Po skončení šou sa jej život nezastavil – naopak, kroky ju zaviedli až do Mexika, kde strávila dva roky ako plus-size modelka a spoznala úplne iný svet, než na aký bola zvyknutá doma na Slovensku.

V našom rozhovore sa dozvieš:

• čo by sa podľa Verony mohli Mexičania od nás Slovákov naučiť
• prečo sa plus-size modeling berie v zahraničí inak
• ako spätne hodnotí účasť v Ruži pre nevestu
• ktorej účastníčke by v tejto sérii povedala svoje a čo hovorí na víťazný pár
• aká je v Mexiku cena a kvalita potravín

Mexiko je od Slovenska poriadne ďaleko. Čo bol ten hlavný spúšťač, že si si zbalila kufre a odišla kariéru modelky budovať práve tam?

Milujem, keď má život iskru, a možnosť odísť do Mexika bola priam ohňostrojom. Keď sme sa vrátili z natáčania Ruže pre nevestu a zažila som nádherné chvíle na Srí Lanke, povedala som si: Chcem viac, chcem spoznávať svet.

V tom čase som sa rozhodovala medzi Mexikom, Indiou a Čínou, no najviac ma intuícia aj srdce ťahali práve do Mexika.

Ako vyzeral tvoj bežný deň v Mexiku? Skús nám opísať kontrast medzi modelingovým fotením na pláži a realitou bežného dňa v cudzej krajine.

Začínala som raňajkami, ktoré si najradšej robím sama. Je to trochu paradox, pretože v Mexiku väčšina ľudí raňajkuje vonku, no tomuto zvyku som nepodľahla. Rána mám rada pokojné a doprajem si svoj čas.

Potom nasledovala kávička v kaviarni pod bytom, uprostred ruchu veľkomesta a odtiaľ na casting alebo fotenie. Modeling je práca ako každá iná. Keď som práve nepracovala, objavovala som zákutia mesta, ktoré veru nie je vôbec malé.

Každým rokom je podľa Veony laťka Ruže pre nevestu stále vyššie a vyššie.

Ig/@verona_tothova/

Čo ťa na mexickej kultúre a ľuďoch najviac prekvapilo? V čom by sme si z nich my Slováci mali vziať príklad?

Ich priateľská povaha. Sú to veľmi láskaví ľudia. Napríklad sedíte v reštaurácii, príde bezdomovec, poprosí o jedlo a Mexičania sa s ním bez váhania podelia o to, čo majú na tanieri. Keď som vyšla na ulicu, kde som bývala, všetci sa zdravili už z diaľky. Napriek chudobe majú úsmev na tvári a vedia sa tešiť zo života prakticky neustále. Myslím si, že práve toto nám Slovákom často chýba.

Žije s autizmom, v 16 rokoch otehotnela. Autisti nie sú malí chlapci, ktorí nerozprávajú, hovorí Kamila

A skúsme to aj naopak – keď si v Mexiku, v čom vidíš najväčšiu výhodu a dobrú vlastnosť nás Slovákov?

Poriadok, systém a rešpekt. To sú veci, ktoré sú u nás prirodzené, no v Mexiku ich často nenájdete. Až pobyt tam mi ukázal, že sa na Slovensku v skutočnosti nemáme vôbec zle – sme len rozmaznaní. Na Slovensku nevidíte na každom druhom rohu deti, ktoré nežobrú o peniaze, ale o kúsok chleba či vodu.

Pôsobíš v plus-size modelingu. Vnímaš, že v Mexiku alebo celkovo v zahraničí berú tento segment inak než u nás doma?

Na Slovensku je modeling slabý v porovnaní so zahraničím. Často sa stáva, že slovenskí módni návrhári obsadzujú do prehliadok hercov či influencerov, aby o značke a samotnej šou bolo viac počuť. Je to skôr marketingový ťah než dôraz na profesionálnych modelov. Menšie značky si navyše často nemôžu dovoliť zaplatiť modelov, a tak radšej oslovia známe tváre, ktorým ako odmenu venujú oblečenie.

Ako si sa vlastne k modelingu dostala? Bol to tvoj odmalička vysnívaný cieľ alebo to bola skôr náhoda, že ťa niekto objavil?

Od mala sa ma mamka snažila dostať k modelingu, no skôr sme mali smolu na podvodné agentúry. Keď mi pred štyrmi rokmi poslala agentúru FAME Management, brala som to ako poslednú šancu. Vyšlo to a ako jediní na Slovensku brali aj plus-size modelky.

Modelingový svet vie byť krutý. Stretávaš sa ešte stále s predsudkami alebo máš pocit, že sa vnímanie ženskej krásy už definitívne mení?

Samozrejme, stále sú ľudia, ktorí povedia, že som tučná, škaredá a podobne. Ale je mi to jedno. Som odolná a mám hrošiu kožu voči nešťastným ľuďom. Oni míňajú energiu na mňa, nie ja na nich. A to mi po pravde lichotí, že im stojím za kus reči (smiech).

V Mexiku si nevie predstaviť žiť natrvalo.

Ig/@verona_tothova/

Čo by si poradila dievčatám na Slovensku, ktoré majú kilá navyše a kvôli tomu si neveria?

Aj ja som s tým bojovala, keď som bola mladšia. Podarilo sa mi však ponoriť sa sama do seba a uvedomiť si svoju hodnotu ako človeka. Prichytila som sa pri tom, ako sa neustále podceňujem, a to bol pre mňa veľký red flag.

Áno, občas prídu pochybnosti, ale to je ľudské. Záleží však na tom, či chce človek žiť v neustálych pochybnostiach o sebe, čo je podľa mňa peklo, alebo sa zobudí a začne bojovať sám za seba.

Ľútosť nad sebou, zhadzovanie sa, stavanie sa do roly obete a ustavičné sťažovanie sú vlastnosti, ktoré by podľa mňa mali byť nelegálne. Akcia sa rovná reakcia. Pokiaľ nezačneš, nemôžeš čakať výsledky.

V minulosti si účinkovala v druhej sérii Ruže pre nevestu. Keď sa na to pozrieš spätne, zmenila ti táto šou nejako zásadne život alebo pohľad na vzťahy?

Pre mňa bola Ruža jeden hurikán zážitkov a určite mi to zmenilo pohľad na vzťahy medzi ženami, nie na tie partnerské.

Prednedávnom skončila najnovšia séria, ktorú sledovalo celé Slovensko. Ako sa ti páčila v porovnaní s tou vašou „dvojkou“?

Každým rokom je laťka stále vyššie a vyššie a úprimne netuším, ako to chcú ešte prekonať ďalší rok. Za mňa bol toto doteraz najlepší ročník.

Od mala sa ju mamina snažila dostať k modelingu, no predtým mali smolu na podvodné agentúry

Ig/@verona_tothova/

Čo hovoríš na víťazný pár? Myslíš si, že im to spolu vydrží aj v reálnom živote mimo kamier, alebo je to podľa tvojich skúseností zo šou skôr náročné udržať?

Tento rok im dávam nádej. Po minulé ročníky som vedela, že to nebude nadlho. Človek to vie vycítiť, ak vie aspoň trochu čítať ľudí.

Keď si sledovala najnovšiu sériu, s ktorým z dievčat by si si ty osobne ľudsky najviac rozumela a naopak, ktorá z účastníčok ti podľa jej prejavu na obrazovke nebola dvakrát sympatická?

Ja som ani v našom ročníku všeobecne s babami problém nemala, okrem Júlie. Jedna vec je, čo vidí divák v zostrihanej verzii a druhá, čo sme tam reálne spolu zažili. Na obrazovkách vždy bude dráma, inak by si to nikto nezapol.

Vyslovene zlá energia však tento rok išla z Laury. Škoda, že jej tam nemal kto naložiť. Ja by som jej v našom ročníku povedala svoje.

Je Mexiko stále tvojím prechodným domovom?

Po dvoch rokoch v Mexiku som sa vrátila domov. Teraz spokojne premýšľam, čo bude moja ďalšia destinácia. Zasa to chce zmenu, ale zatiaľ si užívam sladký domov.

Čo sú tie miesta, ktoré ťa absolútne očarili a mal by ich pri návšteve Mexika každý vidieť?

Mexiko City je obrovské a ani za dva roky sa mi ho nepodarilo spoznať celé. Určite treba vidieť historické centrum, múzeá, ktoré sú v nedeľu zadarmo, aj zoologickú záhradu, ktorá je tiež zadarmo. Mám rada aj štvrť Condesa so zelenými ulicami a útulnými kaviarňami. Ale najlepší zážitok je podľa mňa čakať o tretej ráno v rade na tacos zadarmo a k tomu si dať micheladu.

Hejty sú jej ukradnuté.

Ig/@verona_tothova/

Každý z nás má o Mexiku nejakú predstavu. Čo bol pre teba ten najväčší mýtus, ktorému si pred presťahovaním verila, no hneď po príchode si zistila, že realita je úplne iná?

Prvá facka bola, že buď neradi, alebo vôbec nerozprávajú po anglicky, pritom do USA je to, ako sa hovorí, „na skok“. Veľký mýtus pre mňa bolo aj burrito – pôvodne ho nevymysleli Američania, ale pochádza z Mexika.

Keď sa pozrieme na praktický život – aká je v Mexiku kvalita a cena potravín a služieb v porovnaní so Slovenskom?

Potraviny sú lacnejšie, o dosť, ale ak by ste videli, ako sa tam spracováva mäso, asi by ste sa stali vegetariánmi. Chuť mlieka je úplne odlišná od toho nášho. Sladkú ani kyslú smotanu tam nekúpite, len „cremu“, ktorá je niečo medzi nimi. Topo Chico je top minerálka a myslím, že je to aj najperlivejšia minerálka na svete. A ešte zaujímavosť – ak ste chorí, tabletky nájdete v supermarkete v regáli, rovnako ako potraviny.

V Bratislave a celkovo na Slovensku momentálne brutálne fičíme na výberovej káve, gastre a štýlovom streetfoode. Na čom najviac fičia domáci v Mexiku?

Podľa mňa pojem street food vznikol v Mexiku. Na každom kroku je stánok, kde sa dá najesť – a platí, že čím chudobnejšie to vyzerá, tým lepšie varia. Na miestach, kde by som si možno ani balenú vodu nekúpila, som sa najedla ako kráľovná za smiešne 2 eurá.

Nedá mi neopýtať sa na mexických mužov. Ako reagujú na sebavedomú Európanku, prípadne aké je to s nimi randiť?

Latino ženy sú ohnivé, vášnivé a hlučné, takže môj temperament tam zapadol, ba miestami sa aj strácal. A s mužmi je to ako na hojdačke – keď vás chcú, hrajú vám mariachi a romantika by sa dala krájať, a keď vás majú, nájdu si nový cieľ. Jednoducho telenovela.

Mexiko vie človeka pohltiť. Vieš si predstaviť, že by si tam ostala žiť natrvalo?

Mexiko treba zažiť, ale neviem si tam predstaviť žiť. Bývanie v normálnych štvrtiach je veľmi drahé, skôr cenovo pre Američanov než pre nás. Úradné veci sú úplný mordor – kto nadáva na Slovensko, nech si skúsi vybaviť papiere v Mexiku.

Bezpečnosť je slabá a polícia skorumpovaná, často tak, že keď sa niečo stane, lepšou možnosťou je zavolať priateľom. Neexistuje tam ani klasický dôchodkový systém – to, čo si zarobíš a nasporíš za celý život, je to, z čoho potom žiješ.

Jakub sa učil kung-fu v Číne: Každý deň som sa budil so svalovicou, škola vyšla na 800 eur. Pre miestnych som bol atrakcia

• Chorvátsko má silné vnútrozemie, ktoré sa dá spojiť do letného roadtripu.
• Plitvice a Rastoke sú vodný blockbuster, ale každé inak.
• Papuk, Lonjsko polje a Kopački rit sú tipy pre ľudí, ktorí nechcú len klasický bedeker.
• Záhreb, Varaždin a Trakošćan pridajú mestský, sladký a zámocký vibe.

Chorvátsko je v jednej veci neskutočne zákerné - má také dobré more, že mu ľahko odpustíš, keď celú cestu na juh odsedíš na diaľnici s očami upretými na navigáciu. Lenže práve tam, medzi betónom, divokými lesmi, močiarmi a mestami, ktoré absolútne nevyzerajú ako kulisa z letného katalógu, sa deje to skutočné Chorvátsko.

Dvaja YouTuberi z USA objavili Slovensko. O našej krajine takmer nič nevedeli, po príchode zostali v nemom úžase

Vnútrozemie má vlastný rytmus. Menej opaľovacieho krému, viac tieňa. Menej bitiek o miesto na pláži, viac drevených mostíkov a otázok: „Ako je možné, že toto je stále tá istá krajina?“ ​Pozri sa s nami na výber toho najlepšieho, čo nájdeš vo vnútrozemí.

Plitvické jazerá

Áno, Plitvice pozná každý, kto niekedy videl fotku z Chorvátska mimo morského pobrežia. Lenže niektoré miesta nie sú prefláknuté preto, že by ich zožral lacný turizmus, ale preto, že sú jednoducho magické. Ide o najstarší a najväčší národný park v krajine, ktorý si vďaka unikátnym travertínovým bariéram vyslúžil aj miesto na zozname UNESCO.

Najlepšie na Plitviciach je, že nepôsobia ako umelá turistická atrakcia. Je to skôr pomalý prírodný seriál zložený z vody, machu, dreva a tyrkysovej farby, ktorá vyzerá, akoby ju niekto v postprodukcii prestrelil na maximum.

Nechoď sem s plánom rýchlo si urobiť tri selfíčka a utekať ďalej. Príď skoro ráno, zober si poriadne topánky a nechaj sa viesť kilometrami drevených chodníkov. Ak má byť v tomto zozname jeden očividný megahit, je to práve tento.

Plitvické jazerá

Pixabay

Rastoke

Rastoke pri meste Slunj sú ideálnym príkladom miesta, ktoré by v inej krajine malo vlastnú marketingovú kampaň. Je to malá, skrytá mlynská dedinka, kde rieka Slunjčica cez sériu vodopádov, kaskád a tyrkysových jazierok divoko vteká do rieky Korana. Miestne vodné mlyny tu už stáročia strážia spomienky na staré časy, vďaka čomu je celá lokalita pod prísnou pamiatkovou ochranou.

Rastoke sú v skutočnosti menšie, než by si podľa fotiek čakal, a práve v tom je ich najväčšia pointa. Nepotrebuješ tu žiadny veľký plán ani mapu. Stačí sa bezcieľne prejsť cez staré drevené mostíky, počúvať hukot vody hneď pod nohami, dať si čerstvého pstruha na terase a tváriť sa, že si toto miesto objavil úplnou náhodou. Má to úplne inú energiu ako Plitvice - nie monumentálnu, ale veľmi komunitnú a domácu.

Záhreb

Hlavné mesto ti okamžite ukáže, že Chorvátsko vie žiť aj bez slaného vzduchu. Záhreb ti nedá pocit, že musíš povinne stíhať zoznam pamiatok z bedekra. V Dolnom meste ťa čakajú vibeové kaviarne, zelené parky a botanická záhrada, zatiaľ čo historické Horné mesto ťa vtiahne do starých uličiek, kde sídli napríklad svetoznáme Múzeum zlomených vzťahov.

Záhreb je mesto stvorené na pomalé rána, kedy sa len tak dopuješ kofeínom, sleduješ ľudí a večer sa ti neplánovane predĺži v niektorom z lokálnych barov. Ak dostaneš chuť na reset, hneď nad mestom sa dvíha Medvednica - zelený horský masív, kam domáci utekajú za turistikou, čistým vzduchom a brutálnymi výhľadmi na celé mesto. Do Záhrebu sa nechodí „odškrtávať atrakcie“, tam sa chodí na chvíľu žiť.

Záhreb

Unsplash

Varaždin a Trakošćan

Ak chceš zažiť totálny architektonický kontrast k divokým vodopádom a močiarom, namier si to na severozápad. Mestu Varaždin nepovedia domáci inak ako „malá Viedeň“. Je to centrum baroka, študentského života, hudby a bicyklov. Ulice sú neuveriteľne uhladené, ale pritom nie sterilné - fasády starých palácov sú fotogenické, ale stále si držia svoju autentickú patinu.

Keď už budeš v tomto kúte krajiny, sprav si odbočku na Trakošćan. Tento rozprávkový hrad z 13. storočia sa dvíha na kopci nad rovnomenným jazerom a obklopuje ho masívny lesopark. Keď stojíš na jeho hradbách a pozeráš sa na husté lesy naokolo, definitívne pochopíš, že definícia Chorvátska nemusí obsahovať len kamenné pláže a borovice.

Papuk

Papuk je svätý grál pre ľudí, ktorí chcú z krajiny vytiahnuť niečo totálne netradičné. Celý park je vlastne ekologickým strojom času - zo slavónskej roviny, ktorá bola pred miliónmi rokov dnom Panónskeho mora, sa tu dnes do výšky takmer tisíc metrov dvíhajú divoké hory. Miestny geopark rozpráva geologický príbeh Zeme starý neuveriteľných 600 miliónov rokov.

Zabudni na turistický pretlak a davy ľudí. Papuk, to je hlboký les, chladivý horský vzduch, rozprávková dolina Jankovac, ľadové pramene a horské potoky. UNESCO ho radí medzi najzachovalejšie regióny Európy. Ak miluješ bike alebo treky, kde na trase nestretneš stovky ľudí s nafukovačkami pod pazuchou, toto je tvoj cieľ.

Papuk

Unsplash/Mesh

Lonjsko polje

Toto je presne tá lokalita, ktorú neuvidíš na každom druhom cestovateľskom profile na Instagrame, a presne preto tam chceš ísť. Lonjsko polje patrí medzi najväčšie a najzachovalejšie prirodzené záplavové oblasti v celej Európe. Táto masívna mokraď dunajskej panvy si žije podľa vlastných, prírodných pravidiel.

V tomto parku neriešiš jednu ikonickú fotku, ale nasávaš atmosféru. Ideš sem za stovkami bocianov, starou drevenou architektúrou, cyklotrasami a nekonečnými zaplavenými lúkami. Miestna dedinka Čigoč bola dokonca vyhlásená za vôbec prvú európsku dedinu bocianov. Najviac ťa tu však dostane myšlienka, že ľudia sa tu s vodou nenaučili bojovať, ale prispôsobili jej celý svoj život.

Kopački rit

Ak máš pocit, že Chorvátsko máš v hlave pevne zaškatuľkované v zložke „more, predražená zmrzlina, apartmán“, Kopački rit ti ju kompletne zrovná so zemou. Leží na samom východe krajiny v regióne Baranja, presne v objatí riek Dunaj a Dráva. Je to jedna z najväčších európskych mokradí, ktorá sa kvôli stúpaniu a klesaniu vody mení doslova pri každej návšteve.

Je to miesto na ticho, ktoré ale vôbec nie je prázdne. Chodí sa sem na drevené visuté chodníky, výlety loďkou a s ďalekohľadom v ruke - vedci tu napočítali vyše 2 300 druhov živočíchov a ide o najcennejšiu zoologickú rezerváciu v Chorvátsku.

Kopački rit nie je umelá dovolenková kulisa, je to čistý, pulzujúci organizmus. A paradoxne práve preto ti v pamäti zostane oveľa dlhšie než ďalšia pláž, ktorá vyzerala navlas rovnako ako tá včerajšia.

Od päťeurovej zlej kávy na Madeire po miesta, o ktorých ti iní nepovedia. Klikaj na našu sekciu Cestovanie, kde rozoberáme dovolenky na Slovensku i vo svete na kompletku, bez omáčok a na rovinu.​

• Väčšina európskych kúpalísk má podľa úradov výbornú kvalitu vody.
• Hodnotenie však sleduje len dva druhy baktérií.
• Chemické znečistenie či sinice sa do známky nezapočítavajú.
• Odborníci hovoria, že takéto hodnotenie môže byť zavádzajúce.

Leto bez vody si vie predstaviť málokto. Či už ide o jazerá na Slovensku, kúpanie v mori alebo obľúbené prírodné pláže naprieč Európou, väčšina ľudí sa pri výbere spolieha na oficiálne hodnotenie kvality vody. Nová investigácia však naznačuje, že zelená známka ešte nemusí znamenať úplne bezstarostné kúpanie, informovala agentúra DPA.

VYSVETĽUJEME Prečo sa počas horúčav ľudia topia častejšie? Problém nie je voda, ale to, čo sa deje predtým

Výborné hodnotenie nemusí povedať všetko

Podľa najnovšej správy Európskej environmentálnej agentúry spĺňa minimálne normy Európskej únie až 96 percent z viac ako 22-tisíc monitorovaných miest na kúpanie. Takmer 85 percent získalo dokonca hodnotenie „výborná kvalita“.

Investigatíva nemeckého média Correctiv však upozorňuje na dôležitý háčik. Oficiálne hodnotenie vychádza iba z množstva dvoch druhov fekálnych baktérií - črevných enterokokov a baktérie e-coli. Práve tie môžu spôsobovať žalúdočné ťažkosti alebo infekcie.

Nová analýza spochybňuje hodnotenia kvality vody v Európe

TASR/František Iván

Chemikálie sa do známky nerátajú

Do výsledného hodnotenia sa však nezapočítava prítomnosť siníc ani chemických látok, ako sú pesticídy, minerálne oleje či takzvané PFAS - skupina priemyselných chemikálií, ktoré sa v prírode rozkladajú len veľmi pomaly. Zaujímavé pritom je, že úrady o týchto údajoch často majú prehľad, no neovplyvňujú celkové hodnotenie kvality vody.

Na základe monitorovacích dát Európskej environmentálnej agentúry, ktoré zahŕňajú aj chemické znečistenie, Correctiv tvrdí, že najmenej 7 866 lokalít na kúpanie je označených ako kvalitných, hoci sa nachádzajú vo vodných plochách so zdokumentovanou chemickou kontamináciou. Najviac takýchto miest sa nachádza v Taliansku, Nemecku, Dánsku, Maďarsku a Francúzsku.

PREHĽAD slovenských aquaparkov. Veľké zdražovanie na Orave aj v Senci, jeden areál však zlacnel. O 10 centov

Môže to byť zavádzajúce

Toxikológ Hans-Jörg Martin z Univerzitnej nemocnice v Kieli považuje súčasný systém za nedostatočný. „Súčasné hodnotenie podľa môjho názoru nestačí. Vodná plocha môže prekročiť limity pre chemické látky a napriek tomu dostať hodnotenie výborná. To je zavádzajúce,“ povedal.

To neznamená, že kúpanie v Európe je zrazu nebezpečné. Skôr ide o pripomienku, že jednoduché známky nemusia zachytiť celý obraz. Aj preto odborníci čoraz častejšie upozorňujú, že pri hodnotení kvality vody by sa mali viac zohľadňovať aj chemické látky a ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť zdravie ľudí.

Festival, na ktorom sú desiatky tisíc ľudí, sa však rýchlo môže zvrtnúť na nočnú moru. Príkladom toho je aj sobotné tragické úmrtie na festivale Hip Hop Žije. Ako informovali Tvnoviny, 20-ročnému mužovi už záchranári nevedeli pomôcť. 

AKTUÁLNE Známy slovenský festival zrušili dva týždne pred konaním. Kapely postupne odhlasovali svoju účasť

Nateraz nie je jasné, čo úmrtie spôsobilo, a preto bola nariadená pitva. Bez ohľadu na to mnohí v komentároch na sociálnej sieti kritizovali nedostupnosť bezplatnej pitnej vody, pričom balená mala údajne stáť viac ako pivo.

Aj preto sme pre teba pripravili jednoduchý návod, ktorý ti pomôže bez problémov zvládnuť akýkoľvek festival tak, aby ti na jeho konci zostali len tie najlepšie spomienky.

1. Je pre teba festival vhodný?

Jeden hudobný festival môže byť extrémne odlišný od druhého. Hovoríme tu o veľkej rozmanitosti v podstate vo všetkom - vystúpeniach, miestach, ale aj štýle aj organizácii. Napríklad Uprising priťahuje úplne inú cieľovku ako Pohoda.

Festival si môžeš naplno užiť aj zodpovedne

Unsplash/Adam Whitlock

Aj preto je vhodné najprv si zistiť, čo na teba na konkrétnom festivale čaká. Vyhneš sa tak tomu, aby si skončil na festivale s hudbou a ľuďmi, ktoré jednoducho nie sú pre teba. Mysli aj na polohu, aby si neuviazol niekde, odkiaľ sa bezpečne nebudeš vedieť v prípade potreby dostať. Drž sa ďalej od festivalov so zlou povesťou a lístky si kupuj vždy cez oficiálnych predajcov.

2. Rozpočet je základ

Na festivale minieš peniaze - veľa peňazí. A ak nad tým nebudeš premýšľať dopredu, minieš ešte viac. Pri plánovaní rozpočtu mysli aj na tieto veci:

• cestovné náklady (cesta na festival, prenájom auta, benzín, Uber, Bolt)
• poplatky za hotel alebo kempingy
• jedlo, nápoje a najmä čistá voda (ak nie je dostupná zdarma, budeš za ňu musieť platiť, čo zásadne navýši tvoje výdavky)
• festivalový merch, prípadne oblečenie, do ktorého investuješ pred samotným festivalom
• špeciálne zážitky (VIP vstup alebo vedľajšie podujatia a predstavenia)
• poplatky za výber z bankomatu

VIDEO Yungblud vybral na koncerte z davu Šimona, ktorý to s ním odpálil na pódiu. Spevák mu dokonca daroval gitaru

3. Hygiena

Podľa najnovšieho prieskumu si jeden z piatich 18- až 24-ročných na festivaloch neumýva ruky. 22 percent mladých ľudí si neumýva ruky po celý čas, keď sú na festivale, aj keď sú tam niekoľko dní. Ďalších 26 percent uviedlo, že si umývajú ruky len raz denne – a 31 percent priznalo, že si ruky neumývajú ani po tom, čo išli na toaletu.

Väčšina účastníkov uviedla, že ich nedostatočná hygiena rúk bola spôsobená radom v zariadeniach alebo nedostatkom zariadení. Vysokoškolskí študenti mali niekedy „nerealistický optimizmus“ a verili, že infekciu dostanú iní ľudia, ale je nepravdepodobné, že by sa stala im. Asi ti nemusíme hovoriť, čo všetko týmto správaním riskuješ.

4. Zbaľ sa rozumne

Keďže budeš na hudobnom festivale celý deň – a možno aj niekoľko dní – je dôležité zbaliť sa rozumne. Nezabúdaj na klobúk alebo inú pokrývku hlavy, slneční okuliare, opaľovací krém či ľahký sveter alebo mikinu s kapucňou (mnohí podceňujú, že v noci vie byť poriadna zima).

Festival si môžeš naplno užiť aj zodpovedne

Unsplash/Danny Howe

Okrem toho by si nemal zabudnúť nabíjačku na telefón (powerbanka sa ti tiež zíde, ak nejakú máš), prípravok na dezinfekciu rúk či fľašu na vodu, ktorú si budeš môcť opakovane naplniť. Mysli na to, že oblečenie má byť ľahké, priedušné, ľahko sa v ňom budeš pohybovať a jednoducho ho vieš vrstviť.

5. Používaj mapu udalostí

Ak sa chystáš na väčší hudobný festival, je vysoko pravdepodobné, že ešte pred jeho začiatkom sa k tebe dostane mapa podujatia. Napríklad na Szigete dostaneš pri vstupe brožúru s mapou, ale aj harmonogramom vystúpení a ponukou vedľajších aktivít, vďaka čomu si môžeš dopredu naplánovať svoj čas a zároveň sa zorientovať v areáli festivalu.

Okrem toho má mnoho festivalov aj svoju vlastnú aplikáciu, ktorá je ešte interaktívnejšia. Ako príklad môžeme opäť použiť Sziget - v apke si vieš zapnúť polohu, vďaka čomu presne vieš, kde v areáli sa aktuálne nachádzaš. Je vhodné, ak si na začiatku festivalu prejdeš celý areál a vytvoríš záchytné body, vďaka ktorým sa budeš vedieť lepšie orientovať.

FOTO Párkom odzvonilo. Český podnikateľ leje do rožkov sviečkovú a dobýva benzínky po celej krajine

6. Označ si svoj stan

„Tento stan má originálnu farbu, takže je jedinečný,” povieš si pri pohľade na svoj niekoľkodňový nocľah. Túto vetu si však pravdepodobne povie minimálne 300 ďalších ľudí, ktorí majú rovnaký model stanu.

Aj preto je dobré, ak si svoj stan nejakým spôsobom označíš (vlajkou prípadne balónmi). Mysli aj na to, aby si si pamätal približnú polohu svojho stanu, pretože hľadať ho v nie úplne triezvom stave o 3-tej ráno môže byť poriadne neľahká úloha.

7. Staraj sa o seba

Párty je jedna vec, no pokiaľ nemáš hranice, môže to s tebou dopadnúť veľmi zle. Pi preto veľa vody a najmä ak si vonku na slnku, natieraj sa opaľovacím krémom a nos pokrývku hlavy. Pokiaľ je to možné, prespi sa (pokojne si daj power nap aj v priebehu dňa.

Festival si môžeš naplno užiť aj zodpovedne

Unsplash/Joey Thompson

Bav sa zodpovedne, neexperimentuj s drogami, s ktorými nemáš absolútne žiadne skúsenosti a rovnako tak si ich nekupuj od neznámych ľudí (a vôbec najlepšie urobíš, ak sa drogám na festivale úplne vyhneš!) a rob bezpečné rozhodnutia. Práve starostlivosť o seba môže viesť k tomu, aby si sa na festivale cítil čo najlepšie a mal ten najlepší možný zážitok.

A nakoniec - mysli na to, že bez ohľadu na to, koľko plánuješ, stať sa môže čokoľvek a pripraviť sa na každú situáciu je nemožné. Ak sa však do toho pustíš s otvorenou mysľou a chladným postojom, budeš pripravený na to, aby si sa poriadne vybláznil a zažil nezabudnuteľné momenty.

• Project Time Off precestovali Slovensko od Bratislavy po Tatry.
• Najviac ich dostali pokojné mestá, Bardejov, Spišský hrad a horské scenérie.
• Slovensko opísali ako autentické, nepreplnené a osviežujúco normálne.
• Video funguje ako nečakaná reklama pre našu krajinu.

Niektoré cestovateľské videá začínajú tým, že tvorcovia predstierajú veľké dobrodružstvo ešte skôr, než vôbec vyjdú z hotela. Toto je iné - dvojica z kanála Project Time Off prišla na Slovensko s veľmi obyčajným priznaním, že o krajine vedeli málo. A práve z toho vznikol typ videa, ktorý pre domáce publikum funguje skoro terapeuticky.

Patra Bene: Veľa slovenských influencerov stratilo samých seba. Mám 32 a v role matky sa nevidím

Nie preto, že by všetko vyzeralo dokonale, skôr preto, že niekto zvonku zrazu pomenoval veci, ktoré tu občas prehliadame. Project Time Off sa na YouTube predstavuje ako dvojica zdravotníkov z New Yorku, ktorá cestuje aj so svojím malým synom. Kanál má približne 30-tisíc odberateľov a 123 videí. 

Bratislava, ktorá sa nepotrebuje hrať na metropolu

Ich slovenský roadtrip sa začal v Bratislave, ktorú vo videu najprv predstavia cez jej starý názov Pressburg a cez dejiny niekdajšieho korunovačného mesta. „Bratislava nepôsobí ako hlavné mesto,“ hovoria pri prechádzke Starým Mestom. „Má autentický feeling malého mesta.“

Nie je to výsmech, skôr kompliment. V ich očiach Bratislava nehrá súťaž o najväčšie námestie, najvyššiu vežu ani najhlasnejšiu turistickú zónu. Páči sa im, že večer v centre pôsobí pokojne, že sa dá prejsť pešo, že pri Čumilovi a pri divadle stretneš ľudí, ktorí tam nevyzerajú ako súčasť organizovanej kulisy. O ôsmej večer ju opísali ako tichú, uvoľnenú a malebnú.

Košice, Bardejov a radosť z miest, kde sa dá len tak byť

Na druhý deň nasadli do auta a vydali sa na východ. V Košiciach ich dostala Hlavná ulica, pouliční hudobníci, Dóm svätej Alžbety a staré centrum, ktoré podľa nich mieša stredovek s modernou mestskou pohodou. Popri tom stihli aj dezert, ktorý v ich verzii slovenskej reportáže dostal stručnú, ale výstižnú recenziu: „Top trieda.“

Skutočný zlom však prišiel v Bardejove. UNESCO opisuje Bardejov ako „mimoriadne kompletný a dobre zachovaný príklad opevneného stredovekého mesta“, no vo videu to nepôsobí ako položka zo zoznamu pamiatok. Skôr ako miesto, kde niekto konečne vypol hluk. „Keď prídeš do Bardejova, pochopíš, prečo človek cestuje na miesta ako toto,“ zaznie vo videu. „Je autentický, jedinečný a bez davov.“

Bardejov ich nebaví preto, že by tam našli atrakciu na pätnásťsekundové video pre TikTok. Baví ich, lebo sa tam nič a nikto nepretláča dopredu. Námestie, hradby, kostoly, kaviareň, cheesecake, detská hračka niekde na námestí - všetko sú to malé veci, ktoré zrazu urobia z cudzieho mesta miesto, kde by si pokojne zostal dlhšie.

Keď deťom závidia aj archeológovia. Malá Rebeka objavila v Košolnej pravekú sekerku, ďalšia tínedžerka zase 3500-ročný amulet

Na Spiši fúka, v Tatrách sa stíchne

Potom prišiel Spišský hrad. Monumentálny, veterný, trochu nepraktický, najmä keď tlačíš kočík do kopca. Práve tu sa video na chvíľu zmení z cestovateľského katalógu na rodinný výlet - vietor, dieťa, kočík, únava a suchý humor o tom, že stredovekí králi rozhodne nemysleli na výťahy.

Aj preto to funguje. Spišský hrad nie je len veľká kulisa. Je to najrozsiahlejší zachovaný súbor stredovekých vojenských, politických a náboženských stavieb vo východnej Európe. No vo videu najviac ostane pocit, že keď sa tam konečne vyštveráš, krajina pod tebou pôsobí trochu nereálne.

Poslednou zastávkou boli Vysoké Tatry, Štrbské Pleso a hotel pri jazere, kde ich najprv dostane izba, potom kúpeľňa a nakoniec výhľad. „Výhľad je divoký,“ padne pri okne. Ráno už nejde o luxus, ale o cesty cez lesy, zasnežené štíty a zvláštny pokoj, ktorý vo videu znie skoro ako úľava.

Vysoké Tatry - Štrbské Pleso.

Pexels/Jan Brndiar/

Najväčší kompliment nebol v superlatívoch

Na konci si položia otázku, ktorú pred cestou počúvali často: prečo Slovensko? Ich odpoveď nie je nafúknutá. Práve naopak. Slovensko ich podľa videa dostalo tým, že „sa nesnažilo na nikoho zapôsobiť“. Nebolo preplnené. Nebolo hlučné. Nepôsobilo ako destinácia, ktorá má pripravenú choreografiu pre každého návštevníka.

A možno presne v tom je ten feel good moment. Nie v tom, že cudzinci pochválili naše hrady a hory. Ale v tom, že si všimli ticho, mierku, normálnosť a miesta, kde sa ešte dá cítiť, že cestovanie nie je len lovenie dôkazov. Project Time Off ukázali Slovensko ako krajinu, ktorá neťahá ľudí za rukáv. A práve preto si ju zapamätali.

• Na ostrove nemajú mobilný ani internetový signál.
• Zásoby im vozí trajekt len raz za týždeň.
• Ryby lovia harpúnou a pijú filtrovanú dažďovú vodu.
• Najväčšou nevýhodou života je osamelosť a počasie.

Nemajú žiadny signál, pijú filtrovanú dažďovú vodu a keď chcú niečo jesť, musia si to uloviť, vypestovať alebo nájsť v džungli. Mladý pár si však svoj život na opustenom ostrove pochvaľuje a ten pocit nezávislosti by už partneri nemenili. „Na živote tu najviac milujem pocit nezávislosti. Zabezpečujeme si tu vlastnú elektrinu, vlastnú vodu, vlastné jedlo a to je na tom to najlepšie,“ prezradila podľa Daily Mail Marjolein.

Neďaleko Slovenska je opustený ostrov, ktorý zažil zverstvá. Väzni sa mordovali v neľudských podmienkach, takto to tam vyzerá

Všetko si postavili sami

Pár sa zoznámil v surferskom rezorte na jednom z miestnych ostrovov. V snahe vyskúšať niečo nové v roku 2020 opustili svoje zamestnanie a kúpili si pozemok, kde momentálne žijú.

Našťastie, An je zručný staviteľ a postavil malý drevený domček, v ktorom momentálne bývajú. Pri stavbe na opustenom ostrove sa však museli vysporiadať z najväčšou nevýhodou tohto života, a to logistikou. „Všetky potrebné materiály na stavbu musia prísť z pevniny trajektom, ktorý prichádza raz týždenne,“ vysvetľuje Marjolein vo videu.

Predtým sa im však musí podariť danú objednávku vôbec odoslať. „Problém je v tom, že tu nemáme žiadny internetový ani mobilný signál. Aby sme si mohli objednať veci z pevniny, musíme vyraziť s našou malou loďou, nájsť lepší signál a poslať správu do obchodu na pevnine. Potom musíme dúfať, že sú online a čakať na odpoveď. Preto môže trvať aj niekoľko dní, kým si objednajú jednu maličkosť,“ vysvetľuje surfistka.

Na napájanie svojich nástrojov, ktoré potrebujú pri stavbe, majú manželia malý generátor a tiež malý solárny panel s batériou, ktorý využívajú väčšinou na osvetlenie.

Potraviny a voda

Pokiaľ ide o zásoby potravín, väčšinu z nich si kupujú z obchodu na neďalekom ostrove. Zvyšné sezónne ovocie a zeleninu ako banány, mango a durian. Im poskytne prales na ostrove kde žijú. Čo sa týka bielkovín, Marjolein hovorí, že sa veľmi spoliehajú na oceán.

„Na ryby chodíme asi dvakrát týždenne. Zvyčajne ich lovíme harpúnou ale máme aj malú rybársku sieť. Keďže nemáme chladničku, ryby zvyčajne údime v našej tradičnej mentawajskej kuchyni, ktorá je dôležitou súčasťou nášho života,“ vysvetľuje pár, ktorý za domom chová aj sliepky.

Na pitnú vodu manželia používajú filtrovanú dažďovú, zatiaľ čo na sprchovanie a umývanie riadu si na svojom pozemku vykopali studňu. 

Aby si život na ostrove spríjemnili, manželia momentálne stavajú väčší dom s terasou, kuchyňou, dvoma spálňami a kúpeľňou. „V súčasnosti dávame všetok svoj čas a úspory do tohto domu,“ priznala Marjolein.

Hoci Marjolein miluje ostrovný život, medzi najťažšie veci na ňom patrí nepredvídateľné počasie, hrozba uštipnutím jedovatým hadov a nedostatok ľudí. „Keďže žijeme tak ďaleko od civilizácie, občas je tento život trochu osamelý,“ prezrádza Belgičanka o jednej z najväčších výziev, ktorým musí na ostrove čeliť.

• Čajovňa Klopačka končí po 26 rokoch v historickej budove.
• Dôvodom je výpoveď z priestorov pre plánovanú rekonštrukciu.
• Toto leto je posledná šanca zažiť ju v pôvodnej podobe.
• Ľudia ju roky opisovali ako čarovné a najobľúbenejšie miesto.

Niektoré miesta v Banskej Štiavnici sa človeku vryjú do pamäte viac ako ostatné. Klopačka bola presne ten typ adresy - čaj po výstupe do kopcov, štrúdľa na terase a ticho, v ktorom aj turistický chaos zrazu spomalil.

Známe slovenské kníhkupectvo ohlásilo koniec. Zničila ho konsolidácia a zhoršujúca sa hospodárska situácia

Čajovňa Klopačka pritom nebola len pekné miesto s dobrou atmosférou. Portál Supervulkán Štiavnica ju označuje za najstaršiu slovenskú čajovňu a pripomína, že sídli v historickej budove baníckej klopačky z roku 1681. Čajovňa v budove funguje od roku 2000, teda dostatočne dlho na to, aby ju navštívili celé generácie.

Smutný koniec

Podnik teraz oznámil, že po 26 rokoch v Klopačke končí. V príspevku na sociálnej sieti Facebook píše: „S veľkou ľútosťou vám oznamujeme, že naša čajovňa po 26 rokoch končí svoje pôsobenie v Klopačke.“ Dôvodom má byť „výpoveď z priestorov kvôli plánovanej rekonštrukcii“.

Pokiaľ ti pri týchto slovách prišlo smutno, máme pre teba predsa len jednu povzbucujúcu správu - ikonická čajovňa nezatvorila zo dňa na deň. „Toto leto je vašou poslednou príležitosťou zažiť čajovňu v Klopačke tak, ako ju poznáte.“

Malé komentáre, veľká nostalgia

To, že Klopačka bola viac než zastávka na nápoj, je cítiť aj zo starších hodnotení. Ľudia o nej písali, že sa tam „vždy radi vraciame“, že je to „naša láska, najobľúbenejšie miesto“ alebo „čarovné miesto so svojskou atmosférou“. Jeden komentár to vystihol úplne jednoducho: „miesto, kde sa určite vrátite“.

Takto vyzeral prvý socialistický fast food v Bratislave. Burger u Gurmana stál 10 korún, hranolčeky vyprážali na indulone

Možno práve preto táto správa nefunguje len ako oznam o konci prevádzky, ale viac ako pripomienka, že aj obľúbené mestské rituály môžu mať dátum spotreby. A že toto leto v Štiavnici zrazu dostalo jednu veľmi konkrétnu úlohu - ešte raz sa vyšplhať ku Klopačke, objednať si čaj a chvíľu nikam neponáhľať.

Všeobecne sú povolené na prepravu v príručnej batožine a v odbavovanej batožine iba bez napájacích batérií. Batérie k nim naopak musia byť prepravované oddelene, v príručnej batožine. Smelo si teda môžeš schovať svoj vibrátor do batožiny, ktorú necháš odbaviť. Pre vibrujúce hračky totiž platia úplne rovnaké pravidlá ako napríklad pre holiaci strojček alebo sonickú zubnú kefku.

Na rozbehnutie sexshopu mu požičal otec. Dnes má ročný obrat viac ako 800-tisíc eur

Ale čo keď je lítiová dobíjacia batéria priamo integrovanou súčasťou tohto nástroja? Pozor, takýto predmet za žiadnych okolností nepatrí do batožinového priestoru a je nutné si ho so sebou zobrať na palubu.

Musíš tiež dodržať daný limit, aby výkon vstavanej lítiovej batérie nepresahoval sto watthodín. To je však podmienka, ktorú so štandardnými erotickými pomôckami dodržíte ľahko. Batéria vibrátorov sa výkonovo drží okolo dvadsaťpäť watthodín.

Pozor na kontroverzné tvary

Pri riadnom prepravovaní erotických pomôcok sa nemusíš obávať nejakých neprístojností letiskového personálu. Pracovníci kontrolujúci batožinu sú dobre preškolení a diskrétni. Chce to však aj pochopiteľne trochu zdravého rozumu na strane cestujúceho.

Názorným príkladom toho, ako niekto rozumne nepremýšľal, sa v roku 2018 stalo berlínske letisko Schönefeld. Jeden z pasažierov sa tu pokúšal odbaviť tašku s vibrátorom v tvare ručného granátu. Skončilo to evakuáciou terminálu, šesťdesiatminútovým oneskorením a „vylúčením“ onoho nešťastníka z prepravy. Nie preto, že prevážal vibrátor. Ale kvôli tomu, že viezol imitáciu zbrane, ktorá mohla byť zamenená za skutočnú, a nikomu to nenahlásil.

Predvlani prieskum potvrdil, že si erotické hračky na dovolenku berie 73 percent mladých párov. Počas priemerného letu tak na palube lietadla bude pravdepodobne viac vibrátorov ako notebookov.

Brainee/Canva/

„Na palubu lietadla tak nenoste napríklad kovové dildá, háky, pásy cudnosti a ďalšie BDSM pomôcky, ako svorky na bradavky. Môžu totiž byť interpretované ako zbraň a pracovníci bezpečnostnej kontroly ich môžu pri röntgenovaní zabaviť,“ uvádza pre iDnes.cz Adam Durčák zo spoločnosti Ružový slon. Z prepravy v príručnej batožine sú tiež vylúčené putá a nebezpečne ostré predmety.

Za vibrátor väzenie 

V Malajzii je na všetky erotické hračky nazerané ako na zakázaný pornografický materiál a ich prevážanie môže byť potrestané až trojročným väzením. Trestné stíhanie ti za „šteklivý“ kontraband môže hroziť aj v Saudskej Arábii alebo v inak populárnych Maledivách.

Archeológovia si najprv mysleli, že je to nástroj na oblečenie. Teraz sa domnievajú, že ide o prvé rímske dildo

Aj v Thajsku, kam za uvoľnenými mravmi cestuje nemálo turistov, je držanie erotickej pomôcky považované za pornografiu a môže byť trestne stíhané. Trochu zvláštnym prípadom je India. Masážna hlavica pre náročné dámy tu často pozornosť neupúta, ale pozor na dildá a vibrátory, ktoré majú falické proporcie. Také môžu byť zabavené.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

V našom rozhovore sa dozvieš:

• ako sa dá vybaviť tréning kung-fu v Číne za pár dní
• ako vyzerá bežný deň v šaolinskej škole od budíčka po večierku
• koľko Jakuba mesačný pobyt vyšiel a čo všetko bolo v cene
• ako reagovali miestni Číňania na Európana v uliciach
• čo ho na Číne najviac prekvapilo a aké predsudky sa mu rozpadli
• ako sa dá cestovať po svete aj s menším rozpočtom

Ešte minulý rok si cestoval po Amerike, dnes žiješ v šaolinskom kláštore v Číne. Kedy ti prvýkrát napadlo: „Idem sa učiť kung-fu na druhý koniec sveta“?

Myslím si, že to bol jeden z tých snov, o ktorých človek ani nevie, že ich má. Vyrastal som na sledovaní filmov s Jackiem Chanom, Karate Kid či Kung Fu Pandou, a potom mi pri plánovaní mojej cesty do Ázie vyskočilo video chalana, ktorý sa učil kung-fu v Číne. Na druhý deň som mal už kúpenú letenku a vybavený niekoľkotýždňový tréning.

Tvoje dni pripomínali film Kung Fu Panda. Ako sa človek zo Slovenska vôbec dostane k tejto príležitosti?

Je to naozaj jednoduchšie, ako sa zdá. Žijeme v dobe plnej možností, kedy si často ani neuvedomujeme, čo všetko nám svet ponúka. Jednoducho som si klasicky na internete našiel školu kung-fu v Číne, ktorá prijíma medzinárodných študentov, a napísal som im. Netrvalo dlho a mal som termín štúdia.

Každý deň mal Jakub dva tréningy.

Ig/@jakub_rosenberg_/

Ako vyzeral tvoj bežný deň od rána do večera?

Budíček sme mali niečo po šiestej. Dali sme si veľmi ľahké raňajky a potom nás čakal prvý dva a polhodinový tréning dňa. Každý tréning začínal behom, strečingom a drilovaním základných pohybov z „kung-fu abecedy“. Hlavnú časť tréningu tvorilo taolu (nácvik formy), čínsky kickbox, meditácia, kondícia končatín a podobne. Záležalo od daného dňa.

Po tréningu sme mali spoločný obed a pár hodín na oddych. O tretej nás čakal druhý tréning s rovnakou štruktúrou ako ten prvý. Nasledovala spoločná večera a potom sme dosť často ešte opakovali techniku, ktorú sme sa v ten deň naučili, alebo sme len oddychovali hraním mahjongu, šachu a podobne.

Američan sa oženil do Košíc: Rýchlo som zistil, že z Margecian bez kapurkovej neodídem

Naučil ťa tam už niekto niečo, čo si si preniesol aj do bežného života?

Určite mi to ešte viac posilnilo sebadisciplínu, ale vec, ktorú si vážim najviac bola, že som sa naučil trošku spomaliť a žiť viac v prítomnom okamihu. Pár hodín v týždni sme venovali meditácii, čo mi ponúklo nový pohľad na život – bez stresu z budúcnosti alebo úzkosti z minulosti.

Úprimne – na čo chceš vedieť kung-fu? Predsa len nejde o úplne bežný skill…

Myslím, že som to bral ako novú výzvu. Milujem sa učiť novému. Málo vecí ma tak napĺňa ako vidieť progres v činnostiach, o ktorých som donedávna nič nevedel.

Čo je na kung-fu najťažšie? Zažil si nejaký moment, keď si si povedal, že toto nedáš?

Nemyslím si, že som mal taký moment, aj keď ťažký bol každý jeden deň. Od prvého až po posledný deň som sa prebúdzal so svalovicou a únavou, ale taktiež s nadšením z možnosti tam byť a učiť sa niečo s takou historickou hodnotou.

Posledné týždne si tvoje telo zvykalo aj na tvrdšie formy tréningu vrátane prijímania úderov. Bola práve toto tá najnepríjemnejšia časť celej šaolinskej prípravy?

Jednoznačne áno, ale práve preto som sa na to vždy tešil. Vidieť ten posun a zlepšovanie odolnosti môjho tela každým tréningom bolo na nezaplatenie.

Najviac nepríjemná časť tréningov bolo podľa Jakuba prijímanie úderov.

Ig/@jakub_rosenberg_/

Ako človek spozná, že sa v kung-fu naozaj zlepšuje? Existuje nejaký moment, keď si povieš: „Už to začínam ovládať“?

Pre mňa boli tie momenty dva. Najskôr keď som si uvedomil, že bezbolestne dokážem vykonať určitú formu kopov a druhýkrát to bolo, keď ma shifu po kontrole mojej formy taolu poctil vedením časti tréningu. Vtedy som si uvedomil, že to so mnou asi už nebude také zlé.

Koľko takýto pobyt v šaolinskom kláštore stojí? Čo všetko je v cene a čo si musíš riešiť sám?

Táto konkrétna škola stála 800 eur mesačne a bolo v tom zahrnuté ubytovanie, tri jedlá denne a samotný tréning. Samostatne si riešiš letenky a víza, s ktorými ti však škola vie pomôcť. Taktiež si priplácaš za úbor a obuv.

Kung-fu mu ešte viac posilnilo sebadisciplínu.

Ig/@jakub_rosenberg_/

Na sociálnych sieťach si ukazoval aj bežný život v kláštore – vrátane stále rovnakých raňajok. Ako sa ti tam vlastne žilo, keď opadol ten prvotný wow efekt?

Aby som to uviedol na pravú mieru, toto nebol úplne ten pravý kláštor, aký vidíme vo filmoch bez elektriny a so spaním na zemi. Do skutočného chrámu, ak nie si shifu alebo v jeho línii, nemáš prístup. Tento kláštor bol trošku modernejší a mali sme tam všetko, čo sme na bežný život potrebovali. Postele sú síce tvrdé a izby malé, ale ako niekto, kto býval na vysokoškolskom internáte, sa absolútne nemôžem sťažovať.

Pôvodne si hovoril o niekoľkých týždňoch, možno mesiacoch. Ako dlho si tam napokon zostal?

Napokon bohužial len mesiac, keďže v Číne je niekedy trošku problém s predlžovaním víz a trvalo to nejaký čas. V budúcnosti by som však určite chcel prísť na dlhšie.

Je niečo, čo ťa celkovo na Číne alebo jej ľuďoch prekvapilo?

Asi všetko. Nebudem klamať keď poviem, že som si predstavoval striktnú komunistickú krajinu s veľkým obmedzením, ale minimálne za ten čas som nič také nezažil. Ľudia boli ústretoví a priateľskí, mestá boli bezpečné a všetko tam bolo za veľmi prijateľné ceny.

Tiež by si počas svojej cesty Áziou rád vyskúšal aj pravý samurajský tréning v Japonsku.

Ig/@jakub_rosenberg_/

Ako reagujú miestni na cudzincov?

Ako na atrakciu. Zakaždým, keď som odišiel zo školy do iného mesta ma ľudia zastavovali, aby si so mnou spravili fotku. Zastavovali svoje autá a motorky, aby si ma obzreli, deti mi dávali darčeky...jednoducho som sa cítil ako celebrita (smiech).

Ukazoval si aj obrovské wellness centrum, kde si mal za približne 36 eur osemnásťhodinový vstup s neobmedzeným bufetom, saunami či bazénmi. Čo ťa v Číne najviac prekvapilo z pohľadu cien a celkového životného štandardu?

Ako som spomínal, ceny tu boli veľmi prijateľné. Za úplne všetko tu človek zaplatí zlomok ceny v Európe, no životný štandard je tu stále na vysokej úrovni.

Veľa mladých ľudí sníva o tom, že sa len zbalia a odídu cestovať po svete. Dá sa to podľa teba reálne aj s menším rozpočtom? Koľko financií človek podľa teba potrebuje, aby sa vôbec mohol vydať na takúto cestu?

Určite áno, ide len o to, koľko pohodlia si ochotný obetovať. V podstate nepotrebuješ žiadne veľké financie. Existujú programy, ktoré ťa prepravia na druhú stranu sveta, ubytujú ťa a dajú ti najesť výmenou za ľahkú prácu. Často ti dajú aj nejaké vreckové navyše. Ak sa ti nechce pracovať, vieš za zlomok ceny cestovať tak, že bývaš v hosteloch a cestuješ stopom, lokálnymi autobusmi a podobne. Obetuješ síce trošku komfortu, ale za tie zážitky to stopercentne stojí.

Ty necestuješ po Ázii klasicky turisticky, ale skôr veľmi autenticky. Máš už teraz v hlave ďalšie miesta alebo príležitosti, ktoré chceš v Ázii ešte zažiť? 

Kung-fu bude asi na vrchu môjho bucket listu pre túto cestu, ale rád by som si taktiež vyskúšal pravý samurajský tréning v Japonsku, chcel by som zažiť japonskú automobilovú kultúru, bývať v ich klasických ryokanoch a taktiež mám v pláne si dať road trip po Vietname a vidieť ich známe ryžové polia. Uvidíme, čo sa podarí.

Zo dňa na deň ocitla na vozíku, teraz 17-ročnú Lili čaká štúdium v Nórsku. Snívam o samostatnosti, hovorí

Poznáte vôbec Slovensko ako správni Slováci? Určte na mape, kde sa nachádzajú Gemer, Šariš či Zemplín

Ich turistické rezorty, pláže a príroda však patria medzi tie najkrajšie a najvyhľadávanejšie na svete. Otvor si náš kvíz a zisti, aké hlavné mesto majú Seychely či karibský Barbados. Na sto percent spraví tento kvíz len pravý cestovateľ.

Z Pekingu do Argentíny

Existuje však množstvo ďalších miest, ktoré tvoria protipól - vrátane Aucklandu na Novom Zélande so Sevillou a Malagou v Španielsku, ako aj Šanghaja v Číne s hlavným mestom Argentíny Buenos Aires. 

Vykopaním jamy z centra Pekingu by si sa vynoril v Rio Negro, neďaleko Bahia Blanca v Argentíne. Jedným príkladom dvoch presných protinožcov je Ulan Ude v Rusku a čilské Puerto Natales.

Väčšina miest končí v oceáne

Američan, ktorý kopal dieru z Times Square v New Yorku, by skončil v oceáne pri pobreží Austrálie, zatiaľ čo Briti, ktorí sa dostali pod budovy parlamentu, by sa opäť objavili pri pobreží Nového Zélandu. Rusi kopajúci z Moskvy by sa ocitli uprostred Pacifiku.

Prejdi sa prvýkrát po Marse. Interaktívna mapa od NASA ti umožní preskúmať útesy a krátery červenej planéty

A ak by si bol v Tokiu a chceli by ste sa dostať na druhú stranu Zeme, bol by si pri pobreží Uruguaja. Podobne je to aj zo Slovenskom, Ocitol by si sa vyše tisíc kilometrov od pobrežia Nového Zélandu.

Kde je hranica medzi Európou a Áziou? Sklameme ťa, nikdy to nezistíš. Tu sú dôvody prečo

V čisto teoretickej rovine, ak by sa ti podarilo prevŕtať dieru krížom cez planétu a ak by si sa rozhodol do nej skočiť. Podľa výskumu Alexandra Klotza, postgraduálneho študenta fyziky na McGill University v Montreale v Kanade a publikovaný v The American Journal of Astrophysics by si padal 38 minút, uvádza DailyMail.

Poučí sa niekedy ľudstvo zo svojich chýb? Pokusy o záchranu sveta, ktoré dopadli katastrofálne

Zákaz reinkarnácie

Áno čítaš správne. Čínska vláda sa rozhodla hrať na Boha. Od roku 2007 v Číne platí zákon, ktorý zakazuje budhistickým mníchom reinkarnáciu bez súhlasu vlády. Týmto zákonom si komunistická vláda zabezpečila výhradné právo na uznanie reinkarnácie slávnych lámov, ktorí tvoria jadro Budhizmu. Všetky inkarnácie žijúcich Budhov musia dostať vládne schválenie. To dáva vláde príležitosť ovplyvniť výber ďalšieho dalajlámu.

Budhistickí mnísi sa nemôžu reinkarnovať bez súhlasu vlády.

Canva/

Zákaz vlastniť jedného domáceho miláčika

Švajčiarsko má sériu zákonov na ochranu zvierat, ale najzvláštnejšia je legislatíva, ktorá sa týka morčiat. Švajčiari podľa zákona nemôžu vlastniť len jedno zviera tohto druhu. Ak si teda niekto z tejto krajiny chce zaobstarať toto rozkošné stvorenie, musí si nájsť minimálne dve morčatá. Zákon totiž berie do úvahy spoločenskú povahu morčiat. Samota im nerobí dobre a je považovaná za týranie. Krajina tiež nariaďuje povinné kurzy výcviku pre majiteľov psov.

Obličkový kameň Williama Shatnera, Zub Johna Lennona či necht Lady Gaga. Neuveríš, za čo všetko sú fanúšikovia ochotní zaplatiť

Zákaz bezodných pohárov

Aj Francúzi majú zákon, ktorý sa zvyšku sveta môže zdať podivný. V skutočnosti však celkom dáva zmysel. V roku 2017 francúzska vláda prijala zákon, podľa ktorého majú reštaurácie a prevádzky s rýchlym občerstvením zakázané ponúkať možnosť bezplatného doplnenia sladených nápojov. Francúzski zákonodarcovia sa týmto krokom snažia bojovať proti obezite.

Povinný úsmev

Obyvatelia Milána majú povinnosť sa neustále usmievať. Môže za to dávne nariadenie, ktoré dodnes nebolo zrušené. Samozrejme berie do úvahy, že v živote sa môžu vyskytnúť aj neveselé situácie, ktoré rozhodne nikomu nevyčaria úsmev na tvári. Výnimka platí pre účastníkov pohrebu, nemocničných pracovníkov alebo tých, ktorí sú pri lôžku chorého člena rodiny.

V Miláne sa musia neustále usmievať.

Canva/

Zákaz nosenia maskáčov

Kým vo svete sú módnym kúskom, ktorý sa neustále vracia do módy, v niektorých krajinách je nosenie maskáčov pre civilistov zakázané. V súčasnosti takýto zákaz platí v 18 krajinách, vrátane Jamajky, Saudskej Arábie či Ománu. Oblečenie s kamuflovacou potlačou tu môžu nosiť výlučne len príslušníci armády.

Benzín dodá špagetám grády a pizzu vylepší lepidlo. Umelá inteligencia od Googlu radí ľuďom bizarné veci

Zákaz čokoládových vajíčok

Obľúbené Kinder Surprise na predajných pultoch v Spojených štátoch amerických nenájdeš. V prípade, že by si si túto obľúbenú sladkosť doniesol do krajiny vo svojej batožine, čelil by si problémom so zákonom. V krajine je totiž prísne zakázaný nielen ich predaj, ale aj dovoz. Môžu za to pretrvávajúce obavy z nebezpečenstva udusenia hračkou, ktorá je súčasťou prekvapenia vnútri čokoládového vajíčka.

V USA je zakázaná obľúbená sladkosť.

Canva/

Zákaz opíjania sa v bare

Znie to až neuveriteľne, ale v Británii platí desiatky rokov bizarný zákon, podľa ktorého je ilegálne byť opitý na verejnom priestranstve, nevynímajúc podniky. Zákon z roku 1872 explicitne hovorí, že „každá osoba, ktorá bude opitá (...) v akýchkoľvek licencovaných priestoroch, bude potrestaná“. V prípade porušenia zákona opilcovi hrozí pokuta 200 libier. 

• Hitlerov megalomanský projekt pri Sovích horách začal v roku 1943.
• Podzemné mesto Riese malo ukrývať továrne, laboratóriá aj vojenské zariadenia.
• Na stavbe pracovalo až 28-tisíc nútene nasadených robotníkov.
• Dnes je časť komplexu sprístupnená turistom vrátane plavby podzemnými chodbami.

Len kúsok od českých hraníc sa nachádza jeden z najväčších stavebných projektov hitlerovského Nemecka. Podzemný komplex projektu Riese v severovýchodných svahoch poľskej hory Włodarz ponúka zaujímavý výlet do histórie druhej svetovej vojny, píše portál iDnes.

Kto boli nočné čarodejnice? Ženský pluk zohral kľúčovú úlohu pre víťazstvo v druhej svetovej vojne

Tajné podzemné mesto

Jeden z najväčších stavebných projektov hitlerovského Nemecka tu budovali nútene nasadení od roku 1943. Niektoré zdroje uvádzajú, že prvé prieskumy a prípravné práce prebiehali už oveľa skôr. Cieľom staviteľov bolo vystavať podzemné mesto s továrňami a úkrytmi pre elitu.

Gigantický komplex s kódovým označením Riese, v preklade obor, mal mať kapacitu pre 20 až 40 tisíc ľudí. Prísne tajné stavenisko malo rozlohu 35 kilometrov štvorcových a razilo sa v niekoľkých úrovniach pod zemou. Útroby tajného podzemného mesta v Poľsku ukrývajú tisíce metrov chodieb a hál s rôznym profilom. 

Germania mala mať chrám taký veľký, že by mal vlastné počasie. Hitler chcel Berlín prebudovať na hlavné mesto sveta

Vývoj zbraní aj laboratóriá

O skutočnom účele stavieb v Sovích horách vedú bádatelia vášnivé debaty dodnes. Všetky verzie však počítajú s výrobou pokrokových zbraní a systémov. Hlboko v skale sa mali vyrábať prúdové motory do najmodernejších stíhačiek ME-262 a lietajúcich bômb V2. V inej časti mali byť chemické a biologické laboratóriá, kde sa počítalo s výrobou nových zlúčenín a plynov do zbraní hromadného ničenia.

Vyše štyridsať metrov dlhý komín v severnom rohu masívu zase nasvedčuje tomu, že tu malo byť vyvíjané a testované vertikálne odpaľovacie zariadenie. Tajomno do toho všetkého vnáša ešte desať kilometrov vzdialený areál, kde pod prísnym dozorom SS asi šesťdesiatka vedcov experimentovala s vývojom antigravitačného motora.

Zastrelili ho či pomočili. Prečítaj si, ako vznikla slávna fotografia mŕtveho Mussolinho

Megalomanský projekt

Význam stavby podčiarkol aj osobný záujem Hitlera. Preto na stavbu v Sovích horách dohliadal, okrem iných, aj jeho osobný pobočník Nicolaus von Below. Megalomanský projekt spotrebovával obrovské finančné aj ľudské prostriedky.

V jednej chvíli tu v roku 1944 pracovalo až 28 tisíc nútene nasadených robotníkov z celej Európy. Kvôli nedostatku ľudských zdrojov vzniklo v okolí niekoľko pracovných táborov, kde panovali pre väzňov rovnako šialené podmienky ako na stavbe samotnej. Na prelome roku 1943 a 1944 navyše celú kolóniu zachvátila epidémia týfusu.

Nemci pri rýchlom opúšťaní areálu v roku 1945, odviezli alebo zničili, čo sa dalo. Pravdepodobné je, že veľa štôlní a hotových výrobných hál jednoducho zavalili odstrelom. Dielo dokonala postupujúca Červená armáda, ktorá zabavila stroje aj stavebný materiál a všetko ukoristené poslala do Sovietskeho zväzu. Čo tu robila poľská armáda či tajná služba v období studenej vojny, nikto nevie.

Najzaujímavejšia časť prehliadky je plavba loďou zatopenými chodbami.

X/ptr/

Láka návštevníkov

Vďaka bádateľom s georadarmi a prieskumníkom podzemia je v súčasnosti zmapovaných a objavených sedem takýchto komplexov ako je Włodarz. Všetci ale majú jasno v tom, že na nich pod Sovími horami čaká ešte mnoho neobjaveného.

Pred samotným vstupom do útrob hory si môžeš prehliadnuť starú vojenskú techniku. Vo vnútri návštevníkov čaká prednáška o histórii komplexu a pešia prehliadka sprístupnených chodieb. Najväčším lákadlom zhruba trojkilometrovej prehliadky pôvodných štôlní nacistickej továrne je však plavba loďou zatopenými chodbami.

Objekt je otvorený každý deň od 9.00 do 17.00. Za vstup tu zaplatíš v prepočte necelých desať eur. Zvieratá a deti do troch rokov majú vstup zakázaný.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

VIDEO Kto sa chce dostať na jej vrchol, musí zdolať vyše 6-tisíc schodov. Na posvätnú horu Tchaj-šan sa ľudia plazia štvornožky

Mount Fuji vs. Benten-yama

Hora Benten-yama, ktorá sa nachádza uprostred úrodných ryžových polí v prefektúre Tokušima nie je len najkratšou prírodnou horou v Japonsku, ale je považovaná aj za tú najbezpečnejšiu. Doposiaľ sa pri ceste na jej vrchol nikto nezranil ani nezablúdil.

Niet sa čomu čudovať. Jej vrchol totiž dosahuje výšku ako ktorýkoľvek menší kopček. S výškou iba 6,1 metra a priemerom pod 60 metrov sa radí k najnižším pohoriam na svete.

Najdivnejšie miesto na Zemi. Ostrov sa nachádza v jazere, ktoré sa nachádza na ostrove v jazere, ktoré je na ostrove

Dosiahnutie jej vrcholu trvá priemernému človeku len jednu minútu. Naproti tomu pri výstupe na horu Fuji, ktorá je najvyšším vrchom v krajine sa turisti poriadne zapotia. Pri zdolávaní jej vrcholu, ktorý sa nachádza vo výške 3 776 metrov neraz siahnu až na dno svojich síl.

U turistov je populárna

Hora Benten-yama je aj napriek svojej malej výške vyhľadávaným miestom. Ročne sa na jej vrchol vydá viac ako 10-tisíc ľudí. Turistickú sezónu, ktorá sa každoročne otvára 1. júna sprevádzajú veľké oslavy. Otvárací ceremoniál zahŕňa požehnanie turistom, aby sa bezpečne vrátili z jej nízkeho vrcholu. Doposiaľ sa to každému podarilo.

Zdolať vrchol hory Benten-yama trvá len jednu minútu.

X/mulboyne/

Počas celého roka sa na najkratšom pohorí Japonska koná množstvo podujatí, od slávností čerešňových kvetov až po svadobné obrady. Kým niektorí navštívia Tokušimu práve za účelom zdolania jednej z najnižších hôr sveta, iní sa vydajú aj na krátky výlet do šintoistickej svätyne Icukušima, ktorá sa nachádza neďaleko. Tá patrí medzi najkrajšie miesta v celom Japonsku a je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Obyvatelia nórskeho mesta majú zakázané zomrieť. Zdanlivo bizarný zákon má svoje opodstatnenie

Bizarná tradícia

Zvláštnu tradíciu začali dedinčania z Venzone praktizovať v roku 1647, keď počas prestavby kaplnky San Michael natrafili na vyše 40 rakiev, píše portál Weird Italy.

Predpokladalo sa, že boli do suterénu kaplnky uložené v 14. storočí, keď dedinu a celú európu zasiahla morová pandémia, ktorá si vyžiadala mnoho životov. Cintoríny sa veľmi rýchlo zaplnili, a miestni zrejme z dôvodu nedostatku miesta niekoľko tiel uschovali do kaplnky.

Keď rakvy otvorili, natrafili na zachovalé pozostatky svojich dávnych príbuzných, ktoré boli mumifikované prírodným procesom. Dovtedy nič podobné nevideli. Tradícia konzervovania tiel bola rozšírená v Egypte, no v taliansku to bolo niečo nemysliteľné a pojem "múmia" nepoznali.

Tajomné relikvie a rituály. V tejto krajine sú stále prístupné obetné jaskyne strachu, ktoré majú ústiť priamo do pekla

Verili, že chránia dedinu

Miestni veľmi rýchlo uverili tomu, že ide o boží zázrak a ich dávni predkovia strážia dedinu. Začali ich uctievať a prosili ich o pomoc pri akýchkoľvek ťažkostiach. Táto tradícia sa zachovala až do päťdesiatych rokov minulého storočia.

S múmiami zaobchádzali podobne ako so staršími obyvateľmi Venzone. Vzdávali im úctu tým, že ich pri obede posadili za vrch stola. Dedinčania s múmiami zdieľali domácnosti, popíjali s nimi čaj, brávali ich na prechádzky a do kostola. 

Totot je najsilnejší a najstarší vývar na svete. V Thajsku ponúkajú polievku, ktorá sa varí nepretržite celých 50 rokov

O ich bizarnej tradícii nikto z okolitého sveta netušil, pretože dedinka Venzone bola úplne izolovaná od okolitých miest. Všetko sa však zmenilo, keď do malej obce na severovýchode Talianska zablúdil americký fotograf Jack Birns, ktorý počas svojich potuliek Alpami hľadal útočisko.

Keď kráčal ulicami Venzone naskytol sa mu bizarný pohľad na muža, ktorý popíjal čaj s múmiou. Rozhodol sa život dedinčanov zdokumentovať a dedinčania mu ochotne zapózovali aj s pozostatkami svojich predkov. Svoju fotosériu publikoval v časopise Time Life a jeho zábery v priebehu rokov obleteli celý svet.

Vedcov fascinujú

Dodnes nie je celkom jasné, ako mohli telá ostať zachovalé bez toho, aby prešli procesom konzervácie, pri ktorom sa vnútorné orgány odstránia a telo sa zabalzamuje. Podľa výskumníkov došlo k mumifikácii v priebehu prvého roka po pohrebe. Väčšina zo 42 múmií mala len malé alebo žiadne známky rozkladu.

Spočiatku sa domnievali, že za to môže huba Hypha tombicina, ktorú našli v hrobke, ako aj v niekoľkých rakvách. Výskumníci predpokladali, že táto huba dokázala z tiel absorbovať veľké množstvo tekutín, vďaka čomu sa vysušili a zachovali v neporušenom stave.

Ďalší odborníci, ktorí analyzovali dokonale zachovalé pozostatky zase vidia príčinu vo vápencových podlahách hrobky. Presná príčina však ostáva záhadou aj z toho dôvodu, že tí, ktorí majú právomoc nad telami odmietajú ďalšie odoberanie vzoriek. 

• Na Slovensku stojí polliter čapovaného piva v priemere dve eurá.
• Najdrahšie pivo v Európe má Nórsko, kde vyjde takmer na 10 eur.
• Česko už nie je výrazne lacnejšie než Slovensko, aktuálne je na cene 2,07 eura.
• Poľsko zdraželo na 3,53 eura, hoci v roku 2023 stálo pivo ešte 2,69 eura.

Dať si „jedno čapované“ je pre mnohých neodmysliteľnou súčasťou leta, festivalov, dovoleniek alebo obyčajného večera po práci. Lenže zatiaľ čo na Slovensku ide stále o relatívne lacný rituál, v niektorých európskych krajinách sa z neho stáva malý luxus.

Cestovanie je ich práca na plný úväzok: Aj človek po tridsiatke má právo všetko predať a plniť si sny, hovoria Domi a Thomas

Vďaka dátam portálu Numbeo, ktorý zbiera údaje priamo od ľudí žijúcich v jednotlivých krajinách, sa pozrieme na aktuálne ceny pol litra piva v reštauráciách a podnikoch v roku 2026. A zmeny sú poriadne zaujímavé.

Slovensko si drží lacnú pozíciu

Slovensko je v tomto rebríčku stále na príjemnom konci Európy. Polliter čapovaného piva stojí v priemere dve eurá, teda rovnako ako v roku 2025 aj v roku 2023.

To je zaujímavé najmä pri pohľade na susedov. Česká republika je aktuálne na cene 2,07 eura, Maďarsko na približne 2,25 eura a Poľsko už vyskočilo na 3,53 eura. Pri Poľsku je nárast najviditeľnejší - ešte v roku 2023 tam pivo podľa starších údajov stálo 2,69 eura, v roku 2025 to bolo 3,30 eura a dnes je ešte vyššie.

Pozreli sme sa na ceny v európskych metropolách

Unsplash/Josh Olalde

Česko síce zostáva lacné, no už to nie je ten mýtický pivný raj, kde by bolo všetko dramaticky lacnejšie než u nás. Rozdiel medzi Slovenskom a Českom je dnes len pár centov.

Sever Európy hrá úplne inú ligu

Ak si chceš dať pivo v Nórsku, priprav si takmer 10 eur. Aktuálne ide o najdrahšiu krajinu v európskom porovnaní, kde polliter stojí približne 9,98 eura. Za cenu jedného nórskeho piva by si si na Slovensku dal takmer päť pív.

Drahé zostáva aj Švajčiarsko, Fínsko, Dánsko a Švédsko. Všetko sú krajiny, kde sa priemerná cena piva pohybuje výrazne nad siedmimi eurami. Holandsko, Írsko a Francúzsko sú na hranici šesť eur, čo je stále trojnásobok slovenskej ceny.

Štyri signály, že pitie už nie je len víkendová zábava. Lekár hovorí o alkoholovej zóne rizika, možno si v nej aj ty

Pôvodne sme minulé roky mali v zozname aj Island, ten však z portálu Numbeo vypadol. Dostupné sú však údaje pre hlavné mesto Reykjavík, kde sa udáva suma za polliter na úrovni 11,70 eura.

Zaujímavé je, že sever Európy nie je drahý len pri pive. Vysoké ceny alkoholu tam často súvisia aj s daňami, reguláciami a celkovo vyššími nákladmi v službách. Výsledok je jednoduchý - „jedno malé po práci“ tam môže stáť viac ako obed v lacnejšej časti Európy.

Najlacnejšie pivo? Východ a Balkán

Najlacnejšou krajinou v európskom zozname Numbeo je Ukrajina, kde polliter vychádza približne na 0,97 eura. Nasleduje Bielorusko s cenou okolo 1,27 eura a Moldavsko s cenou 1,49 eura. 

Pozreli sme sa na ceny v európskych metropolách

Unsplash/Yasin Arıbuğa

Treba však dodať, že pri Ukrajine a Bielorusku nejde len o klasický „lacný východ“. Ceny tam ovplyvňuje vojna, ekonomická situácia, kurz meny aj odlišná kúpna sila. Preto sú tieto čísla zaujímavé, ale netreba ich čítať ako jednoduchý dovolenkový tip.

Slovensko je však aj bez týchto špecifických prípadov stále veľmi lacné. V rámci Európskej únie patríme medzi krajiny, kde sa čapované pivo drží najnižšie.

TOP 10 najdrahších krajín v Európe

Nórsko – 9,98 eura (cena 2025 – 9,26 eura, cena 2023 – 8,48 eura)

Švajčiarsko – 8,03 eura (cena 2025 – 7,49 eura, cena 2023 – 7,31 eura)

Fínsko – 7,49 eura (cena 2025 – 7 eur, cena 2023 – 7 eur)

Dánsko – 7,36 eura (cena 2025 – 7,37 eura, cena 2023 – 6,70 eura)

Švédsko – 7,26 eura (cena 2025 – 6,73 eura, cena 2023 – 6,35 eura)

Holandsko – 6 eur (cena 2025 – 6 eur, cena 2023 – 5 eur)

Írsko – 6 eur (cena 2025 – 6 eur, cena 2023 – 5,50 eura)

Francúzsko – 6 eur (cena 2025 – 6 eur, cena 2023 – 6 eur)

Spojené kráľovstvo – 5,79 eura (cena 2025 – 5,83 eura, cena 2023 – 5,17 eura)

Estónsko – 5 eur (cena 2025 – 5 eur, cena 2023 – 4,50 eura)

Skvelá správa! Slovenské mesto sa dostalo na prestížny zoznam destinácií, kde dostanete za svoje peniaze najviac

TOP 10 najlacnejších krajín v Európe

Ukrajina – 0,97 eura (cena 2025 – 0,85 eura, cena 2023 – 1,04 eura)

Bielorusko – 1,27 eura (cena 2025 – 0,97 eura, cena 2023 – 1 euro)

Moldavsko – 1,49 eura (cena 2025 – 1,52 eura, cena 2023 – 1,30 eura)

Rusko – 1,79 eura (cena 2025 – 2,17 eura, cena 2023 – 1,52 eura)

Slovensko – 2 eurá (cena 2025 – 2 eurá, cena 2023 – 2 eurá)

Česká republika – 2,07 eura (cena 2025 – 2,02 eura, cena 2023 – 2,03 eura)

Severné Macedónsko – 1,95 eura (cena 2025 – 1,95 eura, cena 2023 – 1,61 eura)

Rumunsko – 2,05 eura (cena 2025 – 2,36 eura, cena 2023 – 1,61 eura)

Bosna a Hercegovina – 2,04 eura (cena 2025 – 2,03 eura, cena 2023 – 1,53 eura)

Bulharsko – 2,04 eura (cena 2025 – 2,05 eura, cena 2023 – 1,53 eura)

Oplatí sa ešte pivná dovolenka?

Ak ideš na dovolenku a pivo je pre teba súčasť rozpočtu, stále platí jednoduché pravidlo. Sever a západ Európy budú bolieť peňaženku, Balkán, východ Európy a Slovensko zostávajú v tomto smere oveľa príjemnejšie.

Pozreli sme sa na ceny v európskych metropolách

Unsplash/Gerrie van der Walt

A najväčší paradox? Slovensko sa v mnohých cenových rebríčkoch neumiestňuje práve lichotivo, no pri pive je to opačne. Tu sme stále krajinou, kde si človek môže dať jedno čapované bez toho, aby mal pocit, že práve podpísal malý spotrebák.

Od päťeurovej zlej kávy na Madeire po miesta, o ktorých ti iní nepovedia. Klikaj na našu sekciu Cestovanie, kde rozoberáme dovolenky na Slovensku i vo svete na kompletku, bez omáčok a na rovinu.​

• Najchladnejší únik je Reykjavík, no letenky stoja 521 eur.
• Najlepší pomer ceny a počasia má Kodaň za 129 eur.
• Londýn nebude studený, ale oproti Slovensku stále vyzerá znesiteľnejšie.

Na Slovensku to tento víkend vyzerá na klasický júnový survival mód - niekto vyrazí k vode, niekto zabarikáduje byt, zatiahne žalúzie a začne sa modliť ku klimatizácii. V Bratislave má teplota podľa aktuálnej predpovede v piatok vystúpiť na 34 stupňov Celzia, v sobotu až na 36 stupňov Celzia a v nedeľu ešte stále na 33 stupňov Celzia.

VIDEO Ako nás vnímali turisti počas komunizmu? Chceli vidieť najmä Prahu, chýbal im toaleťák aj otvorené pumpy

Lenže nie každý chce stráviť víkend v supermarkete pri regáli s mrazenou zeleninou. Preto sme sa pozreli na letenky do európskych miest, kde sa cez predĺžený víkend nemusíš okamžite roztopiť.

Poradie je jednoduché - berieme najvyššiu dennú teplotu, ktorá sa má v destinácii objaviť od piatka do nedele, a radíme mestá od najchladnejšieho úniku po ten najteplejší. K tomu rovno pridávame aj ceny spiatočných leteniek s odletom v piatok a príletom v nedeľu.

Reykjavík (15 stupňov Celzia, 521 eur z Viedne)

Ak si chceš urobiť radikálny detox od horúčav, Reykjavík prináša najväčší skok v zozname. V piatok má mať 15 stupňov Celzia, cez víkend potom ešte chladnejšie, takže namiesto tielka riešiš mikinu, vietor a možno aj dážď.

Katedrála Hallgrímskirkja

HN/Pavel Novotný

Nie je to lacný únik, ale je to únik so štýlom. Za predĺžený víkend stihneš centrum, Hallgrímskirkju, starý prístav, islandské bazény a možno aj výlet za lávovou krajinou alebo k termálnym kúpeľom.

Helsinki (20 stupňov Celzia, 309 eur z Viedne)

Helsinki sú víkend pre človeka, ktorý chce teplo, ale nie trest. Predpoveď sa drží okolo 18 až 20 stupňov Celzia, čo je po slovenskej panvici takmer klimatická terapia.

Mesto funguje najlepšie pomaly - káva, dizajn, prístav, tržnica, ostrovy a sauna. Pevnosť Suomenlinna má cez víkend otvorené múzeá a je to presne ten typ programu, pri ktorom máš pocit, že si len na úteku od tepla.

Helsinki

Unsplash/Tapio Haaja

Dublin (20 stupňov Celzia, 316 eur z Viedne)

Dublin nie je najlacnejší, ale teplotne je veľmi príjemný. V piatok a sobotu má mať 20 stupňov Celzia, v nedeľu približne rovnako, takže ide o víkend bez potu stekajúceho po chrbte ešte pred raňajkami.

Jasné, Írsko si občas povie o bundu alebo dážď, ale práve to je pointa. Program môže byť mestský aj pobrežný - galérie, puby, kníhkupectvá, Guinness, ale aj Dublin Coastal Trail, ktorý spája prímorské štvrte a dediny po trase dostupnej vlakom.

Dublin

Unsplash/Gregory DALLEAU

Oslo (24 stupňov Celzia, 310 eur z Viedne)

Oslo už nie je chladnička, skôr veľmi slušný kompromis. Počas víkendu má ísť približne na 24 stupňov Celzia, čiže stále výrazne príjemnejšie ako Bratislava.

Je to mesto na fjord, architektúru a vodu - ráno Opera, potom Munchovo múzeum, prechádzka po nábreží a večer sauna s ponorom do fjordu. Ak chceš víkend, ktorý nepôsobí ako útek pred počasím, ale ako civilizovaná verzia leta, Oslo dáva zmysel.

Oslo

Unsplash/Oliver Cole

Štokholm (26 stupňov Celzia, 223 eur z Viedne)

Štokholm je lacnejší než väčšina severských možností a cez víkend má zostať do 26 stupňov Celzia. To už je leto, ale ešte nie režim rozpáleného balkóna o štvrtej poobede.

Výhoda je, že mesto stojí na vode a oficiálny turistický portál pripomína aj jeho súostrovie s desiatkami tisíc ostrovov. Za tri dni vieš spojiť Gamla Stan, Fotografisku, ostrov Djurgården, kávu so škoricovým pečivom a krátky výlet loďou.

Štokholm

Unsplash/Dawid Tkocz

Kodaň (27 stupňov Celzia, 129 eur z Viedne)

Kodaň je najväčší cenový jackpot v zozname. Za 129 eur z Viedne dostaneš mesto, ktoré má v piatok 25 stupňov Celzia, v sobotu približne 27 stupňov Celzia a v nedeľu príjemnejší návrat k 22 stupňom Celzia.

Toto je ideálny víkend na bicykel, jedlo, architektúru, nábrežie a kúpanie priamo v meste. V lete sa dá plávať aj v centrálnych prístavných kúpaliskách, takže únik pred horúčavou nemusí znamenať len sedenie v tieni.

Kodaň

Unsplash/Rolands Varsbergs

Londýn (29 stupňov Celzia, 176 eur z Bratislavy)

Londýn je trochu podvodník v kategórii „ochladenie“, lebo 29 stupňov Celzia nie je málo, najmä pre mesto, ktoré si stále veľa ľudí predstavuje cez dážď, kabáty a sivé nebo. Lenže keď doma hrozí 36 stupňov Celzia, rozdiel začne byť cítiť.

Navyše let z Bratislavy za 176 eur je praktický. Program si treba nastaviť múdro - ráno trhy a parky, cez deň múzeá, večer nábrežie alebo štvrte, kde sa dá len tak chodiť bez ambície „vidieť všetko“. Londýn nebude ľadový únik, ale stále je to prijateľnejšia verzia horúceho víkendu.

Londýn

Unsplash/Jaanus Jagomägi

Extrém alebo zlatá stredná cesta?

Ak chceš naozaj ochladenie, Reykjavík je extrém, Helsinki a Dublin najpohodlnejší stred. Ak chceš rozumný pomer ceny, počasia a programu, Kodaň za 129 eur vyzerá veľmi dobre. Londýn je kompromis pre tých, ktorí nechcú riešiť odlet z Viedne a stačí im, že sa nebudú variť ako doma. Výber je však v konečnom dôsledku na tebe.

Od päťeurovej zlej kávy na Madeire po miesta, o ktorých ti iní nepovedia. Klikaj na našu sekciu Cestovanie, kde rozoberáme dovolenky na Slovensku i vo svete na kompletku, bez omáčok a na rovinu.​

Ideálne to ale nebolo ani naopak. Koniec koncov, kto by chcel za komunizmu cestovať do Československa? Takýto ľudia sa však našli, čo potvrdzuje aj reportáž z roku 1988, a teda rok pred Nežnou revolúciou. Pochádza z relácie Sondy a na YouTube ju nahral známy kanál jaffarski.

Zakopané zaplavili arabské znaky. Tatry sa pripravujú na rekordný nárast turistov z Blízkeho východu

Vidieť Prahu a zomrieť

Reportáž začína na Československej colnej kontrole, kde policajt kontroluje autá turistov, ktorí sa chystali vstúpiť do našej krajiny. „Prišli sme do Nemecka, išli do Berlína a Československo je na ceste. Vždy sme chceli vidieť Prahu, tak sa tam zastavíme a povieme ahoj,” hovorí po anglicky jeden z cestovateľov. 

„Cestovná kancelária v Spojených štátoch nám bola schopná zaistiť iba ubytovanie v Prahe, to je všetko. Nemali nič iné,” dodáva Američan. Ďalší turista hovorí, že chce počas dovolenky spoznať zem, kde sa pôvodne narodil. 

„Počuli sme o vás mnohých rozprávať, tak sme sa rozhodli to vidieť sami. Navštívime taktiež Maďarsko a Juhosláviu,” pokračuje ďalší. Starší nemecky hovoriaci pár sa zase chystal na okružnú jazdu po pamätihodnostiach. 

Škodovka by nedošla

Ďalej sa reportáž zamerala na to, čo zahraniční turisti mohli ako prvé v Československu vidieť. „13 druhov nealkoholických nápojov v snackbare na hraniciach!” osvetľuje divákom hlas moderátora. Ten nezabudne dodať, že počas sezóny tadiaľto prejde až 6-tisíc cudzincov denne. Nechýba ani záber na smeti na ceste, ktoré zrejme urobili práve turisti.

Nasledujú zábery na čerpacie stanice, pričom redaktor upozorňuje, že niektoré majú večer zatvorené. „Prvá otvorená pumpa je v Plzni - presne 75 kilometrov na rezervu. Škodovka by sem nedošla,” pokračuje. 

Nasledujú zábery na miesta, ktorými turisti v tom čase prechádzali - rozkopané cesty, zdevastované staré budovy aj haldy zeminy v Plzni. Reportér pripomína, že britské noviny Times o tomto meste napísali, že vyzerá, ako by sa v ňom práve skončila vojna.

Česi majú chodník korunami stromov, na ktorý sa ten slovenský ani zďaleka nechytá. V jeho okolí je totiž naozaj les

Smradľavé záchody

Ani iné zahraničné noviny však neboli k vtedajšej krajine príliš optimistické. Písalo sa o stratenej precíznosti, chýbajúcom toaletnom papieri či smradľavých záchodoch. „Turista sa vždy ponáhľa. Za svoje peniaze chce vidieť čo najviac. Priemerne u nás strávi dva až tri dni, najmenej jednu noc v Prahe. Čo takto prispôsobiť celý turzimus týmto krátkodobým návštevám?” pýta sa redaktor.

V Prahe bolo v tom čase dostupných 21-tisíc lôžok - chýbalo tak najmenej 10-tisíc lôžok, aby vedelo naše vtedajšie hlavné mesto uspokojiť dopyt. Redaktor sa v závere reportáže nestačil diviť nad tým, že existujú turisti, ktorí cestujú úplne sami a bez cestovky, dnes je však táto prax úplne bežná.

• Bratislava a Saumur nie sú oficiálne partnerské mestá, no rozhodne by sa im to hodilo.
• Spája ich totiž nečakane podobná panoráma pri rieke.
• Francúzi si podobnosť všimli v roku 2015.
• Saumuru vo Francúzsku dominuje zámok, Loire, víno, kone a troglodyty.

Saumur leží na bájnej rieke Loire, v regióne preslávenom rozprávkovými zámkami, elitným vínom a pomalým životným tempom. Nie je to žiadna obrovská európska metropola, ale menšie historické mesto s približne 28-tisíc obyvateľmi. Fascinujúce však je, že jeho panoráma vyzerá, akoby slovenský Bratislavský hrad a podhradie niekto prefiltroval cez luxusný francúzsky filter.

Veľký manuál bratislavských kúpalísk: Nová Rosnička zažije brutálny reštart, na pokladniach ťa ošklbú o peniaze

Tejto neskutočnej vizuálnej náhody si, samozrejme, všimli nielen Slováci, ale aj samotní Francúzi. Tamojšie lokálne médiá už pred rokmi vydali články, kde rozoberali ich podobnosť. Dokonca aj francúzska verzia Wikipédie pri opise Saumuru zmieňuje Bratislavu ako vizuálnu dvojičku.

Dunaj verzus Loire

Celý trik spočíva v dokonalej kompozícii, ktorú neoklamú žiadne historické rozdiely. Kým u nás hrá prvé husle Dunaj, gotická veža Dómu a štyri veže Bratislavského hradu, vo Francúzsku dostaneš rieku Loire, masívnu kostolnú vežu a majestátny Château de Saumur postavený na identickom kopci nad vodou. 

Saumur

Wikipedia/Simon Desjobert

Ak by si v tom hľadal nejakú oficiálnu politickú či historickú dohodu, hľadal by si márne. Saumur a Bratislava nie sú žiadne oficiálne partnerské mestá, nepodpisovali žiadne nudné memorandá o spolupráci a ich primátori si neposielajú darčekové koše.

A práve to je na tom to najlepšie. Keby išlo o naplánované partnerstvo z mestskej brožúry, bola by to nuda. Takto je z toho čistý vizuálny skrat v Google Mapách. Niečo, čo náhodne vyskočí na Reddite alebo Instagrame, ty to pošleš kamošovi do správy a sekundu čakáš, kým mu dôjde, že sa nepozerá z petržalskej strany Dunaja na centrum.

Bratislava

Unsplash/Lukáš Kulla

Podzemné jaskyne a najlepší sekt v krajine

Saumur však nie je len lacná (alebo drahá?) kópia nášho hlavného mesta, ktorú si pozrieš na jednej fotke. Mesto a celé jeho okolie sú zapísané v svetovom dedičstve UNESCO a majú brutálnu atmosféru. Lokálny turizmus tu nepredávajú cez predražený fastfood, ale cez skutočné zážitky.

Medzi najväčšie lákadlá patria takzvané troglodytické miesta - ide o masívne podzemné priestory a obydlia vysekané priamo do bieleho vápencového kameňa, kde dnes nájdeš štýlové vinárne či reštaurácie. Okrem toho je mesto domovom Cadre Noir, svetoznámej elitnej jazdeckej školy, ktorá už dve storočia stelesňuje absolútnu špičku francúzskej jazdeckej tradície. A ak máš rád bublinky, Saumur je mekkou šumivých vín a sektov, ktoré dozrievajú v kilometroch podzemných chodieb.

Najkratšia štátna hranica na svete meria len pár desiatok metrov. Nebyť jedného zemetrasenia, ani by neexistovala

Bratislava má svoje vibeové kaviarne, hlučné električky a večné debaty o tom, či je krajšia z UFO veže alebo z hradného brala. Saumur má zase kone, zámocké záhrady a stredoveké podzemie. Sú to iné svety, ktoré sa nikdy oficiálne nestretli, no príroda a architekti ich pred stáročiami postavili do rovnakej pózy. Ak budeš nabudúce scrollovať tipy na trip po Európe, skús vynechať preplnený Paríž a pozri si francúzsku verziu Bratislavy naživo.

Od päťeurovej zlej kávy na Madeire po miesta, o ktorých ti iní nepovedia. Klikaj na našu sekciu Cestovanie, kde rozoberáme dovolenky na Slovensku i vo svete na kompletku, bez omáčok a na rovinu.​

• Na pláži Spiaggia di Punta Molentis platí do októbra nové pravidlo.
• Slnečník môžu použiť len rodiny s deťmi do 10 rokov a ľudia nad 65 rokov.
• Úrady tvrdia, že tým chránia prírodnú lokalitu po požiari.
• Turisti riešia najmä zdravie, horúčavy a pocit, že platia za zákaz.

Sardínia patrí medzi top destinácie Slovákov, ktorí hľadajú európsky Karibik. Pláž Punta Molentis pri meste Villasimius na juhu ostrova je presne tým miestom, kde si chceš rozložiť uterák, otvoriť drink a hodiť za hlavu všetky pracovné maily. Lenže v tejto sezóne sa z dovolenkovej idylky stala celosvetová internetová hádka a turisti hovoria o čistom zdieraní, píše Daily Mail.

Zabudni na sendviče v alobale a sprchu nad záchodom. Chorvátsko zažíva masívny prerod, no za luxus si priplatíš

Miestna samospráva totiž zaviedla dočasné pravidlá, ktoré natvrdo diskriminujú väčšinu návštevníkov. Za vstup na pláž zaplatíš 10 eur, no ak máš od 10 do 65 rokov, nesmieš si rozložiť vlastný slnečník, stan ani plážový altánok.

Výnimku dostali len dve skupiny ľudí - rodiny s malými deťmi do 10 rokov a seniori nad 65 rokov. Všetci ostatní majú smolu. Ak máš tridsať, si zdravý a nechceš dostať úpal, úrady ťa odkážu na priame slnko.

Zaplať desať eur a opeč sa na uhoľ

Bizarné opatrenie zaviedli talianske úrady po tom, čo oblasť zasiahol ničivý požiar. Samospráva sa bráni tým, že chce znížiť ľudský tlak na pláž, chrániť citlivý ekosystém a zachovať prírodné dedičstvo pre budúce generácie.

Internet si však toto ekologické vysvetlenie preložil po svojom - zaplať vstupné, ľahni si na uterák a legálne sa upeč pri 40-stupňových horúčavách. Sociálne siete okamžite zaplavili nahnevané recenzie a ironické memečka od turistov, ktorí nechápu, za čo vlastne platia.

„Punta Molentis: jedinečné miesto, kde zacáluješ 10 eur za to, aby si zažil luxusný zážitok bez tieňa. Ale aspoň môžeš mať dobrý pocit, že si prispel k ochrane prírody, zatiaľ čo ti na tele naskakujú pľuzgiere,“ napísal jeden z vytočených návštevníkov.

Ďalší to na platforme X zhrnul s čistou iróniou: „V podstate máš na výber dve možnosti - buď sa rýchlo rozmnož, alebo bleskovo zostarni. Inak ťa čaká 20-hodinové čakanie na talianskej pohotovosti s popáleninami druhého stupňa.“

PREHĽAD slovenských aquaparkov. Veľké zdražovanie na Orave aj v Senci, jeden areál však zlacnel. O 10 centov

Ekologický raj s otváracími hodinami

Okrem totálneho zákazu tieňa pre dospelých zaviedli úrady na pláži aj striktný režim pripomínajúci väznicu. Na pláž sa dostaneš najskôr o 8:00 ráno a všetci návštevníci ju musia povinne opustiť do 21:00, kedy sa brány areálu zatvárajú.

Ochrana prírody a snaha o udržateľný turizmus sú v Južnej Európe obrovskou témou, no obmedzovať základné zdravotné potreby ľudí uprostred extrémneho leta vyzerá skôr ako zlý vtip než premyslená stratégia. Ak sa teda v najbližších mesiacoch chystáš na Sardíniu a nemáš so sebou kočík alebo starých rodičov, tejto pláži sa radšej oblúkom vyhni.

Od päťeurovej zlej kávy na Madeire po miesta, o ktorých ti iní nepovedia. Klikaj na našu sekciu Cestovanie, kde rozoberáme dovolenky na Slovensku i vo svete na kompletku, bez omáčok a na rovinu.​

FOTO Nikto jej neveril. Prestavbu dodávky zvládla úplne sama a má vysnívaný domov, po ktorom túžia aj mnohí Slováci

Na cenu mal šťastie

Maringotku si kúpil od prevádzkovateľov jarmočných atrakcií v čase, keď ešte veľa ľudí o tomto type bývania neuvažovalo. Aj preto ju dokázal kúpiť za veľmi výhodnú cenu. Ako sám priznáva, dnes by ho táto kúpa vyšla neporovnateľne drahšie.

„Začal som to riešiť, keď to ešte nebolo také rozšírené. Keď som s kolegom otvoril štúdio, výborne sa nám darilo a mal som peniaze navyše. Rozmýšľal som teda, do čoho by som investoval. Nedarilo sa nám zase až tak dobre, aby som si mohol kúpiť byt alebo chatu,“ približuje pre Brainee.

A tak zalovil v zozname inzerátov a natrafil na malú zelenú maringotku, ktorá však bola poznačená zubom času. Jej kúpa ho vyšla na približne 2-tisíc eur. „Dnes by som za tú cenu nekúpil ani len jej podvozok. Ceny maringotiek raketovo vzrástli. Ľudia si uvedomili, že je to dostupná alternatíva bývania,“ hovorí.

Prerobil ju svojpomocne

S maringotkou zakotvil v malej dedinke pri Českom stredohorí a hneď sa pustil do jej rekonštrukcie. Pred jeho odvážnym projektom ho neodradilo ani to, že s rekonštrukčnými prácami nemal žiadne skúsenosti. 

Na začiatku mu so základmi pomáhal jeho kamarát. Neskôr však rekonštrukciu zobral výlučne do svojich rúk. Nebol to však pre neho žiadny problém. Pri manuálnej práci si takpovediac vyčistí hlavu a z práce na vysnívanom sídle sa stalo jeho hobby. Nikam sa pritom neponáhľa, práve naopak. „Keď sa človek pustí do prerábky naplno, za mesiac to zvládne. Ja to mám inak. Stále si vymýšľam nové veci, ktoré prerábam a opravujem,“ prezrádza.

Maringotka má obytnú plochu 14 metrov štvorcových. Jej interiér Tomáš pojal v ľahko vidieckom až škandinávskom štýle. Pochopiteľne sa do nej nezmestí všetko základné vybavenie. Aj na to si však už našiel riešenie.

Po dvojročnej prerábke maringotky sa rozhodol postaviť verandu a najnovšie pracuje na prístavbe, ktorá celý obytný priestor rozšírila. Celkovo má útulný domček približne 40 metrov štvorcových, čo je ekvivalent garzónky, prípadne menšieho jednoizbového bytu. Nie je to veľa, ale Tomášovi to k šťastiu úplne stačí. „V Prahe by z toho dokázali urobiť 3-izbový byt a predali by ti ho za šesť miliónov,“ konštatuje so smiechom.

V súčasnosti v nej má maličkú spálňu a provizórnu kuchyňu, ktorú plánuje prerobiť. Pribudne aj obývačka a vstupná hala. Nedávno mu zaviedli pripojenie k elektrine.

Kúpeľňa však zatiaľ chýba. Hygienu rieši pomocou prenosnej toalety a vodu na spotrebu si nosí z neďalekého vodojemu. To by sa však v najbližšej dobe malo zmeniť. Tomáš už pracuje na výkope vlastnej studne a v domčeku plánuje vybudovať aj kúpeľňu so záchodom. Stavebné práce ho doposiaľ stáli na niečo vyše 12-tisíc eur. 

Útočisko pred ruchom veľkomesta

Malá dedinka, v ktorej s maringotkou zakotvil mu poskytuje dokonalý únik pred ruchom veľkomesta. Pre Tomáša, ktorý vyrastal v bytovke je to splnený sen. „Nie je tu žiaden obchod, krčma a dokonca ani kostol, ale za to ma tu každú sobotu prebúdza zvuk cirkulárky,“ hovorí s úsmevom. 

Tomáš sa však do maringotky neplánuje presťahovať. Bude slúžiť len ako oddychové sídlo. Čoraz viac zvažuje aj možnosť prenájmu, ale len členom svojej komunity, ktorú si na Instagrame vybudoval. „Preto s nimi pravidelne komunikujem, aby medzi nami vznikol vzťah. Aby mali pocit, že idú k svojmu známemu a nie k niekomu cudziemu,“ hovorí.

Michael si s priateľkou kúpil starú dodávku a pretvoril ju na domov snov. Na bývaní ušetrili tisíce

Nemusí byť pre každého

Pri kúpe maringotky si podľa Tomáša treba dávať na niektoré veci pozor. Najlacnejšia varianta totiž nemusí byť vhodná. Dôležité podľa neho je, aby nemala narušenú konštrukciu a nezatekalo do vnútra. 

Tomáš na svojom Istagrame pravidelne zdieľa premeny útulnej maringotky so svojimi fanúšikmi. Jeho zanietenie mnohých inšpiruje. Hovorí však, že pred tým ako by sa ktokoľvek chcel pustiť do podobného projektu, mal by si to mal veľmi dobre premyslieť. Takýto typ bývania totiž nemusí byť pre každého. „Mal som kolegyňu, ktorú to natoľko uchvátilo, že si rozhodla kúpiť vlastnú maringotku. Vydržalo jej to asi štyri mesiace a bola tam trikrát. Vyzerá to pekne a lákavo, ale pre človeka, ktorý sa s tým nezžije je to nuda,“ priznáva a jedným dychom dodáva, že pre neho je to nekončiace dobrodružstvo.

V našom rozhovore sa dozvieš:

• ako sa z učiteľky a IT špecialistu stali profesionálni cestovatelia
• prečo sa Slováci boja opustiť istotu viac ako inde vo svete
• na čom sa dá podľa Domi a Thomasa na cestách najviac ušetriť
• prečo odporúčajú ako destináciu na tento rok Filipíny
• čo by odkázali ľuďom, ktorí sa boja urobiť prvý krok za podobným snom

Pamätáte si moment, keď ste si povedali: „Odídeme z práce, predáme auto a kúpime si jednosmernú letenku“? Čo vás k tomu viedlo?

Odkedy ma Thomas požiadal o ruku a začali sme plánovať svadbu, vedeli sme, že si chceme splniť tento náš veľký sen. Nemali sme presne určené, ktoré krajiny navštívime ani na ako dlho vyrazíme, no robili sme všetko pre to, aby sme si našetrili čo najviac peňazí a aby nám tento náš bláznivý plán vyšiel. Povedali sme si: „Kedy, ak nie teraz?“ A myslíme si, že to bolo správne rozhodnutie. Hoci to nebolo vždy jednoduché.

Keď ste povedali o svojich plánoch, ktorá veta od okolia vás vtedy najviac prekvapila alebo zasiahla?

Všetci boli v šoku, pretože to nie je niečo, čo bežne robí každý druhý Slovák, a navyše sme vo svojom okolí nepoznali nikoho s podobným zámerom. Nikto však nereagoval negatívne – skôr naopak. Dostávali sme obrovskú podporu od rodiny aj kamarátov.

Ja však nikdy nezabudnem na jednu vetu, ktorú mi povedala kamoška pri našej poslednej káve: „Uvidíš, že sa vrátite so 100-tisíc sledovateľmi.“ A ja som sa vtedy len zasmiala. V tom čase sme mali naozaj len málo followerov a nikto netušil, kto sú 2troubletravelers. Dodnes mi to pripomína, že už vtedy v nás verila. Mne by niečo také naozaj ani vo sne nenapadlo.

Už štvrtý rok cestujú full-time.

Ig/@2troubletravelers/

Mali ste pocit, že na Slovensku sa ľudia boja opustiť istotu viac ako inde vo svete?

Určite áno a čím viac cestujeme, tým viac sme o tom presvedčení. U nás je zaužívaný určitý vzorec – po maturite idem na vysokú školu, potom si nájdem prácu a usadím sa. V zahraničí je to často iné. Stretávame množstvo mladých ľudí okolo dvadsiatky, ktorí si po strednej škole dajú tzv. gap year a ešte pred nástupom na vysokú školu chcú cestovať po svete, naučiť sa jazyk a spoznať nových ľudí.

To je niečo, čo na Slovensku vidíme len veľmi zriedka. Aj preto počas našich ciest stretávame Slovákov pomerne málo.

Slovenka Kristína vyžije z 38 eur na týždeň: Nič si nezakazujem, ale kupujem len to, čo naozaj potrebujem

Dnes vám ľudia píšu, že žijete vysnívaný život. Ako vyzerá jeho menej instagramová stránka?

Každý vidí iba to, že cestovanie sa rovná dream life. Má to však aj svoju druhú stránku. Často sme na cestách práve vtedy, keď sa doma konajú svadby, oslavy alebo iné dôležité rodinné udalosti. Na rodinu a na ten bežný život doma, ktorý nám niekedy veľmi chýba, máme len málo času.

A potom je tu aj tá praktická stránka – časté presuny, skoré budíky kvôli východom slnka či tvorba obsahu dlho do noci. Nie je to také jednoduché, ako si mnohí predstavujú. Vždy hovoríme, že keby si to ľudia vyskúšali na vlastnej koži, možno by sa po dvoch týždňoch radi vrátili do svojej bežnej rutiny (smiech). Samozrejme, nesťažujeme si, pretože je to niečo, čo máme naozaj radi a čo nás napĺňa.

Koľko financií ste mali pripravených, keď ste vyrážali na svoju prvú veľkú cestu?

Zhruba 20-tisíc eur. Pôvodne sme chceli cestovať pol roka, no nakoniec sa nám podarilo natiahnuť to na sedem mesiacov, keďže väčšinu času sme strávili v ázijských krajinách, kde sú životné náklady výrazne nižšie ako v Európe.

Vďaka cestovaniu sa o sebe navzájom dozvedeli, ako každý zvláda krízové situácie.

Ig/@2troubletravelers/

Na čom sa podľa vás dá počas cestovania šetriť a na čom sa šetriť neoplatí? Aká bola najväčšia finančná chyba, ktorú ste na cestách urobili?

V Ázii sa dá najviac ušetriť na ubytovaní a strave. Ak bývate v lokálnych homestayoch a stravujete sa v miestnych reštauráciách, denné náklady pre dvoch môžu byť pokojne aj menej ako 50 eur. A to hovoríme naozaj o všetkom – vrátane dopravy, aktivít, jedla či kávy.

Na čom sa však nikdy nesnažíme šetriť, sú zážitky. Tie si doprajeme aj za cenu toho, že si odpustíme drahú večeru vo fancy reštaurácii alebo oblečenie za stovky eur.

Dá sa podľa vás cestovať dlhodobo lacnejšie než žiť bežný život na Slovensku?

Záleží určite od toho, do akých krajín sa vyberiete. Ak je to juhovýchodná Ázia, tak rozhodne áno. Náklady na bežný život sú tam naozaj nízke, a to sa nebavíme o tom, že by ste mali bývať v starých chatrčiach a jesť len na ulici. Napríklad na Bali bežne zaplatíte za ubytovanie pre dvoch 20 až 30 eur aj s raňajkami a bývate v súkromnej vile s bazénom uprostred ryžových polí. To u nás na Slovensku naozaj nehrozí.

Mnohí ľudia hovoria, že spoločná dovolenka preverí vzťah. Vy ste spolu na cestách prakticky neustále. Ako to zvládate?

Je to určite pravda. Ste ďaleko od domova, odkázaní sami na seba, a aj keď by ste si niekedy radi vybehli na pivo s kamarátmi alebo na kávu s babami, ostávajú vám len WhatsApp nahrávky alebo správy na Messengeri.

My však vždy hovoríme, že na cestách nám to funguje úplne najlepšie. Sme ďaleko od všetkého a od všetkých, spoliehame sa len jeden na druhého a žijeme si vlastným tempom, na ktoré sme už za tie roky zvyknutí. A potom je tu ešte fráza, ktorú môj manžel rád používa: „Vždy je lepšie pohádať sa niekde na pláži v Thajsku ako doma pri umývaní riadu.“ (smiech)

Naučilo vás cestovanie niečo o partnerovi, čo by ste doma nikdy nezistili?

Určite to, ako zvláda krízové situácie, ktoré človek doma bežne nemusí riešiť. Vieme presne, v čom sa môžeme jeden na druhého spoľahnúť, a funguje to aj v bežnom živote doma.

Napríklad Thomas je ten, ktorý rieši všetky problémy, ktoré nastanú pri presunoch z bodu A do bodu B, a ja som zase tá, ktorá má pri sebe lieky na všetky choroby, ktoré nás môžu postihnúť.

Nazývate sa 2troubletrevelers – kedy ste sa na cestách cítili najviac mimo svojej komfortnej zóny?

Vždy sa na tom smejeme, že tým názvom sme si asi pred niekoľkými rokmi predurčili svoj osud. Stávajú sa nám naozaj všelijaké bizarné situácie, no väčšina z nich sa nakoniec skončí s happy endom a časom sa na nich už len zasmejeme.

Človek by si povedal, že pri cestovaní sa môže dostať do množstva nekomfortných situácií, my však až tak veľa negatívnych skúseností nemáme. Či už v Ázii alebo v Austrálii, vždy sme sa cítili dobre, pretože ľudia sú tam veľmi milí a nápomocní. Asi najviac nebezpečne sa cítime skôr v európskych veľkomestách, ako sú Paríž, Barcelona či Rím, kde na vás zlodeji číhajú na každom kroku. Toto v Ázii nezažijete.

Na svoju prvú veľkú cestu mali našetrených zhruba 20-tisíc eur.

Ig/@2troubletravelers/

Kde ste doposiaľ zažili najväčší kultúrny šok?

V negatívnom zmysle asi v Maroku. Kultúra aj mentalita ľudí sú tam totiž úplne iné, než na aké sme zvyknutí z Ázie. Trvalo nám preto chvíľu, kým sme sa aklimatizovali.

Ktorá krajina vás prekvapila najviac v pozitívnom zmysle a odporučili by ste ju každému, hoci ste od nej pôvodne nemali veľké očakávania? 

Nedá sa úplne povedať, že by sme od nej nemali veľké očakávania, pretože sme tak trochu tušili, že sa do nej zamilujeme. Určite je to však Austrália.

Keď vám niekto povie, že je to úplne iný svet, verte mu – je to tak. Ťažko sa to opisuje, ale tá čistota, atmosféra, pohodový životný štýl a priateľskosť ľudí sú niečo, čo sme dovtedy nikde nezažili. Zároveň je to destinácia, kam človek nevycestuje len tak – je ďaleko a treba si na ňu vyčleniť pomerne veľký rozpočet. My však na ňu dodnes spomíname s iskričkami v očiach a veľmi dúfame, že sa tam raz vrátime.

A ak by ste mali človeku odporučiť jednu destináciu na rok 2026, ktorá by to bola a prečo?

Filipíny! Mnohí ľudia mieria najmä do Thajska alebo Indonézie, no my sme sa tento rok na Filipíny vrátili a len sme si potvrdili, že podľa nás ide o krajinu s najkrajšími plážami v celej juhovýchodnej Ázii. Takže tam choďte skôr, než sa z nich stane druhé Bali alebo Phuket.

Full-time cestovanie môže vyzerať ako sen, no má podľa páru aj svoje mínusy.

Ig/@2troubletravelers/

Na začiatku ste boli učiteľka a ITčkár, cestovali ste skôr pre seba. Kedy sa to zlomilo a z cestovania sa stala práca?

Asi niekde v polovici našej svadobnej cesty. Na Instagrame sme začali rásť, písalo nám čoraz viac ľudí s otázkami a prosbami o rady pri cestovaní a zároveň nám pomaly dochádzali úspory.

Vtedy sme si uvedomili, že máme ľuďom čo ponúknuť a že chceme pracovať na tom, aby sme si tento životný štýl dokázali udržať. Začali sme sa preto tvorbe venovať nielen pre seba, ale aj pre značky, hotely a ďalších partnerov.

Dnes vás ľudia poznajú ako cestovateľov, ale kde je vlastne váš domov? Máte stále zázemie na Slovensku, alebo už žijete skôr ako nomádi bez stálej adresy?

Ľudia sa nás často pýtajú, či sa raz usadíme niekde v Ázii, no naša odpoveď je v tomto jasná. Cestovanie milujeme a budeme radi, ak budeme môcť cestovať ešte veľmi dlho, no vždy sa radi vraciame práve na Slovensko.

Dokonca sa z toho stala naša tradícia – leto trávime doma, dobiehame zameškaný čas s rodinou a kamarátmi a počas jesene a zimy opäť vyrážame za teplom. Takže áno, naše zázemie je na Slovensku a chceme si ho ponechať. Žiadna vila na Bali sa nekoná (smiech).

Obaja máte po tridsiatke a podľa vašich slov sa vás ľudia čoraz častejšie pýtajú na hypotéku, dom či deti. Máte pocit, že spoločnosť má stále veľmi presnú predstavu o tom, ako by mal vyzerať život človeka po tridsiatke?

Minimálne na Slovensku určite áno. Je to jednoducho zaužívaný vzorec, ktorý tu funguje desaťročia a podľa nás je čas ho trochu zmeniť.

Človek po tridsiatke má predsa rovnaké právo odísť z práce, ak ho nenapĺňa, odísť zo vzťahu, v ktorom sa necíti dobre, alebo predať všetko, aby si splnil svoj sen. A vôbec nemusí ísť len o cestovanie.

Myslíme si, že v tomto sa máme od zahraničia ešte veľa čo učiť. Zároveň však vnímame pozitívny posun za posledné roky. Tieto zaužívané predstavy sa pomaly menia a čoraz viac ľudí, aj po tridsiatke, sa rozhodne vydať vlastnou cestou – podobne ako my.

Na svojich cestách stretávajú pomerne málo Slovákov.

Ig/@2troubletravelers/

Existuje na vašom bucket liste niečo, čo chcete zažiť skôr, než budete riešiť ďalšie veľké životné kroky?

Rozhodne áno. Aj napriek tomu, že už štvrtý rok cestujeme full-time, stále máme veľmi veľa destinácií z nášho bucket listu, ktoré by sme chceli navštíviť. Veľmi vysoko sa na ňom nachádza napríklad Kirgizsko, Južná Amerika či Japonsko.

Či sa nám ich podarí navštíviť ešte ako 2troubletravelers, alebo sa k nám dovtedy pridá zopár nových členov rodiny, to ukáže až čas.

Dnes vás na Instagrame sleduje 235-tisíc ľudí. Čím si vysvetľujete, že si vás ľudia vyberajú práve v čase, keď sú sociálne siete plné cestovateľského obsahu? Robíte niečo inak než väčšina cestovateľských profilov?

Z veľkej časti je to určite tým, že cestujeme najmä po krajinách juhovýchodnej Ázie, ktoré sú v súčasnosti veľmi populárne. Zdieľame množstvo praktických tipov, ako si uľahčiť dovolenku a ľudia si k nám chodia po rady bez ohľadu na to, do akej situácie sa dostanú.

Druhým faktorom môže byť aj to, že sme manželský pár a ukazujeme realitu takú, aká je. Či už ide o náš spoločný život, alebo o samotné destinácie, ktoré navštevujeme. Myslíme si, že práve autenticita je niečo, čo nás odlišuje od niektorých iných tvorcov obsahu.

Ak by ste mali dnes niekomu, kto sedí v kancelárii, sníva o ceste okolo sveta, ale bojí sa urobiť prvý krok povedať jednu vetu, aká by to bola?

Nech už tvoje okolie hovorí čokoľvek a nech sa tvoje rozhodnutie akokoľvek odlišuje od rozhodnutí tvojich blízkych či kamarátov, urob to. Môže ti to zmeniť život.

Najhoršie, čo sa môže stať, je, že sa po pár mesiacoch vrátiš do toho istého stereotypu – ale s pečiatkami v pase a kopou zážitkov z celého sveta.

Diana Phanova: Najviac ma bavia reakcie ľudí, keď Aziatka spustí po východniarsky

• Na Orave a v Štúrove zaplatíš o 25 až 27 percent viac ako v roku 2024.
• V Senci a Bešeňovej išli ceny hore o 5 až 6 eur na osobu.
• Tatralandia a Bešeňová držia prvenstvo s cenovkou 42 eur za lístok na pokladni.
• Trnava urobila bizarný krok a ako jediná symbolicky zlacnela o 10 centov.

Veľký manuál bratislavských kúpalísk: Nová Rosnička zažije brutálny reštart, na pokladniach ťa ošklbú o peniaze

Nižšie nájdeš detailný prehľad slovenských aquaparkov zoradený podľa ich hodnotenia od ľudí. To sme robili ešte v roku 2024, odkiaľ pochádza aj náš pôvodný článok. Práve z informácií v ňom sme porovnali ceny s tými aktuálnymi pre tohtoročnú letnú sezónu.

Vodný park Bešeňová - Hodnotenie: 4,5 (12 900 recenzií)

• Skokan v cene: Nárast o 16,7 percenta (o šesť eur viac ako v roku 2024)

Liptovská klasika s termálnou vodou si za lístok vypýta na pokladni rovných 42 eur pre dospelú osobu na celý deň. Trojhodinový lístok ťa vyjde na 36 eur. Juniori od 12 do 17 rokov a seniori nad 60 rokov zaplatia za celodenný lístok 36 eur, deti od 6 do 11 rokov to vyjde na 32 eur.

Najmenšie deti do necelých 6 rokov majú vstup zadarmo. Ak by si chcel k bazénom pridať aj saunový svet, na mieste si doplatíš ďalších 16 eur. Ceny sú platné na pokladni pri vstupe, cez internet zaplatíš o jednu až dve eurá menej.

Vadaš Thermal Resort Štúrovo - Hodnotenie: 4,5 (10 935 recenzií)

• Skokan v cene: Nárast o 26,7 percenta (o štyri eurá viac ako v roku 2024)

Štúrovo patrí k najväčším skokanom tohtoročného zdražovania, keďže cena pre dospelého poskočila z pätnástich eur na devätnásť. Táto top letná cena platí od júna do konca augusta. Rovnakých 19 eur zaplatia aj tínedžeri do 18 rokov.

Ak ti stačí kúpanie po 16:00, lístok ťa vyjde na 15 eur. Deti od 4 do 15 rokov zaplatia za celý deň 15 eur. Výhodou je rodinný lístok pre dvoch dospelých a dve deti za 62 eur, pričom pri nákupe online ušetríš dve eurá. Deti do 4 rokov neplatia nič.

Thermal Park Dunajská Streda - Hodnotenie: 4,5 (6 729 recenzií)

• Skokan v cene: Nárast o 15,6 percenta (o 2,50 eura viac ako v roku 2024)

Na Žitnom ostrove platia počas hlavnej sezóny, od polovice júna do polovice septembra, takzvané top ceny. Dospelý zaplatí za celý deň 18,50 eura, trojhodinový lístok stojí pätnásť eur.

Zápach v bazénoch nespôsobuje chlór. Niekto sa do tej vody jednoducho vymočil

Študenti, seniori a deti od 3 do 14 rokov majú celodenný vstup za 16 eur. Rodinný balík pre dvoch dospelých a dve deti do 14 rokov ťa vyjde na 56 eur, najmenšie deti do 3 rokov majú vstup zadarmo.

Aquapark Tatralandia - Hodnotenie: 4,4 (16 100 recenzií)

• Skokan v cene: Nárast o 7,7 percenta (o tri eurá viac ako v roku 2024)

Najrecenzovanejší aquapark na Slovensku sa drží na rovnakej cenovej hladine ako susedná Bešeňová. Celodenný Aqua Ticket na pokladni ťa vyjde na 42 eur, tri hodiny stoja 36 eur. Juniori a seniori majú celodenný lístok za 36 eur, deti od 6 do 11 rokov za 32 eur.

Deti do necelých 6 rokov neplatia nič. Rovnako ako v Bešeňovej, aj tu zaplatíš za vstup do saunového sveta doplatok 16 eur. Opäť platí, že lístky kupované vopred ti ušetria jedno až dve eurá.

THERMAL CORVINUS Veľký Meder – Hodnotenie: 4,4 (7 430 recenzií)

• Skokan v cene: Nárast o 11,8 percenta (o dve eurá viac ako v roku 2024)

Veľký Meder sa stále snaží držať cenu pre dospelého pod psychologickou hranicou dvadsiatich eur. V tejto sezóne tam dospelý človek nechá za celodenný lístok 19 eur, za tri hodiny trinásť eur. Deti od 3 do 15 rokov, seniori nad 62 rokov a držitelia ŤZP preukazov zaplatia za celý deň 16 eur. Deti do 3 rokov idú zdarma. Rodinný lístok (2+2) tu stojí rovných 63 eur.

Aquapark Senec - Hodnotenie: 4,3 (3 841 recenzií)

• Skokan v cene: Nárast o 17,9 percenta (o päť eur viac ako v roku 2024)

V Senci odštartovali letný cenník na konci mája a peňaženky dospelých to pocítia päťeurovým príplatkom oproti minulosti. Celodenný lístok kúpený priamo na pokladni stojí 32,90 eura.

Omrzeli ťa už Tatry a máš náladu na teplo? Tieto maďarské termály sú skrytý klenot, máš si z čoho vyberať

Ak chceš ušetriť, oplatí sa prísť neskôr - vstup po 15:00 stojí 26,90 eura a po 17:00 padá na 20,90 eura. Deti do 6 rokov majú brány otvorené zadarmo. Pre náročných je v ponuke neobmedzený lístok s prístupom do Spa časti za 44,90 eura.

Aquapark Senec

Aquaparksenec.sk/

Meander park Oravice - Hodnotenie: 4,3 (5 633 recenzií)

• Skokan v cene: Nárast o 25 percent (o päť eur viac ako v roku 2024)

Oravice sú zaujímavé pre rodiny s menšími deťmi, pretože deti do necelých 10 rokov v sprievode rodiča neplatia za vstup vôbec nič. Dospelý však za celodenný lístok počas prázdnin a víkendov zaplatí 25 eur. Trojhodinový lístok stojí 24 eur, no ak stihneš prísť ráno do 11:00, vyjde ťa na 21 eur.

Večerné kúpanie po 17:00 stojí devätnásť eur. Juniori do 16 rokov, študenti a seniori zaplatia za celý deň 22 eur. Rodinný lístok pre dvoch dospelých a dve staršie deti vychádza na 73 eur.

Thermal Park Podhájska - Hodnotenie: 4,3 (7 935 recenzií)

• Skokan v cene: Nárast o 14,3 percenta (o dve eurá viac ako v roku 2024)

Podhájska, známa svojou unikátnou termálnou vodou, zdražela o dve eurá. Celodenný vstup na vonkajšie kúpalisko ťa vyjde na 16 eur pre dospelého, deti od 3 do 15 rokov zaplatia polovicu, teda 8 eur. Ak chceš ušetriť, zamier sem v pondelok, kedy dospelý platí 14 eur a dieťa 6 eur.

Večerný vstup po 17:00 stojí 8 eur pre dospelého. Ak však túžiš po kompletnom balíku vrátane Wellness Aquamarin a sauny, celodenný lístok ťa vyjde na 40 eur (dieťa 20 eur).

Aquapark Trnava - Hodnotenie: 4,3 (1 097 recenzií)

• Skokan v cene: Pokles o 0,4 percenta (o 10 centov menej ako v roku 2024)

Trnavský aquapark patrí k menším areálom, no drží jeden unikát - ako jediný v prehľade išiel s cenou dole, aj keď len o kozmetických 10 centov. Celodenný lístok do Vodného sveta stojí dospelého 25,90 eura. Ak ti stačia tri hodiny, zaplatíš 21,90 eura, za dve hodiny 18,90 eura.

Výber lacných poľských a maďarských aquaparkov či termálnych kúpalísk v blízkosti Slovenska. Vstupné tu stojí 11 eur na deň

Seniori a mladiství do 18 rokov majú celodenný vstup za 19,90 eura, deti od 100 centimetrov do 15 rokov za 11,90 eura. Menšie deti pod jeden meter neplatia nič. Spojenie Vodného sveta so Saunovým svetom ťa vyjde na 36,90 eura na celý deň.

Spa & Aquapark Turčianske Teplice - Hodnotenie: 4,2 (3 327 recenzií)

• Skokan v cene: Nárast o 12 percent (o tri eurá viac ako v roku 2024)

V Turčianskych Tepliciach majú cenník rozdelený podľa dní v týždni, no cena celodenného lístka pre dospelého zostáva rovnaká - 28 eur. Dvojhodinový vstup stojí 19 eur a rýchlovka na hodinu po 16:00 (cez víkend po 18:00) ťa vyjde na 9 eur.

Spa & Aquapark Turčianske Teplice

Aquapark.therme.sk/

Rozdiely sú pri deťoch. Cez týždeň majú deti do 9 rokov vstup zadarmo, deti od 10 do 15 rokov platia 6 eur a študenti do 26 rokov 14 eur. Cez víkendy a sviatky však majú vstup zadarmo už len deti do 6 rokov a staršie deti od 6 do 15 rokov zaplatia za celý deň 9 eur.

Od päťeurovej zlej kávy na Madeire po miesta, o ktorých ti iní nepovedia. Klikaj na našu sekciu Cestovanie, kde rozoberáme dovolenky na Slovensku i vo svete na kompletku, bez omáčok a na rovinu.​

V našom rozhovore sa dozvieš:

• ako sa Nicol dostala k výmennému pobytu
• či ju v USA financuje hostiteľská rodina alebo si všetko kryje sama
• v čom sú americké rodiny iné než európske
• aké boli najväčšie kultúrne šoky, s ktorými sa Nicol stretla
• či mávajú Američania naozaj párty ako z filmu

Rozhodnutie stráviť rok v USA bolo prvým krokom. Čo nasledovalo potom – aké konkrétne kroky si musela absolvovať, aby sa z rozhodnutia stal reálny plán?

Ďalším krokom bolo nájsť si agentúru, ktorú som ja mala už na odporúčanie vybranú – agentúru Studovatvusa. Ja a moji rodičia sme sa s agentúrou skontaktovali a potom nasledovalo prvé stretnutie, testy z angličtiny a vypĺňanie prihlášky. Po odoslaní mojej prihlášky sa už len čakalo na to, kým sa pre mňa nájde vhodná hostiteľská rodina v USA. V apríli som dostala moje umiestnenie do Utahu a musím povedať, že v ten deň som si naozaj uvedomila, že je to realita.

Abstinujúca alkoholička Nina: Myslela som si, že pivo nie je alkohol a že závislý vyzerá ako bezdomovec

Riešila si hneď na začiatku financie alebo až neskôr v procese? Akú čiastku si potrebovala ešte pred vycestovaním?

Financie sú naozaj veľmi individuálna vec u každého študenta. Asi nedokážem presne povedať, koľko každý potrebuje. Ide len o vaše súkromné výdavky, prípadne ak chcete nejaké špeciálne veci alebo jedlo. Hostiteľská rodina vám však poskytuje tri jedlá denne a domov. Takže v konečnom dôsledku sa môžeme baviť o tom, že nejaké extra peniaze by ste ani nemuseli potrebovať, ale ako hovorím, toto už závisí od študenta – ako veľmi chce míňať a na čo.

Americké vianoce v hostiteľskej rodine.

Ig/@nicol.varhanikova/

Keďže si v čase odchodu študovala na strednej škole, znamenalo to aj prerušenie štúdia doma. Ako si sa konkrétne dostala na americkú strednú školu – musela si robiť prijímačky?

Áno, prerušila som štúdium na mojej českej strednej škole na jeden rok. Americkú strednú školu mi pridelila agentúra v USA podľa toho, kde vybrali hostiteľskú rodinu. Žiadne prijímačky robiť nemusíte, stačí doložiť vysvedčenia z predchádzajúceho štúdia.

Tereza sa živí ako domina: Mužov za mnou posielajú ich frajerky. Vedia, že im nedajú to, čo ja

Podľa tvojich slov ti bola hostiteľská rodina pridelená v rámci výmenného programu. Šiel nejaký jej člen naopak do Česka?

Najprv hostiteľskú rodinu vyberá organizácia v USA a rodina si potom vyberá študenta. Do mojej rodiny v ČR nikto nešiel, pretože ide o individuálny študijný program.

Zažila si po príchode nejaký kultúrny šok – napríklad v obchode, škole, doma alebo bežne na ulici?

Kultúrnych šokov som zažila naozaj veľa, Amerika je iný svet. Musím však povedať, že to boli skôr milé šoky než nepríjemné. Ako prvé mi asi napadne systém – všetko je oveľa viac online, je to veľmi premyslené a jednoduché. Tiež správanie ľudí – nakupujem v obchode a zastaví ma slečna, že sa jej páči môj outfit alebo účes, a ide ďalej. Predavačky sa vás pýtajú, ako sa máte a či ste našli všetko, čo ste potrebovali. Príde mi to veľmi milé. Určite ma prekvapili aj ceny v obchodoch – tie sú o dosť vyššie.

Čo bola pre teba najväčšia výzva po príchode do úplne cudzej krajiny, ďaleko od domova?

Myslím si, že najväčšou výzvou bolo osamostatniť sa a naučiť sa byť nezávislá. Veľkou výzvou bol pre mňa osobne aj časový posun a následná komunikácia s mojou rodinou v Česku. To však rýchlo prešlo a všetko sa upokojilo.

V rodine sa cítila prijatá od začiatku.

Ig/@nicol.varhanikova/

Z tvojich sociálnych sietí je jasné, že si si so svojou host rodinou veľmi sadla. Pamätáš si moment, kedy si si uvedomila, že už sa pri nich necítiš ako hosť, ale ako člen rodiny?

Úprimne si myslím, že to bolo už prvý alebo druhý deň … Cítila som sa s nimi uvoľnene a ako doma. Ľudia tu v USA prijímajú ostatných veľmi rýchlo a hneď ma začali nazývať ich dcérou. Bolo to nádherné.

Všimla si si, že americké rodiny fungujú v nejakých smeroch inak než tie európske? Je niečo, čo ťa na ich prístupe k rodinným vzťahom alebo komunikácii prekvapilo?

Myslím si, že vo všeobecnosti tu majú oveľa viac pravidiel pre svoje deti, na čo u nás až tak často nenarazíme. Samozrejme, občas áno, ale tu je to naozaj v každej rodine. Ide napríklad o limity na mobile, striktné časy, dokedy musia byť deti doma a podobne. Myslím si však, že je to dobré – dá im to disciplínu a nesedia len doma a nescrollujú na telefóne. Ľudia, hlavne na stredných školách, tiež veľmi veľa športujú.

Na sociálnych sieťach často spomínate váš inside joke so slovom „salmon“, respektíve „Samón“. Ako to celé vzniklo?

Toto vzniklo úplnou náhodou a vlastne to ani nie je nejako zaujímavé. Bol to taký rodinný telefonát, keď ich bývalá exchange študentka povedala svojej rodine v Španielsku, že máme na večeru „salmon“ a pritom naklonila hlavu. Neviem prečo, ale tá situácia nám prišla strašne vtipná. Takto sa to ani nedá poriadne vysvetliť, keď pri tom nie ste. Potom sme to začali používať takmer pri každej situácii. Bola to taká hlúposť.

Nicol so svojou host sestrou.

Ig/@nicol.varhanikova/

Ako veľmi sa líši vzťah učiteľ – študent v USA oproti Česku?

Vzťah medzi učiteľmi a študentmi sa od Európy veľmi líši. Učitelia sú tu, povedala by som, skôr kamaráti so študentmi a snažia sa im pomáhať. Rozprávajú sa s nimi o ich dňoch, o tom, čo jedli a podobne. Je to skôr kamarátsky vzťah než profesionálny.

Je niečo, čo by si zo školy v USA preniesla do európskeho školstva – a niečo, čo by si naopak nikdy nechcela?

Myslím si, že by som školu v Česku rada videla viac praktickú, aby si študenti mohli veci vyskúšať a lepšie si ich zapamätať. Náročnosť štúdia by som však asi nechala takú, na akú som zvyknutá doma.

Celkovo ako by si opísala miestnych Američanov, s ktorými si sa stretla? Sú podľa teba naozaj takí hrdí na svoju krajinu, ako sa hovorí, alebo je to skôr stereotyp?

Myslím si, že miestni sú veľmi milí a priateľskí. Sú hrdí – to určite áno.

Ako sa v USA zvyčajne zabávajú mladí ľudia. Je to skôr ako vo filmoch – napríklad domáce párty, alebo skôr trávia čas niekde vonku? Ako vyzerajú ich typické piatkové a sobotné večery?

Ľudia tu trávia veľa času športom a je tu veľa akcií spojených práve s ním. Či už sú to večere, večierky, stretnutia, pikniky, zápasy a podobne. Samozrejme, objavujú sa tu aj párty, aké môžete vidieť vo filmoch. Ľudia tu tiež trávia veľa času s rodinou – typický sobotný večer je napríklad hranie hier alebo pozeranie filmu.

Je život v USA naozaj taký „komfortný“, ako sa často prezentuje na sociálnych sieťach?

Myslím si, že veľmi záleží na tom, ako si to zariadite vy sami. Ale ako každá krajina, aj Amerika má svoje výhody a nevýhody. Povedala by som, že je to tak 50 na 50.

Američania podľa Nicol žijú športom.

Ig/@nicol.varhanikova/

Ako to máš s financiami počas pobytu – kto ťa v Amerike zabezpečuje? Platí ti väčšinu vecí hostiteľská rodina, alebo peniaze dostávaš od svojich rodičov doma?

Za financie si študent zodpovedá sám, čo znamená, že všetky veci navyše – ako výlety, oblečenie, alebo keď idem niekam s kamarátmi – si študent platí sám.

Je nejaký produkt či služba, pri ktorej ťa v Amerike fakt prekvapila uletená cena?

Určite jedlo, to je tu veľmi drahé. Naopak, elektronika je tu lacnejšia.

Držia sa Američania nejakého zvyku alebo tradície, ktorý sa ti natoľko zapáčil, že by si si ho rada preniesla aj domov?

Myslím si, že to bude určite Deň vďakyvzdania a chcela by som v tom pokračovať. Príde mi nádherná myšlienka a história tohto sviatku, a milujem to jedlo.

Je Amerika miestom, kde by si vedela žiť dlhodobo – alebo len kapitolou, ktorá mala presne takto začať aj po roku skončiť?

Myslím si, že by som si vedela predstaviť tu žiť dlhodobo, ale reálne to zatiaľ vnímam skôr ako jednu kapitolu, pretože je pre mňa dôležité štúdium doma. Ale kto vie – tento názor sa môže každým dňom zmeniť.

Denisa objavuje kuriozity na Slovensku: Pomník starých mládencov či kopec naopak. Všetko zahraničné sa dá v nejakej verzii nájsť aj u nás

• Zlaté piesky sú najväčšia istota pri vode.
• Delfín je mestská voľba pre Ružinov a širšie centrum.
• Rosnička sa má po rekonštrukcii otvoriť počas prázdnin.
• Online lístok vychádza výhodnejšie než pokladňa.

Keď v hlavnom meste udrú prvé brutálne horúčavy, polovica Bratislavy neuteká na vidiek, ale migruje do inej mestskej časti. Mestské kúpaliská riadené organizáciou STaRZ spúšťajú sezónu 2026 postupne podľa počasia a povolení hygieny.

Martin z projektu Kam po Slovensku: Počas stanovačky v lese okolo nás pobehovala žena, ktorá utiekla z blázinca

Ak nechceš ostať stáť pred zatvorenou bránou s uterákom na krku alebo zbytočne preplácať lístky na mieste, toto je reálny prehľad bratislavskej bazénovej reality bez cenzúry.

Nová Rosnička v Dúbravke ako hlavný hit leta

Najväčší dopyt a zvedavosť tento rok logicky ťahá legendárna Rosnička. Mesto ju otvára počas letných prázdnin a po masívnej rekonštrukcii sľubuje úplne iný zážitok, než na aký sme boli zvyknutí.

Okrem klasického 50-metrového plaveckého bazéna a trojšmykľavky pribudne úplne nový stredný bazén s relaxačnými prvkami, vynovený detský bazén a kompletne zrevitalizovaná zeleň. Čo je však najdôležitejšie - Rosnička testuje úplne nový koncept gastro zóny. Zabudni na predražený polotovar, čakaj modernejší street food a gastro, ktoré konečne zodpovedá roku 2026.

Veľká trojka

Zlaté piesky - Ak chceš priestor, festivalový vibe a vôbec ti neprekáža občasný ľudský bizár, Zlaté piesky sú tvoja istota. Fungujú denne až do 22:00 a okrem najväčšej vodnej plochy v meste tu nájdeš wakeboard, plážový volejbal a kemping. Ideálne miesto, ak sa chceš s partou tváriť, že si na Splite, hoci si len na Ceste na Senec.

Bratislavské Zlaté piesky sa stále tešia obľube, predovšetkým ako stredisko vodných športov.

Pavol Funtál

Delfín v Ružinove - Presný opak jazerného rozletu. Kúpalisko schované v Ružovej doline je výborné dostupné zo širšieho centra. Má solídny 33-metrový bazén a šmykľavky. Pozor však na otváracie hodiny - cez týždeň otvárajú až od obeda a pred odchodom si na ich webe radšej over aktuálny status, keďže občas zápasia s odstávkami.

Tehelné pole - Betónová klasika pre ľudí, ktorí chcú ostať v centre diania. Ležíš v podstate v športovom backstagei medzi futbalovým a zimným štadiónom. Má skvelý 50-metrový bazén, ale minimum tieňa. Ak sa chceš len rýchlo schladiť po práci a nachytať bronz, si na správnom mieste. Mesto ho otvára postupne podľa počasia.

kúpalisko Tehelné pole

HN/Spodniaková Miroslava

Komorné zašivárne

Ak ťa nelákajú tisícové davy a hľadáš skôr pokojnejší kút, Bratislava má v rukáve pár menších areálov:

Mičurin pod Slavínom - Najväčší bratislavský letný polotajný dvor. Kapacita je striktne obmedzená na 150 ľudí, takže tam vládne totálny kľud, hoci máš pod nosom len 20-metrový bazén. Výhľad a atmosféra starého amfiteátra to však plne vynahradzujú.

Zápach v bazénoch nespôsobuje chlór. Niekto sa do tej vody jednoducho vymočil

Zbojnička v Rači - Kúpalisko utopené v Knižkovej doline priamo pri vinohradoch ponúka 50-metrový bazén a príjemný chládok z blízkeho lesa.

Krasňany a Lamač - Sídliskové klasiky s menšou kapacitou (od 400 do 1000 ľudí), kde stretneš hlavne lokálnych obyvateľov. Sú ideálne na rýchly ranný alebo večerný reset bez zbytočného pretláčania sa pri bufetoch.

Lístky nekupuj na pokladni, ak nechceš prerobiť

Ceny vstupného ostali oproti minulému roku našťastie nezmenené, no STaRZ ťa veľmi okato tlačí do online nákupu. Cez internet je to lacnejšie a vyhneš sa ranným radom v tom najväčšom pekle. Na pokladniach zaplatíš viac a zbytočne strácaš čas.

• Celodenný lístok pre dospelého: Cez internet zaplatíš 5,50 eura. Ak sa rozhodneš pre nákup priamo na pokladni, cena sa pohybuje od 6 do 8 eur v závislosti od atraktivity konkrétneho kúpaliska.
• Večerný vstup (po 17:00): Online ťa vyjde na 4,50 eura. Na mieste zaplatíš vyššiu fixnú sadzbu podľa cenníka daného areálu.
• Seniori a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím: Jednotná cena 3 eurá platí rovnako online aj pri pokladni.
• Deti do 3 rokov: Majú vstup na všetky mestské kúpaliská úplne zadarmo.

FOTO Raj pre milovníkov relaxu. Len kúsok od slovenských hraníc sa nachádza najväčšie termálne jazero na svete

Mestské permanentky navyše platia na všetkých 8 kúpalísk. Ak sa cez deň zatiahne obloha alebo začne pršať, tvoja permanentka platí aj ako 90-minútový vstup do krytej Mestskej plavárne Pasienky. Ideálny záložný plán, ako si zachrániť skazený deň.

Leto v meste je fajn, ale skutočné zážitky na teba čakajú za tabuľou Bratislavy. Na Brainee neprinášame nudné bedekre, ale reálny pohľad na cestovanie, skryté urbexy, bizarné lokality aj úprimné reportáže z domova i zo sveta, kde ti na rovinu povieme, ktoré miesta stoja za hriech a kde ťa len ošklbú o peniaze. Klikaj na našu sekciu Cestovanie a zbaľ sa na ďalšiu cestu bez omáčok.

• Slováci v roku 2025 spravili v Chorvátsku 3,3 milióna prenocovaní.
• Najviac ich lákali Crikvenica, Vodice a Zadar.
• Chorvátsko investuje do nových hotelov, prémiových kempov a lepších služieb.
• Nové označenie Local Host má turistom ukázať kvalitných domácich hostiteľov.

Keď sa povie Chorvátsko, polovici Slovenska sa v hlave spustí veľmi konkrétny film. Nočná cesta autom, sendviče v alobale, prvý pohľad na more niekde za serpentínou a apartmán, v ktorom sa človek tvári, že mu vôbec neprekáža sprcha vedľa toalety. Lenže Jadran, ktorý si Slováci pamätajú z detstva, sa mení. A menia sa aj Slováci.

Chorvátsko skrýva množstvo krásnych pláží, o ktorých si možno nevedel. Pozri si v GALÉRII tie najkrajšie

V roku 2025 navštívilo Chorvátsko takmer 532-tisíc slovenských turistov. Spolu tam vytvorili 3,3 milióna prenocovaní. Najsilnejšími destináciami boli Crikvenica, Vodice a Zadar, teda miesta, ktoré dobre zapadajú do predstavy klasickej slovenskej letnej dovolenky. More, dostupnosť, známe prostredie a pocit, že človek približne vie, čo dostane.

Lenže prvé mesiace roka 2026 ukazujú aj trochu inú mapu. Od januára do konca mája prišlo do Chorvátska zo Slovenska 42-tisíc ľudí a pribudlo 155-tisíc prenocovaní. Najviac smerovali do Zadaru, Poreča a Rovinja, no rastie aj záujem o Záhreb, Pulu či Opatiju.

Chorvátsko už nechce byť len slovenské more

„Chorvátsko je pre Slovákov také slovenské more. Nie je to nič zvláštne, je blízko, dostupné a v dnešnej situácii hrá veľkú rolu aj bezpečnosť. Pre Slovákov budú tento rok podľa mňa najdôležitejšie tri veci: blízkosť, flexibilita a bezpečnosť,“ povedal pre Brainee Miodrag Mlačić, riaditeľ Chorvátskeho turistického združenia pre Slovensko.

Tradičný sprievod batanových lodí pri západe slnka v Rovinji v Chorvátsku

Dreamstime

Práve slovo flexibilita je pri Chorvátsku dôležitejšie než kedysi. Kým staršie dovolenkové pravidlo znelo ísť raz za leto na 2 týždne k moru, dnes sa cestuje inak - kratšie, častejšie a spontánnejšie. Predĺžený víkend v Zadare, pár dní v Pule, Záhreb mimo sezóny alebo ostrov s partiou kamarátov už znejú prirodzenejšie než jediná veľká dovolenka roka.

Mlačić hovorí, že mladí cestovatelia nechcú iba ležať pri vode. „Mladí ľudia dnes hľadajú zážitok. Nejde len o slnko a more. Zaujíma ich aktívnejšia dovolenka, niečo menej klasické, miesta, kam nejdú všetci,“ vysvetlil pre Brainee.

Lacnejšie Chorvátsko stále existuje, len ho treba hľadať

Jedna z najčastejších viet o Chorvátsku znie, že už nie je lacné. A áno, Dubrovník, Hvar, Rovinj alebo Split v hlavnej sezóne vedia rozpočet zjesť rýchlejšie než hladný dovolenkár prvú večeru pri mori. Lenže krajina nie je len niekoľko najznámejších miest.

Dohovorili by ste sa na dovolenke v Chorvátsku? Otestujte sa, či poznáte základné slová a frázy

„Keď niekto ide do Dubrovníka, Hvaru, Rovinja alebo Splitu, povie, že Chorvátsko je drahé. Ale Chorvátsko má stovky menších miest na pobreží, ktoré nie sú také známe a pritom sú krásne,“ hovorí Mlačić. Mladým odporúča hľadať menšie ostrovy, malé prímorské obce, hostely alebo ubytovanie pre viac ľudí. „Za pár klikov sa dá nájsť miesto, ktoré nie je preplnené a nemusí stáť veľa peňazí,“ dodal.

Zaujímavou alternatívou je aj vnútrozemie. Slavónia a Baranja sú bližšie než veľká časť pobrežia, majú víno, jedlo, prírodu a národný park Kopački rit. Navyše bývajú lacnejšie než najvyťaženejšie letoviská pri mori.

Nové hotely, prémiové kempy a menej dovolenkovej improvizácie

Chorvátsko zároveň cíti, že spoliehať sa iba na nostalgiu nestačí. Krajina investuje do cestovného ruchu vo veľkom. Medzi najväčšie projekty patrí päťhviezdičkový Resort Pical spoločnosti Valamar v Poreči za približne 200 miliónov eur, pripravovaný Opatija Marriott Resort & Spa v Ičići a rekonštrukcia hotela Marjan v Splite. Pri posledných dvoch projektoch sa investície pohybujú približne na úrovni 100 miliónov eur.

Dubrovník, Chorvátsko

Pixabay

„Chorvátsko dnes nestavia len nové hotely. Rozvíja aj kvalitu služieb, infraštruktúru a celoročnú ponuku. Cieľom je, aby sa krajina ešte silnejšie profilovala ako moderná európska destinácia s dôrazom na kvalitu, udržateľnosť a komfort cestovania,“ uvádza Mlačić.

Vidieť to aj na dopyte. Päťhviezdičkové hotely a prémiové kempy hlásia počas sezóny obsadenosť blízku maximálnym kapacitám. Inak povedané, časť turistov už nechce len najlacnejšiu izbu blízko pláže, ale lepší servis, pohodlnejšiu dopravu, kvalitnejšie jedlo a pocit, že dovolenka nebude lotéria.

Apartmán nestačí, prichádza Local Host

Zaujímavou novinkou je označenie Local Host. Nejde o ďalší anonymný štítok na dverách, ale o značku pre domácich hostiteľov, ktorí ponúkajú viac než posteľ, klimatizáciu a kľúče položené pod rohožkou.

Chorvátsko nemusí byť len o mori. Toto je výber michelinských reštaurácií, ktoré rozhodne musíš navštíviť

„Local Host je zárukou kvality a lokálnej pohostinnosti. Turistom hovorí, že neprichádzajú len do apartmánu, ale k hostiteľovi, ktorý im vie ukázať osobnejší a autentickejší pohľad na Chorvátsko,“ vysvetlil Mlačić v tlačovej správe.

A práve tu môže byť Chorvátsko pre mladých znovu zaujímavé. Nie ako návrat do detstva, ale ako krajina, ktorú poznáme dosť dobre na to, aby sme si dovolili ísť aj mimo najvyšľapanejších trás. Lebo možno najväčší omyl o Chorvátsku nie je, že je drahé alebo preplnené. Možno je to predstava, že ho už poznáme.

• V Jasnej otvorí 18. júla 2026 nový Bike & Slide Park.
• Slide Park ponúkne 7 tematických šmykľaviek.
• Bike Park pridá dve cyklistické trate pre rôzne úrovne jazdcov.
• Vstup je síce zadarmo, no treba rátať s vývozom lanovkou.

Jasná sa toto leto pokúsi o trik, ktorý slovenské strediská často sľubujú, no nie vždy zvládnu - dostať na kopec aj ľudí, ktorí nemajú ambíciu zdolať vrchol, merať si výkon v aplikácii ani tváriť sa, že oddych musí bolieť. Namiesto ďalšej gýčovej fotky pri lanovke prichádza Slide a Bike Park, ktorého slávnostné otvorenie je naplánované už 18. júla, informuje portál strediska.

Viac ako sto metrov šmykľaviek uprostred lesa

Najviac pozornosti si pravdepodobne ukradne Slide Park na trase Priehyba - Koliesko, ktorý funguje ako zážitkový chodník Medveďa Maxa. Zabudni však na nudné tabule s textom, ktoré nikto nečíta. Na tejto trase dostaneš výhľady a hlavne sedem tematických šmykľaviek.

Zvláštny krik, pavúky v strope či dotieravá sekta. Cestovatelia sa podelili o najpodivneješie zážitky na ubytovaní cez Airbnb

Každá z nich patrí jednému zvieraťu z hôr - medveďovi, jeleňovi, svišťovi či kamzíkovi. Dokopy majú cez 127 metrov, takže nejde o žiadne symbolické plastové hračky z nákupného centra. Najdlhší orol presahuje 30 metrov, zatiaľ čo šesťmetrový svišť cieli na menšie deti.

Vstup zadarmo, ale čítaj medzi riadkami

Prevádzkovatelia lákajú na to, že vstup do samotného Slide Parku je zadarmo. To je síce pravda, no férové je dodať, že teleport na Priehybu zatiaľ nevynašli.

Na to, aby si sa k šmykľavkám vôbec dostal, musíš využiť lanovky z Bielej Púte alebo Kolieska. Samotný park ťa teda nezruinuje, ale horský výlet si stále vypýta logistiku, čas a pri pokladniach lanoviek aj poriadnu kontrolu aktuálneho cenníka.

Dve nové trate

Druhou novinkou je Bike Park na trase Priehyba - Biela Púť, kde pre cyklistov pribudnú dve trate. Tí, čo hľadajú plynulejšiu jazdu pre začiatočníkov a rodiny, ocenia Flow Trail so sklonom približne 10 percent. Ak hľadáš niečo rýchlejšie, technickejšie a svalovicu na druhý deň, Sport Trail so sklonom 17 percent preverí tvoje schopnosti.

VIDEO Takto vyzerá 50 rokov nedotknutá opustená osada v slovenských kopcoch. V domoch ostali kabáty, postele aj mená ľudí

Najzaujímavejšie na týchto novinkách je, že horský deň už nemusí prebiehať v klasickom stereotype - lanovka, drahá terasa a útek domov. Deti majú dôvod ísť ďalej ako po prvú predajňu suvenírov, tínedžeri dostanú niečo akčnejšie a dospelí aspoň šancu predstierať, že výlet plánovali kvôli čerstvému vzduchu.

Ak chceš chytiť aj otvárací program, naplánuj si cestu na 18. júla. Na mieste bude Kali, show na bicykloch a trialová exhibícia Jána Kočiša.

Od päťeurovej zlej kávy na Madeire po miesta, o ktorých ti iní nepovedia. Klikaj na našu sekciu Cestovanie, kde rozoberáme dovolenky na Slovensku i vo svete na kompletku, bez omáčok a na rovinu.​

Portál Vice zozbieral niekoľko príbehov ľudí, ktorí by najradšej zabudli na desivé zážitky, ktoré ich postrehli v ubytovaní cez Airbnb. Okrem toho sme si pre teba pripravili galériu toho najhoršieho, čo ľudia počas pobytu cez túto platformu objavili.

Allie (24 rokov)

Raz som s priateľom zostala cez Airbnb v Gippslande. Bola to voľná spálňa nejakej náhodnej starej dámy. Okno na izbe bolo rozbité, nesmeli sme sa sprchovať dlhšie ako jednu minútu. Ani pustiť si teplú vodu. Po 20:30 nám nebolo dovolené hovoriť ani robiť hluk a museli sme požiadať o použitie kuchyne. Nesmeli sme parkovať na príjazdovej ceste, takže sme museli zaparkovať kilometer ďalej. A jej kôň sa stále pokúšal vniknúť do miestnosti, keď sme spali. Mali sme zostať tri noci, no zostali sme osem hodín, pretože to bolo príliš zvláštne.

Kaia (24 rokov)

Bývala som v byte v Melbourne so svojím priateľom. Niekoľkokrát počas dňa vypadla drevená doska spod rámu postele, tak som hostiteľovi poslala správu, či by to mohol opraviť. Bolo sedem hodin večer, keď som poslala správu. Okolo 9-tej sme s priateľom ležali nahí v posteli a len...počujeme odomykanie dverí? Neznámy muž vošiel priamo do našej spálne.

Môj priateľ povedal: „Wtf, čo tu robíš, prosím, odíď.” Muž povedal, že ho poslal hostiteľ, no nezazvonil ani nezaklopal. Poslala som hostiteľovi správu, že to nie je v poriadku. Následne mi zavolal a začal ma nazývať hlúpu. Nahlásili sme to Airbnb a oni mu odstránili ponuky a nám vrátili peniaze. On zase na oplátku na mojom profile nechal recenziu, že sme rozbili všetko nábytok. Nakoniec jeho profil obnovili a dodnes ponúka ubytovanie.

Nemáte peniaze? Toto sú najlacnejšie ubytovania na Slovensku (bez ohľadu na to, ako vyzerajú)

Sienna (28 rokov)

Išla som na večeru a vrátila som na svoje Airbnb ubytovanie. Na strope bola čierna diera, ktorá za denného svetla vyzerala dobre, no ukázalo sa, že v noci slúžila ako tunel pre obrovské pavúky. Strop bol plný zvierat veľkosti taniera a mne nezostávalo nič iné, ako spať v aute.

Asha (30 rokov)

V decembri 2018 som zostala v Airbnb v Portlande, bolo to asi desať minút autobusom z centra mesta a malo skvelé recenzie. Vpredu dúhová vlajka, chata vyzerala ako priamo z Modrých hôr, takže som sa cítila príjemne, akoby som bol doma. O pár hodín som dostala správu s kódom izby, no nevedela som, v ktorej izbe som a rovnako som nemala ani kód som samotného domu.

Miestnosť bola studená a na posteli bola iba plachta. Sedela som pred malým elektrickým ohrievačom celé hodiny pred spaním a zdieľala som kúpeľňu s ostatnými hosťami (ktorých som sotva videla - napriek tomu, že som vedela, že tam sú). Následne som dostala správu, že nevideli moje topánky pri vchodových dverách a že som sa nezúčastnila na „omši“.

Zdvorilo som odmietla ponuku zúčastniť sa večernej modlitby a potom, keď som sa večer vrátila, v kúpeľni nebol žiadny toaletný papier. Vedľa papierových utierok bol nápis „utrite a potom vložte do poskytnutého koša“. Mala som menštruáciu. V každom prípade to bolo ku*va divné.

Hobití domček, prerobená karosa či senecké Maldivy. Najcoolovejšie ubytovania na Slovensku, ktoré nájdeš na Airbnb

Indi (21 rokov)

Bol som v Byrone na škole a ubytovanie cez Airbnb, v ktorom sme zostali, bolo skutočne pekné, ale niečo na ňom bolo také mimo. Bol som tam ja a 5-6 ďalších dievčat. Jednu noc, keď som sám ležal a pokúšal sa zaspať, cítil som na sebe tlak a zvuky dýchania, ktoré boli tak bezbožne strašidelné.

Dal som si slúchadlá, aby som sa pokúsil rozptýliť, ale to nefungovalo a ten pocit jednoducho nezmizol, tak som sa presťahoval do inej miestnosti a vyspal som sa s jedným z ďalších dievčat. Ďalšia bizarná vec, ktorá sa stala, je, že sme všetci sedeli v obývačke hneď za kuchyňou, všetci sme boli v tej istej miestnosti a počuli sme niekoho/niečo kráčať po kuchyni a zadné dvere sa vkuse otvárali a zatvárali. Skončili sme poriadne traumatizovaní.

Myslíte si, že poznáte slovenské mestá? Skúste na základe fotografie určiť, kde sa tieto sídliská nachádzajú

Viete však priradiť, ktoré mestá patria do ktorého okresu? Možno na prvý pohľad znie jednoducho, no náš najnovší kvíz vás veľmi rýchlo vyvedie z omylu. Presvedčte sa sami.

Samozrejme, niekedy sa pošťastí a vznikne dokonalý záber, ktorý dané miesto znázorňuje ako raj na zemi. V skutočnosti však tie najnavštevovanejšie miesta obsadzujú drvivú časť roka turisti, alebo tam vládne zlé počasie. Dobrým príkladom je Grand Canyon v Arizone či slávny most Golden Gate.

Rozľahlý Grand Canyon v Arizone, jedno z najnavštevovanejších miest v Spojených štátoch, je oslavovaný pre svoje týčiace sa útesy a úchvatnú krajinu. Ročne však toto miesto navštívi približne šesť miliónov návštevníkov.

Rozľahlý Grand Canyon v Arizone, jedno z najnavštevovanejších miest v krajine, je oslavovaný pre svoje týčiace sa útesy a úchvatnú krajinu.  Ročne však toto miesto navštívi približne 6 miliónov návštevníkov.

Unsplash/drif-riadh, Twitter/stewdentdebt/

Najväčší problém je však ten, že oblasť s rozlohou vyše 3-tisíc kilometrov štvorcových sa môže pochváliť iba štyrmi rozhľadňami, čo často vedie k nekonečným radám turistov prahnúcim po dokonalej fotke na Instagram. Ak teda chceš aj ty svoju vlastnú fotografiu s týmto unikátnym výhľadom, navštív ho buď na jar alebo na jeseň, keď sú denné teploty nižšie a davy redšie. 

Golden Gate

Most Golden Gate, ktorý sa tiahne vyše štyri kilometre cez záliv v San Franciscu, je jedným z najfotografovanejších na svete, ale len vtedy, ak ho je vidno. Napriek tomu, že sa týčiaci vo výške takmer 250 metrov nad hladinou a je natretý na jasno oranžovo, často ho hmla takmer celý zahalí.

Most Golden Gate, ktorý sa tiahne vyše štyri kilometre cez záliv v San Franciscu, je jedným z najfotografovanejších na svete, ale len vtedy, ak ho je vidno.

Unsplash/joseph-barrientos, Instagram/crohns_to_5k/

Jeden z najvyšších visutých mostov v krajine je neoddeliteľnou dominantou prímorského mesta a lákadlom pre turistov. Vo väčšine času však kvôli stálemu smogu ponúka pohľad len na vrcholky svojich hlavných nosných veží.

Dominika stojí za profilom Cestuj spoznávaj: Na toto ľudia pri cestovaní zabúdajú, tieto destinácie sa tento rok oplatí navštíviť

Ďalšie obľúbené turistické destinácie, ktoré na často upravených fotkách vyzerajú úplne inak ako v realite nájdeš v galérii.

Nebo nad Štiavnicou

Ak hľadáš príjemné ubytovanie s priateľmi či s blízkou rodinou, pretože nechceš byť sám a chceš stráviť príjemný čas s ľuďmi, ktorých máš rád, Nebo nad Štiavnicou môže byť pre teba vhodná voľba. Je to komplex štyroch domčekov, ktoré boli pôvodne baníckymi domami. Pôvodne mali zaniknúť, ale majiteľka sa rozhodla prerobiť ich do krásneho štýlu. Nájdeš ich na kopci s názvom Nebo, ktorý sa týči nad krásnou Štiavnicou. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Nebo nad Stiavnicou (@nebonadstiavnicou)

Preto ak sa ti náhodou zacnie aj za spoločenským životom, blízko máš Banskú Štiavnicu, kde si môžeš vychutnať kávu v kaviarni Divná pani so svojským, originálnym štýlom. A keď náhodou pochytíš chuť na pamiatky, Banská Štiavnica ich ponúka mnoho. Expozíciu ponúka Nový zámok a Starý zámok, krásny výhľad si môžeš vychutnať aj z kalvárie.

Ak ale hľadáš vhodný priestor pre hľadanie inšpirácie alebo posedenie s priateľmi, jeden z domčekov nad Štiavnicou možno bude práve pre teba, keďže sa nachádzajú v tichom prostredí.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa V korunách stromov (@v_korunach_stromov)

V korunách stromov

Osamelý domček doslova v korunách stromov je vhodný najmä pre tých, ktorých už tak celkom unavil ten unáhlený život a chceli by v pokoji nabrať nové sily a načerpať energiu. A kde inde ju načerpáš, ako v prírode? Domček sa nachádza v obci Oľšavka a blízko sa nachádza aj Spišský hrad, ak by si predsa len chcel navštíviť aj nejakú pamiatku. Celý projekt bol spustený v letnej sezóne v roku 2020. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Ubytovanie v prírode (@ubytovanie_v_prirode)

Chata Hlboké

Ak bývaš na západnom Slovensku a na východ sa ti cestovať nechce, nemusíš celkom zúfať. V blízkosti Bojníc sa nachádza chata Hlboké, v ktorej si môžeš spolu s priateľmi oddýchnuť a užiť si napríklad príjemný víkend. Okrem toho sa niekoľko stoviek metrov nachádza aj vyhliadka v Bojniciach, ak zatúžiš po krásnom výhľade. Chatu obklopuje les, čiže ani o štebot vtákov nebude núdza. Keďže sa miesto nachádza 2,1 kilometrov od Bojníc, nemusíš celý čas tráviť len na chate. Bojnice totiž ponúkajú množstvo miest, ktoré stoja za návštevu. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Treehouse.sk (@treehouse.sk)

Treehouse

Kto ako dieťa nesníval o domčeku na strome, v ktorom by sa ukryl pred rodičmi a žil si svoj detský sen. Asi väčšina z nás si niečo podobné priala. Treehouse je komplex piatich domčekov na strome a nachádzajú sa kúsok od kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. A keďže kúpeľné mesto tiež ponúka množstvo možností na prechádzku, ako napríklad park v Trenčianskych Tepliciach, určite sa nudiť nebudeš. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Wild House (@wildhouse_donovaly)

Wildhouse 

Nachádza sa v Národnom parku Veľká Fatra a v blízkosti je aj lyžiarske stredisko Donovaly. Vybrať si môžeš z troch domčekov - Helios, Fauna a Flora. Miesto je vhodné na úplné vypnutie sa od mestského ruchu či zhonu a ponúka miesto na oddych. Okrem toho, ak máš rád turistiku, v okolí nájdeš aj turistické trasy, ale ak si radšej typ na bicykel, využiť môžeš aj cyklotrasy, ktoré vedú do niekoľko kilometrov vzdialenej bývalej osady Kalište. 

CNN uviedla, že Slowjamastan, ktorý má vlastnú vlajku, menu a národnú hymnu, vyhlásil svoju suverenitu a odtrhol sa od USA 1. decembra 2021. Má dokonca svoje vlastné časové pásmo, Slowjamastan Standard Time, a na svojom území má 12 štátov vrátane hlavného mesta Dublândia.

Inšpiroval ho iný mikronárod

Pri zakladaní vlastnej republiky sa inšpiroval pri návšteve iného samozvaného mikronároda, ktorý navštívil. Ide o Republiku Molossia, podobne veľký mikronárod v Nevade, ktorý sa údajne oddelil od USA v roku 1998. Inšpirovaný svojou návštevou sa Williams vrátil domov, v októbri 2021 kúpil pozemok v Kalifornii a o tri mesiace neskôr vyhlásil nezávislosť svojej krajiny.

Slowjamastan, ktorý má vlastnú vlajku, menu a národnú hymnu, vyhlásil svoju suverenitu a odtrhol sa od USA 1. decembra 2021.

Instagram/slowjamastan/

Je otázne, či je nezávislosť Slowjamastanu uznaná. Williams pre Insider uviedol, že prezident Joe Biden zatiaľ neuznal odtrhnutie jeho mikronároda prostredníctvom e-mailu ani sociálnych médií. Na webovej stránke krajiny sa tiež neuvádzajú formálne diplomatické vzťahy s inými štátmi. Pokiaľ ide o správu vecí verejných, národ Slowjamastan sa v súčasnosti definuje ako "diktatúra".

Šialené zákony

„V súčasnosti máme viac ako 5 000 úžasných, registrovaných Slowjamastanov v sčítaní ľudu,“ povedal Williams pre Insider. „Neplánujeme žiadne voľby, aj keď to nie je vylúčené. Snažím sa tento krásny národ rozbehnúť skôr, ako ho nechám rozbehnúť niekým iným!“

Ale nie je to tak, že by bol Slowjamastan miestom bez zákonov. Krajina má určité pravidlá, ktoré sú definované v "Zákonoch, štatútoch a nariadeniach Slowjamastanu". Napríklad sú na území Republiky Slowjamastan, prísne zakázané kroksy. „Ako trest vám kroksy násilne odoberieme a dostane nimi ranu po hlave,“ uvádza sa v štatúte.

Sultán ako DJ v rádiu

Vládca samozvanej krajiny okrem jej riadenia pracuje v rádiu ako DJ. „Keď nevládne najnovšiemu národu na svete, náš drahý vodca vedie medzinárodne vysielanú rozhlasovú šou s názvom ‘Sunday Night Slow Jams‘, ktorú v súčasnosti počuť na viac ako 200 rozhlasových staniciach po celej Amerike,“ píše sa vo Williamsovom životopise na webovej stránke Slowjamastanu.

Ale nie je to tak, že by bol Slowjamastan miestom bez zákonov. Krajina má určité pravidlá, ktoré sú definované v "Zákonoch, štatútoch a nariadeniach Slowjamastanu".

Instagram/slowjamastan/

Napriek tomu, že Williams je najvyšším vodcom, väčšinu času trávi mimo Slowjamastanu. Presnejšie takmer 100 kilometrov ďaleko, kde pracuje ako rozhlasový DJ na staniciach Magic 92,5 a Z90 v San Diegu. „Navštevujem krajinu tak často, ako môžem. Väčšinou však pracujem z nášho amerického konzulátu tu v San Diegu v Kalifornii v Spojených štátoch amerických,“ povedal Williams.

Veľké plány

Williams má so svojou krajinou veľké a dosť uletené sny. „Jedného dňa chcem postaviť veľkolepý palác pre sultána a jeho hárem, ale teraz sa sústredím na ľudí,“ povedal Williams pre Insider.

Bizarné kniežatstvo na pobreží Anglicka. Bývalá vojenská pevnosť je najmenším neuznaným štátom na svete

Na pozemku plánuje vybudovať vodnú atrakciu lazy river, interaktívnu farmu pásavcov a mongolskú reštauráciu neobmedzenou konzumáciou. „Momentálne sú to len sny, hoci sme už začali s lenivou riekou,“ povedal Williams a priznal, že zatiaľ je to len "suchá roklina".

Originálne ubytovanie Deep Sleep sa skladá zo štyroch súkromných dvojposteľových kajút a „romantickej“ jaskynnej miestnosti s manželskou posteľou, jedálenským kútom a kúpeľnou. Hotel prevádzkuje spoločnosť pre outdoorové aktivity Go Below a je otvorený iba jednu noc v týždni – v sobotu večer. Zážitok začína v sobotu o piatej večer na základni Go Below neďaleko mesta Blaenau Ffestiniog, kde sa stretneš so sprievodcami, ktorí ťa dovedú do hotela.

Zostup do hotela trvá približne hodinu 

Najskôr musíš zvládnuť 45 minútový horský výstup s krásnymi výhľadmi. Následne sa zastavíš na chate, aby si sa "vybavil" na zostup do podsvetia prilbou, svetlom, postrojom a špeciálnymi topánkami. „Potom je čas rozlúčiť sa s vonkajším svetom a vydať sa do hlbín najväčšej a najhlbšej opustenej bridlicovej bane na svete,“ uvádza sa na webe hotela.

Na náročnej trase v bani, v ktorej sa pracovalo približne od roku 1810 do roku 1939, prekonáš staré banícke schody či rozpadajúce sa mosty. Sprievodca ti k tomu poskytne množstvo historických informácií o živote baníkov, pričom zostup do hotela trvá približne hodinu.

Po príchode do Deep Sleep ťa privíta teplý nápoj a na hotelovom piknikovom stole si môžu vychutnať bezplatné jedlo v štýle „expedície“. „Potom sa môžeš uchýliť do postele a užiť si hlboký spánok,“ poznamenáva hotel.

Wi-Fi a tečúca voda z prameňa

Počas celého roka sa v hoteli nachádza teplota 10 stupňov Celzia, ale kajuty sú „celkom útulné“ vďaka hrubej izolácii, ktorá lemuje ich steny. Celé elektrické osvetlenie je nízkonapäťové a napájané 12V batériami. Prekvapivo má hotel aj Wi-Fi, poskytované cez jeden kilometer dlhý ethernetový kábel zo 4G antény na povrchu. V bani je dokonca tečúca voda z prameňa. 

Lacné letenky nie sú všetko: Toto sú ceny v destináciách, do ktorých môžete letieť z Bratislavy. Tieto sa vôbec neoplatia

Sprievodca a člen technického personálu v hoteli nocujú tiež. Po ľahkých raňajkách a čaji o 8:00 ráno je čas vystúpiť na povrch bane a opäť zbadať denné svetlo.

Približne v 70. rokoch minulého storočia na tomto mieste stála malá drevená rozhľadňa a často sem chodili rodiny s deťmi. Medzi drevenou a modernou vyhliadkou však existovalo temné obdobie, kedy sa k vrcholu mohol priblížiť len málokto. V ďalšej časti našej série o objavovaní opustených miest sa pozrieme na vojenskú základňu, ktorá na tomto mieste stála.

Devínska Kobyla

Wikipedia/svetovid/

V rámci našej urbex série sme ti už prieniesli: 

• Takto vyzerá opustená Kočnerova bytovka. Zlodeji ukradli, čo sa dalo, jeden vchod obýval drogovo závislý
• Takto vyzerá opustený liečebný dom v Trenčianskych Tepliciach. Z klenotu sú kulisy pre hororový film

Obľúbené miesto uzavrela armáda

Devínska Kobyla mala na svojom vrchole rovnú plochu. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo bol v 80. rokoch kopec uzatvorený pre verejnosť, píše web Kam na Výlety. Následne na mieste vybudovala Československá ľudová armáda plot, za ktorým začali rásť prvé stavby a budovy. Netrvalo dlho a na vrchole kopca začal vyčnievať radar.

Na mieste vznikla raketová základňa, ktorá vďaka dobrému umiestneniu mohla posielať rakety na všetky svetové strany. Armáda sem nainštalovala najmodernejšiu bojovú techniku, aká v tom čase na Slovensku bola. Malo ísť o šestnásť protilietadlových rakiet systému zem – vzduch S 125 Neva, označované tiež ako SA-3 GOA.

Takto vyzerá opustená Kočnerova bytovka. Zlodeji ukradli, čo sa dalo, jeden vchod obýval drogovo závislý

Súčasťou obrany proti NATO

Tie boli na štyroch odpaľovacích rampách - tri boli nonstop nabité a pripravené k boju, jedna slúžila na výcvik. Na základni bolo dvadsať objektov vrátane bunkrov a v čase aktívneho využívania tu slúžilo približne 140 vojakov 186. raketovej brigády Československej ľudovej armády, ktorej úlohou bola ochrana vzdušného priestoru nad Bratislavou.

Brigáda bola súčasťou obrany štátov Varšavskej zmluvy proti letectvu a raketám NATO. Základňa po zmene režimu postupne stratila svoj význam a začala chátrať. Rakety S-125 vydržali na vrchole Devínskej Kobyly do mája 1997, potom sa vrátili do vojenského útvaru v Moste pri Bratislave, ktorý zrušili v roku 2003.

Základňa na Devínskej Kobyle

Wikipedia/lukáč Peter/

Ľudia zobrali všetko, čo sa dalo

Areál bol spočiatku chránený, dnes sa do neho dostane ktokoľvek. Okrem areálu, ktorý láka fanúšikov airsoftu, graffiti a vandalov, sa tu totiž nachádza nová rozhľadňa, ktorá nahradila starú. Tá bola vyrobená z bývalej rakety. Zatiaľ čo sa teda ľudia chodia pokochať výhľadom, areál sa postupne mení na opustenú ruinu.

„Celý areál desiatky rokov chátra. Nikto ho nestráži, nikoho nezaujíma. Niet divu, že sa z interiéru prakticky nič nezachovalo. Areál nad Bratislavou zostal napospas zlodejom a vandalov. V celej budove chýba väčšina dvier a o sklenenej výplni ani nehovorím. Po rozvádzačoch zostali v stenách už len diery,” hovorí o mieste urbexer Ivan.

„Za veľkým hangárom je ukrytá spleť chodieb. Celá stavba je poprepájaná - je to vlastne jeden veľký bunker. V chodbách je niekoľko menších miestností. Technológia je samozrejme preč. Po stenách visia zvyšky starých káblov,” dodáva.

Areál sa už zachrániť nedá

Spolu s ďalším urbexerom, ktorý sa na YouTube prezentuje ako Frenkie, si všimli, že na jednom mieste sa nachádza piecka, ktorá však s výbavou základne rozhodne nemá nič spoločné. Zrejme si ju tu postavili ľudia, ktorí sem chodia prespávať a počas chladných nocí sa potrebovali zohriať.

Dnes je už jasné, že areál sa nedá zachrániť. Väčšina zdevastovaných budov je zarastená stromami, odpaľovacie rampy zmizli pod bujnou vegetáciou a čo nezničil čas, o to sa postarali vandali a hráči airsoftu. Tí si totiž do stien urobili diery, aby si zatraktívnili hru.

Raketová základňa na Devínskej Kobyle

Youtube/frenkie/

Všetky priestory sú voľne dostupné, pri ich objavovaní však treba myslieť na to, že stále ide o schátraný bývalý areál raketovej základne, kde sa dá ľahko zraniť. Aj preto by si ho nemal navštíviť sám, ale minimálne vo dvojici.

Upozorniť na problém chcel pomocou kontrastu medzi tradičnými stravovacími návykmi v rozvojových krajinách s tými vyspelými. „Hľadal som regióny a komunity, kde tradičné jedlo nikdy nenahradí fast food a kde domáce jedlá sú základom rodiny a kultúry,“ upresnil fotograf.

Umelec prerazil vďaka odpadkovej móde. Kostýmy afrických street art umelcov ti vyrazia dych

V rámci projektu žiadal od detí, aby si zapisovali každé jedlo, čo v priebehu týždňa zjedli. Po týždni následne zvečnil na originálnych záberoch deti s ich jedálničkami.

Comic-con či falošné cukríky

Comic-con je podujatie pre milovníkov komiksov a je populárne po celom svete. Obyvateľ San Diega radí: „Ak sa sem chystáte v lete, vyhnite sa týždňu okolo Comic-conu. Teda, ak sa sem nechystáte práve preto. V centre mesta a v Coronade je šialene plno a ceny sú neskutočne vysoké.“ Preto ak vyhľadávaš skôr pokojnejšiu dovolenku, v období tohto podujatia sa Coronadu vyhni. 

Londýn patrí tiež medzi obľúbené destinácie, ktoré ľudia radi navštevujú. Ale aj tu si treba dávať pozor, aby vás domáci nepreklínali pohľadmi. „Nestojte na ľavej strane eskalátorov. Odstrčia vás a budú na vás nadávať. Taktiež si dávajte pozor na cestovanie počas dopravnej špičky, viacerí z nás sa snažia dostať do alebo z kancelárie a presne vieme, kam ideme a kde stojíme. Vyhýbajte sa obchodom s ‚americkými cukrovinkami‘, ktoré sa v poslednom čase objavujú v centre. Väčšina cukríkov je buď falošná, kradnutá alebo stará. Nehovoriac o vysokých cenách,“ radí obyvateľ Londýna. 

Londýn

Marcin Nowak/Unsplash

Divoké kvety v Arizone a hurikány na Floride

Ak sa chystáš do Arizony, aj v tejto krajine si musíš dávať na isté veci pozor. Napríklad na polia divokých kvetov, ako radí obyvateľ Arizony, pretože sa tu nachádzajú jedovaté veci obľubujúce tieto kvety. „Ak ste ďaleko mimo údolia, je to dlhá cesta pre pomoc. Zbaľte si aj vodu. Čokoľvek si myslíte, že potrebujete, zdvojnásobte to, najmä ak idete pešo. V púšti nemáme tienisté stromy a nebude sa vám páčiť oprieť sa o kaktus. Držte sa chodníkov. Hory v údolí sú zradnejšie, ako si myslíte. Ľudia tam umierajú,“ hovorí Arizončan. 

Florida taktiež patrí medzi destinácie, ktoré turisti navštevujú. Obyvateľ žijúci na Floride, konkrétne na pobreží Mexického zálivu, hovorí, že tam turisti chodievajú väčšinou v júni alebo v septembri. Problém ale je, že v tom čase je na tomto mieste sezóna hurikánov. A, samozrejme, ľudia sa následne zvyknú sťažovať na každodenné prehánky alebo zostávajú zaskočení, keď im hurikán prekazí plány. Ďalší obyvateľ na juhovýchodnom pobreží Floridy upozorňuje, aby si turisti dávali pozor na výstražné vlajky na pláži. Vlny dokážu byť naozaj zradné a o niekoľko sekúnd sa môžeš objaviť ďaleko od brehu. A to asi zažiť nechceš. 

Florida

Ashley Satanovsky/Unsplash

Horúčavy a bicykle

Austrália sa tiež zaraďuje medzi destinácie, ktoré navštevuje množstvo turistov, alebo minimálne sa nachádza na ich „wish liste“. Dobrá rada je, aby ste krajinu nenavštevovali počas leta v období od polovice decembra do polovice marca. Horúčavy sú neznesiteľné. „Budete mať najhoršie spáleniny od slnka v živote, vždy niekde horí, vychádzajú hady a veľa ľudí a firiem je počas januára na dovolenke. Nie sme na tom najlepšie. Príďte mimo sezóny, vtedy vám narobíme krevety na grile,“ povedal Austrálčan. 

Amsterdam

Sabina Fratila/Unsplash

Ak sa chystáš do Amsterdamu, mesta bicyklov, obyvateľ odporúča najmä ľuďom, aby neskúšali jazdu na bicykli pokiaľ nie sú zoznámení s tým, ako v krajine funguje doprava. Môže to byť totiž nebezpečné. Ak sa predsa len na bicykel vydáš, nezabudni sledovať, ktoré cesty sú určené pre bicykel a drž sa na nich. V prípade, že si chodec, cyklistickým cestám sa radšej vyhni, pretože to môže byť tiež riskantné. 

Vzhľadom na rozširovanie areálu a samotnú lokalitu to čoraz viac začína vyzerať tak, že stromy sú naozaj len v okolí samotnej drevenej konštrukcie, po ktorej môžeš chodiť. Samozrejme, vynahradí ti to pohľad na Tatry, no pokiaľ máš rád prírodu, ťažko sa zbavuješ pocitu, že zásahov človeka v oblasti bolo už príliš. 

Chceš konečne zažiť niečo iné? Pozreli sme sa na päť nových atrakcií naprieč Slovenskom, ktoré musíš navštíviť

Česká alternatíva

Pokiaľ máš chuť zažiť „poriadny” chodník korunami stromov, nemusíš pritom ísť vôbec ďaleko. V Česku sa nachádza takzvaná Stezka korunami stromů Lipno. Ide o celorepublikový unikát, ktorý bol otvorený ešte v roku 2012. 

„Chodník je citlivo začlenený do krajiny v okolí lipenského jazera a je unikátnym doplnením Lipna. Uceluje tak ponuku športových, výchovných a zábavných aktivít,” píše sa na webe Lipno.info

Nižšia cena

Práve citlivé začlenenie do krajiny z neho robí v porovnaní s Bachledkou jasného favorita. Jednoducho tu máš pocit, že chodník je doplnením lesa a nie les doplnením chodníka. Cenovo sú obe atrakcie porovnateľné (15 a 14 eur), pri započítaní cesty lanovkou sa však rozdiel zvyšuje (Lipno je o štyri eurá lacnejšie ako Bachledka).

Pokiaľ máš teda chuť, v lete môžeš dať namiesto Bachledky šancu aj českej alternatíve, ktorú môžeš spojiť s viacdenným výletom u našich západných susedov.

„Ľudia vlastnia zbrane, Američanky zvyčajne nechodia samy na prechádzky. Najväčšia hlúposť, ktorú som počula, je, že ľudia prídu do Los Angeles a stanú sa z nich hviezdy. Podarí sa to jednému z milióna. Presadiť sa v Amerike nie je vôbec jednoduché,“ hovorí pre Brainee Laila Hrindova. 

Študovala si v Texase a Georgii. Ako vyzerá študentský život v Amerike? 

Závisí to od odboru, ktorý študuješ, no univerzity sú v porovnaní s tými slovenskými viac praktické. Na bakalárskom stupni si štyri roky, pričom prvý rok si nemusíš vybrať špecializáciu. Štúdium je finančne náročné. 

Z čoho si študenti hradia školné? Berú si pôžičky? 

Každý študent má buď štipendium, alebo pôžičku. Keď ukončíš školu, začínaš s veľkým mínusom, s pôžičkou približne 150-tisíc dolárov. Američania to však berú ako bežnú súčasť ich života, nie je to pre nich stresujúce. 

Slovenka študuje v Číne: Len internáty nás stoja do 8-tisíc. Nie sú v najlepšom stave, no máš povinnosť na nich bývať

Ako sa študent dostane k štipendiu v Amerike? 

Napríklad ja som už v štrnástich rokoch začala hrať golf. Univerzity majú skautov, ktorí si ťa vyhliadnu. Približne v 17 rokoch sa mi ozvali s tým, že mi môžu poskytnúť štipendium.

Hoci to znie super, zaviažeš sa danej škole. Všetok tvoj čas je zároveň ich časom. Máš dlhé tréningy aj počas víkendov, priestor na osobný život nie je veľký.

Čo všetko ti hradí škola? 

Úplne všetko, výnimkou sú len letenky a vlastné auto. To však potrebuješ, pretože v oblasti, kde som študovala, nebola verejná doprava, len diaľnica, fast food a golfové ihrisko. 

V akom stave je ubytovanie určené pre študentov? 

V omnoho lepšom ako na Slovensku, no je potrebné povedať, že študenti si v Amerike platia za ubytovanie omnoho viac. Môžu bývať buď v kampuse, kde študujú, alebo mimo neho. 

Na mojej univerzite sme dostávali 800 dolárov mesačne na ubytovanie. Pokiaľ sme bývali v kampuse, platila nám ho univerzita.

Stretla si v priebehu rokov v Amerike nejakého Slováka? 

Bola som tam 4,5 roka, no spoznala som len dvoch Čechov. Omnoho častejšie som stretávala napríklad ľudí z Rumunska či Bulharska. 

Aj napriek tomu, že si kvôli golfu nemala príliš veľa času na voľnočasové aktivity, je bezpečné pre ženu, aby sa išla podvečer sama prejsť?

Ľudia tam zvyčajne chodia autom, mnohí na juhu sú obézni. Američania chodia do práce, následne do fitka, a domov, všade autom. Ja som ten typ človeka, ktorý sa rád prejde, no nebolo to úplne bezpečné. 

Na univerzite som mala veľmi dobrú kamarátku z Francúzska, po večeri sme sa rozhodli prejsť, no necítili sme sa komfortne. Američanky takto zvyčajne nechodia. Veľa ľudí vlastní zbrane, stretneš aj kovbojov. 

Dostala si sa aj do nejakých nebezpečných situácií? 

Chvalabohu, nie, ale keď som vycítila akékoľvek nebezpečenstvo, zmenila som smer. Napríklad na benzínke, ktorá bola od nášho kampusu 25 minút pešo, zabili pred dvomi rokmi študenta. 

Zažila si aj vďaka takýmto situáciám počas prvých mesiacov kultúrny šok? 

Samozrejme, no pocítila som ho aj prednedávnom. Mám priateľa, ktorý je černoch, a vzal ma na rande do miestneho parku. Keď sme sa prechádzali, začalo sa okolo nás pohybovať čoraz viac černochov. Priznám sa, ak by som tam bola sama, asi by som sa necítila úplne komfortne. 

Ako sa najčastejšie zoznamujú ľudia? Fičia v Amerike zoznamovacie aplikácie?

V Amerike je veľmi obľúbený Tinder, taktiež aj Bumble. Viaceré baby mi však povedali, že nemajú dobré skúsenosti s týmito aplikáciami.

Určite je to veľmi individuálne, ale spomedzi mladých ľudí, s ktorými si sa stretla, ako dlho žijú so svojimi rodičmi?  

Postupne sa to posúva. Myslím si však, že Američania odchádzajú z domu skôr, keďže mnohí nejdú na univerzitu a začínajú pracovať už v 18 rokoch. 

V čom sú podľa teba Slováci iní v porovnaní s Američanmi?

Amerika je obrovská a je vidieť značné rozdiely medzi severom a juhom. Napríklad na juhu je bežné, že muž príde za ženou prvý, no už sa to postupne mení. 

Mrzí ma však, že mnohí ľudia neberú vzťahy vážne. Rozumiem, sme ešte mladí, ale ak si chceš nájsť seriózneho partnera, je to pomerne ťažké.

Jediná Slovenka na Stanforde: Štúdium vyjde okolo 80-tisíc na rok. Pomáhame si, nikto ti tu nepovie nie

Randila si niekedy aj so Slovákom? 

Minulý rok, keď som nemala priateľa, som bola na troch stretnutiach na Slovensku. Jedno som mala so Slovákom, ďalšie s Poliakom a tretie s Američanom. Nedá sa to generalizovať, no najhoršie to dopadlo so Slovákom. Neurobil nič zlé, ale ničím ma nezaujal. Chýbali mi počas konverzácie vtipy, ktoré sú podľa mňa v komunikácii dôležité. 

Na Slovensko sa vraciaš vždy v lete. Čo je prvá vec, ktorú urobíš, keď sem prídeš? 

Dám si pivo. V Amerike majú zvyčajne len osladené pivá, bez peny. Na každom kroku odo mňa pýtajú občiansky, keďže alkohol je povolený až od 21 rokov. 

S akým najväčším stereotypom o živote v Amerike si sa stretla? 

Amerika nie je sen, ako si mnohí myslia. Ani zďaleka to tam nevyzerá tak, ako vo filmoch. Najväčšia hlúposť, ktorú som počula, je, že ľudia prídu do LA a stanú sa z nich hviezdy. Podarí sa to jednému z milióna. Presadiť sa v Amerike nie je vôbec jednoduché. 

Každý študent má buď štipendium, alebo pôžičku. Keď ukončíš školu, začínaš s veľkým mínusom, s pôžičkou približne 150-tisíc dolárov, hovorí Laila.

Archív Laily Hrindovej

„Chytila“ si v priebehu rokov nejaké zlozvyky od Američanov?

Keď Američania organizujú párty, očakávajú od teba, že si donesieš vlastné jedlo aj pitie. Vôbec im to nepríde divné, žijú takto celý život. To je vlastnosť, ktorú som od nich chytila. 

Na druhej strane, majú všetko, čo chcú. Neskutočne plytvajú jedlom, keď sa im nechce umývať riad, používajú plastové taniere. Ja to nedokážem pochopiť. 

Pozitívom však je, že každý ťa berie takého, aký si. Nikto nerieši farbu tvojej pleti, ľudia sú viac otvorení. 

Je bežné, že sa pri tebe niekto neznámy pristaví a pochváli ti napríklad outfit? 

Stáva sa, že sa ti niekto len tak prihovorí. Ja som napríklad prednedávnom pochválila Slovenky, ktoré boli krásne oblečené, a bolo vidieť, že boli zaskočené. V Európe sú ľudia chladnejší, možno to bude spôsobené aj počasím. 

Nikdy ťa nelákalo vrátiť sa natrvalo na Slovensko? 

Momentálne nie, no keď sa usadím, rada sa sem vrátim. Na Slovensku máme nádhernú prírodu, chcela by som si tu otvoriť fyzioterapeutickú kliniku. 

Čoraz viac ľudí má duševné ťažkosti, je pravda, že v Amerike nie je tabu mať vlastného terapeuta? 

Myslím si, že terapeuta si nemôže dovoliť každý, pretože je to pomerne nákladné, no dostaneš sa k nemu určite jednoduchšie ako na Slovensku. Takmer na každom kroku vidíš vety, že pokiaľ máš depresiu, mal by si navštíviť psychológa.  

Kvíz, na ktorom stroskotá aj najväčší milovník geografie. Čo všetko viete o európskych riekach?

Aj preto tu máme Crème de la Crème kvíz pre každého milovníka cestovania a geografie - najťažší kvíz s vlajkami štátov naprieč celým svetom. Myslíte si, že patríte k vyvoleným a zvládnete ho na výbornú?

• Na Filipínach sa nachádza unikátny ostrov ukrytý v jazere na ďalšom ostrove.
• Ide o jedno z najpodivnejších geografických miest na celej planéte.
• V strede oblasti leží aktívna sopka Taal, ktorá zabila tisíce ľudí.
• Po erupcii v roku 2020 je vstup na ostrov zakázaný.

Azda každý miluje zaujímavé prírodné úkazy, ktoré sa vymykajú akýmkoľvek logickým pravidlám. Na Slovensku sú to napríklad kamenné gule v Megoňkách. Na Filipínach existuje niečo, čo pripomína zápletku z filmu Počiatok.

Na filipínskom ostrove Luzon sa nachádza jazero Taal. V tomto jazere je sopka s jednoduchým názvom Taal Volcano. Na vrchole sopky, vyše 300 metrov nad morom, je panva, známa ako kaldera, vytesaná z hory pred stovkami tisíc rokov.

Najbizarnejšie miesto na svete? Toto územie patrí jednému štátu, no je obklopené iným štátom. Ktorý je obklopený ďalším štátom

Jazero na ostrove v jazere na ostrove...

Samotná kaldera je naplnená vodou a vytvára kráterové jazero - najväčšie kráterové jazero na svete. V strede kráterového jazera je malý ostrov Vulcan Point, ktorý je jedným z kužeľov sopky Taal.

Ide tak o najväčší ostrov tretieho rádu, čo podľa webu Atlas Obscura zjednodušene opisuje, že ide o ostrov v jazere, v rámci iného ostrova, v jazere na ostrove v rámci súostrovia v Pacifiku. Najlepšie ti to však asi vysvetlí nasledujúce video.

Aj keď miesto vyzerá doslova idylicky, pobyt tu si príliš neužiješ - a vlastne sa sem po novom ani nedostaneš. V strede ostrova sa nachádza aktívna sopka, ktorá si vyžiadala už tisíce životov.

Nedostaneš sa sem

K životu sa prebrala ešte v roku 1991 a s 33 zaznamenanými erupciami je druhou najaktívnejšou sopkou na Filipínach a súčasťou tichomorského „Ohnivého kruhu“, veľkej časti Tichého oceánu, ktorá je známa zemetraseniami a aktívnymi sopkami.

V minulosti sa cestovatelia mohli dosať na breh jazera Taal a odtiaľ loďou na sopečný ostrov, kde si mohli užívať túry či jazdu na koni. Keď však 12. januára 2020 sopka opäť vybuchla a nechala za sebou 39 obetí.

Aj preto je na ostrov momentálne vstup zakázaný. Niektoré zdroje pritom uvádzajú, že po výbuchu sa táto jedinečná forma vytratila, pretože jazero vyschlo, iné zase informujú o tom, že búrky sa postarali o to, že sa opäť naplnilo.

Jedia konzervy a priberajú

V roku 2001 sa Nauru stal utečeneckým detenčným centrom pre Austráliu, ktorá mu bola ochotná platiť za dočasný domov pre ľudí, ktorí v nej chceli získať azyl. Ako bolo neskôr zistené, podmienky v táboroch boli neznesiteľné. Ľudia na úteku a žiadatelia o azyl ich opísali ako „väzenie“.

Dnes je 70 percent územia ostrova neobývateľná. V dôsledku nedostatku pôdy sú ostrovania nútení jesť dovážané potraviny v konzervách, ktoré majú nízku kvalitu, čo má neblahé dôsledky na zdravie obyvateľov. Podľa BMI indexu sú obyvatelia Nauru najtučnejšími ľuďmi na svete. Nezamestnanosť dosahuje až 90 percent. Školstvo je na pokraji zrútenia. Na prvý pohľad pekné pláže Pacifiku lemujú škaredé ťažné mechanizmy a kovmi sfarbené pobrežie a ostrov neláka žiadnych turistov.

Podľa údajov WHO trpí tučnotou 61 percent obyvateľstva.

Lorrie Graham/ausaid/

Záchod pre vtákov

Dnes vyznieva ironicky, že prvý známy Európan, ktorý sa k ostrovu v roku 1776 priblížil, ho nazval „Príjemný ostrov“. Väčšina z jeho 11-tisíc obyvateľov žije na východnom pobreží. V strede ostrova sa rozprestiera obrovská plošina, ktorá pripomína mesačnú krajinu. Po niekdajšej panenskej prírode neostalo ani stopy.

Príbeh ostrova, ktorý pred najmenej 3000 rokmi osídlili Mikronézania a Polynézania, je plný zvratov. Pred tým slúžil vtákom ako toaleta. Čítate správne. Ich trus vytvoril rokmi obrovské zásoby fosfátu, ktoré pokrývali väčšinu ostrova.

Čo spustilo kolaps civilizácie starovekých Mayov? Nová štúdia znie ako varovanie pre ľudstvo

Kolonizácia Nemcov

Na to, že ostrov ukrýva veľké nerastné bohatstvo, prišli ako prví Nemci, ktorí ho v 19. storočí obsadili napriek tomu, že si na ňom v mieri spolunažívalo 12 domorodých kmeňov. Priniesli na ostrov alkohol a moderné zbrane, spolu s chorobami, na ktoré neboli ostrovania imúnni. Narušili harmóniu medzi kmeňmi. Ďalší okupanti – Japonci – riešili akékoľvek problémy ostrova radikálne – napríklad epidémiu lepry tak, že na lode natlačili chorých a loď potopili. Na konci vojny žilo na ostrove už len 600 ľudí.

Plnú samostatnosť obyvatelia ostrova získali v roku 1968. V tom čase boli vyťažené až dve tretiny zásob fosfátu. Napriek tomu začalo ostrovanom svitať na lepšie časy, začala sa písať „zlatá“ kapitola ostrova.

Dnes je 70 percent územia ostrova neobývateľná.

Tasr/ap/

Takmer ako arabskí šejkovia

Obyvatelia Nauru pokračovali v intenzívnej ťažbe. V 70. rokoch bol ostrov druhý najbohatší na svete – čo sa týka príjmu na obyvateľa. Hneď po Saudskej Arábii.

Občania mali počas najväčšieho rozmachu zabezpečenú bezplatnú lekársku starostlivosť či vzdelanie. Pracovný čas bol flexibilný a samotná práca často formálna. Ľudia si vo veľkom štýle nakupovali autá a stavali honosné domy. Nauru dokonca dostalo prezývku „Kuvajt Pacifiku“ pre ľahkovážny prístup k peniazom. Fosfátová horúčka pokračovala.

Štát vybudoval jeden z najluxusnejších hotelov na svete, golfové ihriská a letisko, aby mohli importovať jedlo zo západu. Vláda založila fond na reinvestovanie bohatstva, ale zlé spravovanie peňazí a korupcia spôsobil, že investície neskončili práve najlepšie. Pozri si vo videu, na aké zbytočnosti minuli svoje peniaze.

Potopili ich pôžičky

Vládni predstavitelia vo veľkom cestovali na luxusné dovolenky pod zámienkou služobnej cesty. Ako sa postupom času zásoby míňali a výdavky krajiny ostávali rovnaké, Nauru si začalo požičiavať peniaze od zvyšku sveta.

Asi najbizarnejšie vyznieva investícia do londýnskej popovej skupiny Unit 4+2. Skupina prestala hrať len niekoľko týždňov po tom, čo do nej Nauru investoval sedem miliónov dolárov. Medzinárodný veritelia zadržali všetok jeho nehnuteľný majetok vrátane aeroliniek. Nauru zbankrotovalo.

Hľadalo vlastné cestičky, ako si zabezpečiť príjem. Napríklad miestna vláda vyhlásila, že každému s 20-tisíc dolármi dá možnosť založiť si na ostrove banku. Ruská mafia v tom videla príležitosť a využila systém krajiny na to, aby preprala 70 miliárd dolárov. Okrem toho Nauru údajne za úplatok uznalo krajiny ako Kosovo a Abcházsko.  V tom čase Rusko poskytlo v rámci humanitárnej pomoci ostrovnému štátu 50 miliónov dolárov, ale ruská vláda vyhlásila, že medzi tým nie je žiadna spojitosť.

Po 100 rokoch od jeho tragickej smrti zverejnili digitalizované listy, ktoré vrhajú svetlo na Malloryho nádeje aj obavy z výstupu na Everest. Posledný Malloryho list odhaľuje, čo zažíval tesne pred svojím zmiznutím, keď smeroval k vrcholu najvyššej hory sveta, píše portál CNN.

Malá rekordérka uchvátila svet. Štvorročná Češka siahla na Everest, prepísala tak históriu

Posledná expedícia

Ráno 6. júna 1924 vyrazil George Mallory so svojím spoločníkom Andrewom Irvinom z tábora na svahoch Mount Everestu a zamieril na jeho vrchol. Bol jeden z najväčších svetových horolezcov. Najvyššiu horu sveta poznal lepšie ako ktorýkoľvek iný horolezec v tom čase. Pri predošlých dvoch expedíciách už zažil, aký je to pocit, keď človeku dýcha smrť na krk.

Dvojica horolezcov bola naposledy videná o dva dni neskôr tesne pred vrcholom Everestu. Noel Odell, člen expedície, ktorý zostal v tábore opísal, že spozoroval dve malé čierne pohyblivé bodky, ktoré sa vynorili pri veľkom skalnom schode. Zakrátko sa stratili v hmle, a to bolo poslednýkrát, čo ich niekto videl.

Zľava Andrew Irvine a George Mallory.

Royal Geographical Society/

Británia dúfala, že oslávi úspech expedície na Everest, ale namiesto toho ju pohltil smútok, keď domov dorazili správy o úmrtiach. Národný smútok vyvrcholil spomienkovou bohoslužbou v St Paul‘s, na ktorej sa zúčastnil kráľ Juraj V. Bol to prvý a jediný prípad v britskej histórii, kedy sa horolezcom dostala takáto pocta.

Irvinovo telo sa nikdy nenašlo, ale Malloryho pozostatky objavili v máji 1999, 75 rokov po jeho zmiznutí, vo výške 8138 metrov. Na žiadosť jeho rodiny však pozostatky pochovali na mieste, kde boli nájdené. Na mieste našli aj jeho okuliare, náramkové hodinky, výškomer, vreckovka s monogramom a tri listy. 

Nepálu došla trpezlivosť, ich hory doslova smrdia. Horolezci si budú musieť odnášať svoje výkaly z Everestu

Mizerné šance

Dodnes nie je známe, či sa dvojici horolezcov podarilo zdolať vrchol. No zdigitalizovaná zbierka listov, ktorú zverejnila univerzita Cambridge vrhá svetlo na posledné chvíle Malloryho života.

Listy z Everestu opisujú Malloryho starostlivé prípravy na výstup aj optimizmus ohľadom jeho vyhliadok. Odhaľujú však aj temnejšie chvíle, ktorými si prešiel. V listoch svojej manželke Ruth prehovoril o zdravotných problémoch, neúspechoch aj beznádeji.

Niekoľko dní pred svojím zmiznutím v poslednom liste z 27. mája napísal, že šance na úspech sú mizerné. „Je to 50 ku 1 proti nám,“ píše v liste. Napriek nie príliš pozitívnym vyhliadkam, mal stále nádej, že vrchol Everestu sa im tentoraz podarí zdolať. „Ešte sa potrápime a budeme na seba hrdí,“ pokračuje ďalej. 

Posledný Malloryho list.

X/marine Benoit/

Entuziazmus sa však u neho striedal s pocitmi beznádeje tak rýchlo ako sa mení počasie na Evereste. „Pozerám sa späť na obrovské úsilie, vyčerpanie a bezútešný pohľad z dverí stanu do sveta snehu a miznúcich nádejí,“ opisoval svoje pocity.

V liste opísal aj moment, keď mu smrť doslova dýchala na krk. Počas jedného výstupu sa zem pod jeho nohami zrútila a zostal zavesený nad roklinou „napoly slepý a bez dychu“. Smrti unikol len o vlások vďaka svojej duchaprítomnosti, keď svoju sekeru zakliesnil do trhliny a celá jeho váha spočinula na nej.

„Sviečka dohorí a musím skončiť. Miláčik, prajem ti to najlepšie, čo môžem – aby tvoja úzkosť skončila skôr, ako dostaneš tie najlepšie správy,“ rozlúčil sa naposledy so svojou drahou polovičkou.

Celkovo zbierka obsahuje okolo 840 listov z rokov 1914 až 1924. Väčšinu z nich však napísala Ruth svojmu manželovi. Jej listy poskytujú podrobný pohľad na každodenný život žien na začiatku 20. storočia.

Hora posiata mŕtvolami. Čo sa deje s tvojím telom tesne predtým, než umrieš na Mount Evereste?

Everest si zobral vyše 300 životov

Desaťročia po Malloryho smrti sa šerpa Tenzing Norgay a novozélandský horolezec Sir Edmund Hillary stali prvými, ktorí dosiahli vrchol Everestu, a to 29. mája 1953.

V nasledujúcich rokoch sa o výstup na Everest pokúsili tisíce ľudí, pričom jeho vrchol dosiahlo takmer 4-tisíc ľudí. Podľa himalájskej databázy, ktorá zhromažďuje záznamy o všetkých expedíciách, zomrelo v Himalájach viac ako 330 horolezcov odkedy sa vedú moderné záznamy. Niektoré z týchto tiel sa na Evereste nachádzajú dodnes a sú viditeľné pre horolezcov, ktorí ich míňajú.

• Varosha bola kedysi luxusným dovolenkovým rezortom na Cypre.
• Po tureckej invázii v roku 1974 zostalo mesto úplne opustené.
• Dnes sú v oblasti ruiny hotelov, obchodov aj zamínované pozemky.
• Časť mesta sa po desaťročiach otvorila turistom až v roku 2020.

Zabudnuté kostoly, autosalón, opustené butiky a kedysi luxusné hotely si dnes pomaličky ale isto berie príroda späť. Hovoríme o dovolenkovom plážovom rezorte Varosha na cyperskom ostrove. Varosha leží v nárazníkovej zóne OSN, ktorá oddeľuje Turkami okupovaný severný Cyprus a Cyperskú republiku a je pod kontrolou tureckej armády.

Aktivisti chceli nelegálnym spôsobom obnoviť historickú dedinu. Teraz im hrozí mastná pokuta

Mesto duchov sa z neho stalo až po útoku Turecka, ktorý z oblasti vyhnal takmer všetkých domácich Cyperčanov. Pred rokom 1974 bola Varosha modernou turistickou oblasťou mesta Famagusta.

Osídľovanie mesta duchov 

Postupné osídľovanie tejto časti mesta začalo až v roku 2017, kedy turecká armáda povolila vstup iba svojim členom a členom OSN. Pre širokú verejnosť sa Verosha otvorila až v roku 2020. Od vtedy sa postupne otvorilo 600 metrov pláže, a obnovila jedna ulica z hotelmi a službami a taktiež mešita.

Zapamätať, kým zmiznú nadobro

Jedným z turistov, ktorý mesto po sprístupnení navštívili bol aj francúzsky fotograf Dimitri Bourriau. „Človek je schopný stavať fascinujúce veci. Žiaľ, niektoré miesta upadajú do zabudnutia. Snažím sa preto zapamätať si miesta skôr, ako zmiznú nadobro,“ prezradil pre DailyMail.

Drvivá väčšina kedysi prosperujúceho rezortu však stále vyzerá ako z postapokalyptického filmu a niektoré pozemky sú dokonca stále zamínované.

Rybárska chata má počas leta miesto pre 16 hostí a 10 členov posádky, no v zime na ňu dohliada len jeden správca. Jessie, ktorá je pôvodom z Toronta, trávi zimy v Paname. 

Život v plávajúcej dedine

Jessie pre MailOnline hovorí, ako sa domy udržia nad vodou. „Plávajú na kmeňoch, ktoré sú zoradené a spojené dohromady,“ vysvetľuje. Ďalej opisuje ako a prečo sa celá dedina musí presúvať medzi zálivmi. „V zime na centrálnom pobreží Tichého oceánu môže byť počasie dosť drsné. Chaty sú preto ťahané do rôznych zátok, ktoré sú lepšie chránené pred prudkým vetrom, prílivmi a búrkami.“

Tieto domy, ktoré sa nachádzajú na území domorodého národa Wuikinuxov, sú najprv postavené na zemi, ale sú navrhnuté tak, aby boli schopné plávať, keď sú prenesené na vodu. Ukotviť plávajúce domy pomáhajú aj vybudované plávajúce chodníky.

Východňar vo švece: Ľudia v Kanade nie sú veľmi pozitívni, liter benzínu stále stojí okolo jedného eura

V priebehu času sa plávajúce drevencie môžu potopiť. Jessie však poznamenáva, že existuje niekoľko „riešení“, ako ich udržať na hladine dlhšie, ako je napríklad prikladanie ďalších kmeňov na spodnú stranu domov. Všetok odpad je spracovaný vo filtračnom systéme umiestnenom na jednej z plávajúcich palúb v obci a na výrobu elektriny sa používa generátor. 

Turizmus

Zátoka je v letných mesiacoch zvyčajne dosť preplnená turistami. Prezrádza Jessie, ktorá posledných pár rokov pracovala v rôznych chatách v tejto oblasti. 

Väčšina dobrodruhov chodí na ryby, kajak alebo člnkovanie. Počas svojho pobytu môžeš veľmi jednoducho spozorovať množstvo voľne žijúcich živočíchov, od medveďov grizly a keporkakov až po kosatky, orly a čierne medvede. „Krása miestnej prírody sa nepodobá ničomu inému. Sledovať príchod jari je náš obľúbený čas,“ opisuje Jessie najväčšie výhody života v plávajúcej dedine.

Má to aj svoje nevýhody

Jessie, ktorá žije vo Finn Bay Lodge so svojou partnerkou Jo a ich psom Canutom, poznamenáva, že k chate nie je prístup cez cestu, a hoci je tam Wi-Fi, balíky nedokáže doručiť ani Amazon. „Sme tu strašne izolovaní... nie je to miesto pre niekoho, kto má rád mestský životný štýl alebo spoločenský život,“ vysvetľuje Jessie.

Podobne je to aj z potravinami a základnými potrebami. Tie priváža čln z Central Coast Marine Services každé dva týždne. „Pri tomto systéme zásobovania a objednávania je kľúčové plánovanie,“ vysvetľuje Jessie. Väčšinu jedálnička miestnych však tvoria čerstvé ryby. „V oceáne je hojnosť jedla. Losos, halibut, krevety a kraby, aby sme vymenovali aspoň niektoré. Z týchto vecí žijeme. Je však dôležité, aby ste si z oceánu nikdy nebrali viac, ako potrebujete,“ vysvetľuje Jessie.

Ľudí to fascinuje

Odkedy začala zdieľať klipy Finn Bay Lodge na TikTok, odozva bola prevažne pozitívna. „Myslím si, že ľudia naozaj radi vidia rôzne spôsoby života. Veľa ľudí si myslí, že je to úžasné a radi by sa dostali preč z mesta, aby videli niečo také,“ prezrádza TikTokerka.

Ako dobre poznáš krajinu, ktorej hokejisti nás neraz potrápili? Pozor, tento kvíz zvládne málokto

Plávajúce dediny existujú aj v iných častiach sveta. Podobné komunity možno nájsť na jazere Tonle Sap v Kambodži, na peruánskom jazere Titicaca a vo vietnamskom Halong Bay. 

Čo ich sem láka, aké mali dojmy pri objavovaní našej krajiny, čo sa im (ne)páčilo a chceli by sa sem ešte vrátiť? Pozreli sme sa na ich reakcie na našu domovinu a musíme povedať, že niektoré nás poriadne prekvapili. „Slovensko je skvelé v tom, že sa drží blízko pri zemi, takže 99 % ľudí nemá žiadne očakávania a návšteva tejto krajiny tak nevedie k sklamaniu,” hovoria ľudia na portáli Quora.

Na Slovensku nájdete celý svet. Tieto slávne destinácie majú v našej krajine svoju dvojičku

Radšej Košice

„Väčšina európskych krajín je drahá, ale Slovensko ponúka fantastické jedlo, dopravu a hotely za veľmi prijateľné ceny. Nič na Slovensku nie je menej kvalitné ako v ktorejkoľvek inej krajine v Európe – je to jednoducho lacnejšie!” hovorí Dánka Miriam Risager, ktorá si píše cestovateľský blog a na Slovensku navštívila Košice, Vysoké Tatry či Spišský hrad.

„Košice sú východným mestom Slovenska, ktoré ľudia na výletoch po krajine často ignorujú. Určite však stojí za návštevu, s jeho hlbokou a bohatou históriou, ktorá siaha až do stredoveku, ako aj s neuveriteľnými gotickými kostolmi, ktorých krása sa vymyká predstavám,” pokračuje Miriam, ktorá považuje naše jedlo za veľmi ťažké.

Košice

Unsplash/Marek Bystričan/

„Súčasná slovenská kuchyňa čerpá inšpiráciu od svojich susedov a väčšina receptov je v rovnaká alebo veľmi podobná u Slovákov, Čechov, Maďarov, Rakúšanov a Poliakov. Moderné jedlá nie sú všetky nové, v skutočnosti sú mnohé jedlá tradičné, len boli upravené, takže chuť zostáva, ale vzhľad sa mení,” dodáva.

Podceňovaná destinácia s drahými hotelmi

Akonáhle príde na rad téma podceňovaných destinácií, Slovensko je často jedným z prvých miest, ktoré ľudia navrhujú, hovorí Austrálčan David, ktorý precestoval už 72 krajín. V našej krajine sa počas cestovania po Európe ocitol hneď niekoľkokrát, no priznáva, že ju ešte stále nespoznal tak, ako by chcel. 

Zháňaš tipy na brutálne destinácie a lacné letenky? Týchto slovenských influencerov potom musíš sledovať

„Slovensko je v prvom rade destináciou prírody a outdooru. Počas svojich ciest na Slovensko som opakovane navštívil iba mestá a obce. A hoci sú niektoré z nich celkom pekné, nie vždy tam bola taká hĺbka ako inde v Európe. Ale akékoľvek sklamanie je moja vlastná chyba, pretože som ignoroval najslávnejšie atrakcie krajiny – sú to hory.”

Podľa jeho slov návštevníci Slovenska často prepadnú zlozvyku, že výlet do hlavného mesta znamená, že videli celú krajinu. „Aj keď niet pochýb o tom, že Bratislava stojí za návštevu a je významnou slovenskou destináciou, je toho oveľa viac, čo môžete vidieť, ako len toto jediné mesto,” hovorí a odporúča Banskú Štiavnicu, Košice a Banskú Bystricu.

Ocenil aj množstvo hradov, no okrem lacných cien dopravy a jedla ho prekvapili účty za hotely. „Náklady na ubytovanie neboli také lacné, ako by som čakal. Bolo to pravdepodobne skôr s obmedzenou dostupnosťou v týchto menších destináciách, ako aj sezónnosťou cestovného ruchu tu,” dodal.

Štrbské pleso

Unsplash/Martin Katler

Čistý vzduch a mini Bratislava

Zirana Wanga z Tokia však na Slovensku počas jeho týždňovej pracovnej cesty prekvapilo niečo iné. „Vzduch je taký čistý. Závidím, že ľudia tam môžu jazdiť na bicykli a behať po meste bez obáv z rakoviny pľúc. V Pekingu alebo vo väčšine miest Číny trpíme znečistením ovzdušia,” hovorí.

Zároveň sa však Wang nevedel stotožniť s tým, že Bratislava je skutočné hlavné mesto. Jeho lokalita na hranici, žiadne metro, veľkosť taká malá, že sa dá kamkoľvek prejsť pešo a ambasády bez plotov a ozbrojených stráží mu vyrazili dych. Podobe ako krása Sloveniek. „Videl som veľa super pekných dievčat pracovať ako čašníčky v reštauráciách a hoteloch. Verím, že v Pekingu s tým pekným vzhľadom môžu byť modelky a herečky,” dodáva.

Eko Inak Podcast: Všetko, čo chceš a potrebuješ vedieť o udržateľnom cestovaní

Dodal však, že Slováci v sebe majú nejaký komplex. „Rozprával som sa s mnohými ľuďmi o mnohých veciach, histórii, politike, novinkách... a celkovo mám pocit, že máte v sebe hrdosť a zároveň menejcennosť.”

Rovno do Prievidze

Andrew Wallace, ktorý žije v Kapskom meste, má na Slovensko zase úplne iné spomienky. Prišiel sem v roku 2003 a namieril si to so svojou priateľkou rovno do Prievidze.

„Vypil som veľa slivovice (veľmi chutná) a borovičky (veľmi drsná). Na ceste domov z baru sme prešli okolo supermarketu Tesco a toto je prvýkrát, čo som na dverách obchodu videl nápis zákaz zbraní,” spomína. Priznal, že miluje langoše, no na domácu slivovicu si bude musieť dať väčší pozor. „Mal som jednu, omdlel som a o 3 hodiny som sa zobudil s bolesťou hlavy.”

Bojnický zámok

Unsplash/Mária Bajnárová

„Bratislava je zrejme najmenej preplnené hlavné mesto v Európe, v ktorom som bol. Stále je tu veľa života, ale nikdy to nebolo chaotické alebo preplnené. To môže znamenať naozaj príjemnú zmenu a zároveň zachovať atmosféru mesta,” hovorí Forrest Walker z amerického Portlandu.

John Roberts však má na naše hlavné mesto iný názor. „Priznám sa, že mesto sa mi zdalo trochu nudné - všetky miesta môžete vidieť za 1,5 dňa, takže nie je potrebný dlhý pobyt. Pre tých, ktorí ešte neboli v strednej Európe, by som oveľa viac odporučil najprv Prahu a Viedeň, Karlovy Vary, Český Krumlov, potom Ľubľanu a Budapešť. To všetko pred Bratislavou.”

Nudné a trochu ako Kentucky

„Zdalo sa mi to trochu nudné. Prišiel som v noci a bolo to super tienisté. Bol problém sa zorientovať, lebo ľudia nevedeli dobre po anglicky. Nevyzeralo to nijako zvlášť očarujúco. Skutočnosť, že som o Slovensku nič nevedel, bola veľká prekážka. Môj sprievodca v Prahe mi povedal, že to boli nacistickí kolaboranti,” spomína na našu krajinu Ahmed.

Najlacnejšie európske mestá, ktoré si môže dovoliť každý. Poznáme presné ceny aj tipy na ubytovanie

„Slovensko je krásna krajina plná dramatických kontrastov. Má Tatry, zmenšenú verziu Rocky Mountains. Južné Slovensko je ako Kentucky, západné a stredné Slovensko je kopcovité a divoké ako Tennessee. Celá krajina je plná krásnych miest a neuveriteľných hradov,” porovnáva Slovensko so svojou domovinou Brendan McNally z Dallasu.

Odštartoval to britský gej pár

Vďaka nárastu charterových letov koncom 50. rokov 20. storočia začalo čoraz kozmopolitnejšie a liberálnejšie mesto priťahovať umelcov, hudobníkov, spisovateľov a queer návštevníkov. Napriek tomu, že za Francovho režimu bola homosexualita stále považovaná za zločin, v roku 1962 si britský gej pár otvoril Tony‘s Bar v úzkej uličke v tvare písmena L Pasaje Begoña.

Vstup do Pasaje Begoña dnes. 

Twitter/argentosuiza/

„Hoci Tony‘s nemožno definovať ako ‘gej bar‘, ako ho chápeme dnes, bolo to miesto, kde majitelia boli gejovia a umožňovali klientele slobodu,“ povedal pre BBC Jorge Pérez, prezident združenia Pasaje Begoña, ktoré bolo založené v roku 2018 s cieľom „obnoviť spomienku na toto ikonické miesto a zachrániť túto zabudnutú kapitolu v dejinách Španielska“.

Centrum queer komunity

Tony‘s bol okamžitý trhák a v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov inšpiroval množstvo ďalších zariadení, ktoré sa starali o gay komunitu. Kedysi ospalá rybárska dedinka sa čoskoro zmenila na queer centrum známe svojou inkluzívnosťou a hedonizmom. Medzi populárne podniky patrili La Sirena; Bar Tabarín, prvý hostil nahé prehliadky; Pourquoi Pas, prvý lesbický klub v meste (stále funguje ako LGBTQ+ bar); a jazzové miesto The Blue Note, ktoré vlastnila holandská lesbická speváčka Pia Beck.

Rušná scéna Torremolinos bola tiež domovom Manolity Chen, priekopníckej trans ženy, ktorá sa stala prvou Španielkou, ktorá legálne zmenila pohlavie a adoptovala deti.

Twitter/argentosuiza/

Rušná scéna Torremolinos bola tiež domovom Manolity Chen, priekopníckej trans ženy, ktorá sa stala prvou Španielkou, ktorá legálne zmenila pohlavie a adoptovala deti. „V tom čase, v rokoch 1962-63, som pracovala v reštaurácii na Calle San Miguel.“ povedala neskôr Chen. „Pasáž Begoña bola sloboda, bol to iný svet. Tie svetlá, pre nás to bolo, ako keby sme boli v New Yorku,“ prezradila.

Francova razia

V roku 1971 začala Francova vláda zasahovať proti prekvitajúcej gay scéne Torremolinos, ktorá sa sústreďovala okolo Pasaje Begoña. 24. júna toho roku polícia nemilosrdne vtrhla do oblasti, uzavrela a pokutovala miesta, pričom zatkla viac ako 100 ľudí, väčšinu turistov. „Pasaje Begoña ukázali svetu, že uprostred diktatúry existovali sexuálni disidenti - prenasledovaní, mučení, väznení. A predsa tu boli, LGBTI+ ľudia, ktorí ukázali, že majú právo byť šťastní,“ vysvetlil Pérez.

Trochu dúhy do šedých dní. Toto sú najväčšie výhry za práva LGBTI+ komunity vo svete za rok 2022

Oblasť sa po razii vyprázdnila a nasťahovali sa sem squatteri, prostitúcia a drogy – trend, ktorý sa rozšíril do mesta ako celku. Začiatkom 90. rokov sa Torremolinos stávalo čoraz viac synonymom nevkusných barov a lacného úniku pre opitých britských dovolenkárov. 

Program obnovy

Od roku 2018 však jeho centrálne námestia a stanica profitujú z päťročného programu regenerácie v hodnote 10 miliónov eur. Samotnú raziu teraz pripomína už iba ikonická nástenná maľba v Pasaje Begoña, ktorá vzdáva poctu svojim nebojácnym priekopníkom 60. rokov.

Samotnú raziu teraz pripomína už iba ikonická nástenná maľba v Pasaje Begoña, ktorá vzdáva poctu svojim nebojácnym priekopníkom 60. rokov.

Twitter/hacerle/

Dnes by títo priekopníci boli pravdepodobne nadšení, keby vedeli, že táto komunita so 68 000 ľuďmi je domovom desiatok prosperujúcich queer barov, klubov a podnikov. Marco America, zakladateľ Pinktorremolinos.com, vysvetlil, že za 13 rokov, odkedy sa sem presťahoval, videl, ako sa Torremolinos výrazne zmenil, a to najmä vďaka festivalu Pride, ktorý priťahuje 50 000 ľudí, ako aj ôsmim alebo deviatim ďalším každoročným LGBTQ+ festivalom.

U nás ich zastrelili, inde si ich vážia. Prinášame zoznam krajín, od ktorých si môžeme brať pri queer ľuďoch príklad

Torremolinos má za sebou bohatú kultúrnu cestu, no  jeho príbeh sa stále vyvíja. Podľa Péreza však dnes návštevníkom určite zarezonuje to, ako „všetci môžu naplno ukazovať svoju sexuálnu orientáciu alebo identitu bez toho, aby sa cítili diskriminovaní a to absolútnej slobode“.

• Trenčín je 5. najlacnejšie európske mesto na víkendový výlet v rebríčku na rok 2026.
• Najlacnejšie vyšlo Sarajevo s cenou 287 eur pre dvoch.
• Rebríček porovnával jedlo, dopravu, atrakcie aj dve noci v hoteli.
• Trenčín je momentálne Európskym hlavným mestom kultúry.

Keď sa dnes hovorí o lacnom cestovaní, často to znie ako spomienka na časy, keď sa víkend v Európe dal zvládnuť za pár desiatok eur. Nový rebríček City Costs Barometer od Post Office Travel Money však ukazuje, že dobré mestské úniky ešte nezmizli. Len sa treba pozerať trochu inam než na Barcelonu, Amsterdam či Benátky, píše portál Euronews.

PREHĽAD letných festivalov: Gorillaz v Trenčíne, Black Eyed Peas v Belej nad Cirochou a David Guetta v Bratislave

Najlacnejšia Európa je opäť na východe

Výskum porovnával 12 bežných turistických položiek pre dvoch ľudí v 50 európskych mestách. Rátal kávu, pivo, víno, večeru, dopravu, vstupy do atrakcií aj dve noci v trojhviezdičkovom hoteli. Správa upozorňuje, že poradie samo osebe „záleží menej než to, ako ceny pôsobia, keď už ste na mieste, a koľko plánujete minúť na konkrétne veci“.

Najlacnejším mestom pre city break v roku 2026 je Sarajevo, kde balík sledovaných výdavkov vyšiel na 287 eur. Za ním nasleduje Bukurešť za 299 eur, Tirana za 304,50 eura, Belehrad za 307 eur a potom prichádza slovenský moment - Trenčín s cenovkou 315 eur. Do prvej desiatky sa dostali aj Riga, Lille, Vilnius, Štrasburg a Podgorica.

Trenčín

Dreamstime

Podľa správy sú niektoré mestá „po príchode citeľne lacnejšie“ - jedlo vonku stojí menej, verejná doprava je dostupná a atrakcie vedia prekvapiť nízkou cenou. V praxi lacnejšie mesto neznamená len menší účet. Znamená aj menej stresu pri každom pohári vína, lístku do múzea či spontánnom rozhodnutí zostať vonku dlhšie.

Prečo Trenčín nie je len lacná položka v tabuľke

Trenčín v rebríčku funguje ako tichý kontrapunkt k veľkým metropolám. Správa ho opisuje ako „pokojnejšiu alternatívu“ pre ľudí, ktorí chcú pomalšie tempo, historické centrum, veľa chôdze a veľmi nízke každodenné ceny. To však neznie ako kompromis, skôr ako presne ten typ výletu, ktorý dáva ľuďom v roku 2026 zmysel.

Slovenské mestá za víkend - Trenčín. Tipy na výlety, ubytovanie, zaujímavosti aj skvelé jedlo

Nad mestom stojí Trenčiansky hrad, jeden z najvýraznejších hradov na Slovensku. V centre nájdeš Mierové námestie, staré uličky, kaviarne, výhľady aj rímsky nápis na hradnej skale, ktorý pripomína prítomnosť rímskych légií pri Laugaríciu (osade na mieste dnešného Trenčína). A potom je tu samozrejme ešte kultúrny dôvod navyše.

Trenčín je momentálne Európskym hlavným mestom kultúry 2026, takže nejde len o lacný víkend, ale o mesto, ktoré má tento rok väčšiu európsku pozornosť než obvykle. Pre cestovateľa to znamená jednoduchú rovnicu - nízke ceny, kompaktné centrum, história na dohľad a kultúrny program, ktorý z Trenčína robí viac než len peknú zastávku na Považí.

• V Poľsku dokončujú 55-metrovú sochu Panny Márie.
• Stáť bude v dedine Konotopie s približne 120 obyvateľmi.
• V korune sochy má byť vyhliadková terasa.
• Monument má byť posvätený 15. augusta.

V Poľsku vyrastá atrakcia, ktorá znie trochu ako mix pútnického miesta, vyhliadkovej veže a turistickej kuriozity. V malej dedine Konotopie v centre krajiny finišuje výstavba sochy Panny Márie, ktorá má byť po dokončení najvyššou klasickou sochou Panny Márie v Európe, píše portál TVP World.

Bratislavské metro v roku 2026. Takto si umelá inteligencia predstavuje, že by malo v našom hlavnom meste vyzerať

Malá dedina, obrovská socha

Dedina má len približne 120 obyvateľov, no už toto leto môže priťahovať ľudí, ktorí by o nej inak nikdy nepočuli. Monument má mať 55 metrov, čím prekoná aj slávnu sochu Krista Spasiteľa v Riu de Janeiro, vysokú 38,5 metra, aj poľského Krista Kráľa v Świebodzine, ktorý má spolu s násypom 52,5 metra.

Výstavba sa začala v marci minulého roka a teraz je vo finále. Žeriavy sú nad konštrukciou stále viditeľné a robotníci sa ponáhľajú, aby bol monument hotový pred 15. augustom, keď má byť posvätený. 

Koruna ako vyhliadka

Vyhliadková terasa sa bude nachádzať priamo v korune Panny Márie. Návštevníci sa z nej majú pozerať na okolité jazerá a lesy, takže nejde len o náboženský symbol, ale aj o nový turistický bod na mape Poľska. Za projektom stoja miestny podnikateľ Roman Karkosik a jeho manželka. Miestni dúfajú, že Konotopie sa zmení na pútnickú aj turistickú destináciu.

„Pred rokom, keď sa začala výstavba monumentu Panny Márie, to bolo pre nás obrovské prekvapenie,“ povedal Mieczysław Grębicki, starosta dediny Konotopie, ktorá leží približne 45 kilometrov východne od Toruňa. „Nikto o tom predtým nič nevedel, že u nás vyrastie taká veľká socha.“

Germania mala mať chrám taký veľký, že by mal vlastné počasie. Hitler chcel Berlín prebudovať na hlavné mesto sveta

Turistický hit alebo zbytočný monument?

Grębicki sa však nebojí, že by turisti zničili pokojné okolie. „Životné prostredie tu nie je znečistené. V blízkosti nie je žiadny priemysel,“ povedal. „Dá sa tu oddychovať, dýchať a kúpať sa v čistej vode v jazerách. Určite to bude veľká atrakcia pre turistov.“

Projekt má aj kritikov, ktorí sa pýtajú, či Poľsko potrebuje ďalší obrovský náboženský monument. Podpora v okolí však podľa miestnych vyzerá silno. „Pre obyvateľov, miestnych ľudí a všetkých veriacich je to určite veľmi pozitívna vec,“ povedal ďalší miestny.

• Atény vychádzajú najlepšie, najmä vďaka lacnej doprave a rozumnému ubytovaniu.
• Miláno a Rím lacnou letenkou len maskujú drahší pobyt.
• Barcelona je krásna, ale v sezóne vie ubytovanie zhltnúť rozpočet veľmi rýchlo.
• Berlín nie je najlacnejší na dopravu, no stále drží dobrý pomer medzi cenou a zážitkom.

Tridsať eur za spiatočnú letenku vie urobiť z človeka finančného optimistu. Na chvíľu máš pocit, že si oklamal systém, lenže skutočný účet príde až vtedy, keď chceš večerať, prespať inde než na kraji mesta a presunúť sa z letiska bez nervového kolapsu.

České dráhy spustili letný lístok. Za cenu večere v Bratislave môžeš precestovať celú krajinu

Preto sme sa pozreli na päť destinácií, ktoré Slovákov lákajú najmä tým, že do nich vedia uloviť lacný let - Miláno, Atény, Berlín, Barcelonu a Rím. Ceny jedla, piva a dopravy berieme z databázy Numbeo, ktoré ponúka priamo od ľudí, ktoréí v týchto miestach žili, respektíve v nich nedávno boli.

Ubytovanie sme rátali ako priemer pre víkendové cestovanie približne o mesiac (teda 27. až 29. júna) z webu Booking a dát o krátkodobých prenájmoch cez Airbnb. Nepočítali sme hostely, päťhviezdičkové hotely ani extrémne luxusné apartmány, zároveň ani jednohviezdičkové ubytká na okrajoch miest. Výsledok je orientačná cena za jednu noc pre dve osoby - pripomíname, že v tomto termíne už ide o hlavnú letnú turistickú sezónu.

Miláno - lacná letenka, drahší apetít

Miláno je pre Slovákov klasika na rýchly únik - móda, espresso, Duomo, Navigli a pocit, že aj obyčajná prechádzka na nás funguje lepšie ako v bratislavskom Starom Meste. Spiatočné letenky od 30 eur vyzerajú výborne, ale mesto hrá inú hru pri jedle.

Miláno

Unsplash/Mikita Yo

Lacné jedlo v jednoduchej reštaurácii vychádza na 20 eur, večera pre dvoch v strednej triede na 80 eur bez nápojov, pollitrové domáce čapované pivo na šesť eur a jednorazový lístok na mestskú dopravu na 2,20 eura. Náš ubytovací priemer vychádza približne na 182 eur za noc pre dve osoby. Miláno teda nie je problém kúpiť, ale ustáť.

Atény - najlepší pomer chaosu, histórie a cien

Atény majú niečo, čo mnohí z nás milujú - veľa slnka, skvelé jedlo, more na dosah a pocit, že mesto žije aj po polnoci. Letenky od 45 eur síce nie sú najnižšie v tomto výbere, no pobyt vie byť citeľne mäkší.

Lacné jedlo stojí 15 eur, večera pre dvoch v strednej triede 60 eur, pollitrové domáce čapované pivo päť eur a jednorazový lístok na dopravu len 1,20 eura. Ubytovanie sme odhadli na približne 120 eur za noc pre dve osoby. Atény sú tým pádom najlepší kandidát pre ľudí, ktorí nechcú riešiť každú položku v aplikácii banky.

Atény

Unsplash/Rafael Hoyos Weht

Berlín - lacný let, drahší lístok, stále veľa muziky

Berlín Slovákom sedí, keď chcú viac klub, galériu, park, kebab a historickú špinu než dokonalú pohľadnicu. Spiatočné letenky od 30 eur dávajú zmysel, len si treba všímať dopravu.

Lacné jedlo stojí 15 eur, večera pre dvoch v strednej triede 70 eur, polliter piva 4,65 eura a jednorazový lístok na mestskú dopravu štyri eurá. Ubytovací priemer vychádza približne na 128 eur za noc pre dve osoby. Berlín nie je vyslovene lacný, ale stále ponúka veľa zážitku za rozumný účet.

Berlín

Unsplash/Florian Wehde

Barcelona - keď lacná letenka narazí na turistickú realitu

Barcelona je pre Slovákov doslova magnetom - more, Gaudí, tapas, bary, pláže a mesto, ktoré sa dá predať už jednou fotkou z terasy. Letenky od 30 eur sú veľmi lákavé, no v sezóne je to destinácia, kde najviac bolí ubytovanie.

Lacné jedlo stojí 16 eur, večera pre dvoch v strednej triede 60 eur, vychladené pivko štyri eurá a jednorazový lístok na dopravu 2,65 eura. Náš priemer ubytovania vychádza približne na 208 eur za noc pre dve osoby. Barcelona je tak stále skvelá, ale nie je to mesto, do ktorého ideš s rozpočtom nastaveným iba podľa ceny letenky.

Barcelona

Unsplash/Logan Armstrong

Rím - romantika, ktorá si nechá zaplatiť posteľ

Koloseum, fontány, cestoviny, večerné uličky a pocit, že na každom rohu sa písali dejiny. Spiatočné letenky od 30 eur sú lákavé, no Rím vie rozpočet zjemniť iba na jedle, nie na ubytovaní.

Lacné jedlo stojí 15 eur, večera pre dvoch v strednej triede 60 eur, pivo päť eur a jednorazový lístok na dopravu 1,50 eura. Ubytovací priemer nám vyšiel približne na 180 eur za noc pre dve osoby. Ak chceš lacný Rím, vyhrávaš hlavne dobrým termínom a tým, že nebývaš priamo pri najväčších ikonách.

Rím

Unsplash/Spencer Davis

Jasný verdikt

Najvýhodnejšie z tejto pätice pôsobia Atény. Nie preto, že by boli najlacnejšie vo všetkom, ale preto, že lacná letenka sa tam nerozpadne na prvom účte za izbu a dopravu.

Miláno a Rím sú rýchle víkendové pokušenia, ktoré treba krotiť ubytovaním, Barcelona je síce nádherná, ale rozpočet tam treba plánovať skôr ako pri letnej dovolenke. Berlín zostáva dobrý kompromis - nie najlacnejší, no dosť pestrý na to, aby sa jeho účet dal obhájiť.

Slovensko malo mať prístup k moru, megalomanský plán Adriaport mohol zmeniť dejiny Československa

Samozrejme, bez problémov vieš tieto sumy podliezť, napríklad tým, že sa nebudeš stravovať v reštauráciách a ubytovanie si nájdeš niekde vo štvrti porovnateľnej s bratislavskou Vrakuňou. Našim cieľom nebolo znechutiť ti cestovanie, ale poukázať na to, že lacné letenky rozhodne nie sú všetko.