Štát Wa možno považovať za srdce Zlatého trojuholníka, neprístupného regiónu na pomedzí Mjanmarska, Laosu a Thajska, ktorý sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia stal centrom celosvetovej produkcie ópia. Dnes sa pozornosť expertov na drogy opäť stáča k juhovýchodnej Ázii – afganský Taliban totiž tvrdo bojuje proti pestovaniu maku a štatistiky potvrdzujú, že najväčším výrobcom ópia na svete je dnes znovu Mjanmarsko.
Päťdesiat miliónovú krajinu od vojenského puča pred troma rokmi zožiera občianska vojna, hornatého regiónu na hraniciach Číny sa však boje netýkajú. Tamojší povstalci pred tromi dekádami s vládou Mjanmarska uzavreli prímerie, získali faktickú nezávislosť a okolité problémy ich nezaujímajú.
30-tisícová armáda
Štát Wa má odhadom asi 600-tisíc obyvateľov. Na mapách ho síce nenájdete a ani nie je členom OSN, ale podľa všetkých znakov sa teší úplnej suverenite. Má vlastnú hymnu, vlajku (tri zelené kopce na červenom a modrom poli, hore červené slnko) aj ministerstvá.
A samozrejme armádu, ktorá má asi tridsaťtisíc mužov a je považovaná za najväčšiu etnickú milíciu na území Mjanmarska. Na čele štátu stojí jej vrchný veliteľ a prezident krajiny Pao Jou-siang, ktorý kedysi začínal ako pašerák ópia a veliteľ komunistických partizánov. Jeho funkcia je doživotná.
Územie ľudu Wa je také odľahlé, že tam prví britskí objavitelia dorazili až na začiatku dvadsiateho storočia. Ešte v sedemdesiatych rokoch boli ľudia z kmeňa Wa známi predovšetkým ako lovci lebiek. Vysušené ľudské hlavy na palici dávali Číňanom aj Britom na vedomie, že sa majú od ich teritória držať ďalej.
„Je to mimoriadne hornatý kúsok sveta, všade máte kopce, údolia a rokliny. Už v dávnych dobách mali ľudia z kmeňa Wa problémy vypestovať si dostatok jedla. Ópium pre nich bolo boží dar. Ľahko sa pestuje na svahoch, ľahko sa prepravuje. Na ópiu si postavili celé hospodárstvo,“ hovorí Patrick Winn, autor knihy Narcotopia.
Špióni pre CIA
V 60. a 70. rokoch sa kmeňoví vodcovia z Wa vypracovali na skutočných narkobarónov, a to vďaka asistencii americkej tajnej služby. CIA totiž počas studenej vojny v juhovýchodnej Ázii využívala pašerákov drog na zber informácií a pestovatelia ópia z kmeňa Wa za jej pomoci vybudovali exportné trasy do Thajska.
Američania to začali čoskoro ľutovať, keď sa heroín zo Zlatého trojuholníka začal šíriť medzi ich vojakmi vo Vietname a prezident Richard Nixon v reakcii na morálne zdesenie verejnosti vyhlásil vojnu proti drogám. Nastala zaujímavá situácia, keď protidrogová agentúra DEA na pokyn Bieleho domu rozbehla rozsiahle protidrogové operácie a jej agentom v Ázii chodili vyhrážky od ľudí zo CIA, ktorí si pestovali styky s miestnymi kartelmi.
„Heroín, ktorý brali naši vojaci vo Vietname, pochádzal z kopcov juhovýchodnej Ázie a jedným z hlavných producentov ópia, z ktorého sa tento heroín vyrábal, boli ľudia z kmeňa Wa. Toto ópium zbierala organizácia napojená na CIA, ktorá ju používala ako zdroj spravodajských informácií,“ vysvetľuje Patrick Winn v rozhovore pre portál Crimereads.
Narkobaróni z Wa navyše v posledných rokoch svoju produkciu diverzifikovali a vrhli sa aj na výrobu metamfetamínu a fentanylu, ktorý stojí za katastrofickými štatistikami úmrtí na predávkovanie opioidmi v USA.
Otázkou je, ako sa k ďalšiemu rozvoju tamojšieho narkobiznisu postaví Peking. Oficiálnou menou vo Wa je jüan, najrozšírenejšou rečou je mandarínska čínština a energetickú infraštruktúru alebo mobilné siete tu vybudovali čínske firmy. A boj proti obchodu so smrtiacim fentanylom je jedna z mála vecí, na ktorej sa Si Ťin-pching a Joe Biden dokázali na novembrovom stretnutí v San Franciscu dohovoriť.
Pozoruhodný štát v kopcoch juhovýchodnej Ázie však zrejme len tak nezanikne. Ako pred piatimi rokmi vyhlásil Pao Jou-siang na veľkej vojenskej prehliadke pri príležitosti tridsiateho výročia vyhlásenia nezávislosti: „Ľud Wa je pánom svojho osudu.“
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
