú skutočne plnohodnotnou potravinou.

4. Ovsené vločky

Ovsené vločky nie sú v poslednom čase populárne bez dôvodu. Sú zdrojom vlákniny, ktorá ťa zasýti, a hlad tak dlhší čas nemá šancu. Navyše pomáhajú udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi. To môže byť pri chudnutí veľmi užitočné, pretože miernejší a pomalší nástup hladu zvyčajne znamená menšiu chuť na sladké (potrebu rýchlej energie) aj menšie riziko prejedania. Z metabolického hľadiska teda nejde o rýchly „nakopávač“, ale o veľmi funkčný základ jedla.

5. Celozrnné obilniny

Čo sa to vlastne učia? Americké deti si myslia, že slanina či hot dogy sú rastliny a hranolky sú zo zvierat

Ražný chlieb, ovos, jačmeň, hnedá ryža alebo quinoa majú oproti rafinovaným variantom viac vlákniny a zasýtia lepšie než biele pečivo alebo klasické cestoviny. A opäť tu máme „vedeckú vsuvku“: americkí kardiológovia uvádzajú, že vláknina z celozrnných potravín môže pomáhať aj pri kontrole hmotnosti, pretože podporuje pocit sýtosti. Prakticky povedané: po celozrnnom jedle vydržíš dlhšie bez hladu.

6. Chia semienka

Aztécka superpotravina? Vraj chia semienka (teda semienka šalvie hispánskej) používali už starí Aztékovia. Ide o novodobú superpotravinu, no má obrovskú tradíciu. Aztékovia dokonca vymysleli aj ten „spevný“ názov.

Chia semienka sú malé, ale z hľadiska sýtosti veľmi zaujímavé. Dve lyžice obsahujú asi 11 gramov vlákniny a aj trochu bielkovín. V praxi vedia zväčšiť objem jedla a predĺžiť pocit nasýtenia, napríklad v jogurte, kaši či pudingu. Samy o sebe chudnutie nezariadia, no ako súčasť rozumného jedálnička dávajú zmysel. Navyše ťa môže zaujímať, že chia semienka sú výborným zdrojom rastlinných omega-3 mastných kyselín.

7. Čili papričky

Chili na zahriatie?

Pexels/Cottonbro Studio/

Pálivé papričky obsahujú kapsaicín, látku spájanú s termogenézou, teda tvorbou tepla a miernym zvýšením energetického výdaja. Poznáš to, však? Keď si po niečom naozaj štipľavom spotený, akoby si práve vyšiel z posilňovne. Nie je to len dojem, výskumy ukazujú, že kapsaicín môže mať na metabolizmus a kontrolu hmotnosti určitý efekt.

Samozrejme, opäť treba pripomenúť, že nestačí párkrát zjesť pekelne pálivú papričku, aby si zhodil10 kíl, ale… čili môže byť zaujímavý detail, ktorý jedlu dodá chuť a mierne podporí výdaj. Ostrého jedla sa nevzdávaj, ak ti vyslovene nerobí zle pri trávení (aj to sa, samozrejme, môže stať).

8. Zázvor

Zázvor sa v súvislosti s metabolizmom spomína pomerne často. Kedysi, dávno, bola urobená jedna menšia klinická štúdia u mužov s nadváhou. Ukázala, že po konzumácii zázvorového nápoja došlo k zvýšeniu termického efektu jedla a k nižším pocitom hladu. Štúdia bola malá a účinok zázvoru nebol nijako závratný, no ak máš zázvor rád, môžeš si pri jeho konzumácii povedať, že svoj metabolizmus podporuješ.

Z Kazachstanu sa presťahovala na Slovensko: Ste spomalení, ceny máte štvornásobne vyššie, hovorí Julka

9. Zelený čaj

Zelený čaj sa spája najmä s katechínmi a kofeínom. Vďaka nim môže zelený čaj mierne podporiť termogenézu a spaľovanie tukov, účinok je však zvyčajne malý a sám osebe nevedie k výraznému chudnutiu. Ako drobný doplnok zdravého režimu si ho však (po vzore napríklad dlhovekých Japoncov) pokojne zaraď do pitného režimu.

Určite je to lepšia voľba než sladené nápoje. Pre väčšinu zdravých dospelých je bežné pitie zeleného čaju bezpečné, opatrnosť je však na mieste pri vysokých dávkach, pri extraktoch v kapsulách a u ľudí citlivých na kofeín.

10. Káva

Voňavá káva.

Pexels/Darina Belonogova/

Káva obsahuje kofeín, ktorý je stimulant centrálnej nervovej sústavy. To vieme, mnohí z nás pijú kávu práve kvôli kofeínu a lahodná chuť či vôňa sú „bonus“. Kofeín z kávy sa vstrebáva pomerne rýchlo a môže krátkodobo ovplyvniť bdelosť aj energetický výdaj.

Ak kávu zaraďuješ do jedálnička kvôli zdravému životnému štýlu, treba zabudnúť na smotanu, šľahačku, sirup či dokonca zmrzlinu, ktoré z kávy urobia kalorickú bombu. Čierna káva alebo káva s malým množstvom mlieka môže byť pri redukcii v poriadku.

11. Orechy a semienka

Orechy obsahujú zdravé tuky, trochu bielkovín a často aj vlákninu. To z nich robí lepšiu desiatu než napríklad sušienky či sladké tyčinky. Pozor však: sú energeticky koncentrované. Malá hrsť je pomocník, pol vrecúška je skôr kalorická bomba.

Chladničku Calex mal doma takmer každý, dnes je už minulosťou. Toto sa so slávnou značkou stalo

„Urýchľovače“ metabolizmu

Metabolizmus neurýchli jedna „superpotravina“, ktorú budeš jesť od rána do večera a vďaka tomu schudneš. Zameraj sa na spôsob stravovania.

Najväčší zmysel má konzumovať potraviny, ktoré:

• obsahujú viac bielkovín,
• dodajú vlákninu,
• dobre zasýtia,
• pomôžu nahradiť vysoko priemyselne spracované a kaloricky bohaté jedlá.

Takže áno, niektoré potraviny môžu metabolizmus mierne podporiť. Ešte dôležitejšie však je, že ti pomôžu jesť menej chaoticky, byť dlhšie sýty a zvládať chudnutie bez pocitu, že si neustále hladný. A to je rozdiel, ktorý v praxi pocítiš. Zabudni na extrémy a podporuj metabolizmus jednoducho tým, čo ti chutí. Budeš sa cítiť lepšie.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

FACH Bratislava

Ak si potrpíš na kvalitnej a výživnej strave a nepohrdneš ani výberovou kávou, Fach Bratislava je to pravé orechové. Veľkou výhodou je, že raňajky podávajú od 9:00 do 16:00, takže si môžeš kvalitne pospať a naštartovať svoj deň neskôr. 

V ich ponuke si prídu na svoje mäsožrúti, vegetariáni, ale aj milovníci sladkého. Okrem tradičných párkov, či domácej tresky podávaných s domácim kváskovým chlebom, tam nájdeš aj zaujímavé špeciality. Gurmáni si určite pochutnajú na avokádovej pene s pečeným zelerom, omelete s chedarom a kelom alebo na Vajíčkach na turecký spôsob s tekvicou a petržlenovou vňaťou.

Ponuku spestruje aj široký výber káv, čajov či domácich limonád. Cena raňajok sa pohybuje od 9,90 do 12,90 eura, no môžeš si vyskladať aj lacnejšiu verziu z ponuky koláčov a croissantov. Nájdeš ich na Ventúrskej ulici.

Panenská kaviareň

V jej ponuke síce nájdeš tradičnejšie pokrmy, no je ideálnou voľbou pre vegánov alebo ľudí s intoleranciami. Raňajkové menu pozostáva zo sladkých aj slaných jedál. Môžeš si tam dať lahodné croissanty, jogurty a ovsené kaše s ovocím, ale aj chlebík s domácimi pomazánkami. 

Celé to môžeš zapiť krémovou kávou, ktorá je kombináciou arabiky a robusty. Počas pracovného týždňa majú otvorené od 8:00 do 16:00. Veľkým plusom je, že organizujú aj sobotné brunche, ale pozor! Otvorené majú len do 13:00. Ako vyplýva z názvu, nájdeš ich na Panenskej ulici. 

Urban House

Vafle, lievance, francúzske toasty, raňajkové burgre, vajíčka na spôsoby od výmyslu sveta, avokádové toasty, či humus. Ponuka, ktorú nájdeš v Urban house je naozaj široká, takže na svoje si tam príde určite každý. Rovnako veľký výber ponúka aj ich nápojový lístok, kde nájdeš čerstvé šťavy, domáce limonády, tradičné kávy, ale aj rôzne druhy latte. Urban house je jednoducho miesto kde sa snúbi špičková gastronómia a čarovný priestor. V súčasnosti majú v Bratislave dve prevádzky, na Laurinskej ulici a v Eurovei.

Za brunch tam zaplatíš v priemere 12,90 eura. Cez týždeň raňajky podávajú do 12:00, počas víkendu myslia aj na ultra spachtošov a brunch si môžeš vychutnať až do 15:00.

Kde na špeciálne brunch menu a čosi o našej obľúbenej pekárni sa dozvieš na ďalšej strane

Pán Cakes 

Milovníci palaciniek si prídu na svoje u Pána Cakesa. Ak si nevyberieš z ich raňajkového menu, môžeš siahnuť po ponuke sladkých, slaných, ale aj bezlepkových palacieniek. Návštevou tejto palacinkárne potešíš nielen svoje chuťové poháriky, ale aj peňaženku. Za brunch u nich zaplatíš od 3,80 do 8,70 eura. Raňajky podávajú celý týždeň vrátane víkendu od 9:00 do 11:30. Nájdeš ich na Suchom mýte.

Bistro 24 

Ponúka celodenné raňajky, no v ich ponuke nájdeš aj brunch menu, takže máš na výber z veľkého množstva možností. Za raňajkové menu, ktoré si môžeš vychutnať do 14:30 zaplatíš od dvoch do dvanástich eur. Za brunch menu si priplatíš viac. Bude ťa stáť od 17 do 22 eur, no rozhodne budeš odchádzať zasýtený na celý deň.  Bistro 24 sa nachádza na Štefánikovej ulici.

Otto Bratislava 

Je známy svojou kulinárskou gastronómiou, nevynímajúc ani brunch menu. Nájdeš v ňom nestarnúce klasiky ako praženicu, ale aj zaujímavé špeciality, napríklad tekvicový hummus alebo vajíčka benedict. Raňajkové špeciality počas pracovného týždňa podávajú do jedenástej, cez víkend až do tretej hodiny. Otto Bratislava nájdeš na Grösslingovej ulici. 

Enjoy bistro

Ak si zablúdil do centra Starého mesta, jednoznačnou voľbou je Enjoy bistro, ktoré nájdeš na Michalskej ulici. V ich ponuke nájdeš pravé anglické raňajky, avokádový kváskový chlebík, ale aj francúzsky toast. Raňajkové menu podávajú do 12:00 a bude ťa stáť od siedmich do dvanástich eur.

Kruh 

Ak si príliš vyberavý a radšej si vyskladáš svoje brunch menu sám, zavítaj do pekárne Kruh, ktorá sa nachádza na Vajnorskej ulici hneď za Trnavským mýtom. Pochutnať si môžeš na sladkom či slanom pečivku prvotriednej kvality. Výhodou je, že širokú ponuku tejto pekárne si môžeš prehliadnuť na ich stránke v pohodnlí domova a vytvoriť si zoznam vybraných špecialít. Potom stačí už len prísť a svoje vlastné menu vychutnať v príjemnom prostredí pekárne.

Kakao, ktoré piješ, možno vôbec nie je kakao: Pozri sa, čo balenie môže naozaj obnášať

Vieš, čo dávaš na tanier

Keď si jedlo pripravíme sami, presne vieme, čo obsahuje. Môžeme ovplyvniť množstvo soli, tukov aj kvalitu použitých surovín a ľahko sa vyhnúť zbytočne priemyselne spracovaným potravinám.

Zároveň sa nemusíš vzdávať obľúbených chutí – aj rýchle a na prvý pohľad nezdravé jedlá sa dajú pripraviť v ľahšej a nutrične vyváženej forme. Práve táto kombinácia chuti a celkovej kontroly nad stravou je jedným z hlavných dôvodov, prečo domáce varenie znovu získava na popularite.

Krabičky do práce zachraňujú nielen čas.

Pexels /ella Olsson/

Krabičky šetria čas aj nervy

S domácim varením úzko súvisí aj plánovanie. Pripraviť si jedlo dopredu dnes neznamená diétny režim, ale praktický spôsob, ako zvládnuť pracovný týždeň bez každodenného riešenia otázky „čo budem dnes jesť“.

Krabičkovanie predstavuje vedomé stravovanie, prináša prehľad, pravidelnosť aj úsporu času a je nástrojom, ako sa vyhnúť náhodnému a nezdravému stravovaniu. Tento vedomý prístup nie je o zákazoch, ale o jednoduchom plánovaní a organizácii zdravého životného štýlu, vďaka ktorému sa budeš počas celého dňa cítiť lepšie a nebude ti chýbať energia na všetky povinnosti – či už pracovné, alebo rodičovské.

„Ak tápeš, môžeš na začiatku, kým získaš istotu, vyskúšať overeného výrobcu krabičkovej diéty. Odpozoruješ si veľkosť porcií, nutričné zloženie aj recepty. Pri výbere dodávateľa krabičkovej diéty venuj pozornosť tomu, či uvádza detailný nutričný rozpis makroživín a ingrediencií, varí z kvalitných a pestrých surovín a má tím nutričných špecialistov, ktorí vedia odporučiť optimálny energetický príjem,“ spomína Kateřina Šimková zo Zdravého stravovania, ktorá sa venuje príprave krabičkových diét.

Chceš obmedziť mäso, ale bojíš sa hladu? Stačí poznať tieto jednoduché triky a nahradíš ho bez utrpenia

Technológie v kuchyni

Súčasná domáca kuchyňa sa čoraz viac prepája s technológiami, ktoré dokážu prípravu jedla výrazne zjednodušiť. Moderné spotrebiče umožňujú pripravovať jedlá rýchlejšie, s menším množstvom tuku a bez zbytočného neporiadku.

Typickým príkladom sú teplovzdušné fritézy, ktoré využívajú cirkuláciu horúceho vzduchu a dokážu znížiť obsah tuku v jedle až o viac než 85 percent, pričom zachovávajú chrumkavú chuť aj šťavnatú štruktúru pokrmov. Okrem benefitov zdravšej úpravy jedál mnohí ocenia aj samotnú rýchlosť prípravy, ktorú umožňuje vysoký výkon a rýchly ohrev.

Technológia sa tak stáva prostriedkom, ktorý podporuje dlhodobo udržateľný a vyvážený jedálniček, nie len ďalším kuchynským doplnkom.

Zdravý stravovací vzorec, čerstvé a lokálne potraviny. 

Pexels.com/kristina Snowasp/

Prečo sa oplatí variť z čerstvého

Čerstvosť a plná zrelosť surovín výrazne ovplyvňujú množstvo vitamínov, preto by sme mali rešpektovať sezónnosť potravín a pri varení využívať lokálne suroviny, ktoré sa zbierajú v plnej zrelosti a necestujú k nám cez pol planéty. Výhodou je aj vlastná úroda zo záhrady.

Ak túto možnosť nemáš, nezúfaj: aj do malého bytu si môžeš zadovážiť inteligentnú záhradku. Tento dizajnový a zároveň funkčný doplnok umožňuje jednoducho vypestovať nielen čerstvé bylinky, ale aj drobné ovocie či zeleninu.

Napríklad inteligentné záhradky dokážu vypestovať semenné sadenice v bio kvalite a bez GMO.

Inteligentné zariadenia majú tiché automatické zavlažovanie aj automatickú reguláciu intenzity svetla podľa okolitých podmienok a s nízkou spotrebou niekoľkých wattov. Vďaka tejto vychytávke si môžeš dopriať paradajky a papriky, thajskú bazalku do ázijských jedál, čerstvú bazalku k mozzarelle alebo mätu do mojita – kedykoľvek sa ti zachce.

Jednoduchosť a krása modernej kuchyne.

Pexels /juan Pablo Serrano/

Ako domáce varenie podporí energiu aj pohodu

Pravidelné domáce varenie, plánovanie jedál aj využívanie šikovných pomocníkov majú spoločný cieľ: uľahčiť cestu k zdravším návykom bez zbytočného tlaku. Nejde o dokonalosť, ale o postupné kroky, ktoré vedú k väčšej pohode, stabilnej energii a lepšiemu vzťahu k jedlu.

V tom spočíva skutočný význam modernej domácej kuchyne: v jednoduchosti, ktorá dlhodobo funguje. Vedomé stravovanie sa ti odvďačí dobrým pocitom, pevnejším zdravím, dostatkom energie a chuťou do všetkých aktivít počas každého dňa.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Redzepi odstupuje z Nomy aj z boardu neziskovky Mad.
• Bývalí zamestnanci hovoria o fyzickom aj psychickom násilí.
• Noma čelila protestom ešte pred otvorením pop-upu v Los Angeles.
• Aj napriek škandálu sa rezidencia vypredala za 3 minúty.

Keď sa povie Noma, veľa ľudí si predstaví gastronomický Olymp. Reštauráciu, kde sa jedlo mení na umenie a rezervácia pôsobí ako výhra v lotérii. Teraz sa však okolo nej nehovorí o fermentácii, severskej kuchyni ani o luxuse za 1 500 dolárov, ale o obvineniach, ktoré majú ďaleko od lesku michelinského sveta, píše britský Guardian.

Slovák pôsobil v najlepšej reštaurácii sveta. Prvý mesiac to v Nome polovica ľudí nedala, večera stála aj 800 eur

Koniec jednej éry

René Redzepi, šéfkuchár a spoluzakladateľ slávnej kodanskej reštaurácie Noma, oznámil, že z podniku odchádza. Prišlo to po tom, čo The New York Times zverejnil výpovede bývalých zamestnancov, podľa ktorých ich mal fyzicky aj psychicky týrať. V texte zazneli aj šokujúce tvrdenia, že „udieral zamestnancov do tváre, pichal ich kuchynskými nástrojmi a hádzal ich o steny“.

Redzepi na Instagrame napísal: „Rozhodol som sa ustúpiť a dovoliť našim výnimočným lídrom, aby teraz viedli reštauráciu do jej ďalšej kapitoly.“ Zároveň priznal, že posledné týždne otvorili „dôležité rozhovory o našej reštaurácii, odvetví a mojom minulom vedení“.

René Redzepi

Yuya Shino/Reuters

Dodal aj: „Pracoval som na tom, aby som bol lepším lídrom, a Noma počas rokov urobila veľké kroky pri zmene kultúry. Uvedomujem si, že tieto zmeny neopravujú minulosť. Ospravedlnenie nestačí, beriem zodpovednosť za svoje vlastné činy.“

Luxus, protesty a trauma

Podľa reportáže, ktorá vznikla na základe rozhovorov s 35 bývalými pracovníkmi, išlo o „vzorec fyzických trestov“ a o „trvalú traumu z vrstiev psychického zneužívania vrátane zastrašovania, zosmiešňovania tela a verejného ponižovania“. Objavili sa aj tvrdenia, že šéfkuchár mal zamestnancom hroziť zničením kariéry či problémami pre ich rodiny.

Gordon Ramsay má radu, ktorú ocení každý. Toto jedlo by si si v žiadnej reštaurácii nikdy nemal objednávať

Redzepi zároveň odstúpil aj z boardu neziskovej organizácie Mad, ktorú založil v 2011. Pred pop-upom Nomy v Los Angeles sa proti nemu protestovalo a firmy American Express aj Blackbird prerušili s reštauráciou spoluprácu. Paradox? Napriek škandálu sa losangeleská rezidencia podľa Eater vypredala za 3 minúty.

Gen Z objavuje silu bylín. Týchto päť ti pomôže na nervy, spánok aj prechladnutie

Sezóna medvedieho cesnaku sa pomaly začína. Tento rok vyrazil zo zeme skôr než vlani, zväzky voňavých zelených listov sa už predávajú aj na trhoch. Rastie najmä v lesoch a tienistých parkoch s vlhkou pôdou, kde je dostatok tieňa a vlahy. Najčastejšie ho nájdeš:

• v listnatých lesoch – pod bukmi, dubmi či javormi, kde pôda zostáva vlhká a kyprá,
• popri potokoch a riečkach – najmä tam, kde je pôda humózna a tienistá,
• v parkoch a záhradách s prirodzeným zalesnením.

Každoročná mánia zberu medvedieho cesnaku je čoraz intenzívnejšia. Súvisí to s popularitou tohto prírodného dochucovadla aj s návratom k „babičkovským“ receptom. Kým naše staré mamy boli po generácie vedené k bylinkárstvu, v dnešnej generácii tieto zručnosti už nie sú také silné. Ľahko sa tak môže stať, že neskúsený zberač si pomýli listy rastlín, ktoré sa v prírode objavujú v podobnom období.

Na snímke prvé výhonky medvedieho cesnaku (lat. Allium ursinum) v historickom mestskom parku v Trebišove v utorok 3. marca 2026. 

Roman Hanc/Tasr

Na prvý pohľad sa táto bylinka veľmi podobá jesienke alebo konvalinke. Obe rastliny sú však jedovaté a životu nebezpečné, požitie môže mať až fatálne následky. Hrozí zlyhanie pečene a obličiek aj narušenie krvotvorby. Každý rok sa objavujú prípady otravy práve pre zámenu za medvedí cesnak. Prvým príznakom otravy býva úporné vracanie a hnačka. U detí je situácia zložitejšia v tom, že sa príznaky prejavia neskôr.

Najistejší test v teréne: vôňa rozhodne

Ako si bezpečne nazbierať medvedí cesnak vo voľnej prírode a vyhnúť sa zámene za jesienku či konvalinku?

Bezpečným poznávacím znakom je vôňa. Keď listy medvedieho cesnaku rozotrieš medzi prstami, ucítiš typickú cesnakovú arómu. Konvalinka ani jesienka však vôňu nemajú.

Pred každým ďalším trhaním listov je však potrebné ruky dôkladne umyť. Inak ti na prstoch zostane vôňa medvedieho cesnaku a budeš ju cítiť aj pri zbere iných listov, napríklad jedovatej konvalinky.

medvedí cesnak,jar

Spodniaková Miroslava/hn/

Pozor na miesto zberu

Prostredie by malo byť prvým kľúčom. Medvedí cesnak zvyčajne rastie v lesoch alebo na lúkach s vlhkou pôdou, kým jedovatá jesienka rastie v suchších a slnečných oblastiach.

Nie je to však absolútne pravidlo. V nížinách ho nájdeš aj na vlhkých lúkach, suchšie stanovištia sú zas typickejšie pre hory.

Ak teda máš pocit, že si našiel „medvedí cesnak“ na slnečnej lúke, mal by si byť obozretný.

Prvé, čo mätie, je tvar listov:

• medvedí cesnak – listy sú matne zelené a mäkké, majú tenké stopky, rastú jednotlivo zo zeme,
• konvalinka – pevné tmavozelené listy, rastú v pároch (ojedinele po troch) na jednej stonke,
• jesienka – listy sú úzke, kopijovité, bez stopky, rastie ich viac zo stonky, uprostred stonky je zapuzdrené semeno.

V období kvitnutia napovedia ďalšie rozdiely:

• medvedí cesnak – biele kvety, rastú smerom nahor,
• konvalinka – biele kvety, viac „zvončekov“ na stonke, ktoré visia nadol,
• jesienka – fialové kvety, kvitne na jeseň.

Medvedí cesnak si môžeš vysadiť aj na vlastnej záhrade. Stačí mu nájsť vlhšie, tienisté miesto. Sadí sa približne od mája do novembra, dá sa kúpiť v kontajneri podobne ako iné priesady.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Vitaj v Gushi Cliff Coffee, pravdepodobne jednej z najextrémnejších kaviarní na svete!

Kaviarenska scéna v Bratislave? Koncentrácia kvality na malom priestore. Otvorenie prevádzky Liv a little nás stálo 80-tisíc eur

Na kávu musíš zliezť útes

Táto netradičná kaviareň sa nachádza na pobrežnom útese neďaleko čínskeho mesta Fuzhou, a dostať sa k nej nie je práve jednoduché, píše portál Vice.

Zákazníci sa k „terase“ dostanú ferratovou trasou – teda po kovových stupoch zapustených do skaly a zabezpečení lanami. Celý zostup vedie skúsený inštruktor, takže nejde o nejakú spontánnu zastávku na kávu počas obyčajnej prechádzky.

Miesto si musíš rezervovať vopred a bez bezpečnostného vybavenia sa tam nedostaneš.

Káva je vlastne len súčasť zážitku

Za približne 398 jüanov (zhruba 50 eur) dostaneš balík, ktorý zahŕňa viac než len drink. Čaká ťa adrenalínový zážitok, fotenie na okraji útesu a k tomu káva servírovaná priamo na malej platforme.

Nejeden návštevník priznal, že keď prvýkrát uvidel útes pred sebou, mal obrovský strach, píše Vice. Ten však postupne zmizne vďaka prístupu profesionálnych inštruktorov.

Návštevníčka Ye Kunkun povedala pre CNN, že keď sa konečne usadila na lavičke, sprievodca jej nalial pripravenú kávu a začal fotografovať. Práve tieto momenty sú totiž tým, čo návštevníci vyhľadávajú a odnášajú si domov.

Káva je tu skôr symbolická. Skutočným produktom je adrenalín a fotografia, ktorá je dôkazom tohto extrémneho dobrodružstva.

Na sociálnych sieťach vyvolala kaviareň okamžite množstvo reakcií. Niektorí ľudia obdivujú odvahu návštevníkov a tvrdia, že by to chceli aspoň raz v živote skúsiť. Iní zas majú jasno v tom, že by do ničoho podobného nikdy nešli.

Majiteľ kaviarne vysvetľuje, že miesto vybral aj kvôli výnimočnému výhľadu. Z útesu je totiž vidieť až na Taiwanský prieliv a za dobrého počasia dokonca aj svetlá na ostrovoch Matsu.

Balík podľa neho zahŕňa bezpečnostné vybavenie, poistenie, sprievodcu aj „unikátne scenérie“. Nie všetci však považujú cenu za primeranú. Niektorí návštevníci priznali, že zážitok je síce zaujímavý, no za tú sumu by očakávali ešte viac, uzatvára portál.

Hubka na riad ​je nenápadná farebná pomôcka, s ktorou sa riad umýva lepšie než handrou. Základná výbava každej domácnosti. Úplne automaticky ju máme pri dreze a berieme ju do ruky niekoľkokrát denne. A teraz úprimne – kedy si naposledy vyhodil starú hubku a zobral zo skrinky novú? Vieš, ako dlho ten farebný kúsok používaš? Dva dni? Týždeň? Alebo ti tam leží už mesiac?

Cieľ je závislosť. Priemyselné potraviny sa podobajú viac cigaretám ako jedlu, prestať s nimi je extrémne ťažké

Väčšina z nás to príliš nerieši. Hubku často vyhodíme až vtedy, keď začne zapáchať. Asi však tušíme, že to nie je úplne správny prístup.

Špinavé kuchynské hubky patria medzi najznečistenejšie predmety v domácnosti – v skutočnosti môžu obsahovať viac baktérií než toaleta. Štúdia z roku 2017 vedená profesorom Markusom Egertom odhalila, že na jednom kubickom centimetri hubky môže žiť až 82 miliárd baktérií. To je hustota porovnateľná s ľudskou stolicou.

Vedci identifikovali až 362 rôznych druhov baktérií vrátane potenciálne nebezpečných patogénov, ako sú E. coli, Salmonella či Moraxella osloensis, ktorá je zodpovedná za typický zápach špinavých hubiek. Táto baktéria sa množí v teplom, vlhkom a výživnom prostredí, ktoré hubka poskytuje, a môže sa prenášať na riad, dosky na krájanie, príbor aj pracovnú dosku. A to naozaj nechceš, jesť s takouto bakteriálnou spoločnosťou pri stole.

Tvoja kuchyňa nemusí byť taká čistá, ako si myslíš.

Pexels/Wallace Chuck/

Každé dva týždne alebo skôr?

1. Pravidelne. Ideálne aspoň každé dva týždne. Bez výnimky.

Vo všeobecnosti sa odporúča meniť hubku približne každé 2 až 3 týždne. Interval závisí od intenzity používania a od toho, ako sa o ňu staráš. Ak ju používaš niekoľkokrát denne, jej životnosť bude kratšia než v domácnosti, kde väčšinu práce zastane umývačka riadu a hubka slúži len ako doplnok.

2. Pri známkach poškodenia.

Možno si hovoríš, že opotrebovanie nemá vplyv na funkciu hubky. Opak je pravdou. Ak začne vykazovať známky poškodenia: rozstrapkané okraje, trhliny alebo stratu tvaru, je čas na výmenu. Poškodená hubka je menej efektívna a zároveň zadržiava viac baktérií. V zárezoch a trhlinách sa držia nečistoty a mikroorganizmy tam majú doslova raj.

3. Ak zapácha.

Toto je jasný signál. Ak ti po umývaní riadu zapáchajú ruky, je už dávno čas hubku vyhodiť. Používaj nos, v tomto prípade je veľmi spoľahlivým ukazovateľom. Nepríjemný zápach znamená premnoženie baktérií a plesní.

4. Pri výraznom znečistení.

Ak sa na hubke objavia zvyšky mastnoty, jedla alebo usadeniny, ktoré sa nedajú dôkladne vypláchnuť, je lepšie ju okamžite vymeniť.

Ako často treba meniť hubku?

Pexels/Ron Lach/

Chceš menej baktérií? Takto hubku správne čistiť a skladovať

Pravidelná výmena je kľúčová, no správna starostlivosť môže predĺžiť jej životnosť a spomaliť množenie baktérií.

1. Umývačka alebo mikrovlnná rúra.

Hubku môžeš občas umyť v umývačke riadu. Prípadne ju môžeš na niekoľko sekúnd vložiť do mikrovlnnej rúry (na plný výkon). Pozor – hubka musí byť vlhká, nikdy ju nedávaj do mikrovlnky suchú.

2. Skladovanie v suchu.

Po použití hubku dôkladne vyžmýkaj a nechaj ju voľne preschnúť. Baktérie sa množia rýchlejšie vo vlhkom prostredí, preto je dôležité, aby čo najrýchlejšie vyschla.

3. Namáčanie v octovom roztoku.

Občas ju môžeš namočiť do zmesi vody a octu. Ocot má mierne dezinfekčné účinky a pomôže obmedziť množenie baktérií.

Myslíš si, že je čistá?

Pexels/Www.kaboompics.com Sledovať Prispieť/

Existuje hygienickejšia alternatíva? Tieto možnosti zváž

Ak chceš obmedziť častú výmenu klasických hubiek, môžeš zvážiť alternatívy, ktoré sú hygienickejšie aj ekologickejšie.

1. Prírodné hubky:

Hubky vyrobené z prírodných materiálov, napríklad z konope alebo kokosových vlákien, sú biologicky rozložiteľné a často majú dlhšiu životnosť. Zároveň predstavujú šetrnejšiu alternatívu k životnému prostrediu.

2. Silikónové hubky:

Silikónové hubky sú hygienickejšie a ľahšie sa udržiavajú. Dajú sa umývať v umývačke riadu a nemajú tendenciu zadržiavať toľko baktérií ako klasické penové hubky.

3. Bambusové kefy:

Ak ti hubky vo všeobecnosti nevyhovujú, vyskúšaj kefy na riad s bambusovou rukoväťou. Sú ekologické, odolné a jednoducho sa čistia.

4. Perlan:

Perlan je zaujímavou alternatívou. Hoci ide o syntetický materiál, je biologicky odbúrateľný a šetrný k životnému prostrediu. Dá sa používať takmer jednorazovo, čo zabezpečuje vysokú úroveň hygieny.

                                     Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

V supermarketoch často ležia vedľa seba dva produkty, ktoré na prvý pohľad vyzerajú rovnako: kakaový prášok a instantný kakaový nápoj.

Oba sú hnedé, oba sa rozpúšťajú v mlieku a oba sľubujú kakaovú chuť. Z hľadiska zloženia však ide o dve úplne odlišné potraviny. Kým kakaový prášok je čistý produkt z kakaových bôbov, instantný nápoj je zmes, v ktorej hlavnú úlohu zvyčajne zohráva cukor.

Kávová kríza na obzore? Vietnam hlási najhoršie záplavy za 30 rokov a ceny môžu prudko vyskočiť

Skutočné kakao vs. spracovaná sladká zmes

Pravý kakaový prášok vzniká z kakaových bôbov stromu Theobroma cacao (kakaovník pravý). Po fermentácii, sušení a pražení sa bôby melú a lisujú. Oddelí sa kakaové maslo a zvyšok sa rozomelie na jemný prášok.

Na našom trhu sa bežne stretneš s dvoma variantmi:

• prírodné kakao: svetlejšia farba, výraznejšia a mierne kyslejšia chuť
• alkalizované (holandské) kakao: tmavšie, jemnejšie, menej kyslé

Na obale by malo byť jednoducho uvedené „kakaový prášok“. Zloženie obsahuje jedinú položku: kakao.

Kakao, Baracoa, Baracooca, Kuba.

Proxenta/

Toto v skutočnosti piješ, keď si kúpiš instantné „kakao“

Instantný nápoj je technologicky upravená zmes určená na rýchlu prípravu a sladkú chuť bez ďalšieho dochucovania.

Typické zloženie:

• 60 – 80 % cukru
• 10 – 20 % kakaa
• sušené mlieko alebo srvátka
• emulgátory
• arómy
• prípadne soľ

Podľa potravinárskej legislatívy musia byť zložky uvedené v zostupnom poradí. Ak je na prvom mieste cukor, tvorí hlavnú časť výrobku.

Bežná porcia instantného kakaa (2 – 3 lyžičky zmesi) môže obsahovať 15 až 20 gramov cukru. To je takmer polovica maximálneho odporúčaného denného príjmu cukru pre dieťa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie.

Pri čistom kakau si sladkosť reguluješ sám. Môžeš pridať menej cukru, med alebo nápoj nesladiť vôbec.

Kaviarenska scéna v Bratislave? Koncentrácia kvality na malom priestore. Otvorenie prevádzky Liv a little nás stálo 80-tisíc eur

Pravá chuť kakaa je úplne iný zážitok

Skutočné kakao má plnú, hlbšiu chuť s mierne horkými tónmi. Je vhodné nielen na pitie, ale aj do pečenia, dezertov či domácej čokolády.

Instantná zmes je chuťovo jednoduchšia. Sladkosť prebíja kakaovú arómu a pri varení často nefunguje tak dobre ako čistý prášok.

Na prvý pohľad môže instantný nápoj pôsobiť cenovo atraktívnejšie. Balenie však obsahuje prevažne cukor, ktorý je lacná surovina.

Kvalitný kakaový prášok môže byť drahší, spotreba je však nižšia a výsledná chuť výraznejšia. Z dlhodobého hľadiska tak rozdiel v cene nemusí byť zásadný.

Skutočné kakao má plnú, hlbšiu chuť s mierne horkými tónmi.

Proxenta/

Jednoduchý návod, ako nenaletieť v obchode

Pri výbere sa riaď týmito pravidlami:

• čítaj zloženie, malo by obsahovať iba kakao
• sleduj obsah kakaového masla (čím vyšší, tým plnšia chuť)
• vyhýbaj sa výrobkom, kde je na prvom mieste cukor
• skontroluj, či ide o kakaový prášok, nie kakaový nápoj

V obchodoch býva čisté kakao dostupné v bežných supermarketoch aj v predajniach zdravej výživy.

Espresso predávajú za 1,90 eura. Nechceme, aby sa z kávy stal luxus, hovorí majiteľ bratislavskej kaviarne Ráno

Ktoré kakao je pre teba to správne?

• na pečenie a varenie: jednoznačne 100 % kakao
• na kontrolu príjmu cukru: 100 % kakao
• na rýchlu sladkú chuť bez prípravy: instantná zmes

Výber závisí od tvojich priorít. Ak riešiš zloženie potravín a množstvo cukru, čisté kakao je bezpečnejšia voľba.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• 80 percent ľudí sa po usadení hneď znovu postaví a zamieri k bufetu.
• 37 percent párov má taktiku - jeden stráži stôl, druhý ide na prieskum.
• 35 percent sa cíti súdených za veľkosť porcie.

Existujú situácie, kde sa ukáže, kto naozaj si. Napríklad hotelové raňajky. Nový prieskum medzi 2-tisíc ľuďmi v Spojenom kráľovstve ukázal, že bufet pred deviatou ráno je malé sociálne bojisko plné zdvorilosti, váhania a tichej paniky, píše portál Joe.

Hodíš po návrate z dovolenky kufor do kúta? Odborníci varujú, hrozí ti tento scenár

Až 80 percent ľudí priznalo, že si najprv poslušne sadnú, keď ich personál odvedie k stolu... a o pár sekúnd sa postavia späť na nohy a mieria k bufetu. Rituál, ktorý pozná každý.

Taktika, ospravedlnenia a pocit viny

Viac než 37 percent párov má vypracovaný systém - jeden „drží stôl“, druhý ide zmapovať terén. Raňajky sa tak menia na operáciu s prvkami kontroly územia a ochrany zdrojov.

Do toho prichádza národný šport - ospravedlňovanie sa. Priemerný človek povie počas jednej návštevy bufetu „prepáčte“ aspoň dvakrát, či už sa prediera davom alebo siaha po miešaných vajciach. A 13 percent to stihne päťkrát a viac ešte pred prvou dávkou kofeínu.

Raňajky v olympijskej dedine pred zimnými olympijskými hrami v Miláne

TASR/AP Photo/Antonio Calanni

Napriek všetkej slušnosti sa 35 percent priznáva, že sa pri návrate k stolu cíti hodnotených kvôli veľkosti porcie. Možno aj preto ten mierne zhrbený, vinný krok s tromi croissantmi a plným tanierom.

Hash browns vládnu, slanina ustupuje

Ľudia si v priemere dávajú dve porcie, 27 percent sa bez hanby vracia aj po tretiu. Najobľúbenejšou položkou sú hash browns (raňajkové jedlo z nahrubo nastrúhaných zemiakov, ktoré sa smažia dozlatista) s 41 percentami hlasov. Nasledujú lievance s 39 percentami a ovocný šalát s 37 percentami, ktoré predbiehajú slaninu aj miešané vajcia, obe s 29 percentami.

Hovorca spoločnosti Travelodge, ktorá si prieskum objednala, uviedol: „Náš výskum ukazuje, že hotelový bufet je jedinečné spoločenské mínové pole, kde tradičná zdvorilosť bojuje s pokušením pridať si druhú porciu.“

Miluješ gastroturistiku? V týchto siedmich mestách majú podľa návštevníkov najlepšie jedlo, tretie miesto ťa prekvapí

Dodáva: „Či už ide o ‘bufetové ospravedlnenie’ alebo stratégiu ‘držania stola’, každý má svoje ranné rituály. Raňajky už dávno nie sú len o tradičnej anglickej zostave. Hostia si čoraz častejšie vyberajú ovocie, opečené bagely s arašidovým maslom a banánom či kávu v štýle baristu s rastlinnými alternatívami. Ponúkame úplnú voľbu bez posudzovania.“

Takže nabudúce, keď si sadneš a hneď vstaneš, pokojne sa usmej. Nie si divný. Len si človek pri bufete, jeden z mnohých, pričom všetci sa chováte relatívne podobne.

Dobrá správa je, že to ide aj bez radikálnych zmien, píše portál iDnes. Bezmäsitý jedálniček môže byť sýty, výživný aj plný chuti, len treba vedieť, ako na to.

Nemusíš sa stať vegetariánom zo dňa na deň. Už jeden až dva bezmäsité dni v týždni môžu jedálniček odľahčiť, spestriť a často aj zlacniť. Nájsť vegetariánske recepty dnes nie je ťažké.

Cieľ je závislosť. Priemyselné potraviny sa podobajú viac cigaretám ako jedlu, prestať s nimi je extrémne ťažké

Tajomstvo sýtosti

Základné pravidlo znie: Každé bezmäsité jedlo by malo obsahovať kvalitný zdroj bielkovín. Práve tie rozhodujú o tom, či budeš o hodinu hľadať niečo na zahryznutie.

1. Strukoviny – Skvelá náhrada mäsa. Obsahujú bielkoviny aj vlákninu a dobre zasýtia. Ak ťa nafukujú, začni červenou šošovicou, ktorá je ľahšie stráviteľná.

2. Tofu a tempeh – Sójové výrobky dokážu veľmi dobre napodobniť textúru mäsa. Samy osebe sú však chuťovo neutrálne, preto ich treba správne ochutiť a pripraviť vhodným spôsobom. Výnimkou je tempeh, ktorý má prirodzene výraznejšiu, orieškovú chuť a často zachutí aj tým, ktorým tofu nevyhovuje.

3. Huby – O umami chuti už počul asi každý. Práve huby ňou prirodzene disponujú, a preto dokážu výborne nahradiť mäso. Naše chuťové bunky sa nimi dajú ľahko oklamať.

4. Vajcia a mliečne výrobky – Sú výborným zdrojom bielkovín, zasýtia a ľahko sa začlenia do každodennej stravy. Vhodné sú vajcia, tvaroh, grécky jogurt, tvrdé syry či cottage.

5. Obilniny a prílohy – Na zabezpečenie sýtosti a energie pridaj zemiaky, ryžu, bulgur, pohánku, quinou alebo celozrnné cestoviny.

Chutné jedlá sú aj bez mäsa.

Pexels/Jana Ohajdova/

Z obyčajného jedla poriadne sýta porcia

Sýty tanier = bielkovina + príloha + zelenina + tuk

Napríklad:

• šošovicové fašírky + zemiaky + šalát + jogurtový dip
• cícerové kari + ryža + zelenina + kokosové mlieko
• hubové rizoto + parmezán + zelený šalát

Ak niektorá zložka chýba (typicky bielkovina), hlad sa vráti veľmi rýchlo.

Veď je to len kúsok mäsa. Ak si si myslel, že to planéte neuškodí, nová štúdia ťa presvedčí o opaku

Prečo to mnohým nefunguje?

Práve chyby často vedú k pocitu, že „bez mäsa to nejde“. Ak sa im nevyhneš, veľmi rýchlo sa k mäsu vrátiš. Na začiatok si zapamätaj, že dobre zostavené bezmäsité jedlo ťa zasýti rovnako ako mäso.

Pozor najmä na:

• málo bielkovín v jedle
• iba zeleninový šalát ako hlavné jedlo
• nedostatočné dochutenie
• príliš veľa jednoduchých sacharidov
• strach z tukov (tie pomáhajú so sýtosťou)

Myslíš si, že bez mäsa nevydržíš?

Pexels/Merili M/

Ako začať bez stresu a bez hádok?

Začni postupne. Keď si budeš istý, že chceš mäso obmedziť, urči si napríklad jeden deň, keď ho jednoducho nebudeš jesť.

Postupne sa uč variť bez mäsa. Keď zistíš, že to funguje, môžeš počet bezmäsitých dní zvýšiť. Ak si osvojíš pár osvedčených receptov, zistíš, že bezmäsité varenie môže byť prekvapivo jednoduché, chutné a sýte. A presne o to ide: nebyť hladný, mať dostatok bielkovín a variť tak, aby to chutilo celej rodine.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Najobľúbenejším kráľovským dezertom je totiž Chocolate Biscuit Cake, píše Klára Pěnkavová z portálu iDnes. Jednoduchý, nepečený koláč zo sušienok, čokolády a masla, ktorý sa často označuje aj ako Fridge Cake, teda torta, ktorá sa nepečie, ale iba chladí.

Virálny japonský cheesecake valcuje Instagram. Toto je presný postup, ako ho pripravíš doma - stačia ti dve veci

Na prvý pohľad pripomína luxusnú čokoládovú tortu, jeho čaro však spočíva v jednoduchosti. Spojenie rozpustenej čokolády, masla, cukru a nalámaných sušienok vytvára typickú mozaikovú štruktúru s chrumkavým základom z tradičných anglických sušienok Rich Tea Biscuits.

Koláč, ktorý zmizol skôr, než stihol vychladnúť

Dezert sa podával pri popoludňajšom čaji, narodeninách aj rodinných oslavách. Bývalý osobný kuchár kráľovnej Alžbety II., Darren McGrady, v jednom z rozhovorov zaspomínal, že išlo o úplnú výnimku medzi dezertmi: „Bol zďaleka najobľúbenejšou tortou Jej Veličenstva k popoludňajšiemu čaju. Bol to pravdepodobne jediný koláč, ktorý sa do kráľovskej jedálne posielal znovu a znovu, kým nebol úplne zjedený.“

Jednoduchý, nepečený dezert.

Instagram/Recipesbycarina/

Kráľovná si dezert dopriavala postupne a dokonca si ho nechávala prevážať medzi rezidenciami. „Keď zostal v Buckinghamskom paláci nedojedený, odviezol sa na hrad Windsor, aby ho mohla dojesť tam. Pamätám si, ako som raz cestoval vlakom z Londýna do Windsoru s koláčom v plechovej dóze na kolenách - bol už napoly zjedený.“

Dezert si obľúbil aj princ William, a to už v detstve pri spoločných čajoch s babičkou. Natoľko mu prirástol k srdcu, že si ho vybral ako ženíchovu tortu na svadbe s Kate Middleton v roku 2011. Popri tradičnej svadobnej torte tak hostia ochutnali aj koláč, ktorý preňho mal silnú osobnú hodnotu. A podľa britských médií si dezert obľúbila aj najmladšia generácia, princ George.

Portál predstavuje originálny recept kráľovského šéfkuchára Darrena McGradyho:

Kráľovský recept, ktorý zvládneš doma aj ty

• 1/2 lyžičky masla na vymastenie formy
•  225 g sušienok Rich Tea alebo podobných sladkých sušienok
• 115 g nesoleného masla, zmäknutého
• 115 g kryštálového cukru
• 115 g horkej čokolády
• 1 vajce
• 225 g horkej čokolády
• 30 g čokolády na ozdobu

1. Formu zľahka vymaž maslom a postav ju na podnos vyložený papierom na pečenie.

2. Sušienky nalám na kúsky približne veľkosti mandlí.

3. Vo veľkej mise vyšľahaj maslo s cukrom, kým zmes nezosvetlie a nebude nadýchaná.

4. Rozpusť horkú čokoládu a za stáleho miešania ju pridaj do maslovej zmesi. Pridaj vajce a dobre premiešaj, aby sa spojilo so zmesou.

5. Vmies nalámané sušienky tak, aby boli celé obalené čokoládovou hmotou. Zmes natlač do pripravenej formy a vyplň všetky medzery.

6. Koláč ulož do chladničky aspoň na 3 hodiny. Stuhnutý koláč vyber z formy a otoč na mriežku.

7. Rozpusť čokoládu na polevu a nalej ju na povrch aj boky koláča. Pomocou stierky polevu uhlaď a nechaj stuhnúť pri izbovej teplote.

8. Zvyšok čokolády použi na ozdobu.

Kráľovná Alžbeta II. vo video skeči.

Bbc/youtube/Bbc/youtube

Počet porcií: približne 8 -10 porcií (tortová forma s priemerom 15 centimetrov)

Čas prípravy: 30 minút + minimálne 3 hodiny chladenia

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Na túto hovädziu delikatesu sa čaká neuveriteľných 43 rokov. Malé rodinné mäsiarstvo však rozširovať neplánuje

Doslova naočkovali kmeňové bunky z kravských svalov do jednotlivých zŕn ryže a nechali ich rásť v Petriho miske deväť až jedenásť dní.

Výživnejšie a ekologickejšie jedlo

Výsledným produktom je výživnejšia ryža, ktorej výroba je lacnejšia a šetrnejšia k životnému prostrediu. „Predstav si, že všetky potrebné živiny získaš z bielkovinovej ryže vypestovanej na bunkovej kultúre,“ povedala hlavná autorka štúdie Sohyeon Park z univerzity Yonsei. „Ryža má už teraz vysoký obsah živín, ale pridaním buniek z dobytka ho možno ešte zvýšiť,“ dodala podľa portálu Metro. 

Analýza ukázala, že hovädzia ryža má o osem percent viac bielkovín a o sedem percent viac tuku ako bežná ryža. „Potrebné bielkoviny zvyčajne získavame zo živočíšnej stravy, ale mäsový priemysel spotrebuje veľa zdrojov a vody a uvoľňuje veľa skleníkových plynov,“ povedala Park.

Tím uviedol, že jeho hovädzia ryža produkuje menej ako 6,3 kilogramov oxidu uhličitého na každých 100 gramov vyrobených bielkovín v porovnaní s takmer 50 kilogramami hovädzieho mäsa. Ak by sa hybridná ryža rozšírila na komerčnú produkciu, odhaduje sa, že cena za kilogram by bola približne dve eurá v porovnaní so 14 eurami v prípade hovädzieho mäsa.

Na prípravu pokrmu tím najprv obalil zrná v rybej želatíne. To pomohlo bunkám prichytiť sa na ryžu, ktorá potom fungovala ako lešenie pre rast hovädzieho mäsa.

Výskumníci uviedli, že konečný výrobok spĺňa požiadavky na bezpečnosť potravín a má nízke riziko vyvolania potravinových alergií. Dúfajú, že vďaka relatívne jednoduchému výrobnému procesu budeme jedného dňa všetci jesť hovädziu ryžu, ale dovtedy pracujú na tom, aby bola ešte výživnejšia.

„Nečakala som, že bunky budú v ryži tak dobre rásť,“ povedala Park. „Teraz vidím celý svet možností pre túto hybridnú potravinu na báze obilnín. Jedného dňa by mohla pri hladomore, alebo dokonca ako potrava vesmírnych kolonizátorov,“ dodala vedkyňa.

Knihy najprv predávali na ulici. Majitelia kníhkupectva Pod Vŕškom o požiari, punkových koncertoch a 35 rokoch existencie

V našom rozhovore sa dozvieš:

• čo je na chode kaviarne najviac vyčerpávajúce,
• ako v práci nevyhorieť,
• ako funguje spojenie „kaviareň a sauna”,
• ktorý post na sieťach mal najväčší úspech,
• a čo je najťažšie na podnikaní.

Ako vznikol nápad na Ráno?

Ráno vznikalo ešte v čase, keď som pracoval ako barista v mojej bývalej práci. Už vtedy som cítil, že chcem robiť veci po svojom a vytvoriť niečo vlastné. Miesto, kam budú ľudia chodiť nielen na kávu, ale kvôli pocitu, že sú tam ako doma.

Hospitality biznis je pre mňa jeden z najkrajších spôsobov, ako spoznávať ľudí. Cez jedlo sa k nim vieš dostať bližšie, lepšie ich spoznať. Úprimne, viac než samotné produkty ma vždy bavilo práve to spoznávanie ľudí. Zároveň som vedel, že som v tom dobrý.

Atmosféra v kaviarni Ráno.

Instagram/Rano_kaviaren Zdroj/

Čo bolo na začiatku podnikania najväčšie riziko?

Najväčším rizikom bolo samotné otvorenie. Pamätám si, že pár dní pred otvorením sa mi snívalo, že nikto nepríde. Dal som do toho všetok svoj čas a energiu. Doslova celý život. Prerábanie priestoru, prípravy, riešenie detailov. Stále som si kládol otázku, či to celé bude fungovať.

Našťastie sa stal presný opak. Od prvého dňa sme mali plnku a ten záujem tam je dodnes.

Spravil si na začiatku nejakú chybu, ktorú by si dnes už neurobil?

Chyby k podnikaniu patria, je to jeho bežná súčasť. Nie všetko vieš odhadnúť správne hneď na začiatku.

Niektoré veci by som dnes riešil jednoduchšie a s väčším odstupom.

Ako dlho trvalo, kým sa podnik reálne dokázal uživiť sám?

Vďaka silnému štartu sa Ráno dokázalo uživiť pomerne rýchlo. Od prvého dňa sme mali plnú kaviareň.

Zároveň si ale myslím, že veľa ľudí má mylnú predstavu, že keď otvoríš kaviareň a je plná, tak si zrazu za vodou. Tak to vôbec nefunguje. Veľa peňazí sa okamžite reinvestuje do strojov, vybavenia, ľudí a nových projektov. Je to neustály kolobeh.

Je dnes podľa teba otvorenie kaviarne dobrý biznis pre mladého človeka?

Ja by som sa na to nepozeral tak, že je niečo „dobrý“ alebo „zlý“ biznis. Každý koncept má šancu fungovať, ak má hlavu a pätu. Otvoriť si kaviareň len preto, že to vyzerá ako dobrý zárobok, podľa mňa nefunguje dlhodobo. Ak za tým nemáš vzťah a chuť to robiť, ľudia to veľmi rýchlo vycítia. Gastro sa posúva vtedy, keď ho robia ľudia, ktorým na tom záleží.

Ktorá časť práce okolo kaviarne je najmenej viditeľná, ale najviac vyčerpávajúca?

Každodenný chod. Všetko, čo musí fungovať na pozadí, aby si to ľudia ani nevšimli.

Zásoby, organizácia, starostlivosť o ľudí, riešenie drobných problémov, ktoré vznikajú každý deň. Udržať vysokú úroveň dlhodobo je náročné. Zvonku to môže pôsobiť jednoducho, ale práve to je na tom najťažšie.

Čomu sa počas bežného dňa venuješ viac – káve a ľuďom, alebo papierom a číslam?

Ako kedy. Tým, že Ráno rastie, už nie som každý deň za barom.

Milujem prácu s ľuďmi a vykecávanie sa so zákazníkmi, ale čoraz viac času ide do plánovania, koordinácie a riešenia vecí v pozadí. Bez toho by podnik nefungoval.

Aký silný je dnes tlak na ceny zo strany nájmov, energií a personálu?

Tento tlak pociťujeme všetci. Rastú náklady na všetkých stranách a cíti to každý podnik.

Snažíme sa to vyvážiť tak, aby to čo najmenej pocítili zákazníci. Ceny upravujeme veľmi citlivo, skôr jemným zaokrúhľovaním. Nechceme, aby sa z bežnej kávy stal luxus.

Keď sa tam cítiš dobre a chceš sa vrátiť, tak to je ono, hovorí Filip.

@slepacibujon/

Aké sú kritériá, podľa ktorých si vyberáš ľudí do tímu?

Najdôležitejší je prístup k práci. Zápal a energia. Technické veci sa dajú naučiť, ale prístup nie.

Radšej si vyberiem človeka, ktorý má chuť pracovať a dobrú energiu, než niekoho skúseného bez záujmu. Atmosféru v kaviarni robia predovšetkým ľudia.

Ako sa staráš o to, aby tím nevyhorel?

Snažím sa veľa komunikovať a počúvať. Zároveň viem, že ak niekto robí roky len jednu vec, skôr či neskôr vyhorí.

Preto keď vidím šikovného človeka, snažím sa ho posúvať. Z baristu môže byť head barista, prevádzkar alebo manažér.

Čo pre teba znamená „dobrá kaviareň“?

Dobrá kaviareň nie je len o dobrej káve. Je to kombinácia priestoru, kávy a jedla, ľudí a atmosféry.

Keď sa tam cítiš dobre a chceš sa vrátiť, tak to je ono.

Koncom minulého roka ste pripravili špeciálne podujatie vo forme saunovania. Ako sa zrodila myšlienka spojiť kaviareň a saunu?

Prišla úplne prirodzene. Well-being, pohyb a zdravý životný štýl sú súčasťou našej identity.

Sauna a kaviareň sa bežne nespájajú, práve preto nám to prišlo zaujímavé. Chceli sme ľudí prekvapiť a vytvoriť priestor, kde si môžu oddýchnuť, vysaunovať sa a potom si dať kávu, čaj alebo matchu. Funguje to lepšie, než sme čakali.

Saunovanie a well-being v kaviarni Ráno.

Archív/Kaviareň Ráno/

Aké boli reakcie okolia?

Reakcie boli veľmi pozitívne. Ľudia boli zvedaví, otvorení a milo prekvapení. Celé to pôsobilo prirodzene a v dobrej atmosfére.

Myslíš si, že well-being sa stáva prirodzenou súčasťou mestského života novej generácie?

Určite áno. Mladí ľudia dnes oveľa viac riešia svoje zdravie aj psychickú pohodu. Je fajn vidieť, že well-being už nie je len trend, ale prirodzená súčasť života.

Uvažuješ nad ďalšími netradičnými konceptmi?

Áno, ale vždy len vtedy, keď dávajú zmysel obsahovo, nie len marketingovo. Chceme ľudí prekvapovať a prinášať nové veci. Tento rok máme v pláne viacero zaujímavých projektov.

Stalo sa vám, že jeden post výrazne zmenil návštevnosť?

Minulé leto to bol veľký matcha trend. Keď sme dali post o drinku Matcha Cloud, ľudia sa zbláznili.

Bol to mix dobrého produktu a dobre uchopeného postu. Matcha Cloud sa stal najpredávanejším drinkom leta.

Čo ti podnikanie dalo a čo ti naopak zobralo?

Vzalo mi pocit voľného víkendu. Keď máš kaviareň, rozmýšľaš nad ňou stále. Aj keď máš voľno, ide ti v hlave. Ale úprimne, nie je to nič, čo by som nechcel obetovať.

Mal si niekedy chuť to celé zavrieť?

Boli tam určite náročné momenty, ale nikdy nie tak, aby som to chcel vzdať.

Čo by si odkázal mladým ľuďom, ktorí snívajú o vlastnom podniku?

Ak tomu veríš, že to chceš robiť, choď do toho. Najťažšie je presvedčiť samého seba.

Buď trpezlivý. Podnikanie nie je šprint, ale maratón. A rob to s dobrým úmyslom. Ak máš rád ľudí, jedlo alebo kávu a starostlivosť o druhých, vtedy to funguje.

Atmosféra v kaviarni Ráno.

Zdroj Fotiek: Filip Ciho, Karin Elizova/

Preto sa Gearhardtová pridala k vedeckému tímu, ktorý sa na ultraspracované produkty pozeral nielen z hľadiska výživy, ale aj z pohľadu verejného zdravia a tiež závislosti, píše portál iDnes.

Míňaš príliš veľa peňazí na jedlo? Takto varili naše babky (a vďaka tomu jedli lacno a chutne)

Spoločná štúdia Harvardovej, Dukeovej a Michiganskej univerzity, ktorá vyšla v magazíne The Milbank Quarterly, zistila, že s cigaretami a závislosťou na nich majú ultraspracované produkty spoločného veľa.

Ako cigarety

Veda sa priemyselne vysoko spracovaným produktom venuje stále starostlivejšie. Napríklad rozsiahla štúdia vydaná prestížnym magazínom Lancet v novembri 2025 doložila, že stravovací model, ktorý ultraspracované produkty okupujú, zvyšuje riziká mnohých chorôb. Patrí medzi ne cukrovka druhého typu, kardiovaskulárne a gastrointestinálne choroby, poškodenie obličiek, obezita, vysoký krvný tlak, ako aj depresia.

Aktuálne práce potom tvrdia, že výrobcovia vo svojich ultraspracovaných produktoch optimalizujú „dávky“ návykových ingrediencií, aby podporili nadmernú konzumáciu. Skúmajú, ako rýchlo na ne mechanizmus odmien v našich telách reaguje. Cieľom je domôcť sa „nutkavej konzumácie“, cituje zo štúdie portál DW.

Priemyselné potraviny sa podobajú viac cigaretám ako jedlu

Reuters/

„Niektoré ultraspracované potraviny prekročili hranicu. Sú optimalizované, aby sa po nich vyvolala žiadostivosť, rýchly príjem a opakovaná konzumácia,” zhŕňa tlačová správa výskumu . Podľa verdiktu štúdie zdieľajú produkty ako sladené nápoje, sladkosti, jedlá z kategórie fast food viac spoločných rysov s cigaretami ako s minimálne spracovanými potravinami alebo zeleninou a ovocím.

Práca dodáva, že firmy vyrábajúce vysoko priemyselne spracované produkty napodobňujú aj stratégie, ktoré poznal cigaretový biznis. Podobne ako onen sektor propagoval v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia cigaretové filtre ako inováciu, ktorá chráni zdravie, prezentujú dnes výrobcovia ultraspracované produkty ako „nízkotučné“, „proteínové bomby“, „bez cukru“. Hoci zdravotných benefitov ich výrobky ponúkajú len málo.

Fajčenie ako varovanie aj príklad

So závislosťou na fajčení spája konzumáciu ultraspracovaných potravín ešte jeden rys. Vina sa ľahko zvaľuje na jednotlivcov. Podľa štúdie je to chyba, pretože takýto prístup podceňuje, s akým nasadením a starostlivosťou sú ony produkty priemyslom designované tak, aby mali čo najsilnejší potenciál pre vytvorenie závislosti.

Stručná história cukru: Ako sa z bieleho zlata stala najväčšia závislosť celého ľudstva

Konzumácia ultraspracovaných produktov vedie k prudkému vzostupu krvného cukru, po ktorom nastáva rýchly pokles, a to predstavuje „fyziologický náraz, ktorý zrkadlí reakciu na odopieranie si nikotínu“, opisuje štúdia.

Pokiaľ sa bude náprava zameriavať na apely smerované individuálnu konzumáciu, dôjdeme nakoniec do bodu, kedy budeme musieť uznať, že priemysel, ktorý ony produkty navrhuje a chrlí, má silnejšie páky, ktoré ku konzumácii spotrebiteľa dokážu prinútiť skutočne efektívne.

Štúdia preto navrhuje reguláciu ich konzumácie. Aj tu sa vlastne pozerá smerom k problému závislosti na nikotíne. Predpokladá, že by sa spoločnosť a úrady mali k vysoko priemyselne spracovaným produktom správať rovnako, ako začali pristupovať k cigaretám.

Priemyselné potraviny sa podobajú viac cigaretám ako jedlu

X/Kwanchaichaiudom - Stock.adobe.com

„Tabak poskytuje varovanie, ale aj nádej,“ uzatvára štúdia. A vzorec, návod, plán. Opatrenia by mali čeliť epidémii ultraspracovaných produktov obdobnými metódami, akými už riešia fajčenie. Na mieste je reštrikcia marketingového zacielenia na deti, obmedzenie dostupnosti oných výrobkov v školách a nemocniciach, ich vyššie zdanenie, výrazné varovné označovanie výrobkov na etiketách.

Idú správnym smerom?

Nie všetci odborníci a odborníčky však usudzujú, že štúdia mieri dobrým smerom. Podľa Martina Warrena z centra pre výskum potravín Quadram Institute štúdia riskuje, že svoj cieľ minie, pretože jej prirovnanie môže byť prehnané. Či sa ony produkty dajú pripodobniť k nikotínu, je pre neho otázkou. Ide o to vedieť, či sú „skutočne návykové vo farmakologickom zmysle“.

A či zo ich negatívnych dopadov na zdravie môžu dodávané látky – alebo fakt, že nahrádzajú potravu bohatú na vlákninu, mikroživiny, ochranné fytochemické látky. „Je to dôležité. Pretože to ovplyvní, či majú regulačné opatrenia len odrážať kontrolu tabaku - alebo mať za prioritu kvalitu stravy, prepracovanie štandardov, diverzifikáciu potravinového systému,” myslí si.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Sklenená fľaša má skrátka čosi do seba: je ikonická, dizajnová, fotogenická, tak trochu retro a nostalgicky nám pripomína staré dobré časy. A navyše aj skutočne chutí inak. Ale prečo teda?

„Zlatý liek“. Prečo hranolky a kola z fastfoodu pomáhajú nielen na opicu, ale aj na migrénu?

Sklo nemení chuť

Podľa riaditeľa spoločnosti Quality Bottles je hlavným dôvodom samotný materiál, píše Unilad. Sklo je neutrálne. Nezachytáva pachy, nereaguje s nápojom a nemení jeho zloženie. Chuť, ktorú výrobca namiešal, zostáva presne taká, aká má byť – od výroby až po tvoj prvý dúšok.

Plast či plechovka také „čisté“ prostredie neposkytujú.

Dôležitý je aj tvar fľaše...

Pexels/Çağın Kargi/

Dôležité sú bublinky

Ďalšou tajnou zbraňou sklenenej fľaše sú bublinky. Perlivé nápoje sú o oxidu uhličitom, ten im dodáva iskru, sviežosť a typické „perlenie“ na jazyku. A práve sklo ho udrží lepšie než iné obaly.

Cola je teda zo skla je ostrejšia, živšia a pôsobí čerstvejšie.

Prešli desaťročia, kým Američania zakázali škodlivú látku v nápojoch. Pomaly ich doslova zabíjala

Aj tvar fľaše hrá svoju rolu

Dôležité je aj to, ako piješ. Úzke hrdlo sklenenej fľaše sústreďuje vôňu a spomaľuje tok nápoja. Chuť sa tak rozvíja postupne a intenzívnejšie.

Plechovka, ale aj pohár (napriek tomu, že je zo skla) ti pošle nápoj rovno na jazyk. Rýchlo... a bez romantiky.

Studenšia je lepšia

A potom je tu teplota. Sklenené fľaše chladnú rovnomerne a vydržia studené dlhšie. Keď si ich vyberieš z chladničky, máš viac času vychutnať si dokonale vychladený dúšok.

A dobre vychladená cola vždy chutí lepšie. Bodka.

Zdá sa, že aj za niečím tak triviálnym je kus vedy, fyziky a psychológie. Lepšie bublinky, čistejšia chuť, ideálna teplota a príjemný pocit pri pití. Niekedy skrátka naozaj záleží na detaile.

Našťastie ešte stále existujú mestá, kde sa varí pre ľudí, nie pre publikum, kde kuchári nerátajú lajky, ale spokojné pohľady hostí a kde sa recepty dedia z generácie na generáciu, zlepšujú a pomaly dozrievajú.

Vychutnávaš si na dovolenke najmä jedlo? Prinášame zoznam domácich špecialít, ktoré na výlete nemôžeš vynechať

Portál Vice vybral známe, navštevované a obľúbené mestá, ktoré si ale strážia svoju identitu, tradíciu a ponúkajú autentický gastro zážitok:

Istanbul, Turecko

Istanbul, Turecko

Pexels/Oben Kural/

Raňajky v Istanbule nepredstavujú zhon, ale rituál: sú časom pre stretnutia, rodinu, priateľov a rozhovory. Stoly sa zaplnia syrmi, olivami, paradajkami, medom, vajcami a čerstvým, voňavým pečivom. Silný čierny čaj  kockou cukru prichádza v malých oblých pohároch (a nikdy nekončí, neustále sa dolieva). Ľudia zdieľajú prítomnosť (a vodné fajky), nie reelská.

Áno, aj toto veľké mesto určite má svoje „fotogenické“ podniky. No jeho skutočná sila je v pouličných stánkoch, v tradičných podnikoch, kde ti k jedlu automaticky prinesú čaj a baklavu.

Tokio, Japonsko

Tokio, Japonsko

Pexels/Markus Winkler/

Tokio je mesto detailov (a Michelinských hviezd). Mnohí kuchári zasvätia celý život zdokonaľovaniu jediného receptu. Roky ladia chuť, konzistenciu, techniku. Bez reklamy a veľkých gest.

Aj v malej, nenápadnej reštaurácii môžeš dostať jedlo, ktoré prekoná luxusné podniky inde vo svete. Najväčšie poklady Tokia (a ten najvyladenejší ramen) sa často skrývajú v úzkych uličkách, v suterénoch: tam, kde sa nechodí kvôli fotkám, ale kvôli chuti.

Jakarta, Indonézia

Indonézia

Pexels/Kelvin Agustinus/

Jakarta je hlučná, pulzujúca a dynamická. A presne taká je aj jej kuchyňa. Najlepšie jedlá tu nenájdeš v dizajnových reštauráciách, ale pri cestách, na plastových stoličkách, a v stánkoch, kde sa varí podľa receptov starých mám.

Polievky plné korenia, vyprážané mäso a ryža so silnou omáčkou, ktorá ťa zasýti aj zahreje. Indonézska kuchyňa je veľmi rozmanitá, každý región má vlastný príbeh, a práve táto komplexnosť ju chráni pred zjednodušením.

Mexico City, Mexico

Mexico

Pexels/Leonardo Aquino/

Na každom rohu ulice tu nájdeš tacos, tortas, tamales: jedlo, ktoré je nielen pikantné, ale aj rýchle, lacné, dostupné – a pritom plné pestrých farieb a výrazných vôní.

A keď sa rozhodneš pre lepšiu reštauráciu, čaká ťa hlboký ponor do histórie krajiny –  do jej regionálnych chutí, pôvodných surovín a rodinných receptov.

Hongkong, Čína

Hong Kong, Čína

Pexels/Nirjhar Basak/

Kantonská kuchyňa je precízna, technicky komplikovaná a každý detail má význam. Každá surovina tu má svoje miesto.

Dim sum, mliečny čaj, sladké pečivo – všetko sa pripravuje s dôrazom na rovnováhu a chuť, nie na vizuálny efekt. Rodinné podniky tu prežívajú generácie, a práve ony sú dôkazom, že tradícia má aj v dnešnom svete stále hodnotu.

Lima, Peru

Peru

Pexels/Kioto Estudio/

V Lime cítiš sviežosť a blízkosť mora v každom súste: ryby sú čerstvé a ich príprava jednoduchá.

Peruánska kuchyňa v sebe spája miestne tradície s japonskou precíznosťou, z čoho potom vznikná harmonická a elegantná gastronómia, ktorá pôsobí moderne, bez toho, aby stratila svoje korene.

Marrákeš, Maroko

Marrakéš, Maroko

Instagram/Dinnerswithdave_/

Marrákeš je plný farieb, zvukov, korenia a vôní. Tagine sa varí celé hodiny, kuskus sa pripravuje trpezlivo, recepty sú takmer „nedotknuté“ a nepodliehajú módnym trendom.

V jednoduchých reštauráciách a domácnostiach sa zachovala esencia marockej kuchyne: pohostinnosť, pomalosť a úprimná srdečnosť. Tu má jedlo čas dozrieť, a človek má čas si ho aj poriadne vychutnať.

Myšlienka na úspory môže pokojne začať pri jedle. Niekto si môže povedať, že práve teraz nie je ideálny čas: chýbajú sezónne domáce potraviny, ovocie, zelenina, domáce sliepky v zime často znášajú menej. Jedlo je drahé a najmä čerstvé a kvalitné potraviny zdražujú.

Zemiaková veľmoc? Toto slovenské jedlo označili za druhé najlepšie na svete!

Dobrá správa je, že šetriť na jedle neznamená jesť zle alebo nudne. Stačí pár jednoduchých princípov a návrat k „obyčajnému“ vareniu, ktoré fungovalo generáciám pred nami. Možno sa oplatí spýtať našich mám a starých mám, ako to robili, že dokázali na jedle ušetriť a pritom varili také dobré jedlá, na ktoré často spomíname.

Zimné menu za pár eur

• Polievka je základ, to stále platí. Navyše máš nekonečné možnosti: vývary, strukovinové polievky, zeleninové polievky.
• Omáčky a takzvané eintopfy, teda jedlá z jedného hrnca – veľa jedla pre všetkých. Napríklad kôprová omáčka vydrží niekoľko dní a zakaždým ju môžeš podávať inak: raz s mäsom a knedľou, inokedy s vajíčkom a zemiakmi či s fazuľkami.
• Pečené mäso alebo zapekané jedlá, ktoré chutia na druhý deň často ešte lepšie. Nemáš chuť napríklad na francúzske zemiaky?

Polievka je základ.

Pexels/Cottonbro Studio/

Tip č. 1: Plánovanie je dôležité

Znie to banálne, ale práve tu môžeš prísť o najviac peňazí. A tým pádom aj ušetriť. Ako na to?

• Napíš si 5–6 jedál na celý týždeň.
• Nevar len jednu porciu, ale tak, aby jedno jedlo vydržalo na dva dni.
• Podľa plánu urob jeden väčší nákup namiesto viacerých malých.

Možno ťa výsledok prekvapí, ale naozaj to funguje. Menej impulzívnych nákupov znamená menej výdavkov. Žiadne „niečo rýchlo kúpim cestou domov“ a hlavne žiadne vyhodené jedlo. To sú ideálne ciele pre januárové šetrenie.

Vždy plánuj, čo ideš nakupovať.

Pexels/Helena Lopes/

Tip č. 2: Z pár surovín veľa muziky

Zimné mesiace prajú základným surovinám, ktoré sú lacné, sýte a výživné. Máš pocit, že z nich nič dobré neuvaríš? Opak je pravdou. Práve jednoduché varenie môže priniesť nečakaný gastronomický zážitok.

Lacné suroviny, ktoré by si mal mať doma:

• strukoviny (šošovica, hrach, fazuľa, cícer),
• ryža, cestoviny, zemiaky,
• vajcia,
• kapusta, mrkva a cibuľa.

A čo sa určite oplatí kúpiť? Celé kura. Ak nechceš kupovať to najlacnejšie z veľkochovu, pokojne si vyber farmárske kura. Aj tak ušetríš, pretože kúpiš celé kura a nie porciované. Z jedného kuraťa pripravíš hneď niekoľko jedál, pokojne na celý pracovný týždeň. Uvar z neho silný vývar na dva dni, upeč stehienka, osmaž prsia a zvyšné mäso použi napríklad na rizoto alebo mäsovú nátierku. Celé kura na nákupnom zozname môže byť symbolom januárového kompromisu medzi cenou a dobrým jedlom.

Stručná história cukru: Ako sa z bieleho zlata stala najväčšia závislosť celého ľudstva

Tip č. 3: Recepty, ktoré šetria peniaze aj čas

Vyberaj recepty podľa surovín a pokojne navar väčšiu porciu na viac dní. Tieto jedlá sú ideálne na zimu, keď potrebuješ veľa energie, ale nechceš preťažiť rozpočet. Navyše ich zvládne aj začiatočník a príprava ti nezaberie pol dňa. Veď aj čas sú peniaze.

Strukoviny sú poklad. Sú lacné, plné bielkovín a vlákniny a zasýtia ťa na dlhé hodiny. Skús napríklad šošovicu:

• šošovica na kyslo so strateným vajcom,
• červená šošovica na indický spôsob (dhal),
• šošovicová polievka s párkom,
• šošovicová nátierka.

Najlacnejšia surovina, ktorá ťa nasýti? Zemiaky patria medzi najlacnejšie suroviny vôbec a v kombinácii s tukom a bielkovinami skvele zasýtia. Ak máš domáce zásoby, ušetríš ešte viac.

• zemiaková polievka so sušenými hubami,
• pečené zemiaky so syrom halloumi,
• zemiakový guláš s kapustou.

Vyberaj recepty podľa surovín.

Pexels/Juan Pablo Serrano/

A čo tak zabudnutý zázrak kuchyne? Vedeli ste, že kapusta je veľkým zdrojom vitamínu C? Skús si ju pripraviť ako hlavné jedlo. Prekvapí ťa svojou chuťou, rovnako ako pokrmy z koreňovej zeleniny.

• koláč z pečenej hlávkovej kapusty,
• kapustová polievka,
• mrkvová nátierka,
• zelerová polievka s orechmi.

Keď je chladnička prázdna, Vajcia sú lacný zdroj kvalitných bielkovín a ideálna surovina, keď „už doma nič nie je“.

• vaječná omeleta,
• miešané vajcia,
• zapekané vajcia s horčicou.

Zima nie je obdobím experimentov a exotiky, a vlastne to vôbec nevadí. Teplé jedlá z jednoduchých surovín, varenie na viac dní a návrat k základom znamenajú menej stresu, menej vyhadzovania a viac kontroly nad rozpočtom. A možno zistíš, že práve tieto „obyčajné“ jedlá sú tie, ku ktorým sa budeš chcieť vracať počas celého roka.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Pozná ich najmä ázijská kuchyňa, podľa výskumu Anglia Ruskin University by sa však mali udomácniť vo všetkých kútoch sveta. Analýza zahŕňala celkovo šestnásť štúdií: laboratórne výskumy in vitro aj experimenty s ľuďmi. Dokázala tak overiť skutočné účinky konzumácie bambusových výhonkov aj biologické mechanizmy, ktoré za nimi stoja.

Ako si jedlom zlepšiť náladu: Dopamínový trend sľubuje viac energie a radosti

Štúdia najskôr pripomína, že bambus rastie najmä v Ázii, predovšetkým v Indii a Číne. Tieto krajiny majú spolu takmer šestnásť miliónov hektárov bambusových plôch. Rastie veľmi rýchlo a dozrieva v krátkom čase – niektoré druhy dokážu vyrásť až o 90 centimetrov za jediný deň, uvádza portál SciTechDaily. Jeho krátky produkčný cyklus z neho robí mimoriadne praktický materiál, ktorý má viac než 1 500 využití.

Bambus sa využíva aj v gastronómii, podľa štúdie by si však zaslúžil omnoho širšie uplatnenie. Patrila by mu totiž kategória „superpotravín“. Je bohatý na bielkoviny a vlákninu, má nízky obsah tukov a obsahuje minerály ako selén a draslík, vitamíny A, B1, B3, B6, E, aminokyseliny a len málo kalórií.

To všetko robí z bambusových výhonkov potravinu, ktorá výrazne prospieva zdraviu.

Mimoriadne praktický materiál, ktorý má viac než 1 500 využití.

Pexels /atlantic Ambience/

Čo dokáže bambus s tvojím telom

Podľa servera ScienceDaily môžu bambusové výhonky zlepšovať metabolické zdravie. Testy na ľuďoch preukázali, že ich konzumácia môže regulovať hladinu cukru v krvi a zlepšovať výsledky lipidového profilu, čo naznačuje nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení.

Vysoký obsah vlákniny a fytosterolov potenciálne znižuje množstvo tukov a hladinu cholesterolu v krvi. Vláknina pomáha regulovať vysoký krvný tlak a obezitu a môže chrániť pred niektorými karcinogénmi.

Vláknina ako celulóza, hemicelulóza a lignín, ktorú bambusové výhonky obsahujú, zlepšuje fungovanie čriev. Štúdie analyzované britským výskumom tiež ukázali, že konzumácia bambusu zvyšuje antioxidačnú a protizápalovú aktivitu organizmu, znižuje bunkovú toxicitu a zlepšuje životaschopnosť buniek.

Môže byť prospešné dopriať si bambusové výhonky k pečenému alebo vyprážanému mäsu.

Pexels/Cottonbro Studio/

Tieto účinky naznačujú, že bambusové výhonky môžu chrániť bunky pred oxidačným stresom, ktorý súvisí so starnutím a rozvojom chronických ochorení.

Bambus má aj probiotické účinky, a tak podporuje zdravie čriev prostredníctvom rastu prospešných baktérií.

Na záver štúdia uvádza, že môže byť prospešné dopriať si bambusové výhonky napríklad k pečenému alebo vyprážanému mäsu. Takáto úprava potravín totiž produkuje toxické látky furan a akrylamid. Látky obsiahnuté v bambuse dokážu obmedzovať tvorbu furanu a znižovať produkciu akrylamidu.

„Naša správa ukazuje, že bambus je jednoznačne sľubným kandidátom na superpotravinu,“ zhrnul vedúci štúdie Lee Smith.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Cukor bol kedysi rarita, dnes je všade.
• Stál pri vzniku otroctva aj globálnych impérií.
• Sladké formovalo čokoládu, kolu aj modernú diétu.
• Je novým jedlom v evolúcii, no s obrovskou cenou.

Pred pár tisíckami rokov bol cukor v západnom svete úplne neznámy. Cukrová trstina, vysoká tráva domestikovaná v Novej Guinei okolo roku 6000 pred naším letopočtom, sa pôvodne len žula pre sladkú šťavu. Nikto ju ešte nevedel premeniť na kryštáliky, píše portál The Conversation.

Si plný, ale na dezert sa vždy nájde miesto? Vedci poznajú odpoveď, prečo je to tak

V rámci série Stručná história sme ti už priniesli:

• Stručná história pátrania po nesmrteľnosti: Gilgameš, kameň mudrcov a injekcie zo psích semenníkov
• Stručná história hygienických návykov: Kto sa umýval, bol hriešny. Panovníci vykonávali potrebu aj za skriňami
• Stručná história salemských procesov s čarodejnicami. Desiatky ľudí zomreli len kvôli poverčivosti
• Stručná história útokov radikálov na LGBTQ komunitu. Juraj nebol jediný, zbytočná nenávisť sa šíri celým svetom
• Stručná história obchodných centier, alebo ako sa veľkolepá vízia stala nudnou nákupnou realitou
• Stručná história času. Kto sa postaral o to, že dnes kedykoľvek vieme, koľko je hodín?
• Stručná história života najchudobnejších ľudí. Trest smrti, predaj detí za dva doláre či chudobince plné násilia
• Stručná história Black Friday: Jeho história siaha do roku 1869, pôvodne sa ho ľudia aj obchodníci báli
• Stručná história menštruačných pomôcok. Ženy to v minulosti mali omnoho ťažšie, z historických praktík sa ti zdvihne žalúdok
• Stručná história vysokých podpätkov. Pôvodne boli znamením mužnosti, až neskôr si ich prevzali ženy
• Stručná história modrej tabletky. Viagru objavili náhodou, dnes ju užívajú desiatky miliónov mužov po celom svete
• Stručná história postelí: Ľudia spali v skriniach aj na lístí, na pohodlný spánok sme si museli počkať celé stáročia
• Stručná história Santovho obleku: Nestojí za ním slávna limonáda, pôvodne bol hnedý a otrhaný

Až okolo 500 rokov pred naším letopočtom sa v Indii objavili prvé metódy, ako šťavu z trstiny variť a kryštalizovať. Jeden z najstarších záznamov o cukre pochádza z roku 510 pred naším letopočtom, keď perzský cisár Dareios I. vtrhol do Indie. Našiel tam „trstinu, ktorá dáva med bez včiel“.

Cukor

Shutterstock/Shutterstock

Poznatky o výrobe cukru sa šírili na západ - do Perzie a po 7. storočí nášho letopočtu naprieč islamským svetom. Do stredovekej Európy sa dostal len cez obchodné cesty. Bol extrémne drahý a používal sa skôr ako korenie. V 11. storočí križiaci po návrate domov rozprávali o tom, aké príjemné je toto „nové korenie“.

Sladký motor otroctva

Začiatkom 16. storočia sa ukázal obrovský potenciál tejto „novej suroviny“. Portugalskí podnikatelia začali do novoobjavenej Brazílie vyvážať zotročených ľudí, aby tam pestovali cukrovú trstinu. Z cukru sa stal extrémne ziskový biznis.

Do obdobie okolo roku 1680 mali Holanďania, Angličania aj Francúzi vlastné cukrové plantáže s otrockými kolóniami v Karibiku. Sladká chuť, ktorú dnes považujeme za samozrejmosť, bola vybudovaná na krvi a práci miliónov ľudí.

Ako často meniť pyžamo? Hranica medzi humusáctvom a prehranou čistotou je tenká, no odborníci v tom majú jasno

V 18. storočí sa vďaka čaju a káve cukor stal bežným sladidlom. V roku 1874 britský premiér William Gladstone zrušil 34-percentnú daň na cukor, aby znížil náklady na základné potraviny pre robotníkov. Lacný džem, zložený z jednej tretiny ovocia a dvoch tretín cukru, sa objavil na stole každej pracujúcej rodiny.

Dopyt po cukre prudko rástol a vyslúžil si prezývku „biele zlato“. Spotreba v Británii vyskočila zo štyroch libier (necelé dve kilá) na osobu v roku 1704 na 90 libier (vyše 40 kíl) v roku 1901. Aj keď bolo otroctvo neskôr zrušené, lacná pracovná sila prúdila ďalej - z Indie, Afriky a Číny.

Keď Európa objavila repu

Námorná blokáda Napoleonského Francúzska na začiatku 19. storočia prinútila Francúzov hľadať náhradu za karibský cukor. Tak sa zrodil európsky priemysel cukrovej repy. Je to dvojročná koreňová plodina pestovaná pre vysoký obsah sacharózy, ktorá sa extrahuje na stolový cukor.

V 20. storočí sa z nej stal silne dotovaný a chránený priemysel, ktorý dnes produkuje približne polovicu európskeho cukru. Do tejto bilancie patrí aj Spojené kráľovstvo, kde sa ročne spotrebuje okolo dvoch milión ton cukru, približne 60 percent z repy a 40 percent z trstiny.

Kola, čokoláda a sladká explózia

V roku 1886 donútili atlantské zákony o zákaze alkoholu podnikateľa a chemika Johna Pembertona preformulovať jeho populárny nápoj Pemberton’s Tonic French Wine Coca. Alkohol nahradil 15-percentným cukrovým sirupom a pridal kyselinu citrónovú.

Jeho účtovník Frank Robinson nápoj premenoval podľa hlavných ingrediencií, listov koky a orechov kola, a vytvoril značku Coca-Cola v plynulom písme, ktoré poznáme dodnes.

VYSVETĽUJEME Prečo sa náhodne budíte o druhej ráno? Môže za to kľúčový minerál, takto ho nahradíte

Už v roku 1879 švajčiarsky čokolatiér Daniel Peter vytvoril prvú komerčnú mliečnu čokoládu pomocou sladeného kondenzovaného mlieka od svojho suseda Henriho Nestlého. Mliečna čokoláda, ktorá obsahuje približne 50 až 52 gramov cukru na 100 gramov, sa stala globálnym favoritom. 

Vojna vedy

V roku 1961 sa americký epidemiológ Ancel Keys objavil na obálke magazínu Time so svojou „diétno-srdcovou hypotézou“. Na základe štúdie siedmich krajín tvrdil, že existuje súvislosť medzi príjmom nasýtených tukov, cholesterolom v krvi a srdcovými chorobami. Vyhlásil: „Ľudia by mali poznať fakty. A potom, ak sa chcú prejesť k smrti, nech sa páči.“

Jeho oponent, John Yudkin, zakladateľ nutričného oddelenia na Queen’s College, publikoval článok v magazíne The Lancet. Tvrdil, že medzinárodné porovnania nepodporujú teóriu, že hlavnou príčinou srdcových ochorení je tuk. Poukázal na to, že silnejšiu koreláciu vykazuje práve cukor.

Cukor.

Unsplash/ Immo Wegmann/

V roku 1972 vydal knihu Pure, White and Deadly (Čistý, biely a smrteľný), v ktorej spojil cukor so zvýšeným rizikom trombózy, zubného kazu, obezity, cukrovky a ochorení pečene. „Ak by sa len malá časť toho, čo už vieme o účinkoch cukru, zistila o akejkoľvek inej potravinovej prísade, bola by okamžite zakázaná,“ varoval.

Britský Sugar Bureau jeho tvrdenia označil za „emocionálne vyhlásenia“ a World Sugar Research Organisation knihu nazval „vedeckou fikciou“. V 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia cukrový priemysel propagoval cukor ako potláčač chuti do jedla a financoval výskum, ktorý zľahčoval jeho riziká, zatiaľ čo obviňoval tuk.

Medzitým vlády vydávali výživové odporúčania, ktoré radili obmedziť tuky. Nevyhnutným dôsledkom bolo, že ľudia začali jesť viac sacharidov a cukru. Oficiálne smernice začali jasne uznávať zdravotné riziká nadmernej konzumácie cukru až oveľa neskôr, keď sa na konci 20. storočia nahromadili dôkazy.

Päť mýtov o akné. Nie, naozaj ho nespôsobuje zlá hygiena a liečbu vytláčanie neurýchli

Najmladšie jedlo v našej histórii

„V mojej novej knihe Food and Us: the Incredible Story of How Food Shapes Humanity rozoberám fakt, že cukor je relatívne novým prírastkom v našej strave. Za iba 300 rokov, čo je 0,0001 percenta našej potravinovej evolúcie, sa stal všadeprítomným,” vysvetľuje Seamus Higgins​, docent potravinárskeho procesného, chemického a environmentálneho inžinierstva na Nottinghamskej univerzite.

Dokonca si vytvoril vlastný jazyk nežnosti - sugar, honey, sweetheart. Globálna závislosť od cukru však predstavuje prepojené výzvy pre verejné zdravie, ekonomiku, spoločnosť aj životné prostredie.

„Jeho všadeprítomnosť v spracovaných potravinách a účinky na mozgový systém odmeny vytvárajú cyklus závislosti, ktorý poháňa celosvetovú krízu chorôb súvisiacich so stravou a preťažuje zdravotné systémy,” dodáva Higgins. Cukor sa stal naším najmladším jedlom. A možno aj najnebezpečnejším.

Hoci väčšina pivovarov vo svete musí hľadať spôsoby, ako opäť podporiť predaje, zdá sa, že pivo Guinness sa žiadna kríza netýka. Niektoré krčmy vo Veľkej Británii ho minulý rok dokonca predávali tak rýchlo, že nestíhali dopĺňať zásoby.

Ľudia vraj prestávajú piť, no bary nezívajú prázdnotou. Ako sa mení náš vzťah k alkoholu?

Aj keď sa ešte nedávno budúcnosť piva Guinness javila rôzne, v posledných mesiacoch si k tejto značke našli cestu aj konzumenti z generácie Z. Údaje navyše ukazujú, že tmavé pivo Guinness čoraz viac vyhľadávajú aj ženy. Veľký záujem je aj o nealkoholickú verziu Guinness 0.0., píše agentúra Bloomberg.

Obľuba tmavého piva pochádzajúceho z Írska rastie pravdepodobne aj vďaka novému seriálu spoločnosti Netflix s názvom House of Guinness, ktorý sa zameriava na príbeh rodiny stojacej za vznikom svetoznámeho pivovaru. Premiéra seriálu sa uskutočnila v septembri minulého roka a recenzie naznačujú, že osem dielov divákov skutočne zaujalo.

Za značkou Guinness už niekoľko rokov stojí nápojová spoločnosť Diageo. Tá v posledných týždňoch otvorila nové turistické centrum v Londýne. Súčasťou komplexu je okrem iného mikropivovar, reštaurácia, obchod so suvenírmi aj bary. Skupina Diageo za projekt zaplatila viac než 73 miliónov libier.

Open Gate Brewery v londýnskej štvrti Covent Garden je už štvrtým podobným projektom tejto obľúbenej pivnej značky. Ďalšie sa nachádzajú v írskom Dubline, americkom Chicagu a Baltimore. Podobne ako inde, ani v Londýne sa Guinness priamo nevarí – dováža sa z neďalekého Írska. Varia sa tam však iné, menej známe značky, najmä ako ponuka pre turistov počas prehliadok.

Niektoré krčmy vo Veľkej Británii dokonca predávali tak rýchlo, že nestíhali dopĺňať zásoby.

Pexels/Rdne Stock Project/

Tmavé pivo zažíva návrat slávy

„Tmavé pivo s takou hustou a krémovou penou vyzerá na stole v krčme naozaj skvele. Priťahuje obrovskú pozornosť,“ hovorí pivný expert Lee Hammerton. Vidí aj ďalšie dôvody, prečo je Guinness momentálne taký obľúbený. „V čase, keď ľudia celkovo pijú menej alkoholu, má Guinness len 4,2 percenta alkoholu,“ tvrdí.

Nejde však len o Guinness. Vo Veľkej Británii si nové trendy všímajú a reagujú na ne takmer všetci sládkovia. Napríklad v pivovare The Kernel Brewery v roku 2025 vyrobili medziročne o 34 percent viac tmavého piva. V londýnskych krčmách sa navyše čoraz častejšie objavujú aj takmer zabudnuté značky tmavých pív, vrátane Murphy’s či Beamish. Predaje piva Murphy’s pritom minulý rok v Británii medziročne vzrástli až o 666 percent.

Tmavé pivá zažívajú návrat.

Instagram/@theproperpints/

Odborníci však zároveň upozorňujú, že pivné trendy sa časom menia. Nie je teda isté, či obľuba tmavých pív vydrží dlhodobo. Napríklad Matthew Curtis, šéfredaktor nápojového magazínu Pellicle Magazine, pre Bloomberg uviedol, že značka Guinness si môže aj vďaka novému seriálu udržať svoju dominanciu dlhšie. Ostatné značky to však budú mať pravdepodobne zložitejšie.

Napriek tomu sa pivovary snažia robiť všetko pre to, aby záujem o tmavé pivá pretrval. „Je jasné, že pre určitú skupinu konzumentov sa pitie tmavého piva opäť stalo normálnym,“ uzavrel pre Bloomberg zakladateľ pivovaru The Kernel Brewery Evin O’Riordain.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Ako si jedlom zlepšiť náladu: Dopamínový trend sľubuje viac energie a radosti

Ako teda funguje „cheesecake bez pečenia“? Portál Yahoo píše, že princíp je triviálny:

Do nádoby dáš grécky jogurt. Navrch poukladáš sušienky (také, ktoré máš doma alebo podľa vlastnej preferencie a chuti). Zatvoríš, vložíš do chladničky a necháš oddychovať niekoľko hodín.

Po 5 až 12 hodinách sušienky zmäknú, nasiaknu jogurtom a vznikne krémový dezert, ktorý pripomína klasický cheesecake. Bez práce, bez stresu... a vraj aj bez výčitiek.

Internet je nadšený... a čo odborníci?

Ľudia po celom svete skúšajú vlastné verzie: tiramisu, čokoládovú, karamelovú či orieškovú variantu. „Ten, kto to vymyslel, je génius,“ píšu v komentároch. „Najlepší rýchly dezert,“ tvrdia iní.

Mnohí oceňujú najmä to, že ide o sladkosť s vysokým obsahom bielkovín, a to vďaka jogurtu.

Dobrou správou je, že dietologičky Shelley Balls z Flawless Bloom a Lauren Manaker sa pre portál Yahoo vyjadrili, že tento trend schvaľujú, pretože obsahuje proteíny, lepšie zasýti než klasické maškrty, nespôsobí prudké výkyvy cukru v krvi a podporuje trávenie.

Zároveň však Ball dodáva staré dobré odporúčanie (aplikovateľné snáď na každý aspekt života): „všetko s mierou“. Podľa nej ejde o dezert na každé ráno, skôr o rozumnú alternatívu, keď máš chuť na niečo sladké po dobrom obede. 

Na prvý pohľad zdravé, skutočnosť je však trošku iná

Odborníci upozorňujú na jednu pascu. Niekedy sa snažíme obchádzať chuť na sladké rôznymi „fit“ náhradami. Myslíme si, že sú „zdravé“, a tak ich v skutočnosti zjeme viac a kalórie sa aj tak pomaly, ale isto nazbierajú.

Ak máš obrovskú chuť na pravý cheesecake, možno je občas lepšie dať si menší kúsok a mať pokoj... Aj to je forma rovnováhy.

Vychutnávaš si na dovolenke najmä jedlo? Prinášame zoznam domácich špecialít, ktoré na výlete nemôžeš vynechať

Aký jogurt si vybrať? Ak chceš tú najzdravšiu verziu, riaď sa týmto:

• Najlepšie je neochutený grécky jogurt (sušienky ho aj tak dostatočne osladia).
• Plnotučný jogurt pomáha udržať stabilnú energiu.
• Nízkotučný je vhodný, ak si strážiš kalórie.

Vyber si podľa toho, čo chceš dosiahnuť. Neexistuje jedna „správna“ odpoveď pre všetkých.

Ak máš rád jednoduché recepty, sladké bez pečenia a rýchle riešenia, tento trend ti bude sedieť, pretože je to rýchle, chutné, relatívne zdravé a vieš si to prispôsobiť sebe. A zvládneš ho aj bez špeciálnych kuchárskych skúseností.

• Slovenské zemiakové placky sú druhé najlepšie zemiakové jedlo na svete.
• Predbehli desiatky ikonických jedál z Európy, Ameriky aj Ázie.
• TasteAtlas ich opisuje ako chrumkavý základ slovenskej kuchyne.
• V TOP 10 dominujú placky v rôznych podobách.

Nie je to fine dining, nemá to penu z parmezánu ani názov v latinčine. A predsa sa to práve stalo: slovenské zemiakové placky skončili na druhim mieste v globálnom rebríčku 50 Best Potato Dishes od portálu TasteAtlas za január 2026.

Totot je najsilnejší a najstarší vývar na svete. V Thajsku ponúkajú polievku, ktorá sa varí nepretržite celých 50 rokov

Predbehli poutine z Kanady, rösti zo Švajčiarska, tortilla de patata zo Španielska aj legendárne hranolčeky v rôznych podobách. Nad nimi sa umiestnili už len lotyšské Kartupelu Pankūkas. Zvyšok sveta teraz oficiálne vie, že haruľa nie je len niečo, čo rozvoniava z kuchyne na dedine.

TasteAtlas, ktorý zbiera hodnotenia od odborníkov aj verejnosti, o našich plackách píše: „Tieto rustikálne, chrumkavé zemiakové placky patria k tradičnej slovenskej kuchyni. Tvoria ich husté cesto zo strúhaných zemiakov, vajec, múky a rôznych korenín. Krátko sa vyprážajú do zlatohneda a tieto sýte jedlá sa zvyčajne konzumujú ako hlavný chod v kombinácii s rôznymi mliečnymi výrobkami alebo ako príloha k výdatným slovenským gulášom a duseným jedlám.“

Inak povedané - jedlo, ktoré si bežne dávaš s kyslou smotanou alebo kapustou, má dnes rovnakú váhu ako gastronomické ikony sveta.

Zemiakové placky

Brainee/Miroslav Kamody

Prečo práve placky?

Zemiak je globálna surovina od Peru cez Indiu až po Škandináviu. No len málo jedál je tak priamočiarých, brutálne jednoduchých a zároveň uspokojivých ako haruľa. Je to street food bez food trucku. Komfortné jedlo bez marketingu. Placka, ktorá chutí rovnako dobre v stánku na jarmoku aj doma na panvici o 10-tej večer.

A možno práve preto funguje aj globálne. Nehrá sa na niečo, čím nie je. Je úprimná. Mastná. Chrumkavá. Sýta. A presne to dnes svet chce.

TOP 10 najlepších zemiakových jedál sveta podľa TasteAtlas, spolu s hodnotením (maximum je päť hviezdičiek)

Kartupelu Pankūkas (Lotyšsko) – 4.4

Zemiakové placky (Slovensko) – 4.3

Bulviniai Blynai (Litva) – 4.3

Pommes Anna (Francúzsko) – 4.3

Tortilla de Betanzos (Španielsko) – 4.3

Gratin Dauphinois (Francúzsko) – 4.2

Papa Rellena (Peru) – 4.2

Placki Ziemniaczane (Poľsko) – 4.2

Llapingacho (Ekvádor) – 4.2

Žemaičių Blynai (Litva) – 4.2

Nejeden Slovák zostane poriadne nahnevaný. Známy web priniesol zoznam našich najhorších jedál, nechýba treska či strapačky

Malý veľký kultúrny moment

Slovenská kuchyňa sa do svetových rebríčkov nedostáva často. O to silnejšie pôsobí, keď sa tam objaví niečo, čo nie je turistický export, ale autentická každodennosť.

Je v tom kus identity. Nie v zmysle folklóru, ale v tom, ako sa jedlo správa k človeku. Placka nie je zážitok na Instagram. Je to zážitok pre žalúdok. A možno práve preto dnes víťazí.

• Wendy’s v Európskej únii blokuje ochranná známka v rukách jedného Holanďana.
• Reštaurácia Wendy’s Fish & Chips vlastní názov pre celú Európsku úniu.
• Súdy dali opakovane za pravdu malej rodinnej prevádzke.
• Británia po brexite sa stala zadnými dverami späť do Európy.

Európania sa radi tvária, že americké fast foody sú kulinárska barbarizácia. Realita je však iná. McDonald’s, KFC, Subway či Pizza Hut dnes patria medzi 500 najväčších franšíz na kontinente. Starbucks má pobočky v historických centrách miest, Domino’s vozí pizzu do panelákov v Bratislave aj v Ríme.

Naty pracuje v kaviarni na Lofotách: Mám 18 eur na hodinu, zákazníci vás tu často ani nepozdravia. Na mesiac tmy si zvykneš

Len jedno meno nápadne chýba: Wendy’s, píše portál Mashed. Žiadne Frosty, žiadne Baconatory, žiadna ikonická červená hlava dievčaťa na logu. Pre Američanov cestujúcich po Európe je to malý kultúrny šok. Pre Wendy’s je to obchodná nočná mora, ktorá sa začala nenápadne v osemdesiatych rokoch.

Keď si jeden muž zaregistruje celý kontinent

Wendy’s sa v 80. rokoch minulého storočia pokúsilo preraziť v regióne Beneluxu. Reťazec otvoril pobočky v Holandsku, Belgicku a Luxembursku. Projekt však rýchlo zabalil.

O dva roky neskôr prišiel miestny podnikateľ Raymond Warrens s nápadom otvoriť reštauráciu pomenovanú po svojej dcére Wendy. V roku 1995 si názov „Wendy’s“ oficiálne zaregistroval ako ochrannú známku. A vyhral jackpot.

Z právneho hľadiska sa stal majiteľom mena Wendy’s v Európe. Pôvodne len pre Benelux (Belgicko, Holandsko, Luxembursko), no po vzniku Európskej únie sa jeho práva automaticky rozšírili na všetky členské štáty. Výsledok? Americký gigant nemôže v Európskej únii otvoriť jedinú pobočku pod vlastným menom.

Plánuješ si užiť predĺžený víkend? 3 tipy na top (gastro) výlety z Bratislavy počas voľných dní

Wendy’s sa od roku 2000 opakovane snaží Warrensa žalovať. Holandské súdy však zakaždým rozhodli v jeho prospech. Podľa Thrillist dnes Warrens odmieta akúkoľvek dohodu „z princípu“. Z malej rodinnej prevádzky Wendy’s Fish & Chips sa tak stala lokálna legenda. Miesto, ktoré žije z paradoxu - je slávne práve preto, že bráni globálnej značke vstúpiť do Európy.

Ak si v Holandsku zadáš do máp Wendy’s, algoritmus ťa pošle do mestečka Goes, približne 180 kilometrov od Amsterdamu. Nenájdeš tam Baconator, ale rybu s hranolkami.

Wendy‘s

Unsplash/Brian J. Tromp

Británia ako záchrana

Brexit ale v tomto smere všetko zmenil. Keď Spojené kráľovstvo definitívne opustilo Európsku úniu, Wendy’s sa zrazu ocitlo mimo Warrensovho právneho dosahu. V júni 2021 otvorilo prvú britskú pobočku v meste Reading, asi 65 kilometrov západne od Londýna. Podľa The Columbus Dispatch to bol len začiatok. V pláne boli Stratford, Birmingham, východný Londýn a Oxford. Neskôr ďalších 10 reštaurácií.

Hovorkyňa Wendy’s Heidi Schauer pre médium povedala: „Vieme, že zákazníci v Spojenom kráľovstve sa na nás naozaj tešia, vyplýva to z rozsiahleho výskumu.“ Britskí fanúšikovia dostali klasiky ako Baconator či Spicy Chicken Sandwich, ale aj lokálne prispôsobené položky - vegetariánsky Veggie Stack burger, veggie bites či šalát s avokádom.

Unikátne FOTO prvého socialistického fast foodu v Bratislave. Burger u Gurmana stál 10 korún, hranolky vyprážali na indulone

Zároveň sa Spojené kráľovstvo stalo strategickým mostíkom. Wendy’s dnes môže testovať európsky trh zvonka a čakať na moment, keď sa otvorí cesta späť na kontinent.

Temné kuchyne ako tajná zbraň

Wendy’s dnes prevádzkuje viac než 6 800 reštaurácií v Spojených štátoch, Kanade, Latinskej Amerike, na Blízkom východe, v Ázii a v Spojenom kráľovstve. No ak sa má vrátiť do Európskej únie, pravdepodobne to neurobí klasickým spôsobom.

Reťazec masívne investuje do takzvaných dark kitchens, teda kuchýň bez fyzickej reštaurácie, ktoré varia výhradne pre donáškové služby. Wendy’s ich označuje ako „dark kitchen facilities“.

Wendy‘s

Wikipedia/Nheyob

Spolupracuje s partnermi ako REEF’s Neighborhood Kitchens v Kanade či Rebel Foods v Indii. Vďaka nim vzniknú stovky virtuálnych pobočiek v mestách, kde sú nájmy šialené a priestor luxus.

Aj keby teda Wendy’s prehralo bitku o kamenné reštaurácie v Európskej únii, vojna sa ešte neskončila. Možno podnik neotvoria na rohu ulice. Možno si ho jedného večera len objednáš v aplikácii. A možno ti ho prinesie kuriér z kuchyne, ktorá oficiálne neexistuje.

Vychutnávaš si na dovolenke najmä jedlo? Prinášame zoznam domácich špecialít, ktoré na výlete nemôžeš vynechať

V reštaurácii Men Endo na prímestskej ulici Jamagaty sa ozýva hlasité srkanie rezancov. Konzumujúcich hostí len občas preruší rýchla, no úprimná výmena uznania medzi zákazníkmi a kuchárom. Čakanie na miesto je našťastie krátke. Jedálny lístok ponúka nespočetné množstvo variantov rezancov v malých, stredných alebo veľkých porciách, ktoré si hostia môžu miešať pomocou paličiek, píše britský denník The Guardian.

To, že si reštaurácia Men Endo dokázala vybudovať vernú klientelu, medzi ktorú dnes patria stavební robotníci, páry aj jednotlivci, nie je náhoda. V Jamagate, ležiacej 340 kilometrov severne od Tokia, majú milovníci rezancov na výber približne 230 podnikov, z ktorých niektoré otvárajú už skoro ráno pre tých, ktorí túžia po pokojnom jedle. „Ľudia sa u nás nepýtajú, kam chcú ísť na večeru, ale do ktorej ramenovej reštaurácie,“ hovorí Osamu Higuči z oddelenia mestskej stratégie značky v Jamagate.

Prednosť pred sushi

Vlani minuli domácnosti v Jamagate v priemere 22 389 jenov (približne 121,37 eur) na ramen, čo je podľa ministerstva vnútra, ktoré čoskoro oznámi víťaza za rok 2025, výrazne viac než v druhej Niigate, kde to bolo 16 292 jenov.

„Keď vyhrala Niigata, bol to pre nás obrovský šok,“ hovorí Higuči. „Jesť ramen je tu neoddeliteľnou súčasťou každodenného života… úprimne povedané, ranilo to naše city.“ Podľa vlastných slov sa snaží nevypiť celú polievku naraz, no je taká chutná a kuchári si dávajú takú námahu s jej prípravou, že by bolo neslušné ju nechať. Hrdo pritom ukazuje aplikáciu v smartfóne, ktorá hlási, že tento rok už zjedol 225 misiek ramenu. „To znamená, že domácnosti tu minú v priemere asi 2 000 jenov mesačne na ramen…“

Jamagata je ramen.

X/Maki‘s Pop Culture Zdroj/

Korene posadnutosti Jamagaty ramenom siahajú do obdobia po veľkom zemetrasení v roku 1923, ktoré si v oblasti Tokia vyžiadalo viac než 100-tisíc obetí. Kuchári špecializujúci sa na ramen, ktorí ušli zo zničeného hlavného mesta a začali pracovať v reštauráciách v Jamagate, sa vtedy podelili o svoje zručnosti v príprave tohto jedla a našli tu obyvateľstvo, ktoré malo chuť na horúce rezance, aby prečkalo kruté zimy. Domácnosti si namiesto suši objednávali rezance, ktoré podávali hosťom – stal sa z toho zvyk, vďaka ktorému sa deti s týmto pokrmom zoznámili už v ranom veku a jedli ho aj v dospelosti.

Po tom, ako Jamagata pred niekoľkými rokmi titul prenechala Niigate, spojili majitelia ramenových reštaurácií sily s mestskými úradníkmi a vytvorili organizáciu zameranú na obnovenie postavenia mesta ako „ramenového kráľovstva“ Japonska.

Higuči je presvedčený, že Jamagata si titul udrží aj po tom, čo vláda začiatkom februára oznámi výsledky za rok 2025. „Ak sa darí našim ramenovým podnikom, darí sa aj miestnej ekonomike: farmárom, výrobcom sójovej omáčky, dokonca aj firmám, ktoré vyrábajú horúce uteráky pre reštaurácie,“ hovorí. „Nemyslím si, že by bolo prehnané povedať, že Jamagata je ramen.“

Japonská posadnutosť rezancami.

Pexels/Hans Zhong/

Temná stránka ramenu

Láska mesta k ramenu má však aj tienisté stránky. Častá konzumácia rezancov môže podľa odborníkov zvyšovať zdravotné riziká, najmä pre vysoký obsah soli v polievke. Potvrdila to štúdia uskutočnená na takmer 7 000 ľuďoch vo veku 40 rokov a viac, ktorú viedla Jamagatská univerzita. Ľudia, ktorí toto jedlo jedia trikrát alebo častejšie do týždňa, majú podľa štvorročnej štúdie zverejnenej v októbri v časopise Journal of Nutrition, Health and Aging 1,52-krát vyššie riziko úmrtia než tí, ktorí ho konzumujú raz alebo dvakrát týždenne.

Odborníci však dodávajú, že tieto štatistiky neznamenajú, že pravidelná konzumácia ramenu predstavuje jednoznačné nebezpečenstvo, keďže osoby s najvyšším rizikom sa pravdepodobne oddávajú aj ďalším návykom typickým pre častých konzumentov, ako je pitie alkoholu či fajčenie.

Gordon Ramsay má radu, ktorú ocení každý. Toto jedlo by si si v žiadnej reštaurácii nikdy nemal objednávať

Expert na ramen Rikidža Jamadži verí, že Jamagata zdokonalila umenie prispôsobiť pôvodne čínske jedlo japonskej chuti. „Ramen sa v Japonsku podáva už od obdobia Meidži (1868 – 1912), no mimoriadne populárnym sa stal po vojne, keď sa predával v pouličných stánkoch,“ hovorí Japonec, ktorý zje mesačne 30 misiek a je známy tým, že denne navštevuje niekoľko ramenových reštaurácií.

Charakteristickým znakom japonskej gastronomickej kultúry je jej schopnosť lokálne prispôsobovať jedlá dovezené zo zahraničia – dobrým príkladom je napríklad kari s ryžou. Rovnakým spôsobom sa ramen vyvinul do novej gastronomickej kultúry s jedinečným japonským prístupom, podobne ako kuchyňa tex-mex v USA.

Toto rezancové jedlo skromného pôvodu je dnes mierkou, podľa ktorej japonské regióny hodnotia svoju kulinársku prestíž, čo vyvoláva ostré súperenie o to, ktorá oblasť dosiahla dokonalé spojenie polievky, rezancov a prísad, uzatvára britský denník.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Ako píše portál ScienceAlert, vzhľadom na to, že obezita v súčasnosti postihuje stovky miliónov ľudí na celom svete, je to cenný pohľad na to, ako by sa riziko obezity dalo znížiť relatívne jednoduchým spôsobom – stačí jesť jedlo o niekoľko hodín skôr.

Skoršie štúdie už identifikovali súvislosť medzi načasovaním jedla a prírastkom hmotnosti, ale výskumníci sa chceli na túto súvislosť pozrieť bližšie a tiež poukázať na biologické dôvody, ktoré za tým stoja.

10-tisíc krokov denne je mýtus. Ľudia robia hlavne tieto chyby, varuje tréner o chudnutí po sviatkoch

Zvýšené riziko obezity

„Chceli sme otestovať mechanizmy, ktoré môžu vysvetliť, prečo neskoré jedenie zvyšuje riziko obezity,” povedal neurológ Frank Scheer z Brigham and Women‘s Hospital v Bostone. „Predchádzajúce výskumy od nás a iných ukázali, že neskoré jedenie je spojené so zvýšeným rizikom obezity, zvýšeným telesným tukom a zhoršeným úspechom pri chudnutí. Chceli sme pochopiť prečo.”

Výskum, ktorý bol publikovaný v magazíne Cell Metabolism, bol prísne kontrolovaný a zahŕňal 16 účastníkov s indexom telesnej hmotnosti (BMI) v rozsahu nadváhy alebo obezity. Každý dobrovoľník absolvoval dva rôzne experimenty, ktoré trvali šesť dní, pričom ich spánok a jedenie boli vopred prísne kontrolované. Medzi každým testom zároveň prešlo niekoľko týždňov.

V jednom experimente účastníci dodržiavali prísny rozvrh troch jedál denne v normálnych časoch – raňajky o 9:00, obed o 13:00 a večera okolo 18:00. V druhom sa časy posunuli (prvé okolo 13:00 a posledné okolo 21:00) – teda obed, večera a večera. Prostredníctvom vzoriek krvi, prieskumných otázok a iných meraní sa tímu podarilo vykonať množstvo pozorovaní.

Dávaj si pozor na to, kedy ješ

Dreamstime

Čím neskôr, tým horšie

Pri neskoršom jedení boli hladiny hormónu leptínu – ktorý nám hovorí, kedy sme sýti – nižšie počas 24 hodín, čo naznačuje, že účastníci mohli pociťovať väčší hlad. A čo viac, kalórie sa spaľovali pomalšie.

Testy tiež ukázali, že génová expresia tukového tkaniva – ktorá ovplyvňuje to, ako telo ukladá tuk – zvyšuje proces vytvárania tukových tkanív, a znižuje proces lipolýzy, ktorý rozkladá tuk. Tu sa presne pozeráme na kombináciu fyziologických a molekulárnych mechanizmov, ktoré zvyšujú riziko obezity.

„Tieto účinky sme izolovali kontrolou mätúcich premenných, ako je kalorický príjem, fyzická aktivita, spánok a vystavenie svetlu, ale v reálnom živote môžu byť mnohé z týchto faktorov ovplyvnené načasovaním jedla,” povedal Scheer.

Ak máš nutkanie sa hneď po Novom roku pustiť do diét, kašli na ne. Hlavne tieto by ti mohli doslova ublížiť

Jednoduchšia zmena

Samozrejme, obezita môže viesť k ďalším zdravotným problémom, vrátane cukrovky a rakoviny, a tak hľadanie spôsobov, ako zastaviť jej rozvoj, by znamenalo obrovský rozdiel pre zdravie globálnej populácie.

Táto štúdia ukazuje, že stravovanie v skorších časoch dňa môže ovplyvniť tri kľúčové faktory spôsobu, akým naše telo vyrovnáva energiu a následné riziko obezity. Zároveň je to zmena, ktorú mnohí ľudia zvládajú jednoduchšie, než držanie diét alebo cvičebný režim.

Do budúcnosti chcú výskumníci zapojiť do štúdie viac ľudí. „Vo väčších štúdiách, kde nie je možná prísna kontrola všetkých týchto faktorov, musíme prinajmenšom zvážiť, ako iné premenné správania a prostredia menia tieto biologické cesty, ktoré sú základom rizika obezity,” dodal Scheer.