Miami je mesto extrémov – zatiaľ čo jedných očarí svojou energiou, plážami a mixom kultúr, iní v ňom dokážu veľmi rýchlo vytriezvieť kvôli vysokým nákladom na život. Slovenka Alexandra Šimeková sa do neho zamilovala hneď pri prvej návšteve a dnes ho považuje za svoj domov.
V rozhovore sa ďalej dozvieš:
- ako sa Európanka aklimatizuje na floridský životný štýl
- aká je realita miestneho luxusu a prečo tam randenie nie je vždy jednoduché
- ako sa miestni bavia počas hurikánov
- koľko mesačne zaplatí človek za jednoizbový byt v dobrej lokalite
- v čom by sme si mohli od Američanov zobrať príklad
Sťahovanie cez pol sveta má väčšinou nejaký príbeh. Ako si sa vlastne dostala do Miami a čo tvoje prvotné zážitky?
Úplne prvýkrát som sa do Miami dostala vlastne náhodou. Bolo to krátko po pandémii, keď som už fakt potrebovala niekam vypadnúť. Mám kamaráta, ktorý veľa cestuje po svete, a ten zobral mňa aj moju sestru práve sem. Mne sa tu hneď zapáčilo hlavne to, že to nie je taká tá „typická Amerika”. Je tu obrovský latinskoamerický vplyv, všade počuješ španielčinu, je to neskutočný mix kultúr a celé mesto má podľa mňa úplne inú energiu ako ostatné mestá.
Keď som sa potom vrátila domov, Miami mi stále vŕtalo v hlave. Asi som naň jednoducho nevedela zabudnúť (smiech). Tak som začala rozmýšľať, ako sa sem dostať naspäť – a už nie iba na dovolenku. Našla som si na Slovensku agentúru, ktorá mi pomohla vybaviť celý proces aj prácu, a približne o rok neskôr som sa vrátila. Vtedy som tu zostala asi rok a pol, samozrejme s nejakými prestávkami a návratmi domov. Potom som bola určitý čas zasa na Slovensku a teraz som v Miami opäť.
Po dlhšej dobe v tomto prostredí - splnilo mesto tvoje očakávania?
Na to, že som Európanka, som sa tu aklimatizovala celkom rýchlo. Samozrejme, zo začiatku to nebolo úplne jednoduché – predsa len prídeš sama do cudzej krajiny, nikoho poriadne nepoznáš a zrazu si musíš celý život nastaviť odznova.
Prekvapivo som tu však veľmi rýchlo zapadla a zvykla si na miestny životný štýl. A áno, Miami určite naplnilo moje očakávania. Asi najlepším dôkazom je práve to, že som sa sem vrátila. Keby mi tu nebolo dobre, druhé kolo by som si dobrovoľne určite nedala.
Spomínala si, že tempo v Miami bolo pre teba oproti Európe dosť veľký nezvyk. Bol nejaký konkrétny moment, kedy si si povedala: „Okej, tak toto tu majú úplne inak“?
Najväčší kultúrny šok pre mňa boli samotní Američania – ale myslím to v tom najlepšom zmysle. Veľmi sa mi páči, akí sú tu ľudia otvorení. Ideš po ulici a úplne cudzí človek ti zrazu povie niečo milé.
Najviac ma asi prekvapilo, ako bežne tu ženy chvália iné ženy. Povedia ti, že máš krásne šaty, vlasy alebo nechty, prípadne sa spýtajú, odkiaľ to máš. A povedia ti to len tak, z čistej radosti. Na Slovensku som mala niekedy skôr pocit, že je medzi nami viac porovnávania či závisti. Tu oveľa viac cítim, že ti ľudia doprajú, sú otvorenejší a nemajú problém zložiť poklonu aj cudziemu človeku.
A pritom sú to úplné maličkosti. Ráno vojdeš do kaviarne, niekto sa na teba usmeje, povie „Hi, how are you?“, prehodí s tebou pár slov a hneď ti to dokáže zlepšiť celý deň. Na Slovensku som toto v takej miere nezažila, a práve toto je jedna z vecí, ktoré sa mi na Amerike fakt páčia.
Často opisuješ, ako veľmi sa miestna mentalita líši od tej európskej. Ako by si opísala typickú „Miami osobnosť“ niekomu, kto tam nikdy nebol?
Miami sa podľa mňa veľmi ťažké opisuje jednou „typickou osobnosťou“, pretože je to extrémne multikultúrne mesto. Máš tu mix úplne všetkého – Američanov, Európanov, obrovskú komunitu z Latinskej Ameriky a vlastne ľudí z celého sveta. Práve preto má Miami takú špecifickú energiu, ktorú je veľmi ťažké porovnať napríklad so Slovenskom.
Ako Európanka mám, samozrejme, prirodzene najbližšie k Európanom, keďže máme podobnú mentalitu a vyrastali sme v podobnom prostredí. Zároveň mám ale kamarátov z Južnej Ameriky aj z USA a presne to sa mi tu páči – človek sa dostane do kontaktu s kultúrami, s ktorými by sa doma možno nikdy nestretol.
A keďže som dosť veľký extrovert, nikdy som nemala problém nadväzovať nové kontakty (smiech). Takže moja partia je dnes v podstate taký malý obraz Miami… každý je odniekiaľ inakiaľ a nakoniec sa všetci stretneme pri jednom stole.
Čomu sa konkrétne venuješ? A ako vyzerá taký tvoj úplne bežný deň v Miami?
Momentálne pracujem pre jeden hotel, ale popri tom rozbieham aj ďalšie veci. Poslednú dobu sa snažím hlavne investovať do seba, vzdelávať sa a pracovať na vlastných projektoch.
Jedna vec, ktorú som v Miami veľmi rýchlo pochopila, je, že networking je tu extrémne dôležitý. Niekedy je skoro rovnako podstatné to, koho poznáš, ako to, čo vieš. Keď sa pohybuješ medzi ľuďmi, nadväzuješ kontakty a vieš sa správne prepojiť, otvorí ti to dvere k príležitostiam, ku ktorým by si sa inak vôbec nedostala. Aj obyčajná večera alebo event tu tak často skončí tým, že spoznáš niekoho fakt zaujímavého.
Keď mám voľno, snažím sa miesto aj reálne užívať. Chodím do fitka, na pláž, stretávam sa s priateľmi, rada si doprajem dobrú večeru a priznávam, že celkom často skončím aj na nákupoch (smiech). Môj bežný deň je taký mix práce, spoločenského života, času pre seba a vecí, ktoré si postupne budujem do budúcnosti.
Na svojich sociálnych sieťach si načrtla aj miestny „dating life” a hovorila o falošnom luxuse pri randení, ako sú prenajaté autá či Airbnbs. Ako po tejto skúsenosti filtruješ povrchných mužov?
Priznám sa, že za ten čas v Miami som už randila s rôznymi typmi mužov (smiech). Stretla som aj naozaj veľmi úspešných ľudí či milionárov, ale ako som spomínala aj vo videu, na konci dňa je to stále len fancy večera. To, aké auto má človek zaparkované pred reštauráciou, už na mňa veľký dojem neurobí.
Miami ma totiž naučilo, že ľudí tu treba trošku filtrovať. Je tu veľa takých, ktorí na prvý pohľad pôsobia, že žijú obrovský luxus, a potom zistíš, že piati zdieľajú jeden byt a možno aj jedno auto (smiech). Takže Instagram a realita sú tu niekedy dve úplne odlišné veci.
Ako Európanka mám pocit, že si tu naozaj môžem vyberať, keďže európske ženy sú tu celkom žiadané. Už sa ale nesnažím hodnotiť človeka podľa toho, čo ukazuje navonok. Skôr sledujem, ako sa správa a či je za tým aj nejaká osobnosť. A to niekedy cez Instagram ani správy jednoducho nezistíš … na to musíš skrátka absolvovať prvé rande (smiech).
Prečo si myslíš, že Miami nie je miesto na budovanie ničoho vážneho a čo tam podľa teba ľuďom najviac bráni vytvárať skutočné, hlboké vzťahy?
Myslím si, že veľkú úlohu hrá už samotné mesto. Miami je extrémne turistické, ľudia sem neustále prichádzajú a odchádzajú. Máš tu veľa ľudí napríklad z New Yorku alebo iných častí Štátov, ktorí si sem prídu len na pár dní oddýchnuť, zabaviť sa a celkom logicky nehľadajú lásku svojho života.
A nebudeme si klamať – v Miami je neskutočne veľa krásnych žien. Ľudia tu majú pocit, že majú neobmedzené možnosti. A keď si myslíš, že za ďalším rohom môže čakať niekto ďalší, je o dosť ťažšie zastaviť sa a povedať si: okej, toto chcem budovať.
Nemyslím si však, že je to iba problém Miami, je to tak trochu aj dnešnou dobou. Máme sociálne siete, zoznamovacie aplikácie, obrovský výber a nie každý sa chce hneď usadiť. Miami to celé len znásobuje. Ale samozrejme, aj tu sa určite dá nájsť normálny a vážny vzťah …
Miami za posledné roky extrémne zdraželo. Čo ťa najviac prekvapilo na nákladoch na život?
Miami sa za posledné roky stalo jedným z najdrahších miest na život v Amerike a najviac to človek pocíti asi na bývaní. Samozrejme, veľmi záleží na lokalite. Napríklad Brickell je taký „miamský Manhattan“ a za pekný jednoizbový byt tam pokojne zaplatíš aj 4- až 5-tisíc dolárov (3 430 – 4280 eur) mesačne.
Ja bývam priamo na Miami Beach, takže tiež nemôžem povedať, že by som za nájom platila málo (smiech). Na druhej strane, čo sa týka potravín, tam už ten rozdiel oproti Slovensku nie je až taký šokujúci, keďže aj doma išli ceny za posledné roky dosť hore.
Ja sa ale vždy smejem, že najväčší problém Miami je ten, že tu ani nemusíš robiť nič veľké. Stačí, že vystrčíš päty z domu a zrazu si o sto dolárov ľahší (smiech). Káva, Uber, niečo malé pod zub, parkovanie alebo drink a ani nevieš ako. Miami má jednoducho zvláštny talent míňať peniaze za teba.
V Európe sme zvyknutí na úplne iné ceny nájmov. Koľkonásobne viac dnes platíš za bývanie v porovnaní s tým, čo si bola zvyknutá platiť doma?
Konkrétne číslo asi hovoriť nebudem, ale určite sa bavíme o nájme nad tisíc dolárov mesačne. Samozrejme, veľmi záleží na tom, kde bývaš a hlavne či bývaš sama alebo máš spolubývajúcich.
V Miami je úplne normálne, že aj ľudia, ktorí zarábajú celkom dobre, bývajú s niekým, pretože si tak vedia výrazne znížiť náklady. Ak chceš bývať sama, v dobrej lokalite a ideálne ešte blízko pláže alebo v Brickelli, tak sa už bavíme o úplne iných sumách (smiech). Tu veľmi rýchlo pochopíš, že súkromie je vlastne celkom luxus.
Koľko musí človek v Miami zarobiť mesačne v čistom, aby tam dokázal len tak „prežiť“ a koľko, aby si ten život aj naozaj užil?
Povedala by som, že ak chce človek v Miami normálne fungovať a nepočítať úplne každý dolár, potrebuje v čistom tak minimálne 5- až 6-tisíc dolárov (4280 – 5140 eur) mesačne. A aj pri tejto sume stále veľmi záleží na tom, aký má nájom, či býva sám alebo so spolubývajúcimi a aký životný štýl vedie.
Ako vyzerá taký typický piatkový večer v Miami? Chodia všetci len do drahých klubov alebo majú miestni aj úplne obyčajné spôsoby, ako tráviť večery?
Keď som prišla do Miami prvýkrát, samozrejme ma očaril aj ten párty život. Je to tu úplne iný svet a veľmi tu fungujú takzvaní promotéri. Existujú napríklad aplikácie ako Tabler, kde si vieš pozrieť, aké akcie a kluby sú v daný večer, a ako žena sa vieš cez promotéra dostať na rôzne podujatia zadarmo.
Ja mám napríklad kamarátku promotérku, s ktorou som kedysi chodievala von, keď ma to ešte bavilo (smiech). Fungovalo to tak, že dala dokopy skupinu dievčat, išli sme najprv na večeru, kde bolo všetko zabezpečené, a potom sme pokračovali do konkrétneho klubu, kde sme zostali do určitej hodiny. Za celý večer sme tak nič neplatili. Z mojej skúsenosti to bolo vždy úplne v pohode a bezpečné. V tomto sa majú ženy v Miami fakt dobre (smiech).
Ale popravde, mňa už tento typ akcií veľmi nebaví. Asi som si tú fázu už odžila. Teraz oveľa radšej uprednostním dobrú večeru, pekný lounge, drink s priateľmi a miesto, kde sa vieme aj reálne rozprávať. Miami vie byť divoké, ale keď tu reálne žiješ, zistíš, že každý piatok naozaj nemusíš končiť o piatej ráno v klube.
Nebudeme si klamať, mesto ako Miami pritiahne aj veľa zvláštnych ľudí. Zažila si počas nocí vonku niečo fakt bizarné?
Najväčšie bizarnosti v Miami sa ti po čase stanú tak trochu normálnosťou, pretože tá hranica toho, čo teba prekvapí, sa posunie celkom vysoko (smiech).
Keď som tu bola prvýkrát, zažila som dokonca streľbu pomerne blízko odo mňa. Našťastie nie tak blízko, aby som bola v priamom nebezpečenstve, ale ako Európanka som si vtedy povedala: „Okej, tak toto doma úplne bežne nezažívam.“
A potom sú tu bizarnosti v tom lepšom zmysle. Napríklad počas hurikánovej sezóny tu fungujú takzvané „hurricane parties“. Keď už všetci vedia, že sa blíži hurikán a mesto sa pripravuje, niektorí ľudia si z toho dokážu spraviť párty (smiech). Miami je jednoducho mesto extrémov. Človek tu stretne a zažije naozaj všeličo a po čase ho už máloktorá situácia prekvapí. Jedno ale môžem povedať určite – v Miami sa fakt nikdy nenudíš.
V Amerike sa často hovorí o tom, akí sú ľudia priateľskí a otvoria s tebou rozhovor kdekoľvek na ulici. Sú ľudia v Miami naozaj takí úprimne priateľskí? Mohli by sme si od nich v niečom zobrať príklad?
Ja v tomto môžem hovoriť asi naozaj len v pozitívnom zmysle. Veľmi často sa mi stáva, že sa mi úplne cudzí ľudia prihovoria, začnú so mnou konverzáciu alebo ma len tak zastavia, aby mi povedali niečo milé.
A jedna vec, ktorá ma, samozrejme, vždy poteší, je, že ma tu pomerne často prirovnávajú k Angeline Jolie (smiech). Či už to tam vidia, alebo nie, ja im to vyvracať určite nebudem, keďže je to pre mňa obrovský kompliment.
Celkovo mám s ľuďmi v Amerike veľmi dobré skúsenosti. Nikdy som tu nemala nejaký výrazný problém a páči sa mi, akí sú otvorení, komunikatívni a bezprostrední. A toto je podľa mňa niečo, čo by sme si mohli trošku preniesť aj k nám do Európy – viac sa na seba usmiať, navzájom sa pochváliť a nebyť takí rezervovaní. Niekedy aj úplne obyčajná milá veta od cudzieho človeka dokáže fakt zlepšiť celý deň.
Ak by za tebou prišiel niekto z Európy na víkend, na ktoré miesta by si ho zobrala?
Určite by som začala tou klasikou, ktorú chce vidieť každý, kto príde do Miami prvýkrát – South Beach, Ocean Drive, Lincoln Road a celkovo Miami Beach. Sú to sice tie najkomerčnejšie a najturistickejšie miesta, ale podľa mňa ich jednoducho musíš vidieť na vlastné oči. To je presne to Miami, ktoré všetci poznáme z filmov (smiech).
Potom by som určite ukázala Brickell, pretože to je zase úplne iná tvár mesta – mrakodrapy, skvelé reštaurácie, rooftopy a taký ten pravý mestský lifestyle. Ak má niekto rád umenie a trochu alternatívnejšiu atmosféru, zobrala by som ho určite do Wynwoodu.
A ak by bolo viac času, spravila by som jednodňový road trip na Key West. Už samotná cesta cez Florida Keys a Seven Mile Bridge je podľa mňa obrovský zážitok a človek zrazu uvidí úplne inú Floridu. Za jeden víkend sa tu tak dá skombinovať pláž, veľkomesto, umenie aj skvelý výlet. Je tu toho fakt veľa a aj preto Miami človeka len tak ľahko neomrzí.
Vidíš svoju budúcnosť v Miami dlhodobo alebo ho vnímaš len ako prechodnú zastávku vo svojom živote?
Miami už vnínam ako svoj nový domov, takže áno, určite tu plánujem zostať aj do budúcnosti. Mám tu svoj život, svoje plány a stále mám pocit, že mi toto mesto má čo ponúknuť.
Zároveň však nikdy nezabudnem na to, odkiaľ pochádzam. Slovensko bude vždy moja rodná krajina, mám tam rodinu, priateľov a veľkú časť svojho života. Takže nech budem kdekoľvek, vždy sa tam budem rada vracať a chcela by som chodiť domov minimálne dvakrát do roka.
Nevnímam to teda tak, že som Slovensko vymenila za Miami. Skôr som si k nemu našla ešte jeden domov na druhej strane sveta.
