Overené rady, ktoré naozaj pomáhajú

V pretlaku informácií a “zaručených rád” nie je občas na škodu pripomenúť si, čo naozaj funguje. Našťastie sú to jednoduché úkony a činnosti, ktoré same o sebe vedia pomôcť zdravej pokožke najmä v letných mesiacoch.

1. Hydratuj, hydratuj, hydratuj. Áno, je to tak, bez vody na Zemi naozaj nič nefunguje, prečo by teda mala tvoja pokožka? Najmä v letných mesiacoch dbaj na pitný režim. Myslíme tým samozrejme čistú vodu, minerálne vody či nesladené čaje.
2. Keď sme už pri tej hydratácii - vyhýbaj sa alkoholu a obmedz kávu, prípadne ju nahraď zeleným čajom, ktorý dehydratuje oveľa menej ako kofeín.
3. Dvojfázové čistenie najmä večer. Aj keď sa ti môže zdať, že po použití micelárnej vody pôsobí tvoja pleť čisto, skús použiť čistiaci gél. Budeš doslova cítiť, ako sa tvoje póry prečistia a pripravia na prijímanie produktov, ktoré pokožku osviežia a hydratujú.
4. Zapamätaj si jednoduchú štvorkrokovú rutinu. Áno, stačia štyri kroky. Čistenie, toner, sérum, hydratácia. V ranej rutine pridaj aj piaty - a to kvalitný SPF krém. Nič viac, nič menej. Základ totiž nie je prekombinovať trendy výrobky a vyplašiť tvoju kožnú bariéru, ale dlhodobo a pravidelne používať produkty, o ktorých vieš, že tvojej pokožke robia dobre. Nie nadarmo sa to volá skincare rutine.
5. Spánok. Už hydratácia tela ti mohla napovedať, že práve starostlivosť oň pokožke najviac pomáha. V lete na teba čaká mnoho nástrah v podobe festivalov, koncertov a posedávania s kamošmi v meste. Uži si! Ale počúvaj svoje telo a keď sa cítiš unavene, dopraj mu toľko spánku, koľko si žiada.
6. Rozumej tomu, čo si dávaš na pleť. Komplikovaný názov nemusí zaručene znamenať kvalitu. Zapamätaj si zopár výrazov, ktoré ti skutočne pomôžu. Niaciamíd, kyselina hyalurónová, vitamín C. Ak máš problematickú pokožku, tak aj kyselina salycidová. A skvelú skincare máš hotovú!

Pomocník Vitamín C

Dermatológovia už dlhé roky bijú na poplach - slnko, najmä v lete, je pre našu pokožku naozaj škodlivé. Potvrdzujú to nie len ich výskumy, ale aj rôzne štúdie odborníkov a vedcov. V súlade so slnkom sme tu však boli odjakživa. Jeho energiu sa snažíme využívať v domácnostiach či pri obľúbených činnostiach. Možno budeš prekvapený, ale existuje aj zložka v kozmetike, ktorá vie silu lúčov premeniť na to, aby si mal rozžiarenú a zdravo vyzerajúcu pleť. My sme sa mladých v uliciach Bratislavy pýtali, či vôbec vedia, na čo sa Vitamín C v kozmetike využíva:

Vitamín C je v starostlivosti o pleť silný antioxidant, ktorý chráni pokožku pred poškodením. Podporuje tvorbu kolagénu, čím udržuje pleť pevnú a redukuje vrásky. Okrem toho zjednocuje farebný tón, zosvetľuje pigmentové škvrny a dodáva mdlej pleti žiarivý vzhľad. Pôsobí ako štít pred oxidačným stresom spôsobeným slnečným žiarením (UV) a znečisteným ovzduším - čo sa minimálne v letnej Bratislave môže skutočne hodiť. A práve toto leto nemusíš na zmrzku a sorbet chodiť do svojho obľúbeného stánku, ale tento pocit nosiť so sebou od rána v podobe skin care.

Populárna kozmetická značka prináša na pulty drogérií Garnier hydratačný sorbet krém Vitamin C Fresh & Bright. Odborníci ho odporúčajú zaradiť do ranej skin care rutiny. Ide o krém s ultra ľahkou a sviežou textúrou, ktorá nezanecháva mastný filter - čo je v letnom období obrovské plus.

Vitamín C aktivizuje a zjednotí zložky pleti, ktoré je pripravená na celodenné vystavenie slnečným žiareniam bez toho, aby si sa mal obávať pigmentových škvŕn. Vďaka jeho ľahkému a sviežemi zloženiu môžeš použiť ochranné SPF a užívať si leto bez obáv. Pleť budeš mať po tomto kréme výživne hydratovanú a nelepivú, pripravnú na ďalšie ochranné či kozmetické produkty.

Mladých prekvapila najmä cena

V uliciach Bratislavy sme sa pýtali mladých, či vitamín C do svojej dennej rutiny zaraďujú. Boli sme prekvapení, ale drvivá väčšina nám odpovedala že áno. Zárveň vedeli presne, k čomu tento vitamín dopomáha. Čím sme ich ale prekvapili my bola cena krému. Tá je dôkazom, že naozaj za pár eur dokážeš vykúzliť funkčnú, praktickú a sviežu letnú rutinu.

Seychelská korytnačka

Určite vieš, že korytnačky sú celkovo známe svojou dlhovekosťou. Najstarším suchozemským živočíchom je seychelská korytnačka obrovská, ktorá má 190 rokov a volá sa Jonathan. Žije na ostrove Svätá Helena v južnom Atlantickom oceáne, kde ju priviezli ľudia zo Seychel v roku 1882. Jeho vek je síce len odhad, ale fotografie z rokov 1882 a 1886 dokazujú, že koncom 19. storočia bol už plne dospelý – mal najmenej 50 rokov. 

Seychelská korytnačka obrovská

Massimo/Twitter

Jonathan sa zapísal aj do Guinnessovej knihy rekordov, ktorá ho uznala za najstaršiu korytnačku. „Je miestnou ikonou, ktorá symbolizuje vytrvalosť tvárou v tvár zmenám,“ povedal pre Guinessovú knihu rekordov Joe Hollins, veterinár Jonathana. 

Vo všeobecnosti, korytnačky obrovské musia žiť dlho, aby sa dokázali opakovane rozmnožovať a produkovať viac vajec, pretože mnohé z nich padnú za obeť predátorom. Dlhovekosť im zabezpečuje schopnosť zabíjať poškodené bunky, ktoré sa prirodzene vekom. Schopnosť im tak môže pomôcť, aby dokázali žiť tak dlho. 

Červení morskí ježkovia

Sú to vlastne malé okrúhle bezstavovce, ktoré sú pokryté ostňami. Na základe údajov Oregonskej štátnej univerzity sa vyskytujú v plytkých pobrežných vodách Severnej Ameriky, konkrétne od Kalifornie po Aljašku. Živia sa morskými rastlinami. Vedci sa pôvodne domnievali, že tieto bezstavovce sa nedožijú dlho a dávali im desať rokov. Keď ale podrobnejšie tento druh skúmali, prišli na to, že na niektorých miestach dokážu prežiť celé stáročia, ak sa, samozrejme, vyhnú predátorom, chorobám a rybárom. 

Červený morský ježko

Alison Young/Twitter

O červených morských ježkoch sa vykonala aj štúdia, ktorá bola v roku 2003 uverejnená v časopise Fishery Bulletin. Ježkovia vyskytujúci sa pri pobreží Washingtonu a Aljašky sa môžu pravdepodobne dožiť viac ako sto rokov. Najdlhšie žijúce jedince žijúce jedince v Britskej Kolumbii v Kanade môžu mať okolo 200 rokov. 

Veľryba grónska

Veľryby grónske sú najdlhšie žijúce cicavce, pričom ich presná dĺžka života nie je známa. Kamenné hroty harpún, ktoré sa našli u niektorých ulovených jedincov dokazujú, že sa môžu dožívať viac ako sto rokov a podľa Národného úradu pre oceány a atmosféru môžu žiť aj viac ako 200 rokov. 

Mutácie v géne sa podieľajú na oprave poškodenej DNA, čo môže napomôcť k ochrane veľrýb pred rakovinou, čo je potencionálna príčina smrti. Okrem toho sa v géne PCNA nachádza aj zdvojená časť a podieľa sa na raste a oprave buniek. Táto duplikácia pravdepodobne spomaľuje starnutie. 

Veľryba grónska

The Canadian Border/Twitter

Štúdium dlhovekosti veľrýb by sa podľa vedcov mohlo využiť na poskytnutie odpovede, ako predĺžiť ľudský život. „Môj vlastný názor je, že rôzne dlhoveké druhy používajú rôzne triky na dosiahnutie dlhej dĺžky života a nemajú veľa spoločných génov,“ vyjadril sa expert na vedu o starnutí João Pedro de Magalhães, pôsobiaci na Birminghamskej univerzite. 

Rougheye Rockfish

Na základe údajov ministerstva pre ryby a voľne žijúce živočíchy je tento druh skalníka jednou z najdlhšie žijúcich rýb a dosahuje dĺžku života najmenej 205 rokov. Bývajú väčšinou hnedo alebo ružovo sfarbené a žijú v Tichom oceáne od Kalifornie po Japonsko. Výbor pre stav ohrozených voľne žijúcich živočíchov v Kanade tento druh rýb označil, že je ohrozený vyhynutím. 

Ryba z druhov skalníkov

Tibor M. Kalman/Twitter

V roku 2021 sa o ňom vykonala štúdia, v ktorej sa skúmali gény tejto ryby. Našli sa genetické predpoklady na dlhovekosť, vrátane DNA, ktorá môže pomôcť odvrátiť rakovinu. A keďže sa dokáže dožiť dlho, umožňuje mu to rásť do väčších rozmerov a produkovať viac mláďat. 

Žralok gŕonsky

Žije hlboko v Arktickom a severnom Atlantickom oceáne a podľa kanadského observatória žralokov môžu dosahovať dĺžku 7,3 metrov. Štúdia očného tkaniva žralokov odhaduje, že sa môžu dožiť až 272 rokov. Podľa odhadov mal najdlhšie žijúci žralok približne 392 rokov a vedci sa domnievajú, že by sa mohli dožívať až 512 rokov. Odhady sú, samozrejme, neisté, ale o niečo presnejší odhad na 272 rokov z týchto živočíchov stále robí najdlhšie žijúcich jedincov. 

Žralok grónsky

Sharkies Otd/Twitter

Oceánska mušľa Quahog

Nachádza sa v severnej časti Atlantického oceánu. Národné múzeum vo Walese tvrdí, že jeden oceánsky lastúrnik Quahog, ktorého našli na pobreží Islandu v roku 2006, mal až 507 rokov. Dostal prezývku Ming, pretože sa narodil v Číne v roku 1499 v čase, keď na území vládla dynastia Ming. 

Oceánska mušľa Quahog

Flora & Fauna/Twitter

„V chladnejších vodách okolo Islandu má pomalší metabolizmus, a tak rastie pomaly a môže žiť aj dlhšie ako 507 rokov. Vedci ale zatiaľ nenašli staršieho jedinca,“ povedala Anna Holmes, kurátorka biodiverzity bezstavovcov v múzeu. 

Čierny koral

Koraly vyzerajú ako farebné podvodné skaly či rastliny, ale v skutočnosti ich tvoria bezstavovce, ktoré sú nazývané polypy. Neustále sa množia a nahrádzajú sa vytváraním geneticky identických kópií, vďaka čomu sa zväčšujú. Koraly sa teda skladajú z viacerých identických organizmov, čiže životnosť koralov je skôr tímovou prácou. Hlboko morské čierne koraly patria medzi najdlhšie žijúce. Vzorky, ktoré sa našli pri pobreží Havajských ostrovov mali približne 4 265 rokov. 

Turritopsis dohrnii

Nazýva sa aj nesmrteľnou medúzou, pretože má potenciál žiť večne. Medúzy svoj život začínajú ako larvy, následne sa usadia na morskom dne a premenia sa na polypy. Z nich následne vznikajú plávajúce medúzy. Zvláštnosť týchto jedincov je, že ak sú fyzicky poškodené alebo hladujú, dokážu sa premeniť späť na polypy a neskôr sa vrátiť do svojej podoby medúzy. 

Turritopsis dohrnii

John Wolfe/Twitter

Na základe informácií Prírodovedného múzea v Londýne, medúzy dokážu opakovane meniť svoj životný cyklus, vďaka čomu za vhodných podmienok nemusia nikdy zomrieť na starobu. Sú to malé jedince, ktoré majú priemer len 4,5 milimetrov. Konzumujú ich ryby či zomierajú iným spôsobom, ale ak sa im pri troche šťastia podarí vyhnúť sa všetkým nástrahám, môžu skutočne dosiahnuť nesmrteľnosť. 

Hydra

Awa Karis/Twitter

Hydra

Ďalší jedinec, ktorý sa považuje za potencionálne nesmrteľného, je Hydra. Je to skupina malých bezstavovcov s mäkkým telom, ktoré sa trochu podobajú medúzam. Tvoria ich kmeňové bunky, ktoré sa neustále regenerujú prostredníctvom duplikácie. Samozrejme, v prirodzených podmienkach umierajú kvôli číhajúcim hrozbám, ako sú predátori či choroby, ale ak by sa tomu dokázali vyhnúť, mohli by sa regenerovať večne a dosiahnuť nesmrteľnosť. „Zdá sa, že nestarnú, takže sú potenciálne nesmrteľné,“ povedal Daniel Martínez, profesor biológie na Pomona College v Claremonte, v Kalifornii. 

Objavil mesto, keď hľadal sliepky

Zabudnuté starobylé mesto malo názov Derinkuyu a celé desaťročia bolo opustené. Objavil ho miestny muž až v 60. rokoch 20. storočia, keď si všimol, že jeho sliepky miznú cez priepasť v pivnici. Diera sa mala otvoriť počas rekonštrukcie. Rozhodol sa stenu napokon zbúrať, aby svoje zatúlané sliepky našiel, ale objavil aj niečo iné – tunel a čistou náhodou aj rozľahlé podzemné mesto. 

Derinkuyu

Anis.synbio/Twitter

V súčasnosti je Derinkuyu súčasťou svetového dedičstva UNESCO a okrem toho je prístupné aj návštevníkom, ktorí si z neho môžu pozrieť osem poschodí z celkových 18. Krajina, v ktorej sa mesto nachádza, Kapadócia, bola vždy vhodná na stavbu takýchto podzemných obydlí, pretože je tvorená vulkanickým popolčekom, ktorý je suchý a poddajný, preto sa dá ľahko vytesávať pomocou jednoduchých nástrojov. 

Od momentu, čo muž v roku 1963 našiel starobylé, zabudnuté a opustené mesto sa celkovo našlo viac ako 600 vchodov do tohto mesta v ďalších domoch. Na základe informácií tureckého ministerstva kultúry ho postavili Frýgovia v ôsmom až siedmom storočí pred naším letopočtom. Úplne prvá zmienka o ňom sa datuje do roku 370 pred naším letopočtom. 

Rôzne priestory

Používalo sa niekoľko tisíc rokov, najskôr slúžilo na skladovanie a neskôr ako miesto, kde sa ľudia mohli ukrývať pred nájazdmi a konfliktmi. Ľudia v podzemí dokázali prežiť aj niekoľko mesiacov a v čase jeho najväčšieho rozmachu tam žilo 20 tisíc ľudí. 

Starobylé podzemné mesto.

Anis.synbio/Twitter

Opusteným sa stalo v 20. rokoch 20. storočia, kedy z neho kapadócki Gréci odišli. Príčinou ich odchodu bola grécko-turecká vojna. Keď mesto znovu objavili, pri vykopávkach sa našli priestory, ktoré slúžili na rôzne účely, vrátane skladovania potravín, výroby vína, lisovania oleja či stolovania. Okrem toho objavili aj kaplnku či náboženskú školu. 

Počas toho, keď bolo mesto obývané, choval sa dobytok na poschodiach bližšie k povrchu, aby jeho pachy či plyny neovplyvňovali nižšie poschodia. K dispozícii bola aj studňa, ktorá poskytovala čistú vodu a vetracie šachty umožňovali cirkuláciu čerstvého vzduchu. Pred nepozvanými hosťami obyvateľov chránili veľké kamenné dvere na každom poschodí. „Obyvatelia si uľavovali v zapečatených hlinených nádobách, žili pri svetle fakieľ a mŕtvych tiel sa zbavovali na určených miestach,“ opísal jeden zo sprievodcov. 

O majetok v minulých mesiacoch prišiel aj Vadim Moškovič, ktorý počas divokých deväťdesiatych rokov vystriedal množstvo profesií. Obchodoval s vodkou, investoval do nehnuteľností a nakoniec vybudoval poľnohospodársky kolos Rusagro, ktorý sa stal základom jeho miliardového majetku, píše agentúra Bloomberg.

Vladimir Putin

Anastasia Barashkova/Reuters

Dnes už ale Moškovičovi z jeho impéria veľa nezostalo. Moskovský súd na konci mája rozhodol o zabavení 49-percentného podielu jeho rodiny v Rusagre. Podľa štátnych žalobcov počas rokov 2006 až 2014, keď zasadal v hornej komore ruského parlamentu, porušoval zákaz kombinovania verejnej funkcie s podnikaním a zneužíval svoje postavenie na osobné obohatenie.

Vilu za šesť miliónov eur musia zbúrať, rozhodol súd vo Francúzsku. Usadlosť patrí českému miliardárovi

Len niekoľko dní po súdnom rozhodnutí prešla správa Moškovičových poľnohospodárskych aktív pod spoločnosť napojenú na štátnu Rosselchozbank, teda Ruskú poľnohospodársku banku.

Základ dal Ústavný súd v roku 2024

Moškovič ale zďaleka nie je jediným ruským oligarchom, ktorý sa musel so svojím imaním rozlúčiť. „Protikorupčné žaloby sa postupne menia z nástroja boja proti korupcii na mechanizmus prerozdeľovania majetku v prospech štátu,“ uviedol Iľja Šumanov zo spoločnosti TriTrace Investigations, ktorá sleduje procesy znárodňovania v Rusku.

Vlna konfiškácie výrazne zosilnela po rozhodnutí ruského Ústavného súdu z roku 2024. Súd vtedy stanovil, že desaťročná premlčacia lehota sa nebude vzťahovať na majetok osôb označených za skorumpovaných. Pre mnoho ruských oligarchov a podnikateľov išlo o nepríjemnú správu. Mnohí z nich totiž v minulosti zastávali verejné funkcie, často priamo v rámci systému budovaného prezidentom Putinom.

Kremeľ dlhodobo využíval lojálnych podnikateľov ako prostredníkov svojho vplyvu v regiónoch a výmenou im umožňoval presadzovať vlastné obchodné záujmy. Medzi známe príklady patrí Roman Abramovič, ktorý sedem rokov pôsobil ako gubernátor Čukotky na ruskom Ďalekom východe. Radí sa medzi nich aj Andrej Gurjev, ktorého rodina ovláda výrobca hnojív PhosAgro. V minulosti bol členom Rady federácie, teda hornej komory ruského parlamentu.

Dom, ktorý požieral ľudí. Najluxusnejšia adresa v celej Moskve sa zmenila na brutálnu čakáreň na smrť

Už spomínaný Moškovič síce nepatril medzi najbližších spojencov prezidenta Vladimíra Putina, napriek tomu sa s ním niekoľkokrát osobne stretol. Bol napríklad prítomný na stretnutí v Kremli 24. februára 2022, teda v deň začatia rozsiahlej invázie na Ukrajinu. Ani to mu však nakoniec nezabezpečilo ochranu pred zásahom štátu.

Podobný osud stretol aj Konštantína Štrukova. Ešte pred rokom ovládal rozsiahle podnikateľské impérium siahajúce od ťažby zlata až po poľnohospodárstvo. Pritom bol považovaný za lojálneho predstaviteľa systému. Viac ako dvadsať rokov pôsobil v parlamente Čeľabinskej oblasti a bol členom vládnej strany. V roku 2021 mu Vladimír Putin udelil štátne vyznamenanie Za zásluhy o vlasť. Ani to nestačilo.

Rusko hľadá dodatočné príjmy do rozpočtov

Ruská ekonomika v posledných mesiacoch neprežíva najlepšie obdobie, pod tlakom sú aj verejné rozpočty. Ruský štát preto do ekonomiky stále agresívnejšie zasahuje a podľa mnohých analytikov je jedným z nástrojov aj konfiškácia majetku vybraných podnikateľov. „Ruský systém drží pohromade kombináciou odmien a trestov,“ myslí si Maria Sněgová z washingtonského think-tanku CSIS.

Ani zhabaný majetok však ruský štát nedokáže vždy ľahko speňažiť. Problémy sprevádzali napríklad predaj moskovského letiska Domodedovo, ktoré sa nakoniec predalo za približne polovicu pôvodne požadovanej ceny. V máji potom dvakrát neuspel ani predaj zhruba 67-percentného podielu v ťažobnej spoločnosti Južuralzoloto, uzatvára Bloomberg.

Meno vlastníka francúzske médiá neuvádzajú, české médiá však už v minulosti informovali, že v Gordes má nehnuteľnosť realitný magnát Radovan Vítek. ČTK sa snaží získať jeho vyjadrenie.

Boháč sa stal bezdomovcom, aby dokázal, že každý môže zarobiť milión. Výsledok však rozhodne nikoho nepotešil

Kasačný dvor v Paríži v utorok zamietol odvolanie podané jednou zo spoločností, ktorá za kontroverzným developerským projektom v Gordes stojí. Jeho rozhodnutím sa tak stáva právoplatným rozsudok odvolacieho súdu v Nîmes o demolácii vily, ktorú si český miliardár nechal vystavať v rokoch 2012 až 2017 v jednej z najznámejších dedín v pohorí Luberon v oblasti Provence.

Spor iniciovala radnica s tým, že renovácia zakúpenej poľnohospodárskej usadlosti porušila miestne urbanistické pravidlá. Na mieste pôvodnej budovy s rozlohou 200 metrov štvorcových, stojacou na sedemhektárovom pozemku, podľa tlače vyrástol obrovský obytný komplex s obytnou plochou cez 1300 metrov štvorcových v dvoch podlažiach a suteréne.

K hlavnej budove prilieha niekoľko kamenných prístavkov, prepojených veľkolepými terasami s panoramatickým výhľadom, píše francúzska tlač s tým, že náklady na výstavbu sa odhadujú na šesť miliónov eur.

Prvoinštančný súd už v roku 2022 nariadil odstránenie stavby a uložil dve pokuty vo výške 100 000 eur. Odvolací súd v Nîmes vlani v januári nariadenie potvrdil a uložil dve pokuty vo výške 100 000 eur a 250 000 eur. Kasačný súd sa nezaoberal znovu celým prípadom, ale iba overoval, či bolo správne aplikované právo.

Obec Gordes, ktorá leží zhruba 30 kilometrov východne od Avignonu a má asi 1600 obyvateľov, patrí podľa tlače k ​​najmalebnejším miestam vo Francúzsku. V minulosti túto lokalitu s obľubou vyhľadávali umelci.

Bola židovkou

Gisella Perl pochádzala z Maďarska. Už v mladom veku sa javila ako nadaná študentka, ktorá v 16-tich rokoch ako jediná Židovka ukončila strednú školu. Oplývala veľkými akademickými cieľmi a so svojím snom študovať medicínu sa obrátila na svojho otca. Ten na začiatku váhal, pretože sa obával, že Gisella opustí judaizmus. Bola ale neoblomná.

Príbeh ako z filmu. Poliak celý život zasvätil lovu nacistov, vypátral a zatkol ich celé stovky

Na dôkaz toho, že to myslí vážne a snažiac sa zahnať otcove obavy, prišla po niekoľkých mesiacoch za ním s modlitebnou knižkou, ktorú od neho dostala. „Prisahám na túto knižku, že nech ma život zavedie kamkoľvek, za akýchkoľvek okolností, vždy budem dobrou pravou Židovkou,“ povedala mu, píše sa na portáli History.

Jej otec napokon súhlasil s tým, aby išla študovať medicínu a po rokoch u nej zaplatil prvý pacient. Z peňazí, ktoré si zarobila, kúpila otcovi novú modlitebnú knižku, na ktorej bolo vyryté jeho meno. 

V roku 1944 pracovala ako gynekologička, vydala sa za chirurga, ktorý žil v Židovskom gete s jej rodinou v Maďarsku. V marci 1944 bola Gisella s manželom, synom, rodičmi a ďalšou rodinou poslaná do Osvienčimu, kde ju od rodiny rozdelili. Gisella ale mala ešte jednu dcéru, tá však bola ukrytá v nežidovskej rodine. V Osvienčime pracovala ako gynekologička v nemocnici, kde ju pridelil doktor Mengele. 

Gisella Perl

Adam/Twitter

Zo začiatku boli zákroky bežné

Keď začínala pracovať ako doktorka v Osvienčime, jej zákroky boli bežného charakteru. „Musela som obväzovať zakrvavené rany, ošetrovať zlomené rebrá a čistiť rany,“ opisovala. To ale netrvalo dlho a jej úlohy sa pomaly sťažili. Jej úlohou bolo totiž informovať doktora Mengeleho, ktorého prezývali aj ako Anjel smrti, o všetkých ženách, ktoré boli tehotné.

Narozprával jej, že tieto ženy budú poslané do iného tábora, kde im poskytne lepšiu výživu. „Ženy začali bežať priamo k nemu a hovorili mu, že sú tehotné,“ hovorila Gisella. 

Lenže žiadna lepšia výživa ani starostlivosť tehotné ženy nečakala, a túto krutú pravdu si uvedomila aj samotná Gisella. „Tieto ženy boli odvedené do výskumného bloku, aby ich použili ako pokusných králikov, a potom dva životy hodili do krematória,“ opísala.

97-ročná sekretárka z kanibalského koncentračného tábora sa postavila pred súd. Hrozia jej dva roky väzenia

V tom momente sa rozhodla, že ženám bude pomáhať, hoci tým riskovala aj vlastný život. Bolo to pre ňu skutočne náročné, a to nie len kvôli tomu, že nemala žiadne lieky či nástroje, nebola pripravená ani morálne. 

Niektoré otehotneli priamo v Osvienčime

Samozrejme, nepredstavuj si žiadne romániky, ktoré by skončili tehotenstvom. Ženy v Osvienčime boli brané čisto ako sexuálne objekty, ktoré dôstojníci zneužívali pre svoje vlastné pohnútky. Našli sa ženy, ktoré už tehotné do tábora prišli, ale väčšina otehotnela práve preto, že boli znásilnené.

Dokonca mali vyhradený priestor, kde muži znásilňovali a obťažovali ženy, a to aj napriek nariadeniu, ktoré zakazovalo sexuálne aktivity so židovskými ženami. Dôstojníci si práve pre ich pôvod dovoľovali a boli k ženám násilní. Neskôr ženy obvinili zo zvádzania dôstojníkov.

Osvienčim v roku 1940

Stephen Uzzel/Twitter

„Bola som s mamou a videli sme tieto ženy v pruhovaných uniformách so svetlými vlasmi, niektoré ich mali dlhšie ako iné. A ja si pamätám, ako som sa matky pýtala, prečo ony môžu mať vlasy a my nie. Matka mi povedala, že preto, lebo sa tak esesákom páčili. Nikdy som nevedela, čo to vtedy znamenalo,“ povedala jedna preživšia. 

V niektorých prípadoch sa ale sex používal aj ako výmenný obchod. Príkladom je žena, ktorá potrebovala šnúrku a vedela o mužskom väzňovi, ktorý ju mal. Snažila sa ho presvedčiť tým, že mu dá svoj prídel jedla, ale on mal záujem o jej telo. Preto niektoré ženy, aj napriek tomu, že boli znechutené, ponúkli svoje telo výmenou za to, čo potrebovali. A práve niektoré takéto výmeny skončili aj neželaným tehotenstvom. 

Gisella Perl potraty vykonávala uprostred noci a tehotenstvo ukončovala holými rukami, bez nástrojov, anestézie, obväzov či antibiotík. Okrem toho vykonávala aj pôrody, ak žena bola v neskorom štádiu. Prebiehali v tichosti a v určitých prípadoch, na požiadanie, musela novorodencov zadusiť, aby zachránila život matky.

Liečiteľ a vodca sekty si želal, aby ho zabili. Po vražde tyrana a manipulátora Češky čakali, kým jeho telo zmizne

Gisella sa venovala aj ošetrovaniu rán, ktoré spôsobili esesáci ženám na prsiach bitím a bičovaním. „Liečila pacientky svojím hlasom, rozprávala im krásne príbehy, hovorila im, že jedného dňa budeme mať opäť narodeniny, že jedného dňa budeme opäť spievať,“ písalo sa v knihách venovaným práve životu Giselly. 

Tábory zatvorili

Koncentračné tábory či plynové komory boli Nemci nútení zatvoriť v roku 1945, keď sa blížili ruské vojská. Presne v tomto roku, ako sa píše na stránke BBC, Gisella pomohla na svet plačúcemu a kričiacemu bábätku. Rozdiel bol v tom, že toto dieťa mohlo žiť. Dieťa priviedla na svet matka Marusa, ktorej stav sa po pôrode začal zhoršovať.

Gisella vedela, že musí ženu operovať, ale nemala žiadne nástroje. Preto vyšla von a narazila tam na britského vojaka, ktorého poprosila o dezinfekciu a vodu. „O pol hodiny neskôr som mala vodu, dezinfekčný prostriedok, mohla som si umyť ruky a vykonať operáciu, nie ako bezmocný väzeň, ale ako lekárka,“ spomínala vo svojich memoároch z roku 1948. 

Gisella Perl

Afshine Emrani Md Facc/Twitter

Gisellu následne presunuli do tábora pri Hamburgu a o dva mesiace neskôr do Bergenu-Berslenu. Po skončení vojny a oslobodení ľudí z tábora Gisella začala hľadať svoju rodinu. Zistila však, že bola jediná preživšia. Napokon sa predsa len našla jej dcéra, ktorá bola živá. V roku 1947 ju celá tá ťarcha zo všetkých činov prinútila pokúsiť sa o samovraždu.

Po tomto neúspešnom pokuse sa presťahovala  do Spojených štátov, kde prednášala lekárom či iným odborníkom ako veľvyslankyňa šiestich miliónov ľudí, ktorí boli zabití počas holokaustu. A napokon v roku 1951 získala americké občianstvo, presťahovala sa do New Yorku a začala pracovať v nemocnici Mount Sinai, kde sa špecializovala na neplodnosť. 

O nejaký čas si otvorila vlastnú ordináciu na Park Avenue a jej poslaním sa stalo prinášať na svet nový život. Svoju prax vykonávala celkovo 43 rokov a pomohla pri pôrodoch 3-tisíc zdravých detí. Napokon sa v roku 1979 presťahovala do Izraela, aby bola so svojou dcérou a vnukom. Zomrela 16. decembra 1988 vo veku 81 rokov. 

Dnes to už také jednoduché nie je a prasiatko doma už asi nemáš. Na TikToku ale nájdeme mnoho trendov či rôznych výziev, pričom do popredia sa dostávajú najmä tie nebezpečné. Našťastie sú influenceri, ktorí nemajú potrebu začínať riskantné výzvy, ale naopak také, ktoré dokážu pomôcť. My ti v článku predstavíme trendy, ktoré ti môžu pomôcť so šetrením. To, či skutočne u teba zafungujú, musíš skúsiť jedine ty. 

„Cash-stuffing“

V tejto výzve pôjde predovšetkým o papierové bankovky, čiže žiadny účet ani karta. V podstate ide o rozdeľovanie si svojho príjmu do rôznych kategórií. To znamená, že ak ti na účte cinkne výplata, sumu si z neho vytiahneš. Všeobecným pravidlom v tomto prípade je, že 50 percent ide na potreby, 30 percent na tvoje želania a 20 percent na úspory, píše sa na portáli Vice.

@cashstuffingfix #cashstuffing #cashenvelopes #cashstuffingtok #adhdtok #adultadhd ♬ original sound - CashStuffingFix

Peniaze si budeš ukladať do obálok, na ktoré si môžeš napísať konkrétne výdavky. Nazvať si ich môžeš podľa toho, čo hradíš najčastejšie, napríklad na nájomné, zdravotnú starostlivosť či potraviny. Samozrejme, mysli aj na nejaké peniaze, ktoré si určíš na zábavu či posedenia s priateľmi. Cieľom tohto spôsobu šetrenia je lepší prehľad o tom, kam tvoje peniaze smerujú a akú sumu máš pre seba na míňanie, píše sa na portáli Insider.

Výzva 100 obálok

Úzko súvisí s predchádzajúcou výzvou, ale zatiaľ čo v nej si si ukladal peniaze podľa určeného pravidla, v tomto prípade si pripravíš sto obálok, ktoré si následne môžeš zamiešať. Samozrejme, je odporúčanie vyťahovať obálky dvakrát týždenne, ale komu tak často chodí výplata, všakže. To znamená, že akonáhle do rúk dostaneš voňavé bankovky, zo sto obálok náhodne vyberieš jednu a podľa čísla na obálke do nej vložíš rovnakú sumu peňazí. Tie, ktoré ti zostanú, môžeš použiť na svoju vlastnú potrebu, a tie ktoré odložíš, budú slúžiť ako tvoje úspory na horšie časy. 

Je mnoho návodov, ako šetriť. Vyskúšaj ich aj ty.

Alexander Grey/Unsplash

Zaokrúhľovanie

Túto službu ponúkajú aj banky na Slovensku. V podstate ide o to, že si vo svojej bankovej aplikácii nastavíš, aby ti sumy zaokrúhľovali, a sumu, ktorá ti prostredníctvom zaokrúhlenia zostane, ti vrátia späť. Niektoré banky práve na takto ušetrené peniaze ponúkajú aj ročný úrok. V podstate je táto služba výhodná najmä pre tých, ktorí nechcú mať doma obálky či bankovky, alebo chcú šetriť a príliš sa pri tom nenarobiť. 

Výzva nemíňať

Je to doslova výzva. Samozrejme, z niečoho žiť musíš, preto sa výdavky na bývanie, potraviny či nevyhnutné veci odpúšťajú. Taktiež to neznamená, že budeš musieť celý čas sedieť doma a nevystrčiť nos. Pokojne sa môžeš ísť s kamarátmi prejsť, predsa len je prechádzka zadarmo. Okrem toho sa určite v tvojom okolí môžu nájsť podujatia, ktoré majú vstupné zadarmo. 

Prípadnou alternatívou je aj odloženie si určitej sumy peňazí, ktorú za žiadnych okolností nemôžeš minúť a jednoducho si k nej každý mesiac prihoď nejakú tú sumu. Odporúča sa, že každý mesiac si máš odložiť desať eur. Výšku si ale môžeš nastaviť podľa seba. 

Prečo to však ešte nikto od nás neurobil? Portál Business Insider oslovil ženu, ktorá sa rozhodla, že túto ponuku reálne využije. Keď sa Rubia Daniels prvýkrát dopočula o lacných talianskych domoch, bolo jej jasné, že sa na ne musí ísť pozrieť osobne.

Chudoba ako najväčšia turistická atrakcia. Údajne najľudnatejší ostrov sveta bol postavený na odpadkoch

Stačila jedna návšteva a zamilovala sa

„Bola som taká ohromená. Bola to jedna z vecí, ktoré musíte vidieť, aby ste sa uistili, že je to pravda,” povedala pre Insider. „Urobila som si prieskum a do troch dní som mala letenku, prenajaté auto, hotel a vyrazila som.”

Na konci svojho 10-dňového výletu do Mussomeli, malého mesta na Sicílii, v júli 2019, bola hrdou majiteľkou troch schátraných domov, ktoré ju vyšli dokopy tri eurá. Zaplatila tak len euro za každý.

Kvíz, v ktorom by mali aj deti tromfnúť dospelých. Trúfate si na otázky zo všeobecného prehľadu?

Predaj potvrdil aj zástupca organizácie Case 1 Euro, ktorá je zodpovedá za celý projekt opätovného zaľudnenia Mussomeli. Daniels, ktorá sa pred 30 rokmi presťahovala z predmestia brazílskeho hlavného mesta, povedala, že bola talianskych mestečkom očarená aj preto, že jej pripomínalo domov z detstva.

Každý dom je pre ňu samostatný projekt

„Ľudia boli super ústretoví a každý chcel ísť so mnou na kávu. Realitní makléri ma objali ako sestru - boli so mnou každý deň, kým som tam bola,” rozrozprávala sa o svojej prvej návšteve.

Okrem obyvateľov ju čarila aj bohatá história mesta a myšlienka obnovy opustených domov. „Je to environmentálny koncept,” dodala Daniels, ktorá pracuje v solárnom priemysle. „Musíme prestať stavať a začať prerábať existujúce veci, ktoré máme.”

A že to so svojimi tromi domami myslí naozaj vážne potvrdzuje aj fakt, že pre každý z nich má iné plány. 

„Ten, na ktorom teraz pracujem, plánujem premeniť na umeleckú galériu. Jeden zostane pre mňa. A tretí dom, ktorý bude mojím najväčším projektom, chcem prerobiť na wellness centrum a vrátiť ho komunite,“ dodala.

Chcete sa cítiť ako zemepáni? Po celom Slovensku sa predávajú kaštiele, niektoré kúpite za cenu trojizbáku v Bratislave

Pendluje medzi USA a Talianskom

49-ročná žena koncom roka 2019 začala s obnovou nehnuteľnosti, no kvôli pandémii musela projekty pozastaviť. „Prišiel COVID-19 a nebolo nám dovolené vrátiť sa späť, takže som minulý rok opäť začala s renováciou,“ povedala.

Svoj čas momentálne rozdeľuje medzi San Francisco a Mussomeli, no zakaždým v druhom talianskom domove strávi aspoň mesiac. Zatiaľ dokončila exteriéry dvoch domov, no do posledného domu sa ešte pustiť nestihla.

Rubia však nie je jediným človekom, ktorý podal pomocnú ruku Taliansku a jeho zúfalej potrebe znovu zaľudniť svoje prázdne a ospalé mestečká. Pred dvomi rokmi napríklad deväť dedín na juhu krajiny ponúklo mileniálom 30-tisíc eur, aby sa sem presťahovali.

Zúfala snaha dedín nevymrieť

Dediny v regióne Kalábria zdôrazňovali, že sumu pre ľudí menej ako 40 rokov vyplatia v hotovosti. A nešlo pritom o žiadne nedostupné miesta - ľudia si mohli vybrať dedinu Civita na malebnom útese, prípadne pobrežné plážové mesto Aieta.

Jednu vec mali tieto riedko obývaní oblasti spoločné - menej ako 2-tisíc obyvateľov a boli len niekoľko rokov od toho, aby sa premenili na mestá duchov. Aj dedina Cinquefrondi napríklad ponúkla v lete 2020 dvanásť domov po jednom eure.

Na záver však treba dodať, že kúpa domu za euro nie je žiadna maličkosť. Takýto úlovok zvyčajne zahŕňa nákladnú rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá môže byť v úplne havarijnom stave a vyžaduje si renovácie, aby mohla byť obývateľná.

Dve kategórie cestovateľov

Anglicko bolo v 19. storočí súčasťou Britského impéria. Cestovalo sa už v tom období, a to nielen pre potešenie, ale aj s cieľom dobýjania či objavovania. Koloniálne cestovanie bolo výlučne určené mužom, keďže mali aktívnejšiu úlohu pri šírení impéria, čiže museli bojovať alebo sa zúčastňovať na diplomatických misiách v zahraničí, píše sa na portáli The Conversation.

Faktom, na ktorý často zabúdame je, že rozhodujúcu úlohu pri túžbe dobývania zohrávali aj britské ženy, ktoré často cestovali so svojimi manželmi, otcami či bratmi. A niektoré z týchto žien pocítili túžbu podeliť sa o svoje zážitky z ciest, a preto začali písať rôzne spisy. Tie sa pre veľký záujem začali uverejňovať aj v novinách či časopisoch. 

Francúzska spisovateľka, ktorá vyčnievala z radu a patrila k najlepším. Používala však mužský pseudonym aj oblečenie

V knihe „Celebrated Women Travelers of the Ninetheen Century“ z roku 1882, spisovateľ William H. D. Adams, rozdelil cestovateľov do dvoch kategórií – objaviteľov a pozorovateľov. Úloha objaviteľov podľa Adamsa je vstupovať do oblastí doteraz civilizácii nepoznanej, a pridávať na mapy nové krajiny. Druhá skupina, pozorovatelia, naopak len kráčajú po stopách odvážnych predchodcov a zhromažďujú presnejšie informácie. Ženské cestovateľky v tom čase Adams zaradil práve do tej druhej skupiny, pretože bol toho názoru, že sa nemohli rovnať veľkým objaviteľským menám, ako bol napríklad David Livingstone, Heinrich Barth, John Franklin a Charles Sturt. Tento dojem ukazuje len tendenciu zavrhovať diela napísané ženskými spisovateľkami v 19. storočí. 

Ťažký prístup k vzdelaniu

Ženy v minulosti nemali jednoduchý život, pretože rodová ideológia v tom čase zaraďovala ženy do súkromnej sféry a mali veľmi ťažký prístup k vedeckým, politickým či ekonomickým otázkam. Preto všetko, čo vytvorili ženy, sa v tom období nepovažovalo za príliš seriózne. Nesmieme ale zabúdať aj na fakt, že nie všetky ženy sa predsa len dostali k „elitnej kultúre“ a nie všetky mali možnosť získať vzdelanie a chýbal aj čas a prostriedky, aby mohli rozvíjať svoje záujmy o oblasti, ako napríklad vedu. 

Ženská skromnosť

V úvodoch textov sa objavujú frázy, ktoré vyjadrujú ženskú skromnosť alebo ospravedlnenie za to, že sa „odvážili“ miešať sa do mužských tém. Okrem toho sa mnohé z nich snažili čitateľovi pripomenúť, že sú „len“ ženy. Koniec koncov to bol len prostriedok, aby sa vyhli odsúdeniu zo strany ich súčasníkov. 

Mary Kingsley

Wikipedia/

Príkladom je Mary Kingsleyová, ktorá sa v jednom zo svojich listov opísala s dávkou humoru: „Som len jedna žena a my, hoci sme skvelé v detailoch a konkrétnych predstavách, nikdy nie sme schopné cítiť oddanosť k veciam, ktoré poznám dosť dobre na to, aby boli skvelé, teda k abstraktným veciam.“ Bola to anglická cestovateľka, ktorá nedbala na dobové konvencie a precestovala západnú a rovníkovú Afriku. Zároveň ako prvá Európanka vstúpila do niektorých častí Gabonu, uvádza sa na portáli Britannica.

Podobne sa aj škótska prírodovedkyňa, cestovateľka a spisovateľka, Anna Forbes skrýva za svoju ženskosť, aby ju ostatní nekritizovali za to, že sa venuje písaniu. Vo svojich listoch s názvom Neprekonané stopy na ostrovoch Ďalekého východu sa opisuje ako „malá a veľmi ženská žena“, čím čitateľovi pripomína svoj status váženej osoby. 

Isabelle Bird

G.p. Putnam‘s Sons/Wikipedia

Niektoré si získali uznanie

Niektorým ženským cestovateľkám sa predsa len podarilo získať si rešpekt svojich krajanov, síce to bolo veľmi náročné. Najznámejším príkladom je Isabella Birdová. Ako prvá žena v roku 1891 bola prijatá do prestížnej Kráľovskej geografickej spoločnosti v Londýne. Jej úprimné a opisné písanie ale v čitateľoch vzbudilo podozrenie, že je často príliš otvorené. V jej dielach sa totiž často komentovalo množstvo sexuálnych dvojzmyslov. Trpela zdravotnými problémami a lekári jej preto odporučili plavbu na mori. Preto sa v roku 1854 vydala ako 23-ročná na svoju prvú medzinárodnú cestu, ktorá smerovala do Ameriky. Cestu zdokumentovala v prvej knihe, ktorej dala názov „The Englishwoman in America“. Napísala niekoľko ďalších kníh a všetky boli napísané zábavným spôsobom. Mnohým ľuďom tak dávala možnosť spoznať svet aj mimo svojho domova, uvádza sa na portáli My Leraning.

Isabella cestovala osamote, ale často ju mala k dispozícii miestnych sprievodcov, mužov, ktorí poznali terén, ktorý skúmala. Okrem písania sa venovala aj fotografovaniu ľudí, ktorých stretla na svojich cestách v Perzii, Japonsku, Kórei, a Mandžusku. Okrem toho precestovala aj Austráliu, Hawaii, Indiu či Irán. 

Hudba

Mnohí opísali, že pri počúvaní jej skladieb sa cítili ako na malom člne hojdajúcom sa na mori bez rovnováhy. Melódia, ktorú tvorila, odrážala jej radosti a trápenia. Bola síce vyškolená v západnej klasickej hudbe, ale okrem toho sa venovala aj tradičným pravoslávnym kresťanským spevom či melódiám. 

Francúzska spisovateľka, ktorá vyčnievala z radu a patrila k najlepším. Používala však mužský pseudonym aj oblečenie

Zaujala mnohých najmä vďaka svojim jedinečným hudobným kompozíciám, ktoré ju preslávili. Tie dokonca viedli aj kritičku Kate Molleson k tvrdeniu, že Emahoy mala byť zaradená medzi veľkých skladateľov 20. storočia. 

Jej kompozičné štýly v hudbe sa odlišovali od ostatných. Spojenie, ktoré mala s klavírom, bolo magické. Akonáhle sa venovala svojmu hudobnému nástroju, bola len ona a klavír, s ktorým vytvorila akúsi intímnu, meditatívnu melanchóliu, ktorá bola zrkadlom všetkého, čo sa v jej živote udialo. Neboli to len významné radostné situácie, ale v jej tvorbe sa odrzkadlila aj bolesť a tragédia, ktorá sa stala a o ktorej si prečítaš nižšie. 

Jej mladosť

Klavíristka sa narodila v Addis Ababa v decembri 1923 v prominentnej aristokratickej rodine. Jej otec bol starostom v historickom meste Gondar, ktoré sa nachádzalo na severe krajiny. Emahoy sa pôvodne volala Yewubdar, v preklade „najkrajšia.“ Meno používala do svojich 21 rokov, pretože potom ju vysvätili za mníšku. 

Spolu so sestrou, ako deti, odcestovali do Švajčiarska, pričom boli úplne prvé etiópske dievčatá, ktoré boli v tom období poslané do zahraničia. Nastúpila na interntátnu školu, kde prvýkrát zakúsila príchuť západnej klasickej hudby. Ako osemročná sa začala učiť hrať na husle a klavír. V Európe sa ale vôbec necítila dobre. Cítila sa osamelá a odcudzená, keďže v krajine nikoho nepoznala a nebola zvyknutá. „Osamelosť so mnou rástla ako kamarátka z detstva,“ opísala v knihe, ktorá sa venovala životu jej otca. Jej autorom bol jej brat Dawit Gebru. Našťastie mala hudbu, ktorá jej robila spoločnosť a necítila sa vďaka nej taká osamelá. 

Do Etiópie sa vrátila, keď mala 11 rokov, ale nebola už tým dievčaťom, akým bola pred odchodom. Vrátila sa spoločenská žena, ktorá mala záujem o módu. Taká tá radosť netrvala dlho, keďže prišla vojna a s ňou aj tragédia, ktorá poznačila nielen jej život, ale aj jej tvorbu. Počas nej boli totiž zabití traja členovia jej rodiny a napokon sama musela z krajiny odísť. Samozrejme, smrť jej príbuzných v nej zanechala hlboké rany a ovplyvnilo ju to aj v hudbe. Na základe tejto tragickej udalosti zložila skladbu „The Ballad of the Spirits“ na ich pamiatku.

Po okupácii

Domov sa vrátila o päť rokov, keď skončila okupácia a začala pracovať na ministerstve zahraničných vecí, pričom bola prvou ženou, ktorá obsadila pozíciu sekretárky. Ďalšou raritou, ktorá sa spája s Emahoy bola, že šoférovala auto, pričom ostatní využívali najmä kone a koče. Už v tej dobe nevnímala rozdiel medzi pohlaviami. „Dokonca aj v mojich tínedžerských rokoch som sa pýtala, aký je rozdiel medzi chlapcami a dievčatami? Sme si rovní,“ povedala hudobnému novinárovi Mollesonovi v roku 2017 v dokumentárnom filme o jej živote. 

O rok neskôr sa ale opäť vydala na cestu. Tentokrát si to namierila do egyptského hlavného mesta Cairo, kde študovala hudbu pod dohľadom violončelistu z Poľska Alexandrom Kontorowiczom. Trénovala deväť hodín denne. Keďže ale nezvládala vysoké horúčavy, vrátila sa späť do rodného mesta spolu s jej učiteľom. Napokon dostala možnosť pokračovať v štúdiu na Royal Academy of Music v Londýne, ale nebolo jej dovolené vycestovať. Podľa jej rodiny za to mohli vysokí úradníci. 

Emahoy Tsegué-Maryam Guèbrou:

Bbc News Africa/Twitter

Fakt, že nemohla vycestovať a študovať hudbu v Londýne ju tak zarmútil a zlomil srdce, že ochorela a skončila v nemocnici. Po tejto udalosti sa dala na náboženstvo, opustila hudbu, mesto a utiahla sa v kláštore v odľahlej časti severnej Etiópie. Stala sa mníškou, oholila si hlavu a prestala napokon nosiť aj topánky. 

Nevydržala bez hudby

K hudbe sa predsa len opäť vrátila, ale zdržiavala sa mimo reflektorov. Jej tvorbe to len prospelo, pretože práve v tomto období sa jej skladby začali rozvíjať. V jej kompozíciách boli cítiť udalosti z jej života. Skladby, ako napríklad „The Homeless Wanderer“ alebo „Mother’s Love and Homesickness“ napovedajú, čo jej práve behalo v hlave. Obe skladby pravdepodobne súviseli s jej domovom, príbuznými, ktorých stratila vo vojne. 

Napokon jej v roku 2006 vyšla zbierka jej skladieb. Napokon ju v jej krajine začali nazývať ako kráľovnú klavíru, jej skladby sa hrali počas viacerých udalostí a používali sa dokonca aj ako podklad v audioknihách. 

Majú spolupráce so svetovými značkami a milióny followerov. Infuencerov, ktorých vytvorila umelá inteligencia, pribúda

Pozrieť sa totiž na logo a okamžite vedieť, o akú spoločnosť ide, to sa podarilo len tým najlepším. Ako však tieto názvy vznikli? Pozreli sa na niektoré najslávnejšie firmy a príbehy, ktoré im dali meno. Nájdeš ich v našej galérii nižšie.

Príkladom je aj bufetový stôl na inauguračnom plese Abrahama Lincolna, ktorý mal údajne viac ako 76 metrov. Jedálny lístok bol naozaj honosný, nachádzali sa v ňom jedlá ako dusené ustrice, teľacie stehno, divina, prepelica či šesť druhov zmrzliny, píše sa na portáli The Guardian. Mnohým z nás sa možno práve teraz aj sliny pustili. 

Príbehy známych jedál: Donuty nevznikli v Amerike, existovali už v starovekom Ríme. Počas vojny ich jedli vojaci v zákopoch

Výstava jedálnych lístkov

Presúvame sa ale teraz o šesť týždňov do hotela v Springfielde v štáte Massachusetts, kde bol jedálny lístok už o niečo ponurejší. Obsahoval moriaka s brusnicovou omáčkou a studeného homára so šalátom. Pravdepodobne za to mohol fakt, že sa písal 16. apríl, čo bol deň po zavraždení Lincolna. 

Oba jedálne lístky sú vystavené v Grolier Clube, v ktorom sa okrem iného nachádza množstvo vzácnych kníh na Upper East Side v New Yorku. Jedálne lístky sú momentálne súčasťou novej expozície s názvom Storočie stolovania: The American Story in Menus v rokoch 1841 až 1941.  

Na výstave sa ľudia môžu pozrieť na viac ako 200 jedálnych lístkov, ktoré sledujú kultúrne zmeny a normy v Spojených štátoch. Kúsky pochádzajú z väčšej zbierky, ktorú vlastní Henry Voigt, kurátor z Wilmingtonu v štáte Delaware. Ten začal kupovať jedálne lístky v 90. rokoch 20. storočia na rôznych internetových aukciách alebo od individuálnych zberateľov. Dnes sa pýši zbierkou viac ako 10-tisíc jedálnych lístkov pochádzajúcich z histórie. 

„Tieto jedálne lístky boli veľkolepé dokumenty, ktoré propagovali podnik,“ povedal Voigt. Prvé podniky podávajúce rôzne pokrmy jeden britský návštevník bostonského spoločenského klubu nazval ako „francúzsky upravená anglická kuchyňa.“ Podávala sa divina, prepracované dezerty či zeleninové prílohy. Jedlá sa ale regionálne príliš nelíšili a ľudia, ktorí sa vybrali von, presne vedeli, čo dostanú. 

Voigtova zbierka sa začína v roku 1841, keď menu prvýkrát prišlo do Ameriky. Myšlienka vznikla pôvodne v Paríži koncom 18. storočia, ale v Spojených štátoch sa ujala až v polovici 19. storočia. „Jedálny lístok odrážal to, čo v tom čase znamenalo byť civilizovanou spoločnosťou. Bez ohľadu na to, kam išli, Američania vedeli, čo môžu očakávať, keď si sadnú k jedlu,“ vysvetľoval Voigt. 

Spoločné posedenia a salóny pre ženy

Spočiatku sa Američania stravovali na spoločných sedeniach a navyše v presne stanovenom čase. Na jedálnych lístkoch bolo vždy uvedené, kedy sa podávajú raňajky, obed alebo večera.

Kvíz, po ktorom vám poriadne vyhladne. Spoznáte jedlá len na základe jedinej fotografie?

„Hotely alebo reštaurácie búchali na gong alebo zvonili na zvonček, aby zvolali ľudí do jedálne,“ povedal Voigt. To znamená, že neexistovali žiadne súkromné stoly, menu, z ktorých si mohli vyberať, ako to robíme dnes alebo nemohli prísť do reštaurácie kedykoľvek. Tieto novinky do Spojených štátov prišli z Európy až na prelome storočí. 

Navyše, muži sa starali o svoje spoločenské kluby a ženy, ktoré sa chceli stravovať bez svojich mužov, mali menej miesta. Najozdobnejší a najznámejší bol Taylor’s Saloon v New Yorku, ktorý sa pýšil 56-stranovým lístkom vykladaným perleťovými kúskami.

Vzhľadovo pripomínal skôr knihu na kávový stolík než jedálny lístok. Po otvorení v ňom ženy mali možnosť vidieť aj reklamy na zaujímavé miesta, ako napríklad Tiffany’s a Barnumovo múzeum, a taktiež aj zoznam, čo budú večer jesť a piť – ustrice, vajcia, zmrzlinu, víno a pivo. 

„V tom čase chceli mať oddelený priestor, ktorý by bol vhodný len pre dámy. Myšlienkou bolo, že to bude veľkolepé a plne zariadené miesto. Hlavná jedáleň Taylor’s mala veľmi vysoké stropy s freskami a korintské stĺpy natreté na červeno so zlatým lemovaním. Boli tam bublajúce fontány, veľké zrkadlá a stoly z čierneho orecha,“ opisuje Voigt. 

Občianska vojna spôsobila nedostatok

Oveľa menej bohaté boli jedálne lístky Konfederácie. Juh totiž čelil počas občianskej vojny veľkému nedostatku potravín a podľa Voigta tento nedostatok pocítili všetci, vrátane vyššej triedy. „Dominantným tónom menu Konfederácie bol hlad,“ povedal Voigt.

V tom čase jeden hotel v Richmonde vo Virgínii ponúkal chudobný výber pečenej zeleniny, rýb a kukuričného hovädzieho mäsa. Neboli na výber žiadne dezerty či nápoje. Okrem toho šalát so šunkou obsahoval „pokeweed“, čo bola toxická rastlina, ktorá sa musela trikrát prevariť, aby bola vhodná na konzumáciu. Čiže okrem hladu tam bolo ešte aj riziko otravy. 

Otrava alkoholom, cirhóza, samovražda. Zmobilizovaní Rusi nestíhajú ísť na front

Podľa Voigta historické jedálne lístky ukazujú, ako sa ľudia dokázali spojiť aj za tých najnepravdepodobnejších okolností. Príkladom je jedna z osláv lunárneho nového roka, ktoré sa konali vo väznici San Quentin v roku 1932.

Ukazuje, ako spolu dozorcovia komunikovali, keď boli mimo služby – v ten večer jedli polievku z jesetera, vajíčko „foo young“ a pečené bravčové mäso s jablkovou omáčkou. 

Prisťahovalecká kuchyňa

Voigt tvrdí, že návštevníkov expozície najviac zaujal jedálny lístok z „jedálne prisťahovalcov“ na ostrove Ellis Island. Európski prisťahovalci, ktorí prišli do Spojených štátov, dostávali jedlo zadarmo. 5. júna 1923 sa na raňajky podávala varená ryža s mliekom, dusené broskyne a káva.

V 19. storočí naverboval Daniel Šustek stovky Slovákov do USA. Lákal ich podobne ako terajší influenceri

Na obed sa podávala polievka z korytnačky, ragú z baraniny a dezert s názvom „puding slobody.“ Na večeru sa podávala hovädzia pečienka, zelená paprika a jablková omáčka. Okrem toho, ženy a deti dostávali navyše pohár mlieka. 

„Keď čítate svedectvá ľudí, ktorí prišli na Ellis Island, hovoria, že mali pocit, akoby ich Amerika vítala jedlom. Bol to jeden z prvých spôsobov, ako sa dozvedeli, že budú v poriadku,“ uzatvára Voigt. 

Asi pre teba nebude prekvapením, že pozíciu európskeho lídra na kvetinovom trhu si už dlhodobo udržuje Holandsko. Je to významný výrobca rezaných kvetov, ako aj kľúčový dovozca týchto kvetov z rozvojových krajín. Okrem toho, že je jedným z lídrov na trhu, je aj hlavným obchodným uzlom v oblasti Aalsmeer – mestom, v ktorom sídli kvetinový aukčný dom.

Výhodná logistická pozícia krajiny v rámci Európy, ako aj zavedené medzinárodné obchodné väzby v rámci kvetinového priemyslu, robia z Holandska európske centrum pre kvetinový trh.

Deň Zeme oslavujeme už viac ako 50 rokov. Poznáš pôvod jeho vzniku? Aj na Slovensku sú podujatia, ktorými ho môžeš osláviť

Podľa štatistiky každý rok pestovatelia vypestujú 1 200 až 1 500 nových druhov rezaných kvetov, ktoré masívne prispievajú k rozvoju tohto priemyslu. Počas posledného desaťročia sa však počet spoločností pestujúcich kvety v Holandsku znížil. V roku 2010 to bolo približne 1 500 pestovateľov v porovnaní s približne 900 pestovateľmi v roku 2020. Pokles počtu firiem odrážal vývoj konkurencie v podobe rozvíjajúcich sa trhov v krajinách ako Ekvádor, Kolumbia, Keňa alebo Etiópia.

Je jasné, že v kvetinovom biznise sa točia miliardy EUR alebo dolárov. Voňavé kytice však zapáchajú environmentálnym a etickým vplyvom na životné prostredie a človeka.

Problémy, ktoré so sebou nesie kvetinový priemysel

Hoci sú kvety krásne farbami, tvarmi, vôňami, ich cena je spojená aj s vysokými environmentálnymi nákladmi. Väčšina rezaných kvetov sa k nám dováža z krajín vzdialených stovky až tisíce kilometrov. Počas prepravy v chladiarenských lietadlách, lodiach alebo nákladných autách za sebou zanechávajú obrovskú uhlíkovú stopu.

A to zďaleka nie je jediný problém. Podmienky pestovania, nadmerná spotreba vody a energií, používanie pesticídov aj pracovné podmienky robia vrásky na čele všetkým ekologicky zmýšľajúcim ľuďom. Udáva sa, že jedna stonka ruže spotrebuje 7 až 13 litrov vody. Keďže rezané kvety nie sú jedlé, nepodliehajú rovnakým regulačným kontrolám ako plodiny. To znamená, že používanie pesticídov je vlastne nekontrolované a ich reziduá sú oveľa vyššie, ako je povolené v potravinách.

Napríklad pri pestovaní ruží sa vyžaduje sedemkrát viac pesticídov, ako pri pestovaní kukurice. Väčšina ruží na európskom trhu pochádza z Kene. „V Keni je podnebie ideálne na pestovanie ruží vonku. Vonku stále znamená v krytých skleníkoch, tie však nevyžadujú vykurovanie. Majú tiež menej prísne normy na kontrolu používania pesticídov ako my v Európe a pracovná sila je lacnejšia“, hovorí Aleksandra Brglez, majiteľka slovinskej značky lokálne pestovaných kvetov Cvetober.

V týchto krajinách je používanie pesticídov hojnejšie, ale aj menej regulované z hľadiska zdravia a bezpečnosti. Ruže sú postrekované pesticídmi, zatiaľ, čo pracovníci zbierajú kvety, čo znamená, že priamo vdychujú tieto škodlivé látky. Naviac, zvyšky pesticídov a hnojív – dusičnany a fosforečnany, stekajú do vodnej hladiny, zabíjajú vodný život s následným dopadom na vtáctvo a ľudskú populáciu.

Napríklad toxická chemikália používaná ako pesticíd je aj metylbromid. V EÚ je jeho použitie zakázané aj kvôli škodlivému vplyvu na ozónovú vrstvu. Pre ľudí je vysoko toxický pri dlhodobom používaní a môže ovplyvniť nervový systém. Ale v krajinách, kde nie je jeho použitie regulované, sa pokojne používa ďalej. Alebo glyfosát, ktorý je celosvetovo najpoužívanejší herbicíd, môže spôsobiť vážne poškodenie očí, podráždiť nosovú sliznicu a hrdlo a môže byť škodlivý pre vodné organizmy a kontaminovať pitnú vodu. Používanie tejto kontroverznej látky je v EÚ dovolené do konca roka 2023.

Na ochranu kvetov sa používajú insekticídy, ktoré však okrem škodlivého hmyzu zabíjajú aj ten užitočný a prispievajú k alarmujúcemu poklesu počtu kľúčových druhov opeľovačov. Na jedinej kytici sa objaví až 100 druhov rôznych účinných látok. V roku 2014 Greenpeace nakupoval vzorky okrasných rastlín v supermarketoch a záhradníckych centrách, aby dokázal ako veľmi sú kontaminované.

Výsledky zverejnili v správe, ktorú trefne nazvali „Toxický raj: Jedy vo vašej záhrade – analýza pesticídov v okrasných rastlinách v Európe“. Mnohé vzorky vykazovali kontamináciu kokteilom zvyškov pesticídov. Pri výsadbe vonku môžu tieto rastliny ohroziť včely a iné opeľovače. Kvety a okrasné rastliny boli silne kontaminované nelegálnymi pesticídmi, ktoré prispievajú k ničeniu biodiverzity.

Pracovné podmienky na kvetinových farmách

Z etického hľadiska majú na niektorých kvetinových farmách, čo doháňať. V rozvojových krajinách síce tento typ priemyslu poskytuje životne dôležitú prácu a príjem mnohým ľuďom. Len v Keni zamestnáva viac ako 2 milióny zamestnancov a produkuje viac ako 500 miliónov dolárov ročne.

Využíva lacnú a chudobnú pracovnú silu, menej vzdelaných ľudí. Zamestnáva najmä ženy, čo znamená, že toto odvetvie je zrelé na vykorisťovanie. Nízke mzdy, zlé a nebezpečné pracovné podmienky. Tieto problémy sa však žiaľ, netýkajú len chudobnejších krajín.

Ako môžeš prispieť k zmene kvetinového biznisu?

Najjednoduchšie povedané, ten rýchlo rastúci a výrazne priemyselný spôsob výroby netreba podporovať. Radšej hľadaj kvety, ktoré majú certifikáty ako Fairtrade, Floverde alebo ETI. S nimi máš istotu, že boli dodržané určité základné štandardy nepoškodzujúce životné prostredie. Podľa Fairtrade výroba udržateľných kvetov stojí v priemere len o 1,5 % viac ako výroba konvenčných kvetov.

Pri výbere dbaj pozorne aj na balenie. Väčšina kvetov sa prepravuje v plastoch a následne sa balí do nerecyklovateľného celofánu, ktorý sa biologicky nikdy nerozloží. Ak bude kvet v papieri alebo aj bez obalu, bude to ideálne riešenie.

Nakoniec sa objavila vhodná komodita – možno zlato alebo striebro – ako prijateľný prostriedok výmeny na uskutočňovanie obchodu a vhodná zúčtovacia jednotka na vyjadrenie hodnoty. Neskôr sa začali vydávať mince – nakoniec ich monopolizovali vlády – a neskôr stále papierové peniaze, úvery a bankové systémy.

Študentke na účet omylom poslali 700-tisíc eur. Peniaze míňala na veľké párty či nový iPhone, nakoniec skončila v putách

Neexistujú žiadne dôkazy

Ako však vysvetľuje Steven Hail, docent na Torrens University Australia, problémom tohto príbehu je, že neexistujú žiadne historické dôkazy, ktoré by ho podporovali.

To potvrdzuje aj významná antropologička Caroline Humphreys: „Žiadny príklad výmennej ekonomiky, čistý a jednoduchý, nebol nikdy opísaný, nehovoriac o tom, že z nej vznikli peniaze... všetka dostupná etnografia naznačuje, že niečo také nikdy nebolo.” Odkiaľ sa teda presne vzali peniaze? 

Hail sa opiera o dva slávne články o peniazoch od britského ekonóma Alfreda Mitchella-Innesa, ktoré majú už viac ako 100 rokov. „Pravdou je, že peniaze predchádzajú trhy. Vlády vynašli peniaze – nevznikli nezávisle od už existujúcich výmenných systémov.”

Peniaze

Dreamstime

Začalo to na Blízkom východe

Trhové ekonomiky sa podľa neho jednoducho nemohli rozvíjať, kým neexistovali peniaze. Počas veľkej časti histórie existovali menové žetóny, ktoré ľudia považovali za peniaze, malú alebo žiadnu vnútornú hodnotu a mali formu hlinených tabuliek, paličiek z lieskového dreva, základných kovov, mušlí alebo papiera.

„Najstaršie formy toho, čo poznáme ako moderné peniaze – na odlíšenie od darčekových žetónov používaných na obradné účely v komunálnych skupinách – siahajú k počiatkom zdaňovania, účtovníctva a dokonca aj gramotnosti a matematickej gramotnosti. Tieto skoré meny boli zúčtovacími jednotkami používanými na hodnotenie daní, ktoré bolo potrebné zaplatiť prvým vládnym inštitúciám na Blízkom východe.”

Objavila sa ponuka na prácu snov. Na cestovanie po svete dostaneš 10-tisíc eur, zapojiť sa môže každý Slovák

Slovo šekel sa stále používa ako menová jednotka, ale pochádza zo starovekého Babylonu a vzniku samotných peňazí, teda pred viac ako 5-tisíc rokmi. „Myšlienka, že potreba platiť dane je to, čo vytvára dopyt po mene, bola dobre pochopená koloniálnymi vládami. Vedeli, ako zaviesť svoje meny do krajín, ktoré napadli. Aby prinútili miestnych obyvateľov dodávať prácu alebo tovar vláde, uvalili daňovú povinnosť – často daň z chatrče. Túto daň bolo možné zaplatiť iba pomocou meny kolónie.”

Nemali na výber

Miestni obyvatelia museli buď pracovať pre koloniálnu vládu, alebo dodávať tovar iným, ktorí tak robili, inak by nemali špecifickú menu potrebnú na platenie daní. Vznikol tak dopyt po mene koloniálnej mocnosti, ktorú potom vláda mohla minúť.

Ak by takáto vláda celkovo minula viac, ako vybrala na zdanenie (čo dnes poznáme pod pojmom hospodárenie s rozpočtovým deficitom) komunita by mohla pridať zvyšnú menu k svojim úsporám. Zdaňovanie a právny systém vytvorili dopyt po vládnych peniazoch a poskytli impulz pre rozvoj peňažnej ekonomiky.

Peniaze

Dreamstime

„Dokonca aj dnes je to daňový systém, ktorý poháňa peňažný systém. Dopyt po vládnych peniazoch je zaručený, pretože ľudia ich potrebujú na zaplatenie federálnych daní,” hovorí Hail.

Skutočná fyzická hotovosť tvorí malú časť peňazí v obehu. Väčšina z toho, čo považujeme za peniaze, sa nachádza v našich bankových vkladoch, v skutočnosti je to veľa čísel v účtovnej knihe. Väčšinu týchto bankových vkladov vytvárajú banky, keď nám poskytujú pôžičky, a nejde vôbec o štátne peniaze – sú to súkromné peniaze, ktoré vytvárajú samotné banky.

Mena a jej hodnota

Keď ti banka poskytne pôžičku, táto pôžička sa stane pre banku aktívom, pretože ju musíš vrátiť aj s úrokmi. Úver sa však zároveň javí ako vklad finančných prostriedkov na tvoj účet, ktorý je pre banku záväzkom. Technicky povedané, obaja si navzájom dlžíte.

Žena naletela deepfake videu, v ktorom jej Elon Musk vyznal lásku. Podvodník ju obral o takmer 50-tisíc eur

Na papieri to znamená, že teraz sú v systéme peniaze, ktoré tam predtým neboli. „Mena vydaná vládou bude mať vždy hodnotu, pretože je to účtovná jednotka potrebná na vymeranie a platenie našich daní. Akú hodnotu má mena, závisí od toho, koľko ekonomika vyprodukuje, aké ťažké je získať menu a koľko daní musíme zaplatiť.”

Ako dodáva Heil, „teória, že peniaze sa prirodzene objavili v súkromnom sektore, povzbudzuje ľudí, aby verili, že voľné trhy sú prirodzené systémy, do ktorých vlády iba zasahujú. Ale v skutočnosti prvé vlády vynašli samotné inštitúcie peňazí a trhov a regulačné rámce, ktoré určovali, ako tieto trhy fungujú av koho záujme.”

Bozk so šéfom či prichytenie pri čine

Používateľka sa podelila o príbeh so svojím šéfom. Poznali sa dlhšie a boli blízki priatelia. Opísala, že sa vždy zaujímal o jej rast a niekoľkokrát ju aj povýšil. „Bol ženatý a čakal svoje prvé dieťa. Začalo sa to kedykoľvek, keď sme spolu cestovali a popíjali a odvtedy sa to len stupňovalo. Jedného večera sme s ním pili a potulovali sa po meste. Objímali sme sa na lavičke a zhodli sme sa, že bude najlepšie, ak sa nepohneme ďalej. Ďalšiu noc sme sa ale na tej lavičke bozkávali,“ opísala. Samozrejme, návrat do kancelárie nebol úplne príjemný a pozrieť sa do očí svojim partnerom tiež nebýva príjemné.

Nemusí to byť tak, ako si myslíš. Podarilo sa identifikovať bežné vzorce, ktoré vedú k podvádzaniu vo vzťahoch

Je ale rozdiel byť v afére hlavnou postavou a prichytiť niekoho. To sa stalo ďalej používateľke, ktorá opísala, že prichytila svojho šéfa, ako mal priamo v práci sex s neznámou ženou. „Nevšimli si ma, tak som sa potichu vytratila. Nanešťastie, neskôr na nich niekto narazil a dozvedela sa to celá kancelária. Ukázalo sa, že to nebola žena, s ktorou si to môj šéf rozdával, ale manžel jeho sesternice, ktorého obliekol ako svoju asistentku,“ vysvetlila.

Ďalší pracuje na základnej škole. Opísal, že niekto prichytil učiteľku v materskej škole, kým mala pohlavný styk s riaditeľom, kým deti boli na krúžkoch. „Riaditeľ sa na ňu vrhol zozadu. Dvere boli zatvorené, ale žalúzie boli pootvorené a človek ich zachytil. Nevedeli, že ich niekto videl, až kým sa do toho nezapojil okres. Šokujúce je, že nikto neprišiel o prácu,“ vysvetlil.

Aféra na pracovisku

Brainee X Canva/

Aj v škole sa dejú veci

Škola býva niekedy dejiskom aj takýchto afér. Dôkazom je príbeh používateľky. Vysvetlila, že poradca sa zasnúbil so ženou z administratívy, pričom to trvalo štyri roky. Muž v tom čase sa údajne vyspal s učiteľkou prírodovedných predmetov v kabinete na strednej škole. Jeho tajomstvo sa udržalo až dovtedy, kým spolu s jeho kamarátmi a zároveň kolegami nešli na drink. „Opil sa a priznal sa k tomu recepčnej za barom. Recepčná netušila, čo má robiť a nemala čas to spracovať, pretože učiteľka prírodovedných predmetov vstala, aby si zahrala karaoke, vyznala lásku na pódiu a začala vzlykať. Jeho snúbenica sa to dozvedela cez SMS,“ píše sa.

Posledný príbeh hovorí o spolupracovníkoch, o ktorých hovorí používateľ. Muž bol ženatý. „Vedel som o tom a poradil som im, aby to držali mimo kancelárie. Ani jeden z nich to totiž nevedel, dobre skrývať. Po šiestich mesiacoch to už všetci vedia, ale obviňujú mňa, že som to prezradila. Ja som to neurobila, ale ona mi robí zo života peklo. Šéf a vedenie sa to dozvedeli, keď sa stali terčom vtipov,“ uzatvára.

• Muž si vytvoril bota, ktorý sa za neho hlásil na pracovné ponuky.
• Bot upravoval životopis aj motivačný list podľa každej pozície.
• Za mesiac mu vraj priniesol približne 50 pohovorov.
• Prípad otvára otázku, či je to šikovnosť alebo podvádzanie.

Hľadanie práce často vyzerá ako nekonečná slučka. Otvoríš pracovný portál, nájdeš ponuku, upravíš životopis, napíšeš motivačný list, odošleš prihlášku a potom čakáš. Niekedy nepríde ani odpoveď. Jeden anonymný používateľ Redditu si povedal, že takto to už ďalej nejde, píše portál Unilad.

FOTO Umelá inteligencia prvýkrát oživila obeť Pompejí. Takto mohol vyzerať muž, ktorý utekal pred katastrofou

Na fóre Get Employed opísal, že si vytvoril bota poháňaného umelou inteligenciou, ktorý za neho robil prakticky celý proces. Kým spal, systém prechádzal pracovné ponuky, čítal ich popisy, upravoval životopis, písal motivačné listy, odpovedal na otázky náborárov a odosielal prihlášky.

Životopis na mieru

Používateľ tvrdil, že výsledok bol brutálny - za mesiac získal približne 50 pohovorov. Dôvodom malo byť najmä to, že každá prihláška bola prispôsobená konkrétnej pracovnej ponuke. Inak povedané, neposielal jeden univerzálny životopis všetkým, ale dokument, ktorý vyzeral, akoby bol napísaný presne pre danú firmu.

„Vytvoril som bota s umelou inteligenciou, ktorý analyzuje informácie o kandidátovi, skúma popisy pracovných pozícií, vytvára jedinečné životopisy a motivačné listy pre každú prácu, odpovedá na konkrétne otázky náborárov a automaticky sa hlási na pracovné ponuky,“ napísal. „A toto všetko, kým som spal,“ ​dodal.

Hľadanie práce vie byť poriadne stresujúce

Dreamstime/

Šikovnosť alebo podvod?

Celé to však nie je len cool technologický trik. Používateľ argumentoval tým, že firmy už dávno používajú automatizované systémy na triedenie uchádzačov. Tie často vyradia človeka ešte skôr, než jeho životopis uvidí reálny personalista.

Takéto systémy sa často označujú ako ATS a ide o softvér, ktorý skenuje životopisy podľa kľúčových slov, skúseností a zhody s pracovnou ponukou. Ak tvoj životopis neobsahuje správne výrazy, môže skončiť v digitálnom koši. Autor bota preto tvrdí, že len bojuje rovnakou zbraňou.

„Čelíme paradoxu. Keď sa snažíme optimalizovať výberový proces, riskujeme, že stratíme ľudský prvok, ktorý často v pracovnom prostredí rozhoduje,“ napísal. Podľa neho je výzva nielen technologická, ale aj etická a spoločenská.

Generácia Z úmyselne sabotuje umelú inteligenciu v práci. Zamestnanci sa boja, že ich úplne nahradí

A internet sa presne na tom rozdelil. Pre jedných je to geniálne hacknutie systému. Pre druhých skratka, ktorá zaváňa neúprimnosťou. Pravda je možno nepríjemná, ale ak algoritmy rozhodujú o tom, kto dostane šancu, ľudia sa naučia hovoriť ich jazykom. 

• Mike Black sa dobrovoľne stal bezdomovcom, aby dokázal, že vie zarobiť milión od nuly.
• Projekt ukončil skôr kvôli vážnym zdravotným problémom a rodinnej situácii.
• Aj tak zarobil približne 64-tisíc dolárov a rozbehol nové podnikanie.
• Nakoniec priznal, že najdôležitejšie nie sú peniaze, ale zdravie a čas s blízkymi.

V roku 2020, keď svet zastavil pandémia, sa Mike Black rozhodol pre radikálny experiment. Opustil svoje firmy, vzdal sa sedemciferného majetku a začal od nuly, píše portál LADBible.

Muž vyhral Euromilióny a rozdelil národ. Míňal 100-tisíc týždenne, pre niektorých bol modlou, iní ho nenávideli

Vyčistil bankový účet, rozlúčil sa s rodinou a „ustlal” si na lavičkách. Cieľ bol jasný - dokázať, že každý človek vie vybudovať miliónové impérium aj bez peňazí, kontaktov a zázemia. Projekt nazval Million Dollar Comeback, lenže teória a realita sú dve úplne odlišné veci.

Začať zarábať bez peňazí

Prvé dni boli o prežití. Nájsť miesto na spanie, jedlo a aspoň minimálnu stabilitu. Black však rýchlo zapol podnikateľský mód. Začal predávať veci z Craigslistu, konkrétne tie, ktoré ľudia ponúkali zadarmo. Tie potom prehodil na Facebook Marketplace a predával so ziskom.

„Jedna z najlepších vecí na predaj sú stoly,“ vysvetlil. „Vyberal som inzeráty z bezplatnej sekcie, dával ich na Facebook a predával so ziskom. Fungoval som ako prostredník, riešil som celú logistiku medzi kupujúcim a predávajúcim.“

Popritom robil aj drobné brigády, ako telemarketing či rozvoz jedla. Postupne rozbehol aj značku kávy, z ktorej časť zisku išla na záchranu zvierat. Na prvý pohľad to vyzeralo, že jeho plán funguje.

Keď telo povie stop

Potom prišiel zlom. Blackovi diagnostikovali autoimunitné ochorenie, teda stav, keď imunitný systém útočí na vlastné telo. Výsledkom sú bolesti kĺbov, slabosť svalov a chronické zápaly. Za krátky čas absolvoval viac ako 50 vyšetrení u 17 lekárov a minul približne 20-tisíc dolárov na liečbu.

Do toho prišla ďalšia rana - jeho otcovi diagnostikovali rakovinu v štvrtom štádiu. „Oficiálne som sa rozhodol projekt ukončiť skôr... riešil som veľa osobných vecí... moje zdravie sa zhoršilo natoľko, že sa oň musím začať starať,“ priznal. A dodal vetu, ktorá mení celý význam jeho experimentu: „Veľa vecí mi ukázalo, čo je naozaj dôležité - zdravie a vďačnosť.“

Táňa z profilu Dve korunky: Má zmysel odkladať si aj 10 eur. Investujem polovicu príjmu, pri tomto tempe by som bola milionárka po 40-ke

Aj napriek tomu, že projekt nedotiahol do konca, výsledok nebol nulový. Počas experimentu zarobil približne 64-tisíc dolárov (takmer 55-tisíc eur). Na milión to síce ani zďaleka nestačilo, ale ukázal, že aj bez štartu sa dá niečo vybudovať. Otázka však je, za akú cenu.

Staronový štart

Po experimente sa Black vrátil k podnikaniu. Založil náborovú agentúru Talent Stream a podľa vlastných slov sa mu darí. „Spustil som nový biznis a do troch mesiacov sme robili 100-tisíc dolárov mesačne, takmer celý zisk. Veci idú naozaj dobre,“ povedal v roku 2023. Zároveň však priznal, že jeho osobný život taký pozitívny nebol.

Jeho otec nakoniec zomrel. „Vedeli sme, že to má vysokú pravdepodobnosť... preto som s ním trávil veľa času. Posledné mesiace som sa k rodičom presťahoval a staral sa oňho naplno,“ povedal. A pridal silnú myšlienku: „Nikdy sa neobzrieš späť a nepovieš si: želal by som si, aby som s tým človekom strávil menej času. Vždy si želáš opak.“

To, čo malo byť dôkazom, že „každý môže byť milionár“, sa nakoniec zmenilo na niečo úplne iné. Skôr než príbeh o peniazoch je to príbeh o limitoch tela, nečakaných životných zvratoch a prioritách, ktoré si človek často uvedomí až v krízových momentoch. A možno práve to je jeho najcennejší výsledok.

• Reštaurácia McDonald’s v Kalifornii je otvorená od 1978, no nikdy neobslúžila zákazníka.
• Slúži ako špeciálne filmové štúdio pre reklamy a natáčanie.
• Interiér je upravený tak, aby sa dal ľahko prispôsobiť filmovej produkcii.
• McDonald’s ho postavil, aby nemusel zatvárať reálne pobočky počas natáčania reklám.

Predstav si, že zastavíš autom pri McDrive, hladný po burgeri a hranolkách. Všetko vyzerá normálne - logo, menu, parkovisko. Lenže nikto nepríde k okienku. A nepríde ani do kuchyne. Presne takto to vyzerá v jednej pobočke McDonald’s v južnej Kalifornii. Reštaurácia stojí v oblasti San Gabriel Valley už od konca 70. rokov, píše portál Unilad.

Vo svete ju milujú, na Slovensku ani v Európe jej prevádzky nenájdeš. Vieme, prečo u nás Wendy’s nemôže otvoriť reštaurácie

Firma do nej investovala približne jeden milión dolárov. Napriek tomu za viac než 50 rokov nezarobila ani cent. Celosvetovo pritom McDonald’s patrí medzi najväčšie reťazce rýchleho občerstvenia. Podľa odhadov generuje približne 72 až 75 miliónov dolárov denne zo svojich viac než 40-tisíc reštaurácií vo vyše 100 krajinách. Táto pobočka je však výnimka.

Nie je to reštaurácia

Budova v skutočnosti nikdy nebola určená pre zákazníkov. McDonald’s ju postavil ako špeciálne filmové štúdio pre reklamy a marketingové projekty. V brandži sa jej hovorí McStudio.

Dôvod bol jednoduchý. Pred rokom 1978 musela firma natáčať reklamy v reálnych pobočkách a majiteľom franšíz platiť kompenzáciu za stratený zisk. Tá bola približne 5-tisíc dolárov za deň. Vlastná filmová pobočka bola teda dlhodobo lacnejšie riešenie.

Vyzerá reálne, ale je pripravený na nakrúcanie

Na prvý pohľad ide o presnú kópiu bežnej reštaurácie. Vnútri však nájdeš detaily, ktoré by si v klasickom McDonalde nevidel. Stropy sú napríklad o niečo vyššie. Dôvodom je miesto pre veľké filmové svetlá používané pri natáčaní.

Na prízemí sa nachádza šatňa pre hercov a účinkujúcich. Stromy pred budovou sú dokonca presúvateľné, aby filmári mohli meniť scénu. Na menu nad pokladňami navyše nenájdeš ceny. Produkcia ich môže meniť podľa aktuálnych kampaní.

Kuchyňa, ktorá varí len pre kamery

Aj keď sa tam bežne nevarí pre zákazníkov, kuchyňa je plne funkčná. V štúdiu sú dokonca dve. Jedna obsahuje klasické vybavenie McDonald’s, ako koše na hranolky či grily. Druhá je určená pre takzvaných food stylistov. To sú odborníci, ktorí pripravujú jedlo tak, aby na kamere vyzeralo dokonale.

Údajne vôbec necvičí a pravidelne si dáva Big Mac. Takto sa stravuje 79-ročný Donald Trump

Používajú napríklad suchý ľad na efekty pary alebo sezamové semienka, ktoré upravujú pinzetou. Linda Magruder-Briggs, ktorá v 80. rokoch viedla reklamnú produkciu firmy, povedala pre Los Angeles Times: „Keby sme chceli, mohli by sme zajtra normálne otvoriť pre zákazníkov.“

Miesto nie je náhodné. Reštaurácia stojí relatívne blízko Hollywoodu, takže herci aj štáby sa tam dostanú rýchlo. Už v roku 1988 sa tam natočilo približne tisíc reklám. A tak existuje McDonald’s, kde sa burger pripravuje len pre kameru, nie pre hladných ľudí.

Dnes si prezerá nehnuteľnosti v Monte Carle v kategórii od 23 do 30 miliónov eur, ideálne tak, aby mal výhľad na svoju superjachtu za 11,6 milióna eur. A samozrejme nemôže chýbať ani pohodlné parkovanie pre jeho Rolls Royce Spectre, ktorého cena sa pohybuje pod hranicou 600-tisíc eur.

Haščákova rodina ovládla rebríček najbohatších Slovákov. Forbes zverejnil zoznam najmajetnejších ľudí sveta

Viac sa o samotnom príbehu najbohatšieho Róma Veľkej Británie (ak nie celého sveta) dozvieš v tomto našom článku.

Už žiadne dane

Alfie má momentálne dobrú náladu, píše Daily Mail. Už nikdy totiž nebude platiť britskú daň z príjmu, keďže bude žiť v Monte Carle. Vďaka tomu potenciálne ušetrí milióny libier. „Je pravda, že nebudem platiť žiadnu daň z príjmu... Chystám sa tu začať podnikať a nemám v úmysle vrátiť sa do Spojeného kráľovstva.”

Zároveň však tento 54-ročný podnikateľ dodáva, že bude stále platiť daň z príjmu právnických osôb na všetky svoje podniky v Spojenom kráľovstve. Svoju domovskú krajinu však nazýva „Zlomená Británia“ a viní politikov z nepriateľského prostredia voči podnikateľom, ako je on.

„Vždy som platil svoj spravodlivý podiel na dani a budem v tom pokračovať. Jediný rozdiel v Monaku je ten, že neplatím daň z príjmu fyzických osôb. Takže keď dostanem dividendy od svojich spoločností, nebudem musieť platiť žiadnu daň z príjmu.”

Prísne pravidlá

Ako človek, ktorý si užíval korisť rozprávkového bohatstva, od osobného vrtuľníka s registráciou G-PSYE až po flotilu luxusných áut, Best vie, že dokonale zapadne medzi bohatých a slávnych, ktorí nazývajú Monako svojim domovom. Vo svojej rodnej krajine si ponechá sídlo v Surrey v hodnote vyše osem miliónov eur, kde žije jeho žena, ktorá sa k nemu pridá neskôr.

Best sa medzitým učí francúzštinu a plánuje rozšíriť svoje impérium do Francúzska a Spojených štátov. Momentálne si prenajíma dvojizbový byt a čaká, kým mu schvália jeho pobyt.

Predsvadobná párty syna najbohatšieho muža Indie za milióny. Vystúpila Rihanna, zablahoželať prišiel aj Bill Gates

Pred príchodom do Monaka musel preukázať, že má v banke hotovosť 500-tisíc libier a ďalšie aktíva, aby boli úrady spokojné, že má prostriedky na život v malom kniežatstve, ktoré množstvo celebrít a športových hviezd, vrátane jazdca Lewisa Hamiltona, speváka Bona či Petra Sagana, nazýva svojim domovom.

Nové príležitosti

„Veľa podnikateľov opustilo Spojené kráľovstvo, ale pozrite sa na Ameriku a všetci tam stále žijú. Musíte sa opýtať, prečo je to tak, a ja verím, že je to preto, že sa s nimi nezaobchádza rovnako ako s nami v Spojenom kráľovstve. Sú povzbudzovaní a zaobchádza sa s nimi spravodlivo,“ vysvetľuje podnikateľ svoj odchod z krajiny.

Kritizoval politikov, že nerobia nič preto, aby podnikatelia mohli robiť svoj biznis slobodne. Dodáva však, že je za spravodlivý daňový systém. Život v Monaku si však užíva naplno a už po troch týždňoch života tu hovorí, že sa v luxusnej destinácii cíti ako doma.

„Som tu niekoľko týždňov a je to, ako keby sa hmla a mraky práve rozplynuli. Cítim sa oveľa lepšie. Každý deň chodím von a schudol som päť kíl. Nie je to len pekné počasie, ktoré je tu také pekné, ale cítim, že sú tu príležitosti pre podnikateľa, ktoré už v Spojenom kráľovstve neexistujú.”

Rozpredal majetok

V rámci prípravy na svoj odchod organizoval aj „výpredaj“ svojej zbierky luxusných áut, pričom Bugatti Chiron a Veyron sa predávali za viac ako tri a pol milióna eur. Na predaj boli aj modely Porsche, Bentley, kabriolet Rolls-Royce a dva Mercedesy G Wagon.

Pasca na bohatých blbcov? Na predaj je jediný ostrov za 25 miliónov, je to len kus skaly bez vody a elektriny

Predal sa aj sedemmiestny vrtuľník Airbus ACH130 za 5,2 milióna eur v štýle výrobcu športových áut Aston Martin, ktorý sa pýši výrobným číslom 007 a registráciou G-YPSE na trupe. „Nevadilo mi všetko predať, pretože boli kúpené len ako investícia. Nemám zlý pocit, že odišli, keďže som na ne zarobil. Teším sa na to, čo ma čaká, a neľutujem, že som sa presťahoval do Monaka.“

Úmrtie na hoteli či sledovanie hostí

Pracovník kasína prerozprával príbeh svojho kolegu, ktorý pracuje ako manažér hotela Rio v Las Vegas. Ten opísal príbeh jedného páru, ktorý si chcel v hoteli rezervovať izbu, ale bol úplne vypredaný. „Krátko na to mu zavolali z hotelovej služby, že v izbe našli starší pár, ktorý nereagoval a pravdepodobne zomrel. Zavolali políciu a úrady telá odstránili. Krátko na to upratovačky izbu vyčistili. Manažér teda zavolal tomu páru a ponúkol im tú izbu. Boli nadšení a vzali si ju, pričom netušili, čo sa tam práve stalo. Manažér im dal zľavu,“ opísal používateľ, píše sa na portáli Yahoo.

V Grécku sa nachádza skryté mesto. Ponúka bohatú históriu, stáva sa populárnym aj u turistov

Ďalší používateľ hovorí, že známa sieť luxusných hotelov a rezortov, ktorých názov nespomína, si o hosťoch vedie databázu. Tvrdí, že získavajú fotografie z internetu a v podstate návštevníkov „sledujú“, aby si vytvorili profil. V databáze zachytávajú všetko – čo si hostia objednali na jedenie, koľko uterákov spotrebovali, aký nápoj im chutil, mená a narodeniny detí, tiež adresy a telefónne čísla. „Každý, kto pracuje v hoteli, má prístup do tejto databázy a môže vidieť vaše informácie. Nie tú to všetko dobré veci. Vieme, že ‚počas pobytu v Londýne ste sa k Jen správali ako k hovädu‘, vysvetľuje.

V niektorých hoteloch sú časté aj samovraždy. Pracovník v luxusnom hoteli opísal, že niektorí ľudia sa ubytovali, objednali si izbovú službu, využili všetky možnosti a potom spáchali samovraždu. „Došlo to až tak ďaleko, že zamestnanci mali zavedený systém, ktorý označoval ľudí na základe možnosti, že sa to stane a veľmi často ich kontrolovali. Keď človek s kreditnou kartou s nízkym limitom všetko vyčerpá na izbový servis a vybavenie, údajne to vyvolá poplach,“ opisuje.

Zákulisné informácie upratovačiek

Vedenie hotela by určite nebolo veľmi nadšené, keby sa ľudia dozvedeli, že niekedy upratovačky nestíhajú a tak sa stane, že niektoré obliečky nevyperú. Stať sa to môže napríklad v prípade, ak je hosť ubytovaný na jednu noc a obliečky pôsobia čisto a voňajú. „Vedenie niekedy dá pokyn upratovačkám, aby pranie vynechali, ak sa im zdá zbytočné. Takže tá čerstvá posteľná bielizeň, do ktorej ste sa zababušili? Možno v nej spal predchádzajúci hosť,“ hovorí používateľ.

Hotely často bývajú tiež strediskom, kde sa odohrávajú kongresy. Tie sa časti dokážu vymknúť spod kontroly, a tak si určili, že sa môžu konať jedine za účasti súkromnej bezpečnostnej služby. „Nie je orgánom činným v trestnom konaní ani nemá licenciu, robí takmer všetko, čo je potrebné, aby sa problémy nedostali na verejnosť. Väčšinou zatvárajú ľudí na izbách alebo ich eskortujú z mesta, ale niekedy vedia byť aj drsní. Nikto z účastníkov kongresu však nevie, že tam sú, a personál hotela sa tvári, že ich nevidí,“ opisuje na Reddite.

Ďalší používateľ opísal, že počas práce v jednom hoteli, absolvoval školenie, ktoré hovorilo o afére (kódexe správania). „Nikdy sa nezmieňujte o osobe, ktorá je stálym hosťom, a nehovorte nič o jeho spoločnosti, s ktorou príde do hotela. To sa stalo pravidlom po tom, čo nejaký komorník v podstate odštartoval veľmi nepríjemný rozvod bohatého hosťa,“ vysvetlil.

V jednom hoteli sa museli pracovníci parkoviska starať aj o cennosti v autách. Používateľ opísal, že aby sa predišlo krádežiam a vlámaniam, museli prehľadávať hosťom autá, keď využili ich služby. „Prechádzali sme ich autá a vyberali sme z nich všetko cenné. Ukryli sme to v našej konferenčnej miestnosti. Potom sme to všetko vrátili späť, než sme auto priviezli,“ opísal. Ďalší používateľ opísal, že ľudia pracujúci na recepcii, poznajú všetky sexuálne pracovníčky. „Dávame im vodu pri odchode a niekedy im zavoláme taxík. Vedeniu sa to nepáči, ale dávajú nám dobré prepitné,“ uzatvára.

Spojenci v tej dome čím ďalej viac uťahujú slučku a koniec vojny, aspoň v Európe, je už za rohom. Pred pár hodinami v Taliansku dokonca popravili fašistického vodcu Benita Mussoliniho. A aj vďaka Brighamovi sa celý svet čoskoro dozvie, s akou hanbou diktátor, ktorý si od začiatku budoval kult osobnosti a imdiž charizmatického chlapa, nakoniec dopadol, píše sa na portáli iDnes.cz.

Smrť Mussoliniho

Aj s milenkou Clarettou Petacciovou a ďalšími členmi jeho suity ho zastrelili a zavesili za nohy pre benzínovou pumpou na námestí v Miláne. V tej chvíli už by ho skutočne nespoznala ani vlastná matka. Radu vystavených tiel niekto odfotil. Kto, to sa dodnes nevie. Dotyčný ale poznal Brighama a negatívy snímkov sa mu rozhodol poslať.

Aby sa zásielka k novinárovi do Bernu vôbec dostala, musel sa autor fotografií vybrať k taliansko-švajčiarskym hraniciam, „posadiť“ balíček na vlak a dúfať, že dorazí do cieľa. Mal šťastie. Na Brighamovi potom bolo, aby uprostred noci zobudil armádneho cenzora, požiadal ho o povolenia a ešte pred svitaním sa počas snehovej víchrice vydal na približne 200-kilometrovú cestu do Ženevy.

Snímka medzi životom a smrťou. Fotograf zvečnil popravu v Iráne, jeho identitu zistili až o niekoľko rokov neskôr

Jedine odtiaľ totiž bolo možné, prostredníctvom služby Press Wireless, fotografie dostať za oceán. V newyorskej redakcii obrázky prijali o polnoci tunajšieho času, akurát včas pred uzávierkou. Balíček obsahoval dva negatívy: vodcu na hromade mŕtvol a vodcu visiaceho spolu s ostatnými hlavou dole.

Slúžiaci nočný editor Raymon H. McCaw okamžite začal meniť podobu titulnej strany. Zo získaných záberov vybral ten s hromadou tiel. „Myslím si, že je to druhá najlepšia fotografia tohto roka, hneď po vztyčovaní vlajky na Iwodžime,“ vysvetľoval. „Mussoliniho zabili. Neslávny koniec diktátora. Niekdajší premiér prosil o život,“ čítali si potom Američania na prvej strane svojich obľúbených novín, zatiaľ čo skúmali, či je muž vyfotený z profilo skutočne taliansky vodca.

Fašistov na lešení McCaw nakoniec nevyužil, o deň neskôr sa ale objavili napríklad v britských denníkoch a dnes sú jedným zo symbolov jeho ponižujúceho pádu. Síce trvalo viac než dvadsať rokov, než k nemu došlo, ale akonáhle už začal, udalosti nabrali rýchly a divoký spád.

Zmlátený, opľutý, pomočený, zavesený

Zakladateľ fašizmu, vyhodený socialista, novinár a dávny obdivovateľ Mistra Jana Husa má v tej chvíli 61 rokov. Záletník s typicky vyholenou hlavou, ostrými rysmi a gestami už má to najlepšie za sebou.  Ani Hitlerova bábková Republika Saló na severe Talianska Mussolinimu, ktorý až v tejto dobe zavádza skutočnú krutovládu a na smrť okrem iného posiela aj svojho zaťa, negarantuje ochranu.

A keď sa dozvie, že nacisti začínajú vyjednávať o kapitulácii, rozrušený vybehne z jednania s partizánmi v milánskom paláci. Nasadne do športiaku Alfa Romeo, ktorý kúpil pre svoju 33 ročnú milenku Clarettu, a aj s ňou sa pokúsi utiecť. Cieľom je jazero Como a potom švajčiarske hranice.

Sprevádza ho pri tom skupina nemeckých vojakov a keď ich zastaví 52. partizánska brigáda Luigi Clerici, aj on sa vydáva za Nemca. Na sebe má uniformu jednoduchého vojaka. Ale koho tým chce oklamať? Veď jeho tvár pozná každý roľník, každé dieťa. Sám Mussolini na tom usilovne pracoval už od chvíle, keď sa dostal k moci. A teraz mu úspešne vytvorený kult osobnosti láme väzy.

Pri kontrole ho odhalí partizán prezývaný Bill a okamžite ho zadrží. Je 27. apríl 1945 a jemu zostáva len pár hodín života. Prekvapení Taliani najskôr nevedia, čo s ním, navyše sa obávajú, že o svoju trofej zase prídu. Tak ako o dva roky predtým, keď nacisti Mussolininho vytiahli zo zajatia v horách. Na noc preto vodcu ukryjú na odľahlom statku a ráno ho potom aj s Petacciovou prevezú do dedinky Giulino di Mezzegra. Tam obom prikážu, aby sa postavili ku kamennej stene pri vile Belmonte, a o pár chvíľ neskôr ich zastrelia.

Strelcom bol pravdepodobne partizánsky veliteľ a komunista Walter Audisio, známy tiež ako plukovník Valerio. Dodnes okolo identity Mussoliniho kata kolujú dohady – hlavne v Taliansku, kde sa s historkou o tom, ako zabili obávaného vládcu krajiny, prihlásili desiatky ďalších ľudí. Tiež údajné Mussoliniho posledné slová majú najmenej päť verzií, pričom podľa jednej z nich žobral o milosť a sľuboval celú ríšu. Ale to je asi len rozprávka. Sám Audisio rozprával, že mu zlyhali samopal aj zbrane, a tak zobral zbraň najbližšiemu spolubojovníkovi, aby mohol konečne strieľať. Mladá Claretta vraj vykríkla: „On nesmie zomrieť!“

Plukovník Valerio jej prosbu nebral do úvahy, pretože ako predtým deklaroval, „bol poverený vykonať spravodlivosť pre taliansky ľud.“ Zvrhnutý diktátor padol na kolená, brada mu spadla na hrudník a jeho telo sa zosunulo na zem. Audisio mal podľa svojich slov pocit, že nezabíja človeka, ale „podradnú bytosť“. Na miesto zomrela aj jeho milenka. V nasledujúcich hodinách obe mŕtvoly hodili na korbu dodávky, rovnako ako tucet mŕtvych fašistov, a odvezú ich späť do Milána.

Rozzúrený dav

A to na výsostne symbolické námestie Piazzele Loreto, kde fašisti o osem mesiacov predtým pred očami verejnosti zavesili telá 15 zabitých bojovníkovi proti režimu. Nenávisť voči Mussolinimu bola obrovská a teraz mohla konečne poriadne vyjsť na povrch. Doteraz ľudia mrzačili jeho tvár na plagátoch a fotografiách v novinách. Teraz to mohli urobiť skutočne, na námestí. Partizáni privezené telá vysypú na zem a nechajú rozzúrený dav, aby dal priechod svojmu hnevu.

VIDEO V Ríme sa hailovalo ako za Mussoliniho. Stovky prívržencov extrémistickej pravice si pripomenuli fašistickú minulosť

Ľudia Mussolinimu nadávajú, hádžu po ňom zeleninu, kopú ho do hlavy aj inde. Mnohí po ňom pľuli, niektorí sa na muža bezvládne ležiaceho na hromade mŕtvol aj vymočia. Jedna z miestnych žien potom vytiahne pištoľ a postará sa o to, že pokiaľ nebol dovtedy mŕtvy, teraz už bude. „Päť rán za mojich piatich zavraždených synov!“ zavolá, keď prestane strieľať. Partizáni v tej chvíli zasiahnu. Znetvorených fašistov zavesia za nohy pred pumpou Standard Esso na rohu námestia a ulice Buenos Aires. Tam už na nich dav nemôže.

Fotografia

Na nej visí fašistický poslanec Nicola Bombacci, generál Giuseppe Gelormini, Benito Mussolini a milenka a neúspešná herečka Claretta Petacciová, tajomník Národnej fašistickej strany Alessandro Pavolini a predseda talianskeho olympijského výboru Achille Starace, ale výpočet obesencov nekončí. Telá ležia aj na zemi pod nimi.

Keď Mussoliniho na príkaz americkej armády konečne zvesili, tvár mal až neľudsky napuchnutú. V márnici ho aj armádny fotograf ešte naaranžoval do celkom romantickej polohy, ako leží v objatí s jeho milenkou. Potom oboch pochovali do neoznačeného hrobu na cintoríne v Miláne. Miesto ich posledného odpočinku sa ale utajiť nepodarilo, a tak mu hrob pravidelne ničili antifašisti.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Hormuzský prieliv je pre ropu kľúčový, preto jeho problémy okolo neho zdvíhajú ceny paliva.
• Skôr než masové rušenie letov hrozí zdražovanie a horšie spojenia.
• V Európskej únii máš pri zrušenom lete nárok na presmerovanie alebo vrátenie peňazí.
• Ak ešte len rezervuješ, oplatí sa platiť kartou a riešiť poistenie.

Letná dovolenka mala byť o lacných letenkách, plavkách a screenoch z booking aplikácií. Namiesto toho veľa ľudí sleduje mapu Perzského zálivu a rieši, či im geopolitika neodpáli leto. Znie to dramaticky, ale tentoraz je za tým celkom jednoduchá rovnica - keď sa zasekne ropa, zdražie palivo. Keď zdražie palivo, aerolinky začnú počítať každé euro navyše, píše portál Indy100.

Kvôli cenám ropy si nepriplatíme len za tankovanie. Už čoskoro môžu vystreliť ceny oblečenia či donášok jedla

Prečo je zrazu dôležitý Hormuzský prieliv?

Hormuzský prieliv je úzka námorná trasa medzi Iránom a Ománom. Cez túto dopravnú tepnu ide približne pätina svetovej ropy a ropných produktov, takže každé napätie v tejto oblasti vie rozhodiť ceny po celom svete.

Medzinárodná energetická agentúra navyše v apríli uviedla, že toky ropy cez prieliv po vypuknutí vojny prudko padli, a práve návrat normálnej dopravy cez Hormuz je momentálne kľúčový pre upokojenie trhu. Ropa Brent sa po marcovom šoku držala vysoko a ešte 20. apríla bola podľa dát americkej centrálnej banky nad hranicou 103 dolárov za barel.

Irán najprv tvrdil, že prieliv zostane „úplne otvorený“ pre komerčné lode, neskôr ho však opäť uzavrel. Donald Trump zas odkázal, že Teherán nemôže Spojené štáty „vydierať“ kontrolou nad touto vodnou cestou. Pre bežného človeka je však dôležitejšie niečo iné - čím dlhšie chaos trvá, tým drahšie vychádza lietanie.

Lietadlo spočnosti Wizz Air 

TASR/Pavel Neubauer

Zrušia ti dovolenku? Skôr zdražie, než zmizne

Najhorší scenár nie je to, že zrazu padnú všetky lety do Grécka, Talianska alebo Španielska. Oveľa reálnejšie je pomalé zdražovanie, horšie prestupy, menej výhodné časy a postupné škrty tam, kde sa spoj prestane aerolinke oplácať. Reuters a Associated Press tento týždeň písali, že dopravcovia už reagujú vyššími cenami, palivovými príplatkami a rušením časti letov.

Preložené do normálnej reči - tvoja dovolenka sa možno nezruší, ale môže byť drahšia, menej pohodlná a stresujúcejšia. A to je presne ten typ problému, ktorý cítiš ešte skôr, než sa vôbec dostaneš na letisko.

Čo robiť, ak let naozaj padne

Ak odlietaš zo Slovenska alebo z krajiny Európskej únie, platia pre teba práva cestujúcich v leteckej doprave a aj európske pravidlá pre zrušené lety. Keď aerolinka let zruší, musí ti ponúknuť buď vrátenie peňazí, alebo presmerovanie na iný spoj. Ak zostaneš visieť na letisku, patrí ti aj starostlivosť, teda jedlo, prípadne hotel.

ZOZNAM Nejde len o Dubaj. Toto sú všetky miesta sveta, kam naše ministerstvo momentálne neodporúča cestovať

Háčik je v tom, že pri takzvaných mimoriadnych okolnostiach často nevzniká nárok na finančnú kompenzáciu navyše. Mimoriadne okolnosti sú situácie mimo kontroly dopravcu, napríklad bezpečnostné riziko, politická nestabilita alebo niektoré rozhodnutia riadenia letovej prevádzky. To však neznamená, že ostaneš bez pomoci. Nárok na presun na iný let alebo vrátenie peňazí ostáva.

Ak máš kúpený celý zájazd cez cestovku, nepozeraj len na aerolinku. Platí aj ochrana pri balíkových zájazdoch v Európskej únii, podľa ktorej môžeš pri mimoriadnych a neodvrátiteľných okolnostiach riešiť storno bez sankcie a žiadať plné vrátenie peňazí podľa podmienok konkrétneho prípadu.

Ako sa chrániť, ak ešte len rezervuješ

Rozumné je platiť kartou, pretože banky poznajú mechanizmus chargeback, teda reklamáciu kartovej transakcie pri nedodanej službe. Nie je to automatická záchrana na všetko, ale pri problémoch je to silnejšia pozícia než obyčajný prevod.

Lietadlo spoločnosti Ryanair

Francois Lenoir/Reuters

Druhá vec je poistenie. Nie každé cestovné poistenie kryje rovnaké situácie, preto sa oplatí čítať podmienky skôr, než klikneš na kúpiť. A tretia rada je najmenej sexy, ale funguje - nechaj si v pláne trochu voľnosti. Keď je trh nervózny, práve flexibilita býva rozdiel medzi pokazeným víkendom a úplnou katastrofou.

Kedy to skončí?

To je otázka za milión. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry bude kľúčové, či sa obnovia normálne toky cez Hormuzský prieliv. Kým sa to nestane, tlak na ceny paliva aj leteniek len tak nezmizne.

Takže nie, leto sa ti nemusí zosypať celé. Ale ak si doteraz bral lacné lietanie ako samozrejmosť, rok 2026 ti celkom rýchlo pripomenie, že aj dovolenka je napojená na veľkú svetovú politiku.

• Maďarsko po voľbách zvažuje prijatie eura okolo 2030.
• Nová vláda je výrazne proeurópska.
• Ekonomické podmienky na euro zatiaľ krajina nespĺňa.
• Podľa prieskumov väčšina Maďarov euro podporuje.

Maďarská politika zažila dramatický zlom. Proeurópska strana Tisza vedená Péterom Magyarom vyhrala 12. apríla voľby drvivým spôsobom a po 16 rokoch odstavila vládu Viktora Orbána a jeho strany Fidesz, píše portál TVP World.

Ryanair a jeho najbizarnejšie nápady na šetrenie: Záchody na mince, státie v lietadle aj daň za nadváhu

Tisza získala dvojtretinovú väčšinu v parlamente. To je veľmi silná pozícia, pretože umožňuje meniť aj ústavu. V praxi to znamená, že krajina sa môže rýchlejšie posunúť smerom k Európskej únii a jej pravidlám.

Euro ako cieľ

Jednou z veľkých tém je aj prijatie spoločnej európskej meny. Ekonóm strany Tisza András Kármán v rozhovore pre televíziu RTL povedal: „Sústredíme sa na vytvorenie podmienok pre rok 2030, aby sa tam mohlo prijať pozitívne rozhodnutie o zavedení eura.“

Susedná krajina Slovenska chce prijať euro

TASR/DPA/Daniel Karmann

Podľa maďarských médií je práve Kármán najpravdepodobnejším kandidátom na budúceho ministra financií. Rok 2030 však zatiaľ nie je oficiálny cieľ. Ak by ekonomika splnila potrebné podmienky skôr, euro by mohlo prísť aj pred týmto termínom.

Nie je to také jednoduché

Každá krajina, ktorá chce prijať euro, musí splniť takzvané maastrichtské kritériá. Ide o súbor ekonomických pravidiel Európskej únie, napríklad stabilnú infláciu, kontrolovaný štátny dlh či stabilný kurz meny. Podľa analýzy ekonomického think-tanku GKI Economic Research z 15. apríla sa však Maďarsko od splnenia týchto podmienok v posledných rokoch skôr vzdialilo.

Skutočný víťaz volieb v Maďarsku? Jednoznačne Štefan Harabin. Internet reaguje, vyberáme najlepšie memečka

Výskumníci zároveň tvrdia, že väčšina Maďarov by euro podporila. Spoločná mena by totiž mohla znížiť náklady na pôžičky a odstrániť poplatky pri výmene mien. Na druhej strane by krajina stratila vlastnú menovú politiku, teda možnosť ovplyvňovať ekonomiku cez vlastnú menu. Bez stabilnej hospodárskej politiky by to mohlo viesť k vyššej inflácii a ekonomickým problémom.

Pri cestovaní potrebujú dva pasy, ale stačí im jedna letenka, keďže zaberú len jedno miesto. Avšak pri učení sa šoférovať museli obe absolvovať písomnú aj praktickú časť skúšky, píše sa na portáli LadBible.

Majú dve hlavy, ale jedného chlapa. Lekári zrasteným dvojičkám nedávali šancu na prežitie, jedna dvojička sa vydala

Ľudia majú veľa otázok na život zrastených dvojčiat. Zatiaľ čo niektoré sa týkajú ich bežného života a aktivít, našli sa aj ľudia, ktorých zaujímali oveľa strašidelnejšie otázky.

Príkladom je, keď chceli vedieť, čo sa stane so zrasteným dvojčaťom, ak druhé zomrie. Viacero ľudí ale skôr zaujímalo, čo by sa stalo, keby jedno zo zrastených dvojčiat spáchalo zločin, pričom to druhé je nevinné.

Filozofická otázka

V tomto prípade nemôžeš zatvoriť do väzenia jedného bez toho, aby si potrestali aj toho druhého. Otázka sa už rieši od roku 2009, keď sa prvýkrát objavila v časopise The Explainer. Stále sa na ňu nepodarilo nájsť jednoznačnú odpoveď.

Problémom je, že na svete nie je veľa zrastených dvojčiat a tým pádom ani prípadov, keď by takéto dvojčatá zločiny spáchali. Hľadanie príkladov je preto zložitejšie.

Časopis ale uviedol príklad známych dvojčiat Changa a Eng Bunkera, ktorí sa pobili s lekárom, ale nikdy neboli stíhaní. Medzitým sa bratia oženili každý s inou ženou, ale nikdy neboli obvinení z bigamie (dvojženstvo, pozn. red.), takže sa zdá, že v očiach zákona sú to dvaja odlišní ľudia.

The Explainer ale poznamenal, že väzenie by bolo náročné, pretože by museli uväzniť aj nevinnú stranu. Zatiaľ sa teda jednoznačná odpoveď nepodarila nájsť, no človek nikdy nevie.

„Prvé dva dni si ma nikto ani nevšimol, potom prišla pani, vôbec som nevedela, kto je, a začala mi dávať úlohy, úplné banality. Kvôli tomuto som študovala?‘ pýtala som sa samej seba, keď som celé popoludnie zdvíhala telefóny a aktualizovala tabuľku s firemnými kontaktmi. Po pár dňoch som to vzdala a pochybujem, že som tam niekomu chýbala,“ hovorí absolventka ekonomicky zameranej vysokej školy.

Čaká ťa pohovor a nechceš pohorieť? ChatGPT môže byť veľkým pomocníkom. Poradí ti, ako sa najlepšie pripraviť

„V spoločnosti s vybudovanou firemnou kultúrou by sa vám nič podobné stať nemalo. Pretože pokiaľ vás niekto zamestnal, očakáva čo najrýchlejšie zapracovanie a podanie výkonu,“ krúti hlavou Milan Rataj, HR stratég personálneho startupu Sloneek. S tým, že správny onboarding naozaj vyzerá inak. Na čo sa teda pripraviť a ako reagovať, keď tvoja práca začne podobnou skúsenosťou, akú má Marta?

Nikto sa mi nevenuje, vôbec neviem, čo mám vlastne robiť

Bezradné pozeranie do monitoru počítača, surfovanie po sociálnych sieťach na mobile, štvrtá návšteva kaviarne. Nudiť by si sa prvé dni v zamestnaní naozaj nemal. Naopak, mal by si vstrebávať množstvo nových informácií. 

„Pokiaľ nedostaneš prideleného kolegu, ktorý ťa ma zaučiť, neboj sa ísť za zástupcom či pravou rukou manažéra. Väčšinou má dobrý prehľad o náplni práce oddelenia a býva časovo dosiahnuteľnejší než šéf. Alebo skús osloviť kolegu, o ktorom vieš, že nastúpil pred tebou,“ radí Radana Hartošová, recruiterka z HR oddelenia českej poradenskej spoločnosti RSM. 

Daniel začínal pri vyprážaní hranolčekov. Poctivou prácou sa vypracoval na šéfa prevádzok v polovici Európy

Zákazníci sú na mňa zlí, pretože som pomalý a nejde mi to

Nováčikovia pri sebe mávajú učiteľa či mentora, ktorý na nich dohliada a pomáha im. Alebo dostávajú aspoň ceduľku, že sú v zácviku. Pokiaľ ťa vo firme ničím takým nevybavili, ospravedlň sa klientom, vysvetli im svoju situáciu a popros ich o trpezlivosť. Sľúb, že až prídu nabudúce, uvidia v tvojej práci veľké pokroky. 

„Pokiaľ by ale situácia eskalovala, neváhaj sa obrátiť na skúsenejšieho kolegu alebo nadriadeného,“ dodáva Radana Hartošová. 

Kolegovia ma ignorujú, väčšina ani nevie, kto som

Pravdepodobne s tebou nadriadený alebo personalista neprešiel oddelenia, ani ťa nepredstavil na porade. Čo rozhodne mal urobiť. Ak ťa „hodili do vody“, začni so zoznamovaním sám. 

„Predstav sa kolegom, neschovávaj sa, neuhýbaj očami. Využi small talk pri krátkom rannom stretnutí v kuchynke, bež s tímom na pivo, aj keď si tam napríklad dáš len limonádu. Ukáž svoj záujem o ostatných, ich prácu a koníčky,“ odporúča Radana s tým, že doba, za ktorú skupina nového člena príjme, závisí na veľkosti tímu, jeho dynamike a na tom, ako sa nováčik snaží zapojiť. 

Muži prezradili, čo im na ženách vadí. Ak nemáš koníčky a správaš sa drzo k čašníkom, vzťah z toho asi nebude

Všetci očakávajú, že viem robiť s počítačom, ale dosť v tom plávam

Znalosť základných počítačových programov personalisti od uchádzačov očakávajú. Býva to tiež jedna z prvých požiadaviek v pracovných ponukách. Ak si svojimi schopnosťami nie si istý, skús sa ich doučiť doma pomocou internetových návodov a tutoriálov. Alebo požiadaj o pomoc skúsenejšieho kamaráta. Pri odborných programoch, ktoré bývajú v náborových inzerátoch označené slovami „znalosť výhodou“, zamestnávatelia počítajú s tým, že ťa postupne sami zaučia. 

„Kedykoľvek si nebudeš vedieť dať rady, vyžiadaj si rýchlu pomoc svojho vedúceho alebo personalistov. Je výrazne lepšie priznať si nedostatok a mať chuť situáciu riešiť, ako sa pokúšať predstierať, že sa nič nedeje,“ dodáva Milan Rataj. 

Vyžadujú presné príchody a odchody, musím hlásiť, kam idem

Flexibilná pracovná doba a možnosť home office sú dnes v mnohých firmách, kde to povaha práce umožňuje, bežné. Ako ale upozorňuje Radana Hartošová, nováčik si ich spravidla musí zaslúžiť: „Nepočítaj s týmito benefitmi hneď, čas na nich prichádza zvyčajne až po skúšobnej dobe a vo chvíli, keď dokážeš, že svoju prácu zvládneš.“

Prvé dni v práci môžu byť náročné

Pixabay

A ako podotýka Milan Rataj, sú pracoviská, kde to jednoducho inak než s pípaním nejde. „Presná evidencia môže byť vyžadovaná napríklad z bezpečnostného hľadiska. Alebo si ju žiada povaha pracovného priestoru. Tiež nezabúdaj, že má firma informačnú a výkazovú povinnosť voči štátu.“

Nepamätám si mená, neviem, kto je to, vznikajú trapasy

To je normálne, nestresuj sa. Kolegovia to mali úplne rovnako, keď nastupovali. „Ber to s nadhľadom. Nikto nie je dokonalý, za pár dní sa to zlepší. Určite pomôže prehodiť pár slov pri káve alebo pri obede. Lepšie si potom spojíš tváre s menami,“ upokojuje Milan.

Pomôcť by mohol aj malý „ťahák“ s menami a funkciami najbližších spolupracovníkov. Firmy tiež mávajú elektronický zoznam s kontaktmi zamestnancov, v ktorom nechýbajú portrétne fotografie. 

FOTO Nikto jej neveril. Prestavbu dodávky zvládla úplne sama a má vysnívaný domov, po ktorom túžia aj mnohí Slováci

Kolegovia a šéfovia ma kritizujú, nechápu, že sa len učím

Nebuď precitlivený a neber to príliš osobne. „Kolegovia nekritizujú teba, majú výhrady k tvojej práci. Nebuď na seba príliš prísny, k spolupracovníkom zostaň zdvorilý, zamysli sa, čo môžeš robiť lepšie. Ber kritiku ako impulz k zdokonaleniu,“ odporúča Radana Hartošová. Pokiaľ by sa ale situácia nezlepšila, mal by si začať premýšľať o zmene. 

Rady ako zvládnuť prvý deň

Brainee x Canva

„Ak sa budeš v práci trápiť, nikdy ju nebudeš môcť robiť naplno a s radosťou. A o to ide predsa nakoniec všetkým,“ súhlasí Milan Rataj. 

Termíny, ktoré musím plniť, sú neúprosné, nestíham

Pokiaľ tušíš, že je splnenie úlohy v termíne nad tvoje sily, neprijmi ju. Tým na teba šéf nebude predčasne klásť vysoké požiadavky. Ak v priebehu plnenia zadania zistíš, že ho nezvládneš, včas to oznám vedúcemu: „Nestíham, moje tempo je zatiaľ pomalšie.“

Prvé dni v práci sa môžeš cítiť unavený a pod tlakom

Shutterstock

„Over si, že nevykonávaš niektorú prácu zbytočne zdĺhavo alebo nerobíš ručne niečo, čo sa dá zautomatizovať. Skús zájsť za skúsenejším kolegom a pozrieť sa mu pod ruku,“ hovorí Radana. „Rozhodne sa nepokúšaj prokrastinovať, pretože tým problém len odďaľuješ, ale neriešiš,“ pridáva varovanie Milan Rataj. 

Vôbec nezapadám do tímu, nemám si s kolegami čo povedať

Po pár dňoch v zamestnaní je na podrobné hodnotenie priskoro, daj tomu ešte šancu. Napríklad sa kolektív časom obmení a budete si rozumieť lepšie. Ak máš introvertnú povahu, môžeš tiež požiadať zamestnávateľa o home office. 

„Pokiaľ ale pocit pretrváva po mesiaci alebo dvoch, je čas si priznať, že nie si na správnom mieste. A začať hľadať novú príležitosť. Dlhodobo ti taký stav nič dobré neprinesie,“ myslí si Milan Rataj. 

Oživovať človeka v idúcej sanitke? Problém sú arogantní slovenskí šoféri, hovorí záchranár Adrián

Pracovné podmienky sú iné, než som si predstavoval, a to ohľadne vybavenia, peňazí, benefitov

Samozrejme, niektoré pracovné podmienky spoznáš až po nástupe, ale viaceré bývajú súčasťou pracovnej zmluvy a ďalších dokumentov, ktoré s personalistami podpisuješ. Nezodpovedá niečo dohode? Hlás to okamžite nadriadenému. Pri ostatných podmienkach zváž, ako moc sú pre teba dôležité. 

„A podľa toho sa rozhodni, či odídeš alebo zmeníš pohľad na firmu, prehodnotíš svoje požiadavky a potreby. Získaš tak istý nadhľad,“ uzatvára Rataj. 

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• V Košiciach sa najvyššie prenájmy točia okolo veľkých terás, dvoch kúpeľní a parkovania v novostavbách.
• Najdrahšia košická ponuka z tvojho výberu pýta 2 390 eur mesačne za byt pri Mestskom parku.
• V Prešove je najdrahšia ponuka zároveň aj najatypickejšia, pretože nejde o klasický jeden luxusný byt.
• Medzi prešovskými top ponukami sa objavuje aj mezonet a penthouse s 78-metrovou terasou.

Mnohí sa už zmierili s tým, že nájsť si lacný prenájom v Bratislave je jednoduché asi ako dostať sa na vesmírnu misiu Artemis II, ktorej cieľom bolo obletieť Mesiac a vrátiť sa späť na Zem. No ako to vyzerá v ďalších slovenských mestách? Pozreli sme sa na Košice a Prešov, teda druhé a tretie najväčšie mestá v našej krajine.

Toto sú priemerné ceny nájmov v európskych hlavných mestách. Kde si mladí ešte môžu dovoliť slušné bývanie?

Okrem toho ide o zaujímavé porovnanie, pretože obe mestá sa nachádzajú na východe Slovenska, kde podľa niektorých politikov predsa nič nie je. Zamerali sme sa na to vôbec najdrahšie, čo si človek môže prenajať v týchto mestách a musíme povedať, že pri niektorých ponukách by zostali poriadne zaskočení aj Bratislavčania.

4-izbový byt v Mestskom parku (Košice) - 2 390 eur mesačne

Ak by si mal niekomu ukázať, ako vyzerá košický prenájom pre ľudí, ktorí pri slove rozpočet len mávnu rukou, pokojne začni touto ponukou. Byt na Svätoplukovej stojí 2 390 eur mesačne a podľa popisu má celkovú výmeru 135 metrov štvorcových, z čoho 17 metrov štvorcových tvorí terasa. Nachádza sa v novostavbe pri Mestskom parku. Zaujímavé je, že ponuka nestavia len na polohe, ale aj na kompletnej výbave.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove

Nehnuteľnosti/Lívia Jamnická, Proximity real s.r.o.

V ponuke sa spomína novozariadený interiér, kuchyňa robená na mieru so vstavanými spotrebičmi, obývačka prepojená s kuchyňou, 3 samostatné izby, 2 kúpeľne, pivnica aj vnútorné parkovacie miesto. Inými slovami, nie je to len veľký byt v centre, ale skôr balík pohodlia pre niekoho, kto chce bývať v centre diania a zároveň sa tváriť, že na hluk mesta sa ho pýtať netreba.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove

Nehnuteľnosti/Lívia Jamnická, Proximity real s.r.o.

3-izbový zariadený byt v novostavbe pri Novej nemocnici (Košice) - 2 200 eur mesačne

Druhá košická ponuka ukazuje, že luxus sa dnes predáva hlavne cez kombináciu výhľadu, súkromia a exteriéru. Byt na Inoveckej má 90 metrov štvorcových, nachádza sa na najvyššom poschodí a prenajímateľ pri ňom uvádza nájomné 2 200 eur mesačne. Veľkým lákadlom je terasa s výmerou 43,4 metra štvorcového a výhľad na mesto, plus dve kryté parkovacie miesta.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove

Nehnuteľnosti/Ing. Beáta Fornadľová, ATOMIA s.r.o.

Táto ponuka pôsobí ako byt pre človeka, ktorý chce mať všetko nové a bez kompromisov. Vnútri je spálňa s vlastnou kúpeľňou, pracovňa alebo detská izba s gaučom rozložiteľným na dvojlôžko, ďalšia kúpeľňa s vaňou, samostatná toaleta a veľkorysá denná časť oddelená raňajkovým pultom.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove

Nehnuteľnosti/Ing. Beáta Fornadľová, ATOMIA s.r.o.

4-izbový apartmán v centre (Košice) - 1 800 eur mesačne

Tretia košická ponuka je síce zo spomedzi týchto troch cenovo „najnižšie“, no stále sa bavíme o 1 800 eurách mesačne. Byt na Hviezdoslavovej má 124 metrov štvorcových, nachádza sa v novostavbe a už na prvý pohľad cieli na klienta, ktorý nechce len bývať, ale aj reprezentovať. Veľkým plusom je terasa s dizajnovým záhradným nábytkom s výmerou 18 metrov štvorcových a ešte aj balkón s ďalšími 8 metrami štvorcovými.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove

Nehnuteľnosti/Timea Gruszecká, amazon reality

Samotný interiér je postavený na tom, čo realitný jazyk nazýva komfortným životom. Inzerát spomína úplne nové zariadenie, modernú kuchynskú linku so spotrebičmi, 2 kúpeľne, samostatnú šatníkovú izbu pri spálni, veľkú šatníkovú stenu na chodbe aj veľký televízor v obývačke.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove

Nehnuteľnosti/Timea Gruszecká, amazon reality

2x 2-izbový byt a kancelária (Prešov) - 1 800 eur mesačne

Tu je dôležité povedať jednu vec - hoci ide o najdrahšiu prešovskú ponuku z tvojho výberu, v skutočnosti je dosť iná než zvyšok. Nejde totiž o klasický luxusný byt, ale o modernú polyfunkčnú budovu na Vranovskej ulici na výjazde z Prešova. Cena je nastavená na 1 800 eur mesačne a priestor má 158 metrov štvorcových. Už len týmto je jasné, že skôr než o bývanie pre jednotlivca alebo rodinu sa bavíme o niečom medzi investíciou, podnikaním a ubytovacím biznisom.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove

Nehnuteľnosti/Zuzana Jurčenková, Kancelária Realitné Očko

Práve preto je táto ponuka taká zaujímavá. V objekte sa nachádzajú dva plne zariadené 1,5-izbové apartmány so zimnou záhradou a k tomu samostatná kancelária, čo podľa inzerátu dáva priestor na ďalší prenájom cez Airbnb, Booking alebo podobný model. Nechýbajú štyri parkovacie miesta, veľký upravený pozemok a dôraz na strategickú polohu pri hlavnej ceste.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove

Nehnuteľnosti/Zuzana Jurčenková, Kancelária Realitné Očko

5-izbový mezonet v širšom centre mesta (Prešov) - 1 300 eur mesačne

Mezonet sa nachádza na Komenského ulici, má 136 metrov štvorcových a nájomné 1 300 eur mesačne. Podľa popisu je po kompletnej rekonštrukcii, je svetlý, priestranný a pripravený na okamžité nasťahovanie. Nepôsobí ako ultramoderný developerský showroom, skôr ako veľký mestský byt pre niekoho, kto potrebuje veľa izieb a nechce sa hrať na minimalizmus.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove

Nehnuteľnosti/Milo Fedorcak

Jeho sila je hlavne v praktickosti. Má päť izieb, teda spálňu, tri samostatné izby a obývačku, dve kúpeľne, kompletne zariadenú kuchyňu s umývačkou riadu a chladničkou, obývačku s televízorom a internetom, väčšiu kúpeľňu s práčkou aj sušičkou a fakt, že každá izba má posteľ s matracom a nábytok. To už nie je prenájom pre niekoho, kto si donesie 2 tašky a notebook.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove

Nehnuteľnosti/Milo Fedorcak

4-izbový byt na Hruškovej (Prešov) - 1 300 eur mesačne

Tento byt na Hruškovej je zasa ten typ ponuky, pri ktorej si povieš, že Prešov vie vyzerať veľmi developersky, keď chce. Ide o 4-izbový penthouse s výmerou 91 metrov štvorcových, ktorý sa prenajíma za 1 300 eur mesačne s energiami. Najväčším lákadlom je však terasa s výmerou 78 metrov štvorcových, na ktorú sa dá vyjsť zo všetkých izieb. K tomu 2 garážové státia, pivnica a poloha blízko centra mesta. V tej chvíli už nejde len o byt, ale o celkom solídny strešný životný štýl.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove

Nehnuteľnosti/Jozef Bindas, EXCLUSIVE realitná kancelária Prešov

Ponuka navyše ukazuje, že prenajímateľ cieli na klienta, ktorý chce moderné technológie aj pohodlie. V texte sa spomína čiastočné zariadenie, vstavané spotrebiče, klimatizácia, rekuperácia, vstavané skrine aj bezpečnostné dvere. Dispozične byt ponúka obývačku prepojenú s kuchyňou, spálňu s vlastnou kúpeľňou, 2 ďalšie izby, samostatnú toaletu a ešte jednu kúpeľňu s toaletou.

Takto vyzerajú najdrahšie prenájmy v Košiciach a Prešove

Nehnuteľnosti/Jozef Bindas, EXCLUSIVE realitná kancelária Prešov

• Amazon čelí obvineniam, že zamestnanci museli pracovať vedľa tela zosnulého kolegu.
• Svedok tvrdí, že manažér im povedal, aby sa otočili a pokračovali v práci.
• Zamestnanci kritizujú vedenie za necitlivý prístup k tragédii.
• Firma dlhodobo čelí kritike za pracovné podmienky vo svojich skladoch.

Sklady Amazonu fungujú ako dokonale zorganizované továrne na balíky. Každú minútu sa presúvajú tisíce zásielok, pracovníci manipulujú s plastovými boxmi a systémy sledujú rýchlosť práce takmer na sekundy. Práve preto pôsobí najnová správa z amerického štátu Oregon tak šokujúco.

Amazon Haul chce konkurovať čínskym obchodom Temu a Aliexpress. Takto bude fungovať

Podľa investigatívy portálu Western Edge zomrel 6. apríla jeden zo zamestnancov v distribučnom centre Amazonu v meste Troutdale. O prípade sa verejnosť dozvedela až približne o týždeň neskôr, keď o ňom médiá začali informovať. Najsilnejšie reakcie vyvolali svedectvá pracovníkov, ktorí boli priamo na mieste.

Pokus o záchranu a šok zamestnancov

Podľa výpovede pracovníka vystupujúceho pod pseudonymom Sam jeden z kolegov náhle skolaboval. K mužovi okamžite pribehla žena, ktorá začala vykonávať kardiopulmonálnu resuscitáciu.  Sam tvrdí, že je v resuscitácii vyškolený a chcel pomôcť.

„Začal som plakať a povedal som: Chcem pomôcť, prosím! Viem, že sa unaví a bude potrebovať niekoho, kto ju vystrieda,“ povedal pre Western Edge. Podľa jeho slov mu však nadriadený odpovedal, že zasahovať majú len určení pracovníci.

Sklady spoločnosti Amazon

Reuters/Eduardo Munoz

„Musí to byť manažment alebo bezpečnostný tím,“ povedal údajne šéf. „Len sa otočte a nepozerajte sa. Vráťme sa k práci,“ spomína Sam. Sam dodal, že aj jeho nadriadený mal podľa neho slzy v očiach. Na miesto nakoniec dorazili záchranári, no udalosť zamestnancov hlboko zasiahla.

Práca pokračovala

Podľa reportáže Western Edge však práca v sklade pokračovala ďalej. Niektorí zamestnanci tvrdia, že vedenie o smrti kolegu informovalo pracovníkov až neskôr. Časť z nich údajne pokračovala v práci ešte niekoľko hodín po incidente. To vyvolalo kritiku najmä voči strednému manažmentu.

„Úprimne povedané, teraz mám k nášmu vedeniu ešte menší rešpekt než predtým, a to som si myslel, že to už ani nie je možné,“ povedal pracovník vystupujúci pod pseudonymom RJ. „Cítim sa ešte viac zahanbený, že tam pracujem, keď vidím, že ľudia môžu padnúť mŕtvi a my máme pokračovať, akoby sa nič nestalo. Pre vedenie to zjavne nič neznamená a každý je nahraditeľný,“ dodal pre Western Edge.

Amazon oslavuje 30. výročie. Začínal ako malé kníhkupectvo v garáži, nakoniec stvoril jedného z najbohatších ľudí na Zemi

Muž, ktorý zomrel, pracoval ako takzvaný tote runner. Ide o zamestnanca, ktorý presúva veľké plastové boxy so zásielkami medzi pracovnými stanovišťami. Je to fyzicky náročná práca, pretože zahŕňa neustály pohyb a manipuláciu s ťažkými nákladmi. Príčina smrti zatiaľ nebola oficiálne potvrdená.

Dlhodobá kritika pracovných podmienok

Prípad prichádza v čase, keď Amazon čelí kritike za pracovné podmienky vo svojich skladoch. V 2024 napríklad vyšetrovanie amerického Senátu vedené senátorom Berniem Sandersom obvinilo firmu z toho, že tlačí na extrémnu produktivitu na úkor bezpečnosti zamestnancov. Amazon tieto obvinenia vtedy odmietol.

Pracovníci zo skladu v Troutdale zároveň tvrdia, že budova má problém s vysokými teplotami. Materiály na tlmenie hluku údajne bránia prúdeniu vzduchu, čo môže zvyšovať teplotu v hale. Magazín Portland Mercury už v 2019 označil tento sklad za „notoricky nebezpečný“.

Logo spoločnosti Amazon

Phil Noble/Reuters

Po incidente manažéri reagovali na otázky pracovníkov v internej aplikácii My Voice. Otraseným zamestnancom ponúkli psychologické poradenstvo a možnosť neplateného voľna. Sam si však všimol ešte jednu vec - keď ich poslali domov skôr, nedostali zaplatenú celú smenu.

• Meta podľa viacerých médií pripravuje AI verziu Marka Zuckerberga pre internú komunikáciu.
• Zuckerberg už predtým tlačil metaverzum a jeho avatar sa stal terčom posmechu.
• Divízia Reality Labs spálila v roku 2025 približne 19,19 miliardy dolárov a firma čakala ďalšie podobné straty.
• Otázka je jednoduchá - bude to užitočný nástroj, alebo ďalší drahý prepadák?

Vo firme, ktorá pred pár rokmi sľubovala digitálny svet budúcnosti, sa testuje nová úroveň technologickej zvláštnosti - umelý Mark Zuckerberg. Podľa The Verge a britského Guardianu Meta trénuje fotorealistickú trojrozmernú verziu svojho šéfa na jeho hlase, prejave, gestách a verejných výrokoch.

Smrťou to neskončí? Meta si dala patentovať AI, ktorá bude po tvojej smrti ďalej postovať na sociálnych sieťach za teba

Cieľ je jednoduchý a trochu desivý zároveň - keď skutočný Zuckerberg nebude dostupný, zamestnanci by sa mohli pýtať jeho digitálneho dvojníka. Znie to ako bizarný firemný experiment, ale zapadá to do širšieho posunu Mety.

Zuckerberg už podľa Wall Street Journal vyvíja aj osobného agenta umelej inteligencie, ktorý mu má pomáhať s hľadaním odpovedí a s riadením firmy. Preložené do normálnej reči - šéf si nestavia len asistenta, ale aj náhradníka. A zrazu sa hodí aj starý Turingov test, teda otázka, či človek ešte rozozná, či komunikuje s človekom alebo so strojom.

Trauma menom metaverzum

Nie je to prvý raz, čo Zuckerberg skúša digitalizovať sám seba. V roku 2022 zverejnil avatar zo sveta Horizon Worlds, platformy virtuálnej reality, ktorú Meta tlačila ako bránu do metaverza, teda do prepojeného digitálneho sveta, kde by ľudia pracovali, hrali sa a stretávali cez svoje postavičky.

Internet nápad okamžite rozobral na súčiastky. Reuters to vtedy opísal ako trápnu epizódu a sám Zuckerberg neskôr priznal, že záber bol „dosť základný“, jednoduchý a nedotiahnutý. Problém nebol len v meme fotke.

Reality Labs, divízia Mety pre virtuálnu a rozšírenú realitu, podľa dokumentov firmy na americkej Komisii pre cenné papiere a burzu stiahla v roku 2025 z prevádzkového zisku firmy približne 19,19 miliardy dolárov. A Meta sama očakáva, že podobne vysoké straty prídu aj v roku 2026.

V januári 2026 navyše Reuters napísal, že firma plánovala prepustiť približne 10 percent ľudí v tejto divízii, teda presne v tíme, ktorý mal metaverzum potiahnuť.

Zničí umelá inteligencia našu planétu? Dátové centrá pre AI môžu rapídne prehrievať krajinu okolo seba

Bude to ďalší prepadák?

Preto sa dnes pýta veľa ľudí to isté - je digitálny Zuckerberg skutočne užitočný nástroj, alebo len nový obal na starú posadnutosť vlastným avatarom? Meta zjavne verí, že to, čo nevyšlo vo virtuálnych kanceláriách a digitálnych postavičkách, sa dá predať ako umelý kolega s tvárou zakladateľa.

Lenže z doterajšieho vývoja sa dá usudzovať, že problém nikdy nebol iba v škaredej grafike. Ľuďom často chýbal dôvod, prečo do toho sveta vôbec vstúpiť.

Ak sa z AI klonu Zuckerberga stane len ďalšie technologické divadlo, môže dopadnúť rovnako ako jeho slávne selfie z virtuálneho Paríža - veľa pozornosti, veľa peňazí a minimum reálneho nadšenia. A práve preto to dnes nevyzerá ako futuristická vízia, ale skôr ako veľmi drahý test toho, či sa dá staré fiasko predať v novom balení.

Pohodlnosť je prednejšia

O niekoľko mesiacov neskôr zdieľala svoju fotografiu na sieti Siao-chung-šu, činskej napodobenine Instagramu, kde už podobné snímky s označením „nechutné outfity v práci“ zverejňovali desiatky tisíc mladých zamestnancovi. „Chcem jednoducho nosiť, čo sa mi zachce. Nemyslím si, že má cenu míňať peniaze za oblečenie do práce, keď tam len sedím,“ vysvetlila 30-ročná Luová, ktorá pracuje ako interiérová dizajnérka vo Wu-chane.

Naozaj si vyhorel, alebo sa len v práci nudíš? Odborníci prezradili jednoduchý spôsob, ako zistíš definitívnu odpoveď

Neochota plniť očakávania ohľadom vhodného vzhľadu v práci odráža podľa amerického denníka rastúcu nechuť mladých Číňanov usilovať sa o život plný ambícií a snaženia sa, ktorý bol typický v predchádzajúcich rokoch. Na pozadí toho, ako spomaľuje hospodársky rast a sľubných príležitostí je menej, mladých to ťahá k trendu, ktorý sa nazýva „ľahnúť si na chrbát“. Usiluje sa o pohodový životný štýl bez zbytočných komplikácií.

Trend a diskusie

Z nosenia čo najležérnejšieho oblečenia do kancelárie sa stal trend na čínskych sociálnych sieťach, keď používateľka s prezývkou Kendou S- zverejnila video na platforme Tou-jin (podobné TikToku), v ktorom ukázala, v čom chodí do práce.

Papuče sú tiež súčasťou outfitov

X/Christy Isham

Mala na sebe hnedý chlpatý sveter po kolená, kockované pyžamové nohavice, ružovú prešívanú bundu a huňaté hnedé papuče. Vo videu sa jeho autorka zverila, že ju kvôli jej outfitu niekoľkokrát napomenul nadriadený a jej vzhľad označil za nechutný. Video získalo vyše 735 tisíc lajkov a vyše milión používateľov ho zdieľalo.

Označenie „nechutné outfity v práci“ sa potom rozšírilo na niekoľkých činských sociálnych sieťach. Používatelia sa začali predbiehať, kto si oblečie najodpudivejšie oblečenie. Na sociálnej sieti Weibo súvisiaci obsah videli stovky miliónov ľudí a vznikli tam diskusie, prečo sa mladí ľudia nechcú v dnešnej dobe špeciálne obliekať do práce.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Dokonalé džínsy sú zriedkavé, pretože musia sedieť telu, štýlu aj identite človeka.
• Výroba jedných džínsov spotrebuje približne 7 500 litrov vody.
• Lacná móda podporuje nadmerné nakupovanie a kratšiu životnosť oblečenia.
• Technológie ako virtuálne skúšanie by mohli v budúcnosti pomôcť nájsť lepší strih.

Existuje len málo kusov oblečenia, ktoré nosia takmer všetci - bez ohľadu na vek, krajinu či sociálnu skupinu. Džínsy medzi ne však patria. Nájdeš ich v šatníku tínedžerov, manažérov aj ľudí, ktorí sa o módu vôbec nezaujímajú, píše portál The Conversation.

Zvláštne však je, že hoci ich nosíme celé desaťročia, množstvo ľudí stále tvrdí to isté - dokonalý pár džínsov ešte nenašli. Je to paradox. Ide o jedno z najrozšírenejších oblečení na planéte, no zároveň o jedno z najťažších, ktoré sa dá kúpiť tak, aby naozaj sedelo. Aby sme pochopili prečo, treba sa pozrieť späť do histórie.

Stručná história minisukní. Na pultoch sa nikdy príliš neohriali, v módnom svete pôsobili hotový ošiaľ

V rámci série Stručná história sme ti už priniesli:

• Stručná história pátrania po nesmrteľnosti: Gilgameš, kameň mudrcov a injekcie zo psích semenníkov
• Stručná história hygienických návykov: Kto sa umýval, bol hriešny. Panovníci vykonávali potrebu aj za skriňami
• Stručná história salemských procesov s čarodejnicami. Desiatky ľudí zomreli len kvôli poverčivosti
• Stručná história útokov radikálov na LGBTQ komunitu. Juraj nebol jediný, zbytočná nenávisť sa šíri celým svetom
• Stručná história obchodných centier, alebo ako sa veľkolepá vízia stala nudnou nákupnou realitou
• Stručná história času. Kto sa postaral o to, že dnes kedykoľvek vieme, koľko je hodín?
• Stručná história života najchudobnejších ľudí. Trest smrti, predaj detí za dva doláre či chudobince plné násilia
• Stručná história Black Friday: Jeho história siaha do roku 1869, pôvodne sa ho ľudia aj obchodníci báli
• Stručná história menštruačných pomôcok. Ženy to v minulosti mali omnoho ťažšie, z historických praktík sa ti zdvihne žalúdok
• Stručná história vysokých podpätkov. Pôvodne boli znamením mužnosti, až neskôr si ich prevzali ženy
• Stručná história modrej tabletky. Viagru objavili náhodou, dnes ju užívajú desiatky miliónov mužov po celom svete
• Stručná história postelí: Ľudia spali v skriniach aj na lístí, na pohodlný spánok sme si museli počkať celé stáročia
• Stručná história Santovho obleku: Nestojí za ním slávna limonáda, pôvodne bol hnedý a otrhaný
• Stručná história cukru: Ako sa z bieleho zlata stala najväčšia závislosť celého ľudstva

Vznik počas zlatej horúčky

Denim, teda pevná bavlnená látka, z ktorej sa džínsy vyrábajú, existuje už od 16. storočia. No skutočnú slávu získal až o stovky rokov neskôr. V 1850. rokoch počas kalifornskej zlatej horúčky prichádzali do USA tisíce ľudí hľadať zlato.

Medzi nimi bol aj podnikateľ Levi Strauss, prisťahovalec z Bavorska, ktorý si v Kalifornii otvoril obchod so suchým tovarom, teda obchod s látkami, oblečením a domácimi potrebami. Jedným z jeho zákazníkov bol krajčír Jacob Davis. Ten prišiel s jednoduchým, ale revolučným nápadom - na najviac namáhané miesta nohavíc pridal kovové nity.

Tento detail výrazne zvýšil odolnosť nohavíc. Strauss a Davis si tento nápad spoločne patentovali a vznikla značka Levi’s, dnes pravdepodobne najznámejšia denimová značka na svete.

Príbeh loga s koňmi

Jedným z najznámejších symbolov značky Levi’s je logo s dvoma koňmi, ktoré ťahajú džínsy každý na opačnú stranu. Vzniklo ešte v roku 1886 a malo zákazníkom jednoducho vysvetliť, aké odolné tieto nohavice sú.

Obchodníci vtedy zákazníkom ukazovali obrázok dvoch koní, ktorí sa snažia nohavice roztrhnúť, no nedokážu to. Myšlienka bola jasná: džínsy sú také pevné, že ich neroztrhnú ani kone. Logo zároveň pomáhalo ľuďom značku rozpoznať aj v čase, keď mnohí zákazníci nevedeli čítať.

Od robotníkov k rebelom

Prvé džínsy boli pracovné oblečenie. Nosili ich baníci, farmári a kovboji, pretože boli extrémne odolné. V polovici 20. storočia sa však stalo niečo zaujímavé. Hollywood z nich urobil symbol rebelstva. Hviezdy ako Marlon Brando a James Dean v 50. rokoch popularizovali kombináciu džínsov a trička. Ich postavy predstavovali mladých mužov, ktorí odmietali spoločenské pravidlá.

Džínsy sa tak z pracovného oblečenia premenili na symbol mladosti, slobody a vzdoru. Odvtedy sa ich význam ešte viac rozšíril a dnes ich nosia ľudia všetkých vekov, štýlov aj profesií.

Džínsy a životné prostredie

Džínsy však majú aj menej romantickú stránku. Výroba denimu patrí medzi environmentálne náročné procesy. Bavlna, ktorá je hlavnou surovinou pri výrobe džínsov, potrebuje obrovské množstvo vody. Na výrobu jedného páru džínsov sa spotrebuje približne 7 500 litrov vody. Pre lepšiu predstavu, priemerný Slovák minie približne 100 litrov vody denne.

A výrobný proces ide často cez niekoľko rôznych krajín. Látka môže byť vyrobená v jednej krajine, bavlna v druhej, niť v tretej a gombíky v štvrtej. Tento globálny výrobný reťazec zvyšuje ekologické náklady výroby. Problémom je aj recyklácia. Džínsy totiž často nie sú vyrobené z jedného vlákna, ale zo zmesi materiálov. To znamená, že sa oveľa ťažšie recyklujú.

V jedenástich rokoch oblieka Hollywood. Dylan zbiera hviezdne mená aj módne uznanie

Prečo je dokonalý pár taký vzácny

Výskumy sa dlhé roky zameriavali najmä na ženy a ich problém nájsť džínsy, ktoré dobre sedia a lichotia postave. Najnovší výskum však ukazuje, že ide o problém všetkých pohlaví. Ľudia často kupujú viacero párov džínsov len preto, že žiadne nesedia úplne dobre. Výsledkom je nadmerné nakupovanie, hovorí Rose Marroncelli z Nottingham Trent University.

„Muži, s ktorými som hovorila v rámci výskumu, často spomínali, že nechcú platiť vyššie ceny za značky ako Levi’s, a preto radšej kupujú lacnejšie alternatívy z obchodných reťazcov. Krátkodobo ušetria peniaze, no lacné výrobky majú často nižšiu kvalitu a rýchlejšie sa opotrebujú,” hovorí.

Vzniká tak začarovaný kruh fast fashion - teda rýchlej módy, ktorá stojí na lacnej výrobe, krátkej životnosti oblečenia a neustálom nakupovaní.

Môžu pomôcť nové technológie?

Jednou z možných budúcich odpovedí je technológia. Vývoj systémov na trojrozmerné rozpoznávanie tvaru ľudského tela umožňuje vytvárať virtuálne skúšobné kabínky. Ide o digitálne nástroje, ktoré dokážu vytvoriť presný model tvojej postavy a simulovať, ako by na tebe oblečenie sedelo.

To by mohlo výrazne pomôcť najmä pri online nákupoch. Technológia je však zatiaľ len na začiatku a veľké módne značky ju zatiaľ vo veľkom nepoužívajú. Okrem toho virtuálne skúšanie nedokáže úplne nahradiť skutočný pocit látky na pokožke. Džínsy môžu sedieť perfektne na obrazovke, no v realite nemusia byť pohodlné.

Viac než len nohavice

Hľadanie dokonalých džínsov je teda oveľa komplikovanejšie, než sa zdá. Nejde len o veľkosť alebo cenu. Džínsy musia sedieť telu, vyhovovať osobnému štýlu, odrážať identitu nositeľa a zároveň byť pohodlné.

Práve preto zostáva „dokonalý pár“ taký vzácny. A zároveň to ukazuje, že móda budúcnosti bude musieť byť nielen štýlová, ale aj udržateľnejšia a lepšie prispôsobená ľuďom, ktorí ju nosia.

Na prvý pohľad trúfalosť, aby poddaný takto oslovil panovníka, ktorý vládol impériu rozprestierajúcemu sa nielen na väčšej časti strednej a západnej Európy, ale aj nad novoobjavenými územiami na americkom kontinente. Tento muž si to ale mohol dovoliť, a nielen preto, že by si ťažko vo vtedajšom svete hľadal niekoho bohatšieho.

Bol to totiž práve on, kto štedro financoval predstaviteľov svetskej i cirkevnej moci, cisárov a pápežov nevynímajúc, a tí sa, pochopiteľne, snažili s ním vychádzať po dobrom.

Brazílčanka žila v Trenčíne: Po slovensky som sa naučila za tri mesiace, doma mi chýba Kofola

Americký analytik a publicista Greg Steinmetz vyčíslil v knihe Najbohatší muž, ktorý kedy žil Fuggerov majetok na 2,1 milióna zlatých, čo by pri dnešnej kúpnej sile znamenalo asi 400 miliárd dolárov. Pre porovnanie, hodnota majetku najbohatšieho súčasníka Bernarda Arnaulta a jeho rodiny je približne 206 miliárd dolárov.

Fugger by mal väčší majetok aj vtedy, aj by svoje peniaze dali dokopy Jeff Bezos a Elon Musk - 393 miliárd dolárov. Kto vlastne bol Jakob Fugger a ako sa v ére nastupujúceho novoveku stal z tohto potomka vidieckeho tkáča nielen najbohatší, ale aj jeden z najvplyvnejších mužov Európy?

Začal to chudobný tkáč

Odpoveď treba hľadať na juhozápade Bavorska, v Augsburgu, jednom z najstarších a na sklonku stredoveku aj najväčších nemeckých miest. Aj tu prekvitali remeslá a spomedzi nich najmä výroba tkanín. V meste teda hľadali šťastie viacerí vidiecki tkáči a jedným z nich bol Hans Fugger z dedinky Graben, ktorý sa tu usadil v roku 1367.

Veduta Augsburgu z 15. storočia. V tomto období patril k najväčším nemeckým mestám.

Fugger.de

Oženil sa s dcérou cechmajstra, vďaka čomu získal status mešťana a zaradil sa tak do vyššej sociálnej vrstvy. Darilo sa mu aj v remesle, časom si kúpil dom v najlepšej časti mesta a vypracoval sa až na cechmajstra. Kedysi chudobného vidieckeho tkáča tak v roku 1396 evidovali v desaťtisícovom Augsburgu ako 40. najväčšieho platiteľa daní.

Rozbehnutý biznis úspešne rozvíjala po jeho smrti manželka a po nej syn Jakob. Najlepšie to opäť dokazuje pohľad do Steuerbuch, čiže mestskej daňovej knihy, podľa ktorej mu v roku 1466 s majetkom 7 350 zlatých patrila v hierarchii platiteľov daní siedma priečka. Tri roky predtým ale Jakob Fugger, ktorému neskôr kronikári pridali k menu prívlastok starší, aby ho odlíšili od úspešného syna, urobil dôležité rozhodnutie. Opustil tkáčsky cech a vstúpil do kupeckého.

Tento krok, spolu rastom majetku potvrdzuje, že práve obchod mal byť v ďalšom období pre Fuggerovcov prioritou. Ako nemenej dôležité sa ukázalo aj rozhodnutie, aby sa rodinný majetok v budúcnosti nedelil. Keď teda o tri roky na to umiera, podniku sa ujíma najstarší syn Ulrich Fugger s bratmi. Mal ich v tom čase štyroch (ďalší dvaja zomreli ešte v detstve), no najmladší Jakob sa podľa plánov rodičov nemal venovať obchodu. Určili mu cirkevnú kariéru.

Dosť bolo chudoby. Rodina holandských miliardárov splatí dlhy tisícke domácností v núdzi

Lenže ako to v podobných prípadoch neraz býva, plány rodičov sú jedna vec a realita druhá. Jakob skutočne začal študovať teológiu, lenže po smrti jedného zo starších bratov rodina rozhodla, že zaujme jeho miesto vo firme. Odišiel teda do Benátok, aby tam študoval za kupca.

Talentovaný obchodník

Už vtedy prejavoval obchodný talent a vytváral si aj dôležité kontakty. Vrchnému veliteľovi benátskeho vojska napríklad pomohol úradne zlegitimizovať nemanželskú dcéru, za čo ho neminula slušná odmena. Vlastným biznisom si tak zarábal na štúdium a nebol príliš odkázaný na to, aby mu ho financovala rodina.

Do jej podnikania sa ale tiež čoraz viac zapájal a aj jeho pričinením získali Fuggerovci priestor v benátskom paláci Fondaco dei Tedeschi, ktorý bol centrom nemeckých kupcov. Ulrich mu neskôr zveril takzvanú južnú obchodnú trasu, ktorá viedla cez Tirolsko do Benátok.

Obchodník a bankár Jakob Fugger na portréte od Albrechta Dürera.

Fugger.de

Jakob sa v obchodovaní a zarábaní peňazí skutočne našiel a stalo sa preňho priam alfou a omegou života. „Chcem zarábať tak dlho, ako mi to sily dovolia,“ vyhlásil vraj ešte v mladosti. Že nehovoril do vetra potvrdzuje záznam v augsburskej daňovej knihe. Jeho meno sa tam prvýkrát objavuje v roku 1492, keď priznal majetok vo výške 11 971 zlatých.

Vráťme sa ale do Tirolska, kde Jakob získal cenné skúsenosti ako faktor, čo bolo v stredoveku pomenovanie obchodného sprostredkovateľa. Práve v tomto období sa začal meniť aj charakter fuggerovského podnikania. Okrem obchodovania s bežným tovarom a komoditami firma pomaly prechádzala aj do sféry bankového a ťažobného biznisu. Najprv poskytovala pôžičky malým podnikateľom, no a tí, keď neboli schopní záväzky splácať, prevádzali na ňu svoje strieborné a zlaté bane.

Medzi jej dlžníkmi sa ocitol dokonca aj tirolský arcivojvoda Žigmund Habsburský, ktorému Fuggerovci postupne požičali takmer 300-tisíc zlatých. A výsledok? Po niekoľkých rokoch od neho získali práva na ťažbu nerastov v celom Tirolsku.

Ostrov a útočisko najbohatšieho piráta je na predaj. Záujemcovia si budú musieť siahnuť hlboko do vrecka

Po uši zadlžený Žigmund sa napokon musel vzdať vlády a na trón nastúpil jeho strýko, cisár Maximilián I. Pre Jakoba to bol doslova dar z nebies, najmä po tom, keď nový panovník uznal záväzky svojho predchodcu. Fuggerovci tak získali jednak dlžníka zvučného mena, a tiež silného ochrancu. Obzvlášť, keď sa ukázalo, že Maximiliánove finančné nároky sú čoraz vyššie a uspokojiť ich dokážu iba oni.

Státisícmi zlatých financovali nielen chod jeho dvora, ale aj vojnové ťaženia a niektorí historici sú presvedčení, že to bol práve Jakob Fugger, kto zariadil panovníkov sobáš s milánskou princeznou Biancou Máriou Sforzovou, ktorá so sebou priniesla tučné veno. Vzájomný vzťah s cisárom zašiel dokonca tak ďaleko, že sa v augsburskom sídle Fuggerovcov často zdržiaval.

Zbohatol na bystrickej medi

Ako vlastne fuggerovská rodinná firma fungovala? Oficiálne sa síce volala Ulrich Fugger a bratia z Augsburgu, no podľa zmluvy, ktorú v roku 1494 spísali, sa všetci traja, teda Ulrich, Georg a Jakob, na jej správe podieľali rovnako. Zároveň sa zaviazali, že ani jeden z nich nebude podnikať na vlastnú päsť. Viacerí historici ale zdôrazňujú, že hoci firmu navonok reprezentoval predovšetkým Ulrich, najväčší rozmach dosahovala zásluhou Jakoba, ktorý sa však dlho držal v ústraní.

Palác Fuggerovcov v Augsburgu.

Wikipedia

V roku 1502 bratia zmluvu obnovili a okrem iného v nej pribudlo ustanovenie, týkajúce sa nástupníctva. V prípade smrti jedného z nich mali zvyšní dvaja vybrať na jeho miesto schopného nástupcu spomedzi potomkov, v prípade úmrtia dvoch bratov mal posledný získať neobmedzené dispozičné právo na celú firmu.

S tým do istej miery súvisela aj ďalšia záležitosť, a tou bola sobášna politika. Zákonnými partnermi Fuggerovcov sa mohli stať iba príslušníci bohatých a vplyvných rodín. Keď hovoríme o Jakobovi, jeho manželkou sa v roku 1498 stala o takmer 20 rokov mladšia Sibyla Arztová, neter augsburského starostu. Prežili spolu 27 rokov, potomkov sa však nedočkali.

Ťažba vzácnych kovov v Tirolsku bola však iba začiatkom. Jakob Fugger mal väčšie ambície, v jeho hľadáčiku sa ocitli výdatné zdroje medenej rudy s obsahom striebra na dnešnom Slovensku.

Skontaktoval sa preto s Jánom Turzom, ktorý mal nielen ťažobné práva pre Uhorsko a Poľsko, ale aj potrebné politické kontakty a navyše bol odborníkom v oblasti banského hospodárstva. Uzavreli obchodnú zmluvu a vznikol spoločný podnik, prostredníctvom ktorého sa Fuggerovci dostali k bohatým náleziskám v okolí Banskej Bystrice.

Slovenské mestá za víkend - Banská Bystrica. Tipy na výlety, ubytovanie, zaujímavosti aj skvelé jedlo

Odkedy tieto nerastné zdroje ovládli, stala sa meď zo stredného Slovenska, ktorej prevažnú časť spracúvali v novopostavenej huti v Moštenici, na dlhé obdobie významným činiteľom na svetových trhoch a tvorila aj základ mincovníctva v Kremnici. Tunajšia výroba tvorila až 40 percent európskeho objemu.

Turzovsko-fuggerovský podnik nemal obdobu v celej Európe a na banskobystrických vzácnych kovoch, ktoré vyvážal do celého sveta, napokon zarobil viac než dva milióny zlatých. Jakob sa ale o zisk veľmi nechcel deliť, a tak sa po čase obchodným trikom svojho uhorského spoločníka zbavil a získal na tomto trhu monopol.

Výnosné obchody s cirkvou

Obchodovanie bolo jedným, nie však jediným zdrojom príjmov Fuggerovcov. Už v druhej polovici sedemdesiatych rokov 15. storočia, keď sa začali venovať finančným operáciám, ktorými položili základ svojej banky, sa čoraz intenzívnejšie zaujímali aj o možnosť spolupráce s pápežskou kúriou. Prevod poplatkov a odvodov z úradov, cirkevných daní a v neposlednom rade aj z predaja odpustkov, ktoré Rím inkasoval, zabezpečovali talianski bankári, ako napríklad Mediciovci, Grimaldiovci, Strozziovci a ďalší.

S neterou augsburského starostu Sibylou Arztovou sa oženil v roku 1498. Takto vyzerá ich spoločný portrét v rodinnej Ehrenbuch, teda Knihe cti.

Fugger.de

Augsburská rodina sa do tejto spoločnosti dostala prvýkrát vďaka jednému zo synov Jakoba Fuggera staršieho. Markus, ktorý sa vydal na dráhu duchovného, sa stal sekretárom pápežskej kancelárie a podarilo sa mu zariadiť, aby niektoré poplatky išli do Ríma práve cez jeho rodinu.

Po jeho predčasnej smrti hrozilo, že Fuggerovci o tento nemalý finančný potenciál prídu. Keďže ich firma už mala po celej Európe množstvo pobočiek, začali ich prostredníctvom nadväzovať kontakty s jednotlivými biskupstvami. A oplatilo sa to. Počet oblastí, z ktorých do Ríma prevádzali peniaze sa postupne rozširoval a okrem nemeckého a švédskeho regiónu sa im podarilo zabezpečiť takto aj Sliezsko, časť Poľska, Uhorska, Francúzska, Švajčiarska a dokonca aj Talianska.

Provízie z prevodov síce neboli veľké, ročne išlo rádovo o pár tisíc zlatých, oveľa dôležitejšie však bolo, že vďaka týmto kontaktom získala fuggerovská banka množstvo klientov. Keďže cirkevní predstavitelia nesmeli oficiálne vlastniť žiadny majetok, svoje tajné vklady si ukladali práve u nej, a tam už išlo o zaujímavejšie transakcie.

Facebook oslavuje 20 rokov. Toto je príbeh najväčšej sociálnej siete na planéte, ktorá vznikla v izbe na Harvarde

Asi najvýznamnejším klientom bol v tomto smere biskup a neskôr kardinál Melchior z Meckau, ktorého vklady dosahovali podľa rôznych zdrojov výšku 150- až 300-tisíc zlatých. Jakob Fugger ale chcel ešte užší kontakt s Rímom, a napokon sa mu podarilo dostať sa priamo do blízkosti hlavy katolíckej cirkvi.

Pôžičky, určené nielen na chod pápežského dvora, dostával od neho Alexander VI., po ňom aj Július II. a Lev X.. Okrem toho dodával Rímu drahé kovy určené na razenie pápežských mincí a keď rímsky biskup vypísal odpustky na stavbu Chrámu sv. Petra, netreba ani hádať, kto zabezpečoval ich prevod.

Panovníka určil on

Za to, že prežívala doslova zlaté obdobie, vďačila rodinná firma Fuggerovcov predovšetkým Jakobovmu obchodnému nadaniu, jeho obratnosti a ctižiadostivosti. Po tom, ako v roku 1506 zomrel Georg a o štyri roky neskôr Ulrich, stal sa napokon jej jediným majiteľom. Podľa zmluvy, ktorú s bratmi kedysi spísali, vyplatil najprv ich dcéry a za spoločníkov si vybral synovcov Raymunda, Ulricha mladšieho, Hieronyma a Antona.

Jakob Fugger so svojím účtovníkom.

Wikipedia

Po novom sa firma volala Jakob Fugger a synovia jeho bratov a v zmluve, ktorú uzavreli sa dohodli, že v prípade jeho smrti povedú podnik Ulrich mladší a Raymund.

Obchody naďalej prekvitali, fuggerovská spoločnosť inkasovala vďaka svojim rozsiahlym aktivitám závratné sumy, náhle však prišiel nečakaný úder. V januári 1519 zomrel cisár Maximilián I. a celý biznis augsburskej rodiny, nad ktorým panovník, vďaka tomu, že bol jej veľkým dlžníkom držal ochrannú ruku, sa ocitol v nebezpečenstve.

O ríšsku korunu sa síce uchádzal Maximilánov vnuk, španielsky kráľ Karol I., ktorý mohol zaistiť kontinuitu habsburgovskej vlády, a tým aj Jakobovho biznisu, narážal však na veľmi silnú opozíciu. Väčšine kurfirstov, ktorí boli oprávnení voliť rímskeho kráľa, sa práve pokračovanie habsburgovskej vlády nad Svätou ríšou rímskou nepozdávalo a prikláňali sa skôr k jeho protikandidátovi, francúzskemu panovníkovi Františkovi I. z rodu Valois. Jeho problémom však bolo, že voliteľom nedokázal zaplatiť. Lenže, ako sa ukázalo, rovnaké starosti mal aj španielsky uchádzač o trón.

V tejto situácii vstúpil do hry práve Jakob Fugger a nie je snáď treba pripomínať, koho bol pri voľbe ochotný podporiť. V Karolov prospech hralo niekoľko faktorov. Jednak už spomínaná kontinuita vlády jeho klientov Habsburgovcov a najmä ďalšia platnosť zmeniek, ktoré Maximilián podpísal, nehovoriac o tom, že by mohol prísť o ťažobné kontrakty. Navyše, Pyrenejský polostrov, ktorý španielsky kráľ ovládal, oplýval nerastným bohatstvom a umožnil by mu ďalšiu expanziu v banskom biznise.

Najbohatší Róm Británie prelomil mlčanie. Narodil sa v karavane, dnes má miliardové impérium a žije v sídle v Monaku

Nad ponukou o podpore však Karol váhal. Fuggerovo postavenie sa mu zdalo až príliš silné a pokúšal sa získať peniaze potrebné na zaplatenie kurfirstov inde. Neuspel a bolo mu čím ďalej tým jasnejšie, že bez fuggerovskej podpory korunu nezíska.

Na konci júna 1519 bol napokon 19-ročný španielsky kráľ Karol I. vo Frankfurte nad Mohanom hlasmi takmer všetkých kurfirstov (okrem jedného) zvolený za rímskeho kráľa Karola V. Jakoba Fuggera za to voliteľom zaplatil dovedna 852-tisíc zlatých.

Cisár ho poslúchol

 „Vaša cisárska milosť si zaiste dobre pamätá, ako sme, môj synovec a ja, verne slúžili k prospechu a vzostupu Rakúskeho domu. Zhromaždili sme a požičali Vám veľa peňazí na rokovania, pričom som si dokonca, nedbajúc na vlastnú ujmu, musel požičať od priateľov a iných dobrých ľudí, a to len pre slávu Vašej cisárskej milosti. Je zrejmé, že Vaša cisárska milosť by bez mojej pomoci nikdy nedostala rímsku korunu. Mohol som podporovať Francúzsko, za čo mi ponúkali veľa majetkov a statkov. Aké nepríjemnosti mohli v takom prípade vzniknúť Vašej milosti a Rakúskemu domu, to nech Vaša milosť zváži sama. Mala by teda pomyslieť neodkladné vrátenie peňazí, ktoré som vynaložil.“

Tento list napísal Jakob Fugger cisárovi Karolovi V. v roku 1523, teda štyri roky po jeho zvolení. Za celý ten čas sa totiž panovník nemal k tomu, aby svoje záväzky začal uhrádzať, nehovoriac o tom, že fuggerovská banka mu poskytovala ďalšie peniaze. Nedá sa ale povedať, že investované prostriedky by práve v tomto momente Fuggerovcom chýbali. Problém bol v niečom inom.

Sociálne domy v Augsburgu, ktoré dal v roku 1516 vybudovať Jakob Fugger.

Fugger.de

Ríšsky snem sa snažil obmedziť moc veľkých obchodných spoločností a chcel zabrániť ich monopolnému podnikaniu. Jakob teda potreboval zasiahnuť a kto iný by to mal urobiť, ako cisár. Podporil ho aj pápež Hadrián VI., ktorý bol kedysi Karolovým vychovávateľom. Aj vzhľadom na tieto vzťahy napokon zvíťazil. Cisár proti ríšskym stavom zasiahol a monopoly podporil. Vážnosť Jakoba Fuggera v očiach ostatných obchodníkov po tomto ešte viac narástla.

Z tisícov urobil milióny

Najmajetnejší muž Európy a vlastne celého vtedajšieho sveta zomiera dva dni pred koncom roka 1525 ako 66-ročný. Podľa dobových záznamov ho v posledných mesiacoch života čoraz viac sužovala choroba. Hodnota jeho majetku v tom čase prevyšovala dva milióny zlatých. 

Keďže nemal deti, podľa závetu mal na jeho miesto miesto v rodinnej spoločnosti zaujať synovec. Ulrich mladší, pôvodne ustanovený nástupca však zomrel ešte pred ním a Raymunda napokon z z nového testamentu vyškrtol, pretože sa mu nezdal príliš silný na to, aby podnik viedol. Celá firma tak pripadla Antonovi Fuggerovi.

Haščákova rodina ovládla rebríček najbohatších Slovákov. Forbes zverejnil zoznam najmajetnejších ľudí sveta

Ten v politike svojho strýka pokračoval nielen v obchodovaní, ale aj pri podpore Habsburgovcov a majetok ešte viac zveľadil. A takisto investoval aj na našom území. Nielen do ťažby rúd a výroby medi. V roku 1535 kúpil hrad Červený Kameň, ktorý plánoval využiť ako bezpečný sklad pre tovar, s ktorým obchodoval.

Ďalšie generácie Fuggerovcov však už na obchodné aktivity Jakoba a Antona nenadviazali a firma postupne upadala. Z prostriedkov, ktoré im zanechali, však stále dokázali honosne žiť.

• Leonid Radvinsky, majiteľ OnlyFans, zomrel vo veku 43 rokov po boji s rakovinou.
• Z platformy urobil miliardový biznis a v roku 2024 údajne zarábal takmer dva milióny dolárov denne.
• Jeho kariéra bola spojená aj s kontroverznými pornografickými webmi z minulosti.
• V čase smrti sa údajne rokovalo o predaji OnlyFans za približne osem miliárd dolárov.

Internet prišiel o jednu z najtajomnejších postáv digitálneho biznisu. Leonid Radvinsky, miliardár a majiteľ platformy OnlyFans, zomrel vo veku 43 rokov po „dlhom boji s rakovinou“, uvádza vyhlásenie platformy citované magazínom Forbes.

Radvinsky sa narodil na Ukrajine, no vyrastal v Chicagu. Paradoxom jeho príbehu je, že platformu OnlyFans nevymyslel. Kúpil ju v roku 2018 - a práve vtedy sa začala jej explózia.

Manažérka legálneho bordelu odhalila, ako u nich vyzerá Valentín. Cez deň prichádzajú manželia s darčekmi, večer osamelí muži

Zo stránky, ktorú poznalo len úzke publikum, sa stal jeden z najväčších internetových biznisov spojených s erotickým obsahom. Podľa Forbes zarobil Radvinsky len v roku 2024 takmer dva milióny dolárov denne a jeho majetok pred smrťou dosahoval približne 4,7 miliardy dolárov.

Z malej platformy miliardový stroj

OnlyFans vznikol v roku 2016, no skutočný rast prišiel až po Radvinského vstupe. Podľa viacerých médií kúpil kontrolný podiel približne za 30 miliónov dolárov, hoci presná suma nikdy nebola oficiálne potvrdená.

Platforma dnes umožňuje tvorcom zarábať priamo od fanúšikov prostredníctvom predplatného a sprepitného. Podľa údajov spoločnosti prešlo cez OnlyFans už viac než 300 miliónov používateľov a milióny tvorcov obsahu. V čase Radvinského smrti sa dokonca objavili informácie, že sa rokovalo o predaji platformy za približne osem miliárd dolárov.

OnlyFans
 

TASR/AP Photo/Jeff Roberson

Kontroverzná minulosť

Radvinsky však nikdy nebol typickým technologickým vizionárom zo Silicon Valley. Svoju prvú veľkú stránku MyFreeCams založil už v roku 2004 počas štúdia na univerzite. Platforma sa rýchlo stala populárnou, no zároveň ju sprevádzali viaceré škandály.

Ešte predtým vytvoril web Cybertania, ktorý zhromažďoval odkazy na rôzne pornografické stránky. Niektoré z nich podľa médií tvrdili, že smerujú aj na nelegálny obsah. Magazín Forbes vo svojom vyšetrovaní uviedol, že „stránka v skutočnosti neobsahovala zakázaný materiál, no je pravdepodobné, že Radvinsky a jeho platforma zarábali na kliknutiach používateľov“.

Záznamy navyše ukazujú, že do roku 2014 vlastnil domény s názvami ako websyoungest.com alebo aretheylegal.com. Nie je však známe, aký obsah sa na nich nachádzal.

Lucie robí striptérku: Niekedy za noc nezarobíte skoro nič, inokedy tisíc eur. Jeden zákazník mi chcel počas tanca lízať podpazušie

Muž, ktorý sa skrýval pred svetom

Radvinsky bol známy tým, že takmer neposkytoval rozhovory a na verejnosti sa objavoval len zriedka. Jeho meno bolo pre mnohých používateľov internetu takmer neznáme, napriek tomu, že stál za jednou z najvplyvnejších platforiem digitálnej ekonomiky.

Počas kariéry čelil aj viacerým žalobám, napríklad za spamovanie používateľov alebo za napodobňovanie značiek ako Microsoft či Amazon, aby presmeroval návštevníkov na svoje stránky. Väčšina týchto sporov sa skončila mimosúdnymi dohodami, uvádzajú súdne záznamy citované magazínom Forbes.

Radvinského smrť uzatvára jednu z najzvláštnejších kapitol internetového podnikania - príbeh človeka, ktorý z anonymného webu vybudoval miliardové impérium, no zároveň po sebe zanechal množstvo otáznikov.

• Calex bol desaťročia symbolom československej domácnosti a fabrikou pre vyše 5-tisíc ľudí.
• Výroba sa rozbehla 21. decembra 1950, značka sa naplno presadila v polovici 50. rokov.
• V 1972 mal podnik na konte vyrobených dva milióny kusov, v 1973 prišiel hit Calex 210 deluxe.
• Po projekte Samsung-Calex, dlhoch 8,3 miliardy korún a rozpade podniku ostala zo značky najmä spomienka.

Keď sa dnes povie Calex, veľa ľuďom nenapadne len spotrebič. Vybaví sa im kus domácnosti, ktorý vydržal desaťročia. Biela chladnička v rohu kuchyne, na nej váza, magnetka alebo utierka, vo vnútri maslo, šunka a pocit, že veci majú fungovať dlho, nie jednu záručnú dobu.

Slávna značka šokovala. Súper Samsungu skladá zbrane, nového smartfónu sa už možno nikdy nedočkáme

Aj preto Calex nebol iba značka. Bol to jeden z tých výrobkov, ktoré sa v Československu zapísali do rodinnej pamäti silnejšie než mnohé autá, rádiá či televízory.

A ten príbeh sa nezačal rovno ako veľká legenda. V Zlatých Moravciach sa pôvodne rátalo najmä s výrobou obuvníckych strojov, no štát napokon rozhodol, že práve sem sústredí výrobu domácich chladničiek.

V zakladacej listine z 1950 sa doslova písalo: „K 11. januáru 1950 začleňujem do národného podniku Továreň na chladničky...“ Sériová výroba sa oficiálne rozbehla 21. decembra 1950 a prvým výrobkom bola chladnička Maneta CH-0-150. Už to bol moment, ktorý dal menšiemu mestu priemyselné meno.

Kompresorová chladnička Calex 200

Profimedia

Keď chladnička znamenala pokrok

V polovici 50. rokov sa začal rodiť samotný Calex. Podľa historických materiálov sa nové celokovové typy s objemom 100 a 200 litrov objavili už v 1954, overovacia séria nových typov chladničiek Calex prišla v 1955 a v 1965 podnik prevzal aj samotný názov Calex.

Z malej výrobnej linky sa tak stala značka, ktorú ľudia čoraz viac nevnímali ako podnikový produkt, ale ako synonymum chladničky. K úspechu nepomohla len dostupnosť, ale aj to, že Calex vedel vyrábať veci, ktoré na svoju dobu pôsobili moderne.

Modely Calex 100 a Calex 200 patrili medzi najznámejšie, pričom Calex 200 historici chladiarenskej techniky označujú za jeden z najluxusnejších výrobkov bielej techniky svojej doby v Európe.

Rodí sa nový streamovací gigant s 200 miliónmi predplatiteľov? Dvaja veľkí hráči sa môžu spojiť, takto sa to dotkne aj teba

A pri Calexe 100 sa spomína dnes už takmer neuveriteľná scéna - keď sa objavil v obchodoch, ľudia naň stáli v radoch aj niekoľko dní. To je najlepší dôkaz, že Calex nebol okrajový výrobok. Bol to znak životného štandardu a technologického posunu.

Zlaté roky fabriky zo Zlatých Moraviec

Potom prišli roky, keď sa z dobrého mena stala masová istota. V apríli 1972 podnik vyrobil dvojmilióntu chladničku od začiatku výroby. Archívna správa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky to zhrnula príznačne: „Za posledné štyri roky vyrobili toľko, ako predtým za 16 a pol roka.“

O rok neskôr, 18. apríla 1973, odštartovala výroba modelu Calex 210 deluxe. Na jarnom veľtrhu v Brne uspel natoľko, že ešte v tom roku plánovali vyrobiť 38-tisíc kusov. Novinka mala tenšie steny, polyuretánovú výplň, nižšiu spotrebu a poloautomatické rozmrazovanie.

Calex na medzinárodnej výstave v Brne

Profimedia

V 1977 pritom podľa neskoršej akademickej analýzy spotreboval Calex 210 deluxe v priemere 1,1 kilowatthodiny denne, kým priemerná americká chladnička v tom istom roku 1,61. Calex nebol len o domácnostiach doma. Exportoval do krajín socialistického bloku, ale aj do severnej Afriky a Ázie, spolupracoval s juhoslovanským podnikom Rade Končar a podieľal sa aj na výstavbe kubánskeho závodu Impud.

V časoch najväčšej slávy zamestnával vyše 5-tisíc ľudí a pre Zlaté Moravce bol tým, čím býva pre menšie mestá jediný dominantný priemyselný hráč - fabrikou, ktorá určuje rytmus života, stavbu bytov aj miestnu identitu. Jeden z historických textov to vystihol vetou, že „meno neznámeho, malého mestečka sa rozletelo do celého sveta“.

Po revolúcii prišla realita trhu

Lenže to, čo fungovalo v plánovanom hospodárstve, sa po 1989 začalo rozpadávať. Calex sa musel naraz naučiť fungovať v konkurenčnom prostredí, investovať do nových technológií a zároveň reagovať na ekologické pravidlá, ktoré vytláčali dovtedajšie freóny.

VIDEO Takto vyzerala autoškola v roku 1991. Na výber bol len Favorit a 120-tka, na cvičisku si sa poriadne zapotil

V 90. rokoch preto vznikol aj spoločný projekt Samsung-Calex, ktorý mal znamenať modernizáciu a nový začiatok. Na papieri to znelo ako sen - globálny partner, nové kompresory, nové trhy, nový dych. V praxi sa z toho stal jeden zo symbolov nepodarenej transformácie slovenského priemyslu.

V archívnej správe z 1997 finančný riaditeľ podniku otvorene pomenoval, čo Calex ťahalo ku dnu - drahá investícia do licenčných kompresorov, nedosiahnuté kapacity, slabé ekonomické návraty aj fakt, že v spoločnom podniku sa „nezjednotila obchodná politika a partneri sa začali správať ako konkurenti“.

Čísla už vtedy pôsobili ako diagnóza, nie ako podnikový výkaz. Za 10 mesiacov 1997 dosiahol podnik objem výroby 550 miliónov korún, za celý rok čakal asi 700 miliónov, vyrobil 32-tisíc chladničiek a mrazničiek a 190-tisíc licenčných kompresorov. Zároveň však niesol celkové dlhy 8,3 miliardy korún a len ročné úroky tvorili 800 miliónov. Samsung sa navyše už v 1996 definitívne stiahol z ďalšieho rozvíjania projektu.

Zo symbolu domácnosti meno z minulosti

Od tej chvíle už Calex skôr dožíval, než bojoval o návrat na vrchol. Časť majetku odkúpil v 2001 dánsky Danfoss, ktorý do obnovy priestorov a technológií investoval 25 miliónov eur a v 2002 v Zlatých Moravciach oficiálne spustil novú prevádzku. Lenže to už nebol návrat starej značky v pôvodnom význame.

V 2003 sa držiteľom ochrannej známky Calex stala talianska firma Antonio Merloni a pôvodný podnik Calex Zlaté Moravce bol podľa obchodného registra zrušený, pričom vo Finstat evidencii figuruje dátum zániku 12. februára 2005.

A tak sa stalo niečo, čo je pre staré priemyselné značky typické. Meno prežilo dlhšie než firma, spomienka dlhšie než výroba. V Zlatých Moravciach dnes už nejde o návrat chladničiek Calex, ale o pokračovanie chladiarenskej tradície v inej podobe. Areál bývalého Calexu dnes využíva viacero subjektov a spoločnosť Secop ho označuje za svoj európsky výrobný a logistický hub.

VIDEO Pleseň, zatekanie a opravy opráv. Bratislavské byty z roku 1986 boli v troskách, dnes sa predávajú za státisíce

V 2024 tam závod oslávil 60-miliónty vyrobený kompresor a v 2025 sama firma pripomenula, že miestne know-how sa dedí „od Calexu cez Danfoss až po Secop“. To je asi najpresnejší epitaf celej značky - Calex ako výrobca je minulosťou, ale Calex ako priemyselná DNA mesta nezmizol nikdy.

Preto naň ľudia nespomínajú len preto, že chladil potraviny. Spomínajú naň preto, že predstavoval dobu, keď slovenská fabrika vedela vyrobiť niečo, čo bolo masové, odolné, vývozné a rešpektované. Dnes Calex žije najmä v starých kuchyniach, archívnych fotkách a v pamäti generácií, ktoré jeho dvere otvárali denne. A možno práve preto pôsobí jeho koniec tak melancholicky. Nie preto, že zanikla jedna značka. Ale preto, že s ňou odišiel aj kus sebavedomia priemyselného Slovenska.

Tu sa bližšie pozrieme na superjachty, ktoré vlastnia najbohatší ľudia, od farmaceutického magnáta Ernesta Bertarelliho po zakladateľa DreamWorks Pictures Davida Geffena a Jerryho Jonesa, majiteľa Dallas Cowboys NFL. 

Mal si už párty 60 metrov pod morom? Vďaka tejto luxusnej ponorke si to budeš môcť vyskúšať

Tieto plavidlá disponujú mimoriadne luxusnými funkciami, ako sú bazény, basketbalové ihriská, vínne pivnice a palubné kiná a samozrejme sa štandardne dodávajú s lákavými cenovkami.

• Poľsko patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky Európskej únie a rýchlo dobieha životnú úroveň Západu.
• Rastúce mzdy a nižšie životné náklady spôsobujú, že sa tisíce Poliakov vracajú zo zahraničia domov.
• Mestá ako Katovice, Wrocław či Gdańsk sa menia na technologické a podnikateľské centrá.
• Napriek ekonomickému boomu krajinu čakajú aj výzvy, napríklad demografický pokles.

Keď Poľsko vstúpilo v roku 2004 do Európskej únie, mnohí mladí Poliaci si zbalili kufre a odišli za lepším životom na Západ. Londýn, Dublin či Berlín sa stali novými domovmi pre milióny ľudí, ktorí verili, že doma nemajú perspektívu. Vtedy to vyzeralo ako klasický príbeh postsocialistickej krajiny - lacná pracovná sila, pomalá transformácia a neustály odliv talentu.

Krakov vyráža do boja s holubmi. Vtákom nasadí antikoncepciu

O dve desaťročia neskôr sa tento príbeh začína obracať. Poľsko sa dnes často spomína ako jeden z najväčších ekonomických úspechov Európy. Analýzy hovoria o krajine, ktorá rýchlo dobieha západnú životnú úroveň, priťahuje investície a postupne mení aj migráciu - namiesto odchodov sa čoraz viac ľudí vracia.

Podľa analýz ekonomických think-tankov patrí Poľsko medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky Európskej únie. Od roku 2005 do roku 2024 rástlo jeho reálne hrubé domáce bohatstvo v priemere približne o 3,7 percenta ročne, čo je výrazne viac než európsky priemer.

Samozrejme, neznamená to, že ostatné západoeurópske ekonomiky nerastú. Ide o to, že Poľsko rastie rýchlejšie ako ony. A takéto čísla sa postupne premietajú aj do každodenného života.

Z Poľska stáva nová európska veľmoc

Unsplash/freestocks

Platový rozdiel sa rýchlo zmenšuje

Jedným z najviditeľnejších trendov posledných rokov je rast miezd. Poľské platy síce stále nedosahujú úroveň najbohatších krajín Európy, ale rozdiel sa rýchlo zmenšuje.

Podľa ekonomických údajov sa hrubé domáce bohatstvo na obyvateľa zvýšilo z približne 45 percent britskej úrovne v roku 2004 na približne 80 percent v roku 2022. Tento skok je jedným z najrýchlejších v Európe.

Rast miezd podporuje aj silný pracovný trh. Poľsko má jednu z najnižších nezamestnaností v Európskej únii a firmy často hlásia nedostatok pracovníkov. Podľa analýz IREF Europe patrí nezamestnanosť v krajine dlhodobo medzi najnižšie v regióne. To vytvára zaujímavý paradox - krajina, z ktorej kedysi ľudia odchádzali za prácou, dnes sama hľadá pracovníkov.

Poliaci nechcú nechať nič na náhodu. Spúšťajú najväčší vojenský výcvik od druhej svetovej vojny, pripravia až 400-tisíc ľudí

Fenomén návratu emigrantov

Ekonomická transformácia Poľska má ešte jeden zaujímavý dôsledok - mení sa migrácia. Po roku 2004 odišli do zahraničia milióny Poliakov. Najviac ich smerovalo do Spojeného kráľovstva, Nemecka a Írska. Dnes sa však čoraz viac z nich vracia späť.

Podľa údajov portálu Notes from Poland sa migrácia Poliakov z Nemecka späť do Poľska po prvý raz dostala nad úroveň odchodov. Inými slovami, viac ľudí sa vracia, než odchádza.

Ekonomický analytik Paweł Dobrzański z Wrocław University of Economics vysvetľuje trend jednoducho: „Mnohí Poliaci zistili, že doma môžu dosiahnuť podobnú životnú úroveň ako na Západe, ale s nižšími životnými nákladmi.“ 

Z Poľska stáva nová európska veľmoc

Unsplash/Ostap Senyuk

Nižšie náklady na život ako veľká výhoda

Aj keď platy rastú, Poľsko stále patrí medzi lacnejšie krajiny Európskej únie. To vytvára zaujímavú kombináciu - rastúce príjmy a relatívne dostupné bývanie či služby. Pre ľudí, ktorí sa vracajú zo západnej Európy, to môže znamenať výrazne lepší životný štandard.

Niektorí z nich si môžu dovoliť väčší byt alebo dom, prípadne začať podnikať. Podľa ekonomických analýz sú práve nižšie životné náklady jedným z hlavných dôvodov, prečo sa časť emigrantov rozhoduje pre návrat.

Podnikateľský boom

Poľská ekonomika nestojí len na zahraničných investíciách. Veľkú úlohu zohráva aj domáce podnikanie. Podľa údajov Business Insider vzniklo v roku 2024 viac než 353-tisíc nových firiem. Ekonomika je dnes kombináciou exportu, domácej spotreby a investícií z európskych fondov.

Rýchlovlaky do roku 2040? Európa sľubuje revolúciu na koľajniciach, ale my stále čakáme na nástupišti

Startupová scéna rastie najmä vo veľkých mestách, kde vznikajú technologické firmy, logistické centrá a finančné služby. Niektorí analytici preto hovoria o Poľsku ako o novej ekonomickej sile regiónu.

Mestá ako laboratórium transformácie

Ekonomická transformácia Poľska sa najlepšie ukazuje v jeho mestách. Niektoré z nich prešli za posledných tridsať rokov radikálnou premenou. Nasledujúcich päť miest patrí medzi najzaujímavejšie príklady.

My sme k nim pridali ešte údaje z webu Numbeo, ktorý združuje aktualizované údaje priamo od ľudí, ktorí v mestách žijú a následne ich spriemeruje. Doplnili sme ich aj o index životných nákladov v porovnaní s Bratislavou, ktorý sa pozerá na výdavky bez započítania nájmu.

Varšava - symbol ekonomického vzostupu

Varšava

Unsplash/Iwona Castiello d‘Antonio

• Prenájom 1-izbového bytu v centre mesta - 1 023,58 eura

• Cena za meter štvorcový na kúpu bytu v centre mesta - 5 399,42 eura

• Jedlo pre dvoch v reštaurácii strednej triedy (trojchodové menu, bez nápojov) - 47,74 eura

• Varšava je o 7,2 percenta lacnejšia ako Bratislava.

Varšava je dnes moderná metropola plná mrakodrapov, technologických kancelárií a finančných spoločností. Mesto sa postupne stalo ekonomickým centrom celej strednej Európy. Pre zahraničné firmy je atraktívne najmä preto, že ponúka kombináciu kvalifikovanej pracovnej sily, relatívne nižších nákladov a veľkého trhu.

Varšava je zároveň symbolom historickej transformácie Poľska. Mesto bolo počas druhej svetovej vojny takmer úplne zničené, no dnes patrí medzi najmodernejšie metropoly regiónu.

Katowice - mesto, ktoré sa reinventovalo

Katowice

Unsplash/Armin Hupka

• Prenájom 1-izbového bytu v centre mesta - 591,14 eura

• Cena za meter štvorcový na kúpu bytu v centre mesta - 2 624,66 eura

• Jedlo pre dvoch v reštaurácii strednej triedy (trojchodové menu, bez nápojov) - 34,93 eura

• Katowice sú o 21,8 percenta lacnejšie ako Bratislava.

Katowice boli kedysi synonymom ťažkého priemyslu a uhlia. Sliezsky región bol jedným z najväčších priemyselných centier Európy. Dnes však mesto prechádza výraznou premenou. Na mieste bývalých baní vznikli moderné kultúrne a technologické projekty.

Najznámejším príkladom je takzvaná Culture Zone - oblasť s koncertnou halou, kongresovým centrom a ikonickou arénou Spodek. Katowice sa postupne menia na centrum služieb, IT a kultúry.

Wrocław - technologické centrum

Wrocław

Unsplash/Anastasia Saldatava

• Prenájom 1-izbového bytu v centre mesta - 782,56 eura

• Cena za meter štvorcový na kúpu bytu v centre mesta - 4 049,45 eura

• Jedlo pre dvoch v reštaurácii strednej triedy (trojchodové menu, bez nápojov) - 51,23 eura

• Wrocław je o 11,1 percenta lacnejší ako Bratislava.

Wrocław patrí medzi najdynamickejšie mestá v Poľsku. Mesto má silnú univerzitnú základňu a veľkú komunitu študentov. Práve to prilákalo technologické firmy ako Google, IBM či Intel, ktoré tu otvorili vývojové centrá.

Wrocław je dnes často označovaný za jedno z hlavných technologických centier strednej Európy. Kombinácia historického mesta, univerzít a moderných firiem vytvára prostredie, ktoré láka mladých profesionálov.

Gdańsk - história a globálny obchod

Gdańsk

Unsplash/Sebastian Huber

• Prenájom 1-izbového bytu v centre mesta - 822,90 eura

• Cena za meter štvorcový na kúpu bytu v centre mesta - 4 934,16 eura

• Jedlo pre dvoch v reštaurácii strednej triedy (trojchodové menu, bez nápojov) - 46,57 eura

• Gdańsk je o 12,3 percenta lacnejší ako Bratislava.

Gdańsk zohral dôležitú úlohu v moderných dejinách Európy. Práve tu vzniklo hnutie Solidarita, ktoré prispelo k pádu komunizmu. Dnes je mesto významným logistickým a obchodným centrom na pobreží Baltského mora.

Spolu s mestami Gdynia a Sopot tvorí metropolitnú oblasť Trojmiesto, ktorá patrí medzi najbohatšie regióny Poľska. Okrem prístavu sa tu rozvíja aj IT sektor a finančné služby.

Łódź - návrat života do starých fabrík

Łódź

Unsplash/Thib Ault

• Prenájom 1-izbového bytu v centre mesta - 529,59 eura

• Cena za meter štvorcový na kúpu bytu v centre mesta - 2 723,77 eura

• Jedlo pre dvoch v reštaurácii strednej triedy (trojchodové menu, bez nápojov) - 45,53 eura

• Lodž je o 15,1 percenta lacnejšia ako Bratislava.

Łódź bola kedysi textilným srdcom východnej Európy. Po páde komunizmu však mnoho tovární zatvorilo a mesto prešlo hospodárskou krízou.

Dnes sa staré industriálne budovy menia na galérie, kancelárie a loftové byty. Jedným z najznámejších projektov je komplex Manufaktura, ktorý patrí medzi najväčšie revitalizácie priemyselnej architektúry v Európe. Łódź je príkladom mesta, ktoré sa snaží nájsť novú identitu v postindustriálnom svete.

Revolučná novinka v Tatrách. Národný park rozdáva turistom vrecká na svoje vlastné výkaly, čoskoro môžu byť povinné

Ukrajinskí migranti a nová pracovná sila

Poľská ekonomika rástla aj vďaka príchodu pracovníkov zo zahraničia. Najväčšiu skupinu tvoria Ukrajinci. Podľa analýzy citovanej agentúrou Reuters zvýšila ich prítomnosť poľské hrubé domáce bohatstvo približne o 2,7 percenta v roku 2024. Migranti pomohli zaplniť pracovné miesta v priemysle, stavebníctve aj službách, ktoré by inak zostali prázdne.

Mnohí analytici dnes hovoria o Poľsku ako o jednej z najdynamickejších ekonomík Európy. Business Insider napríklad označil krajinu za „novú ekonomickú silu v Európe“, ktorá postupne posilňuje svoju pozíciu v regióne. Poľsko má dnes najväčšiu ekonomiku v strednej a východnej Európe a čoraz silnejšie technologické a priemyselné sektory.

Temnejšia stránka úspechu

Napriek pozitívnemu vývoju čelí krajina aj vážnym problémom. Jedným z najväčších je demografia. Poľsko má jednu z najnižších pôrodností v Európe a populácia postupne starne. Analýza denníka Le Monde upozorňuje, že niektoré regióny zaznamenávajú dramatický pokles počtu narodených detí.

Z Poľska stáva nová európska veľmoc

Unsplash/Jacek Dylag

Kritici tiež upozorňujú na byrokraciu alebo regionálne rozdiely v ekonomickom rozvoji. Nie všetky časti krajiny profitujú z transformácie rovnako. Aj preto sa niektorí analytici snažia tlmiť príliš optimistické predstavy o „ekonomickom zázraku“.

Krajina, ktorá mení svoj príbeh

Napriek týmto problémom je však jasné, že Poľsko prešlo za posledné dve desaťročia mimoriadnou transformáciou. Ekonomika rastie, mestá sa modernizujú a čoraz viac ľudí sa vracia domov.

Ak by sme mali tento príbeh zhrnúť do jednej vety, mohla by znieť takto: Poľsko sa z krajiny, z ktorej ľudia odchádzali za lepším životom, postupne mení na krajinu, kde ho začínajú nachádzať.

• Spojenie Paramount+ a HBO Max môže vytvoriť platformu s viac ako 200 miliónmi predplatiteľov.
• HBO si má zachovať určitú nezávislosť značky.
• Cena novej služby zatiaľ nie je známa.
• Fúzia má byť dokončená v druhej polovici 2026.

Predstav si, že otvoríš jednu aplikáciu a nájdeš tam Game of Thrones, SpongeBoba aj Mission: Impossible. Presne to sa môže stať, ak sa spojenie Paramount Skydance a Warner Bros. Discovery dotiahne do konca. Výsledkom má byť zlúčenie Paramount+ a HBO Max do jednej streamovacej služby, píše portál Engadget.

Fantasy, sci-fi aj superhrdinovia: Tieto seriály majú v roku 2026 premiéru na najväčších streamovacích platformách

Generálny riaditeľ Paramount Skydance David Ellison počas hovoru s investormi potvrdil, že cieľom je platforma s viac ako 200 miliónmi predplatiteľov. „Myslíme si, že kombinovaná ponuka a množstvo obsahu spolu s technologickými možnosťami nás naozaj postavia do pozície, v ktorej budeme schopní konkurovať najväčším hráčom v oblasti priamych služieb pre zákazníkov,“ uviedol Ellison.

Čo to znamená pre divákov?

Zatiaľ nie je jasné, či sa knižnice úplne prepoja, alebo jedna služba ostane v rámci druhej ako samostatná sekcia. Ellison naznačil, že značka HBO bude „fungovať s určitou mierou nezávislosti“.

Max sa znovu po dvoch rokoch vracia k názvu HBO Max.

WBD

Neznáma je aj cena. Posledný rok priniesol zdražovanie naprieč streamingovým trhom vrátane HBO Max, takže otázka predplatného visí vo vzduchu.

Masívne impérium

Zlúčením by sa v jednej firme stretli televízne a mediálne značky zo sveta Paramountu, ako CBS, MTV či Comedy Central, so značkami patriacimi Warner Bros. Discovery, napríklad CNN, HBO alebo Food Network. Nešlo by teda len o streaming, ale o masívne spojenie dvoch mediálnych impérií.

Najväčší víťazi, rekordy a prekvapenia večera: Takto vyzerali Grammy 2026 a tieto mená ovládli hudbu

Podľa agentúry Reuters by nová spoločnosť štartovala s čistým dlhom približne 79 miliárd dolárov, čo by z transakcie mohlo urobiť najväčší pákový odkup (akvizícia spoločnosti, pri ktorej kupujúci použije na financovanie kúpy okrem vlastného kapitálu aj výrazný podiel cudzích zdrojov - pôžičky, dlhopisy v histórii). Ak všetko prejde regulačnými úradmi, finálne uzavretie dohody sa očakáva v druhej polovici 2026.

Hráči začali okamžite pátrať, čo je Asha Sharma zač. A zistili, že herný profil na Xboxe si založila pred mesiacom a počas tej doby stihla získať množstvo vzácnych achievementov.

FOTO Pozlátené Nintendo pre britskú kráľovnú či Xbox z drahokamov. Toto sú najdrahšie herné konzoly na svete

Tvorca prvej konzoly si myslí svoje

Tie zodpovedajú tomu, že denne hrala osem až desať hodín. Sharma reagovala, že účet zdieľala s rodinou a teraz už má svoj vlastný profil. Sharma je tiež aktívna na sociálnych sieťach, kde sa snaží vystupovať ako hráčka - podľa kritikov však odpovede píše PR tím alebo AI.

Svoje si o tom myslí aj Seamus Blackley, teda tvorca prvej konzoly Xbox. Pracoval aj ako programátor na kultovej hre System Shock. Blackley sa domnieva, že Microsoft teraz všetko podriaďuje umelej inteligencii a všetko ostatné do nej bude začlenené.

„Satya Nadella (CEO Microsoftu, pozn.) investoval neuveriteľné množstvo peňazí a kredibility do transformačného modelu budúcnosti AI. Xbox, rovnako ako mnoho iných podnikov, ktoré nie sú jadrom AI biznisu, je na ústupe. Nehovoria to, ale tak to je. Očakávam, že nová generálna riaditeľka Asha Sharma bude mať za úlohu ako lekárka paliatívnej starostlivosti jemne uviesť Xbox do večného spánku,“ povedal serveru Gamesbeat.

Microsoft sa nechal opantať AI

„Bolo by šokujúce, keby tam mali niekoho vo významnej úlohe, kto by bol nadšený hrami, nadšený pre tvorivé podnikanie v oblasti hier, pretože by to bolo v priamom rozpore so všetkým ostatným, čo Microsoft robí. Microsoft je spoločnosť, ktorá sa teraz zameriava na to, aby svojim zákazníkom umožnila využívať AI na riadenie vecí. Microsoft nemá problém, ktorý má Apple alebo Netflix, kde musí spravovať autorský model obsahu. Hry sú jediným miestom, kde majú obsahový biznis.“

VIDEO James Bond mieri na Slovensko. Nový projekt sa bude čiastočne odohrávať priamo vo Vysokých Tatrách

„​Asha sa dostáva do herného priemyslu, pretože jej šéf verí, že hry budú poháňané umelou inteligenciou. Je to veľmi odlišný prístup. Je zrejmé, že to s umelou inteligenciou v hrách myslí naozaj vážne, pretože madam tak vehementne protestuje proti tomu, že nebudú vyrábať nekvalitné produkty a že všetko bude pod ľudskou kontrolou. Každý, kto má určitý vek a určité obchodné skúsenosti, pozná, čo sa za týmito slovami skrýva.“

Na otázku, čo by novej šéfke poradil, Blackley povedal, že pokiaľ to nemyslí s hrami vážne, respektíve pokiaľ sa pre nich nevie nadýchnuť, tak nech si radšej nájde inú prácu. V opačnom prípade odporúča, aby sa porozprávala s ľuďmi, akými sú napríklad Shuhei Yoshida (jedna z najvýznamnejších osobností značky PlayStation) či Reggie Fils-Aimé (bývalý šéf amerického Nintenda) a spýta sa ich, v čom uspeli a v čom zlyhali.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Shein vyšetruje Európska komisia kvôli podozreniam z predaja nelegálneho tovaru.
• Úradníci riešia aj „návykový dizajn“ aplikácie, ktorý má ľudí nútiť nakupovať viac.
• Pod drobnohľadom sú aj algoritmy a odporúčania produktov.
• Ak Shein poruší pravidlá, môže dostať pokutu až šesť percent z ročného obratu.

Európska komisia otvorila vyšetrovanie proti online predajcovi Shein. Dôvod? Podozrenia, že na platforme sa objavujú nelegálne produkty a že firma nerobí dosť pre ochranu spotrebiteľov. Vyšetrovanie prebieha podľa pravidiel Digital Services Act (DSA), teda nariadenia EÚ, ktoré má prinútiť veľké online platformy brať zodpovednosť vážne, píše portál Engadget.

Vymývanie mozgov v priamom prenose alebo nevinná rozprávka? Ako Teletubbies potichu ovplyvnili celú generáciu

Znie to technicky, ale v praxi ide o jednoduchú vec - keď sa online trhovisko tvári ako moderný obchodný dom, musí sa aj správať ako moderný obchodný dom. A nie ako divoký internetový bazár.

Nelegálny tovar a extrémne prípady

Shein sa v posledných mesiacoch dostal do nepríjemnej situácie aj kvôli produktom, ktoré sa v Európe považujú za jasne neprijateľné. Kritike čelil napríklad za predaj ázijských sexuálnych bábik pripomínajúcich deti. Objavili sa aj ponuky zbraní, na ktoré je potrebné povolenie, či dokonca liekov.

Podľa ČTK firma časť problematického sortimentu po kritike odstránila a predaj spomínaných bábik ukončila celosvetovo. Európska komisia zároveň upozorňuje, že rieši aj širšie riziká, vrátane možného predaja nelegálneho obsahu ako materiálov so sexuálnym zneužívaním detí.

Shein

Jorge Silva/Reuters

Návyková aplikácia ako automat na dopamín

Vyšetrovanie sa však netýka len samotného tovaru. Komisia chce preveriť aj to, či Shein cielene nepoužíva takzvaný „návykový dizajn“. Ide napríklad o systém bodov, odmien a mechanizmov, ktoré človeka tlačia k tomu, aby aplikáciu otváral stále dokola a kupoval viac.

Európske úrady v poslednom období riešia podobné praktiky čoraz častejšie. Nedávno napríklad Komisia tlačila na TikTok, aby upravil fungovanie platformy po vyšetrovaní podobného typu.

Algoritmy a ​pokuty môžu bolieť

Ďalším problémom sú algoritmy. Európska komisia chce vedieť, ako Shein odporúča produkty používateľom a ako funguje jeho systém personalizácie. Platforma má tiež ponúknuť možnosť odporúčaní, ktoré nie sú založené na profilovaní používateľov. Inými slovami, ak nechceš, aby ťa aplikácia „čítala“ ako otvorenú knihu, mal by si mať možnosť vypnúť tento režim.

Objednávaš z Temu? EÚ chystá zmenu, každý balík zdražie. Pozri, koľko za fast fashion zaplatíš navyše

​DSA umožňuje udeliť firmám pokutu až do výšky šesť percent ich celosvetového ročného obratu. Komisia bude teraz zbierať dôkazy a ak Shein nebude spolupracovať alebo poruší pravidlá, môže prísť nielen pokuta, ale aj povinnosť zásadne zmeniť fungovanie platformy v Európe.

Shein uviedol, že bude s Komisiou spolupracovať a že „významne investoval do opatrení na posilnenie dodržiavania DSA“. Medzitým rastie tlak aj zo strany jednotlivých krajín.

Napríklad Francúzsko sa pokúsilo platformu na tri mesiace zablokovať, no súd koncom decembra rozhodol, že by to bolo neopodstatnené porušenie slobody podnikania. Z jednoduchého lacného nakupovania stáva veľký európsky test, kde končí zábava a kde sa začína digitálna manipulácia.

V našom rozhovore sa dozvieš:

• ako Liv a little vníma bratislavskú coffee scénu,
• koľko stála celá prevádzka,
• aký je ich prístup k pohostinnosti, kvalite a komunite,
• akú kávu odporučiť ľuďom, ktorí ju veľmi nepijú,
• a prečo je najdôležitejší pocit, s akým hostia odchádzajú.

Zakladateľka pekárne ROH v Nitre Chulud Abbasová: Piecť doma? Nehrozí. Zákazníkov máme až z Košíc

Prečo práve „Liv a little“? Čo má názov napovedať ľuďom, ktorí k vám chcú zavítať prvýkrát?

Liv a little pre nás nie je slogan, ale pripomienka. Spomaliť, nebrať veci až tak vážne a dopriať si moment – kávu, drink, rozhovor. Nechceli sme názov, ktorý bude vysvetľovať koncept. Skôr pocit. Ak si z neho niekto odnesie len to, že tu môže na chvíľu vypnúť a byť sám sebou, funguje presne tak, ako má. Proste Liv a little a nechaj starosti za hlavou.

Nechceli sme robiť tri oddelené svety, ale jeden priestor, kde sa môžu prelínať.

#photobychrzi/

Ako hodnotíte bratislavskú coffee scénu (v porovnaní s okolitými krajinami)? Myslíte si aj vy, že sme kaviarenská veľmoc?

Bratislava je podľa nás v bode, kde už dávno nejde len o „dobrú kávu“. Máme silných pražiarov, šikovných baristov a hlavne ľudí, ktorí sa o kávu reálne zaujímajú. Nie sme veľmoc v zmysle počtu, ale skôr v koncentrácii kvality na malom priestore. A to je niekedy oveľa zaujímavejšie – hlavne keď sa čoraz viac projektov zamýšľa aj nad dizajnom a estetikou priestoru.

Prečo práve spojenie káva – fermentované nápoje – cocktaily? Kde sa zrodil tento nápad?

Vzniklo to prirodzene z toho, čo nás baví. Káva bola základ, fermenty prišli z rešpektu k času a procesu, s ktorým sme už mali skúsenosti z minulosti, a cocktaily sú náš spoločný jazyk z barového sveta. Nechceli sme robiť tri oddelené svety, ale jeden priestor, kde sa môžu prelínať. Ráno espresso, poobede kombucha, večer drink – bez potreby meniť miesto.

Spôsob praženia kávy je kľúčový... podľa čoho si vyberáte pražiarov?

Vyberáme si ľudí, nielen profily chutí. Zaujíma nás, ako rozmýšľajú o káve, či sú otvorení dialógu a či majú konzistentný prístup ku kvalite. Chceme ponúkať rôzne štýly praženia a procesov – od klasiky po experiment – ale vždy s jasným rukopisom pražiara. Momentálne máme tri rôzne pražiarne na mlynčekoch a všetky sú zo Slovenska.

Chceme ponúkať rôzne štýly praženia a procesov.

#photobychrzi/

Čo robíte inak než „klasické výberové kaviarne“?

Nesnažíme sa edukovať za každú cenu. Ak niekto chce riešiť pôvod, fermentáciu a extrakciu, radi sa o tom porozprávame. Ak chce len dobrú kávu bez otázok, je to úplne v poriadku. Pre nás je dôležitejší pocit pohody než správne termíny.

Rozdiel vnímame hlavne v pohostinnosti. Naše skúsenosti prichádzajú z barov a nočného života, kde detaily rozhodujú – ako vás niekto privíta, podrží dvere, poradí s parkovaním alebo si zapamätá vašu objednávku. Sú to drobnosti, ktoré nevynútite procesom, ale skúsenosťou. A tú sme si priniesli so sebou.

Fermentácia ešte zatiaľ nie je úplný mainstream... prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou? Nebáli ste sa, že to bude „príliš odvážne“ pre širšie publikum?

Fermentácia nás baví práve preto, že pracuje s časom, trpezlivosťou a prirodzeným vývojom chutí. Zároveň na ňu máme silný základ – Miro, jeden zo spolumajiteľov, sa fermentom a nealko drinkmi venuje už roky prostredníctvom vlastných projektov a značiek sirupov a limonád. Práve tam vznikol vzťah k procesu, surovinám a jemnej práci s chuťou.

Preto fermenty v Liv a little nevnímame ako trend, ale ako prirodzené pokračovanie toho, čo už dlhodobo robíme. Všetko musí byť hlavne chutné a piteľné – nie experiment pre experiment.

Osviežujúca kombucha v Liv a little.

#photobychrzi/

Aký fermentovaný nápoj ľudí zatiaľ prekvapil najviac?

Zatiaľ najviac prekvapili obe naše kombuchy. Ovocná verzia s malinami je svieža, jemne kyslá a veľmi prístupná aj pre ľudí, ktorí kombuchu pijú prvýkrát. Druhá, kvetinovejšia s bazou, je subtílnejšia a elegantnejšia, skôr na pomalé pitie. Obe robíme u nás a sú dostupné na mieste aj so sebou v plechovke.

Máte drink, ktorý najviac vystihuje váš podnik?

Asi tie najjednoduchšie. Aperitivo štýl, ako Garibaldi či Mini Negroni – ľahké, čisté chute, ktoré fungujú cez deň aj večer. Drink nemusí kričať, aby bol zapamätateľný.

Je pre vás dôležité, aby kaviareň fungovala aj večer? Kde je podľa vás hranica medzi kaviarňou a barom?

Áno, večer je pre nás prirodzené pokračovanie dňa. Nevidíme ostrú hranicu medzi kaviarňou a barom – skôr plynulý prechod. Stále ide o pohostinnosť, len v inom tempe a svetle.

Tento model je bežný v mestách ako Londýn či v Taliansku, kde jedno miesto prirodzene funguje od rannej kávy až po večerný aperitivo. Presne tento uvoľnený prístup sme chceli preniesť aj k nám – bez tlaku na to, čo by miesto „malo byť“ v konkrétnu hodinu.

Ráno espresso, poobede kombucha, večer drink – bez potreby meniť miesto.

#photobychrzi/

Priniesli ste si nejaké skúsenosti zo zahraničia?

Najmä skúsenosti s manažovaním baru a tímu vo veľkom meste, ako je Londýn, kde sa hostia menia každý deň a vytvoriť komunitu je náročné. Drink alebo kávu dnes vie spraviť veľa ľudí, ale vybudovať silný tím a atmosféru priestoru, ktorá vás ťahá späť, je omnoho ťažšie.

Čo bolo pre vás pri otváraní kaviarne najťažšie?

Asi časová os. Chceli sme otvoriť ešte pred sviatkami, ale viete, ako to chodí s robotníkmi a remeslami. V tomto období pracuje málokto a veci do priestoru sa zháňajú ťažšie. Nakoniec to vyšlo na 12. januára, takže sme rok 2026 začali pekne od začiatku s novou prevádzkou.

Aj keď sme veľkí detailisti a chceli sme mať všetko tip-top od prvého dňa, museli sme sa tejto predstavy vzdať a jednoducho otvoriť. Asi to bolo na tom celé najťažšie – pustiť to z hlavy a len Liv a little.

Lahodné cappuccino v Liv a little.

#photobychrzi/

Ako balansujete medzi kvalitou, cenami a udržateľnosťou?

Je to neustály proces. Snažíme sa robiť rozhodnutia, ktoré dávajú zmysel dlhodobo – pre nás, dodávateľov aj hostí. Nie vždy je to najlacnejšia cesta, ale veríme, že férovosť je cítiť aj vo výsledku. Keďže sme len v treťom týždni fungovania, stále sa učíme a zbierame spätnú väzbu. Kaviareň aj bar sú živý organizmus, ktorý sa mení každý deň, a my sme týmto zmenám otvorení.

Plánujete časom rozširovať ponuku, eventy alebo spolupráce?

Určite áno, ale prirodzene. Nechceme tlačiť na program len preto, aby sa niečo dialo. Skôr reagovať na ľudí, energiu a komunitu, ktorá sa okolo Liv a little vytvorí. Máme veľa kontaktov v gastro svete doma aj v zahraničí, takže ich chceme prirodzene využiť a priniesť niečo zaujímavé pre našich hostí.

Vedeli by ste povedať, koľko zhruba stálo otvorenie prevádzky?

Mali sme to šťastie, že priestor bol takzvaný holobyt už so všetkými prípojkami. Zároveň sme však chceli mať čo najkvalitnejší interiér, technológie a materiály, doladené v spolupráci s úžasným tímom z Valachovic Studio či Kolektiv. Celá prevádzka sa nakoniec vyšplhala na sumu okolo 80-tisíc eur.

Knihy najprv predávali na ulici. Majitelia kníhkupectva Pod Vŕškom o požiari, punkových koncertoch a 35 rokoch existencie

Čím sa Liv a little najviac líši od ostatných bratislavských kaviarní? Máte aj vy nejakú obľúbenú kaviareň, kam radi chodíte?

Rozdiel vidíme najmä v kombinácii svetov, ktoré sa u nás stretávajú. Máme vlastnú prep lab miestnosť na fermenty, doplnky k jedlu či kombuche pod drobnohľadom chef konzultanta Davida, ktorý má za sebou pôsobenie v miestach ako michelinská kodanská reštaurácia Noma či bratislavský fine dining Irin.

Zároveň máme radi miesta, ktoré – podobne ako my – vlastnia naši kamaráti s rovnakým zmýšľaním. Či už je to Fern, Mills Coffee alebo Jungle.

Ak by ste mali Liv a little opísať jednou vetou, aká by bola?

Miesto, ktoré vám pripomenie spomaliť, byť viac v momente a aspoň na chvíľu vypnúť od okolitého hluku. Presne o tom je Liv a little.

Je síce ešte veľmi skoro... ale aké sú zatiaľ vaše pocity po otvorení? A ohlasy od prvých návštevníkov?

Sme veľmi nadšení z prvých reakcií a berieme ich ako veľkú motiváciu pokračovať ďalej a nezastavovať sa. Vieme, že dokonalosť neexistuje a že možno nie sme pre každého, ale stojíme si za svojimi produktmi aj pohostinnosťou – a práve na nej chceme dlhodobo stavať.

Príjemné sedenie v Liv a little.

#photobychrzi/

Máte kávu, ktorú by ste odporučili aj ľuďom, čo bežne hovoria: „Ja kávu veľmi nepijem“?

Určite áno. Skôr než konkrétnu kávu by sme odporučili prístup – niečo jemné, sladšie, bez výraznej horkosti. Veľa ľudí zistí, že vlastne kávu má rado, len doteraz nepilo tú správnu. Momentálne máme na mlynčeku ako house espresso kávu od Mlsna, kde sa pekne prepája blend Brazílie a Peru. Taký dobrý, nenásilný balans na každý deň.

VIDEO Hru Doom skutočne rozbehneš na čomkoľvek. Mladá vedkyňa ju spustila na črevných baktériách

Týchto modelov vreckového nintenda je na svete len 96 kusov a boli určené primárne pre výhercov turnaja. Odhady ceny tejto konzoly sa pohybujú medzi dvoma a štyrmi tisícmi amerických dolárov, (1850 až 3700 eur).

Toto Nintendo DSi z roku 2009 vyrobené na príležitosť svetového turnaja v kartovej hre Pokemon v americkom San Diegu je na svete len 96 kusov.

Reddit/Ugabo98/

Závratnú cenu by mala mať aj jubilejná edícia k 10 miliónom predaných kusov konzoly PlayStation 1 v dobrom stave. Charakteristicky tmavo modrá edícia konzoly PS1, môže v perfektnom stave stáť v prepočte aj niečo medzi 4700 až 7400 eur.

Ovládač s krokodílej kože

O titul vôbec najdrahšej hernej konzoly v histórii sa však predvlani prihlásila ruská firma Caviar, ktorá ponúkla na predaj PlayStation 5 so špeciálnym zlatým dizajnom.

Geometrický reliéf na bočných paneloch tvorí 18-karátové zlato, ktorého je tu rovno 4,5 kilogramu. O túto konzolu prejavil údajne záujem napríklad basketbalista LeBron James. Za tento prepych však treba zaplatiť 499-tisíc amerických dolárov, čo je približne 460-tisíc eur.

Caviar mimochodom tiež „vylepšil“ gamepady DualSense, ktoré pre zmenu pokryl krokodílou kožou. Všetky ostatné luxusné herné konzoly nájdeš v galérii.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Menej študentov ide na univerzity, lebo cena rastie a návratnosť klesá.
• AI mení pracovný trh tak rýchlo, že absolventi nestíhajú dobehnúť realitu.
• Firmy škrtajú stáže a nechcú investovať čas do zaúčania mladých ľudí.
• Univerzity čaká existenčný problém, ak nepridajú prax ako povinný základ štúdia.

Ešte skôr, než sa „AI“ stalo slovom, ktoré s vážnou tvárou vyslovujú moderátori večerných správ, model vysokoškolského vzdelávania v Spojených štátoch už začínal praskať. Univerzity vyzerali ako stroj, ktorý funguje len vďaka zotrvačnosti - všetci doň vstupujú, pretože „sa to tak robí“, nie preto, že to stále dáva zmysel, píše portál Futurism.

Umelá inteligencia má svoju vlastnú sociálnu siet. AI ju využíva na to, aby mohla frflať na ľudí, tí sa môžu len pozerať

Medzi rokmi 2010 a 2022, teda do momentu, keď prišiel ChatGPT, klesol počet študentov na univerzitách v USA takmer o 15 percent. Menej ľudí sa hlási na školy, menej ľudí verí, že titul je automatickou vstupenkou do lepšieho života.

Do toho prišli škrty v štátnom financovaní. Výsledok? Školy preniesli ešte väčšiu časť nákladov na študentov a školné sa pre mnohých zmenilo na absurdne vysokú investíciu. Čoraz viac mladých si začalo klásť otázku, ktorá bola kedysi takmer zakázaná: stojí to vôbec za to?

A potom prišla AI. Nie ako ďalší technologický trend, ale ako niečo, čo dokáže zmeniť celý trh práce rýchlejšie, než sa stihnú prepisovať študijné programy. A z „problému“ sa zrazu stal scenár nočnej mory.

AI rozbíja vysoké školy

Umelá Inteligencia Google Gemini/zadanie Hn/

Absolventi zistili, že titul im nepomáha. Práve naopak

Keď sa umelé chatboty rozšírili, mnohí čerství absolventi zrazu v priamom prenose zistili, že ich titul je takmer nepoužiteľný - a to v čase, keď je pracovný trh pre mladých jeden z najhorších za posledné roky.

Alina McMahon, absolventka University of Pittsburgh, ktorú citoval New York Magazine, opisuje situáciu, v ktorej na trhu práce chýbajú aj úplne základné príležitosti. Podala si prihlášky približne na 150 pracovných pozícií na plný úväzok. Výsledok? Takmer nič.

„Viem, že v tomto prostredí sú to trochu amatérske čísla,“ povedala pre magazín. „Je to veľmi demotivujúce.“ A to je presne tá chvíľa, keď sa príbeh o vysokoškolskom vzdelaní mení. Už to nie je len o tom, že univerzita stojí veľa peňazí. Ide o to, že ľudia prestávajú veriť, že táto investícia má návratnosť.

AI ti preukázateľne berie schopnosť myslieť. Máme však návod, ako môžeš opäť naštartovať svoj mozog

Čísla sú brutálne

Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnila Federálna rezervná banka v New Yorku v polovici decembra, je miera nezamestnanosti čerstvých absolventov univerzít 5,8 percenta. To je o 1,7 percentuálneho bodu viac než priemer u všetkých pracujúcich.

Zároveň ide takmer o dvojnásobok nezamestnanosti všetkých absolventov univerzít, kde priemer predstavuje 2,9 percenta. Pre mladého človeka je to jednoduchá rovnica - študuješ, zadlžíš sa, prežiješ skúškové... a potom zistíš, že tvoj titul má na pracovnom trhu približne rovnakú hodnotu ako „základný kurz prežitia“ z YouTube.

Stáže miznú. A s nimi aj jediná reálna šanca začať

Problém je ešte väčší, pretože miznú aj klasické vstupné brány do kariéry. Stáže, trainee programy, juniorské pozície, to všetko firmy škrtajú ako prvé. Simon Kho, bývalý šéf programov pre mladých zamestnancov v spoločnosti Raymond James Financial, povedal pre New York Magazine, že AI úplne zmenila finančnú logiku prijímania absolventov.

AI rozbíja vysoké školy

Dreamstime/

V praxi to znamená, že zaúčanie mladého človeka je pre firmu drahé. Kho to zhrnul úplne priamo: čerstvý absolvent sa firme „vyplatí“ až po približne 18 mesiacoch. A práve vtedy, ako povedal, „začnú byť nepokojní“ a hľadajú ďalší kariérny krok.

„Takže z pohľadu HR môžete vidieť tie výzvy,“ vysvetlil Kho. A z toho prichádzajú nepríjemné otázky: „Kde z toho máme hodnotu? Vyrieši to za nás AI?“ Ak firma môže získať produktivitu bez toho, aby niekoho dva roky učila základy, motivácia investovať do juniorov sa rozpadá.

Diplom už nie je investícia, ale hazard

Toto všetko ničí to, čo univerzity predávali celé desaťročia - predstavu, že štúdium má garantovanú návratnosť. Že to je bezpečný plán. Lenže ak absolvent nemá prax už v momente, keď odchádza zo školy, šanca, že sa zamestná v odbore, dramaticky klesá. A firmy sa čoraz viac zdráhajú túto prax poskytovať.

Gen Z prichádza na vysokú školu s tým, že nevie čítať. Profesori priznali, že museli rapídne znížiť latku

Najsilnejšie sa to ukazuje v technologických odboroch, kde AI prichádza najrýchlejšie. Triedy sa zmenšujú, záujem o štúdium informatiky a podobných smerov klesá, pretože mladí ľudia vidia realitu: ak trh už dnes hľadá seniorov a automatizácia žerie juniorské pozície, študovať štyri roky len preto, aby si skončil bez stáže, je čisté riziko.

Univerzity stoja pred existenčnou otázkou

Ryan Craig, autor knihy Apprentice Nation, to pre New York Magazine pomenoval bez prikrášľovania: „Vysoké školy a univerzity stoja pred existenčným problémom.“ A dodal, že ak chcú prežiť, musia sa zmeniť rýchlejšie, než boli zvyknuté.

„Musia prísť na to, ako integrovať relevantnú prácu v odbore, ideálne platenú, pre každého študenta - a ideálne viacero skúseností ešte pred absolvovaním,“ varoval. To je možno najdôležitejší moment celej debaty: univerzity už nemôžu fungovať ako izolovaný svet teórie. Pretože svet vonku už sa zmenil. AI nečaká, kým doštuduješ.

Univerzita Komenského v Bratislave.

Dreamstime/

AI môže zraziť hodnotu diplomu aj u nás, len iným spôsobom

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Slovensko je proti podobnej kríze „imúnne“, pretože verejné vysoké školy sú v zásade zadarmo. Študenti tu väčšinou neodchádzajú zo školy s masívnym dlhom, takže otázka „oplatí sa mi to finančne?“ nie je taká brutálna ako v USA. Lenže problém s AI sa tým nevyrieši, iba sa presunie.

Aj slovenskí absolventi môžu naraziť na rovnakú realitu. Pracovný trh sa mení rýchlejšie než študijné plány a firmy môžu začať čoraz viac škrtat juniorské pozície, ktoré boli doteraz prirodzeným štartom kariéry.

Rozdiel je len v tom, že u nás nebude univerzita symbolom finančného bankrotu, ale skôr strateného času, a to môže byť pre mladých rovnako silný dôvod, prečo si povedia, že namiesto školy sa im viac oplatí prax, kurzy a skúsenosti, ktoré AI nedokáže tak ľahko nahradiť.

• Ryanair roky testuje, kam až dokáže zájsť v šetrení.
• Niektoré nápady nikdy neprešli, iné sa reálne zaviedli.
• Riaditeľ Michael O’Leary sa netají tým, že komfort nie je jeho priorita.
• Cieľ je vždy rovnaký - čo najlacnejšia letenka.

Ryanair má povesť aerolinky, ktorá dokáže ušetriť prakticky na všetkom. Od priestoru na nohy až po tón komunikácie so zákazníkmi. No niektoré nápady, s ktorými prišlo vedenie spoločnosti v priebehu rokov, pôsobia skôr ako satira než seriózny biznis plán, píše portál LADBible.

Milan bez mapy hodnotí Ryanair. Desiatky letov bez ilúzií o tom, čo je lacné lietanie

Za väčšinou z nich stojí generálny riaditeľ Ryanair Michael O’Leary, muž, ktorý si vybudoval značku na provokácii, lacných letoch a ochote povedať nahlas aj to, čo iní manažéri radšej len potichu napíšu do interného dokumentu. Niektoré jeho nápady zostali len pri vyjadreniach pre médiá. Iné sa, v miernejšej forme, skutočne pretavili do reality.

Státie v lietadle ako nový štandard

Jedným z najznámejších návrhov bol plán zaviesť do lietadiel stojace miesta. O’Leary tvrdil, že by to zvýšilo kapacitu o dvadsať percent a umožnilo ešte lacnejšie letenky.

V roku 2011 zašiel ešte ďalej a navrhol, aby lietadlá Boeing 737 mali desať radov takzvaných stojacich boxov a len pätnásť klasických radov sedadiel. Našťastie pre cestujúcich, tento plán nikdy neopustil fázu verejného uvažovania.

Menej pilotov, viac dôvery v počítače

V roku 2010 O’Leary pri rozhovore pre Bloomberg prišiel s ďalším šokujúcim návrhom: znížiť počet pilotov v kokpite z dvoch na jedného. „Prečo má každé lietadlo dvoch pilotov?“ pýtal sa. „Zrušme druhého pilota. Nech sakra lieta ten počítač.“

Dokonca naznačil, že v prípade zdravotných problémov by mohol zasiahnuť člen palubného personálu. Tento nápad však okamžite narazil na realitu leteckých predpisov, bezpečnostných štandardov a zdravého rozumu.

Takzvaná daň za nadváhu

Asi najkontroverznejší návrh prišiel v roku 2009, keď Ryanair otvorene hovoril o zavedení takzvanej „fat tax“ pre cestujúcich s nadváhou. „Táto daň by sa týkala len veľmi veľkých pasažierov, ktorí zasahujú do priestoru cestujúcich vedľa seba,“ uviedol vtedy hovorca spoločnosti.

„Idiot proti idiotovi“: Ryanair a Musk rozpútali verejnú vojnu na X

Podľa Ryanairu by to mohlo fungovať aj ako motivácia. „Tieto poplatky by mohli niektorých našich veľmi veľkých cestujúcich motivovať schudnúť a cítiť sa ľahšie a zdravšie.“ Nápad sa nikdy nezrealizoval, najmä pre obrovský verejný odpor a právne riziká.

Záchod na mince a menej toaliet

V tom istom roku O’Leary pre BBC vyhlásil, že zvažuje osadiť lietadlové toalety mincovníkmi. Použitie by stálo jednu libru, podobne ako na niektorých autobusových či železničných staniciach.

Vtedajší šéf PR Ryanairu Steven McNamara však rýchlo krotil očakávania. „Nemyslím si, že sa to stane v dohľadnej budúcnosti. Keď Michael niečo rieši, vždy je to otvorené diskusii.“

Letecká spoločnosť Ryanair

TASR/Roman Hanc

Neskôr O’Leary priznal, že by to odporovalo reguláciám Európskej únie. Namiesto toho prišiel s myšlienkou odstrániť dve z troch toaliet a nahradiť ich sedadlami, čo by podľa neho zlacnelo letenky o dve libry (niečo vyše dvoch eur)

Lietanie bez opierok rúk

V roku 2012 Ryanair zvažoval odstránenie opierok na ruky, aby sa znížila hmotnosť lietadla. Spolu s tým padli aj návrhy obmedziť ľad na palube a zmenšiť jedinú formu palubnej zábavy - magazín Ryanairu. Aj tento plán nakoniec skončil v šuplíku.

Hazard a pornografia počas letu

V roku 2011 O’Leary tvrdil, že Ryanair pracuje na palubnej aplikácii s plateným obsahom, ktorý by zahŕňal hazard aj pornografiu.

„Bolo by to na mobilných zariadeniach. Hotely to majú po celom svete, tak prečo nie my?“ povedal vtedy pre The Sun. Nie, ani toto sa nikdy nestalo realitou.

Rekordná ponuka letov z Bratislavy: Tieto destinácie budú hitom roku 2026. ZOZNAM miest, do ktorých môžeš letieť

Čo sa naozaj zaviedlo?

Nie všetky nápady Ryanairu však ostali len mediálnymi výstrelkami. Jedným z reálne zavedených konceptov bola služba Business Plus, ktorá ponúkala rýchlejší nástup, väčšiu batožinu a lepšie miesto na sedenie. Bez salónikov, bez oddelenej kabíny, bez šampanského. Dnes ju poznáme jednoducho ako možnosť Plus.

Ďalším príkladom sú finančné odmeny pre letiskový personál za odhalenie batožiny, ktorá nespĺňa rozmery. Zamestnanci dnes dostávajú bonus 2,50 eura za každý nevyhovujúci kus.

„Zvýšime to z 1,50 na 2,50 eura,“ oznámil O’Leary v roku 2025. „A vôbec sa za to neospravedlňujem.“ Ako dodál: „Chceme ľudí motivovať. Chcem, aby naši pracovníci chytali tých, ktorí sa snažia systém obchádzať.“

• Platené verzie Facebooku, Instagramu a WhatsAppu majú priniesť exkluzívne funkcie.
• Meta láka na AI nástroje, tvorbu obsahu a vyššiu kontrolu nad profilom.
• Základné používanie má zostať zadarmo pre všetkých.
• História ukazuje, že „free“ verzia časom zaostáva za platenou.

Pamätáš si ešte časy, keď mal Facebook na úvodnej stránke slogan „je to zadarmo a navždy bude“? Dnes už znie ako relikt z inej éry internetu. Meta, ktorá vlastní Facebook, Instagram aj WhatsApp, sa chystá otestovať platené úrovne predplatného, ktoré odomknú nové funkcie pre tých, ktorí budú ochotní zaplatiť.

Rusko plánuje vypnúť internet a zaviesť vlastný. Kritici to samozrejme pomenovali správne - takáto sieť len umocní kontrolu nad obyvateľmi

Ako uvádza TechCrunch, Meta potvrdila, že nové balíky predplatného majú priniesť „produktívnejšie a kreatívnejšie používanie, ako aj nové schopnosti umelej inteligencie“. Inými slovami, základ zostane zdarma, ale budúcnosť najzaujímavejších nástrojov sa môže presunúť za paywall.

Podľa správy sa prvé testy objavia „v najbližších mesiacoch“. Platené verzie majú používateľom ponúknuť viac kontroly nad tým, ako zdieľajú obsah, ako sa spájajú s ostatnými a aké nástroje majú k dispozícii. Kľúčová veta však znie: „Základný zážitok z aplikácií zostane pre všetkých bezplatný.“ Otázka je, čo bude v budúcnosti ešte považované za „základ“.

AI ako návnada

Meta plánuje testovať rôzne balíky predplatného, aby zistila, čo ľudí presvedčí zaplatiť. Oficiálne detaily zatiaľ neexistujú, no známy leaker Alessandro Paluzzi si všimol v nastaveniach Instagramu zmienky o Manus AI.

Meta plánuje predplatné pre Facebook, Instagram aj WhatsApp

Dado Ruvic/Reuters

Ide o AI agenta, ktorého Meta získala v decembri minulého roka za dve miliardy dolárov. Práve Manus by sa mohol stať jednou z funkcií dostupných len pre platiacich používateľov. Instagram by sa tak mohol zmeniť z čisto vizuálnej siete na miesto, kde ti umelá inteligencia pomáha tvoriť, plánovať a možno aj „žiť online“ efektívnejšie než ostatní.

Podobný scenár sa črtá aj pri Facebooku. Ten by mohol spoplatniť nástroj Vibes, AI funkciu na tvorbu videí. Platené sociálne siete by ešte pred pár rokmi zneli ako oxymoron. Lenže realita sa už mení.

Zadarmo už neplatí

Pre Metu ide o obrovský posun v filozofii. Facebook bol celé roky symbolom bezplatného internetu, ktorý si na seba zarába reklamou. Slogan o večnej bezplatnosti zmizol zo stránky už v 2019, no myšlienka v ľuďoch zostala.

20-roční na dôchodku. V Malajzii otvorili domov pre vyhorených mladých ľudí, zatiaľ majú beznádejne vypredané

Dnes už však Meta má skúsenosť s plateným modelom. V 2023 bola v Európskej únii donútená ponúknuť možnosť predplatného bez reklám. Používatelia si tak mohli vybrať medzi sledovaním reklám alebo platením.

A hoci sa kedysi internetom šírili hoaxy o tom, že „Facebook ti zablokuje účet, ak nezaplatíš“, realita bude pravdepodobne menej dramatická. Nikto ťa neodstrihne od priateľov len preto, že si nepredplatíš AI balík.

Skúsenosť z iných služieb však ukazuje, že keď sa objaví platená verzia, tá bezplatná začne časom stagnovať. Nové funkcie, lepšie nástroje, vyšší komfort, to všetko sa presúva k platiacim.

Meta plánuje predplatné pre Facebook, Instagram aj WhatsApp

Hollie Adams/Reuters

Mark Zuckerberg kedysi vyhlásil, že Facebook bude mať vždy bezplatnú verziu. To, ako bude táto „bezplatná verzia“ vyzerať o pár rokov, keď vedľa nej bude stáť prémiový svet plný AI, kreatívnych nástrojov a výhod, zatiaľ nikto nevie. Možno bude stále zadarmo. Len už nebude tou najzaujímavejšou verziou internetu.

„Túto prácu naozaj milujeme, inak by sme už dávno skončili,“ uviedla pre Bloomberg Martina Simeonová, ktorá vedie tím obchodovania s dlhopismi. „Nie je jednoduché presadiť sa na nasýtenom trhu,“ dodala.

Banku so sídlom v Neapole založil v roku 1980 podnikateľ Ugo Malasomma. Spočiatku fungovala ako malá firma zameraná na podnikové a štátne dlhopisy. V 90. rokoch expandovala do zahraničia a v roku 2004 získala plnú bankovú licenciu.

Skutočné riziko umelej inteligencie nie je masová nezamestnanosť. Je to niečo oveľa tichšie, varujú odborníci

Ako vznikol výnimočný ženský tím

V súčasnosti má banka tridsať zamestnancov, z toho devätnásť žien. Podľa generálnej riaditeľky Tiziany Caranovej však pohlavie v náborovom procese nikdy nehralo rolu.

„Keď bolo potrebné obsadiť nejakú pozíciu, boli to ženy, ktoré boli lepšie pripravené, motivovanejšie a odhodlanejšie,“ uviedla riaditeľka, ktorá sa do vedenia banky dostala v roku 2005. „Paradoxne je naša silná rodová diverzita výsledkom toho, že sa pohlaviu nevenuje pozornosť,“ dodala.

Ani výber tímu pre oddelenie obchodovania s dlhopismi nebol výsledkom cielenej politiky. Toto oddelenie vzniklo koncom 90. rokov a v minulosti v ňom pôsobili muži aj ženy. V roku 2013 sa polovica tímu rozhodla odísť. Pre banku to nebola jednoduchá situácia, keďže zamestnanci si so sebou odniesli kontakty aj obchodné príležitosti. „Vyhrnuli sme si rukávy a s odhodlaním sme sa pustili do práce,“ uviedla členka tímu Nunzia Carranová, ktorá vo firme pracuje približne dve desaťročia.

„Ženy sa ukázali ako mimoriadne odolné a súdržné,“ povedala Dionisia Galantová, ktorá nastúpila do banky Promos v roku 2013, tesne pred výrazným odchodom zamestnancov z oddelenia obchodovania s dlhopismi.

„Pracujeme tu ako tím s duchom, aký som vo svojej predchádzajúcej práci nezažila,“ uviedla Michela Di Maro, špecialistka na turecké, španielske a rozvíjajúce sa trhy.

Podľa generálnej riaditeľky sa každá členka tímu špecializuje na konkrétnu geografickú oblasť. V tíme sú rodené hovorkyne nemčiny, francúzštiny, španielčiny aj angličtiny. Sama Caranová okrem rodnej taliančiny hovorí po rumunsky a venuje sa tomuto trhu spolu so škandinávskym regiónom.

„Klientom ponúkame pozornosť a starostlivosť, ktorú si veľké investičné domy nemôžu dovoliť,“ uviedla Tiziana Caranová. „Zahraničné banky, fondy a poisťovne si vyberajú Promos, pretože vedia, že sa okamžite neobraciame na market makera. Najskôr kontaktujeme našich klientov, aby sme zistili, či dokážeme ponuku a dopyt pokryť interne,“ dodala.

Tím obchodovania sprostredkoval v roku 2024 transakcie v hodnote približne 15,5 miliardy eur. Ich približne 400 klientov zahŕňa penzijné fondy, správcov aktív, poisťovne a malé banky. Podľa údajov na webovej stránke banky vzrástli príjmy z obchodovania o viac než sedem percent na približne tri milióny eur.

Andrej pracuje na Novom Zélande: Prvý týždeň práce mi pokryl všetky mesačné náklady. Bez hudby by mi na kiwi sade asi preplo

Banka sa v súčasnosti nachádza na križovatke. Talianske médiá nedávno informovali, že spoločnosť Adler Group, vedená podnikateľom Paolom Scudierim, patrí medzi potenciálnych záujemcov o kúpu banky Promos. Tiziana Caranová uviedla, že banka hľadá strategického partnera, no stav rokovaní odmietla komentovať.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Táto zaujímavá pochúťka mala najprv len ako ochutnávka za rozumnú cenu na nalákanie ľudí, ktorí by si následne kúpili samotné mäso Kobe vo väčšom množstve. Všetko sa však zmenilo v roku 1999, keď mäsiarstvo začalo experimentovať s internetovým obchodom. „Naše produkty sme začali predávať prostredníctvom online nakupovania v roku 1999,“ povedal pre CNN Shigeru Nitta, ktorý je treťou generáciou majiteľov mäsiarstva v meste Takasago v západojaponskej prefektúre Hyogo.

Pomáha surové hovädzie mäso s trávením? Na TikToku sa šíri nový trend, podľa odborníkov môže byť nebezpečný

„V tom čase sme ponúkli Extreme Croquettes ako skúšku,“ vysvetlil Nitta, ktorý prebral prevádzku po svojom otcovi v roku 1994, keď mal 30 rokov.

Predáva ich pod cenu

Zo začiatku nimi chceli len nalákať ľudí na kvalitné miestne mäso, tak tieto výrobky predávali skôr ako ochutnávku pod cenu. Aby mäsiarstvo na začiatku obmedzilo finančné straty, vyrobili každý týždeň len 200 krokiet v malej kuchyni vedľa obchodu. „Krokety sme predávali za cenu 270 Japonských jenov, čo vychádza 1,68 eur za kus.. Ale len samotné hovädzie mäso v nich stojí asi 400 jenov (2,50 eur) za kus,“ vysvetlil Nitta.

„Vyrobili sme cenovo dostupné a chutné krokety, ktoré demonštrujú koncept nášho obchodu ako stratégiu, aby si zákazníci krokety užili a potom dúfali, že si po prvom vyskúšaní kúpia naše hovädzie mäso Kobe,“ vysvetlil ich stratégiu majiteľ.

Krokety vyrábajú denne čerstvé bez konzervačných látok.

X/Makantimes/

Krokety vyrábajú denne čerstvé bez konzervačných látok. Medzi ingrediencie patrí hovädzie mäso z trojročnej kravy Kobe s hodnotením A5 (teda najvyšším možným) a zemiaky pochádzajúce z miestnej farmy. Nitta povedal, že dokonca povzbudil miestneho farmára, aby na pestovanie zemiakov používal kravský hnoj. Stonkami zo zemiakov, ktoré ostanú po vybratí sa potom kŕmia kravy, čím uzavreli cyklus.

Extrémny dopyt

Tento jedinečný koncept zaujal miestnych obyvateľov natoľko, že sa začiatkom roku 2000 objavila správa o kroketách Asahiya aj v médiách, čo ich popularitu prudko vystrelilo.

„Prestali sme ich predávať v roku 2016, pretože čakacia doba presiahla 14 rokov. Uvažovali sme o zastavení príkazov, ale dostali sme veľa telefonátov so žiadosťou, aby sme ich naďalej ponúkali,“ povedal Nitta.

Medzi ingrediencie patrí hovädzie mäso z trojročnej kravy Kobe s hodnotením A5 (teda najvyšším možným) a zemiaky pochádzajúce z miestnej farmy.

X/Spooky/

Asahiya obnovila prijímanie objednávok na tieto krokety v roku 2017, ale zvýšila cenu. „V tom čase sme zvýšili cenu na 540 jenov (3,40 eur). Ale odkedy sa začal export hovädzieho mäsa z Kobe, ceny hovädzieho mäsa sa zdvojnásobili, takže skutočnosť, že výroba krokiet tvorí deficit, sa nezmenila,“ konštatoval Nitta.

Produkcia sa tiež zvýšila z 200 krokiet týždenne na 200 za deň. „V skutočnosti sa krokety stali oveľa obľúbenejšími ako iné produkty,“ zasmial sa Nitta na svojom vlastnom neziskovom podnikateľskom nápade.

Produkcia sa tiež zvýšila z 200 krokiet týždenne na 200 za deň.

X/Hayasino/

„Radili nám, aby sme najali viac ľudí a vyrábali krokety rýchlejšie, ale myslím si, že neexistuje majiteľ obchodu, ktorý by najímal zamestnancov a vyrábal viac, aby mal väčší deficit. Je mi ľúto, že musia čakať. Chcem urobiť krokety rýchlo a poslať ich čo najskôr, ale ak to urobím, obchod skrachuje, keď že krokety stále nepredávame so ziskom,“ vysvetlil.

Našťastie povedal, že asi polovica ľudí, ktorí vyskúšajú krokety, si nakoniec objedná ich hovädzie mäso Kobe, takže vo finále sa mu jeho marketingová stratégia vypláca.

43 ročná čakacia doba

Každá krabica krokiet, ktorá obsahuje päť kusov, sa momentálne predáva za 2 700 jenov čo je takmer 17 eur.

Obchod posiela čakajúcim zákazníkom pravidelný newsletter, ktorý ich aktualizuje o najnovšom odhade dopravy. Týždeň pred termínom doručenia obchod ešte raz potvrdí doručenie trpezlivým zákazníkom.

Zákazníci, ktorí v týchto dňoch dostávajú krokety, zadávali svoje objednávky asi pred 10 rokmi. K januáru 2024 je v súčasnosti na čakačke 63-tisíc ľudí.

Ak sa ti na túto pochúťku nechce čakať polovicu života. Mäsiarstvo Asahiya otvorilo obchod v Kobe, kde predávajú dva druhy krokiet, ktoré môžeš ochutnať.

• Staré Mesto skrýva byty, ktoré vyzerajú ako z iného sveta - od historických palácov po modernú architektúru.
• Vybrali sme 10 najzaujímavejších kúskov zoradených od „najlacnejšieho“ po miliónový luxus.
• Spolu stoja 7,5 milióna eur, čo je pre priemerného Slováka 354 rokov práce bez minutia jediného eura.
• Každý z nich ukazuje, ako môže vyzerať mestský sen v jeho najexkluzívnejšej podobe.

Mnohí z nás už pravdepodobne snívali o luxusnom bývaní. Pre každého síce predstavuje niečo iné, no pokiaľ máš rád Bratislavu, s veľkou pravdepodobnosťou si už niekedy premýšľal, ako to asi vyzerá v bytoch v Starom Meste.

VIDEO Pleseň, zatekanie a opravy opráv. Bratislavské byty z roku 1986 boli v troskách, dnes sa predávajú za státisíce

Práve tam viedli naše kroky - nie fyzicky, ale na internete, kde sme sa prehrabali stovkami inzerátov, aby sme si pre teba pripravili výber desiatich zaujímavých bytov, ktoré v sebe spájajú staromestské čaro, originálne nápady aj netradičné dispozičné riešenia.

Zoradili sme ich pre teba podľa cien od najnižšej po najvyššiu. Pre zaujímavosť dodáme, že všetky byty v tomto článku by dokopy stáli 7 564 800 eur, na čo by Slovák s priemerným platom (na rok 2026 odhadovaný na 1 777 eur) musel odkladať celú svoju výplatu po dobu 354 rokov.

Typický staromestský byt na Palisádach - 519-tisíc eur

Typický staromestský byt na Palisádach - 519-tisíc eur

Nehnuteľnosti/Expat experts s.r.o.

Typický staromestský byt na Palisádach - 519-tisíc eur

Nehnuteľnosti/Expat experts s.r.o.

Jedinečný staromestský zreštaurovaný štvorizbový byt, ktorý sa nachádza na Palisádach, má 120 metrov štvorcových. Nájdeš ho v budove z roku 1902 na Sládkovičovej ulici a nechýbajú pôvodné parkety, dvere, kachle, vysoké stropy, zreštaurované okná, vrátane štuk na strope a nad dverami.

Typický staromestský byt na Palisádach - 519-tisíc eur

Nehnuteľnosti/Expat experts s.r.o.

Pokiaľ by sa ti málilo, s bytom je možné za dodatočných 175-tisíc eur odkúpiť aj podkrovie, ktoré sa dá zobytniť. V tomto priestore by bolo možné vybudovať dva byty o rozlohe 120 a 90 metrov štvorcových.

Typický staromestský byt na Palisádach - 519-tisíc eur

Nehnuteľnosti/Expat experts s.r.o.

Priestranný byt na Grösslingovej - 599 900 eur

Priestranný byt na Grösslingovej - 599 900 eur

BROTHERS Real, s.r.o.

Priestranný byt na Grösslingovej - 599 900 eur

BROTHERS Real, s.r.o.

Byt na Grösslingovej ulici sa nachádza priamo v srdci Bratislavy, na druhom poschodí staromestského domu. Má 112 metrov štvorcových, k tomu balkón s rozlohou 6 metrov štvorcových a pivnicu s veľkosťou 7 metrov štvorcových. Byt prešiel kompletnou rekonštrukciou v roku 2020, vďaka čomu spája charakter starého mesta s komfortom moderného bývania.

Priestranný byt na Grösslingovej - 599 900 eur

BROTHERS Real, s.r.o.

Vysoké stropy s výškou 3,2 metra mu dodávajú vzdušnosť a noblesu, ktorá sa v novostavbách len ťažko hľadá. Byt je aktuálne zariadený a pripravený na okamžité bývanie. Bonusom je samotná lokalita - historické centrum, všetko na pešo, no parkovanie riešené len v rámci mestskej parkovacej politiky.

Priestranný byt na Grösslingovej - 599 900 eur

BROTHERS Real, s.r.o.

Byt s terasou a premyslenými detailami - 650-tisíc eur

Byt s terasou a premyslenými detailami - 650-tisíc eur

HERRYS s.r.o.

Byt s terasou a premyslenými detailami - 650-tisíc eur

HERRYS s.r.o.

Unikátny štvorizbový byt v podkroví na Strakovej ulici sa nachádza na poslednom, šiestom poschodí domu s výťahom, priamo v historickom centre. Má viac než 101 metrov štvorcových a k tomu veľkorysú terasu s rozlohou 53 metrov štvorcových, z ktorej sa otvárajú výhľady na Dóm svätého Martina, Bratislavský hrad aj moderný downtown. Byt je nádherne presvetlený, kompletne zrekonštruovaný v roku 2020 a predáva sa aj so zariadením.

Byt s terasou a premyslenými detailami - 650-tisíc eur

HERRYS s.r.o.

Dispozične ponúka tri nepriechodné spálne, obývačku spojenú s kuchyňou, dve kúpeľne, samostatné WC a terasu, ktorá funguje ako ďalšia obytná miestnosť pod holým nebom. Byt je klimatizovaný, má vlastnú pivnicu a aktuálne sa úspešne prenajíma cez Airbnb s vysokou obsadenosťou. Lokalita v pešej zóne historického centra z neho robí ideálne bývanie aj silnú investičnú príležitosť.

Byt s terasou a premyslenými detailami - 650-tisíc eur

HERRYS s.r.o.

Luxusný trojizbák na Šulekovej - 669-tisíc eur

Luxusný trojizbák na Šulekovej - 669-tisíc eur

Fedors Group, s.r.o.

Luxusný trojizbák na Šulekovej - 669-tisíc eur

Fedors Group, s.r.o.

Trojizbový staromestský byt s balkónom a výhľadom na hrad sa nachádza v kompletne zrekonštruovanom tehlovom dome s výťahom, v pokojnej a prémiovej lokalite. Má 120 metrov štvorcových, balkón s rozlohou 3 metre štvorcové a veľkú pivnicu. Interiér je postavený na prémiových materiáloch - dubové parkety, mramorové kúpeľne, kuchyňa z kartáčovaného duba a pracovnou doskou z prírodnej žuly.

Luxusný trojizbák na Šulekovej - 669-tisíc eur

Fedors Group, s.r.o.

Byt ponúka dve kúpeľne, samostatnú toaletu, klimatizáciu a výraznú atmosféru mestského luxusu. Dom je oddelený od ulice rezidenčnou bránou so zeleňou, parkovanie je možné v garáži oproti alebo v rámci rezidenčnej zóny. Ide o tiché, noblesné bývanie s výhľadom, ktorý sa v Bratislave neopozerá.

Luxusný trojizbák na Šulekovej - 669-tisíc eur

Fedors Group, s.r.o.

Byt s vysokými stropmi v zrekonštruovanej klasicistickej budove - 639-tisíc eur

Byt s vysokými stropmi v zrekonštruovanej klasicistickej budove - 639-tisíc eur

Fedors Group, s.r.o.

Byt s vysokými stropmi v zrekonštruovanej klasicistickej budove - 639-tisíc eur

Fedors Group, s.r.o.

Staromestský štvorizbový byt na Leškovej ulici sa nachádza v pamiatkovej zóne, len pár minút od Prezidentskej záhrady. Vysoké stropy, drevené parkety, pôvodné dvojkrídlové dvere a veľké okná s výhľadom na historické fasády vytvárajú atmosféru, ktorá sa v novostavbách nedá napodobniť. Byt prešiel kompletnou rekonštrukciou, no zachoval si svoj staromestský charakter.

Byt s vysokými stropmi v zrekonštruovanej klasicistickej budove - 639-tisíc eur

Fedors Group, s.r.o.

Ide o tiché a reprezentatívne bývanie na prémiovej adrese, ktoré môže fungovať aj ako podnikateľský priestor. Parkovanie je riešené rezidentsky priamo na ulici alebo na priľahlom parkovisku. Lokalita ponúka rýchly prístup do centra, množstvo kaviarní, barov a reštaurácií v pešej vzdialenosti a blízkosť Námestia slobody či jedného z najstarších bratislavských trhovísk na Žilinskej ulici.

Byt s vysokými stropmi v zrekonštruovanej klasicistickej budove - 639-tisíc eur

Fedors Group, s.r.o.

Luxusný byt s terasou pri Michalskej bráne - 695-tisíc eur

Luxusný byt s terasou pri Michalskej bráne - 695-tisíc eur

Juraj Hegyi Reality & Development s.r.o.

Luxusný byt s terasou pri Michalskej bráne - 695-tisíc eur

Juraj Hegyi Reality & Development s.r.o.

Lukratívny šesťizbový byt sa nachádza priamo v centre Starého Mesta, len pár krokov od Michalskej brány. Rozprestiera sa na dvoch podlažiach zrekonštruovaného domu s výťahom a nepretržitou recepciou. Má 192 metrov štvorcových a terasu s rozlohou 16 metrov štvorcových, z ktorej sa otvára výhľad na Bratislavský hrad.

Luxusný byt s terasou pri Michalskej bráne - 695-tisíc eur

Juraj Hegyi Reality & Development s.r.o.

Dispozične ponúka veľkorysý obytný priestor s kuchyňou a jedálňou, viacero izieb, pracovňu s výhľadom, dve kúpeľne a spálňu so súkromnou kúpeľňou na hornom podlaží. Masívne drevené schodisko, drevené podlahy a panoramatické výhľady z neho robia reprezentatívne mestské bývanie pre náročného klienta, ktorý chce bývať v úplnom centre diania.

Luxusný byt s terasou pri Michalskej bráne - 695-tisíc eur

Juraj Hegyi Reality & Development s.r.o.

Obrovský podkrovný byt na Panskej - 750-tisíc eur

Obrovský podkrovný byt na Panskej - 750-tisíc eur

BOSEN Bratislava

Obrovský podkrovný byt na Panskej - 750-tisíc eur

BOSEN Bratislava

Podkrovný päťizbový byt v Esterházyho paláci na Panskej ulici sa nachádza priamo v historickom centre a ponúka veľkorysých 228 metrov štvorcových. Priznané drevené trámy, krb a výhľady na Bratislavský hrad mu dodávajú autentickú atmosféru staromestského bývania. Byt prešiel kompletnou rekonštrukciou všetkých rozvodov a predáva sa kompletne zariadený.

Obrovský podkrovný byt na Panskej - 750-tisíc eur

BOSEN Bratislava

Rozprestiera sa na dvoch podlažiach, ponúka veľkú obývačku s kuchyňou, štyri samostatné izby a dve kúpeľne. Nachádza sa v barokovom paláci v pešej zóne, obklopený kaviarňami, galériami a pamiatkami, čo z neho robí výnimočné mestské bývanie s výrazným charakterom.

Obrovský podkrovný byt na Panskej - 750-tisíc eur

BOSEN Bratislava

Byt v ikonickej vile Iľju Skočeka s dvoma terasami - 790-tisíc eur

Byt v ikonickej vile Iľju Skočeka s dvoma terasami - 790-tisíc eur

Svoboda&Williams Slovakia s.r.o.

Byt v ikonickej vile Iľju Skočeka s dvoma terasami - 790-tisíc eur

Svoboda&Williams Slovakia s.r.o.

Päťizbový byt sa nachádza na celom poschodí architektonicky hodnotnej vily z roku 1968, ktorú navrhol Iľja Skoček starší pre pracovníkov OSN. Obklopený zeleňou ponúka výnimočné súkromie, interiér s rozlohou 157 metrov štvorcových a dve veľké terasy s výmerou 128 metrov štvorcových s panoramatickými výhľadmi na celé mesto.

Byt v ikonickej vile Iľju Skočeka s dvoma terasami - 790-tisíc eur

Svoboda&Williams Slovakia s.r.o.

Dispozične ponúka veľkú obývačku s presklením, samostatnú kuchyňu so špajzou, jedáleň, tri spálne, pracovňu a dve kúpeľne. Každá izba má priamy vstup na terasy, interiér je presvetlený veľkoformátovými oknami a doplnený pôvodnými drevenými prvkami. Nachádza sa pri Slavíne, s rýchlou dostupnosťou do centra a možnosťou dokúpiť garáž.

Byt v ikonickej vile Iľju Skočeka s dvoma terasami - 790-tisíc eur

Svoboda&Williams Slovakia s.r.o.

Pôvodný byt s vysokými stropmi na Tolstého ulici - 899 900 eur

Pôvodný byt s vysokými stropmi na Tolstého ulici - 899 900 eur

Katarína Palková

Pôvodný byt s vysokými stropmi na Tolstého ulici - 899 900 eur

Katarína Palková

Staromestský štvorizbový byt na Tolstého ulici v lokalite Palisády ponúka 168 metrov štvorcových, stropy vysoké 3,6 metra a autentickú atmosféru historického domu. Nachádza sa na druhom nadzemnom podlaží budovy s novým výťahom vo dvore. Pôvodné drevené okná, vyrezávané zárubne, nepoškodené parkety v každej miestnosti a funkčné keramické kachle v obývačke vytvárajú priestor s výrazným charakterom a noblesou.

Pôvodný byt s vysokými stropmi na Tolstého ulici - 899 900 eur

Katarína Palková

Dispozične ponúka veľkú obývačku s jedálňou, tri izby, vstupnú halu, dlhú chodbu, komoru a priestrannú špajzu. Byt má nové kúrenie s plynovým kotlom, bezpečnostné dvere aj zabezpečovací systém. Súčasťou je aj veľká pivnica s rozlohou 30 metrov štvorcových v klenbových priestoroch suterénu. Ide o výnimočné bývanie v jednej z najkrajších častí Starého Mesta.

Pôvodný byt s vysokými stropmi na Tolstého ulici - 899 900 eur

Katarína Palková

Elegantný byt nominovaný na cenu CE ZA AR - 1 299 000 eur

Elegantný byt nominovaný na cenu CE ZA AR - 1 299 000 eur

Zenith Luxury Real Estate

Elegantný byt nominovaný na cenu CE ZA AR - 1 299 000 eur

Zenith Luxury Real Estate

Výnimočný trojizbový byt v projekte Hausberg na Palisádach sa nachádza na najvyššom dostupnom poschodí a ponúka 156 metrov štvorcových spolu s terasou s rozlohou 30 metrov štvorcových a výhľadmi na mesto aj hrad. Ide o architektonicky výnimočný priestor v projekte, ktorý získal nomináciu na cenu CE ZA AR 2025. Interiér navrhol Martin Skoček a spája surový betón, prémiové materiály a premyslenú dispozíciu s dôrazom na svetlo, vzdušnosť a súkromie.

Elegantný byt nominovaný na cenu CE ZA AR - 1 299 000 eur

Zenith Luxury Real Estate

Otvorená obývačka s kuchyňou má viac než 40 metrov štvorcových, dve spálne sú orientované do tichej časti a byt disponuje dvoma kúpeľňami aj samostatným úložným priestorom. Nechýba podlahové kúrenie, stropné chladenie, podtlakové vetranie ani veľkoformátové okná s trojsklom a exteriérovými roletami. Byt sa nachádza v uzavretom rezidenčnom areáli s wellnessom a fitness, v jednej z najprestížnejších častí Starého Mesta.

Elegantný byt nominovaný na cenu CE ZA AR - 1 299 000 eur

Zenith Luxury Real Estate

Zmysluplná práca nie je len ozdobou kariéry. Je jednou z najcennejších, no zároveň aj najviac prehliadaných hodnôt súčasného života, ktorej dlhodobý nedostatok si spravidla vyberá svoju daň. Jej luxus spočíva v tom, že zmysluplná práca zďaleka nie je samozrejmosťou.

Andrej pracuje na Novom Zélande: Prvý týždeň práce mi pokryl všetky mesačné náklady. Bez hudby by mi na kiwi sade asi preplo

Zmysel práce vzniká vtedy, keď má práca hodnotu nielen ekonomickú, ale aj osobnú a spoločenskú. Nie je to práca, ktorá by musela byť prestížna, dobre platená alebo spoločensky obdivovaná. Je to však činnosť, ktorej výsledok má viditeľnú hodnotu a niekomu skutočne slúži. Zároveň ide spravidla o činnosť, pri ktorej cítiš súlad medzi tým, čo robíš, a tým, kým si a čomu veríš. Teda o činnosť, ktorá prináša hlbšie uspokojenie, podporuje osobný rast a pomáha chápať, že si súčasťou niečoho väčšieho.

To, čo je zmysluplné pre jedného, nemusí byť zmysluplné pre druhého. Zmysel práce sa môže líšiť podľa hodnôt, ktoré vyznávaš, tvojich osobných vlastností aj životnej fázy. Často je to skôr vzťah, ktorý si musíš k práci vybudovať. Napriek tomu majú zmysluplné práce spoločné znaky: dávajú pocit užitočnosti, zodpovedajú vnútorným hodnotám, umožňujú rast a presahujú okamžitý zisk.

Práca, ktorá vyzerá dôležito, ale nič po nej nezostane

Moderný pracovný svet je plný profesií, ktoré sa ako zmysluplné len tvária. Ich názvy znejú dôležito, často sú plné cudzích slov, bývajú dobre platené, spoločensky rešpektované a obklopené aurou významu a jazykom veľkých vízií.

Ich skutočný prínos je však často ťažko uchopiteľný a ani starostlivo udržiavaná fasáda im na zmysle nepridáva. Z diaľky môžu pôsobiť dôležito, no ich dopad na životy ľudí je minimálny.

Príkladom sú činnosti, pri ktorých ľudia trávia roky prácou na „strategických projektoch“, „transformačných programoch“, „riadení zmien“ či „budovaní značky“. Pracujú v zasadacích miestnostiach korporátnych centier, ministerstiev a moderných coworkingových priestorov, obklopení motivačnými sloganmi, pričom dni sa rozplývajú v nekonečných workshopoch, status mítingoch, steering committees a prezentáciách.

Aj keď žijeme v dobe bezprecedentného blahobytu, miera úzkostí, depresií a straty zmyslu rastie.

Dreamstime/

Výsledkom sú ďalšie prezentácie, reporty, schôdzky a rokovania, ktoré neslúžia ničomu inému než vlastnej reprodukcii. Nástroje sa menia na cieľ. Práce sa redukujú na starostlivo udržiavaný dojem, že sa niečo deje.

Tieto činnosti nemusia byť vždy úplne zbytočné, ich problém však spočíva v tom, že samy osebe často nevedú k ničomu reálnemu. Neraz neplnia ani funkciu nástroja, ktorý by aspoň sprostredkovane slúžil niečomu skutočne dôležitému. Ani po rokoch sa pri nich zvyčajne nedá nájsť niečo, čo by si mohol považovať za výsledok, hodnotu či niečo hmatateľné.

Aj ľudia, ktorí sa im venujú dlhé roky, sa preto často nedokážu zbaviť nepríjemného pocitu, že ich práca vlastne nič nepriniesla.

Prečo nám bez zmyslu v práci niečo chýba?

Zmysel práce vyrastá z jej dopadu: z toho, že ide o prácu, ktorá niekomu skutočne slúži. Neodvíja sa od jej viditeľnosti, ale od reálnej užitočnosti.

Niekedy je jej dopad priamy a zreteľný, napríklad u lekárov, učiteľov či sociálnych pracovníkov, ktorí vidia výsledky svojej práce na konkrétnych ľuďoch. Inokedy je menej nápadný, no rovnako dôležitý – ako u technikov zabezpečujúcich bezpečný chod systémov, účtovníkov udržiavajúcich organizácie v prevádzke, remeselníkov či pracovníkov služieb, vďaka ktorým spoločnosť ticho a spoľahlivo funguje. Alebo u knihovníkov, ktorí vytvárajú priestor na vzdelávanie.

Príkladom je aj práca človeka, ktorý dlhodobo a systematicky opravuje zle nastavené pravidlá. Nie reformátora ani vizionára, ale niekoho, kto trpezlivo „sedí“ nad procesmi, zákonmi, internými predpismi či IT systémami a odstraňuje drobné chyby, ktoré denne stoja tisíce ľudí čas, energiu a nervy.

Niki zo Survivoru sa presťahovala do dodávky: Mám menej, než som kedy mala a som najšťastnejšia. Na prerábke bola najdrahšia elektrika

Zmysluplnú prácu nespoznáš podľa výšky mzdy, titulu na vizitke ani podľa počtu anglických slov v popise pozície. Jej základnou črtou je, že po sebe zanecháva stopu. Vedie k tomu, že sa niečo mení – k lepšiemu. Niekomu konkrétne a dlhodobo zlepší život alebo spôsobí, že niečo funguje lepšie než predtým. Jej zmysel neleží v aktivite samotnej, ale v jej skutočnom a nepredstieranom dôsledku. Teda v tom, že bez nej by svet okamžite pocítil stratu.

Práca tak môže byť zmysluplná, aj keď je zle platená a spoločensky podceňovaná. Mnohé zmysluplné práce spoločnosť často prehliada. Opatrovatelia, upratovačky, vodiči, pracovníci technických služieb a ďalší nebývajú symbolmi úspechu. Napriek tomu práve v týchto profesiách ľudia často opisujú silný pocit zmyslu, pretože vidia okamžitý a konkrétny výsledok svojej práce.

Nechápavosť voči významu zmysluplnej práce pramení z nepochopenia toho, že ide o ľudskú potrebu s hlbokými koreňmi. Psychologicky súvisí s potrebou užitočnosti, kompetencie a spolupatričnosti. Potrebuješ vedieť, že tvoje úsilie nie je len spotrebou času a neslúži len na zaplatenie účtov. Potrebuješ vidieť výsledky svojej práce a cítiť, že má význam pre druhých aj pre teba samotného. Že patríš k niečomu väčšiemu a trvalejšiemu, než si ty sám.

Čo robí zmysluplná práca s tvojou psychikou?

V práci, ktorá túto potrebu dlhodobo nenapĺňa, ľudia často trpia, aj keď na to zdanlivo „nemajú dôvod“. Majú dobrý plat, flexibilitu, benefity aj uznanie, no chýba im odpoveď na jednoduchú otázku: Na čo to celé vlastne je? Túto otázku si kladieš aj vtedy, keď sa snažíš sám seba presvedčiť o význame svojej práce, alebo keď žiješ v prostredí, kde sa práca chápe najmä ako zdroj príjmu, statusu a identity a jej zmysel sa berie len ako príjemný bonus.

Dlhodobá absencia zmyslu sa neprejaví hneď. Najprv prichádza únava, cynizmus, ironický odstup a pocit, že „už je to jedno“. Neskôr však rastie riziko vyhorenia, úzkostí, depresívnych stavov a vnútornej prázdnoty, ktorá pramení zo straty radosti z dobre vykonanej práce a z pocitu, že tvoje úsilie má význam.

Zmysluplná práca po sebe zanecháva stopu.

Pexels/Pavel Danilyuk/

Zmysluplná práca pôsobí proti týmto pocitom ako protiváha. Nie tým, že by odstránila stres, ale tým, že mu dáva rámec a význam. Jedným z jej hlavných psychických prínosov je vyššia psychická odolnosť.

Výskumy v oblasti psychológie práce a wellbeingu ukazujú, že ľudia, ktorí vnímajú zmysel svojej práce, bývajú spokojnejší a šťastnejší. Lepšie zvládajú tlak, neistotu aj pracovné neúspechy – nie preto, že by boli menej zaťažení, ale preto, že vedia, prečo svoju prácu robia. Zmysel funguje ako vnútorný oporný bod, ktorý pomáha prekonať náročné obdobia a znižuje riziko dlhodobej frustrácie.

Zmysluplná práca samozrejme neznamená neustále nadšenie alebo trvalú radosť. Aj ona obsahuje rutinu, konflikty a dni, keď by si najradšej robil čokoľvek iné. Jej zmysel sa neprejavuje v eufórii, ale v istote, že tvoj čas a energia nie sú premárnené. Ako napísal rakúsky psychológ Viktor Frankl, človek dokáže prežiť takmer čokoľvek, ak má prečo.

Zmysel sa nedá oklamať

Význam (a luxus) zmysluplnej práce spočíva v tom, že nie je samozrejmosťou. Aj keď žijeme v dobe bezprecedentného blahobytu, miera úzkostí, depresií a straty zmyslu rastie. Ide o prácu, ktorá vyžaduje kontakt s realitou, zodpovednosť a často aj nepohodlie. Nedá sa nahradiť rétorikou ani simulovať. A ľudia ju často docenia až vtedy, keď o ňu prídu. Až potom si uvedomia, že skutočný luxus nespočíva v tom, koľko za prácu dostávaš, ale v tom, či po nej svet zostáva aspoň o niečo pevnejší, zmysluplnejší a skutočnejší než predtým.

Islandofili Kristína a Juraj: V práci kvôli polárnej žiare hostí budíme. Cesty sa tu vyhrievajú geotermálnou energiou, alkohol len tak nekúpiš

Ak si zmysluplnosťou svojej práce nie si istý, stojí za to položiť si niekoľko jednoduchých, no podstatných otázok: Komu alebo čomu moja práca slúži? Môžem byť na jej výsledky dlhodobo hrdý? Rozvíja ma, alebo ma skôr vyčerpáva a otupuje? Zodpovedá tomu, akým človekom chcem byť? Robieval by som ju aj vtedy, keby bola menej prestížna?

Ak na tieto otázky odpovedáš kladne, je veľká šanca, že tvoja práca má zmysel alebo sa v nej tento zmysel čoskoro objaví. Zmysluplná práca však nie je vždy cieľovou stanicou – jej hľadanie je skôr proces. Niekedy sa objaví nenápadne, inokedy sa vytratí a znovu vráti. O to dôležitejšie je zostať voči sebe pozorný a zmysel svojej práce aktívne hľadať.

Keď máš tú možnosť, hľadaj ho tam, kde svojej práci dobre rozumieš, kde medzi vynaloženým úsilím a skutočným dopadom neleží priveľa sprostredkovateľov a kde je na tvojej práci niečo, čo neslúži len tebe, ale presahuje ťa. A napokon je dobré pochopiť, že zmysel práce nevychádza z jej prestíže, ale z jej konkrétnosti.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Mladý krídelník katalánskeho klubu predal od začiatku minulého roka 1,32 milióna dresov, čím tesne porazil Messiho (1,28 milióna), ktorý v súčasnosti pôsobí v Intere Miami. Tretí skončil ďalší barcelonský hráč Robert Lewandowski s 1,11 milióna kusov.

Muž vyhral Euromilióny a rozdelil národ. Míňal 100-tisíc týždenne, pre niektorých bol modlou, iní ho nenávideli

La Liga kraľuje

Zaujímavý je aj širší pohľad na európsky trh. Hneď päť z desiatich najpredávanejších hráčov pôsobí v španielskej La Lige, predovšetkým v Barcelone a Reale Madrid. Naproti tomu anglická Premier League má v top 10 len jedno meno - Bruna Fernandesa z Manchestru United, ktorého dresov sa predalo 878-tisíc.

A Mbappé? Mbappé síce patrí medzi komerčne najsilnejšie hviezdy sveta, ale na Barcelonu momentálne nestačí. Zatiaľ čo Messi sa aj po odchode do USA drží tesne pod čelom, Cristiano Ronaldo už takú silu nemá. Hviezdy saudskoarabského an-Nasru sa v roku 2025 predalo „len“ 925-tisíc dresov, čo nestačilo ani na hranicu jedného milióna.

Lionel Messi 

Reuters/Adnan Abidi

Do prvej desiatky sa dostali ešte napríklad Harry Kane alebo uruguajský Giorgian de Arrascaeta z Flamenga.

Koľko to Barcelone zarába?

Na oficiálnom e-shope Barcelony stojí Yamalov dres približne 114 eur. Pokiaľ by sa táto cena vzťahovala na všetky predané kusy, znamenalo by to hrubý obrat okolo 135 miliónov eur, a to len na dresoch s menom Yamal za jediný rok. Pre klub, ktorý ešte nedávno riešil vážne finančné problémy, ide o mimoriadne dôležitý zdroj príjmov.

Yamal pritom sám odmieta porovnávanie s Messim, ktoré ho sprevádza od mládežníckych rokov. „Messi je najlepší hráč histórie. Keď vás s ním niekto porovnáva, znamená to, že niečo robíte správne. Ale snažím sa byť sám sebou,“ povedal v jednom z rozhovorov.

Ženy vybrali najsexi športovca sveta. Nie svalovec z Instagramu, ale 18-ročný šipkár s pivným bruškom

A čísla mu dávajú za pravdu. V roku 2025 nemal vo futbalovom svete žiadny iný hráč väčší obchodný ťah ako práve tínedžer z Barcelony.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

• Princ William zarobil za rok takmer 23 miliónov libier.
• Peniaze pochádzajú zo správy obrovského panstva Duchy of Cornwall.
• Z príjmu sa financuje celý jeho rodinný aj pracovný život.
• Kráľovská rodina má viacero zdrojov príjmov, nielen štátne peniaze.

Na prvý pohľad to môže znieť ako rozprávka. Si následníkom trónu, nosíš dokonale ušité obleky a svet rieši každý tvoj krok. No za titulom princa z Walesu sa skrýva aj veľmi konkrétna finančná realita - a tá je teraz oficiálne vonku, píše portál LADBible.

Princ William otvorene: Keď budem kráľ, zmením monarchiu

Nie klasický plat, ale miliardové panstvo

Princ William nepoberá mzdu v tradičnom zmysle slova. Ako dedič trónu má na starosti správu rozsiahleho panstva Duchy of Cornwall, ktoré vzniklo už v roku 1337 za vlády kráľa Eduarda III. Jeho cieľ bol jednoduchý - zabezpečiť finančnú nezávislosť následníka trónu. Dnes má toto panstvo hodnotu približne 1,26 miliardy libier.

Rozprestiera sa na 135-tisíc akroch pôdy (takmer 55-tisíc hektárov) v 23 grófstvach na juhozápade Anglicka a zahŕňa farmy, pozemky, nehnuteľnosti aj celé komunity. Keď sa po smrti kráľovnej Alžbety II. stal kráľom Karol III., William automaticky zdedil titul aj zodpovednosť, a s nimi aj príjem zo správy celého majetku.

Takže koľko si vlastne zarobil?

Podľa oficiálnej správy, ktorú Duchy of Cornwall zverejnilo začiatkom roka, princ William počas obdobia 2024 - 2025 zarobil celkovo 22,9 milióna libier (26,2 milióna eur). Ide o mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku, keď suma dosiahla 23,6 milióna (27 miliónov eur).

Koľko zarába budúci kráľ?

Kin Cheung/Via Reuters

Tieto peniaze však nepokrývajú len jeho osobné výdavky. Slúžia na financovanie všetkých „oficiálnych, charitatívnych aj súkromných aktivít“ celej rodiny, vrátane Kate Middleton a ich troch detí, princa Georgea, princeznej Charlotte a princa Louisa. Hoci presná suma daní nebola zverejnená, je známe, že William zo svojich príjmov platí daň z príjmu.

Čo vlastne robí vojvoda z Cornwallu?

Byť hlavou panstva neznamená len inkasovať peniaze. William má dohliadať na efektívne hospodárenie s pozemkami, majetkom a zároveň podporovať ľudí, ktorí na území panstva žijú.

V praxi to znamená množstvo pracovných návštev, rozvojových projektov aj charitatívnych iniciatív. Princ sa napríklad osobne angažuje v boji proti bezdomovectvu v meste Newquay a zároveň presadzuje cieľ, aby celé panstvo dosiahlo uhlíkovú neutralitu do roku 2032.

Karol III. chce znížiť emisie kráľovskej rodiny. Jeho vozidlá Bentley budú po novom jazdiť na biopalivá

Príjem v tieni kráľovských škandálov

Zverejnenie financií prichádza po mimoriadne turbulentnom roku pre britskú monarchiu. Verejnosť znovu riešila prípad princovho strýka Andrewa Mountbatten-Windsora, ktorého pripravili o tituly aj kráľovské privilégiá pre jeho prepojenie na zosnulého finančníka a odsúdeného sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Andrew čelil obvineniam zo sexuálneho napadnutia zo strany Virginie Giuffre, ktoré opakovane popieral. V roku 2022 sa s ňou mimosúdne vyrovnal. Jej neskoršia smrť a vydanie posmrtnej autobiografie však celý prípad opäť vrátili do centra pozornosti - až do bodu, keď bol samotný kráľ verejne vypískaný pre správanie svojho brata.

Odkiaľ berie peniaze celá kráľovská rodina?

Financovanie britskej monarchie je zmesou verejných aj súkromných zdrojov. Základom je Sovereign Grant - štátny príspevok financovaný z výnosov Crown Estate. V období 2024-2025 dosiahol 86,3 milióna libier (99 miliónov eur) a pokrýva údržbu kráľovských nehnuteľností aj platy zamestnancov.

Koľko zarába budúci kráľ?

Aaron Chown/Via Reuters

Z týchto peňazí sa financujú aj oficiálne povinnosti pracujúcich členov rodiny, ako sú princezná Anne či princ Edward. Samotný kráľ Karol má navyše k dispozícii súkromné prostriedky z Privy Purse, ktorý je súčasťou panstva Duchy of Lancaster. To má hodnotu približne 654 miliónov libier (749 miliónov eur) a slúži na osobné výdavky panovníka a kráľovnej.

Okrem toho má rodina aj súkromný majetok v podobe investícií a trustov. Nepracujúci členovia monarchie, napríklad princ Harry, princezná Beatrice či Zara Tindall, si zarábajú vlastnými kariérami.